SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŢINIERSTVA

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŢINIERSTVA HODNOTENIE ZÁHRADNO-ARCHITEKTONICKÉHO RIEŠENIA CENTRÁLNEJ MESTSKEJ ZÓNY V MESTE SPIŠSKÁ NOVÁ VES 2010 Dáša FRANKOVIČOVÁ

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŢINIERSTVA HODNOTENIE ZÁHRADNO-ARCHITEKTONICKÉHO RIEŠENIA CENTRÁLNEJ MESTSKEJ ZÓNY V MESTE SPIŠSKÁ NOVÁ VES BAKALÁRSKA PRÁCA Študijný program: Pracovisko (katedra/ústav): Vedúci diplomovej práce: Záhradná a krajinná architektúra Katedra záhradnej a krajinnej architektúry Ing. Denisa Halajová, PhD. Nitra 2010 Dáša FRANKOVIČOVÁ

3 Čestné vyhlásenie Podpísaná Dáša Frankovičová vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému Hodnotenie záhradno-architektonického riešenia centrálnej mestskej zóny v meste Spišská Nová Ves vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 20. mája 2010 Dáša Frankovičová

4 Poďakovanie Touto cestou by som sa chcela poďakovať za trpezlivosť a rady Ing. Denise Halajovej, Phd.. A všetkým, ktorí ochotne a trpezlivo pomáhali pri terénnom prieskume.

5 Abstrakt Úlohou práce je zhodnotenie súčasného stavu centrálnych mestských zón na príklade centrálnej mestskej zóny v meste Spišská Nová Ves. Prvá časť práce sa zaoberá pojmom centrálna mestská zóna, jej vznikom a postupným vývojom, vlastnosťami a funkciami. Na príkladoch centrálnych mestských zón zo Slovenska a zahraničia je moţné vidieť inovatívne metódy ich obnovy. V ďalšej časti práca opisuje metódy hodnotenia centrálnej mestskej zóny v Spišskej Novej Vsi. Posledná časť je venovaná samotným analýzam a to analýze širších vzťahov, súčasného stavu, vegetačnej štruktúry a funkčno-priestorovej analýze. Výstupy z uvedených analýz sú spracované vo výkresovej a tabuľkovej forme. Kľúčové slová: centrálna mestská zóna, mestská zeleň, pešia zóna, genius loci Abstract The aim of this bachelor thesis is the evaluation of the present state of central town zone, on the example of the central town zone in Spišská Nová Ves. The first part deals with the term central town zone, with its origin, gradual development, with its features and functions. On the examples of the central town zones from Slovakia and from the abroad, there can be seen the innovative methods of their renovation. In the next part of this thesis there are described the methods of evaluation of the central town zone in Spišská Nová Ves. The last part deals with the analysis of the broader relations, the present state, the vegetation structure and with the functional-dimensional analysis. The results of this analysis are elaborated in the form of the drawing and of the table. Key words : central town zone, urban vegetation, pedestrian zone, genius loci

6 Obsah 1. Úvod Prehľad súčasného stavu riešenej problematiky Vymedzenie základných pojmov - sídlo, mesto, centrum mesta, verejný priestor, pešia zóna Vznik a vývoj miest a ich centier Typy centrálnych mestských zón Princípy tvorby centrálnych mestských zón Urbanistické doplnky Zeleň v sídle Centrálne mestské zóny Príklady zrekonštruovaných centrálnych mestských zón na Slovensku Nové zámky Levoča Humenné Martin Liptovský Mikuláš Centrálne mestské zóny vo svete Bristol Manchester Stuttgart Mníchov Cieľ práce Materiál a metodika práce Postup a podklady na vypracovanie práce Rámcový metodický postup História mesta Spišská Nová Ves Vznik centrálnej mestskej zóny, jej významné objekty Základné identifikačné údaje Vymedzenie záujmového územia Základná charakteristika prírodného prostredia záujmového územia Lokalizácia... 42

7 4.7.2 Geomorfologické pomery Pôdne pomery Vodné pomery Klimatické pomery Potenciálnaprirodzrná vegetácia Metodika inventarizácie Inventarizácia a sadovnícke hodnotenie drevín Inventarizácia krov Výsledky práce Analýza širších vzťahov Súčasný stav Funkčno-priestorová analýza Kompozičná analýza Analýza vegetačnej štruktúry Sadovnícka hodnota Zdravotný stav drevín Diskusia Záver Zoznam pouţitej literatúry Prílohy Textové prílohy Tabuľkové prílohy... 70

8 1. Úvod Potreba ľudí pomáhať si navzájom a byť spolu ich prinútila vytvárať spoločne obývané miesta, prvé osady a mestá. Spôsob ich vzniku sa líši v závislosti od podmienok prostredia. Mestá sa vytvárajú na obchodných cestách, ich kriţovatkách, v oblastiach bohatých na nerasty a na miestach s bohatou a úrodnou pôdou. Všetky tieto podmienky dávajú mestám ich jedinečný charakter, ktorý sa prejavuje v usporiadaní mesta a v jeho celkovom obraze. Centrá miest sú väčšinou ich najstaršími časťami, sú miestom ich vzniku. Keďţe sú najstaršie a väčšinou na strategickom mieste, sú poznačené všetkými ďalšími dobami a často nesú všetky ich znaky. Do vnútra stredovekých miest bola prinesená zeleň, pretoţe to bola potreba ľudí. Postupne sa menilo chápanie historického jadra, menila sa jeho funkcia. V súčasnosti sa historické centrá stávajú turistickou atrakciou, je však nevyhnutné aby v prvom rade slúţili obyvateľom mesta, aby to boli miesta vyhľadávané, aby sa tu napĺňala stretávacia, informačná, obchodná funkcia. Centrum mesta Spišská Nová Ves spĺňa všetky predpoklady na to, aby tu takéto centrum bolo vytvorené. Preto je nevyhnutné poznať spôsob jeho vzniku ale aj premeny, ktorými prešlo a skúmať moţnosti, ktorými by sa vývoj mohol uberať. 7

9 2. Prehľad súčasného stavu riešenej problematiky 2.1 Vymedzenie základných pojmov - sídlo, mesto, centrum mesta, verejný priestor, pešia zóna Pre potreby analýz plôch a funkcií zelene je potrebné poznať obsah pojmov sídlo, sídlo a jeho štruktúra. Sídlo je priestorový systém koncentrácie aktivít sídlenia (bývanie, výroba, zotavovanie, komunikácia, technická infraštruktúra) a ich priestorových prejavov (budovy, komunikácie, zariadenia technickej infraštruktúry). Podľa veľkosti a funkcie sídla, môţeme hovoriť o sídle vidieckom alebo mestskom. (Supuka, 2008) Mesto je veľmi zloţitý premenlivý útvar, preto sa nedá zachytiť naraz. Ak si ho chceme predstaviť ako celok, musíme poznať jeho jednotlivé časti, rozmanitosť jednotlivých prostredí. (Brath, 2001) Systém sídla je moţné charakterizovať najmä štruktúrou sídla, ktorá je tvorená: Fyzickými prvkami budovy, cesty, plochy a prvky zelene a pod. Väzbami vzťahmi a interakciami, vznikajúcich vzájomným pôsobením pri súčinnosti prvkov, v sídlach sú väzby charakterizované predovšetkým komunikačnými a informačnými činnosťami Procesmi reprezentujú dynamickú stránku štruktúry sídla. Zahŕňa v sebe procesy vzniku, rozvoja, vyuţívania, úpadku, zániku, náhrady funkčných a fyzických subsystémov. (Supuka, 2008) Verejný mestský priestor, je priestor po šírou oblohou, ktorý je prístupný verejnosti, je pre obyvateľov a návštevníkov čímsi príťaţlivý. Je to taký priestor, v ktorom môţe vznikať vzájomná komunikácia občanov ulice, námestia, verejné parky, nábreţia riek, korzá... (Jakušová, 2010) Za základné typy, alebo kategórie verejných priestorov mesta moţno povaţovať výrazné priebeţné dopravné ťahy bulváre, polyfunkčné mestské triedy, rozmanité druhy námestí, pešie zóny pešie trasy rôznych kategórií, parky, vstupné priestory do významných budov, pasáţe. (Brath, 2001) 8

10 Centrum mesta je spravidla najintenzívnejšie vyuţívanou časťou sídla s tvarovo a výrazovo rozmanitým prostredím, výrazne polyfunkčným charakterom s dominanciou obsluţných aktivít sprevádzaných funkciou bývania. Vzhľadom k tomu tu zeleň zohráva veľmi dôleţitú humanizačnú zbytňujúcu funkciu, aj keď je vzhľadom na intenzitu vyuţívania plôch často prítomná v značne redukovanom rozsahu a formách vysoko kultivovanej zelene. Štruktúra centra mesta je spravidla aj nositeľom koncentrovaných znakových systémov reprezentujúcich mesto ako celok. Jedným z obsahovo výrazných fenoménov znakovosti môţe byť práve zeleň a to tak svojou prítomnosťou v centre ako aj svojím stvárnením a historickou hodnotou. (Supuka, 2008) Pešia zóna je predovšetkým súbor peších ťahov a je definovaná ako priestor, kde sa odohráva intenzívny dynamický ţivot mesta vyvolaný určitým stupňom atraktivity prostredia. Atraktivita pešej zóny je prvou a hlavnou podmienkou jej existencie. (Brath, 2001) 2.2 Vznik a vývoj miest a ich centier Mesto vţdy plnilo tri základné funkcie a to zhromaţďovaciu, obchodnú a dopravnú. Mestá sa formovali pozdĺţ a na kriţovatkách ciest. Tu sa občania stretávali, vymieňali si informácie, vytvárali medzi sebou vzťahy. Konali sa tu trhy, korunovácie, slávnosti ale aj súdy a tresty. Prevládala tu pešia doprava a tak mohli ľudia počas jednej prechádzky obchodovať, chodiť, stretávať sa v jednom priestore naraz. (Gehl, 2000) Rozvoj miest prekonal niekoľko vývojových etáp. V období antického Grécka sa mestá rozrástli do väčších rozmerov s počtom obyvateľov pribliţne stotisíc a mali prevaţne peší charakter. V tomto období bolo pre pešiu zónu charakteristické ústredné námestie, do ktorého vchádzali hlavné komunikácie mesta. (Brath, 2001) Stredovek je v oblasti tvorby peších priestorov charakteristický tým, ţe sa uskutočnila segregácia ulíc pre chodcov, povozy a zvieratá a ulice boli vydláţdené. Typickou segregáciou boli arkády, ktoré oddeľovali chodcov od ostatnej prevádzky. Tam, kde sa arkády nevytvárali, segregácia sa uskutočňovala spôsobom úpravy dlaţby. Stredoveké pešie priestory sa vyznačovali aj tým, ţe mali výrazne polyfunkčný charakter, kde sa remeslo, predaj a bývanie integrovalo v tomto prostredí. (Brath, 2000) stredoveké námestie bolo uzatvorené zástavbou. (Brath 2001) 9

11 Ústredným námestím bolo typické mesto v renesancii, kde pešie ulice a námestia boli esteticky, výtvarne upravované a oţivované rozmanitými obchodnými, kultúrno-spolčenskými a inými zariadeniami. (Brath, 2001) Barok presadzuje výtvarné chápanie verejných priestorov, ale aj celého mesta. Zakladajú sa široké ulice a zvýrazňuje sa hlavná komunikačná osnova. Objavujú sa stromoradia a reprezentatívne úpravy pri významných budovách. Priestory mesta sú s krajinou prepojené systémom priehľadov. (Brath, 2001) Veľkorysé komunikačné systémy a nové typy verejných priestranstiev sa zakladajú v klasicizme. Vysoké nároky sa kladú na výtvarné, funkčné a prevádzkové riešenia. Osvetlenie a stromoradie oddeľuje chodník od dopravnej komunikácie. Vznikajú promenády, centrálne námestia, doplnkové námestia a parkové priestranstvá, ktoré zabezpečujú rekreačnú a obytnú funkciu, objavujú sa športoviská a detské ihriská. Zeleň preniká do verejných priestranstiev, je stvárňovaná skupinami a sollitérmy s dôrazom na svetlo a tieň. (Brath, 2001) Rozvoj motorovej dopravy výrazne zasiahol do premeny mesta a jeho problematiky. (Brath, 2001) Podstatne sa zmenili predpoklady pre tradičné spôsoby vyuţívania verejných plôch. V doprave, obchodovaní a spojoch nastali rozsiahle zmeny, ktoré mali radikálny vplyv na ráz verejných mestských priestorov. Automobilová doprava nemohla prebiehať súčasne s funkciami stretávania sa a obchodovania. (Gehl, 2000) Kolízne situácie nútia odborníkov premýšľať o nových spôsoboch koncepcie dopravných systémov. (Brath, 2000) Rozvoj mestskej hromadnej dopravy mení vzhľad ulíc tým, ţe vytvára systém koľajníc, zastávok, prístreškov, informačných tabúľ. V súčasnej dobe sa postupne doprava zo zón vylučuje a zóny sa stávajú pešími. (Brath, 2001) 2.3 Typy centrálnych mestských zón Typy peších zón z hľadiska funkcie Pešie zóny s prevahou obsluţnej, kultúrnej, reprezentatívnej, spoločensko-zábavnej a historickej funkcie. Vţdy však ide o viacfunkčné útvary. (Brath, 2000) Typy peších zón z hľadiska segregácie dopravy Pešia ulica s komunikáciou iných druhov dopráv 10

12 2000) Pešia ulica časovo vyhradená pre motorovú dopravu Pešia trasa v jednom koridore s mestskou hromadnou dopravou Pešie zóny s výraznou segregáciou pešej a ostatnej dopravy Horizontálne segregované systémy peších zón Vertikálne segregované pešie zóny Kombinácie vertikálno-horizontálnych systémov peších zón (Brath, Typy peších zón z hľadiska tvarovania a vedenia peších trás Pešie zóny rozvinuté v jednom hlavnom smere Pešie zóny rozvinuté v rozmanitých smeroch Pešie zóny rozvinuté podľa špecifických poţiadaviek (Brath, 2000) 2.4 Princípy tvorby centrálnych mestských zón Problémom dnešných miest je, ţe si začínajú byť podobné, obchody, ulice, budovy sú jednotvárne, nášmu ţivotu začína vládnuť doprava, ľudia sa pohybujú len autom, akoby zabudli chodiť pešo. (Madden, 2003) Kvalita verejných priestorov sa stáva jednou z významných vlastností miest. Jedinečnosť zaloţenia kaţdého sídla, poloha v krajine a originalita jeho priestorovej štruktúry spolupôsobia na vytváranie jeho genia loci. (Kováč, 2010 ) Veľké poţiadavky sa kladú na kvalitu a estetický vzhľad verejných priestorov, ktoré by mali byť nehlučné, bezpečné, výtvarne príťaţlivé, s primeranou štruktúrou prírodných a umelých prvkov, s poţadovaným výtvarným a funkčným zameraním. Zahŕňajú aj potreby psychické, duchovné, teda nebiologické, o ktoré sa opiera moderná teória a filozofia v urbanizme a dizajne.(brath, 2001) Významnejšie mestské priestory vyţadujú umeleckú identifikáciu a vhodnú estetickú úpravu pre vytváranie medziľudských kontaktov. (Brath, 2001) Charakter úprav námestí by mal vychádzať nielen z potrieb námestia, ale aj z potrieb celého mesta. Pri riešení vnútorných vzťahov námestí treba vychádzať z veľkosti plochy námestia, funkčnej náplne, tvaru, výškovej členitosti a spôsobu obstavania. Významným prostriedkom na formovanie námestia sú umelecké diela, urbanistické doplnky (mobiliár) a prírodné prvky. (Brath, 2001) 11

13 Je dôleţité, aby bol verejný priestor navrhovaný v prvom rade pre ľudí, nie pre vizuálny efekt. Častým prípadom sú cesty, ktoré nikam nevedú, na námestiach je malý počet miest na sedenie, nedostatok priestoru na stretávanie. Na takýchto miestach chýba ţivot, sú to miesta bez ľudí, sú prázdne, nespĺňajú svoju funkciu. (Madden, 2003) Ţivotné prostredie moţno povaţovať za komfortné vtedy, keď sa v ňom uţívatelia cítia príjemne, dokáţu sa v ňom ľahko a intuitívne pohybovať. Pri tvorbe verejných priestranstiev je treba zohľadniť uţívateľov prostredia bezbariérovými riešeniami. (Rollová, 2010) Univerzálny dizajn je metóda, ktorá bola vypracovaná na Pratt Institute New York v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Je to dizajn, ktorý zohľadňuje obmedzené schopnosti jednotlivcov, ale aj zmeny v ţivote jednotlivca ako sú procesy dospievania a starnutia, ale aj náhle zmeny zdravotného stavu úrazy, ktoré môţu spôsobiť trvalé alebo dočasné poruchy mobility, zraku, sluchu a orientácie. Takto vytvorené prostredie má uľahčiť pohyb uţívateľom s rôznym postihnutím, seniorom, ale aj rodičom s kočíkom, tehotným, ľuďom s rozmernou batoţinou, alebo ťaţkým nákupom. Táto metóda sa označuje aj ako Design for All, Inclusive Design, Friendly Design. (Rollová, 2010) Podľa návrhu vyhlášky o vyuţití územia je Všeobecnou poţiadavkou na vyuţitie územia z hľadiska nárokov osôb so zníţenou schopnosťou pohybu a orientácie zabezpečenie bezbariérovej prístupnosti všetkých plôch a pozemkov súvisiacich s bývaním, vzdelávaním, zamestnaním, so zdravotníckou a sociálnou starostlivosťou, s trávením voľného času a ich vzájomným prepojením dopravnou infraštruktúrou. Dôleţité sú tieto poţiadavky: Bezbariérové prístupy a uţívanie ulíc, peších zón, parkov, námestí, alejí, priechodov, nadchodov, nástupíšť a pod. Čo najkratšie bezbariérové vzdialenosti na dosiahnutie cieľových bodov pešej trasy Vytváranie siete bezbariérových peších trás a bezbariérových trás mestskej hromadnej dopravy Správne navrhovanie a osadenie mestského mobiliáru Zabezpečenie bezpečnosti prostredia (Rollová, 2010) 12

14 Je dobré ak sa zoskupujú jednotlivé prvky ako lavičky, novinový stánok, autobusová zastávka...takto sa zabezpečí priestor na stretnutie, je tu väčšia pravdepodobnosť stretnutia ako keby boli tieto prvky osamote. (Madden, 2003) Vlastnosti dobrého verejného priestoru Dostupnosť verejný priestor je ľahko dostupný a viditeľný, nie je uzavretý, v blízkosti sa nachádzajú miesta na parkovanie, sú však prístupné aj verejnou dopravou Pohodlie a vzhľad znamená bepečie a čistotu, ale aj pohodlné sedenie a moţnosť výberu Aktivity sú príčiny a podnety na návštevu miest, ale zároveň na návrat do nich, rôzne aktivity robia miesto jedinečným a zvláštnym (Madden, 2003) Historické prostredie centrálnych mestských zón so sebou vytvára problémy pri zosúladení novej koncepcie verejného priestoru s historickou štruktúrou. Formovanie verejného priestoru v historickom prostredí sa musí zakladať na dôkladnej analýze prostredia a na kladení dôrazu na historické a estetické hľadiská. (Brath, 2001) V historických jadrách sa treba zamerať na riešenie týchto problémov: Zachovanie špecifickej a neopakovateľnej atmosféry fenoménu historického jadra Určenie hierarchie hodnôt a aktualizovať ich pre nové spoločenské potreby Pôsobenie kultúrno-spoločenskej hodnoty historickej architektúry Historická rezervácia musí mať ţivé verejné priestory, zohľadňujúce potreby obyvateľov. Vybavenosť treba zosúladiť so špecifikami historického prostredia. Je nevyhnutné zväčšiť plochy prírodných prvkov a zmodernizovať technickú infraštruktúru. (Brath, 2001) 13

15 2.4.1 Urbanistické doplnky Urbanistické doplnky sú významné výrazové prostriedky verejného priestoru. Originály, najmä ak sú dizajnérsky spracované, môţu vytvárať imidţ peších zón. (Kováč, 2010) Mesto by malo mať individuálny charakter a pútavé prvky. Kaţdý priestor a prvok (komponent) v meste svojou individualitou vyvaţuje a zjednocuje prostredie. Správne navrhnuté je také prostredie, ktoré harmonizuje v mierke, v pouţití materiálov, vo forme a v tvare. Prvky mestského priestoru je potrebné vzájomne usporiadať tak, aby pôsobili ako celok. (Brath, 2001) Riešenie povrchov je jedným z najvýznamnejších prvkov priestoru. Bohatosť alebo jednoduchosť riešenia a výber materiálu sú základnými charakteristikami výtvarnej koncepcie. Na výber typu povrchu má určujúci vplyv architektonický charakter priestoru fasády budov. V riešení povrchov sa prejavujú aj prevádzkové čiary rozhrania dynamiky pohybu, zvýraznenie vstupov, výtvarných diel, mobiliáru. (Kováč, 2010) Výtvarné diela sú často základnými bodmi výtvarnej koncepcie pešej zóny. Dobrými prvkami sú zachované historické artefakty, ktoré podporujú autentickosť prostredia. Je vhodné takéto body vyuţiť ako ústredný motív a nedopĺňať zbytočne prvkami, ktoré by pôsobili konkurenčne. Citlivo treba narábať aj s modernými abstraktnými prvkami v historickom prostredí, dochádza tu k silnej konfrontácii, je tu potrebné zváţiť vhodnosť takéhoto prvku. (Kováč, 2010) Voda v podobe fontán, fontánok a iných vodných prvkov je ţiadaná súčasť verejných priestorov. Voda ako symbol ţivota má moc oţivovať priestor, fontány sú zároveň výtvarnými dielami, v horúcich dňoch osvieţujúcim miestom. V našich podmienkach sú však v prevádzke len menšiu časť roka, preto je potrebné pri návrhu myslieť na spôsob zazimovania, pretoţe dodatočné kryty majú často nedôstojnú úroveň. (Kováč, 2010) Pri picích fontánkach netreba zabúdať na deti a ľudí odkázaných na pohyb na vozíkoch, alternujúce výšky sú súčasťou bezbariérového prístupu. (Kováč, 2010) Večerné osvetlenie 14

16 Večerným osvetlením sa dá zmeniť vnímanie priestoru jeho proporcie, atmosféra, farebnosť. Osvetlenie v dlaţbe, stĺpové svietidlá a nástenné svietidlá spolu s reklamnými prvkami vytvárajú večernú atmosféru mesta. Okrem výtvarného pôsobenia je, samozrejme, cieľom dosiahnuť aj bezpešnosť pohybu a prevádzky a moţnosť vizuálnej kontroly priestoru (kamerové systémy). (Kováč, 2010) Dobre navrhnutá a správne umiestnená lavička môţe byť stredom činností na chodníku. Mnohé lavičky chodci nepouţívajú, pretoţe sú chladné, tvrdé, zle umiestnené alebo nepohodlné. (Vyškovská, 2004) Umiestniť lavičku je vhodné tam, kde sú ľudia, kde čakajú na mestskú hromadnú dopravu, taxíky, pred obchody, kancelárske budovy. Mali by byť rozmiestnené v dohľade aktivít, ale mimo dosahu pohybu chodcov, min. 60 cm od chodníka, tak aby mali chodci dosť miesta, ale nie príliš ďaleko. Mali by byť umiestnené spolu s ďalšími prvkami občianskej vybavenosti autobusové zastávky, novinové stánky, kiosky. Nemali by stáť oproti sebe, pokiaľ nie sú súčasťou hier Mala by byť umoţnená moţnosť vybrať si posedenie na slnku a v tieni Lavičky pri handicapovaných by mali mať medzi sebou dosť priestoru na prechod a uloţenie napr. vozíčka, barly, mali by im umoţniť hovoriť s ľuďmi. (Vyškovská, 2004) Veľkú rolu pri výbere lavičky hrá pohodlie, na niektorých ľudia môţu stráviť aj celé popoludnie. Mali by byť pevné a hodiť sa do svojho prostredia a mať jednoduchú údrţbu. (Vyškovská, 2004) Prvky orientácie hrajú v mestskom prostredí dôleţitú úlohu potreba orientácie je základnou ľudskou potrebou, pocit nevedomia, neinformovanosti v ňom vyvoláva úzkosť. Prvky orientácie v mestskom prostredí nemusia byť len prvoplánové, ale môţu mať aj symbolickú formu. Historická forma mobiliáru napovedá o historickom prostredí, môţe niesť informáciu o znakoch danej doby, kým moderné prvky poukazujú na novovytvorený priestor. Uţívateľovi je tak symbolickou formou sprostredkovaná informácia o type teritória v ktorom sa nachádza. (Jaššo, 2010) 15

17 2.4.2 Zeleň v sídle Zeleň je súčasťou štruktúry sídla, Zeleň svojimi funkciami pôsobí ako spájajúci činiteľ medzi človekom vytvorenými štruktúrami a prírodnou krajinou, ale aj ako spájajúci činiteľ rôznych funkčných štruktúr v sídle. V stredovekom meste sa zeleň za hradbami nenachádzala, poprípade tu boli kláštorné záhrady s liečivými bylinami. Zeleň tu nebola nutná, pretoţe mesto bolo obklopené vinicami a lesmi. V súlade so spoločenským vývojom bola koncom 19. Storočia parkovou úpravou premenená veľká časť dovtedy nezelených námestí (napr. Hlavné námestie v Bratislave, Prešove). V 18. storočí vznikajú aj prvé verejné parky a promenády v mestách. Tento trend pokračoval celé 19. storočie a presiahol do 20. storočia. Vznikajú v súlade s poţiadavkou na zdravé bývanie v prírode satelitné, tzv. záhradné mestá (Londýn), z iných miest poznáme systém zelených radiál (Viedeň), prstencov alebo pásov zelene (Kolín nad Rýnom). (Hudeková, 2010) Zeleň zlepšuje mikroklímu, produkuje kyslík, zniţuje prašnosť a hluk, ďalšími funkciami sú ochrana biodiverzity a ekosystému, eliminácia negatívnych vplyvov zmeny klímy. Dá sa povedať, ţe zeleň v mestách má dobrý vplyv na: Zlepšenie mikroklímy v mestskom prostredí Zachovanie biodiverzity Ekologickú stabilitu Elimináciu ohrozenia mestského prostredia a biodiverzity v mestách ako je napr. zmena klímy či nestabilný hydrologický cyklus Zdravie obyvateľstva, rekreačné sluţby, psychologický stav (Hudeková, 2010) 2.5 Centrálne mestské zóny Obnova verejných priestorov môţe pre mesto znamenať aj ekonomický prínos. Revitalizované námestia a ulice, kde sa dá chodiť a nakupovať sú toho príkladom. Trhovisko Little Rock v Arkansase pomohla obnoviť ţivot v meste, podnietilo výstavbu nových bytov, zriadenie múzea. Upravené a dobre navrhované verejné priestory sú prínosom pre ţivotné prostredie aj tým, ţe: pomáhajú zniţovať potrebu pouţívať auto a byť na ňom závislý, 16

18 prispievajú k tomu, ţe ľudia začínajú chápať hodnotu prirodzeného prostredia, zvyšujú u nich pocit zodpovednosti za ţivotné prostredie a, dajú sa vyuţiť ako priestor pre kultúrne akcie, akési bezplatné fóra, kde je moţné stretávať sa s umením bez obmedzení. (Madden, 2003) Význam peších zón: Plnia významnú sociálno-psychologickú funkciu v ţivote obyvateľov Predstavujú pre obyvateľov mesta svojskú atmosféru Sú atraktívnou zloţkou občiansko-spoločenského ţivota Zúčastňujú sa na dokonalosti prevádzky urbánneho celku modifikovaného najatraktívnejšími objektmi, ktoré vytvárajú bezpečné, bezhlučné a esteticky príťaţlivé prostredie Potreba pešieho pohybu a potreba výtvarnej hodnoty urbánnych priestorov, ktoré sú vnímané z pozície chodca Formujú výraz mesta a sú základným predpokladom fungovania mestského organizmu (Brath, 2000 ) 2.6 Príklady zrekonštruovaných centrálnych mestských zón na Slovensku Nové zámky Koncept korza vychádza zo vzťahu k celkovému riešeniu mestskej zóny. Mestský mobiliár je sústredený v jednej línii je vzhľadom na symetrickú kresbu dlaţby umiestnený asymetricky. V mieste kríţenia dvoch ulíc dotvára priestor fontána z bieleho kovu. Efektné ja aj pouličné osvetlenie, líniu mobiliára dotvárajú agáty vysadené v kontajneroch. (URL2) 17

19 Obrázok 1: Korzo v Nových Zámkoch (Pavelka, 2010) Obrázok 2 Moderný vodný prvok na korze v Nových Zámkoch (Pavelka, 2010) 18

20 2.6.2 Levoča Rekonštrukcia Námestia Majstra Pavla zachováva autenticitu prostredia, rešpektuje pôvodnú urbanistickú štruktúru, zohľadňuje súčasné nároky. Priestor parku slúţi ako miesto oddychu, cieleného pohybu i kultúrno-spoločenských aktivít.( URL 2) Obrázok 3: Pohľad na Zrekonštruovanú plochu ( Humenné Vedenie mesta sa niekoľko rokov snaţilo vybudovať moderné centrálne námestie, so zónami oddychu a spoločenských aktivít. Dominantou pešej zóny je zvuková a svetelná vodná fontána. V severnej časti je vodná plocha pomenovaná Potok času, pri ktorej je busta M.R. Štefánika. Námestím je vedená pešia a cyklistická trasa. Pôvodnú vysokú zeleň dopĺňajú niţšie úpravy doplnené lavičkami. V budúcnosti sa plánuje aj rekonštrukcia ulíc nadväzujúcich na toto moderné námestie. (URL 1) 19

21 Obrázok 4: pohľad na pešiu zónu v Humennom ( Obrázok 5: Pešia zóna v Humennom (Ontkoc, 2006) 20

22 2.6.4 Martin V Martine sa začalo s premenou jadra v deväťdesiatych rokoch. Prvú etapu rekonštrukcie námestia dokončili v roku 1998, v rámci druhej fázy bola postavená aj moderná veţa Millénium. V trojposchodovej budove sa nachádza kaviareň a turistická informačná kancelária. Divadelné námestie tak získalo celkom novú podobu. Mnohí stavbu kritizujú, kvôli tomu, ţe jej musel ustúpiť park. Naopak sú aj ľudia, ktorým sa stavba páči a vyzdvihujú, ţe je to ideálne miesto na stretávanie. (Ţivot, 2007) Obrázok 6: Pohľad na vysvietené Divadelné námestie po rekonštrukcii 2. etapy Pešej zóny. ( 21

23 Obrázok 7: Pohľad na večerné Divadelné námestie juţným smerom ( Obrázok 8: Pohľad na Pešiu zónu z budovy Millenia severným smerom. ( 22

24 2.6.5 Liptovský Mikuláš Rozsiahly priestor v historickom jadre mesta je dotváraný myšlienkami zvláštnosťami a protirečením si mesta, atmosféra technických objavov sa 19. Storočia sa premieta do návrhu prvkov dizajnu predajného stánku, lavičky, zábrany, zábradlia. Hlavným motívom je fontána AUREL pocta tvorivému mysleniu. (Petránsky, 2008) Obrázok 9 : Detail fontány Aurela Stodolu ( Obrázok 10 : Vodný prvok v Liptovskom Mikuláši ( liptovsky_mikulas.jpg) 23

25 2.7 Centrálne mestské zóny vo svete Bristol Bristol je Anglo-Saské prístavné mesto na západe Anglicka, ktorého história siaha do roku Hral dôleţitú úlohu v námorných obchodných stykoch s Írskom, aj napriek tomu, ţe záplavy na rieke Avon spôsobovali problémy tu kotviacim lodiam. História a kultúra mesta Bristol má bohatú minulosť, mnohé stredoveké časti mesta sa zachovali v pôvodnom stave, aj keď sa objavujú nové, moderné prvky, ktoré spolu mestu dávajú jeho vlastný a jedinečný štýl. (URL 3) Obrázok 11: Vodný prvok prepája vnútro mesta s prístavom. (Frankovičová, 2009) 24

26 Obrázok 12 : Štylizované znázornenie lodných plachiet poukazuje na slávu a významnosť prístavného mesta v minulosti (Frankovičová, 2009) Manchester Manchester je mladé mesto, ktoré vzniklo počas priemyselnej revolúcie. Mesto hralo hlavnú rolu v v svetovom textilnom priemysle od 18 storočia. (URL 4) 15. júna 1996 vybuchla počas najväčšej nákupnej horúčky pred Dňom otcov bomba v centre mesta. Výbuch váţne poškodil centrum mesta mnoho budov a obchodov bolo zničených. Pribliţne m 2 obchodných priestorov a kancelárii bolo potrebné zrekonštruovať. (URL 5) Od začiatku rekonštrukcie bolo rozhodnuté, ţe nepôjde iba o obnovenie pôvodného centra, ale nešťastie bolo poňaté aj ako moţnosť na vytvorenie nového plánu a na prebudovanie srdca mesta. Stratégia premeny bola zaloţená na vytvorení miesta atraktívneho pre ľudí s moţnosťou bývania, nakupovania a zábavy. (URL 6) Podľa návrhu Marthy Schwarz bolo vytvorené námestie Exchange Square. O obľúbenosti tohto miesta svedčí mnoţstvo ľudí počas slnečných popoludní. Nachádzajú sa tu lavičky v tvare vagónov a vodný prvok, ktorý znázorňuje potok, ktorý kedysi tadeto tiekol. (URL 7) 25

27 Dve úrovne sú prepojené mnoţstvom rámp a schodov, ktoré sú zároveň nábytkom aj s informačnou funkciou. Zakrivené steny rámp vytvárajú presklené boxy, v ktorých sú vloţené artefakty priemyselnej revolúcie. (URL 8) Obrázok 13 : Lavičky v tvaroch vozíkov ( Obrázok 14 : Posedenie na Exchnge Square ( 26

28 Obrázok 15 : Lavička vozík ( Obrázok 16 : Exchance Square ( 27

29 2.7.3 Stuttgart Takmer 20% územia mesta Stuttgart je chránenou oblasťou. Grüne U je unikátnou atrakciou verejných parkov a oddychových zariadení, ktoré sa rozprestierajú na ploche 5,6 kilometrov štvorcových. Grüne U vedie od Schlossplatz a Rosestein Park cez centrum mesta do lesa na konci mesta. Väčšinu ciest tu tvoria ţelezničné dráhy, ktoré sú vedené ponad ozdobné mosty pre peších. (URL 9) V roku 1977 bolo pribliţne 400 metrov dolnej časti Köningstrasse kvôli národnej záhradníckej výstave pretvorených na pešiu zónu s fontánami, stromami, kioskami a hracími zariadeniami kanceláriou mestského architekta Behnischa. Odvtedy tvorí začiatok 1200 metrov dlhej obchodnej ulice. (URL 10) Obrázok 17: Fontána na Köningstrasse (Frankovičová, 2009) 28

30 Obrázok 18: Köningstrasse (Frankovičová, 2009) Mníchov Karlovo námestie pred Karlovou bránou v Mníchove, bolo zaloţené v roku 1791 po demolácii starých mestských hradieb. Námestie volajú aj Stachus, podľa hostinského, ktorý tu kedysi pracoval. (URL 11) Námestie s bránou tvorí vstup do historického centra mesta. Na námestí sa nachádza fontána, ktorá je v lete veľkou atrakciou. V zime sa maní na ľadovú korčuliarsku plochu.(url 12) Medzi Karlovým námestím Karlsplatz a Mariánskym námestím - Marienplatz, Neuhauser Strasse a Kaufinger Strasse sa nachádza strdoveké srdce mesta. Obe ulice sú hlavne nákupné ulice, na Neuerhauser Strasse sa nachádza niekoľko významných budov ako Radnica - Bürgersaal, Michaelskirche, budova múzea. (URL11) 29

31 Obrázok 19: Karlstor v Mníchove (Frankovičová, 2009) Obrázok 20: Ţivot na pešej zóne (Frankovičová, 2010) 30

32 Obrázok 21: Budova Radnice (Frankovičová, 2009) Obrázok 22: "Visiace záhrady" v nákupnom centre Funf Hoffe z historického centra je ľahký prístup do ďalších atrakcií mesta - Englischer Garten, Hof Garten, nákupné pasáţe Funf Hoffe. (Frankovičová, 2009) 31

33 3. Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce je na základe získaných informácií analyzovať centrálnu mestskú zónu v meste Spišská Nová Ves a zhodnotiť jej súčasný stav. Výsledkom práce sú závery a východiská, ktoré budú spracované v textovej a výkresovej podobe. Budú východiskovým podkladom pre neskorší návrh na pretvorenie územia. 32

34 4. Materiál a metodika práce 4.1 Postup a podklady na vypracovanie práce Na vypracovanie záverečnej práce boli pouţité nasledovné podklady: Mapové podklady - mapa mesta - katastrálna mapa mesta - digitálna forma - formát pdf z Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi - územný plán ochranného pásma pamiatkovej zóny Regulačný plán mesta Aktualizácia ekonomizácie údrţby verejnej zelene Archívne dokumenty Spišskej kniţnice Terénny prieskum a fotodokumentácia 4.2 Rámcový metodický postup Vyhľadanie a zozbieranie dostupných materiálov o meste Spišská Nová Ves na mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi a v Spišskej kniţnici Prekreslenie podkladov do digitálnej podoby v programe AutoCAD. Aktualizácia súčasného stavu územia Inventarizácia a sadovnícke hodnotenie drevín Vypracovávanie analýz vo výkresovej a textovej podobe v programoch AutoCAD, AdobePhotoshop, Microsoft Office 4.3 História mesta Spišská Nová Ves Región Spiša, jeho mestá, obce i osady, majú bohatú spoločensko-politickú, ekonomickú, kultúrnu, literárnu i náboţenskú históriu, na ktorú ho predurčovalo výhodné zemepisné poloţenie a obchodné spojenie severských krajín Európy s juţnými. O nadvládu nad nimi sa odjakţiva usilovali panovníci, šľachtické rody, miestni magnáti a zemepáni. Spiš bol vţdy územím nielen nevšedných krás, ale aj zdrojom 33

35 poľnohospodárskej prosperity, banského a drevárskeho podnikania, zaloţeného na bohatstve lesov a nerastných surovín. (Hleba, 1995) Z archeologických vykopávok je známe, ţe lokalitu súčasného mesta a okolia obývali pôvodne Slovania. (Hleba, 1995) Na neďalekom Čingove uţ v 8.a 9. Storočí vybudovali sídelný útvar, hradisko. (Pukluš, 1984) Spišská Nová Ves sa prvý krát v listinách spomína v roku 1928 pod menom Villa Nova, vznikla spojením starej slovanskej obce Iglov a novšej nemeckej obce, Novej Vsi. (Pukluš, 1984) V dokumentoch sa mesto spomína aj pod ďalšími názvami: Igloszasza, Iglohaza, Iglo, Newendorf, Neudorff, Nova civitas, Iglovia, Nowa Ves. (Hleba, 1995). V 12. Storočí boli na Spiš povolaní remeselníci z Nemecka a Francúzska. Najpočetnejšími prisťahovalcami boli Sasi, ktorých po tatárskom vpáde povolal v roku 1241 Bela IV.(Hleba, 1995) Obrázok 23: Poţiar v meste (archív kniţnice) Štefan V. v roku 1271 pridelil spišským Sasom privilégia, ktoré potvrdil a prispôsobil Karol Róbert v roku 1317, toto privilégium potvrdzovalo právo na samosprávu a pri súdení vlastné zvykové právo. Mesto malo od svojho vzniku veľký 34

36 chotár, ktorý z prevaţnej časti tvorili zalesnené vrchy bohaté na rudu, preto bolo pre mesto najvýznamnejšie právo kuť a ťaţiť rudy. Týmto sa Spišská Nová Ves stala významným banským mestom. V roku 1380 jej bolo udelené právo konať týţdenné trhy. (Pukluš, 1984) V roku 1412 kráľ Ţigmund dal mesto spolu s ďalšími 15 spišskými mestečkami do zálohy poľskému kráľovi Vladislavovi. (Pukluš, 1984) Spod právomoci poľských kráľov sa mestá dostali v roku 1772 a vtedy sa rozhodlo, ţe sa z nich vytvorí Provincia trinástich spišských miest, k nim boli v roku 1778 pripojené ďalšie tri a vznikla Provincia Trinástich spišských miest. Jej sídlom sa stala Spišská Nová Ves. (Hleba, 1995) Husitské vojská sa do Spišskej Novej Vsi dostali v máji roku Ján Jiskra z Brandýsa a kráľ Vladislav tu 1.septembra 1443 uzavreli prímerie. (Pukluš, 1984) Ţivot mesta bol narušovaný menšími a väčšími vojnami, v ktorých si obyvatelia museli brániť svoje práva napríklad právo skladu, právo na kutanie. Turecké vpády sa nevyhli ani Spišskej Novej Vsi. Mesto muselo vydrţiavať osobitné vojenské jednotky, ktoré pred Turkami stráţili juţné hranice chotára. (Pukluš, 1984) Počas stavovských povstaní bola Spišská Nová Ves v rokoch dvanásť krát vydrancovaná. (Pukluš, 1984) Od roku 1435 mali obyvatelia právo voľne dobývať striebro, meď, olovo a ţelezo a voľne nimi obchodovať. Vznikali bane a vedľa nich pece na tavenie rudy. (Pukluš, 1984) Vznik baní na meď, ţelezo a striebro, hút a hámrov malo za následok vznik dielne Majstra Konráda Gaala a jeho nástupcov. Dielňa vyrábala zvony a bronzové krstiteľnice pre Spiš a ostatné Uhorsko, dokonca pre český Vyšehrad. Najstarší známy cech bol kováčsky. Z ostatných remesiel boli významnejší farbiari, kolári, kotlári, koţušníci, tkáči. Baníctvo a hutníctvo sa rozmáha v 18. a 19.storočí. (Spaleková, 1992) Najstarším priemyselným podnikom bola mestská papiereň. Fungovala od 17. do konca 19. storočia. Významný bol závod na výrobu kameniny, ktorý sa preorientoval na výrobu tzv. laboratórnej keramiky, sortiment sa neskôr rozšíril na výrobky domácej spotreby. Rozvoj priemyslu urýchlilo vybudovanie ţelezničnej trate Košice Bohumín v roku Vznikla továreň na výrobu sadry, farbiareň, škrobáreň, tehelňa. (Spaleková, 1992) 35

37 Veľkú drámu zaţilo mesto 24. marca 1939, keď bolo bombardované maďarskými vojskami, zahynulo 13 ľudí. Počas vojny a v meste a okolí odohrali tuhé boje s fašistickými vojskami. (Spaleková, 1992) 4.4 Vznik centrálnej mestskej zóny, jej významné objekty Jedným z charakteristických znakov dnešného mesta je jeho dlhé a široké námestie vretenovitého tvaru. Vytvorilo sa postupne v priebehu konca 13 a v 14. storočí zástavbou okolia cesty vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Jeho rozmery sú pribliţne 800 x 150 m v širšom profile. Mesto sa obmedzilo iba obmedzilo iba na zástavbu po oboch stranách námestia a nerozširovalo sa do hĺbky a šírky.(kormošová, 2008) V stredoveku sa domy budovali pozdĺţ ciest, buď samostatne, alebo vo dvorcovom systéme, k nim sa postupne pričleňovali hospodárske stavby, v rámci ohradenej parcely. Radová zástavba ako ju poznáme dnes, vznikla aţ postupnou dostavbou. (Mitrík,) Obrázok 24: Pohľad na námestie (archív kniţnice) V oblasti námestia sa koncentrovala hutnícka a kováčska činnosť. Na námestí sa konali trhy, uzatvárali obchody a sústreďovala reprezentácia mesta. Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami: Levočskou, Roţňavskou, Vyšnou a Noţnou. (Kormošová, 2008) Obranný múr i brány (s výnimkou jednej Levočskej) odstránili začiatkom 19. storočia, kedy sa mesto začalo rozrastať aj do šírky. (Chalupecký, 1971) 36

38 Uprostred námestia stál pôvodne len farský kostol s farou a školou tieto pri poţiari zhoreli. Koncom 18. storočia postavili za kostolom terajšiu budovu radnice a evanjelický kostol. Z druhej strany kostola boli postavené menšie domy, ktoré tvorili takzvaný stredný riadok. Hoci rozloha mesta vzrástla, pôdorys námestia ostal viac menej nenarušený. (Chalupecký, 1971) Obrázok 25: Pohľad na námestie ešte so stredným riadkom (archív kniţnice) Najcennejšou historickou pamiatkou Spišskej Novej Vsi je rímsko-katolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený uprostred námestia, pochádza zo 14. storočia. Je zaklenutý kríţenou klenbou a počas svojej 600 ročnej existencie prešiel viacerými úpravami a zmenami. V roku 1886 bol znovu opravený v neogotickom štýle. Táto podoba mu ostala dodnes. Po opravách kostola sa dostala na rad aj veţa, ktorá bola dokončená v rokoch Výškou 87 m je najvyššou kostolnou veţou na Slovensku a dominantou mesta. (Chalupecký, 1971) 37

39 Obrázok 26: Radnica a kostol s pôvodnou kostolnou veţou (archív kniţnice) Obrázok 27: Prestavba kostolnej veţe (archív kniţnice) 38

40 Uprostred námestia medzi katolíckym a evanjelickým kostolom je postavená budova radnice v klasicistickom slohu. Bola postavená ako sídlo administrátora a správy Provincie šestnástich spišských miest. Budova je dodnes sídlom mestskej administratívy. (Chalupecký, 1971) Obrázok 28: Budova radnice (archív kniţnice) Po vydaní tolerančného patentu si postavili evanjelici kostol na námestí vedľa radnice. Má pôdorys kríţa a jeho fasáda je zdobená rastlinným a geometrickým ornamentom. (Chalupecký, 1971) 39

41 Obrázok 29: Pohľad na evanjelický kostol (archív kniţnice) Na severnej strane námestia, oproti rímsko-katolíckemu kostolu sa nachádza Provinčný dom. Je to široká budova s rokokovou sgrafitovou výzdobou, ktorej súčasťou je priechod do Levočskej ulice Levočská brána. Budovu postavili pravdepodobne v 15. storočí ako pôvodnú spišskonovoveskú radnicu. Pod kaţdým zo siedmych okien je iný rastlinný ornament. Na 6 kartušiach medzi oknami sú vyobrazené vlastnosti, ktoré by mal mať správny funkcionár mesta či provincie. Budova od roku 1954 slúţi ako Vlastivedné múzeum. (Chalupecký, 1971) Reduta budova bývalého mestského hotela, kaviarne a divadla stojí na konci námestia. Je to secesná budova so štyrmi nároţnými budovami a mohutným vstupným portálom so severnej strany, postavená v rokoch Strecha je ukončená labuťou sediacou na lýre, čo znamená, ţe v tejto časti sa nachádza divadlo. (Spaleková, 1992) 40

42 Obrázok 30: Reduta s pôvodnými parkovými úpravami (archív kniţnice) Zaujímavé a hodnotné sú aj fasády budov meštianskych domov. Vo väčšine ide o klasicistické a secesné priečelia, v podbrániach budov sa ešte zachovali barokové, renesančné a aj gotické prvky. (Chalupecký, 1971) významným objektom je dom na Zimnej ulici s arkádami a renesančnou loggiou vo dvore, kde dnes sídli Galéria umelcov Spiša. (Spaleková, 1992) Obrázok 31: Fasáda jedného z meštianskych domov (archív kniţnice) 41

43 4.5 Základné identifikačné údaje Kraj: Košický Okres: Spišská Nová Ves Mesto: Spišská Nová ves Ulice: Zimná, Letná, Radničné námestie 4.6 Vymedzenie záujmového územia Územie tvorí centrálnu časť mesta Spišská Nová Ves, je vymedzené ulicami Zimná a Letná, medzi ktorými sa rozprestiera zelená plocha Radničné námestie. Spolu vytvárajú vretenovitý útvar. V tejto časti sa nachádzajú historicky, kultúrne a spoločensky významné budovy (rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, evanjelický kostol, budova Reduty, budova cirkevného gymnázia, radnica, Provinčný dom, Galéria umelcov Spiša, Spišské múzeum). Pozdĺţ námestia vedú dve hlavné jednosmerné cesty, na Letnej ulici je vytvorené parkovisko. 4.7 Základná charakteristika prírodného prostredia záujmového územia Lokalizácia Spišská Nová Ves je sídlom okresu Spišská Nová Ves, nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenska. Geografické súradnice mesta: severnej geografickej šírky a východnej geografickej dĺţky. Mesto Spišská Nová ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, zo severu je obklopená výbeţkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským Rudohorím. Mestom preteká rieka Hornád a tesnej blízkosti sa nachádza Národný park Slovenský raj. 42

44 4.7.2 Geomorfologické pomery Podľa geomorfologického členenia Slovenska sa územie mesta Spišská Nová Ves zaraďuje do Fatransko-tatranskej oblasti, do celku Hornádskej kotliny, ktorá je súčasťou podcelku Hornádske Podolie. Reliéf Hornádska kotliny má pahorkatinový aţ nízkovrchovinový charakter. Nadmorská výška danej oblasti je 470 m.n.m. Na základe zaradenia do hierarchicky vyšších geomorfologických jednotiek sa oblasť zaraďuje do Fatransko-Tatranskej oblasti, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsústavy Karpaty a sústavy Alpsko- Himalájskej Pôdne pomery Územie patrí do centránokarpatského flyšového pásma, ktoré vzniklo z morských usadenín v paleogéne (pred mil. rokov), tvoria ho vrstvy ílovitých bridlíc, pieskovcov a zlepencov. Pôdny typ hnedá lesná pôda, paraendziny. Z pôdnych druhov tu prevládajú hlinité, ílovito-hlinité, hlboké, stredne hlboké pôdy, slabo kyslé aţ neutrálne pôdy Vodné pomery Cez vybrané územie preteká rieka Hornád, do neho sa vlieva potok Brúsnik. Oblasť spadá do povodia Hornádu a úmoria Čierneho mora. Hydrologický región- paleogén hornádskej časti a Popradskej kotliny Kvantitatívna charakteristika prietočnosti a hydrologická produktivita mierna aţ vysoká. Typ reţimu odtoku oblasť vrchovinovo níţinná Odtok daţďovo snehový Základné hydrologické charakteristiky: Akumulácia XII- II Vysoká vodnosť III- IV 43

45 Podruţné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy výrazné Klimatické pomery Na základe klimatickej charakteristiky patrí dotknuté územie do mierne teplej oblasti, okrsku mierne teplého, mierne vlhkého so studenou zimou dolinového typu. Vyznačuje sa veľkou inverziou teplôt. Priemerná ročná teplota je 5 ºC 7 ºC. Najchladnejším mesiacom je január, najteplejší mesiac je júl s priemernými 18 ºC 20,5 ºC. Priemerná teplota vzduchu v januári je -5,8 ºC. Priemerný ročný úhrn zráţok v tejto oblasti je 625 mm. Snehová pokrývka trvá od konca októbra do začiatku apríla Potenciálnaprirodzrná vegetácia Jelšové lesy na nivách Karpatské lesy dubovo-hrabové Zmiešané listnato-ihličnaté lesy v severných karpatských kotlinách Dubové a cerovo dubové lesy Bukovo a jedľovo-bukové lesy Bukové lesy na vápencových a dolomitových podloţiach Karpatské reliktné borovicové lesy Výskyt tisu červeného Javorové lesy v horských polohách Jedľové a jedľovo smrekové lesy Výskyt smrekovca opadavého 44

46 4.8 Metodika inventarizácie Na účel zaznamenania a analýzy drevinných vegetačných prvkov a získania základných údajov o ich stave sa poţila metodika inventarizácie a klasifikácie drevín podľa Machovca (1982) doplnená metodikou hodnotenia celkového zdravotného stavu, spôsobu poškodenia a ošetrenia podľa Juhásovej (1999) Inventarizácia bola realizovaná v mesiaci august Na vybranej lokalite sa zinventarizovali všetky stromy a kry, hodnotenia boli zaznamenané do tabuliek, výkresov Inventarizácia a sadovnícke hodnotenie drevín Zameranie polôh stromov Poloha stromov a krov bola určená pomocou laserového diaľkomeru z dvoch známych bodov na tretí neznámy. Stromom a krom bolo pridelené poradové číslo, zakresľované boli samostatne jednotlivé stromy, solitérne kry a skupiny krov. Určenie taxónu Určenie latinského rodového a druhového názvu, poprípade kultivar taxónu. V prípadoch, keď sa nedá určiť druhový názov, označí sa rodový názov prívlastkom sp (napr. Tilia sp.) Určenie základných dendrologických veličín Výška dreviny meraná výškomerom, udávaná v metroch Priemer koruny pôdorysný priemet koruny na povrch pôdy meraný pásmom a laserovým diaľkomerom, udávaný v metroch, s presnosťou na 1 m. Pri asymetrických korunách je výsledná hodnota počítaná ako aritmetický priemer dvoch na seba kolmých priemetov koruny Obvod kmeňa meraný pomocou pásma vo výške 130 cm od päty kmeňa stromu, s presnosťou na 1 cm. Ak sa kmeň rozvetvuje pod výškou 130 cm, je 45

47 obvod kmeňa meraný 10 cm pod rozvetvením. Ak je miesto rozvetvenia stromu priamo v päte kmeňa, odmerajú sa hodnoty jednotlivých kmeňov a v inventarizačnej tabuľke sa uvedie napr. dvojkmeň, trojkmeň. Sadovnícka hodnota drevín Je zhrnutie všetkých kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré nemoţno vyjadriť merateľnými hodnotami. Stáva s a kvalifikátorom určujúcim kvalitu drevín, podľa stupňa funkčnej a účelovej účinnosti ţivej časti ţivotného prostredia. Je hodnotou perspektívnosti jedinca z pohľadu záhradnej a krajinnej tvorby. Na hodnotenie sa poţíva bodovací systém podľa Machovca (1982), pozostávajúci z 5 bodov. 5 bodov 1. Kvalifikačná trieda (najhodnotnejšie dreviny) 4 body 2. Kvalifikačná trieda (veľmi hodnotné dreviny) 3 body 3. Kvalifikačná trieda (drevina priemernej hodnoty) 2 body 4 kvalifikačná trieda (dreviny podpriemernej hodnoty) 1 bod 5 kvalifikačná trieda (dreviny nevyhovujúce) Vek drevín Je podľa Machovca (1987) uvádzaný vo vekových kategóriách: 0-5, 5-10, 10-20, 20-30, 30-50, , 100 a viac rokov. Niekedy je potrebné doplniť údaje o vývojovom štádiu stromu (novovysadené jedince, doţívajúce jedince) a uviesť tieto údaje v poznámkach. 46

48 Zdravotný stav drevín Pre toto hodnotenie bola vyuţitá metodika podľa Juhásovej (1999), ktorá má nasledovné kategórie. Z - zdravé, bez príznakov poškodenia 2 Stupeň na hodnotených stromoch sa ojedinele vyskytujú pôvodcovia ochorenia 3 Stupeň výskyt mikroskopických a drevokazných húb má za následok čiastočné presychanie stromu, na kmeni sú dutiny malých rozmerov, stabilita je nenarušená 4 Stupeň v dôsledku infekcie hubami, alebo poškodenia ţivočíšnymi škodcami usychajú konáre v objeme 1/5 koruny, na kmeni sú stredne veľké dutiny spôsobené drevokaznými hubami, drevokazným hmyzom, mechanickým poškodením, klimatickými faktormi a pod. 5 Stupeň hubové choroby, ţivočíšny škodcovia alebo abiotické činitele spôsobili usychanie konárov v objeme ½, prevaha poškodenia hlavných a konkurenčných konárov, na kmeni výskyt rozmerných dutín, zníţená stabilita stromu v dôsledku rozkladu dreva drevokaznými hubami 6 Stupeň úplne suchý alebo usychajúci strom v rozsahu viac ako 2/3 objemu koruny. Rozsiahle hniloby kmeňa, stabilita výrazne narušená, strom sa odporúča na výrub Spôsob poškodenia 4 základné spôsoby poškodenia stromov mechanicky, škodcami, chorobami (hubové ochorenie, vírusy a pod.) a inými prvkami (fyziologické sucho, nedostatok prístupných ţivín, vysychanie spôsobené nepriaznivými podmienkami a pod.). Posudzovaným faktorom bola aj fyziologická reakcia dreviny na poškodenie, napr. hojenie rán, tvorba výmladkov, teda prejavy signalizujúce ďalšiu perspektívu dreviny. Pre hodnotenie drevín bola pouţitá metodika Juhásovej (1999), ktorá priraďuje jednotlivým činiteľom určitý číselný kód. 47

49 Spôsob ošetrenia Aj tu bola pouţitá metodika Juhásovej (1999), ktorá priraďuje jednotlivým činiteľom určité číslo. Spoločenská hodnota drevín základná Vypočítaná je na základe platnej Vyhlášky MŢP SR č. 24/2003 Z. z. o spoločenskom ohodnocovaní drevín. je udávaná v eurách ( ) a vypočíta sa určením hodnoty z tabuľky, pričom je potrebné vedieť, o akú drevinu ide (polovţdyzelené a vţdyzelené listnaté dreviny, ihličnaté dreviny a listnaté opadavé dreviny) a aký je obvod kmeňa danej dreviny. Ak má drevina obvod kmeňa menší ako 11 cm, berie sa do úvahy výška dreviny. Spoločenská hodnota upravená Táto hodnota sa vypočíta tak, ţe sa spoločenská hodnota základná vynásobí priráţkovým indexom podľa charakteristiky drevín Poznámka výsadba) Je to miesto pre autora inventarizácie na jeho vlastné poznámky (napr. mladá Inventarizácia krov Zameranie laserovým diaľkomerom, od dvoch pevných bodov na tretí neznámy a zakreslenie do mapového plánu, solitérny ker má označenie K1, K2, K3.., skupina krov má označenie SK1, SK2, SK3..., ţivý plot ZP1, ZP2, ZP3,... Určenie taxónu - Určenie latinského rodového a druhového názvu, poprípade kultivar taxónu. V prípadoch, keď sa nedá určiť druhový názov, označí sa rodový názov prívlastkom sp (napr. Lonicera sp.) 48