Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve v Českej republike

Transcription

1 Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve v Českej republike Bakalárska práca Samuel Mišík Vysoká škola hotelová v Prahe 8, spol. s r. o. katedra... Študijný obor: Hotelnictví Vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Ján Hán, Ph.D. Dátum odovzdania bakalárskej práce: Dátum obhajoby bakalárskej práce: misiksamuel@gmail.com Praha 2014

2 Bachelor s Dissertaion Grants and Business Support in Hospitlity and Spa in the Czech Republic Samuel Mišík The Institute of Hospitlity Management in Prague 8, Ltd. Department of... Major: Hotel Management Thesis Advisor: doc. Ing. Ján Hán, Ph.D. Date of Submission: Date of Thesis Defense: misiksamuel@gmail.com Prague 2014

3 Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve v ČR spracoval samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použil, uvádzam v zozname použitých zdrojov a že zviazaná a elektronická podoba práce je zhodná. V súlade s 47b zákona č. 552/2005 Sb., o vysokých školách v platnom znení súhlasím zo zverejnením svojej bakalárskej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo verejne prístupnej databázi Vysokej školy hotelovej v Prahe 8, spol. s r. o. V... dňa meno a priezvisko autora

4 Poďakovanie Touto cestou by som sa chcel poďakovať vedúcemu bakalárskej práce doc. Ing. Janovi Hánovi, Ph.D. za jeho odbornú a morálnu pomoc. Taktiež by som chcel poďakovať Doc. PhDr. Augustínovi Maťovčíkovi, DrSc. za vizuálnu a literárnu stránku práce.

5 Abstrakt MIŠÍK, Samuel. Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve. [Bakalárska práca] Vysoká škola hotelová. Praha: Počet s. 64 V prekladanej bakalárskej práci sa snažím načrtnúť ucelený pohľad na problematiku kúpeľníctva a hotelierstva v Českej republike v minulosti a predstaviť možnosti podnikania v týchto oblastiach v súčasnosti. Po stručnom pohľade na dejiny a funkciu kúpeľníctva a hotelierstva v Čechách podávam v práci prehľad o grantoch a dotáciách, o jednotlivých štrukturálnych fondoch a programoch a ich využití v rámci regionálnej politiky Európskej únie v programových obdobiach a V analytickej časti práce som sa zaoberal analýzou podnikateľského prostredia v oblasti cestovného ruchu a kúpeľníctva v Moravskosliezskom kraji. Kľúčové slová: Európska Únia, Granty, Hotelierstvo, Kúpeľníctvo, Operačný Program, Podnikanie, Podpory.

6 Abstract Aim of the bachelor work is to outline a comprehensive view on the issue of Hotel and Spa industry in Czech republic in the past and introduce business opportunities in these areas at present.after a brief look at the history and function of Hotel and Spa industry in Bohemia I presen in my work an overview of grants and subsidies, individual structural funds, programs and their usage in regional European Union policy during program periods and In the analytical section, the work deals with the analysis of business enviroment of spa tourism in Moravskosliezsky region. Key words: Business, European Union, Grants, Hospitality, Operational program, Spa, Support.

7 Obsah Úvod Kúpeľníctvo a hotelierstvo História kúpeľníctva v Českej republike Kúpeľníctvo v 20. a 21. storočí Význam a prínos kúpeľníctva História hotelierstva v Českej republike Hotelierstvo v Českej republike v 20 a 21 storočí Granty a dotácie v kúpeľníctve a hotelierstve Programové obdobie Programové obdobie Operačný program Podnikanie a inovácie pre konkurencieschopnosť (OP PIK) [13] Operačný program Výskum, vývoj a vzdelanie[13] Operačný program Zamestnanosť Integrovaný regionálny operačný program Operačný program Praha pól rastu ČR Program rozvoja vidieku Operačný program nadnárodnej spolupráce Central Europe Príklady rôznych výziev k predkladaniu projektov pre obor kúpeľníctvo a hotelierstvo IOP 12. Výzva 6.4.1a Národná podpora cestovného ruchu Podpora aktivít spojených s rozvojom cestovného ruchu na území Karlovarského kraja 35

8 Propagácia a riadenie Verejná infraštruktúra s služby Integrovaný rozvoj cestovného ruchu IPRÚ Luhačovicko Podnikateľská infraštruktúra a služby na území definovanom oblastí podpory Podnikateľká infraštruktúra a služby na území definovanom oblasťou podpory 3.1- IPRÚ Šumpersko Program Cieľ 3/Ziel 3 na podporu cezhraničnej spolupráce medzi ČR a Slobodným štátom Saskom Výzva Európske územie spolupráce ČR. Rakúsko Príklady podporených projektov z oblasti Hotelierstva a kúpeľníctva Analýza podnikateľského prostredia v oblasti cestovného ruchu a kúpeľníctva v Moravskosliezkom kraji Charakteristika Moravskosliezskeho kraju v oblasti cestovného ruchu Kúpeľníctvo v Moravskosliezskom kraji SWOT analýza cestovného ruchu a kúpeľníctva v Moravskosliezskom kraji Príklady podpôr podnikania pre Moravskosliezsky kraj Regionálny operačný program NUTS II Moravskosliezsko NÁRODNÍ PROGRAM PODPORY CESTOVNÍHO RUCHU - PODPROGRAM CESTOVÁNÍ DOSTUPNÉ VŠEM VÝZVA Č ROP MS - PRIORITNÍ OSA 2 - OBLAST PODPORY Podpora turistických oblastí v Moravskoslezském kraji na rok Dotační program Podpora turistických informačních center v Moravskoslezském kraji Úspešne podporené projekty Zhrnutie Záver... 71

9 5. Literatúra... 72

10 Úvod Postavenie Českej republiky vo svete vyplýva z jej ekonomického potenciálu a geografickej polohy. Ako malá krajina, ležiaca uprostred Európy, bez prístupu k hlavným zdrojom nerastného bohatstva, je jej ekonomika predurčená k závislosti na obchode s výrobkami alebo službami. Medzi tieto služby patrí nepochybne hotelierstvo a kúpeľníctvo, ktoré sa zaraďujú medzi súčasti národného a svetového trhu. Kúpeľníctvo je jedným z odvetví, ktoré je v Českej republike označované ako rodinné striebro. Má veľmi dlhú a slávnu históriu, ktorá je spätá s radou významných osobností kultúrneho, spoločenského, vedeckého a politického života. Česká republika je mimoriadne bohatá na minerálne pramene a liečebné kúpele. Toto spoločné dielo prírody a ľudí získalo ohlas nielen v republike, ale po celom svete a stalo sa dôležitým zdravotníckym a ekonomickým artiklom Českej republiky. Využívanie prírodných liečivých zdrojov, kúpeľov, pitie vody a kúpeľné liečenie patrí k najvyspelejším na svete. Počet miest, v ktorých sa v minulosti nachádzali na území Českej republiky kúpele, je viac ako 250. Celý rad upadol za zabudnutia a počet kúpeľných miest sa znížil na 37. Kúpeľníctvo prešlo tak obdobím rozvoja, ako aj devastácie a úpadku. V súčasnosti je kúpeľníctvo ako celok prosperujúcim odvetvím, ktoré je dlhodobo ziskové. Počet hostí sa v posledných rokoch stále zvyšuje, pričom stúpa počet samoplatcov na úkor pacientov, ktorých pobyt je hradený z prostriedkov niektorej zo zdravotných poisťovní. Rovnako stúpa aj počet zahraničných návštevníkov. Väčšina kúpeľných domov prešla rozsiahlymi rekonštrukciami a zlepšilo sa aj prostredie jednotlivých kúpeľných miest. Ďalším dôležitým odvetvím v Českej republike, ktoré je úzko späté s kúpeľníctvom je hotelierstvo. Historický vývoj hotelového priemyslu na území dnešnej Českej republiky je podobný ako jeho vývoj v Európe. Dôležitú úlohu mali hotelové kapacity na prelome 19. a 20. storočia, kde reprezentovali kúpeľné miesta, a tak i na území Českej republiky sa budovali honosné stavby kúpeľných komplexov. Zlom v hotelovom priemysle nastal po druhej svetovej vojne. Hotelierstvo v Európe bolo ovplyvnené vývojom spoločnosti a hospodárskou situáciou. 9

11 Povojnový vývoj a politické pomery na území Českej republiky po druhej svetovej vojne mali za následok znárodnenie priemyslových podnikov a zrušenie súkromného podnikania. Po roku 1948 bola vtedajšia Československá republika takmer vyradená z medzinárodného cestovného ruchu a rozvoj hotelového priemyslu bol dosť obmedzený. Opätovný zlom v hotelierstve nastal až na začiatku 90. rokov. Až v dnešnej dobe sa na území Českej republiky snažia vyrovnať úroveň hotelierstva so západnou Európou. Jedným z nástrojov, ktoré môžu pomôcť v rozvoji kúpeľníctva a hotelierstva na území Českej republiky sú granty a grantová podpora podnikania a rozvoja v týchto oblastiach. Cieľom tejto práce je vytvoriť ucelený prehľad možností získavania finančných prostriedkov pre túto oblasť. Pravá časť práce obsahuje teoretické poznatky ku skúmanej problematike hotelierstva a kúpeľníctva v Českej republike v 21.storočí a objasnenie pojmov Granty a Grantová politika. V praktickej časti je vykonaná analýza oblasti Moravskosliezskeho kraja, a možnosti podnikania v oblasti cestovného ruchu a kúpeľníctva v tomto kraji. Výstupom analytickej časti bakalárskej práce je SWOT analýza. I. Teoretická časť 1. Kúpeľníctvo a hotelierstvo Pravdepodobne už pred štyrmi tisíckami rokov vznikali najstaršie kúpele a bazény pri veľkých riekach protoindických1 miest. I v starom Egypte existovali kúpele z prepracovanou prevádzkou (podľa nájdených staroegyptských písomností), ktoré mimo iné poskytovali obyvateľom, pracujúcim na stavbe pyramíd, dodržovať hygienické potreby. Napríklad v Číne k najmarkantnejšiemu rozširovaniu kúpeľníctva došlo za dynastie Čou v rokoch pred. n. l. Kúpele boli pôvodne spoločné pre obe pohlavia. V Japonsku sa verejné kúpele začali budovať s rozvojom budhizmu. Ich teplota dosahovala až 50 C. Vďaka tejto vysokej 1 Protoindická kultúra či protoindická civilizácia bola staroveká kultúra nachádzajúca sa v povodí rieky Indus. Prvá známa mestská kultúra na indickom subkontinente. Zaberala veľkú časť dnešného Pakistanu a severozápad Indie. 10

12 teplote vody bolo potrebné prispôsobiť sa a navštevovať kúpele už od detstva. Neskôr sa pristúpilo k variantu kúpeľov oddelených pre mužov a ženy, čo samozrejme nezabránilo možnosti pozorovať nežnejšie pohlavie vo chvíľach relaxácie. Ako dokladajú zachovalé drevorezby a tušové kresby, kúpajúci robili pre tento účel v papierových medzi stenách otvory. Česká republika je mimoriadne bohatá na minerálne pramene a liečebné kúpele. Spoločné dielo prírody a ľudí získalo celosvetový ohlas a stalo sa dôležitým prameňom bohatstva krajiny. Využívanie prírodných liečivých zdrojov, kúpeľov, vôd a liečivých bahien má celosvetovo niekoľko ročnú tradíciu a české a moravské kúpele patria k najvyspelejším na svete História kúpeľníctva v Českej republike Kúpeľná tradícia začína už v 15. storočí[8], kedy boli vzácne minerálne pramene využívané k liečebným účelom. Zlatým vekom českého kúpeľníctva bolo 18. a 19. storočie. Počas tejto doby boli u každého kvalitnejšieho prameňa vybudované plničky a prvé kúpeľné domy. Dôležitú úlohu pri zakladaní hrali šľachtické rody a cirkev. Tých najprv hnala vidina finančných ziskov, prestíže a spoločenského uznania, cirkev zase popularizácia tzv. zázračných studničiek, pri ktorých zriaďovala kaplnky a pútnické miesta. Mnoho prameňov bolo prehlásených za zázračné v rámci barokového mariánskeho kultu. Postupom času začali v blízkosti zdrojov minerálnych a termálnych vôd, ložísk rašeliny, slatiny a bahna rásť kúpeľné miesta so špecifickou kúpeľnou architektúrou a veľkorysým urbanistickým poňatím. V 19. storočí sa kúpeľníctvo neustále rozvíjalo a zdokonaľovalo. A to ako samotné liečebné procedúry, ako aj kúpeľné centrá, ktoré svojim návštevníkom ponúkali stále lepšie služby. Stavali sa veľké kúpeľné domy a kolonády so zastrešovaním prameňov. Kúpeľné pobyty sa stávajú istou známkou spoločenského postavenia, kúpeľné mestá sa menia na spoločenské a kultúrne centra a križovatky cestovného ruchu. 11

13 České kúpeľníctvo sa v 19. storočí stáva pojmom, ktorého služby využíva klientela takmer z celého sveta, medzi nimi mnoho významných osobností tej doby. Kúpele ponúkali veľmi širokú škálu rozličných služieb a liečebných postupov, aplikovaných na rozličné nemoci a zranenia. A to všetko v krásnom prostredí kúpeľných centier, ktoré boli umiestnené väčšinou v malebnej prírode. Niektoré kúpele sa vyznačovali mimoriadnou architektúrou, poznačenou tvoriacim géniom výrazných architektov. V kúpeľoch Bohdaneč tak môžeme obdivovať stavby Josefa Gočára, v Mariánskych kúpeľoch prácu Josefa Schaffera a v Karlových Varoch prácu Hermanna Helmera. Svetový ohlas si získali predovšetkým západočeské kúpele. Medzi najvýznamnejších hostí týchto kúpeľov patrili: J. W. Goethe, F. Schiller, F. Chopin, L. van Beethoven či R. Wagner Kúpeľníctvo v 20. a 21. storočí Na úroveň českého kúpeľníctva čakali v priebehu 20. storočia ťažké skúšky. Kúpeľný život ochromila predovšetkým druhá svetová vojna a po nej nasledujúci odliv nemeckých obyvateľov z pohraničia, ktorí vytvárali potrebné ľudské zázemie. Toto všetko malo za následok veľkú redukciu liečebných miest. Ďalší pokles návštevnosti znamenalo rozdelenie Európy železnou oponou a poslednou ranou bola komunistická vláda, ktorá spôsobila znárodnenie a nešetrné zavádzanie ťažobného priemyslu v oblastiach výskytu kvalitných minerálnych vôd. Spoločenské zmeny po roku 1989 znovu oživili kúpeľný ruch a otvorili sa v Čechách nové možnosti. So zmenou životného štýlu dochádza k rozšíreniu štandardnej ponuky liečebných pobytov o nové formy relaxačných, regeneračných, skrášľovacích a antistresových programov, ktoré vhodne dopĺňa široká škála športových aktivít, hlavne golf, tenis, cyklotrasy a fitnes. Tieto špeciálne rozšírené programy ponúka približne štyridsať kúpeľných miest v Českej republike. 12

14 Medzi najvyhľadávanejšie patria napr. Karlove Vary, Bechyně, Bělohrad, Bohdaneč, Františkove Lázně, Jáchymov, Luhačovice, Mariánské Lázně, Poděbrady či Třeboň Význam a prínos kúpeľníctva Slovo kúpeľníctvo ma svoj základ v pojme kúpeľ vo význame kúpeľ. Existuje množstvo definícii, ktoré vo svojej podstate znamenajú to isté, ale sú viac či menej krkolomné a vyjadrujú niekoľko podstatných čŕt kúpeľníctva. Tými najdôležitejšími je zameranie na liečenie a obnovu fyzických a psychických síl ľudí, a to za využitia liečivých prírodných zdrojov ( vody, peloidy 2, plyny a klimatické podmienky). Ich účinok je úzko spojený so zmenou prostredia a miesta. Sústavou fyzických a psychických podnetov dochádza k zmene reaktivity a regulácie organizmu na kvalitatívne vyššiu úroveň. K čomu je však za potreby obdobie minimálne troch až štyroch týždňov ( v ČR sa za minimálnu dĺžku pobytu so zdravotným účinkom považuje 21 dní, napr. vo Francúzsku je to len 18 dní). Podľa ISPA ( International Spa Organization, Medzinárodná organizácia Kúpeľníctva) dnešné kúpele nadväzujú na tradičné liečebné kúpele, založené na minerálnych a termálnych prameňoch. V súčasnej dobe je kúpeľníctvo obohatené o moderné obory pôsobnosti, ktoré ponúkajú všetko podstatné pre relaxáciu, doplnenie energie a odstránenie bolestí. Súčasne kúpele sa zameriavajú na ľudí, ktorí chcú znížiť váhu. Tvarovať postavu, jednoducho odpočívať alebo sa luxusne a nadštandardne liečiť. 2 Rašelia obohatená o minerály, ktorá sa používa v podobe zábalov pri kúpeľných terapiách 13

15 Špecializujú sa teda na zdravý životný štýl, ktorý zahrňuje ako zdravú výživu, fitnes aktivity, telesné liečenie, tak i stresový management, liečebné vzdelávanie a duchovné metódy. Do systému kúpeľnej starostlivosti tak stále viac prenikajú nové trendy a tendencie, z ktorých najrozšírenejší je tzv. wellness, ktorý je možné definovať ako aktivity ľudí vedúce k pocitu uspokojenia a pohody, ktoré si vytvára jedinec súborom príjemných impulzov. Medzi ne patrí pohyb, príjemná hudba, regenerácia, pokoj, relaxácia, a v primeranej miere jedlo a pitie. Náplň kúpeľníctva je definovaná tzv. 6R alebo 6 základných funkcií, ktoré odrážajú potreby kúpeľných hosťov: 1. Liečenie (remedy) vlastné procesy balneace 3 2. Rehabilitácia ( rehabilitation) odstránenie následkov úrazu 3. Obnova (revitalize) proces obnovenia fyzických a duševných sil návštevníkov 4. Odpočinok (relax) zotavenie, oddych 5. Uvoľnenie (reflex) odpútanie sa od negatív súčasného životného štýlu 6. Potešenie (rejoice) získanie novej radosti zo života a životnej energie Základnú funkciu, ktorú kúpeľníctvo má, je liečenie, doliečovanie a prevencia ľudských ochorení. Funkciu liečenie ( remedy) odlišuje kúpeľníctvo od ostatných foriem zdravotného cestovného ruchu ( napríklad športovo rekreačný, wellness, beauty, vital). 3 Balneológia je náuka o liečivých vodách, kúpeľoch a ich účinkoch na ľudský organizmus. Kúpeľ je obecne sprchový alebo vaňový, širšie označenie označuje miesto, kde sa vykonávajú liečebné kúpeľné kúry. 14

16 Jednotlivé prínosy kúpeľníctva je možné zhrnúť do nasledujúcich štyroch bodov: 1. ekonomická efektívnosť pre jednotlivé kúpeľné zariadenia je daná pomerom príjmu a výdajov ( v kúpeľníctve pôsobia špecifické vplyvy, ktoré ovplyvňujú príjmy najmä lokalitou, veľkosťou a tradíciou miesta, štruktúrou klientely) 2. spoločenské prínosy zníženie potreby liekov úspory dávok nemocenského poistenia pre pacientov zníženie dôchodkových dávok pre invalidov 3. makroekonomické prínosy podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu tvorba pracovných príležitostí prispieva do platobnej bilancie tvorí príjmy štátneho rozpočtu rozvoj kúpeľníctva zaisťuje kumulovanie doprovodných aktivít ( ďalšie formy cestovného ruchu kongresový, poznávací, nákupný; celá rada kultúrnych a spoločenských akcií nadregionálneho významu hudobné a filmové festivaly, výstavy apod.; usporadúvanie významných športových akcií a udalostí napr. golfové a tenisové turnaje, jazdecké závody) 4. regionálny prínos vplyv na príjmy rozpočtu regiónu ( napr. odvod kúpeľných poplatkov do miestneho rozpočtu) vplyv na zvýšenie návštevnosti regiónu 15

17 priaznivo pôsobí na investičnú aktivitu celkové zvýšenie úrovne regiónu Na jednej strane je kúpeľníctvo neoddeliteľnou súčasťou zdravotného a sociálneho systému spoločnosti na strane druhej už svojou podstatou súčasťou turizmu, lebo plne vyhovuje definícii cestovného ruchu. S výnimkou ambulantnej formy tu totiž dochádza k presunu účastníka cestovného ruchu z miesta trvalého bydliska do miesta bydliska prechodného, a to na kratší časový úsek ( zahraničný = doba kratšia ako jeden rok, domáci = doba kratšia ako 6 mesiacov) História hotelierstva v Českej republike Hotelierstvo je neoddeliteľnou súčasťou cestovného ruchu[3], ktorého predmetom je výstavba, riadenie a organizácia hotelov a hotelových reťazcov, zabezpečovanie ich prevádzky a poskytovanie hotelových služieb. Predchodcovia hotelov tzv. ubytovacie hostince začali vznikať s rozvojom dostavníkovej dopravy, pošty a neskôr tiež železnice. Už na prelome 18. a 19. storočia sa za účelom ubytovania cestujúcich zrodil hotel. Názov pochádza z francúzštiny a po prvý krát bol použitý v roku 1760 v Londýne. V roku 1792 po revolúcii vo Francúzsku sa hotel, predtým sídlo iba pre bohatých a urodzených, stáva dostupným ako dom širokej verejnosti. Vznik veľkých luxusných hotelov je datovaný k prelomu 19. a 20. storočia, kedy rovnako vzniká prvé združenie hotelov v hotelové reťazce. História domácich hotelov je spojená predovšetkým s rozvojom kúpeľných oblastí od 2. polovice 19. storočia až do počiatku druhého desaťročia, v ktorých výstavba hotelov bola reprezentatívnou súčasťou kúpeľného miesta, a hotelové kapacity v ňom zohrávali dôležitú úlohu. Slávne obdobie svetoznámych, obzvlášť západočeských kúpeľov končí vypuknutím 1. svetovej vojny, v priebehu ktorej, podobne ako i v 2. svetovej vojne kapacity kúpeľov slúžili potrebám armády. I keď v období po prvej svetovej vojne boli rozvíjané snahy na obnovu kúpeľných pobytov, ale politický vývoj vo vtedajšej Európe bránil ich naplneniu alebo 16

18 ďalšiemu rozvoju. V období do 2. svetovej vojny bol cestovný ruch organizačne ovplyvňovaný Zväzom hotelierov a Spoločenstvom hostinských živností, ktoré sa podieľali na udeľovaní živnostenského oprávnenia k reštauračnému alebo hotelovému podniku. Podnikanie bolo vtedy prevádzkovane na remeselnom a živnostenskom základe. V 30. rokoch bolo postavených niekoľko moderných hotelov, z ktorých hotel Alcron ( dnes zrekonštruovaný hotel SAS) sa dlhodobo stal nositeľom hotelovej kultúry a gastronómie medzinárodného ohlasu. Pracovný tým bol zložený z najlepších odborníkov, ktorí dokázali toto pilotné postavenie preniesť a udržať dlho do povojnového obdobia. Povojnový vývoj s rýchlo postupujúcimi politickými zmenami mali za následok zoštátnenie nielen priemyslových podnikov, ale i zrušenie súkromného podnikania vôbec. Vtedajšie Československo bolo vyradené z medzinárodného cestovného ruchu. Koncepcia výstavby veľkých podnikových kolosov ťažkého strojárenstva si vyžiadala povinný prechod pracovníkov pohostinstiev do najrôznejších výrobných odvetvi. Na konci 60. rokov došlo k nápadným krokom prinášajúcim istý obrat vo vzťahu k cestovnému ruchu obzvlášť zahraničnému. Zahraničnú klientelu v tej dobe predstavovali z 2/3 obyvatelia východného bloku, t.j. Nemecko tvorilo 25% z celkového počtu návštevníkov za ním nasledovali turisti z Poľska, Maďarska a vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ocenenie umenia československých reprezentantov gastronómie svetovou verejnosťou vzbudilo záujem u vtedajších politických predstaviteľov a začínajú sa rozširovať a opravovať hotelové a reštauračné podniky. A to najmä preto, aby mohli odpovedať požiadavkám medzinárodnej klientely. Najväčšia štátna cestovná kancelária ČEDOK sa inšpirovala západným trendom budovania hotelových reťazcov a v roku 1965 vytvorila na území Českej republiky sieť Interhotelov. Tieto hotely slúžili predovšetkým pre zahraničný cestovný ruch a boli sústredené po celej vtedajšej Československej republike. 17

19 1.5. Hotelierstvo v Českej republike v 20 a 21 storočí Po politických a ekonomických zmenách v roku 1989 zaznamenal cestovný ruch v Československu a neskôr v ČR progresívny vývoj[9]. S vývojom cestovného ruchu a otvorením hraníc došlo na území ČR k hromadnému nárastu ubytovacích zariadení. V prvej polovici 90. rokov cestovný ruch rástol vyšším tempom, pričom domáci cestovný ruch stagnoval v prospech zahraničného. Z počiatku Čechov lákalo vycestovať len za hranice ich územia a orientovali sa predovšetkým na zeme Západnej Európy. V následujúcich rokoch v rámci výjazdového cestovného ruchu prevládali cesty do susedných zemí, k teplým moriam a stále viac Čechov túži poznať exotické krajiny mimo Európu. Z hľadiska príjazdu osôb nastala po roku 1989 zmena. Zatiaľ čo do roku 1989 prichádzali do vtedajšieho Československa turisti z východného bloku, tak po tomto roku sa obe zeme stali cieľom turistov z celého sveta. Príliv turistov od 2. polovice 90. rokov vyvolal značný dopyt po ubytovacích zariadeniach a to najmä v Prahe, a taktiež záujem medzi zahraničnými a miestnymi investormi. V prípade zahraničných investorov bol záujem umocnený nadpriemernými ziskami hotelových spoločností, ktorých tu dosahovali oproti pôvodným pätnástim zemiam EU. Domáci investori zase ťažili z regulovaného nájomného. Mnoho majiteľov činžových domov presťahovalo nájomníkov, aby mohli priestory využívať ako ubytovacie kapacity hotelového typu. To viedlo k nebývalému rozvoju hotelovej siete národných hotelových reťazcov a prenikaniu nadnárodných hotelových spoločností. Ale kvalita a úroveň hotelových služieb v ČR, nie je ešte zďaleka na takej úrovni ako v zemiach západného sveta. Zaznamenáva avšak veľký posun v rámci globalizácie hotelových reťazcov a skupín. Tie postupným prenikaním na miestny hotelový trh prinášajú nový štandard služieb, ktoré sú v ponuke v západnom svete. 18

20 Rok 2002 zaznamenal výraznejší prepad v návštevnosti Českej republiky. Hlavným dôvodom boli povodne. Výsledky však odrážali i ekonomickú stagnáciu v Nemecku a celkový vývoj v medzinárodnom cestovnom ruchu, ktorý ovplyvnili teroristické útoky, vojnové konflikty v Iraku a epidémia SARS. Prelomový bol nasledujúci rok, kedy Česká republika vstúpila do Európskej únie. Vtedy bol zaznamenaný vôbec najväčší nárast zahraničných turistov do ČR (19%). 19

21 2. Granty a dotácie v kúpeľníctve a hotelierstve Hlavnou náplňou tejto práce je nájsť a popísať rôzne možnosti získavania finančných prostriedkov pre rozvoj kúpeľníctva a hotelierstva za pomoci grantov k podpore podnikania a rozvoj v týchto zmieňovaných oblastiach. Táto kapitola bude teda kľúčovou časťou predkladanej práce. Grant alebo účelový dar je finančný príspevok na verejne prospešný účel, ktorý získava žiadateľ vo verejnej súťaži na základe predloženého projektu. Než ale v skutočnosti získame k dispozícii požadovanú finančnú injekciu, musíme splniť nasledujúce body. Postupom pre podanie grantovej prihlášky je nasledujúci zoznam. Ideálne by sme mali postupovať v nasledujúcom poradí ( niektoré body je možné vykonať súčasne). 1. Definovanie riešeného problému na čo konkrétne zháňame financie 2. Nájdenie vhodného dotačného programu 3. Preštudovanie všetkých dostupných informačných brožúr a materiálov (v prípade možnosti účasť na informačnom seminári) 4. Zostavenie riešiteľského kolektívu partnerov projektu 5. Zaistenie všetkých podkladových materiálov príloh k projektu 6. Vypracovanie projektu 7. Kontrola projektu 8. Finalizácia, tlač, kompletizácia a podpisy 9. Doručenie projektu 20

22 10. Podpísanie zmluvy ( v prípade úspechu) V tomto texte sa budeme špecializovať na bod číslo dva. Nájdenie vhodného dotačného programu pre obory kúpeľníctvo a hotelierstvo. Fondy Európskej únie[13] zahrňujú širokú paletu nástrojov finančnej pomoci a program technickej pomoci. Slúžia predovšetkým k podpore hospodárskeho rastu členských zemi, zlepšovanie vzdelanosti ich obyvateľstva a znižovanie sociálnych nerovností. Fondy EU predstavujú hlavný nástroj realizácie európskej politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Práce prostredníctvom nich sa rozdeľujú finančné prostriedky určene k znižovaniu ekonomických a sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a ich regiónmi a zároveň sa zvyšuje schopnosť Európskej únie ako celku čeliť výzvam 21. storočia. Regionálna politika Európskej únie, nazývaná tiež politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti ((HSS) či krátko kohézná 4 politika, je odrazom princípu solidarity vo vnútri Európskej únie, kde bohatšie štáty prispievajú na rozvoj chudobnejších štátov a regiónov, aby sa zvýšila kvalita života obyvateľov celej Európskej únie. Podľa európskych nariadení ma politika HSS za úlohu podporovať harmonický a udržiteľný rozvoj ekonomických činností, vysokú úroveň zamestnanosti, ochranu a zlepšovanie životného prostredia na území EU. Tretí pilier HSS predstavuje teritoriálnu kohézu, teda podporu územnej previazanosti a súdržnosti Únie. Významná úloha v tejto súvislosti patrí taktiež cezhraničnej, nadnárodnej a medzinárodnej spolupráci. V súlade s treťou a štvrtou kohéznou správou Európskej komisie sa regionálna politika orientuje na realizáciu lisabonskej stratégie. V strede záujmu spolu z dôrazom na udržiteľný rast, inovácie a konkurencieschopnosť stojí vytváranie otvorenej, flexibilnej a súdržnej spoločnosti s vysokou mierou zamestnanosti. Politika HSS patrí popri poľnohospodárskej politike k najvýznamnejším európskym agendám a Európska únia na ňu vynakladá viac než tretinu svojho spoločného rozpočtu. Je naplňovaná 4 Kohéza znamená súdržnosť 21

23 prostredníctvom štrukturálnych fondov a Fondu súdržnosti. Jedná sa celkom o tri hlavné fondy: Štrukturálny fond (SF) sú určene pre [1]chudobnejšie alebo inak znevýhodnené regióny (napr. vidiek a problémové mestské oblasti, upadajúce priemyslové oblasti, oblasti s geografickým alebo prírodným znevýhodnením, ako napríklad ostrovy, hornaté oblasti, riedko osídlené oblasti a pohraničné regióny). Peniaze zo SF sú čerpané v rámci niekoľko ročných cyklov, tzv. programových období a na základe definovania jasných cieľov a priorít. Európsky fond pre regionálny rozvoj (ERDF) je objemom peňazí najväčším zo štrukturálnych fondov. Zameriava sa na modernizáciu a posilňovanie hospodárstva ) má široký záber a zasahuje do mnohých oblastí). Podporované sú investičné ( infraštrukturálne) projekty, ako napr. výstavba ciest, podpora inovačných potenciálov podnikateľov, rozvoj a obnova športových areálov, rekonštrukcia kultúrnych pamiatok, výstavba zelene, výstavba a oprava infraštruktúry pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zavádzanie elektronickej verejnej správy apod. Európsky sociálny fond (ESF) podporuje aktivity v oblasti zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov. Svoje ciele dosahuje napríklad posilňovaním sociálnych programov členských štátov, pomáhanie rizikovým skupinám obyvateľov, podporu rovných príležitostí na trhu práce a zlepšovaním mobility pracovných síl v rámci EU. ESF podporuje neinvestičné (neinfraštruktúrne) projekty, ako napr. rekvalifikácia nezamestnaných, špeciálne programy pre osoby so zdravotným postihnutím, deti, mládež, etnické menšiny a ďalšie znevýhodnené skupiny obyvateľov, tvorba inovatívnych vzdelávacích programov pre zamestnancov, rozvoj inštitúcií služieb zamestnanosti, rozvoj vzdelávacích programov apod. Fond súdržnosti (FS) inak taktiež Kohézny fond, je na rozdiel od štrukturálnych fondov určený na podporu rozvoja chudobnejších štátov. Podobne ako u ERDF sú z neho podporované investičné projekty, avšak iba so zameraním na dopravnú infraštruktúru väčšieho rozsahu ( napr. transeurópske siete) a ochranu životného 22

24 prostredia, po novom aj na oblasť energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Členský štát má možnosti čerpať prostriedky z FS, pokiaľ jeho hrubý národný dôchodok na obyvateľa neprekročí 90% priemeru EU a má zostavený program vedúci k splneniu podmienok hospodárskeho zbližovania (tzv. konvergenčný program) Programové obdobie Pre predstavu mala v programovom období regionálna politika v Českej republike v európskom strednodobom rozpočtovom rámci (tzv. finančné perspektíva) vďaka štrukturálnym fondom a Fondu súdržnosti vyčlenené prostriedky vo výšky 347 miliardy eur. Regionálna politika sleduje tri ciele: Cieľ konvergencie[13] podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónu na úrovni NUTS 5 II s hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa nižším ako 75% priemeru tohto ukazovateľa pre celú Európsku úniu. Ďalej sú k čerpaniu z tohto cieľa spôsobilé štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HDN) na obyvateľa na obyvateľa je nižší ako 90% priemeru tohto ukazovateľ pre celú Európsku úniu. Tento cieľ je financovaný z ERDF, ESF a FS a v Českej republike pod neho spadajú všetky regióny súdržnosti s výnimkou Hl. m. Prahy. Bol realizovaný prostredníctvom ôsmych tematických operačných programov (OP Doprava, OP Životné prostredie, OP Podnikanie a inovácie, OP Výskum a vývoj pre inovácie, OP Ľudské zdroje a zamestnanosť, OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť, Integrovaný operačný program, OP Technická pomoc) a sedem regionálnych operačných programov (ROP 5 Skratka z francúzštiny- Nomenclature des unites Territoriales Statistique klasifikácia územných štatistických jednotiek Európskej únie, ktoré sú vytvorené pre štatistické účeli Európskeho štatistického úradu a pre porovnanie ekonomických ukazovateľov členských zemí EU. 23

25 NUTS II Severozápad, ROP NUTS II Moravskosliezko, ROP NUTS II Juhovýchod, ROP NUTS II Severovýchod, ROP NUTS II Stredná Morava, ROP NUTS II Juhozápad, ROP NUTS II Stredné Čechy). Cieľ Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti podpora regiónov na úrovni NUTS II alebo NUTS I, ktoré presahujú limity ukazovateľov pre zaradenie do cieľa konvergencie. Tento cieľ je financovaný z ERDF a ESF a v Českej republike pod neho spadá Hlavné mesto Praha. Bol realizovaný prostredníctvom dvoch tematických operačných programov ( OP Praha Konkurencieschopnosť a OP Praha Adaptabilita). Cieľ Európska[13] územná spolupráca podpora cezhraničnej spolupráce regiónov na úrovni NUTS III nachádzajúcich sa pozdĺž všetkých vnútorných a niektorých vonkajších pozemných hraníc a všetkých regiónov úrovne NUTS III pozdĺž námorných hraníc, ktoré su od seba obecne vzdialené najviac 150 km. Ďalej je podporovaná medzi regionálna a nadnárodná spolupráca regiónov. Tento cieľ je financovaný z ERDF a v Českej republike pod neho spadajú všetky regióny. Prostriedky bolo možné čerpať z deviatich operačných programov ( OP Cezhraničná spolupráca ČR Bavorsko; OP Cezhraničná spolupráca ČR Poľsko; OP Cezhraničná spolupráca ČR Rakúsko; OP Cezhraničná spolupráca ČR Sasko; OP Cezhraničná spolupráca ČR Slovensko; OP Medziregionálna spolupráca všetky štáty EU, Nórsko a Švajčiarsko; OP Nadnárodná spolupráca ČR, Rakúsko, Poľsko, časť Nemecka, Maďarsko, Slovinsko, Slovensko, časť Talianska a z nečlenských zemí časť Ukrajiny; Sieťový operačný program ESPON 2013 všetky členské štáty, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Island, kandidátske štáty EU; Sieťový operačný program INTERACT II všetky členské štáty) Programové obdobie V súčasnej dobe sa nachádzame v prípravnom programovom období , ktoré je v súlade s nadchádzajúcim rozpočtovým rámcom Európskej únie preto toto sedem ročné 24

26 obdobie. Konečná podoba finančnej alokácie pre Českú republiku nie je ešte v súčasnej dobe definitívne stanovená. Predpokladaná čiastka je približne stanovená na 20,5 miliárd euro. Presná suma bude ale ešte spresnená. Dňa 6. októbra 2011 Európska komisia [13] zverejnila balíček šiestich nových nariadení, ktoré budú po ich prejednaní a schválení tvoriť legislatívny základ pre podporu z Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre obdobie Jednými z najvýznamnejších kapitol európskeho rozpočtu v nadchádzajúcom období budú i tie, ktoré obsahujú fondy zamerané na podporu politiky súdržnosti, politiky rozvoja vidieku a spoločnej námornej a rybárskej politiky. Súhrnne sa tieto fondy budú nazývať Európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF). Ide o fondy ako: Európsky fond pred regionálny rozvoj (EFRR) bude sústredený viac [13] menej na podporu produktívnych investícii prevažne pre malé a stredné podniky, budovanie infraštruktúr pre základné služby občanom a podnikateľom, investície do výskumu a vývoju, do zaistenia vnútorného potenciálu regiónu a pre vytváranie sietí, spolupráce a výmenu skúseností; Európsky sociálny fond (ESF) bude podporovať vysokú úroveň zamestnanosti a kvalitných zamestnaní, mobilitu pracovných síl, povzbudzovať k vyššej úrovni vzdelávania a výcviku, podporovať rovnosť pohlavia, rovnaké príležitosti a nediskriminácia a ďalej aj sociálne začleňovanie a boj s chudobou; Fond súdržnosti (FS) bude zacielený na investície do infraštruktúry v oblastiach životného prostredia, dopravnej infraštruktúry európskeho významu a efektívneho využívania energie; Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieku (EZFRV) cieľom je podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, udržiteľné nakladanie s prírodnými zdrojmi a vyvážený rozvoj vidieckeho územia; 25

27 Náplň týchto fondov sa oproti zameraniu v minulom [13] roku moc nemení. Zámerom Európskej únie je, aby spomínané fondy maximálnym možným spôsobom prispeli k naplňovaniu stratégie EU 2020 Stratégia pre inteligentný a udržiteľný rast podporujúca začlenenie. Pre lepšie využitie týchto fondov v prospech stratégie EU 2020 vypracuje každý štát Dohodu o partnerstve, ktorú schvaľuje Európska komisia. K jej naplňovaniu prispievajú jednotlivé programy. I napriek tomu, že jedným z hlavných princípov pre nasledujúce programové obdobie je pokračovať v nastavenom systéme využívania európskych fondov, v systéme sa objavujú aj nejaké novinky, Okrem už spomenutého rozšírenia počtu zapojených fondov a ich nasmerovanie k naplňovaniu cieľov stratégie EU 2020 a zavedenie Dohody o partnerstve patria medzi novinky nasledujúce body: zníženie počtu cieľov na 2 ( Investície pre rast a zamestnanosť a Európska územná spolupráca); vyčlenenie 3 kategórie regiónov podľa parametrov ich ekonomickej výkonnosti; nastavenie systému predbežných podmienok; vyššia merateľnosť prínosu podporených operácií (dôraz na plnenie stanovených indikátorov); finančná závislosť na rýchlosti a kvalite čerpania ( výkonnostný rámec); znovuzavedenie pravidla N+3 pre časovú spôsobilosť výdajov; vyššia miera uplatnenia územne špecifického prístupu a využitia integrovaných nástrojov; vyššia miera uplatnenia finančných nástrojov na úkor dotácií; rozšírenie a špecifikácia spôsobu zjednodušeného vykazovania nákladov; zjednodušene a medzi fondmi zblížené pravidlá pre spôsobilosť výdajov; sprísnenie pravidiel pre vyplácanie záloh členským štátom 26

28 a ďalšie. Prípravy na programové obdobie prebiehajú v ČR už od roku V čele príprav je ministerstvo pre miestny rozvoj, spolupracuje však s celou škálou partnerov na národnej i regionálnej úrovni a prispieva tak k naplňovaniu princípov partnerstva. Pre nadchádzajúce programové obdobie sú pripravované nové programy, ktoré budú spolufinancované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF) Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Európskeho sociálneho fondu, Fondu súdržnosti, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieku a Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Proces prípravy programov prebieha súbežne na úrovni EU a na národnej úrovni. Programy pre programové obdobie boli vymedzené uznesením vlády ČR č. 867 zo dňa 28. Novembra Jedná sa o nasledujúce programy[13]: 1. Operačný program Podnikanie a inovácie pre konkurencieschopnosť(riadený Ministerstvom priemyslu a obchodu) program k dosiahnutiu konkurencieschopnej a udržiteľnej ekonomiky založenej na znalostiach a inováciách. Pojem konkurencieschopný zahrňuje schopnosť miestnych firiem presadzovať sa na svetových trhoch a vytvárať dostatok pracovných miest. Pojem udržitený zvýrazňuje dlhodobý horizont konkurenčnej schopnosti, čo zahrňuje aj enviromentálnu dimenziu hospodárskeho rozvoja. 2. Operačný program Výskum, vývoj a vzdelávanie (riadený Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchvi) investície do rozvoja ľudského potenciálu, ktoré sú jednými z dôležitých foriem verejných investícií. 3. Operačný program Zamestnanosť (riadený Ministerstvom práce a sociálnych vecí) zlepšenie ľudského kapitálu obyvateľov ČR a verejnej správy v ČR. 4. Operačný program Doprava (riadený Ministerstvom dopravy). 27

29 5. Operačný program Životné prostredie (riadený Ministerstvo životného prostredia). 6. Integrovaný regionálny operačný program ( riadený Ministerstvom pre miestny rozvoj) umožňuje vyvážený rozvoj územia, zlepšenie verejných služieb a verejnej správy a zaistenie udržateľného rozvoja v obciach, mestách a regiónoch.. 7. Program rozvoja vidieku (riadený Ministerstvom poľnohospodárstva) je nástrojom k čerpaniu dotácií z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieku. 8. Operačný program cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (koordinovaný na území Českej republiky Ministerstvom pre miestny rozvoj). 9. Operačný program cezhraničnej spolupráce medi Rakúskou republikou a Českou republikou (koordinovaný na území Českej republiky Ministerstvom pre miestny rozvoj). 10. Operačný program nadnárodnej spolupráce Central Europe (koordinovaný na území Českej republiky Ministerstvom pre miestny rozvoj) naväzuje na pôvodný operačný program nadnárodnej spolupráce Stredná Európa. Bude realizovaný na území 9 štátov: Rakúsko, Česká republika, Nemecko (regiómy Bádensko-Wurttembersko, Bavorsko, Berlín, Braniborsko, Meklenbursko Predné Pomoransko, Sasko, Sasko- Anhaltsko), Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko a Chorvátsko. 11. Operačné programy medziregionálnej spolupráce (koordinované na území Českej republiky Ministerstvom pre miestny rozvoj). 28

30 Operačný program Podnikanie a inovácie pre konkurencieschopnosť (OP PIK) [13] Operačný program je zameraný na: 1. Zvýšenie počtu firiem schopných posúvať či aspoň dosahovať technologickú hranicu vo svojom obore, pričom dôraz bude kladený na rozvoj podnikových výskumných, vývojových a inovačných kapacít a ich prepojenie s okolitým prostredím. 2. Rozvoj podnikania a inovácií v oboroch s nižšou znalostnou intenzitou, ktorý sa sústredí viac menej na podporu realizácie nových podnikateľských zámerov, vrátane rozvoja služieb vedúcich ku zvýšeniu konkurenčnej výhody jednotlivých firiem v medzinárodnom prostredí. 3. Posun k energeticky účinnému hospodárstvu, spočívajúcom predovšetkým na zväčšovaní energetickej účinnosti podnikateľského sektoru, využívaní obnoviteľných zdrojov energie a modernizácie energetickej infraštruktúry. Na základe strategických dokumentov EU a ČR a analýzy potrieb Českej republiky pre budúce obdobie kohéznej politiky boli pre OP PIK identifikované štyri vecne zamerané prioritné osy, a jedna prioritná osa na technickú pomoc, pre podporu z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj: Prioritná osa 1 Rozvoj výskumu a vývoja pre inovácia ; Prioritná osa 2 Rozvoj podnikania a konkurencieschopnosti malých a stredných firiem ; Prioritná osa 3 Účinné nakladanie s energiou, rozvoj energetickej infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov energie, podpora zavádzania nových technológií v oblasti nakladania s energiou a druhotných surovín ; 29

31 Prioritná osa 4 Rozvoj vysokorýchlostných prístupových sieti k internetu a informačných a komunikačných technológií ; Prioritná osa 5 Technická pomoc Operačný program Výskum, vývoj a vzdelanie[13] Intervencie v oblasti vzdelávania budú zároveň podporené systémovými zmenami, ktoré smerujú k skvalitneniu vzdelávacieho systému zeme. Oblasti intervencií OP VVV zahrňujú podporu rovnosti a kvality vo vzdelávaní, rozvoj lepších kompetencií pre trh práce, posilnenie kapacít pre kvalitný výskum a jeho prínos pre spoločnosť Podpora príjemcov zo všetkých stupňov vzdelávacej a vedecko-výskumnej sústavy bude rozdelená do 3 prioritných ôs: Prioritná osa 1 Posilňovanie kapacít pre kvalitný výskum ; Prioritná osa 2 Rozvoj vysokých škôl a ľudských zdrojov pre výskum a vývoj ; Prioritná osa 3 Rovný prístup ku kvalitnému predškolskému, primárnemu a sekundárnemu vzdelávaniu. Špecifickosťou OP VVV bude ako využitie viacej fondov, ktoré umožnia investície súčasne do výskumnej a vzdelávacej infraštruktúry a zároveň do ľudských zdrojov, tak tiež zacielenie podpory do všetkých regiónov ČR s rôznou socioekonomickou úrovňou Operačný program Zamestnanosť OPZ[13] je zameraný na podporu zamestnanosti, rovných príležitostí žien a mužov, adaptability zamestnancov a zamestnávateľov, ďalšieho vzdelávania, sociálneho začleňovania a boja s chudobou, zdravotných služieb, modernizácie verejnej správy a verejných služieb a podporu medzinárodnej spolupráce a sociálnych inovácií v oblasti zamestnanosti, sociálneho začleňovania a verejnej správy. 30

32 OPZ obsahuje 5 prioritných ôs rozdeľujúcich operačný program na logické celky, ktoré sú ďalej konkretizované prostredníctvom tzv. investičných priorít a ich špecifických cieľov. Tie vymedzujú aké aktivity a cieľové skupiny, resp. typy projektov môžu byť v rámci príslušnej prioritnej osy podporené. Prioritné osy sú nasledujúce: Prioritná osa 1 Podpora zamestnanosti a adaptability pracovnej sily ; Prioritná osa 2 Sociálne začleňovanie a boj s chudobou ; Prioritná osa 3 Sociálne inovácie a medzinárodná spolupráca ; Prioritná osa 4 Efektívna verejná správa ; Prioritná osa 5 Technická pomoc ; Integrovaný regionálny operačný program Ciele [13] programu sa zameriavajú na znižovanie územných rozdielov, skvalitnenie infraštruktúry a posilnenie konkurencieschopnosti v regiónoch. Ďalej na posilnenie verejných služieb, zamestnanosti a podpory vzdelanosti, ako jedného z pilierov zvyšovania kvality života obyvateľov, a posilnenie inštitucionálnej kapacity verejne správy Operačný program Praha pól rastu ČR Tento[13] operačný program nadviaže na operačný program Praha Adaptability a Praha Konkurencieschopnosť. Bude sa jednať o multifondový operačný program, tzn., že bude financovaný z Európskeho sociálneho fondu i z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a umožní tak podporu investičných projektov i rozvoj ľudských zdrojov Program bude podporovať využitie kvalitného ľudského a inovačného potenciálu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Ďalej sa zameria na podporu malých a stredných firiem a energetickej úspory. 31

33 Program rozvoja vidieku Program rozvoja[13] vidieku (PRV) prispeje k zlepšeniu stavu životného prostredia obnovou, zachovaním a zlepšením ekosystémov súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesníctvom a podporou účinného využívania zdrojov v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva. Ďalej umožní vytvoriť podmienky pre rast konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov, napomôže lepšej organizácií potravinového reťazca, vrátane spracovania poľnohospodárskych produktov a ich uvádzania na trh. Program bude taktiež podporovať diverzifikáciu ekonomických aktivít vo vidieckom priestore s cieľom vytvárať nové pracovné miesta a zvýšiť hospodársky rozvoj. Podporovaný bude komunitne vedený miestny rozvoj, ktorý prispieva k lepšiemu zacieleniu podpory na miestne potreby daného vidieckeho územia a rozvoji spolupráce aktérov na miestnej úrovni. Horizontálnou prioritou je predávanie znalostí a inovácií formou vzdelávacích aktivít, poradenstvom a spoluprácou v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva Operačný program nadnárodnej spolupráce Central Europe Stratégie [13] programu sa zameriavajú na výzvy, potreby a potenciál na nadnárodnej rovni, tj. cieľom je riešenie spoločenských problémov nadnárodného významu. V súčasnej dobe prebieha diskusia k obsahovému zameraniu, z ktorej doposiaľ vyplynuli nasledujúce témy: Prioritná osa 1 Spolupráca v oblasti inovácií s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť Strednej Európy zlepšenie udržitelnej väzby medzi aktérmi systému inovácií pre posilnenie regionálnej inovačnej kapacity v strednej Európe, zlepšenie znalostí a podnikateľskej zručnosti s cieľom podporiť hospodárske a sociálne inovácie v stredoeurópskych regiónoch; Prioritná osa 2 Spolupráca v oblasti nizkouhlikových stratégií v Strednej Európe vytváranie a realizácia riešenia zameraného na zvýšenie energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejnej infraštruktúre, zlepšenie územne založenej stratégie energetického plánovania a politiky prispievajúcej ku 32

34 zmierňovaniu klimatických zmien, zvýšenie kapacity pre plánovanie mobility vo funkčných mestských oblastiach s cieľom znížiť emisie CO 2 ; Prioritná osa 3 Spolupráca v oblasti prírodných a kultúrnych zdrojov pre udržiteľný rast v Strednej Európe rozvíjanie kapacity pre integrované riadenie ochrany životného prostredia s cieľom zaistiť ochranu a udržiteľné využívanie prírodného dedičstva a zdrojov, rozvíjanie kapacity pre udržiteľné využívanie kultúrneho dedičstva a zdrojov, zlepšenie riadenia životného prostredia funkčných mestských oblastí s cieľom vytvoriť z nich miesta kde sa bude lepšie žiť; Prioritná osa 4 Spolupráca v oblasti dopravy s cieľom zaistiť lepšie spojenie v Strednej Európe zlepšenie plánovania a koordinácie systému regionálnej osobnej dopravy s cieľom zaistenia vhodnejšieho napojenia na vnútroštátne a európske dopravné siete, zlepšenie koordinácie medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti nákladnej dopravy s cieľom zvýšiť využitie ekologických multimodálnych dopravných riešení. 33

35 II. Analytická časť 2.3. Príklady rôznych výziev k predkladaniu projektov pre obor kúpeľníctvo a hotelierstvo Voľba druhu operačného programu závisí na type projektu, na ktorý hľadáme zodpovedajúce finančné prostriedky. Uvádzam príklad výziev už prebehnutých. Ide s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že rovnaké či veľmi podobné výzvy búdu opätovne vyhlásene aj pre nasledujúce obdobie. 34

36 IOP 12. Výzva 6.4.1a Národná podpora cestovného ruchu Pre organizačné zložky štátu a nimi zriaďované príspevkové organizácie je vyhlásená národná podpora cestovného ruchu s nasledujúcimi podporovanými aktivitami: Zavedenie národného informačného systému Podpora marketingu na národnej úrovni a tvorby zdrojových databáz; Podpora prezentácie ČR ako destinácie cestovného ruchu. Dátum uzávierky pre podávanie žiadostí je a realizácia projektu musí byť ukončená najneskôr (Národná podpora cestovného ruchu. In: [online] [cit ]. Dostupné z: ) Podpora aktivít spojených s rozvojom cestovného ruchu na území Karlovarského kraja Predmetom podpory (Podpora aktivít spojených s rozvojom cestovného ruchu na území Karlovarského kraja. In: [online] [cit ]. Dostupné z: ) v maximálne výške 75% uznateľných nákladov s termínom ukončenia príjmov žiadostí boli: Koordinácia cestovného ruchu v regióne aktivity súvisiace s rozvojom a podporou ojedinelých krajských inštitúcií a aktivít, ktoré sa významným a charakteristickým spôsobom podieľajú na rozvoji cestovného ruchu v Karlovarskom kraji Vidiecka turistika podpora aktivít zo zameraním na cestovný ruch, podpora projektov so zameraním na návrat k prírode, projektov s tematikou ekofariem, agroturistiky apod. Tvorba propagačných materiálov a prezentácií turistických cieľov a kúpeľníctva vrátane tvorby internetových aplikácií a video prezentácií 35

37 Vytváranie, značení a propagácia tematických a náučných ciest Propagácia a riadenie Výbor Regionálnej rady regiónu súdržnosti Stredná Morava vyhlásil (dátum ukončenia príjmu žiadostí ) výzvu k predkladaniu projektových žiadostí v prioritnej ose 3 Cestovný ruch, oblasti podpory 3.4 Propagácia a riadenie (Propagácia a riadenie. In: [online] [cit ]. Dostupné z: ). Podporovanými aktivitami v rámci výzvy pre Strednú Moravu (Olomoucký a Zlínsky kraj) sú: 1. Komplexný a jednotný marketing turistickej destinácie využívajúci rôznych spôsobov komunikácie, ktorého sa účastní väčší počet verejných a privátnych subjektov v danej destinácií formou partnerstva 2. Vytváranie regionálnych a nadregionálnych produktov cestovného ruchu 3. Marketingová komunikácia nových a existujúcich regionálnych produktov cestovného ruchu 4. Zriadenie nového systému či rozšírenie existujúcich systémov kvality služieb (certifikácia) v turistickej destinácii 5. Založenie riadiacej štruktúry krajských agentúr a partnerských združení (organizácií cestovného ruchu), ktorého sa zúčastní väčší počet regionálnych subjektov z oblasti cestovného ruchu z verejného i privátneho sektoru, podmienkou je doba následného pôsobenia riadiacej štruktúry aspoň 5 rokov po ukončení projektu V podrobnejšej špecifikácii bodu 1 sa hovorí o možnosti dotácií v obore kúpeľníctva: Podporené budú tradičné formy marketingových komunikácií, najmä účasť a usporiadanie veľtrhov a výstav cestovného ruchu domácich i zahraničných, tvorba propagačných tlačovín ( tlačové a elektronické materiály), ďalej fam a press tripy, špeciálne prezentácia a zameranie na podporu a využitie tzv. eventu (akcií), ktoré 36