SLOVENSKÁ POĽNOHOPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA OBJEKT HISTORICKEJ ZELENE

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA OBJEKT HISTORICKEJ ZELENE Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Záhradná a krajinná architektúra Katedra záhradnej a krajinnej architektúry prof. Ing. Ľubica Feriancová, PhD. Nitra 2011 Branislav Klinčák

2 Čestné vyhlásenie Podpísaný Branislav Klinčák vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému Objekt historickej zelene vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných následkov ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 20. mája 2011 Branislav Klinčák 2

3 Poďakovanie Týmto by som sa chcel poďakovať vedúcemu mojej práce, prof. Ing. Ľubici Feriancovej, PhD., za vecné pripomienky a odbornú pomoc. Ďalej by som poďakoval pani starostke obce Nová Ves nad Žitavou za poskytnutie mapových podkladov. 3

4 Abstrakt Hlavným cieľom mojej práce je posúdiť kvalitu a zistiť počet drevín v historickom parku v Novej Vsi nad Žitavou pre potrebu zachovania tejto historickej pamiatky. Obsahom práce je aj popísanie súčasného stavu riešenej problematiky na Slovensku, popis záujmového územia a popis metodiky práce. Ďalej sú obsahom práce popis súčasného stavu parku, popis širších vzťahov a návrh na obnovu parku. Súčasťou práce je aj mapa inventarizácie drevín, širších vzťahov a mapa ideového návrhu. Cieľ práce bol splnený, nakoľko som zistil súčasný zdravotný stav drevín, ich sadovnícku hodnotu a tým som prispel k záchrane a obnove tejto historickej pamiatky. Zachovanie parku má veľký význam, pretože sa jedná o cennú historickú pamiatku. Abstract Main objective of my work is review of quality and quantity of trees and shrub in historical park in Nová Ves nad Žitavou for conservation of this historic monument. Content is description of current situation of historical parks in Slovakia, description of place of interest and methodology of work. Also the content of work is description of current situation at park in Nová ves Nad Žitavou, description of wider relations and proposal for the reconstruction. Also the content of work is a map of inventory of trees, map of wider relations and map of design solutions. Objective of my work was met, because I found the current health of trees, their landscaping value and I have contributed to the save and reconstruction of these historical monument. Conservation of these park is importance, because this park is historical monument with big value. 4

5 Obsah Úvod Literárny prehľad Historická zeleň na Slovensku Kategórie historickej zelene Lokalizácia historických parkov na Slovensku Ochrana, obnova a využívanie historických parkov na Slovensku Vybrané historické parky a záhrady na Slovensku Cieľ práce Materiál a metodika Charakteristika územia Inventarizácia drevín a porastov Výsledky Širšie vzťahy Súčasný stav parku, drevín a výruby Popis ideového návrhu Diskusia Záver Zoznam použitej literatúry...30 Prílohy

6 Úvod V súčasnosti nie je stav objektov historickej zelene na Slovensku ideálny. Prispelo k tomu najmä obdobie od prvej svetovej vojny až po rok 1990, kedy mnoho historických objektov zchátralo alebo neodbornou údržbou stratili svoju historickú hodnotu. Po roku 1990 mnoho parkov prešlo do súkromného vlastníctva, čo pomohlo k ich záchrane a obnove. Cieľom práce je kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotiť park v Novej Vsi nad Žitavou, navrhnúť spôsob obnovy a rekonštrukcie, keďže objekt nie je v súčasnosti v ideálnom stave. Zámerom je prinavrátiť parku aspoň čiastočne jeho historickú podobu, odstrániť náletové a nevhodné dreviny a zrekonštruovať zanedbané vodné plochy a chodníky. Obnovu parku považujem za veľmi dôležitú, pretože park patrí medzi celoslovensky architektonicky a biologicky významné. Danú tému som sa rozhodol spracovať preto, že park v Novej Vsi nad Žitavou je mi dobre známy, poznám aj jeho súčasný stav a preto by som chcel pomôcť k jeho obnove a rekonštrukcii. 6

7 1. Literárny prehľad 1.1 Historická zeleň na Slovensku Objekty historickej zelene na Slovensku, sú súčasťou kultúrneho bohatstva. Sú dôkazom vysokej odbornej zdatnosti v záhradníckej tvorbe a odzrkadľujú pestré a rôznorodé ekologické a krajinárske podmienky pri zachovaní špecifík regionality v tomto druhu architektonickej činnosti. Tvorcovia parkov a záhrad pri kaštieľoch, kúriách, kláštoroch a zámkoch na Slovensku mali odborné vedomosti na vysokej úrovni. S vysokou remeselníckou zručnosťou realizovali diela odborníkov záhradných architektov zo západnej Európy. Historické parky a záhrady sa hodnotia z hľadiska esteticko architektonického, historického, umelecko vedeckého, ale predovšetkým z hľadiska vlastnej záhradnej architektúry. Z biologického pohľadu sú to disciplíny ako botanika, dendrológia, fytocenológia a kvetinárstvo. Na údržbu a rekonštrukciu historickej zelene sa využívajú pestovateľsko - technologické disciplíny zamerané na pestovanie materiálov, ich zakladanie a údržbu, ďalej zamerané na inžinierske siete, prvky drobnej architektúry, prvky hygienických zariadení a vodných diel, ale predovšetkým na uplatnenie biologického materiálu. Za biologické materiály považujeme trávne porasty, bylinné úpravy, stromové a krovité výsadby, skupiny drevín a solitéry. Dôležitý je zdravotný stav objektov historickej zelene, a tak isto sú významné aj formy ochrany a odbornej údržby. Park je spojením prírodných, architektonických a umeleckých prvkov, v ktorom sa aplikuje a vyjadruje bohatstvo a rôznorodoť prírodných podmienok. Park ako kultúrny výtvor tvoria umelo koncipované a realizované spoločenstvá rastlín rôzneho pôvodu, charakteru, pestovateľských požiadaviek, ktoré sú jedinečné z hľadiska výtvarného a estetického prejavu a tvoria kultúrne spoločenstvá rastlín. Pojem historická zeleň môžeme definovať ako také parkové a záhradné objekty, ktoré majú určitú historickú, architektonickú, biologickú a krajinársku hodnotu. Objekty historickej zelene sú pre súčasnosť vzormi kvalitnej tvorby kultúrneho prírode blízkeho prostredia a odrážajú poučný a zaujímavý vývoj záhradnej tvorby na Slovensku. Záujmom ochrany kultúrnych pamiatok, medzi ktoré patria aj objekty historickej zelene, sú len diela slohovej čistoty, s viacmenej zachovaným porastom. Historické parky a záhrady zaraďujeme medzi biologické objekty, ktoré je nutné neustále usmerňovať vo vývoji kôli zachovaniu ich historického vzhľadu. Medzi chránené objekty patrí aj historická zeleň ktorá podlieha ochrane architektonických diel a zeleň ktorá vytvára prostredie historickým pamiatkam. Okrem týchto sa na Slovensku nachádzajú aj parky, ktoré neodbornou alebo takmer žiadnou údržbou stratili svoju hodnotu a postupne sa premenili na spoločenstvá kultúrnej vegetácie. Ako dôsledok tejto straty hodnoty sú chránené len ako prírodné areály podľa zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti je stav historickej zelene na Slovensku všeobecne neuspokojujúci. Mnohé parky v dôsledku neudržiavania zarástli cudzími náletovými drevinami a trávnaté porasty sa zmenili na 7

8 neudržiavané lúčne porasty. Tak sa z hodnotných parkov stali menej hodnotné biocentrá, pretože sa kultúrne parky premieňali na prírodné lesoparky. Medzi výnimky patria parky ktoré boli nepretržite využívané ako súčasť mestskej zelene, alebo boli systematicky udržiavané ich majiteľmi. Len nepatrné množstvo historických parkov a záhrad bolo rekonštruovaných ako chránené kultúrne pamiatky chránené parky. Po roku 1990 mnoho historických parkov zmenilo svojich majiteľov, čo je považované za pozitívnu zmenu. Noví vlastníci kaštieľov a ich príľahlých parkov v rámci opráv a rekonštrukcií stavebných objektov, venovali pozornosť aj týmto parkom, čím pomohli zachrániť mnohé objekty kultúrneho dedičstva vo forme cenných historických parkov a záhrad. (Tomaško, 2004) 1.2 Kategórie historickej zelene Slovenské historické parky a záhrady delíme na pravidelné, nepravidelné a zmiešané. Pravidelné, tiež nazývané ako francúzske záhrady, začali vznikať pri kláštoroch ako kláštorné záhrady na pestovanie liečivých a úžitkových bylín. Prvá záhrada tohto typu bola založená pri Červenom Kláštore. Neskôr sa zakladali záhrady, ktoré kombinovali pestovanie liečivých rastlín s ich okrasnou funkciou ako napríklad pri kaštieli v obci Jasov. Neskôr sa začali budovať renesančné záhrady, ktoré sa však v čistom slohu nezachovali a potom barokové záhrady a rozsiahle parky. Pre Slovensko je typické prenikanie slohov s určitým časovým oneskorením, napríklad v západnej Európe sa začali v 18. storočí uplatňovať prírodno-krajinárske parky, kým u nás sa v tom období realizovali barokové záhrady. Nepravidelné, nazývané tiež prírodno krajinárske alebo anglické parky, sú na Slovensku prevládajúce. V našich podmienkach dosahujú prírodno krajinárske parky rozlohu niekoľko desiatok hektárov, korešpondujú s charakterom okolitej prírody a tým sú prirodzene začlenené do krajiny. Na konci 19. storočia nastal rozmach introdukcie drevín, a tým sa do vegetačnej skladby drevín dostáva množstvo cudzokrajinných drevín. Zmiešané parkové úpravy sú výsledkom prestavieb parkov. Najčastejšie sa stretávame s pravidelne upraveným parterom v barokovom alebo klasicistickom slohu, a prírodno - krajinárska úprava okolitého parku.(tomaško, 2004) 1.3 Lokalizácia historických parkov na Slovensku Na Slovensku sú veľmi veľmi zaujímavé geografické a pôdno klimatické podmienky, ktoré podmieňujú rozdielnu distribúciu vody a slnečného žiarenia, čo sa prejavuje na formovaní a zastúpení vegetačných zón. Ľudská činnosť sa prejavila na zmenách a v zastúpení vegetácie v krajine, najmä v poľnohospodársky intenzívne využívaných regiónoch krajiny, došlo k výraznému odlesneniu a zmenám klimatických podmienok. Tento negatívny dopad antropogénnej činnosti mal za následok nové výsadby drevín, v extraviláne to boli prevažne aleje, sprievodná vegetácia 8

9 vodných tokov a nádrží a v intraviláne výsadba parkov pri kaštieľoch a sídlach šľachty. Lokalizácia historických parkov na Slovensku súvisí z poľnohospodárskou činnosťou, pretože majitelia pôd stavali v obciach južného Slovenska svoje sídla ako letné rezidencie, kde trávili letnú sezónu a organizovali tu poľnohospodárske práce. Poloha týchto sídel v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine bez väčších prirodzených vegetačných porastov, si vyžadovala estetickú úpravu okolia sídla, preto v ich okolí sa zakladali parky. Lokalizácia historických parkov na Slovensku teda súvisí so stavom lesnatosti krajiny a platí že, čím menej lesnej vegetácie tým je väčšie zastúpenie parkových objektov. V mestách sa parky zakladali pri palácoch šľachty, mali charakter reprezentatívnych okrasných záhrad a boli súčasťou urbanizovaného prostredia.(tomaško Hruník, 2001) 1.4 Ochrana, obnova a využívanie historických parkov na Slovensku Právna ochrana historickej zelene je v Slovenskej republike zabezpečená dvoma zákonmi: Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu Ani jeden zákon však nerieši ochranu historickej zelene ako samostatnej kategórie. Oba zákony riešia historickú zeleň ako integrálnu súčasť širokej škály kultúrneho a prírodného dedičstva, pre ktorú upravujú podmienky ochrany(semanová, 2007) Súčasný stav a úroveň parkových objektov je odrazom ich využívania širokou verejnosťou alebo len na súkromné účely a odvádza sa od toho jeho obnoviteľnosť a revitalizácia. Najcennejšia je kultúrna a vedecká hodnota objektu, ale nesmie sa zabúdať na ekonomiku. Obdobie vrcholného riešenia alebo výber kultúrnej vrstvy, ktoré objekt poznamenali sú určené architektúrou a umeleckou hodnotou celku i čiastkových komponentov. Všeobecne platí že návštevnosť a spôsob využívania objektov historickej zelene sú ovplyvnené ich polohou. Objekty v mestách, záujmových zónach miest, objekty ktoré sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky alebo inak významného objektu patria medzi najvyužívanejšie. V posledných rokoch sa uskutočnil prieskum objektov historickej zelene na Slovensku, a dospelo sa k zisteniu, že kedysi bolo udržovaných 416 parkových plôch s rozlohou nad 0,5 ha. V priebehu rokov došlo k zníženiu údržby tejto zelene a z uvádzaného počtu udržovaných objektov sa odborne udržuje už len 10% z týchto objektov. Počet objektov, ktorých záchrana je možná a žiadúca z historických, architektonických a vedeckých dôvodov, je len 35. Pri návrhoch na obnovu a pri postupných rekonštrukciách sa posudzuje cennosť objektu podľa kritérií, ktoré sú podľa poradia vedecká, historická, architektonická, biologická a krajinárska hodnota. Parky bývali v minulosti vždy súčasťou architektúry kaštieľa alebo zemianskej kúrie, preto je paradoxné že pri týchto chránených architektonických dielach zostali opustené a zdevastované parkové objekty. Devastáciou parkov sa ich architektonická čistota rozpadla, čím sa 9

10 znížila aj architektonická hodnota celku. Prvou požiadavkou, ktorú treba rešpektovať pri rekonštrukcii historických objektov, by mala byť architektúra parkového objektu a teda celkové pôdorysné riešenie, prvky drobnej architektúry a kompozičné hľadisko porastov. Niektoré objekty historickej zelene vynikajú v rôznorodosti použitého materiálu okrasných drevín a a dokumentujú využívanie okrasného materiálu a bohatú introdukciu. Príkladom je Arborétum Mlyňany, v súčasnosti najväčšia zbierka okrasných a introdukovaných drevín na Slovensku, ďalej sú to parky v Betliari, Topoľčiankach, Turčianskej Štiavničke, Medická záhrada v Bratislave a iné. Hodnota parkov v krajinárskom zmysle vyniká pri modelovaní obrazu krajiny, zvýšení jej estetickej hodnoty a udržiavaním biologickej rovnováhy. Krajinárska hodnota parkov tiež vyniká najmä v málo urbanizovanom prostredí, ako sú dediny, samoty, zámky a hrady, kde park vytvára biologické prostredie alebo ochranné pásmo, ako napríklad v obciach Smolenice, Halič, Semerovce, Kazimír a iné. Správne a vhodné využitie historickej zelene je hlavným problémom zachovania a rekonštrukcií týchto objektov. Najtypickejšia pre parkovú zeleň je rekreačná funkcia, možnosti však treba rozlišovať podľa toho ako sa diferencujú nároky na spôsob rekreácie alebo vyššie vedecké a celospoločenské záujmy. Významná je aj kultúrno - osvetová funkcia historickej zelene, za parky z touto funkciou môžeme na Slovensku považovať napríklad Jasovskú záhradu, niektoré bratislavské parky, park v Betliari, Hlohovci, Trebišove, Humennom, Hodkovciach na Spiši. Parkové objekty v okolí kultúrnych pamiatok, ktoré sú spojené s pôsobením známych a významných osobností sú takisto veľmi cenené, ako napríklad park v Dolnej Krupej, Želiezovciach a iné. Veľkú vedeckú hodnotu majú vynikajúce dendrologické objekty, ktoré slúžia ako zásobárne cenného biologického materiálu, plnia funkciu zásobných záhrad pre pestovateľov okrasných drevín, alebo sa v nich vykonáva experimentálna a výchovná práca. V Tesárskych Mlyňanoch, Topoľčiankach, a v Turčianskej Štiavničke vznikli z týchto dendrologických objektov arboréta a v Banskej Štiavnici vznikla botanická záhrada. Celkové ideové zameranie parku a farebná a tvarová sugestívnosť kompozície biologického materiálu by sa pri rekonštrukcii nemali porušovať, taktiež je vhodné založiť pri podobných objektoch okrasné škôlky alebo špecializovanú firmu na realizáciu parkových rekonštrukcií. Súčasné využívanie objektov historickej zelene je rozdielne a často nezodpovedá ich historickej hodnote a funkcii v krajine. Keďže sú historické parky hotové objekty a formovali sa po mnohé desaťročia, predovšetkým vďaka tomu plnia funkcie ako rekreácia, oddych, osveta a výchova ako aj všetky ďalšie úlohy zelene v urbanizovanom prostredí. Vytváranie športových zariadení, stanových táborov a kempingov v týchto objektoch je diskutabilné až nevhodné. Rekonštrukcie parkov si vyžadujú zodpovedný prístup, dôležité je aj uvedomenie si ďalšieho spôsobu využitia, čo pri voľbe spôsobu renovácie často pôsobí ako rozhodujúci faktor. (Tomaško, 2004) Kategorizácia kultúrnych pamiatok sa rozdeľuje na základe valorizácie súčasného stavu objektu 10

11 podľa významu, na nasledovné skupiny(tomaško Supuka, 2003): A 1 Architektonicky a biologicky mimoriadne významné, sem patria napríklad Jasov, Betliar, Hodkovce, Grassalkovichova a hradné záhrady v Bratislave. A 2 architektonicky a biologicky významné celoslovensky, napríklad Bernolákovo, Dolná Krupá, Topoľčianky, Medická záhrada v Bratislave. A 3 architektonicky a biologicky významné regionálne, sem zaraďujeme napríklad Malacky, Veľké Leváre, Voderady, Gbeľany. Vidinná, Fričovce. B Významné historicky aj krajinársky nadpriemerne, Tomášikovo, Halič, Cífer, Necpaly, Kunerád a iné. C Významné historicky a krajinársky regionálne i ako biocentrá, napríklad Veľké Leváre, Krasňany, Stážske, Fričovce. Florentská charta vo Florencii, dňa , medzinárodný výbor pre historické záhrady a historické lokality, ICOMOS IFLA prijal chartu zaoberajúcu sa ochranou historických záhrad, ktorá vlastne dopĺňa Benátsku chartu.(tomaško Supuka, 2003) Florentská charta sa delí na štyri časti. Časť A Definície ciele, časť B Údržba, konzervácia, reštaurácia, reštitúcia, tretia časť C Využitie a posledná časť D Právna a správna ochrana 1.5 Vybrané historické parky a záhrady na Slovensku Bratislavské hradné záhrady Hradné záhrady sú neodmysliteľnou súčasťou Bratislavského hradu. Tieto záhrady ako súčasť hradu tvorili jeho cenné biologické prostredie, vytvorili vhodné reprezentačné priestory a zároveň sa v nich konali záhradné slávnosti. Bratislavské hradné záhrady boli s hradom spojené zimnou záhradou a poskytovali tak úžitok po celý rok. Hradný kopec vyniká nielen hradnou stavbou ale je výnimočný aj z pohľadu prírodného prostredia, teda vegetáciou hradu, svahov hradného kopca a kedysi aj záhradami v podhradí. Tieto hradné záhrady boli dôležité vo vývoji záhradnej architektúry na Slovensku, mali veľký historický, umelecký a architektonický význam. Pôvodný štýl a charakter výsadieb je veľmi málo známy, pretože o pôvodných hradných záhradách je len veľmi málo údajov. Pravdepodobne však išlo o pravidelné usporiadanie, ktoré bolo prispôsobené daným podmienkam a jednalo sa o modifikácie renesančnej úpravy neskoršieho dáta. Neskoršie záhrady mali pravidelný tvar a vychádzali z pôvodných lekársko - botanických záhrad, postupom času dostávali viac okrasný charakter preberali prvky z talianskych a francúzskych záhrad. V 17. storočí začala konečná úprava a prestavba hradných záhrad. K severnej strane paláca bola pristavená zimná záhrada, na os tejto záhrady nadväzovala pravidelná francúzska záhrada s terasami, schodiskami a ornamentálnymi kvetinovými záhonmi. Na východnej terase bola zložená pravidelná záhrada, ktorá bola izolovaná od okolia. Zvyšné časti na severnej a východnej strane predhradia zaberali 11

12 hospodárske budovy. Po požiari v roku 1811 zanikla sláva hradných záhrad, zničené zvyšky zelene na východnej terase sa však zachovali po mnohé desaťročia. Až po skončení druhej svetovej vojny sa začala venovať pozornosť aj vegetácií bratislavského hradu. Súčasťou rekonštrukcie hradu bola aj realizácia sadovníckych úprav. Je však na škodu že pri realizácií sadovníckych úprav sa nebrala do úvahy historická vernosť, pretože obnova hradných záhrad v pôvodnom slohu by bola logická, historicky odôvodniteľná a s veľkou kultúrnou hodnotou. Jestvujú mapové podklady týchto záhrad, podľa ktorých boli hradné záhrady symetrické vo francúzskom slohu a takéto riešenie pri obnove by zvýšilo architektonickú hodnotu celého areálu i samotného hradu. Najmä veľká hradná záhrada s cenným slohovým riešením by si zaslúžila rekonštrukciu v pôvodnom slohu.(tomaško, 2004) Arcibiskupská záhrada Arcibiskupská záhrada je jedna z najstarších a najvýznamnejších záhrad v Bratislave, vznikla pri arcibiskupskom letnom sídle Fűrstenalee, ľudovo nazývanom Firšnál. Vznik tejto záhrady sa datuje v 17. storočí keď tu bol založená ovocná záhrada, jej zakladateľom bol ostrihomský arcibiskup František Forgách. Jeho nasledovník Juraj Lippay, ktorý tu sídlil v rokoch , dal vybudovať záhradný palác záhradu, ktorá očarila deputáciu nemeckých kniežat, ktorí prišli na korunováciu kráľa Leopolda I. v roku Na východnom okraji bývalej Forgáchovej záhrady dal postaviť poschodový palác a podľa renesančných princípov, ktoré spájali architektúru s prírodným prostredím, zveladil a rozšíril okrasnú časť záhrady. Starostlivosť o záhradu neskôr prebral jeho brat Ján Lippay, ktorý tu začal pestovať nové druhy rastlín z Talianska, Španielska, Blízskeho východu a Indie. V záhrade vtedy rástlo 167 granátovníkov, citrónovníkov, pomarančovníkov a vavrínov. Ďalej tu bolo 780 rastlín v nádobách ktoré v zimnom období odkladali do skleníkov a pre pre citlivé cudzokrajinné rastliny dal Ján Lippay vybudovať oranžériu, ktorá je dokumentovaná v jeho práci z roku Záhrada sa rozprestierala od terajšieho Námestia slobody až po vtedajšie úpätie vinohradov v priestoroch Leškovej, Štefanovičovej, Čajkovského a Štefánikovej ulice a mala obdĺžnikový tvar. V rokoch sa v duchu baroka rozšírila a upravila architektúra niekdajšieho letného arcibiskupského paláca. Rozložitý pavilón bol členený pilastrami, zo strany čestného nádvoria bol vybudovaný prístrešok pre koče a zo záhradnej strany bolo otvorené schodište pripomínajúce staršie barokové stavby, ale vplyv rokokového umenia dokazuje rokoková ornamentika interiérov. Vhodná úprava vnútornej časti francúzskeho parku a parkového priestoru pred palácom bola podmienená architektúrou celého komplexu ktorá bola situovaná v dostatočne širokom prírodnom prostredí. Veľká baroková záhrada bola rozdelená na tri časti, dve krajné mali tvar štvorcov a stredná časť mala v strede kruhovú fontánu a bohaté ornamentálne kvetinové záhony.na začiatku 19. storočia zasiahla prepychovú barokovú záhradu úprava na prírodno krajinársky park. Hlavným organizátorom a realizátorom týchto úprav bol primas Karol Ambrozius 12

13 d Este, ktorý chcel svoje letné sídlo zveľadiť honosným a moderným spôsobom. Úpravy zasiahli najmä strednú časť záhrady a okraje ostávajú v pôvodnom stave s pravidelnými alejami. Centrálnym dominantným prvkom sa stal nepravidelný rybník s brehovými výsadbami v podobe vŕby Salix alba Tristis. Celková prestavba záhrady však nebola dokončená, centrálna časť je v prírodno krajinárskom slohu a bočné pravidelné parteri sú pravidelné čo zaradilo túto záhradu do zmiešaného slohu. Záhrada bola aj naďalej prestavovaná a postupne sa zmenila na prírodno krajinársku a v takejto podobe sa nachádza aj v súčasnosti. Vzhľadom na množstvo materiálov z jej vývoja, by bolo veľmi vhodné pri rekonštrukcii prinavrátiť tejto záhrada vzhľad z prvej polovice 19. storočia. Záhrada v súčasnosti nieje prístupná pre verejnosť, čo ale nieje prekážkou jej rekonštrukcie, ale skôr motívom a povinnosťou súčasného vlastníka - Úradu vlády Slovenskej republiky.(tomaško, 2004) Grassalkovichova záhrada Renesančná Grassalkovichova záhrada, v súčasnosti plác prezidenta Slovenskej republiky, sa nachádza v susedstve v minulosti slávnej Arcibiskupskej záhrady. V rokoch mala záhrada barokovú úpravu a rovnako ako palác v sebe zahŕňala formy dynamického talianskeho baroka a rokoka a to najmä v časti pri paláci. Záhrada nadobudla formu pokojného, vyváženého a racionalisticky orientovaného štýlu francúzskych záhrad. Záhrada má strednú os s miernou nepravidelnosťou bočných častí, v ktorej sa zachovalo a prejavilo niečo z obdobia renesancie. Za palácom sa nachádzal elipsový trávnikový parter, aleje tu boli široké, nachádzalo sa tu veľa sôch, prvkov malej architektúry a tento priestor bol rozčlenený do dvoch výškových úrovní. Na vyvýšenej časti sa nachádzala pôvodná Ilésházyovská záhrada a znížená časť smerovala k východu Grasalkovichovho paláca. V rokoch 1820 až 1900 mala táto záhrada klasicistickú úpravu počas ktorej sa vyrovnali pozdĺžne aleje a napájali sa na elipsovú aleju. Pri stromoradí aleje pred hospodárskym dvorom, ktorý sa nachádzal na východnej strane bol vysadený živý plot. Stredná časť záhrady si zachovala výškové prevýšenie a zostalo tu veľa z pôvodného riešenia. Záhrada získala pôdorys štvorca uprostred ktorého bola veľká spevnená plocha, v strede ktorej bola okrasná hriadka drevín s obrubou z krušpánu. Arciknieža Fridrich Habsburgský a jeho manželka Izabella de Croy sa v roku 1897 stali novými vlastníkmi tejto záhrady, práve oni sa zaslúžili na neoslohovej záhradnej úprave. O tejto úprave máme najmenej údajov, predovšetkým pretože neskôr tu bol založený Dom pionierov a narušili alebo odstránili sa takmer všetky neoslohové porasty. Veľká časť staršieho trávnaté ho parteru bola zachovaná, len v časti pri paláci bola založená kvetinová kobercová výsadba s dvomi pravidelne rozmiestnenými vždyzelenými tvarovanými krami. Pravdepodobne išlo o tis alebo krušpán. Počas obdobia 2. svetovej vojny bol palác a záhrada využívaný ako rezidencia prezidenta, a nebola verejne prístupná. V tomto období sa odstránili 13

14 hospodárske budovy, o zásahoch do vegetačných úprav nie je nič známe. V roku 1974 začala obnova záhrady a z realizovaných zásahov možno spomenúť napríklad uplatnenie asfaltu na širších chodníkoch, výstavba fontány s plastikou, uplatnenie troch starších sôch a podsadby nových drevín realizované bez koncepcie a podobne. Súčasná úprava záhrady vychádza z roku 1780, a bola koncipovaná pre prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ju však sprístupnil verejnosti. Za palácom je vyhradený 50 metrový úsek na prezidentské účely. V záhrade sa vykonali nové terénne úpravy, boli vybudované závlahové systémy a nové osvetlenie, obnovil sa parterový trávnik ktorý je lemovaný kameninovým chodníkom a kvetinovými záhonmi. V zadnej časti záhrady sa podarilo zachovať niekoľko starých pagaštanov konských, vo východnej časti sa vysadili okrasné jablone ako spomienka na bývalú štiepnicu. Asfaltové chodníky sa zmenili na pieskovo hlinité. Moderné plastiky ktoré sú rozmiestnené v zadnej časti záhrady, nie sú veľmi vhodné a nezodpovedajú snahe prinavrátiť záhrade pôvodný barokový vzhľad.(tomaško, 2004) Medická záhrada V polovici 18. storočia za palisádami bol postavený letohrádok grófa Jána Roberta z Aspremontu. V roku 1769 odkúpil okolité polia a v roku 1770 tu založil Medickú záhradu v barokovom slohu, ktorá bola spojená s ovocným sadom. Medická záhrada zmenila majiteľa v roku 1782, stal sa ním Esterházy, ktorý novovzniknutú záhradu doviedol k rozkvetu. V rohoch centrálneho partera, ktorý dominoval barokovej úprave, sa nachádzali veľkorozmerné vázy. Vstup je umiestnený centrálne do hlavného pavilónu a vychádza z neho hlavná os záhrady, ktorá prechádza až k terase. Pravidelný parter s ornamentálnou kresbou s krušpánu bol obklopený okrajovými chodníkmi, ktoré tvorili hranicu od zvyšnej časti parku v prírodno krajinárskom slohu. v Južnej časti bol ovocný sad, ktorý plynule prechádzal do prírodne krajinárskej časti parku. Koncom 18. storočia dochádza k úpadku, záhrada často mení majiteľov až nakoniec sa do dostáva rúk medickej fakulte. Záhrada sa stáva čoraz viac obkolesená zástavbou a komunikáciami, z jej rozlohy neustále ubúdalo kvôli stavebným pozemkom. V súčasnosti je Medická záhrada po rekonštrukcii ktorá bola mimoriadne cenným krokom pri záchrane nášho kultúrneho dedičstva, v rámci ktorej sa tu objavili nové prvky ktoré sú v rozpore s pôvodným riešením. Momentálne patrí Medická záhrada medzi najlepšie udržiavané objekty historickej zelene na Slovensku.(Tomaško, 2004) Sad Janka Kráľa Pôvodný názov tohto parku bol Petržalský park a bol založený v roku 1775 až 1776, čím sa zaraďuje medzi prvé verejné parky v Európe. Z hľadiska prístupnosti pre širokú verejnosť na účely rekreácie sa jedná o prvý park v strednej Európe, klasifikovaný ako verejný mestský park. Prvá podoba parku mala hviezdicovitú aleju v pôvodnom lužnom lese. Neskôr, v roku 1825 bol 14

15 vybudovaný pontónový most cez Dunaj, čo pomohlo rozvoju spoločenského života aj na pravom brehu rieky. Petržalský park zotrval v pôvodnom stave až do roku 1826, kedy sa v duchu prírodno krajinárskeho štýlu začali úpravy a dovoz cudzokrajinných kvitnúcich alebo vždyzelených drevín. V rokoch 1832 až 1839 sa uskutočnila prírodno krajinárska prestavba s novým komunikačným systémom, neskôr bol v strednej časti parku postavený vodomet s výsadbou kvetín. Na prelome 19. a 20. storočia získal park pseudoromantický charakter, začínajú sa realizovať nové výsadby cudzokrajinných drevín v dôsledku ktorých sa Petržalský park stal jedným z najviac zastúpenými introdukovanými drevinami. Názov Sad Janka Kráľa je novšieho dáta, socha tohto slovenského básnika a buditeľa stojí v centrálnej časti parku. Smerom na východ je vytvorený priehľad, ktorý smeruje k pôvodnej veži z františkánskeho kostola. Súčasný vzhľad nadobudol park po poslednej rekonštrukcii v 70. rokoch, kedy bol park vybavený novými veľkorozmernými odpočinkovými plochami a drobnou architektúrou Vysadili sa niektoré nové skupiny porastov a solitéry, park sa celkovo preriedil, zvýšila sa kapacita návštevníkov a odstránili sa invázne a náletové dreviny.v parku rastú niektoré zaujímavé introdukované dreviny ako napríklad ľaliovník tulipánokvetý. (Tomaško, 2004) Arborétum mlyňany Posledným majiteľom Mlynianskeho panstva bol Štefan Ambróyzy Migazii, ktorý toto panstvo rozšíril o pozemky v katastri susednej obce Vieska nad Žitavou a v roku 1892 tu založil park zo zámerom pestovania čo najväčšieho počtu vždyzelených drevín. V roku 1895 tu dal postaviť klasicistický kaštieľ s gotizujúcou vežou. Stav objektu nie je ideálny, preto tu prebieha postupná rekonštrukcia pod správou Slovenského Denrobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Na mieste dubovo hrabového lesa vo svahovitom teréne tu bol založený veľmi hodnotný park s vyše 2000 taxónami drevín. Hlavným zámerom pravdepodobne nebolo vytvoriť arborétum, ale dokázať životaschopnosť širokého sortimentu stálozelených drevín v podmienkach strednej Európy. Park je vybudovaný v prírodno krajinárskom slohu, s výnimkou pravidelných úprav pri kaštieli. Arborétum je rozčlenené na základe geografického princípu, na regióny celého sveta s podobnými klimatickými podmienkami ako má stredná Európa. Medzi najväčšie negatíva tohoto jedinečného arboréta patrí nejednotnosť materiálov použitých na chodníky, novodobé betónové sochy pri kaštieli a miestami nezaujímavé porasty. Súčasné dotácie štátu nepostačujú na zabezpečenie komplikovanej údržby zelene, na takej úrovni akú by si tento historický parkový objekt zaslúžil. (Kubišta, 2009) Park pri kaštieli v Dolnej Krupej S dejinami kaštieľa v Dolnej Krupej sa nerozlučne spája aj história okolitého parku. Predpokladá sa 15

16 že v prvej polovici 18. storočia sa začalo s udržovaním okolia kaštieľa, z tohto obdobia však neexistujú žiadne písomné zmienky, ktoré by popísali túto etapy parku. Novým vlastníkom panstva sa v roku 1780 stáva Jozef Brunsvik a začína sa prejavovať jeho záver vytvoriť prírodno krajinársky park. Koncom 18. storočia tu boli vysadené platany, borovice, tuje, javorovce jaseňolisté, katalpy, gledíčie a založili sa prvé kvetinové záhony. Až dodnes sa tu zachovala tradícia ovocného sadu, ktorý bol založený v roku 1811 a stromy boli dodávané z Francúzska. V rokoch 1813 až 1819 tu bola vykonávaná prestavba pod vedením Henricha Nebbiena, po jej dokončený vznikol jeden z najkrajších anglických parkov na Slovensku. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa pristúpilo k veľkej rekonštrukcii, pretože park počas svetových vojen a aj v medzivojnovom období začal upadať. Podľa historických dokumentov bolo znovu vyhĺbené jazierko za kaštieľom, robili sa mnohé terénne úpravy, vysievala sa tráva, presvetľovali sa porasty a rekonštruovali sa zachované architektonické doplnky. V parku sa osadili nové lavice a smetné koše, a bola rekonštruovaná umelá jaskyňa, postavená v roku (Tomaško, 2004) Park v Novej Vsi nad Žitavou Zaujímavosťou parku je že sa tu nachádzajú dva Kaštiele. Neoklasicistický z roku 1872 a neorokokový zo začiatku 19. storočia. Každý z kaštieľov mal svoj vlastný park, v minulosti boli oddelené plotom, ktorý je v súčasnosti odstránený. Park pri neoklasicistickom kaštieli je z kompozičného hľadiska prírodno krajinársky, len za kaštieľom sa nachádzajú pravidelné strihané živé ploty z krušpánu. Je tu zachovaný priehľad, ktorý umožňuje pohľad od vstupnej brány až ku kaštieľu a za týmto sídlom tvoria stromy súvislý porast. V budove sídli internát strednej školy, ktorá túto časť parku pomerne dobre udržiava. V druhej časti parku je postavený neorokokový kaštieľ baróna Szőrényho v ktorom v súčasnosti sídli stredné odborné učilište. Z dendrologického hľadiska je táto časť parku podobná ako vedľajšia, má však pestrejšie druhové zloženie a je viac postihnutá novodobými výsadbami. Nevhodnými sú novodobé živicové chodníky a umiestnenie učilišťa do kaštieľa.(kubišta, 2009) Park v Topoľčiankach V 13. storočí na mieste dnešného nádvoria stál opevnený gotický hrad, ktorý v 15. storočí získal renesančnú podobu. Začiatkom 19. storočia získal kaštieľ Jozef Kuglevich, ktorý prebudoval južné krídlo na reprezentatívni klasicistickú rezidenciu, kaštieľ tým získal súčasný vzhľad. Ku kaštieľu patrí aj rozľahlí prírodno krajinársky park s rozlohou 40 ha, ktorý plynule prechádza do lesa bývalej zvernice.v parku sa nachádza poľovnícky zámoček, romantická ruina, pevné bazény, fontána, oranžéria a sochárska výzdoba. Všetky charakteristické prvky a kompozícia slohu sa zachovali, preto môže byť park ukážkovým príkladom zachovania slohu. V pravidelnom slohu je 16

17 len nádvorie, ktoré nadväzuje na renesančnú architektúru troch krídel kaštieľa, štvrté krídlo je v klasicistickom slohu. Je tu vybudovaný priehľad od vstupnej brány smerom ku kaštieľu, zvýraznený je mostom ponad potok. Tento potok tvorí západnú hranicu parku, približne v polovici parku vstupuje do kompozície parku kde sú ponad potok vybudované mostíky a nachádza sa pri ňom umelá ruina. Nachádza sa tu jedna z najvýznamnejších alejí v Nitrianskom kraji, aleja vysadená z naštepovaných Fagus sylvatica purpurea, ktorá je miestami už prerušená ale správca parku sa snaží vniknuté medzery dosádzať. Na sever od kaštieľa je vytvorený priehľad, ktorý pokračuje až do zadných častí parku. Sortiment drevín je veľmi hodnotný, najzaujímavejšie sú Fagus sylvatica Purpurea pendula Ginkgo biloba, Sequadendron giganteum a zbierka japonských javorov. Tento park je považovaný za jeden z najhodnotnejších v Nitrianskom kraji, vyniká kompletnosťou kompozičných prvkov, zachovaním romantického prírodno krajinárskeho slohu a na naše pomery je cenený aj stav drevín a úroveň starostlivosti.(kubišta, 2009) Park pri kaštieli Svätý Anton Na mieste bývalého hradu južne od Banskej Štiavnice, dal v rokoch vybudovať A. Koháry neskorobarokový poschodový kaštieľ, ktorý je v súčasnosti prístupný pre verejnosť ako múzeum s dobovými interiérmi a zbierkami. Okolie kaštieľa sa nachádza v ťažkom svahovitom teréne a bol ty založený park v zmiešanom slohu. Terasy v pravidelnom slohu postupne prechádzajú do prírodno krajinárskeho parku, ktorý nadväzuje na sieť cestičiek a okolitý les. Park obsahuje systém umelo vybudovaných vodopádov, volne upravené jazierko na jednej z terás. V súčasnosti je však pravidelná parková úprava terás zrušená, terasy sú bez výsadieb. Vysokú architektonickú hodnotu majú pravidelné aleje lipy malolistej, pomer ihličnatých a listnatých drevín je vyvážený, mladšie podrasty ihličnanov majú dobrý zdravotný stav a sú dobre rozmiestnené. V rámci údržby je potrebné odstrániť náletové dreviny, zrekonštruovať vodný systém a výsadbu terás. V pravidelnej úprave pri kaštieli sú neodborne vysadené rabatové záhony, v rámci údržby bolo vypustené jazierko, čo spôsobilo pokles spodnej vody a vyschol veľmi architektonicky cenný sekvojovec mamutí, ktorý dominoval ukončeniu terasy. Park vo Svätom Antone je ovplyvnený charakterom stredoslovenskej krajiny a pri jeho zakladaní boli dokonale využité všetky danosti konkrétneho prostredia ako terén, voda a rastlinstvo. Tento park je cenným príkladom riešenia v zmiešanom slohu.(tomaško, 2004) Park pri Kaštieli v Turčianskej Štiavničke Renesančný kaštieľ s parkom sa nachádza v južnej časti obce, kaštieľ postavila rodina Révayová v druhej polovici 16. storočia. Park je v prírodne krajinárskom slohu a rozprestiera sa v údolí Kantorského potoka a hlavná os parku smeruje od kaštieľa smerom na juh. Dendrologická hodnota 17

18 je vysoká, nachádza sa tu mnoho exotických a našich domácich drevín, ktoré sú vysadené vo vhodnom pomere. Prechod parku k lesu je kompozične dokonale vyriešený a jedinečným spôsobom je využitý terén. Parkom preteká potôčik na ktorom sú vytvorené dve jazierka v rôznych výškových úrovniach, pomer otvorených a zatvorených plôch je 2:1, celkovú kompozíciu objektu oživuje veľké množstvo farebných foriem listnatých drevín. Takmer polovicu celkového sortimentu drevín tvoria ihličnany. Údržba parku je dobrá, v rámci rekonštrukcie by bolo vhodné odstrániť nálet drevín, ktorý zatiaľ nie je príliš veľký. Do pozoruhodných rozmerov dorástli niektoré duby a buky a zo solitérov napríklad Liriodendron tulipifera L., Pinus strobus L. a Abies nordmanniana SPACH. Nachádza sa tu aj pozoruhodne architektonicky riešená oranžéria, ktorá je postavená na pravo od kaštieľa. V minulosti park zaberal rozľahlé územie, s rozlohou 80 až 100 ha, až po Sklabinský hrad, v súčasnosti ma rozlohu 20 hektárov. Terajší vzhľad parku pochádza z rokov 1885 až 1888, ako výsledok práce záhradníka Gustáva Skřivnáka. Za najcennejšie vysadené okrasné dreviny sa považuje žltodrevec farbiarsky Cladrastis lutea K. Koch. Cenný je aj jaseň, podľa historických dokumentov sa jedná o Fraxinus monophylla DESF., pagaštan a buk so strihanými listami a bieloškvrnitý brest. Vďaka odbornej údržbe sú porasty zdravé a pomerne cenné a park je považovaný za jeden z najvýznamnejších na Slovensku.(Tomaško, 2004) Biskupská záhrada v Žiari nad Hronom V roku 1776 bolo v už existujúcom arcibiskupskom kaštieli zriadené biskupské letné sídlo, neskôr využívané aj celoročne. V období 1782 až 1894 boli vykonané opravy na kaštieli a bola založená úprava arkádového nádvoria, kedy bol zasadený platan ktorý tu rastie dodnes. V druhej polovici 18. storočia bol pri kaštieli vybudovaný park, vysadené bolo veľké množstvo stromov. Sieť chodníkov mala pravidelný tvar a pri južnej strane kaštieľa bola založená terasovitá záhrada. Park okolo biskupského paláca je značne narušený, neprospela mu úprava a využitie ako mestský park. /ctihodné rozmery dosahujú niektoré lipy malolisté, ktoré sú vysadené v cennej aleji. Túto aleju priečne križuje ešte jedna lipová aleja a spolu vytvárajú krížový systém hlavných osí parku. Historická biskupská záhrada v Žiari nad Hronom, pôvodne v renesančno barokovej úprave, má v súčasnosti podobu mestského parku, ktorý je pomenovaný podľa biskupa Dr. Štefana Moysesa. Posledných 50 rokov tu bolo nepremyslene vysadené veľké množstvo drevín a takmer žiadne zásahy do porastov čo spôsobilo že v súčasnosti má bývalá biskupská záhrada podobu lesoparku. (Tomaško, 2004) Park pri kaštieli v Betliari Pri bývalom Andrássyovskom kaštieli bol v rokoch 1712 až 1795 vybudovaný prírodno krajinársky park. Uvádza sa že park bol založený koncom 18. storočia, no pravdepodobne to bolo 18

19 oveľa skôr. V súčasnosti má park rozlohu 81 ha, naposledy bol upravovaný v koncom 19. a začiatkom 20. storočia, odkiaľ pochádza súčasný vzhľad parku. Za zakladateľa parku je považovaný Henrich Nebbien, ktorý neskôr založil aj park v Dolnej Krupej. Park je v prírodno krajinárskej úprave, ktorú získal v prvej polovici 19. storočia, mal však niektoré prvky pravidelných francúzskych záhrad. Jozef Bergman, ktorý tu v 20. rokoch 19. storočia pracoval ako záhradník a architekt, vybudoval tu veľký vodopád s rybníkmi a grottu umelú jaskyňu. Súčasnú rozlohu nadobudol park v roku 1868, kedy gróf rozšíril park na novozískaných pozemkoch. Parkové cesty sa menia na lesné cestičky, prechod medzi parkom a lesom sa stáva plynulý a vytvoril sa priehľad, ktorý umožňuje pohľad na Volovské vrchy, kde pramení Betliarsky potok. Vodou z potoka sú napájané rybníky, fontány a 1800 m umelých vodných tokov preto je po biologickej a estetickej stránke je tento potok veľmi významný. Koncom 19. storočia sa znovu vytvorili strihané barokové kresby s krušpánu okolo fontány. V tomto období bol cez Betliarsky potok postavený krytý japonský most pri ktorom bola podľa Dr. Gűntherovej japonská záhrada a pri bývalom tenisovom ihrisku stojí čínsky pavilón s kupolovitým tvarom. Park v Betliari je ako jediný zástupca objektov historickej zelene na Slovensku evidovaný v zozname kultúrneho dedičstva ICOMOS/IFLA. (Tomaško,2004) Kláštorná záhrada v Jasove Záhrada pri kláštore sa skladá z niekoľkých častí, najviac cenená je časť s pravidelnou barokovou úpravou. Po stranách pravidelnej časti záhrady stojí samotný kláštor a z druhej strany budova oranžérie. Záhrada je po dĺžke ohraničená strihanou živou stenou z hrabu, je vysoká takmer 4 metre. Záhrada sa delí na 2 časti, na časť pri kaštieli ktorá zaberá asi 2/3 celkovej plochy a nachádzajú sa tu tvarované živé ploty. Druhá časť záhrady je voľnejšia s pravidelným rozmiestnením krov pred skleníkom oranžérie. Súčasťou záhrady je aj ovocný sad. Pravidelne tvarované kry tvoria pravidelnosť priestoru, farebnosť je dotváraná kvitnúcimi pivonkami a letničkami. Symetrické osy záhrady majú tvar kríža a jednu pozdĺžnu od križujú dve priečne. Záhrada je zo strán obstavaná vysokým múrom, čo podporuje jej celistvosť. Priestor pred kláštorom je sadovnícky upravený s výsadbou ihličnatých drevín, ktoré oddeľujú tento priestor od okolia. Záhrada je veľmi cenným barokovým objektom, aj s priľahlým parkom a jazerami patrí medzi najznámejšie na Slovensku. Aj napriek problémom so strihaním vysokých živých plotov je záhrada v relatívne dobrom stave. (Tomaško, 2004) Park pri kaštieli v Spišskom Hrhove Ku kaštieľu priliehajú z východnej strany pravidelné parteri v neobarokovom slohu, pred hlavným priečelím sa nachádzajú dva menšie parteri ako pokračovanie terás. Z terasy pred kaštieľom sa 19

20 otvára pohľad na Spišský hrad, umožňuje to priehľad ktorý vedie celým parkom. Pravidelná úprava pri kaštieli je od prírodne krajinárskeho parku oddelená stromovou vegetáciou, ktorá mala kedysi podobu tvarovanej steny. Areál kaštieľa má dva vstupy, severný je postavený v rovnakom slohu ako kaštieľ. Druhý vstup sa nachádza pri kaštieli a má novodobú podobu. Zo severnej strany v polkruhovom pôdoryse a z juhu v kruhovom, sú dnes trávnaté plochy. Na týchto miestach boli kedysi nekryté terasy, na jednej z nich bola kedysi fontána. kompozičné centrum prírodne krajinárskej časti je v okolí jazierka a prírodného vodného toku, ktorý preteká parkom a sú na ňom vybudované dva mostíky. hlavná komunikačná trasa vedie čo najkratšou cestou od severnej brány k hlavnému vstupu kaštieľa, a napájajú sa na ňu pešie okruhy. Materiál chodníkov je tvorený mäkkými sypanými pieskami. Súčasťou parku je aj skleník, ktorý slúži na pestovanie paliem a uskladnenie teplomilných rastlín a zároveň jedným z hlavných kompozičných prvkov v priehľade od hlavnej parkovej cesty. Vďaka pomerne dobrej údržbe sú stromové porasty dobre zachované a historicko kultúrna hodnota parku je vysoká. Park je krajinársky prepojený s parkmi v Hodkovciach a Bijacovciach a tým vyniká nad slovenský priemer.(tomaško, 2004) 2. Cieľ práce Cieľom práce je kvantitatívne a kvalitatívne zhodnotenie drevín a porastov v historickom parku v Novej Vsi nad Žitavou, pre potreby obnovy a ďalšieho rozvoja tejto cennej historickej pamiatky. 3. Materiál a metodika 3.1 Charakteristika územia Záujmové územie s rozlohou 6,59 ha má podobu prírodne krajinárskeho parku s trávnatými porastmi, nepravidelnou sieťou komunikácií. Územie má rovinatý charakter, mierne terénne nerovnosti vytvárajú len vyschnuté zvyšky dvoch jazierok a vyschnuté koryto potoka. V súčasnosti sa tu nenachádzajú žiadne vodné plochy ani toky. Územie sa nachádza v obci Nová ves nad Žitavou, je súčasťou intravilánu obce. 3.2 Inventarizácia drevín a výruby. Postup inventarizácie drevín bol zvolený podľa Machovca (1982). Cieľom inventarizácie je zaznamenanie stromov, krov a porastov, charakteristika ich rastových vlastností a stavu. Postup inventarizácie: a) Určenie rodového a druhového názvu dreviny. b) Obvod kmeňa vo výške 130 cm. Udáva sa v centimetroch a slúži na získanie základnej 20

21 spoločenskej hodnoty dreviny. c) Výška dreviny meraná je výškomerom a udáva sa v metroch d) Šírka koruny dreviny mieria sa v dvoch na seba kolmých smeroch, z ktorých sa aritmetickým priemerom dostane výsledná hodnota v metroch. e) Vekové štádium určuje sa pomocou piatich kategórií ktoré označujeme číslom Nová výsadba, prevládajú znaky prijatia dreviny 2 Odrastená drevina, rastúca drevina ale nestabilizovaná, má znaky zakladania architektúry koruny. 3 Stabilizovaná dospievajúca drevina, začiatok plodnosti, výrazný predlžovací rast a vytváranie typických charakteristík pre daný druh. 4 Dospelý jedinec 5 Veterán, drevina s rozpadom štruktúry a nástupom patogénov f) Zdravotný stav určuje sa podľa 5 bodov, 1 bod predstavuje najnižšiu hodnota a 5 bodov najvyššiu. 1 - Drevina absolútne nevhodná, úplne suchá alebo vysychajúca nad 2/3 objemu koruny, s veľkými dutinami a s rozsiahlou hnilobou, stabilita výrazne narušená. Dreviny s týmto zdravotným stavom sú určené na výrub. 2 body Odumretie koruny maximálne do 2/3 objemu koruny v dôsledku škodcov a chorôb, poškodenie hlavných konárov, na kmeni sa nachádzajú dutiny a drevina má zníženú stabilitu. 3 body - Odumretie časti koruny do maximálne ½ objemu koruny, stredne veľké dutiny na kmeni. 4 body Preschnutie časti koruny do maximálne 1/3 objemu, ojedinelý výskyt chorôb, škodcov a dutín na kmeni, stabilita dreviny nenarušená. 5 bodov Absolútne zdravá drevina g) Sadovnícka hodnota vyjadruje kvalitu drevín podľa 5 bodovej klasifikácie. 1 bod dreviny nevyhovujúce, ktoré sú poškodené alebo napadnuté škodcami, ďalej sú to odumierajúce alebo už odumreté dreviny. Dreviny, ktoré ohrozujú bezpečnosť ľudí, vrastajú do korún cennejších drevín alebo ktoré zavadzajú v porastoch. Dreviny s takouto sadovníckou hodnotou sú určené na výrub. 21

22 2 body - Jedná sa o dreviny s podpriemernou hodnotou, silným poškodením, slabou vitalitou, výskytom chorôb a škodcov, dreviny veľmi vysoko vetvené. 3 body - dreviny s priemernou hodnotou, s dobrým zdravotným stavom, len s miernym preschnutím, bez chorôb a škodcov. Patria sem aj mladé dreviny, ktoré ešte nedosahujú ani polovicu polovicu výšky v dospelom stave. 4 body - dreviny s vysokou hodnotou, zdravé, musia mať typický tvar zodpovedajúci danému druhu s len minimálne narušeným habitusom. Musia dosahovať viac ako polovicu výšky v dospelom stave. 5 bodov - dreviny s najvyššou hodnotou, absolútne zdravé, bez poškodenia, v raste a vo vývoji, tvar dreviny je typický pre daný druh. h) Druh a charakter poškodenia určuje sa podľa čísel 1 až 21, pričom každé číslo predstavuje určité poškodenie dreviny.(juhásová 2002) 1 Škvrny na listoch spôsobené mikroskopickými hubami 2 Kalusovanie rán po oreze konárov dobré 3 Kalusovanie rán po oreze konárov slabé 4 Hniloba v mieste rozkonárenia 5 Hniloba kmeňa 6 Dutina na kmeni 7 Drevina netvárna a deformovaná 8 Stabilita stromu zlá 9 Drevina neperspektívna, nevhodne umiestnená 10 - Usýchanie konárov a ihlíc a listov 11 Kmeň a konáre napadnuté drevokaznými hubami 12 Nevhodný neúmerne silný orez konárov, neprimeraná redukcia koruny 13 Na listoch sa vyskytujú vošky a iný živočíšny škodcovia 14 Polámané a nesprávne ošetrené konáre 15 Zle zapestovaná koruna 16 Pňové výmladky 22

23 17 - Viackmeň 18 Ploskáčik pagaštanový 19 Nevhodná lokalizácia dreviny 20 Zástavovitá koruna 21 Mechanické poškodenie bázy kmeňa kosením h) Návrh a spôsob ošetrenia je udávaný číslami od 1 do 25 a každé číslo predstavuje jednotlivý návrh spôsobu ošetrenia.(juhásová 2002) 1 Orezať suché a napadnuté konáre 2 Orezanie konštrukčných konárov 3 Ošetrenie rán po oreze 4 Ošetriť dutiny 5 - Zakryť dutiny 6 Vyváženie koruny 7 Ošetriť rany po odlomených konároch 8 - Ošetriť staré rezné rany 9 Ošetriť korene 10 Odstrániť časti napadnuté drevokaznými hubami 11 Ošetriť inak napadnuté časti 12 Návrh na chemickú ochranu 13 Návrh na výrub 14 Zviazať konáre v korune stromov 15 - Okamžitý orez konárov hrozí nebezpečenstvo pádu 16 Znížiť korunu zrezaním vrcholovej časti 17 Vyhrabávanie opadaného lístia 18 Odstrániť koreňové výmladky 19 Odstrániť pňové výmladky 20 Ponechať nádejný výmladok na zapestovanie 21 Odstrániť nálet 22 Drevinu postupne zmladiť 23 Stanoviť rozsah hniloby na báze kmeňa 24 Okopať, prihnojiť drevinu 25 Presadiť na vhodnejšie stanovište 23

24 i) Spoločenská hodnota drevín Podľa zákona MŽPSR č. 543 / 2002 O ochrane prírody a krajiny slúži na posúdenie závažnosti konania v nepovolenom nakladaní s drevinami rastúcimi mimo les, teda na vyčíslenie vzniknutej ujmy v zmysle Trestného zákona, vypracovanie znaleckých posudkov, rozhodovanie o náhradnej výsadbe a určení finančnej náhrady za vyrúbané dreviny. Rozdeľuje sa na Spoločenskú hodnotu drevín základnú a na Spoločenskú hodnotu drevín upravenú. Spoločenská hodnota drevín základná sa určuje podľa obvodu kmeňa vo výške 130 cm a delí sa do troch kategórií: I. Polovždyzelené a vždyzelené listnaté dreviny, II. Ihličnaté dreviny a III. Listnaté dreviny. Udáva sa v eurách. Upravená spoločenská hodnota drevín sa vypočíta zo základnej vynásobením prirážkovými indexmi, je udávaná v eurách. Prirážkové indexy: 0.4 poškodenie dreviny alebo iným spôsob zníženie jej fyziologickej hodnoty v rozpätí nad 60% 0.6 jednoznačne preukázateľný vplyv na statiku budov, ohrozenie prevádzkyschopnosti inžinierskych sietí, zatienenie nad hodnoty povolené normami a zvýšenie vlhkosti stavebných objektov, poškodenie dreviny alebo zníženie jej fyziologickej hodnoty v rozpätí % 0.8 drevina z náletu alebo z výmladkov, ak jej výskyt nie je v súlade s využívaním územia, poškodenie dreviny alebo zníženie jej fyziologickej hodnoty v rozmedzí % 0.9 krátkoveká drevina 1.1 dlhoveká drevina 1.2 vek stromu vyšší ako 100 rokov, dreviny priemyselných a poľnohospodárskych objektov, dreviny rastúce v objektoch škôl, zdravotníckych zariadený, cintorínov, religióznych objektov a pietnych miest. 1.3 dreviny vetrolamov, brehových porastov, opustených ťažobných priestorov a dreviny pramenísk a rašelinísk. 1.4 dreviny v parkoch, verejných sadoch a záhradách, stromoradiach, alebo sú súčasťou historických jadier miest a centrálnych mestských zón. 1.5 dreviny rastúce v botanických a zoologických záhradách, arborétach, historických parkoch, v priestoroch kúpeľov a liečebných zariadení, ak predstavujú taxóny a taxonoidy guľovitého, previsnutého a vertikálneho tvaru, taxóny s odlišnou farbou a tvarom listov a kvetov, alebo sú vzácne z hľadiska introdukcie, pomaly rastúce, zakrpatené alebo taxonomicky a geograficky vzácne. Patria sem aj dreviny rastúce v chránenej krajinnej oblasti a v ochrannom pásme druhého stupňa 2.0 Dreviny rastúce v národnom parku a v ochrannom pásme tretieho stupňa ochrany 24