GRAF TÝŽDŇA TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2016

Transcription

1 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2016 > Graf týždňa: Verejná doprava v Česku a na Slovensku pomerne intenzívne využívaná; spokojnosť s jej kvalitou na Slovensku však ostáva nízka > Deflácia sa v auguste odrazila od dna; ceny na Slovensku však stále klesajú najvýraznejšie spomedzi všetkých krajín eurozóny 1,14 1,13 1,12 1, ,855 0,850 0,845 1,127 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,123 USD/EUR 1,125 1,122 1, ,85 114,38 JPY/EUR 114,98 115,37 114, ,846 0,845 GBP/EUR 0,848 0,851 0,852 GRAF TÝŽDŇA TR HU CZ BE SK AT CH IE PL DK BG IT LV GR EE RO CY MT ES EU LU SE FR HR FI DE MK UK SI NL LT IS PT NO 35,1 32,5 26,9 23,2 22,5 22,4 22,4 20,2 20,1 20,0 19,6 19,2 19,0 18,6 18,4 18,3 18,2 16,9 16,8 16,7 16,5 15,3 14,9 14,9 14,8 14,4 14,4 13,9 13,7 13,0 11,8 11,4 10,3 10,3 Podiel verejnej dopravy (2014) 1 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u Slabý prístup k verejnej doprave (2012, % populácie) Spokojnosť s verejnou dopravou (2015, %) 3 Poznámka: 1. podiel železničnej a autobusovej dopravy na preprave osôb (bez pešej, cyklistickej, lodnej a leteckej dopravy) 2. Vysoký a veľmi vysoký stupeň problémov s dostupnosťou verejnej dopravy podľa zisťovania EU-SILC 3. Odpovede spokojný a veľmi spokojný na otázku o spokojnosti s verejnou dopravou v rámci projektu Urban Audit HR FI IT NO IE SI PL MT RO BG DE EA EU AT EE DK LT IS BE GR LV SE NL SK UK CZ CY PT HU FR CH ES Zürich Viedeň Helsinki Oslo Hamburg Rotterdam Burgas Praha Mníchov Londýn Štrasburg Berlín Amsterdam Krakov Ostrava Paríž Štokholm Barcelona Záhreb Varšava Dublin Ľubľana Sofia Atény Madrid Brusel Tallin Riga Budapešť Miškolc Istanbul Vilnius Ankara Lisabon Bratislava Bukurešť Košice Oulu Reykjavík Neapol Rím Palermo 0,840 27,10 27,05 27,00 26,95 0,00-0,10-0,20-0,30-0,40-0, CZK/EUR 27,02 27,02 27,02 27,02 27, Úrokové krivky EURIBOR -0,05-0,06-0,20-0,30-0,20-0,37-0,30-0,37 1M 3M 6M 12M 36. týždeň 37. týždeň Časté dopravné zápchy trápia nejedno európske mesto, vrátane tých slovenských a českých. Viacero samospráv v Európe sa preto v dňoch septembra aktívne zapojí do Európskeho týždňa mobility. Cieľom akcie je spropagovať a podporiť alternatívne formy dopravy ako sú pešia, cyklistická, či verejná doprava, znížiť tak podiel individuálnej automobilovej dopravy a zmierniť pravidelné dopravné zápachy v európskych mestách, ktoré okrem nepohodlia pre dochádzajúcich pracujúcich často predstavujú aj citeľné ekonomické straty. Belgická obchodná komora napríklad vypočítala, že pravidelné dopravné zápchy v Bruseli spôsobujú čistú ekonomickú stratu zhruba pol miliardy eur ročne. Do svojej analýzy pritom nezapočítala nepriame náklady súvisiace napríklad so znečistením ovzdušia, či zvýšením hluku. V našom aktuálnom Grafe týždňa prinášame niekoľko štatistík venujúcich sa verejnej doprave. Relatívne vyšší podiel verejnej dopravy nájdeme historicky vo viacerých krajinách strednej Európy. Z krajín EÚ sa verejná doprava najviac podieľa na prepravných výkonoch osôb (bez pešej a cyklistickej dopravy) u našich južných susedov, v Maďarsku, kde tvorí takmer tretinu prepravy osôb. Vysoko nadpriemerný podiel však nájdeme aj v Českej republike (26,9%) a stále i na Slovensku (22,5%). V krajinách západnej Európy je verejná doprava obľúbená najmä v Belgicku (23,2%), Rakúsku a Švajčiarsku (zhodne 22,4%). Na opačnom konci rebríčka nájdeme > 1

2 Portugalsko, kde verejná doprava tvorí len desatinu prepravy osôb, ale aj Litvu, Holandsko, Slovinsko, či Veľkú Britániu a Nemecko. Za posledných 10 rokov sa pritom podiel verejnej dopravy na preprave osôb v priemere v EÚ takmer nezmenili, keď v porovnaní s rokom 2005 len nepatrne klesol o 0,1 pb. na 16,7% (2014). Jednotlivé krajiny EÚ však zaznamenali značne odlišný vývoj. Najmä vo viacerých krajinách regiónu strednej a východnej Európy podiel verejnej dopravy v posledných 10 rokov ďalej výrazne klesal najvýraznejšie v Poľsku o viac ako 10 pb. Len v dvoch krajinách regiónu SVE sa pritom podiel verejnej dopravy medzi rokmi 2005 a 2014 zvýšil v Českej republike (o 2,4 pb) a Litve (o 1,6 pb). Slovensko sa radí medzi krajiny s najvýraznejším poklesom podielu verejnej dopravy v EÚ, keď výraznejší zaznamenalo len Poľsko a Bulharsko. V porovnaní s rokom 2005 bol v roku 2014 podiel verejnej dopravy na Slovensku nižší až o 8,2 pb. Výrazný ústup z pozícií pritom verejná doprava na Slovensku zaznamenávala najmä do roku 2010, kedy dosiahla svoje minimum 22,0% a následne sa už jej podiel v rokoch stabilizoval na úrovni blízko 22,5%. Predpokladáme však (presné čísla rozloženia prepravy osôb podľa typu použitej dopravy v roku 2015 Eurostat zatiaľ nezverejnil), že bezplatné cestovné na železniciach pre študentov a dôchodcov a zníženie cien pre pravidelne cestujúcich v kombinácií so vstupom konkurencie na slovenské koľaje mohlo v roku 2015 opäť zvýšiť podiel verejnej dopravy, najmä tej železničnej. Výkony vo verejnej doprave na Slovensku v roku 2015 medziročne vzrástli o 10,5%, na železniciach dokonca až o tretinu. Jedným zo základných predpokladov funkčnosti verejnej dopravy je jej dostupnosť. Približne pätina európskej populácie má pritom sťažený prístup k verejnej doprave. Z tohto pohľadu sú na tom najhoršie Chorváti, ale aj Fíni a Taliani, kde sťažený alebo veľmi sťažený prístup k verejnej doprave pociťuje viac ako 30% populácie. Naopak, najdostupnejšia je verejná doprava v Španielsku, Švajčiarsku, Francúzsku, či susednom Maďarsku. Medzi krajiny s relatívne dostupnejšou verejnou dopravou sa však radia aj Slovensko a Česká republika, keď sťažený alebo veľmi sťažený prístup k verejnej doprave tu vykazuje 15-16% populácie. Vo všeobecnosti lepší prístup k verejnej doprave majú obyvatelia miest a blízkeho okolia (napríklad len 3,5% Čechov žijúcich vo veľkých mestách má sťažený prístup k verejnej doprave, čo je najmenej v EÚ na Slovensku je to 6%, v priemere v EÚ 10%). Naopak problém s prístupom k verejnej doprave je viditeľný najmä na vidieku. V priemere až 37% obyvateľov európskeho vidieka má sťažený alebo veľmi sťažený prístup k verejnej doprave - v Belgicku, Nemecku, Írsku, či Fínsku je to dokonca až približne polovica vidieckeho obyvateľstva, problémy s pokrytím dopravy na vidieku však má aj susedné Poľsko (43%). Slovensko (21%) a Maďarsko (14%) sa radia medzi krajiny EÚ, kde je verejná doprava na vidieku relatívne najdostupnejšia, v lepšej polovici rebríčka sa nachádza aj Česká republika (29%). Kým v dostupnosti verejnej dopravy sa Slovensko radí skôr k európskej špičke, v jej kvalite už neraz zaostáva. V prieskume o spokojnosti s verejnou dopravou realizovanom vo vybraných európskych mestách sa slovenské mestá (Bratislava a Košice) zaradili na samý koniec rebríčka. S dopravou v meste je spokojných len 54% Bratislavčanov a 45% Košičanov. Košice sa zaradili dokonca medzi 10 najhorších miest v prieskume realizovanom v 83 európskych mestách, Bratislava bola 11. od konca. Nepoteší ani fakt, že spokojnosť s mestskou verejnou dopravou sa v posledných rokoch v oboch slovenských mestách skôr zhoršuje - v roku 2009 s ňou bolo spokojných ešte 55% Košičanov a 58% Bratislavčanov. Najmenej spokojní s verejnou dopravou v meste sú však obyvatelia talianskych miest Palermo (len 14%), Rím a Neapol (približne tretina). Učiť sa, ako má vyzerať mestská verejná doprava tak, aby s ňou boli cestujúci spokojní, pritom nemusíme chodiť ďaleko. Medzi 10 európskych miest, kde sú obyvatelia najspokojnejší s verejnou mestskou dopravou sa radí blízka Viedeň (95%) aj Praha (86%). Z pohľadu cestujúcich má najkvalitnejšiu mestskú dopravu švajčiarsky Zürich, ktorý dosahuje až 97% spokojnosť. Nadpriemernú spokojnosť s mestskou dopravou však vykazujú aj obyvatelia viacerých nemeckých miest. Do prieskumu boli z českých miest zaradené Praha a Ostrava, pričom obe mestá (na rozdiel od slovenských miest v prieskume) dosiahli relatívne dobré výsledky so spokojnosťou prevyšujúcou 80%. IDS Juhomoravského kraja patrí medzi najprepracovanejšie integrované dopravné systémy v regióne, a preto je možné predpokladať, že nie príliš odlišné výsledky by mohol podobný prieskum zaznamenať aj v druhom najväčšom českom meste, v Brne. (lk) > 2

3 EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Spotrebiteľské ceny (12. september) Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (14. september) Nezamestnanosť ( september) August August -0,8% yoy -0,8% yoy Odhad UniCredit Bank 0,0% mom -0,7% yoy 0,0% mom -0,7% yoy Realita -0,1% mom -0,8% yoy -0,1% mom -0,8% yoy August - 9,36% - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank EKONOMIKA Deflácia sa v auguste podľa očakávaní odrazila od dna... SPOTREBITEĽSKÉ CENY Spotrebiteľské ceny sa v auguste znížili o -0,1%. Ich pokles v medziročnom porovnaní sa však už ďalej neprehlboval. V súlade s očakávaniami sa deflácia odrazila od dna, keď sa medziročný pokles cien zmiernil z -0,9% na -0,8%. Súčasnú úroveň, ale najmä štruktúru deflácie stále nepovažujeme pre ekonomiku za škodlivú. Hoci sa Slovensko nachádza v deflácií už viac ako 2,5 roka, miera deflácie je stále relatívne mierna, ťahaná výlučne ponukovými faktormi. Takáto forma deflácie ekonomike v zásade neškodí, práve naopak, spotrebu domácnosti podporuje, keď klesajúce ceny energií a potravín zvyšujú disponibilné zdroje domácnosti na ostatné výdavky. K zmierneniu medziročnej deflácie prispeli v auguste najmä ceny v doprave. Tie síce vzrástli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom len o zanedbateľných 0,1% (a to len vďaka dynamickému sezónnemu rastu cien v leteckej doprave), dynamika medziročného poklesu cien v tejto kategórií sa zmiernila z -3,9% na -3,0%. Aj napriek miernemu rastu cien ropy na svetových trhoch (v auguste cena ropy Brent v eurovom vyjadrení v priemere vzrástla o 0,7%), cenovky na slovenských čerpacích staniciach ešte stále v priemere mierne klesali (o -0,9%), keď ešte doznieval pokles cien ropy z minulých mesiacov. Vďaka bázickému efektu sa však výraznejšie spomalila dynamika medziročného poklesu cien pohonných hmôt, ktorá sa opäť vrátila do jednociferných úrovni (okolo -8%). Okrem cien doprave prispeli k zmierneniu medziročnej deflácie aj ceny potravín. Aj v tomto prípade platí, že najmä vďaka nižšej minuloročnej porovnávacej báze. Ceny potravín totiž v auguste ďalej klesali, a to o -0,6%. Tento medzimesačný pokles však plne vysvetľujú sezónne vplyvy v auguste sme sa konečne dočkali u6 aj sezónneho poklesu cien ovocia, ďalej klesali ceny zeleniny (hoci miernejšie ako zvyčajne). Ani v auguste sa stále nezastavil pokles cien v kategórií mlieka, syrov a vajec. Výraznejší medzimesačný aj medziročný pokles vykazujú aj oleje a tuky, avšak táto kategória má relatívne nižšiu váhu v spotrebnom koši a zásadnejšie tak vývoj cien neovplyvňuje. Naopak, ďalej sa zvyšovali ceny mäsa, (ktorých medziročný pokles sa ďalej zmierňoval a v mínuse ostávajú len vďaka nižšej DPH), ale aj ceny cukru a cukroviniek, či chleba a obilnín. 10% Graf 1: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 9% Graf 2: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 6% 5% 3% 0% CPI Trhové služby + Obchodovateľné tovary Potraviny -5% 0% -3% -6% CPI UniCredit Bank Cenový Barometer Vnímaná - Spotrebiteľský barometer Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR Dopytová inflácia (meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) prepočet UniCredit Bank) ostala v auguste nezmenená, pričom dynamika jej medziročného poklesu sa zmiernila z 0,7% na 0,6%. Dopytová inflácia si tak pripísala najpomalšiu dynamiku medziročného rastu v priebehu tohto roku. Pri zotavujúcej sa spotrebe predpokladáme, že jej zotaveniu bránia najmä sekundárne vplyvy nižších cien > 3

4 HR BG SK CY PL IE ES LU SI IT LV HU DK NL EA EU DE RO GR FR LT FI CZ AT UK PT MT EE SE BE energií, ktoré sa prejavujú najmä na stagnácií cien obchodovateľných tovarov. Naopak, trhové služby, aj pod vplyvom dynamického rastu miezd, vykazujú medziročný rast cien na úrovni blízko 1,5-2%. UniCredit Bank Cenový Barometer (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v auguste klesol rovnako o -0,1%, v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho poklesu zmiernila z -1,7% až na -1,6%. Vnímanie deflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v auguste taktiež nepatrne zmiernilo - z -2,7% na -2,4% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Rovnako inflačné očakávania na najbližších 12 mesiacov nepatrne vzrástli z 0,3% na 0,4% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). 3,0 Graf 3: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (08/16, medziročne) 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5-2,0 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu... ceny na Slovensku však stále klesajú najrýchlejšie spomedzi krajín eurozóny V harmonizovanej metodike Eurostatu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste rovnako znížili o -0,1%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila z -0,9% na -0,8%. V priemere v eurozóne ceny v porovnaní s júlom vzrástli o 0,1%, avšak dynamika ich medziročného rastu sa nezmenila, keď zotrvala na úrovni 0,2%. Slovensko, podobne ako v júli, ostalo krajinou eurozóny s najvýraznejším medziročným poklesom cien. Počet krajín eurozóny, kde ceny medziročne mierne klesali sa v auguste rozrástol zo 7 na 8 (inflácia sa vrátila do mínusu v Írsku a Lotyšsku, ceny už naopak neklesali v Holandsku). Z 9 krajín EÚ, ktoré nepoužívajú euro, ceny klesali najrýchlejšie v Chorvátsku (o -1,5%) a Bulharsku (-1,1%). Najrýchlejšie rastú ceny v Belgicku, ktoré sa ako jediná krajina nachádza blízko inflačného cieľa ECB (2%). Aspoň 1% medziročný rast cien vykázali ešte Estónsko (1,1%) a Malta (1,0%), z krajín EÚ mimo eurozóny Švédsko (1,2%). Infláciu v Európe tlačia nadol stále predovšetkým ponukové faktory. Cena pohonných hmôt v auguste znižovala priemernú medziročnú infláciu eurozóny až o 0,35 pb., ceny vykurovacích olejov a plynov uberali po 0,12 pb. Jadrová inflácia eurozóny (t.j. inflácia očistená a ceny potravín a energií) ostáva relatívne stabilná počas posledných 35 mesiacov nevybočila z relatívne úzkeho pásma 0,7-1,1%. V auguste jadrové ceny vzrástli o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 0,9% na 0,8%. Jedinou krajinou eurozóny, kde jadrové ceny medziročne klesajú bol aj v auguste Cyprus (z krajín EU mimo eurozóny klesali aj v Chorvátsku a Bulharsku). Jadrové ceny na Slovensku ostali v auguste nezmenené, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa spomalila z 0,8% na 0,7%. VÝHĽAD Naďalej platí, že v ekonomike neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny druhej polovice tohto roka. Priaznivejší bázicky efekt však bude predsa len postupne tlačiť medziročnú defláciu smerom k nule, pričom návratu do plusu by sme sa mali konečne dočkať na prelome rokov, keď vyprchá efekt nižších cien ropy. Už v septembri by sa pritom medziročný pokles cien mohol spomaliť približne na polovicu. Výraznou mierou by k tomu mal prispieť bázicky efekt pri regulovaných cenách plynu, keď vyprchá efekt ich minuloročného septembrového zníženia (v tomto roku sme zaznamenali zníženie cien plynu už v júli). Bázicky efekt by však mal už v septembri spomaľovať aj medziročný pokles cien pohonných hmôt a potravín. (lk) > 4

5 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,3 2,7 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,4 2,7 2,5 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 2,7 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 13,1 0,6 5,3 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 3,2 2,3 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 1,9 2,9 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,7 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 1,5 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3-0,5 1,2 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,5 0,2 1,7 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 0,9 3,5 2,0 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 3,0 2,7 3,2 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,3 3,2 1,9 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 2,2 1,1 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 9,8 8,9 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-3,0-2,3-2,7 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 52,4 55,0 53,9 52,9 53,1 53,7 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 1,1 2,1 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,1-0,30-0,30 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6-1,0-0,3 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 0,6 1,3 Zahraničie F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,6 1,0 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 1,7 0,9 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,3 2,1 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 1,9 2,0 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,2 1,2 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,11 1,14 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,12 1,15 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,1 26,8 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,3 4,2 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 5

6 1,20 USD/EUR 0,90 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 1,05 0,85 0,80 0,75 0,70 1,00 0, JPY/EUR 1,20 CHF/EUR , ,00 9,8 NOK/EUR 9,8 SEK/EUR 9,6 9,4 9,6 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 9,0 28,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR , , ,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 4,1 70,0 4,0 60,0 > 6

7 0,00 Úrokové krivky EURIBOR -0,05 MONEY MARKET -0,10-0,20-0,30-0,40-0,37-0,37-0,30-0,20-0,30-0,20-0,06-0,50 1M 3M 6M 12M 36. týždeň 37. týždeň Dow Jones Industrial S&P 500 EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX Zdroj: Bloomberg NIKKEI Zdroj: Bloomberg > 7

8 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky ; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 8