Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku

Transcription

1 Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku 2017, Via Cultura; Inštitút pre kultúrnu politiku

2

3 Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku 2017, Via Cultura; Inštitút pre kultúrnu politiku

4

5 Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku

6 Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku Autori: Magdaléna Vášaryová, Jana Javorská, Martin Katuščák Vydavateľ : Via Cultura; Inštitút pre kultúrnu politiku Štefánikova 25, Bratislava Poradie vydania: 1. Rok vydania: 2016 Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu medzinárodné vzťahy a zahraničná politika SR. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Via Cultura; Inštitút pre kultúrnu politiku.

7 Obsah Úvod/ Magdaléna Vášáryová 9 Svetové dedičstvo UNESCO/ Martin Katuščák 17 Hodnotiaca správa Inštitútu pre kultúrnu politiku o stave vybraných lokalít v Zozname svetového dedičstva a odporúčania na zvýšenie pridanej hodnoty známky UNESCO Metodické postupy/ Jana Javorská 23 Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, zapísaná v roku 1993/ Jana Javorská 25 Historické jadro mesta Bardejov/ Jana Javorská 34 Karpatské bukové pralesy/ Martin Katuščák 45 Jaskyne Slovenského krasu/ Martin Katuščák 51 Herliansky gejzír, čakajúci na zápis/ Martin Katuščák 55 Terchovská muzika, zapísaná do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO v roku 2013/ Magdaléna Vášáryová 60 Monitoring UNESCO na Slovensku/ Martin Katuščák 64 Záverečné odporúčania IKP 69

8

9 Úvod Dedičstvo je poznanie, pamäť, kultúrny produkt a politický tovar, napísal Gregory Ashworth v knihe Plánovanie dedičstva, ktorú vydalo Medzinárodné centrum kultúry v Krakove v roku Mohlo by sa nám zdať, že dedičstvo je niečo dané, nemenné, konečne niečo na tie večné časy. Krásny, bohužiaľ, len romantický sen, ktorý nás aj na Slovensku na dlhú dobu opantal. V komunizme, tých 40 rokov, sme totiž žili čas zbavený vlastností, ktorými sa vyznačujú prirodzené živé procesy, ktoré neustále menia formy i obsahy. Nečudo, veď sme nezadržateľne, vedecky podložene, smerovali k utopickej budúcnosti, ktorá mala byť statická. Navždy. Utópia vedeckého riadenia poznania i pamäte ale skončila. Ako všetko na svete i vo vesmíre, v každej kultúrnej dobe a v každej kultúre, aj postoj k dedičstvu sa neustále musí meniť a aj mení. Pred rokom 1972, kedy bol prijatý Dohovor o svetovom dedičstve, bola najdôležitejšou otázkou našej kultúrnej verejnosti ako zachrániť pamiatku? - ktorá sa vtedy zdala byť dôležitá. (Spomeňme si na záchranu a dostavbu Bratislavského hradu.) Pamiatka bola vnímaná ako osamelý objekt, jednotlivá vec, ktorá nemala s okolím alebo so životom 9

10 pod ňou nič spoločné. To vytváralo nebezpečný základ pre zjednodušené vnímanie jej záchrany, obyvatelia sa len pasívne prizerali a mnohí ju často poškodzovali a bez výčitiek svedomia rozkrádali vzácne odkryté časti stavieb v snahe si niečo privlastniť len pre seba, alebo ju jednoducho zničili. Pamiatky neboli vysvetľované ľuďom ako časť dôležitého komplexného historického príbehu, ktorý by vzbudzoval zvedavosť a rôzne asociácie, a totalitný režim sa vyhýbal posilňovaniu kultúry pamäti, založenej na spomienkach jednotlivcov. Boli to len pamiatky uložené do škatuľky, za sklo, za pamiatkársku ochranu a tak zabraňovali najdôležitejšiemu cieľu projektu obnovy alebo záchrany dedičstva vnímať pamiatku ako príspevok k udržiavaniu kultúrnej kontinuity. Od roku 2003, kedy bol prijatý Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, začalo robiť kariéru slovo patrimonium, latinský výraz, ktorý si môžeme prekladať ako kultúrne dedičstvo. Posunuli sme sa tak od dogmatizmu ochrany pamiatok len pre budúce generácie k adaptácii pamiatok teda nielen reštaurovaniu, ale prispôsobovaniu pre nové funkcie a užívanie dnes, pre nás, pre súčasnosť. Už v rokoch 1999 až 2009 sa podujali Holanďania na experiment v tejto oblasti a svoj projekt nazvali Belvedere Program. Spojili starostlivosť o vybranú pamiatku nielen s historickým výskumom, ale aj s priestorovým dizajnom a plánovaním využívania pamiatky. Potrebovali sa vyrovnať s javom nazvaným expanding heritage, t.j. expandujúcim dedičstvom, neuveriteľným kvantitatívnym nárastom zápisov do zoznamu svetového dedičstva, ktoré znamenalo obrovské finančné, materiálne i personálne náklady. To prispelo k neo-štýlovému oportunizmu a kontextuálnemu autizmu (Ashworth), ktorého sme svedkami aj u nás, na Slovensku. Dnes po prijatí Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrnych prejavov v roku 2005 si kladieme zase iné otázky. Nie ako zachrániť pamiatku, ale ako jej môžeme rozumieť, ako ju môžeme a chceme interpretovať a tým ju transformovať. Už dávno nie je na programe dňa jednoduchá posvätná bázeň a pieta pred pamiatkou, ale usilovanie sa o rozvoj kultúry pamäti a jej uchovávanie pre spoločnosť 10

11 pomocou pamiatok. Lebo minulosť je mŕtva, na rozdiel od pamäti, ktorá je otvorený, dynamický systém. Dedičstvo v dnešnom modernom chápaní nie je len krása najstarších pamiatok, harmónia stredovekých námestí, jednoduché gusle alebo čokoľvek romantické s genius loci, ako sa dnes populárne naučili ľudia hovoriť. Dedičstvo ako pamäť je spojené s komunitou, vytvára jej identitu a jeho ochrana je stále nanovo budovaný vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou tým, že súčasníci vyberajú z množstva kultúrneho dedičstva tie pamiatky z minulosti, ktoré považujú za dôležité pre súčasné ciele spoločnosti. Každé kultúrne dedičstvo, kdekoľvek na svete, je zároveň univerzálne i jedinečné. Jeho re-interpretácie majú vplyv na kvalitu historickej pamäte a výber mýtov, bez ktorých sa nezaobíde žiadna kultúra. Stále pretrvávajúci larmoyantný romantizmus ako smútok za niečím, čo sa už nevráti, provokuje nacionalistické snahy o privlastnenie si pamiatok a je štartérom mnohých kultúrnych konfliktov. Ich prorokmi bol už Viktor Hugo a jemu podobní romantickí spisovatelia, ktorých knihy a apely môžeme aj dnes čítať, sediac pod heslami Preboha, ľudia, ratujme všetko, kým nebude neskoro! Minulosť je predsa reálnejšia ako prítomnosť a hodnoty minulosti sú viac ako dnešné! Až dodnes tieto ich myšlienky a postoje cyklicky vyrábajú obrancov ruín, ktorí pod vlajúcimi koruhvami vyrážajú na svoje kruciáty proti prítomnosti. (Spomeňme si napríklad na obrancov Parku kultúry a oddychu v Bratislave.) Ako všetky generácie pred nami by sme mohli stavať nové architektonické štýly na starých, alebo búrať a uvoľňovať životný priestor nášmu štýlu, lebo, úprimne povedané, staré v ich pôvodnej funkcii už nepotrebujeme. Nemáme kráľov, šľachtu, kočiare, dlhé sukne, potrebujeme splachovacie záchody, výťahy, široké cesty a svietiace bilboardy. Lebo to je súčasnosť. My, ktorí sme zažili ideologické búrania, sme ale citlivejší a kultúrne romantickejší najmä v konfrontácii so zhyzdenými centrami našich stredovekých miest a nezmyselnými dehumanizovanými sídliskami, ktoré sme si okolo nich postavili a ktoré sa nám bridia. Nepostavili sme ich ako nové, naše mestá, nedokážeme vnímať ich pragmatickú funkciu a túžime po estetike a harmónii včerajška. Ale musíme už konečne pochopiť, že dedičstvo, 11

12 jeho moderná koncepcia, je najmä vytváranie nového, nielen chránenie. Revitalizovaním pamiatok predsa tvoríme nové relikty podľa módy, ktorá dnes panuje, a aj keď odkladáme zmuzeifikované artefakty pod nepriestrelné sklá, je náš rozvoj ekonomický i kultúrny - čiastočne postavený na prezentácii dedičstva. My akože ochraňujeme dedičstvo, ale tým len poskytujeme budúcim generáciám príležitosť pochopiť, kým sme boli a čo pre nás malo význam. Vyberáme si dividendy identity a pre budúce generácie chystáme konzekvencie našich volieb, ktoré budú len ťažko meniť. Pozrite, čo sme zachránili pre vás, v pote tváre rekonštruovali a čo sa nám nepáčilo! Kolonizujeme budúcnosť naším rebríčkom hodnôt a našou módou. My sakralizujeme vybrané dedičstvo aj pre nich a je dôležité, aby sme si to uvedomovali aj pri výbere pamiatok pre ochranu pod záštitou UNESCO. Dedičstvo je našou pozostalosťou z minulosti, to, čím žijeme dnes, a to, čo odovzdávame budúcim generáciám... o kultúre môžeme povedať, že ide o celý komplex výrazných duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo spoločenskú skupinu, napísal vo svojej knihe Ashworth. UNESCO, organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru, je patrónom ochrany kultúrneho dedičstva so svojím programom Zoznam svetového dedičstva, ktorý bol založený v roku Kritériá zaradenia do Zoznamu možno zhrnúť do troch slov: tvorivosť, významná univerzálna hodnota a výnimočnosť. Zakladatelia programu pochopili, že dedičstvo je úžasný inštrument. Umožňuje nám naplnenie veľkého počtu rôznych cieľov a môže byť zdrojom radosti a hrdosti, pokiaľ nie je len fetišizmom zapísania na listinu, či definovaním množstva kultúrnych pamiatok s cieľom zabránenia iniciovanej devastácii domácimi, alebo obyčajnou snahou o zviditeľňovanie. Dedičstvo, to nie sú nakúpené zásoby v komore. Je nekonečné podľa toho, čo chceme vnímať ako signál z minulosti. Dedičstvo totiž vyvoláva celé spektrum emócií. Môže znepokojovať i upokojovať, spôsobovať utrpenie i zaceľovať rany, môže vyvolávať komplexy i liečiť ich, môže byť zdrojom hrdosti, ale môže vyobcovať z dedičstva 12

13 celé skupiny obyvateľov. Môže byť impulzom rozvoja, ale aj finančnou záťažou. Môže byť Panaceum i Pandorina skrinka. Netreba sa ani pýtať, či dedičstvo je inštrument, využívaný na národné či až nacionalistické ciele. Vždy bolo a aj zostane. Legitimizuje protichodné politické idey, pripúšťa alebo vyháňa z národných rozprávok celé skupiny a národy. Nakoniec, minulosť, akokoľvek zložitá a tragická, sa nedá vymazať. A pretože dnes existuje veľa rivalizujúcich súčasností, minulosť poskytuje dostatok amunície pre všetky konflikty. Otázka teda neznie, či minulosť využijeme, ale ako ju využijeme. Spoločenská amnézia, o ktorú sa usilovali komunisti, je projekt odsúdený na neúspech. Ale čo možno s určitosťou povedať, je, že dedičstvo potrebujeme aj v moderných či postmoderných spoločnostiach. Očakávania, čo všetko by malo dedičstvo spĺňať, sú enormné. Kým predtým bola hlavná otázka ako chrániť, dnes sa musíme pýtať prečo? A načo? A pre koho? Ktoré dedičstvo, ktoré bolo multikultúrne, ochránime pred spotvorením alebo zánikom? Čo chceme využiť komerčne? Kto to zaplatí a kto bude z toho profitovať? A treba počítať s konfliktom medzi tvorcami dedičstva a jeho konzumentmi na jednej strane a ochranármi a križiakmi na strane druhej. Pre koncepciu konzervovania má, samozrejme, autenticita pamiatky význam, ale pre dedičstvo a jeho využitie to nemusí byť podmienka. Autentickí sme totiž len my, tí, ktorí žijeme teraz. To, čo prezentujeme ako dedičstvo, sú naše predstavy o minulosti. Pomáhajú nám pri vytváraní identity jednotlivcov, skupín, miesta a všetkého, čo k tomu patrí. Lebo ak by nemali byť pamiatky spojené s lokálnou komunitou, ktorej pomáhajú a sú pre ňu užitočné, načo by sme mali chrániť napríklad historické stredoveké mestá? Pre ne je dedičstvo šancou, ale aj veľkým ohraničením možností. Je to šanca aj tam, kde sa iné možnosti rozvoja ukázali ako nereálne. Ale potom je dôležitý dobrý marketingový a komerčný plán využitia, lebo inak všetky sny končia fiaskom. Dopyt po pamiatkach rastie, to určite, ale svetová konkurencia je enormná. Pre historické mestá je dedičstvo časovaná bomba, lebo módy sa rýchlo menia, niekedy prirýchlo a...kto nesie všetky náklady priemyslu dedičstva? Obyvatelia, ktorí túžia po tom, aby boli pre nich 13

14 historické mestá príjemné, aby sa v nich dalo žiť aj moderným štýlom a nemuseli sa neustále nachádzať v konflikte medzi chráneným dedičstvom a modernou architektúrou, tzv. heritage construct, výtvor dedičstva. Musíme si byť vedomí, že ponúknutím mesta v turistickom priemysle ho zásadným spôsobom meníme. Preto by sme nemali podliehať verejnej mienke, teda heritagisation, ako to pomenúva Barbara Kirshenblatt-Gimblett, po našom popamiatčenie, ale vedome vyberať tie artefakty a mestá, ktorými chceme niečo pre svet zvestovať. Prílev turistov a hostí, ktorí sa chcú s pamiatkou osobne zoznámiť, nám neprinesie vždy pridanú hodnotu pre naše potreby. To nie je výberový proces výroby hodnôt, ktorý má neutrálnu konotáciu. To je spojenie (nexus) medzi politikou a tlakom zdola, taká zákerná súťaž o symbolickú dominanciu. Alebo substancializácia, spodstatnenie, ako hovorí Jean Davallon. Preto pamiatky potrebujú infraštruktúru, moderný manažment a jasný hospodársky plán. Lokálne i krajské vlády musia vedieť, prečo ochraňujeme tieto a nie iné pamiatky. Inak mesto či pamiatka utrpí nenapraviteľné škody. Snom každého pravého Slováka je rozvinutá turistika za športom a naším kultúrnym dedičstvom. Túžime po vytvorení takého turistického produktu pre cudzincov i pre domácich, ktorý by nielen napomáhal posilneniu lokálnej identity, ale prispel aj k, pokiaľ možno okamžitému, rozvoju a prísunu bohatstva. Ale identifikovali sme dostatočne, čo vyhovuje kultúrnemu turizmu a čo nie? Lebo práve v tejto oblasti veľmi často vznikajú konflikty. A čo so znetvoreným dedičstvom, dedičstvom vzájomnej nenávisti, dedičstvom presídlených alebo vyvezených? Dedičstvom bez dedičov čo s nimi? Kde majú byť lieux de mémoire, miesta pamäti, a ktoré to sú tie culture goods, kultúrne statky, ktoré chceme vystaviť svetu? Dnešné pamiatky nie sú len sacrum, ale aj tovar, ktorý musíme vedieť ponúknuť a predať. Minulosť je predsa nekonečná zásobáreň nápadov a objektov. Prečo by naše pamiatky mali z tohto výnosného priemyslu vypadnúť? Ako vo svojom projekte napísali Holanďania: pamiatky by mali byť proaktívne, orientované do budúcnosti, finančne samoudržateľné a účelnejšie. Aby sme to dosiahli aj na Slovensku, musíme si aj v procese prípravy prezentovania nášho dedičstva 14

15 v UNESCO klásť správne otázky a vedieť na ne aj odpovedať. Potom nebudeme mať problémy, ktoré pamiatky ponúknuť do Zoznamu svetového dedičstva a ktoré si nechať pre seba, alebo len pre susedov a ktoré skryť a vymazať z mapy, čo je najlepšia ochrana pred zničením, ako s humorom sebe vlastným navrhol japonský odborník na kultúrne dedičstvo profesor Tokimasa Sekiguchi. Skúsme si ich teda položiť: Aký význam má daná pamiatka lokálny, národný, kontinentálny alebo svetový? Čie je to dedičstvo - kritické, heterogénne alebo neutrálne? Koho pamäť predstavuje - individuálnu alebo skupinovú? Kto ju vytvoril a aký mal cieľ súkromný, skupinový, národný alebo presahujúci hranice? Čo zabudneme? Čo si nemáme pamätať a koho vydedíme? v tomto máme veľké skúsenosti. Akým spôsobom budeme brániť prílišnú komercionalizáciu pamiatky a jej premenu na tovar zmenou vlastníctva, legislatívne alebo reguláciami? Komu by pamiatka mala slúžiť má byť prístupná len vyvoleným, alebo len špecialistom, alebo všetkým? Aká je dnešná trhová hodnota pamiatky má rásť, alebo stagnovať? A kto bude vykrývať straty štát, samospráva alebo obyvatelia? Otázok je určite aj viac, ale toto sú tie základné. G. Asworth upozorňuje aj na zásadné chyby v myslení a projektovaní dedičstva: 1. Dedičstvo nie je ochrana minulosti, lebo minulosť už bola a dnes z nej vytvárame niečo nové 2. Dedičstvo nie je most medzi minulosťou a budúcnosťou, lebo reálna je jedine súčasnosť a preto z minulosti vyťahujme to, čo potrebujeme teraz a nehanbime sa za to 3. Dedičstvo je spojené všade so slovom naše, hoci v skutočnosti to znamená moje 4. Dedičstvo si chránime, ale nikto ho nemá viac či menej a nedá sa vyčerpať, ani nadmerne využiť, len zničiť 5. Dedičstvo nezjednocuje všetkých ľudí, lebo každé dedičstvo zároveň niekoho vydedí. 15

16 Inštitút pre kultúrnu politiku (IKP) sa celý rok 2016 snažil zodpovedať si aspoň na niektoré z týchto otázok zoči-voči nášmu dedičstvu už zapísanému do zoznamu UNESCO, alebo tým, ktoré sú pripravované a vyhnúť sa chybám, na ktoré Ashwort upozornil. Nevieme, či sa nám to podarilo, no sme presvedčení, že proces aj keď dodatočnej evalvácie, t.j. vyhodnotenia prínosu a problémov dedičstva pod značkou UNESCO nám môže pomôcť vyhnúť sa v budúcnosti chybám alebo prehnaným očakávaniam. Je kritickým hlasom, ktorý je vždy potrebný a dnes tak málo prítomný, najmä v takejto prívetivej podobe. Magdaléna Vášáryová Inštitút pre kultúrnu politiku 16

17 Svetové dedičstvo UNESCO Objekty sú zapísané v Zozname svetového dedičstva (The World Heritage List). Lokality, ktoré sú vážne ohrozené, sú navyše zapísané do Zoznamu svetového dedičstva v nebezpečenstve (List of World Heritage in Danger). Zoznam stanovuje Výbor svetového dedičstva na základe nominácií, predložených členskými štátmi. Výbor zároveň monitoruje stav ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaného v tomto Zozname a v prípade naliehavej potreby rozhoduje, ktoré zo zapísaných budú preradené do Zoznamu svetového dedičstva v ohrození alebo vyradené zo Zoznamu. Výbor ďalej stanovuje, akým spôsobom a za akých podmienok budú môcť byť využité zdroje Fondu svetového dedičstva na pomoc členským štátom pri ochrane ich kultúrneho a prírodného dedičstva. V roku 2016 Zoznam svetového dedičstva eviduje 1052 lokalít v 165 partnerských štátoch, z toho 814 lokalít kultúrneho dedičstva, 203 lokalít prírodného dedičstva a 35 zmiešaných lokalít. 34 lokalít sa nachádza na územiach viacerých štátov, 55 je ohrozených a 2 boli zo zoznamu vyradené. 17

18 Lokality Svetového dedičstva UNESCO na Slovensku a rok ich zápisu Banská Štiavnica, 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia hradu, 1993 Vlkolínec r Jaskyne a priepasti Slovenského krasu, 1995, 2000 Bardejov, 2000 Karpatské bukové pralesy v Národnom parku Poloniny a v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, 2007 Drevené kostoly, 2008 Levoča, 2009 Pamiatky navrhnuté na zápis do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice Limes Romanus - rímske antické pamiatky Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami Protiturecká pevnosť v Komárne Pamätník Chatama Sófera Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom) Krasové doliny Slovenska Dunajská prírodná a kultúrna krajina (s Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom) Mykoflóra Bukovských vrchov Herliansky gejzír Veľkomoravské pamiatky (s Českou republikou) Nehmotné kultúrne dedičstvo v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO: Fujara hudobný nástroj a jeho hudba (2008) Terchovská muzika (2013) Gajdošská kultúra (2015) Slovenské a české bábkarstvo (2016) 18

19 Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku Zodpovednosť za aspekty trvalej udržateľnosti a ochrany Svetového dedičstva UNESCO majú v náplni práce komisie, samosprávy, rôznorodé subjekty a rezorty (Ministerstvo kultúry, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo životného prostredia). Na národnej úrovni spoluprácu všetkých subjektov koordinuje Slovenská komisia pre UNESCO. Formálnou platformou pre kultúrne lokality UNESCO na Slovensku je Komisia na koordináciu úloh ochrany lokalít svetového kultúrneho dedičstva, ako poradný orgán Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry SR každý rok pripravuje správu o stave lokalít svetového kultúrneho dedičstva na Slovensku, ktorá je prerokovaná na porade vedenia Ministerstva kultúry SR. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky získava informácie o stave kultúrnych lokalít prostredníctvom priebežných správ pod názvom Monitoring stavu zachovania lokalít svetového kultúrneho dedičstva, ktoré každé 2 roky vypracováva Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, kde je záležitosťami kultúrnych pamiatok poverený Referát svetového kultúrneho dedičstva. Informatívna správa o stave kultúrnych lokalít zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO s návrhom opatrení na zefektívnenie ich ochrany a zachovania adekvátneho stavu z roku 2013 konštatuje, že jedinečné svetové hodnoty všetkých lokalít svetového kultúrneho dedičstva na Slovensku boli v roku 2013 zachované, aj keď sa vyskytujú určité problémy. Ďalej upozorňuje na nevyhnutnosť združovať a koordinovať úsilie v rámci jednotlivých zložiek verejnej správy na všetkých stupňoch riadenia a tiež prioritne nastaviť systém spolupráce s rezortom životného prostredia. V monitorovacej správe z roku 2015 je podobné konštatovanie o zachovaní jedinečnej svetovej hodnoty a existencii určitých nedostatkov, niektorých dlhodobého charakteru. Zakladateľská zmluva Združenia Slovenské dedičstvo UNESCO medzi predstaviteľmi slovenských lokalít, zapísaných v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO vznikla ako neformálna platforma v roku 2012, teda 19

20 takmer dve desaťročia od prvých zápisov na Slovensku. Ide o iniciatívu zdola zo strany dotknutých miest, obcí a ďalších organizácií ako odpoveď na potrebu spoločného postupu pri propagácii a ochrane kultúrnych aj prírodných lokalít UNESCO. Združenie vytvorilo webovú stránku a vlastný vizuálny štýl s mierne pozmeneným logom Svetového dedičstva UNESCO. Webové sídlo unesco-slovakia.sk poskytuje jednotnú bránu k pamiatkam UNESCO na Slovensku. Propagačný plagát združenia Slovenské dedičstvo UNESCO 20

21 Definície základných pojmov Definícia kultúrneho a prírodného dedičstva podľa Dohovoru UNESCO o ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva: Za kultúrne dedičstvo sa považujú (článok 1): pamätníky: architektonické diela, diela monumentálneho sochárstva a maliarstva, prvky alebo štruktúry archeologickej povahy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy; skupiny budov: skupiny oddelených alebo spojených budov, ktoré majú z dôvodu svojej architektúry, rovnorodosti alebo umiestnenia v krajine výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy; lokality: výtvory človeka alebo kombinované diela prírody a človeka a oblasti zahŕňajúce miesta archeologických nálezov majúce výnimočnú svetovú hodnotu z dejinného, estetického, etnologického alebo antropologického hadiska. Za svetové prírodné dedičstvo sa považujú (článok 2): prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi alebo skupinami takýchto útvarov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z estetického alebo vedeckého hľadiska, geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené oblasti, ktoré tvoria miesto prirodzeného výskytu ohrozených druhov živočíchov a rastlín výnimočnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo starostlivosti o zachovanie prírody, prírodné lokality alebo presne vymedzené prírodné oblasti svetovej hodnoty z hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody alebo prírodnej krásy. 1 V článkoch 4 až 7 Dohovoru sú uvedené povinnosti a práva zmluvných štátov. Základnou povinnosťou každého zmluvného štátu je zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdanie budúcim 1 UNESCO, DOHOVOR o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 21

22 generáciám kultúrneho a prírodného dedičstva definovaného v Dohovore a nachádzajúceho sa na jeho území. Ak štát, na ktorého území sa dedičstvo nachádza, požiada iný zmluvný štát o pomoc pri identifikácii, ochrane a zachovaní kultúrneho a prírodného dedičstva, tento sa prístupom k Dohovoru zaväzuje ju poskytnúť. 22

23 Hodnotiaca správa Inštitútu pre kultúrnu politiku o stave vybraných lokalít v Zozname svetového dedičstva a odporúčania na zvýšenie pridanej hodnoty známky UNESCO Metodické postupy IKP stál pred výzvou pokryť celú šírku problematiky pamiatok UNESCO na Slovensku, nestratiť zo zreteľa spoločné rysy všetkých zápisov, či sa týkajú prírodného alebo kultúrneho dedičstva, a zároveň prispieť kritickou analýzou k uvedomeniu si jednotlivých problémov, ktoré súvisia so známkou UNESCO. Po analýze možných postupov sme zvolili dve základné metódy: Štúdium širokého záberu dostupných písomných zdrojov, ktoré sa aspoň čiastočne venovali evalvácii zápisov domácej i zahraničnej proveniencie spolu s osobne vedenými rozhovormi s expertmi a lokálnymi obyvateľmi Prípadové štúdie vybraných charakteristických pamiatok, zapísaných v Zozname UNESCO po konzultácii s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, ako aj výber z tých, ktoré na zápis len čakajú. Vzhľadom na globálny charakter značky UNESCO si všímame najmä, A. aké globálne témy lokalita prináša a komunikuje súčasnému návštevníkovi a obyvateľovi tak, aby bola zabezpečená 23

24 jej efektivita. Chýbajúce globálne témy znamenajú pre pamiatku/lokalitu UNESCO problém, pretože nám bránia rozvíjať všeobecne platný, medzinárodne zaujímavý príbeh. Taký, ktorý pochopí a príjme domáca aj zahraničná verejnosť, a pomocou ktorého si budú vytvárať obraz o sebe i o Slovensku. B. témy lokálneho významu, ktoré považujeme za potrebné pre stotožnenie sa lokálnej, domácej komunity s dedičstvom, s jeho prijatím a rozvíjaním. Chýbajúce lokálne príbehy a mýty spôsobujú nezáujem domácich o pamiatku a jej ničenie. 24

25 Prípadové štúdie Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, zapísaná v roku 1993 Ide o prvý zápis do Zoznamu UNESCO a jeden z tých, kde je silne citeľný konflikt medzi trvalou udržateľnosťou až konzerváciou a komercionalizáciou, zaklincovaný postupným vyľudňovaním. Zásadnou je otázka, čo chceme touto pamiatkou zvestovať svetu o sebe. Mýtus o dedinskom základe slovenského národa? O poddanskej, výbojnej spoločnosti, ktorá dokáže prežiť v nehostinných horách? Alebo o zachovanej lokalite, ktorá dokáže aj v pamiatkovo chránenom priestore udržať obyvateľov a umožniť im žiť zaujímavý a podnetný život? Popis lokality Dedinka, v ktorej akoby sa zastavil čas 2, aj takto sa píše v turistických sprievodcoch o Vlkolínci. Obci ležiacej v nadmorskej výške 718 m n. m. v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo. Tento obývaný skanzen je mestskou časťou okresného mesta Ružomberok. V roku Vdovcová, S. Idylka len na prvý pohľad: Ako sa žije vo Vlkolínci 20 rokov po zápise do UNESCO, Plus JEDEN DEŇ,

26 bol vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Slovenska. Predstavuje typ dedinského sídla s architektúrou horských a podhorských oblastí s nenarušenou zástavbou zrubových stavieb uprostred krajiny s poľami a pasienkami. Ide o súbor 45 objektov ľudovej architektúry s mnohými jedinečnými konštrukčnými osobitosťami zrubové domy, hospodárske budovy, zvonica, studňa. V obci je aj murovaný kostolík s vežou. Je to v rámci karpatského regiónu najlepšie zachované sídlo svojho druhu, konštatuje prípravná správa. Kritérium V. podľa dokumentu 38COM 8E - Adoption of Retrospective Statements of Outstanding Universal Value znamená, že lokalita je výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia a využitia pôdy, ktoré je reprezentatívne v danej kultúre, najmä ak ide o prípad zraniteľný v dôsledku vplyvu nezvratných zmien. Pre hodnotenie oprávnenosti zápisu do Zoznamu UNESCO prináša Vlkolínec tri témy na rôznych úrovniach: Prvou je vizuálna stránka lokality a jej architektúra, ktorá je témou medzinárodného významu podľa všetkých kritérií UNESCO. Druhou je ukážka jedinečného prepojenia života obyvateľov s prírodou, roľníckeho života, práce a postupov, čo je tiež témou medzinárodného významu. Treťou je obraz poľnohospodárskej vidieckej spoločnosti, pretransformovanej do zvykov, tradícií a slovesnosti, ktoré vnímame okrem iného tiež cez originálne zachované príbehy. Táto úroveň má národný, lokálny význam. Príbehy Povesti o Vlkolínci sa prepájajú a spadajú do balíčka povestí z Liptova. Okolité obce, vrátane Ružomberka, v sebe skrývajú legendy spojené s medveďmi, vlkmi... Liptov je vo všeobecnosti vnímaný ako silný reprezentant valašskej kultúry, zbojníctva, života v horách, kraj, ktorý trpel poddanstvom, dokázal prežívať v ťažkých prírodných podmienkach a často sa búril. Napríklad vzbura štyroch ulíc s mestom v roku 1771, ktorá sa odohrala medzi Vlkolíncom a Ružomberkom. Teda príbeh s veľkým sociálnym podtextom. 26

27 Pri hľadaní druhej témy, či príbehu si môžeme vypomôcť textami turistických portálov, ktoré zostávajú v rovine polemiky o vzniku mena Vlkolínec. Je fascinujúce predstavovať si brlohy vlčích svoriek v okolí a Vlkolínčanov, ktorí ich vraj chytali do povestných vlčích jám. Vlkolínca sa výrazne dotklo aj Slovenské národné povstanie v roku 1944 to je tretia téma/príbeh. Odohrali sa tu boje medzi partizánmi a fašistickými vojakmi. 12. septembra 1944 sa nemecká fašistická jednotka pokúsila dostať do tyla povstaleckej fronty na úseku Biely Potok Ludrová, pri čom došlo k bojom, pri ktorých okrem obetí na životoch aj zhorelo 13 domov v severnej časti dediny. Vlkolínec bol vyznamenaný radom SNP I. triedy, a v dedine sa nachádza pamätná tabuľa SNP. Dodnes sa tu konajú podujatia pripomínajúce udalosti tých vojnových dní. V rovine štandardného príbehu sa Vlkolínec prezentuje prostredníctvom ľudových remesiel, aktivít, ktoré majú spestriť návštevu turistov. Unikátnosť Vlkolínca však, podľa nášho názoru, tkvie najmä v tom, že na tomto mieste rozpráva každá jedna chalupa, každý jeden statok svoj vlastný príbeh. Ak sa teda chceme dostať k originalite príbehov, musíme sa rozprávať s obyvateľmi, ktorí sú po prekonaní ostychu a nedôvery tými najlepšími rozprávačmi. Vlkolínec totiž stále/zatiaľ nie je skanzenom. To ho odlišuje od podobných muzeálnych miest na Slovensku a zároveň v tom tkvie jeho najväčší potenciál. Komunita V obci žijú dodnes nastálo už len dve rodiny. Z celkového počtu 55 domov je obývaných 18. Obyvateľstvo je dnes skôr prechodné, tvoria ho väčšinou chatári a turisti. Prvá istá zmienka o Vlkolínci pochádza z r. 1461, teda obec nepatrí medzi najstaršie na Slovensku, v skutočnosti to bola len osada Ružomberka. V roku 1625 mala obec Vlkolínec 4 sedliacke usadlosti a 5 želiarskych domácností (želiar bol v čase poddanstva príslušník najchudobnejšej vrstvy obyvateľstva). 27

28 Hoci ovčiarstvo, teda predaj vlny spracovanej na súkno, živilo mnohé rodiny, je dôležité vedieť, že obyvatelia nechodili oblečení v krojoch, ale ako mešťania z neďalekého Ružomberku. Nie je to teda typický príklad dedinského obyvateľstva, obrazu, ktorý je dodnes považovaný za základ slovenského národa a súčasť našej národnej identity. Najväčší počet obyvateľov bol zdokumentovaný v r (345 obyvateľov), najviac dvorov mal v r Väčšina obyvateľstva bola počas druhej svetovej vojny evakuovaná do Liptovskej Lužnej a už sa nevrátila. Keď nastúpila kolektivizácia, ľudia museli odovzdať pôdu i zvieratá a tak postupne stratili k domom i k pôde vzťah a, paradoxne, práve vďaka tomu zostal Vlkolínec zakonzervovaný. A ďalším paradoxom je, že táto zakonzervovanosť prispela k možnosti urýchleného zápisu do zoznamu UNESCO. Čo však ďalej? Po 23 rokoch, ktoré od zápisu ubehli, je zásadným problémom domácich i chatárov ochrana súkromia pred turistami, teda vyriešenie otázky, komu by malo toto dedičstvo slúžiť? Obyvateľom, mestu, alebo turistom? Vlkolínec totiž v posledných rokoch prekonáva rekordy v návštevnosti. Zatiaľ čo predtým bola ročná návštevnosť na úrovni turistov ročne, v roku 2016 bola táto návštevnosť prekonaná už počas dvoch letných mesiacov júl a august. Z Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Ružomberok (PHSR) je jasne čitateľná snaha otvoriť lokalitu cestovnému ruchu najmä za pomoci propagácie a šírenia informácií o lokalite. Miestni sú presvedčení, že zápis a známka UNESCO im nepriniesla žiadne výhody. Akákoľvek oprava nielen na dome, ale aj v dome je byrokratická nočná mora. 4 Miestni túžia po živote v romantickej osade, ale snahy pamiatkarov o udržateľnosť pamiatky v jej predošlom, zakonzervovanom vzhľade spôsobujú, že sa cítia ako lapení do pasce. Nemajú ani poriadne udržiavanú cestu, ktorou by sa mohli, dostať k svojim domom. Nedostatočná infraštruktúra spôsobuje, 3 Bradiaková, E. Jaňák, P. Vlkolínec História, dostupné na: historia 4 Vdovcová, S. Idylka len na prvý pohľad: Ako sa žije vo Vlkolínci 20 rokov po zápise do UNESCO, Plus JEDEN DEŇ,

29 že vizuálna idylka dreveníc dnes končí zaparkovaným autoparkom domácich obyvateľov, či chatárov na hlavnej ulici. Úroveň služieb či pre domácich či pre turistov je celkovo nepostačujúca. Čo ma skutočne dorazilo a aj dorážalo za celý čas, bol prístup majiteľa objektu Mesto Ružomberok k mojej činnosti 5 uvádza vlkolínsky podnikateľ na margo snahy o zriadenie pece na chlieb. Turisti na webových stránkach, ktoré sú zásadným referenčným zdrojom pre návštevníkov, takmer v každom príspevku riešia problematický prístup lokality k cestovnému ruchu a služby. O samotnú dramaturgiu miesta sa od roku 2001 stará predovšetkým občianske združenie Vlkolínec, ktorého členmi sú súčasní, bývalí a aj niektorí prechodní obyvatelia obce, spoločne s Liptovským múzeom, OOCCR Región Liptov a mestom Ružomberok. Keď sa však bližšie pozrieme na program podujatí, vidíme, že ide o udržiavanie tradícií typických pre mnohé iné vidiecke oblasti (fujarové slávnosti, ručná kosba, poďakovanie za úrodu,...) a nie o typické vlkolínske, povedzme často až mestské zvyky. Obyvatelia totiž aj svoje lúky kosili v mestských košeliach nie opásaní širokým opaskom s puncom folklóru. Plán manažmentu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry ešte z roku 2009 uvádza z výsledkov dotazníkového prieskumu, že domáci obyvatelia považujú za najhodnotnejšie miestne chránené objekty a hneď v závese prírodné prostredie. Identifikované problémy s infraštruktúrou pretrvávajú (hygienické zariadenie, obchod,...). Turisti zase oceňujú najmä náučný chodník. Finančnú podporu z vlastných zdrojov však väčšina odmieta. V prípade nezáujmu o podporu Vlkolínca uviedli respondenti ako dôvod nedostatok času alebo prostriedkov ako aj to, že nie sú domáci. 6 Kto by mal teda vykrývať finančné straty a prispievať na odstránenie nedostatkov, výhradne samospráva? Obyvatelia chcú zachovať autentickosť pamiatkovej lokality, ale s tým, aby si vo vnútri mohli nainštalovať výdobytky modernej doby. Tiež chcú 5 Pribilovič, P. dostupné na: 6 Hudeková, Z. a kol. Manažmentový plán pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, 2009, s. 27, ISBN

30 zabrániť výstavbe nepôvodných stavieb, potrebných pre rozvoj komerčného cestovného ruchu (lanoviek a pod.), všeobecná snaha je vylúčiť autá z dediny. 7 Podľa toho, že prieskum je z roku 2009 a nutnosť zlepšovania infraštruktúry, parkoviská, cesty, nachádzame v PHSR Ružomberka ešte aj v roku 2015, začíname súčasnú vzbúreneckú náladu domácich chápať. Hodnotenie IKP Základným východiskom pre udržateľnosť Vlkolínca ako pamiatky zo Zoznamu je uvedomenie si, že lokalita nie je skanzenom. To znamená, že nemusí až do dneška zobrazovať výhradne život roľníkov z minulých storočí. Ani život zbojníkov skrývajúcich sa v horách pred poddanstvom, k čomu sa blížia príbehy vo forme legiend a povestí zviazaných s Vlkolíncom. Môže predsa zobrazovať aj to, ako ľudia dokážu v súčasnosti využívať stavby, ich architektúru, rozloženie, farebnosť a dizajn. Ako sa dajú prepájať pôvodné technológie s novými. Obyvatelia predsa majú skúsenosť so stavbami dodržiavajúcimi typické znaky svojej architektúry. To, že hospodárske budovy Vlkolínca chátrajú, pretože domáci už nechovajú dobytok a už takmer nenachádzame dôkazy voľakedajších malebných terasovitých políčok, znamená, že sa stráca jeden z prozápisových argumentov do zoznamu UNESCO. A návrat k pôvodnému stavu je dnes už nemožný. Vlkolínec vymiera a stáva sa osadou chalupárov z Bratislavy. Ako by malo mesto Ružomberok na to reagovať? Ako by im mohli v tom pomôcť pamiatkári? Lokalita tak prichádza o vzácny zdroj svojej výnimočnosti svojich obyvateľov. Mesto tento zdroj udržateľnosti neidentifikovalo, v PHSR Ružomberka nie je o práci s obyvateľstvom ani zmienka. Preto asi nedošlo k hľadaniu nástrojov účinnej spolupráce s obyvateľmi i chalupármi, ktorí sú tým najlacnejším udržiavateľom hodnoty UNESCO. Ani tisíce farebných propagačných materiálov (ktoré PHSR akcentuje) nezmenia nič na skutočnosti, že Vlkolínec je miesto, kde sa nemôžete sa dostať za ploty usadlostí. Domáci to považujú 7 Hudeková, Z. a kol. Manažmentový plán pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, 2009, s. 27, ISBN

31 za nechcenú návštevu do svojho súkromia. Pritom obyvatelia Vlkolínca predstavujú najzásadnejší potenciál budúcnosti tejto pamiatky. Vďaka nim môžeme hovoriť o živej pamiatke, o živote v pamiatkovej rezervácii, oni sprítomňujú a vytvárajú most medzi minulosťou a súčasnosťou, teda predstavujú vzácny a efektívny zdroj komunikácie príbehov, ktoré so sebou Vlkolínec nesie. Pokiaľ majú pocit, že sa po väčšinu času rozhoduje o nich kdesi v Ružomberku, alebo v Bratislave, je to nielen historicky daný pocit (história miesta naozaj hovorí o poddanských praktikách, vzburách), v niektorých chvíľach aj v súčasnosti pochopiteľný (vzhľadom na odsúvajúcu praktickú agendu rozvoja infraštruktúry a nezapojenie komunity v PHSR), ale aj skutočnosť, že zápis do Zoznamu UNESCO a jeho dôsledky neboli s nimi dostatočne odkomunikované. V rámci dramaturgie podujatí je pre nás i pre turistov dôležité udržať tie zvyky a tradície, ktorými je Vlkolínec jedinečný. Realizácia podujatí, ktoré vo všeobecnosti pôsobia ako typicky slovenské a dnes sú módne, ohrozuje autenticitu lokálnych originálnych programov. Pre návštevníkov, obyvateľov zo Slovenska, je Vlkolínec miestom, v ktorom sa spájajú prvky reprezentujúce mýty o slovenskom tradičnom živote 19. storočia. Je to malebné miesto, ale takých máme na Slovensku niekoľko, a v každom z nich môžeme nadobudnúť pocit, že kvôli perníkovým chalúpkam nemusíme ísť len do sveta fantázie. Vo Vlkolínci však nemusíme zostať len pri udržiavaní týchto mýtov, ale zamerať sa i na súčasnú, originálnu tvorbu, z mesta, ktorého bol Vlkolínec vždy súčasťou. Pozitívnym trendom totiž je, že o lokalitu začínajú javiť záujem domáci i zahraniční tvorcovia, umelci, predovšetkým v oblasti audiovízie. Rozvoj cestovného ruchu prináša lokalite množstvo pozitívnych, ale aj negatívnych externalít. Najväčšou a najkomplikovanejšou výzvou zostáva zamyslenie sa nad otázkou manažovania udržateľného cestovného ruchu, teda aby z Vlkolínca a jeho okolia, aj pod tlakom komercionalizácie, nevznikli ďalšie Donovaly. 8 Musíme mať schopnosť 8 Demko, M. Svrček Ml., P. Vlkolínec mimo sezóny, časopis týždeň, , dostupné na: 31

32 identifikovať a podporovať predovšetkým jedinečnosť miesta, s príznačným citom a pochopením a s dôrazom na témy a posolstvá, ktoré so sebou toto miesto prináša a prečo mu prislúcha známka UNESCO ako reprezentanta výnimočného svetového dedičstva zo Slovenska. Ako jedinečný a nevyhnutný nástroj pre riešenie inak patových situácií sa javí existencia občianskeho združenia Vlkolínec. Jeho ciele sú: a) Podpora krajinného, architektonického a urbanistického rozvoja v zmysle schváleného územného plánu zóny Vlkolínec - okolie a v zmysle schváleného Štatútu mestskej časti Ružomberok - Vlkolínec b) Vytváranie podmienok pre napĺňanie potrieb občanov a oživenie tradícií c) Vytváranie podmienok a zázemia pre cestovný ruch, rozvoj remesiel a služieb v území s rozvojom kultúrnospoločenských aktivít s cieľom pozitívnej propagácie lokality d) Aktívna účasť na tvorbe a rozvoji územia v spolupráci s verejnou správou a odbornými organizáciami. Práve toto združenie môže urobiť to, čo nedokáže nikto iný zo žiadneho úradu, mesta, kancelárie. Je možným sprostredkovateľom komunikácie všetkých zúčastnených strán, nositeľom nápadov a inovatívnych myšlienok. Jeho členovia totiž poznajú potreby lokality, turistov i svoje vlastné potreby a sú nútení pristupovať k vlastnému domovu citlivo tak, aby nezničili jeho hodnotu. Túto iniciatívu je potrebné podporiť a preniesť na ňu pokiaľ možno aj čo najväčšiu časť zodpovednosti. Komunikácia a spolupráca plánovacích a rozhodovacích orgánov a miestnej komunity sa javí ako nevyhnutnosť, pokiaľ chceme naďalej hovoriť o živej obci. Konzervovanie života sa javí ako dlhodobo neudržateľné, je preto otázkou času, kedy bude potrebné pristúpiť k vzájomným ústupkom aj smerom k obyvateľom a ich životnému štandardu a prípadným inováciám, akokoľvek rúhačsky to znie. 32

33 Vlkolínec Zoznam použitej literatúry Bradiaková, E. Jaňák, P. Vlkolínec História. dostupné na: Demko, M. Svrček Ml., P. Vlkolínec mimo sezóny. časopis týždeň, Džavan, V. a kol. Slovensko v klenotnici UNESCO. Rax, 2005, ISBN Hudeková, Z. a kol. Manažmentový plán pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. 2009, 80 s., ISBN Chovan, M. I. Liptovské čriepky. Epos, 2013, ISBN: Krbatová, L. Pamiatky UNESCO zmenili život obcí. Pravda, Milan, J. Vo Vlkolínci vraždila jednotka Waffen SS, zložená najmä z kriminálnikov. Ružomberok 24, 2013, dostupné na: mojliptov spol. s r.o. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja - Ružomberok

34 SLOVAKIA TRAVEL, Timoracký, M. a kol. Branding Slovenska. štúdia vypracovaná pre MZVaEZ, 2013, 56 s. dostupné na: documents/10182/12495/branding_slovenska_studia_ komunikacne_posolstva.pdf/675019fa-077d-45ea-9b38-3b01bb71d566 UNESCO. 38COM 8E - Adoption of Retrospective Statements of Outstanding Universal Value. 2014, dostupné na: unesco.org/en/list/622/documents/ Vdovcová, S. Idylka len na prvý pohľad: Ako sa žije vo Vlkolínci 20 rokov po zápise do UNESCO. Plus JEDEN DEŇ, 2013 Vrlík, P. Mišák, P. Povesti z Liptova. Matica slovenská, 2008, ISBN: Historické jadro mesta Bardejov Slovenské stredoveké mestá sú naozajstným fenoménom svetového významu, problémom je len vybrať, ktoré ponúkneme pre Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Bardejov vybralo IKP pre svoju štúdiu Bardejov z niekoľkých dôvodov. Práce na reštaurovaní námestia a priľahlých uličiek sú dostatočne pokročilé, samospráva mimoriadne aktívne pracuje so známkou UNESCO a má niektoré porovnateľné atribúty s Vlkolíncom. Popis lokality Historické jadro mesta Bardejov predstavuje vskutku ojedinelý súbor vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys, ktorý je starostlivo zachovaný dodnes, s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v storočí. 500 bardejovských meštianskych domov má základ v prvej polovici 15. Storočia. Obkolesujú trhové námestie a predstavujú rozvinutú meštiansku kultúru mnohonárodnostného etnika a zaujímavú multikultúrnu spoločnosť spolu s židovským suburbiom, jediným zachovalým súborom bývalých židovských 34

35 kúpeľov a synagógou z konca 18. storočia, vybudovanej podľa talmudských predpisov. 9 Opevnený Bardejov poskytuje výnimočne dobre zachovaný dôkaz ekonomickej a sociálnej štruktúry stredovekých obchodných miest v strednej Európe, ktorý sa vyvíjal pozdĺž obchodných ciest tej doby. Predstavuje hmotné i nehmotné dôkazy a naplnenie mnohých kritérií, ktoré umožnili zapísanie do zoznamu UNESCO. 10 Tri úrovne, ktorými Bardejov spĺňa kritériá UNESCO: architektonicky funkčné a spoločensky prínosné využitie výnimočne zachovaného verejného priestoru spĺňa kritérium medzinárodného významu spolužitie mnohých etník a multikultúrne prostredie mesta je témou medzinárodného významu živé trhové a kultúrne centrum regiónu ako protiváha romantického mýtu o slovenskom území výlučne dedinského rázu je témou národného významu Príbehy Rozprávkový kolorit mesta pripomína kulisy filmových rozprávok a ilustrácií s nádychom tajomného stredoveku. Jednotlivé príbehy sú dôkazom fantázie a tvorivosti, ktoré má Bardejov k dispozícii pri vytváraní efektnej komunikačnej stratégie známky UNESCO. Povesť Bardejovská bosorka sa začína poeticky opisom miesta, kde sa v prvú júnovú stredu presne o polnoci prechádza žena, zúfalo blúdi hore, dolu, akoby niečo hľadala. Bola donútená slúžiť u krutého bohatého kupca Drégelyho odkiaľsi z dolniakov. Keď ušla od neho z obavy pred zneuctením, obvinili ju z bosoráctva a popravili na námestí. Tam jej duša dodnes blúdi a dobrodincovi, ktorý jej pomôže, ukáže, kde je skrytý tajný Drégelyho poklad 11 pokračuje opisom mesta... Bolo to dávno, slobodné kráľovské mesto Bardejov sa pýšilo svojimi novými hradbami, mestskí radní boli hrdí na svoje mesto, ktorého bohatstvo a sláva rástli, široko ďaleko boli známe jeho bohaté jarmoky, na ktoré prichádzali kupci z blízka i ďaleka. Ani tie najbohatšie mestá v okolí sa 9 UNESCO. Bardejov Town Conservation Reserve, dostupné na: 10 tamtiež 11 Bardejovská bosorka povesť 35

36 nemohli pýšiť vinicami v Tokaji, nemohli sa veru pochváliť ani novými delami, ktoré vtedy už toto mesto malo, a mocné mestské hradby ho činili nedobytnými. Plátno, ktoré sa vtedy v ich meste robilo bolo známe po celom Uhorsku. 12 Slová, ktoré dokresľujú obraz rozvinutého, multikultúrneho mesta, kde sa usadil aj z dolniakov, čiže odkiaľsi z južných území Uhorska. Svoje príbehy rozpráva nielen námestie, ale aj kostoly, každý dom i hojné umelecké diela. Jednou z povestí je aj tá o Rytierovi Rolandovi, symbolu neúplatného a čestného bojovníka, ktorého zobrazenie tróni na južnom štíte starobylej mestskej radnice. Je symbolom právneho systému nemeckých osadníkov, ktorých do mesta pozvali uhorskí králi. Roland sa stal znakom mestskej obchodnej a colnej právomoci, akousi personifikáciou vodného a colného práva, znamením ochrany mieru a znakom skladového práva. 13 Príbeh prepája mesto s európskou kultúrou. Príbeh Prízrak z Lackovej hory opisuje atmosféru jarmokov. Tovar predal takmer hneď, lebo miestni Židia za chvíľku kúpili všetko, čo priviezol. Keďže jarmok trval tri dni, prenajal si Maťko izbu u známeho mešťana a rozhodol sa trocha zabaviť. Na takýto jarmok sa schádzali nielen kupci, ale aj tisíce ľudí z okolitého obyvateľstva. Boli tu Židia, poľskí, rusínski a slovenskí horali, Mazurovia, čiže Poliaci z nížin a tiež Cigáni. 14 Čaro mesta v tejto, dnes už stratenej podobe, by sme chceli zažiť aj dnes. Komunita Jednou z fascinujúcich predstáv, ktoré človeku okamžite prídu na um pri návšteve mesta, je obraz migrujúcich rôznorodých národov, jazykov a religióznych skupín, ktoré mesto osídľovali 12 Bardejovská bosorka povesť 13 Gutek, F. Rytier Roland sa stal symbolom čestného a neúplatného bojovníka. 2004, dostupné na: 14 Prízrak z Lackovej hory povesť 36

37 a zanechávali svoju pečať v jeho histórii, jazyku, architektúre či kultúre. Bardejovskú komunitu až do polovice 20. storočia tvorilo etnicky a kultúrne zmiešané spoločenstvo Slovákov, Maďarov, Nemcov, Poliakov, Rusínov a Židov. Od roku 1453 má Bardejov aj vlastný erb, ktorý mu udelil kráľ Ladislav. V priebehu jedného storočia sa mesto vzmohlo tak, že podľa daňových súpisov malo v roku 1437 evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste. Za hradbami bolo ďalších 300 domov. Mesto povýšené na Slobodné kráľovské mesto bolo centrom rozvoja remesiel, obchodu a školstva. Bardejov povýšil na európske centrum kultúrneho významu. V meste bola humanistická škola, ktorá mala dobré meno v rámci celého Uhorska. Rektor Leonard Stöckel vydal školský organizačný a študijný poriadok pod názvom Leges scholae Bartphensis (Zákony bardejovskej školy), ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Verejnosti bola sprístupnená farská knižnica, založili sa dve kníhtlačiarne, Klöszova a Gutgeselova, v ktorej bol v roku 1581 vytlačený Katechizmus Martina Luthera, považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny. Nepokoje v 16. storočí, žiaľ, mesto spolu s veľkou morovou epidémiou, neobišli. Najtemnejšie stránky novodobých dejín sa týkajú Židov. Od apríla do októbra 1942 bolo z Bardejova a okolitých obcí deportovaných približne židov. Preto dnes v Bardejove môžeme hovoriť len o zaniknutej židovskej komunite. 15 Násilné vysídlenie postihlo po II. svetovej vojne aj nemecké a maďarské obyvateľstvo. Ak k tomu pripočítame ekonomickú emigráciu, ktorá trvá dodnes, nemusíme sa čudovať, že mesto dnes obýva len minimum pôvodných rodín, ktoré by pripomínali korene mesta v multikulturalizme. Súčasný Bardejov má vyše obyvateľov. 14,5% z toho sú maloletí vo veku do 15 rokov, 68% populácie tvorí produktívne obyvateľstvo od 15 rokov do dôchodkového veku a vysoké percento (18%) tvorí obyvateľstvo v poproduktívnom veku. V regióne dnes žije okrem väčšinovej slovenskej populácie národnosť rusínska (3,24%), rómska (2,37%), ukrajinská (0,76%), česká (0,29%) a v malej miere i maďarská (0,1%). Okrem rímskokatolíckeho náboženstva 15 Židovské suburbium Bardejov. Dejiny Židovskej komunity. dostupné na: sk/zidovsky-bardejov/dejiny-zidovskej-komunity/ 37

38 (cca 56%) má v regióne vysoké zastúpenie aj evanjelické vierovyznanie (takmer 16%). Ale zo súčasného Bardejova, v porovnaní s minulosťou, multikulturalita, náboženská a etnická rozmanitosť zmizla. Toľko zdôrazňovaná multikulturalita však znamená aj otváranie menej príjemných tém v komunitnej debate. Ak by však Bardejov budoval svoju historickú pamäť len v intenciách rozprávkovej malebnosti mesta, bol by to povrchný, deformovaný a nezaujímavý obraz vlastnej minulosti. Stratou čo i len jednej jej časti riskuje stratu výnimočnej hodnoty mesta, svoj základný príbeh, ktorý by stratil podnet na rozvoj kreativity a nových moderných príbehov. Čo teda ďalej? Vo vnímaní IKP je prelínanie etník, kultúr, jazykov jedna z najvýznamnejších tém, ktorú Bardejov stelesňuje. Problémom je, že táto téma v meste nie je živá. V súčasnosti na Bardejovskom námestí nestretnete rôznorodé, multikultúrne spoločenstvo, ktoré by žilo moderným štýlom. Preto je pre obyvateľov i návštevníkov čím ďalej tým ťažšie vytvoriť si reálnu predstavu príbehov z minulosti. Malebnosť pamiatok ako dôkaz živého, pulzujúceho spoločenstva postačuje len tým, ktorí disponujú dávkou fantázie a postačujúcim rozsahom informácií o historických súvislostiach. Ale predpokladom záujmu o lokalitu a trvalej udržateľnosti známky UNESCO je dostatočne efektívna komunikácia spomenutých tém. Nemôžeme zostať len pri tom, čo nám predkovia zanechali ako ľudovú slovesnosť. Jednu z najvýznamnejších úloh teda je nájsť niekoho, kto napíše nové príbehy o dedičstve. A kto ich prerozpráva v reálnom čase. Reflektovanie možno i bolestnej minulosti otvorí cestu pre nové príbehy. Len vtedy sa začne obyvateľ v meste cítiť nielen ako cudzí nájomník bez príslušnosti k mestu, bez túžby chrániť ho a zanechať v ňom aj svoj vlastný odkaz. Dnešní obyvatelia Bardejova musia mať chuť stať sa spolutvorcom týchto zaujímavých dejín. Jedným zo zaujímavých nástrojov je projekt Bardejovské potulky občianskeho združenia Náš Bardejov ( nasbardejov.sk/), ktoré spolupracuje s TIK Bardejov. Snahou 38

39 organizácie je pri pravidelných potulkách predstavovať miestnej komunite formou odborných exkurzií históriu jednotlivých pamiatok v Bardejove, ale i v okolí. Inšpiratívnym príkladom je prebudovávanie podkrovia domov v pamiatkovej zóne na obytné byty a ich prenajímanie obcou miestnym obyvateľom. Schopnosť adaptovať budovy, nezakonzervovať ich, ale ďalej rozvíjať ich funkciu i v súčasnosti, je pozitívnym a dlhodobo udržateľným trendom. V dramaturgii kultúrnych podujatí v meste môžeme sledovať dve výrazné línie: tradícia jarmočných trhov na námestí zameraných na remeselnú výrobu, pričom sa dodržiava stredovekorozprávkový kolorit využívanie známych kúpeľov, ktoré umožňujú organizovať programy komerčnejšieho charakteru, ktoré však striktne sledujú cieľ príjemného trávenia času kúpeľných hostí v meste Krátký slovenský film o historických památkách města Bardejova i snímok Lucid dvoch Bardejovčanov, ktorý nás reprezentoval na švajčiarskom filmovom festivale, patria k spôsobom prezentovania mesta. V roku 2013 tu Adrian Sorger pokrstil Knihu Legendy starého mesta Bardejov, ktorá zapadá do festivalovo-jarmočnej dramaturgie mesta. Rozprávkovú malebnosť architektúry prenáša mesto aj do svojich vizuálov, či už ide o rôzne turistické príručky alebo mapy. Môžeme to cítiť pri voľbe farebnej škály, či písma, ktoré má viac hravý, ako striktne úradný charakter. Výnimku snáď tvorí len webová stránka Kultúrno-turistického centra, ktorá pôsobí skôr pragmatickým dojmom. Pri vyhľadávaní informácií sa stretávame so sloganom Najkrajšie mesto na Slovensku. Takmer žiadna prezentácia Bardejova sa nezaobíde bez zmienky o príslušnosti k UNESCO lokalite. Bardejovská televízia obsiahne takmer celý kultúrny a spoločenský život lokality. Sústreďuje v sebe informácie, ktoré z malebného stredovekého mestečka robia žijúci, pulzujúci organizmus. Tento vhľad ale nezíska návštevník, ktorý o televízii nevie a nemá k nemu prístup. Pre neho zostáva mesto síce malebné 39

40 a rozprávkové, ale život v ňom zakonzervovaný. Áno, webová stránka mesta má anglickú mutáciu, ale kultúrny kalendár zostáva i v tejto verzii po slovensky. Takže aj keď mesto stelesňuje pozitíva multikulturality, návštevník vníma mesto ako homogénnu spoločnosť. Takéto uzatváranie sa spôsobuje kultúrnu izolovanosť a stratu schopnosti prijímať podnety z externého prostredia. Návštevník, ktorý má prijať posolstvo multikulturality ako zásadnú kvalitu známky UNESCO, potrebuje dostupné informačné zdroje, ktoré ho uvedú do reálneho života v meste ešte predtým, ako sa dostaví do turisticko-informačného strediska. Dejiny Bardejova sú charakteristické sinusoidou prosperity, pádu, vzchopenia sa, úpadku a opätovného rastu. Práve táto životaschopnosť, vitalita, môže aj dnes zabezpečiť mestu prosperitu, aj keď sa nachádza v páse regiónu, ktorý sa borí z mnohými problémami. Zdá sa, že zatiaľ v prístupe k pamiatkam UNESCO zaujíma postoj, v ktorom je cítiť hrdosť a zodpovednosť. Ale v súčasnom turbulentnom svete, pokiaľ chceme od pamiatky dlhodobú udržateľnosť a pragmatické prínosy, musí tento postoj nahradiť proaktívnosť a sledovanie módnych trendov v kultúrnej turistike, ktoré sa v súčasnosti menia rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Nejde len o služby a cenovú politiku, ale aj o schopnosť hovoriť príbeh pamiatky formou, ktorá bude zrozumiteľná pre jasne definovanú cieľovú skupinu. Dnes majú v meste významné postavenie podniky ľahkého priemyslu, posilnil sa sektor služieb, pretrváva tradične silný potravinársky priemysel, strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, obchodné organizácie, malé a stredné súkromné firmy či obchodné zoskupenia. V súčasnosti vzniká na okraji mesta priemyselná zóna Bardejov sever a postupne dochádza i k obnove pôvodne utlmeného obuvníckeho remesla. Bardejov si, zdá sa, nedá len tak uniknúť ani možnosti získania finančných prostriedkov prostredníctvom rôznych rozvojových projektov. Využíva štrukturálne fondy, eurofondy, regionálny operačný program a pod. 16 Vie ale využiť potenciál kultúrneho 16 Mesto Bardejov 40

41 dedičstva, ktorým disponuje? Nachádzame prepojenie šikovnosti, vitality a obchodného ducha i v oblasti kultúrneho turizmu? Podľa slov člena vedenia mesta, riaditeľa Bardejovskej televízie, Štefana Hija, má mesto dostatočne vyvinutú infraštruktúru z pohľadu turizmu. Koniec koncov hovoríme o kúpeľnom meste, pre ktoré je turizmus i z historického hľadiska samozrejmým. Avšak i napriek tomu mesto tak, ako mnohé mestá na Slovensku, bojuje s jednodňovým turizmom. Tiež s faktom, že kúpeľný turizmus je pomerne izolovaný od mesta samotným areálom kúpeľov a mimo kúpeľných hostí je návštevnosť mesta slabá (hodnotí SWOT analýza, pripravovaná ako podklad Strategický plán ekonomicko-sociálneho rozvoja mesta Bardejov) a priveľmi sezónna, orientovaná na letné obdobie. V strategickom dokumente PHSR sa spomína systém sofistikovanejšieho využívania kultúrnych poukazov pre domácnosti, rôzne zľavy, kupóny, permanentky, zlepšenie marketingu, umeleckého vzdelávania v školách a zlepšenie manažmentu kultúrnych organizácií. SWOT analýza pripravovaná ako podklad Strategický plán ekonomicko-sociálneho rozvoja mesta Bardejov totiž alarmuje, že obyvatelia mesta majú pocit, že v meste, expresívne vyjadrené, doslova skapal pes. Naopak zaujímavým nástrojom v uvažovaní mesta je vytváranie sietí a spoluprác. Jednou z nich je vytvorenie regionálnej siete Slovenské kráľovské mestá, kde sa v spoločnom vyhlásení mestá Bardejov, Kežmarok, Levoča a Stará Ľubovňa zaviazali, že sa budú snažiť o trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu, rešpektovať a zhodnocovať ich prírodné a kultúrne dedičstvo. Potenciál myšlienky postupne prebrali aj vybrané cestovné kancelárie ktoré mestá ponúkajú ako balíček a tým určite nie je ani zďaleka vyčerpaný. Bardejov sa tak dostáva do vyhľadávačov dvakrát, čo nie je zanedbateľný prínos. Hodnotenie IKP Základným východiskom pre prilákanie pozornosti a návštevníkov do Bardejova, je povesť zaujímavého živého mesta s pozoruhodnými multikultúrnymi tradíciami, ktoré sa mesto snaží, bez ohľadu na tragickú minulosť, prezentovať. 41

42 V tomto zmysle bude ďalšie posilňovanie spolupráce so susednými kráľovskými mestami predstavovať prínos najmä vtedy, keď Bardejov bude najlepšie vybavený aj hotelovými a reštauračnými službami, na čo má dobrú východiskovú situáciu. Pre efektívne šírenie posolstiev lokality pod značkou UNESCO ale potrebuje vytvoriť vhodný mix komunikačných kanálov, určiť presne, ktorý bude určený pre ktorú cieľovú skupinu a aj pre návštevníkov musí otvoriť brány lokálneho života. Na to je nevyhnutné myslieť už v štádiu tvorby dramaturgie kultúrnych a spoločenských podujatí, či činností siete kultúrnych a spoločenských organizácií v meste. Plán Bardejova zabúda na celú jednu zásadnú časť kultúrneho a komunitného života a tou je mapovanie lokálnych tvorivých iniciatív, ich zapojenie do oficiálnej kultúry a tým oživenie oficiálneho programu mesta. Zhora organizovaná kultúra prostredníctvom mesta a jeho organizácií aj podľa analýzy neprináša efekt zapojenia obyvateľstva. Moderným prístupom je hľadať existujúce zdroje kreativity priamo v samotných komunitách. Keďže plán mesta k takémuto riešeniu nesmeruje, je pravdepodobné, že dôjde k zachovaniu statusu quo. A v takom prípade môžeme vymenovať UNESCO pamiatky a ich históriu aj na 30 strán krásneho farebného materiálu, ak sa obyvateľstvo nezapojí dobrovoľne do ich oživenia, samotný zápis je potom treba vnímať len ako nástroj a spúšťač procesov, a nie cieľ, ku ktorému mesto smeruje. Cestovný ruch je v PHSR Bardejova napríklad od kultúry oddelený a zmienky o prepojení na lokálnu kultúru sú minimálne. To je slabá stránka plánu, lebo pri projektoch pre cestovný ruch nachádzame zmienku o zapojení a rozvoji občianskych aktivít v tejto oblasti. Ide však o prepojené nádoby a kým sa tieto dve iniciatívy synergicky neprepoja, nepodarí sa návštevníka v regióne zdržať dlhšie. Bez ohľadu na to, či pôjde o seniora, rodinu, príbuzných bývalých obyvateľov alebo len turistu zo Slovenska či zo zahraničia. Nástrahou, ktorú môžeme vidieť aj v iných lokalitách, napríklad aj vo Vlkolínci, môže byť príliš prvoplánová dramaturgia kultúry v snahe vyhovieť príliš širokému spektru ľudí. Táto nástraha 42

43 Bardejov je v Bardejove prítomná v oboch dramaturgických líniách. Pokiaľ budú mainstreamové programy kúpeľného diváka, alebo prvoplánovo rozprávková dramaturgia jarmočných trhov, založená len na návrate do stredoveku, posilňovaná o zovšeobecňujúce znaky a nebudú v nej dostatočne prítomné originálne špecifiká lokality, teda to, čím bola výnimočná nielen v minulosti, ale je aj dnes v súčasnosti, efektivita zápisu UNESCO vyvanie a stratí zmysel. Pre všetky bývalé kráľovské mestá platí to, čomu zdá sa, sa napríklad Banská Štiavnica zatiaľ úspešne vyhýba tým, že sa stala sídlom tvorivých duchov z Bratislavy či Banskej Bystrice, že popri striktnej ochrane a konzervovaní UNESCO lokality všetky pamiatky, hmotné i nehmotné dedičstvo, potrebujú pulz, život, nespokojnosť, tvorivosť moderných ľudí. Musia neustále prekvapovať, nielen hľadať v minulosti, ale aj vytvárať stále nové a nové príbehy. Nesmú sa uspokojiť s vyššie spomínaným pietistickým zbožňovaním pamiatok. Dôsledná segmentácia cieľových skupín a spoznanie potrieb jednotlivých segmentov umožní efektívnejšie predať príbehy pamiatok zrozumiteľnejšou formou a tak posilňovať solidaritu domácich, vybavených dostatočne spracovanou historickou pamäťou a atraktivitu pre návštevníkov. Bardejovská lokalita je nositeľkou nadčasových a priam globálnych tém možnej vitality multikultúrnej spoločnosti, ktorá je dnes tak často spochybňovaná. Prezentuje dokonalé usporiadanie verejného priestoru a jej zápis na zoznam svetového dedičstva má pre slovenskú spoločnosť obrovský zmysel ako príklad. Preto sme nielen povinní ju chrániť, ale zároveň hľadať spôsoby ako toto usporiadanie preniesť do moderných časov a ako to efektívne komunikovať verejnosti 43

44 doma i v zahraničí. Aby historické jadro mesta Bardejov žilo súčasným, moderným životom, ktorý podčiarkne dôležitý odkaz z minulosti. Zoznam použitej literatúry Bardejovská bosorka povesť Budinský-Krička, V. Bardejov v praveku a na úsvite dejín Džavan, V. a kol. Slovensko v klenotnici UNESCO. Rax, 2005, ISBN Gutek, F. Rytier Roland sa stal symbolom čestného a neúplatného bojovníka. 2004, dostupné na: korzar.sme.sk/c/ /rytier-roland-sa-stal-symbolomcestneho-a-neuplatneho-bojovnika.html Kovačka, M. Bardejovský katechizmus. Slovenská národná knižnica, 2013, ISBN: Mesto Bardejov. História mesta, Prízrak z Lackovej hory povesť Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Bardejov Timoracký, M. a kol. Branding Slovenska. štúdia vypracovaná pre MZVaEZ, 2013, 56 s. dostupné na: documents/10182/12495/branding_slovenska_studia_ komunikacne_posolstva.pdf/675019fa-077d-45ea-9b38-3b01bb71d566 Turisticko- informačná kancelária Bardejov. História mesta. dostupné na: UNESCO. Bardejov Town Conservation Reserve, dostupné na: 44

45 UNESCO, DOHOVOR o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Židovské suburbium Bardejov. Dejiny Židovskej komunity. dostupné na: Karpatské bukové pralesy, zapísané do Zoznamu UNESCO ako súčasť starých bukových lesov v Karpatoch v roku 2007 Zápis jednej z mnohých vzácnych prírodných lokalít, ktorých má Slovensko neuveriteľne veľa, budí dnes veľké rozpaky. Práve preto sme si ju vybrali ako príklad, ako sa nemá pripravovať zápis do Zoznamu a čo z toho vyplýva aj pre budúcnosť. Opis lokality Slovenská zložka bukových lesov je súčasťou rozsiahleho územia Karpát s rozlohou približne km2, ktoré sa tiahne od Rakúska cez Českú republiku, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Ukrajinu až do Srbska. Na území Slovenskej republiky sú v Zozname Svetového dedičstva UNESCO tri lokality v Poloninách a jedna vo Vihorlatských vrchoch. Izolované územia pralesov vznikali v dôsledku dlhých prírodných vývojových procesov s minimálnym zásahom človeka. Hlavnú drevinu týchto prírodných ekosystémov tvorí buk lesný, ktorý vytvára s jedľou bielou vzácne jedľovo-bukové spoločenstvá. Buky majú výšku až 40 m a vek dožitia rokov. Jedle majú výšku až 50 m a niektoré dosahujú vek takmer 300 rokov. V pralesoch bez umelých zásahov prebieha prirodzený cyklus vývoja lesa s etapami rastu (menej ako 150 rokov), stredného veku ( rokov) a rozkladu (les starší ako 250 rokov). Kým niektoré lokality sa nachádzajú na odľahlých miestach, uprostred rozsiahlych lesných porastov, iné, napr. lokalita Morské oko sú verejne dostupné aj pre motorové vozidlá. Turistické chodníky sú vybudované, ale značené len čiastočne. 45

46 Medzinárodný význam Karpatských bukových pralesov reprezentuje skutočnosť, že ide o prírodné pamätníky (aspoň sčasti) nenarušených pľúc Zeme, zatiaľ čo lokálny význam tkvie v uvedomovaní si vzťahu človeka ku svojmu bezprostrednému okoliu. Komentár k problému Téma nedostatočnej ochrany a potreby presnejšieho vymedzenia územia lokality UNESCO v Karpatskom bukovom lese je predmetom zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo, ktorý v roku 2013 na svojom 37. zasadnutí vyjadril znepokojenie nad mierou ohrozenia, ktoré by mohlo mať vplyv na výnimočnú svetovú hodnotu a integritu lokality, najmä v slovenskej zložke, ako aj nad nedostatočne adekvátnou reakciou zo strany riadenia na tlaky vyvíjané viacerými dotknutými subjektmi. Na svojom 38. zasadnutí Výbor pre svetové dedičstvo s poľutovaním skonštatoval, že Slovenská republika ako zmluvný partner nepredložila žiadne informácie o riešení vzniknutého stavu. V rozhodnutí z 39. zasadnutia Výbor pre svetové dedičstvo pochválil Nemecko, Ukrajinu a Slovensko za spoluprácu na správe a ochrane súboru lokalít, no zároveň so znepokojením poznamenal, že práve slovenskej zložke lokality stále chýba integrovaný rámec riadenia a že lesné hospodárske plány na ťažbu zasahujú aj do územia lokality. Na základe tohto rozhodnutia mala Slovenská republika k 1. decembru 2016 predložiť Centru pre svetové dedičstvo aktualizovanú správu o stave zachovania lokality s uvedením toho, do akej miery a akým spôsobom sa podarilo odstrániť vytýkané nedostatky. Devastačné ľudské zásahy predstavujú stav, ktorému by značka UNESCO mala predchádzať, preto akékoľvek zámienky k výrubu sú v takomto prípade absurdné a irelevantné. Pierre Gallard z organizácie UNESCO v hodnotiacej správe o slovenskej zložke z októbra 2014 síce píše, že univerzálna hodnota lokality je pomerne dobre udržiavaná, z mimovládneho sektora však opakovane prichádza kritika a téma rezonuje aj v slovenských médiách. Lesoochranárske združenie VLK napríklad navrhovalo dokonca pre nedostatočnú ochranu vyradenie lokality zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podľa vyjadrenia občianskeho 46

47 združenia Prales (Ing. Juraj Vysoký) je lokalita slovenskej zložky Svetového dedičstva jednoznačne veľkým lákadlom pre turistov aj odborníkov, avšak tento veľký potenciál štát nevyužíva, ale dokonca ho likviduje, a to priamo, povoľovaním hospodárskej činnosti a nečinnosťou. IKP dodáva, že štát prírodné dedičstvo likviduje aj nepriamo, napríklad dotovaním využívania drevnej štiepky a tým spôsobenej zvýšenej ťažby aj v týchto oblastiach. Akoby známka UNESCO v myslení ľudí pôsobila tak, že ochrana sa vzťahuje len na vymedzené lokality že za hranicami je možné možné čokoľvek. To znamená, že skôr chráni zbytky a nemá presah v podobe nasledovaniahodného vzoru ochrany ostatných lesov, ktorú či chceme alebo nie, tvoria súčasť pomyselného dedičstva sveta, aj keď nie explicitne vyznačeného. Podľa výsledkov projektu mapovania pralesov na Slovensku občianskem združením Prales má primeranú ochranu len 68 % pralesov na území Slovenska, 32 % má nedostatočnú ochranu alebo nemá žiadnu ochranu. Od zápisu v roku 2007 v podstate nie sú presne vymedzené hranice a stav podľa nominačného projektu nezodpovedá realite. Mapy boli nakreslené od stola a do oblasti pod záštitou UNESCO boli zakreslené aj lesy s plánovanou alebo prebiehajúcou hospodárskou ťažbou, na niektorých miestach sa dokonca ťažia pralesy. OZ Prales na svojich webových stránkach poskytuje voľne dostupné mapové vrstvy s vytýčením hraníc pralesov, vrátane lokalít UNESCO, ktoré by mali byť zohľadnené pri revízii hraníc lokalít UNESCO a ochranných zón. Lokality ako Havešová a Rožok sú podľa OZ Prales vymedzené presne, čo neplatí v prípade iných lokalít Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Na územiach dochádza ku kolízii iniciatív a záujmov štátneho orgánu na ochranu prírody, štátneho lesného podniku, vlastníkov lesov, samospráv, investorov, ochranárskych združení. Zainteresované a zodpovedné strany si prehadzujú zodpovednosť, riešenia sa odkladajú a v dôsledku celkovej nečinnosti vzniká katastrofálna situácia. Slovenská republika najprv v procese zaradenia vyhlásila, že má viac pralesov, než v skutočnosti mala, a teraz poriadne nechráni ani to málo, čo sa do Zoznamu dostalo. 47

48 Odporúčania IKP Z prípadu slovenskej časti Karpatských bukových pralesov vyplýva, že o zápise lokality by sa malo uvažovať až po vysporiadaní vlastníckych práv a zaručení vplyvu štátu. Na rade je štát, ktorý musí zrevidovať územia a vyhlásiť primeraný stupeň ochrany, vyradiť mladý porast, neprovokovať vlastníkov, ohraničiť lokalitu a vyznačiť chodníky pre návštevníkov. Tieto odporúčania by bolo vhodné vziať do úvahy pri snahách o zaradení ďalších prírodných lokalít na území Slovenskej republiky do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ako sú tokajská vinohradnícka oblasť, krasové údolia Slovenska, prírodná a kultúrna krajina dunajského regiónu, pôvodné lúky a pasienky Slovenska a prírodné rezervácie Tatier. Je evidentné, že zámer zaradiť tieto oblasti pod značku UNESCO sú ochranou územia pred vlastným obyvateľstvom a jeho aktivitami, ktorými lokality ničia a zároveň ich aj zviditeľniť pre cestovný ruch v oblastiach, ktoré sú považované za problémové z hľadiska nezamestnanosti, nedostatku investícií a chudoby obyvateľov. Zápis Karpatských bukových pralesov medzi Svetové prírodné dedičstvo splnil túto predstavu, do lokality prichádza viac ľudí, ale aj keď prídu, nič nenájdu. Chýbajú systematicky poskytované sprievodcovské služby jednak vo verejne prístupných častiach územia, ako aj v častiach s najvyšším stupňom ochrany s vstupom na základe úradného povolenia. V súčasnosti turisti často blúdia a bukové pralesy nenájdu, alebo vidia len naložené spílené bukové drevo na odchádzajúcich nákladných vozidlách. Informačný systém má stále medzery, v podstate nik nevie, kde presne tie pralesy ležia. Vzhľadom na eskaláciu konfliktu zúčastnené strany by mali priznať, že kvalita ochrany, lokálne povedomie a turistický marketing navrhovaných lokalít stagnujú, akoby v získaní záštity UNESCO videli konečný výsledok svojich snáh. Slovenská republika si musí priznať, že projekt nebol kvalitne pripravený, a vypracovať revíziu aj za cenu zmenšenia územia Svetového dedičstva UNESCO. Slovensko a zodpovedné orgány by mali plnohodnotne a načas komunikovať nielen dovnútra so zainteresovanými stranami, ale aj s Výborom pre svetové dedičstvo UNESCO, aby sa úplne vylúčila možnosť čo i len 48

49 úvah o vyradení Karpatských bukových pralesov zo Zoznamu. Slovenská republika by tak bola vystavená medzinárodnej blamáži a získala by imidž krajiny, ktorá nedokáže chrániť svoje prírodné dedičstvo. Paradoxom je, že ani medzinárodná spolupráca a svetová značka to nezaručuje. Dôležité je si uvedomiť, že šírenie povedomia o udelení statusu Svetového dedičstva je len začiatok práce, investícií a zodpovednosti. Nominácia bukových pralesov vyvoláva dojem príslovečného sedla, ktoré predbehlo koňa. Podľa správy Medzinárodnej únie na ochranu prírody skutočnosť, že značka Svetového dedičstva UNESCO predstavuje výnimočnú univerzálnu hodnotu, vyvoláva u turistov očakávania, že návšteva lokality bude jedinečným zážitkom a zároveň poskytuje odvetviu cestovného ruchu ľahko propagovateľnú destináciu s predurčeným úspechom, čo však Slovensko dostatočne nevyužíva a ani na to nebolo pripravené pri nominácii. Lokality Svetového dedičstva UNESCO v rôznych krajinách patria medzi najobľúbenejšie a najsilnejšie propagované atrakcie. Značka UNESCO však zároveň slúži na označenie miest s prísne vymedzeným a kontrolovaným režimom ochrany. Túto vzájomnú interakciu atraktivity a prísnej ochrany je možné využiť najmä na ďalšie vzdelávanie ľudí o ochrane dedičstva, kultúrnych a prírodných hodnôt. Konkrétnym návrhom je nadviazanie spolupráce s Maďarskom, Poľskom a Ukrajinou a ponúkať zahraničnej klientele zájazdy, pričom atraktivita spočíva hlavne v možnosti navštíviť viaceré krajiny a pamiatky v rámci jedného zájazdu. Pri plánovaní a marketingu odporúčame klásť dôraz na ekologický aspekt, čo znamená uprednostňovať cyklistiku, pešiu turistiku, elektrické vozidlá a využívanie obnoviteľných zdrojov. Občianske združenie Pralesy pre Karpatské bukové pralesy vypracovalo v roku 2010 súbor odporúčaní v oblasti cestovného ruchu. Po šiestich rokoch možno na základe prieskumu dotknutých regiónov konštatovať len čiastočný posun. Vypracovanie projektu, ako komunikovať s komunitou, ktorá okolo lokality žije, ako informovať vlastníkov blízkych 49

50 lesov, ako zapojiť najmä mladých zapálených ľudí do ochrany lokality, je úlohou, ktorú Slovensko v tomto prípade nesplnilo. V IKP pozitívne a ako nasledovaniahodný hodnotíme projekt obce Zemplínske Hámre, v ktorom bol v rámci partnerstva samospráv, kultúrnych inštitúcií a mimovládneho sektora a najmä s finančným príspevkom zo Švajčiarskej konfederácie vybudovaný Hámorský náučný chodník, zameraný na skúmanie histórie baníctva a železiarskej výroby. Nadväzuje na trasu medzinárodnej Karpatskej magistrály, prechádzajúcej z Poľska do Maďarska. Projekt sa síce netýka priamo Karpatských bukových pralesov, priniesol však do ich okolia prvky, zvyšujúce turistickú atraktivitu širšieho územia obecné múzeum, obnovené technické pamiatky, turistické centrum v obci, informačné tabule, značené trasy. Na druhej strane však ide len o osamelú iniciatívu len s čiastočnou regionálnou nadväznosťou. V súvislosti s uvedenou obcou IKP neodporúča pokračovať v zámere, ktorý deklarovala tá istá obec lyžiarske stredisko Biele kamene, ktorý počíta s vyrúbaním lesov tvoriacimi jeden systém s lesmi pod značkou UNESCO. Informácie pre návštevníkov Karpatského bukového lesa (foto: Juraj Vysoký, 2016) 50

51 Jaskyne Slovenského krasu, zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO v roku 1995 Všeobecne známa skutočnosť, že Slovensko je územím s najväčším počtom jaskýň, z ktorých ešte stále väčšina nie je odhalená, je súčasťou národnej identity tak ako Tatry a originálna ľudová muzika. V tomto prípade je teda zápis do svetového dedičstva nielen očakávanou udalosťou, ale aj realitou, ktorá je všetkými obyvateľmi Slovenska prijímaná, vzbudzuje zvedavosť a hrdosť, fenomény, ktoré zápis vyžaduje. Opis lokality Lokalitu tvorí komplex vyše 712 jaskýň Slovenského krasu a Aggtelekského krasu. V Zozname sú zapísané Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa a Jasovská jaskyňa, v roku 2000 bola doplnená Dobšinská ľadová jaskyňa. Sprístupnené verejnosti sú taktiež jaskyne Krásnohorská a Jasovská. Ide o jaskyne rôzneho typu, ktoré sú významné z geologického, zoologického, archeologického aj antropologického hľadiska, keďže v niektorých boli objavené pozostatky pravekých kultúr. Jaskyne sú výnimočnou kombináciou ľadovcových a tropických vplyvov, ktoré umožňujú štúdium histórie rádovo v desiatkach miliónov rokov. Niektoré z nich sú sprístupnené verejnosti. Globálny význam jaskýň spočíva v tom, že ide o miesta dokumentujúce vývoj planéty Zem, zatiaľ čo lokálny význam spočíva v tom, že jaskyne sú vyhľadávanými turistickými destináciami a predmetom miestneho výskumu. Graf č. 1 - Dlhodobý trend návštevnosti jaskýň v období (Slovenská správa jaskýň, 1999, 2016) 51

52 Graf č. 2 - Návštevnosť vybraných jaskýň zo Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO (Slovenská správa jaskýň, 2016) Komentár k problémom Na konci turistickej sezóny roku 2016 IKP navštívil Ochtínsku aragonitovú jaskyňu a Jaskyňu Domica. Ochtínska aragonitová jaskyňa sa nachádza úplne mimo obce. Je síce v katastri obce Ochtiná, no z tejto obce je prístup k jaskyni len lesnými turisticky náročnejšími cestami. Jaskyňu za svoju môžu skôr považovať obyvatelia Jelšavy či malej dedinky Gočaltovo. Prístupová cesta k jaskyni je v súkromnom vlastníctve a v nevyhovujúcom stave. K nepochopiteľnej situácii prispieva aj skutočnosť, že cesta vedie Banskobystrickým samosprávnym krajom, pritom začína a končí na území Košického samosprávneho kraja. Vzniká tak spleť zainteresovaných strán a široké možnosti bezvýsledných ťahaníc, ktoré sa roky ťahajú. V blízkosti jaskyne je len závodné ubytovacie a stravovacie zariadenie s čiastočne obmedzenou prístupnosťou pre verejnosť. Priamo pri vstupe do jaskyne je okrúhla vstupná hala so sedením, informačnými tabuľami s viacjazyčným výkladom o jaskyniach, stánkom so suvenírmi a občerstvením, sociálnymi zariadeniami a nápojovými automatmi. Návštevníci si pred či po návšteve jaskyne môžu posedieť aj pred vstupnou budovou na lavičkách a pijúc nápoj z umelohmotného pohára sa môžu pokochať okolitou prírodou. Dnes to znamená vidieť Slovenské rudohorie a jeho kalamitou zohyzdenými lesmi, kde je štebotanie lesného vtáctva prerývané zvukmi motorových píl. Jaskyňa Domica vo svojom okolí tiež neoplýva ponukou ubytovacích a stravovacích zariadení, aspoň nie na území 52

53 Slovenska. Neďaleký ranč bol v čase našej návštevy mimo prevádzky, stavby v okolí parkoviska pri jaskyni boli okrem jedného stánku s typickými gýčmi pre jednoduchších turistov, zatvorené a opustené. Ochotný pán vyberajúci parkovné nám poradil ísť hľadať turistické zázemie mimo Slovenska, čiže na maďarskej strane jaskynnej lokality, vzdialenej len pár minút cesty. Ak by tam nemaďarskí turisti nemali maďarskú menu, môžu platiť kartou v hotelovej reštaurácii z čias hlbokého socializmu, ale tá varí až od dvanástej. Našťastie, podnikatelia v stánkoch s občerstvením a suvenírmi zrejme bežne akceptujú eurá pri veľmi dobrom výmennom kurze. Prechod cez hranice tam aj späť je vďaka Schengenskej dohode jednoduchý, bez kontrol a zastavení, a to aj napriek avizovaným bezpečnostným opatreniam vlád oboch krajín proti emigrantom. Čo sa týka sprístupňovania jaskýň v správe Slovenskej správy jaskýň, a to nielen jaskýň Svetového dedičstva UNESCO a vychádzajúc z osobného terénneho prieskumu, vyzdvihujeme vysoko profesionálny prístup zamestnancov, kvalitný výklad vo viacerých jazykoch, dobrú dostupnosť informácií pre návštevníkov, prívetivú osobnú komunikáciu s návštevníkmi, ako aj prehľadné dopravné a informačné značenie v širšom okolí. Návštevnosť jaskýň, zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je dlhodobo stabilná a mierne stúpa, ako vidno na reprezentatívnych 4 jaskyniach na grafe č. 2. Dlhodobá návštevnosť jaskýň (graf č. 1) za ostatných 46 rokov osciluje okolo hodnoty návštevníkov, v predchádzajúcich 8 rokoch mala výrazne stúpajúci charakter a v roku 2016 je na úrovni polstoročného priemeru. Je nutné poznamenať, že jaskyne sú uzavreté ekosystémy, ktoré sú vysoko citlivé na prítomnosť cudzích elementov a zvyšovanie počtu návštevníkov nie je ďalej pravdepodobne možné, čím sú striktne limitované možnosti zvyšovania ziskov zo vstupného a sekundárnych ekonomických prínosov pre región. Pridanú hodnotu známky UNESCO teda nemožno v prípade jaskýň monitorovať podľa objemu cestovného ruchu, je však možné predpokladať, že návštevnosť jaskýň zodpovedá aktuálne dostupným možnostiam jaskýň a ich okolia. 53

54 Pozitívne treba hodnotiť celkovú vedeckú základňu a výskumné aktivity jaskyniarstva na Slovensku. Jaskyne spravidla ohrozuje najmä banská činnosť, lesnícka a poľnohospodárska činnosť, a neposlednom rade aj správanie sa návštevníkov, ktoré viedlo v niektorých prípadoch až k zohyzdeniu jaskyne. Aj to, že v jaskyniach sú asfaltové chodníky a elektrické vybavenie inštalované s použitím kvalitných materiálov, v podstate ide o rušivé zásahy do prostredia vo forme množstva betónu, ochranných sietí, káblov, rozvodných skríň amonitorovacích zabezpečovacích systémov. Sú určite dôležité, no miestami pôsobia, akoby chceli až prehnane upozorňovať na investície a starostlivosť, ktoré by mali byť elegantne skrytou samozrejmosťou. Odporúčanie IKP IKP konštatuje, že panuje celková spokojnosť nad spôsobom, akým Slovenská republika zabezpečuje ochranu a sprístupňovanie jaskynného prírodného dedičstva. Geografická poloha jaskýň UNESCO a ďalších atrakcií v juhovýchodnej časti územia Slovenskej republiky ponúka ďalšie nevyužité možnosti pre cestovný ruch s veľmi zaujímavým cezhraničným presahom. Celkovej ekonomickej situácii východných regiónov Slovenska však možno pripísať fakt, že pre súčasný cestovný ruch nie je dobudovaná náležitá infraštruktúra. Čo je dôležité pre kvalitné zhodnotenie prínosu zápisu jaskýň, je, že Periodická hodnotiaca správa Výboru UNESCO konštatuje slabú až priemernú spoluprácu s miestnou komunitou. Príčinou nie je len zrejmá fyzická vzdialenosť miestneho obyvateľstva od samotných pamiatok, ale ide o dlhodobejší problém, týkajúci sa všetkých zápisov UNESCO na Slovensku. Takýto vážny nedostatok pomôže odstrániť len výrazný apel z centrálnej úrovne (teda Vlády SR, Ministerstva kultúry SR a Ministerstva životného prostredia SR), ktorý by povzbudil miestne samosprávy, regionálne autority, aby začali intenzívne spolupracovať aj pomocou finančných stimulov s miestnymi mimovládnymi organizáciami, ktoré majú s komunitami najlepšie vzťahy. V prípade slovensko-maďarskej jaskynnej sústavy upozorňujeme na pozoruhodný moment kultúrneho 54

55 cezhraničného presahu, v ktorom spočíva veľký potenciál. Na jednej strane z pohľadu hospodárskych a medziľudských väzieb v súčasnosti, na druhej strane z pohľadu akceptácie spoločného príbehu dvoch národov v minulosti a tvorby jeho moderného pokračovania. Podobne ako v prípade lokalít kultúrneho významu, aj príbehy lokalít prírodného dedičstva odkazujú na stáročné dejiny Slovenska. Nielenže dve z nich priamo nadväzujú na cezhraničné sústavy, aj ich dejiny sa viažu na kultúrne a etnicky rôznorodú históriu Uhorska a Československa. Využitie tohto aj v Európe zriedkavého momentu môže byť aj pre skvalitnenie vnímania známky UNESCO popri zmene definovania cieľa ochrany dedičstva ako kultivovania pamäti, kľúčové. Herliansky gejzír, čakajúci na zápis Popis lokality Herliansky gejzír sa nachádza v intraviláne obce Herľany, v Košickom kraji, na úpätí Slánskych vrchov. V 18. storočí vďaka výskytu minerálnych prameňov boli na tomto mieste zriadené kúpele, ktoré zanikli po 2. svetovej vojne. Hľadanie nových zdrojov liečivej minerálnej vody viedlo v roku 1870 k vyhĺbeniu vrtu s dĺžkou 404,5 metra. Prvé erupcie gejzíru boli v porovnaní so súčasnosťou oveľa mohutnejšie, trvali asi 10 hodín a dosahovali výšku vyše 100 metrov. Intervaly medzi erupciami sa časom postupne predlžovali z 8-9 hodín na súčasných hodín. Voda dnes z gejzíru strieka do výšky metrov len asi 30 minút. Na povrch ju vytláča oxid uhličitý, ktorý sa rytmicky zhromažďuje v podzemnej dutine a uvoľňuje sa spolu s vodou na povrch. Jedinečná hodnota globálneho významu spočíva v tom, že Herliansky gejzír nevznikol ako prírodný úkaz, ale z inžinierskeho vrtu vo vulkanicky nečinnej oblasti, na rozdiel od prírodných gejzírov na celom svete. Osobitosťou je aj pomerne nízka teplota vody C. Vlastníkom samotného vrtu je štát, ktorý ho v roku 1984 vyhlásil na národnú prírodnú pamiatku. Vlastníkom areálu okolo tejto technicko-prírodnej pamiatky je Technická univerzita v Košiciach, verejná vysoká škola, ktorá tento areál bývalých kúpeľov sporadicky využíva 55

56 na vzdelávacie, športové a kultúrne účely a gejzír jej slúži ako názorná ukážka fyzikálno-chemických a geologických procesov. Herliansky gejzír (Foto: IKP, 2016) Komentár k problému IKP sa zaujímal a snažil sa zistiť zdroj motivácie zaradiť Herliansky gejzír na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Starostka obce Herľany Jana Tóthová, podľa ktorej gejzír napriek nezáujmu kompetentných, eruptuje už od roku 1875, zrejme pociťuje nedostatok skutočného záujmu využiť gejzír nielen ako výťah na pomyselné výslnie technického pokroku, ale aj pre svoju obec. Napriek blízkosti dvoch východoslovenských metropol - Košice a Prešov je oblasť obce Herľany a okolia pomerne málo vyvinutou oblasťou s vysokou nezamestnanosťou (okres Košice - okolie mal v novembri 2016 podľa údajov ÚPSVaR mieru nezamestnanosti 17,38 %), s rómskymi osadami a málo rozvinutou infraštruktúrou pre cestovný ruch. Cesty sú nekvalitné, zahraniční turisti môžu zažiť priam šok pri kontakte s realitou ekonomických a sociálnych problémov. Ponuka stravovania a ubytovania je v zúfalom stave: V blízkosti gejzíru je len jeden malý bufet, v ktorom miestni počas našej návštevy kupovali takmer výlučne alkoholické nápoje. Obraz prostredia gejzíru dotváral celkom romanticky opilec, ktorý spiac objímal smetný kôš pri informačnej tabuli so značkou UNESCO. Zariadenia Technickej univerzity v Košiciach boli zatvorené. V priľahlom parku, čiastočne udržovanom a využívanom pre miestnych ako park pre deti, bola vo voľnom priestranstve 56

57 inštalovaná expozícia sôch. V lete 2016 pri terénnom prieskume IKP prebiehali v areáli rekonštrukčné práce na odtokovom zbernom bazéne v bezprostrednom okolí vrtu. Vďaka opatreniam na sústredenie toku vody a zamedzenie jej strate do podzemných dutín bude gejzír striekať do výšky cca 22 metrov. Hodnotenie a odporúčanie IKP Okolie gejzíru v Herľanoch (foto: IKP, 2016) Príbeh Príbeh svetového prírodného dedičstva UNESCO na Slovensku odzrkadľuje aj postoj človeka k prírode a životnému prostrediu. Natíska sa otázka, aký odkaz vysielame naším vzťahom k prírodným lokalitám? Kým jaskyne ponúkajú pomerne ľahko uchopiteľný príbeh ich objavenia či zblízka pozorovateľné pomalé prírodné procesy, v prípade pralesov je podanie jednoznačného príbehu veľkou výzvou, a to aj pre rozporuplné pokračovanie deja, čiže výrazný kontrast medzi proklamovanou ochranou malých a často neprístupných ostrovčekov pôvodného a nenarušeného ekosystému a stavom okolitej krajiny s holorubmi, cestami rozbahnenými od mechanizmov, ktorý robí príbeh málo uveriteľným. Mýtus. Herliansky gejzír ponúka pútavý príbeh európskeho unikátu, mal by však byť presvedčivejší a nestrácať na sile tak, ako časom môže slabnúť samotný gejzír. Ideálnym pokračovaním príbehu môže byť napríklad investícia do obnovy kúpeľnej tradície, siahajúcej do čias Rakúsko-Uhorska. Herliansky prameň je jedinečnou príležitosťou vyrozprávať príbeh vody. Adaptabilnosť Ochrana prírodného dedičstva UNESCO je príležitosť na preukázanie schopnosti spolupracovať v čase globalizácie, šíriť povedomie o zraniteľnosti planéty, ako aj na aktualizáciu prístupu k ochrane dedičstva na podmienky 21. storočia ak, zdrojom hrdosti by nemala byť len samotná existencia pamiatky, ale najmä naša schopnosť ju chrániť a využívať 57

58 získané poznatky v prospech ľudstva. Tu máme príležitosť ukázať našu svojráznosť v pozitívnom zmysle. Uzavretosť Na príklade jaskýň aj bukových pralesov môžeme vidieť slabú identifikáciu obyvateľov okolia s daným miestom, predovšetkým kvôli ich odľahlosti. Priestor pre otvorenie sa celého regiónu IKP vidí v kumulatívnom efekte známky svetového dedičstva UNESCO, ktorý má podľa výskumu z Izraela jasnú súvislosť s ochotou opakovane navštíviť konkrétnu krajinu. Koncentrácia pamiatok UNESCO vo východnej časti Slovenska ponúka ideálne príležitosti na prehlbovanie užšej nadregionálnej a otvorenie cezhraničnej spolupráce pri ponuke kompletných turistických produktov, čo vyžaduje obratnosť Slovenska najmä v diplomatických vzťahoch, pri spoločnom získavaní a čerpaní zdrojov či praktickej spolupráci. Šikovnosť Priestor na prejavenie šikovnosti v prípade Herlianskeho gejzíra je napríklad vo vyvolaní vyššieho záujmu o vodu z gejzíra, ktorá sa v súčasnosti napriek jej čiastočnej mineralizácii a kúpeľnej tradícii daného miesta necháva voľne odtekať bez ďalšieho systematického zužitkovania. Návštevníci si síce môžu sami nabrať odtekajúcu vodu s priaznivými účinkami, nie je však zaistená jej kontrola. Odhaduje sa, že gejzír už počas svojej existencie vychrlil niekoľko miliónov metrov kubických vody drvivá väčšina tohto objemu sa odplavila, pričom s trochou kreativity ju možno použiť na zvýšenie pridanej hodnoty lokality. Komunita Publikácia UNESCO World Heritage in Europe Today z roku 2016, ktorá vychádza z druhého kola pravidelného vyhodnocovania lokalít, identifikuje problémy a odporúča ďalšie kroky, ktoré by mali viesť k zlepšeniu ochrany a postavenia dedičstva v Európe. Upozorňuje, že celková úroveň vedomostí o koncepcii svetového dedičstva je stále nedostatočná, a tonajmä u tých, ktorí rozhodujú. Pre miestne komunity, vlastníkov pozemkov, obchodný a priemyselný 58

59 sektor je príznačné obmedzené chápanie významu svetového dedičstva a dôvodov pre zápis. Popri ľahko predpokladateľných faktoroch, ako sú financie a ľudské zdroje, je zásadný dôraz v odporúčaniach kladený na kvalitnejšie vzdelávanie o lokalitách Svetového dedičstva UNESCO a ich výnimočnej univerzálnej hodnote, a to nielen vo vzťahu k návštevníkom a všeobecne verejnosťou, ale najmä s miestnou komunitou. V obci Herľany je pozitívne, že okolie gejzíru je celkovo vizuálne kultivované a udržiavané a že park využívajú miestni obyvatelia na odpočinok. IKP v prípade tejto navrhovanej lokality poukazuje na konštatovania a odporúčania UNESCO, najmä o potrebe vzdelávania a spolupráce s miestnou komunitou a pochopenia významu pamiatky svetového dedičstva UNESCO. V kontexte vzdelávania komunity možno synergistické príležitosti hľadať aj v prítomnosti nemalej skupiny obyvateľov z neďalekých osád, z ktorých mnohí strávili čas v zahraničí a ich jazyková vybavenosť môže byť príjemným prekvapením pre zahraničných turistov. Kľúčom k úspechu pri kreatívnom prístupe k ochrane pamiatok sú digitálne technológie a internetový marketing. Ambicióznosť IKP zastáva názor, že nemôže byť komplikované zorganizovať a ponúkať globálnej potenciálnej klientele zájazdy, napríklad cez svetové portály a aplikácie pre mobilné zariadenia. V súčasnosti komplexne a celosvetovo informačne pokrýva všetky pamiatky svetového dedičstva UNESCO napríklad mobilná aplikácia súkromnej spoločnosti z USA. Ponúka aj personalizované služby a zájazdy ako kompletné balíky. Aj keď je iste veľkou ambíciou konkurovať atrakciám ako Yellowstonský národný park, sopka Fudži, Grand Canyon a iné, mali by sme si stanovovať vysoké ciele a preukázať našu schopnosťou ponúknuť celosvetovému digitálnemu publiku personalizované balíky služieb, ktorých pridanou hodnotou je práve návšteva veľkého počtu pamiatok UNESCO v krátkom čase. Inovatívnosť Aj keď je ešte skoro hovoriť o postupnej strate sily a tým v podstate aj výnimočnosti gejzíru, nakoľko to je vzhľadom 59

60 na trend otázkou desaťročí až storočí, už dnes je nevyhnutné zvažovať aspekt trvalej udržateľnosti lokality a potenciálne hrozby a odpovedať si na otázku, či určite nedôjde v okolí k aktivitám, ktoré by mohli zo dňa na deň drasticky zmeniť charakter pamiatky a to buď činnosťou človeka (ďalšie vrty, explózia, havária, stavebná činnosť a pod. ktoré môžu jednotlivé subjekty uskutočniť v dobrej viere zdokonaľovania ), alebo prírodnými procesmi (seizmická aktivita, záplavy, zosuvy pôdy). Na základe zistených problematických bodov v existujúcich zápisoch je nutné zo strany štátu ochrániť pamiatku a jej okolie, vrátane účinnej právnej ochrany tzv. nárazníkovej zóny. Ideálnym riešením by bol prevod vlastníctva celého areálu a ochranného pásma do správy štátu, keďže napríklad verejná vysoká škola je v podstate autonómna organizácia, ktorej samosprávne orgány môžu svojimi rozhodnutiami potenciálne napáchať na pamiatke nenapraviteľnú ujmu, rovnako ako aj potenciálne aktivity ďalších vlastníkov pozemkov v širšom okolí, ktoré musí štát regulovať. Ako krajina môžeme zaujať inovatívnym spôsobom riadenia pri zachovaní rovnováhy medzi ľudskou činnosťou a jej požiadavkami na zmenu krajiny a ochranou dedičstva krajiny, vrátane jej vody. Vytvára sa tak rozsiahly diapazón možností, ako ukázať ekologické inovácie v pôdohospodárstve, lesníctve, či geoinžinierskych postupoch. Ak chceme zaujať, čo tak ukázať na vode z gejzíra jej kolobeh a ekologické využitie. Terchovská muzika, zapísaná do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO v roku 2013 Určite nikoho na Slovensku nemôže prekvapiť, že jedinými vývoznými tovarmi slovenskej nehmotnej kultúry je folklór. Už vyše sto rokov sme presvedčení a presviedčaní, že to je to najcennejšie, čo sme kultúrne vyprodukovali a čo ako to najhodnotnejšie ponúkame na trhu svetového dedičstva. Aj preto sme sa trochu podrobnejšie zaoberali zápisom niečoho tak výsostne lokálneho ako je muzika z Terchovej. Popis Valašská kolonizácia, ktorá sa posúvala stáročia Karpatmi, zasiahla slovenské hory začiatkom 15.storočia a na Oravu 60

61 dorazila okolo konca 16. storočia. Dátumy nie sú veľmi presné, lebo šírka výskumu tejto významnej migrácie pastierov oviec z Rumunska a Ukrajiny (Rusíni) je ešte stále nedostatočná. Valasi sa usadzovali na prázdnych pozemkoch v horách, klčovali ich, spásali ovcami a budovali si usadlosti na valaskom práve resp. nemeckom práve. V časoch poddanstva boli pomerne slobodní, ale odovzdávali desiatky majiteľom pozemkov. V 17.storočí Valasi splynuli zo slovenským obyvateľstvom etnicky i jazykovo. Svojou pastierskou kultúrou ale zásadne ovplyvnili pôvodné obyvateľstvo až natoľko, že ju dodnes považujeme za našu pôvodnú a najoriginálnejšiu. Do národnej identity Slovákov sa definitívne dostala pomocou romantických mýtov, z ktorých najpopulárnejší je ten o zbojníkovi Jánošíkovi, ktorý sa narodil v osade vedľa Terchovej. V slovenskej ľudovej muzike a piesňach sú badateľné mnohé inšpirácie z Ukrajiny, Rumunska, Maďarska, čo sa znovu objavuje v prácach muzikológov až v posledných 30 rokoch. Jedinou výnimkou podľa nich je práve Terchovská muzika a zhodujú sa v tom, že sa to stalo práve preto, lebo Terchová bola stáročia Bohom zabudnutý kraj! Tým sa uchovala jej štýlová čistota, archaickosť a originalita. Do súčasnosti ju neovplyvnili ani cigánski primáši, ktorý zmenili a unifikovali zvuk a rytmus ľudových muzikantov v ostatných údoliach Slovenska. Spočiatku si pastieri hrávali len na píšťalkách a v Terchovej na špeciálne dlhej a bez dierok. Neskoršie sa k tomu pridal ďalší originálny inštrument pastierov fujara. Sláčikové nástroje, teda aj zloženie dnešných ansámblov v Terchovej, sa začali rozširovať až neskoršie. Odvtedy nebeskú muziku hrajú stabilne primáš, sekund, kontráš a basička. Cimbal, harmonika a klarinet, ktoré podstatným spôsobom zmenili ľudové hudby v 19.storočí, sa do Terchovej nikdy nedostali. Komunita Terchovej Základom hudobných telies a školou mladých muzikantov je v Terchovej rodina. Najčastejšie bratia alebo nanajvýš susedia. Deti sa učia hrať na základe posluchovej tradície, ktorá je veľmi 61

62 efektívna a zároveň zabraňuje modernizácii spôsobu hrania. Tradícia zaručuje prenos všetkých originálnych prvkov hudby, ktorá je nielen v spôsobe využívania druhého primáša(sekund) a kontráša, ale aj spôsobom držania slákov, ktoré už v iných lokalitách zaniklo. Živá hudba je v Terchovej dodnes nevyhnutnou súčasťou kultúrneho života obce. Nielen počas spoločne oslavovaných sviatkov, ale aj dennou súčasťou trávenia voľného času obyvateľov. To zaručuje neustály prísun nových a mladších skupín. Tým, že sa spôsob hrania i piesne a skladby prenášajú generačne, môžu bez ťažkostí všetci hrať aj spoločne. V folklórnom filme, ktorý vznikol z iniciatívy filmára Slivku a znalkyne slovenskej ľudovej kultúry a členky Živeny pani Paulovičovej-Bakovej je záber na vyše 30 muzikantov, ktorí na festivale Jánošíkove dni hrajú naraz. Najstarší má vyše 70 a najmladší 12 rokov. Popularitu terchovskej muziky podporil aj známy slovenský film zo 60.rokov 20.storočia Zem spieva. Hodnotenie IKP Terchovská muzika nemá problém z rozpoznateľnosťou, popularitou, a zdá sa, že ani s kontinuitou. Dedina a priľahlé malé obce sú liahňou ďalších a ďalších muzikantov. Hoci už ťažko budú pochádzať z jednej rodiny. Nebezpečných tendencií, ktoré môžu ohroziť archaickosť a pôvodnosť nebeskej muziky, je niekoľko. Niektoré sú prirodzené a prakticky neexistuje spôsob, ako ich eliminovať. K nim patrí profesionálna výučba hráčov už v detstve v základných umeleckých školách, vplyv popularity jednotlivých skladieb, ktoré sa ocitnú v nahrávkach v rádiách, zmena životného štýlu Terchovčanov. To všetko bude ovplyvňovať nielen kto a kedy bude ďalej pestovať tento štýl hrania, ale aj fakt, že muzikanti budú hrať donekonečna tie isté piesne a v obave pred stratou autentičnosti sa budú obávať tvorby nových skladieb, ktoré prirodzene budú považované za znesvätenie nebeského symbolu. Terchovská muzika sa doposiaľ s úspechom vyhla zglajchšaltovaniu svojho zvuku a nástrojového obsadenia, 62

63 ktoré postihlo všetky ľudové hudby na Slovensku. Nástupom cimbalu a hraním na objednávku a za honorár začali muzikanti hrať aj iné skladby, ktoré následne ovplyvnili aj ich štýl v kedysi pôvodných originálnych kompozíciách. Od momentu, kedy začali ľudovú hudbu hrať profesionálne vyškolení odborníci a jednotlivé nástroje, sa ľudové piesne zprofesionalizovali, hudobníci prestali hrať trochu falošne, nástroje sú perfektne naladené a hráči dokážu hrať čisto aj vo veľkej rýchlosti, čo sa nemôže podariť amatérom. Ale tým zaniká aj archaický zvuk a pôvodné tempo skladieb. (Podobná tendencia je módou aj v interpretácii vážnej hudby. Čím rýchlejšie, tým viac ocenení dôkazom je napríklad Chopinovská súťaž v Poľsku.) Nebezpečenstvu ideologizácie sa akoby zázrakom vyhla aj v období ranného komunizmu, hoci preferovanie jánošíkovského mýtu a obľuba masových vystúpení pred predstaviteľmi štátu bola veľkým lákadlom, aby vznikali prítulné skladby na oslavu režimu. Existujú dva spôsoby, ako udržať originalitu lokality alebo nehmotného dedičstva. Jeden nie je populárny. Ide o zabudnutie, že fenomén vôbec existuje. Prestať ho ovplyvňovať profesionálnym výskumom a nechať ho v amatérskych podmienkach ďalej prežívať. To je asi najťažší variant a značka UNESCO je vlastne na rozdiel od zabúdania vynesením artefaktu na svetlo nielen národné, ale priam svetové. Druhá možnosť je z opačného konca. Zdokumentovať a profesionálne zapísať všetko, čo sa len dá zachytiť, ale bez snahy nemiestne popularizovať a na národnej úrovni neustále zjednodušene propagovať všetko, čo súvisí s terchovskou muzikou. A ponechať vývoj i zakonzervovanie hudby na samotných Terchovčanoch a len z diaľky pozorovať jej ďalšie posuny a s rozvahou finančne podporovať len tie snahy, ktoré sú najbližšie pôvodnému zvuku a spôsobu hrania pre radosť a v domácich podmienkach. To sú aj podľa zahraničných odborníkov jediné dve cesty, ako uniknúť, v podstate neuniknuteľnej, tendencii zániku pôvodných archaických zvykov a slávností, ktoré sa menia na umelo udržovaný folklór s dodatkami Follie Bergere. 63

64 Monitoring UNESCO na Slovensku IKP sledoval mieru výskytu témy UNESCO v mediálnom a akademickom prostredí. Zo spravodajských internetových serverov v Slovenskej republike sa výraz UNESCO vyskytoval najviac na serveroch sme.sk ( výsledkov; graf č. 3). Graf č. 3 - Výskyt akronymu UNESCO na spravodajských serveroch SR (Google Inc., december 2016) Na Slovensku na 3 verejných vysokých školách (Univerzita Komenského v Bratislave, Prešovská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene) pôsobia 4 katedry v oblastiach ľudských 64

65 práv, udržateľného rozvoja a bioetiky a prekladateľstva - predstavujú znalostné, výskumné a vzdelávacie kapacity na ďalšie zvyšovanie hodnoty prínosov záštity organizácie UNESCO. Graf č. 4 - Publikácie o UNESCO v období (CREPČ, 2016) Podľa Centrálneho registra Evidencie publikačnej činnosti, ktorý eviduje výstupy akademickej komunity, sa témami, spojenými so známkou UNESCO, zaoberalo 254 publikačných výstupov, ktoré sa venujú problematike ochrany životného prostredia, ľudským právam a ochrane pamiatok. 170 publikácií je v slovenčine, 67 v angličtine a zvyšných 17 je v iných jazykoch. Ako vidieť na grafe č. 4, záujem akademickej obce o tému UNESCO od roku 2007 stúpal a kulminoval okolo roku 2011, v súčasnosti klesá. Graf č. 5 - Publikácie o UNESCO v období (CRZP, 2016) 65

66 V Centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti záverečných prác je 309 záznamov záverečných prác, z toho 161 bakalárskych prác, 134 diplomových prác, vo zvyšných 14 prípadoch ide o rigorózne, dizertačné a iné práce. Podľa grafu č. 5 záujem študentov o témy, spojené s UNESCO, bol najvyšší v rokoch , v súčasnosti je nižší a drží sa približne na úrovni dlhodobého priemeru. Zoznam použitej literatúry Borges, M.A., Carbone, G., Bushell, R., Jaeger, T., sustainable_tourism_and_natural_world_heritage_report.pdf [WWW Document]. URL sustainable_tourism_and_natural_world_heritage_report.pdf (accessed ). Centre, U.W.H., n.d. UNESCO World Heritage Centre - Decision - 39 COM 7B.19 [WWW Document]. UNESCO World Heritage Centre. URL (accessed ). Centrálny register evidencie publikačnej činnosti, URL Centrálny register záverečných prác, URL Čupka, M., Unesie Slovensko UNESCO? [WWW Document]. Pravda.sk. URL (accessed ). e-pro group a.s., Centrum pokročilých vizualizácií, Inštitút kreatívnej ekonomiky, Stratégia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji do roku Galland, P., Lisitzin, K., Oudaile-Diethardt, A., Young, C., World Heritage in Europe Today. Poria, Y., A. Reichel a R. Cohen. (2011). World Heritage Site Is It an Effective Brand Name?: A Case Study of a Religious Heritage Site. Journal of Travel Research, 50(5) 66

67 early/2010/09/23/ (IP edu) Pralesy.sk (webové sídlo) OZ Prales, Rosina ROP: Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu, ROHÁČ, Ján. Karpatské bukové pralesy Možnosti turistického využitia Banská Štiavnica, 2010 URL images/stories/core/kniznica/studijne_materialy/pralesy_ moznosti_turizmu.pdf TASR/HERĽANY. Herliansky gejzír je európsky unikát. Čím je iný? TV Noviny Markíza, URL sk/zaujimavosti/ _herliansky-gejzir-je-europskyunikat.-cim-je-iny TREND.sk, UNESCO malo pravdu, Slovensko nevie ochrániť prírodné dedičstvo [WWW Document]. sk. URL (accessed ). UNESCO, RM Mission Report Beech Forests Slovakia WHC-IUCN Oct. 14. UNESCO World Heritage Centre. Sustainable Tourism Toolkit, n.d.url whc.unesco.org/sustainabletourismtoolkit UNESCO World Heritage Centre. World Heritage in Europe Today 2016 URL 67

68

69 Záverečné odporúčania IKP 1. Územie Slovenskej republiky, nezničené vojnami, je výstavnou sieňou pamiatok, stavieb, prírodných krás a originality prejavov kultúry, ktoré sa formovali a budovali stáročiami. Aj keď nie všetky dodnes považujeme v národnom naratíve za naše vlastníctvo vzhľadom na multietnické a multireligiózne či multikultúrne prostredie Slovenska, čo sa prejavilo v deštrukčných tendenciách a ľahostajnosti voči nim v dekádach najmä komunistického obdobia, prihlasovanie sa k ochrane a modernému prístupu k dedičstvu prostredníctvom značiek UNESCO je veľkou šancou prisvojiť si všetko dedičstvo a starať sa oň. Je výzvou pre nové generácie, aby sa vzdali vypáchnutých predsudkov a pseudoromantických mýtov a vytvorili si nové, nielen modernejšie, ale aj pravdivejšie k prostrediu, v ktorom žijeme. Aj pre našu diplomaciu a reprezentáciu kultúrnu či obchodnú bude prirodzenejšie pohybovať sa v takomto pravdivejšom rámci, ako obhajovať obsah starých vypáchnutých truhlíc po starej mame. 2. Ak sme na Slovensku pochovaní pod pamiatkami, musíme sa naučiť rozhodovať sa čo, ako a prečo budeme považovať za to dedičstvo, ktoré by sme mali odovzdať budúcim generáciám a medzitým si ho poriadne užili. 69

70 Nemôžeme sa ale ubrániť dojmu, že výber niektorých lokalít na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol vedený najmä strachom pred zničením pamiatky nami samými. Náš prieskum priamo na mieste ale potvrdil, že značka UNESCO nie je cestou, ako pamiatku ochrániť pred ničiteľmi priamo z domácich zdrojov. Zabrániť rozkrádaniu originálnych prvkov, rozoberaniu múrov a eliminovať zničujúcu kreativitu sprejerov. Cesta vedie len cez vytvorenie zaujímavých a dojímavých príbehov, ktoré domácich prinútia pamiatku považovať za svoju a návštevníkom pripravia skvelý pocit, ktorý poznáme z niektorých zahraničných lokalít, kde sa najmä domáci cítia v okolí pamiatky dobre a sprostredkovávajú tento pocit aj prišelcom. 3. Pri všetkých debatách o budúcich zápisoch musí byť jednou z priorít vytvorenie priaznivej atmosféry medzi domácimi. To je polovica úspechu nielen pri príprave pamiatky a lokality, ale počas celého trvania zápisu. Zdá sa, že práve tento rozhodujúci moment nebrali do úvahy ani tí, ktorí zápis pripravovali, a ani samosprávy, na ktorých územiach sa pamiatky nachádzajú. Tento faktor určí aj úspech marketingu a finančných plánov využitia pamiatky pre kultúrny turizmus. Prístup k domácim a životnosť nových príbehov a mýtov vytvoria s nadšením lokálne mimovládne organizácie, ktoré sú zároveň ochrancami pamiatok. Zakladanie spolkov a priateľských združení okolo pamiatky je efektívnou cestou, ako zabezpečiť atraktívne originálne programy aj pre návštevníkov. Energia, uvoľnená medzi obyvateľmi, sa mnohonásobne zúročí. 4. Konflikt medzi pietizmom pamiatkárov a využitím pamiatky s modernými úpravami bude asi vždy prítomný, najmä u lokality, ktorá je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Východiskom je určite kompromis, ktorý sme našli v Bardejove a ktorý chýba (zatiaľ) v Levoči. Osud obyvateľov stredovekých miest nie je závideniahodný. Neustále narážajú na hranice stredoveku, aj keď chcú žiť čo najjednoduchšie, ale potrebujú predsa niekde zaparkovať svoje auto, alebo zmodernizovať kúpeľňu. Spôsob, akým sa napríklad Banská Štiavnica zbavila obyvateľov hlavného 70

71 námestia a presťahovala ich do králikárne, sídliska mimo mestskej zástavby, je chyba, ktorá by sa už nikdy nemala opakovať, lebo jej dôsledky sú nenapraviteľné. Ľudia sa do starých historických domov nevrátili a zabudli aj na mestský, vyskúšaný spôsob života, ktorý dával mestu špeciálny ráz a vytváral atmosféru. Štiavnica je dnes odkázaná na cudzích, aby sa o návrat kúzla mestského života starali. 5. Pamiatky, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, sú určite hlavným prezentačným tovarom každej krajiny a kultúry. Nie sú však len výrazom dôležitosti histórie územia, ako skôr naším súčasným výberom, našimi predstavami o hodnotách a preferenciách. Preto je pri výbere nových lokalít do zápisu dôležité opierať sa o dlhodobú koncepciu, ktorá obsahuje základné rysy toho, ako sa vlastne chceme prezentovať. Slovensko sa niekoľkokrát už pokúšalo o podobnú koncepciu, na ktorej pracovali aj odborníci, aktuálne je ňou Príbeh značky Slovensko so sloganom Good Idea Slovakia Dobrý nápad Slovensko. Pracovníci v oblasti kultúry a diplomacii v zahraničí musia mať v jednotnej koncepcii spoľahlivý oporný bod, aby bolo možné dosiahnuť synergiu efektných výstav a prezentácií. Tvoriť stabilný a zároveň pružný imidž Slovenska je preto v záujme všetkých, ktorým záleží na dobrom propagovaní Slovenska a výbere ďalších kandidátov na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. 6. IKP vidí v koncepte Svetového dedičstva UNESCO obrovský nevyužitý potenciál spolupráce a presadzuje tézu, že kultúrny rast prináša ekonomický rast. Na Slovensku sú vo všeobecnosti stále plne nevyužité príležitosti v oblasti destinačného marketingu s využitím digitálnych mobilných aplikácií, rozšírenej reality, spoločnej propagácie územia, tvorby itinerárov, ktoré IKP navrhuje využiť pri implementácii stratégií o oblasti cestovného ruchu, keďže v Marketingovej stratégii Slovenskej agentúry pre cestovný ruch sú pamiatky Svetového dedičstva UNESCO neoddeliteľnou súčasťou propagácie slovenských destinácií. IKP navrhuje vytvoriť jednu štátom podporenú platformu, ktorá by zastrešovala kultúrne, prírodné aj nehmotné dedičstvo. 71

72 Propagácia pamiatok UNESCO na železničnej stanici v Bratislave (foto: IKP, 2016) Aragonit 72

73 Ochtínska ľadová jaskyňa Bardejov

74 Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku Autori: Mgr. Magdaléna Vášaryová, Mgr. art. Jana Javorská, ArtD., Mgr. art. Martin Katuščák, ArtD. Vydavateľ : Via Cultura; Inštitút pre kultúrnu politiku Štefánikova 25, Bratislava Poradie vydania: 1. Rok vydania: 2016 Zostavili: Magdaléna Vášáryová, Martin Katuščák, Jana Javorská Dizajn, technická podpora výskumu: Martin Katuščák Polygrafické služby, grafická úprava: Andrej Mišina - grafickydizajner.sk ISBN EAN ikp@ikp.sk FB: Via Cultura Inštitút pre kultúrnu politiku

75

76 Generálny partner Via Cultura; Inštitútu pre kultúrnu politiku ISBN