KNOWLEDGE ECONOMY AND AGRICULTURE IN THE NITRA REGION ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI

Transcription

1 KNOWLEDGE ECONOMY AND AGRICULTURE IN THE NITRA REGION ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI Mária FÁZIKOVÁ, Martin MARIŠ Department of Regionalism and Rural development Faculty of European Studies and Regional Development, Slovak Agricultural University in Nitra maria.fazikova@uniag.sk/martin.maris@uniag.sk Abstract / Abstrakt Agricultural development largely depends on how succesfully,there are in this branch of economy, generated and applied knowledge. Investment in knowledge, particularly in the form of scientific knowledge and technology is crucially influenced by the introduction of the principles of balanced and sustainable land management. However, at present the conditions for agricultural development vary significantly. The level of traditional agricultural science, technology and knowledge enhancement system is not adequate to accelerate innovations in agriculture. Keywords / Kľúčové slová: innovation in agriculture, knowledge economy, innovation performance, innovation barriers 1 ÚVOD Poľnohospodárstvo v 21. storočí prešlo významnými zmenami, ktoré kvôli zachovaniu konkurencieschopnosti vyžadujú významné inovačné zmeny. Najvýznamnejšou zmenou je, že rozvoj poľnohospodárstva je ťahaný globálnym dopytom, nie produkciou, tak ako to bolo v minulosti. Trh vyžaduje výrobky s vyššou pridanou hodnotou. 1 Centralizovaný štátny poľnohospodársky výskum len ťažko hľadá odpovede na túto výzvu. Trhové prostredie pre poľnohospodárske produkty sa dynamicky mení. Poľnohospodári, ak chcú prežiť, musia nepretržite inovovať. Je to súkromný sektor, ktorý nepretržite generuje znalosti, inovácie a technológie. Úloha 1 Bhargouti et al Barghouti, S. Kane, K. Sorby, and M. Ali Agricultural Diversification for the Poor: Guidelines for Practitioners. Agriculture and Rural Development Discussion Paper 1. World Bank, Washington DC.

2 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI súkromného sektora pri zavádzaní inovácií do poľnohospodárstva teda neustále rastie. Exponenciálny rast informačných a komunikačných technológií uľahčil prístup k iným typom informácií a znalostí. 2 Významne sa mení vzdelanostná štruktúra pracovníkov v poľnohospodárstve. Rastie podiel vysokokvalifikovaných ľudí so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Poľnohospodárstvo sa čím ďalej tým viac začleňuje do globálneho trhu. Domáci trh už nie je jediným, ktorý určuje dopyt po poľnohospodárskych produktoch. Výsledkom je že znalosti dovezené prostredníctvom poľnohospodárskych produktov zo zahraničia môžu byť významnejšie ako doma generované znalosti. Cieľom príspevku je poskytnúť pohľad na problematiku inovácií v poľnohospodárskych podnikoch Nitrianskeho kraja. Metodickým nástrojom na získanie primárnych podkladových údajov bol dotazník, ktorý bol distribuovaný v roku 2010 medzi všetky (456) poľnohospodárske podniky Nitrianskeho kraja, poberajúce niektorú z foriem podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Dotazníky boli distribuované poštou a ovou poštou. Celková návratnosť dotazníkov bola veľmi nízka (47), z čoho do spracovania bolo, vzhľadom na nedostatky vo vypĺňaní zahrnutých 33 dotazníkov. Tieto však prezentujú všetky právne formy hospodárenia na poľnohospodárskej pôde (obchodné spoločnosti, poľnohospodárske družstvá, súkromne hospodáriaci roľníci), aj všetky veľkostné skupiny poľnohospodárskych podnikov (malé podniky s výmerou obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy do 200 ha, stredné podniky s výmerou ha, veľké podniky s výmerou nad 1000 ha). 2 INOVÁCIE V POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOCH V NITRIANSKOM KRAJI V Nitrianskom kraji sa nachádzajú najprodukčnejšie pôdy v SR s najvyššou hodnotou pre pozemkové úpravy. Priemerný produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy je 68,6 bodov, pričom priemer za Slovensko predstavuje 44,4 bodov. Vysoký produkčný potenciál poľnohospodárstva v Nitrianskom kraji z neho robí strategické odvetvie, nakoľko sa tu vyprodukuje 1/3 všetkej poľnohospodárskej produkcie vyrobenej v SR. V tomto kraji je súčasne najvyššia zamestnanosť v poľnohospodárstve spomedzi všetkých krajov v SR, aj najvyšší počet poľnohospodárskych podnikov. Táto situácia však generuje rozvojové problémy Nitrianskeho kraja. Poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré je charakteristické nízkou tvorbou pridanej hodnoty. Zvyšovanie podielu pridanej hodnoty sa dosahuje až v procese spracovávania poľnohospodárskych surovín. Paradoxom Nitrianskeho kraja je, že napriek vysokej poľnohospodárskej produkcii, nachádza sa tu málo spracovateľských kapacít, čím sa znižuje potenciál regiónu pre rast pridanej hodnoty. Regionálny trh s poľnohospodárskymi produktmi 2 Napr. rozvoj GSP a geografických informačných systémov umožnili presné sledovanie a predpovedanie veľkosti produkcie v jednotlivých častoach sveta.

3 neexistuje, poľnohospodárske podniky sú napojené na národné a globálne trhy. Sú tak vystavené enormnému konkurenčnému tlaku, s ktorým sa vysporiadavajú rôzne. Tlak globálnych trhov na znižovanie cien poľnohospodárskych surovín núti poľnohospodárske podniky najmä k technologickým a procesným inováciám, ktoré im umožňujú zvyšovať produktivitu práce. Neustále roztváranie cenových nožníc medzi rastúcimi cenami vstupov do poľnohospodárstva a stagnujúcimi, resp. znižujúcimi sa cenami výrobkov spôsobujú neustále znižovanie ziskov poľnohospodárskych podnikov a tým aj ich pridanej hodnoty. To ich núti znižovať vstupné náklady a siahať tak po nových možnostiach výroby. 2.1 Význam zavádzania inovácií pre poľnohospodárske podniky Väčšina respondovaných poľnohospodárskych podnikov (viac ako 80 %) považuje v rámci firemnej stratégie zavádzanie inovácií za dôležité až veľmi dôležité. Najväčší význam prikladajú inováciám pri voľbe firemnej stratégie malé podniky s výmerou poľnohospodárskej pôdy do 200 ha. Tieto podniky, vzhľadom k nízkej koncentrácii kapitálu, pôdy aj pracovných síl majú nízku schopnosť presadiť sa na trhoch vysokými objemami produkcie (ako to robia veľké podniky), preto sú odberateľmi tlačení k neustálemu znižovaniu odbytových cien, čo ich spätne vedie k vyššej inovačnej aktivite. 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% Zanedbateľné Nie je dôležité Dôležité Veľmi dôležité Obrázok 1 Význam zavádzania inovácií pre firmy Napriek tomu že veľká väčšina manažérov poľnohospodárskych podnikov chápe význam inovácií a pre rozvoj firmy ich pokladá za dôležité až veľmi dôležité, so skutočný zavádzaním inovácií majú určité problémy, V období rokov zaviedlo produktové, procesné, resp. marketingové inovácia cca 70 % sledovaných poľnohospodárskych podnikov, pričom najnižšiu inovačnú aktivitu (60 %) deklarovali stredne veľké poľnohospodárske podniky (s výmerou ha obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy).

4 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% Nie Áno Obrázok 2 Podiel poľnohospodárskych podnikov ktoré v období rokov inovovali 2.2 Faktory podnecujúce inovácie v poľnohospodárskych podnikoch Hlavnými pohnútkami podnikov pri realizácii inovačných aktivít vo svojej firemnej štruktúre je predovšetkým zachovanie postavenia na trhu a dosahovanie konkurencieschopnosti na domácich aj zahraničných trhoch. Inovácie uvedených štruktúr prinesú pre podnik zníženie finančných nákladov, zjednodušenie výrobného procesu, resp. zvýšenie výnosov z predaja tovarov alebo služieb. Pre vybrané poľnohospodárske podniky v Nitrianskom kraji je dôležité z hľadiska inovatívnosti predovšetkým zachovanie a posilnenie trhovej pozície. Motívy poľnohospodárskych podnikov pre vývoj nových výrobkov/služieb/postupov sa líšia vzhľadom na ich veľkosť., kapitálovo silné podniky, s vysokou koncentráciou poľnohospodárskej pôdy a vysokým objemom produkcie, majú priaznivejšiu vyjednávaciu pozíciu oproti odberateľom. Nie sú nútené pristupovať na nevýhodné, časovo obmedzené zmluvy. Ich záujmom je rozšíriť si svoj trhový areál, prípadne preniknúť na nové trhy. poľnohospodárske podniky sú neustále vytláčané z trhu domácou aj zahraničnou konkurenciou, preto základným motívom pre ich inovácie je zachovanie si postavenia na trhu.

5 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% Zachovanie postavenia na trhu Posilnenie trhovej pozície Preniknutie na trh Iné Obrázok 3 Pohnútky podnikov pre zavádzanie inovácií 2.4 Informačné zdroje podnikov pre vznik inovácií I keď väčšina poľnohospodárskych podnikov inovuje, ani jeden nemožno označiť ako inovačný líder. a stredné poľnohospodárske podniky síce uvádzajú, že majú vlastné vývojové pracovisko, ktoré je sčasti pôvodcom inovácií, ide tu však o prispôsobovanie nápadov prinesených z externého prostredia. V niektorých prípadoch ich možno označiť ako inovačných nasledovníkov alebo skôr ako miernych inovátorov. Väčšina inovácií zavádzaných vo veľkých a stredných poľnohospodárskych podnikoch má pôvod v zahraničí, a dostáva sa prostredníctvom slovenských zastupiteľstiev, predávajúcich najmä technológie, techniku, chemikálie, biologický materiál a aditíva, do poľnohospodárskych podnikov. Tieto firmy sú mnohokrát iniciátorom a sprostredkovateľom moderných a inovatívnych možností, ktoré umožňujú zlepšovať poľnohospodársku výrobu. Slovenské výskumné inštitúcie centralizované v rámci rezortu pôdohospodárstva nie sú schopné svojimi kapacitami, infraštruktúrnou vybavenosťou ani ľudským potenciálom konkurovať veľkým zahraničným inštitúciám finančne podporovaným veľkými súkromnými firmami. Univerzitný poľnohospodársky výskum si udržiava určité pozície najmä v niektorých veľkých poľnohospodárskych podnikoch, najmä v tých kde manažment týchto podnikov má univerzitné poľnohospodárske vzdelanie a pretrvávajúce najmä osobné kontakty s vedeckými pracovníkmi univerzity. Zdrojom inovácií v malých podnikoch sú najmä vyššie spomenuté slovenské zastupiteľstvá zahraničných firiem. V týchto firmách je však dôležité aj rezortné poradenstvo a rezortné výskumné inštitúcie. Poľnohospodárske podniky neuvádzajú kontakty so Slovenskou akadémiou vied, žiadnou zahraničnou akadémiou vied resp. zahraničnou výskumnou inštitúciou.

6 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% Univerzita alebo VŠ pôsobiaca v SR Výskumná inštitúcia pôsobiaca v SR Iná zahraničná firma Iná firma pôsobiaca v SR Vlastné vývojové pracovisko Obrázok 4 Najvýznamnejšie informačné zdroje z ktorých podniky čerpajú nápady 2.5 Bariéry inovačného procesu v poľnohospodárskych podnikoch Bariéry inovatívnosti mikroekonomického prostredia vyplývajú na jednej strane zo vzťahu so subjektmi, organizáciami a orgánmi, s ktorými je podnik v bezprostrednom styku teda dodávatelia, odberatelia, konkurenti, inštitúcie, verejnosť atď. (vonkajšie bariéry), na druhej strane z uplatňovaného inovačného manažmentu (vnútorné bariéry). Všetky poľnohospodárske podniky, bez ohľadu na ich veľkosť a kapitálovú silu uvádzajú ako najvýznamnejšie inovačné bariéry vysoké náklady na vlastné inovácie a nedostatok finančných zdrojov na nákup inovácií zvonka. Medzi jednotlivými veľkostnými skupinami poľnohospodárskych podnikov sú v tomto stanovisku malé rozdiely. Pre stredne veľké a malé poľnohospodárske podniky je významnou bariérou aj nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Menšie podniky majú malú ochotu púšťať sa najmä do finančného rizika spojeného s neistým výsledkom inovačného procesu. Poľnohospodárske podniky stavajú na istote odbytu, marketing svojich produktov majú všeobecne málo rozvinutý, preto sa nechcú púšťať ani do rizika spojeného s predajom inovovaných produktov. Časť firiem odrádza zložitosť administratívneho a regulačného prostredia, najmä administratíva spojená s nákupom licencií, resp. administratíva a výška poplatkov spojená s prihlasovaním patentov.

7 Stre 0% 20% 40% 60% 80% 100% Vysoké náklady Nedostatok finančných zdrojov Nedostatok kvalifikovaných síl Príliš veľké riziko Príliš veľká domáca konkurencia Nedostatok kooperačných partnerov medzi firmami Neistý dopyt po inovatívnych produktoch a službách Zložitosť administratívneho/regulačného prostredia Nepotrebujeme inovovať, firma je úspešná Iné Obrázok 5 Bariéry brániace poľnohospodárskym podnikom v inovačných aktivitách 2.6 Podpora poľnohospodárskych podnikov v oblasti inovácií Pre posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva na globálnych trhoch externá podpora inovačných aktivít nevyhnutná. Jedným zo základných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom podpory inovácií. Prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky podniky dostávajú pomerne masívnu podporu, ktorú, ako je zrejmé z obrázku 6 využívajú najmä na nákup technológií (iné), na poradenstvo a na projekty zamerané na ochranu životného prostredia. V tomto prípade sú evidentné rozdiely vo štruktúre čerpania podpory medzi poľnohospodárskymi podnikmi rôznej veľkosti. Pokiaľ malé podniky vyžívali pomoc predovšetkým na zlepšovanie infraštruktúry firmy (vnútropodnikové cesty, sklady, hnojiská, skladovanie krmoví a pod.), na environmentálne projekty, a až v 70 % na nákup techniky a technológií, stredné a veľké firmy sa okrem predchádzajúcich zamerali aj na sofistikovanejšie formy podpôr a to na vývoj produktov, poradenstvo, resp. na vzdelávanie. Podniky nevyužili podporu (resp. v tomto období neboli vypísané dotačné tituly) na podporu vývozu, vedeckých a vývojových aktivít, spoluprácu s vedeckými a vývojovými inštitúciami a so štátnymi alebo súkromnými firmami.

8 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI 0% 20% 40% 60% 80% 100% Vývoj produktov Poradenstvo Firemná infraštruktúra Iné Vzdelávanie Začatie podnikania pre nové firmy Environmentálne projekty Obrázok 6 Druhy štátnej podpory poľnohospodárskych podnikov v oblasti inovácií Význam inštitucionálnej podpory inovácií je pre poľnohospodárske podniky nezastupiteľný. Cca 80 % podnikov odpovedalo, že nevie či by uskutočnilo, resp. určite by inováciu neuskutočnilo bez podpory nástrojov poľnohospodárskej politiky EÚ a SR. Nedoriešeným problémov pri poskytovaní inštitucionálnej podpory zostáva jej výberovosť vzhľadom na obmedzené rozpočtové zdroje. Inovácie sa takýmto spôsobom podporujú výberovo, ich šírenie nemá spojitý charakter. Šírenie inovácií vo vidieckom priestore má preto skôr náhodný charakter. 0% 20% 40% 60% 80% 100% Áno Nie Neviem Obrázok 6 Perspektíva uskutočnenia inovácie bez inštitucionálnej podpory

9 2.6 Prínosy zo zavádzania inovácií Prínos inovácií do existujúcich riešení a postupov znamená možnosť využitia nových prvkov, alebo zásadnú kvalitatívnu zmenu v doteraz zavedených štandardoch. Výsledky dotazníkového prieskumu dokazujú, že sa vďaka realizovaným inováciám podarilo vybraným podnikom rozšíriť výrobu, zväčšiť svoj podiel na trhu, znížiť prevádzkové náklady na jednotku výroby. To bolo možné realizovať zlepšením technologického vybavenia, modernizáciou strojov a zavádzaním lepších a efektívnejších postupov. Zníženie nákladov bolo cieľom, ktorý sa väčšina podnikov snažila v prvom rade realizovať. 0% 20% 40% 60% 80% 100% Zvýšenie rozsahu produktov a služieb Zväčšenie trhu alobo podielu na trhu Zvýšenie kvality tovarov a služieb Zvýšenie flexibility výroby Zvýšenie kapacity výroby Rozšírenie vedomostnej kapacity Rozšírenie siete kontaktov Zníženie pracovných nákladov na jednotku výroby Zníženie materiálových a energetických nákladov na jednotku výroby Zlepšenie environmentálnych vplyvov alebo bezpečnostných a zdravotných aspektov činnosti Splnenie predpisov alebo štantardov Iné Obrázok 7 Prínos zo zavádzania inovácií Z obrázku 7 je zrejmé, že existujú určité rozdiely v prínose inovácií medzi jednotlivými veľkostnými kategóriami poľnohospodárskych podnikov. Motiváciou

10 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA A POĽNOHOSPODÁRSTVO V NITRIANSKOM KRAJI malých podnikov k inováciám bola skôr snaha o zvýšenie objemu produkcie a zvýšenie svojho trhového potenciálu, motiváciou pre stredné a veľké podniky bola primárne snaha o zvyšovanie produktivity práce cestou znižovania jednotkových nákladov. Následná modernizácia priniesla zvýšenie kvality vyrábaného produktu resp. ponúkanej služby. Zníženie prevádzkových nákladov a lepšia kvalita ponúkaných výrobkov a služieb umožnilo podnikom posilniť svoje postavenie na domácom a zahraničnom trhu. Lepšia kvalita ponúkaných výrobkov a služieb a posilnenie trhovej pozície boli väčšinou sekundárnymi zámermi pri inovačných aktivitách firiem. 3 ZÁVER Slovenské poľnohospodárstvo sa v súčasnosti nachádza v zložitej ekonomickej situácii vyvolanej ekonomickou krízou, štrukturálnymi problémami, ale aj zlyhávajúcim trhom v dôsledku existencie mnohých externalít spôsobovaných najmä prílišnou reguláciou trhu. Manažéri všetkých typov poľnohospodárskych podnikov chápu význam inovácií ako zdroja ďalšieho rozvoja. Vysoká miera podkapitalizovanosti poľnohospodárskych podnikov však spôsobuje, že väčšina podnikov zaraďuje inovácie do svojich firemných stratégií iba v prípade, ak majú k dispozícii lacné externé zdroje pochádzajúce predovšetkým z grantov štátu a EÚ. Inovačné nápady do poľnohospodárskych podnikov prichádzajú predovšetkým zo zahraničia prostredníctvom predajných zastupiteľstiev zahraničných súkromných firiem. Najmä veľké a stredné poľnohospodárske podniky sa spoliehajú najmä na tieto zdroje inovácií. Postavenie slovenskej poľnohospodárskej vedy a výskumu je v tomto kontexte problematické. Centralizované a prevažne štátom financované výskumné a vzdelávacie inštitúcie sú v minimálnej miere prepojené na súkromné výrobné firmy, ktoré by na ziskovom princípe realizovali výsledky domáceho výskumu. Negeneruje sa tak potrebný dopyt po domácich znalostiach a inováciách, čím dochádza k neustálemu prehlbovaniu odcudzenosti medzi poľnohospodárskou vedou a praxou. POUŽITÁ LITERATÚRA [1]BARGHOUTI et al BARGHOUTI, KANE S., SORBY K., and ALI M Agricultural Diversification for the Poor: Guidelines for Practitioners. Agriculture and Rural Development Discussion Paper 1. World Bank, Washington DC [2]BUČEK, M., Slovensko 2013 ako poznatková ekonomika? : (reginálna dimenzia). In National and regional economics VI: international conference preceedings [elektronická zdroj]. Košice: technická univerzita v Košiciach, S [3]Enhancing Agricultural Innovation: How to Go Beyond the Strengthening of Research Systems The International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank, dostupné na www. worldbank.org/rural [4] FÁZIKOVÁ, M. a kol., (2005). Rozvoj vidieka v kontexte integrácie SR do EÚ. Záverečná správa 3. čiastkovej úlohy riešenej v rámci úlohy Štátneho programu

11 výskumu a vývoja Rozvoj vidieka a zmeny v potravinových vertikálach v kontexte integrácie SR do EÚ. Dostupné na [5] HALL, A.J Capacity Development for Agricultural Biotechnology in Developing Countries: An Innovation Systems View of What It Is and How to Develop It. Journal of International Development 19(5): [6] JANSSEN, W., and T. BRAUNSCHWEIG Trends in the Organization and Financing of Agricultural Research in Developed Countries: Implications for Developing Countries. ISNAR Research Report no. 22. The Hague: International Service for National Agricultural Research (ISNAR). [7] World Bank National Agricultural Technology Project: Implementation Completion Report. Washington DC: World Bank. Príspevok je výstupom projektu APVV REDIPE: Regionálne dimenzie poznatkovej ekonomiky