UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Size: px
Start display at page:

Download "UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE"

Transcription

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta KARLOVA VES - MENIACA SA IDENTITA MIESTA 2007 Martin ŠVEDA

2 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny Karlova Ves - meniaca sa identita miesta Diplomová práca Martin ŠVEDA Študijný odbor Geografia Vedúci diplomovej práce: RNDr. Karol Kasala, Phd. BRATISLAVA 2007

3 Prehlásenie Čestne prehlasujem, že som predloženú diplomovú prácu spracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov. V Bratislave, podpis autora práce 3

4 Poďakovanie Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu práce, RNDr. Kasalovi, Phd., za vedenie a pamätníkom z Karlovej Vsi, ktorí mi poskytli cenné zdroje informácií, resp. zapožičali dokumentačný materiál. V ústrety mi vyšli najmä dôchodcovia Seniorklubu, ktorým za ochotu a pomoc úprimne ďakujem. 4

5 ABSTRAKT Martin Šveda: Karlova Ves - meniaca sa identita miesta Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny Diplomová práca, 100 strán, 5 grafických príloh, 2007 V súčasnom období transformácie spoločnosti, jej ekonomického a socio-kultúrneho systému, je štúdium meniacej sa identity dôležitým prístupom, keďže je to komplexnejší jav a proces, ktorý v sebe zahŕňa dôsledky prebiehajúcich zmien v súčasnej spoločnosti. Poznanie identity miesta je neoddeliteľnou súčasťou výskumu každého regiónu/lokality vďaka ktorému dokážeme porozumieť podstate regiónu, jeho geniu loci, významu a individualite. Hlavným cieľom práce je zachytenie meniacej sa identity Karlovej Vsi, ktorá prešla komplexnou premenou. Pôvodne malá vinohradnícka obec sa stala za krátke obdobie integrálnou súčasťou Bratislavy a jej dôležitým obytným areálom. Práca sa snaží objasniť ako sa zmeny v sociálnom, kultúrnom, ekonomickom a politickom systéme prejavili na identite študovanej lokality a aké prvky lokality sa podieľajú na vytváraní jej identity. Zameranie práce na štúdium identity zároveň prináša aj možnosti pre aplikáciu prístupov a metód novej regionálnej geografie. Kľúčové slová: nová regionálna geografia, identita miesta, kultúrna identita, meniaca sa identita, Karlova Ves ABSTRACT Martin Šveda: Karlova Ves - The Changing Identity of a Place Comenius University in Bratislava, Faculty of Natural Sciences, Department of Regional Geography, Landscape Protection and Landscape Planning. Diploma work, 100 pages, 5 supplements, 2007 In the present period of transformation of the society, its economic, social and cultural systems, the study of the changing identity is an important research approach, as it is more complex phenomenon and process, which includes consequences of the ongoing changes in the modern society. Understanding the identity of a place is an integral part of research of every region/locality which is a method for understanding the fundamental nature of the given region, its genius loci and its individuality. The main objective of this paper is such study of a changing identity of Karlova Ves, which underwent a complex change. Originally a traditional small vine-making village became in a very short time an integral part and important residential area of Bratislava. This paper wants to explain how changes in social, cultural, economic and political system can affect the identity of the given locality and what elements of locality have an impact on creating its identity. The overall scope of this paper also brings opportunities for use of approaches and methods of the new regional geography. Key words: new regional geography, identity of a place, cultural identity, changing identity, Karlova Ves 5

6 1. Úvod Politické zmeny v roku 1989 a vznik SR v roku 1993 znamenali zásadný prelom vo formovaní identity krajiny ako subjektu a zároveň objektu politických, ekonomických, sociálnych a kultúrnych procesov vo svete, ako aj kolektívnych osobnostných identít v špecifických politických, spoločenských, historických a jazykových podmienkach. Karlova Ves, ako jedna zo 17 mestských častí Bratislavy, predstavuje priestor v ktorom sa udiali dramatické zmeny nielen jej vonkajšieho vzhľadu a hospodárskej funkcie, ale aj hlboké zmeny sociálneho a kultúrneho rámca. V súčasnosti predstavuje heterogénne územie s množstvom prisťahovalcov z rozličných kútov Bratislavy a Slovenska, vysokou hustotou zaľudnenia a ďalšími znakmi, typickými pre silno urbanizované priestory, ktoré sa vyznačujú anonymitou prostredia, environmentálnym stresom, či patologickými javmi. Pôvodný charakter vinohradníckej obce nenávratne zmenila socialistická výstavba, na ktorú nadväzuje súčasná výstavba, završujúca proces likvidácie pôvodnej obce. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa všetky kultúrne, prírodné, hospodárske osobitosti nenávratne rozpustili v uniformnom mestskom štýle. Pri bližšom pohľade a hlbšej priestorovej skúsenosti zisťujeme, že tomu tak nie je. Domnievam sa, že niektoré vlastnosti, charakteristiky tejto lokality, pretrvávajú aj napriek radikálnym zmenám, ktoré pretvárajú toto miesto. Vedie ma k tomu dlhoročná osobná skúsenosť bývania v Karlovej Vsi, ktorá ma priviedla k presvedčeniu o nemennosti podstaty tohto miesta a existencii faktorov vnútornej spoločenskej súdržnosti, ktoré spôsobujú, že táto mestská časť si napriek hlbokej integrácii v rámci Bratislavy dokázala zachovať osobitý a jedinečný charakter vlastnú identitu. Toto presvedčenie ma priviedlo k potrebe bližšie skúmať tento jav a podložiť takéto pocity aj konkrétnymi dôkazmi. V procese dynamických zmien ekonomického a sociokultúrneho systému je štúdium meniacej sa identity dôležitým prístupom, keďže je to komplexnejší jav a proces, ktorý v sebe zahŕňa dôsledky ekonomických, kultúrnych, sociálnych i politických zmien, dotýka sa teda aj a nedá sa oddeliť od globalizácie a ňou prenášaných kultúrnych štýlov (životný štýl, hodnoty), postmodernizácie a trendov, ktoré prináša (fragmentácia spoločnosti na široké spektrum subkultúr). (Kasala, K., 2006) Pomocou výskumu identity, tak dokážeme postihnúť široké spektrum otázok, ktoré prináša súčasná informačná, postmoderná a postindustriálna spoločnosť. Medzi takéto otázky patria napr. otázky identity rôznych mierok a dimenzií v súčasnej integrujúcej sa Európe, otázky meniacej sa tradičnej bázy identifikácie a súčasného charakteru identifikačných prvkov, rozpadu tradičných hodnôt a istôt a vplyv globalizovaného životného štýlu na kultúrne osobitosti regiónov a lokalít. Karlova Ves predstavuje vhodné miesto pre realizáciu výskumu identity. Veľký rozsah zmien, ktorými táto lokality prešla za posledné polstoročie vyvoláva celý rad otázok. Aká je identita súčasnej Karlovej Vsi? Čo ju vytvára? Uvedomujú si ľudia regionálne špecifiká, s ktorými sa denne stretávajú? Na tieto, ale aj na ďalšie aktuálne otázky sa pokúsim odpovedať v tejto práci, ktorá si kladie za cieľ na konkrétnom príklade vybranej lokality dokumentovať priebeh kľúčových zmien, ktoré sa odrazili nielen v 8

7 celkovom vzhľade, či funkcii lokality, ale predovšetkým v zmene jej podstaty, ktorá ju formovala ako miesto s unikátnou a jedinečnou polohou, prírodou, hospodárstvom, kultúrou identitou. Táto práce je zároveň využitím impulzov, prístupov, a konkrétnych metód, ktoré poskytuje nová regionálna geografia pri štúdiu lokalít. Charakter objektu skúmania identita- si vyžiadal aplikovanie predovšetkým kvalitatívnych metód, ktoré sa v geografii používajú čoraz častejšie. Časový horizont práce sa vzťahuje na obdobie 20. storočia, ktoré bolo obdobím najvýraznejších transformácií politicko-ekonomického systému lokality. Vzhľadom na absenciu psychologického rozmeru, práca nemá ambíciu vysvetliť, ako si jednotlivec (kolektív) vytvára predstavu o území (mieste), ale skôr odpovedať na otázku, ako sa ľudia identifikujú s určitými prvkami v priestore. Tento fakt predurčuje zameranie práce na výskum identity miesta, resp. procesu identifikácie sa obyvateľov s miestom ich bývania (s rôznymi prvkami prostredia). Štúdium jednotlivých prvkov prostredia a ich vplyvu na meniacu sa identitu miesta, by nebolo úplné, ak by sme do celkovej charakteristiky nezahrnuli obyvateľov a ich kultúru, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou identity miesta. Práca sa tak čiastočne zaoberá aj premenami identity obyvateľov (miestnej identity), avšak len v rozmedzí nevyhnutnom pre hlavný cieľ výskumu. Hlbšia analýza (kultúrnej) identity obyvateľov, by si vyžadovala osobitý prístup a spracovanie. Okrem analýzy meniacej sa identity miesta a jej obyvateľov práce načrtáva aj aplikácie získaných poznatkov. Súčasné obdobie zaznamenáva nebývalý nárast záujmu o štúdium problémov na regionálnej a lokálnej úrovni. Špecifiká a osobitosti, ktorými sa jednotlivé regióny/lokality navzájom líšia, sa stávajú základom pre ich propagáciu a ďalší rozvoj. Zameranie pozornosti na lokálne javy a vyčleňovanie regiónov a lokalít tak predstavuje procesy a javy, ktoré sú protipólom prebiehajúcich integračných tendencií na národnej úrovni štátov. Pochopenie regiónu/lokality, postihnutie jeho najdôležitejších znakov a jeho individuality, je nevyhnutným predpokladom pre zodpovednú realizáciu miestnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja. Tým, že nájdeme špecifiká lokality/regiónu, môžeme tým zlepšiť jeho propagácia nielen na verejnosti, ale predovšetkým môžeme prispieť k lepšiemu pochopeniu regiónu z pohľadu jeho obyvateľov. 9

8 2. Metodika 2.1. Zámer, ciele a predmet výskumu práce Zámer práce Zámerom práce je postihnúť meniacu sa identitu miesta, jej premeny v meniacich sa spoločensko-ekonomických podmienkach. Ciele práce Hlavným cieľom práce je identifikovať a popísať charakter identity miesta v jednotlivých vývojových obdobiach. Medzi vedľajšie (čiastkové) ciele môžeme zaradiť: - spresnenie jednotlivých etáp meniacej sa identity miesta (a jeho obyvateľov) a identifikácia kľúčových aktérov, fenoménov a procesov zmien. - identifikáciu jednotlivých prvkov, ktoré sa podieľajú na vytváraní identity miesta. - postihnutie meniacej sa identity samotných obyvateľov (miestnej identity), ktorá predstavuje veľmi dynamický jav, pozostávajúci zo sociálnych väzieb, hodnôt, postojov, zvykov a tradícií miestneho obyvateľstva. Predmet výskumu Predmetom výskumu je Identita, ktorá však predstavuje pomerne abstraktný pojem, ktorý má mnoho významov a môže sa pod ním skrývať mnoho výskumných otázok. Identita, nech už jej presná definícia znie akokoľvek, nie je priamo pozorovateľným javom (odmerateľným pomocou kvantitatívnych charakteristík). Ak teda máme v úmysle skúmať identitu, je potrebné vopred definovať, na ktoré konkrétne, priamo pozorovateľné javy, bude plánovaný výskum zameraný Výskumné metódy Na základe týchto výskumných okruhov boli zvolené nasledujúce prístupy k študovanej problematike: Analýza historických prameňov a aktuálnych informácií, interview s obyvateľmi pôvodnej Karlovej Vsi a nakoniec prieskum medzi obyvateľmi prostredníctvom dotazníkov a rozhovorov. Jedná sa o čiastočne antiscientstický prístup, ktorý sa však v geografii uplatňuje čoraz častejšie. Mnohé priestorové výskumy sa nevyhnú použitiu subjektívnych prístupov, ktoré v minulosti neboli považované za vedecké, dnes je ich požitie často jediným možným spôsobom ako získať informácie v takých výskumných oblastiach ako je napr. výskum identity. Podobne sa vyjadruje aj Vencálek (Vencálek, J., 2004), ktorý tvrdí, že hľadať determinanty vnútornej spoločenskej súdržnosti (identity) znamená pristupovať k štúdiu obyvateľov jednotlivých častí krajiny inak, než je tomu v pojatí klasickej vedy. Ani použitím najlepších komplexných kvantitatívnych metód nemôžeme nájsť zákonitosti vnútornej spoločenskej súdržnosti. Tie objavíme až vtedy, ak začneme rozvíjať prístupy kvalitatívne komplexnejšie. 10

9 Kontextuálna analýza a syntéze textu Analýza rôznych historických prameňom bola cenným zdrojom informácií pre pochopenie spoločenských, ekonomický, politických a kultúrnych súvislostí, v ktorých sa Karlova ves nachádzala v priestore Bratislavy. Bez týchto súvislostí, by nebolo možné porozumieť konkrétnym lokálnym transformáciám, ktorými Karlova ves prešla za ostatné polstoročie svojej existencie. Ďalším zdrojom informácií boli staršie, ale aj aktuálne novinové články, diskusie a príspevky na internete, blogy a pod. Predovšetkým posledné dva spomínané zdroje sú cenným zdrojom názorov a postojov súčasných obyvateľov k miestu svojho bydliska. Analýza historických fotografií Táto metóda vychádza z jednoduchého princípu porovnávania fotografií lokality v rôznych časových obdobiach. Na základe dostupného bohatého archívu historických fotografií, bolo možné postihnúť niektoré viditeľné prvky identity, predovšetkým však architektonicko-urbanistické zmeny. Fotografie však boli aj cenným médiom, sprostredkovávajúcim atmosféru obce a dokresľujúcim textové zdroje. Rozhovory so starousadlíkmi: Pološtrukturovaný rozhovor so starousadlíkami (teda obyvateľmi žijúcimi v Karlovej Vsi pred jej asanáciou) je pravdepodobne tou najlepšou metódou ktorou môžeme preniknúť do minulosti a analyzovať nielen celkový viditeľný vzhľad a fungovanie obce, ale aj mnohé skryté charakteristiky, ktoré sú kľúčom pre pochopenie identity študovanej lokality. Jedná sa napríklad o postoje, názory, hodnoty obyvateľov, sociálne vzťahy, celkovú atmosféru v obci a pod. Bližší obraz o témach interview poskytuje okruh otázok uvedený v prílohe práce. Uvedené otázky však boli len základnou kostrou, ktorá poskytovala priestor aj pre detailnejší záber problematiky. Treba tiež poznamenať, že na základe rozhovor sa uvedené okruhy otázok sa podrobovali častému prehodnocovaniu a novej formulácii. Niektoré témy sa totiž ukázali ako zbytočné, zatiaľ čo iné si vyžiadali detailnejší záber. Jednotliví účastníci interview boli vo viacerých prípadoch oslovený viac krát, keďže postupné prenikanie do problematiky a analýza získaných materiálov prinášali zo sebou nové podnety a otázky. Podrobné interview bolo uskutočnené so šiestimi starousadlíkmi. Podklady získané z interview sa stali základom pre charakteristiku identity pôvodnej Karlovej Vsi. Vzhľadom na skutočnosť, že metóda pološtruktorovaných rozhovor je vysoko subjektívna výpoveď jednotlivca, bol zvolená aj ďalšia doplnková metóda, ktorou boli dotazníky pre skupinu starousadlíkov, ktoré mali potvrdiť informácie získané v rozhovoroch. Zber informácií prostredníctvom dotazníka Na zber primárnych informácií sme použili najčastejšie používaný nástroj anonymný dotazník. Základným súborom sa stalo obyvateľstvo Karlovej Vsi. Pomocou dotazníka sme sa pokúsili získať obraz, ktorý si respondenti vytvorili o mieste svojho bydliska Karlovej Vsi. Rekonštrukcia tohto obrazu sa opierala o obsahovo-tématické zamera- 11

10 nie otázok, postihujúci jednotlivé zložky identity miesta a miestnej identity obyvateľov. Prirodzene, dotazníková forma nemôže poskytnúť ucelenú a úplnú predstavu o identite lokality, ale v základných a určujúcich rysoch bola cenným zdrojom informácií. Podobne ako témy a otázky pološtruktoruvaného rozhovoru aj jednotlivé otázky dotazníka prechádzali procesom novej formulácie a hľadania optimálnej formy. Pri výskume sa postupne ukázali niektoré otázky ako neadekvátne, nezrozumiteľne formulované, či neposkytujúce všetky možnosti odpovede. Preto bol dotazník predmetom niekoľkých úprav, ktoré nakoniec viedli k jeho finálnej podobe. Dotazníky, ktoré boli vyplnené pred finalizáciou jeho podoby sa tiež zarátali do výsledného hodnotenia, avšak iba v tých otázka, ktorých formulácia sa nemenila. Vzhľadom na snahu o postihnutie transformácie (premeny) identity študovanej lokality, boli použité dva typy dotazníkov. Ten prvý bol určený pre osobitú skupinu respondentov, predstavujúcich obyvateľov Karlovej Vsi, ktorí tu žili pred asanáciou obce v roku 1965 (skupina starousadlíkov ). Väčšinou sa jednalo respondentov, ktorý sa v Karlovej Vsi narodili a prežili tu celý život. Otázky, v pre nich určenom dotazníku, sa zaoberali predovšetkým obrazom pôvodnej Karlovej Vsi, vzťahmi medzi jej obyvateľmi, ale aj ich vnímaním súčasnej podoby mestskej časti. Na základe rozhovor a odpovedí z tohto dotazníka sme mohli aspoň čiastočne rekonštruovať identitu tejto, pôvodne vinohradníckej, obce. Týmto dotazníkom bolo oslovených 30 respondentov. Druhý typ dotazníka bol určený pre súčasných obyvateľov Karlovej Vsi, bez ohľadu na ich vek, pohlavie, či vzdelanie. Náhodným výberom bolo oslovených 50 respondentov. Obidva typy dotazníku sa nachádzajú v prílohe práce. V nasledujúcej tabuľke je uvedené zloženie oslovenej vzorky respondentov na základe nasledujúcich kritérií: vek, pohlavie, vzdelanie, zamestnanie a dĺžka pobytu v študovanej lokalite. V dotazníkoch boli odpovede koncipované tak, aby postihli celý priestor možných odpovedí, aj v takých prípadoch keď sa dala odpoveď predpokladať, ako napr. silnejší vzťah starousadlíkov k miestu bydliska. Takéto charakteristiky (napr. pripútanosť k bydlisku rastie s biologickým vekom) sa síce dajú pomerne jednoducho predikovať, treba ich však empiricky dokázať. Zloženie respondentov podľa veku, pohlavia, vzdelania, ekonomickej aktivity a dĺžky pobytu v Karlovej Vsi zastúpenie abs. relat. [%] Rozdelenie podľa ekonomickej aktivity Zamestnaný 26 32,50 Nezamestnaný 1 1,25 Študent 3 3,75 Dôchodca 47 58,75 Iné (ženy na materskej a pod.) 3 3,75 rozdelenie podľa ukončeného vzdelania Stredoškolské 45 56,25 Vysokoškolské 35 43,75 Podľa pohlavia Muži 31 38,75 Ženy 49 61,25 Rozdelenie podľa dĺžky bývania v Karlovej VsiV Do 5 rokov 11 13, rokov 8 10, rokov 13 16, rokov 14 17,50 41 a viac rokov ( starousadlíci ) 34 42,50 Spolu ,00 12

11 Použitie dotazníkov však vytvára aj otázky týkajúce sa objektívnosti výsledkov prieskumu. Respondenti mohli hodnotiť (a niekedy aj skutočne hodnotili) jednotlivé atribúty územia na základe osobných sympatii, či antipatií k danému prvku a nie na základe toho, ako sa konkrétny prvok podieľa na vytváraní ich osobného obrazu Karlovej Vsi. Takéto hodnotenia sa potom do výsledného skóre nezarátavali, boli však zohľadnené pri globálnom hodnotení vzťahu obyvateľov k danému prvku lokality. Analýza získaných informácií z dotazníka Otázky môžeme rozdeliť do troch skupín, z ktorých každá skupina si vyžadovala odlišné spracovanie. Prvý typ otázok mal ponúknuté štyri možnosti odpovede s plynulým odstupňovaním: Po zrátaní odpovedí sa vypočítal ich percentuálny podiel pre rozličné skupiny obyvateľov (viď nižšie). Vyše polovica otázok mala voľný priestor na odpoveď. Pri vyhodnocovaní sa brali do úvahy všetky odpovede, no najmä tie, ktorých výskyt bol najfrekventovanejší. Pri otázke, kde mali respondenti hodnotiť, ktoré z ponúknutých znakov vytvárajú jedinečný obraz Karlovej Vsi, bola hodnotiaca stupnica od 1-veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, až po 4- nie je dôležité. Výsledná známka sa vypočítala pre rozličné vekové skupiny ako aritmetický priemer. Zoradením jednotlivých prvkov sme dostali poradie ich významu (dôležitosti) pre vnímanie rozličných skupín obyvateľstva. Treba však upozorniť, že uvedené skóre jednotlivých prvkov má skôr orientačný charakter a pri analýze ich podielu na vytváraní identity miesta treba brať do úvahy celý rad ďalších faktorov (pozitívny, či negatívny dopad daného prvku, jeho previazanie a pôsobenie na každodenný život obyvateľov a pod. ) Vekové skupiny Pri analýze jednotlivých odpovedí bolo zaujímavé pozorovať ako sa mení charakter odpovedí s meniacim sa vekom respondentov a ich dĺžkou bývania v Karlovej Vsi. Preto boli vyčlenené nasledovné skupiny respondentov. - skupina starousadlíkov - teda obyvateľov, ktorí žili v Karlovej Vsi pred jej asanáciou. Väčšina z nich sa v Karlovej Vsi narodila a prežila tu celý život. - Skupina respondentov v postproduktívnom veku patria sem nielen starousadlíci, ale aj dôchodcovia žijúci v súčasnosti v Karlovej Vsi. Táto skupina sa používala pri hodnotení v ktorom bol diferenciačným kritériom predovšetkým biologický vek. - Skupina respondentov v produktívnom veku najpočetnejšia skupina, ktorú tvoria respondenti od 18 do 64 rokov. - Skupina súčasných obyvateľov, ktorú vytvárajú všetci respondenti, avšak bez skupiny starousadlíkov, ktorá sa vyznačuje špecifickým vnímaním tohto prostredia a v spoločnom hodnotení by tak skresľovala výsledky. Ak vychádzame z predpokladu, že vnímanie lokality a prejavy identity obyvateľov sa vyznačujú pomerne veľkou zotrvačnosťou, potom je porovnávanie jednotlivých 13

12 skupín účinným prostriedkom, ktorým je možné zachytiť meniacu sa identitu miesta a jej obyvateľov Zhodnotenie informačných zdrojov Identita je pomerne ťažko definovateľným pojmom, ktorý sa aj v súčasnosti stretáva s množstvom rôznych vysvetlení a definícií. Orientáciu v tejto problematike my však poskytol článok O. Roubala s názvom Když se řekne identita. Tento príspevok sa stal podkladom pre kapitolu Teoretických a filozofických východísk skúmania identitu v úvode mojej práce. Karlova ves vlastivedná monografia: Toto dielo vzniklo na začiatku 90. rokov ako reakcia na vznik samostatnej mestskej časti Karlova Ves. Pre moju prácu bolo cenným zdrojom primárnych informácií charakterizujúcich predovšetkým historický vývoj obce. Vzhľadom na dobu vzniku, však absentujú informácie z obdobia posledných 10 rokov, ktoré boli obdobím výrazných kvalitatívnych zmien v tejto mestskej časti. Cenným zdrojom poznatkov o živote obyvateľov boli najmä pamätníci (členovia miestneho old-skautského oddielu a členovia Seniorklubu na Tilgnerovej ulici), ktorí mi poskytli aj množstvo dobových fotografií a materiálov, vďaka ktorým som mohol lepšie pochopiť historické súvislosti a dobovú atmosféru. Ich výpovede boli základom pre charakteristiku identity v pôvodnej Karlovej Vsi. Dotazníky a rozhovory s obyvateľmi Karlovej Vsi boli najlepším spôsobom ako si overiť teoretické predpoklady priamo v teréne. Vyhodnocovanie dotazníkov prinieslo veľa zaujímavých zistení ohľadom vnímania študovanej lokality jej obyvateľmi. Bez týchto zistení by bol výskum identity čisto subjektívnou záležitosťou postrádajúcou prepojenie s realitou Výskumné otázky Radikálna zmena, ktorou prešla Karlova Ves za ostatné obdobie 50 rokov vytvára celý rad výskumných otázok: 1. Aké boli hlavné identifikačné formy a konkrétne identifikačné prvky pred obdobím strácania pôvodnej identity? 2. Ako sa prejavili zmeny jednotlivých subsystémov lokality (prírodná zložka, aktivity obyvateľov, sociálne a priestorové väzby, kultúrne prvky, architektonicko-urbanistické prvky, inštitucionálne zmeny) na celkovej zmene identity lokality a jej obyvateľov? 3. Aká je v súčasnosti identita Karlovej Vsi? 4. Aké sú príčiny zmeny identity a ktoré boli kľúčové obdobia jej premeny? 5. Zachovala si meniaca sa identita istú kontinuálnosť, teda nadväznosť na prechádzajúci charakter? 6. Je obyvateľmi vnímaná identita v zhode s reálnou (objektívnou) identitou? 7. Ako môže ovplyvniť zmena identity rozvoj danej lokality? Aké sú možnosti aplikácie získaných poznatkov? 14

13 Načrtnuté problémy a procesy sú vďačným terénom geografického výskumu, ktorý môže prispieť k objasneniu, do akej miery sa ľudia identifikujú s miestom bývania (práce, trávenia voľného času, a pod.) a ako sa vo vedomí respondentov zrkadlí napätie medzi identitami rôzneho charakteru, mierky apod. Odpovede na prvé dve výskumné otázky môžeme nájsť v rámci analýzy jednotlivých prvkov lokality a ich podielu na vytváraní identity miesta. Zvyšné výskumné otázky sú témou záverečnej časti práce, ktorá sumarizuje výsledky výskumu. 15

14 3. Teoretické a filozofické východiská skúmania identity (spracované na základe článku O. Roubala, Když se řekne identita..., 2006) 3.1. Všeobecne o identite Identita nie je pre väčšinu ľudí neznámy pojem. Často sa z ňou stretávame v najrôznejších významoch a súvislostiach v odbornej literatúre, v médiách, aj pri bežnej konverzácii. Význam tohto slova však nie je ani zďaleka taký priezračný a samozrejmý ako sa na prvý pohľad môže zdať. V poslednej dobe sa slovo identita stalo často používaným výrazom v politike (v súvislosti so vstupom SR do EÚ), v psychológii, či v sociológii (zmena či strata sociálnej identity). Aj v geografii našla identita živnú pôdu predovšetkým v oblasti regionálnych a miestnych štúdií. Pri takom širokom významovom zmysle sa pojem identita stáva nejasný a len ťažko definovateľným pojmom. Ako máme teda identite rozumieť? Čo si máme predstaviť pod pojmami miestna identita, či identita miesta? Pomerne obecný a abstraktný pojem identita si môžeme vo všeobecnosti vysvetliť ako totožnosť. Identifikáciu potom vnímame ako proces stotožňovania sa. Takáto definícia je však veľmi všeobecná nepovie nám nič konkrétne a zrozumiteľné. Takúto identitu vieme len ťažko uchopiť a opísať pomocou kvalitatívnych, či kvantitatívnych charakteristík. Oveľa jednoduchšie je pochopenie identity zapojenej do konkrétneho vzťahu (regionálna, kultúrna, politická, triedna,... a pod), čím ju špecifikujeme a približujeme určitému obsahu významov. Vyslovením pojmu identita, tak vyjadrujeme vždy aj nejaký vzťah. Rozmýšľanie vo vzťahoch nám umožňuje uvedomiť si rôznorodosť väzieb a najrôznejších možností stotožňovania sa s niečím, niekým a predovšetkým so sebou samým. Identita človeka tak nadobúda multidimenzionálny charakter. Proces identifikácie stotožňovania sa je potom spôsob ako vlastnú identitu určiť, definovať. Môžeme sa stotožniť napr. s národom, regiónom, mestom, či dedinou kde žijeme alebo sme žili, ďalej s politickou ideou, náboženským presvedčením, ekologickou myšlienkou, životným štýlom atď. Ľudia hľadajú orientačné body ktorými sa túžia odlíšiť, vymedziť voči svojmu okoliu. Chcú sa stať individualitou, osobnosťou s jedinečným prejavom a tým byť rozpoznateľný pre svoje okolie, ale predovšetkým aj pre seba samých a potvrdiť si tak vlastnú existenciu. (Roubal, O., 2006) Dôležitým krokom pri chápaní identity, je zaostrenie pozornosti len na podstatné vlastnosti od ktorých identita závisí. Veci, priestor okolo nás, ale aj ľudia sa časom menia, ale po istú hranicu si vlastnú identitu zachovávajú. Napr. auto, ktoré sme si kupovali pre 5 rokmi, je stále to isté auto, aj keď sme niektoré diely vymenili a auto prestriekali... Totožnosť objektu so sebou samým je tak do určitej miery nezávislá od jej určitých vlastností. Identita, vzťahujúca sa k ľubovoľnému predmetu je teda závislá od podstatných vlastností a naopak nezávislá na vlastnostiach náhodných. Staroveká múdrosť gréckeho filozofa hovorí: nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Znamená to, že identita vecí a ľudí nie je nemenná. Naša bežná skúsenosť registruje neustálu premenlivosť vlastností, avšak základ týchto vlastností (akýsi podklad 16

15 jedinečnosti vecí, lokalít a ľudskej individuality) ostáva nemenný a identický so sebou samým. Jednotlivé miesta (lokality) sú v neustálej premene nielen vonkajšieho vzhľadu (visual landscape), ale aj vnútorných väzieb. Napriek tomu, pokiaľ nedôjde k radikálnej zmene (asanácia, odsun obyvateľstva), ostáva tým istým miestom, tou istou jedinečnou lokalitou Identita v dejinách Spôsoby identifikácie sa v rôznych dobách histórie ľudstva menili a záviseli od kultúrnej, sociálnej, ekonomickej, či politickej situácie spoločnosti. Zatiaľ čo napr. v stredoveku môžeme uvažovať skôr o modele univerzalistickej identifikácie sa s Bohom a spojenie (identifikácia) vlastnej individuality s určitou náboženskou dogmou, renesancia je životným názorom osobnej slobody a postojom človeka uplatňujúci svoju individualitu a rozumovú sebestačnosť. V romantizme sa identity hľadali vo výnimočnosti a zvláštnosti, v inštinktoch, intuícii a fantázii. Proti renesančnému a osvietenskému individualizmu vystúpilo mystické chápanie dejín a osudové spoločenstvo národov. (Roubal, O., 2006) Iracionálne snenie romantikov však narušila nastupujúca moderná doba, ktorej hlavnými znakmi sa stala priemyselná revolúcia a formujúca sa industriálna spoločnosť. Moderná doba priniesla nové hodnoty a aj nové pohľady na jednotlivca a spoločnosť od pojatia jednotlivca ako svojbytnej, samostatnej a nezávislej jednotky, sebavedome si budujúcej vlastnú osobnosť, až po predstavy jedinca ako produktu sociálnych okolností a vyššieho spoločenského diania. Tento stručný historický prehľad naznačil, že na vytváraní zložitej štruktúry identity miesta (lokalít, regiónov,...) a človeka sa podieľajú politické, kultúrne, sociálne situácie a stupne vývoja ľudského spoločenstva Identita v postmoderne Mnohí myslitelia dnešnej doby označujú súčasné obdobie ako neskoro moderné postmoderné. Pre toto obdobie je charakteristická fragmentácia spoločnosti na široké spektrum subkultúr, rozpad tradičných hodnôt a istôt, identifikačných prvkov akými boli susedstvo, farnosť, pouličný obchod či pohostinstvo a prienik cudzích prvkov do lokalít (imigrácia v dôsledku suburbanizácie či druhého bývania, veľké investičné zámery najmä zahraničné investície, typické globalizačné vplyvy, ale aj meniaca sa sociálna stratifikácia) narúšajú pôvodnú identitu, prejavujúcu sa v charakteristických prvkoch v mnohých oblastiach od spôsobu života, postojov, noriem správania a hodnôt cez postoje voči prišelcom a sociálnym zmenám až po oblasť viditeľnej kultúry či zmeny v zamestnanosti, volebných preferenciách a demografickom správaní. (Kasala, K., 2006) Podľa Bačovej (Bačová, V., 1997, str. 17) postmoderné prístupy k identite majú tieto spoločné znaky: 1. dôraz na situačné, lokálne teda parciálne kontexty identity, závislosť na kontexte (histórii, kultúre) 2. Nie hľadanie univerzálnych zákonov formovania jednotlivca 17

16 3. Centrom záujmu nie je jednotlivec, ale vonkajší svet, ktorého je jednotlivec súčasťou. Konštruovať identitu znamená byť vo svete s inými ľuďmi. 4. Identita je vzťahová, obsahuje vzťahy k iným ľuďom, ktoré vytvárajú lokálne navzájom pospájané siete. 5. Identita je určovaná hodnotami, ich interpretáciou 6.Identitu tvorí celá zbierka rol jednotlivca, v ktorej sú roly navrstvené na seba a v každodennom živote sa pružne striedajú 7. Identita sa sústavne konštruuje a rekonštruuje. Nepredstavuje danosť, ale hľadanie plurality meniacich sa významov 8. Multispektrálne nazeranie na identitu (z rôznych uhlov a mierok pohľadov) 9. Pri konštruovaní identity prevláda pragmatičnosť, utilitarita a praktické záujmy. Podľa Roubala je pre postmodernizmus charakteristická snaha o privatizáciu vlastných životov a celková absencia dominantného vzorca žitia. S meniacou sa spoločnosťou sa pochopiteľne pozmenil aj charakter identity a pevnosť väzieb v procese identifikácie. Identita sa už nepovažuje za niečo stále, alebo len pomaly sa meniace. V postmodernom svete sú spôsoby identifikácie považované za nestále, neisté a nespoľahlivé. Podľa poľského sociológia Zygmunta Baumana žijú dnešní ľudia vo veľmi zložitom svete, kde plnia množstvo funkcií/rolí a denne vstupujú do množstva vzťahov s okolím (zamestnanec podniku, cestujúci vo verejnej doprave, nakupujúci, klient banky). Avšak žiadna z týchto funkcií/rolí nám však podľa Baumana neposkytne skutočnú dlhodobú identitu. To že postmodernizmus vníma identity len ako akési prestupné stanice posilňuje vnímanie identít ako premenlivých, nestálych, či náhodných. Identifikačné ciele moderného človeka sú podľa Baumana nestabilné a neustále sa meniace, strácajú svoj význam, sú krátkodobé bez minulosti a budúcnosti. Postmoderná identita je spochybnená vlastnou premenlivosťou, módnosťou a účelovosťou. Ľudia sa ľahko prispôsobujú novým podmienkam, vzorcom správania a hodnôt. Zmeny sú v globalizovanom svete ešte viac urýchľované modernými telekomunikačnými prostriedkami. Takýto postmoderný výklad identity človeka čiastočne spochybňuje stálosť a pevnosť identifikačných väzieb. Ponúkajú sa nám tak otázky. Žijeme naše životy skutočne tak fragmentovane? Podliehame výrazne módnosti? Neodporuje táto charakteristika niektorým našim vlastným skúsenostiam? Často sa napríklad stretávame so situáciou, keď sa študenti v Bratislave stále označujú podľa miesta svojho pôvodu za Východniarov, Oravákov, Stredoslovákov a pod. Mnohí z nich sa po skončení štúdia vracajú späť domov. Čo ich k tomu vedie? Je to rodina, práca, či vzťah ku krajine? Každopádne je to dôkazom, že pôvodné identifikačné väzby viditeľne existujú a prejavujú sa v rôznych intenzitách a individuálnych situáciách. 18

17 3.4. Filozofické východiská Identita je objektom štúdia novej regionálnej geografie, ktorá poskytuje pre lokálne štúdie mnoho nových impulzov, týkajúcich sa lokalít (mikroregiónov, malých regiónov) ako objektu štúdia, ich charakteru a vnútornej štruktúry, ako aj prístupu k nim, metodiky a konkrétnych metód výskumu. Vzhľadom k odlišnosti prístupov a chápania regiónu možno považovať novú regionálnu geografiu za akúsi alternatívnu paradigmu regionálnej geografie najmä voči tradičnej regionálnej geografii (Kasala, K., 2006). V tradičnej regionálne geografii sa prístupy zameriavajú na skúmanie objektívnej reality výlučne na základe empirických faktov. Hlavným cieľom je identifikácia zákonitostí, výrokov so všeobecnou, ba dokonca až univerzálnou platnosťou a aplikabilitou aj v oblasti predikcie. (Matlovič, R., 2006) Charakter predmetu skúmania identita- však neumožňuje použitie výlučne klasických empirických metód. Riešenie teda treba hľadať v iných, alternatívnych prístupoch, ktoré sa čoraz častejšie používajú aj v geografickom výskume. Filozoficko-metodologistickým východiskom sa pre túto prácu sa stala hermanutika, humanistická geografia a fenomenológia. Na rozdiel od empirických vied, ktorých hlavným cieľom je identifikácia všeobecných zákonitostí, podľa hermeneutických vied nemôžu existovať všeobecné zákonitosti ľudského správania, pretože ľudí nemožno chápať ako stroje, ktoré vždy rovnako reagujú na identické stimuly. Hermeneutické vedy popierajú existenciu separátneho empirického sveta mimo jeho individuálneho pozorovania, čiže žiadne pozorovanie a opis nemôže byť neutrálne. (Matlovič, R., 2006) Pre hermeneutické vedy je potom charakteristické použitie individuálnych metód, ktoré sa prispôsobujú študovanému aspektu. Použitím hermaneutického prístupu tak dokážeme porozumieť tomu, čomu ľudia veria, aké hodnoty vyznávajú, ako sa rozhodujú a správajú. Z hľadiska vývinu geografického myslenia hermeneutický prístup dobre reprezentuje humanistická geografia, sformovaná začiatkom 70. rokov 20. stor. najmä pod vplyvom antipozitivistických smerov hermeneutiky, fenomenológie a existencializmu. Jej kardinálnym problémom je porozumieť vzájomnej jednote ľudského ducha a prostredia a objasniť človeka i prírodu ako celok v humanistických kategóriách. (Matlovič, R., 2006) Ďalším dôležitým východiskom pri skámaní identity je fenomenológia. Fenomenológia (z gr. slova fainó = ukázať, vyjasniť) je filozofický smer, ktorý sa zaoberá hľadaním skrytého významu javov. Avšak namiesto skúmania podstát a skutočností samotných sa zaoberá skúsenosťou, tým, ako sa veci samy človeku zdajú. Doposiaľ sme sa zaoberali identitou vo všeobecnej rovine, bez jej bližšej difrenciácie. Ako už však bolo naznačené, identitu môžeme vnímať z viacerých hľadísk. Pre túto prácu má kľúčový význam predovšetkým charakterizovanie identity miesta (lokality, regiónu) a územnej identity ako jednej z dôležitých dimenzií identity človeka. 19

18 3.5. Územná identita, miestna identita a identita miesta Územná identita je jedna z mnohých dimenzií identity človeka, ktorá spoluurčuje jeho osobnosť. Keď hovoríme o sebe, často rozprávame o mieste kde sme sa narodili, prežili detstvo, alebo o mieste kde bývame a pracujeme. Územnú identitu nemôžeme chápať iba ako vzťah k prírodnému prostrediu, teda k konkrétnej doline, rieke pohoriu a pod. Územná identita sa vzťahuje k rôzne vymedzením územiam, pri ktorých uvažujeme aj so socio-kultúrnym systémom miesta a s ľuďmi, ktorý v tomto priestore žijú. Ľudské spoločenstvo vytvára obraz tohto priestoru a priestor ovplyvňuje spôsob ich života a kultúru (zvyky, tradície). Termín územná identita môžeme použiť pre označenie vzťahu jedinca k miestu jeho existencie. Ak však tento vzťah rozšírime na všetkých obyvateľov k daného miesta, môžeme použiť označenie miestna identita, ktorú si môžeme vysvetliť ako stotožňovanie sa obyvateľov s daným územím v danom časovom okamihu. Títo ľudia vytvárajú svojím spôsobom života nezameniteľnú a harmonickú jednotu v konkrétnom priestore a čase. Táto identita sa prejavuje zdieľaním hodnôt, postojov, noriem správania, ideí, príbehov. Je alebo môže byť charakteristická zdieľanými identifikáciami, spoločnými symbolmi, inštitúciami, históriou, teritorialitou, jazykom, vzájomnou (vnútornou) otvorenosťou a relatívnou vonkajšou uzavretosťou, materiálnou a nemateriálnou kultúrou. (Kasala, K., 2006) Na miestnu identitu sa však nemusíme pozerať len z pohľadu človeka, ako na vzťah obyvateľov ku konkrétnemu miestu, lokalite, ale aj opačne, teda z pohľadu charakteru miesta, jeho jedinečnosti, ktoré svojím charakterom poskytuje základnú bázu pre všetky aktivity človeka. Existencia človeka v určitom priestore mu vytvára možnosti k sebarealizácii, komunikácii a nakoniec aj k identifikácii. Spoločne zdieľaný priestor zostáva jedným z identifikačných znakov aj pre naše okolie. Tento priestor predstavuje nielen informáciu o určitom spôsobe života, ale aj o postojoch, názoroch a hodnotách obyvateľov. Táto vlastnosť každého miesta /lokality/ pôsobiť na človeka prostredníctvom racionálnych (geografické prostredie) a iracionálnych (spoločenské vedomie ľudí) väzieb vyplýva z jedinečného a neprenosného charakteru každého miesta. Môžme tak hovoriť o identite miesta ako o súbore mimoriadnych vlastností, každej priestorovo vyčlenenej časti krajiny, ktoré sa neopakovateľným spôsobom odrážajú vo vnímaní človeka a vytvárajú unikátny priestor v ktorom sa prepojujú konkrétne ľudské výtvory (hmotnej i nehmotnej povahy) s prírodným prostredím. O tomto priestore potom najčastejšie hovoríme ako o domove, ku ktorému máme citový vzťah a na ktorého osude nám záleží. Môžeme teda rozlišovať identitu miesta ako súbor jedinečných vlastností každej priestorovo vyčlenenej časti krajiny a miestnu identitu ako prejav hlbokého vnútorného presvedčenia jej obyvateľov. 20

19 3.6. Proces identifikácie Akým spôsobom však dochádza k stotožňovaniu sa (vytváraniu si hlbšieho vzťahu) s konkrétnym priestorom? Vencálek (Vencálek, J., 2004) tvrdí, že pri vytváraní identity miesta sú dôležité predovšetkým procesy vnútornej spoločenskej súdržnosti. Tieto procesy sú závislé od úrovne chápania dedičstva, dynamiky, funkčnosti, morfogenézy a evolučnosti predchádzajúcich vývojových štruktúr, teda od chápania genia loci daného územia a vnímania viac či menej obtiažne uchopiteľnej, ale reálnej vnímanej existencie ľudí v území. Pri bližšom pohľadu zisťujeme, že identifikácia prebieha na viacerých rovinách (priestorové mierky) a prostredníctvom rozličných prvkov, ktoré môžeme rozdeliť na dve základné skupiny: hmotné prvky a nehmotné prvky. Hmotné prvky: Medzi tieto prvky môžeme zaradiť napríklad prírodné pomery - poloha, charakter morfológie, vegetácie a pod. a prejavy hmotnej kultúry obyvateľov - staviteľstvo a bývanie, tradičné formy hospodárstva, tradičné výrobky a pod. Nehmotné prvky: Tieto prvky sa nedajú opísať pomocou kvantitatívny charakteristík. Ich existencia sa prejavuje v subjektívnych pocitoch, ktoré vytvárajú vzťahy obyvateľov k územiu a sebe navzájom, ich postoje, hodnoty, vedomie morálky, práva, náboženstva a pod. Zaraďujeme sem predovšetkým prejavy nehmotnej kultúry obyvateľov, ako napr.: nárečie, osobité zvyky, tradície a pod. Postštrukturalistické smery vysvetľujú proces vytvárania identity nasledovne: Súhrn prvkov vonkajšieho sveta (v našej mysli viac či menej integrovaných) sa nazýva sebaidentifikačným sysémom našej osobnosti. Ktoré prvky vonkajšieho sveta si vyberáme a zvnútorňujeme ako prvky svojej identity? Predovšetkým tie, ktoré pre nás majú význam. To, či niečo pre nás má význam, je stanovené rozdielom, diferenciou. Preto si jedinec ako prvok identity najskôr uvedomí alebo vyberie niečo, čím sa odlišuje od ostatných. (Bačová, V.,1997) Výnimočné prvky symboly Pri vytváraní vzťahu (stotožňovaniu sa) hrá významnú rolu vedomie jedinečnosti a výnimočnosti niektorého zo znakov územia. Táto výnimočnosť môže mať viacero podôb a prejavuje sa jednak v krajine (racionálne prvky), ale aj v živote obyvateľov (iracionálne prvky) vrátane ich zručností a schopností (tradičné výrobky, špičkové technológie a pod.) Ľudia tak pociťujú hrdosť nad prírodným kaňonom, barokovým kaštieľom, či značkou piva, ktoré sa vyrába v ich regióne. Uvedené jedinečnosti sa stávajú základným prvkom pri budovaní územnej identity každého jedného obyvateľa. Okrem posilňovanie domácej identity sa takéto výnimočné prvky stávajú aj dôležitým faktorom pi budovaní vonkajšieho obrazu daného regiónu. Vznikajú tak silné väzby asociácie -, ktoré tvoria základný kameň pri predstave konkrétnej lokality, či regiónu. Z hľadiska rozvoja daného územia je preto veľmi dôležitý vzťah ľudí k týmto výnimočným prvkom územia. Charakter tohto vzťahu je však výrazne určovaný mierou infor- 21

20 movanosti obyvateľov a existencii spomínaných prvkov. Pre harmonicky sa rozvíjajúci región je potom typické, že prírodné pamiatky sú chránené, kultúrne objekty sa starostlivo udržiavajú a ľudia sa združujú na rôznych spoločenských a kultúrnych podujatiach tradičného, či novodobého charakteru Rôzne priestorové mierky územnej identity Doposiaľ sme charakterizovali územnú identitu, len ako vzťah človeka k určitému priestoru, bez toho aby sme konkretizovali o aký priestor sa jedná. Je zrejmé, že územnú identitu môžeme pozorovať na rozličných úrovniach, ktoré sa odlišujú veľkosťou študovaného priestoru. Lokálna identita V prvom rade je to vzťah k blízkemu okoliu, ktorý by sme mohli označiť za lokálnu identitu. Prejavuje sa prostredníctvom väzieb k miestu a ľudom, kde žijeme, kde prežívame každodennosť. Lokálna identifikácia vyzerá na prvý pohľad možno veľmi jednoducho (vzťah k miestu kde som sa narodil), v skutočnosti je podmienená množstvom faktorov. Sú nimi predovšetkým naše vlastné postoje, ale aj zložitejšie socio-kultúrne väzby a medziľudské vzťahy. Základnými predpokladmi pre vytvorenie vzťahu je spoločenstvo ľudí, ich kultúra, história, jazyk, mentalita, odpovedajúci spôsob života a samozrejme aj podoba krajiny (les, rieka, morfológia, klíma a pod). Lokálnu identitu prežívame bezprostredne vo svojej každodennosti. Denne sa s ňou stretávame a vnímame ju ako niečo veľmi intímne. Krajina okolo nás nie je iba heterogénny systém rôznych javov živej a neživej prírody, ale niečo blízke a dôverné, na čom nám záleží. Lokálna identita môže mať rozličný priestorový dosah, najčastejšie sa stotožňuje s chotárom obce, ale môže mať aj menší (časť obce) aj väčší (dolina, kotlina) rozsah. Regionálna identita Ďalšiu rovinu územnej identity je regionálna identita, ktorú predstavuje väčší územný celok - región. Jedná sa o širšiu bázu identifikácie s všeobecnejším charakterom. Bázou pre takúto identifikáciu môžu byť väčšie mestá, či historické regióny (napr. župy). Podľa názvu určitého celku sa potom nazývajú aj príslušníci ktorý sa identifikujú s týmto regiónov. Na Slovensku tak môžeme rozlíšiť Bratislavčanov, Prešovčanov, Záhorákov, Východniarov, Stredoslovákov a pod. Obecný vzťah obyvateľov k prírodnému, sociálnemu a politickému priestoru nevzniká iba na základe miesta narodenia, bývania, či práce. Inak by sme mohli hovoriť aj o identifikácii s Vyššími Územnými Celkami, či okresmi. Nesmieme však zabúdať, že proces uvedomovania si vlastnej histórie je nevyhnutným predpokladom pre pochopenie a budovanie regionálnej identity. Nemôžeme teda čakať, že sa budú obyvatelia stotožňovať na základe novovytvorených administratívnych celkov akými sú napr. VÚC, či Euroregióny. Vyššie priestorové dimenzie Treťou dimenziou územnej identity môže byť vzťah k územiu národného štátu, prípadne aj k väčším územným celkom (stredná Európa, Európa). V súčasnosti sa veľa pozornosti venuje práve týmto väčším mierkam, predovšetkým však otázke Európskej identity. 22

21 Z uvedeného vyplýva, že územnú identitu môžeme vnímať na rôznych úrovniach. Najnižšia úroveň sa vytvára na lokálnej úrovni, kde sa ľudia stotožňujú s meistom svojho bydliska. Ďalší hierarchický stupeň je regionálna, národná, nadnárodná, či planetárna úroveň. Pritom však platí, že tieto úrovne sa navzájom nevylučujú. Človek môže cítiť zodpovednosť za znečisťovanie obecného rybníka aj svetového oceánu. Vzhľadom k tomu, že vývoj spoločnosti smeruje k stále väčšej otvorenosti a previazanosti, na význame naberajú vyššie hierarchické úrovne územnej identity. /Hendrych/ Všetky tri spomínané dimenzie územnej identity existujú súčasne v našich životoch, väčšinou však pôsobia rozličnou intenzitou. Navzájom sa môžu posilňovať, ale aj oslabovať. V prípade ak sa priestor lokálnej identity nachádza v rámci priestoru vyššej dimenzie (mesto, okres, štát), tak môžeme hovoriť vo všeobecnosti o posilňovaní identity obidvoch úrovní. V opačnom prípade, keď územie lokálnej identity sa nenachádza v rámci vyššej dimenzie (napr. cudzinci, žijúci v inom štáte) často dochádzať k oslabovaniu identity (väčšej alebo menšej dimenzie, prípadne obidvoch) 3.8. Dve tváre identity Zatiaľ sme sa zaoberali územnou identitou len z pohľadu jej aktérov, teda obyvateľov, ktorých spája akési hlboké vnútorné vedomie príslušnosti ku konkrétnemu miestu. Avšak územnú identitu nemusíme vnímať len ako priamo zainteresovaní aktéri zvnútra regiónu. Existuje aj pohľad zvonka, ktorým disponujú obyvatelia iných regiónov. Týmito dvoma podobami územnej identity sa zaoberal aj Ansii Paasi (2000). Tvrdí, že pri každom dostatočne etablovanom regióne (fungujúci región s historickým podhubím) môžeme uvažovať o jeho identite. Pritom však môžeme rozlíšiť vonkajšiu ideálnu identitu a vnútornú reálnu identitu. Vonkajšiu identitu predstavujú znaky a symboly spojené s určitým teritóriom, opisujúce prírodu, históriu, či populáciu. Môžeme o nich uvažovať ako o ideálnom obraze regiónu, ktorý je prezentovaný na verejnosti, v médiách, v školách a pod. Je to obraz tej našej komunity, ktorý môže byť označený za správny, či ideálny. Na druhej strane existuje vnútorná reálna identita, ktorá sa môže spoločnosti obyvateľov javiť v rôznych podobách. Prejavuje sa ako výraz osobnej priestorovej skúsenosti alebo regionálneho vedomia. Často sa zobrazuje v rôznych formách kolektívnej organizácie. Typická forma je regionálny aktivizmus určitého zamerania, ktorý sa snaží presadiť tú svoju predstavu ideálnej (až utopickej) identity. Ale ideálna identita je iba jedným elementom v komplikovanom zoskupení všetkých identifikácií, ktoré si ľudia vytvárajú, založených na triednych, rodových, generačných, etnických, či náboženských prvkoch/elementoch. Niektoré z týchto identifikácií môžu byť asociované so špecifickým teritóriom, iné môžu byť deteritorializované (identifikácia na základe náboženského presvedčenia a pod) Prínos skúmania identity. Dôležitým znakom identity nie je len hlboké vnútorné presvedčenie, ale správna identita sa prejavuje aj v správaní, myslení a aktivite obyvateľov územného celku. Výsledkom je potom aktívny, uvedomelý a predovšetkým zodpovedný prístup každého obyvateľa k prírodnému prostrediu, kultúrnym hodnotám a spoluobyvateľom. (Vencálek, J., 1998) 23

22 Vedomie územnej identity je dôležitým predpokladom pre harmonické súžitie ľudí s prírodným prostredím. Pokiaľ si obyvatelia uvedomujú svoju identitu, príslušnosť k regiónu, potom aj ich aktivity budú ovplyvnené týmto presvedčením. Vzniká tak základný prvok pre vytvorenie pocitu zodpovednosti za harmonický rozvoj danej oblasti. Územná identita predstavuje dynamický prvok, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Je preto potrebné identitu neustále udržiavať a posilňovať. To sa dá dosiahnuť posilňovaním vedomia o racionálnych (geografické prostredie) a iracionálnych (spoločenské vedomie ľudí) prvkoch daného územia. (Vencálek, J., 1998). Charakterizovaním jednotlivých prvkov, tvoriacich identitu študovaného územia, sa môžeme dostať k podstate existencie identity miesta a identity jej obyvateľov (miestna identita), pochopiť jej pôvod, súčasný charakter a jej možné smerovanie (zmeny) v budúcnosti. Identitu môžeme obecne chápať ako totožnosť. Identita je určená špecifickými kvalitami, s vlastnou štruktúrou, funkciou a formou. Identifikácia stotožňovanie saje potom organizácia týchto kvalít. Vedomie ľudskej identity je multidimenzionálne, tvoriace komplexnú štruktúru osobnosti. Identitu človeka nemožno považovať za jednoznačne danú, apriori určenú a definitívnu. Jednotlivé dimenzie sa formujú v čase v závislosti na sociálnom, politickom, kultúrnom a historickom vývoji spoločnosti. Koncept identity je otvorený, aktívny a neustále podliehajúci novým interpretáciám. Identita nie je samozrejmá a vzniká až ako odpoveď na otázky, ktoré si sami kladieme. Identita je tak intenzívna, jedinečná a intímna, ako aj súčasne neuvedomelá, všedná a spoločná. (Roubal, O., 2006) 24

23 4. Obraz pôvodnej Karlovej Vsi - jedinečnosť a špecifiká tejto lokality. Na základe výsledkov získaných z rozhovorov so starousadlíkmi, anketou medzi pôvodnými obyvateľmi a štúdia historických prameňov, sa môžeme pokúsiť charakterizovať špecifiká a jedinečnosti tejto pôvodne vinohradníckej obce. Nasledujúca charakteristika sa stala východiskovým bodom pre zadefinovanie kľúčových prvkov meniacej sa identity miesta a jej obyvateľov Charakteristika lokality Karlova Ves bola voľakedy malou prímestskou obcou, patriacou pod správu obce Devín, ktorej jadro bolo situované v unikátnej polohe, ktorú charakterizujú nasledovné znaky: Jednak to je samotná poloha neďaleko od centra Bratislavy, ktorá sa stala dôležitým atribútom pri formovaní sa obce. Ďalej to je rieka Dunaj, ktorá predstavovala asi najvýraznejší krajinotvorný prvok v tejto lokalite a relatívne veľká členitosť územia, ktorá oddelila pôvodnú Karlovu Ves od priameho vizuálneho kontaktu s okolitými obcami a vytvorila tak pomerne izolovanú polohu. Morfológia územia a južná expozícia svahov predurčila orientáciu Karlovej Vsi ako vinohradníckej a ovocinárskej obce, ktorá zásobovala kvalitným vínom a ovocím nielen neďaleko sa nachádzajúce centrum Bratislavy, ale aj Viedeň, či dokonca Brno. Jadro obce sa nachádzalo v zníženej časti po ľavej strane Karloveského potoka. Tvorili ho typické vinohradnícke domy orientované štítom do hlavnej ulice. Všade navôkol sa na svahoch po obidvoch stranách Karloveského potoka rozprestierali vinohrady, striedajúce sa z ovocnými stromami, egrešmi a ríbezľami. Väzby s Bratislavou boli síce veľmi tesné, po dlhé obdobie však výraznejšie neovplyvnili formovanie sa vinohradníckeho charakteru obce s osobitou kultúrou, ktorá sa prejavovala nielen v charaktere zástavby (architektonicko-urbanistický obraz ), ale aj v prejavoch hmotnej a nehmotnej kultúry miestnych obyvateľov. Dolná časť Karlovej Vsi v čase, keď sa obce ešte nedotkla bytová výstavba zdroj: Matúš Šrámek 25

24 Všetky uvedené charakteristiky vytvárali jedinečnú no zároveň aj typicky vinohradnícku podobu tejto dediny. K vizuálnej stránke (visual landscape) jedinečnosti (identity) tejto lokality však neodmysliteľne patrili aj ďalšie atribúty, ktoré sa dajú len ťažko opísať pomocou kvantitatívnych parametrov. Sú to znaky, ktoré sú rovnako dôležitou súčasťou vytvárajúcou genius loci ako spomínané vizuálne atribúty. Medzi tieto pocitové, vysoko subjektívne kvalitatívne charakteristiky, patrili napr. všeobecná atmosféra lokality, pokoj, vôňa, zvuky, a pod Charakteristika obyvateľov lokality Charakteristika miestnej identity je vlastne odpoveď na otázku kto sme, resp., kto sú oni. Ide teda o identitu určitej komunity, ktorá má osobité postoje, hodnoty, tradície, spôsoby myslenia a konania a pod. Vzhľadom na pomerne malý počet obyvateľov bývajúcich v samotnej obci, sa komunita obyvateľov Karlovej Vsi vyznačovala pomerne vysokou kompaktnosťou a homogénnosťou. Väčšina obyvateľov bola členom jednej z niekoľkých starých karloveských rodín. Navzájom sa veľmi dobre poznali, prežívali svoje radosti aj starosti. Svoju jednotu dávali najavo nielen vzájomnou spolupatričnosťou, ale aj organizovaním kultúrnych a spoločenských podujatí. V obci fungovalo viacero spolkov, ktoré poskytovali priestor pre stretávanie ľudí a dotvárali tak celkový rodinný charakter miestneho obyvateľstva. Oberačka, rok asi 1958 zdroj: Matúš Šrámek, Fotografiu zapožičala: Jozefína Kostolanská Totožnosť Karlovešťana bola veľmi silná a prejavovala sa v najrôznejších situáciách. Navonok mohli Karlovešťania pôsobiť dojmov uzavretej komunity, avšak nikdy nemali problém s prijatím prisťahovalcov, ktorým sem prichádzali z rôznych častí nielen Bratislavy, ale aj Moravy a Čiech. Napriek určitej homogénnosti a uzavretosti vystupovali obyvatelia s toleranciou typickou pre kozmopolitných (multikultúrnych) prešporákov. Všeobecne pociťovanú hrdosť, posilňovala vinohradnícka a ovocinárska zručnosť, ktorou sa Karlovešťania najviditeľnejšie prezentovali voči svojmu okoliu. Tradičné viechy boli nielen miestom predaja vína, ale predovšetkým priestorom pre stretnutia priateľov a príjemnej atmosféry, ktorá sem lákala Bratislavčanov. 26

25 4.3. Kľúčové prvky Témou tejto práce je meniaca sa identita, ktorú si budeme všímať prostredníctvom zmien najvýraznejších atribútov tvoriacich jedinečnosť (identitu) pôvodnej Karlovej Vsi. Nebudeme sa zaoberať len ich vizuálnou premenou, ale aj ich odrazom vo vnímaní súčasných obyvateľov Karlovej Vsi. Tieto kľúčové atribúty tvoria nasledujúce prvky: - Prírodné prvky lokality Jedná sa predovšetkým o unikátnu prírodnú polohu, ktorú spoluvytvárajú: morfológiu územia, hydrologické pomery, charakter vegetácie a príjemná klíma. - Hospodárske aktivity obyvateľov, ktoré prešli premenou z monoodvetvového vinohradníctva a ovocinárstva v minulosti na súčasný rôznorodý diverzifikovaný charakter. - Architektonicko-urbanistická prvky, medzi ktoré zaraďujeme premeny architektonického vzhľadu obce, rozsah zastavaných areálov, presuny centra obce, či intenzifikáciu zástavby. - Kultúrne prvky v sebe predstavujú súbor čŕt charakterizujúcich určitú skupinu ľudí, napr. zvyky a tradície, nárečia, spoločenské a kultúrne osobitosti, spolkovú a športovú aktivitu a pod. - Sociálne väzby charakteristika obyvateľov, ich vzájomných vzťahov a väzieb. - Priestorové väzby Vzťahy s okolitými obcami - Zmeny administratívneho začlenenia Karlovej Vsi vplyv meniaceho sa administratívneho usporiadania na charakter obce. Na základe získaných informácií a ich spracovaní, som sa pokúsil zhodnotiť ako sa konkrétne subsystémy lokality podieľali na vytváraní pôvodnej identity, akými zmenami prešli a aký je ich význam v súčasnosti. Nasledujúce kapitoly budú odpoveďou na jednu z výskumných otázok, ktorá si dáva za cieľ zistiť ako sa prejavili zmeny jednotlivých prvkov (prírodné prvky, aktivity obyvateľov, sociálne a priestorové väzby, kultúrne prvky, architektonicko-urbanistické prvky, inštitucionálne zmeny) na celkovej zmene identity lokality a jej obyvateľov. 27

26 5. Prírodné prvky Poznanie charakteru prírodných pomerov je neoddeliteľnou súčasťou pri skúmaní identity miesta. Prírodné prostredie, ktoré obkolesuje ľudské aktivity koncentrované do obce/sídla, vytvára dôležitú zložku vnímania obrazu celej lokality. Prírodné podmienky sa podieľali na formovaní identity miesta už od najstarších čias, keď poskytli vhodné predpoklady pre založenie prvých ľudských sídiel v tejto lokalite. Na dlhé obdobie sa prírodný obraz krajiny stal najdôležitejším krajinotvorným prvkom, ktorý vytváral jedinečný charakter tejto lokality. Prírodné pomery sa stali predpokladom pre charakter zástavby (koncentrovaná zástavba, rozptýlená), rozvoj obce (smery rozvoja, nová zástavba), vedenie komunikácií (využívanie rovinatých a znížených častí pre vedenie dopravného spojenia) a etablovanie rozličných ľudských aktivít (vinice, mlyny, záhrady, ovocné sady, poľovné revíry a pod). S rozvojom rozsahu a intenzity ľudských aktivít sa prírodný obraz postupne stával menej významným prvkom identifikácie. Aj napriek výraznej sociálno-ekonomickej transformácie územia Karlovej Vsi (po roku 1960) sa prírodné prvky ako morfológia, klíma, hydrologické pomery, či charakter vegetácie, stále významnou mierou podieľajú na budovaní identity lokality Karlova Ves. Za najvýraznejšie prírodné zložky, vytvárajúce unikátnu prírodnú polohu Karlovej Vsi možno považovať nasledujúce znaky: Sú nimi morfológia územia (vytvárajúca pomerne uzavretú lokalitu), hydrologické pomery (Dunaj, Vydrice), lesy Devínskej Kobyly a masívu Sitiny, klimatické pomery a charakter znečistenia ovzdušia Unikátna prírodná poloha morfológia územia Karlova Ves sa nachádza v tektonicky zaklesnutej oblasti medzi kryhou Devínskej Kobyly a Mlynskou dolinou. Táto tektonická porucha je súčasťou Lamačskej brány, ktorá predstavuje sústavu porúch smeru severozápad-juchovýchod. Tento systém porúch sa stal základom pre vznik depresie oddeľujúcej Devínske Karpaty od Pezinských Karpát. Poruchy pretínajúce územie Karlovej Vsi sú jej súčasťou. Na dvoch najvýznamnejších zlomoch sa vytvorila Mlynská dolina a Líščie údolie, ktoré predstavujú základný morfologický prvok územia. (monografia, str.18) Práve depresná oblasť Líščieho údolia sa stala centrom osídlenia Karlovej Vsi. Kľúčovým znakom tejto lokality je jej pomerne výrazná izolovanosť vzhľadom na ostatné časti Bratislavy. Zo západu je ohraničená masívom Devínskej Kobyly, z východu a severu je to masív vrchu Sitina. Najnižšia a najotvorenejšia časť údolia je na juhu ohraničená riekou Dunaj, ktorá predstavuje ešte výraznejšiu bariéru ako spomínané vyvýšeniny. Špecifický morfologický charakter územia sa nezmazateľne zapísal na jedinečnom obraze Karlovej Vsi a stal sa neoddeliteľným prvkom identity tohto miesta. Táto relatívne izolovaná poloha prispela k tomu, že aj napriek blízkosti k centru Bratislavy si Karlova Ves dokázala po dlhé obdobie zachovať tradičný vidiecky charakter, ktorý nebol narúšaní priamym vizuálnym kontaktom s centrom Bratislavy. Vertikálna členitosť a expozícia svahov Najnižší bod chotára sa nachádza na Brehu Dunaja pri Karloveskej zátoke a má výšku 134 m.n.m. Najvyšší bod predstavuje vrch Nad Sitinou 264 m n.m Stred obce sa nachádza vo výške 165 m n.m. Výškové rozpätie nie je veľké (130m), ale treba brať 28

27 do úvahy, že sa jedná o pomerne malé územie. Vertikálna členitosť je dôležitou súčasťou, ktorá sa tiež podieľa na celkovom obraze územia. Inak vnímajú svoje prostredie ľudia žijúci na otvorenej rovine a inak v uzavretej doline (pocit ochrany, bezpečia). Dôležitým faktorom je aj expozícia terénu oproti svetovým stranám. Veľká časť územia má južnú a juhozápadnú, resp. juhovýchodnú expozíciu. Takáto orientácia je najvýhodnejšia pre poľnohospodárske aktivity (aj pre život človeka) a významnou mierou sa pričinila o vznik vinohradníckej tradície v tejto oblasti. Aj napriek významnej premene územia Karlovej Vsi z polo prírodného na čisto urbanizované prostredie, predstavuje morfológia územia stále výrazný prírodný prvok, ktorý sa odráža vo vnímaní obyvateľov. Konečné skóre 2,03 (na stupnici od 1-veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, 4- nie je dôležité) svedčí o tom, že aj napriek viacnásobnému a viacúrovňovému prepojeniu Karlovej Vsi s ostatnými časťami Bratislavy, obyvatelia vnímajú túto lokalitu ako čiastočne uzavretú, izolovanú. 29

28 Táto osobitá črta územia uľahčuje vytváranie priestorových hraníc, ktorými vyčleňujeme to naše od okolia (súvisle zastavaného územia Bratislavy). Zároveň sa spomínaná uzavretosť podieľa na vytváraní určitej intimity prostredia, miesta v ktorom sa cítime chránený a v bezpečí Klímatické pomery a znečistenie ovzdušia Len máloktorú prírodnú zložku vníma človek tak intenzívne ako práve klímu. Jej charakter ovplyvňuje nielen každodenné aktivity ľudí, ale aj dlhodobú činnosť, spôsob života, či charakter poľnohospodárskych aktivít obyvateľov. Klimatické pomery Karlovej Vsi sa vyznačujú viacerými špecifikami, a preto ich môžeme považovať za ďalší dôležitý prvok vytvárania identity miesta. Pomerne orograficky zložitá poloha tejto časti Bratislavy sa prejavuje špecifickými vlastnosťami klímy v porovnaní s ostatnými časťami mesta a jeho okolia. Dominantný vplyv na charakter klimatických podmienok má predovšetkým znižujúci sa hrebeň Malých Karpát, prepojenie nížin (Záhorskej a Podunajskej) v širšom okolí, vrátane Devínskej a Lamačškej brány aj smer depresie Karlova Ves- Dúbravka. Uvedené prvky spôsobujú, že zimné obdobie je okrem hrebeňových častí teplejšie ako v ostatných lokalitách Bratislavy vzhľadom na to, že táto oblasť je silnejšie ventilovaná (čím sa výraznejšie vertikálne premiešava vzduch a rozrušujú sa prízemné teplotné inverzie) vďaka účinku Devínskej brány, resp. záveternému a náveternému efektu Malých Karpát. V letnom období spôsobuje táto ventilácia opačný efekt, t.j. zmierňovanie výskytu extrémnych teplôt. Západná časť Bratislavy (teda aj Karlova Ves) patrí medzi najveternejším oblastiam na Slovensku v zodpovedajúcej nadmorskej výške a súčasne k najventilovanejším mestám Európy, čo má z bioklimatického hľadiska priaznivý vplyv na výskyt menšieho znečistenia z priemyslu a z dopravných prostriedkov. (monografia, str. 20) Znečistenie ovzdušia je dôležitým faktorom, ktorý tiež prispieva k vytváraniu obrazu danej lokality. Inak budeme vnímať lokalitu pri priemyselnom závode, alebo diaľnici a inak niekde mimo priemyselnej oblasti. Industrializácia nemala priamy vplyv na Karlovu Ves, ktorá si vďaka tomu mohla zachovať nepriemyselný charakter z predchádzajúceho obdobia (viď kapitola Hospodárske aktivity obyvateľov ). Okrem toho, Malé Karpaty čiastočne chránia Karlovu Ves pred bezprostredným vplyvom exhalátov z najväčších priemyselných zdrojov v Bratislave. Priamo na území tejto mestskej časti sa nenachádza žiadny priemysel. Sídliská sú vykurované diaľkovo horúcovodom z teplárne na Poliankach. Priemysel však nie je jediným potenciálnym znečisťovateľom. Rovnaký negatívny vplyv má aj znečistenia spôsobené dopravou. Karlovou Vsou prechádzajú významné dopravné komunikácie regionálneho a národného (až medzinárodného) významu. Najvyššie hodnoty znečistenia dosahuje oblasť Lamačskej cesty, ktorá predstavuje dôležitý dopravný uzol (viď kapitola Doprava). Doprava v Mlynskej doline je zaťažená hlavne tranzitnou kamiónovou dopravou, ktorú do tejto oblasti presmerovalo vybudovanie mosta Lafranconi. Veľmi aktuálne je dokončenie prepojenia diaľničných úsekov prostredníctvom tunela Sitina. Dobudovanie diaľničného spojenia by malo zmenšiť 30

29 zaťaženie znečistením z dopravy, keďže tranzitná doprava bude prechádzať plynulo bez zbytočného státia v zápchách. Na základe výsledkov prieskumu môžeme skonštatovať, že veľký počet respondentov považoval charakter klímy a kvalitu ovzdušia za dôležitý znak Karlovej Vsi. Túto pomerne ťažko uchopiteľnú a opísateľnú charakteristiku, spomínali v rozhovoroch najčastejšie ako príjemnú klímu, či čistý vzduch. Takáto odpoveď sa často objavovala pri otázke dotazníka č. 6 (viď úplná verzia dotazníka v prílohe), v ktorej mali respondenti charakterizovať najvýraznejšie znaky Karlovej Vsi. V týchto odpovediach môžeme hľadať snahu respondentov popísať vyššie uvedené priaznivé klimatické podmienky a relatívne nízke znečistenie životného prostredia, ktoré má pôvod v absencii priemyselných podnikov v tejto lokalite. Presnejší obraz nám poskytuje výsledná známka (2,03), ktorú dosiahla položka príjemná klíma. V celkovom hodnotení sa táto charakteristika umiestnila na 7-8. mieste, čím sa zaradila medzi najvýznamnejšie prvky vytvárajúce identitu tejto lokality Hydrologické pomery - poloha pri rieke Dunaj a Vydrice Dunaj Z hydrologické hľadiska má Karlova Ves unikátnu polohu. Hydrologické pomery ovplyvňuje predovšetkým rieka Dunaj, ktorá tvorí južnú hranicu katastra a so svojimi ramenami dodáva celému okoliu jedinečný charakter. Dunaj predstavuje jeden z najvýraznejších prvkov prírodného prostredia Karlovej Vsi, ktorý ovplyvnil nielen hydrologické pomery ale aj charakter vegetácie, miestnu mikroklímu, morfológiu a pod. Jeho prítomnosť sa stala impulzom aj pre rozvoj osídlenia v tejto lokalite a podmienila celý rad ľudských aktivít. Jarná záplava vo vodárenskej záhrade. Rok: 1941, Fotografiu zapožičal: Alex Liška, archív M. Šrámka, 31

30 Po celú dobu histórie tejto lokality predstavoval Dunaj len ťažko prekonateľnú prekážku a ochraňoval tak obyvateľov pred hrozbami prichádzajúcimi z opačného brehu. Stal sa prirodzenou hranicou nielen Karlovej Vsi, ale aj štátnou hranicou. Túto obrannú funkciu si všimli už prvý osídlovatelia tohto územia, neskôr ju využívali Rimania, či Slovania. Neskôr sa stal dôležitou vodnou cestou a tepnou života, ovplyvňujúcou vývoj Európy. Strategický a politický význam pretrváva aj v súčasnosti. Stále sa zvyšuje aj ekonomický význam tejto mohutnej rieky, ktoré spája veľkú časť Európy. Dunaj poskytoval ľudom žijúcim v jeho blízkosti nielen ochranu, ale bol aj zdrojom obživy. Okrem rybárov sa na Dunaji sa nachádzali aj vodné mlyny, podobné tým pevným v Mlynskej doline. Tieto stavby boli situované približne v oblasti dnešnej Karloveskej zátoky. Aj keď sa v hustej zástavbe stratil priamy vizuálny kontakt s Dunajom, stále je však silne prítomný v podvedomí ľudí, ako atribút, ktorý vytvára podklad pre všetky ostatné prírodné prvky. Je pozoruhodné, že Dunaj sa len zriedkavo vyskytoval v odpovediach na otázku, týkajúcu sa základnej charakteristiky lokality. Naopak v hodnotení jednotlivých atribútov územia získal veľmi vysoké skóre (1,83 u skupiny súčasných obyvateľov a, 1,38 u skupiny starousadlíkov). U skupiny starousadlíkov sa tento atribút dosiahol najvyššie hodnotenie. Takéto hodnotenie môžeme chápať ako potvrdenie stále silného vplyvu tohto prvku na študovanú lokalitu. Na rozdiel od iných (prírodných) prvkov, Dunaj a jeho blízke okolie prešli iba pomerne malou zmenou. Jeho bezprostredné okolie stále obkolesujú lužné lesy, ktoré vytvárajú príjemnú zelenú kulisu. Ako si môžeme vysvetliť uvedenú nejednoznačnosť v percepcii tohto atribútu? Dunaj síce predstavuje významný krajinotvorný prvok územia, avšak nemôžeme ho pokladať za atribút, ktorý by bol v širšom regióne Bratislavy unikátny/jedinečný. Skôr ho môžeme považovať za akísi podklad, ktorý podmieňuje priamo, či nepriamo ďalšie charakteristiky (lužné lesy, štátna hranica, miesto oddychu a športu a pod.) Vydrica a Karloveský potok Z ľavej strany do Dunaja ústia dva potoky, ktoré v súčasnosti stratili význam, ale v minulosti podstatne ovplyvnili formovanie obidvoch dolín. Cez obec v nedávnom čase pretekal potôčik nazývaný Suchá Vydrica, neskôr Čierny potok a v ostatných rokoch dostal priliehavý názov Karloveský potok. Súbežne s výstavbou sídlisk v Záluhách a Karlovej Vsi sa potok reguloval a jeho koryto sa zaústilo do podzemnej kanalizácie. Pohľad na Karlovu Ves a osadu Vydrica v Mlynskej doline a širšieho okolia podľa nákresu neznámeho autora po roku Zdroj: Karlova Ves- vlastivedná monografia. 32

31 V Mlynskej doline tečie mohutnejší potok Vydrica, ktorého koryto tvorí prirodzenú východnú hranicu chotára Karlovej Vsi. Pramení v Malých Karpatoch, preteká cez Železnú studničku a medzi mostom Lafranconi a Botanickou záhradou sa vlieva do Dunaja. (monografia str. 26) V súčasnosti je zregulované koryto zapustené v potrubí vedenom pod novovybudovaným diaľničným úsekom. Obidva uvedené vodné toky bol dôležitou súčasťou starej Karlovej Vsi. Boli zdrojom vody pre zavlažovanie vinohradov, energie pre pohon vodných mlynov a iné hospodárske aktivity obyvateľov. Karloveský potok (nazývaný tiež Suchá Vydrica) po dlhé obdobie predstavoval prirodzenú hranicu, ktorá oddeľovala Karlovu Ves na ľavom brehu, od Bratislavy na pravom brehu. Domy v Líščom údolí teda nepatrili ku Karlovej Vsi, ale k Podzámku, časti Bratislavy. V neposlednom rade boli dôležitým prvkom vytvárajúcim vonkajší vzhľad obce. Zaústenie potoka do kanalizácie, spôsobilo jeho praktický zánik. Bol tak odstránený jeden z dôležitých symbolov tradičnej obce. Väčšina dnešných obyvateľov Karlovej Vsi nevie o existencii vodných tokov v tejto lokalite, čo dokumentujú výsledky z ankety medzi obyvateľmi. V hodnotení jednotlivých atribútov územia sa umiestnili Karloveský potok a Vydrica na 17. (predposlednom) mieste s priemernou známkou 2,7, čím sa potvrdil predpoklad, že uvedené vodné toky sa v súčasnosti nepodieľajú na vytváraní obrazu miesta vo vnímaní obyvateľov (aj keď časť obyvateľov vedela o existencii týchto tokov). Pri porovnaní s výsledkami získanými z ankety starousadlíkov (priemerné skóre 2,64) vidíme len malé rozdiely. Avšak pri pohľade na celkové poradie sa tento atribút umiestnil 12. mieste. Lepšie hodnotenie svedčí o tom, že aj napriek faktickej likvidácii spomínaných vodných tokov sa ich nepodarilo vymazať z povedomia pôvodných obyvateľov, pre ktorých sú Vydrice stále prítomným prvkom. Táto skutočnosť je dôkazom, že vnímanie niektorých dôležitých prvkov územia sa vyznačuje pomerne veľkou zotrvačnosťou, ktorá sa podporuje predávaním poznatkov o histórii a jej účinnou propagáciou Prirodzená a súčasná vegetácia Karloveský potok Suchá Vydrica. Voľakedy poháňal vodný mlyn, ktorý stal pri ústí potoka do Dunaja. V súčasnosti je vedený potrubím pod povrchom. Rok 1953, archív M. Šrámka, V predhistorickej dobe celé územie Karlovej Vsi pokrývali lesy, ktoré nadväzovali severne na rozsiahle lesy Malých Karpát. Neskorším osídľovaním ľavobrežnej zóny Dunaja medzi Devínom a Bratislavou človek svojou činnosťou stále viac zasahoval do rastlinného krytu, odstraňoval pôvodné lesy a na vhodných stanovištiach (vyvýšených riečnych terasách a v širokých údoliach) zakladal osady. K najväčším zmenám došlo v období prechodu k poľnohospodárskemu spôsobu života a neskôr, najmä v čase zintenzívnenia poľnohospodárskej výroby, keď sa cieľavedome uplatňovala dôsledná rekultivácia bývalej lesnej pôdy na ornú pôdu. (monografia, str. 29) 33

32 Z prirodzenej vegetácie sa dodnes zachovali najmä vŕbovo-topoľové lužné lesy pri Dunaji na ostrove Sihoť a malé zvyšky vrbín pri Karloveskej vodárni. Z malokarpatských lesov najväčšiu plochu zaberajú porasty dubovo-hrabových a dubových lesov na kopci Sitina a malé výbežky lesov Kráľovho vrchu a Jezuitských lesov v západnej a SZ časti územia. (Súčasný stav vegetácie dokumentuje mapa využitia pôdy v kapitole hospodárske aktivity obyvateľov ). Dalo by sa povedať, že Karlova Ves je obklopená lesmi, aj keď neustálou výstavbou nových domov a odstraňovaní zelene, sa toto tvrdenie stáva menej pravdivým. Aj tak sa však môže popýšiť pomerne veľkou rozlohou lesných porastov (237 ha), ktoré sa rozprestierajú hlavne v oblasti masívu Sitiny. Jedná sa o najväčšiu lesnú plochu v katastri s prevládajúcim dubovo-hrabovým lesom. Celý les je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a v obmedzenej miere slúži aj na rekreačné a športové účely. Na protiľahlej strane nadväzujú na tento areál lesov Kráľovej hory, ktoré síce nepatria katastru Karlovej Vsi, sú však využívaná predovšetkým jej obyvateľmi. Z južnej strany tvorí zelenú hranicu ostrov Sihoť, ktorý pokrýva takmer súvislý vŕbovo-topoľový lužný les, ktorý chráni vodárenské zariadenia. Zelená kulisa lesov, ktorá obkolesuje Karlove ves, tak vytvára unikátny obraz mesta uprostred lesa a zmäkčuje drsné prostredie uniformnej panelákovej zástavbe. Je to prvok tak výrazný, že ho smelo môžeme považovať za jeden zo základných kameňov identity tejto lokality. Svedčí o tom veľká frekvencia výskytu odpovedí, ktoré charakterizovali Karlovu ves ako miesto plné zelene, obklopené lesmi a pod. Takáto odpoveď sa vyskytla u viac než 3/4 respondentov, ktorí odpovedali na otázku: čo si predstavíte ako prvé keď sa povie Karlova Ves? Je Karlova Ves skutočne taká zelená, ako to vyplýva z výsledkov prieskumu? Na prvý pohľad sa skôr javí ako husto zastavaná obytná zóna (sídlisko), ktorý len ťažko vyvoláva asociácie zelenej štvrti. Kľúčom k vytváranie takejto predstavy sú dve oblasti: Park SNP v Líščom údolí a lesy Kráľovho vrchu, konkrétne oblasť okolo lúky nad vodárňou. Toto tvrdenie potvrdilo aj hodnotenie atribútov znakov v ktorom sa položka okolitá príroda, lesy umiestnila na 2. mieste s priemerným skóre 1,38. Pri porovnaní so starousadlíkmi (priemerná známka 1,45, 2. miesto)zistíme, že pôvodní obyvatelia vnímajú tento prvok s rovnakou intenzitou ako súčasní obyvatelia. Ako by sme mohli vysvetliť toto rovnaké vnímanie? Jednou z odpovedí, môže byť aj univerzálny charakter prírodného prostredia, ktoré pôsobí rovnako silno na starousadlíkov ako aj na moderných obyvateľov. Lužné lesy v okolí Karloveského ramena, foto: Martin Šveda,

33 Výnimočné postavenie okolitých lesov (zelene) pri vnímaní tejto lokality dokumentuje aj podotázka prieskumu, ktorá sa pýtala respondentov na ich obľúbené miesto v Karlovej Vsi. Vyše 90% odpovedí preferovalo dve lokality: Park SNP v Líščom údolí a lesy Kráľovho vrchu, konkrétne oblasť okolo lúky nad vodárňou. Bez týchto dvoch miest by si väčšina respondentov len ťažko vedel predstaviť Karlovu ves. Sú to dôležité miesta oddychu a športu, ktoré vytvárajú zelený protipól uniformnej panelákov zástavbe. 35

34 36

35 6. Architektonicko-urbanistické prvky Architektonické a urbanistické prvky sú dôležitou súčasťou vytvárania identity miesta. Patria medzi ne napr. vzhľad stavieb, ich veľkosť, či ich umiestnenie v priestore. Začlenenie pôvodne vinohradníckej dediny do Bratislavy a jej premena na modernú obytnú zónu spôsobila komplexnú premenu architektonicko-urbanistického vzhľadu lokality. Z hľadiska sídelného vývoja môžeme v histórii Karlovej Vsi vyčleniť štyri etapy. V najstaršej etape to bola agrárna vinohradnícka obec, ktorá administratívne patrila k Devínu. Druhá etapa začína po pričlenení Karlovej Vsi k Bratislave (1944) kedy sa začala jej premena na obytnú zónu mesta. Tretiu etapu predstavuje obdobie po roku 1960, kedy sa uskutočnila rozsiahla socialistická výstavba a niekoľko násobne vzrástol počet obyvateľov. Posledná štvrtá etapa sa začala v druhej polovici 90rokov a je obdobím kvalitatívnych zmien a výstavby bytov s vyšším štandardom Sídelný vývoj do roku 1945 Centrom osídlenia v Karlovej Vsi sa sústreďovalo v rovinatej oblasti okolo dolného toku Suchej Vydrice (oblasť Líščieho údolia a južnej časti Karloveskej ulice). Rozptýlené domy sa vyskytovali aj na Dunajskom nábreží, v areály Dlhých Dielov (lokalita Cigánska osada ) a v severnej časti katastra v lokalite Kútiky. Stará Karlova Ves bola typom radovej dediny sústredená po obidvoch stranách cesty smerujúcej od Riviéry smerom na sever do Dúbravky (dnešná Karloveská ulica). Domy sa stavali vedľa seba, štítmi obrátené do ulice. Tento spôsob bol charakteristickým znakom slovanských dedín, ktoré sa utvárali v regióne veľkej Bratislavy už v období 7-9. storočia, keď začali vznikať prvé trvalé sídla slovanských osád. /monografia, str.137/ Najčastejším typom bol trojpriestorový obytný dom, ktorý mal vinohradnícky charakter, pričom jeho výrazným znakom bola lisovňa hrozna a pivnica na uskladňovanie vína Prevládajúci vinohradnícky charakter karloveských domov presvedčivo dokumentujú aj snímky na ktorých je zachytená fáza búrania týchto domov a uvoľňovanie parciel na výstavbu sídliska koncom 60 a začiatkom 70. rokov. /monografia, str. 137/ Zvonica na hlavnej ulici a dom Müllerovcov, rok 1930 zdroj: Matúš Šrámek, Fotografiu zapožičal(a): Mária Müllerová 37

36 6.2. Sídelný vývoj Po pričlenení Karlovej Vsi k Bratislave roku 1944 sa začala nová éra v rozvoji Karlovej Vsi. Rozrastanie Bratislavy a prudký nárast počtu obyvateľov vyvolal tlak aj Karlovu Ves, ktorá sa začala premieňať na obytnú zónu Bratislavy, ktorú netvorili len vinohradníci ale už aj a noví prisťahovalci zväčša robotnici pracujúci v Bratislave. Nová výstavba však nebola živelná, ale nadväzovala na staršiu zástavbu. Rozrastalo sa predovšetkým Líščie údolie, lokalita Kútiky a oblasť pri Devínskej ceste za Riviérou. Ale aj v lokalite Staré grunty a Slávičieho údolia. Vzájomný kontakt obyvateľov mesta a vidieka, rôzne príležitostné návštevy, dochádzanie za prácou do mesta, postupne ovplyvňovali aj spôsob života Karlovešťanov a ich tradície. Najvýznamnejšie sa to prejavilo po 2. svetovej vojne, kedy mnohí majetnejší gazdovia sa usilovali modernizovať svoje domy a vonkajším ako aj vnútorným vybavením sa aj takto chceli priblížiť mestu. /monografia, str. 141/ Najčastejšou zmenou bola prestavba priečelí pôvodných ľudových domov. Zmena sa dosahovala novou fasádou, výmenou okien, či dverí. Typická ľudová architektúra domov sa tak vytrácala a domy získavali vzhľad podobný tým mestským. Karlova ves, pohľad z Ubrexlov, rok 1965 zdroj: Matúš Šrámek, Fotografiu zapožičal(a): Vlado Kozlík, Anton Sedláček 6.3. Sídelný vývoj polovica 90. rokov Kľúčovým bol rokom 1960, kedy sa začali realizovať plány na výstavbu obytného komplexu v západnej časti Bratislavy. Karlova Ves predstavovala ideálne miesto pre realizáciu uvedeného zámeru, keďže disponovala veľmi dobrými prírodnými podmienkami (dolina Karloveského potoka) a vybudovaným dopravným spojením s centrom mesta (električková trať). Program výstavby predpokladal viac ako bytov, zodpovedajúcu školskú, obchodnú, zdravotnícku a ďalšiu vybavenosť, ktorej časť mala byť sústredená vo vlastnom centre v blízkosti Dunaja. Podmienkou začatia výstavby bola technická príprava územia, najmä zabezpečenie komunikácií, teplárne, zásobovanie vodou a elektrickou energiou a pod. Podľa pôvodného plánu bolo postavených 2500 bytov v Kútikoch a 3300 bytov v Rovniciach, čiže v nových štvrtiach, ktoré si zachopvali pôvodné miestne názvy. Súbežne s výstavbou bytov sa budovali aj objety základnej občianskej vybavenosti. Ich výstavba však nebola dokončená, čo sa odzrkadlilo na nedostatočnom vybavení niektorými druhmi služieb. /monografia, str. 96/ 38

37 Daňou za nové byty bola asanácia jadra obce. Prakticky celé pôvodné centrum obce, ktoré sa sústreďovalo v oblasti južnej časti dnešnej Karloveskej ulice, muselo ustúpiť novej výstavbe. Súvislé skupiny novších rodinných domov nad Riviérou, v Líščom údolí a v priestore Svrčej ulice sa zachovali, avšak v poslednom období boli aj tieto objekty vystriedané novou vilovou zástavbou. Demolácii sa vyhol iba kostol sv. Michala archanjela, ktorý bol zakomponovaný do novej zástavby, ďalej obecný cintorín a niektoré vodárenské objekty. Koncom 70. rokoch sa v Karlovej Vsi dokončila výstavba niektorých významných kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Bol vybudovaný vysokoškolský internát Ľ. Štúra a televízne štúdio v Mlynskej doline. Vysokoškolské centrum v Mlynskej doline sa budovalo v rokoch 1981 až Umiestnená je tu Prírodovedecká a Matematicko-fyzikálna fakulta UK. V tesnom susedstve obidvoch fakúlt je študentský domov UK Družba. V tom istom období sa vybudovalo aj stredisko záujmovej činnosti pre mladšiu generáciu - Slovenský dom pre deti a mládež Iuventa. V 80. rokoch sa začala aj projekčná príprava a následná výstavba sídliska na Dlhých dieloch. Za necelých 10 rokov tak vyrástlo ďalšie panelové sídlisko, ktorého lokalizácia na svahovitom teréne Devínskej Kobyly vyvoláva rozporuplné reakcie nielen odbornej verejnosti ale aj samotných obyvateľov. /monografia, str. 97/ 6.4. Sídelný vývoj od polovice 90. rokov Koncom 90. rokov minulého storočia bola výstavba tzv. komplexnej bytovej výstavby v Karlovej Vsi už ukončená a sídlisko sa dotváralo najmä terénnymi a sadovými úpravami. V súčasnosti prebieha na území Karlovej Vsi veľmi intenzívna výstavba, v rámci ktorej tu vyrastá nový komplex objektov s vysokými nárokmi na funkčnosť, atraktívnosť a kvalitu prostredia, vyrastajú tu nové byty vyššieho štandardu, ktoré sú akoby protipólom existujúcej uniformnej panelákovej zástavby na Dlhých dieloch. Namiesto pôvodne uvažovanej zelene vyrástlo niekoľko viacpodlažných obytných objektov v polyfunkcii s občianskou vybavenosťou. Väčšina pôvodných rodinných domov bola nahradená novou (často veľmi nevkusnou) vilovou zástavbou, ktoré sa realizuje najme v oblasti Líščieho údolia, Starých gruntov a Dlhých dielov. Napriek uvedenému intenzívnemu stavebnému rozvoju sa nepodarilo vybudovať objekty občianskej vybavenosti v dostatočnom množstve a kvalite. Uvedené fázy sídelného vývoja dokumentuje priložená mapa (str. 40), zobrazujúca postupné zastavanie skoro celej centrálnej časti obce. V Líščom údolí vytláčajú sú staré domy nahradzované modernými vilami. Foto: M. Šveda,

38 40

39 Pohľad na stred Vodárenskej ulice (dnešná Karloveská ulica), v pozadí prvé paneláky na Segnerovej ulici, rok 1968 zdroj: Matúš Šrámek Karloveská ulica. Pohľad na rovnaké miesto ako snímok hore, avšak o 40 rokov neskôr. Foto: Martin Šveda,

40 6.5. Výsledky prieskumu medzi obyvateľmi Karlova Ves ako integrálna súčasť mesta Bratislavy a dôležitý obytný areál, predstavuje silno urbanizované územie, s malým podielom plôch s iným funkčným využitím. Vyššie uvedený sídelný vývoj naznačil, akou výraznou urbanistickou a architektonickou premenou prešla táto lokalita. Napriek komplexnej zmene si však stále zachovala určitý osobitý charakter, ktorý sa prejavuje v percepcii obyvateľov. Mnohí respondenti rozprávali o Karlovej Vsi s použitím výrazov a označení vhodnejších pre vidiecku obec a než pre moderné sídlisko. Viacerí respondenti vnímali Karlovu Ves cez jej vinohradnícku minulosť, ktorá sa v súčasnosti pripomína iba niekoľkými prvkami v podobe posledných starých domov a zvyškov, pôvodne rozsiahlych, vinohradov. Treba podotknúť, že sa nejednalo výhradne iba o starousadlíkov a starších obyvateľov, ale aj o tzv. "moderných Karlovešťanov, ktorí žijú v Karlovej Vsi už dlhšie obdobie a zaujímajú sa o históriu a vývoj tejto lokality v ktorej žijú. Uvedený jav dokumentujú výsledky hodnotenia atribútov územia. Starší obyvatelia Karlovej Vsi považovali za typický znak Karlovej Vsi skôr rodinné domy, zatiaľ čo u mladších respondentov prevažovali paneláky. Aj napriek skutočnosti, že paneláky prestavujú výrazný prvok tohto územia, starousadlíci nepovažujú tento znak za dôležitý pri ich vnímaní Karlovej Vsi (prevažuje skôr dedinské vnímanie obce s rodinnými domami). Istý vplyv tu však mohol zohrať aj negatívny postoj k týmto novodobým formám bývania. Naopak pre súčasných obyvateľov sú paneláky prirodzenou súčasťou tejto lokality, ku ktorej majú skôr neutrálny postoj (známka 2,17). Aj napriek dominantnému pôsobenie tohto prvku v obraze Karlovej Vsi, neutrálne až odmietavé postoje obyvateľov zabraňujú, aby sa tento prvok mohol stať bázou pre identifikáciu obyvateľov s týmto miestom. Priemerné známky vybraných atribútov Karlovej Vsi skupina respondentov Atribút v produktívnom veku starousadlíci Paneláky 2,32 3,62 Rodinné domy 2,52 2,17 Nám. sv. Františka 2,12 2,83 Areál vysokých škôl 2,88 3,10 Nám sv. Františka z Assisi predstavuje pomerne nový prvok územia (dokončené v roku 2006, ktorý sa vzhľadom na svoju krátku existenciu ešte nestal pevnou súčasťou obrazu Karlovej Vsi. Vo vnímaní tohto priestoru prevažujú rôzne postoje. Zatiaľ čo starší obyvatelia označujú toto námestie za nevkusné, ohavné a pod., mladší obyvatelia majú skôr pozitívny názor. Námestie sv. Františka je typickým prvkom modernej architektúry, ktorá môže u ľudí vyvolávať rozporuplné reakcie. Na jednej strane priemerné skóre 2,18 nezačleňuje námestie medzi kľúčové prvky obrazu lokality väčšiny respondentov. Na strane druhej, ho približne 32 % všetkých respondentov (vrátane starousadlíkov ) považuje za prirodzené centrum súčasnej Karlovej Vsi. Ako vysvetliť že veľkú množstvo respondentov určilo práve toto námestie za prirodzené centrum Karlovej Vsi? Domnievam sa, že vysvetlenie treba hľadať v dlhodobej 42

41 absencii akéhokoľvek centra v tejto lokalite. Nám. sv. Fratiška z Assisi bolo budované práve z cieľom vytvoriť podmienky pre vznik centra Karlovej Vsi. Napomáha mu k tomu nielen centrálna poloha, ale aj absencia iných konkurenčných miest v lokalite. Myslím si, že vnímanie námestia ako prirodzeného centra Karlovej Vsi ho svojím spôsobom začleňuje do priestorovej mapy obyvateľov. Naopak, vysoká priemerná známka hodnotenia atribútov poukazuje na negatívne postoje a pocity k tomuto modernému prvku, ktoré komplikujú jeho vnímanie ako prvku identity študovanej lokality (viď Intenzifikácia zástavby). Areál vysokých škôl zaberá pomerne veľkú časť katastra a svojím charakterom predstavuje výrazný architektonický prvok územia. Napriek tomu dosiahol v hodnotení atribútov veľmi nízke priemerné skóre. (2,88, resp. 3,10). Toto hodnotenie zjavne poukazuje na skutočnosť, že väčšina obyvateľov nevníma tento areál ako súčasť Karlovej Vsi. Ponúkajú sa nám dva dôvody na takéto jednoznačné vyčlenenie. Prvý môže byť skutočnosť, že obyvatelia Karlovej Vsi prakticky neprichádzajú do kontaktu s týmto miestom, ktoré je určené predovšetkým pre vysokoškolských študentov a pracovníkov. Druhým dôvodom je priestorové vyčlenenie územia, ktoré prirodzene gravituje skôr do Mlynskej doliny, než do Karloveského údolia Presun prirodzeného centra lokality Súčasťou ankety medzi obyvateľmi Karlovej Vsi bola aj otázka ktoré miesto Karlovej Vsi považujete za jej prirodzené centrum?. Podobná otázka, týkajúca sa však centra pôvodnej Karlovej Vsi, bola položená aj skupine respondentov, ktorý žili v Karlovej Vsi pred rokom 1965 (teda pred jej asanáciou ( Čo si myslíte, ktoré miesto v Karlovej Vsi (pred rokom 1965) predstavovalo prirodzené centrum obce? ). Výsledky odpovedí reprezentuje nasledujúca tabuľka: Pôvodné centrum súčasné centrum skupina respondentov Starousadlíci Starousadlíci Produktívni Spolu miesto [%] [%] [%] [%] Kostol sv. Michala 74,00 17,40 12,00 12,72 Poliklinika - Billa 26,00 34,78 0,00 18,18 Nám sv. Františka 0,00 34,78 48,00 40,00 Billa na Dlhých Dieloch 0,00 0,00 20,00 9,10 Iné miesto 0,00 8,70 12,00 14,55 Nemá centrum 0,00 4,34 8,00 5,45 spolu 100,00 100,00 100,00 100,00 V starej Karlovej Vsi sa vytvorilo centrum obce okolo kostolíka sv. Michala a priľahlej Vodárenskej ulice (dnes Karloveská ulica). Bolo to prirodzené jadro obce, ktoré bolo miestom stretávania obyvateľov, kultúrnych podujatí a pod. Nachádzali sa tu všetky dôležité objekty pre každodenný život obyvateľov (hostinec U Bohunských, pekáreň, pouličný obchod a pod.) Po asanácii obce spomínané centrum zaniklo. Kostol sv. Michala bol síce po ponechaný, jeho tesné začlenenie medzi obytnú zástavbu a električkovú trať nevytvorilo 43

42 44

43 priestor pre fungovanie tohto miesta ako centra modernej Karlovej Vsi. Likvidáciou pôvodného centra sa tak Karlova Ves na dlhé obdobie stala obytnou zónou, bez jasne vymedzeného centra, ktorého úlohu len ťažko dokázali plniť vnútroblokové priestory (ako napr. Jurigovo námestie). Námestie sv. Františka z Assisi s kontroverznou výškovou dominantou. Foto: M. Šveda, 2007 Vytvorilo sa viacero menších jadier v okolí väčších obchodov a nákupných centier (OD Centrum, Jurigovo námestie, centrum Pátek na Dlhých dieloch a pod.), ktoré prevzali komunikačnú a socializačnú funkciu pôvodného jadra obce. V poslednom období ( ) sa objavili snahy o vybudovanie nového centra Karlovej Vsi, ktoré sa skoncentrovali do projektu námestie sv. Františka z Assisi. Výstavba toho námestie v priestoroch bývalého záhradníctva ZARES sa skončilo v roku Napriek krátkej dobe existencie sa dokázalo dostať do povedomia obyvateľov, čo sa prejavilo aj v jeho hodnotení obyvateľmi. Napriek rozličným sympatiám k tomuto novému prvku, 40% respondentov považuje toto námestie za prirodzené centrum Karlovej Vsi. Druhou najfrekventovanejšou odpoveďou, týkajúcou sa centra Karlovej Vsi, bol priestor okolo nákupného centra Billa a zdravotného strediska, ktorú preferovalo 18,18% respondentov. Pôvodné centrum okolo kostola sv. Michala dostalo len 12,72% preferencií. Ak vychádzame z predpokladu, že časť respondentov určila prirodzené centrum na základe hľadania akéhosi geometrického stredu obce, môžeme tak pozorovať presun ťažiska viac na sever, smerom do strednej časti Karloveskej ulice. Zatiaľ čo v minulosti bola väčšia časť obce sústredená v dolnej časti údolia karloveského potoka, výstavbou sídliska v oblasti Kútiky a na Dlhých Dieloch, sa ťažisko osídlenia posunulo viac smerom na sever do oblasti nám. Sv. Františka,. Jedná sa však skutočne o centrum obce, ktoré je nielen geometrickým stredom lokality, ale plní aj vyššie spoločensko-kultúrne úlohy? Vzhľadom na krátku existenciu Námestia sv. Františka z Asissi to ešte nemôžeme určiť. Avšak lokalizácia kostola a pastoračného centra vytvára predpoklady pre úspešné zvládnutie tejto úlohy. Kostol bol vždy tradičným centrom obce, okolo ktorého sa sústreďoval kultúrny a spoločenský život. Aj v súčasnosti plní kostol sv. Františka dôležitú úlohu v Karloveskej farnosti. Pre veriacich obyvateľov tak dostáva námestie sv. Fratiška aj iný duchovný rozmer. Bude zaujímavé pozorovať, ako si toto námestie osvoja aj neveriaci obyvatelia. (rimskokatolíci 54,5%, údaj z roku 2001). 45

44 6.7. Intenzifikácie zástavby Z hľadiska urbanisticko-architektonického výzoru prešla Karlova Ves v poslednom období významnou zmenou. Do pôvodne jednotvárnej socialistickej zástavby sa včlenila nová zástavba viacpodlažných obytných komplexov. Zahusťovanie priestoru sa však stretlo s negatívnou reakciou väčšiny obyvateľov, bez ohľadu na ich vek, čí dĺžku bývania v Karlovej vsi. Výstavba nových objektov sa stala podnetom pre rôzne formy občianskeho nesúhlasu (petície) a hlavnou témou ostatných komunálnych volieb (December 2006), v ktorých bolo nezvolenie predchádzajúceho starostu predovšetkým nesúhlasom s rozsiahlou výstavbou v poslednom období. Obyvatelia tým dali jasne najavo, že hustota zástavby prekročila hranice, ktoré sú ochotný akceptovať a jasne demonštrovali, že ochrana vlastného priestoru dokáže spojiť ľudí aj v takom heterogénnom a anonymnom prostredí akým je v súčasnosti Karlova Ves. Umiestňovanie nových objektov by sa malo uskutočňovať na základe širšej diskusie s obyvateľmi, aby sa predišlo negatívnym reakciám. Príkladom dobrej myšlienky, ale zlej realizácie predstavuje námestie sv. Františka, ktoré časť respondentov odmietla, pretože v jeho tesnej blízkosti sa postavila nevkusná výšková budova. Takéto negatívne reakcie sa potom premietajú aj do vnímania celého priestoru námestia ako cudzieho prvku nepatriaceho do Karlovej Vsi. V súčasnej dobe je hustiota zástavby v Karlovej Vsi natoľko vysoká, že už len ťažko priestor, ktorý by ešte nebol zastavaný. Stav z roku Foto: Martin Šveda 46

45 7. Doprava Karlova ves ma z hľadiska dopravy výnimočnú poloha, ktorá vyplýva jednak z jej tesného kontaktu s centrom Bratislavy, a jednak z členitého terénu, ktorý spolu s riekou Dunaj vytvoril pomerne významnú dopravnú bariéru. Tektonické depresie Líščie údolie a Mlynská dolina, slúžili už od najstarších čias ako prístupové komunikácie do územia dnešného centra Bratislavy. Tieto dopravné spojnice fungovali ako dôležité obchodné cesty vedúce na Záhorie, Moravu a Rakúsko. Napriek významnej dopravnej polohe, nevnímali vtedajší obyvatelia túto jej funkciu ako významnú, či dôležitú pre charakter obce. V medzivojnovom období sa Karlova Ves rýchlo rozvíjala ako prímestská obec Bratislavy. Pôvodne zabezpečovala dopravné spojenie s Bratislavou autobusová linka, ktorá premávala medzi Devínom a Bratislavou. Narastajúci počet obyvateľov, však vyvolal tlak aj na zlepšovanie dopravného spojenia. V 20. rokoch bola predĺžená trať električky z Bratislavy až na východný okraj katastra Karlovej Vsi. Táto trať bola postupne niekoľkokrát predĺžená. V roku 1950 už končila trať električky pri Riviére. Rozsiahla výstavba nového sídliska predĺžila električkovú trať až do Dúbravky. Vzniklo tak súvislé spojenie medzi Dúbravkou a Karlovou Vsou na západe a Ružinovom a Nový mestom na východe Bratislavy (monografia, str. 89) Vybudovanie električkovej trate považujú mnohí starousadlíci za kľúčovú udalosť histórii obce, ktorá odštartovala proces premeny tejto vinohradníckej dediny na modernú mestskú časť. Pri dnešnom pohľade môžeme konštatovať, že električková trať z veľkou pravdepodobnosťou zohrala významnú úlohu pri premene Karlovej Vsi, nebol to však ten rozhodujúci faktor. Vybudovaná električková trať predstavovala benefit pre ďalší rozvoj, avšak rozhodnutie o lokalizácií komplexnej socialistickej výstavby sa uskutočnilo na základe celého radu faktorov, z ktorých bola vybudované spojenie s centrom Bratislavy iba jeden z mnohých aspektov. Stredná časť vodárenskej ulice (dnes Karloveská ulica) kadiaľ prechádzala električková trať. V pozadí je autobus do Dúbravk (okolo roku 1960). Zdroj: Matúš Šrámek 47

46 Karloveská ulica predstavuje dôležitý dopravný koridor v meste s veľmi intenzívnou dopravou. Foto: Martin Śveda, 2006 Električková trať síce nemôžeme považovať za identifikačný prvok územia, veď rovnaká trať bola v celej Bratislave, avšak v dobe jej vzniku predstavovala pre obyvateľov významnú zmenu, ktorá zasiahla do života každého obyvateľa. Osobitým spôsobom sa tak rýchlo stala pozitívnym prvkom obrazu Karlovej Vsi. Svedčí o tom aj priemerná známka (1,79), ktorou ohodnotila tento prvok skupina respondentov z radov starousadlíkov. Naopak, pre súčasných obyvateľov je to prvok, ku ktorému len ťažko dokážu zaujať stanovisko. Výsledná známka 2,32 sa pohybuje v strede hodnotiacej škály, čo dokumentuje ich neutrálny a nevyhranený postoj. V súčasnosti patrí územia Karlovej Vsi medzi dopravne najzaťaženejšie územia Slovenska. Podieľa sa na tom predovšetkým tranzitná doprava, ktorá prechádza diaľničným koridorom cez Mlynskú dolinu a smeruje cez oblasť Patrónky do Lamača a Dúbravky. Mlynská dolina však predstavuje pomerne izolovaný priestor, ktorý mnohí obyvatelia ani nepovažujú za súčasť Karlovej Vsi. Z prieskumu vyplýva, že oveľa citlivejšie vnímajú ľudia dopravu v samotnom Karloveskom údolí (teda súčasná Karloveská ulica), ktoré sa za niekoľko posledných rokov stalo intenzívne využívanou dopravnou spojnicou. Atribút Diaľničný obchvat, most Lafranconi a Tunel Sitina dosiahol priemerné skóre na úrovni 2,28 (starousadlíci 2,86), čím sa potvrdilo, že obyvatelia Karlovej Vsi nepovažujú túto dôležitú súčasť Bratislavskej dopravnej infraštruktúry za kľúčovú pri ich vnímaní Karlovej Vsi. Intenzívna doprava sa stala novým fenoménom, ktorý výrazne ovplyvňuje vnímanie tohto priestoru nielen jeho obyvateľmi, ale aj z pohľadu jeho návštevníkov. Aj napriek tomu, že sa jedná o negatívny jav, v celkovom hodnotení obyvateľov v produktívnom veku dosiahol atribút: intenzívna doprava priemerné skóre 1,84. (postproduktívni 2,84) Znečistenie a hluk z dopravy sú citlivo vnímaným aspektom každodenného živo- 48

47 ta obyvateľov, ktorí potvrdili predpoklad, že charakter dopravy sa stal dôležitým prvkom obrazu súčasnej Karlovej Vsi aj napriek jeho negatívnym vplyvom. Treba však dodať, že mnohí respondenti mali tendenciu reagovať pri tomto bode na základe svojich osobných antipatií (a nie na základe ich vnímania, resp. nevnímanie tohto prvku ako zložky obrazu lokality), čo sa mohlo premietnuť do vyššej výslednej priemernej známky. Intenzívna doprava sa stala neoddeliteľným znakom súčasnej Karlovej Vsi a v obmedzenej miere sa podieľa na budovaní obrazu (identity) miesta. Nemôžeme však predpokladať, že rovnako významný bude mať tento prvok vplyv aj na budovanie miestnej identity obyvateľov. Len ťažko sa môže tento atribút Karlovej Vsi stať spoločnou identifikačnou bázou pre obyvateľov, ktorý s týmto prvkov nesúhlasia a ktorý u nich vzbudzuje negatívne pocity. Priemerná známka hodnotenia dopravných atribútov obyvateľmi Karlovej Vsi. (na stupnici od 1-veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, až po 4- nie je dôležité) Atribút Skupina obyvateľov starousadlíci postproduktívni produktívni Električková trať 1,79 1,68 2,32 Diaľničný obchvat v Mlynskej doline 2,86 2,68 2,24 Intenzívna doprava 3,07 2,84 1,84 Z uvedenej tabuľky výsledkov pre dopravné atribúty môžeme pozorovať, že vnímanie uvedených znakov ako typických prvkov Karlovej Vsi je oveľa nižšie u starších respondentov. Najvyššie skóre dosiahli uvedené znaky práve u respondentov v produktívnom veku, pre ktorých doprava neodmysliteľnou súčasťou ich každodenného pracovného života, takže sú k tomuto prvku nielen viacej vnímavejší ale aj tolerantnejší, než je tomu v prípad respondentov v postproduktívnom veku, u ktorých prevládajú skôr negatívne pocity, čo sa odrazilo aj na výslednom skóre. 49

48 8. Hospodárske aktivity obyvateľov Komplexná premena, ktorú prešla Karlova Ves za ostatné obdobie 50 rokov sa odrazila aj na transformácií hospodárskych aktivít miestneho obyvateľstva. Z hľadiska hospodárskeho vývoja môžeme v histórii Karlovej Vsi vyčleniť nasledujúce etapy Prvá etapa do roku 1945 Po celé toto obdobie a teda aj veľkú časť svojej existencie vystupovala Karlova Ves ako agrárna osada v zázemí Bratislavy, ktorá sa skoro výhradne špecializovala na pestovanie viniča a prevádzku vodných mlynov. Táto úzka špecializácia nebola spôsobená len vhodnými prírodnými a klimatickými podmienkami (členitý terén, mierny sklon a priaznivá expozícia svahov, výživné pôdy a pod.) ale predovšetkým súvekými platnými právnymi normami. V Karlovej Vsi sa nemohli usadiť remeselníci organizovaní v cechoch, pretože tu platilo tzv. "míľové právo" slobodného kráľovského mesta, ktoré nepovoľovalo v oblasti vzdialenej do jednej hodiny cesty od mesta zakladať remeselnícke dielne. Iba mlynári, bratislavskí občania, mohli mať mlyny, a to buď pevné na potoku Vydrica v Mlynskej doline alebo plávajúce mlyny na Dunaji medzi Podhradím a Dlhými dielmi. Podľa písomných záznamov bolo v Mlynskej doline päť pevných mlynov a na Dunaji šesť plávajúcich mlynov. Na území Karlovej Vsi, pri Dunaji pôsobili aj rybári a lodiari. Svoje zariadenia mali predovšetkým v okolí malých dunajských ostrovov medzi Karloveským ramenom a vyústením Vydrice a na ostrove Sihoť (monografia, str. 84) Výstavba mlynov mala v oblasti Mlynskej doliny a Železnej studienky dlhú tradíciu. Prvý mlynári sa tu usadili už pred stáročiami. Vodné mlyny sa spomínajú už v roku 1455, koncom 19. storočia však postupne zanikli. V minulosti bolo na Vydrici viacero vodných mlynov, ktoré vytvárali typický kolorit tohto územia. Keďže sa jednalo o pomerne výrazné stavby, je predpoklad, že počas svojej existencie patrili k tradičným symbolom Karlovej Vsi. Zanikli však skôr ako mohli výraznejšie ovplyvniť formovanie identity modernej Karlovej Vsi. Pestovanie viniča Pestovanie viniča má v Karlovej Vsi dlhú tradíciu (staršiu ako v iných lokalitách Slovenska). Nie je síce známe v ktorom období sa vinič začal pestovať, ale je predpoklad, že prvé vinice sa začali zakladať už za čias Rimanov. Prvá písomná zmienka o pestovaní viniča pochádza z roku 1288, kedy kráľ Ladislav IV. pri darovaní pozemkov novému majiteľovi richtárovi Jakubovi prikazoval vysadiť vinič a obnoviť vinohrady. (Horniak, V., 2006) V Karloveských vinohradoch. Rok: asi 1948, Fotografiu zapožičal: František Sternmüller, archív M. Šrámka 50

49 Časť Karlovej Vsi Nad Lúčkami. Roku Zdroj: Matúš Šrámek, zapožičal(a): Mária Müllerová Roku 1720 bolo v Devíne a Karlovej Vsi vyše 100 hektárov vinohradov. Veľkú časť vlastnili Pálfyovci a bratislavskí mešťania (až 90 %), ktorí na obrábanie viníc prenajímali kopáčov. Napríklad Segnerovci na vrchole sezóny mali najatých vo viniciach vyše 370 kopáčov. Pálfyovci zamestnávali na obrábanie svojich viníc sezónnych robotníkov zo širokého okolia. Miestni obyvatelia- vinohradníci mali iba menšie, ale o to lepšie obhospodarované vinice. Produkcia vína v tom čase bola asi hl. /monografia, str.84 / Karloveské a devínske hroznové a aj ríbezlové víno bolo v tom čase veľmi kvalitné a predávalo sa pod často navštevovanými viechami. Ešte aj v roku 1930 z počtu obyvateľov 963 bolo 141 rodín vinohradníkov. Pred druhou svetovou vojnou tu bolo takmer 150 vinohradníkov, ktorí ročne vyprodukovali 2 až 3 tisíce hl vína. (Horniak, V., 2006) Pestovanie viniča v Karlovej Vsi dosiahlo značný rozvoj a popri ovocinárstve sa stalo hlavným zamestnaním obyvateľov. Obhospodarovanie vinohradu je práca veľmi náročná a vyžaduje si nespočetne veľa zásahov počas celého roka. Každý vinohradník mal presný harmonogram postupu prác, ktorým sa museli prispôsobiť všetky ostatné aktivity (predjarné rezanie, zatĺkanie a výmena kolov, viazačka viniča, kopačka, rôzne zelené práce, hájenie viníc proti škodcom a na koniec oberačka.). Práca na vinohradoch tak určovala rytmus života Karlovešťanov, pre ktorých to však nebola len pracovná činnosť, ale aj špecifický spôsob (štýl) života. Treba zdôrazniť, že mnohí vinári nevyrábali víno prioritne pre zisk, veď často ho spotrebovali v kruhu rodiny a priateľov (susedov) skôr ako ho stihli predať. Zdrojom príjmov bolo predovšetkým ovocinárstvo. Ovocinárstvo: Len ťažko predvídateľná úroda a nevypočítateľné počasie predstavovali riziko, s ktorým museli miestni vinári vždy počítať. Prípadná neúroda mohla znamenať ohrozenie ich existenčných zdrojov. Preto sa popri vinohradníctve venovali rovnako intenzívne aj pestovaniu rozličných druhov ovocia. Blahodárny vplyv lokálne pôsobiacich ekologický Práca vo vinohrade, v pozadí záhradníctvo Valentová, dnes nám. sv. Františka, rok 1950 Zdroj: Matúš Šrámek, zapožičal(a): František Sternmüller 51

50 faktorov, vytvoril podmienky nielen pre pestovanie viniča, ale aj rozmanitých ovocných drevín, ktorých zloženie je naozaj ojedinelé. Na rovinatom dne údolia, ale aj medzi vinohradmi boli zastúpené takmer všetky ovocné druhy. Boli tu jablone, hrušky, slivky, ringloty, broskyne, mandle, orechy, čerešne, jahody, maliny a predovšetkým egreš. To že v Karlovej Vsi bolo ovocinárstvo na veľmi vysokej úrovni je málo známa skutočnosť a pritom to boli práve rôzne druhy ovocia, ktoré Karlovú Ves preslávili v blízko aj širšom okolí. Ovocie (predovšetkým egreše a čerešne) sa predávalo nielen na ovocných trhoch v Bratislave, ale odbyt našlo dokonca vo Viedni a Brne. Vinohradníctvo a ovocinárstvo bolo bázou nielen pre kultúrne osobitosti a zvyklosti (napr. hody, oberačkové slávnosti), ale vysoko cenené Karloveské ovocinárske a vinárske produkty prispievali významnou mierou aj k vytváraniu hrdosti Karlovešťanov, ktorá sa stala primárnym zdrojom formovanie ich identity Vinohrady zaberali väčšinu rozlohy poľnohospodárskej pôdy, takže ovocné stromy a kríky, využívali každý voľný kúsok zeme, medzi vinohradmi. Vytvorilo sa tak veľmi intenzívne využívanie zeme, s pestrou mozaikou viníc a záhrad. Mnohí pamätníci opisujú miestne poľnohospodárstvo ako jednu veľkú rozkvitnutú záhradu, či rajskú záhradu. A práve táto rajská záhrada, vytvorila jedinečný obraz, ktorý sa stal najviditeľnejším prejavom osobitosti tejto lokality. Identita Karlovej Vsi a jej obyvateľov sa tak neodmysliteľne spája s vinohradníctvom a ovocinárstvom, bez ktorých nie je možné porozumieť (pochopiť) podstate tejto lokality. Pri vnímaní všetkých aspektov tejto lokality (kultúrnych, prírodných, architektonických) by sme mali použiť práve túto vinohradnícku optiku. Novovisadené vinohrady v oblasti dnešnej Veternicovej a Hlaváčkovej ulice. Okolo roku Zdroj: Matúš Šrámek, zapožičal(a): Viliam Klassa 52

51 8.2. Druhá etapa Aj keď si obec ešte zachovala svoj agrárny charakter, kolektivizácia a mechanizácia navždy zmenila tradičné spôsoby hospodárenia. S nástupom socializmu zanikli aj niektoré tradičné formy spôsobu života /napr. viechy/, vo všeobecnosti si však ľudia dokázali zachovať prechádzajúci spôsob života. Karloveské JRD, podobne ako všetky ďalšie, vzniklo (1952) pod direktívnym politickým tlakom na samostatne hospodáriacich roľníkov, aby sa zjednotili a tak vytvorili podmienky pre veľkovýrobu. Spolu s obcou Devín vzniklo spoločné družstvo pod názvom JRD Karlova Ves - Devín. Založenie JRD bolo síce tvrdý zásahom do tradičného hospodárenia miestnych obyvateľov, avšak jeho vplyv nebol len negatívny, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. JRD totiž veľmi dobre prosperovalo, miestnym obyvateľom ponúklo prácu a v konečnom dôsledku aj zlepšilo ich kvalitu života. Družstvo obhospodárovalo ha viníc, veľkú časť produkcie však predávali do výkupu a len menšiu časť si ponechávali na vylisovanie. Tradičný vzťah človeka k pôde je jedným z najsilnejších väzieb, ktoré si ľudia vytvárajú. Vo väčšine prípadoch však združstevňovanie a vyvlastňovanie majetku a pôdy spôsobili degradáciu tejto väzby a čiastočné (alebo úplné) vykorenie obyvateľov. V Karlovej Vsi však založenie JRD nemalo takéto dramatické následky. Zachovanie pôvodnej orientácie výroby (vinohradníctvo a ovocinárstvo) umožnilo obyvateľom ponechať si predchádzajúci spôsob života. Na záhumienkach si dokázali dopestovať produkty pre vlastnú spotrebu. Aj napriek zoštátneniu, pokračovali miestni vinohradníci v produkcii kvalitného vína. Celková plocha spoločných viníc v Karlovej Vsi a Devíne bola v roku ,6 ha z čoho v Karlovej Vsi bolo 39,45 ha. Okrem viniča sa pestovali aj egreš a ríbezle, z ktorých sa vyrábalo kvalitné víno. Ríbezľové sady sa rozprestierali na ploche až 33,6 ha. Okrem produkcie vína sa družstvo venovalo aj iným činnostiam ako napr. Produkcii mlieka, chovu oviec, sliepok, či ošípaných, avšak expanzívna výstavba nového sídliska zaberala poľnohospodárom stále viac pôdy, čo ich prinútilo realizovať štruktúrne zmeny a obmedzovať menej výnosné aktivity. Okrem toho, že družstvo poskytovalo pracovné príležitosti (okolo 140 členov), staralo sa aj o kultúrne a sociálne potreby svojich členov. Jeho prítomnosť dodávala Karlovej Vsi stále rurálny charakter či už samotnou prítomnosťou, či zušľachťovaním okolitej kultúrnej krajiny. Oberačka, rok Archív M. Šrámka, fotografiu zapožičal: Viliam Klasa 53

52 8.3. Tretia etapa od polovice 60. rokov Komplexná socialistická výstavba znamenala praktický zánik nielen samotnej obce, ale aj doterajších foriem hospodárenia, keďže nová výstavba pohltila väčšinu poľnohospodárskej pôdy v Karlovej Vsi. Rozsiahle vinohrady a záhrady, nachádzajúce sa po stranách Karloveskej doliny boli nahradené uniformnou panelákovou zástavbou a komunikáciami. Niektoré zvyšky záhrad a vinohradov sa zachovali aj doteraz, ich existencia je však ohrozená a v krátkom období budú musieť pravdepodobne ustúpiť pod tlakom ďalšej výstavby. Tým, že pôvodné homogénne obyvateľstvo bolo nahradené nerovnorodým obyvateľstvom z rozličných častí Slovenska a rozličného zamestnania, nemôžeme v prípade hospodárskych aktivít v obci hovoriť o žiadnej kontinuite. Pôvodne úzko špecializovaná vinohradnícka obec bola v krátkom období nahradená modernou obytnou zónou Bratislavy, ktorá prirodzene vytvára možnosti pre uplatnenie najrozličnejších aktivít obyvateľov. Ak sme v predchádzajúcich obdobiach hovorili, že hospodárske aktivity boli dôležitým identifikačným faktorom, v súčasnosti má heterogénny charakter aktivít skôr opačný účinok, ktorý vytvára sociálne napätie medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva Výsledky prieskumu medzi obyvateľmi Z hodnotenia tohto atribútu pestovanie viniča, vinohrady a záhrady vyplýva, že aj napriek faktickému zániku vinohradníctva, veľká časť respondentov (95 %, -priemerná známka 1,98) považuje tento znak, za stále prítomný v geniu loci tejto lokality. Je pozoruhodné ako sa dokázal dávno zaniknutý atribút pretaviť aj do vnímania súčasných obyvateľov. Atribút Pestovanie viniča, vinohrady a záhrady Absencia priemyselných podnikov priemerná známka u skupiny respondentov Starousadlíci produktívni súčasní obyvatelia 1,93 1,84 1,98 2,34 1,32 1,65 Pri bližšom pohľade na uvedený atribút zisťujeme prekvapivé výsledky. Diferenciačným kritériom pri tomto atribúte bol biologický vek a dĺžka bývania v Karlovej Vsi. Najvyššie skóre (1,84) dosiahol tento atribút u skupiny obyvateľov v produktívnom veku, zatiaľ čo skupina starousadlíkov ohodnotila tento prvok len na úrovni 1,93. Znamená to teda, že pre pôvodných obyvateľov je tento tradičný symbol menej dôležitý? Domnievam sa, že vysvetlenie treba hľadať v rozdielnom prístupe vnímanie tohto atribútu. Zatiaľ čo pre skupinu respondentov v produktívnom veku je súčasné torzo vinohradov a záhrad príjemným oživením v panelákovej džungli, skupina starousadlíkov má tendenciu vnímať Karlovu Ves skôr prostredníctvom jej minulosti (vlastných spomienok) a porovnávať jej predchádzajúci vzhľad s tým súčasným. Pri takomto porovnaní sa dá len ťažko ubrániť negatívnym pocitom. 54

53 Pre súčasných obyvateľov je vinohradníctvo a jeho pozostatky (staré vinohrady a záhrady) príjemnou kulisou, ktorou sa Karlove Ves odlišuje od iných lokalít. Pre starousadlíkov sú vinohrady a záhrady nielen charakteristickým znakom tejto lokality (identity miesta), ale aj hlbokým vnútorným zdrojom ich identity Karlovešťanov, ktorá sa prejavuje špecifickým spôsobom života, kultúrou a tradíciami. V súčasnosti prevláda funkcia KV ako spálne, bez jednoznačne definovaného hospodárskeho zamerania jej obyvateľov. Takáto nevyhranenosť neposkytuje priestor pre vytvárania hrdosti, ktorú môžeme pozorovať v menších mestách a obciach špecializovaných na určitý konkrétny druh výrobku (napr. pivo, strojárenské výrobky a pod.). Avšak absencia priemyslu môže mať na charakter miesta rovnako veľký vplyv ako jeho lokalizácia. Práve nepriemyselný charakter tejto mestskej časti hodnotila väčšina súčasných Karlovešťanov (94%) ako veľmi dôležitý aspekt ich vnímanie Karlovej Vsi (priemerná známka 1,65). Je zaujímavé, že u skupiny starousadlíkov a dôchodcov nehral tento atribút (priemerné skóre 2,3 %) až takú významnú úlohu ako pre mladšie vekové skupiny respondentov (priemerné skóre 1,32) pre ktorých sa nepriemyselný charakter Karlovej Vsi stal najdôležitejším prvkom pri ich vnímaní obrazu tejto lokality. S absenciou priemyslu úzko súvisí aj celý rad ďalších faktorov, ktoré sú silne vnímané najmä mladšími respondentmi, ktorý majú tendenciu porovnávať Karlovu Ves s inými mestskými časťami. Pri ich charakteristike miesta sa tak často objavujú vyjadrenia ako dobré bývanie, pokojné miesto, kľud, ticho a pod. Proces identifikácie je úzko spojený aj s vlastníctvom pôdy, ktoré na individuálnej úrovni predstavuje vlastníctvo pôdy základný prejav ľudskej teritoriality. Vo väčšom spoločenskom merítku funguje teritorialita ako základ identity (Tej, J., 2004). Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu medzi obyvateľmi pôvodnej Karlovej Vsi. Po dlhé stáročia bola pôda tým najcennejším vlastníctvo ľudí. Predstavovala základnú bázu pre existenciu väčšinového roľníckeho obyvateľstva. Vzťah k pôde patril k tým najsilnejším väzbám vo vzťahu človek-príroda. Je to vzťah natoľko silný že dokázal pretrvať aj napriek faktickej likvidácii poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite a jej premenou na zastavané plochy. Pre mnohých starousadlíkov je vzťah k pôde stále živý, silný a prítomný v ich životoch. Na miestach kde iný vidia paneláky oni vidia záhradu svojho starého otca, či vinohrad svojich susedov. V mnohých prípadoch to bolo predovšetkým silné puto k pôde, ktoré prinútilo pôvodných obyvateľov, aby sa vrátili späť do Karlovej Vsi. Socialistická výstavba v Karlovej Vsi natrvalo zabrala väčšiu časť poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti sa poľnohospodárska pôda nachádza len v nepatrnom rozsahu v oblastiach Líščie údolie a Krčacov s celkovou výmerou 121 ha. Jedná sa predovšetkým o záhrady a staré vinice. (viď tabuľka Zmeny štruktúry využívania pôdy) To, že je vzťah k pôde dôležitým faktorom pri procese identifikácie nie je žiadnou prekvapujúcou skutočnosťou. Zaujímavá je skôr zotrvačnosť s akou pôsobí tento faktor aj veľa rokov po jeho praktickom zániku. S rozhovorov so starousadlíkmi vyplýva, že ich vzťah k pôde (záhradke, vinohradu) dokázal pretrvať celé desaťročia po tom, ako bola ich pôda nenávratne pochovaná pod novým sídliskom. Posledné zvyšky záhrad boli pre mnohých starousadlíkov nielen osobnou spomienkou, ale aj dôležitou pripomienkou niekdajšieho vzhľadu obce. Mnohí sa týchto posledných ostrovčekov 55

54 minulosti nechceli vzdať. Učinili tak, až keď nedokázali odolávať tlaku okolia a ich záhradka sa ocitla obkolesená novou zástavbou. Zmeny štruktúry využívania pôdy v Karlovej Vsi Druhy pozemkov rok 1950 rok 1981 rok 2001 abs. [%] abs. [%] abs. [%] poľnohospodárska pôda , , ,06 orná pôda 23 8, , ,46 vinice 67 25, , ,29 záhrady 54 20, , ,12 sady x x 8 0,77 3 0,27 TTP 8 3, , ,91 lesné plochy 88 33, , ,66 vodné plochy x x , ,97 zastavané plochy 8 3, , ,05 verejná zeleň x x x x 46 4,20 ostatné plochy 16 6, , ,05 celková výmera , , ,00 Zdroj: Karlove Ves, vlastivedná monografia a Zmeny hospodárskej aktivity obyvateľov Karlovej Vsi Ukazovateľ rok 1950 rok 1970 rok 1980 počet [%] počet [%] počet [%] poľnohospodárstvo , , ,49 lesníctvo 23 0, ,18 priemysel a remeslá , , ,92 stavebníctvo 42 7, , ,71 doprava a spoje 38 6, , ,05 obchod a iné činnosti 58 9, , ,16 ostatné odvetvia , , ,49 ekonomicky aktívny spolu , , ,00 Zdroj: Karlove Ves, vlastivedná monografia 56

55 9. Sociálne a priestorové väzby Náplňou tejto kapitoly je charakterizácia sociálnych a priestorových vzťahov v rôznych vývojových etapách Karlovej Vsi. Budeme si všímať ich zmeny a vplyv na sociálno-priestorové identifikácie obyvateľov a celkový charakter študovanej lokality Sociálno-priestorové väzby v pôvodnej Karlovej Vsi Karlova Ves bolo po veľkú časť svojej histórie pomerne uzavretá obec s jednostranne orientovanými väzbami. Napriek administratívnemu začleneniu pod správu obce Devín, vystupovala Karlova Ves relatívne samostatne a kontakty s Devínom boli pomerne obmedzené na platenie poddanských poplatkov. Priestorové väzby s ďalšími okolitými obcami existovali predovšetkým v jednom smere a to v smere na centrum Bratislavy, resp. oblasť Podhradia ( cukrmandlu ). S ostatnými okolitými obcami boli vzťahy pomerne obmedzené. Príkladom môže byť vzťah s najbližšou obcou Dúbravkou. Aj napriek tesnému susedstvu (chotár Dúbravky začínala už v Kútikoch) existoval len minimálny kontakt. Pomenovanie Dúbravčan bolo v slovníku Karlovešťanov skôr hanlivé označenie, ako označenie susedov. Takéto nálady svedčia o istej súťaživosti, ktorá existovala medzi týmito prímestskými Bratislavskými obcami. Dôležitým kontaktným bodom a miestom formovania vzťahov boli predovšetkým Karloveské viechy. Viechy sprostredkovávali sociálne kontakty s okolím a boli miestom stretávania ľudí so širokého okolia, predovšetkým však z Bratislavy. Významným priestorom stretávania sa a kontaktu boli aj ovocné trhy v centre mesta, kam chodili Karlovešťania pravidelne predávať svoje produkty. Nad lúčkami, okolo roku Zdroj: Matúš Šrámek, zapožičal: Rudolf Malík Uzavretosť a samostatné fungovanie obce, boli umožnené vďaka schopnosti zaobstarať si z vlastných zdrojov všetky základné potreby pre život. Táto sebestačnosť a produkcia kvalitných vinárskych produktov a ovocia prispela k vytvoreniu pevného lokálpatriotizmu a osobitej mentality. Tá sa vyznačovala predovšetkým veľkou spolupatričnosťou, podporovanou súdržnosťou medzi rodinami a tak isto aj vzorovou znášanlivosťou. Tolerancia sa prejavovala vo vzťahoch k novým prisťahovalcov, ktorý sem prichádzali predovšetkým z Moravy, Čiech a Nemecka. Pamätníci spomínajú, 57

56 Oddych počas oberačky. Okolo roku Zdroj: Matúš Šrámek, zapožičal(a): Mária Jelemenská že aj keď niektorí Nemci nevedeli komunikovať po slovensky, v atmosfére tolerancie sa z nich po krátkej dobe stali rodení Karlovešťania. Viacerí respondenti charakterizovali vtedajší život v obci, ako život jednej veľkej rodiny. A práve táto charakteristika najlepšie vystihuje sociálne vzťahy v tejto tradičnej spoločnosti, ktoré môžeme považovať za jednoznačné stabilné, vysoko individualizované a systematicky poprepájané. Z odpovedí získaných pri rozhovoroch som vybral najfrekventovanejšie a najvýstižnejšie odpovede, v ktorých starousadlíci charakterizovali sociálne vzťahy v obci takto: Veľmi dobré susedské vzťahy a priateľstvá, súdržnosť a spolupatričnosť medzi obyvateľmi, vážili si jeden druhého, vzájomná úcta, blízkosť susedov, ktorých ste videli každý deň pri akejkoľvek činnosti, každý o každom všetko vedel, a pod Obdobie zmien sociálnych a priestorových vzťahov Po nástupe socializmu ostal zachovaný pôvodný vzhľad obce a jej hospodárske aktivity. Harmonické vzťahy medzi obyvateľmi a celková priateľská atmosféra však boli nenávratne poznačené novými spoločensko-ekonomickými podmienkami. Do obce sa začali prisťahovávať noví obyvatelia, často s rozličným politickým pozadím. V mnohých prípadoch sa jednalo o straníkov (členovia Miestneho Výboru), ktorí sa usadili v nových domoch na začiatku Líščieho údolia. Ich politické pozadie však bolo neprekonateľnou prekážkou, ktorá im nedovolila začleniť sa do pestrého multinárodného zloženia miestnej komunity. Pre Karlovešťanov to boli cudzí ľudia, ktorí naštrbili predchádzajúce vzťahy miestnej komunity, ktoré by sme mohli označiť za priateľské, dôverné, či rodinné. Niektoré nežiaduce rodiny sa dokonca museli nútene vysťahovať. Vzájomný kontakt obyvateľov mesta a vidieka, rôzne príležitostné návštevy, dochádzanie za prácou do mesta, postupne ovplyvňovali aj spôsob života Karlovešťanov a ich tradície. S postupným začleňovaním Karlovej Vsi do Bratislavy sa stávala aktuálnou aj potreba brániť si svoje zvyky a tradície voči silnejúcim kultúrnym tlakom ( pomeštovaniu ) prichádzajúcich z mestského prostredia Bratislavy. V tomto procese začínajúcej urbanizácie dokázali Karlovešťania veľmi dlho vzdorovať. Bližšie k mestskému štýlu života mali jedine ľudia pracujúci na úradoch. Okrem nich do Karlovej Vsi prichádzali aj 58

57 továrenskí robotníci pracujúci b bratislavských továrňach, kam dochádzali denne zo svojich domovov. V skladbe prisťahovalcov bolo pomerne veľa cudzincov, najmä zo Záhoria, ktorí sa tu natrvalo usadili. Vplyv prisťahovalcov z mesta však nebol veľký, keďže ich kontakt s pôvodnými obyvateľmi bol pomerne obmedzený. Treba však poznamenať, že aj napriek stretu dvoch rozličných svetov (mestského a vidieckeho), neexistovali medzi pôvodnými obyvateľmi a prisťahovalcami žiadne konflikty. Svoju úloha pravdepodobne zohral aj fakt, že až do asanácie obce v roku 1965, zostala základná zložka pôvodných obyvateľov dominantnou skupinou, ktorá mohla ako kompaktný celok účinne vzdorovať postupujúcej urbanizácii tejto lokality. Na toto obdobie si spomína jeden zo starousadlíkov takto: Likvidácia klasickej obce a výstavba sídliska bola náhla v prvých fázach dosť násilná. Výstavba zastihla Karlovešťanov nepripravených a spôsobila mnohé problémy a tragédie. Prevažná časť Karlovešťanov, s výnimkou Líščieho údolia, bola nútená vysťahovať sa na rôzne bratislavské sídliská, alebo začať s individuálnou bytovou výstavbou v iných lokalitách. Tým sa úplne narušil alebo rozpadol kolektív obyvateľov obce. Mnohí odišli aj do zahraničia... (zo spomienok pamätníkov) Súčasné obdobie a výsledky prieskumi medzi obyvateľmi Formovanie súčasných sociálno-priestorových identifikácií je v Slovenskom prostredí podmienené dvoma základnými procesmi, ktoré sa u nás začali prejavovať v poslednej dekáde 20. storočia. Jedná sa o transformačné procesy po roku 1989 a všeobecnejšie procesy globalizácie. (Tej, J., 2002). Predovšetkým transformačné procesy spôsobili hospodárske ťažkosti a (veľkú) časť obyvateľov postavali pred riešenie základný existenčných problémov. V prostredí silných ekonomických tlakov sa výrazne posilňujú migračné tendencie, čo má za následok oslabenie sociálno-priestorových väzieb k sídlam a k územiu. Okrem migračných tendencií v rámci územia štátu zohrávajú v poslednom období stále väčšiu úlohu aj emigračné tendencie. Týkajú sa predovšetkým mladých ľudí, ktorí sú náchylný svoje teritoriálne cítenie a identitu prehodnotiť a modifikovať pod vplyvom reálne existujúcich sociálno-ekonomických podmienok, ktoré zároveň posilňujú aj existenciu regionálnych disparít (Tej, J., 2002). V poslednom období sme tak svedkami ako mladá generácia opúšťa svoju domovinu a hľadá uplatnenie na otvorených pracovných trhoch v rámci Európskej Únie (ale nielen tam). Identifikácia z miestom tak u mladej generácie nadobúda stále viac len symbolických charakter. K územie síce cítia pozitívny vzťah, ale svoju budúcnosť s ním nespájajú a často hovoria o odchode z toho prostredia. V súčasnom období je sociálno-priestorová identifikácia veľmi kruto konfrontovaná s ekonomickou realitou, ktorá ju výrazne limituje, deformuje, oslabuje a spôsobuje vyšší stupeň benevolencie. (Tej, J., 2002). V Karlovej Vsi sú však emigračné tendencie pomerne malé. Z výskumu vykonaného v Karlovej Vsi vyplýva, že len približne každý desiaty obyvateľ (9% ) tejto mestskej časti by chcel v súčasnosti bývať v inej lokalite. Ekonomicky motivované migračné tendencie sú V Karlovej Vsi len v zanedbateľnom rozsahu. Veď väčšina prisťahovalcov sem prišla práve z dôvodu pracovného uplatnenia v Bratislave, ktorá je najdynamickejším pracovným trhom na Slovensku. 59

58 Zmeny počtu obyvateľov rok počet obyvateľov prírastok [%] x , , , , , , , , , , , , , ,40 Zdroj: Karlova Ves-vlastivedná monografia Medzi najdôležitejšie väzby, ktoré by bránili respondentom odísť z tejto lokality, patrili vzťah k miestu ich bývania (60%) a okruh kamarátov, príbuzných a známych (46%). Je zaujímavé, že vzťah k miestu bývania pociťovali nielen starousadlíci (hlboká vnútorná spojitosť s miestom ich mladosti) a obyvatelia v postproduktívnom veku (u ktorých je ochota zmeniť prostredie tradične veľmi nízka), ale aj obyvatelia v produktívnom veku. Pozitívny vzťah k miestu bývania (akési puto ) pociťovali aj respondenti, ktorí bývali v Karlovej Vsi menej ako 5 rokov. Ako si môžeme vysvetliť túto silnú naviazanosť na konkrétne miesto v takom sociálne a kultúrne heterogénnom prostredí ako je práve v Karlovej Vsi? Bez ohľadu na biologický vek, vzdelanie, či dĺžku bývania, respondenti vyjadrili presvedčenie, že Karlova Ves nie je pre nich len bratislavským sídliskom, spálňou v blízkosti ich zamestnania, ale miestom s osobitou atmosférou, charakterom, vlastnosťami. Ďalšou výskumnou otázkou dotazníka bol charakter súčasných vzťahov medzi obyvateľmi Karlovej Vsi. Dalo by sa predpokladať, že na 30 tisícovom sídlisku budú prevažovať anonymné vzťahy a slabý sociálny kontakt, ktorý je typický pre mladé urbanizované územia s množstvom prisťahovalcov z rôznych častí Slovenska a rôzneho sociálneho zaradenia. Podľa skupiny starousadlíkov žijú súčasní obyvatelia Kalovej Vsi prevažne uzavrene a navzájom sú si cudzí (31% odpovedí), prípadne obmedzujú svoje kontakty len na úzky okruh svojich príbuzných a známych (62,1% odpovedí). Pozitívne hodnotenie vzťahov vyjadrilo len 6,9% starousadlíkov. Oveľa pozitívnejšie je vnímanie sociálnych vzťahov pre súčasných obyvateľov. Až 45% respondentov ohodnotilo vzťahy medzi obyvateľmi ako skôr silné alebo silné. Dôvodom rozdielneho hodnotenia môže byť odlišný stupeň citlivosti vnímania sledovaného javu, resp. rozdielne kritéria náročnosti pre hodnotenie vzťahov medzi obyvateľmi. Každopádne je to argument, ktorý nám nedovoľuje vnímať Karlovu Ves len ako anonymné sídlisko. Aj keď komunita pôvodných Karlovešťanov nie je veľká (približne 40 osôb) a v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov je zanedbateľná (okolo ), poznanie ich 60

59 vnímania súčasných obyvateľov je dôležité pre porozumenie lokalít, ktoré prešli podobnou radikálnou a komplexnou premenou ako Karlova Ves. Starí Karlovešťania charakterizujú dnešných obyvateľov ako ľudí s rodinami (100%), skôr namyslených (60%) a bohatých (66%), ako skromných a chudobných. Veľmi silné je vnímanie prisťahovalcov, ako ľudí, ktorí sa nezaujímajú o dianie v Karlovej Vsi (74%). Naproti tomu, prevažuje ich vnímanie ako dobrých susedov, z ktorými majú bezkonfliktné vzťahy (64,3%). Uvedené výsledky dokumentujú často sa vyskytujúci názor starousadlíkov, že súčasní obyvatelia sa len veľmi málo zaujímajú o dianie v Karlovej Vsi. Pre starousadlíkov je participácia na dianí v obci spôsobom, akým prejavujú svoju identitu Karlovešťana. Mnohí z nich sa aktívne zapájajú do organizácie spoločenských podujatí, či pri riešení problémov v obci. Avšak ani súčasní obyvatelia Karlovej Vsi nie sú ľahostajný voči tomu, čo sa deje v tejto lokalite. Príkladom môžu byť rôzne petičné akcie organizované na záchranu zelene, či proti výstavbe nových objektov v mestskej časti. Môžeme však takéto petície považovať za prejav spoločnej identity, alebo sú len prirodzenou reakciou obraňujúcou životný priestor? Domnievam sa, že svojím spôsobom sú podobné aktivity prejavom hlbšieho vzťahu k miestu bývania, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre vytvorenie modernej identity Karlovešťanov Poloha pri Bratislave ako východisko pre priestorové väzby Karlovej Vsi. Zoznam najdôležitejších znakov Karlovej Vsi, by nebol kompletný, keby sme nespomenuli jej polohu blízko Bratislavy (resp, centra Bratislavy). Tento atribút sa premieta do viacerých už spomínaných znakov (kultúrny vplyv, doprava, a pod), ale jeho význam je natoľko dôležitý, že si vyžaduje osobitú charakteristiku. Pohľad na tento atribút sa však čiastočne zmenil po začlenení Karlovej Vsi do Bratislavy, takže je potrebné sa pozrieť na tento znak z dvoch uhlov pohľadu. Tým prvým je pohľad z pôvodnej vinohradníckej Karlovej Vsi, ktorá síce predstavovalo relatívne samostatnú a uzavretú obec, poloha blízko Bratislavy však ovplyvnila celý rad faktorov, predovšetkým však jej hospodársku orientáciu. Na jednej strane to bolo míľové právo slobodného kráľovského mesta, ktoré nepovoľovalo v oblasti vzdialenej do jednej hodiny cesty od mesta zakladať remeselnícke dielne. Na strane druhej, Bratislava predstavovala výhodné odbytisko tovaru, predovšetkým však ovocia a vína, na ktorých produkcia sa Karlova Ves špecializovala. Rovnako dôležitý bol aj kultúrny vplyv Bratislavy, ktorý sa prejavoval najprv len v malej miere, s narastajúcim počtom prisťahovalcov sa však Karlova Ves nedokázala ubrániť priestorovej a kultúrnej integrácii. Treba však zdôrazniť, že pomešťovanie obyvateľov, prebiehalo len v niektorých oblastiach kultúrneho života. Karlova Ves si až do asanácie dokázala udržať svoj neopakovateľný charakter a zachovať si svoju identitu (identitu obyvateľov aj identitu miesta). Pôvodní obyvatelia Karlovej Vsi, teda nevnímali blízkosť Bratislavy ako hrozbu, 61

60 ohrozujúcu ich spôsob života, ale skôr ako príležitosť pre rozvoj hospodárskych a kultúrnych aktivít. Čiastočne to dokumentujú aj výsledky z prieskumu, kedy skupina respondentov z radov starousadlíkov ohodnotila atribút blízkosť k centru Bratislavy priemernou známkou 1,76. Karlovu Ves teda nevnímajú ako vytvrhnutú z priestoru, ale v kontexte s okolitým prostredím, ktorého najdôležitejším prvkom bola práve Bratislava. Potom ako sa Karlova Ves stala integrálnou súčasťou Bratislavy a jej dôležitým obytným areálom, vo veľkej miere sa v tomto (skoro súvisle zastavanom) priestore zmazali hranice (nielen priestorvé ale predovšetkým kultúrne) oddeľujúce Karlovu Ves od Bratislavy. Blízkosť k centru Bratislavy nadobudla nový význam, ktorý treba chápať v kontexte súčasnej priestorovej diverzifikácie Bratislavy. Blízkosť už neznamená kultúrny či hospodársky vplyv, ale dopravnú, resp. časovú dostupnosť miesta práce a služieb, ktoré sú lokalizované predovšetkým v širšom centre Bratislavy. V tomto kontexte treba chápať aj pozitívne vnímanie tohto prvku u respondentov v produktívnom veku. Priemerná známka 1,4 dokazuje, že si Karlovu Ves len ťažko vedia predstaviť bez jej funkčného, kultúrneho a dopravného prepojenia s Bratislavou. 62

61 10. Kultúrne prvky a miestna identita obyvateľov Náplňou tejto kapitoly je nielen charakteristika jednotlivých prvkov miestnej kultúry, ale aj snaha o zachytenie (opísanie) zmien identity obyvateľov Karlovej Vsi. Dôvodom pre spoločný rozbor týchto dvoch charakteristík je ich úzke vzájomné prepojenie. Zatiaľ čo úzke chápanie kultúrnej identity obce nám poskytuje pohľad na osobitosti miestnej kultúry, širšie chápanú kultúrnu identitu môžeme stotožniť s miestnou identitou Karlovešťanov. Vychádzam z toho, že práve kultúrna identita je kľúčom aj k ostatným identitám (osobnej, kolektívnej, sexuálnej a pod.) človeka ako multi-identickej bytosti, teda bytosti, ktorá má viac identít, resp. jej identita má viacej vrstiev. Kultúra nás robí tým, kto sme, čím sme aj akí sme. Pravda, kultúru zasa vytvárame my sami, hoci dosť spontánne a nebadane, takže kultúra je to, prostredníctvom čoho vytvárame vlastnú identitu. Kultúra má spoločensky aj sebazáchovnú a adaptačnú funkciu a preto je prirodzene konzervatívna, až retardačná, a kultúrna zmena je to, čoho sa človek najviac obáva. Kultúra teda predchádza našu identitu, pretože komunita predchádza našu existenciu. Rodíme sa do konkrétnej komunity a jej kultúra utvára našu identitu. (Višnovský, E., 2000) Pri snahe postihnúť kultúrnu identitu v Karlovej Vsi musíme predovšetkým vychádzať z toho, že priestor okolo Bratislavy, v ktorom žila Karloveská komunita, bol vždy multi-etnický a multi-kultúrny. Preto je konštrukcia jednoznačných identít v tomto etnicko-kultúrne heterogénnom regióne problematická. Túto nejednoznačnosť a pluralitný charakter identít v tomto priestore ešte viac zvýrazňujú trendy súčasnej doby, ktoré zneisťujú tradičné hodnoty. Dokonca sa zdá, že táto multi-pluralita je v tomto priestore taká veľká, že ani nevieme, aká je jeho skutočná kultúrna identita, resp. či vôbec existuje a čo ju tvorí. Napriek tomu sa pokúsime načrtnúť charakter identity miestneho obyvateľstva v pôvodnej Karlovej Vsi a v súčasnej mestskej časti. Východiskom budú pre nás prechádzajúce charakteristiky sociálnych a priestorových vzťahov, hospodárskych aktivít obyvateľov a predovšetkým osobitostí miestnej kultúry. Otvorenie Domu kultúry v Karlovej Vsi, dnes na Molecovej ulici. Rok Fotografiu zapožičal: Vojto Tóth, Archív Matúša Šrámka 63

62 10.1. Kultúra a identita obyvateľov pôvodnej Karlovej Vsi Kultúra pôvodnej Karlovej Vsi vykazovala zvláštne črty, ktorými sa líšila od ostatných oblastí. Vzájomne späté, alebo spoločne sa vyskytujúce kultúrne prvky, typické pre túto lokalitu možno identifikovať na úrovni hmotných i nehmotných artefaktov, sociokultúrnych regulatívov a pod. Karloveské hody Dlhodobú tradíciu v Karlovej Vsi mali septembrové Michalské hody, ktoré sa oslavovali vždy v poslednú septembrovú nedeľu na počesť zasvätenia miestneho kostola sv. Michalovi Archanjelovi. V tom čase sa obec lúčila s regrútmi, ktorí rukovali na dvojročnú prezenčnú službu. V sobotu pred hodovými slávnosťami mládenci doviezli na vozoch ozdobený hodový strom, ktorý postavili pred hostincom, kde sa konala hodová veselica. Tu sa od nich prišiel odobrať aj miestny richtár a zaželal im šťastný návrat do rodnej obce. V nedeľu od rána chodili muzikanti z domu do domu, vyhrávali rezké pesničky a ponúkali víno. Gazdovia prispeli hodovníkom peniazmi, gazdinky priložili drobné pečivo, známe ako karloveské makové a orechové pajgle. Poobede prešiel obcou sprievod, v čele niesli regrúti dva obrovské hroznové strapce - jeden biely a jeden čierny ozdobené mašľami a kvetmi. Sprevádzali ich aj dievčatá, ktoré sa lúčili s milými. Sprievod sa skončil v hostinci, kde sa strapce zavesili a čakali na výhercu hlavnej ceny v tombole. Dva týždne pred hodmi prišli kolotoče s rôznymi atrakciami. Hlavné hody boli v nedeľu a patrili najmä návštevníkom z blízkeho okolia. Karlovešťania hodovali aj v pondelok. O týždeň v nedeľu boli takzvané hodky, rovnako veselé, ale bez regrútov. Tradíciu karloveských hodov prerušila výstavba v 60-tych rokoch. (Karloveský vestník, č. 10/2005) Hody, Regrúti v bielych košeliach nesú slávnostne vyzdobené hroznové strapce. Rok Zdroj: Matúš Šrámek, zapožičala: Edita Pešková-Haverlová 64

63 Nielen Karloveské hody, ale aj ostatné zvyky spojené s vinohradníctvom sa stali základom pre kultúrny život v obci. Karloveské hody však neboli podujatím len pre obyvateľov obce, bola to aj prezentácia Karlovej Vsi v širšom bratislavskom okolí. Viechy Tradícia úcty k ušľachtilosti vína dala podnet na vznik viech, ktoré sa stali tradičným symbolom nielen karloveských, ale aj bratislavských vinárov. Vinohradníci smeli nalievať víno, t. j. držať viechu podľa poradia vždy len dva týždne. Vtedy mal vinohradník vyvesenú viechu., t. j. na dlhej palici priviazaný zväzok slamy a čečiny. Bol to symbol otvorenej viechy, kde sa vo vlastnom dome vinohradníka predávalo vlastné kvalitné (zväčša) biele víno. Tieto prízemné vinohradnícke domy mali široký vchod do domu - forhaus - a kuchyňu s dvoma izbami. Samozrejme pod domom bola pivnica s drevenými sudmi. Počas 14 dní sa rodina utiahla do jednej miestnosti a ďalšie dve, v lete aj gánok a záhrada boli určené pre hostí. Viechar sa snažil vytvárať príjemné rodinné prostredie, obsluhovali členovia rodiny, najúspešnejšie boli mladé dievčatá. (Sečanský, I., 1997) Viechy predstavovali tradičné miesta spoločenskej komunikácie, v ktorých panovala atmosféra národnostnej tolerancie. V tomto zmysle sa často spomínajú početné viechy v Karlovej Vsi. Vždy sme tam našli veľmi milé až familiárne prostredie. Vôbec nám nevadilo, že v jednom rohu spievali nemecky a v druhom maďarsky. My sme si zas spievali po našom... Dobré víno a dobrá atmosféra spájala všetkých návštevníkov, čím sa vytvárala neopakovateľná atmosféra. V druhej polovici minulého storočia však viechy zanikli spolu so zánikom súkromného hospodárenia. Ebringerovci otvorili viechu. Z pravého povalového otvoru vyčnieva palica na ktorej je zavesená guľa upletená z čaciny, znak, že v dome sa čapuje. Rok: 1940, Fotografiu zapožičal(a): Ladislav Sternmüller, zdroj: Matúš Šrámek Spolková činnosť Tak ako aj v iných obciach v období pred socialistickou výstavbou, aj v Karlovej Vsi pôsobili viaceré spolky, ktorých úlohou bolo poskytnúť priestor pre voľno-časovú realizáciu, rozvíjať vzdelanie a kultúru. Príkladom môže byť karloveský hasičský zbor, ktorý vznikol v roku Okrem ochrany majetku pre požiarom, povodňami a inými živelnými pohromami sa jeho členovia venovali bohatej kultúrnej a osvetovej činnosti. Hasiči každoročne organizovali hasičské báli a ich dychová hudba obveselovala Karloveš- 65

64 ťanov. V medzivojnovom období vznikol divadelný krúžok M.R. Štefánika, ktorý sa aktívne podieľal na kultúrnom živote obce. Karloveský ochotnícky krúžok, pri JRD Karlova Ves v divadelnom predstavení Drotár. Okolo roku 1955, Fotografiu zapožičal(a): p. Marciš, zdroj: Matúš Šrámek Osobité spracovanie by si vyžadovalo skautské hnutie, ktoré našlo v obci veľmi úrodnú pôdu a rozvíjalo sa od roku Jeho cieľom bolo vychovávať mládež so zmyslom pre česť, spravodlivosť a lásku k prírode. Skauti boli v obci veľmi aktívny. Okrem pravidelnej turistiky a rôznych športových podujatí nacvičovali divadelne predstavenia a pripravovali rôzne kultúrne besedy vrátane vystúpení mandolínového súboru. /Karol Šafárik, 2005 / 50. roky však neboli pre skauting žičlivé a napriek oficiálnemu zákazu skauti ostali v obci pôsobiť. Karol Šafárik si na to spomína takto: Keďže naše priateľské putá boli veľmi silné, pokúsili sme sa udržiavať spočiatku v ilegalite, neskôr sme sa oficiálne premenovali na turistický oddiel Sokol a schádzali sme sa aj pod rúškom hudobno- -speváckeho súboru Zväzák... To, že sa nám darilo pomerne dlho stretávať v pôvodnej skautskej zostave, vďačíme tomu, že Karlovešťania boli v tom čase jednou veľkou rodinou. Z nepríjemných situácií nás vždy pomohli vytiahnuť naši otcovia, najmä predseda JRD a niektorí členovia miestneho výboru. Karloveskí skauti sa znova stretli v roku 1998 a obnovili svoju činnosť. Tým sa stali jedným z mála spolkov, ktoré pretrvali až do súčasnosti. V dnešnej dobe sú hlavnými propagátormi karloveskej histórie a iniciátormi mnohých kultúrnych a spoločenských podujatí. Znovu oživenie ich skautského oddielu (dnes ako oldskauti ) je dôkazom o silných sociálnych väzbách medzi pôvodnými Karlovešťanmi, ktoré pretrvali až do súčasnosti. Športové aktivity Športové aktivity mali v pôvodnej Karlovej Vsi veľmi dôležité miesto v spoločenskom a kultúrnom živote. V obci fungovalo niekoľko športových spolkov /klubov/, ktoré poskytovali priestor pre športové vyžitie Karlovešťanov. Na dvore karloveskej školy vznikol športový areál, ktorý využívala Karloveská mládež na športovanie, hry a zábavu asi od konca 20. rokov minulého storočia. Súčasťou areálu bolo volejbalové ihrisko, kovová konštrukcia gymnastických kruhov a drevený sklad športového náradia. Tu sa po skončení 2.svet. vojny zásluhou mnohých dobrovoľných nadšencov začal rozvíjať bohatý kultúrny a športový život. (Šrámek, M., 2006) 66

65 Brigáda na futbalovom ihrisku, rok Fotografiu zapožičal Vojto Tóth, zdroj: www. karlovaves.ahoj.sk, Matúš Šrámek Konštrukcia kruhov bola súčasťou športového areálu na dvore karloveskej školy. Za dreveným plotom tiekol karloveský potok, rok zdroj: ahoj.sk, Matúš Šrámek Futbalové A mužstvo Tatrana Karlova Ves na vlastnom ihrisku, zdroj: ahoj.sk, Matúš Šrámek Spomedzi rozličných športových aktivít dosiahli najväčšie úspechy nasledujúce športy. V rámci SSM (Sväz slovenskej mládeže) boli veľmi úspešný karloveskí boxeri, ktorí dokázali poraziť napríklad aj výber z Viedne. Úspechy dosahovali aj vzpierači Sokola JRD Karlova Ves a volejbalisti Tatrana Karlova Ves. Hokejisti (Tatran Karlove Ves) našli dobré podmienky na tréning na zamrznutom karloveskom ramene pred lodenicou. V lete tu zasa trénovali kanoisti. Pre futbal boli v obci dlho nevyhovujúce podmienky, keďže chýbalo vhodné ihrisko. S pomocou miestneho JRD si však mládež svojpomocne vybudovala vlastné ihrisko. Na jeho mieste dnes stoji Internátna škola pre zrakovo postihnutú mládež. Bohatá športová činnosť svedčí o aktívnom prístupe vtedajších obyvateľov k spoločnému kultúrnemu a spoločenskému dianiu. Úspechy športovcov boli zdrojom hrdosti a posilňovali miestny lokálpatriotizmus. Karloveská farnosť Karlova Ves po dlhý čas svojej existencie patrila k Devínu nielen politicky, ale aj cirkevne. Až v roku 1938 sa stala filiálkou bratislavskej farnosti sv. Martina. Samostatná farnosť bola v Karlovej Vsi zriadená až v roku V živote Karlovešťanov hrala viera tradične dôležitú úlohu. Dominovalo predovšetkým rímskokatolícke náboženstvo, avšak menšie zastúpenie mali aj evanjelici augsb. vyznania (nemeckí prisťahovalci). Bližšie informácii poskytuje tabuľka nábo- 67

66 Podiel trvalo bývajúceho obyvateľstva Karlovej Vsi podľa náboženského vyznania. [%] ženskej štruktúry obyvateľstva. Kostol svätého kríža v Devíne však bol predsa len príliš vzdialený a tak sa na sklonku 18. storočia postavila v Karlovej Vsi neskorobaroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Išlo o malý jednoloďový priestor s polkruhovou apsidou. V roku 1935 kaplnka prešla komplexnou prestavbou, priestor bol rozšírený a zmodernizovaný. Nový kostolík zasvätili sv. Michalovi archanjelovi. Výstavbu vlastného kostola môžeme vnímať aj ako prejav samostatného vystupovania Karlovej Vsi. Na jednej strane to bola samozrejme prirodzená potreba vzhľadom na absenciu iného kostola v blízkosti, na strane druhej je to aj prejav jednoty a súdržnosti miestneho obyvateľstva. Karloveské nárečie Náboženstvo rímskokatolícke 98,4 95,0 93,9 88,2 46,8 54,5 gréckokatolícke ,9 0,4 0,7 evanjelické augsb. vyznania 1,6 4,7 4,2 0 5,4 6,1 evanjelické reformované 0 0 0,6 0,7 0,2 0,4 iné, nezistené 0 0,3 1,3 8,7 26,8 6,7 bez vyznania ,5 20,3 31,6 zdroj: Karlova Ves - vlastivedná monografia, Kostol sv. Michala vznikol prestavbou kaplnky sv. Jána Nepomuckého v roku 1935, zdroj: Matúš Šrámek Jazyk nie je len prostriedkom opisu, kopírovania a prenosu informácií o realite, ale aj chápaný ako prostriedok a prostredie jestvovania a vytvárania spoločenskej reality. (Bačová, 1997, str.17). V Karlovej Vsi sa v pomerne uzavretom prostredí malej komunity vytvorilo špecifické nárečie, ktoré sa vo svojej podobe zachovalo vo viacerých rodinách starých rodov koldorfčanov. Toto nárečie je v podstate západoslovenské, okrem niektorých charakteristických znakov, ktoré sa vyskytujú vo východoslovenských nárečiach. /monografia, str.145/ Udržiavanie drobných jazykových rozdielov je typickým príkladom prejavovania vlastnej identity. Používanie osobitých výrazov, či prízvuku bolo pre pôvodných Karlovešťanov dôležitou súčasťou ich kultúrneho dedičstva. Toto prímestské nárečie Bratislavy však v neskoršom období podľahlo silným tlakom Bratislavy. Napriek tomu sa v určitej podobe zachovalo v reči niektorých starousadlíkov. 68

67 Identita obyvateľov pôvodnej KV Na základe predchádzajúceho vykreslenia dobovej atmosféry v pôvodnej Karlvej Vsi sa môžeme teraz pokúsiť doplniť mozaiku charakteristikou identity Koldorfčanov. Charakteristickou črtou tejto tradičnej identity je skutočnosť, že určujúcou identifikačnou bázou bola rodová príslušnosť, keďže tvorila organizačný rámec sociálneho, náboženského, politického a ekonomického diania. Sociálne vzťahy boli v tejto tradičnej spoločnosti jednoznačné stabilné, vysoko individualizované a systematicky poprepájané. Silné susedské vzťahy, vzájomná spolupatričnosť a rešpekt a celková príjemná atmosféra boli typické pre vtedajších obyvateľov. Identita Karlovešťana bola predovšetkým budovaná týmito nasledujúcimi prvkami: - Tradičná hospodárska činnosť Karlovešťanov - Ovocinárstvo a vinohradníctvo, produkcia kvalitného vína, ktorá bola zdrojom hrdosti na svoju prácu - Osobité karloveské nárečie - Život v Karloveskej komunite, ktorá predstavovala spoločenstvo starých karloveských rodín so silnými sociálnymi väzbami - Spolupatričnosť a susedské vzťahy - Unikátna prírodná poloha, život v tesnom kontakte s prírodou. - Otvorenosť, vyhýbanie sa konfliktom, tolerancia - Osobité zvyky a tradície spojené s vinohradníckou kultúrou Kultúra a identita obyvateľov súčasnej Karlovej Vsi Pri modernej výstavbe mesta zanikla historická obec a s ňou všetky zvyky, obrady a tradičné vzťahy medzi obyvateľmi. So zvyšujúcim sa počtom obyvateľov, ktoré pochádza zo všetkých kútov Slovenska, sa vytvárajú nové vzťahy, formuje sa nový verejný život, ktorý už len ťažko dokáže nadviazať na historickú kontinuitu obce a jej kresťanský svetonázor. Športové a spolkové aktivity v súčasnosti V Karlovej Vsi sa v súčasnosti rozvíja celé spektrum športových aktivít. Mestskou časťou bol zriadený Karloveský športový klub, ktorého súčasťou sú dnes mnohé športové kluby, ktoré sa venujú rozličným druhom športu. Zameriavajú sa najmä na pravidelnú a systematickú pohybovú činnosť detí a mládeže. Ďalej organizujú športové akcie, čím sa snažia zapojiť do pohybu čo najviac detí a mládeže ale aj širokú verejnosť. Treťou úlohou KŠK je v spolupráci s mestskou časťou Bratislava Karlova Ves vytvárať podmienky pre systematické športovanie v rámci jednotlivých športových klubov, s čím súvisí práve výstavba nových športovísk a rekonštrukcia už existujúcich. Napriek množstve športových aktivít však nemôžeme považovať šport za prvok vytvárajúci modernú identitu Karlovešťanov. Chýba kolektívny duch (ktorý spájal športové aktivity pôvodných obyvateľov), športy sú individualizové a športové kolektívy netvoria len Karlovešťania, ale aj obyvatelia z celej Bratislavy. Ľudia navštevujú športové kluby na základe ich špecifického záujmu, bez ohľadu na to, akú obec /mestskú časti klub reprezentuje. 69

68 Z množstva spolkov a združení môžem spomenúť veľmi úspešný projekt s názvom Materské centrum Klbko, ktoré vzniklo v roku 2002 ako občianske združenie, fungujúce na dobrovoľníckom a svojpomocnom princípe. Tvoria ho zväčša mamy na materskej dovolenke. Poskytujú pomoc a priestor pre stretávanie mamičkám s deťmi, organizujú rôzne besedy a kurzy. Podobné združenia sú dôležitou súčasťou spoločenského života v mestskej časti. Vytvárajú pocit spolupatričnosti, záujmu o miestne problémy a posilňujú sociálne väzby medzi obyvateľmi. Ich aktívna činnosť a vystupovanie na verejnosti vytvárajú pozitívny obraz, ktorý môže priviesť aj nezainteresovaných obyvateľov k hlbšej participácii na lokálnom úrovni. Farský život v súčasnej Karlovej Vsi. Pôvodne sa v Karlovej Vsi nachádzal iba jeden kostol (sv. Michala). Rozrastajúca sa mestská časť vyvolala potrebu vybudovania ďalších sakrálnych priestorov pre veriacich. V roku 1995 vznikla farnosť Narodenie Panny Márie na Dlhý Dieloch, kde bol postavený aj nový moderný kostol. V roku 2003 bol v priestore bývalého záhradníctva postavený a Kostol sv. Františka z Assissi a neskôr aj kláštor a pastoračné centrum. Rehoľa bratov Minoritov sa až od roku 1996 stará o správu Karloveskej farnosti a jej cirkevný život. Pod ich záštitou sa v Karlovej vsi rozvíja množstvo nielen duchovných aktivít, ale aj spoločenských a kultúrnych podujatí. Ich činnosť priaznivo vplýva na vytvárania priateľských vzťahov a budovanie spolupatričnosti v obci. Aj v takom heterogénnom prostredí, akým je Karlova Ves, sa im podarilo vytvoriť rodinnú atmosféru, predovšetkým vo vnútri farského spoločenstva. Je otázne, či sa môže táto pozitívna atmosféra preniesť aj na neveriaci obyvateľov, ktorý sa nepodieľajú na živote vo farnosti. Kultúra v súčasnosti Ako bolo spomenuté vyššie, spoločne zdieľaná kultúra je základom pre budovanie identity obyvateľov danej lokality. Od roku 1991 sa znovu obnovením Karloveských hodov snaží mestská časť o nadviazanie na predchádzajúce vinohradnícke tradície. Tieto aktivity sa však často stretávajú s rozporuplnými reakciami obyvateľov. Preto bola do prieskumu zahrnutú aj otázka týkajúca sa zachovávania starých tradícií a zvyklostí v Karlovej Vsi. Silnú potrebu nadviazania na prechádzajúce obdobie pociťovali najmä starousadlíci a starší obyvatelia. Naopak pre obyvateľov v produktívnom veku nebola kultúrna spojitosť dôležitá (32%). Avšak napriek tomu, sa viac ako polovica respondentov (68%) vyjadrila v prospech nadviazania na predchádzajúci kultúrny vývoj obce. Ako vnímate zachovávanie starých tradícií a zvyklostí v Karlovej Vsi? Odpoveď skupina respondentov postproduktívi [%] produktívni [%] Tradície sú zastarané a v modernom svete nemajú miesto 2,17 32,00 Niektoré tradície (napr. Karloveské hody) by sa mohli udržiavať 36,96 48,00 Tradície by sa mali udržiavať, ich zachovanie je pre mňa veľmi...dôležité 60,87 20,00 70

69 Pre časť populácie je potreba kultúrneho zakorenenia dôležitým faktorom ich plnohodnotného života. Účinným propagovaním vinohradníckej kultúry a vytváraním priestoru pre vytvorenie vlastnej, špecifickej, osobitej kultúry, sa môže položiť dôležitý základ pre budovanie identity obyvateľov mestskej časti Karlova Ves. Prejavy takejto identity môžeme pozorovať u časti obyvateľov, predovšetkým u tých, ktorí bývajú v Karlovej Vsi dlhšie obdobie a aktívne sa zaujímajú o dianie v obci. Charakteristickým znakom kultúry je jej konzervatívny až retardačný charakter. Kultúrna zmena je najhlbšia zmena v ľudskom spoločenstve a takmer vždy musí prísť zvonka, nie sama od seba (Višnovský, E., 2000). Tak to bolo aj v prípad Karlovej Vsi. Náhla, až drastická premena obce na socialistické sídlisko spôsobila, že jej obyvatelia boli vysťahovaný do rozličných častí Bratislavy. Na dlhé obdobie sa stala karloveská kultúra mŕtva. O jej čiastočné oživenie sa pokúsila miestna samospráva až v roku 1991, kedy sa po 25 rokoch obnovili karloveské hody. Snaha o nadviazanie na predchádzajúce tradície je potrebným krokom k vytváraniu novej súčasnej identity Karlovej Vsi a jej obyvateľov. Usporadúvaním vlastných kultúrnych aktivít nadväzuje táto mestská časť nielen na svoju minulosť, ale aj umožňuje obyvateľom, aby ju nevnímali len ako administratívny orgán, ale aj ako miesto, ktoré má vlastný osobitý charakter, tradície a minulosť. Identita súčasných obyvateľov Karlovej Vsi Identita moderného človeka sa javí ako viacznačná, pretože moderná spoločnosť neposkytuje pevné a stabilne rámce pre seba-identifikáciu a ponecháva na jednotlivcovi, aby si svoju identitu našiel sám. Sociálne vzťahy v modernej spol. sú dynamické, odosobnené, anonymné a mnohoznačné. Má zmysel teda hovoriť o identite Karlovešťana aj v súčasnosti? V prieskumu vykonanom medzi obyvateľmi Karlovej Vsi sa až 60% respondentov vyjadrilo, že sa cítia byť hrdými Karlovešťanmi. Svedčí to o skutočnosti, že otázka príslušnosti k miestu svojho bydliska, určitý lokal-patriotizmus, je aktuálny aj v súčasnosti. Napriek skutočne rozmanitej skladbe obyvateľstva, viac ako polovica respondentov pociťovala hlbší vzťah ku Karlovej Vsi, ktorý bol viac ako len tradične pozitívnym vzťahom k miestu kde práve bývam. Zdroje tejto novej identity nie sú jasne identifikovateľné, u niektorých respondentov to bolo vedomie určitej výnimočnosti študovanej lokality, ktorá sa aj v súčasnosti vyznačuje osobitým charakterom vlastnou identitou. Je otázne či môžeme hovoriť o skutočnej identite Karlovešťana, lebo len ťažko môžeme považovať osobitosti (nech sú akokoľvek významné) lokality za bázu pre vytváranie identity obyvateľov. Pre jej vytvorenie je totiž nevyhnutná prítomnosť vlastného kultúrneho rámca a hlbšieho sociálneho kontaktu, než v súčasnosti existuje v multi-kultúrnom a anonymnom prostredí tohto bratislavského sídliska. Napriek tomu sme v súčasnosti svedkami nebývalého záujmu obyvateľov o dianie v Karlovej Vsi nielen z prostredia starousadlíkov /starších občanov/, ale stále častejšie aj neskôr prisťahovaných obyvateľov. Predmetom ich záujmu je predovšetkým snaha o zabránenie ďalšej výstavbe v Karlovej Vsi a dobudovanie mestskej časti občianskou vybavenosťou. Konkrétnym prejavom sú potom rôzne petície, organizovanie verejných diskusií, či príspevky a blogy na internete. Takéto aktivity môžeme považovať za prejav zainteresovanosti obyvateľov, ktorým nie je ľahostajný ďalší vývoj ich bydliska. 71

70 Kritéria dôležité pre zadefinovanie identity sa neustále menia. Pri charakterizovaní identity starých Karlovešťanov, musíme používať úplne odlišné kritéria, ako pri snahe popísať identitu mladých obyvateľov Karlovej Vsi. Porovnávať identitu starousadlíka a študenta na rovnakej úrovni by nemalo zmysel, pokiaľ by sme neuvažovali aj o globálnych spoločensko-ekonomických zmenách, ktoré poskytujú základnú bázu pre charakterizovanie identity človeka, či identity konkrétneho miesta. To, že mladí ľudia sa nestotožňujú s miestom svojho bydliska rovnakým spôsobom ako starousadlíci ešte neznamená, že ich životy sú vykorenené a k miestu svojho bydliska sa stavajú indiferentne. Mladí ľudia sa môžu stotožňovať s miestom, ich identita je však ovplyvnená ďaleko rozsiahlejšími a rôznorodejšími formami vzťahov (napr. mobilná komunikácia, internet, a pod. ), než tomu bolo v minulosti. Hovoriť o identite súčasných obyvateľov Karlovej Vsi je problematické vzhľadom na načrtnuté aspekty. Hlbšia analýza tejto problematiky by si vyžadovala osobitný výskum a spracovanie. Ak by sme však chceli teoreticky uvažovať o identite súčasných obyvateľov Karlovej Vsi, tak potom musíme ustúpiť z požiadaviek, ktoré sme mali pri určovaní identity obyvateľov pôvodnej vinohradníckej obce. Identitu moderného Karlovešťana sa však neobíde bez nasledujúcich dvoch podmienok, ktoré predpokladajú, že Karlovešťan - - je osobitým spôsobom hrdý na to že býva v tejto lokalite, pričom zdroje takejto hrdosti majú korene v unikátnej prírodnej polohe, neznečistenom prostredí, v poznaní histórie lokality a jej kultúrnych osobitostí, - sa zaujíma o problémy lokality a aktívne sa podieľa na ich riešení. 72

71 11. Zmeny administratívneho začlenenia Karlovej Vsi Politické opatrenia (vytváranie rôznych administratívnych členení a pod.) môžu mať nepriaznivý vplyv na tvorbu identifikačnej stratégie obyvateľov regiónu, keď sa tradičné hodnoty národa, etnika a regiónu strácajú v rámci procesov budovania nových hraníc, často pretínajúcich istotu predchádzajúceho rámca identity. Súčasné nové politické členenie vytvorilo nové politické administratívne regióny, pričom niektoré z nich pôsobia nepriaznivo na priestorovú identifikáciu človeka, pretože porušili tradičné hranice predošlej regionálnej identity. (Tej, J., 2002) Po veľkú časť svojej histórie patrila veľká časť územia Karlovej Vsi pod správu obce Devín. Pri pohľade do histórie však zisťujeme, že dlhodobé postavenie Karlovej Vsi ako osady obce Devín, nezabraňovalo tomu, aby sa táto lokalita a rozvíjala ako samostatná obec s osobitou kultúrou a identitou. Odčleňovanie Karlovej Vsi od Devína prebiehalo postupne koncom 60tych a začiatkom 70tych rokov 19. storočia. Karlova Ves sa v tomto období po prvý krát spomína ako samostatná obec pod viacerými názvami (Károlyfalu, Karldorf, Karlowe), ktorá bola súčasťou Záhorského okresu Bratislavskej župy s počtom obyvateľov vyše 200 (Horniak, V., 2006) Obec patrila pod Devín prakticky až do roku Devín vtedy pripadol Nemecku, hranica prechádzala približne v oblasti dnešnej východnej hranice súčasnej Karlovej Vsi. V roku 1944 bola Karlova Ves pripojená k Bratislave. V roku 1949 sa Bratislave vytvoril Mestský národný výbor a 12 obvodných národných výborov. Karlova Ves spolu Devínom vytvorili spoločný Národný výbor so sídlom v Karlovej Vsi. Takéto členenie sa udržalo až do roku 1968, kedy bol vydaný nový zákon o hlavnom meste SSR, ktorým sa zmenila organizačná štruktúra mesta. V Bratislave sa vytvorili 4 mestské obvody. Karlova Ves sa začlenila do mestského obvodu Bratislava IV spolu s Dúbravkou, Lamačom, Devínom, Devínskou novou Vsou a Záhorskou Bystricou. Politické subjekty majú nezanedbateľný vplyv na proces vytvárania (nevytvárania) regionálnej identity, tým že hľadajú a zdokonaľujú inštitucionálne formy demokracie. (Tej, J., 2002) Často sa tak však deje aj za cenu tvorby nových politických či administratívnych regiónov, ktoré rozbíjajú pôvodne homogénne regióny a vytvárajú umelé prostredie v ktorom sa stará identita nedokáže zakoreniť. V prípade Karlovej Vsi, ktorá sa stala integrálnou súčasťou okresu Bratislava IV, môžeme hovoriť o rozpúšťaní identity v zmiešanom prostredí, ktoré tvorí ďalších 5 obcí (Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač a Záhorská Bystrica). Tento umelo vzniknutý administratívny celok je v rozpore s tradičnými väzbami, ktoré mali Karlovešťania predovšetkým s oblasťou dnešného podhradia a Lamača. V Karlovej Vsi, tak ako vo všetkých ostatných obciach a mestách, sa po novembri 1989 vytvoril Miestny úrad ako výkonný orgán a v komunálnych voľbách boli demokraticky zvolení poslanci Miestneho zastupiteľstva ako poradný orgán z radov občanov. Karlova Ves sa stala jednou z 17 mestských častí v rámci hlavného mesta. Mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom o Brati- 73

72 slave a štatútom hlavného mesta hospodária so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami. Každá mestská časť má svojho starostu, miestne zastupiteľstvo a miestny úrad. Výrazná zmena v charaktere miestnej správy nastal v roku 2002, kedy sa začal proces presunu kompetencií tak na regionálnu samosprávu ako aj na lokálnu samosprávu. V rámci reformy verejnej správy dostala Karlova Ves väčšie kompetencie, silnejšiu finančnú autonómiu, možnosti lepšie zohľadniť potreby občanov na lokálnej úrovni. Po dlhom období, kedy o Karlovej Vsi rozhodovala centralizovaná štátna správa, dostali Karlovešťania možnosť zobrať vývoj v obci do vlastných rúk. Silné postavenie samosprávy tak vytvára predpoklady, pre budovanie vzťahu k miestu bývania na kvalitatívne vyššej úrovni, než tomu bolo v predchádzajúcom období socializmu. Schopnosť participovať na rozhodovaní o smerovaní lokality je dôležitou súčasťou vytvárania hlbšieho vzťahu, ktorý sa následne môže premietnuť do posilnenia identity miesta. 74

73 12. Zhodnotenie a záver V predchádzajúcich kapitolách sme sa snažili analyzovať vplyv jednotlivých vytypovaných prvkov na vytváranie jedinečného, osobitého charakteru študovanej lokality. Cieľom analýzy bolo identifikovať kľúčové prvky, ktoré tvoria základný rámec identity Karlovej Vsi. Na základe analýzy jednotlivých subsystémov lokality, výsledkov získaných z prieskumu medzi obyvateľmi a osobnej dlhoročnej skúsenosti sa teraz môžeme pokúsiť odpovedať na výskumné otázky, ktoré sme si zadefinovali na začiatku výskumu. Aká bola identita pôvodnej Karlovej Vsi? O identite miesta môžeme uvažovať ako o súbore mimoriadnych vlastností, každej priestorovo vyčlenenej časti krajiny, ktoré sa neopakovateľným spôsobom odrážajú vo vnímaní človeka a vytvárajú unikátny priestor v ktorom sa prepojujú konkrétne ľudské výtvory (hmotnej i nehmotnej povahy) s prírodným prostredím. Na základe štúdia historických prameňov, rozhovorov s pamätníkmi a anketou medzi starousadlíkmi sa domnievam, že identitu miesta pôvodnej Karlovej Vsi tvorili nasledujúce prvky: - Vinohradníctvo a ovocinárstvo: základnou bázou identity tejto lokality bolo predovšetkým vinohradníctvo a ovocinárstvo, ktoré dodávalo tomuto miestu špecifický vzhľad. Po oboch stranách údolia Karloveského potoka sa rozprestierali vinice a záhrady, ktoré sa stali najviditeľnejším prejavom osobitej identity tejto lokality. Špecializácia na pestovanie ovocia a viniča sa stala základom pre formovanie nielen viditeľného vzhľadu lokality, ale aj kultúry, ktorá sa prejavovala v charaktere zástavby (architektonicko-urbanistický obraz ), a v hmotnej a nehmotnej kultúry miestnych obyvateľov. - Unikátna prírodná poloha: ktorú charakterizuje poloha pri Dunaji a relatívne veľká členitosť územia, ktorá oddelila pôvodnú Karlovu Ves od priameho vizuálneho kontaktu s okolitými obcami a vytvorila tak pomerne izolovanú (uzavretú) polohu. - Poloha pri Bratislave. Väzby so Starým mestom boli vždy veľmi tesné vplývali na formovanie nielen hospodárskeho zameranie obce, ale aj na jej kultúrny a spoločenský život. - Komunita Karlovešťanov. Sociálne vzťahy boli v tejto tradičnej spoločnosti jednoznačné stabilné, vysoko individualizované a systematicky poprepájané. Silné susedské vzťahy, vzájomná spolupatričnosť a rešpekt a celková príjemná atmosféra boli typické pre vtedajších obyvateľov. Aká je v súčasnosti identita Karlovej Vsi? Napriek komplexnej premene, ktorou prešla Karlova Ves za uplynulých 50 rokov a jej súčasnej hlbokej priestorovej a kultúrnej integrácii v rámci Bratislavy, dokázala si táto lokality zachovať osobitý charakter vlastnú identitu. Aj keď v pomerne oklieštenej podobe, aj v súčasnosti pôsobí na obyvateľov prostredníctvom viacerých atribútov. Ktoré sú tieto dôležité znaky, prvky identity? Odpoveďou na túto otázku môžu byť aj výsledky, ktoré priniesla anketa medzi obyva- 75

74 teľmi, konkrétne odpovede na otázku: Čím sa podľa Vás odlišuje Karlova Ves od ostatných častí Bratislavy? Čím je výnimočná, jedinečná? Čo si predstavíte, keď sa povie "Karlova Ves"? Cieľom týchto otázok bolo zistiť primárne, najsilnejšie identifikačné prvky. Medzi najfrekventovanejšie odpovede patrili vyjadrenie respondentov opisujúce Karlovu Ves ako zelenú štvrť, teda miesto s množstvom zelene (lesmi). Na prvý pohľad to môžu byť v rámci husto zastavaného panelákového sídliska prekvapivé odpovede. Kľúčovým prvkom pre pochopenie takýchto reakcií je členitý charakter územia, ktorý umožňuje, aby okolité lesy vystúpili nad úroveň zástavby a vytvorili tak príjemnú zelenú kulisu. Pre respondentov je okolitá príroda a zeleň činiteľom, ktorý zmäkčuje prostredie s drsnou panelákovou zástavbou. Morfológia vytvárajúca uzavretú polohu a okolité lesy Devínskej Kobyly, Sitiny, a ostrova Sihoť spoločne vytvárajú unikátny charakter tejto mestskej časti, ktorý u respondentov vyvoláva pocit intimity, bezpečia a pokoja. Je pozoruhodné, akým silným vplyvom dokáže pôsobiť spomínaná prírodná poloha na obyvateľov v súčasnosti aj v takom silne urbanizovanom priestore, akým je Karlova Ves. Je to dôkazom, že napriek tomu, že prírodné zložky nie sú dominantným prvkom v obraze viditeľnej krajiny tejto lokality (ktorým je jednoznačne panelákové sídlisko), svojím skrytím pôsobením a univerzálnym charakterom pôsobia pozitívne na vnímanie súčasných obyvateľov. Môžeme tak vyvodiť záver, že bez ohľadu na intenzitu zmien prostredia, či charakter činnosti obyvateľov, niektoré atribúty (prírodná poloha) majú univerzálny charakter a pri vytváraní identity miesta tvoria základné stavebné kamene. Druhou najčastejšie sa vyskytujúcou odpoveďou bolo charakterizovanie Karlovej Vsi ako pokojného miesta pre bývanie s čistým vzduchom a príjemnou atmosférou. Za takýmito vyjadreniami môžeme hľadať potrebu respondentov vyjadriť vnímanie Karlovej Vsi ako čisto obytnej zóny, s absenciou priemyselných podnikov a priaznivými klimatickými podmienkami (silno ventilované územie, prevažne južná expozícia svahov a pod.). Na rozdiel od iných častí Bratislavy, Karlova Ves si dokázala zachovať nepriemyselný charakter z predchádzajúceho obdobia, čím čiastočne nadviazala na prechádzajúcu ( vinohradnícku ) identitu tejto lokality. To vytvára priaznivé podmienky pre nadviazanie na pôvodnú identitu obce a budovanie identity v tejto modernej mestskej časti. Uvedené charakteristiky môžeme považovať za základné prvky vytvárajúce identitu lokality Karlova Ves. Okrem nich však má zmysel uvažovať aj o ďalších prvkoch, ktoré svojím charakterom dopĺňajú (spoluvytvárajú) uvedenú prírodnú polohu a nepriemyselný charakter. Tieto aditívne prvky sme mohli identifikovať na základe hodnotenia jednotlivých atribútov územia, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcich kapitolách. Z analýzy osemnástich atribútov som vyčlenil šesť prvkov, ktoré považuje väčšina respondentov za kľúčové pri ich vnímaní Karlovej Vsi. Okrem atribútov Okolitá príroda, uzavretá poloha medzi kopcami a absencia priemyselných podnikov, ktoré sme už spomenuli, sú to poloha pri rieky Dunaj, poloha 76

75 blízko centra Bratislavy, a pestovanie viniča, záhrady a vinohrady Zatiaľ čo Atribút poloha pri rieke Dunaj môžeme zahrnúť do vyššie spomínanej prírodnej polohy, poloha blízko centra Bratislavy si vyžaduje hlbšiu charakteristiku. V tomto atribúte je začlenená nielen skutočná (reálna) vzdialenosť od centra Bratislavy, ale predovšetkým aj silné väzby a hlboká integrácia v sociálno-ekonomickej a kultúrnej oblasti. Tak ako aj v minulosti, tak aj v súčasnosti nemôžeme hovoriť o Karlovej Vsi bez toho, aby sme nespomenuli jej funkciu ako prímestskej obce, resp. ako mestskej časti. Treba však podotknúť, že integrácia sa neprejavuje vo všetkých aspektoch, čo prispieva k vytváraniu osobitého charakteru Karlovej Vsi. Najmä priestorová integrácia sa prejavuje iba v obmedzenom rozsahu vzhľadom na uvedenú uzavretú polohu Karlovej Vsi. Atribút Pestovanie viniča, záhrady a vinohrady poukazuje nielen na využitie pôdy pre existenciu záhrad a vinohradov v katastri, ale je predovšetkým vyjadrením reálne existujúcich väzieb na vinohradnícku minulosť obce. Aj napriek faktickej likvidácii vinohradov, atmosféra vinohradníckej obce sa odzrkadľuje aj v súčasnosti práve prostredníctvom zvyškov záhrad a starých vinohradov, ktoré sa nachádzajú ešte na území katastra. Je to pozitívny prejav kontinuity (nadväznosti) pôvodnej identity, ktorá sa aj napriek výraznej transformácii územia dokáže prejaviť v percepcii súčasných obyvateľov. Uvedená skutočnosť sa môže stať východiskom pre budovanie hlbšej kultúrnej identity, ktorej základom bolo v minulosti práve vinohradníctvo. Ak by sme teda mali zhrnúť uvedené poznatky o identite študovanej lokality, tak potom identitu Mestskej časti Karlova Ves charakterizuje predovšetkým unikátna prírodná poloha, ktorú vytvárajú špecifická morfológia, okolité lesy Devínskej Kobyly, Sitiny a ostrova Sihoť a osobité mikroklimatické podmienky. Ďalej to je nadväznosť na predchádzajúci nepriemyselný charakter pôvodnej vinohradníckej obce, ktorej atmosféra je v lokalite stále prítomná vďaka pozostatkom vinohradov a záhrad a tak isto aj vďaka snahe o budovanie historického povedomia prostredníctvom oživenia zašlých kultúrnych tradícií (karloveské hody). V neposlednom rade je identita tejto lokality neodmysliteľne spojená s polohou pri Bratislave a z nej vyplývajúcich úzkych väzieb. Pri celkovom pohľade na proces meniacej sa identity môžeme konštatovať posun ťažiska z kultúrnych a sociálnych prvkov na prírodné a polohové prvky. Analýza tradičnej identity vinohradníckej obce ukázala, že pôvodné prvky identity mali hlbší kultúrny a sociálny rozmer (susedské vzťahy, športovo-osvetové spolky, viechy a pod.). Pri pohľade na vyššie uvedenú identitu súčasnej Karlovej Vsi, môžeme pozorovať redukciu len na prírodné a polohové prvky. Absencia kultúrneho rámca tak degraduje identitu lokality len na súbor individuálnych prvkov, vyznačujúcich sa dlhodobou stálosťou a zotrvačnosťou, prvkov, ktoré človek priamo nevytvára. Ak teda chceme hovoriť o zážitku z vnímania plnohodnotnej identity miesta, je dôležité upriamiť pozornosť a aktivity na cielené vytváranie kultúrneho aspektu identity lokality v nadväznosti na predchádzajúcu vinohradnícku tradíciu. 77

76 Aké sú príčiny zmeny identity a ktoré boli kľúčové obdobia jej premeny? Nástup socializmu po 2. sv. vojne priniesol prudké zmeny, ktoré zasiahli väčšinu sídel. Kolektivizácia, zdruštevňovanie, výstavba priemyselných závodov, či vytváranie strediskových obci spôsobili prudký zlom v dovtedy kontinuálnom vývoji sídel. Poloha pri Bratislave však predurčila, aby Karlova Ves prešla oveľa radikálnejšími zmenami, než väčšina obcí. Asanácia jadra obce v 60. rokoch bola rýchla, neočakávaná a úplná. Obyvatelia sa museli v krátkom období vysťahovať a s výnimkou Líščieho údolia bola celá pôvodná obec odstránená, aby vytvorila priestor pre rozsiahlu bytovú výstavbu, ktorá sa spočiatku mala realizovať v Petržalke, ale toto územie ešte nebolo stavebne pripravené, a preto rozhodnutím vtedajšieho vedenia sa výstavba presunula do Karlovej Vsi. So zánikom pôvodnej obce sa nenávratne zmenil charakter tohto miesta, jeho vzhľad, atmosféra, identita. Treba podotknúť, že celkové spoločenské a politické smerovanie vytvorili podmienky, v ktorých by sa identita obce nedokázala udržať bezo zmeny. Ale zmena nemusela byť taká dramatická, keby sa aspoň čiastočne zachovala pôvodná obec s jej obyvateľmi. Asanácia a vysťahovanie obyvateľov však prerušili kontinuitu vývoja. Treba však zdôrazniť, že aj napriek náhlej asanácii obce, zmena identity lokality začala už skôr s nastupujúcim socializmom a socialistická výstavba a zánik obce boli, len jej nešťastným vyvrcholením. Môžeme identifikovať dve kľúčové udalosti, ktoré spustili proces premeny identity študovanej lokality. Sú nimi výstavba kanalizácie v obci a vybudovanie električkovej trate Výstavbu kanalizácie môžeme považovať za prvú výraznejšiu zmenu, ktorá predznamenala neskorší vývoj. Samotné zriadenie kanalizácie by neznamenalo väčší zásah, avšak jej zaústenie do Karloveského potoka spôsobilo jeho faktickú likvidáciu. Bol tak narušený jeden z prvkov identity tohto miesta, ktorý predstavoval nielen prirodzenú hranicu, ale aj esteticky dotváral kolorit tejto lokality. Oveľa radikálnejší vplyv priniesla výstavba električkovej trate, ktorá umožnila intenzívnejšie a silnejšie prepojenie s centrom Bratislavy. V Karlovej Vsi sa začali usádzať vo väčšej miere noví prisťahovalci, zväčša robotníci pracujúci v bratislavských továrňach. Bola tým narušená pôvodne homogénna skladba obyvateľov, pre ktorú boli charakteristické silné sociálne väzby. Pre Karlovešťanov to boli cudzí ľudia, ktorí naštrbili predchádzajúce vzťahy miestnej komunity, ktoré by sme mohli označiť za priateľské, dôverné, či rodinné. Výstavba električkového spojenia tak okrem množstva pozitívnych efektov priniesla aj prvé prvky urbanizácie (architektonické, sociálne aj kultúrne), ktoré narušili pôvodnú identitu tejto vinohradníckej obce. 78

77 Zachovala si meniaca sa identita miesta istú kontinuálnosť, teda nadväznosť na prechádzajúci charakter? Pre uchovanie kultúrnej identity a identity miesta je veľmi dôležité hľadisko kontinuity vývoja, ktoré sa zabezpečuje prostredníctvom komunikácie vo vnútri spoločenstva a prostredníctvom transferu kultúry ďalším generáciám. Od neho závisí životnosť identity daného miesta, jeho kultúrnej identity a kultúrnej tradície. Napriek tomu, že v dôsledku sociálnych zmien dochádza k zmenám identít miesta,ktoré sa musia prispôsobovať meniacim sa životným podmienkam, kontinuita vývoja zabezpečuje uchovanie danej kultúry, a teda aj identity. (Čabrunová, A., 2000) Nedostatok historickej kontinuity v priestore mestskej časti Karlova Ves robí formovanie identity omnoho zložitejším ako v iných (vidieckych) lokalitách, ktorých dejiny možno interpretovať ako kontinuálny vývoj. Asanácia obce bola náhla a radikálna zmena spôsobila pretrhnutie dovtedy kontinuálneho vývoja. Napriek tomu sa domnievam, že niektoré prvky pôvodnej identity môžeme pozorovať aj v súčasnosti. Príkladom je stále prítomný vinohradnícky duch miesta, ktorého vnímanie obyvateľmi sa neopiera len o existenciu zvyškov vinohradov a záhrad, ale je hlbšie zakorenením / historickým/ dedičstvom. Je obyvateľmi vnímaná identita miesta v zhode s reálnou (objektívnou) identitou? Na základe rozhovor s obyvateľmi Karlovej Vsi a niekoľko ročnej osobnej skúsenosti sa domnievam, že predkladaná charakteristika identity tejto lokality je v zhode s vnímaním väčšej časti (predovšetkým dlhšie bývajúcich) obyvateľov. Vzhľadom na skutočne rôznorodú skladbu obyvateľstva a neustále prebiehajúcu migráciu v tejto lokalite nemôžeme predpokladať existenciu univerzálne vnímanej identity u všetkých obyvateľov. Ak však predpokladáme, že proces spoznávania skutočnej identity miesta si vyžaduje dlhšiu dobu, potom musíme upustiť od očakávania rovnakých postojov pri krátko bývajúcom obyvateľstve. A práve vnímanie obyvateľov, ktorí bývajú v Karlovej Vsi len krátku dobu, nás privádzajú k myšlienke Anssi Paaasiho o existencii dvoch rozdielnych identít toho istého miesta. Tým prvým je vnímanie miesta z pohľadu priamo nezainteresovaného pozorovateľa. Túto vonkajšiu identitu predstavujú znaky a symboly spojené s určitým teritóriom, opisujúce vonkajší vzhľad, populáciu, či históriu. V tomto prípade Karlova ves nadobúda identitu panelákového sídliska, či modernej obytnej zóny v blízko centra Bratislavy v príjemnom prírodnom prostredí. Je to síce pohľad navonok objektívny, nedokáže však postihnúť skutočnú reálnu identitu. Tú dokážeme pochopiť až na základe osobnej priestorovej skúsenosti, osvojení si určitého lokálneho vedomia. 79

78 Ako môže ovplyvniť zmena identity rozvoj danej lokality? Aké sú možnosti aplikácie získaných poznatkov? V podmienkach súčasnej hlbokej transformácie spoločnosti a prebiehajúcich integračných procesov rôznych dimenzií je štúdium meniacej sa identity lokalít dôležitou výskumnou úlohou, pretože práve meniaca sa identita lokality je komplexnejším javom a procesom, zahŕňa dôsledky ekonomických, kultúrnych, sociálnych i politických zmien, dotýka sa teda aj globalizácie a ňou prenášaných kultúrnych štýlov (životný štýl, hodnoty), postmodernizácie a trendov, ktoré prináša. /Kasala, K., 2006 / Potreba spoznávať identitu miesta (a miestnu identitu) sa neskúma v zmysle negatívneho sebavymedzenia voči iným lokalitám ako cudzím, a teda a priori nepriateľským, ale v zmysle obohatenia a rozvíjania vlastnej nezameniteľnej identity v interakcii a komunikácii s inými lokálnymi spoločenstvami. Preto je veľmi aktuálna otázka jasného definovania cieľov a prostriedkov, ktorými je možné podporiť identitu v jednotlivých sférach integrácie. V súčasnosti sa stále častejšie objavujú názory, ktoré kritizujú integráciu regiónov na rôznych úrovniach. Kritizované sú predovšetkým európske integračné procesy, ktorým sa vyčíta potlačovanie národných identít jednotlivých členských štátov. Tej (2002) tvrdí, že obyvatelia jednotlivých regiónov sa regionálnej identity vzdali už dávnejšie, ale nie pod vplyvom tvorby administratívnych regiónov. Túto stratu si obyvatelia ani neuvedomovali a zotrvávali len na pozíciách akejsi parciálnej etnografickej identity, dnes si pletú regionálne symboly, nepoznajú skutočné regionálne hodnoty, nestotožňujú sa s regiónom ako takým, nevedia ho identifikovať. (Tej, J., 2002). Ako teda máme posilňovať identifikačné procesy v konkrétnej lokalite? Ako zabrániť odcudzovaniu sa ľudí voči prostrediu v ktorom žijú? Domnievam sa, že pochopenie hlbšieho charakteru lokality, jej skrytej podstaty, identity, je prostriedkom vďaka ktorému sú ľudia schopní intenzívnejšie vnímať priestor v ktorom žijú. Cieleným a systematickým podporovaním udržiavania a vytvárania identity miesta (a jej obyvateľov) dokážeme vytvárať vzťah k miestu bývania na kvalitatívne vyššej úrovni. Identifikačné procesy sa môžu podporovať prostredníctvom nadviazania na kultúrne tradície (napr. karloveské hody), participovaním obyvateľov na kultúrnom a spoločenskom dianí, možnosti rozhodovať o vývoji lokality, či vytváraním zdravého lokálpatriotizmu a lokálneho vedomia. Predpokladal som, že pri analýze identity obyvateľov KV budú prevažovať a spôsoby identifikácie a sebainterpretácie respondentov sprostredkované skôr občiansko-politickými nástrojmi identifikácie. Pri vyhodnocovaní získaného empirického materiálu a analýze rozhovor so súčasnými obyvateľmi sa však ukázalo, že pri reflexii miestnej (lokálnej) identity sa vyskytujú formy (komponenty) sprostredkované aj etnicko-kultúrnymi aspektmi miestneho spoločenstva (kultúra a dejiny vinohradníckej obce, historické povedomie). To je dôkazom, že charakter miesta (jeho identita) dokáže pozitívnym spôsobom vyvolať potrebu hlbšieho vzťahu a záujmu zo strany obyvateľov. Využitím tejto priaznivej situácie sa môžu položiť základy pre vytváranie hlbšieho vzťahu, miestnej (kultúrnej) identity obyvateľov. 80

79 Individuálna identita miesta je neoddeliteľnou súčasťou výskumu pri snahe o komplexné porozumenie konkrétneho miesta/lokality. Ak teda chceme hovoriť o zodpovednom a trvalo udržateľnom rozvoji miesta, okrem tradičných analytických a empirických štúdií je potrebné skúmať aj podstatu lokality, jej génia loci, vnútornej identity. Je preto potrebné, aby téma identity bola paralelne definovaná spôsobom, ktorý je uchopiteľný v každodennom živote, hmatateľný, emocionálne a teritoriálne definovateľný. Miestna a regionálna identita tak začne nadobúdať novú energiu a nový význam. Postupná integrácia nášho civilizačného priestoru sprevádzaná posilňovaním miestnej a regionálnej dimenzie, tak vytvára priestor pre zameranie geografického výskumu aj na oblasť štúdia identity miesta a jeho obyvateľov (miestnej identity). 81

80 13. Zoznam použitej literatúry Bačová, V., (1997) O veľkých a malých konštrukciách identity, In: Bačová V., Kusá, Z. (Eds.), Identity v menicej sa spoločnosti, SAV, Košice Bauman, Zygmunt, (1995), Úvahy o postmoderní době, Vydavateľ Praha : SLON, 165s. ČABRUNOVÁ, A.,(2000) Kultúrna identita knižnice v informačnej spoločnosti, zdroj: Cultural identity (2006): Gilbert, A. (1988): The new regional geography in English and French-speaking countries. Progress in Human Geography Gurňák, D., Blažík, T., Lauko, V. (2005): Úvod do politickej a regionálnej geografie. Univerzita Komenského, Bratislava. Herian, K., (2004) O hľadaní ľudskej identity v prírode, IN: Hľadanie ľudskej identity, Zdroj: Horniak, V., (2005) Bratislavské vinohrady v krajinotvorbe, Horniak, V., (2005) Vinohradníctvo a vinárstvo v Devíne, Bratislavské noviny, zdroj: Horniak, V., (2005) Výrobné vinárske spolky a družstvá, Bratislavské noviny, zdroj: Húščava, A., (1948) Dejiny Lamača, Bratislava Kasala, K. (2006) Meniaca sa identita miesta: metodika výskumu, In: Geografická revue, roč. 2, č. 2 (2006), Kolektív autorov, (1993), Karlova Ves vlastivedná monografia, Vydavateľstvo Alfa, Bratislava, 212s. Kolektív autorov, (2006), Karlova Ves, v4era a dnes, 16 rokov samosprávy v Karlovej Vsi, Karloveská ndácia Koubek, J., (2006) Evropská identita jako vztah my-oni, zdroj: pdf/koubek_studie_3.pdf Lášticová, B., Macháček, L., (2003) Orientations of young people from Bratislava and Prague to citizenship and European Identity, Institute of Sociology and Department of Social and Biological Communication, SAV, Bratislava, In: Sociológia 2003 Vol. 35 (No. 3: ) 82

81 Lášticová, B., (2003) Identities and social representations of the integrating Europe in young people from 10 European regions, Department of Social and Biological Communication, Slovak Academy of Sciences, Bratislava In: Sociológia 2003 Vol. 35 (No. 3: ) Matlovič, R., (2006) Geografia hľadanie tmelu, In: Matlovič, R., Ira, V., eds., Vývoj, súčasný stav a perspektívy slovenskej geografie v 21. storočí. Acta Facultatis Studiorum Humanitatiset Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, XLIV., Folia Geographica, 9, Osborne, B.S. (2001) Landscapes, Memory, Monuments, and Commemoration: Putting Identity in Its Place, zdroj: Paasi, A., (2000), Re-constructing regions and regional identity, zdroj: socgeo/colloquium/paasi1.pdf Roubal, O., (2006) Když se řekne identita, Sečanský, I., (1997) Spomienky a vyznanie lekára, Bratislava Smith, A. D., (1991) National Identity, Penguin books, Stoličná, R., (2004) Lokálna a regionálna identita ako predpoklad uchovania kultúrneho dedičstva, In: Etnologické rozpravy 1/2004, zdroj: download/er_ pdf Šafárik, K., (2005) História skautingu v Karlovej Vsi, mimoriadne vydanie vestníka Karlova Ves, máj 2005 Tej, J., (2004) Región a správa, Prešovská univerzita v Prešove, 182s. Vencálek, J. (2004) Zlínsky kraj Genius loci, Ostravská univerzita, Ostrava, Vencálek, J., (1998), Protisměry územní identity, vydavatelství OLZA, Český Tešín; 207s. Višnovský, E., (2000) Ľudská prirodzenosť a kultúrna identita, zdroj: sav.sk/10rokov/visnovsky.htm Blogy:

82 14. Summary (The Changing Identity of a Place) The theme of this thesis is the changing identity of a place, which represents an important aspect when studying the interacting regional system. It is a method for understanding the region, its true nature, meaning and genius loci. By studying this we can cover a broad spectrum of questions which are raced by the post-modern and post-industrial information society of today. Among these questions we can include e.g. the question of different spatial scales and dimensions in the modern integrating Europe, the questions of a changing traditional basis of identification, the disintegration of traditional values, and securities, the character of identification elements transforming the locality and the influence of a globalized living standard on the cultural specificities of regions and localities. The subject of this study is suburb of Bratislava Karlova Ves, which is indeed a place where many dramatic changes have occurred, not only affecting its visual appearance and economic function, but also deep changes within the social and cultural framework. Once used to be a small village on the outskirts of the Bratislava specialized mainly in viniculture and fruit growing. The production of a local wine was an important source of pride (identity) for the local community of inhabitants, which was marked by strong bonds and systematically interconnected social relationships. The clearage of the municipality in the 60s meant a radical change which disturbed an otherwised continual development up to that time. On the place of the original village a new socialist residential district was built with a uniform flat-house urbanism. The original inhabitants were removed. Today Karlova Ves is a heterogenic area with a high ratio of newcomers, immigrants from other parts of Bratislava or Slovakia; an area with high density of population and other characteristics typical for highly urbanized areas well know for the anonymity of relationships, environmental stress and other pathologic phenomena. The original character of a wine-making village was irreversibly changed by the socialistic urbanism which today being further extended by the modern constructions thus concluding the process of liquidation of the original settlement. Of the first glimpse it might seemed that all the cultural, natural, and economic specificities have been lost in the uniform urban environment, while after a better inside and experience we find out that it is truly the case. We do believe that some of the characteristics of this locality persist despite many radical changes that affect this place. The long personal experience of living in this part of Bratislava has let me to belief about the unchanging substance of this place and existence of inner social coherence which still exists and cause that this suburb despite a strong integration within Bratislava managed to maintain its unique character its own identity. We have trying to support this statement with a specific qualitative research in Karlova Ves. Following methods were chosen as research tools to approach this issue: An analysis of historical sources and up-to-date information, interviews with the inhabitants of Karlova Ves and last but not least a questionnaire research. 84

83 The study of historic sources together with the interviews with the original inhabitants of the Karlova Ves served us for a building a complex picture of this wine-making village and enabled us to highlight the cornerstones of the original identity of the Karlova Ves. The questionnaires filled in by the inhabitants of Karlova Ves were method by which we tried to get a better understanding of what is their perception of this suburb. The reconstruction of this image has been based on content and theme questions, aiming on different segments of the identity of a place and the identity of its inhabitants. In the area of basic outlines it was an important source of information. Based on the available input information from the questionnaire we have tried to trace the changing identity of a place by means of changes of the most significant attributes forming the uniqueness of the original of the Karlova Ves. We have not been looking only on the visual transformation, but also on its reflection in the perception of the current inhabitants of Karlova Ves. These key attributes make the following elements. - Natural elements of the locality - Economic activity of inhabitants - Architectonic and urban elements - Cultural elements - Social connections - Spatial connections - Institutional changes If we were to summarize the above mentioned information about the identity of given locality, then the identity of Karlova Ves is characterized first of all by its geographic location, which is formed by a specific morphology, surrounding forests of the Devínska Kobyla and Sitina hills the river island Sihoť and unique conditions of microclimate. Secondly it is also the connection to the former non-industrial character of the original winemaking municipality as its atmosphere is still present in this locality thanks to the remaining vineyards and orchards and also thanks to the reconstruction of the historic spirit by means of reviving old cultural traditions such as wine harvest festival. Last but not least the identity of given locality is clearly connected with the close location to Bratislava and the close ties to the city. After general overview of the process of the transforming local identity we can state that the shift of the centre of gravity from cultural and social elements towards of natural and geographical setting. The analysis of the traditional wine-making village proved that the original elements of identity had a deeper cultural and social dimensions (neighborhood relationships, the sport and education self-established civic associations, winehouse, etc...) After a look into the above mentioned identity of the modern KV we observe of reduction of these elements only to the level of natural and geographical setting. The absence of cultural framework thus degrades the identity of the locality to a set of individual elements typical for its constancy, stability and persistence i.e. elements not affected by human activity. If we therefore meant to talk about personal experience from perceiving the full identity of locality it is important to focus our attention and all the activities towards a targeted of re-creating a cultural aspect of the identity in line the connection with the previous wine-making tradition. 85

84 15. Prílohy Zoznam príloh Kompletné výsledky z prieskumu hodnotenia priestorových prvkov identity Porovnanie výsledkov hodnotenia priestorových prvkov identity podľa jednotlivých skupín respondentov Pološtruktúrovaný rozhovor zo skupinou pôvodných obyvateľov starousadlíkov Dotazník pre obyvateľov Karlovej Vsi Obrazová príloha - porovnávacie fotografie 86

85 15.1. Hodnotenie priestorových prvkov identity Tabuľka kompletných výsledkov Hodnotenie priestorových prvkov identity v Karlovej Vsi (od 1-veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, až po 4- nie je dôležité) Atribút Priemerná známka podľa skupín respondentov starousadlíci postproduktívni produktivni súčasní obyvatelia Poloha pri rieke Dunaj 1,38 1,50 1,88 1,83 Uzavretá poloha medzi kopcami 1,79 1,86 2,04 2,03 Okolitá príroda, lesy Devínskej Kobyly a Sitiny 1,45 1,43 1,36 1,38 Diaľničný obchvat, tunel Sitina 1,76 1,57 1,4 1,33 Hranica s Rakúskom 2,45 2,43 2,12 2,23 Príjemná klíma 2,45 2,20 2,2 2,03 Karloveský potok, Vydrica 2,62 2,68 2,64 2,70 Pestovanie viniča, záhrady, vinohrady 1,93 2,02 1,84 1,98 Karloveské hody 1,83 1,77 2,44 2,15 Absencia priemyselných podnikov 2,34 2,30 1,32 1,65 Karloveská farnosť 2,90 2,75 2,12 2,25 Diaľničný obchvat, tunel Sitina 2,86 2,68 2,24 2,28 Električková trať 1,79 1,68 2,32 2,00 Intenzívna doprava 3,07 2,84 1,84 2,05 Paneláky 3,62 3,16 2,32 2,30 Rodinné domy 2,17 2,18 2,52 2,40 Námestie sv. Františka 2,83 2,64 2,12 2,18 Areál vysokých škôl 3,10 2,93 2,88 2,78 87

86 88

87 15.2. Porovnanie výsledkov hodnotenia priestorových prvkov identity podľa jednotlivých skupín respondentov. 89

88 90

89 15.3. Pološtruktúrovaný rozhovor zo skupinou pôvodných obyvateľov starousadlíkov Približná osnova rozhovoru a náčrt najdôležitejších tém. Identita pôvodnej Karlovej Vsi Ako by ste charakterizovali pôvodnú Karlovu Ves? Čo bolo pre túto obec typické, čím sa odlišovala od ostatných obcí v okolí? Čo boli podľa vás symboly Karlovej Vsi, ktoré ju charakterizovali voči okoliu? Identita obyvateľov pôvodnej Karlovej Vsi Ako vnímali ľudia svoju príslušnosť ku Karlovej Vsi? Cítili sa byť Karlovešťanmi? Čo bolo typické pre obyvateľov Karlovej Vsi, čím sa odlišovali od ostatných? Ako pociťovali a dávali najavo svoju príslušnosť? Čo spájalo Karlovešťanov? Vzťah k prírode a krajine Ako ľudia voľakedy vnímali okolitú krajinu? Ako sa podieľala relatívne uzavretá poloha na budovaní identity? Ako vnímali Dunaj (možná hrozba, povodne...) a ostatné prírodné prvky? Hodnoty Aké boli hodnoty ľudí voľakedy a aké sú dnes? Aké boli názory ich generácie? Farnosť Ako Karloveská farnosť vplývala na život v obci? Ako je to teraz? Bola viera v Boha pre ľudí dôležitá? (dôležitejšia ako dnes?) JRD Ako sa podieľala existencia JRD na vytváraní obrazu obce? Nastali niake zmeny po vzniku JRD? Aké to mali dopady na život ľudí? Strata súkromného vlastníctva... Vzťahy s Bratislavou a Bratislavčanmi. Ako ste vnímali pomešťovanie Karlovej Vsi? Aký mali vplyv obyvatelia mesta na obyvateľov Karlovej Vsi? Spolky Ste členom niakeho spolku v Karlovej Vsi? Ako vnímate ich činnosť. Ako fungovali spolky voľakedy? Ako sa podieľali na vytváraní spoločnej identity? Ako sa pozeráte na novodobé spolky mladších generácií? Kultúra Aké boli zvyky a tradície v starej Karlovke? Ako vnímate kultúrne podujatia v súčasnosti? Máte pocit, že nadväzujú na tie staré, alebo nie? Ako často sa zúčastňujete kultúrnych a spoločenských podujatí v Karlovej Vsi? Podieľate sa na ich organizovaní/príprave? Ste spokojný s úrovňou kultúrnych a spoločenských podujatí v Karlovej Vsi? 91

90 Známe osobnosti pochádzajúce z Karlovej Vsi? Ktoré sú tieto známe osobnosti? Ako ovplynili dianie v Karlovej Vsi? V dobe, keď ešte žili, pociťovali obyvatelia hrdosť na týchto ľudí? Momenty rozpadu identity Ktoré boli zlomové okamihy zmeny identity v Karlovej Vsi? Bola to náhla, alebo postupná zmena? Kedy podľa vás zanikla stará Karlova Ves? Bolo to v období asanácie obce, alebo ešte pred tým? Socialistická výstavba a jej dopady Ako zasiahla váš život? vysťahovanie, zmena bydliska, strata kamarátov, prerušenie vzťahov. Návraty späť do Karlovej Vsi. Prečo sa ľudia vracali späť? Re-identifikácia Mnohí obyvatelia pôvodnej KV sa museli vysťahovať. Neskôr sa však vrátili späť. Ako vnímali zmeny a ako sa s nimi dokázali vyrovnať? Prečo sa vrátili späť? Čo konkrétne ich prinútilo vrátiť sa? Aká bola reakcia na rozpad pôvodných identifikačných foriem? Zachovali si ľudia niektoré zvyky a tradície aj po roku 1965? Rozdiely minulosť - prítomnosť Aké sú najväčšie rozdiely medzi starou Karlovkou a jej dnešnou podobou? V čom sa Karlova Ves najviac zmenila? Je to jej vonkajší vzhľad, jej obyvatelia,... apod. Myslíte si, že súčasná Karlova Ves nadväzuje svojím charakterom na tú starú, alebo sa vytvára nová tvár, bez spojitosti na tú predošlú? Identita dnes Myslíte si, že dnešní obyvatelia Karlovej Vsi cítia vzťah k tomuto územiu, alebo je to pre nich len odosobnené miesto bývania. Myslíte si, že Karlovka si dokázala zachovať osobitnú identitu, ktorou sa odlišuje od iných mestských častí? Ak áno, tak čím sa odlišuje? Čo ju robí jedinečnou, osobitou? Vzťahy s prisťahovalcami Aké majú s nimi vzťahy, ako sa na nich pozerajú? Čo podľa nich priniesli prisťahovalci do Karlovej Vsi. Čo pozitívne a čo negatívne? Pokladajú prisťahovalcov za Karlovešťanov? Súčasný rozvoj Ste spokojný so súčasným rozvojom mestskej časti Karlova Ves? Ako hodnotíte zmeny za uplynulých 10 rokov? 92

91 15.4. Dotazník pre obyvateľov Karlovej Vsi Dotazník pre obyvateľov Karlovej Vsi Vek Muž Žena Vzdelanie SŠ VŠ Vaše zamestannie, vyberte jednu z možností. Zamestnaný Nezamestnaný Študent Dôchodca iné 1. Bývate v súčasnosti v Karlovej Vsi? Áno / Nie 2. Koľko rokov ste prežili v Karlovej Vsi? Do 5 rokov 5-10 rokov rokov rokov Veľmi sa odlišuje má jedinečný vzhľad, polohu, kultúru, tradície 93 viac ako 41 rokov 3. Ako by ste charakterizovali svoj vzťah k mestskej časti Karlova Ves? Vyberte jednu z možností. Bez vzťahu Určitý vzťah, bez väčšieho významu Silný vzťah Veľmi silný vzťah 4. Čo je podľa vás dôležité vo vašom vzťahu ku Karlovej Vsi? Priraďte číslo 1-4 podľa stupňa dôležitosti. Pokiaľ má pre vás daná veta nemá zmysel, nechajte políčko prázdne. 1-veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, 4- nie je dôležité Príklad 1 X 3 4 Karlova Ves je miesto, kde bývam Karlova Ves je miesto, kde pracujem (resp. chodím do školy) Karlova Ves je miestom, kde žijú moji priatelia a známi Karlova Ves je miestom, kde chodím do kostola Karlova Ves je miestom, kde trávim svoj voľný čas Karlova Ves je miesto, kde chodím na nákupy Myslíte si, že sa Karlova Ves odlišuje od ostatných mestských častí Bratislavy? Vyberte jednu z možností. Neodlišuje sa - Je to mestská štvrť ako každá iná Odlišuje sa v iba niektorých nepodstatných znakoch Odlišuje sa vo viacerých znakoch

92 6. Čím sa podľa Vás odlišuje Karlova Ves od ostatných častí Bratislavy? Čím je výnimočná, jedinečná? Čo si predstavíte, keď sa povie "Karlova Ves"? 7. Ktoré z nasledujúcich znakov vytvárajú jedinečný charakter Karlovej Vsi? Bez ktorý znakov by ste si Karlovu Ves nevedeli predstaviť? Priraďte číslo 1-4 podľa stupňa dôležitosti. 1-veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, 4- nie je dôležité Príklad 1 X 3 4 Poloha pri rieke Dunaj Uzavretá poloha medzi kopcami Okolitá príroda, lesy Devínskej Kobyly a Sitiny Poloha neďaleko od centra Bratislavy Hranica s Rakúskom Príjemná klíma Karloveský potok, Vydrica Záhradky, vinohrady Karloveské hody Absencia priemyselných podnikov Karloveská farnosť Diaľničný obchvat, tunel Sitina Električková trať Intenzívna doprava Paneláky Rodinné domy Námestie sv. Františka Areál vysokých škôl (iné) Cítite sa byť Karlovešťanom, alebo skôr Bratislavčanom? Vyberte jednu z možností. Cítim sa byť iba Bratislavčanom Cítiim sa byť viac Bratislavčanom ako Karlovešťanom Cítim sa byť viac Karlovešťanom ako Bratislavčanom Cítim sa byť iba Karlovešťanom 9. Ktoré miesto v Karlovej Vsi je pre Vás najdôležitejšie? Ktoré miesto máte najradšej? 94

93 10. Ktoré miesto považujete za prirodzené centrum Karlovej Vsi? 11. Ako vnímate zachovávanie starých tradícií a zvyklostí v Karlovej Vsi? Vyberte jednu z možností. Tradície sú zastarané a v modernom svete nemajú miesto Niektoré tradície (napr. Karloveské hody) by sa mohli udržiavať Tradície by sa mali udržiavať, ich zachovanie je pre mňa veľmi dôležité 12. Ako by ste charakterizovali vzťahy medzi dnešnými obyvateľmi Karlovej Vsi? Vyberte jednu z možností. Slabé vzťahy obyvatelia sú si navzájom cudzí a žijú uzavrene Skôr slabé vzťahy obyvatelia obmedzujú kontakty len na úzky okruh svojich príbuzných a známych Skôr silné vzťahy - okrem svojej rodiny a známych sa radi stretávajú aj so svojimi susedmi Silné vzťahy obyvatelia žijú ako jedna veľká rodina 13. Ste hrdý na to, že ste Karlovešťan? Vyberte jednu z možností. Nie som na to hrdý, je predsa jedno, kde bývam Neviem, nikdy som nad tým nerozmýšlal(-a) Áno, som hrdý na to, že som obyvateľ Karlovej Vsi 15. Očíslujte nasledujúce tvrdenia podľa poradia dôležitosti veľmi dôležité, 2-dôležité, 3-čiastočne dôležité, 4- nie je dôležité Som Európan Som Slovák/Slovenka Som Bratislavčan Som Karlovešťan Ktoré z nasledujúcich vecí by vám bránili, aby ste sa presťahovali do inej lokality? Vyberte jednu alebo viacej možností. Manžel/manželka, rodina, deti... Byt, dom, pozemok, pôda... Okruh kamarátov, známych... Strach z nového prostredia... Zamestnanie... Vzťah k miestu kde bývate... Žiadny dôvod... (iné) Ďakujem za vyplnenie dotazníka. 95

94 15.5. Obrazová príloha - porovnávacie fotografie Okolo roku Záhradníctvo Valentová a časť K. Vsi nazývaná Dubravské, alebo Grefty. Vľavo od objektu s komínom dnes stojí kostol sv. Františka (červená šípka). zdroj: Matúš Šrámek V mieste, kde ukazuje červená šípka, boli ešte donedávna situované skleníky a záhrady, ktoré sa tiahli až do Líščieho údolia (rad rodinných domov dole). Dnes sa tu stojí nový obytný komplex, ktorého súčasťou je aj Námestie sv. Františka. Foto: Martin Šveda,

95 Celkový pohľad na Karlovu Ves z roku V popredí sa nachádzajú vinohrady, vľavo ovocný sad. zdroj: Matúš Šrámek, Fotografiu zapožičal(a): Vlado Kozlík, Anton Sedláček Súčasný pohľad na dolnú časť Karlovej Vsi. V popredí Karloveská ulica, v pozadí hradný vrch a Petržalka. Foto: Martin Šveda,

96 Pohľad na dolnú časť Karlovej Vsi v čase. Keď sa obce ešte nedotkla bytová výstavba. Červená šípka ukazuje na kostol sv. Michala. Obec tvorí kompaktná zástavba rodinných domov, sústredená okolo Vodárenskej ulice. Na oboch stranách doliny Suchej Vydrice sa nachádzajú vinohrady a záhrady. zdroj: Matúš Šrámek Daňou za nové byty bola asanácia jadra obce. Súvislé skupiny novších rodinných domov nad Riviérou, v Líščom údolí a v priestore Svrčej ulice sa zachovali, avšak v poslednom období boli vystriedané novou vilovou zástavbou. Zostal aj kostol sv. Michala archanjela, ktorý bol zakomponovaný do novej zástavby (červená šípka) Vinice v popredí predchádzajúcej fotografie boli nahradené ovocnými drevinami, ktoré sú súčasťou záhrad rodinných domov v Líščom údolí (zakrývajú stromy). Foto: Martin Šveda,

97 Pohľad na stred Vodárenskej ulice z terasy pred kinom Fatra. Fotografia je z obdobia kedy sa začalo s intenzívnou prestavou pôvodnej Karlovej Vsi na moderné socialistické sídlisko. zdroj: Matúš Šrámek Karloveská ulica. Foto: Martin Šveda,

98 Letecká fotografia územia Karlovej Vsi z obodbia 50. rokov. Zdroj: archív MÚ KV. Družicová snímka územia Karlovej Vsi. Stav z roku Zdoj: 100

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky VPLYV VZDELÁVANIA UČITEĽOV NA MIERU VYUŽÍVANIA DYNAMICKÝCH GEOMETRICKÝCH SYSTÉMOV V MATEMATICKEJ EDUKÁCII THE IMPACT OF TEACHERS TRAINING

More information

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s)

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s) Pripojenie k internetu v pevnej sieti Názov programu/služby (Mbit/s) (Mbit/s) (MB) Magio Internet M ADSL 4 0,5 300 000 0,25/0,13 Magio Internet L ADSL 8 1 300 000 0,25/0,13 Magio Internet XL ADSL 15 (20)

More information

European Union European Regional Development Fund. Sharing solutions for better regional policies. Politika súdržnosti

European Union European Regional Development Fund. Sharing solutions for better regional policies. Politika súdržnosti European Union European Regional Development Fund Sharing solutions for better regional policies Politika súdržnosti Politika súdržnosti je najdôležitejšou investičnou politikou EÚ Zameriava sa na všetky

More information

Mocenské aspekty sociálnych médií v postmodernej dobe

Mocenské aspekty sociálnych médií v postmodernej dobe UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE FAKULTA SOCIÁLNÍCH VĚD Institut sociologických studií, Katedra sociologie Hana Šišláková Mocenské aspekty sociálnych médií v postmodernej dobe Diplomová práce Praha 2010 1 Autor

More information

Trnavský kraj Geographic position:

Trnavský kraj Geographic position: City of Trnava is the seat of the Trnava district, Trnava region and from the 1st December 2001 also the seat of the Trnava Upper Territorial Unit. From a land point of view the agricultural land resource

More information

Turista a turizmus ako metafory pohybu a pobytu človeka v modernej spoločnosti. K niektorým vybraným koncepciám sociológie turizmu

Turista a turizmus ako metafory pohybu a pobytu človeka v modernej spoločnosti. K niektorým vybraným koncepciám sociológie turizmu Turista a turizmus ako metafory pohybu a pobytu človeka v modernej spoločnosti. K niektorým vybraným koncepciám sociológie turizmu The Tourist and Tourism as Metaphors of Mobility and Existence of a Human

More information

ŠOLTÝS, Tomáš, Mgr. Chudoba v podtatranskom regióne z pohľadu subjektívneho vnímania

ŠOLTÝS, Tomáš, Mgr. Chudoba v podtatranskom regióne z pohľadu subjektívneho vnímania ŠOLTÝS, Tomáš, Mgr. Chudoba v podtatranskom regióne z pohľadu subjektívneho vnímania Abstrakt Autor chcel príspevkom prezentovať výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť subjektívne vnímanie chudoby

More information

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s)

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s) Pripojenie k internetu v pevnej sieti Názov programu/služby Magio Internet M ADSL 4 0,5 300 000 0,25/0,13 Magio Internet L ADSL 8 1 300 000 0,25/0,13 Magio Internet XL ADSL 15 (20) 1 1 300 000 0,25/0,13

More information

Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA)

Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA) Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA) Slovenskými študentmi prehliadané, ale o to zaujímavejšie prímorské mesto Virginia Beach! Nachádza v štáte Virginia približne 220 km južnejšie od Ocean City (MD)

More information

Umiestnenie maturantov v šk. roku 2014/2015 podľa tried

Umiestnenie maturantov v šk. roku 2014/2015 podľa tried Umiestnenie maturantov v šk. roku 204/205 podľa tried TRIEDA: IV. A Technická univerzita Košice Fakulta elektrotechniky a 3 Fakulta baníctva, ekológie, 2 riadenia a geotechnológií Ekonomická fakulta Letecká

More information

Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diversite

Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diversite Postoje slovenskej a európskej mládeže k imigrácii a kultúrnej diversite Ladislav Macháček, Sociologický ústav SAV,Bratislava Lyn Jamieson, Edinburgská univerzita, Edinburgh Európa: pevnosť, kotol, spoločenstvo

More information

POSTOJE MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA K ROZVOJU OBCÍ V CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI HORNÁ ORAVA A V NÁRODNOM PARKU VEĽKÁ FATRA (KOMPARATÍVNA ANALÝZA)

POSTOJE MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA K ROZVOJU OBCÍ V CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI HORNÁ ORAVA A V NÁRODNOM PARKU VEĽKÁ FATRA (KOMPARATÍVNA ANALÝZA) POSTOJE MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA K ROZVOJU OBCÍ V CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI HORNÁ ORAVA A V NÁRODNOM PARKU VEĽKÁ FATRA (KOMPARATÍVNA ANALÝZA) ATTITUDES OF LOCAL INHABITANTS TOWARDS DEVELOPMENT OF THE MUNICIPALITIES

More information

Výsledky z výskumu občanov SR maďarskej národnosti

Výsledky z výskumu občanov SR maďarskej národnosti 54 Ladislav Macháček Výsledky z výskumu občanov SR maďarskej národnosti ENRI EAST: Interplay of European, National and Regional Identities: nations between states along the new eastern borders of the European

More information

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE Január 2014 (číslo 1, špeciálne vydanie) Ročník druhý ISSN 1339-3189 Kontakt: info@mladaveda.sk, tel.: +421 908 546 716, www.mladaveda.sk Fotografia

More information

Európska integrácia výzva mladej generácii Slovenska

Európska integrácia výzva mladej generácii Slovenska Európska integrácia výzva mladej generácii Slovenska Ladislav Macháček 1 Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave European Integration A Challenge for the Young Slovak Generation The ICCS 2009 international

More information

VYBRANÉ ASPEKTY BEZPEČNOSTI AKO SÚČASTI KVALITY ŽIVOTA

VYBRANÉ ASPEKTY BEZPEČNOSTI AKO SÚČASTI KVALITY ŽIVOTA VYBRANÉ ASPEKTY BEZPEČNOSTI AKO SÚČASTI KVALITY ŽIVOTA SELECTED ASPECTS OF SAFETY AS A PART QUALITY OF LIFE Ing. Jozef Kubas Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra Bezpečnostného

More information

Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie

Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie Alexander ONUFRÁK Úvod Prezentovaný príspevok pod názvom Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie ako už zo samotného názvu vyplýva, pojednáva

More information

KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA?

KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? Velkost miestnych samospráv v Strednej a Východnej Európe editor: Pawel Swianiewicz výber z anglického originálu OPEN SOCIETY INSTITUTE január 2003 Materiál vznikol vďaka

More information

METODIKA A CIELE PRÁCE

METODIKA A CIELE PRÁCE OBSAH Úvod... 3 Metodika a ciele práce... 4 1 Írsko... 5 1.1 Všeobecné informácie... 5 1.2. História... 6 1.2.1 Starodávna história... 6 1.2.2 Novodobá história... 7 1.3 Historické pamiatky Írska... 7

More information

POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison

POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison M a s a r y k o v a u n i v e r z i t a Ekonomicko-správní fakulta Študijný odbor: Regionální rozvoj a cestovní ruch POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

Nezamestnanosť a ďalšie aspekty ovplyvňujúce kvalitu života na Slovensku

Nezamestnanosť a ďalšie aspekty ovplyvňujúce kvalitu života na Slovensku Nezamestnanosť a ďalšie aspekty ovplyvňujúce kvalitu života na Slovensku Jaroslav Korečko* Prešovská univerzita v Prešove Katedra účtovníctva a controllingu Konštantínova ul. 16, 080 01 Prešov, Slovakia

More information

Trendy a inovatívne prístupy v podnikových procesoch 2016, roč. 19 Trends and Innovative Approaches in Business Processes 2016, Vol.

Trendy a inovatívne prístupy v podnikových procesoch 2016, roč. 19 Trends and Innovative Approaches in Business Processes 2016, Vol. PONIKOVÁ KULTÚRA AKO NÁSTROJ ZVYŠOVANIA KONKURENIESHOPNOSTI MALÝH PRIEMYSELNÝH PONIKOV NA SLOVENSKU ORPORATE ULTURE AS A TOOL FOR OMPETITIVENESS INREASING OF SMALL-SIZE INUSTRIAL OMPANIES IN SLOVAKIA Silvia

More information

TRAFFIC MODEL AT-SK. 6. Fachbeiratsitzung Gyor

TRAFFIC MODEL AT-SK. 6. Fachbeiratsitzung Gyor TRAFFIC MODEL AT-SK 6. Fachbeiratsitzung 13.6.2012 Gyor Content Results of the Transport - Targeted households mobility survey evaluation Calibration Trip chains Description of transport scenarios for

More information

Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina. Lukáš Urban

Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina. Lukáš Urban Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina Lukáš Urban FOND MIKROPROJEKTOV Trenčín, 2015 Meno a priezvisko autora: Názov práce: Názov práce v angličtine: Katedra: Lukáš Urban Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE KATEDRA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE KATEDRA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE KATEDRA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2119796 ANALÝZA KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY OKRESU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ A JEJ VYUŽITIE PRE EKOTURIZMUS 2010 Lucia Hvizdošová,

More information

BUDÚCNOSŤ, AKÚ CHCEME TVORÍME VÍZIE PRE EURÓPU

BUDÚCNOSŤ, AKÚ CHCEME TVORÍME VÍZIE PRE EURÓPU BUDÚCNOSŤ, AKÚ CHCEME TVORÍME VÍZIE PRE EURÓPU OBSAH Zajtrajšok nebude taký ako bol včerajšok. Bude nový a bude závisieť od nás. Nie je ho treba objaviť, ako skôr vynájsť. Gaston Berger, filozof EDITORIÁL:

More information

Renáta Machová Tobias-Alexander Herrmann Jazykové centrum FF UKF v Nitra Slavisches Institut, Universität zu Köln

Renáta Machová Tobias-Alexander Herrmann Jazykové centrum FF UKF v Nitra Slavisches Institut, Universität zu Köln Jazyk kultúra spoločnosť (vzájomné súvislosti) 3 MEDIÁLNY OBRAZ SLOVENSKA V NEMECKEJ TLAČI MEDIA IMAGE OF SLOVAKIA IN GERMAN PRESS Renáta Machová Tobias-Alexander Herrmann Jazykové centrum FF UKF v Nitra

More information

Používateľská príručka Webová aplikácia InovEduc

Používateľská príručka Webová aplikácia InovEduc Používateľská príručka Webová aplikácia InovEduc 1 Obsah 1. Spustenie... 3 2. Ovládanie... 3 3. Používateľské rozhranie... 4 3.1 Výber jazyka... 4 3.2 Výber objektu... 4 3.3 Zobrazenie objektov... 5 3.4

More information

VEĽKÉ VIDIECKE OBCE NA SLOVENSKU VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY PLODNOSTI NA ZAČIATKU 21. STOROČIA

VEĽKÉ VIDIECKE OBCE NA SLOVENSKU VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY PLODNOSTI NA ZAČIATKU 21. STOROČIA VEĽKÉ VIDIECKE OBCE NA SLOVENSKU VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY PLODNOSTI NA ZAČIATKU 21. STOROČIA René Drinka, Juraj Majo* * Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie

More information

Projekt zavedení regionální slevové karty pro Oblastní organizaci cestovního ruchu Malá Fatra. Bc. Kristína Kostolná

Projekt zavedení regionální slevové karty pro Oblastní organizaci cestovního ruchu Malá Fatra. Bc. Kristína Kostolná Projekt zavedení regionální slevové karty pro Oblastní organizaci cestovního ruchu Malá Fatra Bc. Kristína Kostolná Diplomová práce 2013 ABSTRAKT Diplomová práca je rozdelená na teoretickú, analytickú

More information

Akčný plán boja proti suchu. Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava

Akčný plán boja proti suchu. Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava Akčný plán boja proti suchu Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava 2 Obsah prezentácie Medzinárodný kontext Akčné plány boja proti suchu - príklady Prípravné stretnutie Ďalšie kroky Kontakty

More information

AKCIA ZIMA 2017/18 AKCIA MS 170 AKCIA RE 88 AKCIA SHE 71 AKCIA HSE 42. Zimná akcia trvá od do alebo do vypredania zásob.

AKCIA ZIMA 2017/18 AKCIA MS 170 AKCIA RE 88 AKCIA SHE 71 AKCIA HSE 42. Zimná akcia trvá od do alebo do vypredania zásob. ZIMA 2017/18 Zimná akcia trvá od 1. 11. 2017 do 28. 2. 2018 alebo do vypredania zásob. SHE 71 MS 170 RE 88 HSE 42 99 109 MS 170 HT 133 749 799 Vyvetvovacie píly STIHL HT 56 C-E 469, 449, STIHL HT 133 799,

More information

Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Michal Vašečka

Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike. Michal Vašečka Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike Michal Vašečka IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu 2009 Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej

More information

NÁRODNÁ SPRÁVA: SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁRODNÁ SPRÁVA: SLOVENSKÁ REPUBLIKA Candidate Countries Eurobarometer European Commission EUROBAROMETER 2004.1 VEREJNÁ MIENKA V KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH Zber údajov: február- marec 2004 Publikované: júl 2004 Candidate Countries Eurobarometer

More information

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky Bratislava

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky Bratislava Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 218 Bratislava 23. 1. 218 Aktuálny vývoj reálnej konvergencie Relatívna výkonnosť a produktivita Slovenska stagnuje a relatívna cenová hladina vzrástla. Pokračuje

More information

MOŽNOSTI INVESTOVANIA V OBLASTI REGIONÁLNEHO ROZVOJA/INVESTMENT OPPORTUNITIES IN REGIONAL DEVELOPMENT

MOŽNOSTI INVESTOVANIA V OBLASTI REGIONÁLNEHO ROZVOJA/INVESTMENT OPPORTUNITIES IN REGIONAL DEVELOPMENT MOŽNOSTI INVESTOVANIA V OBLASTI REGIONÁLNEHO ROZVOJA/INVESTMENT OPPORTUNITIES IN REGIONAL DEVELOPMENT Anna PETRUŠKOVÁ Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta anna.petruskova@azet.sk Abstrakt

More information

Mária Kozová, Viera Chrenščová

Mária Kozová, Viera Chrenščová Zborník: Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju. - Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UMB, 2009. - s. 218-230. - ISBN 978-80-8083-876-8 [Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému

More information

Ako vidia mladí svet v roku 2030? spolupráca

Ako vidia mladí svet v roku 2030? spolupráca Slovenský príspevok k udržateľnému svetu Ako vidia mladí svet v roku 2030? Zanzibar ako ho nepoznáme Rozvojová 2 spolupráca Bulletin Platformy mimovládnych rozvojových organizácií určený všetkým, ktorých

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Potenciál a perspektívy cezhraničnej spolupráce Nitrianskeho kraja

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Potenciál a perspektívy cezhraničnej spolupráce Nitrianskeho kraja SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Potenciál a perspektívy cezhraničnej spolupráce Nitrianskeho kraja Diplomová práca Študijný program: Študijný

More information

ROZVÍJANIE MEDIÁLNYCH KOMPETENCIÍ V ETICKEJ VÝCHOVE

ROZVÍJANIE MEDIÁLNYCH KOMPETENCIÍ V ETICKEJ VÝCHOVE EVA BALÁŽOVÁ PaedDr. Eva Balážová, PhD. pôsobí na Inštitúte vedy a výskumu PF UMB. Otázkam mediálnych kompetencií sa venuje dlhšiu dobu. Východiskom boli zistenia z monitorovania záujmov a aktivít detí

More information

Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.)

Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Ľudské práva vo výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie Editori: Mgr. Zuzana Čačová, Mgr. Peter Lenčo, PhD. Recenzent: prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.

More information

ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ

ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ THE ANALYSIS OF THE SELECTED MACROECONOMIC INDICATORS OF THE V4 COUNTRIES AFTER THEIR ACCESSION TO THE EU Ľudmila Bednárová ABSTRACT

More information

Hodnotenie Sociálnych Vplyvov

Hodnotenie Sociálnych Vplyvov Spoločná Previerka Sociálnej Ochrany a Sociálnej inklúzie a Hodnotenie sociálnej Inklúzie Hodnotenie Sociálnych Vplyvov Slovenská republika, Syntetická Správa V mene Európskej komisie DG Zamestnanosť,

More information

Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC

Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC Autor: Mgr. Daniel

More information

BYTOVÁ VÝSTAVBA V ZÁZEMÍ VEĽKÝCH SLOVENSKÝCH MIEST V KONTEXTE SUBURBANIZÁCIE A REGIONÁLNYCH DISPARÍT

BYTOVÁ VÝSTAVBA V ZÁZEMÍ VEĽKÝCH SLOVENSKÝCH MIEST V KONTEXTE SUBURBANIZÁCIE A REGIONÁLNYCH DISPARÍT GEOGRAPHIA SLOVACA, 28, 2014 BYTOVÁ VÝSTAVBA V ZÁZEMÍ VEĽKÝCH SLOVENSKÝCH MIEST V KONTEXTE SUBURBANIZÁCIE A REGIONÁLNYCH DISPARÍT Martin Šveda* ÚVOD Bytová výstavba je dôležitým prejavom ľudskej aktivity,

More information

Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ

Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ The influence of agricultural employment on the rural economic activity in EU Ľubica Rumanovská Summary The article evaluates

More information

Ako Európania rozumejú demokracii a ako ju hodnotia:

Ako Európania rozumejú demokracii a ako ju hodnotia: Ako Európania rozumejú demokracii a ako ju hodnotia: Topline výsledky zo. kola Európskej sociálnej sondy ESS topline výsledky série Problematika 2 ESS topline výsledky série () Prístup k Európskej sociálnej

More information

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie?

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Publikácia vznikla s podporou Friedrich Ebert Stiftung Bratislava Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Darina Malová Erik Láštic Marek Rybář Bratislava 2005 Copyright: Darina

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

Regióny. chudoby. na slovensku. Anton michálek, Peter podolák a kol.

Regióny. chudoby. na slovensku. Anton michálek, Peter podolák a kol. Regióny chudoby na slovensku Anton michálek, Peter podolák a kol. regióny chudoby na Slovensku Geografický ústav SAV 2016 REGIÓNY CHUDOBY NA SLOVENSKU REGIONS OF POVERTY IN SLOVAKIA Editori / Editors Anton

More information

Marketingová a komunikačná stratégia destinácie Bratislava

Marketingová a komunikačná stratégia destinácie Bratislava 2 Obsah Hľadanie Bratislavy... 4 Namiesto úvodu... 5 Východisková situácia destinácie Bratislava na národnom a medzinárodnom trhu CR... 6 Hlavné faktory vplyvu na situáciu v cestovnom ruchu a s vplyvom

More information

Čo je lepším liekom na strach, obrana alebo spolupráca? spolupráca

Čo je lepším liekom na strach, obrana alebo spolupráca? spolupráca Z Kene do Európy neutekajú Čo je lepším liekom na strach, obrana alebo spolupráca? Európe ide len o vlastné vrecká Rozvojová spolupráca Bulletin Platformy mimovládnych rozvojových organizácií určený všetkým,

More information

Consumer Policy Toolkit. Summary in Slovak. Súprava nástrojov spotrebiteľskej politiky. Zhrnutie v slovenčine

Consumer Policy Toolkit. Summary in Slovak. Súprava nástrojov spotrebiteľskej politiky. Zhrnutie v slovenčine Consumer Policy Toolkit Summary in Slovak Súprava nástrojov spotrebiteľskej politiky Zhrnutie v slovenčine Trhy tovarov a služieb prešli v priebehu posledných 20 rokov značnými zmenami. Regulačné reformy,

More information

SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE

SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE ISBN 978-80-557-0903-1 J. KOPER, G. KLINČÁKOVÁ, M. KLUČIAROVSKÝ SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE Ján KOPER Gabriela

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVA 2010 Boţidara Hamarová BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku

Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku 2017, Via Cultura; Inštitút pre kultúrnu politiku Vyhodnotenie známky UNESCO a jej pridanej hodnoty na Slovensku 2017, Via Cultura; Inštitút

More information

Jar ročník 1. číslo FREE & Zdarma. Ako ďalej, Slováci v Kanade? str. 14

Jar ročník 1. číslo FREE & Zdarma. Ako ďalej, Slováci v Kanade? str. 14 Jar 2015 8. ročník 1. číslo FREE & Zdarma www.sk-bc.ca Príhovor prezidenta SR str. 4 Rozhovor Ľudovíta Štúra str. 13 Ako ďalej, Slováci v Kanade? str. 14 Imigrácia do Kanady str. 17 Jánošík, Katarína a

More information

PARTICIPÁCIA MLÁDEŢE NA POLITICKOM ŢIVOTE V SR

PARTICIPÁCIA MLÁDEŢE NA POLITICKOM ŢIVOTE V SR PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA PARTICIPÁCIA MLÁDEŢE NA POLITICKOM ŢIVOTE V SR (Mládeţnícke politické organizácie) Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko:

More information

LESY S VEĽKÝM SPOLOČENSKÝM VÝZNAMOM príručka pre identifikáciu, obhospodarovanie a monitoring

LESY S VEĽKÝM SPOLOČENSKÝM VÝZNAMOM príručka pre identifikáciu, obhospodarovanie a monitoring LESY S VEĽKÝM SPOLOČENSKÝM VÝZNAMOM príručka pre identifikáciu, obhospodarovanie a monitoring H I G H CO N S E R VAT I O N VA LU E F O R E S T S 2 Lesy s veľkým spoločenským významom Autorský kolektív:

More information

Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku

Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku 2014 Národná stratégia bola vyvinutá v rámci projektu SEEMIG Managing Migration and its Effects in SEE Transnational

More information

EBA/GL/2014/ decembra Usmernenia. o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP)

EBA/GL/2014/ decembra Usmernenia. o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) EBA/GL/2014/13 19. decembra 2014 Usmernenia o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) Obsah Zoznam obrázkov a tabuliek... 5 Usmernenia EBA o spoločných

More information

ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ. centrum vzdelávania. Slovenské

ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ.   centrum vzdelávania. Slovenské ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje. W. A. Ward KONTAKT e-mail: info@studiumvzahranici.sk mobil: +421 949 407 928 fb

More information

ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO V NEISTOM SVETE

ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO V NEISTOM SVETE ÚSPEŠNÉ SLOVENSKO V NEISTOM SVETE AKO BUDE POLITICKÁ STRANA SPOLU OBČIANSKA DEMOKRACIA PRISTUPOVAŤ K EURÓPSKEJ A ZAHRANIČNEJ POLITIKE MIROSLAV BEBLAVÝ VLADIMÍR BILČÍK DALIBOR ROHÁČ SUCCESSFUL SLOVAKIA

More information

PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Michal Maslen Vzor citace: Maslen, M. Právna úprava starostlivosti o vody v Slovenskej

More information

Centrum vedecko-technických informácií Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Oddelenie vysokého školstva

Centrum vedecko-technických informácií Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Oddelenie vysokého školstva Centrum vedecko-technických informácií Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Oddelenie vysokého školstva Sociálne a ekonomické podmienky života študentov vysokých škôl v Európe s dôrazom na výsledky

More information

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE December 2016 (číslo 2) Ročník štvrtý ISSN 1339-3189 Kontakt: info@mladaveda.sk, tel.: +421 908 546 716, www.mladaveda.sk Fotografia na obálke: Bangkok

More information

INTERDISCIPLINÁRNY PRÍSTUP K SÚČASNÝM PROCESOM V SLOVENSKOM JAZYKU, LITERATÚRE A VZDELÁVANÍ V KONTEXTE SLOVENSKO-SRBSKÝCH RELÁCIÍ VO VOJVODINE

INTERDISCIPLINÁRNY PRÍSTUP K SÚČASNÝM PROCESOM V SLOVENSKOM JAZYKU, LITERATÚRE A VZDELÁVANÍ V KONTEXTE SLOVENSKO-SRBSKÝCH RELÁCIÍ VO VOJVODINE UNIVERZITA V NOVOM SADE FILOZOFICKÁ FAKULTA INTERDISCIPLINÁRNY PRÍSTUP K SÚČASNÝM PROCESOM V SLOVENSKOM JAZYKU, LITERATÚRE A VZDELÁVANÍ V KONTEXTE SLOVENSKO-SRBSKÝCH RELÁCIÍ VO VOJVODINE Zborník štúdií

More information

TOP 10 TIPOV PRI ŠTÚDIU ANGLICKÉHO JAZYKA

TOP 10 TIPOV PRI ŠTÚDIU ANGLICKÉHO JAZYKA TOP 10 TIPOV PRI ŠTÚDIU ANGLICKÉHO JAZYKA BEZPLATNÁ E-KNIHA Všetky práva vyhradené. Táto publikácia ani žiadna jej časť nesmú byť reprodukované akoukoľvek formou bez súhlasu majiteľa práv. 1 PREDSLOV Vážený

More information

Fact Sheet PRÍSTUP LEADER. Základný sprievodca. Európska komisia

Fact Sheet PRÍSTUP LEADER. Základný sprievodca. Európska komisia Fact Sheet Európska komisia PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca Europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o Európskej únii Bezplatné telefónne

More information

Európske jazykové portfólio

Európske jazykové portfólio Európske jazykové portfólio Úvodné pokyny pre podniky a iné organizácie Európske jazykové portfólio stanovuje medzinárodne uznávané normy na meranie a porovnávanie jazykových kompetencií v rámci viacerých

More information

ESTIMATION OF AVALANCHE HAZARD IN THE SETTLEMENT OF MAGURKA USING ELBA+ MODEL POSÚDENIE OHROZENOSTI OSADY MAGURKY LAVÍNAMI S POUŽITÍM MODELU ELBA+

ESTIMATION OF AVALANCHE HAZARD IN THE SETTLEMENT OF MAGURKA USING ELBA+ MODEL POSÚDENIE OHROZENOSTI OSADY MAGURKY LAVÍNAMI S POUŽITÍM MODELU ELBA+ ESTIMATION OF AVALANCHE HAZARD IN THE SETTLEMENT OF MAGURKA USING ELBA+ MODEL POSÚDENIE OHROZENOSTI OSADY MAGURKY LAVÍNAMI S POUŽITÍM MODELU ELBA+ Martin BARTÍK 1, Matúš HRÍBIK 2, Miriam HANZELOVÁ 3, Jaroslav

More information

Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry

Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry Univerzita Komenského v Bratislave INFOSTAT Výskumné demografické centrum Centrum spoločenských a psychologických vied SAV Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry Juraj Majo, Branislav

More information

ECTS Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov. Jaroslava Stašková. Bratislava

ECTS Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov. Jaroslava Stašková. Bratislava ECTS Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov Jaroslava Stašková Bratislava 4.6.-5.6.2018 ECTS ako systém na prenos - začiatky ECTS v roku 1989 v rámci programu Erasmus Pilotný projekt systém

More information

NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID!

NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID! BAND INFOS, MERCHANDISE AND MORE: WWW.NUCLEARBLAST.DE WWW.FACEBOOK.COM/NUCLEARBLASTEUROPE NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID! Get the NUCLEAR BLAST mobile app NOW at http://road.ie/nuclearblast

More information

Financované Európskou úniou

Financované Európskou úniou VÝUČBA KONTROVERZNÝCH TÉM Profesionálny rozvojový balíček pre efektívnu výučbu sporných otázok vyvinutý s účasťou Cypru, Írska, Čiernej Hory, Španielska a Spojeného kráľovstva a s podporou Albánska, Rakúska,

More information

Metodický pokyn CKO č. 2. programové obdobie

Metodický pokyn CKO č. 2. programové obdobie Centrálny koordinačný orgán Úrad vlády SR Metodický pokyn CKO č. 2 programové obdobie 2014-2020 Aktualizácia č. 1 Vec: Metodický pokyn k výkonnostnej rezerve a výkonnostnému rámcu Určené pre: riadiace

More information

FIREMNÁ KULTÚRA A ENVIRONMENTÁLNY MANAŽÉRSKY SYSTÉM

FIREMNÁ KULTÚRA A ENVIRONMENTÁLNY MANAŽÉRSKY SYSTÉM ASO.A.5(1)/2015.204-223 VLADIMÍR SOCHA Ústav letecké dopravy, Fakulta dopravní, České vysoké učení technické v Praze, Praha, Česká republika LUBOŠ SOCHA, IVETA VAJDOVÁ, JINDŘICH GAZDA Katedra manažmentu

More information

Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu

Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu Škola, učiteľ/ka a mediálna výchova Analýza výsledkov dotazníkového prieskumu Cieľom dotazníkového prieskumu bolo analyzovať podmienky, ktoré prispievajú k rozvoju mediálnych a informačných kompetencií

More information

ANALYSIS OF THE INTEGRATED MANAGEMENT OF PROTECTED AREAS IN SLOVAKIA

ANALYSIS OF THE INTEGRATED MANAGEMENT OF PROTECTED AREAS IN SLOVAKIA ANALÝZA INTEGROVANÉHO MANAŽMENTU CHRANENÝCH ÚZEMÍ V SR Miroslav BADIDA - Marián HURAJT - Tomáš JEZNÝ ANALYSIS OF THE INTEGRATED MANAGEMENT OF PROTECTED AREAS IN SLOVAKIA ABSTRAKT Pri zabezpečovaní udržateľného

More information

Stála konferencia. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí

Stála konferencia. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014 Argentína, Česko, Čierna Hora, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Kanada, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko,

More information

Porovnanie DPH v rámci V4

Porovnanie DPH v rámci V4 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva Porovnanie DPH v rámci V4 (podtitul práce) Bakalárska práca Autor: Lukáš Danko Bankový

More information

SPEKTRUM. Naša pomoc zomrelým. ročník 15 november 2013 číslo 9. Rok sv. Cyrila a Metoda. Kostol sv. Jozefa, robotníka

SPEKTRUM. Naša pomoc zomrelým. ročník 15 november 2013 číslo 9. Rok sv. Cyrila a Metoda. Kostol sv. Jozefa, robotníka SPEKTRUM Kostol sv. Jozefa, robotníka Rok sv. Cyrila a Metoda ročník 15 november 2013 číslo 9 Naša pomoc zomrelým Naša pomoc zomrelým Po tieto dni častejšie navštevujeme cintoríny ako počas roka. Vedie

More information

Možnosti wellness turismu v regióne Česká republika Bakalárska práca

Možnosti wellness turismu v regióne Česká republika Bakalárska práca MASARYKOVA UNIVERZITA Fakulta sportovních studií Katedra centrum univerzitního sportu Možnosti wellness turismu v regióne Česká republika Bakalárska práca Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Renáta Vychodilová

More information

Predhovor. Michal Polivka PREZIDENT SLOVENSKÉHO SPOLKU ŠTUDENTOV ZUBNÉHO LEKÁRSTVA. Milí čitatelia,

Predhovor. Michal Polivka PREZIDENT SLOVENSKÉHO SPOLKU ŠTUDENTOV ZUBNÉHO LEKÁRSTVA. Milí čitatelia, Predhovor Milí čitatelia, som rád, že Vám môžeme ponúknuť ďalšie číslo nášho študentského časopisu. V týchto pár nasledujúcich riadkoch sa chcem poďakovať každému, kto sa zapojil do diania spolku. Či už

More information

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU. Čiernomorská synergia nová iniciatíva regionálnej spolupráce

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU. Čiernomorská synergia nová iniciatíva regionálnej spolupráce KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel, 11.04.2007 KOM(2007) 160, konečné znenie OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Čiernomorská synergia nová iniciatíva regionálnej spolupráce OZNÁMENIE KOMISIE

More information

(Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku

(Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku 15.2.2011 1/12 (Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku Miroslava Hlinčíková Cieľom tohto príspevku je priblížiť život (ne)viditeľnej skupiny imigrantov z Vietnamu na Slovensku, históriu ich migrácie,

More information

Sky Express. Marec. Necestujeme preto, aby sme unikli životu, ale preto, aby život neunikol nám. mer do každého kúta sveta.

Sky Express. Marec. Necestujeme preto, aby sme unikli životu, ale preto, aby život neunikol nám. mer do každého kúta sveta. 03/2017 Marec Ročník 3 Necestujeme preto, aby sme unikli životu, ale preto, aby život neunikol nám. Existuje hádam niekto, kto nemá rád cestovanie? Kto by spokojne prežil svoj život na jednom jedinom mieste

More information

Nové aktivity ekologického turizmu v NP Slovenský raj New Eco-tourismActivities in Slovenský Raj NP

Nové aktivity ekologického turizmu v NP Slovenský raj New Eco-tourismActivities in Slovenský Raj NP Nové aktivity ekologického turizmu v NP Slovenský raj New Eco-tourismActivities in Slovenský Raj NP Ing. Tomáš Dražil, PhD. Správa Národného parku Slovenský raj SLOVENSKÝ RAJ viac ako 600 000 návštevníkov

More information

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE Číslo 4, ročník 6., vydané v júni 2018 ISSN 1339-3189 Kontakt: info@mladaveda.sk, tel.: +421 908 546 716, www.mladaveda.sk Fotografia na obálke:

More information

SKÚSENOSTI S VYUŢÍVANÍM SYSTÉMOV KVALITY V CESTOVNOM RUCHU

SKÚSENOSTI S VYUŢÍVANÍM SYSTÉMOV KVALITY V CESTOVNOM RUCHU SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SKÚSENOSTI S VYUŢÍVANÍM SYSTÉMOV KVALITY V CESTOVNOM RUCHU Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor:

More information

INFORMINg the SLOVAK COMMUNIty FOR 70 years INFORMUJEME SLOVENSKÚ KANADU UŽ 70. ROKOV

INFORMINg the SLOVAK COMMUNIty FOR 70 years INFORMUJEME SLOVENSKÚ KANADU UŽ 70. ROKOV We acknowledge the financial support of the Government of Canada through the Canada Periodical Fund of the Department of Canadian Heritage PM# 40026440 ZA BOHA, NÁROD A SLOVENSKO FOR GOD, NATION AND SLOVAKIA

More information

JAMES KRAPFL Revolúcia s ľudskou tvárou

JAMES KRAPFL Revolúcia s ľudskou tvárou KALLIGRAM JAMES KRAPFL Revolúcia s ľudskou tvárou James Krapfl REVOLÚCIA S ĽUDSKOU TVÁROU Politika, kultúra a spoločenstvo v Československu po 17. novembri 1989 KALLIGRAM Bratislava 2009 Z anglického originálu

More information

UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE. Vývoj volebnej podpory krajne pravicových strán na Slovensku v rokoch a faktory vplývajúce na túto podporu

UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE. Vývoj volebnej podpory krajne pravicových strán na Slovensku v rokoch a faktory vplývajúce na túto podporu UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE FAKULTA SOCIÁLNÍCH VĚD Institut politologických studií Marián Koreň Vývoj volebnej podpory krajne pravicových strán na Slovensku v rokoch 2010 2016 a faktory vplývajúce na túto

More information

DIEŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU A INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE VÝSLEDKY MEDZINÁRODNÉHO PRIESKUMU

DIEŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU A INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE VÝSLEDKY MEDZINÁRODNÉHO PRIESKUMU DIEŤA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU A INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE VÝSLEDKY MEDZINÁRODNÉHO PRIESKUMU YOUNGER SCHOOL AGE CHILD AND INFORMATION AND COMMUNICATION TECHNOLOGY RESULTS OF THE INTERNATIONAL

More information

Geberit AquaClean. AquaClean AquaClean AquaClean 5000plus AquaClean 8000, UP, závesné... 7

Geberit AquaClean. AquaClean AquaClean AquaClean 5000plus AquaClean 8000, UP, závesné... 7 Geberit AquaClean Geberit AquaClean AquaClean 4000... 3 AquaClean 5000... 4 AquaClean 5000plus... 6 AquaClean 8000, UP, závesné... 7 AquaClean 8000plus, UP, závesné... 8 2 AquaClean 4000 Použitie Pre komfortné

More information

Financovanie obcí pri výkone štátnej správy

Financovanie obcí pri výkone štátnej správy Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva Financovanie obcí pri výkone štátnej správy Community funding for state administration Diplomová

More information

Prípadová štúdia o nedodržiavaní a nevynucovaní zákonov - príklad školného za externé vysokoškolské štúdium

Prípadová štúdia o nedodržiavaní a nevynucovaní zákonov - príklad školného za externé vysokoškolské štúdium Prípadová štúdia o nedodržiavaní a nevynucovaní zákonov - príklad školného za externé vysokoškolské štúdium Vypracované v rámci projektu Transparency International Slovensko financovaného grantom Agentúry

More information

Krásne prší, dedko, poďme! A tak sme išli. Starootcovstvo ako neopomenuteľná rola starších mužov*

Krásne prší, dedko, poďme! A tak sme išli. Starootcovstvo ako neopomenuteľná rola starších mužov* Krásne prší, dedko, poďme! A tak sme išli. Starootcovstvo ako neopomenuteľná rola starších mužov* TATIANA SEDLÁKOVÁ, LUCIE GALČANOVÁ, ANDREA BĚLEHRADOVÁ** Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita,

More information