NÁRODNÁ SPRÁVA: SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Size: px
Start display at page:

Download "NÁRODNÁ SPRÁVA: SLOVENSKÁ REPUBLIKA"

Transcription

1 Candidate Countries Eurobarometer European Commission EUROBAROMETER VEREJNÁ MIENKA V KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH Zber údajov: február- marec 2004 Publikované: júl 2004 Candidate Countries Eurobarometer Spring The Gallup Organization, Hungary NÁRODNÁ SPRÁVA: SLOVENSKÁ REPUBLIKA Tento výskum bol objednaný a koordinovaný Generálnym riaditeľstvom pre tlač a komunikáciu. Záverečná správa nereprezentuje stanovisko Európskej komisie. Interpretácie a názory prezentované v tejto správe reprezentujú pohľad jej autorov.

2 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Zber údajov/ miestna expertíza: FOCUS Autori správy: Oľga Gyárfášová, Martin Slosiarik Koordinácia projektu: The Gallup Organisation, Hungary (Mr. Gergely HIDEG) Obsah Obsah...2 Úvod Úvod: ako sa žije na Slovensku Spokojnosť so životom...4 Súčasná osobná situácia v porovnaní so situáciou spred piatich rokov...7 Očakávaný vývoj osobnej finančnej situácie v najbližších piatich rokov Naliehavé problémy Slovenska Dôvera k inštitúciám Informácie o Európskej únii Subjektívna a skutočná úroveň znalostí...13 Znalosť základných faktov o EÚ...14 Informovanosť o rozšírení vo všeobecnosti a o vstupe Slovenska Zdroje informácií o EÚ...16 Európska únia v slovenských médiách Inštitúcie EÚ Podpora členstva v Európskej únii...20 Vývoj podpory pre členstvo v EÚ...20 Očakávané výhody z členstva...22 Podpora pre kľúčové politiky EÚ Čo znamená Európa Obraz Európskej únie...24 Fungovanie EÚ a výhody členstva...25 Úloha Európskej únie...25 Obavy z členstva v Európskej únii...27 Rozpočet Európskej únie Európska identita Inštitucionálna reforma Európskej únie...30 Špecifikácia výberovej vzorky...34 Dotazník...38 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 2

3 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Úvod Eurobarometer kandidátskych krajín (CC-EB) zbiera informácie v spoločnostiach, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii spôsobom, ktorý je úplne porovnateľný so štandardným Eurobarometrom realizovaným v pôvodných 15 členských krajinách EÚ. Eurobarometer kandidátskych krajín priebežne monitoruje podporu členstva v EÚ v jednotlivých krajinách a skúma postoje obyvateľov k európskym otázkam. Táto záverečná správa obsahuje výsledky prieskumu realizovaného na Slovensku vo februári a marci 2004 a zameriava sa na nasledujúce oblasti: spokojnosť so životom na Slovensku informovanosť a dôvera k vybraným inštitúciám EÚ znalosť základných faktov o EÚ podpora členstva Slovenska v EÚ význam a imidž EÚ inštitucionálna reforma EÚ V texte sú použité nasledujúce skratky: NČŠ-10: EÚ-25: označuje skupinu krajín, ktoré sa 1. mája 2004 stali členskými krajinami EÚ (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko) označuje skupinu krajín, ktoré sú v súčasnosti (po 1. máji 2004) členskými krajinami EÚ 3 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

4 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 1. Úvod: ako sa žije na Slovensku Viaceré sociologické výskumy ukazujú, že v slovenskej spoločnosti panuje veľká nespokojnosť s ekonomickou a sociálnou situáciou. Výrazná väčšina ľudí verí, že "ľudia ako oni" sa mali pred rokom 1989 lepšie. Zároveň ľudia vnímajú nové sociálne rozdiely ako nespravodlivé a citlivo pociťujú stratu sociálnych istôt. Kritický je nielen pohľad na vývoj v uplynulých rokoch, ale aj vyhliadky na ďalšie roky sú veľkou časťou obyvateľstva vnímané pesimisticky. Aj prvý pohľad na výsledky výskumu Eurobarometer ukazuje, že očakávania obyvateľov Slovenska pre nasledujúci rok i v dlhšom časovom horizonte sú značne pesimistické. A to aj napriek tomu, že vstup do Európskej únie je vnímaný pozitívne (57% ľudí si myslí, že vstup Slovenska do EÚ prinesie pre Slovensko výhody, 25% vyjadruje opačný názor, podrobnejšie pozri kapitolu 3.). Pritom pozitíva sa spájajú práve so sociálnymi a ekonomickými benefitmi. Aké sú hlavné príčiny prevažujúcich pesimistických postojov? V hľadaní príčin sa - podobne ako aj v iných transformujúcich sa krajinách - treba pozrieť späť na začiatok tranzície. Pád komunizmu vyvolal veľké očakávania, ktoré neboli ani nemohli byť - naplnené. Slovensko tiež zažilo komplikované obdobia najmä v súvislosti s rozpadom Československa, vznikom samostatného štátu 1.januára 1993, a nástupom autoritatívnej vlády v polovici 90.rokov. Slovensko najskôr muselo zviesť zápas o demokratický charakter krajiny, stať sa akceptovaným kandidátom pre integráciu do EÚ (a NATO) a až neskôr prišiel rad na závažné sektorové reformy. V súčasnosti na Slovensku prebieha paralelne viacero kľúčových reforiem (daňová reforma, dôchodková, sociálna, zdravotníctva a školstva), čo znamená pre obyvateľstvo istú sociálnu záťaž. Väčšina bežných ľudí si neuvedomuje dlhodobejšie výhody reforiem, vníma predovšetkým ich súčasné sociálne náklady. Pri analýze príčin pesimistických postojov treba mať na zreteli aj kultúrno-hodnotové dedičstvo po bývalom režime. Hodnotové orientácie majú značnú zotrvačnosť a menia sa len pomaly. Ide napr. o prílišné spoliehanie sa na štát, nedostatočný individualizmus v zmysle aktívnych životných stratégií, ale aj osobnej zodpovednosti. Samozrejme, popri týchto všetkých faktoroch pôsobí aj samotná ekonomická a sociálna situácia, ktorá sa pre niektoré skupiny obyvateľstva objektívne zhoršila. Závažným problémom Slovenska je pomerne vysoká nezamestnanosť, ktorá postihuje najmä niektoré regióny. Celkovo treba tiež zdôrazniť, že Slovensko je poznamenané hlbokými regionálnymi rozdielmi kým hlavné mesto Bratislava má prakticky nulovú nezamestnanosť, v niektorých okresoch východného Slovenska dosahuje miera nezamestnanosti až okolo 30 %. 1.1 Spokojnosť so životom Ako sme už uviedli, obyvatelia Slovenska vnímajú svoju osobnú životnú i celkovú ekonomickú situáciu krajiny značne pesimisticky. Zo všetkých nových členských krajín EÚ je podiel pesimistov najvyšší práve na Slovensku (na jar %). Tento fenomén má viacero dôvodov časť súvisí s hlbšími kultúrno-hodnotovými predpokladmi, časť sa týka aktuálnej situácie a dopadov balíka radikálnych reforiem, ktoré začala zavádzať súčasná vláda. Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku sú ľudia spokojnejší s osobnou situáciou ako s ekonomickou situáciou krajiny. Je fakt, že k negatívnemu vnímaniu prispievajú aj médiá, ktoré skôr zverejňujú negatívne správy, ale aj opoziční politici či odbory. Na druhej strane treba tiež zdôrazniť, že koalícia má isté rezervy v komunikácii s občanmi a vo vysvetľovaní reformných krokov. Na Slovensku sa však vysoká miera nespokojnosti deklarovanej vo výskumoch spája so slabým mobilizačným potenciálom. Ukázalo sa to aj začiatkom apríla 2004, kedy bolo na základe iniciatívy odborov a opozičných strán vyhlásené referendum o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády s cieľom predčasných parlamentných volieb. Napriek vysokej nespokojnosti s vládou a jej reformnou politikou sa na referende nezúčastnil dostatočný počet oprávnených voličov, takže hlasovanie bolo neplatné. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 4

5 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Tabuľka 1.1a Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude situácia v nasledujúcich 12 mesiacov lepšia, horšia alebo rovnaká, čo sa týka... Vášho života celkovo rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ ekonomickej situácie na Slovensku rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ finančnej situácie Vašej domácnosti rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ možností zamestnania na Slovensku rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ Vašej osobnej situácie v zamestnaní rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ Ak porovnávame percepciu obyvateľov Slovenska s obyvateľmi ďalších nových členov EÚ, ukazuje sa vyššia miera pesimizmu. Na druhej strane porovnanie výsledkov z jesene 2003 a jari 2004 ukazuje jasný trend stúpajúcej dôvery v ekonomiku krajiny. Konkrétne - podiel pesimistických očakávaní klesol zo 65% na 52%, vo vzťahu k finančnej situácii domácnosti z 59% na 48%. Tento pokles je najvýraznejší zo všetkých nových členských krajín. Výrazná zmena môže súvisieť s príchodom veľkých investorov (napr. automobilka KIA) koncom roka 2003, čo bolo masívne medializované a prezentované ako veľká hospodárska šanca pre krajinu. Zvýšenie zahraničných investícií sa dáva do súvislosti aj s novým daňovým systémom zavedením rovnej dane na úrovni 19 % od januára Koncom roku 2003 začala tiež mierne klesať vysoká miera nezamestnanosti. Podobný pokles pesimistických očakávaní nastal aj na jeseň Vtedy to pravdepodobne súviselo s parlamentnými voľbami a očakávaniami, ktoré ľudia mali vo vzťahu k novej vláde, resp. politickej zmene. Pokles pesimistických očakávaní vidíme aj vo vzťahu k finančnej situácii domácnosti. Napriek tomuto pozitívnemu trendu, podiel pesimistických očakávaní ostáva podstatne vyšší ako podiel optimistických či realistických očakávaní. Ďalší vývoj bude jednoznačne podmienený tým, ako sa prebiehajúce reformy prejavia na životnej úrovni občanov a do akej miery sa zvýšené priame zahraničné investície premietnu do situácie na trhu práce. Zo všetkých piatich sledovaných oblastí je relatívne najviac optimistických očakávaní spájaných s možnosťami zamestnania na Slovensku (25%) a so životom celkovo (22%), najmenej s finančnou situáciou domácností (12%). 5 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

6 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 60% 50% 40% 30% 20% Fig. 10% 0% VÁŠ ŽIVOT CELKOVO FINANČNÁ SITUÁCIA VAŠEJ DOMÁCNOSTI Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február Marec 2004 Trendy v krátkodobých očakávaniach /2000 Zima 2001 Jeseň 2002 Jeseň 2003 Jeseň 2004 Jar % 'budú rovnaké' % 'budú horšie' % 'budú lepšie' EKONOMICKÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...? (PREĆÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Ak sa pozrieme na krátkodobé očakávania ľudí podľa sociálno- demografických znakov, ukážu sa predovšetkým výrazné generačné rozdiely mladí ľudia sú podstatne optimistickejší ako najstaršia generácia. Vo vzťahu k spokojnosti s vlastným životom sú však optimistické očakávania väčšinové iba v najmladšej vekovej skupine (15-24 rokov). V očakávaniach celkovej spokojnosti so životom sa ženy prejavujú oveľa pesimistickejšie až 60% z nich očakáva zhoršenie, spomedzi mužov je to 40%. Celková spokojnosť so životom v nasledujúcich 12 mesiacoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých vekových kategóriách % 'budú lepšie' % 'budú horšie' Graf 1.1b rokov rokov rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...vášho života celkovo? FOCUS / GALLUP FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 6

7 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Iná je situácia v súvislosti s finančnou situáciou domácnosti vo všetkých vekových kategóriách prevládajú pesimistické očakávania, pričom najvyšší podiel optimistov je v mladšej strednej generácii (25-39 rokov). Ukazuje sa, že do očakávaní vo vzťahu k celkovej spokojnosti so životom sa premietajú aj iné ako čisto finančné hľadiská. Finančná situácia domácnosti v nasledujúcich 12 mesiacoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých vekových kategóriách % 'budú lepšie' % 'budú horšie' Graf 1.1c rokov rokov rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...finančnej situácie Vašej domácnosti? FOCUS / GALLUP Súčasná osobná situácia v porovnaní so situáciou spred piatich rokov Tabuľka 1.1b Ak porovnáte Vašu súčasnú osobnú situáciu so situáciou spred piatich rokov tak sa, podľa Vás, zlepšila, zostala rovnaká alebo sa zhoršila? zlepšila sa zostala rovnaká zhoršila sa nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ Percepcia zmien v osobnej situácii za uplynulých 5 rokov je na Slovensku kritickejšia ako v iných nových štátoch EÚ. Až 53 % obyvateľov Slovenska hovorí, že ich súčasná osobná situácia sa zhoršila, len pätina uvádza zlepšenie, štvrtina konštatuje nezmenenú situáciu (pozri tabuľku 1.1b). Obraz sa ukáže v ešte kritickejšom svetle, keď porovnáme percepciu Slovákov s priemerom všetkých krajín 25 členských krajín EÚ. V rámci EÚ 25 je zastúpenie pesimistov, optimistov a realistov zhruba rovnaké tretinové. Distribúcia v nových členských krajinách sa síce viac približuje Slovensku, ale miera kritických názorov je na Slovensku vyššia (53 % v porovnaní s 44 % v NČŠ 10). Najdiferencujúcejším faktorom je opäť vek. Najstaršia veková skupina vidí pozitívne zmeny iba v celkom ojedinelých prípadoch. Očakávania pre najbližších 5 rokov sú na Slovensku distribuované podobne ako v NČŠ 10 v priemere optimistov je viac ako pesimistov (37% v porovnaní s 28%). V tomto prípade je dokonca na Slovensku mierne viac optimistov ako v NČŠ 10 (o 4 percentuálne body). 7 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

8 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Očakávaný vývoj osobnej finančnej situácie v najbližších piatich rokov Tabuľka 1.1c Očakávate, že v priebehu najbližších piatich rokov sa Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší? zlepší sa zostane rovnaká zhorší sa nevie Slovensko Nové členské štáty EÚ Očakávania pre budúcich 5 rokov úzko súvisia s tým, ako respondenti vnímajú minulých 5 rokov tí, ktorí zažili zlepšenie sú častejšie optimisticky naladení aj do budúcnosti. Očakávania žien sú menej optimistické ako mužov napr. 58% žien očakáva, že sa ich finančná situácia zhorší, u mužov je podiel pesimistov v tejto otázke iba 42%. Rozdiely podľa veku sú veľmi výrazné v kategórii ročných je podiel optimistov vo vzťahu k osobnej situácii až 61%, vysoký podiel (52 %) je aj v mladšej strednej generácii (25-39 rokov). S pribúdajúcim vekom však optimistické očakávania prudko klesajú. Hranicou, na ktorej sa životné perspektívy lámu, je 40 rokov. Očakávaný vývoj osobnej situácie - v najbližších piatich rokoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých vekových kategóriách % 'zlepší sa' % 'zhorší sa' Graf 1.1d rokov rokov rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Očakávate, že v priebehu najbližších piatich rokov sa Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší? FOCUS / GALLUP Celkovo sa dá povedať, že sú to práve vekové, generačné rozdiely, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú životné nastavenie ľudí. Je to logické a úzko to súvisí nielen s lepšou pripravenosťou mladých ľudí na zmeny v ekonomike, ktoré súviseli s prechodom zo socialistickej ekonomiky na trhovú, ale aj s európskou integráciou. Pre staršiu generáciu sú nové podmienky väčšej konkurencie ťažšie prijateľné, ťažšie sa prispôsobia. Dá sa povedať, že zmeny vnímajú skôr ako ohrozenie a nie ako novú výzvu, novú príležitosť. Súvisí to s tým, že mladí ľudia sú lepšie vybavení zručnosťami dôležitými pre individuálnu úspešnosť v podmienkach medzinárodnej konkurencie. Mnohí mladí ľudia už stihli získať aj medzinárodné vzdelanie, skúsenosti zo zahraničia, sú lepšie pripravení jazykovo, čo im celkovo dodáva viac prirodzeného sebavedomia. Staršie vekové skupiny nie sú už v takej miere flexibilné. Postoje k životnej situácii sú podmienené aj finančnou situáciou. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 8

9 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO V skupine ľudí starších ako 60 rokov zlepšenie očakáva len 15%, čo nepochybne súvisí nielen s ekonomickými, ale aj celkovými životnými vyhliadkami. V súčasnosti životné pocity starších ľudí ovplyvňuje aj neistota spájaná s reformou zdravotníctva a dôchodkovou reformou. Najmladšia veková skupina je presne v opačnej situácii vstupuje na trhu práce, vo väčšine lepšie pripravená na konkurenciu, navyše vstupom do Európskej únie sa ich možnosti práce i celkového uplatnenia výrazne rozšírili. Očakávania obyvateľov Slovenska sa líšia aj podľa toho, v ktorom regióne žijú. Najoptimistickejší sú obyvatelia Bratislavského kraja (48% očakáva zlepšenie osobnej situácie v najbližších piatich rokoch). Je to pochopiteľné, keďže tento kraj je ekonomicky najsilnejší, tu je lokalizovaná najväčšia časť zahraničných investícií a vyznačuje sa aj nízkou nezamestnanosťou. Obyvatelia ďalších troch regiónov Slovenska sa vo svojich očakávaniach výrazne nelíšia. Očakávaný vývoj osobnej situácie - v najbližších piatich rokoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých regiónoch Slovenska % 'zlepší sa' % 'zhorší sa' Graf 1.1e Bratislavský kraj Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 ostatné západné Slovensko stredné Slovensko východné Slovensko Otázka: Očakávate, že v priebehu najbližších piatich rokov sa Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší? FOCUS / GALLUP 9 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

10 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 1.2 Naliehavé problémy Slovenska V rebríčkoch najzávažnejších problémov, ktorým Slovensko čelí, dlhodobo dominujú nezamestnanosť a životná úroveň. Väčšina populácie práve tieto sociálne otázky vníma najcitlivejšie. Nie je preto žiadnym prekvapením, že väčšina obyvateľov Slovenska (60%) uviedla práve nezamestnanosť ako najväčší problém, ktorému Slovensko musí čeliť. Problém nezamestnanosti však netrápi len Slovensko. Aj pre obyvateľov všetkých 25 krajín EÚ je to problémom číslo 1 (v priemere ho uviedlo 47% obyvateľov). Rovnaké je aj poradie pre ekonomickú situáciu na Slovensku i v ďalších krajinách je považovaná za problém číslo 2. Pre pristupujúce krajiny je pálčivým problém aj zdravotníctvo, ktoré trpí nedostatkom verejných financií. Nižšiu naliehavosť má problém kriminality. Slovensko poradie Tabuľka 1.2 Najväčšie problémy, ktorým musí krajina momentálne čeliť PROBLÉMY Slonensko (%) NČŠ-10 (%) EU-25 (%) NČŠ-10 poradie 1 nezamestnanosť ekonomická situácia systém zdravotnej starostlivosti rastúce ceny/ inflácia kriminalita dôchodky vzdelávací systém EU-25 poradie 7 bývanie daňový systém iné (SPONTÁNNE) terorizmus ochrana životného prostredia prisťahovalectvo verejná doprava obrana/ zahraničná politika Celkovo môžeme povedať, že sedem najdôležitejších problémov je pre Slovensko rovnakých ako pre NČŠ 10. Ak porovnávame túto skupiny štátov s EÚ 15 vidíme dva výrazne rozdiely v týchto štátoch sú citlivejšie posudzované problémy imigrácie a terorizmu. Slovenskí občania ich však zaradili na nižšie priečky rebríčka naliehavosti oba problémy uviedlo len 1% respondentov. Vo vnímaní problémov nie sú výraznejšie rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Výnimku predstavuje väčšia citlivosť starších ľudí na problém dôchodkov. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 10

11 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 1.3 Dôvera k inštitúciám Dôvera k najvyšším ústavným inštitúciám (najmä k vláde a k parlamentu) je premenlivá a mení sa aj v závislosti od fázy volebného cyklu. Najdôveryhodnejšími inštitúciami na Slovensku sú elektronické média (rozhlas a televízia, ktorým dôveruje 71%, resp. 68% respondentov). Nasleduje armáda, ktorej dôveruje 63% ľudí, tlač (57%) a charitatívne a dobrovoľnícke organizácie (52%). Tieto inštitúcie majú podobne vysokú dôveru aj v NČŠ 10. Celkovo v EÚ 25 je najdôveryhodnejšiu inštitúciou armáda, ktorá sa na Slovensku umiestnila na 3.mieste. Výrazný rozdiel medzi úrovňou dôvery je v prípade polície, ktorá je v EÚ 25 druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou (61% dôverujúcich), v NŠČ vystupuje až na desiatom mieste. Nízka dôvera pravdepodobne súvisí s tým, že polícia bola v minulom režime strážcom politického poriadku a represívnou zložkou, v nových podmienkach nie je veľmi efektívna v boji proti kriminalite a organizovanému zločinu. Európska únia má na Slovensku vyššiu dôveru ako v nových členských štátoch (+ 7 bodov), aj ako v EÚ 25 (+ 6 bodov). Na druhej strane priemer EÚ 25 o niečo viac dôveruje OSN. Veľký rozdiel v úrovni dôvery medzi NČŠ a EÚ 25 vidieť tiež v prípade vlády a parlamentov. V NČŠ sú tieto inštitúcie značne nestabilné a do nedôvery k nim sa premieta i celková nespokojnosť s politickou i ekonomickou situáciou. Na Slovensku na jar 2004 Národnej rade dôverovalo len 19% občanov, vláde len 17%. Priemer za EÚ 25 predstavuje 35%, resp. 28% dôverujúcich. Priepastný je aj rozdiel v úrovni dôvery v spravodlivosť a právny systéme na Slovensku 16% dôverujúcich, v EÚ 25 45%. V prípade tejto inštitúcie sa Slovensko líši aj od NČŠ (- 11 bodov). Tieto nízke hodnoty odrážajú problém slabej vymožiteľnosti práva, súdnych prieťahov i korupcie. Rezort spravodlivosti od roku 2002 pracuje na reforme súdnictva a prísnom postihu prípadov korupcie, avšak posilnenie dôvery verejnosti v právny systém je dlhodobý proces. Tabuľka 1.3 Dôvera k vybraným inštitúciám Slovensko Nové členské štáty EÚ-25 skôr skôr nedôveruje skôr skôr ne- skôr skôr ne- dôveruje nevie dôveruje dôveruje nevie dôveruje dôveruje nevie rozhlas televízia armáda tlač charitatívne a dobrovoľnícke organizácie Európska únia OSN náboženské inštitúcie polícia odbory veľké firmy Národná rada SR Vláda SR spravodlivosť/ právny systém Slovenska politické strany FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

12 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Vývoj dôvery k vláde, parlamentu, politickým stranám a demokracii na národnej úrovni ukazuje, že sa mení v závislosti od volebného cyklu. V roku 2001 (rok pred parlamentnými voľbami 2002) bola úroveň dôvery podobne nízka ako je v súčasnosti rok a pol po týchto voľbách. Relatívne vyššie hodnoty dôvery sa ukazujú na jar 2003, čiže krátko po parlamentných voľbách Dôvera v politický systém 50% % 'skôr dôveruje Vláde SR' 40% % 'skôr dôveruje Národnej rade SR' % 'skôr dôveruje politickým stranám' % 'skôr+úplne spokojný/-á s národnou demokraciou' 30% 27 20% % % 2001 Jeseň 2002 Jar 2003 Jeseň 2003 Jar 2004 Graf 1.3 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február Marec 2004 Otázka 1: Rád/rada by som sa Vás spýtal/-a na to, do akej miery dôverujete niektorým inštitúciám. Povedzte mi, prosím, pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či tejto skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete? (PREČÍTAJTE) Otázka 2: Ste celkovo úplne spokojný/-á, skôr spokojný/-á, nie veľmi spokojný/-á alebo vôbec nie spokojný/-á s tým, ako funguje demokracia na Slovensku? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Zo štyroch sledovaných parametrov politického systému, Slovensko dosahuje najnižšiu úroveň dôvery k politickým stranám (8%), priemer za NČŠ 10 je však ešte o jeden bod nižšia. Obyvatelia Slovenska sú veľmi nespokojní s úrovňou demokracie 17 %, čo je druhá najnižšia po Poľsku, kde dosahuje iba 16%. Mimoriadne nízka úroveň dôvery v politický systém súvisí s celkovou nespokojnosťou s politickými aktérmi, ale aj s nestabilitou politických strán, odcudzením politického systému, nízkou zodpovednosťou politických elít, ale aj neschopnosťou a nemožnosťou občanov prinútiť politikov k vyššej responzívnosti a zodpovednosti. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 12

13 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 2. Informácie o Európskej únii Otázka informovanosti občanov o Európskej únii bola na Slovensku, podobne ako v iných pristupujúcich krajinách, široko diskutovanou témou. Najmä pred referendom o vstupe do EÚ na jar 2003 sa vláda snažila informačnou kampaňou zvýšiť úroveň znalostí, keďže informovanosť je podmienkou záujmu a ten zase podmienkou účasti na všeľudovom hlasovaní. Je tiež všeobecne známe, že informovanosť zvyšuje podporu pre členstvo v EÚ. Slovensko bolo z hľadiska podpory verejnosti pre vstup v odlišnej situácii ako iné kandidujúce krajiny. Do roku 1998 otázka nestála tak, či Slovensko chce alebo nechce vstúpiť do EÚ, ale či bude Slovensko na prijatie kvalifikované a či únia bude ochotná Slovensko prijať. Široký politický konsenzus o vstupe, i oneskorená a nekonfliktná diskusia o európskej budúcnosti Slovenska vyústila v nižší záujem obyvateľov Slovenska o túto tému. Viaceré výskumy poukázali i na to, že podpora vstupu do EÚ bola síce vysoká, ale značne plytká, postavená skôr na všeobecnej ideologickej a emocionálnej podpore, než na zargumentovanej racionálnej a kvalifikovanej podpore. Podobná situácia však bola aj v iných pristupujúcich krajinách. 2.1 Subjektívna a skutočná úroveň znalostí Väčšina obyvateľov Slovenska vníma svoje znalosti o Európskej únii ako mierne podpriemerné (priemerná známka je 4,36 na 10 bodovej stupnici). Priemerná známka však zaraďuje obyvateľov Slovenska medzi lepšie informovaných. Distribúcia odpovedí ukazuje, že podobne ako v iných krajinách, najzastúpenejšou známkou pri sebahodnotení úrovne znalostí je stredná hodnota 5 (24%). V porovnaní s NČŠ 10 sú na Slovensku o niečo častejšie zastúpené odpovede 2 a 3 (+ 3 body). Subjektívne hodnotenie znalostí o EÚ 30 Slovensko NČŠ Graf 2.1a Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec neviem vôbec nič Otázka: Ako hodnotíte svoje znalosti o Európskej únii, jej politike a inštitúciách? Použite nasledujúcu stupnicu. (UKÁŽTE KARTA SO STUPNICOU) viem veľmi veľa FOCUS / GALLUP Úroveň subjektívne hodnotenej informovanosti súvisí s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním hodnotia úroveň svojej informovanosti vyššie (priemerná známka 5,6), ako ľudia so základným vzdelaním (priemerná známka 3,9). 13 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

14 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Vek nie je v tomto prípade výrazným diferenciačným faktorom, subjektívne vnímaná úroveň informovanosti sa však líši podľa rodu muži sa považujú za informovanejších (priemerná známka 4,6), ako ženy (priemerná známka 4,1). Tento vzor sociálno-demografických korelácií sa opakuje aj v iných krajinách. Platí tiež, že svoju úroveň informovanosti vyššie hodnotia tí, ktorí radi diskutujú o politike s inými, majú záujem o informácie o EÚ a aj ich sledujú. Znalosť základných faktov o EÚ Úroveň znalostí o niektorých základných faktoch týkajúcich sa Európskej únie je na Slovensku v niektorých aspektoch vyššia ako v NČŠ 10 ako celku, v iných nižšia, v niektorých je presne na úrovni priemeru NČŠ i EÚ 25. Slováci sú najlepšie informovaní o hlavnom symbole EÚ - zástave. Až 93% správne uviedlo, že európska zástava je modrá so žltými hviezdami. Presne polovica respondentov správne uviedla, že poslanci EP sú priamo volení občanmi. Na druhej strane, len zhruba tretina respondentov správne uviedla, že EÚ má vlastnú hymnu a každý rok sa koná Európsky deň. V oboch týchto prípadoch je úroveň znalostí na Slovensku podpriemerná. Zaujímavé je aj porovnanie NČŠ 10 a EÚ 25 v pristupujúcich krajinách je úroveň vedomostí vyššia ako je priemer za celú EÚ 25. Úroveň znalostí Slovákov, ale aj NČŠ 10, je však celkovo nižšia v otázkach týkajúcich sa fungovania EÚ, ako napr. prezident EÚ alebo termín konania nasledujúcich volieb do EP. Celková priemerná hodnota správnych odpovedí je na Slovensku 3,8 na desaťbodovej stupnici. Znalosť základných faktov o EÚ % správnych odpovedí Európska zástava je modrá so žltými hviezdami (P) Poslanci EP sú volení priamo občanmi EÚ (P) EÚ má vlastnú hymnu (P) Každý rok je vo všetkých členských krajinách EÚ Európsky deň (P) Európske spoločenstvo bolo vytvorené po 1. svetovej vojne (N) Prezident EÚ je volený priamo občanmi EÚ (N) EÚ sa v súčasnosti skladá z 12-tich členských štátov (N) Centrály EÚ sú v Štrassburgu (N) Ďalšie voľby do EP sa budú konať v júni 2006 (N) Každá hviezda na Európskej zástave predstavuje jednu členskú krajinu (N) Slovensko NČŠ-10 EÚ 25 Graf 2.1b Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Mohli by ste mi, prosím, povedať, či nasledujúce výroky o Európskej únii sú, podľa Vás, pravdivé alebo nepravdivé? FOCUS / GALLUP Súvislosť medzi subjektívnou a aktuálnou informovanosťou je na Slovensku vysoká (Pearsonov korelačný koeficient predstavuje 0,386). Úroveň znalostí je veľmi rozdielna v závislosti od socio-demografických skupín diferencujúcimi faktormi sú predovšetkým vek a vzdelania. Napr. medzi ľuďmi vo veku je priemerná hodnota správnych odpovedí 4,2, kým vo vekovej kategórii nad 60 rokov iba 3,0. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 14

15 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Ešte výraznejšie sú nožnice roztvorené medzi ľuďmi so základným a vysokoškolským vzdelaním (3,1 vs. 5,1); muži sú informovanejší ako ženy (4,2 vs. 3,4); obyvatelia Bratislavského regiónu sú informovanejší ako obyvatelia zvyšku Slovenska (5,1 vs. 3,6). Informovanosť o rozšírení vo všeobecnosti a o vstupe Slovenska Všeobecne povedané, väčšina obyvateľov Slovenska sa necíti dostatočne informovaná o vstupe krajiny do EÚ, ktoré sa malo odohrať o dva mesiace od konania výskumu. A to aj napriek tomu, že táto téma rezonovala v spoločnosti už niekoľko rokov. Tento výsledok asi odráža skutočnosť, že verejná diskusia sa nevenovala tým otázkam, ktoré ľudí zaujímali predovšetkým. Je pravda, že na Slovensku sa verejná debata dlho sústredila najmä na byrokratické a technické aspekty vstupu, menej dokázala bežným občanom priblížiť, ako vstup ovplyvní ich každodenný život. Problémom komunikácie je pravdepodobne aj jazyk. Komunikácia o EÚ prebiehala vo veľmi odbornom neosobnom jazyku, ktorý nemohol bežných ľudí osloviť. Deficity v informovanosti (odpovede "vôbec nie informovaný/á" a "nie veľmi dobre informovaný/á") o rozšírení EÚ vo všeobecnosti uviedli takmer dve tretiny občanov (65 %), v prípade vstupu Slovenska to bolo o niečo menej ( 61%). Informovanosť o rozšírení EÚ vo všeobecnosti a o prístupovom procese Slovenska % 'vôbec nie informovaný/-á' % 'nie veľmi dobre informovaný/-á' % 'dobre informovaný/-á' % 'veľmi dobre informovaný/-á' ROZŠÍRENIE VO VŠEOBECNOSTI VSTUP SLOVENSKA DO EÚ Graf 2.1c Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázky: Do akej miery sa Vy osobne cítite byť informovaný/-á o rozširovaní Európskej únie o 10 nových krajín v máji tohto roka? Cítite sa byť...? (PREDLOŽTE KARTU- PREČÍTAJTE- IBA JEDNA ODPOVEĎ) Do akej miery sa Vy osobne cítite byť informovaný/-á o rozširovaní Európskej únie v máji tohto roka, keď SLOVENSKO vstúpi do Európskej únie? (PREDLOŽTE KARTU- PREČÍTAJTE- IBA JEDNA ODPOVEĎ) FOCUS / GALLUP Podobne ako v prípade úrovne znalostí o EÚ, i v prípade informovanosti o rozšírení a vstupe Slovenska do EÚ vidíme hlboké rozdiely medzi rôznymi skupinami populácie. Respondenti s univerzitným vzdelaním sú častejšie dobre alebo veľmi dobre informovaní (60% v prípade celkového rozšírenia a 62% v prípade vstupu Slovenska). V skupine ľudí so základným vzdelaním sú podstatne nižšie percentá (30%, resp. 31%). Podobne je to s vekom mladí sú informovanejší ako staršie vekové ročníky. Percepcia informovanosti sa menej líši podľa veľkosti sídla a regiónu. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že miera informovanosti súvisí aj so záujmom o danú tému a s tým, či je pre daného respondenta/ku selektívnou prioritou. Tieto korelácia platí aj v iných krajinách. 15 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

16 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 2.2 Zdroje informácií o EÚ Väčšina obyvateľov Slovenska má záujem o informácie o EÚ. Len 13% uviedlo, že o takéto informácie záujem nemá. Išlo najmä o starších ľudí s nižším vzdelaním. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že najčastejším zdrojom politických informácií je jednoznačne televízia. Platí to aj o informáciách týkajúcich sa Európskej únie televíziu ako preferovaný zdroj informácií uviedlo 81 % respondentov, čo je viac ako priemer za EÚ 25 (+ 7 percentuálnych bodov). Slováci viac preferujú aj rozhlas (56 %, čo je + 19 bodov). Denníky by uprednostnila zhruba polovica respondentov, čo je presne toľko ako priemer NČŠ i EÚ 25. Na Slovensku sú noviny až tretím preferovaným zdrojom informácií, kým v EÚ 25 sú druhým najčastejším. Zdroje informácií o EÚ % respondentov Slovensko NČŠ EÚ televízia rozhlas denníky diskusie s príbuznými, priateľmi iné noviny, časopisy Graf 2.2a Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 internet knihy, brožúry, informačné letáky stretnutia iní politici informačné kancelárie EÚ CD-Rom poslanec EP iné organizácie informačné kancelárie národnej či region. vlády odbory alebo profesijné združenia Otázka: Ktoré z nasledovných zdrojov využívate, keď hľadáte informácie o Európskej únii, jej politikách, o jej inštitúciách? A ktoré ešte? (UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ) FOCUS / GALLUP iné nezaujíma ma to Poradie uprednostňovaných zdrojov informácií sa v rôznych sociálno-demografických skupinách mierne líši, avšak v každej z nich bola televízia na prvom mieste. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním preferujú podstatne častejšie denníky (67% z nich). Pre túto skupinu predstavujú tlačové médiá po televízii druhý najčastejší zdroj informácií. V skupine ľudí so základným vzdelaním denníky preferuje len 35%. Pre skupinu s vysokoškolským vzdelaním bol dôležitým zdrojom informácií aj Internet uviedlo ho až 39 % z nich. Internet tiež uivieldo 40 % mladých ľudí vo veku rokov. Používanie iných zdrojov informácií nie je až také závislé od veku. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 16

17 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Európska únia v slovenských médiách Väčšina slovenských občanov si myslí, že pokrytie Európskej únie v slovenských médiách je primerané. Uviedlo to 58% respondentov, 11% si myslí, že tejto témy je priveľa, 23 % považuje prítomnosť témy EÚ v slovenských médiách za nedostatočnú. Porovnanie Slovenska s priemerom NČŠ ukazuje dosť výrazné rozdiely slovenskí respondent sa častejšie vyjadrujú v tom zmysle, že téma je zastúpená primerane 58 % na rozdiel od 43 % priemeru NČŠ i EÚ 25. Obyvatelia Slovenska sú teda spokojnejší s mediálnym pokrytím témy EÚ z hľadiska kvantity. Prezentácia Európskej únie v médiách % respondentov príliš veľa primerane príliš málo nevie (spontánne) Slovensko NČŠ-10 EÚ-25 Graf 2.2b Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Myslíte si vo všeobecnosti, že (NÁRODNOSŤ) médiá hovoria o Európskej únii príliš veľa, primerane alebo príliš málo? FOCUS / GALLUP 17 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

18 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Čo sa týka objektivity týchto informácií, obyvatelia Slovenska sú zhruba rovnako nastavení ako priemer NČŠ 10. Až 44% si myslí, že zverejňované informácie sú príliš pozitívne majú teda skôr propagandistický charakter, 38% považuje dané informácie za objektívne. V hodnotení vyváženosti informácií o EÚ sa pristupujúce krajiny líšia od priemeru za EÚ 25 až 12% si myslí, že informácie o EÚ sú pírliš negatívne. Toto zistenie odzrkadľuje skutočnosť, že v prístupových krajinách sa v čase prístupových rokovaní o vstupe do EÚ uverejňovali najmä priaznivé, ale do istej miery aj povrchné informácie. V členských krajinách sa zase často stáva, že EÚ, alebo Brusel, či bruselská byrokracia sú vykresľované ako príčina neúspechov domácich politikov alebo dôvodom nutných nepopulárnych krokov domácej politiky. V hodnotení kvantity a kvality informácií o EÚ sa jednotlivé socio-demografické skupiny veľmi nelíšia. V skupine ľudí s nižším vzdelaním sa nadpriemerne často vyskytujú odpovede neviem. Prezentácia Európskej únie v médiách % respondentov príliš pozitívne objektívne príliš negatívne nevie (spontánne) Slovensko NČŠ-10 EÚ-25 Graf 2.2c Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: A myslíte si, že (NÁRODNOSŤ) médiá hovoria o Európskej únii príliš pozitívne, objektívne alebo príliš negatívne? FOCUS / GALLUP FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 18

19 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 2.3 Inštitúcie EÚ Spomedzi európskych inštitúcií Slováci najlepšie poznajú Európsky parlament - až 92 % respondentov už o tejto inštitúcii počulo. Druhou najznámejšou je Európska komisia pozná ju 83%. Nasleduje Európsky súdny dvor (78%), Európska centrálna banka (68%), Rada ministrov EÚ (64 %) a Európsky ombudsman (59%). Menej ako polovica respondentov už počula o Výbore EÚ pre regióny, Hospodárskom a sociálnom výbore EÚ a Európskom dvore audítorov. Za najdôležitejšiu inštitúciu považujú obyvatelia Slovenska Európsky parlament (83%), nasleduje Európska komisia (73%) a Európsky súdny dvor (70%). Vo všeobecnosti platí, že známejšie, viditeľnejšie inštitúcie EÚ sú považované aj za dôležitejšie. Neplatí to však vždy úplne lineárne. Európsky parlament je zároveň aj najdôveryhodnejšou európskou inštitúciou, dôveruje mu 60% opýtaných, nasleduje Európsky súdny dvor (56%) a trojicu najdôveryhodnejších inštitúcií dopĺňa Európska komisia (54%). Znalosť a postoje k inštitúciám Európskej únie % respondentov, Slovensko Európsky parlament Európska komisia Rada ministrov EÚ Európsky súdny dvor Európsky ombudsman Európska centrálna banka Európsky dvor auditorov Výbor EÚ pre regióny Hospodársky a sociálny výbor EÚ už počul/-a zohráva dôležitú úlohu skôr dôveruje Graf 2.3 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Počuli ste už niekedy o...?; A o každej z nich myslíte si, že zohráva alebo nezohráva dôležitú úlohu v živote Európskej únie?; A povedzte mi, prosím, pre každú inštitúciu, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Rozdiely medzi jednotlivými sociálno-demografickými sú podobné ako v prípade celkovej informovanosti o EÚ. Muži sú informovaní lepšie ako ženy, čiže častejšie hovoria, že o jednotlivých inštitúciách už počuli. Tiež k nim vyjadrujú vyššiu dôveru. Podobný vzorec platí i vo vzťahu k vekovým rozdielom a rozdielom podľa dosiahnutého vzdelania najinformovanejšou skupinou sú ľudia vo veku rokov s vysokoškolským vzdelaním. Na druhej strane starší ľudia sú menej informovaní a vyjadrujú i nižšiu dôveru k jednotlivým európskym inštitúciám. 19 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

20 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 3. Podpora členstva v Európskej únii Na jar 2004 bola zo všetkých 10 pristupujúcich členských krajín najvyššia podpora členstvu v Litve (52% uviedlo, že členstvo v EÚ je dobrá vec ), nasledovala Malta (50%). Slovensko sa s 46% umiestnilo na treťom mieste, nad priemerom za NČŠ 10 (43%). Najnižšia podpora verejnosti členstvu v EÚ bola na jar 2004 v dvoch pobaltských republikách Lotyšsku (33%) a Estónsku (31%). Slovinsko, Maďarsko a Litva boli krajiny, kde obyvatelia najčastejšie očakávali výhody z nastávajúceho členstva (v Slovinsku to bolo 64% respondentov, v Litve a Maďarsku - 58%). Obyvatelia Slovenska boli z toho hľadiska zhruba na rovnakej úrovni výhody očakávalo 57%, čiže viac ako priemer za NČŠ 10 (52%). Vývoj podpory pre členstvo v EÚ Ak sledujeme vývoj podpory pre členstvo v EÚ, ukazuje sa, že najnižšia podpora bola práve krátko pred samotným vstupom na jar 2004 (46%). V rokoch bola podpora veľmi stabilná a aj relatívne veľmi vysoká na úrovni 58% - 60%. Čiže v období prístupových rokovaní, ich ukončenia i v roku referenda o vstupe do EÚ nezaznamenali výskumy výraznejšie výkyvy. Pokles krátko pred samotným vstupom mohol byť spôsobený viacerými faktormi predovšetkým tým, že členstvo už bolo isté, nebolo nevyhnutné ho chrániť a podporovať, čo mohlo znížiť mobilizáciu verejnosti. Mohlo však k tomu prispieť i racionálnejšie uvedomenie si aj nevýhod, ktoré členstvo so sebou prinesie. Avšak aj napriek istému poklesu, podiel zástancov ostáva jasne väčšinový a len veľmi marginálne percento respondentov (9%) uvádzalo, že členstvo v EÚ "je zlá vec". Pokles v podpore členstva krátko pred vstupom na jar 2004 nastal aj v ďalších pristupujúcich krajinách a je asi prirodzenou psychologickou reakciou. Rozhodne sa nedá interpretovať ako zamietnutie členstva, skôr ako pokles eufórie zoči-voči nadchádzajúcej realite. V rokoch bola na Slovensku podpora vyššia ako v ostatných pristupujúcich krajinách, v rokoch dokonca výrazne vyššia. Súvislo to pravdepodobne s tým, že Slovensko sa muselo o prijatie do EÚ usilovať viac ako napr. šestica krajín, ktoré začali prístupové rokovania skôr. Súviselo to však aj s tým, že na Slovensku nezazneli žiadne relevantné hlasy spochybňujúce členstvo. Názory na členstvo Slovenska v Európskej únii časový rad - Slovensko 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% NČŠ-10 priemer: dobrá vec % 'dobrá vec' % 'ani dobrá ani zlá vec' % 'zlá vec' % 10% 0% Zima 1999 Jeseň 2001 Jar 2002 Jeseň 2002 Jar 2003 Jeseň 2003 Jar Graf 3a Otázka: Vo všeobecnosti, myslíte si, že členstvo Slovenska v Európskej únii bude? (PREČÍTAJTE) Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 FOCUS / GALLUP FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 20

21 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Mladí ľudia sú členstvu v EÚ podstatne naklonenejší. Vo vekovej skupine rokov je podiel eurooptimistov až 59%, vo vekovej skupine rokov to je 57%. V starších vekových skupinách je podiel zástancov nižší. Medzi najstaršími respondentmi klesne na menej ako tretinu (31%) a podiel europesimistov (členstvo v EÚ je zlá vec ) dosahuje až 16 %. Rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také výrazné, avšak ženy sa častejšie ako muži prikláňajú ku kompromisnému názoru členstvo v EÚ nie je ani dobrá ani zlá vec (43 % oproti 35 % medzi mužmi). Rozdiely v podpore členstva v EÚ podľa pohlavia a veku % respondentov v danej kategórii pohlavia/ veku, Slovensko ROZDIELY PODĽA POHLAVIA ROZDIELY PODĽA VEKU % 'dobrá vec' % 'ani dobrá ani zlá vec' % 'zlá vec' Graf 3b muži ženy rokov rokov rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 Otázka: Vo všeobecnosti, myslíte si, že členstvo Slovenska v Európskej únii bude? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Rozdiely v podpore členstva v EÚ podľa vzdelania a regiónov % respondentov v danej kategórii vzdelania/ regiónu, Slovensko ROZDIELY PODĽA VZDELANIA % 'dobrá vec' % 'ani dobrá ani zlá vec' % 'zlá vec' ROZDIELY PODĽA REGIÓNOV Graf 3c ZŠ SŠ bez maturity Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 SŠ s maturitou VŠ Bratislavský kraj ostatné západné Slovensko stredné Slovensko východné Slovensko Otázka: Vo všeobecnosti, myslíte si, že členstvo Slovenska v Európskej únii bude? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP 21 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

22 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Podpora členstvu veľmi úzko súvisí so vzdelaním. Čím vyššie vzdelanie, tým vyššia je aj podpora členstvu. Ak porovnáme skupiny so základným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním, je podiel zástancov až dvojnásobne vyšší (63% oproti 32% v skupine so základným vzdelaním). Táto korelácia platí pre všetky NČŠ. Pre Slovensko je dôležitý aj regionálny faktor Bratislavský kraj má podstatne vyšší podiel euro-optimistov (56 %), ako zvyšok Slovenska. Očakávané výhody z členstva Z hľadiska očakávaných dopadov členstva, Slovensko patrí k optimistickejších krajinám. Výhody očakáva 57% občanov, opačný názor zastáva presná štvrtina Slovákov. Do skupiny optimisticky naladených patrí Slovensko spolu so Slovinskom (64% očakáva výhody), Litvou (58%) a Maďarskom (58%). Na opačnom, skeptickom póle, sa umiestňuje Poľsko (50%), Lotyšsko (49%), Česká republika (46% a Estónsko (41%). Priemer za NČŠ 10 predstavuje 52%. Podobne ako v otázke podpory členstva, aj v otázke očakávaných výhod je na Slovensku vývoj za posledných 5 rokov veľmi stabilný. V rokoch výhody očakávalo % obyvateľov Slovenska, čo bolo nad priemerom NČŠ 10. Výkyv, ktorý nastal v NČŠ v období konania referend o vstupe do EÚ, sa Slovenska netýkal. Na druhej strane podobne ako v iných pristupujúcich krajinách i na Slovensku sa tesne pred vstupom prejavil pokles v podiele tých, ktorí očakávajú výhody. Slovensko si však udržalo nadpriemerný podiel optimistov. Názory na členstvo Slovenska v Európskej únii časový rad - Slovensko 100% 90% 80% 70% 60% 50% NČŠ-10 priemer: získa výhody % 'získa výhody' % 'nezíska výhody' % 30% 20% % 17 0% Zima 1999 Jeseň 2001 Jar 2002 Jeseň 2002 Jar 2003 Jeseň 2003 Jar 2004 Graf 3d Otázka: Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko z členstva v Európskej únii získa výhody alebo nie? Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec 2004 FOCUS / GALLUP Očakávané výhody môžu byť dôvodom na podporu vstupu krajiny do EÚ. Naše výskumy ukazujú, že medzi týmito dvoma ukazovateľmi je silná závislosť. Medzi tými respondentmi, ktorí očakávajú výhody, členstvo podporuje až 74%. Naopak tí, ktorí očakávajú nevýhody sa najčastejšie prikláňajú k názoru, že členstvo "nie je ani dobrá ani zlá vec (60%). Podľa očakávania, postoje k EÚ sú spojené s úrovňou znalostí. Tí, ktorí sa cítia informovanejší, častejšie podporujú vstup do EÚ a aj častejšie očakávajú výhody z členstva. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 22

23 EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Podpora pre kľúčové politiky EÚ Napriek miernemu poklesu celkovej podpory pre členstvo Slovenska v EÚ, obyvatelia Slovenska výrazne a stabilne podporujú kľúčové politiky EÚ. Európsku menovú úniu (EMÚ) podporuje 68% respondentov, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako priemer NČŠ 10. Proti EMÚ sa vyjadruje 22% opýtaných, čo je o 6 percentuálnych bodov menej ako priemer NČŠ 10. V porovnaní s rokom 2003 podpora verejnosti pre euro mierne klesla, čo môže súvisieť s tým, že vo verejnej diskusii sa ozvali hlasy niektorých politikov i ekonómov, že Slovensko by do EMÚ nemalo vstúpiť predčasne a nepripravené. Vysoká ostáva úroveň podpory pre spoločnú zahraničnú politiku členských štátov EÚ voči iným krajinám. Podporuje ju 74% obyvateľov Slovenska, čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako priemer NČŠ. Podpora pre túto politiku EÚ je dlhodobo vysoká. Ešte vyššia je podpora pre spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku, dosahuje 82% (o 3 percentuálne body viac ako je priemer NČŠ 10). Táto európska politika má najvyššiu podporu zo všetkých skúmaných politík. Vysoká podpora a očakávania verejnosti však kontrastujú s aktuálnym stavom spoločného postupu EÚ v týchto otázkach. Aktuálne rozšírenie o 10 nových krajín k 1.máju 2004 podporuje na Slovensku 80% občanov, čo je 9 percentuálnych bodov viac ako priemer NČŠ 10. Celkovo môžeme povedať, že na Slovensku majú politiky EÚ vyššiu podporu ako je priemer NČŠ 10. Podobne vyššia je aj celková podpora pre vstup do EÚ. Postoje verejnosti môžu súvisieť aj s tým, že kritická diskusia na témy jednotlivých európskych politík nie je na Slovensku zatiaľ veľmi rozvinutá. EURÓPSKA MENOVÁ ÚNIA S JEDNOU MENOU, EURO 100% za proti Graf 3e SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ POLITIKA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ VOČI INÝM KRAJINÁM SPOLOČNÁ OBRANNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ ROZŠÍRENIE EÚ O NOVÉ KRAJINY (2004.1: ROZŠÍRENIE O 10 NOVÝCH KRAJÍN V MÁJI TOHTO ROKA ) Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer Február - Marec % 100% 0% 100% 0% 100% 0% FOCUS / GALLUP 23 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary

Európska integrácia výzva mladej generácii Slovenska

Európska integrácia výzva mladej generácii Slovenska Európska integrácia výzva mladej generácii Slovenska Ladislav Macháček 1 Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave European Integration A Challenge for the Young Slovak Generation The ICCS 2009 international

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ

ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ THE ANALYSIS OF THE SELECTED MACROECONOMIC INDICATORS OF THE V4 COUNTRIES AFTER THEIR ACCESSION TO THE EU Ľudmila Bednárová ABSTRACT

More information

ŠOLTÝS, Tomáš, Mgr. Chudoba v podtatranskom regióne z pohľadu subjektívneho vnímania

ŠOLTÝS, Tomáš, Mgr. Chudoba v podtatranskom regióne z pohľadu subjektívneho vnímania ŠOLTÝS, Tomáš, Mgr. Chudoba v podtatranskom regióne z pohľadu subjektívneho vnímania Abstrakt Autor chcel príspevkom prezentovať výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť subjektívne vnímanie chudoby

More information

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie?

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Publikácia vznikla s podporou Friedrich Ebert Stiftung Bratislava Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Darina Malová Erik Láštic Marek Rybář Bratislava 2005 Copyright: Darina

More information

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky Bratislava

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky Bratislava Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 218 Bratislava 23. 1. 218 Aktuálny vývoj reálnej konvergencie Relatívna výkonnosť a produktivita Slovenska stagnuje a relatívna cenová hladina vzrástla. Pokračuje

More information

European Union European Regional Development Fund. Sharing solutions for better regional policies. Politika súdržnosti

European Union European Regional Development Fund. Sharing solutions for better regional policies. Politika súdržnosti European Union European Regional Development Fund Sharing solutions for better regional policies Politika súdržnosti Politika súdržnosti je najdôležitejšou investičnou politikou EÚ Zameriava sa na všetky

More information

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s)

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s) Pripojenie k internetu v pevnej sieti Názov programu/služby (Mbit/s) (Mbit/s) (MB) Magio Internet M ADSL 4 0,5 300 000 0,25/0,13 Magio Internet L ADSL 8 1 300 000 0,25/0,13 Magio Internet XL ADSL 15 (20)

More information

Výsledky z výskumu občanov SR maďarskej národnosti

Výsledky z výskumu občanov SR maďarskej národnosti 54 Ladislav Macháček Výsledky z výskumu občanov SR maďarskej národnosti ENRI EAST: Interplay of European, National and Regional Identities: nations between states along the new eastern borders of the European

More information

Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja AGENDY 2030

Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja AGENDY 2030 Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja AGENDY 2030 Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja AGENDY 2030 Bra lava e e er 201 elena la er- i zov ila Ivan ov lena Illi ov i a ole rov a zianov

More information

Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diversite

Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diversite Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diversite Ladislav Macháček, Sociologický ústav SAV,Bratislava Lyn Jamieson, Edinburgská univerzita, Edinburgh Európa: pevnosť, kotol, spoločenstvo

More information

Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ

Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ The influence of agricultural employment on the rural economic activity in EU Ľubica Rumanovská Summary The article evaluates

More information

Trnavský kraj Geographic position:

Trnavský kraj Geographic position: City of Trnava is the seat of the Trnava district, Trnava region and from the 1st December 2001 also the seat of the Trnava Upper Territorial Unit. From a land point of view the agricultural land resource

More information

Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA)

Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA) Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA) Slovenskými študentmi prehliadané, ale o to zaujímavejšie prímorské mesto Virginia Beach! Nachádza v štáte Virginia približne 220 km južnejšie od Ocean City (MD)

More information

Ako Európania rozumejú demokracii a ako ju hodnotia:

Ako Európania rozumejú demokracii a ako ju hodnotia: Ako Európania rozumejú demokracii a ako ju hodnotia: Topline výsledky zo. kola Európskej sociálnej sondy ESS topline výsledky série Problematika 2 ESS topline výsledky série () Prístup k Európskej sociálnej

More information

ÚVOD. Politika voči mládeži postavená na poznatkoch. Čo musíme brať do úvahy?

ÚVOD. Politika voči mládeži postavená na poznatkoch. Čo musíme brať do úvahy? OBSAH ÚVOD Úvod Čo musíme brať do úvahy? Minimum o participácii Podoby participácie Politická participácia Občianska participácia Občianske poznatky a schopnosti mladých Výzvy a problémy participácie suma

More information

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky VPLYV VZDELÁVANIA UČITEĽOV NA MIERU VYUŽÍVANIA DYNAMICKÝCH GEOMETRICKÝCH SYSTÉMOV V MATEMATICKEJ EDUKÁCII THE IMPACT OF TEACHERS TRAINING

More information

Slovensko očami EK Správa o krajine Lívia Vašáková, Ľudmila Majláthová Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

Slovensko očami EK Správa o krajine Lívia Vašáková, Ľudmila Majláthová Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Slovensko očami EK Správa o krajine 2017 Lívia Vašáková, Ľudmila Majláthová Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Čo je to Správa o Slovensku a prečo ju EK vydáva? Nezávislý analytický dokument útvarov

More information

ROČENKA ZAHRANIČNEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2009

ROČENKA ZAHRANIČNEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2009 ROČENKA ZAHRANIČNEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2009 VÝSKUMNÉ CENTRUM SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU, N.O. VÝSKUMNÉ CENTRUM SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU, N.O. BRATISLAVA

More information

TRI SONDY DO SÚČASNEJ POLITICKEJ SITUÁCIE NA SLOVENSKU

TRI SONDY DO SÚČASNEJ POLITICKEJ SITUÁCIE NA SLOVENSKU TRI SONDY DO SÚČASNEJ POLITICKEJ SITUÁCIE NA SLOVENSKU 3/4/2017 Politologická štúdia Autori: Mgr. Michael AUGUSTÍN (Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied) Ing. Mgr. Peter DAUBNER (Kancelária

More information

Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Michal Vašečka

Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Michal Vašečka Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike Michal Vašečka IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu 2009 Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej

More information

VYBRANÉ ASPEKTY BEZPEČNOSTI AKO SÚČASTI KVALITY ŽIVOTA

VYBRANÉ ASPEKTY BEZPEČNOSTI AKO SÚČASTI KVALITY ŽIVOTA VYBRANÉ ASPEKTY BEZPEČNOSTI AKO SÚČASTI KVALITY ŽIVOTA SELECTED ASPECTS OF SAFETY AS A PART QUALITY OF LIFE Ing. Jozef Kubas Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra Bezpečnostného

More information

Ceny nehnuteľností tak skoro nepribrzdia 2. Verejné financie nie sú v dobrej kondícií 4. m e s a č n í k november Kontakty:

Ceny nehnuteľností tak skoro nepribrzdia 2. Verejné financie nie sú v dobrej kondícií 4. m e s a č n í k november Kontakty: m e s a č n í k november 216 Ceny nehnuteľností tak skoro nepribrzdia 2 Mix dostupných úverov a optimistické ekonomické vyhliadky vytvárajú veľmi priaznivé podmienky na očakávanie rastu cien nehnuteľností

More information

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s)

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s) Pripojenie k internetu v pevnej sieti Názov programu/služby Magio Internet M ADSL 4 0,5 300 000 0,25/0,13 Magio Internet L ADSL 8 1 300 000 0,25/0,13 Magio Internet XL ADSL 15 (20) 1 1 300 000 0,25/0,13

More information

Ivan ČanigaIThe Denouement II Dimension of Shapes

Ivan ČanigaIThe Denouement II Dimension of Shapes Ivan ČanigaIThe Denouement II 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 Ivan ČanigaIDuel 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27

More information

EÚ: PRIESTOR SLOBODY A DEMOKRACIE

EÚ: PRIESTOR SLOBODY A DEMOKRACIE EÚ: PRIESTOR SLOBODY A DEMOKRACIE ŠPECIÁL november/december 2017 http://bit.ly/eú_sloboda_demokracia Opatrenie spolufinancované Európskym parlamentom EÚ: PRIESTOR SLOBODY A DEMOKRACIE ŠPECIÁL november/december

More information

GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2016

GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2016 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2016 > Graf týždňa: Verejná doprava v Česku a na Slovensku pomerne intenzívne využívaná; spokojnosť s jej kvalitou na Slovensku však ostáva nízka > Deflácia sa v auguste odrazila

More information

Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry

Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry Univerzita Komenského v Bratislave INFOSTAT Výskumné demografické centrum Centrum spoločenských a psychologických vied SAV Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry Juraj Majo, Branislav

More information

Prehľad vývoja verejných financií v EÚ

Prehľad vývoja verejných financií v EÚ A T E C 6 ročník 17, 1/9B I Prehľad vývoja verejných financií v EÚ PREDKRÍZOVÝ VÝVOJ Vývoj verejných financií v EÚ do roku 8 možno rozdeliť do troch etáp: V roku 1997 vstúpila do platnosti dohoda členských

More information

1 Slovenská zahraničná politika rok po voľbách 2006: priority, kapacity, výzvy. Zdroj: OS, 5 / 2007

1 Slovenská zahraničná politika rok po voľbách 2006: priority, kapacity, výzvy. Zdroj: OS, 5 / 2007 1 Slovenská zahraničná politika rok po voľbách 2006: priority, kapacity, výzvy. Zdroj: OS, 5 / 2007 1. Úvod: tri piliere, tri akcenty, tri špecifiká Zahraničná politika Slovenskej republiky sa od jej vzniku

More information

slovenských žiakov 7,5 bodu nad priemerom krajín OECD Graf 1

slovenských žiakov 7,5 bodu nad priemerom krajín OECD Graf 1 Definícia životnej pohody žiaka v štúdii PISA 2015 sa vzťahuje na duševné, poznávacie, sociálne a fyzické prosperovanie a schopnosti, ktoré žiaci potrebujú, aby žili šťastný a plnohodnotný život. Definícia

More information

DIEŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU A INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE VÝSLEDKY MEDZINÁRODNÉHO PRIESKUMU

DIEŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU A INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE VÝSLEDKY MEDZINÁRODNÉHO PRIESKUMU DIEŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU A INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE VÝSLEDKY MEDZINÁRODNÉHO PRIESKUMU YOUNGER SCHOOL AGE CHILD AND INFORMATION AND COMMUNICATION TECHNOLOGY RESULTS OF THE INTERNATIONAL

More information

Centrum vedecko-technických informácií Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Oddelenie vysokého školstva

Centrum vedecko-technických informácií Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Oddelenie vysokého školstva Centrum vedecko-technických informácií Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Oddelenie vysokého školstva Sociálne a ekonomické podmienky života študentov vysokých škôl v Európe s dôrazom na výsledky

More information

Analýza, monitor finančného (daňového, odvodového, poplatkového) zaťaženia podnikania

Analýza, monitor finančného (daňového, odvodového, poplatkového) zaťaženia podnikania 2014 Autorský kolektív: Conorto Roman, Kopečný Pavol, Maxin Radovan, Svoboda Martin, Tvrdoň Ján, Vajdová Eleonóra, Vyšný Tomáš Analýza, monitor finančného (daňového, odvodového, poplatkového) zaťaženia

More information

INFOSTAT INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výskumné demografické centrum. Demografická charakteristika obvodov Slovenskej republiky

INFOSTAT INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výskumné demografické centrum. Demografická charakteristika obvodov Slovenskej republiky INFOSTAT INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výskumné demografické centrum Demografická charakteristika obvodov Slovenskej republiky 1996-2003 Edícia: Akty Bratislava, november 2004 2 Demografická charakteristika

More information

KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA?

KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? Velkost miestnych samospráv v Strednej a Východnej Európe editor: Pawel Swianiewicz výber z anglického originálu OPEN SOCIETY INSTITUTE január 2003 Materiál vznikol vďaka

More information

ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO V NEISTOM SVETE

ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO V NEISTOM SVETE ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO V NEISTOM SVETE AKO BUDE POLITICKÁ STRANA SPOLU OBČIANSKA DEMOKRACIA PRISTUPOVAŤ K EURÓPSKEJ A ZAHRANIČNEJ POLITIKE MIROSLAV BEBLAVÝ VLADIMÍR BILČÍK DALIBOR ROHÁČ SUCCESSFUL SLOVAKIA

More information

BANDLEROVÁ Anna,(SR) - TAKÁ CS-GYORGY Katalin, (MR) LAZÍKOVÁ Jarmila, (SR)

BANDLEROVÁ Anna,(SR) - TAKÁ CS-GYORGY Katalin, (MR) LAZÍKOVÁ Jarmila, (SR) ZHODY A ROZDIELY VO VÝ VOJI MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY A VO VLASTNÍCTVE K POĽNOHOSPODÁ RSKEJ PÔ DE V KRAJINÁ CH V4 SIMILARITIES AND DIFFERENCES IN THE TREND OF PROPERTY STRUCTURE AND LAND USE IN THE V4 COUNTRIES

More information

Renáta Machová Tobias-Alexander Herrmann Jazykové centrum FF UKF v Nitra Slavisches Institut, Universität zu Köln

Renáta Machová Tobias-Alexander Herrmann Jazykové centrum FF UKF v Nitra Slavisches Institut, Universität zu Köln Jazyk kultúra spoločnosť (vzájomné súvislosti) 3 MEDIÁLNY OBRAZ SLOVENSKA V NEMECKEJ TLAČI MEDIA IMAGE OF SLOVAKIA IN GERMAN PRESS Renáta Machová Tobias-Alexander Herrmann Jazykové centrum FF UKF v Nitra

More information

Porovnanie DPH v rámci V4

Porovnanie DPH v rámci V4 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva Porovnanie DPH v rámci V4 (podtitul práce) Bakalárska práca Autor: Lukáš Danko Bankový

More information

Regióny. chudoby. na slovensku. Anton michálek, Peter podolák a kol.

Regióny. chudoby. na slovensku. Anton michálek, Peter podolák a kol. Regióny chudoby na slovensku Anton michálek, Peter podolák a kol. regióny chudoby na Slovensku Geografický ústav SAV 2016 REGIÓNY CHUDOBY NA SLOVENSKU REGIONS OF POVERTY IN SLOVAKIA Editori / Editors Anton

More information

Vybrané aspekty sociálnodemokratického diskurzu na Slovensku na prelome 20. a 21. storočia

Vybrané aspekty sociálnodemokratického diskurzu na Slovensku na prelome 20. a 21. storočia 3 Š t ú d i e a analýzy Ella G. Zadorožňuk Vybrané aspekty sociálnodemokratického diskurzu na Slovensku na prelome 20. a 21. storočia Experience of modern Slovak social-democracy, oriented to searching

More information

PODMIENKY ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU

PODMIENKY ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU 253 PODMIENKY ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Mišúnová Ema - Mišún Ľuboš doc.rndr. Ema Mišúnová, CSc. Katedra VSaRR, NHF EU, Bratislava, e-mail: misunova@euba.sk

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Diplomová práca FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Andrej Moravčík

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Diplomová práca FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Andrej Moravčík SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Diplomová práca 2008 Andrej Moravčík SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

More information

Begin block. Not back

Begin block. Not back B001 Begin block B001 End block Q002 Text ANKETÁR: Ak nie je uvedené inak, len jedna odpoveď. Na začiatku rozhovoru informovať respondenta, že môže na každú otázku odpovedať aj neviem. Táto možnosť sa

More information

VEĽKÉ VIDIECKE OBCE NA SLOVENSKU VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY PLODNOSTI NA ZAČIATKU 21. STOROČIA

VEĽKÉ VIDIECKE OBCE NA SLOVENSKU VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY PLODNOSTI NA ZAČIATKU 21. STOROČIA VEĽKÉ VIDIECKE OBCE NA SLOVENSKU VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY PLODNOSTI NA ZAČIATKU 21. STOROČIA René Drinka, Juraj Majo* * Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie

More information

BUDÚCNOSŤ, AKÚ CHCEME TVORÍME VÍZIE PRE EURÓPU

BUDÚCNOSŤ, AKÚ CHCEME TVORÍME VÍZIE PRE EURÓPU BUDÚCNOSŤ, AKÚ CHCEME TVORÍME VÍZIE PRE EURÓPU OBSAH Zajtrajšok nebude taký ako bol včerajšok. Bude nový a bude závisieť od nás. Nie je ho treba objaviť, ako skôr vynájsť. Gaston Berger, filozof EDITORIÁL:

More information

(Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku

(Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku 15.2.2011 1/12 (Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku Miroslava Hlinčíková Cieľom tohto príspevku je priblížiť život (ne)viditeľnej skupiny imigrantov z Vietnamu na Slovensku, históriu ich migrácie,

More information

Umiestnenie maturantov v šk. roku 2014/2015 podľa tried

Umiestnenie maturantov v šk. roku 2014/2015 podľa tried Umiestnenie maturantov v šk. roku 204/205 podľa tried TRIEDA: IV. A Technická univerzita Košice Fakulta elektrotechniky a 3 Fakulta baníctva, ekológie, 2 riadenia a geotechnológií Ekonomická fakulta Letecká

More information

METODIKA A CIELE PRÁCE

METODIKA A CIELE PRÁCE OBSAH Úvod... 3 Metodika a ciele práce... 4 1 Írsko... 5 1.1 Všeobecné informácie... 5 1.2. História... 6 1.2.1 Starodávna história... 6 1.2.2 Novodobá história... 7 1.3 Historické pamiatky Írska... 7

More information

Čo je lepším liekom na strach, obrana alebo spolupráca? spolupráca

Čo je lepším liekom na strach, obrana alebo spolupráca? spolupráca Z Kene do Európy neutekajú Čo je lepším liekom na strach, obrana alebo spolupráca? Európe ide len o vlastné vrecká Rozvojová spolupráca Bulletin Platformy mimovládnych rozvojových organizácií určený všetkým,

More information

Transakcie s poľnohospodárskou pôdou v Európskom a svetovom meradle Transactions in agricultural land in the European and global scale

Transakcie s poľnohospodárskou pôdou v Európskom a svetovom meradle Transactions in agricultural land in the European and global scale Transakcie s poľnohospodárskou pôdou v Európskom a svetovom meradle Transactions in agricultural land in the European and global scale Marián KOVÁČIK Abstract Role of the agricultural land is twofold on

More information

DUNAJSKÁ STRATÉGIA EU

DUNAJSKÁ STRATÉGIA EU DUNAJSKÁ STRATÉGIA EU Strategy for the Danube Region Základné informácie Štruktúra a priority Koordinácia Akčný plán, príklady Možnosti financovania Kancelária Horizont 2020 SPU v Nitre Kontakt: martin.valach@uniag.sk

More information

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU. Čiernomorská synergia nová iniciatíva regionálnej spolupráce

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU. Čiernomorská synergia nová iniciatíva regionálnej spolupráce KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel, 11.04.2007 KOM(2007) 160, konečné znenie OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Čiernomorská synergia nová iniciatíva regionálnej spolupráce OZNÁMENIE KOMISIE

More information

POSTOJE MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA K ROZVOJU OBCÍ V CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI HORNÁ ORAVA A V NÁRODNOM PARKU VEĽKÁ FATRA (KOMPARATÍVNA ANALÝZA)

POSTOJE MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA K ROZVOJU OBCÍ V CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI HORNÁ ORAVA A V NÁRODNOM PARKU VEĽKÁ FATRA (KOMPARATÍVNA ANALÝZA) POSTOJE MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA K ROZVOJU OBCÍ V CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI HORNÁ ORAVA A V NÁRODNOM PARKU VEĽKÁ FATRA (KOMPARATÍVNA ANALÝZA) ATTITUDES OF LOCAL INHABITANTS TOWARDS DEVELOPMENT OF THE MUNICIPALITIES

More information

Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC

Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC Autor: Mgr. Daniel

More information

ANALÝZA KONVERGENCIE SLOVENSKEJ EKONOMIKY ODBOR VÝSKUMU

ANALÝZA KONVERGENCIE SLOVENSKEJ EKONOMIKY ODBOR VÝSKUMU ANALÝZA KONVERGENCIE SLOVENSKEJ EKONOMIKY ODBOR VÝSKUMU Národná banka Slovenska www.nbs.sk Imricha Karvaša 1 813 25 Bratislava research@nbs.sk júl ISSN 1337-5830 Práca neprešla jazykovou úpravou. Všetky

More information

Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.)

Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Ľudské práva vo výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie Editori: Mgr. Zuzana Čačová, Mgr. Peter Lenčo, PhD. Recenzent: prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.

More information

Analýza zadlženosti slovenských domácností Analysis of Indebtedness of Slovak Households

Analýza zadlženosti slovenských domácností Analysis of Indebtedness of Slovak Households Analýza zadlženosti slovenských domácností Analysis of Indebtedness of Slovak Households Ján VRAVEC Abstrakt Článok pojednáva o zadlženosti slovenských domácností, ktorá sa v posledných rokoch stáva vážnym

More information

Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie

Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie Alexander ONUFRÁK Úvod Prezentovaný príspevok pod názvom Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie ako už zo samotného názvu vyplýva, pojednáva

More information

Organizácia azylovej a migračnej politiky v členských štátoch EÚ

Organizácia azylovej a migračnej politiky v členských štátoch EÚ Organizácia azylovej a migračnej politiky v členských štátoch EÚ Autor: Európska migračná sieť august 2010 Cieľom tejto štúdie EMN je poskytnúť prehľad o organizácii azylovej a migračnej politiky v členských

More information

Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku

Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku 2014 Národná stratégia bola vyvinutá v rámci projektu SEEMIG Managing Migration and its Effects in SEE Transnational

More information

Analýza významu kreatívnej ekonomiky pre ekonomický rast. Martin Macko

Analýza významu kreatívnej ekonomiky pre ekonomický rast. Martin Macko Analýza významu kreatívnej ekonomiky pre ekonomický rast. Martin Macko Bakalárska práca 2008 ABSTRAKT Cieľom tejto bakalárskej práce je primárne analyzovať stav a vývoj sektora kreativity a kultúry v

More information

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v eurozóne.

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v eurozóne. Týždenný prehľad: Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v eurozóne. MEDZIROČNÁ INFLÁCIA VO FEBRUÁRI VYSKOČILA NA 1,2 % Inflácia sa znovu zvýšila Nahor

More information

Analýza systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii

Analýza systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii Analýza systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii Zuzana Dančíková, spolupracovníčka inštitútu INEKO júl 2011 Za postrehy,

More information

Stála konferencia. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí

Stála konferencia. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016 Argentína, Česko, Čierna Hora, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Kanada, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko,

More information

Hodnotenie Sociálnych Vplyvov

Hodnotenie Sociálnych Vplyvov Spoločná Previerka Sociálnej Ochrany a Sociálnej inklúzie a Hodnotenie sociálnej Inklúzie Hodnotenie Sociálnych Vplyvov Slovenská republika, Syntetická Správa V mene Európskej komisie DG Zamestnanosť,

More information

Stála konferencia. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí

Stála konferencia. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014 Argentína, Česko, Čierna Hora, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Kanada, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko,

More information

Vplyv Európskej únie na legislatívu Slovenskej republiky

Vplyv Európskej únie na legislatívu Slovenskej republiky Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied Vplyv Európskej únie na legislatívu Slovenskej republiky Influence of European Union on legislation

More information

Ako vidia mladí svet v roku 2030? spolupráca

Ako vidia mladí svet v roku 2030? spolupráca Slovenský príspevok k udržateľnému svetu Ako vidia mladí svet v roku 2030? Zanzibar ako ho nepoznáme Rozvojová 2 spolupráca Bulletin Platformy mimovládnych rozvojových organizácií určený všetkým, ktorých

More information

Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite

Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite V Bruseli 10. októbra 2008 Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie Schválené pracovnou skupinou EÚ pre šport a zdravie na jej

More information

Nezamestnanosť a ďalšie aspekty ovplyvňujúce kvalitu života na Slovensku

Nezamestnanosť a ďalšie aspekty ovplyvňujúce kvalitu života na Slovensku Nezamestnanosť a ďalšie aspekty ovplyvňujúce kvalitu života na Slovensku Jaroslav Korečko* Prešovská univerzita v Prešove Katedra účtovníctva a controllingu Konštantínova ul. 16, 080 01 Prešov, Slovakia

More information

Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Írsko Man Guernsey Jersey Veľká Británia Andorr a Švédsko Nórsko Dánsko Litva Estónsko Lotyšsko Bielorusko Holandsko Poľsko Nemecko Uk Česká republika Slovenská republika Moldavsko Lichtenštajns nsko Rakúsko

More information

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta KARLOVA VES - MENIACA SA IDENTITA MIESTA 2007 Martin ŠVEDA UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Katedra regionálnej geografie,

More information

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SK SK SK EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli KOM(2010) 715/4 OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia Európskej únie pre podunajskú

More information

STAROSTLIVÝ ŠTÁT PRE DOLNÝCH 5 MILIÓNOV

STAROSTLIVÝ ŠTÁT PRE DOLNÝCH 5 MILIÓNOV STAROSTLIVÝ ŠTÁT PRE DOLNÝCH 5 MILIÓNOV Keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme OBSAH Boris Kollár: Prečo to vlastne robíme?... 3 Čo získate, keď budeme mať STAROSTLIVÝ ŠTÁT... 4 I. Ako to dopadne, keď sa

More information

Prehľady environmentálnej výkonnosti OECD: Slovenská republika 2011

Prehľady environmentálnej výkonnosti OECD: Slovenská republika 2011 Prehľady environmentálnej výkonnosti OECD: Slovenská republika 2011 Pôvodné vydanie v OECD v anglickom a francúzskom jazyku pod názvom: OECD Environmental Performance Review: Slovak Republic Examens environnementaux

More information

Obsah. Poďakovanie ... Táto štúdia vznikla aj vďaka podpore, ktorú poskytla New Direction - The Foundation for European Reform ...

Obsah. Poďakovanie ... Táto štúdia vznikla aj vďaka podpore, ktorú poskytla New Direction - The Foundation for European Reform ... Obsah Executive summary... 3 Zhrnutie... 6 1 Slovensko pred bránami eurozóny... 9 1.1 Politické rozhodnutie rýchleho skoku do eurozóny... 9 1.2 Podstata eurozóny a podmienky v nej... 13 1.3 Miera ekonomickej

More information

POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison

POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison M a s a r y k o v a u n i v e r z i t a Ekonomicko-správní fakulta Študijný odbor: Regionální rozvoj a cestovní ruch POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban

More information

ANALÝZA KONVERGENCIE SLOVENSKEJ EKONOMIKY ODBOR VÝSKUMU

ANALÝZA KONVERGENCIE SLOVENSKEJ EKONOMIKY ODBOR VÝSKUMU ANALÝZA KONVERGENCIE SLOVENSKEJ EKONOMIKY ODBOR VÝSKUMU Národná banka Slovenska Imricha Karvaša 1 13 5 Bratislava www.nbs.sk research@nbs.sk október ISSN 55-977 Práca neprešla jazykovou úpravou. Všetky

More information

Analýza vybraných ekonomických aspektov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie

Analýza vybraných ekonomických aspektov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie Analýza vybraných ekonomických aspektov odchodu Veľkej Británie z Európskej únie Analysis of Some Economical Aspect of Exit the Great Britain from the European Union Ján VRAVEC Abstrakt Článok pojednáva

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Makroekonomika /4/ Zahraničie /5/ Osobnosti /6/ Mladí a veda /7/ Jubileum /8/ Európska únia /8/

Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Makroekonomika /4/ Zahraničie /5/ Osobnosti /6/ Mladí a veda /7/ Jubileum /8/ Európska únia /8/ Júl august 2012 Číslo 7 8 Ročník X RECENZOVANÉ Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Makroekonomika /4/ Zahraničie /5/ Osobnosti /6/ Mladí a veda /7/ Jubileum /8/ Európska únia /8/ 2...Úvodne

More information

Skríning aneuryzmy brušnej aorty (AAA)

Skríning aneuryzmy brušnej aorty (AAA) Slovak translation of Abdominal aortic aneurysm screening: Things you need to know Skríning aneuryzmy brušnej aorty (AAA) Informácie, ktoré by ste mali vedieť Pre koho je určený tento leták? Tento leták

More information

Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu

Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu Cieľom dotazníkového prieskumu bolo analyzovať podmienky, ktoré prispievajú k rozvoju mediálnych a informačných kompetencií

More information

Akčný plán boja proti suchu. Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava

Akčný plán boja proti suchu. Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava Akčný plán boja proti suchu Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava 2 Obsah prezentácie Medzinárodný kontext Akčné plány boja proti suchu - príklady Prípravné stretnutie Ďalšie kroky Kontakty

More information

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v eurozóne. EKONOMICKÁ DÔVERA UKAZUJE DOBRÝ ZAČIATOK ROKA

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v eurozóne. EKONOMICKÁ DÔVERA UKAZUJE DOBRÝ ZAČIATOK ROKA Týždenný prehľad: Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v eurozóne. EKONOMICKÁ DÔVERA UKAZUJE DOBRÝ ZAČIATOK ROKA Ekonomická dôvera sa zvýšila Lepšia

More information

1. Schválenie programu Schválenie bodov I v prílohe

1. Schválenie programu Schválenie bodov I v prílohe Rada Európskej únie V Bruseli 24. apríla 2017 (OR. en) 8381/17 OJ CRP1 15 PREDBEŽNÝ PROGRAM Predmet: 2 625. zasadnutie VÝBORU STÁLYCH PREDSTAVITEĽOV (časť I) Dátum: 26. apríla 2017 Čas: 10.00 hod. Miesto:

More information

VYVOJ REGIONÁLNYCH DISPARÍT NA SLOVENSKU A PROBLÉMY REGIONÁLNEHO ROZVOJA PREŠOVSKÉHO KRAJA

VYVOJ REGIONÁLNYCH DISPARÍT NA SLOVENSKU A PROBLÉMY REGIONÁLNEHO ROZVOJA PREŠOVSKÉHO KRAJA Fotia geographica 8 Prešov 2005 VYVOJ REGIONÁLNYCH DISPARÍT NA SLOVENSKU A PROBLÉMY REGIONÁLNEHO ROZVOJA PREŠOVSKÉHO KRAJA René MATLOVJČ I - Kvetoslava MATLOVJČOVAl Abstrad: In ollr contribution we sludy

More information

Demografický a spoločenský aspekt fenoménu rozvodovosti na Slovensku

Demografický a spoločenský aspekt fenoménu rozvodovosti na Slovensku Demografický a spoločenský aspekt fenoménu rozvodovosti na Slovensku Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 49 PODMANICKÝ, I., PODMANICKÁ, Z.: Demographic and Social Aspects of the Phenomenon of Divorce in

More information

Mária Kozová, Viera Chrenščová

Mária Kozová, Viera Chrenščová Zborník: Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju. - Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UMB, 2009. - s. 218-230. - ISBN 978-80-8083-876-8 [Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému

More information

Fact Sheet PRÍSTUP LEADER. Základný sprievodca. Európska komisia

Fact Sheet PRÍSTUP LEADER. Základný sprievodca. Európska komisia Fact Sheet Európska komisia PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca Europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o Európskej únii Bezplatné telefónne

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU BAKALÁRSKA PRÁCA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU BAKALÁRSKA PRÁCA Marián Švagerko Bratislava 2011 BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A

More information

Ubehlo už štvrťstoročie odvtedy, čo. Paradoxné situácie. Nedávno sa mi dostala do rúk esej istého. K listu mocným (Ex post) JÁN SOJKA TEODOR KRIŽKA

Ubehlo už štvrťstoročie odvtedy, čo. Paradoxné situácie. Nedávno sa mi dostala do rúk esej istého. K listu mocným (Ex post) JÁN SOJKA TEODOR KRIŽKA ROČNÍK VIII. č. 7 DVOJTÝŽDENNÍK ZÁVISLÝ OD ETIKY 6. APRÍLA 2005 Vydáva Factum bonum, s. r. o. Šéfredaktor Teodor Križka Redakcia: Sološnická 41, 841 05 Bratislava, Tel./fax: 654 12 388 e-mail: redakcia@kultura-fb.sk

More information

ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ. centrum vzdelávania. Slovenské

ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ.   centrum vzdelávania. Slovenské ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje. W. A. Ward KONTAKT e-mail: info@studiumvzahranici.sk mobil: +421 949 407 928 fb

More information

UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE. Vývoj volebnej podpory krajne pravicových strán na Slovensku v rokoch a faktory vplývajúce na túto podporu

UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE. Vývoj volebnej podpory krajne pravicových strán na Slovensku v rokoch a faktory vplývajúce na túto podporu UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE FAKULTA SOCIÁLNÍCH VĚD Institut politologických studií Marián Koreň Vývoj volebnej podpory krajne pravicových strán na Slovensku v rokoch 2010 2016 a faktory vplývajúce na túto

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVA 2010 Boţidara Hamarová BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA

More information

GfK Czech Ukludnime marketing

GfK Czech Ukludnime marketing GfK Czech Ukludnime marketing M. Mravec, Ph.D., MD GfK CZ & SK Marketing Management 2012, Praha Všetky práva zhotoviteľa diela a vlastníkov autorských práv k dielam sú vyhradené. Vyhotovovanie rozmnoženín

More information

EURÓPSKA ÚNIA Výbor regiónov

EURÓPSKA ÚNIA Výbor regiónov EURÓPSKA ÚNIA Výbor regiónov Európsky výbor regiónov a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Obálka: BRATISLAVSKÝ REGIÓN Európska únia 2016 Reprodukcia a opätovné použitie povolené za predpokladu uvedenia

More information

CIELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA

CIELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA CIELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA Preambula Táto agenda je akčným plánom pre ľudí, planétu a prosperitu. Snaží sa tiež dosiahnuť, aby ľudia žili v mieri a slobode. Sme si vedomí, že odstránenie chudoby vo všetkých

More information