Mária Kozová, Viera Chrenščová

Transcription

1 Zborník: Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju. - Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UMB, s ISBN [Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju. Banská Bystrica, ] Zhodnotenie plnenia úloh "Akčného plánu výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike" na vysokých školách v oblasti vzdelávania, výskumu a posilňovania inštitucionálnych kapacít Mária Kozová, Viera Chrenščová Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra krajinnej ekológie, Mlynská dolina B-2, Bratislava 4 kozova@fns.uniba.sk; chrenscova@fns.uniba.sk Abstrakt: V článku sú predstavené výsledky dotazníkového prieskumu, ktorý sa realizoval na slovenských vysokých školách v januári Cieľom prieskumu bolo zhodnotiť súčasný stav plnenia Akčného plánu vzdelávania k trvalo udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike na vysokých školách. Obsahovo bol dotazník zameraný nielen na vzdelávanie a výskum, ale aj na manažment a budovanie partnerstva s ďalšími typmi škôl, vedeckými inštitúciami a miestnou komunitou. V závere sú navrhnuté odporúčania, ktoré budú predložené Ministerstvu školstva SR ako aj na verejnú diskusiu. Abstract: The article presents results of the questionnaire survey realized in the frame of the Slovak higher educational institutions in January The aim of the survey was to evaluate the current status of the Action plan of the education for sustainable development in the Slovak Republic fulfillment at the Slovak

2 higher educational institutions. The questionnaire was focused not only on education and research, but also on management and capacity building of partnerships with other types of schools, scientific institutions and local communities. In the conclusion there are recommendations, which will be submitted to the Ministry of Education of the Slovak Republic and also to public discussion. Kľúčové slová: výchova a vzdelávanie k udržateľnému rozvoju, akčný plán, dotazníkový prieskum, vysoké školy, Slovensko Key words: education and training for sustainable development, action plan, questionnaire survey; higher educational institutions, Slovakia 1. Úvod Slovenská republika sa v r zaviazala implementovať Stratégiu EHS OSN pre výchovu k udržateľnému rozvoju do vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch škôl (ďalej len Stratégia ). Táto Stratégia (EHK OSN, 2005) predstavuje príspevok k Desaťročiu vzdelávania pre udržateľný rozvoj na r až 2014 a ako záväzok vlády Slovenskej republiky bola v r premietnutá do Akčného plánu vzdelávania k udržateľnému rozvoju v Slovenskej republike (ďalej len Akčný plán ). Je to veľká výzva aj pre vysoké školy, ktoré ako výchovné, vzdelávacie a vedecké centrá majú v spoločnosti nezastupiteľné postavenie. Ako organizácie sú aj spotrebiteľmi a zamestnávateľmi, a preto je dôležité rozvíjať ich udržateľnú prevádzku a riadenie. Akčný plán, ktorý schválilo Ministerstvo školstva SR (ďalej len MŠ SR) v decembri 2006, ukladá pre vysoké školy (ďalej len VŠ ) na r úlohy v rámci nasledujúcich piatich hlavných pilierov (MŠ SR, 2006): a) inštitucionálne kapacity pre zabezpečenie implementácie Stratégie v rámci VŠ na Slovensku; b) výchova a vzdelávanie (integrovanie udržateľnosti do všetkých študijných odborov s využitím inovatívnych metód výučby); 2

3 c) výskum (posilnenie vzájomnej spolupráce univerzít a ďalších vysokoškolských inštitúcií s ústavmi SAV, výskumnými ústavmi v rámci Slovenska a posilnenie medzinárodnej spolupráce pri rozvoji nových didaktických metód a prístupov); d) inštitucionálna výkonnosť (posilniť partnerskú spoluprácu medzi zainteresovanými subjektmi v rámci VŠ, s cieľom zlepšiť riadenie a prevádzku a budovať udržateľné univerzity ; dôraz sa má klásť aj na zapojenie študentov); e) komunikácia, koordinácia a kooperácia (ide najmä o vzájomnú spolupráca VŠ s ďalšími typmi škôl a inštitúciami zabezpečujúcimi celoživotné vzdelávanie a o posilnenie partnerskej spolupráce s miestnou komunitou / regiónmi). Z prierezových úloh Akčného plánu vyplýva úloha v dvojročných cykloch hodnotiť a monitorovať pomocou vytvorených pracovných skupín plnenie aktivít Akčného plánu. To bol jeden z hlavných dôvodov prípravy dotazníka, ktorého cieľom je zhodnotiť súčasný stav plnenia úloh Akčného plánu v rámci vysokoškolského vzdelávania a pripraviť aktualizáciu plánovaných úloh na r a Dotazník nadväzuje na predbežný dotazníkový prieskum, ktorý sa realizoval v r (Kozová, 2007), odporúčania členov pracovnej skupiny pre oblasť vysokoškolského vzdelávania (napr. Sedlačko, Kozová, 2007) a závery zo seminára Výchova a vzdelávanie k udržateľnému rozvoju na slovenských VŠ, ktorý sa konal dňa na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Lehotská, 2008; Kozová, Chrenščová, 2009). 2. Postup prípravy dotazníka, jeho obsahové zameranie a spôsob distribúcie Príprava dotazníka. Dotazník k prieskumu plnenia úloh Akčného plánu na slovenských VŠ a externých vzdelávacích inštitúciách za r a príprava aktualizácie jeho úloh 3

4 na r zostavili autorky tohto článku v novembri Následne ho pripomienkovali účastníci seminára Výchova a vzdelávanie k udržateľnému rozvoju na slovenských VŠ (ďalej len seminár venovaný výchove k TUR ). Obsahové zameranie dotazníka. Dotazník sa členil na tri časti: Časť A: Dotazník k prieskumu plnenia Akčného plánu pre oblasť vysokoškolského vzdelávania za r V rámci desiatich otázok sa mali respondenti vyjadriť k týmto oblastiam: 1) aký stupeň pozornosti sa na vašom pracovisku venuje problematike udržateľnosti; 2) ktorým témam udržateľnosti sa vaše pracovisko prioritne venuje v rámci výskumných projektov a študijných programov; 3) má vaše pracovisko vypracovaný celoškolský prístup k implementácii princípov udržateľnosti; 4) má vaše pracovisko samostatné predmety k problematike udržateľnosti alebo je táto problematika integrovaná do relevantných predmetov; 5) aké aktivizujúce metódy sa vo výučbe na vašom pracovisku najčastejšie využívajú; 6) má vaše pracovisko zavedené ocenenia za vynikajúce práce študentov a pedagógov venované problematike udržateľnosti; 7) aké aktuálne výskumné a edukačné projekty venované problematike udržateľnosti sa riešia na vašom pracovisku; 8) akými spôsobmi sa na vašom pracovisku podporujú iniciatívne aktivity venované výskumu, výchove a vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju; 9) aké postgraduálne vzdelávacie programy súvisiace s výchovou k udržateľnému rozvoju sa realizujú na vašom pracovisku; a 10) s ktorými subjektmi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni spolupracuje vaše pracovisko na projektoch podporujúcich udržateľný rozvoj. Časť B: Návrh úloh Akčného plánu pre oblasť vysokoškolského vzdelávania na r K tejto časti mali respondenti spresniť a doplniť na základe ich doterajších skúseností alebo odporúčaní navrhované úlohy Akčného plánu 4

5 na r pre VŠ, a to v rámci piatich pilierov (subplánov), ktoré sme už vyššie podrobnejšie rozviedli. Časť C: Komentár a doplnenie. V tejto časti mohli respondenti uviesť doplňujúci komentár k otázkam v dotazníku a plánu úloh Akčného plánu na r Spôsob distribúcie a bilancia doručených dotazníkov. Účastníci seminára venovaného výchove k TUR odporučili, aby sa dotazníky na VŠ posielali v súčinnosti a s podporou MŠ SR. Na základe tohto odporúčania poslalo MŠ SR dotazník poštou a v elektronickej forme všetkým VŠ a fakultám (pokiaľ sa VŠ členia na fakulty). Okrem toho organizátori seminára venovaného výchove k TUR poslali dotazník všetkým jeho účastníkom z VŠ a externých vzdelávacích inštitúcií (ústavov SAV). Distribuovaných bolo na začiatku decembra 2008 celkovo 140 dotazníkov (z toho asi 50 bolo zaslaných účastníkom semináru venovanému výchove k TUR). Ku dňu prišlo viac ako 50 dotazníkov od respondentov z 23 VŠ (15 verejných, 2 štátne a 6 súkromných VŠ) a ich fakúlt a 2 externých vzdelávacích inštitúcií pozri tab. 1. Tab. 1 Prehľad vysokých škôl, ich fakúlt a externých vzdelávacích inštitúcií, ktoré zaslali dotazníky k prieskumu plnenia úloh Akčného plánu za r a komentáre k plánu na r (ku dňu ) Verejné vysoké školy a ich fakulty: Univerzita Komenského v Bratislave (Prírodovedecká fakulta, Fakulta telesnej výchovy a športu, Evanjelická bohoslovecká fakulta) Prešovská univerzita v Prešove (Fakulta humanitných a prírodných vied, Gréckokatolícka teologická fakulta, Pedagogická fakulty) Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Fakulta prírodných vied) Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, Fakulta prírodných vied, Fakulta humanitných vied) 5

6 Slovenská technická univerzita v Bratislave (Stavebná fakulta, Fakulta architektúry, Materiálovotechnologická fakulta) Technická univerzita v Košiciach (Strojnícka fakulta, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Fakulta BERG, Stavebná fakulta, Fakulta výrobných technológií, Prešov) Žilinská univerzita v Žiline (Fakulta špeciálneho inžinierstva, Fakulta riadenia a informatiky, Výskumný ústav vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine) Ekonomická univerzita v Bratislave (Obchodná fakulta, Národohospodárska fakulta, Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach) Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Technická fakulta) Technická univerzita vo Zvolene (Fakulta ekológie a environmentalistiky, Lesnícka fakulta) Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave Akadémia umení v Banskej Bystrici (Fakulta výtvarných umení) Katolícka univerzita v Ružomberku (Pedagogická fakulta, Teologická fakulta Košice) Univerzita J. Selyeho v Komárne (Ekonomická fakulta, Pedagogická fakulta) Štátne vysoké školy Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši Akadémia Policajného zboru v Bratislave Súkromné vysoké školy Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Bratislavská vysoká škola práva (Fakulta práva) Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove Stredoeurópska vysoká škola v Skalici Vysoká škola manažmentu v Trenčíne Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom Externé vzdelávacie inštitúcie Prognostický ústav SAV, Bratislava Geografický ústav SAV, Bratislava Očakávame však, že sa tento počet ešte zvýši. Chýbajú ešte dotazníky z 11 VŠ (5 verejných, 1 štátnej a 4 súkromných). Ak 6

7 by sme to však vyhodnocovali podrobnejšie, tak napr. z verejných VŠ boli doručené dotazníky len z 34 fakúlt (pritom verejné VŠ majú viac ako 100 fakúlt, dve verejné VŠ sa nečlenia na fakulty - pozri Tab. 2). Tab. 2 Zhodnotenie úspešnosti doručených dotazníkov k prieskumu plnenia úloh Akčného plánu z VŠ (spracované ku dňu ) Vysoké školy (VŠ) Počet VŠ Počet fakúlt na VŠ / počet VŠ, ktoré sa nečlenia na fakulty Počet doručených dotazníkov z fakúlt / VŠ Úspešnosť doručenia dotazníkov za fakulty / VŠ v % Verejné (2) 34 / % / 75 % Štátne 3 4 (2) 0 / 2 0 % / 67 % Súkromné 10 8 (8) 0 / 6 0 % / 60 % Spolu (12) 34 / % / 70 % Pozn. Počet fakúlt na VŠ je spracovaný podľa údajov Ministerstva školstva SR ( overené dňa ) Po doručení chýbajúcich dotazníkov sa vypracuje podrobné vyhodnotenie za všetky VŠ a externé vzdelávacie inštitúcie, ktoré bude slúžiť najmä MŠ SR pre hodnotenie a monitorovanie súčasného stavu výchovy, vzdelávania, výskumu a riadenia na VŠ v zmysle požiadaviek udržateľného rozvoja a tiež pre prípravu komplexných návrhov opatrení na jeho zlepšenie. Už na základe doručeného súboru dotazníkov je možné spracovať a vyhodnotiť základný pohľad na súčasný stav a navrhnúť rámcové odporúčania na jeho zlepšenie. 3. Vyhodnotenie dotazníkov k prieskumu plnenia Akčného plánu na vysokých školách na základe doručených dotazníkov (predbežné výsledky spracované na základe doručených dotazníkov k termínu ) Z vyhodnotenia vyplynulo, že väčšinu dotazníkov vypĺňali štatutári alebo členovia vedenia pracoviska (60 %), ďalších 40 7

8 % dotazníkov vypĺňali vedúci katedier, garanti študijných programov a učitelia. Všetci respondenti vyplnili desať otázok v časti A. 1. otázka: Z dotazníkového prieskumu vyplynula pozitívna správa, že v súčasnosti už na 55,4 % pracovísk, z ktorých nám respondenti doručili dotazníky, sa venuje veľmi významná (27,7 %) až významná pozornosť (27,7 %) a ďalších 31,9 % pracovísk venuje problematike výskumu, výchove a vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju primeranú pozornosť. Slabšiu až nízku uviedlo iba 10,6 % respondentov. 2. otázka: Z prieskumu vyplynulo, že v rámci výskumných projektov a študijných programov zameraných na témy udržateľnosti, je venovaná najväčšia pozornosť témam ochrany a zachovania biodiverzity, ekologickým princípom, obnoviteľným zdrojom energie a rozvoju miest a vidieka (59,6 % respondentov). Nasledovali témy voda ako základ života (53,2 %), manažment krajiny a jej prírodných zdrojov (51,1 %), prírodné hazardy a riziká (48,9 %), životné štýly, zodpovedná spotreba a hodnotové orientácie podporujúce udržateľný rozvoj (42,6 %), klimatická zmena, príprava návrhov adaptačných opatrení a problematika zdravia vo väzbe na udržateľný rozvoj (38,29 %), posilňovanie demokratických mechanizmov v budovaní spoločnosti schopnej pružne reagovať na nečakané sociálne, ekonomické a environmentálne zmeny, sociálne a environmentálne účinky globalizácie na regionálnej a miestnej úrovni (34,0 %), budovanie občianskej spoločnosti, identifikácia záujmových skupín a ich záujmov, posilňovanie partnerstiev s miestnou komunitou a hlavnými záujmovými skupinami, globálna zodpovednosť, boj proti chudobe, partnerstvá a zahraničná pomoc rozvojovým krajinám a krajinám začínajúcim s transformačným procesom a téme ekonomický pilier podporujúci udržateľný rozvoj (29,8 %), kultúrna diverzita, porozumenie rôznych kultúr a zachovanie mieru a bezpečnosti, riešenie konfliktných situácií (23,4 %), ľudské 8

9 práva a rodová rovnosť (14,9 %). Respondenti (11 %) uviedli aj iné témy, ako napr. štúdium komunít a komunitných princípov pre trvalú udržateľnosť, permakultúra, hodnotové princípy udržateľnej kultúry, environmentálne manažérske systémy pre udržateľný rozvoj, posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie a zdravie, akreditácia, certifikácia, autorizácia a ďalšie. 3. otázka: Iba 14,9 % respondentov odpovedalo, že už majú na pracovisku vypracovanú koncepciu (celoškolský prístup) k problematike udržateľného rozvoja a jeho implementácii k oblasti výskumu, výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju. 44,7 % respondentov uviedlo, že majú na svojich pracoviskách akreditované interdisciplinárne orientované študijné programy, ktoré sú venované viacerým témam udržateľnosti a kladú dôraz na ich vzájomné prepojenie. 38,3 % respondentov ďalej uviedlo, že majú požiadavky udržateľného rozvoja premietnuté do rozvojových strategických a programových dokumentov pracoviska a do jeho manažmentu. Zo 14,9 % pracovísk respondenti okrem toho uviedli, že majú aj iné prístupy dôležité z hľadiska podpory výskumu, výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju a budovania udržateľných VŠ / fakúlt / pracovísk (napr. vytvorenie funkcie manažéra TUR). Na druhej strane, z 12,8 % pracovísk potvrdili, že sa problematike udržateľnosti zatiaľ nevenuje pozornosť. Nedostatočná pozornosť je venovaná na pracoviskách aj podpore študentských organizácií. Iba 10,6 % respondentov uviedlo, že požiadavky udržateľného rozvoja sa u nich premietli aj do práce študentských organizácií pôsobiacich na ich pracovisku. 4. otázka: Vysoký počet respondentov, a to až 85,1 %, uviedol, že problematika udržateľného rozvoja je na ich pracoviskách najčastejšie integrovaná do viacerých relevantných predmetov. Takmer polovica respondentov okrem toho uviedla, že majú na pracoviskách zavedený aj samostatný predmet k trvalej udržateľnosti. 48,9 % uviedlo, že 9

10 majú takýto predmet v rámci bakalárskeho stupňa štúdia, 44,7 % v rámci magisterského, resp. inžinierskeho stupňa štúdia a 29,8 % v rámci doktorandského stupňa štúdia. Len malé percento respondentov (4,3 %) uviedlo, že sa nevenujú tejto problematike. 5. otázka: Z prieskumu sa potvrdilo, že sa už v súčasnosti významnou mierou premietajú do výučby rôzne formy inovatívnych metód a prístupov. Vo svojej pedagogickej praxi pri výučbe predmetov venovaných udržateľnému rozvoju využívajú prednášajúci najmä projektové vyučovanie (59,6 %), metódy terénnych prác a cvičení (55,3 %), metódy riadených rozhovorov (53,2 %). Nasledujú metódy brainstormingu (44,7 %), experimentu (29,8 %), simulačných hier (25,5 %), tvorby alternatívnych scenárov (19,2 %), letné školy a iné aktivity realizované v letných mesiacoch (19,2 %). Iné formy praktickej výučby (napr. sociálno-psychologický výcvik/tréning manažérskych zručností, metódy expertných hodnotení) uviedlo 25,5 % respondentov. 6. otázka: Zatiaľ iba 19,2 % respondentov potvrdilo, že majú na svojich pracoviskách zavedené ocenenie najlepších záverečných prác študentov (bakalárske, magisterské a dizertačné práce), ktoré sú venované problematike udržateľnosti. 6,4 % respondentov uviedlo, že majú na pracovisku zavedené ocenenie najlepších výskumných prác mladých vedeckých pracovníkov a 4,3 % respondentov uviedlo, že na pracovisku majú zavedené ocenenie najlepších učebníc, ktorú sú venované problematike udržateľnosti. Iné formy ocenenia práce študentov a mladých vedeckých pracovníkov má zavedené 10,6 % pracovísk (napr. v rámci projektu APVV sa oceňujú eseje o udržateľnom rozvoji). Čo je ale alarmujúce, že až 70,2 % z vyhodnotených pracovísk nemá ešte zavedené ocenenie najlepších záverečných prác študentov (bakalárske, magisterské a dizertačné práce), ktoré sú venované problematike udržateľnosti. Ocenenie najlepších 10

11 učebníc, ktoré sú venované problematike udržateľnosti, nemá viac ako polovica (51,1 %) z hodnotených pracovísk. 7. otázka: Viac ako polovica respondentov (53,2 %) uviedla, že sa na ich pracoviskách riešia najmä národné vedecké, výskumné a edukačné projekty orientované na trvalú udržateľnosť. Na druhom mieste sú medzinárodné vedecké, výskumné alebo edukačné projekty (44,7 % respondentov), nasledujú projekty (vedecké, výskumné alebo edukačné) orientované na potreby regiónu alebo obce/mesta (34,0 % respondentov) a vzdelávacie alebo výskumné projekty pre rôzne záujmové skupiny (21,3 % respondentov). 8. otázka: Pozitívnym zistením bolo, že na takmer polovici (46,7 %) pracovísk sa realizujú a finančne podporujú (napr. formou grantov) iniciatívne aktivity študentov a mladých vedeckých pracovníkov venované výskumu, výchove a vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju a venuje sa im primeraná pozornosť. 6,4 % respondentov uviedlo, že sa tejto problematike na ich pracovisku venuje veľmi významná alebo významná pozornosť. Na druhej strane, 17,0 % respondentov uviedlo, že sa podpora takýchto aktivít realizuje iba sporadicky a venuje sa im nízka pozornosť. 21,3 % respondentov uviedlo, že sa im venuje nedostatočná pozornosť. 9. otázka: Respondenti potvrdili, že na ich pracoviskách prebiehajú postgraduálne vzdelávacie programy (napr. v rámci celoživotného vzdelávania) venované alebo súvisiace s výchovou a vzdelávaním k udržateľnému rozvoju. Organizované sú najmä pre učiteľov základných a stredných škôl (14,9 %), pracovníkov verejnej správy (štátna správa a samospráva - 8,5 %), pracovníkov akademickej sféry (napr. pracovníci VŠ, vedeckých a výskumných ústavov) a podnikateľské subjekty (6,4 %). Menšia skupina respondentov (6,4 %) uviedla, že oslovujú aj iné záujmové skupiny. 10. otázka: Pracoviská zapojené do výskumu spolupracujú na projektoch a programoch výchovy a vzdelávania k 11

12 udržateľnému rozvoju, prípadne pri príprave programových a strategických dokumentov podporujúcich udržateľný rozvoj najmä s orgánmi verejnej správy. Spoluprácu VŠ s orgánmi verejnej správy na miestnej úrovni, a to s orgánmi samosprávy uviedlo 38,3 % respondentov a s orgánmi štátnej správy 21,3 % respondentov; spoluprácu na regionálnej úrovni s orgánmi samosprávy uviedlo 34,0 % respondentov a s orgánmi štátnej správy 25,5 % respondentov; na národnej úrovni s ministerstvami a inými rezortnými orgánmi uviedlo spoluprácu 23,4 % respondentov, spoluprácu s Úradom vlády SR má 4,3 % respondentov. K častiam B a C sa vyjadrila iba polovica respondentov (49 %). Viacerí z nich v komentároch podrobnejšie uviedli svoje študijné programy, predmety, projekty súvisiace alebo iné pozitívne príklady tvorivých aktivít (napr. zapájania sa do medzinárodných projektov a sietí venovaných udržateľnému rozvoju). Respondenti v dotazníkoch upozorňovali, že spôsob hodnotenia práce učiteľov (tzv. výkonnostné tabuľky ) nezohľadňuje množstvo konkrétnych tvorivých aktivít a interaktívnych výučbových metód, ktoré sú v porovnaní s klasickými metódami náročnejšie na čas a tiež na prípravu učiteľa. Viacerí respondenti však upozorňovali na hlavný a principiálny problém, a to na celospoločenský nezáujem o problematiku udržateľného rozvoja, ako aj na nedostatok kvalifikovaných odborníkov v jednotlivých odboroch. Komentáre, v ktorých respondenti navrhovali konkrétne opatrenia, sme premietli do záverov a odporúčaní. 4. Závery a odporúčania Výsledky získané z dotazníkov spresňujú a podporujú odporúčania prijaté na doterajších seminároch venovaných výchove k TUR. Pre zabezpečenie kvalitného plnenia Akčného plánu na VŠ v oblasti výchovy, vzdelávania, výskumu a posilňovania inštitucionálnych kapacít považujeme za veľmi dôležité vrátiť sa k niektorým úlohám Fázy 12

13 I Akčného plánu (plánovaným na r. 2007). Táto fáza si vyžadovala preskúmanie súčasnej politiky, právnych a organizačných rámcov, finančných nástrojov a vzdelávacích činností ako aj odhalenie prekážok a nedostatkov. Z dotazníkového prieskumu ako aj z ďalších hodnotení však vyplýva, že táto úloha nebola v r splnená na vyhovujúcej úrovni, a preto je potrebné ju opätovne zaradiť do plánu úloh na r Medzi ďalšie opatrenia dôležité pre podporu a posilnenie vedomia študentov, učiteľov a manažmentu VŠ o význame problematiky udržateľnosti odporúčame: vytvoriť vhodnejšie podmienky pre VŠ a spoločne s MŠ SR pripraviť návrhy motivačných nástrojov, aby postupne všetky VŠ a externé vzdelávacie inštitúcie venovali primeranú pozornosť plneniu úloh Akčného plánu; vytvárať na VŠ Rady pre udržateľný rozvoj a zakomponovať problematiku udržateľnosti do rozvojových strategických a programových dokumentov VŠ a externých vzdelávacích inštitúcií. Zaviesť tiež indikátory o implementácii princípov udržateľnosti aj do výročných správ VŠ a externých vzdelávacích inštitúcií. iniciovať v rámci VŠ a externých vzdelávacích inštitúcií nové prístupy, ktoré budú smerovať k tomu, aby ich vedenia chápali problematiku udržateľnosti nielen ako vzdelávaciu aktivitu, ale aj ako súčasť manažmentu a riadenia pracoviska. Vo zvýšenej miere podporovať a zavádzať modely environmentálneho riadenia; zavádzať do výučby na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia a na všetkých typoch VŠ čo najviac tém súvisiacich s udržateľným rozvojom. Väčšiu pozornosť treba venovať sociálnym, kultúrnym a ekonomickým témam prieskum opätovne potvrdil, že sa problematika udržateľnosti ešte stále spája najmä s ekologickými a environmentálnymi aspektmi; 13

14 vypracovať základnú učebnicu výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju, ktorá by komplexne spracovala nosné témy z oblasti ekologickej, environmentálnej, sociálnej, kultúrnej a ekonomickej. Takáto učebnica sprístupnená v elektronickej forme by mohla vytvoriť základný študijný materiál pre vydávanie špecializovaných učebníc pre jednotlivé študijné programy. Učebnica by mala obsahovať aj aktuálne a naliehavé problémy v oblasti udržateľného rozvoja v kontexte globálnych výziev; vytvoriť databázu grantov, súťaží, konferencií a ostatných aktivít podporujúcich výchovu a výskum v oblasti udržateľnosti a túto sprístupniť v elektronickej forme; zaviesť na všetkých VŠ a externých vzdelávacích inštitúciách ocenenia študentských záverečných prác, učebníc a učebných textov, ktoré inovatívnym spôsobom riešia problematiku súvisiacu s udržateľnosťou; v rámci grantovej agentúry KEGA priebežne zaraďovať témy súvisiace so zavedením výučby udržateľnosti na všetkých stupňoch škôl, zabezpečiť usmernenie zo strany MŠ SR ako aj zastúpenie odborníkov z problematiky udržateľnosti v komisii KEGA; v rámci grantovej agentúry VEGA vytvoriť podmienky, aby aj interdisciplinárne orientované projekty, zamerané na udržateľnosť, mali šancu na úspešnosť vo všetkých komisiách. V súčasnosti sa preferujú najmä projekty orientované na riešenie vedeckých úloh v rámci jednotlivých vedných disciplín. Preto je potrebné (podobne ako aj pri projektoch KEGA) zabezpečiť usmernenie zo strany MŠ SR a zastúpenie odborníkov na problematiku udržateľnosti v komisii VEGA; podporovať na VŠ vytváranie študentských organizácií venovaných problematike udržateľnosti a čo najviac zapájať študentov do aktivít a práce VŠ, napr. aj v rámci Rád škôl pre udržateľný rozvoj; 14

15 zvyšovať povedomie študentov ale aj širokej verejnosti o dôležitosti rozvojovej spolupráce, zahraničnej pomoci a regionálnych cezhraničných projektov a o potrebe rozširovať a upevňovať partnerstvá na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom spoločne presadzovať princípy udržateľného rozvoja vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Poďakovanie: Dovoľujeme si poďakovať pracovníkom vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií za zaslanie vyplnených dotazníkov k prieskumu aktuálneho stavu úloh Akčného plánu za r a ich komentáre k plánu na r Vypracovanie príspevku bolo finančne podporené z prostriedkov projektu KEGA č. 3/5149/07: Medziuniverzitná obsahová integrácia študijných programov zameraných na krajinné plánovanie. Literatúra Ministerstvo školstva SR (2006). Akčný plán na realizáciu Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl v SR a v systéme celoživotného vzdelávania (Akčný plán výchovy a vzdelávania k TUR v SR), 13 s. Kozová, M. (2007). Výchova a vzdelávanie k TUR na slovenských vysokých školách. Enviromagazín. Mimoriadne číslo, 12, s Kozová, M., Chrenščová, V. (2009). Odporúčania k výchove a vzdelávaniu k udržateľnému rozvoju na slovenských vysokých školách. Životné prostredie (v tlači) Lehotská, B. (2008 ed.). Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju na slovenských vysokých školách. Zb. príspevkov zo seminára a doplňujúce materiály. Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN Sedlačko, M., Kozová, M. (2007). Vysoké školstvo je v procese prechodu spoločnosti k trvalej udržateľnosti kľúčovým hráčom. Enviromagazín. Mimoriadne číslo, 12, s EHK OSN (2005). Stratégia pre výchovu k udržateľnému rozvoju (Vilnius, marca 2005). 15