DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV. Ročník LXI Cena 0,70 (0,44 pre predplatiteľov)

Transcription

1 DNES V ČÍSLE str. 2 Ukrajina: občianska na náboženskú vojnu str. 8 Paľo Bielik a slovenský film o Povstaní str : 80. výročie rozpútania 2. sv. vojny? BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV Ročník LXI Cena 0,70 (0,44 pre predplatiteľov) 14 Naša anketa Myslíte si, že natovskí politici naozaj veria svojim slovám, že Rusko sa ich chystá napadnúť? Radomír Žingor, predseda OblV SZPB, Martin: Myslím si, že je to výkrik do tmy, pretože jedna aj druhá strana si je vedomá, že niečo podobné by znamenalo možno aj zánik života. Preto tomu neverím. Ľudia chcú všetci žiť v mieri a nie bojovať a umierať. Štefan Tichý, ZO SZPB, Martin-Stred:,,Natovskí politici chytili po roku 1999 slepotu! Ako dlho vydržia Rusi provokácie,,jastrabov (Poľsko, Rumunsko)? Anna Zabáková, tajomníčka OblV SZPB, Nitra: Natovskí politici veria, že my im veríme! Ale je smutné, že za nás im to nemá kto vysvetliť. NATO zbrojí proti Rusku a používa na to svoju taktiku každého, kto je proti ich politike, umlčia jeho povýšením. No a ten nás, samozrejme, zapredá. Lebo sa cíti najmúdrejší. Ján Páleš, člen ZO SZPB, Banská Bystrica-Rudlová: Musia veriť! Inak by nevytiahli financie pre zbrojársku loby zo štátnych rozpočtov členských krajín NATO. Ján Bruncko, člen SZPB, Banská Bystrica: Úplne súhlasím s nasledovnými konštatovaniami! Po predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi vyzval na dialóg s Moskvou aj šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Stein meier. A kým na Slovensku počuť len propagandistický novotvar, že cvičenie NATO v Poľsku ukázalo, že sme v bezpečí, Steinmeier túto vojenskú provokáciu ostro odsúdil a varoval, že zvyšovanie napätia okolo Ruska k bezpečnosti nevedie. Profesor Princetonskej univerzity Stephen Cohen je presvedčený, že hrozby, ktorými straší NATO, sú len domnelé, spočítal, že okolo Ruska sa už dnes zhromažďuje viac vojenskej techniky ako tesne pred Hitlerovým vpádom do ZSSR a že Moskva nemá inú možnosť, ako na to reagovať protiopatreniami. Vyhlásenia, že Putin sa vyhráža pobaltským krajinám, označil za výmysly vojnovej propagandy. Márius Podhorský, člen ZO Nový Svet: Nie, myslím si, že Rusko má úplne iné zmýšľanie, ako si myslia natovskí politici. (Pokračovanie na str. 3) Perlička Trendoví fašisti pod dražobným kladivkom Aj keď je vojna, treba vyzerať špičkovo a trendy. A hoci ľud trie biedu, vrchnosť sa oblieka do kvalitného a najmä nákladného hodvábu, či saténu. Len nedávno sa na internet dostali nové kúsky oblečenia niekdajších nacistických pohlavárov, ktoré sa dražili. Okrem iného sú medzi nimi aj hodvábne spodky Hermanna Göringa, či ponožky Adolfa Hitlera, ktorých vyvolávacia cena sa začína na sume vyše 500 eur. Nechýbali ani zberateľské bizarnosti od röntgenových snímok Adolfa Hitlera, cez kyanidovú pilulku Göringa, až po kus lana, na ktorom obesili antisemitského novinára Juliusa Streichera. V dražbe je aj niekoľko šiat Evy Braunovej. Všetky predmety patria do kolekcie amerického historika a lekára Johna K. Lattimera. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: thesun.co.uk ZO SZPB v Dolných Vesteniciach sa v spolupráci so školákmi v obci naozaj činí. Po tejto súťaži na bicykloch sme len nedávno pokračovali vedomostnou súťažou. N. Matejíčková V Izraeli pochopili to, čo nám ešte nedošlo Izraelskí poslanci sa presne v deň 75. výročia začiatku Veľkej vlasteneckej vojny obrátili na ministerstvo vzdelávania s výzvou navýšiť hodiny na výučbu dejín 2. sv. vojny. V pamätný deň boli do parlamentu pozvaní veteráni, ktorí sa zúčastnili špeciálneho zasadnutia parlamentnej komisie spojenej s výstavou vojnových fotografií a plagátov. Zasadnutie sa uznieslo požadovať od ministra vzdelávania omnoho viac hodín na výučbu tém, ktoré sú spojené s druhou svetovou vojnou a hrdinstvom židovských vojakov, ktorí bojovali v radoch Červenej armády a jej spojencov. Prepísanie dejín je veľmi ľahké, keď ľudia o nich nič nevedia. Iné je to však ak ľudia na vlastné oči vidia veteránov, ktorí rozprávajú: Ja som dobýjal Berlín!, Ja som prešiel bojom po celej Európe!, Toto je červená zástava, ktorú som ja vztýčil..., vysvetľuje zmysel týchto podujatí poslankyňa Knessetu Xénia Svetlova. Cipi Livniová, ktorá je jednou z predstaviteliek opozície, vyjadrila zmysel víťazstva nad fašizmom najotvorenejšie: Ďakujeme vám, naši drahí veteráni. Bez vášho hrdinstva by nebolo možné ani založenie štátu Izrael! Prečo si však u nás niektorí stále neuvedomujú, že bez hrdinstva našich víťazov nad fašizmom by možno vôbec nebolo Slovensko? Vladimír MIKUNDA Dokumentačne odhalená lož o vojne proti ZSSR Ústredný archív ministerstva obrany RF zverejnil unikátne, doposiaľ nevidené dokumenty, ktoré odhaľujú všetky pokusy falzifikácie dejín RF, osobitne tú, že Sovietsky zväz plánoval útok proti Nemecku začiatkom 1940-tych Náčelník Ústredného archívu MO RF Igor Permjakov predstavil tieto dokumenty počas medzinárodnej vedeckej konferencie 75 rokov od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny: na pokraji katastrofy. Priznanie poľného maršala Paulusa Jeden z protokolov o vypočúvaní Fridricha Paulusa, ktorý bol doposiaľ osobitne utajovaný, sa nazýva Výpoveď generála poľného maršala nemeckej armády Fridricha Paulusa o príčinách neuskutočnenia operácie Seelöwe ( Morský lev, rozpracovanej, no neuskutočnenej operácie hitlerovských vojsk na Britské ostrovy). Nemecký vojvodca vo výpovedi uviedol, že dôvodom odmietnutia výsadku do Anglicka boli plány útoku Nemecka proti ZSSR, ktoré sa objavili v lete Nie náhodou poukazujeme na tento dokument. Mnohí historici veľmi dobre vedia, ako sa v súčasnom západnom historickom spoločenstve predkladá operácia Seelöwe. Svedectvo jedného z popredných špecialistov nemeckého generálneho štábu, akým bol Fridrich Paulus, hovorí samo za seba. Igor Permjakov to doplnil marcovou (1941) Hitlerovou direktívou o spolupráci Nemecka s Japonskom. V jej prvom bode sa hovorí, že Japonsko nemusí vydávať k operácii Barbarossa žiadne vyhlásenia. Čiže, plánujúc túto zradnú operáciu voči nášmu štátu, vojensko-politické vedenie nacistického Nemecka kvôli utajeniu svojich plánov nepovažovalo za nutné informovať ani takého blízkeho spojenca, akým bolo Japonsko, vyhlásil Permjakov a zdôraznil, že už len tieto dokumenty názorne dosvedčujú, že Sovietsky zväz nemal voči Nemecku a jeho spojencom žiadne agresívne zámery. (Pokračovanie na str. 3) Na zamyslenie: Doba kamenná sa vráti na osvietených krídlach vedy. W. CHURCHILL ISSN

2 H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Občianska vojna na Ukrajine sa mení na náboženskú Hlava DĽR Alexander Zacharčenko nevylúčil v súvislosti s perzekúciou ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu kyjevskou chuntou, že občianska vojna na Ukrajine prerastie na náboženskú. Toto nebezpečenstvo považujem, žiaľ, za pravdepodobné. A keďže pravoslávni Rusi v ostatnom tisícročí predviedli, že sú spôsobilí postaviť sa za svoju vieru a za svoju cirkev, môže sa to stať pre banderovcov pokušením, aby občiansku vojnu premenili na náboženskú, vyhlásil donecký líder počas priamej linky s obyvateľmi Kyjeva 22. júna Zacharčenko tiež vysvetlil, že na Donbase počas katanskej operácie banderovci zničili vyše 70 pravoslávnych chrámov a že pokračujúce útoky sa môžu preniesť aj do centrálnej Ukrajiny, kde banderovci začnú beztrestne zabíjať pravoslávnych Rusov. Podľa evrazia.org, Ako poraziť Rusko bez atómovej vojny?...začína sa variant priamej vojenskej zrážky. Propaganda vojny už dostatočne otupila vedomie populácie a zostáva už len odhodiť masky a burcovať národ do boja v mene demokratických hodnôt. Výdaje na zbrojenie rastú, vojnová osveta prenikla do škôl a slová zadržať Rusko je každodenným slovníkom hlavných médií. Nositelia Nobelových cien mieru a tvorcovia farebných pučov radia zdebilizovaným masám za žiadnu cenu nepodliehať ruskej propagande. Plány západných mocností, ktoré vypracovali pre Rusko, sú stále rovnaké. Na vlastnom území smie zostať iba 15 miliónov Rusov. Nwoo.org z (výňatok) Test ruskej prepadovej rakety osvieži pamäť NATO Vojská protivzdušnej a protiraketovej obrany VKS RF úspešne odskúšali prepadovú raketu blízkeho dosahu systému PRO. Udialo sa to na pozadí príprav na samit NATO vo Varšave a priblíženia systému PRO USA k hraniciam Ruska. Z tohto pohľadu sú predmetné testy zjavným signálom, pričom osobitne pre amerických vojakov. Testy sa konali na polygóne Sary- Šagan v Kazachstane a ich cieľom bolo potvrdiť TTCH prepadových rakiet, ktoré sú súčasťou výzbroje VKS. Generálporučík V. Gumennyj vyhlásil, že prepadová raketa úspešne splnila úlohu, zlikvidujúc cvičný cieľ v zadanom čase. Ruská strana zatiaľ plánuje využívať túto prepadovú raketu len na jej priame predurčenie, na prikrytie rajónov a objektov. V tejto súvislosti sa v originálnom článku stránky vz.ru dvakrát pripomína fakt, že počas olympiády v Soči boli systémy S-300 (niektoré zdroje hovoria, že jeho najnovšie modifikácie sú dokonalejšie, ako S-400) rozmiestnené na lodiach. Povedané inými slovami, tieto ruské PVO komplexy sa môžu dostať pomerne blízko nielen k rumunským a poľským základniam americkej PRO, ale že ďalšie špecializované modifikácie umožnia vytvoriť námornú PRO, analogickú alebo lepšiu, ako je americký systém Aegis. Porovnávať tieto systémy je podľa Rusov obťažné, nakoľko USA vlastne ani nekonštruujú PRO blízkeho a stredného dosahu, predpokladajúc, že americký kontinent je uchránený od takýchto hrozieb tak zemepisne, ako aj politicky. No...? Ruské skúšky prepadovej rakety sa konali v predvečer Varšavského samitu NATO. Na jeho programe nič nezmenia, no minimálne osviežia pamäť o základných záležitostiach ak už nie Rumunom a Poliakom, tak určite Američanom, nakoľko tí sa v raketových technológiách a ich technických charakteristikách vyznajú. Podľa vz.ru, Hlava Doneckej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko vyhlásil, že ukrajinský parlament musí prijať zákon o voľbách v Donbase do , ktorý bude odsúhlasený s DĽR. Ak sa tak nestane, tak vedenie DĽR prijme toto rozhodnutie samostatne. Zacharčenko nevylúčil, že predmetné voľby sa Osem rokov trvalo kým vyšla pravda najavo, SZPB ju neskrýval Kto tomu neverí, nech si pozrie spravodajstvo všetkých našich televízií a rozhlasov o agresii Gruzínska proti Južnému Osetsku ( ), nech si pozrie zúrivo osočujúce články mienkotvorných médií... (a porovná to s tým, čo písal SZPB). Božie mlyny dnes totiž domleli posledné klamstvá západných natovských mediálno-propagátorských posluhovačov o tom, že pravdu malo Gruzínsko. Nie, nemalo a priznáva to práve bývalá predsedníčka gruzínskeho parlamentu Nino Burdžana dze, ktorá nielen obvinila bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho z rozpútania vojny v Južnom Osetsku ( ), ale aj z bombardovania jeho hlavného mesta Cchinvalu zakázanou muníciou. V priamom prenose televízie Pirveli Burdžanadze vyhlásila, že vojnu začal Saakašvili! K takému záveru, podľa nej, dospela komisia EÚ vedená švajčiarskou diplomatkou Heidi Tagliavini, ktorá študovala okolnosti tohto konfliktu. Saakašvili vydal rozkaz na obnovenie ústavného poriadku. Bombardoval spiace mesto zakázanou muníciou, používajúc kazetové bomby. Toto uznali tak v Eu- Zacharčenko dáva Kyjevu ultimátum o dátume volieb v Donbase rópe, ako aj v štátnom departmente USA, toto skrátka gruzínske televízie už nepreonačia. Saakašvili spáchal zločin. Zatiahol štát do vopred prehratej vojny. Burdžanadze poznamenala, že o kazetových bombách nehovorila do tých čias, kým nasadenie zakázaných zbraní nepriznali medzinárodné štruktúry. Podľa jej slov na obnovenie vzťahov s Abcházmi a Osetínmi treba prestať klamať a vyhýbať sa priznávaniu zodpovednosti Saakašviliho za vojnu. Hovoriac pravdu Abcházom a Osetínom ukazujeme nielen to, že potrestáme lídra štátu, ktorý nasadil silu proti vlastnému obyvateľstvu, ale aj to, že takíto sa k moci v Gruzínsku už nikdy nedostanú. Inak dôveru neobnovíme, povedala bývalá predsedníčka gruzínskeho parlamentu a dnešná líderka opozičného Demokratického hnutia. Na otázku novinára, či takýmito vyjadreniami neleje vodu na mlyn Ruska, povedala, že realizácii ruských záujmov napomáhal práve Saakašvili, nakoľko pre Rusko bolo výhodné práve to, čo sa stalo, a Rusko teda mohlo nasadiť vojská v cchinvalskom rajóne a v Abcházsku. Ak by sa Saakašvili správal normálne, tejto vojny by nebolo, poznamenala. V. MIKUNDA s využitím vz.ru, môžu konať ešte tohto roku. Lenže pochybujem, že Ukrajina do 14-teho prijme s nami odsúhlasený zákon o miestnych voľbách v Donbase, dodal. Pripomeňme si, že takéto konanie volieb bolo schválené politickou podskupinou v Minsku. Podľa izvestia.ru, Čo píšu iní Kolaborant Chodorkovský chce dokončiť začaté Hitlerom V deň smútku a žiaľu (22. 6.), ruský oligarcha M. Chodorkovský na svojej webovej stránke otvorene solidarizoval s nacistami a ich prisluhovačmi kolaborantmi a sľúbil dokončiť to, čo začal Hitler je dňom vzniku občianskeho národa na území Ruska. Cesta je to ťažká, dlhá a nedokončená. Dobudovať to, je úloha našej generácie, napísal utečený oligarcha. Chodorkovský, ktorý sa otvorene snaží zaujať pozíciu ruského lídra, alternatívneho k V. Putinovi, fakticky sa pritom priznáva, že chce rozčleniť nenávidené ázijské Rusko na veľké množstvo samostatných štátov, riadených z vonku. Podľa evrazia.org, Poliaci by si mali dávať na kamarátov z Ukrajiny veľký pozor Hovorca ukrajinského parlamentu Andrej Porubij požiadal Ukrajincov, aby zabudli na Volynský masaker a na priestupky UPA (Ukrajinská povstalecká armáda banderovci), pokiaľ Ukrajina bojuje s Ruskom. Je veľmi dôležité, aby naši bratia Poliaci v tomto čase, keď vrcholí ruská agresia na Ukrajine, keď ruské okupačné hordy stoja na ukrajinskej pôde, nevyťahovali zložité udalosti z našich spoločných dejín a nechali ich riešenie na neskoršie obdobie. Škoda, že dnes v poľskom Sejme prevládajú veľmi kritické vyhlásenia na adresu Ukrajiny, posťažoval sa Parubij. Normálna krajina s normálnymi politikmi by na rozdiel od ukrajinskej politickej špičky reagovala normálne. Priznala by svoje priestupky a chyby, ospravedlnila by sa za ne, otvorila by archívy a vyjadrila by presvedčenie, že niečo také sa už nebude opakovať. Participovala by na vytvorení spoločnej komisie, budovala by spoločné poľsko-ukrajinské pamätníky a každoročne by spoločne s Poliakmi odsúdila zločiny 2. sv. vojny. Dnešná ukrajinská politická špička má s odmietaním glorifikácie banderovcov evidentne problém. Pre mnohých dnešných ukrajinských politikov sú totiž členovia UPA hrdinovia, hovoriť o nich negatívne z politických dôvodov nechcú... Podľa HSP, V Nemecku si budú pamätať 22. jún 1941 Nemecko si bude navždy pamätať deň napadnutia Sovietskeho zväzu a preto je rozhodnuté urobiť všetko, aby sa podobné barbarstvo už nezopakovalo, vyhlásila oficiálna predstaviteľka vlády SRN U. Demmerová. Vojna proti Sovietskemu zväzu bola krutou rasovou a likvidačnou vojnou, utrpenia, ktoré ľuďom priniesla, zostanú v Nemecku navždy v pamäti. Preto sme povinní už nikdy viac nedopustiť podobné barbarstvo, povedala novinárom v Berlíne. Zvýraznila, že vláda SRN bude vždy pamätať na svoju historickú zodpovednosť. Podľa ria.ru, Ako sa prehodnocujú dejiny VVV v Rusku? Plaziace sa, nejednoznačné a niekedy až provokatívne prehodnocovanie tých alebo iných stránok Veľkej vlasteneckej vojny prebieha dnes v samotnom Rusku. Napríklad v jednej známej televízii bola spochybnená nevyhnutnosť hrdinskej obrany Leningradu a odolnosť blokádnikov, po čom v inej televízii bol videný tanec herca v uniforme dôstojníka Wehrmachtu. Ďalej ešte viac. Na jednej z petrohradských vysokých škôl sa konala obhajoba dizertácie, ktorá fakticky rehabilituje zradu generála Vlasova, a pred pár dňami bola v tom istom Petrohrade odhalená pamätná doska jednému z organizátorov blokády Leningradu fínskemu maršalovi Mannerheimovi. Podľa ria.ru, Nemecký politik: Nemecko sa nedokáže zmieriť s Ruskom kvôli skratom v pamäti Bez ohľadu na to, že teraz sa v Nemecku pripomína mnoho pamätných dátumov, 75. výročie operácie Barbarossa, od ktorej sa začala hrozná vojna proti národom Sovietskeho zväzu, sa obchádza mlčaním a vládnuca frakcia CDU/CSU v tento deň dokonca oslavuje sviatok leta, poznamenáva M. Platzeck. Rovnaká situácia je aj okolo 8. mája, ktorý je v kalendári nemeckého Bundestagu poznačený ako Medzinárodný deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca a nie ako Deň oslobodenia od národného socializmu. Podľa news-front.info, (Pokračovanie na str. 4) BOJOVNÍK / 14 2

3 Rezolúcia proti neofašizmu opäť zamietnutá Stály výbor parlamentného zhromaždenia OBSE zamietol ruský projekt rezolúcie o neprípustnosti šírenia myšlienok neonacizmu a ani sa ňou nebude na zasadnutí v Tbilisi ( ) zaoberať, uviedol líder delegácie RF Nikolaj Kovaľov. Z rokovania českých spolubojovníkov Dňa 21. júna sa v Prahe konal X. zjazd Českého zväzu bojovníkov za slobodu. Pre chorobu predsedu P. Sečkára delegáciu SZPB viedol tajomník ústrednej rady Viliam Longauer, ktorý na ňom vystúpil s pozdravným prejavom. Správa o činnosti ČSBS, ku ktorej úvodné slovo predniesol predseda Jaroslav Vodička, osobitne vyzdvihla rast členskej základne (o vyše tisíc členov) a ustanovenie nových základných organizácií. Zjazd schválil aj novelu stanov. V duchu hesla pravda sa svetla nebojí, delegáti sa kriticky vyjadrovali k spoločenskej atmosfére, ktorú narušuje snaha o obnovu germánskeho landsmanschaftu, revízie odsunu Nemcov z pohraničia, ale aj médiá za ich bulvárnosť a senzáciechtivosť. Zlatým klincom X. zjazdu bol príchod naň prezidenta a čestného člena ČSBS Miloša Zemana, ktorého vystúpenie bolo charakteristické jasným a zreteľným pomenovaním problémov. V rámci svojej zdravice sa zamýšľal nad významom slova sloboda, ktoré je vraj veľakrát zneužívané. Sloboda je podľa neho aj to, či informácie sú alebo nie sú a či sú pravdivé. K pohľadu do minulosti povedal, že viac, ako spomínať, treba sa poučiť. Voľby ústredných orgánov rozhodli, že ČSBS bude aj v ďalšom funkčnom období viesť predseda Jaroslav Vodička, 1. podpredseda Emil Kulfánek a ďalší traja podpredsedovia (Milan Andres, Emil Šneberg a Vilém Janouch). X. zjazd ČSBS prijal rezolúciu, z ktorej treba osobitne vyzdvihnúť vyžadovanie pravdivej interpretácie dejín, ako aj objektívne a vierohodné spravodajstvo verejnoprávnych médií. Zásadne sa tiež odsudzuje akékoľvek ideologické a svojvoľné prekrucovanie faktov v politickom alebo akomkoľvek partikulárnom záujme. VL Dokumentačne odhalená lož o vojne proti ZSSR (Dokončenie zo str. 1) Archívy proti klamstvu Z archívnych dokumentov sa dajú podľa Permjakova urobiť dva závery. Prvý: Sovietsky zväz, napriek snaživo šíriacim sa falošným tvrdeniam, osobitne v západných štátoch, neplánoval agresívnu vojnu voči nikomu, a celé jeho vojenské plánovanie bolo venované zabezpečeniu obranyschopnosti štátu. S útočnými bojmi sa uvažovalo len v rámci odvety na agresiu. Toto sa dá dokumentačne potvrdiť, vrátane nemeckými dokumentmi! Druhý: tvrdenia o tom, že niekto vo vedení ZSSR akoby neveril v možnosť vojenskej zrážky s Nemeckom a jeho spojencami, je tiež bezdôvodné, nepoctivé a diletantské. Žiaľ, stály výbor zamietol a nebude sa zaoberať rezolúciou, ktorá hovorí o nevyhnutnosti rozpracovania a realizácie členskými štátmi OBSE spoločných opatrení na zamedzenie prejavov nacizmu, povedal Kovaľov novinárom. Štúdium archívnych dokumentov totiž dokazuje, že vedenie ZSSR si bolo vedomé vznikajúcej situácie a v rámci svojich vojenských a hospodárskych možností na ňu aj adekvátne reagovalo. Otázka je to len jedna do akej miery to bolo efektívne a na začiatok vojny dostatočné, dodal náčelník Ústredného archívu MO RF. Podľa ria.ru, Proti tomuto projektu sa vraj postavili Lotyšsko, Kanada, USA, Portugalsko, Poľsko, Nemecko, Ukrajina a Macedónsko. Žiaľ, stály výbor len priznal svoju bezmocnosť voči šíreniu myšlienok neonacizmu, zdôraznil Kovaľov. Podľa ria.ru, Naša anketa (Dokončenie zo str. 1) Štefan Novák, člen HDK pri ZO SZPB Dolný Kubín: Natovskí politici sú platení za to, aby šírili americkú politiku permanentnej hrozby zo strany Ruska. Vojenská doktrína USA je postavená na konfrontácii ich vojenskej sily v rámci NATO voči svojmu nepriateľovi, ktorého si vždy nájdu. Prítomnosť amerických vojakov a vytváranie základní NATO v Európe, namierených na Rusko, nevedie k stabilite východu a západu Európy, ale k hrozbe vojnového konfliktu. Zo strany niektorých politikov EÚ je to len poslušná služba pre záujmy USA. Zuzana Gergelyová, SZPB Trnava: Do cudzej mysle nevidieť. Niekedy to môže byť ako s tým punčovým koláčikom, ktorý je na povrchu ružový, ale vo vnútri hnedý. Verím, že súčasní politickí lídri sú dosť múdri, aby rozmýšľali v rovine výroku prisudzovanému Albertovi Einsteinovi: Neviem ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene. Ján Kašica, tajomník OblV SZPB, Zvolen: Politická elita v rámci NATO dnes cestou masmédií šíri hystériu o agresívnej politike Ruska. Usiluje sa tým ospravedlniť svoje prikrádanie k hraniciam Ruskej federácie. Nezastierajme si, že elita NATO vie veľmi dobre čo robí a ako má pôsobiť na blahoslavených chudobných duchom členských štátov NATO a sveta. Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB, Lučenec: Natovskí politici sa držia hesla, že stokrát opakovaná lož, sa stáva pravdou. Ja si myslím, že stačí poriadne sa prejsť historickou štatistikou a hneď bude jasné, kto, kedy a koľko štátov napadol. Fakty hovoria jednoznačne v prospech Ruska a nie USA. Rusko sa určite nechystá napadnúť žiadny štát a už vôbec nie štáty NATO. Róbert Fajta, predseda OblV SZPB, Ružomberok: Oni veria tomu, čo povedia USA a tomu, kto ich platí. Občan ich nezaujíma a čo je najhoršie, nevedia sa poučiť z histórie. Dňa 18. júna sa v Prahe konal pietny akt pri príležitosti 74. výročia úmrtia parašutistov zo skupiny Antropoid, ktorí vykonali akt pomsty na zastupujúcom ríšskom kancelárovi Reinhardovi Heidrichovi. Delegáciu SZPB z Martina viedol predseda ZO SZPB Martin stred Jaroslav Šinko a martinského klubu Zväzu vojakov SR pplk. J. Surman a pplk. I. Repka. IR Zo stanoviska OblV SZPB Prešov k dokumentu Časová os 2. svetovej vojny Dňa sme na zasadnutí ÚR SZPB obdržali CD Časová os 2. svetovej vojny, zasielame vám k nemu stanovisko: Je to zaujímavý dokument, potrebný hlavne pre učiteľov dejepisu a školy vôbec. Dá sa predpokladať, že prešiel odborným posúdením (vedeckou oponentúrou). Možno tiež očakávať, že vyvolá aj širšiu diskusiu z radov vojakov pamätníkov, aj z radov regionálnych historikov a učiteľov. Ako členovia výboru prešovskej organizácie chceme zaujať stanovisko k tej časti dokumentu, ktorá má názov Činnosť partizánov pred vypuknutím povstania. Partizánske hnutie. Čitateľovi z oblasti východného Slovenska musí totiž udrieť do hlavy otázka, prečo sa tu nespomína partizánska skupina Čapajev, ktorá patrí k prvým skupinám nielen na východnom Slovensku, ale na Slovensku vôbec. V texte sa neuvádzajú ani také miesta operácií Čapajevovcov, ako sú Hanušovce a okolité obce (Zlatá Baňa, Matiaška, Petrovce, Hermanovce...). Nehovorí sa v ňom dokonca ani o tragédiách Tokajík, vypálenie desiatok obcí na východnom Slovensku... Znamená to, že mládež sa už o tom nemá učiť? Za OblV SZPB Prešov predseda Jozef ČORBA 23. JÚN Regionálny pamiatkarsky úrad udelil povolenie na vykopávky v oblasti 65. kilometra železničnej trate medzi Vroclavom a Walbrzychom. Tam sa už niekoľko dní pracuje na vyrovnávaní terénu. Predpokladá sa, že práve tu sa nachádza údajný vlak so zlatým pokladom z čias 2. svetovej vojny. Za zlatý sa považuje obrnený vlak, ktorý koncom vojny vypravili z vtedajšej nemeckej pevnosti Breslau (dnes Vroclav) do Walbrzychu, kde sa však stopa po ňom stratila. Niektorí odborníci i laickí hľadači pokladov v minulosti opakovane tvrdili, že Nemci mohli tento vlak ukryť v jednom z tunelov, pričom vchody doň mohli byť zasypané po bombardovaní sovietskym letectvom. 28. JÚN Bývalý dozorca z koncentračného tábora Auschwitz, 94-ročný Reinhold Hanning, sa odvolal voči rozsudku Krajinského súdu v Detmolde v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý ho uznal za spoluvinného z vraždy v najmenej 170-tisíc prípadoch. Odsúdil ho za to na päť rokov väzenia. Odvolanie proti rozsudku zo 17. júna už podali obaja právni stalo sa VO SVETE zástupcovia, odsúdeného i deviatich spolužalovateľov. Prípadom by sa ďalej mal zaoberať nemecký Spolkový súdny dvor. Hanning, ktorý zostane na slobode až do skončenia odvolacích proceso v, v priebehu štyri mesiace trvajúceho procesu priznal, že bol členom strážnych oddielov nacistickej organizácie SS. Vyhlásil, že cíti hanbu, že vedel o masovom vraždení Židov a nič proti tomu neurobil. 29. JÚN Viac ako 200 pamätníkov na počesť sovietskej armády z celého Poľska prevezú do nového múzea pod holým nebom, ktoré má vzniknúť na severozápade krajiny v mestečku Borne Sulinowo v Západopomoranskom vojvodstve a slúžiť má najmä na vzdelávacie účely. Celkovo by malo byť do plánovaného edukačného parku presunutých 229 pomníkov (teda viac než polovica) vyjadrujúcich vďaku Červenej armáde za oslobodenie Poľska. O demontáži konkrétnych pamätníkov budú rozhodovať príslušné miestne samosprávy. Zámer poľskej strany však naráža na ostrý nesúhlas Ruska. Vláda v Moskve v tejto súvislosti obviňuje Poľsko z nedostatku vďačnosti k obetiam sovietskych vojakov, ktorí položili život v boji s nacizmom. Vyzvala Varšavu, aby politicky motivovanú vojnu o pamätníky ukončila. (ao) 3 BOJOVNÍK / 14

4 LETOM SVETOM Kurz na zmierenie: Erdogan sa ospravedlnil Rusku za zostrelené lietadlo Sedem mesiacov po incidente so zostreleným bombardérom Su-24 sa turecký prezident Tayyip Erdogan listom ospravedlnil prezidentovi Ruska Vladimírovi Putinovi za smrť pilota Olega Peškova a vyzval na obnovenie priateľských vzťahov medzi dvomi štátmi. V Moskve sa táto správa stretla so Predseda medzinárodného výboru Rady federácií RF Konstan- zdržanlivým optimizmom. Podľa expertov ide o správny krok Turecka, veľa však bude záležať od toho, správania, ktorú Moskva nastúpitin Kosačov zdôraznil, že línia aké budú ďalšie kroky Ankary. la, sa ukázala na 100 % správnou a opodstatnenou....ekonomický Doteraz sa turecký prezident úder bol ten najefektívnejší Erdogan evidentne takú rozhodnosť namyslene vyjadroval, že za incident s ruským lietadlom sa od Ruska nečakal, a ani rozsah ospravedlňovať nebude. Lebo jeho opatrení. Turecké pláže bez turecké sily si vraj jednoducho Rusov a ruské stavby bez Turkov splnili svoje povinnosti, ktoré dosiahli omnoho väčší vplyv ako spočívali v tom, že dali odpoveď potenciálne návrhy vojakov, či politické hrozby, dodal na narušenie. Kosačev. Omnoho opatrnejší je predseda obranného a bezpečnostného výboru Rady federácií RF Viktor Ozerov. Na tieto ospravedlnenia sa treba pozerať ako na prvý krok normalizácie vzťahov, lenže na návrat tureckých rajčín a našich turistov na turecké pláže je to málo, presvedčený je senátor. Čo prinútilo Erdogana ospravedlniť sa? Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov oznámil, že v posolstve Tayyip Erdogan použil slovo prepáčte. Prečo však turecký prezident, ktorý sa dlhý čas vzpieral akýmkoľvek ústupkom, predsa len urobil voči Moskve ústretový krok ako prvý? Podľa ria.ru, Der Spiegel: Kremeľ sklonil hrdého Erdogana na kolená Napriek tomu, že turecký prezident sľuboval, ako sa pred nijakými vrtochmi neskloní, za zostrelený ruský bombardér sa ospravedlnil, čím Kremeľ predsa len zložil na kolená hrdého a svojhlavého Erdogana, konštatuje nemecké vydanie Der Spiegel. Ešte pred pár mesiacmi sa turecký prezident Tayyip Erdogan ani za svet nemienil ospravedlňovať za zostrelený ruský bombardér. Ba dokonca sľuboval, že sa nebude skláňať pred akýmikoľvek vrtochmi, uvádza Russia Today s odvolávkou na Der Spiegel. V nedávnom liste sa Erdogan, V. V. Pjakin: posledný finálny holokaust (video s českými titulkami) Podľa V. V. Pjakina židovstvo už nie je pre globálneho prediktora potrebné, ten sa už orientuje na scientológov. No a posledný finálny holokaust židov sa vraj udeje kvôli tomu, aby sa zakryla zmena v globálnom riadení. Ako sa to vlastne môže udiať? Bude to presne tak, ako keď likvidovali Srbov v Juhoslávii. Príprava na svetový holokaust sa už deje dávno, Irán uskutočňoval rôzne antisionistické konferencie... V spoločnosti sa neustále drží na ohni antisemitizmus, v poslednom čase sa hovorí, že antisemitizmus rastie aj v tolerantných štátoch... Veľa sa má odohrať na Ukrajine. Žid Kolomojský pripravuje antisemitské opatrenia, žid Jaroš pripravuje antisemitské... Pri konflikte USA a Ruska sa štát Izrael (nie niektorí izraelskí politici) stavia na stranu Ruska lebo vie, že len tak sa finálny holokaust zadusí. A čo časy 2. sv. vojny? Obyčajná vec. Samotní židia majú pojem odrezávanie suchých konárov. Znamená to, že židovská kultúra sa pestuje len v židovskom prostredí. Kultúra, ktorá je ovplyvnená vydedencami, sa začína poľudšťovať. No a z pohľadu globálneho prediktora je to veľmi nebezpečné. Ruský prezident V. Putin poslancom Dumy povedal, že začiatkom 20. storočia bol hlavnou hrozbou nacizmus, dnes je ňou terorizmus. Treba vytvoriť súčasný mimoblokový systém kolektívnej bezpečnosti, rovnoprávny pre všetky štáty, zdôraznil. Rusko bolo vždy prístupné na posudzovanie tejto otázky a neraz oznamovalo svoju pripravenosť na dialóg. Lenže pokiaľ sme opäť pripravení, ako tomu bolo aj v predvečer 2. sv. vojny, kladnú reakciu v rámci odvety nevidíme. Naopak, NATO posilňuje agresívnu rétoriku a agresívne správanie vedľa našich hraníc, poznamenal Putin. hoci nesmelo, no predsa len ospravedlnil, píše nemecký list. No a na to, aby odviedol pozornosť od tejto jeho zdrvujúcej porážky, turecký prezident ešte v ten istý deň vyhlásil, že turecká strana je ochotná obnoviť diplomatické vzťahy s Izraelom. Kremeľ teda postavil tureckého Okolie si začína uvedomovať, napr. že poľudštený žid trpí rovnako od židovského bankára, ako iný človek... a preto to bolo treba obrezať. No a v mene globálneho prediktora zrealizoval obrezanie suchých konárov Hitler. Dnes je dostatok informácií, že židia boli v koncentračných táboroch. Ale v akých koncentračných táboroch? Jedni žili v barakoch na likvidáciu a iní v pomerne komfortnej dedinke, čakali kedy ich repatriujú, povedzme do Izraela, do Spojených štátov alebo ešte niekam... hovorí V. V. Pjakin a dodáva: Tí, ktorí boli užitoční na globálne riadenie, tých zachraňovali. A tých druhých, ktorí boli nepotrební, tých vysielali na likvidáciu. Všetci vedia čosi o Varšavskom gete kde hladovali deti... Existuje však sovietsky fotograf Chaldej, ktorý fotil v tomto gete. Čo vidieť na snímkach? Dostatočne vykŕmeného muža, dostatočne vykŕmenú ženu, nijaké utrpenie od hladu. A pritom bývali v tom istom gete. V gete, kde nefungovali zákony 3. ríše, kde o všetkom rozhodovala miestna synagoga a židovská polícia, ktorá určovala kto bude žiť a kto bude zomierať. Video v ruštine: em-share_video_user Ako Rusko zareaguje na agresiu? lídra do laty. Pre R usko je krok tureckého lídra úspechom. Moskva tým totiž dostala omnoho viac, ako je obyčajné ospravedlnenie, ktoré sa od Ankary požadovalo. Turecko teraz bude prinútené priznať legitimitu prítomnosti ruských vojsk v Sýrii. Nemecký list pripomína, že ešte doslova nedávno nazýval turecký prezident prítomnosť ruských vojsk na Blízkom východe okupáciou. Podľa vz.ru, Za týchto okolností sme povinní venovať osobitnú pozornosť úlohám, ktoré majú súvis s posilňovaním obranyschopnosti nášho štátu, dodal. Putin tiež poukázal na tragédiu dátumu 22. júna. Hlavné poučenie z minulej vojny je známe dala sa odvrátiť. Stačilo len tvrdo a zavčasu skrotiť nacistov a ich prisluhovačov, čo sa však nestalo. Na priame návrhy Sovietskeho zväzu, nášho štátu, na spoločné konanie a kolektívnu obranu prišlo buď priame odmietnutie, alebo sa tieto návrhy jednoducho zahovárali, dodal Vladimír Putin. Podľa dni.ru, Čo píšu iní (Dokončenie zo str. 2) Vedenie Chorvátska odignorovalo Deň antifašistického boja Prezidentka (Kolinda Grabar Kitarovičová) a premiér Chorvátska (Tichomir Oreškovič) sa neobjavili na slávnostiach na počesť štátneho Dňa antifašistického boja a minister kultúry Zlatko Hasanbegovič na inom podujatí v meste Jazovka vzdal česť tým, ktorí v roku 1945 zomreli rukami partizánov, informoval v stredu informačný portál Index.hr. Štátny sviatok Deň antifašistického boja bol v Chorvátsku ustanovený v roku Venovaný je sformovaniu prvého partizánskeho odielu v regióne 22. júna 1941 a slávi sa na miestach jeho vytvorenia v lese Brezovica pri obci Sisak (Sisackomoslavinská župa). Podľa index.hr, 22. jún 2016 Dušan D. Kerný má sedemdesiatpäť! Ale raďte bohémovi. V zahraničnom oddelení redakcie Pravdy boli vtedy traja: Ďuro Bydžovský, Ďuso Lörincz a Dušan Kerný. Bydžovského, pražského rodáka, preslávila stiahnutá replika z reportáže o účastníčke Pražského povstání českého lidu: Víte, co to bylo, pane, tři dny vo suchým salámu, já trpěla, já mohla být ministřiní... Slovenskyrozhlad.sk 10/2016 (výňatok) Budú v parku Víťazstva v Rige plagáty glorifikujúce Waffen SS? Na stránke manabalss.lv sa začali sústreďovať podpisy za rozmiestnenie v rižskom parku Víťazstva informačných plagátov, na faktoch vyjadrujúcich dejinné fakty o celom období 2. sv. vojny v Lotyšsku, uvádza agentúra LETA. Autor tejto iniciatívy Robert Ceruss si myslí, že oslavám Dňa víťazstva nebudú zavadzať. Teraz park Víťazstva a jeho monument Víťazstva, premiestnenie ktorého podpismi žiada vyše 10 tisíc obyvateľov Lotyšska, sú elementom, ktoré štiepi spoločnosť, pretože predstavitelia národnej menšiny ich považujú za kultúrno-historické dedičstvo. Podľa manabalss.lv, 20. jún 2016 Mohol ZSSR zvíťaziť sám? Väčšina Rusov je presvedčených, že ZSSR mohol vo vojne zvíťaziť aj bez pomoci spojencov. Dve tretiny (67 %) respondentov v celoruskom prieskume si myslí, že spojenecká pomoc bola nevýznamná a ZSSR mohol zvíťaziť aj bez nej. Opačný názor má 27 % respondentov. Za rozhodujúcich spojencov Rusi považujú USA (50 %), Anglicko (43 %) a Francúzsko (27 %). Podľa russian.rt.com, Blízko Gdanska sa našli osobné veci z koncentráku Stutthof Poľská televízia oznámila, že pri vykopávkach na území bývalého koncentračného tábora Stutthof, ktorý sa nachádzal východne od poľského mesta Gdansk, boli nájdené osobné veci väzňov, vyrobené nimi samými. Našli sa, napríklad, hliníkový kríž a hrebeň, nôž z rúčky kotlíka, popolník, ale aj pliešky s číslami väzňov. Okrem toho sa v nálezisku nachádzajú aj veci pravdepodobne patriace nacistickým vojakom porcelánová šálka z kasárenskej SS jedálne, náprsné znaky... Správa hovorí, že vykopávky sa vedú na 100 hektároch a štúdium celého terénu si vyžiada tri roky. Koncentrák Stutthof bol založený v roku 1939 a najskôr bol predurčený len pre Poliakov. Potom sa sem však vozili i Rusi a židia. Za 6 rokov sa tábor rozrástol na 120 ha a zahynulo tu okolo ľudí, z toho židov. V roku 1962 bolo na tomto mieste vytvorené múzeum. Na jeho 20 ha sa nachádza aj zachovaná plynová komora. Podľa ria.ru, Úrady Rakúska chcú zbúrať Hitlerov dom Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka vyhlásil, že to nevylučuje. Úrady sa totiž nazdávajú, že sa tým vylúči využívanie domu na národnosocialistické ciele. Podľa mňa ide o najbezúhonnejšie riešenie, uvádza ministrove slová AP. Sobotka tiež dodal, že úrady sa snažia odkúpiť trojposchodový Hitlerov rodný dom v Braunau am Inn, no zatiaľ bezvýsledne. Rakúske MV si ho od roku 1972 prenajímalo, no od roku 2011 tento dom pustne. Podľa bfm.ru, BOJOVNÍK / 14 4

5 Vojna nie je nepríjemnosť, ale tá najohavnejšia vec na svete. Postrehy zo súťaží Medzníky 2. sv. vojny Ďakujem všetkým učiteľom a v nemalej miere rodičom a starým rodičom za náročnú prácu a starostlivosť pri vzdelávaní našej mládeže. Ako predseda ZO SZPB v Pezinku osobitne ďakujem všetkým učiteľkám a učiteľom dejepisu, ktorí aj napriek obmedzenému počtu vyučovacích hodín dokázali pripraviť svojich žiakov na dnes už celoštátnu súťaž Medzníky druhej svetovej vojny. Ešte úprimnejšie ďakujem vám žiaci, ktorí ste sa do súťaže zapojili. V meste vína a baníckych tradícií Pezinok sa okrem jednej, zapojili do súťaže všetky ZŠ. Pridala sa aj ZŠ Slovenský Grob. Na prvom mieste sa umiestnilo osemročné gymnázium Pezinok, na druhom ZŠ Juraja Fándlyho a na treťom ZŠ Orešie v Mysleniciach (v Grinave). Pezinské školy sa nestratili ani v oblastnom kole súťaže. 8-ročné gymnázium, v rámci štrnástich súťažiacich škôl, obsadilo druhé miesto a školy Orešie a Fándlyho boli šieste a siedme v poradí. Prvé miesto obsadila ZŠ na Mlynskej ulici v Senci. ZO SZPB Pezinok spolu s mestom Pezinok pripravili pre účastníkov súťaže za odmenu autobusový zájazd do Múzea holokaustu v Seredi, ktorého sa so svojimi pedagógmi v dvoch turnusoch zúčastnilo 64 súťažiacich. Panie a páni učitelia, vy ste architektmi našej budúcnosti! Vy ste tí, čo učia a vzdelávajú. Vy ste tí, ktorí preukazujú, že na Slovensku nemáme len ľudí učených, ale aj vzdelaných. Dušan VILIM V Žiari nad Hronom......sa do okresného kola prihlásili štyri základné školy. Bohužiaľ, na zápolenie sa dostavili len dve. Prvé miesto obsadila ZŠ z Trnavej Hory a 2. miesto ZŠ P. Križku z Kremnice. Helena GÁFRIKOVÁ, riaditeľka CVČ D. Vestenice sa žiakom venujú c eloročne ZO SZPB v Dolných Vesteniciach sa v spolupráci so žiakmi ZŠ v našej obci naozaj činí. Po súťaži na bicykloch sme v ďalšom mesiaci pokračovali vedomostnou súťažou. So 6. ročníkom sme si v rámci regionálnej výchovy overili vedomosti z vojnovej histórie formou testu Čo vieš o vojnových časoch v obci? Sme potešení. Vedomosti žiakov boli veľmi dobré a preukázali ich aj v besede, ktorá sa po teste rozprúdila. Aby sme ich motivovali i do budúcna, za preukázané vedomosti sme ich odmenili sladkými odmenami a najlepší získali aj USB kľúče. I. ZŠ zo Sobraniec na Dukle Oblastný výbor SZPB Michalovce a ZO SZPB Sobrance usporiadali koncom júna s vedením školy zájazd na Duklu pre žiakov 3. až 6. ročníka. Táto generácia školákov možno po prvýkrát v živote videla miesta hrdinských bojových dejín našich predkov, kde sa začalo oslobodzovanie našej Aj deviate ročníky si testom úspešne overili svoje vedomosti z dejepisu. Osobitne z obdobia 2. sv. vojny. Každý si vyberal (L. N. Tolstoj) jednu zo štyroch ponúknutých odpovedí. Na záver aj ich čakala vecná odmena. N. MATEJÍČKOVÁ predsedníčka ZO SZPB Dolné Vestenice vlasti 1. čs. armádnym zborom v ZSSR a vypočula si odborných lektorov. S veľkým záujmom sledovali výklad a pozerali si scenériu bojiska z vyhliadkovej veže (pozorovateľne Ludvíka Svobodu). Vo VHM vo Svidníku sa dozvedeli aj ďalšie podrobnosti. K tomu si prezreli aj dobové zbrane a navštívili cintorín 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Marián LUKÁČ, tajomník OblV SZPB Michalovce V Bardejove......sa 9. júna, v trojkolovom zápolení stretli štvorčlenné družstvá deviatakov zo šiestich základných škôl okresu. Mladí historici preukázali nasledovania hodné vedomosti, pretože aj podľa dospelých, táto súťaž nebola ľahká. V Bardejove zvíťazilo družstvo zo ZŠ s MŠ Pod Vinbargom v Bardejove, na 2. mieste sa umiestnilo družstvo zo ZŠ na Komenského ulici a 3. miesto obsadili súťažiaci zo ZŠ na Wolkerovej ulici v Bardejove. V súťaži jednotlivcov s plným počtom bodov zvíťazili Michal Čopák zo ZŠ s MŠ Pod Vinbargom a Petra Palubová zo ZŠ na Komenského ulici v Bardejove. Víťazné družstvá boli odmenené diplomami a cenami od oblastného výboru SZPB. Symbolické ceny všetkým súťažiacim spolu s občerstvením venoval primátor Boris Hanuščak. Súčasťou súťažného dopoludnia bola aj výstavka materiálov s protifašistickou tematikou a činnosťou odbojárov na Slovensku, ale i knižných publikácií s tematikou národnooslobodzovacieho boja. Anna PETRIČOVÁ, predsedníčka komisie SZPB pre mládež Vydali svedectvo o vedomostiach OblV SZPB v spolupráci s odborom školstva OÚ v Trenčíne 17. júna pri organizácii okresného kola Medzníkov... zistili, že pri niektorých témach žiakom informácie chýbali, čo podľa predsedu oblastnej organizácie SZPB Jána Holičku nie je chybou žiakov, ale školských osnov. Veď aj samotní súťažiaci priznali, že s pomocou učiteľov vyhľadávali informácie v odbornej literatúre, aby mohli zodpovedať niektoré otázky. Žiaľ, v učebniciach chýbali! V Trenčíne 1. miesto získali (zľava) Petra Mierna, Patrik Kebísek a Veronika Papierniková zo ZŠ v Hornom Srní. Podľa predsedu hodnotiacej komisie vedomosti súťažiacich boli vyvážené. Veď o víťazovi rozhodli až tri doplňujúce otázky. Text a foto: Oľga KAJABOVÁ OblV SZPB v Ružomberku......zorganizoval pre súťažiacich a ich pedagógov z Liptova, Oravy a Považia zájazd do zberného, pracovného a koncentračného tábora v Seredi, ktorého bránami prešlo okolo 16 tisíc ľudí. Spolu s niekoľkými staršími členmi SZPB sme si S Jozefom Mitríkom pri pamätníku padlým hrdinom v SNP. Aby sme boli o rok úspešnejší Bilanciu tohto školského roka si robila aj Komisia pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri OblV SZPB v R. Sobote. Skonštatovali sme, že nám narástol počet aktivít v práci s mládežou, že sa rozšírila ich škála a zvýšil sa počet zapojených žiakov a študentov. Viditeľne sa to odrazilo na rastúcom počte škôl, zapojených do vedomostnej súťaže Medzníky 2. svetovej vojny, na zvyšujúcom sa záujme o výtvarné a literárne súťaže s protivojnovou tematikou, o rôzne športové a turistické aktivity, organizované SZPB. V snahe spopularizovať najaktívnejších a najúspešnejších žiakov a študentov a zároveň ich odmeniť za vypočuli smutné a tragické príbehy, spojené s riešením židovskej otázky na Slovensku a činmi fašistov. Zároveň v parčíku v centre Serede položením venca víťazmi súťaže žiakmi ZŠ z Liptovskej Osady sme si uctili pamiatku padlých hrdinov SNP. Pri tom sa nám prihovoril miestny predseda ZO SZPB Jozef Mitrík. Róbert FAJTA, predseda OblV SZPB Ružomberok, snímka Dušan Sabol vynaložené úsilie uložil OblV SZPB v R. Sobote svojej komisii zorganizovať pre žiakov a ich učiteľov exkurziu do Nemeckej a Múzea SNP v B. Bystrici. Exkurzia sa uskutočnila 15. júna a zúčastnilo sa jej 28 žiakov a študentov a 10 pedagógov z celého okresu. Ako organizátori sme s uspokojením pozorovali ich nevšedný záujem s akým, napríklad, sledovali videoprezentáciu v pamätníku v Nemeckej a exponáty v Múzeu SNP v B. Bystrici. Oslovili ich, zanechali hlboké dojmy a povzbudili do diskusie o zločinoch fašizmu a hrôzach vojnového šialenstva. Bodkou za úspešným dňom bol spoločný obed, na ktorý boli účastníci zájazdu pozvaní oblastným výborom SZPB. Koloman MIGRA, predseda Komisie UŽM 5 BOJOVNÍK / 14

6 Zdolávajme falzifikáciu! Usporadúvajme podujatia na poznanie našich pravdivých dejín. Zo XVI. zjazdu SZPB Hejce: 10 rokov od katastrofy Päťdesiat členov a rodinných príslušníkov z oblastnej organizácie SZPB v Trebišove opäť navštívilo vrch Borsó v chotári obce Hejce v Maďarsku, aby si pripomenuli 10. výročie leteckého nešťastia príslušníkov našich OS, vracajúcich sa z mierovej misie KFOR z Kosova. Haváriu zo 43 osôb prežil len jeden. Spomienkového aktu sa zúčastnil aj Jozef Novák, otec vojakov a policajtov sa snažili dil, hoci mnoho jeho rodákov, des. Rastislava Nováka z Plechotíc, ktorý pád neprežil. Pri V januári tohto roku sa boli nešťastníkom pomôcť. pomníku na mieste pádu lietadla povedal, že mnohí vojaci, mestníkom generálneho tajom- spolu s ministrami obrany a ná- ktorí neboli okamžite mŕtvi, níka OSN na mieste nešťastia pokloniť aj prezidenti SR podľahli zraneniam pre mráz v osudnú noc 19. januára a MR. Miestny starosta to tiež potvr- Milan URBAN, snímka Dominik Urban Skrášlený pamätník Predseda ZO SZPB Svidník Milan Maguľák v spolupráci s okresnou predsedníčkou Klubu Marína Oľgou Džopkovou zorganizovali rekonštrukciu pamätníka (v lese pri ceste zo Svidníka do Mestiska) vojakovi Jánovi Chudému, ktorý padol počas odmínovacích prác v povojnovom období. Úprava spočívala nielen v oprave pamätnej tabule, ale aj vo vyčistení okolia. Aj termín pracovno-spomienkovej akcie vyjadroval symboliku, bolo to na 68. výročie úmrtia mladého vojaka. Po práci sa všetci zúčastnili na spoločenskom posedení, kde sa dohodli, že v podobných akciách budú pokračovať aj v bu dúcnosti. Jozef ŽIŽÁK Koniec vojny v Bardejove V Bardejove si Deň víťazstva nad fašizmom pripomenulo pri Pamätníku vďaky a priateľstva vyše 250 účastníkov, vrátane deti a učiteľov zo základných a materských škôl. Na pietnom akte sa okrem zástupcov štátnej správy a samostvo nad fašizmom znamenalo da, ktorý pripomenul, že víťazsprávy, ozbrojených zložiek, záujmových organizácií Únie žien nielen medzi Európanmi. Žiaľ, víťazstvo ľudskosti a rovnosti a JD OO v Bardejove, strany aj po 71 rokoch sú vo svete, ale Smer-SD, zúčastnili aj delegácia aj na Slovensku skupiny ľudí, Veľvyslanectva RF a Poľskej ktorí sa snažia výsledky 2. sv. republiky z družobného mesta vojny prekrúcať. Z víťazov chcú Gorlice. urobiť agresora, dodal. Po položení vencov a prednese básne od Jána Nagajdu so a štátna hymna. Oslavy ukončila minúta ticha slávnostným príhovorom vystúpil prednosta OÚ Miroslav Buj- (Pre Bojovník bez nároku na Milan GIBEĽ, snímka J. Paľa honorár) Stále je o čo bojovať! Nie sme veľká organizácia, ale vyše 20 členov nie je až tak málo na činnosť. Samozrejme, že kedysi, keď nás bolo 77, to boli iné počty. Píšem ako člen SZPB, ktorým som od roku Nie som miestny rodák, ale pôsobím tu ako lesník a veľa rokov aj ako obecný poslanec. Kvôli čomu som v SZPB? Kvôli otcovi, ktorý zažil útrapy 2. svetovej vojny, hlad a utrpenie. Okrem toho, vždy som chcel vedieť, ako Kolačno zasiahlo do bojov, kto obec prezentoval, ktorí ľudia bojovali a pod. Kvôli tomu som 5-krát navštívil archív v Topoľčanoch, kde som získal aj zaujímavé dokumenty o oslobodení obce. Napríklad, zhabané zbrane, zoznam chlapov, ktorí za obec bojovali. V spolupráci s MsÚ vo Zvolene sa mi podarilo objaviť ďalších dvoch vojakov rumunskej armády, ktorí padli za Kolačno a sú pochovaní na cintoríne vo Zvolene. Okrem toho dávam dokopy materiály, ktoré mali skončiť na povalách, dokumenty po členoch, ale aj našich predsedov ZO SZPB, staré fotky, ktoré dokumentujú výstavbu našich 3 pamätníkov, z toho je jeden hrob neznámeho rumunského vojaka... Ešte žije 92-ročný Ján Žuchovský a ten videl rumunského vojaka, ale už len mŕtveho pod kopcom Veľký Vracov, ktorý kedysi povedal taká je doba! Ale aká je? Veď stále je o čo bojovať! Napríklad aj o to, aby obraz padlých hrdinov SNP zostal neskreslene zachovaný. Branislav PEPICH Spoločná snímka na mieste pádu vojenského An-24. Skrášlený pamätník. Koniec vojny v Bardejove. Spomienka na generála z Bošáce Dňa sa v obci Bošáca konal slávnostný akt uloženia prste zeme z koncentračného tábora Flossenburg, kde bol v marci 1945 popravený medzi štyrmi slovenskými generálmi aj Štefan Jurech. Starostovi D. Luráčekovi odovzdal urnu s prsťou flossenburskej zeme v deň nedožitých 118. narodenín generála, v prítomnosti syna Marcela Jurecha, podpredseda KG SR Peter Vojtek. Pietneho aktu sa zúčastnil aj predseda TSK Jaroslav Baška, ktorý mal slávnostný príhovor. Čestnú stráž pri buste gen. Jurecha držali vojaci Trenčianskej posádky, v ktorej generál Š. Jurech pôsobil. Jozef PUPALA (Pre Bojovník bez nároku na honorár) Naozaj bohatý program si zorganizovali ZO SZPB z Turian a Sučian, ktoré sa vydali na výlet do okolia Svidníka. Popozerali sme si tu mesto Dukla v Poľsku i s múzeom, skanzen bojovej techniky v Údolí smrti pri Svidníku, 52 metrov vysokú vyhliadkovú vežu, z ktorej sa dá vidieť bojisko Karpatsko-duklianskej operácie, pamätník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR pri Vyšnom Komárniku, vrátane troch bronzových tabúľ s menami padlých príslušníkov zboru, 37 metrov vysoký pamätník Sovietskej armády vo Svidníku z roku 1954 so súsoším Partizánska hliadka v SNP a útokom Sovietskej armády, vrátane vyše hrobov červenoarmejcov. Dubničania po stopách zboru V dňoch júna zorganizoval výbor ZO SZPB v Dubnici nad Váhom zájazd Po stopách 1. čs. armádneho zboru na Slovensku. Navštívili mesto Svidník a miesta Karpatsko-duklianskej operácie. Vo Svidníku sme navštívili vojenské historické múzeum a prijal nás aj primátor mesta Ján Holodňák, ktorý nás oboznámil s dejinami Svidníka s dôrazom na obdobie 2. sv. vojny a bojovú činnosť 1. čs. armádneho zboru v ZSSR počas Karpatsko-duklianskej operácie na jeseň 1944, počas ktorej 10. ročník bol v Trenčíne medzinárodný Oblastný výbor SZPB so stolnotenisovým oddielom Keraming Kubran Trenčín zorganizovali s podporou TSK 10. ročník stolnotenisového turnaja pri príležitosti 71. výročia oslobodenia Trenčína. Do bojov o prvenstvá sa v troch kategóriách zapojilo vyše 130 športovcov, z toho v hlavnej kategórii 83. Vo finále sa stretli (víťaz) Alexander Valúch z TB/ASV v Regenstaufe a Thomas Keinath z TTC Fulda v Maberzelli. Medzi 29-timi veteránmi zvíťazil Ivan Páleník z Valče a v kategórii mládež si víťazstvo spomedzi 24 stolnotenistov vybojovala Monika Marousková z miestneho klubu. Organizátori tvrdia, že tohtoročná účasť mohla byť ešte vyššia, ak by sa v rovnakom čase nekonali MS mladších žiakov v Čadci a turnaj veteránov v Poproči. Oľga KAJABOVÁ Cesta za duklianskymi hrdinami Navštívili sme aj Vojenské múzeum vo Svidníku, ktoré sídli v budove, tvarom pripomínajúcej protitankovú mínu. Videli sme nielen rôzne exponáty v interiéri a exteriéri, ale premietli nám aj autentický film z tunajších bojov. Našu cestu po tunajších pamätníkoch sme zakončili na námestí vo Svidníku pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu. Emil POHANKA a Danuša PROČKOVÁ Zájazdu sa s nami zúčastnili zástupcovia Odboru MS z Dubnice nad Váhom, poslankyňa mestského zastupiteľstva mesta Dubnica nad Váhom, členovia Klubu českého pohraničia Stredné Považie a speváckeho súboru Studnica z Dubnice nad Váhom, ktorí tu zaspievali piesne na počesť padlým hrdinom. padlo príslušníkov 1. čs. armádneho zboru a sovietskych vojakov. Dnes toto bojisko pripomínajú pamätníky vo Svidníku a na Dukle. Na záver návštevy sme spolu s primátorom položili veniec k soche gen. Ludvíka Svobodu. Pavol VEVERIČÍK, predseda ZO SZPB Štafeta tejto pamäti sa musí posúvať! Auschwitz-Birkenau: Členovia základných organizácií pri Oblastnom výbore SZPB v Nitre videli na vlastné oči to, čo im o vojne ako deťom rozprávali dedovia. Prežili vojnu vydržali aj fašistický koncentrák, vrátili sa, aby o tom mohli rozprávať svojím deťom a vnukom. Štafeta tejto pamäti sa musí posúvať! Aj my sme už na vlastné oči videli miesta, kde sa krutosť striedala s ešte väčšou krutosťou. Veľmi nás prekvapil vysoký počet ďalších návštevníkov Osvienčimu, môžeme povedať, že z celého sveta. V zatajení dychu nás držalo veľmi fundované a zaujímavé rozprávanie sprievodcu. Na drevených dverách jedného z barakov smrti visí veniec s farbami slovenskej zástavy, ako tichá spomienka na obete holokaustu. Tu sme si uvedomili, čo vlastne musíme nedovoliť, aby sa fašizmus rozvíjal! Anna ZABÁKOVÁ, tajomníčka oblastného výboru SZPB BOJOVNÍK / BOJOVNÍK / 14

7 KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY Nrtm. Štefan Šteflovič: Únik z moci šelmy Tisícky chlapcov narukovali za slovenského štátu, aby najskôr bojovali po boku Wehrmachtu a potom pri vhodnej príležitosti prebehli a stali sa príslušníkmi 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Jedným z nich bol aj Štefan Šteflovič (94) z Trenčína. Nechce ani počuť, aby sa o ňom hovorilo, ako o nejakom hrdinovi. Vraví, že počas vojny bol obyčajným človekom a takým je aj teraz. Z vojny mu veľa pamiatok nezostalo. Ak nerátame zranenie, čo mu spôsobila mína, tak je to len fotografia vojaka v uniforme Slovenskej armády. Ale doteraz sa dokáže dohovoriť po nemecky aj po rusky. Ovláda aj azbuku, píše si v nej niektoré poznámky. V apríli 1942 dostal povolávací rozkaz, mal vtedy dvadsať Narukoval do B. Bystrice k automobilovému vojsku. Urobil si kurz vodiča a mechanika pre opravy vojenských vozidiel. Po troch mesiacoch odišiel na front. V dobytčákoch nás priviezli do Rostova na Done, kde som bol pridelený k spojovaciemu vojsku. Dali mi osobné auto a mojou úlohou bolo voziť dôstojníkov spojovacieho vojska. Po 2 3 mesiacoch ma prevelili na Kaukaz, kde som bol až do konca roku 1942, spomína Štefan Šteflovič. Ako technik divíznych autodielní sa dostal do najväčšieho ukrajinského prístavu, do Odesy. Slovenskí vojaci tu boli ubytovaní v súkromí. Šteflovič ho mal asi sto metrov od vojenských dielní. Byt patril rodine KyrilaVolčeva, ktorý pracoval v prístave. Keď sa dohodli na ubytovaní, mladý Slovák ani netušil, aký veľký význam to bude mať pre jeho ďalší život. Netrvalo dlho a začal spolupracovať s miestnymi partizánmi. Po čase som zistil, že môj domáci je dôležitý pracovník odeského ilegálneho hnutia. Zo dva týždne ma pozoroval, potom sa spýtal, či by som im v niečom nepomohol, že by ma potreboval na nejaké špeciálne úlohy. To bolo akurát na Vianoce Odboj zaujímali počty áut, zbraní, munície, aké vojská sa pohybujú v oblastiach, Pred mojimi očami zomierali ľudia, ktorých som poznal, ktorým som videl do duše. Spomínam si na jedného chlapíka, mal už šesťdesiat rokov, bol to volynský Čech. Spolu sme boli pred Duklou, Nemci nás ostreľovali mínometmi. Neďaleko padla mína a vybuchla. Po pár sekundách ten Čech hovorí: Co se děje, nic necítím Zasiahla ho črepina a asi mu preťala miechu. Tam aj zomrel, dodal s tým, že neskôr veľa rozmýšľal nad tým, ako o ľudskom živote rozhoduje náhoda. odkiaľ prišli. To bola moja výzvedná práca, vraví vojnový veterán. Zrazu prišiel rozkaz, že ďalšia časť autodielní sa musí presunúť do Rumunska. V tejto jednotke mal byť aj Štefan Šteflovič, lenže jemu sa už odísť nechcelo. Svojmu spolujazdcovi povedal, aby pri raňajšom nástupe jednotky nastúpil do auta, a ak bude treba odísť, tak nech naštartuje a odíde sám. To bolo niekedy v januári Pri kontrole si však niekto všimol, že spolujazdec sedí v kabíne sám a tak začali strateného technika hľadať. Ten sa zatiaľ ukrýval na svojom priváte. Bolo asi osem hodín, keď zrazu niekto zazvonil pri dverách bytu. Domáca sa išla pozrieť, hneď sa vrátila a vyľakaná mu vraví: Eto vaši, vintovki u nich (to sú vaši, majú pušky). Byt bol na druhom poschodí, nikde v blízkosti okna nebol ani hromozvod, ani odkvapová rúra, aby mohol zliezť dole a ujsť. Tak ho hliadka odviedla. Zavreli ho do pivnice pod autodielňami, kde sa pôvodne skladovalo uhlie. Ešte kým bolo svetlo, tak si poprezeral, ako to tam vyzerá, či by sa odtiaľ nedalo ujsť. Zistil, že dvere naspodu sú opravované pribitými latami, ktoré by sa dali odstrániť. Pri prehliadke mu zobrali šnúrky od topánok, ale vrecká na blúze mu nikto neprezrel. Zostal mu v nich vreckový nožík a priebojník, čo je oceľová tyčka s ostrým hrotom. Pomocou nich dosky uvoľnil a okolo deviatej večer sa vysúkal von. Podarilo sa mu prešmyknúť okolo Nemcov a prísť do bytu, kde býval. S domácimi mal dohodnutý signál, ako má zvoniť. Tí ho obliekli do ženských šiat a skryli v inom byte, vzdialenom asi 200 metrov. Po troch dňoch som vyšiel von a videl som, že pred naším domom stojí auto gestapa. Gestapák stál vonku a pozoroval, čo sa deje okolo. Tak som sa tváril, že som si išiel von len zafajčiť, ušúľal som si machorku a pofajčieval. Neskôr som sa dozvedel, že som bol pre odboj dôležitý, a aj Nemci si uvedomovali, čo všetko sa Rusi mohli odo mňa Paľo Bielik a slovenský film o Povstaní Odkaz Povstania žije nielen v hraných celovečerných filmoch, ale i v krátkych a stredometrážnych filmových snímkach. Človekom a umelcom, ktorý stál pri zrode prvých autentických záberov zo SNP bol Paľo Bielik. Keď sa 11. decembra 1910 v malej dedinke Senica (dnes miestna časť Banskej Bystrice) narodilo malé chlapčisko, nikto netušil, že do vienka dostane statnú postavu, umelecké vlohy a priateľskú vernosť. Už ako školopovinný žiačik sa začal zaujímať o ochotnícke divadlo; o pár rokov v hre Ľudovíta Kubániho Hôrni chlapci po prvý raz stelesnil Jánošíka. Tu si ho všimol Karol Plicka a odporúčal ho Martinovi Fričovi pre pripravovaný film o Jánošíkovi. Toto dielo malo nevídaný úspech i vďaka Paľovi Bielikovi, ktorý už umeleckú dráhu neopustil. Umrel 23. apríla 1983 v Bratislave. Vojnové roky Paľa Bielika našli v usilovnej práci scenáristu a režiséra krátkych filmov. V roku 1944 vznikol pokus nakrútiť prvý slovenský farebný film Hanka sa vydáva. Exteriéry i interiéry sa realizovali v okolí Brezna a Banskej Bystrice. A práve tu zastihlo tvorcov Povstanie. Neváhali ani chvíľu a ihneď sa dali k dispozícii veliteľstvu 1. čs. armády. K pôvodnému zámeru, zostrihať získaný materiál pre film Odboj 1944 nedošlo a v roku 1945 zaradil P. Bielik tento autentický materiál do svojho dokumentárneho filmu Za slobodu. Zo spomienok V monografii autorského kolektívu Slovenské národné povstanie vo fi lme nachádzame i spomienku Paľa Bielika :...Vidieť partizánov v polovici roku 1944 nebol každodenný jav a stretnutie s partizánmi v tom čase znamenalo nielen mať istú tajnosť, ale aj aspoň podvedome patriť k istému hnutiu, cítiť sa na patričnej strane, mať dôveru, vedieť, kde patrím. Tieto pocity nás vtedy neopúšťali, uvedomovala si ich väčšina členov fi lmového štábu v Brezne nad Hronom, kde nás vypuknutie Povstania zastihlo. Nakrúcali sme v okolí Brezna krátky folklórny fi lm. Akokoľvek sme boli upriamení na svoju prácu, búrlivý, revolučný,folklór, ktorý sa živelne valil vôkol nás, strhával nás čoraz viac do svojho stredu a nenechával nikoho na pochybách, že jedného dňa bude nevyhnutné zanechať fi lmové hračkárenie a uprieť svoj zreteľ na udalosti, ktoré doba nereprízuje. Dňa 29. augusta 1944 ostalo nás dovedna päť: kameraman Karol Krška, zvukár Jaroslav Plavec, asistent kamery Václav Richter, asistent produkcie Alexander Sekula a ja. A my, piati, sme si ešte mohli vybrať: ostať v Brezne (tam, kde nás vyhlásenie Povstania zastihlo) alebo odísť s celým filmovým zariadením do Bratislavy. Ostali sme. Puškou bola kamera...všetci nemôžeme bojovať puškou, povedal im vojenský veliteľ v Banskej Bystrici, keď ich prijímal do armády. Vašou puškou je kamera, vaším frontom je celé povstalecké územie... Filmárske myslenie i konanie museli rapídne prispôsobiť frontovým podmienkam, lebo padajúce granáty a míny nerobia rozdiel medzi vojakom s puškou a vojakom s kamerou. Nebolo to práve ľahké. Zažili chvíle skľučujúce, keď sa cesty plnili ustupujúcimi jednotkami a sanitnými vozmi, i chvíle radostné, keď prítomnosť filmárov dvíhala vojakom hlavy... Keď obrovská nemecká presila vtrhla na povstalecké územie, zakopali exponovaný filmový materiál na cintoríne v Ponikách a stiahli sa do hôr. Prišli dažde, dlhé a vytrvalé, tie im mnoho z tohto vzácneho, unikátneho dokumentu zničili a znehodnotili. Zvyšujúci zachovalý materiál, ktorý nakrútili, je jediným svedectvom z týchto slávnych dní a z neho dodnes čerpajú všetky dokumentárne filmy o Povstaní. dozvedieť, preto po mne pátrali, pokračuje Šteflovič. Na Veľkú noc 1944 bola Odesa oslobodená a už sa nemusel viac skrývať. Spolu s ďalšími slovenskými vojakmi, čo tu zostali, sa vydal na cestu k Moskve, kde malo sídlo československé vojsko. Potom prišlo rozhodnutie, že príslušníci zboru majú ísť na pomoc SNP a zapojiť sa do boja o Duklu. Na Dukle Štefan Šteflovič bojoval vo funkcii veliteľa 2. roty, 5. práporu, 3. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Prišli sme sem 8. septembra Išli sme peši celú noc s plnou výzbrojou, prešli sme asi 30 kilometrov, ráno sme dorazili unavení a hladní. Hneď bez chvíľky odpočinku sme zaľahli a začali bojovať. Večer nás vystriedali, na druhý deň sme opäť nastúpili. Po niekoľkých dňoch ma z bojov vyradilo zranenie, črepina z míny ma zasiahla do lýtka. Bolo to v noci, Nemci akoby sa vtedy pobláznili, len strieľali a strieľali, vraví. Roztrhané lýtko sa liečilo dlho, ešte aj Vianoce 1944 strávil v nemocnici. Keď odchádzal z vojenskej nemocnice, v lekárskej správe bolo napísané, že viac do pechoty nemôže. Dostal teda za úlohu starať sa o vojenské trofeje, to znamená o vojenskú techniku, ktorú sa podarilo ukoristiť nepriateľovi. Jeho pôsobiskom sa stala Dobšiná, kde zostal až do konca vojny. Štefan Šteflovič napísal o svojom živote autobiografiu Únik z moci šelmy a zbierku básní. Zatiaľ však tieto rukopisy neboli vydané. Jozef ŽIAK Vlčie diery a Kapitán Dabač Samostatným autorským i režijným debutom Paľa Bielika bol film Vlčie diery (1948). Dokázal tu, akým bol vnímavým a učenlivým žiakom. Úspech diela prekonal všetky očakávania a aj dnes patrí k tomu najlepšiemu, čo o Slovenskom národnom povstaní vo filmovom žánri vzniklo. Hudobný skladateľ Ján Cikker (autor hudby k tomuto filmu) raz pripomenul:...nevyhnutnosť boja proti vojne, násiliu to je posolstvo Vlčích dier. Starosti otcov nie sú aj starosťami synov, ale v tomto ohľade sú túžby otcov aj synov totožné... Film Vlčie diery je silnou výpoveďou o najslávnejšej kapitole našich súčasných dejín. O hrdinstve jednoduchých ľudí. O láske i nenávisti. O živote a smrti. Kto film videl sotva zabudne na matku Svrčinovú (Beta Poničanová) a jej štyroch synov partizánov (Mikuláš Huba, Jozef Budský, Ladislav Chudík a Juraj Šebok). Na jej stretnutie s vrahom svojich synov, fašistickým dôstojníkom Hermanom Thielem (František Dibarbora). Alebo na scénu, keď sa Ondrej (Jozef Budský) opáše odistenými granátmi a vrhá sa na tank, aby za cenu vlastného života zachránil svojich druhov... Po desiatich rokoch sa Paľo Bielik k téme Povstania opäť, i keď v trochu inej rovine, vrátil. Jeho Kapitán Dabač (1959) hovorí o istých rozporoch, psychológii tých, ktorí mali spoločný cieľ, ale nie spoločnú cestu. Do titulnej postavy si prizval Ladislava Chudíka, ako jánošíkovského, trochu anarchistického bývalého dôstojníka. Jeho protihráčom je partizánsky veliteľ Garaj (Elo Romančík). Vo filmografii Paľa Bielika je 6 hereckých postáv, ako režisér nakrútil 14 krátko a stredometrážnych snímok, 10 celovečerných filmov a k niektorým napísal aj scenár. Z jeho diela cítiť vôňu tejto zeme a ich reč cvendží krásou materinského jazyka. V jeho filmoch je to, čomu sa hovorí slovenská duša... A tento medailón môžem teda ukončiť myšlienkou režiséra, scenáristu a herca, barda slovenského filmu, Paľa Bielika:...Slovenský film je bytostne spätý s Povstaním v Povstaní sa narodil, v Povstaní prešiel ohnivým názorovým krstom a v Povstaní sa zákonite ustálil na pozíciách boja proti násiliu, boja proti vojne a zhubnému fašizmu... Pavol M. KUBIŠ BOJOVNÍK / 14 8

8 HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, alebo Prvá dohoda, ktorá uznala predmníchovskú ČSR Pred 75 rokmi dňa 18. júla 1941 ZSSR (veľvyslanec Ivan Majskij) a ČSR (minister Jan Masaryk) sa v Londýne dohodli na obsahu zmluvy, ktorá stanovila výmenu vyslancov, vzájomnú podporu vo vojne proti nacistickému Nemecku i súhlas s budovaním čs. vojenských jednotiek na území ZSSR. Bola to prvá medzinárodná dohoda, ktorá uznala ČSR ako štát v jeho predmníchovských hraniciach a zároveň ČSR postavila na roveň plnoprávneho člena protihitlerovskej koalície. To, že ZSSR zmluvou fakticky uznal ČSR v rozsahu hraníc pred Mníchovom malo taký razantný vplyv, že okamžite sa aj V. Británia poponáhľala definitívne uznať čs. vládu v Londýne a teda aj ČSR. Pravda, bez uznania ČSR v rámci predmníchovských hraníc. Nasledujúceho roku ( ) ČSR uznali aj USA. (Kto naivný si myslí, že súčasné USA a V. Británia sa voči Slovensku (i Česku???) správajú inak?) Táto dohoda so ZSSR však mala platnosť len do porážky Nemecka. A čo potom? Kto bude garantovať integritu a suverenitu v povojnovom období? Beneš si opäť myslel, že svojimi víťazstvami vo vojne to zaručia USA a V. Británia. No Stalingrad a Kursk túto jeho teó riu preorali naruby. Toto je dôvod Benešovej vypočítavosti, prečo sa zrodila čs.- sovietska zmluva z 12. decembra 1943, v rámci ktorej sa po prvý raz hovorilo aj o osude Podkarpatskej Rusi. Teda, hovoril o tom len Beneš, Stalin, akoby si jeho slová ani nevšimol. Lenže pri zakresľovaní hraníc budúcej Európy zarátal tento Benešov prísľub ako hotovú vec. K uznaniu dočasnej vlády v Londýne Masaryk predniesol ponuku Sovietskeho zväzu, ktorú dostal od Majského, britskému ministrovi zahraničia Edenovi. Reakciou na to bola ponuka Edena, že aj jeho vláda uzná čs. vládu. Praktickejší význam mala zmluva so ZSSR: obsahovala totiž, že vlády si vymenia vyslancov, poskytnú si vzájomnú pomoc proti Nemcom a že čs. vláda vytvorí v ZSSR svoju vojenskú jednotku. Britské uznanie z malo (po uznaní čs. dočasnej vlády z ) iný význam. Hovorilo sa v ňom o pôsobení našich vojenských jednotiek v Británii. Lenže ani v tomto uznaní sa vláda Jeho Veličenstva, na rozdiel od ZSSR, nevyslovila k otázke právnej kontinuity a teda ani k budúcim hraniciam ČSR. Chybou Masaryka bolo, že takýto dokument vôbec prijal. Kvalitatívna zmena britského postoja nastala až po vyše roku 5. augusta V. MIKUNDA 2017: 80. výročie rozpútania 2. sv. vojny? Dňa 7. júla 1937 sa začala japonská invázia do Číny. Ide o dátum, ktorý ázijské krajiny považujú za začiatok 2. svetovej vojny. Dňa Japonci obsadili Peking a na ďalší deň prístav Tientsin, po trojmesačnom obliehaní aj Šanghaj. A ešte pred koncom roku obsadili vtedajšie hlavné mesto Nanking. Počas besnenia japonských vojsk boli v Nankingu masovo vraždení čínski vojnoví zajatci a civilisti. Niekoľko desiatok tisíc osôb bolo mučených, ženy a dievčatá znásilňované. Odhady hovoria o Veľkú časť, asi jednu tretinu, mesta japonské vojská vyrabovali alebo vypálili. Presný počet obetí masakru nie je známy. Medzinárodný vojnový tribunál pre Ďaleký východ (IMTF) odhadol počet obetí na približne 260 tisíc civilistov. Samotný veliteľ japonských síl Iwane Matsui odhadoval počet civilných obetí na asi Nankinský masaker nasledoval po ťažkých bojoch o Šanghaj, v ktorých síce Japonci vyhrali, ale utrpeli pri tom ťažké straty. -vmi- ZSSR stratil 9 miliónov vojakov Ozbrojené sily Sovietskeho zväzu prišli počas Veľkej vlasteneckej vojny o takmer deväť miliónov svojich príslušníkov. Informoval o tom v Moskve poradca námestníka ruského ministerstva obrany generál Alexandr Kirilin. K tomuto počtu sa dopracovali vojenskí historici počas mnohých rokov pátrania v archívoch a porovnávaním údajov, ktoré mali k dispozícii úrady ministerstva obrany. Na základe analýzy zhromaždených údajov historici dospeli k záveru, že počas Veľkej vlasteneckej vojny zahynulo príslušníkov sovietskych ozbrojených síl. Kirilin spresnil, že ide o vojakov padlých na bojiskách i tých, ktorí podľahli zraneniam v nemocniciach, ktorí sa nevrátili zo zajatia alebo sú nezvestní. Podľa Obrana 6/ 2016 Viete, že...?...sovieti od oslavovali Deň Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku, ktoré bolo do roku 1992 najmohutnejším operačnostrategickým zoskupením sovietskych vojsk na svete a do roku 1994 aj ozbrojených síl RF? Bojový potenciál tohto zoskupenia bol porovnateľný s bojovým potenciálom všetkých európskych štátov, ktoré v tom čase boli členmi NATO. V prípade vojny sa totiž muselo udržať do príchodu zmobilizovaných hlavných síl ZSSR a členských štátov Varšavskej zmluvy. Zoskupenie rátalo aj s útočnými operáciami až na pobrežie La Manche, k predmestiam Paríža... Západné Nemecko by bolo kompletne zbrázdené tankovými kolónami. Dnešná generácia si už nepamätá, akí hrdí boli títo prvosledoví vojaci (vrátane prvosledových divízií 1. armády Západného vojenského okruhu ČSĽA na to, čo ovládali a čo boli pripravení kedykoľvek svetu predviesť). Skupina sovietskych vojsk v Nemecku v rôznych rokoch mala počet od 340 tisíc do 1,5 milióna vojakov. K mala k dispozícii vyše 4000 tankov, vrátane vtedy najmodernejších T-80B; okolo 8000 BVP-2, BVP-1, BPM-1K, OT-60; okolo 3600 delostreleckých systémov (vrátane samochodiek Gvozdika, Akácia a Hyacint), mínometov a raketometov; vyše 800 bojových a dopravných helikoptér Mi-24 a Mi-8. Stíhacie, bitevné a dopravné letectvo predstavovala 18. letecká armáda. Vo výzbroji Skupiny boli aj taktické raketové komplexy Točka. Na území NDR mala aj 31 objektov s atómovými zbraňami, ktoré by dokázali spopolniť celú Európu. Skupina sovietskych vojsk v Nemecku mala na území NDR budov a stavieb v 777 vojenských mestečkách a výcvikových priestoroch....keď v roku 1940 ZSSR anektoval Estónsko, Estóncov bolo zmobilizovaných do Červenej armády? Lenže v roku 1941 Estónsko okupovalo hitlerovské Nemecko a do svojej armády zmobilizovalo Estóncov....nacisti boli posadnutí ovládnutím Švajčiarska? Inak ako obsesiou sa to nazvať nedá. Ale ako vieme, Švajčiarsko si tvrdo udržiavalo v tých šialených časoch neutralitu. Nenechávalo ich istotne chladnými, že Nemci postupne ovládli a okupovali Rakúsko, Československo, Poľsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Francúzsko, vtedajšiu Juhosláviu, Grécko, Nórsko... Hitler naozaj veľmi túžil ovládnuť aj túto nesmierne bohatú krajinu. Od zlosti ju v roku 1942 nazval vyrážkou na tvári Európy. Plánoval inváziu, ktorú nazvali Operácia Tannenbaum, ale tá by si vyžiadala viac divízií, ako by bolo Nemecko schopné v tom čase uvoľniť....uprostred Berlína zostala stáť židovská nemocnica? Židov likvidovali kde sa dalo, ale v srdci Berlína im pozornosti pravdepodobne unikla známa židovská nemocnica. Čo je však ešte zarážajúce, že v nej pracovali počas vojny Židia a aj tzv. poloviční Židia. A boli ich tam stovky. Nacisti údajne potrebovali nechať nemocnicu v plnej prevádzke a vraj sa obávali hnevu príbuzných, ak by personál začali vraždiť. Nemocnica takto prežila vojnu a spolu s ňou aj zamestnanci....nacisti vraj plánovali zaviesť polygamiu? Účel svätí prostriedky aspoň tak sa hovorí. A tak aj polygamia by prišla vhod pri tvorbe čistej árijskej rasy. Navyše, vojna predstavovala obrovské straty na životoch mužov a zachovať rastúcu krivku pôrodnosti bolo po skončení vojny potrebné a žiaduce. Nemci totiž rátali s tým, že vojnu vyhrajú a tvorili dlhodobé stratégie. Príkladom boli pochopiteľne aj nacistickí pohlavári. Mať manželku a k tomu takmer hárem mileniek, nebolo vonkoncom nič nezvyčajné....nemci viedli silnú protifajčiarsku lobby? Nemci hrdo hovoria, že ako prvým sa im už počas vojny podarilo identifikovať spojitosť medzi fajčením a rakovinou pľúc. To, samozrejme, znamenalo megalomanskú protifajčiarsku kampaň typicky na nemecký spôsob. Vyšlo im to. Počet fajčiarov v krajine rapídne klesol, čo je paradoxné, pretože počet fajčiarov všade vo svete zasa rapídne stúpal. Nemcom pomohli aj zákony. Tak napríklad ten z roku 1938 zakázal celoplošne fajčiť všetkým príslušníkom vzdušných síl a ríšskej pošty. Fajčenie zakázali pracovníkom v zdravotníckych zariadeniach, verejných úradoch a zotavovniach, pokiaľ boli v službe. To sa neskôr na príkaz Himmlera rozšírilo aj na príslušníkov SS a políciu. O školách a prostriedkoch verejnej dopravy ani nehovoriac. (Sovieti však napriek tomu vytvorili fajčiaceho esesáka Stierlitza.) A. MIKUNDOVÁ 9 BOJOVNÍK / 14

9 Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú Bratislava 7: Zuzana Herzková a Zuzana Kaliská 89 Bratislava 15: Anna Bandžáková 92 Bratislava 37: Ľubomír Vajdák 65 Breznička: Kristína Mušková 95 Bojnice: Mgr. Emil Danek 85 a Ľudmila Dávidová 65 Badín: Anna Bucholcerová 83 Banská Bystrica Radvaň: Ing. Peter Synovec 92 a Eduard Osadský 75 Banská Bystrica ZO J. Rýsa Tr. SNP: Ján Gerčák 88 Brezno 1: Anna Švantnerová 95, Rudolf Demian 92 a Anna Vološtínová 90 Čierne n/topľou: Milan Madura 50 Čaňa: Ľudmila Ganovská 60 Čierny Balog: Mária Klimentová 89 a Margita Štulrajterová 75 Dolná Krupá: Anna Kumančíková a Justín Kubovič 75 Dunajská Streda: Eva Benedeková 87, Anežka Vraždová a Oľga Obernauerová 90, Helena Bokorová 80 a Anna Plšeková 60 Donovaly: Virgil Farkašovský 80 a Oľga Palúchová 70 Hanušovce n/topľou: Oľga Kučinská 55 Jasenie: Emília Havranová 89 Kráľovský Chlmec: Jozef Lenárt 55 Lučenec 2: Viera Obrtalová a Jozef Drenko 75 Lučenec 3: Marta Galádová 75 Liptovská Osada: Želmíra Bellušová 94, Emília Michalová 93, Mária Vanovčanová 85, Mária Feix a Magdaléna Marošová 84, Magdaléna Botúrová 83 a Jaroslava Koníčková 50 Lemešany: František Orlovský 88 Ľubietová: Miroslav Čiaš 35 Myjava: Valter Smyčka 96 a Ivan Majtán 75 Muráň: Želmíra Štefaňárová 65 Michalovce 1: Mária Pirčová 82 a Oľga Kučeravcová 65 Michalovce 2: Rudolf Dankovčík 65 N acina Ves: Milada Kuzmová 60 Nemce: Marián Mihál 65 Nižný Žipov: Andrej Polák 92 Očová: Mária Debnárová 65 Pezinok: JUDr. Dušan Vilim 70 Petrovce: Marián Gdovin 45 Revúca ZO gen. Viesta: Božena Zajacová a Ľudovít Remper 75, Eva Zlatnícka, Ján Brdársky a Ing. Milan Čech 65 Sečovská Polianka: Jana Mrusková 40 Navždy nás opustila vzácna priateľka Taťjana Sučanská sa narodila v krásne májové ráno, keď sme prvýkrát oslavovali Deň víťazstva 9. mája Pochádzala z rodiny, ktorá sa významne zapojila do protifašistického odboja. Jej strýko Karol Ivičič bil fašistov. Plným právom si zaslúžil, že ho nazývali Karpatský vlk. V nerovnom boji prišiel o nohu a zostal trvalým invalidom. T. Sučanská si nesmierne vážila svojho strýka a jeho veľké zásluhy v boji o našu slobodu. Bola aktívnou členkou ZO SZPB v Limbachu a po zlúčení s Pezinkom sa stala našou členkou. Ako vedúca hotela nás často pozývala na malé posedenia. Vždy sa zaujímala o naše problémy a finančne významne podporovala naše podujatia. Jej náhla smrť nás veľmi zarmútila. Stratili sme vzácnu priateľku a sponzorku, ktorá vždy mala pre nás pochopenie a otvorené srdce pomáhať. Bude nám veľmi chýbať. Navždy sme sa s ňou rozlúčili 3. júna Česť jej nehynúcej pamiatke! Mária MARKEOVÁ, ZO SZPB Pezinok Navždy sme sa rozlúčili Bačkov so 62-ročnou Helenou Antolíkovou. Liptovská Osada so 78-ročným Jánom Praženicom. Nižné Nemecké so 61-ročným Ladislavom Ondošom. Sliač s 83-ročnou Annou Štrbovou. Sučany s 96-ročnou Paulou Bondovou, 94-ročnou Zuzanou Kuzicovou a 89-ročným Jánom Špirkom. Trenčianske Teplice s 85- ročným Vladimírom Fialom. Zvolen Zlatý Potok s 92- ročným Jánom Antalom. Česť ich nehynúcej pamiatke! Senec: Irma Farkašová 80 Stará Ľubovňa: Peter Kober 65 a Mgr. Ivana Šipošová 60 Stará Turá: Anna Klimáčková 84 a Mgr. Anna Chmúrová 65 Sečovce 2: Gabriela Nagyová 70 Slovenská Kajňa: Michal Oslovič 82 Sučany: Anna Rohoňová 92, Mama Jula mala 92 rokov Priama účastníčka SNP Juliana Maternyová, členka ZO SZPB Banská Bystrica Fončorda B, sa 12. apríla 2016 Margita Petrášová a Karol Majer 90, Apolónia Žáková 81, Jaroslav Drobka 80, MUDr. Anna Kormanová, Anna Beláčiková a Ján Očka 65, Mgr. Marta Lamošová 55 Šaľa: Milena Bárthová 70 Tlmače: Štefan Nilaš 65 Trenčín 1: Mojmír Reich 89, Ing. Štefan Koňušík 84 a Anna Milánová 82 dožila 92 Pani Juliana síce nerada spomína na mesiace plné krvi, hladu a utrpenia, no porozprávala nám ako chodievala za ranenými partizánmi do nemocnice v Podbrezovej, ako im prostredníctvom mladého muža na notárskom úrade zháňala falošné dokumenty, znamenajúce pre nich záchranu života. A pohovorila aj o partizánskej operatíve. Napríklad: Vedela som, že partizáni podmínovali most, kadiaľ mal prejsť nemecký vlak. Potom som sa však dozvedela, že Nemci zmenili svoje plány a cez most má najskôr prejsť vlaková súprava s civilným obyvateľstvom! Bolo treba urýchlene konať. Okamžite som o tom informovala partizánov a tí míny odstránili včas. Inokedy som v Hronci prevzala letáky pre maďarských vojakov, ktoré sa mali dostať do Brezna. Keďže všetky spojky, ktoré sa podieľali na tejto akcii pracovali spoľahlivo, zásielka došla včas presne na miesto určenia. Pani Maternyová medzitým siahla do svojho archívu a vytiahla odtiaľ dva dokumenty. Prvým bolo notársky overené Veliteľské potvrdenie, na ktorom stálo: Ja Alexej Michajlovič Sadilenko, ako bývalý veliteľ brigád Chruščovovho partizánskeho zväzu na Slovensku vyhlasujem a svojím vlastným podpisom potvrdzujem, že Juliana Maternyová, rod. Weisová, nar v Čiernom Balogu, okr. B. Bystrica, od 13. septembra 1944 do 12. februára 1945 nepretržite pracovala ako partizánka rozviedčíčka a spojka v Chruščovovom partizánskom zväze, ktorej som dával príkazy cez veliteľov a komisárov brigád, ako aj partizánskych skupín a to: Tichvinského, Orlova, Futianova, Brnu a ďalších. Poveroval som ju úlohami podľa možností a potrieb, prevažne na pripravovanie prepadových akcií a tiež v naliehavých prípadoch, ako spojku, ktorá mala nadväznosť na východné Slovensko cez spojky so zvláštnym poslaním, pod velením kapitána Alexandra Michajloviča Marčenka, až po štáb nášho velenia. S nasadením svojho vlastného Trhovište: Anna Kirnagová 60 Vranov n/topľou 1: Miroslav Krišťan 60 Zvolen Zlatý Potok: Ing. Bronislava Grekčová 55 a Ing. Vladimír Neumann 45 OblV Žilina : Štefan Vandlíček 94 Jubilantom srdečne blahoželáme. života čestne a oddane plnila príkazy nášho velenia a zabezpečovala všestrannú pomoc. Druhým dokumentom bol list pre veľkú ženu tohto národa z roku Vážená pani Juliana Maternyová. Drahá sestrenka. Veľká žena tohto národa! Nakoľko starneme a žiadajú nás pre mladšie pokolenia písať pamäti, bol som požiadaný A. M. Sadilenkom, aby som tiež svojím podielom prispel do spoločnej knihy spomienok na veľkých ľudí, čo bojovali a pomáhali nám oslobodiť sa a nastoliť spravodlivý poriadok. Dovoľ však, aby som Ti od nás všetkých, ktorým si zachránila životy, poslal tú najsrdečnejšiu vďaku. Aj sám Sadilenko Ťa už viackrát spomínal a nechával pozdravovať. Podpis Ondrej Brna. Meno Maternyová mám po manželovi, s ktorým sme vychovávali dvoch synov. Bývali sme vo Veľkom Krtíši, kde som pracovala ako okresná inšpektorka pre materské školy. Moju adresu sa Ondrej dozvedel až po uverejnení výzvy v Bojovníkovi. A. M. Sadilenka som videla vo Veľkom Krtíši už v roku 1970 na stretnutí s pioniermi, kde mu môj syn podával slávnostné hlásenie. Škoda, že som vtedy nevyhľadala svojho veliteľa, nechcela som ho rušiť, lebo bol členom oficiálnej delegácie. Stretnutie na OV KSS v novembri 1972 bolo dôkazom, ako veľmi mu na mne záležalo. Osobne mi odovzdal vlastnoručne podpísané veliteľské potvrdenie o mojej práci v SNP. Sprevádzal ho aj Ondrej Brna. Nedokážem slovami vyjadriť naše pocity na stretnutí po dvadsiatich siedmich rokoch. Boli tam slzy radosti, objatia, spomínanie na živých, ale aj na tých, ktorí položili život za slobodu. V ohrození života sme boli odkázaní jeden na druhého, vytvorilo sa medzi nami vzácne puto spolupatričnosti priateľstvo spečatené krvou. Pani Juliana Maternyová dnes žije v penzióne JESEŇ v Banskej Bystrici. Cíti, že osud jej predurčil pomáhať ľuďom po celý život. Kým vládze, svoju starostlivosť venuje obyvateľom penziónu na vozíčku. Nepomáha im len dobrým slovom, ale aj skutkami. S láskou ju volajú mama Jula. Spracoval podpredseda ZO SZPB Banská Bystrica Fončorda B BOJOVNÍK / 14 10

10 Rajko Doleček pre Národní osvobození: Dnešná mládež by nebola pohotová bojovať za určité ideály Pravoslávny, ľavicový, bezpartajný intelektuál. Tak sa predstavuje svetoznámy endokrinológ a dietológ česko-srbského pôvodu prof. MUDr. Rajko Doleček, DrSc. Vo svojich deväťdesiatich rokoch nielen stále ordinuje, ale tiež píše odborné publikácie, beletriu a politické úvahy, vzťahujúce sa predovšetkým na jeho druhú vlasť Srbsko. Tento vojnový veterán, ktorého veľká časť národa pozná z televíznych programov zameraných na zdravý životný štýl, okrem iného prezradil, kde sa naučil šesť jazykov, prečo je vďačný za Putina... A ako by ste zhodnotil dnešnú mladú generáciu. Hovorí sa, že je stále horšia a horšia. Do určitej miery je prehnane rozmaznaná. U mužov je veľká chyba, že prestala povinná vojenská služba. Sám som si odkrútil dva roky vojenčiny a neľutujem to. Dnešná mládež by potrebovala viac disciplíny a sebaobetovania, pretože by nebola pohotová bojovať za určité ideály, ktoré by pre ňu mali znamenať záťaž. Takže ste za opätovné zavedenie vojenčiny? Áno, minimálne na jeden rok. Ja sám som bol mladý doktor, rok po promócii, nástup do vojenskej prezenčnej služby pre mňa bola hrôza. Hovoril som si, že to neprežijem. Nakoniec som i v mrazoch s radosťou ráno vonku cvičil. Nikdy som sa necítil zdravotne lepšie než po vojenčine. Ale najmä tam každý spoznal, čo je to pravé priateľstvo a sebaobetovanie sa za priateľa. Získali sme disciplínu a zmysel pre poriadok. Čo pre vás znamená vlastenectvo? Nebyť rozumného vlastenectva, čo znamená neopovrhovať inými národmi a želať svojmu národu to, čo aj iným, hovorili by sme dnes v Prahe po nemecky a v Belehrade po turecky. Národná svojbytnosť je z môjho pohľadu dôležitá. Je veľká chyba, že časť svetových elít dnes pôsobí protivlastenecky. Ja patriotizmus uznávam a myslím si, že musíme byť vďační predkom za to, že nám svojbytnosť vybojovali. Išli by dnes mladí Česi hrdo a bez váhania do vojny? To nie je také jednoznačné. Ale podľa mňa sa ešte tak neprepadli, že by vlasť nebránili. Závisí to, ale aj na tom, proti komu by to bolo. Národní osvobození 7/2016 (výňatok) Putin: Rusi potrebujú viac nie vojnovej, ale dobrej literatúry Prezident RF Vladimír Putin sľúbil, že ministrovi vzdelávania D. Livanovovi povie o dôležitosti vojnovej literatúry pri rozvíjaní pocitu vlastenectva u mládeže, no zdôraznil, že Rusi i tak potrebujú čítať viac nie vojnovú, ale dobrú literatúru. Počas stretnutia v Kremli s účastníkmi Všeruského historického zhromaždenia spisovateľ a televízny moderátor Jurij Vjazemskij poznamenal, že mladí ľudia sú veľmi zložité organizmy, že pocit vlastenectva sa u nich nedá vychovať rýchlo a ani im čosi vnucovať. Vlastenectvo je ako rastlina, veľmi zložitá rastlina, ktorá musí rásť podľa svojich vlastných zákonov. Osobitú rolu tu zohráva vojnová literatúra, pričom nielen Alexandra Tvardovského, ale aj takých zložitých spisovateľov, ako sú Viktor Nekrasov a Vasilij Grossman, nazdáva sa Vjazemskij, ktorý, obrátiac sa na V. Putina, povedal: Ona (literatúra pozn. Bojovník), podľa mňa, práve lepšie ako čokoľvek iné, môže vychovať obrovský pocit nášho ruského vlastenectva, trpiaceho i fandiaceho za vlasť... Zdá sa mi, že predsa len by ste mali povedať Livanovovi, že potrebujeme viac vojnovej literatúry, osobitne teraz... Mňa nebude počúvať, ale vás si vypočuje. Ja si myslím, že aj vy budete súhlasiť s tým, čo vám teraz poviem. My nepotrebujeme viac vojnovej literatúry, my potrebujeme viac dobrej literatúry, zareagoval na to V. Putin a odcitoval slohy z poémy Vasilij Ťorkin a na záver dodal: No, a Livanovovi to poviem. Podľa ria.ru, Recenzia filmu o minulosti Elser Čo komu povie takýto názov? Asi nič. Rusi si preto názov nemeckého filmu aspoň efektne priblížili k deju a nazvali ho Vyhodiť do vzduchu Hitlera (voľný preklad). Slovo Elser viac povie tým, ktorí sa zaujímajú o dejiny 2. sv. vojny, a konkrétnejšie, o atentáty na Hitlera. Režisér Oliver Hirschbiegel si na spracovanie vybral jeden nie príliš známy atentát (z pokusov), ktorý sa udial a spáchal ho tesár Johann Georg Elser v pivovare Bürgerbräukeller, kde sa na počesť výročia pivného puču konalo nacistické zhromaždenie. Tentoraz však führer svoje štandardné vystúpenie skrátil o 13 minút, čo ho tiež zachránilo. Ani nie štvrťhodina teda rozhodla o inom smere vývoja ľudstva. Čo by bolo, keby..., nám už dnes nič nepovie. Elser sa o svojom neúspešnom kroku dozvedel až na mníchovskej polícii, kde zhromažďovali J. G. Elser všetkých podozrivých. Po zatknutí nasledoval výsluch, nekonečné mučenie, vrátane s použitím drog a hypnózy. Keďže z Elsera i tak priznanie nevybili, poslali ho do koncentračného tábora Dachau, kde ho popravili na osobný Hitlerov rozkaz O 20 dní po tom bol tábor oslobodený Američanmi. O. Hirschbiegel vo svojom diele nerekonštruuje udalosti 1930-tych rokov, neradí ich ani dokumentárne a ani časovo. Zaujíma ho len to, čo sa udialo proces akým spôsobom sa v obyčajnom človeku formuje nenávisť k nacizmu, k fyzickému a psychickému násiliu a aké formy to predstavuje. Režisér atakuje svojho diváka čelom, pričom používa očividné a dokonca až stereotypné spôsoby. Židovská téma i téma komunistov tu pôsobí akoby až špekulatívne, zložité historické protirečenia sú akoby narovnávané cez rôzne charaktery. Minulosť je šťavnato farebná a zaliata slnečným svetlom. Keď Elser pomaly začína chápať bezvýchodiskovosť skutočného stavu krajiny, mnohofarebné obrazy sa mu menia na sivo-hnedé odtiene. Film Hirschbiegela, ktorý sa opiera o obyčajných ľudí, potvrdzuje, že aj uprostred mlčiacej väčšiny sa skôr, či neskôr, nájde niekto schopný na veľký čin a že je zbytočné strácať vieru v existenciu nadvlády slobody ducha a rozumu nad fašizmom. S využitím regnum.ru, Triler Olivera Stoneho Ukrajina v plameňoch je už hotový (video upútavka je súčasťou originálneho článku) Hollywoodský maestro je presvedčený, že udalosti na Ukraji- Dielo je to dokumentárne. Au- svojho času narobil veľa rachotu. ne sa nezaobišli bez zásahu USA. tor špeciálne cestoval na Ukrajinu i do Ruska, kde sa zhováral V internete sa objavil triler škandálneho filmu známeho amerického režiséra Williama Olivevičom a Vladimírom Putinom. Za s prezidentmi Viktorom Janukora Stoneho Ukrajina v plameňoch. Áno, je to ten film, ktorý napádali a požadovali to ho západní politici mnohokrát nakrútiť V tieni tretej ríše film tak, ako to oni potrebujú. Hollywoodský maestro je presvedčený, že udalosti na Ukrajine sa nezaobišli bez zásahu USA. Washington ho za to chcel dokonca deportovať. Podľa kp.ru, Video upútavka je súčasť článku: online/news/ / Oficiálne fotografie slovenského štátu sú pomerne neznámou veličinou v dejinách slovenskej fotografie. Publikácia Bohunky Koklesovej s fotografickými reportážami z archívu Slovenskej tlačovej kancelárie na 240 stranách predstavuje výber 450 fotografií z rokov 1939 až Autorka sa sústredila na formulovanie vzťahu medzi fotografiou a históriou. Definuje pojem oficiálna fotografia, tlač, propaganda, cenzúra, interpretuje jednotlivé fotografické reportáže. Mnohé historické udalosti tak zobrazuje v inom, novom svetle. Publikácia na stále aktuálnu tému, zostavená v spolupráci s bratislavskou Vysokou školou výtvarných umení, vychádza pri príležitosti 25. výročia založenia vydavateľstva Slovart v novom vydaní. Nový dokument o prepade ZSSR V ruskej televízii Rossija 1 sa 21. júna 2016 konala premiéra nového dokumentárneho filmu Tajné. Stalinovi. Hlavná úloha Veľkej vlasteneckej. Film hovorí o práci sovietskej rozviedky v období pred útokom Hitlera proti ZSSR, počas anschluzu Rakúska, likvidácie Československa a prepadu Poľska Sovietska rozviedka v tomto období získala podrobnosti, ktoré nás ešte aj dnes ohurujú. Napríklad, týždeň do prepadu ZSSR Kremeľ dostal od Korzičana (dôstojník z hlavného štábu Luftwaffe) údaje, podľa ktorých nemecká armáda čaká už len na rozkaz na vpád. Ďalší berlínsky zdroj Staršina uviedol, že v nemeckom vedení už boli ustanovení do funkcií splnomocnenci na vývoz zdrojov z území ZSSR, ktoré sa plánovali okupovať... Obrana 6/2016 Prečo Stalin, napriek týmto informáciám sovietskej rozviedky, ignoroval varovania o nepriateľských zámeroch Hitlera? Na túto otázku dá va odpoveď veterán Služby vojenskej rozviedky Ruska genmjr. v. v. Lev Stockov a prezident fondu Historickej perspektívy, doktor historických vied Natália Naročnickaja. Podľa narotchnitskaya.com, jún 2016 Video: Ilistr. foto 11 BOJOVNÍK / 14