SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE STROJNÍCKA FAKULTA. Analýza nákladov na energie v bytovom objekte

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE STROJNÍCKA FAKULTA Analýza nákladov na energie v bytovom objekte Bakalárska práca Študijný program : energetické strojárstvo Študijný odbor: energetické strojárstvo Školiace pracovisko: Strojnícka fakulta Školiteľ: doc. Ing. František Urban, CSc. Bratislava 2011 Rastislav Lisický

2

3 Čestné prehlásenie Vyhlasujem, že som záverečnú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry. Bratislava, 6. júna Vlastnoručný podpis

4 Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce, doc. Ing, Františkovi Urbanovi, CSc., za odbornú pomoc a konzultácie pri vypracovaní bakalárskej práce. Bratislava, 6. júna 2011 Rastislav Lisický

5 Názov práce: Analýza nákladov na energie v bytovom objekte Kľúčové slová: Analýza, energia, merná spotreba, Abstrakt: Cieľ tejto bakalárskej práce je analýza nákladov na energie v bytovom objekte, ktorý prešiel modernizáciou (zateplením obvodových stien, výmenou schodiskových okien, výmenou okien a balkónov v jednotlivých bytoch). Bytovka je 8 poschodová s 64 trojizbovými bytmi. V práci sa zaoberám spotrebou tepla na vykurovanie, spotrebou teplej a studenej vody, spotrebou elektriny, mernými spotrebami, nákladmi na energie a v neposlednom rade analýzou nákladov na teplo. Porovnávam spotrebu energii pred a po zateplení bytovky z toho vyplývajúce ušetrené náklady a ich návratnosť. V závere sú vypísané možnosti zníženia nákladov na energie v bytovom objekte, ktoré sú vhodné a odporučené pre tento typ bytoviek. Ako prílohy sú pridané zdroje odkiaľ som čerpal údaje, energetický certifikát vystavený pre bytovku. Title: Analysis of the cost of energy in residential building Keywords: analysis, energy, specific consumption Abstrakt: The object of this bachelor thesis is the analysis of energy costs in the apartment block which has been modernized (insulation of external walls, replacement of windows along the staircase, replacement of windows and balconies in particular apartments). The apartment block consists of 8 floors and 64 apartments. In the thesis is described heat consumption, water requirement, energy consumption, specific consumption, energy costs and eventually analysis of heat costs. I compare the energy costs before and after the insulating process and resulting saved costs. In the conclusion are stated the possibilities of decrease of energy costs which are appropriate for this type of apartment block. The attachments consist of sources and energy certification for this particular apartment block.

6 Obsah Obsah... 5 Úvod Opis vybraného bytového objektu Stručná charakteristiky objektu Zhodnotenie teplo technických vlastností objektu a dôsledky z nich vyplývajúce Spotreba tepla v bytovom objekte Spotreba studenej a teplej vody v bytovom objekte Spotreba elektriny v spoločných priestoroch bytovom objekte Merné spotreby tepla na vykurovanie v prípravu teplej úžitkovej vody v bytovom objekte Náklady na energie v bytovom objekte Analýza nákladov na teplo v bytovom objekte Možnosti zníženia nákladov na energie v bytovom objekte Záver Bibliografia... 33

7 Úvod V danej bakalárskej prací sa zaoberám analýzou nákladov energie v bytovom objekte vybral som si bytovku 8+1 situovanú v západnej časti mesta Spišská Nová Ves. Bytový objekt dôverne poznám. Úlohou je analyzovať jednotlivé energie ako sú spotreba teplej úžitkovej vody, studenej vody, spotreba tepla, spotreba elektriny. Taktiež analýza nákladov na energie. A v neposlednom rade navrhnúť možnosti zníženia nákladov na energie. Práca je doplnená aj potrebnými prílohami a fotodokumentáciou z dôvodu prehľadnosti. 7

8 1 Opis vybraného bytového objektu 1.1 Stručná charakteristiky objektu Objekt je bytový dom a bol postavený v roku Konštrukčne patrí do stavebnej sústavy bytových stavieb BA-NKS - unifikovanej varianty s predsadeným obvodovým plášťom P1.14. Bytové domy P1.14 sú riešené ako priestorový nosný systém skladajúci sa z priečnych a pozdĺžnych nosných stien doplnený predsadeným obvodovým plášťom z vrstvených dielcov. Konštrukčná výška podlaží je 2800 mm. Bytový dom je postavený za štyroch sekcií - dve koncové a dve vnútorne- tvoriace jeden celok. Každá sekcia obsahuje 8 obytných podlaží spolu so 16 bytmi a jedno nadzemné prechodné vstupné podlažie s domovou vybavenosťou a spoločnými priestormi. Šírka jednej sekcie bytového domu je 12,60 m a dĺžka celku je 2 x 26,625 m - celkovo to činí 53,25m. Zastavaná plocha bytovky je 670,95 m2. Spolu v celom bytovom dome sa nachádza 64 bytových jednotiek. Samotná jednotka je 3 izbový byt s balkónom o rozlohe 68,22 m2 a s loggiou 70,36 m2. Každá obytná miestnosť a aj kuchyňa má vlastný radiátor doplnený o regulátor teploty a výparný merač spotreby tepla(obr.1.1). V prílohách sú pripojene pôdorysy bytovej sekcie ktorú vidno na obr. 1.1 a pôdorys nadzemného prechodného podlažia s pivnicami a spoločnými priestormi. obr.1.1 Pôdorys bytovej sekcie. 8

9 Bytový dom sa nachádza na Zámočníckej ulici číslo 1 a 2 v meste Spišská Nová Ves na severozápadnej okrajovej časti sídliska Západ 1.Bytový dom je orientovaný priečeliami v smere západ - východ obr.1.2. obr.1.2 Poloha vybraného bytového objektu V roku 2007 sa začalo s modernizáciou a rekonštrukciou bytovky. Oceľové zasklené steny všetkých štyroch schodísk boli nahradené za plastové, zasklené s izolačným dvoj sklom. Obyvatelia si priebežne vymieňali svoje staré drevené okná a balkóny za plastové s izolačným dvoj sklom. Vykurovanie obytného domu je zrealizované sekundárnym vykurovacím rozvodom z centrálneho zdroja zemným plynom pomocou plynových kotlov. Objekt je hydraulicky vyregulovaný. Množstvo dodávaného tepla ja merané na päte objektu fakturačným meradlom. Vykurovacie telesá sú osadené regulačnými hlavicami, ktoré boli inštalované v roku Vnútorné vykurovacie rozvody sú zaizolované. Rozvod tepla v sídlisku z kotolne po bytovky je znázornený v (obr.1.3). Kotolňa je vzdialená od bytovky 140 m a dĺžka potrubia na TÚV a TÚK od kotolne po užívateľa bývajúceho v danej bytovke je cca. 265 m. 9

10 obr. 1.3 Schéma teplovodného potrubia z kotolne Systém prípravy teplej úžitkovej vody je zabezpečený z centrálneho zdroja zemným plynom pomocou plynových kotlov. Vnútorne rozvody sú zaizolovane a hydraulický vyregulované. Odberné miesta teplej úžitkovej vody sú v prevažnej miere osadené pákovými batériami. Dňa sa začalo so zatepľovacími prácami na bytovom objekte, ktoré skončili nasledujúceho roku Zateplenie bytového domu je navrhnuté celoplošne kontaktným zatepľovacím systémom na báze PPS (fasádny polystyrén). Určenie hrúbky a druhu zateplenia sa uskutočnilo na základe tepelno-technického prepočtu. Na základe odporučenia min. hrúbky izolačnej dosky bola zvolená hrúbka 70 mm pre západne priečelie a na ostatné plochy fasády bola určený hrúbka 80 mm. Po zateplení bol vypracovaný Energeticky certifikát budovy (viď. príloha ). 10

11 1.2 Zhodnotenie teplo technických vlastností objektu a dôsledky z nich vyplývajúce Vykonala sa potrebná vizuálna obhliadka bytového domu jeho fasád, miesta staveniska a vyhotovila sa potrebná fotodokumentácia. Vizuálne bolo zistené, že obvodový plášť vykazuje poruchy príznačné a typické pre bytové domy tejto kategórie, prejavujúce sa vypadávajúcim tesnením z vertikálnych škár stykov dielcov opláštenia, prasklinami a trhlinami na povrchu dielcov, zasahujúcich až do ich tepelnoizolačnej vrstvy (obr.1.4). obr.1.4 Poruchy obvodového plášťa Na zadných vstupoch chýbajú schodiskové zábradlia a podlaha ma narušenú dlažbu, ktorá sa uvoľňuje. Pôvodné oceľové zasklené steny všetkých štyroch schodísk boli nahradené za plastové. Tieto poruchy nie sú len dôsledkom zanedbanej údržby a oprav bytového domu! Ich hlavným pôvodom je už samotný návrh konštrukčného riešenia detailov, nedodržaní technológie výroby dielcov v panelárni a v neposlednom rade nedodržanie technológie 11

12 montáže. Sú typickým nedostatkom prejavujúcim sa u panelovej stavebnej sústavy bytových domov BA-NKS P1.14 s predsadeným vrstveným obvodovým plášťom. (BA-NKS je konštrukčný systém typizácie bytových sústav ktoré sa začali stavať v sedemdesiatych rokov minulého storočia. P1.14 je stavebná sústava vyznačujúca typickými poruchami a nedostatkami ako sú Porucha stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou hrúbky 80 mm bytového domu) 2 Spotreba tepla v bytovom objekte K hodnotám spotreby tepla v mojom vybranom bytovom objekte som sa obrátil na Bytové družstvo v Spišskej Novej Vsi, ktoré mi poskytlo dostatočné množstvo údajov a hodnôt z faktúr danej bytovky. Faktúry boli vystavované ročne. Mnoho ľudí vrátane mňa ani netuší čo všetko je vo faktúrach uvedené. V prílohe je ukážka ročnej faktúry pre mnou vybranú bytovku. Sú v nej vyznačené zaujímavé hodnoty a taktiež čísla s ktorými som pracoval. V obytnom objekte, kde sa teplo spotrebováva na vykurovanie obytného priestoru, vykurovanie spoločných priestorov ako sú chodby, práčovne a na ohrev teplej úžitkovej vody (ďalej iba TÚV). Ako je vidno v tabuľke tab.2.1 spotreba tepla na vykurovanie aj na TÚV klesajúcu tendenciu. Tab.2.1 Spotreby tepla na vykurovanie a TÚV 2004 Spotreba tepla na vykurovanie [MWh] Spotreba tepla na TÚV [MWh] , , , , , , , , , , , , , ,347 Spotreba na vykurovanie klesla počas zisťovacieho obdobia pôvodných 507,5 MWh na 309MWh čo činí 39,12% úspory spotreby tepla na vykurovanie. S toho vyplývajú aj pokles nákladov na vykurovanie, ktoré budú podrobnejšie vysvetlené a znázornené v ďalšej kapitole č.6. Bytový objekt obsahuje dva vchody Zámočnícka 1 a Zámočnícka 2 v nasledujúcich diagramoch je znázornená spotreba tepla na vykurovanie a spotreba 12

13 tepla na TÚV pre jednotlivé vchody a výsledná pre cely bytový objekt (graf 2.1 graf 2.2) kwh Zamočnická 1a2 Zámočnická Zámočnická roky graf 2.1 Spotreba tepla na vykurovanie , ,00 kwh , ,00 Zámocnícka 1a2 Zámočnícka ,00 Zámočnícka ,00 0, roky graf 2.2 Spotreba tepla na TÚV 13

14 Vplyv na spotrebu tepla pre objekt môže mať: vonkajšia teplota počas vykurovacieho obdobia, dĺžka vykurovacieho obdobia. Nemožno zanedbať taktiež samotný objekt jeho veľkosť, rozmery zasklených plôch, izoláciu objektu, tepelný odpor zateplenie objektu a mnohé iné aspekty. Klimatické podmienky ako priemerné vonkajšie teploty počas vykurovacej doby a dĺžka vykurovacieho obdobia sú jedny z rozhodujúcich aspektov, ktoré majú priamy vplyv na spotrebu tepla na vykurovanie. Tieto klimatické vplyvy dĺžka a priemerná teplota vykurovacieho obdobia sú zahrnuté v dennostupňoch pre jednotlivé roky (dennostupne označujeme D20 ). D20=poč.vykurovacích dní.( tiz. te ) tiz = izbová teplota 20 C te =priemerná tep. okolia počas vykurovacieho obdobia. Tab.2.2 Poč. vykurovacích dní, priemerná teplota počas vykurovacieho obdobia, D Poč. Vykurovacích dní Priemerná teplota počas vykurovacieho obdobia [ C] 232 4, , , , , , ,75 D , , , , , , ,439 14

15 graf 2.3 Dennostupne D20 Rozdiely v dĺžke vykurovacieho obdobia za jednotlivé roky boli rôzne od najkratšej doby, čo bola v roku 2006 (222 vykurovacích dni) po najdlhšiu dobu vykurovania v roku 2010 to bolo 255 dní. Rozdiel medzi maximom a minimom vykurovacích dní je 33dní. Je to nezanedbateľná položka. Z grafu a tabuľky je viditeľné, že v roku 2010 bolo taktiež najchladnejšie obdobie, čo vyplýva z najdlhšej doby vykurovania za sledované obdobie. Napriek týmto ukazovateľom spotreba tepla na vykurovanie a náklady s týmto spojene sú jedny z najnižších za sledované obdobie. Čo môžeme pripísať zatepľovacím prácam, ktoré boli vykonávané na bytovke, snahou obyvateľov bytovky zmenšiť svoje náklady a ušetriť financie. Viac o financiách a nákladoch v kapitole 6. 15

16 3 Spotreba studenej a teplej vody v bytovom objekte Ako bolo už v úvode spomenuté dodávka teplej úžitkovej vody je zabezpečená z centrálneho zdroja Vnútorné rozvody sú zaizolované a hydraulický vyregulované. Odberné miesta sú v prevažnej miere osadené pákovými batériami. Z nasledujúcej tabuľky je zrejme, že spotreba vody či už na ohrev, alebo spotreba studenej vody počas meracieho obdobia bola viac menej konštantná (tab. 3.1). Tab. 3.1 Spotreba vody na TÚV a SV Spotreba vody na TÚV [m3] 2990,0 Spotrebné náklady SV [m3] 3956, , , , , , , , , , , , ,87 Obyvatelia majú nainštalované vodomery v bytoch aby si vedeli regulovať spotrebu vody. Pre grafické znázornenie a sprehľadnenie je nasledujúci graf znázorňujúci ročnú spotrebu teplej a studenej vody. (graf 3.1) m Spotrebné náklady SV [m3] 2000 Spotreba vody na TÚV [m3] rok graf 3.1 Spotreba SVa spotreba vody na TÚV 16

17 Spotreba studenej vody prevyšovala spotrebu vody na ohrev ročne o 1189 m3. Vyššiu spotrebu studenej vody v najväčšou pravdepodobnosťou zapríčiňujú pračky, umývačky riadu, splachovanie toaliet, pri miešaný optimálnej teploty vody na kúpanie pomer medzi studenou a horúcou vodou napr. moderné práčky majú spotrebu vody na pranie v priemere 50 l na jedno vypranie, splachovaním na toalete sa použije cca 10 l vody. Priemerná spotreba vody na jedného obyvateľa bytovke je pri odhadovanom počte obyvateľov (250 os.) 11,7 m3 /os vody na ohrev a spotreba studenej vody je v priemere 16,5 m3 /os. 4 Spotreba elektriny v spoločných priestoroch bytovom objekte Spotrebu elektrickej energie som čerpal z podkladov, ktoré som dostal z bytového družstva. Spotreba elektriny nie je zahrnutá do ročnej faktúry ktorá mi bola poskytnutá, ale vystavuje sa samostatne. Hodnoty spotreby elektrickej energie v spoločných priestoroch sú spracované a zobrazené v nasledujúcej tabuľke (tab.4.1). Elektrická energia sa v bytovom objekte spotrebúva sa osvetlenie spoločných priestorov, osvetlenie bytov, prevádzku výťahov a iných zariadení. Chodby v nadzemnom prechodnom podlaží sú vybavené pohybovými senzormi kvôli úspore energie. Tab. 4.1 Spotreba elektriny v spoločných priestorov v bytovom objekte 2004 Spotreba elektriny [kwh]

18 5 Merné spotreby tepla na vykurovanie na prípravu teplej úžitkovej vody v bytovom objekte V tejto kapitole sa zaoberám mernými spotrebami tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV). Spotreba tepla už bola spomenutá v kapitole 2. Následne spotrebu tepla budeme vzťahovať na vykurovaciu plochu a na dennostupne. Spotrebu tepla na prípravu TÚV na metre kubické a na počet osôb v obytnom objekte. Hodnoty sú znázornené v tabuľke 5.1. Presný počet osôb sa mi nepodarilo získať, ale zo skúseností som odhadol počet osôb v bytovke na Spotreba tepla na vykurovaciu plochu [kwh/m2] Spotreba tepla na vyk. Plochu /dennostupne Merná spotreba tepla na TÚV [kwh/m3] Spotreba vody na TÚV [m3] Spotreba vody na TÚV na osobu , , ,704 87,401 73,908 65,436 74,584 0,024 0,020 0,017 0,018 0, ,032 0,028 91,352 95,841 84,028 92,274 84,448 76,304 77, , , , , , , ,9 11,960 11,408 12,409 11,108 11,710 11,640 11,795 tab.5.1 Spotreba tepla, spot. tepla na plochu a na dennostupne, merná spot. tepla na TÚV, spot. tepla v m3, spotreba tepla na osobu Vykurovacia plocha v bytovke je m2. Ako vidno tak spotreba tepla na vykurovaciu plochu klesla z 122,496 [kwh/m2 ] na hodnotu z roku ,584 [kwh/m2 ]. Je to zníženie o 39,11% za sledované obdobie. V grafickom znázornení v grafe

19 [kwh/m2] Spotreba tepla na vykurovaciu plochu [kwh/m2] roky graf 5.1 Spotreba tepla na vykurovaciu plochu Na spotrebu tepla v prípade vykurovania majú veľký vplyv klimatické podmienky (dĺžka vykurovacieho obdobia, teplota počas vykurovacieho obdobia ) tieto faktory sú zohľadnené v dennostupňoch D20. Viacej o D20 je v kapitole 2. Ak spotrebu tepla na vykurovaciu plochu podelíme D20 dostaneme nové hodnoty, v ktorých už sú zohľadnené dennostupne graf ,040 0,035 kwh/m2.d20 0,030 0,025 0,020 Spotreba tepla na vyk. Plochu /dennostupne 0,015 0,010 0,005 0, roky graf.5.2 Spotreba tepla na vykurovaciu plochu a D20. 19

20 Pri porovnávaní grafu 5.1 a 5.2 zistime odchýlky, ktoré boli spôsobené vplyvom klimatických podmienok zahrnuté v D20. Merná spotreba tepla na TÚV nemala jednoznačný klesajúci charakter ako spotreba tepla na vykurovanie. Znázornené v grafe [kwh/m3] Merná spotreba tepla na TÚV [kwh/m3] roky graf 5.3 Merná spotreba tepla na TÚV Na daný priebeh mala vplyv aj spotreba vody na TÚV. Spotreba vody mala kolísavý priebeh za dané obdobie ako to vidno na nasledujúcom grafe. 20

21 3 500, , ,00 m ,00 Zámočnícka 1a ,00 Zámočnícka 1 Zámočnícka ,00 500,00 0, roky graf 5.4 Spotreba vody na TÚV Následne sme spotrebu vody na ohrev podelili odhadovaným počtom ľudí bývajúcich v bytovom objekte (250os.) a získali sme nové hodnoty, ktoré sú zobrazené v nasledujúcom grafe [m3/os] Spotreba vody na TÚV na osobu roky graf 5.5 Spotreba vody na osobu 21

22 6 Náklady na energie v bytovom objekte Celkové náklady na energie v bytovom objekte ktoré som získaval sú znázornené v tab.6.1.rozdelené do rôznych druhov energie a ich nákladov. Sú tam náklady na vykurovanie, za teplo na TÚV, náklady na vodu (TÚV), náklady za SV, náklady za elektrickú energiu a suma týchto všetkých nákladov. Tab.6.1 Náklady na energie 2004 Náklady na vykurovanie ( ) Náklady na teplo TÚV ( ) Náklady na vodu TÚV ( ) Náklady na teplo a vodu TÚV ( ) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,57 Náklady SV [ ] 5 862, , , , , , ,71 Náklady elektriny [ ] 2 057, , , , , , ,87 Σ Nákladov [ ] , , , , , , ,11 Spracované údaje v tabuľke môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvá skupina je obdobie pred zateplením tj. do roku Druhá skupina je obdobie po zatepľovacích prácach od roku V porovnaní nákladov v obdobiach pred a po zateplení môžeme povedať, že náklady v bytovom objekte klesli po zateplení bytovky a výmene okien. V období pred zateplením boli najvyššie náklady v roku 2006, kde dosahovali hodnotu ,33 na druhej strane po zateplení sme dosiahli najnižšie náklady v roku 2009 v celkovej hodnote ,72. Je to o 8013,61 nižšie ako v roku V tab. 6.2 sú znázornené ceny za teplo v [ /kwh], spotreba tepla na vykurovanie [kwh], náklady na teplo [ ], teplo na ohrev TÚV [kwh], náklady na ohrev [ ] a cena za teplo v [ /kwh]. Nárast cien za teplo bol z pôvodných 0,0548[ /kwh] v roku 2004 až na 0,0778 [ /kwh] (resp. 0,072 [ /kwh] ) v poslednom zúčtovacom roku

23 Tab.6.2 Spotreba tepla, náklady na teplo a náklady na jednotku tepla pri vykurovaní a prípravy TÚV. Spotreba tepla na vykurovanie [MWh] Náklady na vykurovanie ( ) teplo na vykurovanie [ /kwh] Spotreba tepla na TÚV [MWh] Náklady na teplo TÚV ( ) TÚV[ /kwh] , , , , , , , , , , , , , ,96 0,0548 0,0588 0,0700 0, , , , ,254 0,0805 0,0861 0, , , , , , , , , , ,02 0,0548 0,0586 0,0698 0,0701 0,0794 0,0769 0,0720 Pre prehľadnosť pripájam aj tabuľku s percentuálnymi zložkami nákladov na energie v bytovom objekte. (tab.6.3). Kde 100% predstavuje všetky náklady na energie v bytovke (na vykurovanie, TÚV, náklady na SV, náklady na elektrickú energiu ) Tab. 6.3 Náklady na energie v percentách Náklady na vykurovanie ( ) Náklady na teplo a vodu TÚV ( ) Náklady SV [ ] Spotreba elektriny [ ] Σ Nákladov [ ] ,59% 49,84% 49,23% 42,97% 40,47% 41,25% 41,71% 35,01% 35,41% 37,54% 40,43% 41,93% 40,93% 39,69% 10,66% 11,66% 9,40% 13,57% 14,25% 14,76% 15,48% 3,74% 3,09% 3,83% 3,03% 3,34% 3,06% 3,12% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% 23

24 Pre grafické znázornenie nákladov na energie v a v % som použil nasledovné grafy Náklady na elektrinu Náklady SV Náklady na teplo a vodu TÚV Náklady na vykurovanie roky graf.6.3 Náklady na enegie v bytovom objekte. graf 6.4 Pomerné náklady na energie v bytovom objekte. 24

25 Zoberme si náklady na vykurovanie počas sledovaného obdobia, tieto náklady pred zateplením boli 31816,45 (rok 2006) a po zateplení dosiahli minimum 24030,96 (rok 2010). Porovnaním týchto maximálnych a minimálnych nákladov a vykurovania dostaneme rozdiel 7785,49 ušetrených peňazí. Ak by sme to podelili počtom bytov v objekte dostaneme priemerné náklady, ktoré ušetrila jedná domácnosť vďaka zatepleniu. Na jednu domácnosť to vychádza 121,648. V grafe 6.5 sú uvedené ceny tepla v jednotlivých rokoch. graf.6.5 ceny tepla 0,10 0,09 0,08 /kwh 0,07 0,06 0,05 teplo na vykurovanie [ /kwh] 0,04 0,03 0,02 0,01 0, roky Ľudom sa podarilo ušetriť značné množstvo peňazí na vykurovanie, aj keď cena stále rástla ako to je vidno v tab. 6.2 ( graf 6.5). Kde cena stúpla o 0,0229 /kwh. Značný vplyv na ušetrené náklady malo zateplenie a výmena starých okien za nové. V percentuálnom zobrazení ako to vidíme na grafe 6.4 nám v prvom roku náklady na vykurovanie zaberali 50,59 % podielu na celkových nákladoch. Po zateplení v roku 2008 bol podiel nákladov na vykurovanie 40,47% z celkových nákladov. Porovnanie ďalšej zložky nákladov - Náklady na teplo a vodu TÚV(ďalej už len TÚV). 25

26 Náklady na TÚV sa skladajú z dvoch častí a to nákladov na ohrev vody a nákladov na vodu. Ako sme spomínali v kapitole 3 spotreba teplej a studenej vody na prípravu TÚV bola v sledovanom období skoro konštantná. Náklady na teplo v danom období mali rastúci charakter číže sa môžeme domnievať, že náklady na ohrev rovnakého množstva vody museli rásť pri zvyšovaní cien za teplo. Z toho vyplýva, že celkové náklady za ohrev a vodu na TÚV rástli. Nárast cien nebol až taký veľký napr. z roku 2004 na rok 2010 bol nárast nákladov 3623,34 ak to rozrátame na bytovky nachádzajúce sa v objekte dostaneme cenu 56. Ďalšou položkou sú náklady na SV(studená voda) aj tieto náklady rástli. Na porovnanie v roku 2004 sme zaplatili za 1m3 vody 1,48 naproti tomu v poslednom roku to bolo 2,19 za 1m3 vody. To sa odrazilo na zvýšení nákladov o 3054,4. Ceny za vodu sú znázornené v grafe 6.6 Graf 6.6 ceny za vodu 2,5 2,0 /m3 1,5 1,0 cena za m3 0,5 0, roky Pri prepočte na počet bytov v obytnom objekte je to priemerné zvýšenie o 47,725 za celé obdobie. Ide iba o príklad zvýšenia nákladov na byt, v skutočnosti má každý byt samostatný merač spotreby vody. Na záver spomeniem, že náklady na elektrickú energiu mali klesajúci charakter o tejto téme bolo viac písané v kapitole 3 Spotreba elektriny. 26

27 7 Analýza nákladov na teplo v bytovom objekte Pre korektnú analýzu nákladov je vhodné uviesť investičné náklady na opravu bytovky. Ako bolo spomínané bytový objekt prešiel modernizáciou v rokoch (výmena schodiskových okien, zateplenie obvodového plášťa bytovky, výmena okien, balkónov v bytov) tab.7.1 Investičné náklady Náklady [ ] , , , , , , ,078 Zateplenie bytového objektu Výmena schodiskových okien cena 1 okna cena 1 balkona 1 byt (3x okna, 1 x balkón) Všetky byty v bytovke Celkové investičné náklady Ceny okien a balkónov sú len približné z dôvodu, že ľudia si okná vymieňali individuálne. Z tabuľky je vidno, že celkové investičné náklady na modernizáciu a opravu obytného objektu dosiahli cenu Ak som si vypočítal priemernú spotrebu tepla na vykurovanie pri priemerných D20. dostal som hodnoty znázornené v tab. 7.2 tab.7.2 Priemerná spot. tepla na vyk. pri priemerných D20 Priemerná spotreba tepla na vyk. Pri priemerných D20 (kwh) Ak som spravil rozdiel týchto hodnôt v tvare Qi-Q2010 (i= daný rok ). V roku 2010 bol bytový objekt zateplený takže môžeme ostatné roky porovnávať s rokom

28 tab. 7.3 Úspora tepla na vykurovanie Uspora tepla na vyk. Qi-Q Dostal som hodnoty, ktoré ukazujú úsporu v danom roku v porovnaní s rokom 2010, kedy už bola bytovka určitú dobu zateplená. Ak tieto hodnoty vynásobím cenou za 1kWh v danom roku dostaneme úspory v tvare financií. Ceny tepla na vykurovanie sú znázornené v kapitole 6 graf 6.5. tab.7.4 Úspora tepla na vykurovanie v Úspora tepla na vykurovanie v , , , , ,5-732,1 0,000 Spočítaním týchto úspor za obdobie dostaneme sumu Je to priemerná cena, ktorá sa mohla ušetriť ak by bol bytový objekt zateplený v roku Je to 1/5 z celkových investičných nákladov, ktorá by bola splatená za dané obdobie. V neposlednom rade mám spracované údaje spotreby tepla na ÚK v rokoch 2009 a 2010 pre bytovky na sídlisku. V tabuľke 7.1 sú zobrazené hodnoty spotreby tepla na ÚK za roky 2009, 2010 vybrané bytovky sú zateplené aj nezateplené. Podľa hodnôt vieme určiť aj bez bližšieho skúmania, ktoré objekty sú zaizolované. So zateplením : Strojnícka 1 až 4, Hutnícka 1 a 3 čiastočne zateplené boky bytovky, Zámočnícka 1 a 2. Ostatné bytovky sú bez zateplenia: Kováčska 1 až 4, Stolárska 1 až 3, Hutnícka 5 až 9,Hrnčiarská 1 a

29 Tab. 7.1 Spotreba tepla na ÚK 2009, 2010 Blok Názov ulice Kovačská 1 Kovačská 2 Kovačská 3 Kovačská 4 Strojnícka 1 Strojnícka 2 Strojnícka 3 Strojnícka 4 Strojnícka 5 Stolárska 3 Stolárska 1 Hutnícka 9 Hutnícka 7 Hutnícka 5 Hutnícka 3 Hutnícka 1 Hrnčiarská 2 Hrnčiarská 1 Zámočnícka 1 Zámočnícka 2 PRIEMERNÁ SPOTREBA ÚK 2009 [kwh/m2] ÚK 2010 [kwh/m2] 91,50 106,661 96,77 110, ,84 116,505 88,81 104,551 73,35 78,896 63,90 70,638 60,20 70,223 62,81 65,868 60,16 68,998 93,36 110,742 98,91 111,622 92,95 104,419 85,57 101,695 90,27 104,146 79,76 93,740 87,68 91,967 95,10 109, ,41 115,955 63,24 71,398 67,63 77,770 82,761 94,31635 V grafickom zobrazení pre tieto bytovky v dnom období je vidno rozdiely medzi zateplenými a nezateplenými bytovkami. Rozdiely dosahujú skoro 50%. graf

30 Zámočnícka 2 Zámočnícka 1 Hrnčiarská 1 Hrnčiarská 2 Hutnícka 1 Hutnícka 3 Hutnícka 5 Hutnícka 7 Hutnícka 9 Stolárska 1 Stolárska 3 ÚK 2010 Strojnícka 5 ÚK 2009 Strojnícka 4 Strojnícka 3 Strojnícka 2 Strojnícka 1 Kovačská 4 Kovačská 3 Kovačská 2 Kovačská 1 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 120,00 140,00 kwh/m2 graf.7.2 Spotreba tepla na ÚK v bytovkách Bytovka, ktorú analyzujem má spotrebu tepla v poslednom meracom období tj. rok 2010 spotrebu tepla na ÚK pre celu bytovku (Zámočnícka 1 a 2 ) 149,168 kwh/m2. Nemôžeme nespomenúť, že tieto hodnoty sú vzhľadom na D20 v roku 2010! Na porovnanie tá istá bytovka s rovnakou orientáciou, ktorá sa nachádza iba 60 metrov východne od objektu, ktorý popisujem a analyzujem mala v roku 2010 spotrebu tepla na ÚK 225,828 kwh/m2 (Hrnčiarska 1 a 2). Rozdiel spotreby medzi týmito dvoma bytovkami za dané obdobie je 76,66 kwh/m2, pri rovnakej vykurovacej ploche 4142,98 m2. Bytovka so zateplením ušetrila ,8468 kwh. Pri cene za 1kWh v roku 2010 čo bolo 0,0778 /kwh je úspora za rok Pri predpoklade, že bytovka za jeden rok pri daných dennostupňoch ušetrila spomínanú hodnotu môžeme odhadnúť návratnosť investičných nákladov do 10 rokov. 30

31 8 Možnosti zníženia nákladov na energie v bytovom objekte Možnosť zníženia nákladov na vykurovanie vidím v individuálnom sa správaní ľudí v bytovke. Bytovka je hydraulicky vyregulovaná v bytoch sú umiestnené regulačné ventily. Taktiež prešla modernizáciou a zateplením obvodových stien, výmenou starých okien za nové plastové. Je len na obyvateľoch ako budú hospodáriť s teplom na vykurovanie, čo sa odrazí na ich nákladov. Z tohto hľadiska vnímam možnosti na zníženie nákladov za vyčerpané. Ďalším spôsobom ako znížiť náklady v bytovke pri výrobe teplej vody. Výmenou rozvodov za novšie zaizolované rozvody. Tento prípad by bol najvhodnejší s najvyššou účinnosťou ak by takto spravili všetky bytovky. Druhou možnosťou je výmena štvor potrubného systému za dvoj rúrkový. Kde by každá bytovka mala svoj vlastný KOST (kompaktná odberová stanica tepla). Tento spôsob je finančne náročný. Ak by sme zobrali do úvahy obnoviteľné zdroje energie, tak do úvahy môžeme brať solárne kolektory na ohrev teplej vody, ale iba ako pomocný zdroj tepla ku klasickému zdroju tepla. Takáto alternatíva je aj spomenutá v energetickom certifikáte ktorý bol vypracovaný pre mnou vybranú bytovku po zatepľovacích prácach. Kópia energetického certifikátu je priložená v prílohe. 31

32 9. Záver V práci som spracoval spotrebu a náklady na energie v bytovke za určité obdobie Následnou analýzou nákladov na energie som chcel poukázať na návratnosť investičných nákladov, ktoré sa vynaložili na opravu a modernizáciu bytovky na prelome rokov Návratnosť investičných nákladov som sa snažil vyjadriť dvoma spôsobmi: prvým spôsobom vyjadrenie pomocou priemernej spotreby tepla na vykurovanie pri priemerných D20 (dennostupne obsahuje vplyv dĺžky vykurovaného obdobie a priemernej vonkajšej teploty počas vykurovacieho obdobia). Ak by bol daný bytový objekt zateplený už v roku 2004 tak za sledované obdobie by sa vrátila 1/5 z investičných nákladov. Druhým spôsobom: porovnanie mojej vybranej bytovky (zateplená) s bytovkou nachádzajúcou sa v susedstve rovnakou orientáciou na svetové strany(nezateplená) spotreby tepla na ÚK v roku 2010 (najvyššie D20 ). Som získal ušetrenú hodnotu 76,66 kwh/m2.vynásobením vykurovacej plochy (4142,98m2 ) a cenou za teplo na vykurovanie v danom roku (0,0778 /kwh). Dosiahol ušetrené financie za jeden rok ( ). Následným porovnaním s celkovými investičnými nákladmi som zistil návratnosť do 10 rokov. Zistenú návratnosť vzhľadom na umiestnenie bytovky (Sp. Nová Ves) a z toho vyplývajúce klimatické podmienky považujem za reálnu. V Bakalárskej práci som tie hodnotil spotrebu tepla na vykurovanie a na ohrev vody, spotrebu elektriny, spotrebu množstva vody. Sledoval zmenu spotreby energii a nákladov v bytovom objekte vplyvom zateplenia a modernizácie bytového objektu. Spotreba tepla na vykurovanie pred zateplením bola (v roku 2005) kWh a v poslednom meranom roku (2010) bola spotreba tepla na vykurovanie kWh. V percentuálnom zhodnotení to je zníženie o 39,12%. Celkové náklady na energie v bytovke a ich percentuálne zobrazenie je v kapitole číslo 6 (tab. 6.2, 6.3, graf 6.4, 6.5) 32

33 10. Bibliografia 1 - Bytové družstvo Spišská Nová Ves, Kamenárska Emkobel, a.s., Rázusová 1846, Spišská Nová Ves J. Vlách a kol. Zasobovaní teplem a teplarenství 5 - J. Klíma Opimalizace v energetických soustavách 33