ZHODNOTENIE SITUÁ CIE NA SLOVENSKOM PIVOVARNÍCKOM TRHU APRRECIATION OF SITUATION ON SLOVAK BREWERS MARKET

Size: px

Start display at page:

Download "ZHODNOTENIE SITUÁ CIE NA SLOVENSKOM PIVOVARNÍCKOM TRHU APRRECIATION OF SITUATION ON SLOVAK BREWERS MARKET"

Claud Palmer
5 years ago
Views:

1 ZHODNOTENIE SITUÁ CIE NA SLOVENSKOM PIVOVARNÍCKOM TRHU APRRECIATION OF SITUATION ON SLOVAK BREWERS MARKET SAVOV Radovan, (SR) ABSTRACT The paper is oriented on aprreciation of situation on Slovak brewers market. Slovakia is country where beer belongs to most favourite beverages. Beer consumption is on the decrease since 2002, when excise tax rised. Consenquently price of beer rised and beer production went down about 13% in 2004 in compasision of year The growth of export about 56% is poisitive case of Slovak brewing industry even though decreising of production. The market share is devided among three impotant companies on Slovak market. The biggest part belongs to company Heineken Slovakia with 44,3%, second place on market is for Š ariš SAB Miller with 27,2% and third place occupies Topvar with 13,8%. Only very small part (14,7%) remains for other smaller companies. The conditions on market extremly changed after rising the excise tax. KEY WORDS beer production, export, market share, beer consumption ÚVOD Trh s pivom u nás je veľmi dynamická veličina, ktorá sa s postupný m príchodom zahraničný ch investorov stále mení a to najmä v dôsledku neustáleho konkurenčného boja medzi tromi najväčšími pivovarníckymi spoločnosťami na Slovensku (Heineken Slovensko, Š ariš SAB Miller, Topvar), pričom pre ď alších 5 malý ch pivovarov zostáva už len nepatrný podiel na trhu. Medzi ď alšie zatiaľ ešte fungujú ce pivovary na Slovensku patria: Stein v Bratislave, Steiger vo Vyhniach, Tatran v Poprade, Popper v Bytči, ktorý ch budú cnosť je však neistá a musia tvrdo bojovať o zotrvanie na trhu, lebo len ťažko môžu konkurovať gigantický m koncernom ako je Heineken a SAB Miller. Jedinou vý hodou malý ch pivovarov v zostrenom konkurenčnom boji sú nižšie spotrebné dane na pivo. MATERIÁ L A METÓ DY Cieľom príspevku je zhodnotenie pivovarníckeho trhu na Slovensku, ktorý prešiel v poslednom období veľký mi zmenami. Príspevok je tematicky rozdelený do častí, kde sa orientuje pozornosť najmä na: spotrebu piva vo svete a vý voj spotreby piva na Slovensku, súčasný trhový podiel pivovarov na Slovensku, vý voj trhový ch podielov pivovarníckych spoločností na Slovensku, vý robu piva na Slovensku, export piva zo Slovenska. Jednotlivé problémy sú analyzované na základe podkladový ch informácií od Slovenského združenia výrobcov piva a sladu a informácií z tlače, literatú ry a z internetu. Skú maný m obdobím sú roky VÝ SLEDKY A DISKUSIA

2 Slovensko patrí medzi krajiny, kde je vysokáobľú benosť piva a z nej vyplý vajú ca aj jedna z najvyšších spotrieb na svete, aj napriek tomu, že spotreba na jedného obyvateľa v roku 2004 klesla na 81 litrov, v porovnaní s rokom 2002, kde spotreba dosahovala ú roveň až 94 litrov na obyvateľa. Spotreba piva vo vybraný ch krajinách pre porovnanie so Slovenskom je zachytenána obrázku 1. Pokles bol zapríčinený najmä zvyšovaním nepriamych daní zo strany štátu, čo malo za následok zvyšovanie cien piva a tý m sa vyvíjal tlak na zákazníkov kupovať drahšie pivo, čo však nie všetký mi zákazníkmi bolo prijaté a prišlo tak k znižovaniu dopytu po pive a tý m aj menšiemu predaju, čo sa nakoniec odrazilo aj v negatívnych ekonomický ch vý sledkoch jednotlivý ch pivovarov. Spotreba piva vo vybraných krajiná ch v roku 2004 v litroch. rok -1. obyvateľ -1 Obrá zok l.rok -1.obyv Č eská republika Írsko Nemecko Rakú sko Luxembursko Dánsko Belgicko Veľká Británia Austrália Slovensko Zdroj: SZVPS V poslednom období prechádza pivovarnícky priemysel na Slovensku mnohý mi zmenami. Väčšinou je to spôsobené zmenami vlastníckych vzťahov a vstupom zahraničného kapitálu do slovenský ch pivovarov a to najmä z dôvodu atraktívnosti trhu, vysokej spotreby na obyvateľa ako aj pomerne bezbariérového prístupu na náš trh, čo neustále láka zahraničný ch investorov presadiť sa na slovenskom trhu. To značný m spôsobom zosilňuje konkurenčný boj a sťažuje postavenie tradičný ch pivovarov na Slovensku. Dominantné postavenie na slovenskom trhu máholandský koncern Heineken, ktorý založil na Slovensku akciovú spoločnosť Heineken Slovensko a.s. v roku 1998 so sídlom v Nitre. V roku 2001 sa zlúčili obchodné spoločnosti Pivovar Corgoň, s.r.o. Nitra a Zlatý Bažant a.s. Hurbanovo. Neskôr prišlo ku kúpe pivovarov v Martine a Rimavskej Sobote, čo malo za následok vytvorenie veľkého komplexu. Koncom roku 2003 však spoločnosť Heineken rozhodla o zastavení vý roby piva v Martine a následne v októbri 2004 zatvorila aj prevádzku v Nitre. Druhý m v poradí na slovenskom trhu je juhoafrická spoločnosť SAB Miller, ktorá vstú pila na slovenský trh v roku 2000, keď kúpila pivovar Š ariš vo Veľkom Š ariši, čím v podstate ovládla trh na celom východnom Slovensku. V Šariši sa okrem vlastného piva vyrábajú aj licenčné české piva Gambrinus a Velkopopovický kozel, ktoré sa tešia veľkej obľube medzi zákazníkmi.

3 Obrá zok 2 Spotreba piva na Slovensku ,9 94,0 90,0 l.obyv ,2 85,6 89,0 81, Zdroj: Roľnícke noviny, Tretím najvyšším podielom na slovenskom trhu sa môže popýšiť Topvar a.s. so sídlom v Topoľčanoch. Dlho predstavuje jediný pivovar s čisto slovenský m kapitálom, ktorý dokázal aspoň čiastočne konkurovať pivovarníckym skupinám zo zahraničia pôsobiacich na našom trhu. Neodolal však, a čoskoro sa stane ď alším pivovarom so zahraničný m kapitálom. Súčasná situá cia na slovenskom trhu s pivom Obrá zok 3 Topvar 13,8% Ostatní 14,7% Heineken Slovensko 44,3% Šariš -SAB Miller 27,2% Zdroj: Pravda, Podiel na trhu mánajväčší v súčasnosti (ako možno vidieť na obrázku č.3 )spoločnosť Heineken Slovensko, ktoráovláda trh so 44,3% podielom na trhu. Nasleduje Š ariš - SAB Miller s 27,2% a potom spoločnosť Topvar s 13,8% podielom na trhu. V prípade odkú penia akcií Topvaru spoločnosťou SAB Miller (čakása už len na sú hlas protimonopolného ú radu), dôjde k zaujímavej situácii na trhu, keď trh bude ovládaný dvoma svetový mi spoločnosťami s veľmi podobný m trhový m podielom. Pre ď alších menších 5 pivovarov na Slovensku zostal podiel na ú rovni 14,7% a pravdepodobne sa bude stále zmenšovať. Trhový podiel jednotlivý ch spoločností odzrkadľuje silu podnikov v tvrdom konkurenčnom boji. V súčasnom stave to však často hraničí s monopolom jednej spoločnosti

4 a boli riešené mnohé sťažnosti na protimonopolnom ú rade. Predpokladaný vývoj do budú cnosti je zrejme taký, že dve veľké pivovarnícke spoločnosti si rozdelia slovenský trh a ostatné pivovary zaniknú, alebo budú pôsobiť len regionálne. Vývoj podielov trhu jednotlivý ch spoločností je uvedený v nasledujú cej tabuľke 1. Vývoj podielov pivovarov na slovenskom trhu v % Tabuľ ka 1 Pivovar Index Heineken 46,2 45,6 46,0 46,3 46,6 1,009 Š ariš 17,1 19,9 23,2 24,6 26,0 1,521 Topvar 13,4 14,0 14,0 14,3 13,5 1,007 Steiger 6,5 6,0 5,2 4,8 4,1 0,631 ostatné 16,8 14,5 11,6 10,0 9,8 0,583 Zdroj: SZVPS, vý počty autora Vý roba piva na Slovensku od roku 1999 do roku 2002 mala neustále rastú ci charakter, čo potvrdzuje aj graf na obrázku 4. Rok 2002 bol rokom, kedy sa dosiahla najvyššia ú roveň vý roby piva na Slovensku v histórii. Od roku 2002 došlo najmä v dôsledku zvyšovania spotrebnej dane k znižovaniu vý roby piva na Slovensku. Vysokáspotrebnádaň je čiastočne neú spechom Slovenského združenia vý robcov piva a sladu, ktoré v rokovaniach o nižšej sadzbe spotrebnej dane s vládou neuspelo tak, ako napríklad združenie vinárov, ktorí si vydobyli nižšie sadzby. Nepodarilo sa im presadiť návrh na zníženie sadzby spotrebnej dane z piva z 50 Sk na 30 Sk pre veľké pivovary a z 37 Sk na 24 Sk pre malé pivovary. Sadzby spotrebnej dane pre pivo sú nasledovné: základnásadzba dane 50 Sk/stupeň Plato/hl, zníženásadzba dane 37 Sk/stupeň Plato/hl. Stupeň Plato predstavuje obsah extraktu pôvodnej mladiny (roztok cukrov a ostatný ch látok získaný z rôznych druhov sladov, cukru alebo nesladový ch obilnín, povarený s chmeľom) vyjadrený v hmotnostný ch percentách. Zníženásadzba dane sa uplatňuje na pivo vyskladnené malý m pivovarom. Za malý pivovar sa považuje subjekt, ktorý spĺň a zákonom stanovené podmienky: množstvo vyskladneného piva za kalendárny rok nie je viac ako hl, nevyrába pivo v licencii, na obchodnom imaní alebo na hlasovaní spoločnosti nemá ú časť iná právnická alebo fyzickáosoba, ktorávyrába pivo. Pre porovnanie uvádzame aj sadzby spotrebnej dane v iný ch pivovarníckych krajinách. Česká republika másadzbu v prepočte 30 a Nemecko 35 korú n. Európska ú nia pritom stanovila minimálnu sadzbu 0,748 eura, čo je približne 28 Sk na stupeň a hektoliter. Slovensko ju výrazne prevyšuje a v rebríčku výšky spotrebnej dane je zhruba uprostred členský ch štátov EÚ a dosahuje vyššiu sadzbu ako je celkový priemer EÚ. Je potrebné však porovnávať spotrebnú daň vzhľadom k príjmom obyvateľstva a tu nám jasne vychádza, že máme najvyššiu spotrebnú daň v ú nii. K relatívnemu obratu prišlo v roku 2004, keď došlo k vý raznému zníženiu vý roby piva. V roku 2004 sa vyrobilo až o takmer 10% menej piva v porovnaní s rokom 2003 a až o 15% menej v porovnaní s rokom 2002, kedy bola najvyššia vý roba piva na Slovensku, čo je treba hodnotiť ako negatívny jav na našom trhu. Príčinu možno hľadať aj v rozhodnutí vlády radikálne zvýšiť spotrebnú daň z piva. K takémuto kroku sa odhodlala vláda v roku Následkom toho bola zvýšenácena piva a tý m aj klesajú ci predaj pivovarníckych spoločností.

5 Ď alším dôsledkom tejto politiky štátu bolo zatváranie pivovarov spoločnosti Heineken v Nitre a v Martine. Výroba piva v SR v tis. hl Obrá zok tis. hl roky Zdroj: Roľnícke noviny Slovenské pivovarnícke spoločnosti sa snažia realizovať svoje produkty aj na zahraničnom trhu. Vzhľadom k tomu, že slovenské pivádosahujú vysokú kvalitu, tešia sa obľube aj v zahraničí. Potešiteľný m javom slovenského pivovarníctva je neustále sa zvyšujú ci dopyt po slovenskom pive v zahraničí a s ním spojený nárast exportu. Ako ukazuje graf na obrázku 5, tento trend je zaznamenaný od roku Obrá zok 5 Zdroj: SZVPS Export piva zo Slovenska sa v roku 2004 dostal na ú roveň hl, čo predstavuje až 56%-ný nárast oproti roku Najväčší medziročný nárast exportu bol zaznamenaný v roku 2004 (keď celková výroba na Slovensku klesala), keď export vzrástol až o 38% oproti

6 predchádzajú cemu roku. Na objeme vývozu piva zo Slovenska sa najväčším podielom podieľala spoločnosť Heineken Slovensko. Jej podiel na celkovom vý voze sa v sledovanom období pohyboval od 80% - 90%. Ď alej nasledovala spoločnosť Topvar, ktorej export sa neustále zvyšoval. Export všetký ch spoločností najviac smeroval najviac do krajín: Česká Republika, Rusko, Nemecko, USA. V týchto štátoch si ho kupujú najmä emigranti zo Slovenska, ale čoraz častejšie si slovenské pivázískavajú aj domácich spotrebiteľov. Vý voj exportu piva zo Slovenska je zaznamenaný v nasledujú com grafe. ZÁ VER Záverom možno konštatovať, že slovenský trh s pivom prešiel v poslednom období mnohý mi zmenami. Najviac ho ovplyvnili integračné a globalizačné trendy v pivovarníckom priemysle, čoho dôsledkom bolo kupovanie slovenský ch pivovarov zahraničný mi spoločnosťami. Ď alším výrazný m faktorom ovplyvňujú cim postavenie pivovarníckych spoločností bolo neprimerané zvyšovanie spotrebnej dane z piva, ktoré následne vplý valo na cenu a neskôr na zníženie dopytu po pive. Následkom tohto všetkého bolo zníženie spotreby piva na Slovensku až o 14%. ANOTÁ CIA Príspevok je zameraný na hodnotenie slovenského pivovarníckeho trhu na základe niektorý ch ukazovateľov. Spotreba piva na Slovensku výrazne začala klesať od roku 2003, čo bolo zapríčinené zvyšovaním spotrebnej dane z piva a následne zvýšením ceny. V dôsledku toho sa znížila aj vý roba piva na Slovensku o viac ako 13% v roku 2004 oproti roku Pozitívom pivovarníctva aj napriek tomu je, že export piva zo Slovenska mal počas sledovaného obdobia rastú ci trend, keď zaznamenal nárast až o 56% v porovnaní s rokom Trhový podiel je v súčasnosti rozdelený najmä medzi tri najvý znamnejšie pivovarnícke spoločnosti. Najväčší podiel máspoločnosť Heineken Slovensko, nasleduje za ňou Š ariš SAB Miller a tretie miesto si udržiava Topvar. Pre ostatné spoločnosti zostal už iba veľmi malý kúsok trhu. Podmienky na slovenskom trhu sa vý razne zmenili po zvýšení spotrebnej dane z piva. KĽÚČ OVÉ SLOVÁ vý roba piva, export, trhový podiel, spotreba piva LITERATÚRA 1. PAŠ KA, Ľ.: Manažment vý roby. Nitra. SPU, s. ISBN dokumenty Slovenské združenia vý robcov piva a sladu KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Radovan Savov, UKF PF ÚTV, Drážovská4, Nitra, Slovakia; asistant@centrum.sk

Ivan ČanigaIThe Denouement II Dimension of Shapes

Ivan ČanigaIThe Denouement II 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 Ivan ČanigaIDuel 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27