Články o zápise Banskej Štiavnice na listinu UNESCO

Transcription

1 Články o zápise Banskej Štiavnice na listinu UNESCO Obsah 1. Banská Štiavnica a UNESCO (Štiavnické noviny, 1992, č.18, strana 4 a 5) 2. Ani v Paríži, ani v Santa Fé... UNESCO na pokračovanie (Štiavnické noviny, 1993, č.1, strana 1) 3. Konvencia o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (Štiavnické noviny, 1993, č.19-20, strana 2) 4. Historická rehabilitácia (Štiavnické noviny, 1993, č.21-22, strana 1) 5. Primátor Kremnice blahoželá B. Štiavnici (Štiavnické noviny, 1993, č.21-22, strana 1) 6. Návšteva z UNESCO (Štiavnické noviny, 1993, č.22, strana 1 a 3) 7. Pôjdeme do Európy (Štiavnické noviny, 1993, č.23-24, strana 1) 8. Zápis Banskej Štiavnice na listinu UNESCO (Štiavnické noviny, 1993, č.28, strana 2) 9. Štiavnica v UNESCO (Štiavnické noviny, 1993, č.35-36, strana 1) 10. Blahoželanie primátora B. Bystrice (Štiavnické noviny, 1994, č.01, strana 2) 11. BILANCOVANIE ROKA 93 (Štiavnické noviny, 1994, č.01, strana 4 5) 12. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrno-historická hodnota Banskej Štiavnice (1) (Štiavnické noviny, 1994, č.03, strana 4) 13. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (2) (Štiavnické noviny, 1994, č.04, strana 4) 14. Ďalšia nádej z UNESCO (Štiavnické noviny, 1994, č.05, strana Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrno-historická hodnota Banskej Štiavnice (3) (Štiavnické noviny, 1994, č.05, strana 6) 16. Po hrade aj Štiavnica (Štiavnické noviny, 1994, č.06, strana 1 2) 17. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (4) (Štiavnické noviny, 1994, č.07, strana 7) 18. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (5) (Štiavnické noviny, 1994, č.08, strana 4) 19. Do Budapešti (Štiavnické noviny, 1994, č.09-10, strana 1) 20. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (6) (Štiavnické noviny, 1994, č.09, strana 6) 21. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (7) (Štiavnické noviny, 1994, č.11, strana 3) 22. BANSKA ŠTIAVNICA svetové dedičstvo (Štiavnické noviny, 1994, č.12, strana 1) 23. Štiavnica v Budapešti (Štiavnické noviny, 1994, č.12, strana 2) 24. Prejav primátora mesta (Štiavnické noviny, 1994, č.13, strana 1) 25. Pozdravný list prezidenta SR

2 (Štiavnické noviny, 1994, č.13, strana 1) 26. Banská Štiavnica svetovým dedičstvom (Štiavnické noviny, 1994, č.13, strana 1) 27. Príhovor podpredsedu vlády SR (Štiavnické noviny, 1994, č.13, strana 1) 28. Pozdravný list ministra zahraničných vecí SR (Štiavnické noviny, 1994, č.13, strana 1) 29. Pozdravný list Vladimíra Mečiara (Štiavnické noviny, 1994, č.13, strana 1) 30. Lučenec dôležitejší ako Štiavnica? (Štiavnické noviny, 1994, č.14, strana 2) 31. Podkladový materiál pre UNESCO - Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (8) (Štiavnické noviny, 1994, č.14, strana 5)

3 Štiavnické noviny, 1992, č. 18, strana 4 a 5 Banská Štiavnica a UNESCO V priebehu minulého mesiaca viaceré masmédiá informovali o tom, že na zasadaní Výboru pre svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO v Paríži v dňoch neprešiel návrh na zapísanie Banskej Štiavnice do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Popri Slovenskom rozhlase sa tieto správy zjavili v Pravde, Svobodnom slove a Novej Pravde 14.7., v Práve lidu 17.7., v Novom Slove a Slobodnom piatku Najpodrobnejší je článok v Slobodnom piatku (zverejňujeme jeho kópiu), ani ten však nevystihuj podstatu. Z tohoto dôvodu zverejňujeme v plnom znení stanovisko k materiálu, ktorý spracoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave k zapísaniu Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto stanovisko zo dňa 28.7 som spracoval ako východiskový materiál pre prácu komisie zloženej zo zástupcov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, vedcov a predstaviteľov mesta Banská Štiavnica pre dopracovanie materiálu o Banskej Štiavnici a súčasne som ho poslal aj ministrovi kultúry SR Dušanovi Slobodníkovi. O ďalšom osude tohto materiálu budeme priebežne informovať v Štiavnických novinách. V. Tatry a B. Štiavnica nedostali do zoznamu UNESCO Nevieme navrhovať Prednedávnom sa v tlači objavila Informácia o zasadnutí Rady UNESCO v Paríži, ktorá rozhodovala o zápise do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Po prvý raz sa posudzovali návrhy z Česko-Slovenska, z ktorých neuspeli Vysoké Tatry (prírodné dedičstvo) a Banská Štiavnica s okolím v zozname kultúrneho dedičstva. Ako pozorovateľ sa na tomto zasadnutí zúčastnil podpredseda Slovenskej komisie pre životné prostredie RNDr. Ladislav Miklós, ktorého sme požiadali o bližšie vysvetlenie tohto neúspechu". Som rád. že ste mi poskytli príležitosť spresniť niektoré údaje, ktoré boli v tlači dosť skreslené. Rada totiž nerozhoduje o zápise, ale iba podáva návrhy na zaradenie. O definitívnom zápise do zoznamu rozhodne Výbor UNESCO začiatkom decembra tohto roka v Santa Fé. Zápis v svetovom zozname je významný predovšetkým preto, že sa o konkrétnej pamiatke či prírodnej lokalite dozvie široká medzinárodná verejnosť. Prečo teda rada nenavrhla Vysoké Tatry a Banskú Štiavnicu? Odborníci z rôznych štátov vyberajú iba tie prírodné celky, kde sa minimálne prejavili zásahy človeka a vplyvy civilizácie. Práve v prípade Vysokých Tatier sú pôvodné prírodné hodnoty značne narušené. To viedlo 21-člennú radu k tomu, aby ich nenavrhla zapísať do zoznamu. Sľubnejšie to vyzerá s B. Štiavnicou, ktorú hodnotili veľmi priaznivo s tým, že niektoré údaje v návrhu neboli úplné, a treba ich doplniť. Môžete povedať, o čo konkrétne išlo? Rada ocenila prínos B. Štiavnice ako významného stredovekého banského mesta, ale v návrhu chýbal presnejší opis technických pamiatok, čo sa zachovali v jej okolí a sú naozaj unikátne. Keď doplníme tieto údaje, pridáme informácie o význame tohto mesta v technickom vzdelávaní (prvá banícka akadémia v Uhorsku) a o archeologických nálezoch (Sitno), máme ešte šancu. Na najbližšom rokovaní rady začiatkom decembra v Santa Fé bude Štiavnica opäť na programe. Z dostupných informácii v tlači to vyzeralo skôr tak, akoby namiesto Štiavnice zapísali do zoznamu Telč. Česko-Slovensko navrhlo sedem pamiatok v tomto poradí: Praha. Český Krumlov. Banská Štiavnica, Kartštejn, Spišský hrad s okolím, Telč a Vlkolinec (ľudová architektúra). Členovia rady posudzovali jednotlivé návrhy objektívne a predovšetkým na základe kvality ich spracovania. České projekty boli pripravené na vysokej úrovni, za čo zožali uznanie. Ani to však nepomohlo Karlštejnu, ktorý nenavrhli s odôvodnením, že do architektúry tohto atraktívneho hradu zasiahli v minulom storočí takým spôsobom, že sa narušil jeho pôvodný ráz. Rada síce odporučila zapísať do zoznamu Prahu, Česky Krumlov a Telč, ale aj Štiavnica má v Santa Fé ešte šancu na zápis po doplnení spomínaných údajov. Keďže sa na stole členov rady objavili návrhy naozaj z rozmanitých kútov sveta, nemali sme príliš veľkú konkurenciu?

4 Tesne pred nami prerokúvali zhodou okolnosti návrh z mesta Gossler (bývalá NDR). Aj toto historické banícke mesto prispelo významnou mierou k pokroku ľudstva, ale hodnoty Štiavnice sú navyše obohatené výnimočnými technickými pamiatkami i archeologickými nálezmi z tejto konfrontácie sme teda vyšli dobre. Rád by som zdôraznil, že kritériá a postup komisie je naozaj objektívny. V prípade našej republiky napríklad nehralo žiadnu úlohu, či išlo o český alebo slovensky návrh. Rozhodujúci bol jeho obsah a úroveň spracovania. Keďže sme na túto, pre nás doteraz neznámu pôdu vstupovali po prvý raz, získali sme dobré skúsenosti. Veríme, že sa nám ich podarí v prípade B. Štiavnice, ale aj v budúcnosti dobre zúročiť. Ďakujem za rozhovor OĽGA MOCKOVČIAKOVÁ Stanovisko k materiálu, ktorý spracoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave k zapísaniu Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO 1. Spracovaný materiál nevyužil základné údaje, ktoré boli spracované na pôde mesta Banská Štiavnica ako podkladový materiál. Tým sa stalo, že sa nevyzdvihla jedinečnosť a vzájomná spätosť kultúrnohistorického dedičstva a technických pamiatok nielen z hľadiska umelecko-historických, architektonických, resp. urbanistických hodnôt, ale hlavne ako ich trvalého dokumentu a pamätníka európskeho, ba v mnohých oblastiach svetového významu Banskej Štiavnice v minulosti, čo najvýrečnejšim spôsobom dokumentujú práve tieto pamiatky. Pointa je práve v tom, že ak sa Banská Štiavnica po dlhé stáročia pričiňovala o výrazný civilizačný pokrok vo svete, má aj teda neodňateľné právo byť v naozajstnom stredobode celej svetovej kultúrnej verejnosti. 2. Záhadným spôsobom sa stalo, že Banská Štiavnica bola predložená na zapísanie len do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a nie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, v ktorom zmysle boli aj zo strany mesta koncipované všetky podkladové materiály a nikto nikdy predstaviteľov mesta Banská Štiavnica neupozornil na to, že konečný materiál, ktorý bude predložený do UNESCO bude takýmto spôsobom oklieštený. V tejto súvislosti považujem túto skutočnosť za jednu z rozhodujúcich pri posudzovaní celého materiálu na pôde UNESCO, pretože Štiavnica nemohla figurovať ďalšou svojou prinajmenšom európskou jedinečnosťou, kde kultúrne, technické pamiatky i príroda tvoria jeden neodmysliteľný harmonický a z hľadiska významnosti týchto hodnôt vzájomný celok, ktorý nemôžeme posudzovať ináč, len vo vzájomných súvislostiach, previazanostiach a interakciách. 3. Medzi autormi výslednej podoby predkladaného materiálu pre UNESCO nebol nikto z tých ľudí z profesionálnych odborníkov, resp. vedcov, ktorí viac ako verne poznajú celú problematiku. Ide menovite o odborníkov, vedcov z Banskej Štiavnice, a o predstaviteľov tohoto mesta, v ktorí k finalizácii tohto materiálu neboli nielenže prizvaní, ale z ktorých nikto nedostal výsledný produkt pred jeho predložením UNESCO ani len k nahliadnutiu. 4. Podobne možno povedať o predkladateľoch tohto materiálu na rokovanie v UNESCO. Keďže nikto nepožiadal mesto k účasti na tomto zasadnutí, predkladateľ tohto materiálu mal byť prinajmenšom na úrovni námestníka ministra kultúry SR. Veď išlo o jedinečnú a súčasne prvú takúto možnosť prezentovania Banskej Štiavnice celej svetovej verejnosti s rizikom, že ak UNESCO teraz materiál neodsúhlasí, utrpíme nielen pred našim národom, ale pred celým svetom hanbu a posmech, čo sa aj stalo. 5. Vzhľadom na hore uvedené je bezpodmienečne potrebná trvalá spoluúčasť pri koncipovaní ďalšieho doplňujúceho materiálu pre UNESCO zo strany predstaviteľov, vedcov a odborníkov z Banskej Štiavnice, ako aj neustála informovanosť o osudoch tohto materiálu až po jeho proces schvaľovania. K tomu, aby skupina zainteresovaných z Banskej Štiavnice mohla zodpovedne pracovať, je potrebné predložiť následné materiály zo strany Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, ktoré nám pri osobnej návšteve s primátorom mesta Ing. M. Lichnerom dňa na pôde toho ústavu neboli v stave poskytnúť: - konečnú verziu predkladaného materiálu v slovenčine, ako aj v angličtine, v ktorom bol predkladaný do UNESCA, - všetky zápisnice na pôde ČSFR, kde sa prerokúvali pripravované materiály do UNESCA. - vierohodné znenie uznesenia UNESCO - príslušnú predlohu, podľa ktorej bolo treba spraviť výsledný predkladaný materiál do UNESCA,

5 - ako metodické vzory pre našu činnosť materiály, ktoré predložili do UNESCO Praha, Český Krumlov a Telč a ktoré boli aj schválené. Konkrétne pripomienky k predloženému materiálu sú nasledovné: Na str. 3 - terminológia "Banský a hutnícky priemysel" je veľmi zľahčujúce pomenovanie, pretože ide poväčšine o pamiatky, ktoré vznikli v staršom a teda z hľadiska historického hodnotnejšom období ako je priemyselné. Historická časť o význame mesta v minulosti absolútne nevystihuje niekoľkostoročné postavenie Banskej Štiavnice na piedestáli najvýznamnejšieho banského mesta v Európe ba i vo svete, v oblasti hospodárskej, vedecko-technickej, ako aj školskej. Aj základné historické reálie o Banskej Štiavnici sú spracované vyslovene zavádzajúco až diletantsky, takže túto časť treba totálne prepracovať. Podobne možno hovoriť aj o kapitole "Popis a inventár". Historické reálie sú bez ladu a skladu povytrhované z kontextu a navyše charakteristika kultúrnych a technických pamiatok skĺzla opäť do podoby povrchnosti. Hodnota týchto pamiatok je predsa v ich kultúrno-historickej hodnote, autenticite, harmónii a v súlade s krajinou a čo je nesmierne dôležité v previazanosti prevažnej väčšiny týchto pamiatok na významné európske, či svetové prvenstvá v oblasti hospodárskeho a vedecko-technického rozvoja, ako aj z oblasti školstva, ale aj kultúry. Kapitola "Zdôvodnenie zaradenia do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva" absolútne nevystihuje podstatu významu Banskej Štiavnice v minulosti, ako aj výnimočnosť hodnôt kultúrnohistorického dedičstva mesta a okolia. Celý text je spracovaný povrchne a neodborne. V B. Štiavnici dňa Dr. Ján Novák CSc

6 Štiavnické noviny, 1993, č.1, strana 1 Ani v Paríži, ani v Santa Fé... UNESCO na pokračovanie V minuloročnom 18. čísle Štiavnických novín v obsiahlom článku Banská Štiavnica a UNESCO sme informovali o peripetiách materiálu o Banskej Štiavnici, ktorý malo UNESCO zapísať do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v Paríži v júli minulého roku. Nestalo sa tak. Materiál neprešiel, lepšie povedané ani sa len nedostal na program rokovania Výboru UNESCO v Santa Fé v decembri minulého roku, hoci ako uviedol RNDr. Peter Muška, CSc., riaditeľ sekcie ekologickej politiky Ministerstva životného prostredia SR, ktorý ako jediný zástupca zo SR bol osobne prítomný na tomto zasadaní: Kvalitný prepracovaný návrh bol v septembri zaslaný diplomatickou poštou Ministerstvom zahraničných vecí ČSFR. Kým sa dostal k správnemu adresátovi, bolo neskoro. Členovia komisie ich vôbec nevideli a preto nemohli posúdiť a odporučiť na zasadanie v Santa Fé. Dňa som v tejto súvislosti požiadal listom riaditeľa Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave Ing. arch. Ivana Gojdiča o písomné vysvetlenie k celej tejto záležitosti. Dňa 4.1. mi toto stanovisko poslal. Medziiným v ňom píše: Nakoľko sa nám ani od priamych účastníkov konferencie v Santa Fé nepodarilo zistiť príčinu oneskoreného doručenia materiálov na sekretariát UNESCO ani na rokovanie v USA (rovnako ako ešte pred kongresom sme spolu s MK SR nedokázali zistiť, kde sa včas odoslané materiály nachádzajú) odídu naši pracovníci preveriť stav veci prvý januárový týždeň do Prahy, na bývalé federálne orgány a v prípade potreby i na sekretariát UNESCO v Paríži. Do získania overených informácií pokladám uverejnenie nepodložených materiálov za predčasné nielen vo Vašich novinách, ale v hocijakých iných masmédiách. Len čo sa k objektívnym informáciám dopracujeme budeme Vás bezodkladne informovať." Keďže do uzávierky tohto čísla našich novín sme nezískali žiadne ďalšie informácie, budeme si musieť počkať až do budúceho čísla... Dr. Ján Novák, CSc.

7 Štiavnické noviny, 1993, č.19-20, strana 2 Konvencia o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO V čase vyjdenia tohto čísla ŠN už vieme potešiteľný výsledok opätovného posudzovania zapísania nášho mesta do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, to bolo predmetom zasadnutia jeho príslušného výboru 26. júna 1993 v Paríži. Nakoľko sa objavili už viaceré interpretácie toho, čo tento Zoznam znamená, resp. aký je jeho význam a vzťah k UNESCO, je na mieste jeho upresnenie. Na Generálnom zhromaždení UNESCO (United Nations Educational Scientific and Cutural Organisation - Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru) v Paríži (je jej sídlom) r bola prijatá Konvencia o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. OSN neskôr v nadväznosti na ňu zriadila Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorý je vedený samostatne pre obe časti. Je to súpis majetku kultúrneho a prírodného dedičstva sveta všeobecnej a popritom i výnimočnej hodnoty, zodpovedajúcich zvláštnym kritériám, ktoré ustanovil Výbor pre ochranu svetového kultúrneho a prírodného majetku. Táto medzinárodná ustanovizeň stavala pritom na požiadavke, že neoceniteľné a nenahraditeľné kultúrne a prírodné hodnoty majú patriť nie iba jednotlivým národom, ale celému ľudstvu. Strata ktoréhokoľvek takéhoto objektu by bola ochudobnením dedičstva všetkých národov sveta. Po Urugvaji, Indonézii a Albánsku, ktoré podpísali dohodu v r.1989, sa v roku 1990 konečne aj Česko-Slovensko, ako 112. člen, zaradilo medzi štáty zmluvne podporujúce plnenie tejto konvencie. Do roku 1979 bolo v Zozname svetového dedičstva zapísané celkom 157 objektov, do to už bolo 322 objektov. Z najznámejších prírodných objektov spomeňme napríklad svetoznáme národné parky: Yellowstone, Yosemity, Plitvické jazerá..., z kultúrnych napríklad grécke: Olympia, Akropolis, Athos, v Taliansku Benátky či rímsky Fórum Romanum. Popritom mnohé štáty, ktoré boli signatármi Konvencie, ako napríklad Albánsko, Dánsko, Fínsko, bývalá NDR, Holandsko, Luxembursko, Monako, Švédsko, Bielorusko,, Ukrajina a Rusko nemajú v Zozname zapísaný žiadny objekt. V januári 1990 v Rubigalle padla na I. Raciofóre myšlienka: Ak niekdajšia technická a kultúrna úroveň a tvorivé Invencie Banskej Štiavnice mali značný vplyv na širšiu kultúrnu oblasť s významom väčším ako je národný, patrí toto dedičstvo celému súčasnému kultúrnemu svetu..." Výsledok z Paríža je potešujúci. Buďme hrdí! Nech je to vzpruha a nádej ale i rovnako veľký záväzok pred celým dnešným kultúrnym svetom! Ing. Milan Kapusta, CSc. člen komisie pre kultúrne a prírodné dedičstvo pri MŽP SR

8 Štiavnické noviny, 1993, č.21-22, strana 1 Historická rehabilitácia Viac ako tri roky trvalo úsilie nášho mesta o zápis na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. S prvým návrhom sa mohli stretnúť naši čitatelia už v Štiavnických novinách č 2/1990. Tento návrh bol postavaný na vyzdvihnutí hmotných i nehmotných dokladov niekdajšieho rozvoja baníctva a súvisiacich vodných a technických odborov, vrátane baníckeho vysokého školstva. Čas ukázal, že celková filozofia a koncepcia návrhu bola správna. 26.júna 1993 krátko po 11. hodine byro Výboru pre záchranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva hlasovaním odsúhlasilo zapísania Banskej Štiavnice a okolia medzi najvýznamnejšie pamiatky sveta. Pre naše mesto je veľkým povzbudením, že popri koncepcii a filozofii návrhu i podstatnú časť argumentácie sme dokázali zabezpečiť z vlastných intelektuálnych zdrojov. Stanovený cieľ bol splnený veľmi významným pričinením pracovnej skupiny banskoštiavnických vedcov a odborníkov, ktorú sme zostavili na Mestskom úrade v júli minulého roku. Pracovnú skupinu pod vedením Dr. Jána Nováka. CSc. tvorili nasledovní vedci a odborníci z Banskej Štiavnice: Ing, Ivan Herčko, CSc. - Banícka akadémia, Ing. Milan Hock, CSc., - banská technika, Ing. Milan Kapusta, CSc. - technické pamiatky a banská technika, Ing. Marián Lichner, CSc. - priestorový a urbanistický management, Dr. Ján Novák, CSc. - vodohospodársky systém, banícke školstvo a veda. Dr. Pavel Radváni, CSc. - regionálny urbanizmus, Dr. Jozef Šteffek, CSc. - krajinná ekológia, Ing. Juraj Čabák - inštitucionálny management regiónu, Dr. Jozef Labuda - archeologické pamiatky. Táto pracovná skupina v spolupráci so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti a vďaka osobnej podpore ministra kultúry SR Dušana Slobodníka spracovala plnohodnotný návrh, ktorý vysoko pozitívne ocenila i osobitná skupina expertov a nakoniec ho odsúhlasilo i byro Výboru UNESCO. Napriek tomu, že rozhodnutie byra podlieha ešte potvrdeniu na rokovaní v kolumbijskej Cartagene, už dnes možno bez obáv povedať, že sa podarila naozaj historická rehabilitácia Banskej Štiavnice. Úprimne ďakujem všetkým, ktorí sa o tento významný akt zaslúžili Ing. Marián Uchner.CSc. primátor mesta

9 Štiavnické noviny, 1993, č.21-22, strana 1 Primátor Kremnice blahoželá B. Štiavnici Dňa 1. júla poslal primátor Kremnice - Ing. Miroslav Nárožný blahoprajný telegram primátorovi nášho mesta v súvislosti s doporučením Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO zaradiť B. Štiavnicu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Znenie tohto telegramu ja nasledovné: Vážený pán primátor. s veľkým potešením som prijal správu, že Vaše mesto s okolím bolo zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Verím, že tento pozitívny krok prispeje k iniciatívam, ktorých výsledkom bude zachovania jedinečných kultúrnych, technických a prírodných pamiatok Vášho meste a okolia. Želám Vám osobne, Mestskému zastupiteľstvu i všetkým občanom mesta veľa úspechov pri práci na obnove Vášho mesta. S pozdravom Ing. Miroslav Nárožný

10 Štiavnické noviny, 1993, č.22, strana 1 a 3 Návšteva z UNESCO Krátko po tom, ako rada Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO odporučila zaradiť územný celok Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, navštívili naše mesto v rámci svojej inšpekčnej cesty po Slovensku zástupcovia UNESCO - pani Dumitrescu z Centra pre svetové dedičstvo a pán Pawlowski. expert Komisie pre pamiatky a sídla, sprevádzaní pánom Mišíkom zo Slovenskej komisie pre spoluprácu s UNESCO. Ich zámerom bolo presvedčiť sa o súčasnom stave pamiatok a celého územia z hľadiska pôvodnosti a nenarušenosti novými zásahmi, ako aj o perspektíve ďalšieho uchovania. Počas svojej krátkej návštevy si v sprievode pracovníkov tunajšieho strediska Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti prezreli centrum Banskej Štiavnice a Štiavnické Bane s časťou vodohospodárskeho systému. Hostia sa pozastavili nad stavom domov na Námestí sv. Trojice a zaujímali sa o reálne vyhliadky na dokončenie ich obnovy, tiež približnú výšku potrebných finančných nákladov a možnosť štátnej pomoci. Napriek tomu, že bolo neskoré sobotné popoludnie a príchod návštevy ohlásili len jeden deň vopred, mohli zástupcovia UNESCO vidieť aj interiéry niektorých pamiatkových objektov - vďaka ochote pána Eberta meštiansky dom na Dolnej ružovej 6, dodnes užívaný spôsobom, pre ktorý bol od 15. storočia stavaný, a jeden z neveľkého počtu tých, ktoré neboli modernizované" výmenou okien, dverí, podláh, otlčením pôvodných omietok a pod. Ing. Klak sprevádzal hostí po čerstvo ukončenom Pischlovskom dome (alebo ináč Kozáku) na Radničnom nám. 18, v štiavnických pomeroch najlepšom príklade tzv. komplexnej pamiatkovej obnovy Vďaka dp. Šišulákovi a pani Povinskej (ako vlastne nie prvýkrát pri podobných príležitostiach) sme sa dostali aj do - žiaľ - bežne neprístupného kostola sv. Kataríny. Po návrate do Bratislavy budú zástupcovia UNESCO svoje poznatky konzultovať na vládnej úrovni. Následne pripravia správu pre parížske Centrum pre svetové dedičstvo a členov Výboru pre svetové dedičstvo, ktorí budú v decembri hlasovať o prijatí Banskej Štiavnice a okolia. Musíme si zvyknúť, že v prípade kladného výsledku hlasovania, v ktorý všetci dúfame, sa takéto inšpekčné návštevy prísne posudzujúce stav chráneného celku, stanú pravidlom. Ing. arch. Pavel Fabian

11 Štiavnické noviny, 1993, č.23-24, strana 1 Pôjdeme do Európy Koncom minulého mesiaca sa uskutočnilo pracovné rokovanie primátora nášho mesta Ing. Mariána Lichnera, CSc. s riaditeľom odboru pre kultúrne styky Ministerstva zahraničných vecí SR. Predmetom rokovania bolo systematické propagovanie Banskej Štiavnice v súvislosti s jej zápisom na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v kultúrnych strediskách, ktoré má Slovenská republika v okolitých európskych štátoch. Ministerstvo zahraničných vecí podporilo námety predložené naším primátorom a došlo k dohode o príprave propagačných akcií v roku 1993 a šn

12 Štiavnické noviny, 1993, č.28, strana 2 Zápis Banskej Štiavnice na listinu UNESCO Do redakcie sme dostali viacero listov, v ktorých nás naši čitatelia žiadajú o bližšie informácie, aký význam pre naše mesto znamená zapísanie B. Štiavnice na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V Práci na tieto otázky zodpovedal primátor nášho mesta, takže dávame ho našim čitateľom do pozornosti: Partnerom UNESCA je štát a nie Banská Štiavnica: Listina" nie je ešte víťazstvo Kto má len trochu estetického cítenia musel sa úprimne potešiť, že Banská Štiavnica sa dostala konečne na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ale hneď začerstva treba povedať, že je to iba vyhratá bitka, ale nie vojna. Ak totiž bude vývoj v meste nepriaznivo pokračovať - ocitne sa na listine ohrozených pamiatok. Tlak UNESCO na štát i Banskú Štiavnicu by sa podstatne zvýšil. Skúmali by sa príčiny, hľadali východiská. Ak by ani potom nenastal obrat, mesto by celkom vyškrtli z vysnívanej" listiny. Akoby povedali: tak ho aj zbúrajte! Inými slovami - zápis v listine je hlavný faktor rozvoja, ale súčasne je záväzkom pre vládu, lebo partnerom UNESCO nie je mesto, ale štát. Skúsme preložiť do zrozumiteľnejšieho jazyka. Čo všetko by sa malo pohnúť. Rada Európy pripraví návrh obnovy, revitalizácie mesta už v septembri. Bude potom finančne prispievať na investičnú činnosť. Je súčasne najvyššou zárukou pre zahraničných Investorov, ktorí si nemusia overovať výhodnosť, hovorí primátor Banskej Štiavnice Marián Lichner. Pravdepodobne z iniciatívy ministra kultúry D. Slobodníka sa dostane v októbri do vlády I náš komplexný materiál o rozvoji mesta, o záchrane jeho pamiatok..." Štátna kasa je chudobná, ale primátor pozná príklady ako by sa dalo pomôcť i Banskej Štiavnici, lebo viaceré iné vybrané mestá dostávajú od štátu dotácie. Sú potrebné predovšetkým na základné riešenie zanedbanej technickej a sociálnej infraštruktúry. Len potom možno plnšie rozvinúť i stavbárske, rekonštrukčné práce. Po troch rokov by sa dali urobiť takmer zázraky," hovorí M. Lichner. Ako? Tri hlavné problémy treba zlikvidovať. Sily na ne nestačia a nikdy ani nebudú stačiť! Obrovský deficit pitnej vody vyriešia už preskúmané zdroje v Antole a Žibritove. Dotiahnuť vodu zo Žibritova by stálo 20 miliónov Sk, z Antola 8 miliónov. Na dostavbu čističky odpadových vôd treba 100 miliónov. A napokon plynofikácia by mala zlikvidovať kotolne na hnedé uhlie, ktoré v konečnom dôsledku agresívne poškodzujú budovy. V Štiavnici sa pracuje podstatne viac ako ešte v nedávnej minulosti. Ale to je len pohľad zvonka, ozajstná záchrana mesta je skrytá predovšetkým v troch spomínaných bolestiach. Keď sa kocháte krásou baníckych domov zasadených do kopcov, rozosiatych v priestore, kde vari niet kúska rovinky, musíte si uvedomiť, že celý urbanizmus stojí na oporných múroch, že ich cena päťkrát prevyšuje rovnako dlhý úsek cesty. A čo ešte kanalizácia. Priazňou UNESCO by mohli prísť zahraniční investori, mesto tiež čosi zarobí. Primátor Banskej Štiavnice potvrdzuje, že dnes je už dokumentácia o meste taká podrobná a presná, že odpadajú akékoľvek dohady, špekulácie. Oklamať už môžeme iba seba. Prirodzene, že k mestu patria i technické pamiatky - prekrásne jazerá (tajchy), ucelený vodohospodársky systém vrátane zberných jarkov. Keďže Banská Štiavnica dlho nemala ani len hotelík, častejšie sa stretávame, že viacerí ľudia zo Slovenska objavujú jej krásy až keď už videli pol sveta". A bývajú neraz očarení. Tak ako sme sa nedávno presvedčili na pretekoch cyklistov Okolo Slovenska. Mesto si zachováva mnohé zvyky vrátane septembrového baníckeho Salamandra, klopačka i trubači z Nového zámku, ale aj mýtnici pri vstupe do centra - to sú všetko ornamenty mesta - kedysi svetového významu. Návštevníci tvrdia to staré známe - radšej raz vidieť, než stokrát počuť... Čo keby sa raz vláda rozhodla rokovať medzi múrmi radnice pohostinných Štiavničanov? Lebo je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť... Tejto skúsenosti sa pridŕža aj UNESCO. Raz za pol roka vyšle svojich zástupcov, aby posúdili ako prebieha rekonštrukcia v súlade so zachovaním autentickosti celého prostredia. A budú to vraj nekompromisní kontrolóri". PETER TRENČIANSKY

13 Štiavnické noviny, 1993, č.35-36, strana 1 Štiavnica v UNESCO V dňoch sa v Cartagene v Kolumbii uskutočnilo zasadnutie Medzivládneho výboru pre svetové dedičstvo. Na ňom sa rozhodlo o zaradení Banskej Štiavnice, ale aj Spišského hradu a VIkolínca do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to prvýkrát vôbec, čo sa takáto pocta dostala slovenským pamiatkovým lokalitám. V prípade B. Štiavnice ide nielen o historické mesto, ale aj o technické pamiatky v jeho okolí, v prípade Spišského hradu ide aj o súbor pamiatok jeho okolia - mestskú pamiatkovú rezerváciu Spišská kapitula, pamiatkovú zónu Spišské Podhradie a kostol sv. Ducha v Žehre. V zozname svetového dedičstva je zapísané celkove 410 kultúrnych pamiatok z celého sveta. Slovenská komisia pre ochranu svetového dedičstva UNESCO pripravuje na október 1995 v B. Štiavnici konferenciu o revitalizácii historickej architektúry. jn

14 Štiavnické noviny, 1994, č.01, strana 2 Blahoželanie primátora B. Bystrice Primátor B. Bystrice Ing. arch. Stanislav Mika poslal primátorovi nášho mesta nasledovné blahoprianie: Vážený pán primátor! S radosťou som uvítal, že Výbor pre svetové dedičstvo organizácie UNESCO na svojom zasadnutí v kolumbijskej Cartagene rozhodol o tom, aby mesto Banská Štiavnica spolu s technickými pamiatkami jej okolia bolo zapísané do jeho zoznamu. Som presvedčený, že táto udalosť presiahne význam Banskej Štiavnice, ktorá týmto nielenže dostala významné ocenenie, ale sa určite dostala do čela našej nadácie Pohronie. Dovoľte mi, vážený pán primátor, aby som Vám i Vášmu mestu pogratuloval pri tejto dôležitej udalosti, ale i vyjadril presvedčenie, že vzájomná spolupráca medzi našimi mestami, ako i ostatnými mestami nadácie, nadobudne nový rozmer a vaše mesto sa stane prvou atrakciou pre rozvoj turistického ruchu v našej oblasti. S úprimným pozdravom Ing. arch. Stanislav Mika primátor mesta B. Bystrica

15 Štiavnické noviny, 1994, č.01, strana 4-5 BILANCOVANIE ROKA Zástupca primátora mesta Ing. Róbert Vavro hodnotí uplynulý rok a zamýšľa sa nad úlohami roku Vážení spoluobčania, stojíme na prahu nového roka 1994 a tým, ako vždy začiatkom roka prichádza obdobie bilancovania. Bilancuje sa v každej rodine, v každom závode a podniku a samozrejme bilancovať bude aj naše mesto. Pretože sa viac venujem rozvoju mesta, chcel by som zhodnotiť rok 1993 a taktiež sa zamyslieť nad úlohami roka 1994 z hľadiska rozvoja mesta. Uplynulé obdobie po stránke finančnej ešte nie je úplne ukončené, preto v mojom bilancovaní nebudem uvádzať finančné náklady jednotlivých akcií. Úvodom by som chcel poukázať na pomerne rozsiahlu rozlohu nášho mesta a taktiež na jeho komplikovanú polohu, čo spôsobuje oveľa väčšie náklady, či už na nové investície, alebo na údržbu ako v iných mestách. Naviac sami viete, čo sa v Banskej Štiavnici za niekoľko desaťročí zanedbalo a pritom život ide stále dopredu a vyžaduje si stále niečo nové. Z týchto dôvodov bolo na začiatku roka 1993 vôbec problematické zostaviť rozpočet mesta. Roztrieštenosť územia nášho mesta (staré mesto, sídlisko Drieňová, Podsitnianska, Počúvadlo) spôsobuje aj roztrieštenosť názorov, čo má byť zahrnuté v rozpočte a čo nie. Je však potrebné sa na zostavovanie rozpočtu pozerať hlavne z hľadiska rozvoja mesta. Taktiež je potrebné vyvolať a podporovať akcie iných investorov, ktoré sú potrebné z hľadiska budúceho rozvoja. Toto bola aj naša snaha a do akej miery sa nám to podarilo, posúďte sami. Banská Štiavnica a jej okolie má všetky predpoklady k tomu, aby tento región sa stal zo základných centier cestovného ruchu na Slovensku. Či si to uvedomujeme, alebo nie, región Banskej Štiavnice už je centrom cestovného ruchu. Ovšem tento cestovný ruch je nie na žiaducej úrovni a v tomto vidím možnosť ďalšieho rozvoja. Bude závislý od stavu ekonomiky Slovenska a tým kúpyschopnosti obyvateľstva a od toho do akej miery bude cestovný ruch na Slovensku sa rozvíjať s ohľadom na zahraničie. Vytvorenie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu je však závislé od finančných možností a teda od ekonomickej základne mesta a jednotlivých podnikateľských subjektov. Z hľadiska rozvoja bolo potrebné sa zamerať na oblasť obnovy pamiatok. dobudovanie zariadení, ktoré sú potrebné z hľadiska rozvoja CR, ale aj hľadiska bežných potrieb obyvateľstva. V investorstve mesta sa v minulom roku ukončila obnova objektu Č203/II - Žemberovský dom na Nám. sv. Trojice. Pretože mestská pokladňa je pomerne chudobná na to, aby bolo možné pustiť sa do obnovy ďalšieho pamiatkového objektu, hľadala sa možnosť získania investorov, ktorí by boli ochotní realizovať obnovu pamiatok. Takýmto spôsobom sa obnovila a ukončila rekonštrukcia objektu č. 13/II - Pischlov dom na Radničnom námestí, na Nám. sv. Trojice prebieha rekonštrukcia objektu č /ii pre účely hotela. V minulom roku sa robili kroky k príprave rekonštrukcie objektu č. 52/II - Lýceum na Nám. sv. Trojice, kde by mala byť umiestnená hotelová škola. Mesto vložilo objekt č. 200/II na Nám. sv. Trojice do hotelovej spoločnosti SATEL, a.s. Poprad, taktiež pre účely hotela. V minulom roku sa uskutočnil odpredaj dvoch objektov na Nám. sv. Trojice (č. 195/II a č. 181/II - Kollárovský dom) za účelom ich ďalšej obnovy pre bývanie. Pripravuje sa zmluva o vložení objektu č. 196/II na Nám. sv. Trojice do spoločnosti, ktorá tento objekt zrekonštruuje pre účely bývania. Ďalej pokračuje už s novým investorom a majiteľom rekonštrukcia objektu č. 63/II - hotel Metropol. Neďaleko neho započala obnova objektu č. 145/II - bývalý Čedok, ktorý po obnove bude slúžiť ako polyfunkčný objekt - obchody, služby a bývanie. Na ulici A. Kmeťa prebieha rekonštrukcia objektov č. 22/I, 25/I a 9/II - všetko súkromní vlastníci. V investorstve mesta bola na tejto ulici uskutočnená obnova fasády domu č. 10/II. Ďalej prebiehala obnova časti objektu č. 20/I pre účely obchodnej prevádzky. Na Ulici kammerhofskej pokračuje obnova objektu č. 18/I - Kommerhofu a objektu č. 11/III (ubytovacie zariadenie), objektu č.1/i. č.1/iv (CHKO) a objekt č.4/i. ktorý po obnove bude slúžiť pre Prvú komunálnu banku. Ďalej prebiehala obnova objektu Cirkevnej školy objekt č. 58/I a prebiehali aj ďalšie opravy objektov v súkromnom vlastníctve. Aj z tohto vidieť, že obnova pamiatkového fondu prebieha, hoci by si stav pamiatok a MPR vyžadoval oveľa väčší rozsah rekonštrukčných prác. Od stavu technickej infraštruktúry vôbec závisí možnosť investovania v meste. Tu je však potrebné dodať, že veľká časť technickej infraštruktúry (ďalej len TI) nie je v majetku a ani v správe mesta. V majetku mesta sú len miestne komunikácie, verejné osvetlenie a mestský rozhlas. Ostatná TI je vo vlastníctve, resp.

16 správe iných inštitúcií. Jedná sa o plynovody, vodovody a kanalizácie (včítanie ČOV), el. káble (včetne trafostaníc), slaboprúdové káble, diaľkové káble a štátne komunikácie. Z uvedeného dôvodu mesto financuje do tej časti TI, ktorú vlastní a do investovania ostatnej časti TI, tlačí jednotlivých správcov. Mesto investovalo hlavne do realizácie a opráv miestnych komunikácií, ako napr. na Radničnom námestí, Nám. sv. Trojice, na Starozámockej ulici, na sídlisku Drieňová a pod. Taktiež financovalo vytvorenie provizórneho parkoviska pri Baníckej škole. Z prostriedkov SPZ Prievidza realizuje plynofikáciu ulíc Dolnej Ružovej. Naviac SPZ realizovali zokruhovanie plynovodov na sídlisku Drieňová s IBV Špitálka. Mesto financovalo stavbu prívodu doplňujúceho vodného zdroja Antol, ktorým by sa v tomto roku malo získať 6 l/sek. vody, a projekčne pripravilo ďalší prívod doplňujúceho vodného zdroja Žibritov o kapacite vyše 20 l/sek. pitnej vody. Taktiež sme zabezpečili projekt zásobovania NsP na sídlisku Drieňová pitnou vodou. Projekčné sme pripravili definitívne úpravy centra mesta, včetne návrhu nového osvetlenia. Toto je navrhnuté v nadväznosti na GDP mesta a na projekt organizácie a regulácie dopravy v centre mesta, ktoré boli tohto roku vypracované a schválené MsZ. Týmto sa rozbehla príprava na vytvorenie pešej zóny v meste a to na Ulici A. Kmeťa, Radničnom nám. a na Nám. sv. Trojice. Tým dôjde k zatraktívneniu historického jadra mesta. Vodárne a kanalizácie pripravili projekt vytvorenia tlakových pásiem, ktorých realizácia začala koncom minulého roka na Nám. sv. Trojice. Do veľkej rekonštrukcie svojich sietí sa v minulom roku pustili Energetické závody, ktoré robili kábelové rozvody na uliciach Strieborná a Starozámocká (včetne realizácie novej trafostanice). Kammerhofská a Dolná ulica. V spojitosti s kladením káblov na uliciach Dolná a Kammerhofská sa položil aj kábel pre verejné osvetlenie a mestský rozhlas. Okresná správa ciest spravila opravu komunikácie vedúcej centrom mesta, čo bola podmienka mesta k jej prevzatiu do miestnych komunikácií. Jedná sa o ulice Akademická, A. Kmeťa, Radničné nám. a Ul. Sládkovičova. Nepokračovalo sa na budovaní ČOV, ktorej investorom je StVaK, š.p. Banská Bystrica, aj napriek tomu. že na minulý rok boli plánované prostriedky na jej realizáciu. Bolo to vplyvom toho, že StVaK-u boli krátené štátne dotácie vplyvom neplnenia príjmu. Bol spracovaný nový odvetový generel plynofikácie mesta, ktorý zmaril naše zámery ohľadne plynofikovania areálu stredných škôl, nachádzajúcich sa v oblasti Botanickej záhrady, z existujúceho nízkotlakového plynovodu. Na podporu rozvoja cestovného ruchu bola v minulom roku otvorená informačná kancelária v budove Radnice, ktorá má zlepšiť informačnú činnosť v oblasti cestovného ruchu. Naše mesto spolu s ďalšími 5 mestami vytvorilo Nadáciu Pohronie" pre propagáciu a podporu cestovného ruchu. V minulom roku bola oficiálne otvorená prevádzka kina v zrekonštruovanom objekte Žemberovského domu. Z ďalších kultúrnych ustanovizní bol budovaný amfiteáter, ktorý vplyvom nedostatku finančných prostriedkov nebol ukončený. Jeho realizácia ďalej prebieha a nič nebráni tomu, aby jeho ukončenie a odovzdanie do užívania bolo v prvých jarných mesiacoch tohoto roka. V novej budove NsP na sídlisku Drieňová sa uskutočnili posledné úpravy k tomu, aby bolo možné tam presťahovať aj interné oddelenie nemocnice. Tým sú v všetky zdravotnícke zariadenia koncentrované do jedného objektu. Naviac v týchto priestoroch sa otvorila aj nová súkromná lekáreň v Banskej Štiavnici. Bol vypracovaný projekt detského parku na sídlisku Drieňová. V rámci KBV sme dobudovali a dali do užívania aj druhý stupeň základnej školy na sídlisku Drieňová, aj napriek tomu, že škola ako celok nie je ukončená. V týchto priestoroch bola aj otvorená knižnica pre mládež. Mesto dobudovalo ďalší pavilón v areáli bývalej MŠ 90, oproti Dužine, kde sa zriadila Mestská Tržnica, ktorá bola daná do užívania. Máme spracovanú štúdiu autobusového nádražia, ktorá má slúžiť MsZ k tomu, aby s konečnou platnosťou rozhodlo o jeho lokalizácii. V minulom roku sa nám znovu podarilo zorganizovať Mestské salamandrové slávnosti. V tomto prípade aj vplyvom počasia boli hodnotené kladne. Je potreba organizovať ich každoročne, aby sa dostali do kalendárov a katalógov cestovných kancelárií. Veď kultúrne podujatia takéhoto druhu, tiež napomáhajú rozvíjať cestovný ruch. Z hľadiska ochrany životného prostredia sme v minulom roku zaviedli separovaný zber pevného domového odpadu. V úlohách v roku 1993 bolo aj riešenie ďalšieho náhradného ubytovania rómskych spoluobčanov, ktorí obývali centrálnu časť mesta. Vytvorili sme im ďalších 11 b.j. na Šobove (celkove 23 b.j.), čím sa pamiatkové objekty uvoľnili pre ich obnovu.

17 V minulom roku nás navštívili experti Rady Európy, ktorí vypracovali projekt technickej pomoci Banskej Štiavnici a jej okoliu. Projekt nám bude doručený začiatkom tohto roka. Historická hodnota Banskej Štiavnice a jej okolia bola ocenená zápisom do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V tomto roku je potrebné aj naďalej sa zaoberať s obnovou pamiatok, hlavne aby sa rozbehli tie objekty, kde v roku 1993 prebiehala ich príprava. Treba sa snažiť získať ďalších investorov do pamiatkovej obnovy a postupne získavať v MPR aj nový bytový fond. Snaha je historické jadro stále skrášľovať, či už úpravami fasád, úpravami priestranstiev, opravami komunikácií a pod. To sa týka samozrejme aj ďalších častí mesta. Prostriedky však nemožno celoplošne investovať, lebo by sa nedostavil žiadaný efekt. V tomto roku je potrebné sa venovať rekonštrukcii verejného osvetlenia v centre mesta, ktorého technický dav je absolútne nevyhovujúci. Taktiež je potrebné venovať sa doprave mesta. Ako som už uviedol, v centre mesta sa chystá pešia zóna. V súvislosti s tým je potrebné dobudovať parkovisko pri Baníckej škole a opraviť komunikácie na uliciach Vodárenská a D. Licharda. Bude sa treba aj naďalej venovať hromadnej autobusovej doprave. Je veľmi kritický stav autobusovej dopravy na Križovatke. Vyžadovalo by si to vybudovanie novej autobusovej stanice. Dôležitou úlohou rozvoja cestovného ruchu je vytvoriť komplexný informačný systém, včetne poskytovania určitých sprostredkovateľských služieb pre turistov a návštevníkov mesta. Taktiež je potreba mať dostatok propagačného materiálu. Je potreba ďalej pokračovať v opravách a budovaní nových miestnych komunikácii, včetne podzemných inžinierskych sietí. Na sídlisku Drieňová je treba sa snažiť získať finančné prostriedky na dokončenie ZŠ a začať realizovať detský park. Je potrebné budovať ďalej vodovodné pásma, dokončiť prívod DVZ Antol a snažiť sa o započatie prívodu DVZ Žibritov. V neposlednej miere treba pomôcť investorovi stavby ČOV získať potrebné množstvo finančných prostriedkov na jej realizáciu. Je tiež nutné pristúpiť ku GO Mestských kúpeľov. Je taktiež potrebné zabezpečiť objekt NsP pitnou vodou a to realizáciou už spomínaného projektu. Aj z tohto je vidieť, že mesto má do čoho investovať a že bude znovu problematické zostaviť rozpočet mesta pre rok Úloh je veľa. sme tu však na to, aby sme ich postupne riešili, na to však treba veľa energie a trpezlivosti. Pri bilancovaní roka musíme všetci prehodnotiť svoju prácu, svoj vzťah k mestu, či sme všetci spravili to, čo požadujeme od druhých. Využívam súčasne túto príležitosť a na začiatku roka 1994 by som Vám, vážení spoluobčania chcel popriať všetko dobré po celý rok. Ing. Róbert Vavro zástupca primátora mesta

18 Štiavnické noviny, 1994, č.03, strana 4 Podkladový materiál pre UNESCO Kultúrno-historická hodnota Banskej Štiavnice (1) V decembri minulého roku ta dostalo Banskej Štiavnici mimoriadne vzácneho medzinárodného uznania a ocenenia. Mesto a technické pamiatky v jeho okolí boli zapísané na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO medzi 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta ako prvé mesto zo Slovenska. Súčasne Rada Európy vypracovala pre Banskú Štiavnicu projekt technickej pomoci ako vôbec prvému mestu zo všetkých postkomunistických Štátov. Predchádzalo tomu spracovanie rozsiahleho materiálu od viacerých vedeckých pracovníkov, v ktorom boli zvýraznené najvýznamnejšie kultúrnohistorické tradície a hodnoty a zdôvodnená bola oprávnenosť nášho mesta k spomínanému svetovému a európskemu uznaniu. Keďže ide o základný informačný materiál, ktorý sumarizuje najdôležitejšie kultúrnohistorické tradície Banskej Štiavnice - najvýznamnejšieho banského mesta v Európe v minulosti, ktoré dodnes je zafixované v povedomí svetovej kultúrnej verejnosti na tom najčestnejšom mieste, na želanie viacerých našich čitateľov, dávame priestor tomuto materiálu aj na stránkach Štiavnických novín. Redakcia HISTORICKÝ VÝZNAM BANSKEJ ŠTIAVNICE A HODNOTA JEJ KULTÚRNO-HISTO- RICKÉHO A TECHNICKÉHO DEDIČSTVA Banská Štiavnica má v doterajších dejinách Európy výnimočné postavenie. Žiadne iné mesto nemalo taký hospodársky a vedecko-technický význam ako práve Banská Štiavnica. Ťažba striebra až do konca 18.storočia bola jedna z najväčších, resp. v niektorých obdobiach dokonca najväčšia zo všetkých banských revírov v Európe. Banskoštiavnický rudný revír patril k najvýznamnejším producentom ťažby zlata v Európe. Bezprecedentné a jedinečné tradície v európskom, ba i vo svetovom meradle má Banská Štiavnica v oblasti vedy, techniky a školstva. V žiadnom inom banskom revíre v minulosti na svete nevzniklo toľko svetových vynálezov ako práve tu. Už v r.1605 je tu prvá organizovaná forma výuky banských odborníkov v Európe. V r vznikla tu prvá banícka škola v uhorskú, ktorá zásluhou svetoznámeho vedca - polyhistora Samuela Mikovíniho ( ) dosiahla najvyššiu úroveň v Európe. V r.1762 bola tu založená nielen prvá banícka akadémia, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. Táto škola bola pôsobiskom svetoznámych vedcov a odborníkov z oblasti baníctva, mineralógie, chémie, lesníctva ale aj ďalších prírodných vied. Bolo zákonité, že smenom profesorov tejto školy sú spojené ďalšie európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky, ktorými nadväzujú na výrazné postavy vedy a techniky, preslávené vo svete už v minulom období. Za všetkých treba spomenúť Mateja Kornela ( ) a Jozefa Karola Hella ( ) - svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských mechanizmov na svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s obidvoma vynálezcami má najväčšiu zásluhu na tvorbe jedinečného banského vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v podobe vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes. Na pozadí hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vývoja Banskej Štiavnice vzniklo jej kultúrnohistorické dedičstvo. Mesto je vlastne jedno veľké kultúrno-historické múzeum. V historickom jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je celkove 360 objektov umelecko-historických pamiatok, ktoré sú buď kultúrnymi pamiatkami alebo objektami, ktoré sú v oblasti pamiatkového záujmu. Hodnota väčšiny týchto objektov je však nielen umelecko-historická, ale aj v tom, že sa k nim dokonca viacnásobne viažu významné európske, ako aj svetové udalosti z oblasti hospodárskej, vedecko-technickej, školskej, či kultúrnej, resp. sú to miesta, kde sa narodili, žili alebo pôsobili svetoznámi vedci. V meste a okolí je taktiež množstvo bývalých banských diel dokumentujúcich niekdajšiu svetovú slávu Banskej Štiavnice a jej baníctva. V okolí sú tiež vodné nádrže, ktoré v 18. storočí boli súčasťou najvýznamnejšieho a najefektívnejšieho a súčasne technicky najdokonalejšieho banského vodohospodárskeho systému na svete. Vzácne pamiatky materiálnej kultúry sa nachádzajú v expozíciách Slovenského banského múzea a v archívnych fondoch Štátneho ústredného banského archívu a Štátneho okresného archívu. Dr. Ján Novák, CSc.

19 POČIATKY ŤAŽBY A OSÍDLENIA B.ŠTIAVNICE A OKOLIA Hoci prvé písomné zmienky o baníctve v tomto regióne sa objavujú v 12.stor., samotné osídlenie a s tým súvisiacu ťažbu drahých a farebných kovov možno doložiť prostredníctvom archeologických výskumov už v závere doby bronzovej ( pred Kristom - lokalita Sitno s nálezmi hutníckej trosky a kadlubou na odlievanie bronzových výrobkov), ako aj v stor. pred Kristom, kedy v katastri obce Beluj pod Sitnom disponujeme nálezmi laténskej keramiky a hutníckej trosky, indikujúce aj priamu ťažbu. Nálezy keltských mincí v stor. z Levíc a Jabloňoviec tento predpoklad potvrdzujú. Štiavnický rudný región, a to najmä ústia žíl Spitaler a Terézia sa stali opätovným predmetom záujmu v súvislosti zo záujmom uhorských panovníkov o ražbu mincí v stor. Z tohto obdobia sa podarilo archeologickým výskumom lokality Glanzenberg v Banskej Štiavnici zistiť opevnený sídliskový areál s centrálnou vežovitou stavbou, s akými sa stretávame v montánnych regiónoch Schwarzwaldu, Harzu či Saska. V 13. stor. sa na lokalite stavia hrad, ako sídlo kráľovského miestodržiteľa, ktorý tu má svoje sídlo do 15. stor. Nálezy technickej keramiky, baníckych nástrojov, ako aj výrobných objektov (hutnícka pec) jasne dokumentujú banícke a hutnícke práce, ktoré súvisia s ťažbou rudy v blízkom okolí na žile Spitaler. Doteraz odkryté reality sídliskových a technických objektov sú čiastočne konzervované a sú súčasťou vlastivedného chodníka v areáli Červenej studne. Archeologickým výskumom sa zistilo priamo v meste alebo v blízkom okolí (Horná Roveň, Offenhübel, šachta Terézia), že v počiatkoch osídlenia boli jednotlivé sídliskové objekty situované v bezprostrednej blízkosti technických objektov. Najlepším dôkazom tohto je výskum objektu 20/I na ulici A. Kmeťa, kde sa odkryla hutnícka pec z 13.stor., ďalej banské diela (štôlne) v upravených suterénoch domov na Nám. sv. Trojice alebo Radničnom námestí, či spomenuté objekty na lokalite Glanzenberg (Staré mesto). Niekdajšia funkčnosť týchto objektov je ilustrovaná exponátmi v Slovenskom banskom múzeu a síce v jeho sprístupnených alebo plánovaných expozíciách. Prieskum pivničných priestorov jednotlivých domov na Nám. sv. Trojice ukázal, že tieto boli až do prelomu 14. a 15. stor. banskými dielami - štôlňami. Až po tomto období došlo k realizácii veľkolepého projektu - budovania obidvoch línií objektov na Nám. sv. Trojice. Dr. Jozef Labuda

20 Štiavnické noviny, 1994, č.04, strana 4 Podkladový materiál pre UNESCO Kultúrnohistorická hodnota Banskej Štiavnice (2) VZNIK MESTA A ROZVOJ ŤAŽBY DRAHÝCH KOVOV Presný dátum vzniku mesta Banskej Štiavnice je zahalený do nepreniknuteľného závoja minulosti. Zakladacie privilégiá mesta sa nezachovali. Je však isté, že ich dostalo najneskôr v r. 1238, ako prvé banské mesto v Uhorsku. Vznik mesta, ale aj jeho najväčší rozvoj je neodmysliteľne spojený s ťažbou drahých kovov - striebra a zlata. Bolo veľkou zásluhou Banskej Štiavnice, že už v období stredoveku bolo Uhorsko najbohatšou krajinou na drahé kovy v Európe. Rozvoj ťažby drahých kovov podnietil intenzívnejšiu stavebnú činnosť, ale aj sídliskové premeny vzmáhajúcej sa Banskej Štiavnice. V 30-tych rokoch 13. storočia boli tu postavené dva veľké románske trojloďové chrámy (baziliky) - farský (na mieste dnešného Starého zámku) a dominikánsky (nemecký - dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie.) Prvý konkrétny vierohodný údaj o ťažbe striebra, vzťahujúci sa na Banskú Štiavnicu, pochádza z r Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra. Predstavovalo to 1/8 ťažby, to znamená, že celková produkcia v tomto roku bola najmenej 600 kg. Z r pochádza najstaršia zachovaná mestská pečať v Európe, ktorá obsahuje banícke insígnie. Aj to svedčí o význame, ktorý malo baníctvo už v tomto období. Ťažba zlata a striebra postupne narastala, až dosiahla najvyššie hodnoty v 18.stor. V r dosiahla v banskoštiavnickom rudnom revíre ťažba vyše 680 kg zlata a takmer kg striebra. Bolo najväčšou zásluhou Banskej Štiavnice, že v 2. Pol. 18. stor. produkovalo Slovensko asi 4 krát viac striebra ako Sasko, asi 6-krát viac ako Sedmohradsko a dokonca asi 9-krát viac ako Cechy. Banská Štiavnica v období svojho zlatého veku" - v 18. a 1. pol. 19. stor. - sa stala naozajstným baníckym srdcom Európy. V banskoštiavnickom rudnom revíre pôsobili v tomto období vynikajúci banskí technici Matej Kornel Hell, jeho syn Jozef Karol Hell, ale aj vedec, matematik, kartograf a staviteľ Samuel Mikovíni. Zásluhou nich tu vznikol obdivuhodný systém banských vodných nádrží, na základe ktorého vznikla a rozvila sa v 2. pol. 8. stor. banská a úpravnícka technika, ktorej patrilo výnimočné postavenie v celom vtedajšom baníckom svete. BANSKÁ ŠTIAVNICA NAJVÝZNAMNEJŠIE STREDISKO BANSKÉHO ŠKOLSTVA A VEDY V EURÓPE V MINULOSTI K najvýznamnejším tradíciám Banskej Štiavnice v minulosti patria tradície banského školstva a vedy. Sú to nielen najvýznamnejšie tradície v doterajších dejinách školstva a vedy na Slovensku, ale vo viacerých smeroch i v Európe, ba aj na svete. Zmienku o prvej cieľavedomej a organizovanej forme výuky odborného banského dorastu v Európe nachádzame v Banskej Štiavnici už roku Znenie dekrétu z 10. decembra 1605 nás oprávňuje predpokladať, že výuka odborného banského dorastu existovala v Banskej Štiavnici už predtým. Nádejných banských úradníkov - expektantov, ako ich vtedy nazývali, prideľovali jednotlivým banským úradom, kde sa niekoľko rokov zaevidovali v jednotlivých odboroch banskej činnosti a prevádzky. Kto sa z expektantov v práci osvedčil a dobre spoznal príslušný odbor, tohto prijali za banského úradníka. Dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z 10. januára 1632 sa táto forma výuky rozšírila na celé územie habsburskej monarchie. Popri praktickej výuke v baniach, hutách, mincovniach a na banských správach vedúci úradníci poskytovali expektantom aj príslušné teoretické vedomosti. O dôležitosti, ktorú pripisovala Viedeň budúcim banským odborníkom, svedčí fakt, že Dvorská komora mala výhradné právo ich umiestňovania na budúcich pracoviskách. Starostlivosť o ich výchovu dokazuje aj štipendium 102 zlatých ročne, ktoré im prideľovali v priebehu výučby. Dekrét Dvorskej komory vo Viedni z 10. januára 1632 je súčasne prvým známym dokumentom v Európe o poskytovaní štipendia budúcim banským odborníkom. Dňa 12. júna 1735 vydala Dvorská komora vo Viedni dekrét a inštrukciu o vyučovaní na Baníckej škole (Berg-schule) v Banskej Štiavnici. Spolu s Jáchymovskou inštrukciou z roku 1733 je to prvá inštrukcia v Európe, ktorá vymedzovala organizačnú štruktúru, učebný plán a metódy vyučovania banských odborníkov.