NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID!

Transcription

1

2

3 BAND INFOS, MERCHANDISE AND MORE: NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID! Get the NUCLEAR BLAST mobile app NOW at FOR FREE or scan this QR code with your smartphone reader!

4 INSIDE: OKTÓBER - NOVEMBER 2018 NASKENUJ KÓD, PREDPLAŤ SI SVOJ ROCK HARD A UŠETRI! VIAC INFO NA STR.74 Leto znova odletelo v dúhovejšie kraje, vonka sa už menej rockmetalu hraje. V našich krajoch rozkročí sa pevne tetka jeseň a pri prstoch na chodidle ukáže sa plieseň. Dni sa krátia, čas sa zmení o hodinu rovno, všetci z toho budeme mať jedno veľké voľno. AO Zapáliš si sviečky, možno maštaľ dáku, posunutie času budeš mať na háku. Vyberieš si pivko, otvoríš si banku, mimo ofis hodín, počas iných spánku. S gunčou cudzích prachov, smútiš prevelice, MACHINE HEAD sa triešti na dve polovice. Odchádzajú Demmel, McClain bubeník, o obsluhe basy zas nič nevie nik. Jediný zostáva prekvapený Flynn, všetci pevne veria, si nepustí plyn. Dosť už bolo slnka, horúčav a trávy, hustý dym v rock kluboch náladu ti spraví. Poguješ a hrozíš, pekne metáš hlavou, metalová hudba jedinou je pravou. Ona je tá ľudstva dedičstvom kultúrnym, na ňu sa vždy nájde pravý pivný rým. Podporený našou bielou borovičkou, najlepšie ukrytou pod babskou spodničkou. Preto máme všetci túto hudbu radi, lebo nie sme žiadni, obyčajní smradi. Môžu si byť všetci okolo nás istí, my nie sme len ľudia, my sme METALISTI! Black Pages: SLASH ÁRSTÍĐIR METAL ALLEGIANCE MOONSPELL 18 MAYAN 20 BEYOND THE BLACK 21 BLOOD OF THE SUN MADDER MORTEM 26 ABORTED 27 WARLUS ALTER BRIDGE MANTAR TERROR KORPIKLAANI 38 THE VINTAGE CARAVAN 40 RISE OF THE NORTHSTAR AETERNUS, THE SPIRIT, ULTHA, THRON BEHEMOTH DAISY DRIVER 44 GRAVE DIGGER 45 BLACK PEAKS 46 INGESTED 48 HELLIONS 49 THE RUMJACKS 50 SAVES THE DAY 51 SYLAR 52 OVERDRIVERS 53 THERAPY? 54 LOCUS TITANIC FUNUS 55 THE STORY SO FAR YOUTH KILLED IT HANDS LIKE HOUSES 58 MY SECRET SAFE 59 HAMPERED REVIEWS 4 ROCK HARD

5 ORLHAC

6 BEHEMOTH LIVE!!! Praha, CZ, FORRUM KARLÍN VIEDEŇ, AT, ARENA SUPPORTS: AT THE GATES, WOLVES IN THE THRONE ROOM BEHEMOTH, čo viac môžeme o tejto kapele napísať??? Neverím, že existuje fanúšik tvrdšej metalovej hudby, čo by sa s týmto názvom aspoň raz nestretol. Kapela, ktorá začala písať svoju históriu už v roku 1991 v poľskom meste Gdansk. Kapela, ktorej meno je hlavne spájané s ich hlavnou osobnosťou, na jednej strane charizmatickým a milovaným a na druhej strane nenávideným a úhlavným nepriateľom cirkvi a kresťanstva ako takého, Adamom Michalom Nergalom Darskim. Na prvých albumoch prevládal black metal, postupne prešli cez death metal až k ich súčasnému stvárneniu black/death metalu, ktorý, môžem kľudne napísať, že nemá vo svete konkurenciu. BEHEMOTH sa počas posledných rokov, najmä od prelomového albumu Demigod, snaží či už vizuálnym spracovaním svojich koncertných šou, videoklipov, hudbou a textami šokovať a provokovať, čo sa im neskutočne darí. Musím uznať, že v poslednom viac ako desaťročí sú určite kapelou, čo dosiahla najväčší progres a udomácnila sa na samom vrchole tvrdometalovej scény. Samozrejme, nie všetko je také jednoduché, ako píšem, vytrpel si svoje aj samotný Nergal, ktorý vďaka vážnej chorobe bol blízko smrti. Ale ako on sám povedal, víťazstvo nad chorobou ho viedlo k tomu, aby bol ešte silnejší v jeho boji proti kresťanstvu a jeho svetonázoru. Pred pár dňami vyšiel nový album I Loved You At Your Darkest, ktorý má nečakane dlhý názov po sérii albumov s jednoslovným názvom. Album je neskutočne temný, môžeme napísať, že aj tvrdší ako jeho predchodca The Satanist, s čím mnohí nebudú súhlasiť, ale samozrejme každá zmienka o BE- HEMOTH, každý vyslovený súhlas, resp. nesúhlas, diskusia na sociálnej sieti, pomáhajú k väčšej popularite BEHEMOTH a povedzme si úprimne, právom... Tak spoločne sa vrhnime na nasledujúce riadky, v ktorých sa dozvieme od Nergala zaujímavé informácie a myšlienky. Hi Dodo! Jak się masz? Ďakujem, mám sa dobre (smiech) Dobrze, dobrze (smiech). Na úvod by som ti chcel pogratulovať k novinke I Loved You At Your Darkest! Dziękuję bardzo. Počul som ho zatiaľ len tri krát, ale myslím, že je to jeden z vašich najkomplexnejších albumov. Podľa mňa je v porovnaní s predošlým The Satanist temnejší a extrémnejší. Čo myslíš, že bolo hlavným dôvodom, že ste stvorili taký nahnevaný album? Je ťažké povedať, prečo to tak vyšlo. Ak mám byť úprimný, je aký je, nevraveli sme si dopredu, že ideme spraviť temný a extrémny album. Pravdou je, že som sa na tomto svete v poslednom období necítil zrovna príjemne. Všade je toľko napätia. Som dosť citlivým človekom a veľa vecí sa ma dotýka. Nevravím len o náboženských problémoch, najmä v našej krajine, ale aj za jej hranicami a aj o iných problémoch, ktoré vo svete vytvárajú napätie a konflikty. Ja ako umelec na tieto veci reagujem a prirodzene sa to odráža v našej hudbe. BEHEMOTH sú kapela, ktorá je známa tým, že provokuje cirkvi a nábožensky založených ľudí. Páči sa mi, že to robíte inteligent- 6 ROCK HARD

7 ne a na logickej úrovni. Takže ma neprekvapuje, že ste si pre názov nového albumu zvolili verš z biblie. Prečo ste ale zvolili práve tento názov? V prvom rade, myslím si, že je nemožné prekonať silu jednoslovného názvu albumu The Satanist a jeho jednoznačného odkazu. Takže nemôžeme to porovnávať. Myslím, že sme tento druh názvov, mám na mysli jednoslovné názvy so silným statusom (ako Demigod, Evangelion, The Apostasy), vcelku vyčerpali a už to išlo všetko nejak v jednej línii. V posledných rokoch som vždy hladal názov albumu založený na jednom silnom kľúčovom slove. Tentokrát som mal túžbu niečo zmeniť a vydať sa iným smerom. Máme nové skúsenosti a zážitky, zažili sme nové veci. Chcel som predefinovať náš postoj. Nemyslím len hudobne, ale na každej úrovni. Potreboval som urobiť niečo, čo bude skutočne iné a osviežujúce. A myslím, že I Loved You At Your Darkest je iný album, než boli naše predošlé nahrávky. Rozhodol som sa, že pre názov pojdem až k úplným koreňom všetkého zla. A tam som narazil na bibliu, ktorá je najväčšou inšpiráciou. Narazili sme na List Rimanom a vzali si vetu od Ježiša Krista. A áno, máš pravdu, že ten kontext, to spojenie tohto názvu a tých náboženských obrazov s tým, kto sme, so všetkým tým rúhačstvom pôsobia šialene. Ale zároveň to dáva zmysel. Pôsobí to presne tak, ako som chcel. Na novom albume môžeme počuť aj detské hlasy. Ide o štandardný detský zbor? Ako sa s týmito deťmi pracovalo v štúdiu? (smiech) Vždy je ťažké pracovať s deťmi. Sú ako nezbedné zvieratká, ťažko ich ustrážiť, haha. Takto, celá myšlienka vznikla, keď som objavil kapelu DEAD MAN S BONES chlapíka, ktorý sa volá Ryan Gosling (určite sa na túto kapelu mrknite, vydali len jeden eponymný album). Keď som si tento album vypočul, tak som si povedal, že by bolo možno zaujímavé zapojiť do našej hudby aj detský zbor. Skúšali sme niečo podobné pri tvorbe zakomponovať do hudby a bol som presvedčený, že to do nej skvele pasuje. Ale stáli sme pred veľkou otázkou a výzvou. Ako budú deti reagovať na nás a na našu hudbu? Rozumieš mi, deti sú sú nevinné, majú čisté duše nezaťažené hriechmi sú to čisté stvorenia. A pokiaľ si to spojíš s tým, čo spievajú a celkovo ich zapojíš do kontextu s extrémnym metalom, vytvára to podľa mňa ohromný efekt. Ak mám byť úprimný, veľmi sa mi to páči. Tiež ste na albume spolupracovali s poľským symfonickým orchestrom. Je to v poslednej dobe veľmi rozšírený jav na metalovej scéne. Páči sa mi ale, že ste orchester použili len na dotvorenie atmosféry a ako doplnok k vašej extrémnej hudbe. Čo by si mi povedal o nahrávaní s orchestrom? V prvom rade je potrebné povedať, že s používaním orchestra na našich nahrávkach sme začali už pred mnohými rokmi. Myslím, že prvým albumom, kde sme použili nejaké orchestrácie bol Demigod. Postupne sme sa učili, ako s tým pracovať, objavovali sme možnosti využitia a zapracovania týchto orchestrácií do našej hudby. Tentokrát sme ale po prvý raz spolupracovali so serióznym sedemnásťčlenným orchestrom, pre ktorý spracoval hudobné partie mladý chalan Jan Stoklasa z Varšavy. Predtým sme to robili spolu s mojim kamarátom, ktorý vedel pracovať s notami a motal sa okolo týchto vecí. Takže bolo to predtým také na kolene. Tento krát sme to chceli posunúť na vyššiu úroveň. Ale musím povedať, že aj keď máme na albume celý orchester, nemienili sme zatieniť našu identitu, ktorú má BEHEMOTH postavenú na bicích, gitarách, basgitare a spevoch. Toto sú nástroje, ktoré majú vždy prioritu. Nechceli sme pracovať s orchestrom tak, aby bol dominantný. Rád používam orchestrácie, ale len ako doplnok, ako nástroj na zväčšenie priestoru, hĺbky v hudbe. Aby som bol úprimný, neznášam niektoré albumy, kde to kapely prevalili s orchestrami, ktoré hrajú počas celej dĺžky albumu - je to strašne nudné, je to na hovno. Jeden z najlepších albumov s orchestráciami je podľa mňa To Mega Therion od CELTIC FROST a podobné veci. Takže odtiaľto pochádza inšpirácia použiť orchester. Chceme dosiahnuť militantnejšiu, strašidelnejšiu a zlovestnejšiu atmosféru. Nechceme orchester používať takým heavy metalový spôsobom - to mi príde kokotsky hlúpe, neznášam to. Prvý videoklip k novému albumu ste spravili k skladbe God=Dog. Milujem ho! Je umelecky šialený a vizuálne agresívny. Mám pocit, že si celkom užívate natáčanie klipov, pretože vaše posledné klipy boli fakt skvelé s použitím mnohých zaujímavých detailov Je to len ďalšia z ciest ako prezentovať skutočnú tvár BEHEMO- TH. Silná vizualizácia je potrebná. A odkedy sme mali možnost prezentovať našu hudbu a naše myšlienky týmto spôsobom, úplne ma to podmanilo. Veľmi ma to baví a veľmi ma baví objavovať nové možnosti ako vizualizovať naše myšlienky. Som veľkým fanúšikom divadla a kina, veľmi rád oboje navštevujem a rád sa pozerám, ako ľudia pracujú s obrazom a nasávam inšpiráciu. Potom si sadneme s Dariuszom z Grupa 13 a prechádzame si všetky myšlienky, ktoré by sme mohli pri videoklipe použiť a vytvoriť niečo veľkolepé niečo veľké, väčšie než vesmír (smiech). Každopádne, viem sa do toho úplne ponoriť, milujem prácu na videoklipoch. God=Dog bol prvým singlom a väčšina námetov ku klipu je postavená na základoch konceptu použitia náboženstvom inšpirovaných obrazov, ktorý spracovala fotografka Sylwia Makris. Takže hlavnou myšlienkou bolo, použiť známe náboženské obrazy z minulých storočí a interpretovať ich našim spôsobom. Táto vizuálna myšlienka sa v podstate prepletá celým albumom, ak si pozrieš booklet, budeš mať pocit, že si pozeráš ne- jakú umeleckú knihu a nie rock n rollový booklet. Je to úžasné. Takže sme chceli túto myšlienku preniesť aj do klipu, chceli sme, aby to boli v podstate pomaly sa pohybujúce maľby. Začína to so scénou ukrižovania, ako z obrazu, ale všetky postavy sa pomaly pohybujú. Bol som v jednom divadle v New Yorku, kde si museli všetci návštevníci nasadiť masky a boli v podstate zapojení do predstavenia. Bolo to predstavenie inšpirované Poslednou večerou a všetci herci sa tam tiež hýbali veľmi pomaly. Veľmi ma to fascinovalo a požičal som si túto myšlienku do nášho videa. Koľko videoklipov plánujete natočiť k novému albumu? Veľa. Chceme spraviť veľa videoklipov. Môžem ti povedať, že aktuálne pracujeme na ďalších piatich videách. Budeme ich samozrejme zverejňovať postupne. A veľmi sa na to teším, určite chceme tromfnúť The Satanist a to nie len s počtom videoklipov. Pamätám si, že si si pred rokmi aj zahral vo filme Ambassada, kde soi stvárnil postavu Joachima von Ribbentropa. Ako si spomínaš na túto skúsenosť? Neplánuješ sa niekedy k filmu vrátiť? Áno, mal som túto epizódku v poľskom filme Ambassada. Bola to komédia o nacistoch. Bola to zábava. Nie je to nič úžasné, ale ani žiadna katastrofa, taký celkom v pohode film. Mal som slušné hodnotenia na môj herecký výkon. Ale hranie je pre mňa už moc, nie som herec. Herec na seba preberá charakter niekoho iného. Viem si predstaviť, že budem robiť rôzne druhy umenia - maľovať obrazy, fotografovať, čokoľvek iné, kde môžem vyjadriť vlastné pocity a myšlienky. Momentálne sa mi honí hlavou myšlienka napísať hudbu pre divadelné predstavenie. A nie len napísať hudbu, ale byť zapojený aj do samotného predstavenia. V poslednom období chodím do divadiel často a vždy rozmýšľam nad tým, čo by som robil ja, keby som bol na mieste toho chlapíka na pódiu. To ma láka. Všimol som si, že si veľmi aktívny na sociálnych sieťach Áno! Som veľmi aktívny na sociálnych mediách. (smiech) A ako si myslíš, že tieto médiá zmenili svet a hudobný priemysel? Čo mám rád na sociálnych sieťach je, že sú veľmi hravé. Veľa kapiel hrá formu a hlásia, že ich nenávidia. Ja ich mám rád, pretože môžem byť bližšie ku fanúšikom. Napríklad teraz vysielam naživo tento náš rozhovor na Instagrame (smiech). Samozrejme ľudia nepočujú tvoje otázky, ale vidia ma na ne odpovedať. A je to super, pretože sa dostávajú priamo do môjho života, do života BEHE- MOTH. A vždy fungujem reálne, som skutočný človek. Zdieľam alebo vysielam to, čo je naozaj, žiadne predohrané scény alebo pózy. A vždy môžem súčasne vidieť, ako na to ľudia reagujú a to ma veľmi baví. Rozhodne to posunulo vzťahy Sventevith (Storming Near the Baltic) Pagan Records/45:22 Apríl 1995 Aktuálne asi najväčší metalový klenot od našich severných susedov, skupina BEHEMOTH, sa v začiatkoch rozbiehala veľmi pozvoľne, tak ako väčšina iných kapiel. Ich počiatky boli zakorenené v rýdzo black metalovej pôde a svoju hudobnú tvár od roku 1991 šírili prostredníctvom demonahrávok. Až na jar 1995 vyšiel ich debutový album Sventevith (Storming Near the Baltic), ktorý pozostával z desiatich skladieb. Tento black metalový štart predznamenával do budúcna veľký potenciál kapely. Ja osobne mám radšej neskoršiu tvorbu, no na tú dobu to bola veľmi kvalitná nahrávka, ktorá spoločne s ďalším albumom Grom, nahratým v obdobnom štýle, BE- HEMOTH posunula medzi poľskú black metalovú špičku. Satanica Avantgarde Music/35: októbra 1999 Album Satanica bol ďalšou etapovou nahrávkou kapely, ktorou potvrdila svoj hudobný vývoj, započatý rok predtým, na albume Pandemonic Incantations. Do ich hudobného prejavu pribudli výrazné death metalový prvky a Satanica so svojimi ôsmimi skladbami je v súčasnosti pre mnohých fanúšikov kultovým albumom. V podstate od tohto albumu si BEHEMOTH buduje svoj kult, rovnako ako jej líder Nergal (vl. m. Adam Michał Darski), ktorý sa objavil na dvoch obaloch platní, na Satanica i nasledujúcom Thelema.6. BE- HEMOTH začal pritláčať na pílu a ich tvorba čoraz viac získavala na sile a razantnosti, čo vyvrcholilo v neskoršom období. Naskenuj kód a pozri si video k skladbe "God=Dog" ROCK HARD 7

8 Demigod Regain Records/40: októbra 2004 Siedmy radový album Demigod spoločne so svojím nasledovníkom The Apostasy (2007) patria k mojim asi najobľúbenejším z celej tvorby a určite patria k tým najtvrdším z celej aktuálnej kolekcie jedenástich plnohodnotných zárezov diskografie BEHEMOTH. V tomto období sa okrem hudobných hromov a bleskov o niečo viac menia i živé vystúpenia, do ktorých kapela pridala zase o niečo viac divadla. Toto však bolo primerané a odrážalo aktuálnu tvorbu. Kapela rozbehla koncertnú činnosť na plné obrátky a viac ako sto koncertov ročne po celom svete kapelu tlačilo do hudobných výšin. Zaslúžená popularita sa dostavila, no BE- HEMOTH nepoľavil, ba práve naopak v nasledujúcom období sa dostal pod krídla veľkého labelu a oslnivá kariéra môže začať. Evangelion Nuclear Blast/41:54 7. augusta 2009 dopredu, aspoň teda z určitého pohľadu. Je ale dôležité ako sa na to pozrieme. Sociálne siete sú na jednej strane skvelé, na druhej to môže byť pekná sračka. Je to ako akýkoľvek iný nástroj. Vezmi si napríklad kladivo. Môžeš ním opraviť mnoho vecí, ale rovnako s ním môžeš niekomu rozmlátiť tvár. Je to o tom, ako ten nástroj používaš. Myslím, že ja ho používam dobre a ľudia, ktorí nás sledujú na sociálnych sieťach, či už mňa osobne alebo BEHEMOTH, majú možnosť nahliadnuť do môjho života, respektíve do zákuliasa okolo kapely. Podľa mňa je to super. Skracuje to vzdialenosť a tok informácií medzi kapelou a fanúšikmi. Akúkoľvek novinku môžeme veľmi rýchlo zdeliť veľkému počtu našich fanúšikov. Treba mať ale na pamäti, že je ľahké sociálnym sieťam podľahnúť a stať sa na nich závislý. Moja rada je, že ak to používate často (a ja to používam naozaj často), tak aspoň počas sviatkov alebo prázdnin či dovoleniek to vypnite a fungujte kompletne analógovo. To neznie zle. Poďme na chvíľu späť do čias, kedy sme takéto veci neriešili. Zakladal si BEHEMOTH ako veľmi mladý. Popularita začala po treťom albume Pandemonic Incantation prudko stúpať. Ako sa ti podarilo zlúčiť fungovanie v kapele (nahrávania albumov, časté turné) a doštudovať. Mys- lím, že si študoval dejiny, čo nie je zrovna sranda Áno, začali sme jazdiť na turné už počas môjho štúdia na strednej škole. Mal som šťastie na prefesorov. Väčšina z nich mala pre mňa pochopenie a vedel som si dohodnúť rôzne nahrádné termíny na skúšky a podobne. Pár krát som im doniesol naše CD, niektorí ma s tým poslali do riti, ale niektorí si to vypočuli (smiech). Každopádne BEHEMOTH bola už vtedy pre mňa priorita. Heslo bolo - najskôr turné, potom úlohy (smiech). Malo to taký dopad, že som namiesto piatich rokov študoval šesť rokov. Ale nevnímal som to ako niečo náročné. Proste som tým nejak preplával. Okrem toho, že funguješ v BEHEMOTH, si aj majiteľom kaderníckeho salónu. Myslíš Barber Shop? Áno Lebo to je rozdiel. Kaderníctvo je pre dievčatá a dámy. Barber Shop je záležitosť životného štýlu pre pánov. Nemalo by sa to spájať len s vlasmi. Bol som raz s jednou kamarátkou na káve a ona mi vnukla túto myšlienku. Rozoberali sme, čo nás zaujíma a baví. A vravela mi, aby som si otvoril Barber Shop. A ja, že čo je kurva Barber Shop? Nemal som o tom ani páru, tak som si to vygooglil a bolo to, akoby som otvoril dvere do nového sveta. A zistil som, že sa mi to páči. Je to zábava a zároveň životný štýl pre mužov. Je to veľmi štýlové a je to taká povedzme kultúra zlých chlapcov. Vždy som sa zaujímal aj o módu a pokiaľ to môžem udržiavať v duchu rock n rollu, čo aj robím, je to super. Často sa ma ľudia pýtajú, či holíme aj vtáky. Nie, neholíme. (smiech) Ale rozumieš mi, je to niečo, čo súvisí so mnou, s mojou osobnosťou. Neotvorím si predsa kvetinárstvo, to nie som ja. S tým súhlasím. Na záver mám jednu pikošku. Videl som ťa na festivale Brutal Assault v družnom rozhovore s Attilom Csiharom. Plánovali ste nejakú spoluprácau do budúcna? Alebo ste len tak pokecali? Áno, stretli sme sa v zákulisí. Rád by som pozval na spoločné koncerty kapelou TORMENTOR, ktorú chalani teraz reaktivovali a odohrali už niekoľko koncertov po Európe. Vždy som bol ich veľkým fanúšikom. To je téma, ktorú sme preberali. Attila je pohoďák, mám ho rád a mám rád aj jeho spev. Stále som unesený z jeho prejavu na albume "De Mysteriis Dom Sathanas, ale aj na ďalších albumoch. Bol som v tom období na pár koncertoch a bola to pecka. Je to kľúčový hlas black metalu. DODO ĎATEL NECROBUTCHER666 GOREGRINDER Deviaty album Evangelion ja osobne považujem za akýsi ďalší prelomový, medzi strednou a novodobou tvorbou. Hoc na ňom opäť nájdeme množstvo úderných a nekompromisných skladieb, je tu už cítiť blížiaci sa príchod temnoty a pochmúrnej atmosféry. Kapela v tomto čase už bravúrne zvláda líderské pozície hudobnej extraligy a pripravuje fanúšikov nielen na zvýšenú teatrálnosť na pódiách, ale i postupný príchod ďalšej vývojovej fázy. Táto bola pravdepodobne zrkadlovým odrazom Nergalovej, v roku 2010 diagnostikovanej a následne aj prekonanej leukémie. Posledné dva albumy skupiny BEHEMOTH (ale predovšetkým The Satanist ) sú už výrazne temnejšie a plné atmosférických pasáží. Takže Evangelion bol akýmsi prorokom pred blížiacou sa takmer životnou katastrofou. Našťastie sa tak nestalo a my tu máme BEHEMOTH, ktorý je silnejší, než kedykoľvek predtým. KREMATOR 8 ROCK HARD

9

10 10 ROCK HARD "Prechádzame si dobrými aj zlými časmi, tie tvoria proces učenia, ktorý určuje život. Nikdy to nevyjde na sto percent tak, ako si to predstavujeme. Pokiaľ sa človek znova postaví na nohy a realizuje svoje sny, nie je to až také zlé."

11 Keď v roku 2016 svetom preletela oficiálna správa o dlho očakávanom reunione GUNS N ROSES, ktorého sa mal okrem basgitaristu Duffa McKagana zúčastniť aj gitarista Slash. Človek sa popri radosti aj zamyslel, či a ako to ďalej pôjde so zoskupením SLASH ft. MYLES KENNEDY AND THE CONSPIRATORS. Dva roky nato to už s určitosťou vieme povedať: Slash a jeho kumpáni predstavili tento mesiac ich nový album Living The Dream. Stretli sme sa so Slashom tentokrát bez ikonického cylindra, ale zato príslušne so slnečnými okuliarmi, v uzavretých priestoroch jedného düsseldorfského hotelíka. Slash, popravde som bol prekvapený, že si v tomto období spolu s Mylesom a The Conspirators začal riešiť nový album. Nemyslel som, že si na to vo svojom plnom kalendári nájdeš čas. (Usmeje sa) Tak to pravdepodobne nie si sám. Úprimne, s prípravou niektorých nových songov som začal skôr, než bol reunion GUNS N ROSES aktuálny. Mali sme už napísaných a naskúšaných sedem alebo desať vecí. Keď sa ale rozbehli Guns, tak všetko ostatné išlo do úzadia. Po jeden a pol roku sme si dali s GUNS N ROSES takú prvú väčšiu pauzu a to bol ten moment, kedy som kontaktoval Mylesa Kennedyho (spev), Brenta Fitza (bicie) a Todda Kernsa (basa), keďže sa mi to javilo ako dobrá Takže The Conspirators sú všetci tak ako predtým pripravení hrať? Neudiali sa žiadne zmeny v zostave? Nie! Všetci ostávajú, s jedným rozdielom: Franka Sidorisa sme pôvodne angažovali, aby hral rytmickú gitaru na turné World On Fire. Keď sme boli spolu na cestách, rozumeli sme si vo všetkých smeroch. Preto sme ho teraz uvítali na palube nastálo. Pre World On Fire som nahral solové aj doprovodné gitary, čo však so sebou do určitej miery prináša problémy naživo. Človek má ako gitarista určitý svoj štýl, ktorého sa ťažko vie vzdať. Tentokrát prevzal teda rytmické party Frank. Každopádne, ale teraz ruku Spomenul si prácu na filme. Čo je vlastne s tým westernom, o ktorom sme sa bavili pred troma rokmi na Hellfeste? Vtedy si hovoril, že produkcia tohto diela sa práve rozbehla. To žiaľ z dôvodov, na ktoré som nemal ja žiadny vplyv, nevyšlo. Mám ale rozrobené už ďalšie nové projekty. Jeden z nich je konkrétne dielo menom Dark River. Práve vyberáme režiséra a budem aj spolupracovať na soundtracku. Je to pre mňa veľmi vzrušujúce, lebo je to úplne niečo iné ako práca v rockovej kapele. Ako vlastne v dnešnej dobe prebieha nahrávanie nového albumu? Chodíte tradične všetci do štúdia, songov a ich zverejnenie a nemá skoro žiadny predaj, musí si skôr či neskôr rozmyslieť, koľko je ochotný do svojej veci investovať. Nebavíme sa tu o pár grošoch, ide o obrovské sumy. Odkedy som bol vo VELVET REVOLVER, je Living The Dream prvý album, ktorý som nahral digitálne, lebo analógové zariadenie je neskutočne drahé. Znovu sme spolupracovali s producentom Michaelom Elvisom Basketteom, ktorý odviedol skvelú prácu už pri World On Fire. Pred nahrávaním sme sa rozprávali o tom, čo som si zaumienil. Nechcel som totiž v žiadnom prípade, aby bol album preprodukovaný. Skladby by mali znieť čo možno najviac surovo a neuhladene. Elvis pozná moje hudobné korene a postaral sa o to, aby to znelo tak prirodzene ako sa len dá. Si jedným z posledných gitarových hrdinov. Zdá sa, akoby už dnes nevznikali kapely, kde sú silné gitarové osobnosti (hoci sú to kvalitní hráči). Myslíš, že ľudí ešte zaujíma gitarová hudba alebo povedzme nejaké gitarové hviezdy? Som úplne posadnutý gitarou. Je to niečo, čo ma vzrušuje, čomu sa venujem. A venujem sa tomu už naozaj dlho a zatiaľ ma to nikdy neomrzelo. Ale nie som súčasťou príležitosť. Znova sme sa pustili do prípravy, pracovali sme na už urobených skladbách a napísali aj nejaké nové. Nakoniec sme mali dosť materiálu na album. Keby neprišiel reunion GUNS N ROSES, bol by album Living The Dream na svete pravdepodobne už pred rokom. Ako túto záležitosť zobral zvyšok kapely? Viem, že Myles je fanúšikom GUNS N ROSES, takže mrzutosti tam asi veľa nebolo... Myles sa medzičasom koncentroval na ALTER BRIDGE, takže to bolo preňho úplne v poriadku. Ostatní chlapci sa venovali rôznym ďalším projektom. Keď sme dali dohromady GUNS N ROSES, nevedeli sme ešte, ako sa to vyvinie. Sadol som si s kapelou, hovoril som im, že som sa rozprával s Axlom a že plánujeme dať spolu zopár koncertov. Conspirators aj Myles dokonca spolu prišli na prvé vystúpenia vo Vegas. Keďže sa bavili ako pohania, tak sa z toho vyvinulo všeličo ďalšie. Začali sme bookovať ďalšie a ďalšie termíny. Bolo treba mať stále na pamäti, že reunion GUNS N ROSES nie je predvídateľný, nielen pre iných ľudí, ale aj pre mňa. Ale bolo úplne jasné, že s Conspirators budem pokračovať, akonáhle budem mať čas. na srdce: Dopraješ si čas od času aj nejakú pauzu? (Smeje sa) Od práce myslíš? Zatiaľ som mal len jednu. Dobre, tam sme síce nahrávali, ale tak to proste je. Prestávku v turné GUNS N ROSES využívame zatiaľ na to, aby sme s The Conspirators mohli ísť na americké turné. Potom v novembri a decembri budem zas koncertovať s GUNS N ROSES. Január mám teoreticky voľný, ale budem vtedy robiť na jednom filme. A od februára plánujem medzinárodné turné s albumom Living The Dream. Ale keby som len sedel doma, nevedel by som, čo so sebou. Za starých čias, si mal problémy udržať svoju abstinenciu na uzde, keď si nebol pracovne vyťažený. Myslíš, že už si sa dokázal cez to posunúť? Vieš čo, nebolo to celkom tak. Mal som šťastie, že som sa proste z toho dostal a odvtedy som nemal žiadny problém. Nepociťoval som potrebu vracať sa do minulosti a robiť to. Ale všetci závislí a alkoholici musia vedieť, že to tam niekde vždy je. Je pravdepodobné, že v čase, kedy nemám zrovna veľa práce, sa nachádzam v najslabšom momente. nahráva každý sám doma alebo máte úplne odlišný spôsob? V roku 2014 sme pracovali na príprave World On Fire u jedného kamaráta v štúdiu, využíval som tieto priestory predtým koncom osemdesiatych rokov na skúšky a písanie skladieb. Posledné roky som sa stále pohrával s myšlienkou, že si vybudujem niečo vlastné, namiesto najímania priestorov. Prirodzene aj preto, lebo náklady na pobyt v štúdiu sú v porovnaní s tým, čo človek zarobí predajom albumov, neskutočne vysoké. Tak som začal hľadať a v Los Angeles som našiel vhodný pozemok, kde som dal postaviť kanceláriu a malé štúdio. To teraz využívame na skúšanie a nahrávanie. Načrtol si zaújímavú tému, lebo hudobníci sa v rozhovoroch vždy sťažujú: náklady na vyprodukovanie albumu sa nie vždy pokryjú predajom. Aké ťažké to musí byť, sa za týchto okolností ešte vôbec namotivovať k nahrávaniu? Toto vôbec nie je jednoduchá záležitosť. Ako umelcovi mi je hlavne jedno, koľko albumov predám. Robím hudbu, lebo ma to teší. Aj tak je to ale vec zdravého rozumu: keď človek dá tisíce dolárov na nahratie SLASH nejakého mainstreamu. Stále si robím to svoje niekde v kúte tak, ako aj teraz. Myslím, že o rock 'n' roll je stále záujem, akurát je dôležité, aby to robili ľudia, ktorí ho budú robiť v pravom a úprimnom duchu. Viem, že to znie ako klišé, ale je to o postoji. Nemusí to byť Marshall a všetky tie klasické sračky. Ide o ten "Fuck You" postoj, ktorý v tejto instagramovej dobe, kde sa každý snaží niečím zaujať, postrádam. Je to divná doba. Okay, posledná otázka: Si už 35 rokov v hudobnom priemysle, zažil si výšky aj pády. Je niečo, čo si niekedy oľutoval? (Chvíľu premýšľa) Myslím, že je mrhaním času oľutovávať veci, pokiaľ človek niekomu nespôsobil niečím dlhodobú újmu. Prechádzame si dobrými aj zlými časmi, tie tvoria proces učenia, ktorý určuje život. Nikdy to nevyjde na sto percent tak, ako si to predstavujeme. Pokiaľ sa človek znova postaví na nohy a realizuje svoje sny, nie je to až také zlé. Musíme si dávať krátkodobé ciele, lebo aj tak nikdy nevieme, čo sa v budúcnosti udeje veď sa pozri na aktuálnu story s GUNS N ROSES, vážne, kto by to bol čakal... (smeje sa). JENS PETERS PREKLAD: JANA FUJÁKOVÁ ROCK HARD 11

12 ÁRSTÍÐIR» Je nudné robiť len jeden druh hudby. Zasekneš sa v uzavretom priestore a narážaš na hranice.«tu ani nemá zmysel dlho sa rozpisovať. Ak ste otvorení kvalitnej hudbe, či už zapasuje do škatuľky metal alebo nie, bežte si vypočuť ÁRSTÍÐIR. Sú z Islandu, tento rok vydali svoj štvrtý štúdiový album Nivalis a na konte majú aj spoločný album s Anneke van Giersbergen. Ak sú títo Islanďania dostatočné dobrí pre Anneke a Anneke je dostatočne dobrá pre vás, budú aj ÁRSTÍÐIR. A na záver úvodníku už len posledná povinná informácia na naše otázky odpovedal Gunnar Már Jakobsson. Vopred sa ospravedlňujem, že názov vašej skupiny neviem vysloviť správne a všímam si, že dodnes s tým má problém veľa vašich fanúšikov a stále sa vás pýtajú na správnu výslovnosť. Neľutujete po tých desiatich rokoch na scéne, že ste si dali meno ÁRSTÍÐIR? V živote je veľa vecí, ktoré môžeš ľutovať, ale musíš sa držať rozhodnutí, ktoré si urobila. Najmä ak ide o názov skupiny. V tom čase sme ani len netušili, že z nás bude až taká seriózna skupina. V zahraničí nás dosť často volajú árštidir a už sme si na to zvykli. V islandčine je to trochu inak. Keď to slovo rozdelíš na tri časti, môžeš to vyslovovať ako anglické slová our, teeth a pridáš k tomu ešte dir na záver a máš to. V minulosti ste skladali polovicu pesničiek vo vašej rodnej islandčine, no na novom albume Nivalis máte už len jednu skladbu v rodnej reči. Je to kvôli tomu, že ste čím ďalej, tým viac známejší v zahraničí a chcete, aby fanúšikovia rozumeli tomu, o čom spievate? Asi hej. Môže to byť jeden z dôvodov. Nemôžem povedať, že sme toto rozhodnutie urobili cielene. Väčšinou len skladáme piesne (všetci v kapele skladáme) a zvyčajne ten, kto vymyslí skladbu aj rozhodne, v akom jazyku bude. A jednoducho sa stalo, že tentoraz je väčšina skladieb v angličtine. Ale možno je to niečo, čo máme v podvedomí, že podvedome vieme, že budeme viac koncertovať pre neislanďanov. Možno. Nehráte metal, no aj tak je medzi vašimi fanúšikmi veľa metalistov. Ja som vás prvýkrát videla na turné, ktoré ste absolvovali s PAIN OF SALVATION a Anneke van Giersbergen. O pár rokov neskôr ste predskakovali SÓLSTAFIR a MYRKUR. To všetko sú rádovo tvrdšie zoskupenia ako vy. Ako sa to vôbec stalo, že si niekto povedal: Hej, toto je cool skupina, mali by predskakovať na metalových koncertoch? To je dobrá otázka. Otázka, ktorú si stále kladieme. Asi to začalo, keď sme išli na turné s PAIN OF SALVA- TION. Oni nás vtedy kontaktovali. Mali jedného člena z Islandu, ktorý nás poznal. Vďaka nemu sa dozvedeli o našej hudbe a páčila sa im. Chystali akustické turné. Predtým by nám ani len nenapadlo, že by sme mohli ísť na turné so skupinou, ktorá robí oveľa tvrdšiu hudbu ako my. Toto turné bolo nakoniec pre nás veľmi úspešné. Takmer všade sme sa zapáčili, a vtedy sme si začali uvedomovať, že asi máme niečo spoločné. Dnes sme u rovnakého manažmentu ako SÓLSTAFIR, a preto sme s nimi boli na turné. Vidíš. Jedna vec vedie k druhej. Mám teóriu, že ľudia, ktorí počúvajú metal a rock, premýšľajú nad tým, čo počúvajú. Zamýšľajú sa nad aranžmánmi, nad dobrou hrou, ale ľudia, ktorí počúvajú stredný prúd, sa nemusia až tak sústrediť na detaily. Možno práve kvôli tomu, ako je naša hudba štruktúrovaná, máme toľko metalových fanúšikov. Rozmýšľame nad detailmi a zdá sa, že to ide ruka v ruke v týmto publikom. No a zároveň, milujeme tvrdú hudbu. Síce hráme to, čo hráme, ale napríklad Ragnar sa motá okolo metalu, odkedy ho poznám. Má aj bočné metalové projekty. Zdá sa, že toto spojenie tu bolo vždy. Takže, existuje veľa teórií, ale žiadna priama odpoveď. Ale ak to takto funguje, prečo do toho neskočiť? Vďaka tomu ste sa dostali k spolupráci s Anneke van Giersbergen a vydali spoločne album Verloren Verleden. Ako sa zrodil nápad na spoluprácu? Anneke sme prvýkrát stretli práve na tomto turné, a keď si s niekým na turné, časom sa zblížite. Iná možnosť asi ani nie je, keďže sa delíte o ten istý autobus. Postupne sa z vás stanú dobrí priatelia. S Anneke sme začali hrávať niektoré jej skladby priamo na pódiu, no v hudbe to už tak chodí, že o ničom nie je vopred rozhodnuté. Neviem ani, kedy sa zrodil tento nápad, ale postupne si uvedomíš, že ťa baví hrať s niekým ďalším a možno sme si dali po koncerte nejaké pivá a niekto povedal, že by sme mali spolu nahrať album (smiech). Neviem povedať, kto s tým prišiel ako prvý, ale môžem ti povedať, že každý člen ÁRSTÍÐIR bol úplne unesený touto dámou. Na pódiu má úžasný prejav. Nikdy predtým som nepočul taký hlas. Keď vystupovala, všetci sme stáli v zákulisí, mali sme odposluchy a počuli ako spieva. Vždy sme boli unesení z jej spevu. Keď prišla možnosť na spoluprácu, pevne sme ju chytili a išli jej v ústrety. A po vydaní vášho spoločného albumu ste s ňou išli na krátke turné po Holandsku. Anneke sa po každom koncerte zastaví medzi 12 ROCK HARD

13 fanúšikmi a vy ste to po vašom amsterdamskom koncerte urobili tiež. Je toto niečo, čo ste sa naučili od nej? Ak je to možné, po každom koncerte sa snažíme stretnúť s fanúšikmi. Myslím, že súčasťou koncertu má byť aj snaha zblížiť sa s poslucháčmi a vypočuť si komplimenty aj užitočnú kritiku. Vždy by si mala počúvať svoje publikum. Istým spôsobom ťa to formuje a my to robíme vždy. Naozaj vás ľudia aj kritizujú? Ani nie (smiech). Ale povedal by som, že vždy sa nájde v publiku osoba, ktorá presne vie, ako sa majú veci robiť (smiech). Nie je to ani tak kritika, ako skôr návrh. Každý má svoj názor. Napríklad, ak ľudia poznajú našu hudbu, stane sa, že čakajú na nejakú konkrétnu skladbu, a vtedy ti môžu dať najavo, čo by si mala hrať. Prejdime k vášmu novému albumu Nivalis. Dosť ma zaskočil. Tie bicie a elektronické prvky, V takejto miere ste ich ešte nepoužili. Čo vás viedlo k takej, z môjho pohľadu drastickej, zmene. Veľa ľudí ešte nepočulo nový album, takže je zaujímavé toto počuť (rozhovor prebiehal v máji, pozn. red.). Vedeli sme, že je iný, ale ty hovoríš o drastickej zmene, a to je zaujímavé. V prvom rade sa nám opäť zmenila zostava, takže sme teraz len traja pôvodní členovia a na albume s nami hrá kopa ďalších ľudí. Druhá vec je, že nikdy nechceš robiť to isté dvakrát. Chceli sme dať dokopy niečo, čo sme ešte nikdy predtým neurobili a napredovať. Zároveň sa zvýšil náš záujem o elektronickú hudbu a asi sme ju chceli viac integrovať do nášho vzorca. Myslím, že postupným vývojom sme sa dostali až sem a niekomu, kto pozná našu predchádzajúcu tvorbu, môže dlhšie trvať, kým si zvykne na nový album. Vieme, že je iný, ale chceli sme vyskúšať niečo nové. Výsledok sa nám páči a dúfam, že s ďalšími posluchmi je to len a len lepšie. Je to lepšie, to je pravda. Bicie hrajú na novom albume dosť významnú úlohu, čo je zaujímavé, keďže v zostave nemáte bubeníka. Ako ste skladali tieto party? Keď pracujeme na štruktúre skladieb, bicie, resp. nápady na bicie, robíme na počítači. Takto pripravíme približnú verziu, a keď je čas ísť nahrávať, zavoláme nášmu dobrému kamarátovi Magnúsovi, ktorý je fantastickým bubeníkom. Snáď ho raz s nami uvidíte aj na pódiu. Magnús má oveľa viac skúseností a skladby obohatí vlastnými nápadmi. Napríklad pre skladbu Entangled sme mali len jednoduchý nápad na bicie, ale Magnús vďaka svojmu poňatiu hry posunul bicie na úplne iný level. Okrem toho s nami pracoval producent Sakaris Joensen z Faerských ostrovov a on ide tiež úplne iným smerom. Dosť veľa pracuje s elektronickou hudbou a týmto smerom ovplyvnil naše skladby. Keď ste pred pár rokmi hrali vo Viedni, pamätám si, ako Ragnar publiku vysvetľoval, čo ho inšpirovalo k zloženiu skladby Shine. V novinách čítal, že sa ľudia začali oficiálne prihlasovať, že sa natrvalo presťahujú na Mars hneď, ako to bude možné. A Shine je práve o pocite dobrovoľne sa rozhodnúť natrvalo opustiť svoju rodinu a blízkych a nikdy sa nevrátiť. Je aj za nejakou skladbou na novom albume takýto zaujímavý príbeh? Dobrá pamäť! Ale teraz sa dostávame k citlivej téme (smiech). Nie som z tých, ktorí radi rozoberajú svoje texty, ale asi môžem povedať pár slov k skladbe Entangled, ku ktorej som napísal text. Rozprávaš sa s ľuďmi, oni sa s tebou delia o svoju hudbu, a keď si ju vypočuješ, zisťuješ, koľko úžasného talentu je na svete. No nie každý má rovnaké možnosti prezentovať svoju hudbu a upriamiť na ňu pozornosť. My na Islande máme veľké šťastie, pretože hudobný priemysel prekvitá, pomáha nám aj vláda, ale hlavne si pomáhajú hudobníci medzi sebou. A keď sa rozprávaš s ľuďmi z Izraela alebo Stredného východu, zistíš, že robia rovnakú hudbu ako ty, ale sú v úplne inom prostredí a nemajú také podmienky, aby ju dostali medzi ľudí. A tento text je o tom. Je o niekom, kto skladá skvelú hudbu, ale nemôže ju dostať von. Cíti sa osamelo. A zároveň je tam analógia na kvantovú fyziku a prepojenie hudby a ľudí z celého sveta cez kvantové previazanie tak, aby mal každý možnosť počúvať tú istú hudbu. chcú byť voľní a užívať si všetku hudbu. Práve vtedy to začína byť zábava. Mám pocit, že každý člen ÁRSTÍÐIR trávi oveľa viac času prácou na bočných projektoch ako na hudbe ÁRSTÍÐIR. Napríklad, ja som aj producent a pomimo skladám inštrumentálnu hudbu a robím manažment a spoluvydavateľa jednej mainstreamovej umelkyni. Volá sa Vasi, má rusko-americké korene a žije v Reykjavíku. No, a okrem toho si ešte rád zahrám s kamarátmi len tak pre zábavu. Je super občas si zahrať s niekým, kto neberie hudbu veľmi vážne, a kto nepotrebuje byť úspešný a chodiť na turné. Mám práve takúto skupinu. Voláme sa COAST OF GREENLAND a ani sme nevydali album. Hráme folk blues a máme speváčku. A keď som mal trinásť, bol som v metalovej skupine. Ragnar zasa vyrastal na heavy metale, takže on do skupiny prináša niečo z toho. Ani si to asi neuvedomujeme, ale toto všetko formuje našu hudbu. A možno práve to je to neviditeľné spojenie, ktoré máme s metalovým publikom. Čo prináša Daniel do skupiny? Daniel je skvelý gitarista a píše gitarové riffy, ktoré by mne nikdy nenapadli. Tiež sa zaujíma o elektronickú hudbu a dosť pracuje na svojich vlastných veciach. Ani neviem definovať, čo to presne je.» Mám teóriu, že ľudia, ktorí počúvajú metal a rock, premýšľajú nad tým, čo počúvajú. Zamýšľajú sa nad aranžmánmi, nad dobrou hrou, ale ľudia, ktorí počúvajú stredný prúd, sa nemusia až tak sústrediť na detaily. Možno práve kvôli tomu, ako je naša hudba štruktúrovaná, máme toľko metalových fanúšikov. «A čo Thar Sem Enginn Fer? Pripomína vašu starú tvorbu. Nevznikla už dávnejšie? Možno počas prác na albume Hvel? Nie, ale na Like Snow sme pracovali v čase, keď sme písali Hvel. Nie že by sme ju písali pre Hvel, ale stále sme sa k nej nejako vracali, potom si dali pauzu, neskôr niečo zmenili, opäť ju odložili, až kým sme nemali pocit, že už naozaj dobrá. Myslím, že zo všetkých skladieb na albume práve nápad na túto je najstarší. A čo inštrumentálka Oroi? To má byť čo? (smiech) Na to sa musíš spýtať Ragnara, ktorý s ňou prišiel. Mne sa páči. Je úplne iná ako zvyšok albumu. Má taký vtieravý housový beat. Myslím, že skvelo rozdeľuje album na dve polovice. Poslucháč si vyčistí hlavu a je pripravený na to, čo príde potom. Ragnar na nej úzko spolupracoval s Sakarisom a odviedli skvelú prácu. Toto je od Ragnara, najväčšieho metalistu v skupine? V tom je tá krása. Je nudné robiť len jeden druh hudby. Zasekneš sa v uzavretom priestore a narážaš na hranice. Tí, ktorí milujú hudbu, Je to čistá elektronika. Možno slow house alebo ambient? Je možné, že práve týmto smerom pôjdete aj v budúcnosti? Neprekvapilo by ma to. Takéto niečo ma zaujíma, ale budeš sa musieť opýtať skupiny ÁRSTÍÐIR, lebo len oni vedia, čo bude ďalej. Keď ste boli päť rokov na scéne, v jednom rozhovore sa vás opýtali, kde by ste chceli byť po desiatich rokoch. Vtedy ste povedali, že by ste chceli vydať piaty album, čo sa vám aj splnilo, ak rátame aj album s Anneke a chceli by ste byť hudobníkmi na plný úväzok. Práve tento rok oslavujete desať rokov na scéne. Podarilo sa vám naplniť aj druhý sen? Sme blízko, ale ešte tam nie sme. Ragnar už je muzikantom na plný úväzok, ale ja a Daniel máme stále aj iné zamestnanie. No stále je to naším cieľom. Myslím, že sme k naplneniu tohto sna bližšie, ako tomu bolo pred piatimi rokmi. Ale je zaujímavé počuť to. Úplne som zabudol na ten rozhovor, ale celkom sme sa priblížili realite. BARBORA STUCHLÍKOVÁ ANNEKE VAN GIERSBERGEN o spolupráci s árstíðir»v Holandsku máme takú celkom známu televíznu show, v ktorej sa od rockového speváka žiada, aby zaspieval nejakú klasickú pieseň. Spievala som tam áriu od Henryho Purcella a mala som na to naozaj veľké ohlasy. Ľuďom sa to neskutočne páčilo. To ma nasmerovalo k myšlienke spracovať klasické diela a naspievať ich mojim rockovým prejavom. Prvý krát som sa s chlapcami z ÁRSTÍĐIR stretla v roku 2013, keď som bola na turné spoločne s PAIN OF SALVA- TION. Okamžite sme si padli do ucha a vedela som, že oni sú tí praví pre takýto projekt. Spoločne sme vybrali skladby, ktoré spracujeme a chlapci ich potom úžasne prearanžovali. Som naozaj veľmi hrdá na album Verloren Verleden, ktorý sme spolu spravili.«soňa WITCH KOZÁKOVÁ GALADRIEL O HUDBE ÁRSTÍÐIR» Až kým som nebola na koncerte Anneke v Bratislave, na ktorom predskakovala PAIN OF SALVATION, nikdy pred tým som o kapele ÁRSTÍĐIR nepočula... Tam mi totálne vzali dych. Úžasne zladení, na 100% oddaní hudbe. Hneď na druhý deň som si začala zháňať ich nahrávky. Verila som, že ich spolupráca s Anneke, ktorá prebiehala počas toho turné, prinesie neskôr ovocie aj vo forme spoločného albumu. Nikdy som na Islande nebola, ale vraj je to krajina, ktorá sa počúva. Vďaka ich hudbe viem, ako znie. Ich hudba je ako sveter z islandskej vlny, objíme vás a zahreje.«rock HARD 13

14 DAVId ELLEFSON: Tajne plánujeme reunion SEPULTURY, to je druhý zmysel METAL ALle- GIANCE :-) M ETAL ALLEGIANCE Predstavovať Davida Ellefsona, jediného človeka na svete, čo dokázal vydržať s Dave Mustainom viac ako 20 rokov v jednej skupine, je ako hrach na stenu hádzať. Ale nielen MEGADETH ho dokáže vyťažiť, v roku 2014 sa stal spoluzakladateľom all stars zoskupenia METAL ALLEGIANCE. Pod touto hlavičkou toho zoskupenie hrajúce typický thrash s malou prímesou groove, ale malou, vydalo najprv v roku 2015 eponymný album, v roku 2016 EP Fallen Heroes a svoj druhý album Volume II - Power Drunk Majesty, všetko pod krídlami Nuclear Blast, pričom pri tejto príležitosti sme mu položili pár otázok. Niekedy si človek povie, aký význam má vznik takýchto all stars projektov, ale keďže live členom od tohto roku je popri Davidovi, Markovi Menghim, ktorí zoskupenie založili, ďalej Mike Portnoyovi a Alexovi Skolnickovi aj Andreas Kisser a jedným z hosťov na vokále na novom albume je Max Cavallera, viete si predstaviť týchto dvoch po 25 rokoch opäť na pódiu? Dovolím si predstaviť speváckych hostí na novinke: Trevor Strnad, John Bush, Bobby Blitz Ellsworth, Mark Tornillo, Johan Hegg, Max Cavalera, Troy Sanders, Mark Osegueda a Floor Jansen, snáď nikomu netreba tieto mená predstavovať. 14 ROCK HARD

15 Ahoj David, turné s MEGADETH už skončilo, takže máš čas sa venovať naplno METAL ALLE- GIANCE? MEGADETH toho roku zase až tak moc nekoncertoval, takže aj keď som pracovne vyťažený aj v rámci vydavateľstva, tak ostal čas venovať sa aj iným projektom, ako napríklad METAL ALLEGIANCE. Toto best off hviezdne zoskupenie si píše rok vzniku 2014, ako k tomu došlo? Koho to bol nápad? Celé to začalo, keď Mark Menghi začal robiť jedno podujatie s názvom Metal Masters, čo bolo niečo ako all-stars klinika a jamovacie zhromaždenie. Keď tieto podujatia prestal robiť, za nejaký čas som sa mu ozval, že by sme mali v niečom podobnom pokračovať. Za nejakú dobu sa mi on ozval späť a hovorí, že práve zaregistroval ochrannú známku na meno METAL ALLEGIAN- CE. A tak to celé začalo, vlastne ja a Mark sme boli úplne prvými členmi. Za mesiac odvtedy sa nám naskytla príležitosť zahrať si na Motorboat Cruise, čo organizovali MOTÖRHEAD, a tam sme prvýkrát verejne zahrali. Mike Portnoy nás vtedy pozval ku sebe domov, že tam môžeme nahrať album. Tak sme na ňom pracovali, potom ho u neho nahrali a nakoniec som ho zaniesol do Nuclear Blast, kde sa im veľmi zapáčil a hneď nám dali zmluvu. dých faganov, je v tom aj kúsok moderny? Určite sme chceli nahrať trashový album, čo sa nám myslím podarilo. Tiež sme chceli, aby hostia, čo s výnimkou Joa Satrianiho sú len speváci, boli v medzinárodnom zložení. Takže tu máme brazílskeho Maxa Cavaleru, fínsku Floor Jansen, švédskeho Johana Hegga alebo Marka Tornilla, ktorý je síce Američan, ale spieva v ACCEPT, takže hrá tú nemeckú kartu. Keď som si pozrel menoslov hostí na vokále, napr. Boby Blitza, Maxa Cavaleru či Floor Jansen, skús nám povedať ako sa vám s týmito osobnosťami spolupracovalo, ako sa sami podieľali na vzniku? Môžem povedať o niektorých. Napríklad Max prišiel do štúdia, keď sme mali iba hrubú verziu jeho piesne bez hocijakého textu, takže on si ALLEGIANCE. Ale vážne, takáto situácia by teoreticky mohla nastať, ale keďže obaja sú naši skvelí priatelia a nechceme nikomu robiť žiadne násilie, museli by sme mať dopredu súhlas od obidvoch zúčastnených, čo sa dúfam jedného dňa stane. Pozrite sa na tento nový album, máte ich tam obidvoch. A to, že sú obaja na jednom albume, je myslím prvý krok ku svetovému mieru. Dá sa vôbec zorganizovať koncert so všetkými hosťami? Budeme hrať prvý koncert po vydaní nového albumu v New Yorku, kde budeme mať veľkú časť týchto hostí, aj z tohto aj z minulého albumu. Samozrejme, dostať na pódium úplne všetkých, je asi nemožné. Kedy sa môžeme na toto zoskupenie tešiť naživo v strednej Európe? V lete 2019 plánujeme veľkú odriekania, či? Ja proste rozumiem svojej úlohe v kapele a možno je to práve preto, že som v nej od začiatku a viem, ako sa sformovala. Keď tam príde niekto nový, tak má väčšinou veľké očakávania, a potom je sklamaný. Bol som na vašom koncerte v Plzni, kde ste predskakovali JU- DAS PRIEST, pamätáš si? Na druhý deň ste hrali v Katowiciach. Áno pamätám si na oba koncerty. Turné s JUDAS PRIEST bolo pre nás veľkou poctou, pretože sú to legendy a boli aj v našich začiatkoch našimi veľkými vzormi. Hralo sa nám skvele, pretože publikum tam u vás je vynikajúce a divoké a dobre reaguje na hudbu. No, k tomu koncertu sa chcem spýtať, nakoľko som sa na neho veľmi tešil a MEGADETH videl prvýkrát, tak hlboko, ako som V roku 2015 ste vydali album Metal Allegiance, v 2016 EP Fallen Heroes a 7. septembra 2018 vám vychádza Volume II Power Drunk Majesty, skús nám tieto tri nahrávky porovnať z pohľadu tvorcu? Samozrejme je tam konzistencia. Prvý album sme nahrali ako silná štvorka, práve sme sa dali dokopy a hrali sme pre zábavu. Fallen Heroes sme nahrali ako poctu svojim hudobným vzorom, pretože v poslednej dobe sme svedkami odchodu týchto ľudí na večný odpočinok. Druhý album bolo niečo, do čoho som sa ja sám poriadne oprel, pretože som chcel, aby METAL ALLEGIANCE nebol iba all-star jam, ale aby sme sa presadili ako plnohodnotná kapela. Keď som si prvýkrát vypočul názov novinky, skôr mi to zapasovalo ku kapelám typu TANKARD, tak nejako o chľaste to vypadá byť? Prečo tento názov, čo symbolizuje? Nebodaj nespútaný rockový život? Je to názov jednej skladby, na ktorú som zložil text, kým ostatní traja skladali hudbu. Postupne sme ju rozdelili na dve časti a na každú našli iného speváka. Album sa mal pôvodne volať iba Volume II, ale potom sa mi to zdalo prislabé, tak som si prechádzal texty jednotlivých piesní, a vtedy mi tento názov udrel do očí, tak sme ho použili ako podtitul albumu. Štýlovo sa označujete ako thrash-groove, ale našťastie toho thrash metalu je tam o čosi viac, ako som si vypočul novinku, máte evidentne ambíciu osloviť aj starcov vyrastajúcich na thrash metale 80-tych rokov, či aj mla- METAL ALLEGIANCE z ľava: Alex Skolnick, Mike Portnoy, David Ellefson, Mark Menghi ho celý zložil a podľa mňa tak to má byť na každej Maxovej nahrávke. Mother of Sin je skladba, kde Mark Menghi začal písať text, ale keď sme prizvali Bobbyho Blitza, tak si ku tomu sadli spolu a výsledok je kooperáciou ich oboch. Naproti tomu, keď prišiel do štúdia John Bush, ktorý je jeden z mojich najobľúbenejších spevákov, nechcelo sa mu skladať a povedal nám, že zaspieva hocičo, čo mu predložíme. Takže spolupráca išla s každým z nich do určitej hranice, a to je podľa mňa krása tohto projektu. Andreas Kisser je jedným z vašich externých gitaristov a často je s vami na pódiu. Čo by sa stalo, keby sa na tomto pódiu teraz ocitol naraz spolu s Maxom Cavallerom? My tajne plánujeme reunion SE- PULTURY, to je druhý zmysel METAL festivalovú šnúru, ktorá by mala zasiahnuť skoro všetky kontinenty, ale najmä Európu. Takže, tam si nás môžete prísť pozrieť. Neplánujeme samostatné turné, pretože si myslím, že tento projekt je skôr vhodný na veľké podujatia alebo festivaly. Snáď môžeme pár otázok k ME- GADETH, čo nové sa chystá v tomto tábore? Momentálne pracujeme na novom albume, ale dávame si načas, pretože chceme, aby nebol iba proste ďalší album, chceme aby to bol skvelý album. Takže robíme pomaly a bude, keď bude, časovo to ešte nevieme presne povedať. Inak musíš byť asi veľmi trpezlivý, vydržať od roku 1983, aj keď s nejakou pauzou, s Dave Mustainom, musí chcieť asi veľa z neho bol sklamaný, sa nedá ani povedať. Nie kvôli kapele, ale kvôli extrémne príšernému zvuku, to sa nedalo počúvať, napr. Davea vôbec nebolo počuť a rovnaké to bolo aj na druhý deň v Katowiciach, ako takéto niečo môže kapela svetového rangu dopustiť? Sú okolnosti, ktoré nie vždy viete ovplyvniť. Napríklad akustika haly alebo technické problémy, vždy je to o niečom inom. Každý koncert sa zvučí ináč a nie vždy sa to podarí. O tom vie svoje každá jedna kapela. Pár slov na záver? Určite si zadovážte náš nový album a budúci rok sa vidíme na nejakom festivale. Dúfam, že zvuk už bude podľa tvojich predstáv, haha. NECROBUTCHER666 PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK ROCK HARD 15

16 Nikdy som neplánoval stať sa hudobníkom. Chcel som učiť filozofiu a hudba sa mi tak nejako prihodila. MOONSPELL Keď už si Veľká Británia pomaly zvykala na to, že jej povesť liahne prvotriedneho gothic metalu je neohrozená, v slnečnom Portugalsku svorka okolo Fernanda Ribeira udrela debutom Wolfheart. O rok udreli opäť a ešte razantnejšie albumom Irreligious a bolo jasné, že MOONSPELL sa natrvalo zapíšu do análov tohto žánru. Dnes už sa tieto albumy radia medzi klasiku žánru a skladby ako Alma Mater alebo Full Moon Madness ani po vyše dvadsiatich piatich rokoch nechýbajú v setliste skupiny. MOONSPELL z nemetalového Portugalska majú za sebou obdivuhodnú metalovú kariéru, ktorú minulý rok ozdobili špeciálnym koncertom v Lisabone. V jeden deň zahrali v plnej dĺžke Wolfheart, Irreligious a Extinct a celý koncert zaznamenali na DVD, ktoré sa koncom leta dostalo na verejnosť pod názvom Lisboa Under the Spell. Mňa teší, že aj napriek nabitej festivalovej sezóne si na nás našiel čas spevák Fernando Ribeiro a povedal nám o novom DVD viac. Priznám sa, že po zhliadnutí vášho DVD mám zmiešané pocity. Na jednej strane ukazuje úspešnú dvadsaťpäťročnú cestu MO- ONSPELL na hudobnej scéne, no na druhej strane vidno, že život hudobníka nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Napríklad, keď ste dohrali Wolfheart set, v zákulisí sa sťažuješ na príšernú bolesť hlavy. Po odohratí celého koncertu zasa hovoríš, že si si myslel, že budeš cítiť radosť alebo smútok, no namiesto toho sa u teba dostavil pocit prázdnoty. Až mi vás žiadne pozlátka, nechceme sa ukazovať ako METALLICA, lebo nie sme oni. Chceme povedať pravdu. Vo svete, ktorý je plný umelých hudobníkov, chceme byť úplne úprimní. Má to veľa spoločného s tým, ako sme začínali. Vychádzame z undergroundu, chodili sme na turné v dodávke atď. Dnes sa priority a ciele skupín zmenili. Cieľom tohto nášho dokumentu nie je ukázať, ako fungujú hudobníci s veľkým egom, ktorí potrebujú veľa pozornosti. Je to dokument o tom, ako funguje väčšina skupín. Aj keď to vyzerá, že byť v skupine je fascibolo ľúto. Čo si má fanúšik myslieť o tomto DVD? Myslím, že to, čo si povedala. Mám dojem, že ľudia z metalovej scény žijú v zlatej klietke a presne to ukazujú aj fanúšikom. Keď sme ako skupina vznikli v 90.rokoch, ľudia si oveľa viac uvedomovali tvrdú prácu, ktorú si vyžaduje fungovanie v skupine. Nie je to len o potlesku. Najmä mladá generácia si neuvedomuje, akú obetu to všetko vyžaduje. Obetuješ tomu svoje telo, dušu, všetku energiu aj čas a peniaze. Našim fanúšikom chceme ukázať, kým sme. Nechceme nujúce, nie je to ľahká práca. Nie je to pre každého. A keď sme dostali príležitosť ukázať, ako sa po dvadsiatich šiestich rokoch cítime, povedali sme si, že presne toto spravíme. Samozrejme MOONSPELL sa prezentuje v najlepšej forme vďaka fanúšikom a všetkým tým efektom, ale to, čo robí MOONSPELL ozajstnou skupinou, je ľudský rozmer, ktorý tomu dávame. Nie je to môj projekt, kde ma sprevádzajú ďalší hudobníci, sme ozajstná skupina. Dnes je vzácnosťou nájsť skutočnú skupinu, ktorá každú chvíľu nemení zostavu. Len 16 ROCK HARD

17 nedávno sme boli na turné s CRADLE OF FILTH. Opäť sa začínajú stávať skutočnou skupinou, ale dlhé roky v tom mali neporiadok, oni aj ich fanúšikovia. Takže si nerobím starosti, aký pocit budú mať naši fanúšikovia z DVD, pretože je veľmi úprimné, skutočné a ide až na kosť. Zažili sme slávu aj bolesť a ako človek sa snažím menej sústrediť na slávu a viac na tvrdú prácu. To ma motivuje ďalej pracovať a ďalej skladať hudbu. Ťažko sa to opisuje, ale po tomto koncerte som sa pozrel do zrkadla a povedal si, že je to za nami a ďalšie vzrušenie príde, keď uvidíme výsledok na DVD a vypočujeme si reakcie ľudí. V tom čase som vedel, že tento moment už skončil a už sa nebude opakovať, nikdy sa nevráti a vtedy začneš spochybňovať, prečo si sa do toho vôbec pustila. Myslím, že každý hudobník o sebe pochybuje. Ako ľudia sme krehkí. Na pódiu to síce neukazujeme, ale je to zachytené v našom dokumente. Vďaka tomu je to zaujímavejšie. Nie je to o tom, ako máme šialené párty v zákulisí a robíme blbosti, čo väčšinou vidíš ako bonus na DVD-čkách. Myslím, že naše DVD zanechá dojem. Ako ste sa v ten deň cítili? Pre nás to nebol bežný koncert. Bola to veľká výzva. Ja ako spevák som musel odspievať tri rôzne albumy v rôznych štýloch. Veľa skladieb ako Alma Mater, Opium, Vampiria, máme v malíčku. S nimi sme nemali žiaden problém, ale bol tam aj ďalší repertoár z Wolfheart, ktorý nehrávame, mali sme tam aj hostí atď. Cítili sme veľkú zodpovednosť. Mojou povinnosťou pred koncertom bolo zabezpečiť všetkých ľudí, vymyslieť koncept, myslieť na detaily, a potom sa sústrediť na koncert. Na DVD sa deje veľa vecí a od každého člena to veľa vyžadovalo. Akurát minule, keď sme sa vracali z Nemecka, sme spomínali, že sme cítili niečo, čo voláme MOON- SPELL efekt. Keď pracujeme, sme jednotní. Makáme ako jeden. Vieme, že my piati tvoríme jadro skupiny. Okolo nás je kopa ľudí, ktorí nám pomáhajú, usmerňujú nás, kritizujú, ale keď sme v ten večer vyšli na pódium, vedeli sme, že sme to my piati, ktorí to celé spoločne odštartovali. Práve my sa musíme najviac sústrediť a byť uvoľnenejší ako ktokoľvek iný v miestnosti. To ukazuje našu jednotu. Museli sme byť aj veľmi trpezliví, pretože sa objavovali menšie spory kvôli zvuku, videu, svetlám, Ale boli sme diplomatickí a všetko vyriešili. Dlhé hodiny sme na tom makali a dôležité bolo, že sme verili našim pomocníkom a našej skupine. Myslím, že keď si tí, čo s nami pracovali na tomto DVD, pozrú tento koncert, povedia si, že to bol dobrý koncert, ale že prístup MOONSPELL bol ešte lepší. Nekývli sme na všetko, odmietli sme kamery na hlavách, nechceli sme riešiť hento a tamto, pretože to bol náš koncert a naši fanúšikovia. Výsledok je celkom dobrý a verím, že fanúšikovia to ocenia. Myslím, že koncert bol veľkou výzvou aj pre fanúšikov. Hrali ste tri hodiny a odohrali tri albumy. Nemali ste obavy, že na ľudí to bude už moc? Pracovali sme na tom, aby to bolo celý čas zaujímavé. Nielen keď sme na pódiu my, ale aj keď sme v zákulisí. Keď hráme sedemdesiat minút, je to málo, keď hráme deväťdesiat minút, je to málo a keď hráme tri hodiny a je to veľa. Snažili sme sa po celý čas udržať pozornosť fanúšikov. Preto sme pripravili špeciálny setlist, lebo v prvom rade ide o hudbu a až potom o to, ako vyzerá pódium. Myslím, že aj pre fanúšikov bolo lákavé počuť Wolfheart a Irreligious a vidieť našich hostí, rekvizity, atď. Chceli sme, aby ľudia zostali v obraze, pretože tieto albumy sú základom nášho zvuku. Na druhej strane Extinct je veľmi zaujímavý album a ukazuje, akým smerom pôjde MOONSPELL v budúcnosti. Preto sme tam chceli mať aj tento album. Najväčší problém bolo vymyslieť, ako zabavíme ľudí aj počas prestávok. Preto sme pozvali portugalskú folkovú skupinu CORNALUSA. Sú skvelí. Hrajú väčšinou na stredovekých trhoch, kde som ich raz videl naživo a pozval som ich, aby hrali cez prestávky na našom koncerte. Fanúšikom zahrali folkové verzie našich skladieb. Napr. Alma Mater, alebo Opium. Veľmi pekne ich urobili. Na konci DVD môžeš vidieť, že ľudia neboli unavení. Boli šťastní, pretože sme na nich snáď zapôsobili. Celý čas ich snímali kamery, boli súčasťou nášho koncertu a na DVD je to vidno. Nie je veľa skupín, ktoré by nahrali DVD v Lisabone a vôbec nezáleží na tom, či tu žije Madonna alebo nie (smiech). MOONSPELL je možno prvá skupina, ktorá nahrala DVD v Lisabone. Dostane sa do celého sveta a bude na ňom svietiť meno nášho hlavného mesta, takže si myslím, že portugalský dav sa chcel ukázať v najlepšom svetle. Preto bolo totálne narvané a ľudia spolupracovali s kameramanmi. Nie som veľkým fanúšikom DVD, pretože si nemyslím, že pre skupiny je to veľká vec. Chápem to, lebo nová tvorba je oveľa viac zaujímavá, ale keď sme súhlasili, že nahráme DVD, povedal som Napalmu, že toto DVD musí byť iné. Originálne a možno aj prelomové, pretože si myslím, že MOONSPELL je iná skupina. Nechceli sme, aby si ľudia púšťali tento záznam ako kulisu k vysávaniu, pretože potom len počúvajú hudbu a nepozerajú, čo sa tam deje. tom sme išli na turné a nastavenie našich hláv sa zmenilo, pretože sme videli, že ľudia si ho užívajú a tento dôkaz sme potrebovali, aby sme našu skupinu brali vážnejšie. Wolfheart je ten album, ktorý nám dal veľa. Samozrejme, nemali sme ani tušenie, že naberie také rozmery a ešte aj dnes bude na scéne vnímaný vo veľkom. Napríklad aj Phil Anselmo z PAN- TERA počúva Wolfheart. Vždy ma takéto veci prekvapia, pretože dnes sa síce svet zmenšuje, ale vtedy on bol v Texase a my v Portugalsku. Vôbec sme to nečakali. Pamätám si, že som mal silný zážitok, keď som počúval prvý mix Wolfheart na páske a hovoril, si wow, toto vôbec nie je zlé. Bolo to prvýkrát, keď som MO- ONSPELL počúval s dobrým zvukom. Bol som nadšený, ale nevedel som, či aj ostatní ľudia budú takí nadšení (smiech). Pri Irreligious sme si boli istejší tým, čo chceme robiť. Počúvali sme rôznu hudbu, ale najmä gotickejšie veci ako FIELDS OF NEPHILIM, THE SISTERS OF MERCY a TYPE O NE- GATIVE a vďaka koncertovaniu sme ako skupina rástli. Boli sme mladí, mali sme 21-22, ale na cestách sme sa veľa naučili. Druhý album je pre skupinu vždy ťažký, ale Irreligious bol prijatý ešte lepšie ako Wolfheart. Úplne explodoval. A čo Extinct? Milujem Extinct. Ako spevák hovorím, že je to môj najlepší výkon. Trvalo dlho, kým som sa priblížil tomu, ako chcem ako vokalista znieť. Páči sa mi ten koncept a produkcia Jensa Bogrena. Ten album sa skvelo nahrával, pretože mal skvelú tému. Koncentrovali sme sa na to, aby sme spravili dobré skladby a ukázali našu progresívnejšiu stránku napríklad v skladbách Breathe alebo The Future is Dark. Po hudobnej stránke je to jeden z našich najlepších albumov a stále si živo pamätám, ako sme na ňom robili vo Švédsku. Chceli sme vytvoriť dospelejší album a to, ako sme pristupovali k skladaniu 1755, má základy práve v skladbách Breathe, Extinct alebo The Future is Dark. Myslím, že bol dobrý nápad pridať na DVD aj Extinct, pretože ukazuje niečo z biografie MOONSPELL. Máme veľa albumov a radi by sme odohrali špeciálny koncert ku každému jednému, ale to sa asi nestane. Ale ako nápad do budúcna, to nie je zlé. Počas vášho lisabonského koncertu si spomenul, že ste na scéne dvadsaťpäť rokov, ale že ďalších dvadsaťpäť rokov to už isto nepotiahnete. Prečo? Dnes vidíme hudobníkov, ktorí koncertujú aj v sedemdesiatke. Viem, ale pri všetkej úcte, títo hudobníci sú neuveriteľní, ale nie sú Fernando z MOONSPELL. Sú Rob Halford, Ozzy Osbourne, Jednoducho legendy. Sú skvelí a majú skvelú kariéru. Na druhej strane je mi smutno, keď vidím na pódiu ľudí, ktorí sú na pódiu len preto, že potrebujú peniaze a žijú minulosťou. Stretávame takých na festivaloch a to rozhodne nie je to, čo chcem pre MOONSPELL. Všetko má začiatok, stred a koniec. Začiatok je najťažší, ale koniec je boj. Je múdre vedieť, kde sú naše limity, a čo sa týka MOONSPELL, máme na to všetci rovnaký názor. Neviem, ako Alebo počúvajú vysávač :). Ako sme už povedali, odohrali ste dokopy tri albumy. Vráťme sa nachvíľu do roku 1995, keď vyšiel Wolfheart. Ako ste vtedy premýšľali? Čo ste chceli vytvoriť? Myslím, že sme sa hlavne báli. Bol to pre nás veľký krok vpred. Skupina z Portugalska je pod Century Media a nahráva s Waldemarom Sorychrom. Vedeli sme, že toto je ten moment, kedy sa to buď podarí, alebo je všetko stratené. Verili sme našej hudbe, verili sme, že to dokážeme a že Waldemar nám môže pomôcť. A on nám aj pomohol, ale neboli sme si istí, ako bude Wolfheart prijatý. Ani našu nahrávaciu spoločnosť tento album veľmi nepresvedčil. Na tú dobu to bol originálny album, aj keď v tom čase vznikalo veľa originálnej hudby, najmä z diele skupín z Century Media, ale Wolfheart bol úplne iný. Nebolo jasné, ako to máme predávať, a čo bude so skupinou. Podlho ešte budeme na scéne, ale isto to nebude ďalších dvadsaťpäť rokov. Budeme tu, kým budeme schopní tvoriť hudbu. Myslím, že nasledujúce tri roky s tým problém nebudeme mať. Za tie roky s MOONSPELL som sa naučil, že je dobré vedieť, kedy opustiť scénu a nerobiť okolo toho veľký rozruch. MOONSPELL má svoje limity a ďalších dvadsaťpäť rokov na scéne nebudeme. Nedosiahli sme úspechy takých rozmerov, ktoré by nám dovolili byť ako BLACK SABBATH alebo JUDAS PRIEST alebo BEATLES. Zároveň chceme zanechať dobrý dojem a nechcel by som nás vidieť na pódiu ako rozkladajúcich sa vlkov odetých v upírskom plášti. Sme na scéne tak dlho, že je dobre rozmýšľať nad našimi limitmi a nebáť sa ich. Ja nie som z tých, ktorí potrebujú byť do konca života hudobníkmi. Chcem si doma sadnúť a počúvať svoju zbierku albumov a nebudem musieť chodiť na turné. Myslím, že to pôjde ľahko. Nikdy som neplánoval stať sa hudobníkom. Chcel som učiť filozofiu a hudba sa mi tak nejako prihodila. Nikdy som nemal celoživotný sen byť v skupine, ale milujem to, čo robím. Najmä preto, že mi to dáva možnosť vyjadriť sa napríklad aj prostredníctvom DVD Lisboa Under the Spell, ale na druhej strane, vážim si ľudí, ktorí nie sú hudobníkmi a majú bežnú prácu. Takí dokážu byť oveľa zaujímavejší ako niektorí hudobníci, ktorých som stretol na cestách. Tvoja manželka Sónia Tavares je tiež speváčka, no pokiaľ viem, nikdy s MOONSPELL nič nenahrala. Prečo? Neviem. Je ťažké ju presvedčiť. V minulosti sme spoločne vystupovali v rámci jedného projektu AMA- LIA HOJE, ktorý mal v Portugalsku veľký úspech. Raz sme zasa na Valentína hrali špeciálny akustický koncert s perkusiami, čelom a malým zborom a Sónia a zaspievala skladbu Mute zo Sin. Bolo to super. Všetko, čo spraví, úplne odpáli. Do tej skladby dala veľa. Niekedy nám napadne, že by mohla hosťovať v niektorej skladbe MOONSPELL, ale musím priznať, že jej podmienkou je, že ja v tej skladbe nebudem spievať (smiech). Chcela by nahrať skladbu, ktorá je viac v štýle THE SISTERS OF MER- CY a ona by bola hlavná vokalistka (smiech). Neviem, či sa to niekedy stane, ale je skvelá speváčka. Niekto si myslí, že je trápne, keď spolupracuješ s vlastnou ženou a je to trápne, keď tvoja žena spieva strašne, ale Sónia má obrovské vokálne kvality, spieva v THE GIFT a spolupracuje aj na iných hudobných projektoch. Vždy ide naplno. Ktovie, možno jedného dňa zložíme skladbu, ktorá bude pre ňu tá pravá. Keď Ricardova žena môže spievať na vašom albume, môže aj tá tvoja. (smiech) Hej, Mariangela (tiež TRISTANIA, pozn. red.). Je skvelá. S Ricardom sa dali dokopy vďaka tomu, že spievala s MOONSPELL. Aj keď pôvodne nenaspievala Raven Claws, myslím, že odviedla skvelú prácu a jej výkon je jedným z najlepších momentov nášho DVD. Je to čistý rock n roll. Je super. Takže áno, máme z čoho vyberať (smiech). BARBORA STUCHLÍKOVÁ ROCK HARD 17

18 živých členov orchestra. Ale veľmi sa mi to páčilo a spolupráca s nimi bola skvelá. MAYAN Človek sa nestačí stále čudovať, ale na metalovej scéne neustále vznikajú nové a nové kapely či projekty, ktoré prinášajú stále nové veci a ustavične rozširujú možnosti daného žánru. Tak je to aj v prípade holandskej kapely MaYaN, ktorá za relatívne krátky čas ôsmych rokov sa dokázala upísať silnému labelu a vydať tri vcelku vydarené albumy. Ten posledný s názvom Dhyana je pravdepodobne vrcholom death metalovej pompéznosti a pre fanúšikov symfonickej odnože to bude skutočná lahôdka. Desať členov kapely a celý Pražský symfonický orchester na jednom mieste. Kto kapelu nepozná, tu sa má možnosť s ňou zoznámiť, kto ju pozná, tu nájde nové informácie, ktoré nám poskytol jeden zo zakladajúcich členov, klávesák Jack Driessen. Korene skupiny MaYaN siahajú iba k roku 2010, takže sa relatívne jedná stále o mladú kapelu, preto by bolo na začiatok potrebné uviesť niekoľko informácií o jej vzniku, rannom období, prvých (zakladajúcich) členoch a pod. Celé sme to začali my dvaja s Markom Jansenom. Už predtým sme hrávali spolu v AFTER FOREVER a po rokoch sme sa znova stretli na spoločnom projekte, kde sme spolu skladali nejaké piesne na album Design Your Universe pre kapelu EPICA. Veľmi sme si to užívali a povedali si, že by sme mali urobiť niečo trvalejšie, nejaký ďalší projekt. Tak sme to nejaký čas skúšali, robili na nejakých bočných projektoch, až sa nám podarilo osloviť tých správnych ľudí, a tak v roku 2010 vznikol MAYAN. Na druhej strane za toto krátke existenčné obdobie ste celkovo vydali už tri albumy, čo je dosť hudobného materiálu. Môžeš nám v stručnosti ozrejmiť hlavnú ideu, resp. celkové zameranie kapely, podstatu vašich textov, odkiaľ predovšetkým čerpáte inšpiráciu? Inšpiráciu berieme zovšadiaľ naokolo, zo sveta, ktorý je tu práve teraz. Napríklad názov nového albumu Dhyana znamená frázu z jógy a to konkrétne na zameranie sa na jednu jedinú vec. Pre ľudí je v dnešnej dobe ťažké žiť v prítomnosti, v danom momente, buď sú moc zaseknutí v minulosti, alebo moc hľadia do budúcnosti, pričom nedokážu si užiť tú chvíľu, v ktorej 18 ROCK HARD žijú teraz. A toto je odkaz nového albumu, aby ľudia žili teraz. Pretože to, čo je teraz, sa už nikdy nevráti. Čo vás inšpirovalo založiť skupinu MaYaN, nakoľko väčšina členov pôsobí aj v iných kapelách? A ako to vôbec stíhate? Problém s časom máme už od založenia. Mnoho členov pôsobí aj v EPICA, a keď sú na turné, tak MaYaN musel stáť. Teraz už ale máme aj náhradných členov, takže môžeme koncertovať s nimi, a keď sa uvoľní originálny hráč, tak hneď nastúpi on. Takto sme to dohodli s Markom a zatiaľ to funguje dobre. Teraz samozrejme vydávame nový album, takže MaYaN sa stáva načas pre členov číslom jeden, a preto budeme v najbližšom období hrať v originálnej zostave. Prečo kapela dostala názov MaYaN? Je to kvôli Markovej fascinácii mayskou kultúrou, ktorá nebola materialistická. Vždy boli pre neho veľkou inšpiráciou a Mark pritom píše skoro všetky texty. Naviac je to krátke, jednoduché, dobre zapamätateľné a dá sa z toho urobiť pekné logo. Keď som si vyhľadal niečo o vašej kapele, tak som zistil, že ste asi najpočetnejšia death metalová kapela na svete, haha. Napočítal som asi desať aktívnych členov. Tak, ako to u vás funguje na jednotlivých postoch? Zatiaľ to funguje veľmi dobre. Každý má svoju rolu, ktorej sa drží a našli sme sa skutočne dobrá partia. Stmelili sme sa na koncertnom turné s LEAVES EYES, keď sme zistili, že za celé turné v jednom autobuse sme vôbec nedostali zo seba ponorkovú chorobu, a to už je čo povedať. Teraz by som sa spýtal na vašu novinku Dhyana, ktorá vyšla v druhej polovici septembra. Album vychádza opäť približne po štyroch rokoch. Celé toto obdobie bolo skutočne potrebné na skompletizovanie nového materiálu, alebo je realita trochu iná? Samozrejme, ako som povedal, MaYaN je projekt. Textovanie, skladanie hudby a pod. je všetko iba zásluha jednotlivca, alebo je to úsilie všetkých členov kapely? A tým nemyslím iba čisto novinku, ale celkovo celú tvorbu. Ako to teda celkovo prebieha skladateľsky v MaYaN? Hlavnými skladateľmi som ja a Mark, to sa nezmenilo, pričom ja skôr píšem hudbu a Mark texty. Tentokrát ale prispievala celá kapela, pár ľudí zložilo nejakú hudbu, speváci si napísali svoje texty. Takže teraz to bol viac skupinový výkon ako na predchádzajúcich albumoch, kde bolo všetko iba nás dvoch. Tiež sa mi páčilo komponovať pre orchester, síce som vždy písal orchestrálne časti, ale vždy boli pridávané efektmi v štúdiu a tentokrát som písal hudbu pre 50 Čo je hlavnou myšlienkou nového albumu? Priblíž nám stručne podstatu textov, prípadne ich koncepčnosť. Album nie je koncepčný v pravom slova zmysle, je to skôr súbor piesní, ktoré na seba nenadväzujú, ale týkajú sa rovnakej témy a teda výkladu Dhyany podľa staroindických tradícií, teda zameriavaní sa na jedinú vec, na terajšok, ako som už spomínal v predošlej odpovedi. Môžeš fanúšikom popísať, na čo sa môžu v spojitosti s novým albumom tešiť, mám na mysli koľko skladieb album obsahuje, o čom sú jednotlivé skladby, na akých hudobných nosičoch vychádza a či budú aj nejaké špeciálne edície a pod.? Album vyjde ako dvojcd, na druhom disku budú skladby v inštrumentálnych verziách. Nechcem nič hovoriť proti našim spevákom, ale niekedy je ťažké vnímať hudbu keď sa sústredíš na vokály. Takto sa môžete sústrediť na tie veci, ktoré ten spev obkolesujú a zachytíte tam veci, ktoré ste na pôvodnej nahrávke nepočuli. Tiež vyjde ako dvojplatňový čierny alebo zlatý vinyl. Vzhľadom k tomu, že vaša hudba obsahuje veľmi veľa rôznych hlasových línií, môžeš nám uviesť, kde sa všade spevy nahrávali, koľko to trvalo, a kto je zodpovedný za výsledný efekt (mix, mastering)? No nech to znie akokoľvek šialene, podarilo sa nám všetkých členov dostať naraz do štúdia v Los Angeles a tam sme to celé nahrali. O celú produkciu aj mastering sa staral Joost van den Broeck, ktorý mal ťažkú úlohu zosúladiť 5 spevákov, mnoho inštrumentalistov a ešte k tomu aj 50 členný symfonický orchester do niečoho, čo by netrhalo ušné bubienky. Veľmi pekný je aj obal albumu, ktorý sa skutočne hodí k vašej pompéznej hudbe. Kto je jeho autor? Autorom obalu je Stefan Heilemann, ktorý pracoval aj na všetkých predošlých albumoch. Pre nás to bola teda logická voľba. Tentokrát nám robil aj fotky v booklete, pretože sme boli na turné v Nemecku a ocitli sme sa blízko neho, tak sme išli do Mníchova, odkiaľ nás zobral na jednu zrúcaninu a nafotili sme mnoho fotiek. Ako som už uviedol, vaša hudba znie veľmi pompézne a veľkolepo, ale ako toto všetko funguje a ako to zvládate na živých vystúpeniach? Už predtým som robil symfonické aranžmány za pomoci softvéru. Teraz to tak urobíme tiež, pustíme orchester zo záznamu a budeme do toho hrať naživo. Klávesy a ostatné veci budem hrať ja čo najreálnejšie, aby čo najviac pripomínali orchestrálne piáno. KREMATOR PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK

19 CHECK OUT OUR WEBSHOP! apple MADDER MORTEM MARROW The seventh album from Madder Mortem one of Norway s most unique metal bands. Their most doomy album to date, Marrow is a perfect album for those thunderous autumn storms. out TUSMØRKE FJERNSYN I FARVER out More psychedelic, progressive folk rock from Tusmørke. Fjernsyn i farver ( Colour Television ) is their 6th full length album, loosely based on two concepts of light, time and reality. Featuring members of Wobbler, Jordsjø and Alwanzatar. KRAKOW MINUS out now The 4th release from Krakow is an album that defies any attempts at genre definition and covers the heavy, the subtle, the melodic, the atonal, the groovy, the sluggish, the dense, the airy, the naked, and always, always, that wall of sound where no light can escape. For fans of Motorpsycho, Enslaved, Ulver, Hawkwind. GALASPHERE 347 GALASPHERE 347 Superb Anglo-Scandinavian symphonic prog rock, with members from White Willow, The Tim Bowness Band, Henry Fool. Galasphere 347 s self titled debut album is like a progressive rock cruise in outer space! out out now JORDSJØ JORD For the first time, Jordsjø has one of their releases out on a good old compact disc! Symphonic prog from the flourishing Oslo scene, for fans of Änglagård, Wobbler, Sinkadus. Featuring band members from Tusmørke and Black Magic. Distributed by:

20 BEYOND THE BLACK BEYOND THE BLACK sú mladou kapelou z Nemecka, ktorá svoje nápady pretavila do power/symfonickej hudby a jej vznik sa viaže k roku Pred pár týždňami im vyšiel nový, v poradí tretí album Heart of the Hurricane, pričom názov symbolizuje nové obdobie kapely po roku 2016, kedy noví členovia kapely priniesli so sebou veľa energie. Speváčka a zároveň aj jediný pôvodný člen kapely, Jennifer Haben, nám v nesledujúcich riadkoch porozprávala niečo o novom albume, ťažkom období kapely ako aj o koncertných plánoch do blízkej budúcnosti. Ahoj Jennifer, v prvom rade gratulujem k novému albumu Heart of the Hurricane, ktorý je vonku len pár dní po oficiálnom vydaní. Aké máš pocity z neho, dopadlo všetko tak, ako ste očakávali, už máte aj nejaké veľmi skoré ohlasy od fanúšikov? V prvom rade ďakujem za gratuláciu! Všeho-všudy nám práce na novom albume trvali asi jeden rok. Bolo to pre mňa veľmi dôležité, pretože potom nie je treba robiť veľa kompromisov, keď si dá človek na niečom záležať. Čo sa týka prvých ohlasov fanúšikov na našu novinku, tak sú veľmi dobré, resp. ešte viac pozitívne, ako sme pôvodne očakávali a tiež nové skladby naživo znejú parádne, takže sa strašne tešíme na európske turné s WITHIN TEMPTATION, ktorým budeme robiť predskokanov a tiež na naše turné, ktoré bude budúci rok. Prečo názov albumu Srdce hurikánu, má niečo symbolizovať? Symbolizuje to kus histórie našej kapely. Mali sme v kapele celkom ťažké časy, keď došlo k zmene na niektorých postoch na konci roku Hrozil aj rozpad kapely. Noví chalani, čo prišli do kapely, mali strašne veľa energie ako srdce hurikánu ( The heart of the hurricane ) a všetku energiu preniesli do nahrávania nového albumu. Práve preto sa hodí ten názov na nový album :) Si stále veľmi mladá, čo povedali rodičia na to, keď si v roku 2014 sa rozhodla založiť BEYOND THE BLACK, nemali iné predstavy o tvojom ďalšom živote? :) Svoju prvú kapelu som založila už keď som mala 9 rokov, moja mama bola niečo ako manažér kapely, môj otec sa staral o ozvučenie a brat hral so mnou v kapele. Takže celá moja rodina ma podporovala a podporuje v mojej hudobnej kariére už od malička. Určite by som nebola tam, kde som dnes bez ich podpory. Som veľmi vďačná za všetko, čo pre mňa urobili a stále robia, aby som si jedného dňa podmanila svet :) Je to váš tretí album, ako by si charakterizovala pár slovami váš debut Song of Love and Death a druhý album Lost in Forever? Myslím si, že všetky naše albumy boli mnohostranné, ale podľa môjho názoru s každým albumom sa všetky rôzne štýly, ktoré sa pokúšame kombinovať, viac tvarovali a formovali ako na predošlom albume. Chce to určitú dávku odvahy skúšať nové veci. Po druhom albume si ostala jediným pôvodným členom len ty, čo bolo dôvodom kompletnej obmeny zostavy? Počas histórie kapely sme mali možnosť vystupovať v zahraničí, navštíviť nové krajiny a dosť často sme aj konfrontovali ďalšie kroky, ktorými by sa mala naša kapely uberať. Byť v kapele ako BEYOND THE BLACK, je práca na plný úväzok a musíte dať do toho všetko, aby to šlapalo tak, ako má. Bývalí členovia kapely a ja sme si viackrát spolu sadli a hovorili o plánoch do budúcna a aj o pripravenosti obetovať pre kapelu niečo viac. Všetci sme dospeli k záveru, že každý máme odlišné názory a pohľady na budúcnosť BEYOND THE BLACK a ostatní nemohli obetovať do budúcna toľko toho, aby to všetko išlo tak, ako má, či už z rodinných, tak aj z pracovných dôvodov. Tak sme sa rozhodli, že každý pôjdeme svojou cestou, ale všetko prebehlo v dobrom, bez hádok. Vráťme sa k novému albumu, myslím si, že texty máš na starosti ty, tak mohla by si nám ich priblížiť? A čo hudba, bola kolektívnym dielom, každý mal právo zasiahnuť do tvorčieho procesu? Všetok kreatívny vstup pochádza od rôznych ľudí v kapele a v produkčnom tíme, takže nie všetky texty sú moja práca. Escape from the Earth je skladba, do ktorej som dala veľa zo svojho srdca, pretože byť rodinne zameraný človek a myšlienka, že stratím všetko, je pre mňa veľmi ťažká. Escape... je presne o tom strachu a emóciách straty pôdy pod nohami, keď nastane tragédia. A čo technické záležitosti, kde ste album nahrávali, koľko času vám zabralo nahrávanie, máte aj nejaké zaujímavé historky z nahrávania, ktoré môžeš samozrejme prezradiť? :) Album sme nahrávali u Sascha Paetha a Elephant Music (obaja sú z nášho produkčného tímu), ale nejaké predprodukčné veci sme si robili aj doma a v nahrávacích štúdiách. Úprimne si myslím, že nahrávanie vokálov bolo intenzívnejšie než vtipné a ako som už spomenula vyššie, tak skladba Escape from the Earth je pre mňa veľmi emotívna a tie momenty, keď som ju spievala prvýkrát, mi ostali veľmi dobre vryté do pamäti. Na turné je mnoho viac zaujímavých a smiešnych momentov, len neviem, či by som o nich mala hovoriť :) Na prvom a najnovšom albume je na obale tvoja fotografia a na albume Lost in Forever ste celá skupina? Ak áno, prečo, čo majú potom samotné obaly albumov vyjadrovať? Myšlienka kresby na nový album Heart of the Hurricane bola o tom mať tvár v búrke. Myslím si, že by bolo dosť divné mať na obale nejakú modelku, takže to bolo prirodzené 20 ROCK HARD

21 rozhodnutie, že bude na obale obrázok mňa. Určite ale nie som celá kapela :) Cez leto ste sa v podstate zúčastnili len na jednom zahraničnom festivale, a to akurát v Novokuznecku na Heroes Of World Metal. Prosím ťa, ako sa vám podarilo dostať sa na tento festival a aké máš spomienky na prípadný pobyt v Novokuznecku, čo je predsa len pre nás neznáma oblasť? Boli sme oslovení, či by sme si tam nechceli zahrať a veľmi radi sme túto ponuku prijali! Bolo to dosť super, mali sme aj menší spoznávací výlet po okolí v miestnych uhoľných doloch, a potom ma previezli po okolí v jednom z tých gigantických nákladiakov, za volant ma však nepustili :) A čo mi vždy ostane v pamäti, je to obrovské srdečné privítanie ruských fanúšikov, je to naozaj úžasné miesto. Videl som, že sa nemáte zatiaľ nejaké rozsiahle plánované turné na podporu nového albumu, je to tým, že nemáte čas koncertovať, alebo ešte je to len v štádiu riešenia? Pýtam sa preto, že či vás uvidíme v Čechách alebo na Slovensku? Plánujeme väčšie európske turné na začiatku roku Tento rok nás však môžte vidieť ako predskokana na európskom turné WITHIN TEM- PTATION v októbri a decembri a mám dojem, že tam je zastávka aj v Prahe. Takže áno, prídeme! Ako videoklip ste zvolili skladbu Million Lightyears. Prečo padla voľba na túto skladbu, ste spokojní s celkovým spracovaním tohto klipu, čo má vyjadrovať? Myšlienkou videa bolo ukázať nejaký konflikt so sebou samým, preto tie scény so zrkadlami. Pojem straty seba a pokus o znovuzjednotenie, ak to dáva zmysel. Väčšinou sme chceli zdôrazniť predstavenie nás ako kapely. Pieseň sa zdala byť vhodná, pretože by oslovila širšie publikum viac ako niektorá z ostatných piesní, a tak sme sa chceli predstaviť aj novým a tiež aj starým fanúšikom. Aké máš plány do budúcna s BEYOND THE BLACK a ako tráviš svoj voľný čas? Plán je vypustiť našu hudbu všade do sveta. Máme perfektnú fanúšikovskú základňu v Nemecku, ale tam vonku vo svete je toho omnoho viac k videniu. Dostať sa do Ameriky alebo koncertovať vo východnej Ázii by bolo splnenie našich snov. Hranie naživo je naše najväčšia vášeň, takže to je aj náš cieľ. Pokiaľ nie som na cestách s kapelou, alebo nerobím niečo pre kapelu, tak tvorím kostýmy. A tiež mám rada spánok :), ale hudba mi zaberie väčšinu času. BLOOD OF THE SUN S kapelami, ktoré sa venujú vo svojej hudbe odkazu 60-tych a 70-tych rokov, sa v poslednom období úplne roztrhlo vrece, niektoré si aj napriek tomu zachovávajú svoju tvár, sú originálne, niektoré sú len slabou kopírkou svojich vzorov. Jednou z takých kapiel, čo zdieľa odkaz kapiel ako DEEP PURPLE, TED NUGENT a ďalších, je aj BLOOD OF THE SUN. Novinka Blood s thicker than Love je venovaná aj pamiatke Lemmyho, resp. nápoju pomenovaného Lemmys, čo bol Lemmyho obľúbený Jack Daniels s colou. Zdravím ďalšiu kapelu, ktorá vzdáva poctu 6O-tym a 7O-rokom, konkrétne silnému odkazu takých veličín ako DEEP PURPLE, TED NUGENT alebo aj LED ZEPELLIN, čo vás viedlo venovať sa takému štýlu hudby? Vyrastali sme presne na tejto hudbe, takže to bol taký prirodzený proces, že sme sa rozhodli hrať niečo podobné. Hard rocková muzika bude existovať naveky. To všetko spolu so skutočnosťou, že sme vždy cítili silno, obzvlášť v dnešnej dobe, čo sa týka udržiavania hudby 70. rokov nažive. Táto hudba má proste dušu, silu a celistvosť. Prečo názov BLOOD OF THE SUN, môžeme v tom vidieť nejakú symboliku s názvom starého filmu Blood on the Sun? Rozmýšľali sme nad naším názvom, a tak sme sa začali prehrabávať v starých LP-čkach. Keď sme náhodou narazili na LP Leslie Westa z roku 1969 a počuli prvú skladbu Blood of the sun, tak bolo o názve kapely rozhodnuté. Nový album má 6 skladieb, nie je to málo, keď fanúšikovia museli na neho čakať dosť rokov? Myslím, že je tu problém s perspektívou. Ľudia hovoria: Prečo len 6 skladieb?, čo môže naznačovať, že sa bude jednať o kratší album, ale v konečnom dôsledku je celé LP dlhšie ako 40 minút, čo podľa nášho názoru je dosť dlhé na album. Je na ňom síce len 6 skladieb, ale tie to kompenzujú svojou dĺžkou. Mohol by si nám priblížiť album po textovej stránke, prvá skladba Keep the Lemmys Comin je venovaná pamiatke Lemmyho, prečo ste sa rozhodli práve jemu venovať poctu na svojom novom albume? Obaja naši noví gitaristi sú verní fanúšikovia MOTÖRHEAD. S príchodom Lemmyho sa začal objavovať aj výraz Lemmys, čo znamenalo Jack a Cola. Tak som si sadol a rozhodol sa napísať text o nápoji pomenovanom po Lemmym. Preto práve názov Keep The Lemmys Comin. Je zrejmé, že pre väčšinu z vás nie je BLOOD OF THE SUN jedinou kapelou, ale je to vaša priorita? Ako prebiehala u vás tvorba nového materiálu a ako často skúšate? Áno, BLOOD OF THE SUN je naša priorita. Skúšame 2-3 krát do týždňa. Ako som už spomenul na začiatku venujete sa hudobného odkazu z časov dávno minulých, ale je niečo, čo vás zaujalo aj v súčasnej dobe z hudobného priemyslu? Povedal by som, že revivalové kapely, kde hrajú mladí ľudia, sú celkom zaujímavé, hlavne čo sa týka bluesovej a hardrockovej scény. To je presne tiež jeden zo spôsobov, ako zachovať a ukázať old schol hudbu aj mladším generáciám. Máte na október naplánované mini európske turné, ktoré má 10 zastávok za 10 dní, môžeme neskôr očakávať aj väčšie turné na podporu nového albumu? Jednoznačne áno! Ešte nie sme na turné, ale už sa tešíme ako budeme šíriť silu rock 'n' rollu na našich nočných vystúpeniach. Posledné slová sú tvoje. Popíjajte Lemmys celý večer a buďte pripravený odhodiť svoje zábrany. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER Akú hudbu si najradšej pustíš, keď relaxuješ? Tvoja najobľúbenejšia speváčka, prípadne kapela? Veľmi rada si vypočujem akustické cover verzie známych piesní rôzneho žánru, ale tiež DALLAS GREEN a niektoré Disneyho soundtracky. Môj obľúbený spevák je FREDDIE MERCURY, ale tiež mám veľmi rada úžasný vokál WHITNEY HOUSTON. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER ROCK HARD 21

22 » Naši fanúšikovia sa zaujímajú nielen o našu hudbu, ale o hudbu vo všeobecnosti.«keď mi na monitore svietilo, že so súrodeneckou dvojicou Agnete a BP sa už hodinu a dvadsať minút rozprávame o novom albume MADDER MORTEM Marrow, nebolo mi všetko jedno. Bolo mi jasné, že prepisovaním tohto rozhovoru strávim hodiny a ďalší boj bude nasledovať, keď sa naše šéfstvo budem snažiť presvedčiť, aby ho celý publikovali. Ale tak ako MADDER MORTEM hovoria, že robia to, čo hudba potrebuje, nie to, čo vedia zahrať, tak aj ja hovorím, že musím spraviť to, čo potrebuje tento rozhovor zverejnenie v plnej dĺžke. Naposledy sme spolu hovorili v roku 2016 a krátko nato ste so SOEN vyrazili na európske turné. Bolo to vaše prvé turné po dlhých rokoch. Aké bolo? Zmenili sa nejako vaši fanúšikovia? Agnete: Zmenilo sa asi to, že koncertovanie je o niečo pohodlnejšie. Kluby sú otvorenejšie potrebám skupín a celkovo sa zlepšili štandardy. A tiež sme už starší, takže potrebujeme viac spánku (smiech). Už nemáme dvadsať, ale štyridsať, takže sa o svoje telo musíme viac starať a oddychovať a nepiť toľko. Myslím, že publikum SOEN nám celkom vyhovovalo. Ako skupina sme vždy boli niekde medzi. Ťažko sa nám dáva nejaká nálepka. Nemôžeš dať na náš album nálepku, na ktorej je, že toto je hudba pre power metalových fanúšikov, pretože by boli veľmi sklamaní (smiech). Myslím že toto progresívne publikum nám pasuje, pretože sa zaujímajú o hudbu. Je im jedno, či tú skupinu už niekedy počuli alebo nie. Vypočujú si ťa, aj keď ťa predtým vôbec nepoznali. A ako sa zmenili naši fanúšikovia? BP: Neviem, ale bolo fajn stretnúť starých fanúšikov, ktorí sú s nami od Mercury. Bola to skvelá skúsenosť. A myslím, že aj my sme dnes viac sebavedomí. Veríme tomu, čo robíme. Ak sa ti to páči, dobre. Ak nie, tiež dobre. Robíme to najlepšie, ako vieme. V čase vydania Red in Tooth and Claw ste hovorili, že máte ďalší album (z ktorého sa stal Marrow ) takmer hotový. Zmenilo sa na ňom niečo za tie dva roky? BP: Po hudobnej stránke by som povedal, že ideme hlbšie k našej podstate. Istým spôsobom je to jemnejší album. Rozmanitejší ako predchádzajúci a krajší. Agnete: Áno, ide viac tým smerom. Sú tam skladby, ktoré sú naozaj pekné a nejdú vôbec do temných sfér, čo sa nám vždy stávalo. Bolo fajn spraviť niečo mäkšie, niečo, čo nekončí pádom do priepasti. No, a máme radi rozmanitosť, čím veci niektorým ľuďom sťažujeme, pretože nám hovoria: Kedysi ste hrali metal a teraz robíte toto! Prečo mi to robíte? (smiech). No nás to baví. Mám pocit, že vy máte dar písať skvelé melódie, ktoré takmer znejú lacno, ale potom do toho dáte nejaký fajn riff, alebo zmeníte tempo, čím odvrátite celú tú lacnosť. A to je aj na tomto albume. Agnete: Vďaka. Je to naša superschopnosť. BP: (smiech) Hej! Asi nás baví balansovať na hrane toho, čo je ešte akceptovateľné a čo už nie. Robíme to stále, a potom sa vrátime sa svoje miesto. Agnete: Ale asi je to tým, že milujeme melódie. Tam je jadro našej práce. Ale máme radi aj disonanciu. Počúvame divné veci. Keď používaš prvky, ktoré sú náročné, nebezpečné a na hrane, otvára sa ti možnosť spraviť viac naozaj pekných melódií. Je to ako dochucovať jedlo. Ak do cukru pridáš cukor, jedlo bude príliš sladké, ale ak tam pridáš trochu soli a niečoho kyslého, je to hneď o inom. Áno, veľa varíme (smiech). MADDER MORTEM je jedna z tých skupín, ktorej prajem, aby sa nestali veľkou, lebo chcem, aby ste si zachovali takú tú úprimnosť a vzácnosť. No, zdá sa mi, že s Marrow máte šancu zaujať široké publikum a možno sa z vás stane väčšia skupina. Agnete: (smiech) Myslím, že by nám to vyriešilo veľa finančných problémov. Ťažko sa mi to hodnotí z našej pozície, pretože sa na to neviem pozrieť zvonka. Ale tiež mám ten pocit. Mám pocit, že tento album by mohol zafungovať u rôznych ľudí. Aj pre tých, ktorí nie sú na čistý metal. Ale komerčný úspech sa ťažko odhaduje. Bolo by fajn, keby sme sa dostali do pozície, kedy nemusíme míňať toľko vlastných peňazí na skupinu. BP: A ďalšia vec je, že nemávame šťastie, takže si nemyslím, že nám to hrozí. A ani nemáme ambíciu stať sa veľkými. Chceli by sme mať možnosť častejšie chodiť na turné a robiť to, čo robíme, bez toho, aby sme zakaždým skrachovali (smiech). Agnete: Hej, nájsť ten balans. Ale nemyslím si, že by nám komerčný úspech ublížil, pretože toto robíme už dvadsať rokov. A sme tu stále vďaka našej tvrdohlavosti a zanieteniu. Ak skupina prerazí príliš rýchlo, keď je mladá, je to oveľa ťažšie. My sme sa už usadili a máme svoj spôsob skladania. Nápady na hudbu máme v kostiach, takže jediné, čo by sa u nás mohlo zmeniť je, že budeme mať príjemnejšie postele. 22 ROCK HARD

23 Jednoducho praktické veci, vďaka čomu by sa nám to, čo robíme, robilo ľahšie. Mať skupinu je veľmi drahé. Aj koncertovanie, ak nie si headlinerom a nehráš veľké koncerty. A bez koncertov to nie je ono. Ak by sme len vydávali albumy a nechodili na turné, mali by sme pocit, že o niečo prichádzame. Naším snom je dosiahnuť to, čo s Red in Tooth and Claw, ale nemusieť kvôli tomu dodnes splácať dlhy (smiech). Ľahšie by sa nám žilo, ak by sme dosiahli nulu a finančne nekrvácali. BP: Ale je zaujímavé, čo hovoríš, že máš pocit, že tento album môže osloviť široké publikum. To mi vôbec nenapadlo. Agnete: Nie? Mne hej. Veľakrát som si hovorila, že toto je chytľavé. Vidíš? Ani my sa nevieme zhodnúť. Možno ďalším znamením, že rastiete do väčších rozmerov, je spolupráca s rumunským umelcom a grafikom Costinom Chioreanu, ktorý spolupracoval s kvantom veľkých metalových skupín ako ARCH ENEMY, OPETH, PARADISE LOST,... A teraz spravil klip pre MADDER MORTEM k skladbe Far from Home. Ako sa zrodila táto spolupráca? BP: Odporučila nám ho nahrávacia spoločnosť a neskôr sa ukázalo, že on našu skupinu už roky počúval a poznal všetky naše albumy. Hneď bol ochotný urobiť pre nás klip a výsledok je... Videla si ho už? Áno, ešte pred premiérou nám ho poslala nahrávacia spoločnosť. BP: Myslím, že je úžasný. Agnete: Aj ja. My sme ani netušili, že počúva našu hudbu. Pýtali sme sa ľudí okolo nás na nejaké tipy, kto by nám mohol urobiť klip a dostali sme pár mien, no Costin nám hneď odpovedal a povedal, že to chce robiť. Poslali sme mu tri skladby a opýtali sa ho, ku ktorej chce niečo spraviť a on nám poslal nápad pre každú jednu. A nám bolo jasné, že on je ten pravý. Dali sme mu skladbu, text a nechali ho robiť si svoje. Asi to bude znieť trápne, ale keď sme videli výsledok, myslím, že každý v skupine mal slzu na krajíčku. Je to nádherná interpretácia tej skladby. Nesnaží sa doslovne vysvetľovať text, je to úplne iná interpretácia toho pocitu. BP: Áno, myslím, že pridal niečo navyše. Niečo ako ďalšiu dimenziu. Bola to skvelá skúsenosť. Mám pocit, že úplne pochopil tú skladbu aj hudbu. Tak správne. Agnete: Páči sa mi jeho štýl. Nie je úplne uhladený. Je v ňom niečo naivné, ale zároveň aj temné. Ten klip je naozaj krásny. Máme v pláne s ním nahrať aj druhý klip. Tentoraz nebude animovaný. Aj keď je veľmi zaneprázdnený, vždy dodá, čo treba a načas. Musíme sa ho držať. Dúfam, že aj v budúcnosti s ním budeme môcť robiť. S nami to bolo vždy tak, že keď nájdeme ľudí, s ktorými radi spolupracujeme, držíme sa ich, lebo je ťažké nájsť ľudí, ktorým sa páči tvoja hudba a majú talent a ešte sú aj efektívni. Takže, Costin do toho! (smiech). Nedávno ste oznámili zmenu v zostave. Odchádza gitarista Richard Wikstrand a namiesto neho prichádza Anders Langberg. Mal Anders šancu participovať na novom albume? Agnete: Nie, album sme zložili a nahrali s Richardom. Anders zaskakoval za Richarda na druhej časti nášho turné, takže bolo prirodzené, že práve on ho nahradí. BP: Celý album sme spravili s Richardom a potom sme sa dohodli, že po dokončení nahrávania spravíme túto zmenu. Agnete: Bol to ale asi najšťastnejší odchod zo skupiny v živote. Všetci sme stále priatelia a Richard aj Anders sa zapájajú do našej crowdfundingovej kampane a Richard s nami bude hrať na krste nášho albumu. Je to skvelý gitarista a bude super pozvať ho do budúcna k nám, aby nám zahral nejaké sólo. On rád hráva sóla, ktoré všetci iní nenávidia. BP: Ja nenávidím hrať sóla. Ale je to zvláštne. Toto bude náš už asi siedmy gitarista. Asi to bude mnou (smiech), lebo stále odchádzajú... Agnete: Si repelent na gitaristov (smiech). BP: Vyzerá to tak, ale snáď Anders s nami zostane ešte dlho. Agnete: Ale je to super, už pozná naše skladby, takže to bude ľahšie. V našej hudbe je veľa nečakaných detailov. Je ťažké sa to naučiť zahrať. Ja nehrám na gitaru, lebo ma to nudí. Keď sme začínali, hrala som na basgitaru a bavilo ma to, ale keď som s tým prestala, prišla obrovská úľava. Konečne som mohla len spievať a nemusela som robiť dve veci naraz. Neviem, ako to BP dokáže. Keď si zaseknutá za mikrofónom a nemôžeš sa ani naporiadok hýbať, lebo musíš držať gitaru a hrať akordy, oveľa ťažšie sa komunikuje s publikom. Pred rokmi som hrala na klavír a teraz som sa rozhodla, že si ho kúpim. Chýba mi to najmä pri skladaní. Je to lepšie ako gitara. Napríklad pri Far from Home som mala nápad na verziu. Jednoducho som sa zobudila a mala som ju v hlave. Vtedy sme boli cez víkend v skúšobni, všetci ostatní ešte spali, a tak som išla na prízemie, zobrala gitaru a nasledovali dve hodiny nadávania, lebo som nevedela svoje prsty donútiť, aby hrali to, čo mám v hlave. Zahrala som dva akordy a opäť som začala nadávať a musela začať odznovu. A nakoniec som musela zobudiť Madsa a povedať mu: Nauč sa toto a zahraj to, aby som do toho mohla spievať! A tak vznikla táto skladba. No stratili sme moje gitarové snahy, ktoré ma stáli toľko času a nervov. BP: Ja som ich zničil! Agnete: Ty si ich zničil? Ale nevadí, lebo nakoniec ste z toho urobili niečo oveľa lepšie. Vlastne je dobre, že neviem hrať na gitare, pretože to, čo s tým spravili oni, je oveľa lepšie ako môj pôvodný nápad. BP: Áno, lepšie veci vznikajú, keď na nich robí viac ľudí. Tak to bolo aj minule s Armour alebo teraz s Until You Return. BP, ty hráš na sedemstrunovej gitare. Čo ťa k tomu viedlo? BP: Páči sa mi, aký rozsah ponúka. Môžem ísť hlbšie ako na šesťstrunovej gitare. To je na tom super a tvorí to veľkú časť nášho zvuku. Začalo to tak, že som podladil šesťstrunovú gitaru až na A, a keď to spravíš, tá struna zostane dosť voľná, takže sme museli zainvestovať do sedemstrunovej gitary. A zároveň, keď v trinástich počúvaš MORBID AN- GEL, zanechá to v tebe nejakú stopu (smiech). Agnete: Väčšinu All Flesh is Grass sme zložili na šesťstrunovej gitare, ktorú sme podladili. A potom sme dostali nejaké peniaze od Century Media a kúpili si sedemstrunovú gitaru (smiech). BP dokonca uvažuje, že by pridal ešte ôsmu strunu. Ale neviem, kde by potom našiel miesto pre basgitaru. BP: Hej, pretože gitara by bola veľmi hlboká. Bila by sa s basgitarou. Aj teraz už bolo ťažké jasne definovať zvuk každého nástroja. Agnete: Vždy to môžeš urobiť ako na Justice for All - vypnúť basgitaru (smiech). Ale priznávam, že v našom prípade je dôležité, aby bolo dobre počuť, čo hrá basgitara. BP, odviedol si skvelú prácu. BP: Tiež si myslím (smiech), tentoraz som s tým naozaj spokojný. Mám rád basgitaru a myslím, že metalová hudba dosť trpí na to, že basgitara je stíšená a utopená a počuť len gitary. Možno som ju tentoraz vytiahol až príliš, ale mne sa to páči. Vyberte každý jednu skladbu, o ktorej si myslíte, že si zaslúži špeciálnu pozornosť poslucháča, lebo sa vám v nej podarilo niečo, na čo ste najviac pyšní. BP: Záleží, kto je poslucháč. Ale možno by som vybral Until You Return. Ide do sfér, ktoré sme ešte neprebádali. Je to originálna skladba, ktorá sa ťažko hrá. Agnete: A je sladká. Nezložili sme veľa sladkých vecí. Spravili sme ne- jaké jemné veci, ale nie sladké. BP: A vyžaruje z nej úprimnosť. V speve a v texte. Je to nárez, ale v inom smere. Agnete: Ja by som asi vybrala jej úplný opak - Waiting to Fall. Tento album je možno občas popovejší, ale Waiting to Fall s tým nemá nič spoločné. Povedala by som, že prepája album s našou minulosťou. Sú tam pasáže, ktoré by fungovali aj na Deadlands. Nebudem sa tváriť skromne, mám pocit, že robíme niečo, čo veľa skupín nevie. Nebojíme sa skočiť do priepasti. Ukazujeme hlboké zúfalstvo a veľkú temnotu a ťažobu. Nie veľa skupín ide do toho. Veľa skupín robí tvrdé, agresívne a rýchle veci, ale nejdú až do zúfalstva, pretože to nie je príjemné. Je to istým spôsobom príliš osobné a úprimné. A táto skladba presne toto predstavuje. Je to akoby si otvorila svoju hruď a ukázala krvácajúce srdce. Nepozerá sa na to dobre, ale na druhej strane je to veľmi skutočné. Ale ak by boli iné kritériá, vybrala by som inú skladbu. Napríklad White Snow, Red Shadows. Tam som veľmi spokojná so spevom, pretože spievam veľmi rýchlo a vôbec to nebolo ľahké. Veď som sa aj čudovala, keď som ju počula. Neviem si predstaviť, ako toto odspievaš naživo. Agnete: Bolo to ťažké, ale keď je to už nahraté, tak je to v pohode. Väčšinou to býva ťažké predtým, hlavne, keď nahrávame. Musím sa naučiť text, dostať ho do úst a potom aj von. Dosť som pri tom nadávala, ale teraz so už zvládnem. Nie sú práve toto chvíle, keď si povieš, že je to prirýchle a treba skladbu spomaliť? BP: My sme ju dokonca ešte zrýchlili. Agnete: Hej, nahrali ju rýchlejšie, ako keď sme ju skúšali. Ale ak mám byť úprimná, nikdy sme sa nedostali do bodu, keď sme z niečoho cúvli. Ak to tá skladba potrebuje, jednoducho musíme skúšať ďalej, až kým to nezvládneme. Ani jeden z nás nie je extra technický hráč. Teraz sme už na celkom dobrej úrovni, ale to len vďaka tomu, že sme si povedali, že toto skladba potrebuje a teraz sa to musíme naučiť. BP, ty si po gitarovej stránke s ktorou skladbou najspokojnejší? Vidíš, aj ja robím rozhovor (smiech). BP: Keď už sme spomínali viac strún, ani s Moonlight over Silver White, pretože tu sme podladili ešte nižšie. A tiež s White Snow, Red Shadows, tam sme išli o oktávu nižšie na E. To je pre nás nová vec. A čo sa týka výkonu, asi s Until You Return. Agnete: Hej, znie ľahko, ale strašne ťažko sa hrá. Najmä tie jemné mäkké pasáže. BP: Technicky to nie je ťažké, ale je ťažké zahrať to tak, aby to znelo správne. Spomínali ste Moonlight over Silver White. To je presne skladba, kde mám pocit, že idete na hranu s lacnou melódiou, ale potom to opäť vybalansujete. Agnete: Hej, je to na hrane. Je v nej dosť z Angela Badalamenta, ktorý robil hudbu pre Davida Lyncha, napríklad k Twin ROCK HARD 23

24 Peaks. Nedávno sa ma niekto pýtal, aká hudba nás ovplyvňuje, a keď sa to ľudia pýtajú, väčšinou chcú počuť, aké kusy hudby započujú v tvojej tvorbe. Ale tak to nemá byť. Veľa skupín hovorí, že ich ovplyvnila nórska folková hudba a ja nenávidím, keď to znamená, že zahrajú kus nórskej folkovej melódie na elektrickej gitare. To je požičiavanie, nie vplyv. Je to prerábka. Keď my hovoríme, čo nás ovplyvnilo, myslíme tým niečo úplne iné. Napríklad pri Moonlight... skúšame, ako niečo funguje v inom hudobnom kontexte. Badalamenta vie vytvoriť snivý pocit, v ktorom je cítiť znepokojenie. A dokáže to len za pomoci jednoduchých elegantných akordov, pričom vzbudí pocit, že sa stane niečo zlé. A ja si z jeho hudby chcem požičať práve ten pocit. Vtedy my musíme prísť na to, ako taký pocit vytvoriť, zamyslieť sa, čo znamená v našej hudbe a zistiť, či v nej dáva zmysel. A to isté platí pre nórsku folkovú hudbu. Mimochodom, tá nás veľmi ovplyvnila, ale neznamená to, že budem robiť dalalala (napodobňuje folkový spev, pozn.red.) a dám si na hlavu vikingskú prilbu. To by bolo lacné. Čo unikátne prinášajú jednotliví členovia do vašej skupiny? Agnete: BP je taká naša kotva. Ja zvyknem odbiehať rôznymi smermi a prinášať veci, ktoré sú niekedy dosť vzdialené od metalu a BP to dá na pravú mieru. Má cit pre to, čo je MADDER MORTEM. BP: Ale každý zo skupiny prispel nápadmi na tento album. Dokonca viac ako v minulosti. Agnete: Napríklad Mads priniesol aj niekoľko gitarových nápadov. Často hrá na akustickú gitaru a prináša farby, ktoré sú iné, ako to, s čím prichádzame my. Ale opäť platí, že keď na tom začneme pracovať všetci, je to ešte lepšie. Tormod má skvelý cit pre basové melódie. BP: A skladá skvelé veci. Na tomto albume má asi každý člen vlastnú skladbu. Napríklad náš bubeník Mads napísal Stumble on a Tormod zložil kostru k My Will Be Done. Until You Return, Far from Home, Waiting to Fall sú v mojom štýle. Agnete: Aj Richard priniesol veľa nápadov. Napríklad k titulnej skladbe Marrow. On má úplne iné skúsenosti. Hral s množstvom rôznych hudobníkov a rôzne štýly. Vie hrať sóla a pozná rôzne triky. Napríklad dokáže, aby jeho gitara znela ako kostolný zvon. A my netušíme, ako to robí (smiech). No a myslím, že ja som dobrá v štruktúrovaní skladieb povedať, ktorá časť má ísť kam. Asi je to preto, že nemusím rozmýšľať, čo so strunami, ale mám čas sedieť v skúšobni a počúvať. Možno je to aj kvôli môjmu spevu. Je jednoduchšie rozhodnúť sa, ako postaviť vokál, keď vieš, ako sa bude skladba ohýbať a vieš, aký príbeh budeš hovoriť. Vďaka tomu vieš všetky tieto veci správne poskladať. BP: Myslím, že v tomto smere pracujeme inak ako veľa ďalších skupín. Agnete píše veľa vokálnych liniek, keď skúšame. To je silná vec. Nepridávame vokály až na koniec, ale celý čas je zahrnutá do skladania. Agnete: Nie je to tak, že máme hotovú skladbu, a potom do nej dáme vokály. Robíme to súbežne. Napríklad im poviem, že v tejto časti by mohli zvýrazniť niektoré noty bicími alebo basgitarou, lebo vokál bude taký a taký. BP: White Snow..., tá by neznela takto, ak by mal ísť vokál až nakoniec. Agnete: Niekedy je to na nervy, lebo skúšame každý možný nápad. Aj tie hlúpe. Síce vieme, že je to hlúpy nápad, ale vyskúšame ho a tým si potvrdíme, že je naozaj hlúpy. Ale raz za sto rokov sa stane, že aj hlúpy nápad znie výborne. Vtedy si povieš, že má zmysel ďalej skúšať každý blbý nápad. Naposledy sa aký hlúpy nápad dostal na váš album? BP: (smiech) Isto ich bude veľa. Napríklad Fallow Season. Ten gitarový riff bol hlúpy nápad. Agnete: Hej, robil si si srandu z AC/ DC. BP: Chcel som to odľahčiť, ale dopadlo to celkom dobre. Agnete: Na tomto albume je to asi Liberator. A na záver mi ešte povedzte niečo o cowdfundingovej kampani, ktorú ste rozbehli. Agnete: Ono sa nám to už nejaký čas ponúkalo, keď sme videli, že stále viac a viac skupín do toho ide. Na jednej strane to berieme ako možnosť vyzbierať peniaze na náš projekt a na druhej strane si to aspoň vyskúšame. A zároveň vďaka tejto kampani máme možnosť zviditeľniť skupinu. Možno to bude znieť lacno, ale je to aj o pocite nejakej komunity. Naozaj to myslím úprimne. Jedna z najdôležitejších vecí, keď sme išli opäť na turné, bola, že sme sa opäť zblížili s ľuďmi, ktorým záleží na našej hudbe. Keď len skladáš a nahrávaš, zabudneš, čo tvoja hudba znamená pre ľudí. My máme šťastie, že máme fanúšikov, ktorí sa naozaj zaujímajú o našu hudbu. Nefandia nám preto, že sme nádherní a máme skvelé účesy. Naši fanúšikovia sa zaujímajú nielen o našu hudbu, ale o hudbu vo všeobecnosti. A keď sme sa opäť dostali na turné, rozprávali sme sa s množstvom ľudí a zistili, ako nás vnímajú. Dostali sme pozitívnu aj negatívnu spätnú väzbu. Cítili sme sa byť súčasťou komunity. Nebolo to tak, že sme len sedeli niekde v rohu a robili si svoje veci, pre ktoré sa ideme aj roztrhnúť. Zistili sme, že je tu aj ďalších päť ľudí, ktorých to zaujíma (smiech). Na čo všetko použijete tie peniaze? Vydanie albumu? Koncerty? Agnete: Peniaze z kampane pôjdu na znovuvydanie Mercury. Chceme pripraviť pekný nový obal a nové balenie. Mal by to byť dvojalbum. BP: Tiež musíme odkúpiť práva na tento album od Misantrophy Records, nahrať nové verzie skladieb, aby ľudia vedeli, ako by tie skladby zneli dnes, ale zasa tak, aby sme nepokazili pôvodné verzie. A ďalšia vec, že je ťažké ten album zohnať, až na teba ho asi nikto nemá (smiech). Agnete: Ľudia zaň pýtajú obrovské peniaze. A ešte mi povedzte, či sa plánujete v rámci turné zastaviť aj na Slovensku. Agnete: Sme malá skupina, ktorá sa snaží ísť na svoje prvé headlinerské turné, takže zahráme v každom klube, kde nás budú chcieť. Ale je šanca, že prídeme aj k vám. Keď sme hrali v Košiciach, bolo to super. Mali sme veľmi dobrú odozvu. Čo si ale najviac pamätám, je, že ľudia sa veľmi radi objímali. Ale neboli to také tie zdvorilostné objatia, boli to oooooooobjatia. BP: Hlavne od tých veľkých chlapíkov. Agnete: Hej, prišli ku mne a normálne ma zdvihli (smiech). Bolo to veľmi príjemné privítanie. Myslím, že sme tam hrali v sobotu a ľudia si z nášho koncertu urobili párty. Bolo by milé, keby sme sa tam vrátili. BARBORA STUCHLÍKOVÁ» Bolo fajn spraviť niečo mäkšie, niečo, čo nekončí pádom do priepasti.«24 ROCK HARD

25

26 ABORTED Médiá robia z ľudí bábky, vymývajú im mozgy, infikujú ich strachom a všade na vás kričia slovo "teror". Po dvoch rokoch tu máme opäť trýznivý materiál od medzinárodného spoločenstva so základnými koreňmi v Belgicku, skupiny ABORTED. Ich nekompromisný a hororom nasiaknutý death metal má opäť tendenciu rozmetávať hudobné pódiá a víriť prach pod nimi. Ich hudobná a koncertná aktivita zreje ako víno, teda čím staršie, tým lepšie. O tomto sa opäť môže každý presvedčiť na ich novinke TerrorVision, ktorá mala oficiálny štart 21. septembra. O aktuálnom dianí v kapele a spomenutej novinke sa viac dočítate v nasledujúcich riadkoch. Zdravím ťa Sven opäť po dvoch rokoch. Aj keď vaša kapela vznikla v Belgicku, jej zostava je v súčasnosti medzinárodná (USA, Taliansko, Holandsko). Akým spôsobom sa jednotliví členovia dostali do kapely? Môžeš nám to bližšie opísať? Ken (bubeník) je v kapele už desať rokov, poznal som ho, keď hrával v inej kapele, pozvali sme ho na konkurz a bol jednoznačne najlepší zo všetkých, je dôležitou súčasťou kapely a každou vydanou nahrávkou sa stáva dôležitejším ešte viac. Gitarista Ian bol jeho spoluhráčom a kamarátom, takže ten sa objavil u nás prirodzene, Mendela bij de Leija som tiež už poznal dávno a na Taliana sme natrafili náhodou na nete, keď sme si hľadali židovské nevesty a vyzeral dobre, tak sme ho brali, haha. Ako fungujete, keď ste každý z inej krajiny? Práve, že fungujeme vďaka tomu, lebo sa vidíme len vtedy, keď sa musíme, čo je základom dlhodobého fungovania v kapele, a preto je šanca, že sa budeme neznášať, veľmi malá. Keď sme spolu len niekedy, tak si to užívame viac, ako keby sme mali byť spolu každý deň, či víkendy ako kapely, ktorých členovia bývajú blízko. Nikdy spolu neskúšame, a to nie je vtip, lebo každý skúša doma. Keď máme turné, stretneme sa tri dni pred prvým koncertom a skúšame dovtedy, dokým nie je všetko tak, ako má byť. A keď nahrávame album, tak si vytvoríme nahrávky v rámci predprodukcie, ktoré už do štúdia idú pripravené, nahrávky si pred nahrávaním preposielame, komunikujeme o nich a upravujeme tak, aby sme boli všetci spokojní. Keď zistíme, že riffy sú príliš veselé, tak si ponadávame. Všetko je fajn, no je jedna vec, ktorá nie je až tak dobrá, keď sa nevidíme tak často, a to je, že nemáme dostatok času zahrať spolu nový materiál, ktorý vyšiel na albume. Veľmi dobre nám však ide predvídať, ktorá skladba bude perfektne fungovať na koncertoch a stáva sa, že skladba, ktorá znie na albume veľmi dobre, na koncertoch nemá energiu. Kto má v kapele posledné slovo, čo sa použije, zahrá, urobí? Väčšinou je to demokratické, ale niekedy aj dramatické, lebo zdá sa, že urobiť rozhodnutie, trvá nekonečne dlho. Čo sa týka obalu albumu, rozhodnem o tom vždy ja, lebo je to moja práca. V prípade, že má niekto nápad k obalu a zdá sa byť nevkusný, tak to rýchlo zamietnem. Všetko ostatné diskutujeme kamarátsky. Ako sa podieľali jednotliví členovia na komponovaní nového materiálu? Na TerrorVision to bolo veľmi vyrovnané, každý člen kapely prispel svojou časťou. Využívate i hosťujúcich hudobníkov? A čo koncerty? Na albume spolupracovali muzikanti zo SEPTICFLESH, FINAL ABOSULTION, MACABRE, CYTOTO- XIN. Bol by som rád, keby sa objavili aj na pódiu, keď začíname turné v novembri a už teraz viem, že na niektorých koncertoch sa to aj podarí. Na Slovensku a v Čechách máte dosť veľkú popularitu, cítite túto odozvu aj pódiu? Veľmi úspešné boli napríklad aj vystúpenie na letnom festivale Brutal Assault, kde ste zožali zaslúžené ovácie. Kde sa vám lepšie vystupuje, na veľkých festivaloch alebo máte radšej klubovú scénu? Veľmi radi u vás hráme, aj na Slovensku či v Čechách, ľudia sú vždy veľmi hladní po muzike a sú to poriadni fanúšikovia. Ja si rád užívam oboje aj kluby aj festivaly, samozrejme, každé má svoje pre aj proti. Som rád v klube, lebo sa rád pozerám na ľudí tvárou a tvár, som k nim blízko. Je lepšia komunikácia, môžem žartovať. No, je tiež super hrať pred morom ľudí na festivale. V minulom rozhovore si mi uviedol, že vašou hlavnou inšpiráciou pre predošlý album boli horory z 80. rokov. Stále je tomu tak, alebo ste našli aj inú inšpiráciu? Hej, je to tak, čo sa týka image, stále vychádzame z hororov, no čo sa týka konceptu TerrorVision, ideme iným smerom. TerrorVision je ako trojvrstvové lasagne, ktoré sú chutné...neviem... dúfam, haha. Prvá ich vrstva ponúka pohľad na peklo na zemi založené na Danteho Inferne. Druhá vrstva je svet hororov z 80. rokov, predstavuje to, čo si myslím, kam sa svet bude uberať. Médiá robia z ľudí bábky, vymývajú im mozgy, infikujú ich strachom a všade na vás kričia slovo "teror", a preto sa aj album nazýva TerrorVision. Je veľa vecí, ktoré média umelo vytvárajú a tlačia do ľudí. Na TerroriVison som teda vykreslil médiá ako diabolskú temnú entitu, ktorá iných ovláda ako bábiky, čo je teda zrejmé aj z obalu albumu. TerrorVision veľmi pripomína slovo television... aby bolo prepojenie na média jasné aj z tohto kontextu. A posledná vrstva je odkaz na film z 80. rokov, nazvaný tiež TerrorVision, o oblude z inej dimenzie, ktorá zabíja ľudí cez satelitnú televíziu s výnimkou metalistov, lebo metalisti sú super, čo mi pripadalo náramne vtipné. Nie je to veľmi kvalitný film, ale aj tak je super, haha. Prednedávnom ste vypustili do éteru skladbu s názvom Squalor Opera, ktorá ako singel dostala aj svoj obal. Prečo práve táto skladba predstavuje nový album? Lebo sa chalanom z kapely z celej nahrávky páči najviac. Má síce nové prvky, ale zároveň znie ako starý ABORTED. Myslím, že bolo logické vybrať ju ako prvý singel, keďže sa veľmi nelíšila od toho, čo sme robili predtým. Máme aj ďalšie single ako napríklad video k Vespertine Decay. Teraz trocha viac technických záležitostí. Môžeš nám bližšie predstaviť novinku, koľko obsahuje skladieb, na akých hudobných nosičoch, budú i špeciálne edície, prípadné bonusy a pod.? V Európe vyjde CD s dvoma bonusovými skladbami, s plagátmi, s lentikulárnou kartou, čo je vlastne CD, na ktorom vidno farebné obrázky a pre Ameriku sme dali do balíka aj tričká a balíček popcornu, lampáše a do dvoch hodín sa tieto edície vypredali. Ste spokojní s nahrávacím procesom? Našli ste po finalizácii niečo, čo by ste chceli teraz zmeniť? Išlo všetko hladko, alebo sa vyskytli aj nejaké prekážky? Bolo to bez problémov, len dosť stresujúce, lebo sme na to mali len dva a pol týždňa, pričom sme nahrali okolo 62 minút hudby, ale niektoré piesne sme vypustili a sme radi, že sme tam nedali zbytočne veľa skladieb. Bolo fajn, že sme si pripravili predprodukciu a išli sme do štúdia s jasnou predstavou, ako majú skladby znieť. Predtým sa nám stalo, že sme boli v štúdiu a rozhodli sme sa čosi sem-tam poopraviť, no teraz 26 ROCK HARD

27 to šlo hladko. A piesne, ktoré nám ostali, sme nechceli dať ako bonus skladby, lebo ľudia ich aj tak veľmi nevyhľadávajú, a preto ich vydáme ako EP. S TerrorVision pokračuje vo svojom nastolenom trende, kde okrem svojskej brutality kladiete dôraz i na melodickejšie a technickejšie pasáže. Je to spôsobené postupným príchodom nových členov, alebo je to samotným vývojom kapely? Nie je za tým žiadna zmena v poslednej zostave a pokračujeme v tom štýle, ktorý sme ponúkli na Retrogore, v podstate sme do toho dali, čo predtým, brutalitu a intenzitu, ale zároveň sú tam naozaj technické časti, ale nepovedal by som, že melodické, lebo to znie príliš šťastne, ja by som povedal že sú temné, piesne majú lepšiu textúru a viacero vrstiev. A ako to je s vašou živou nahrávkou, resp. DVD? Stále to ostalo pri ľade, alebo sa už niečo zmenilo? Pred desiatimi či viac rokmi sme vydali DVD a chceli sme robiť nové, ale aby som bol úprimný, je dosť drahé a ani vydavateľstvo asi do toho nechce venovať peniaze, lebo DVD sa toľko nepredávajú, ale teraz to aj tak nie je naša priorita. Už dlhé roky ste pod silným labelom Century Media Records. Vaše staré nahrávky nahraté pod inými labelmi sú určite dávno vypredané, takže sa chcem spýtať, či sa fanúšikovia v budúcnosti dočkajú nejakých reedícií prvých dvoch albumov? Nechcem vydávať prvý album, lebo moje vokály sú tam naozaj strašné. A čo sa týka ostatných albumov vydaných u Listenable Records, je to len na nich, či ich znova vydajú. Vlastnia na ne práva. Keďže si dlho na metalovej scéne, tak ako vidíš jej vývoj? Čo je vynikajúce, že fanúšikovia majú vďaka internetu ihneď prístup k muzike, keď si spomeniem, ako sme si my museli vymieňať kazety, to bola otrava. Čo bolo fajn a aj nebolo fajn, že keď ste vtedy objavili kapelu, boli ste veľmi šťastní, a keď sa vám podarilo zohnať nahrávku, tak to bolo víťazstvo. Chodievali sme každý piatok do hudobnín a počúvali kapely a šetrili si peniaze, a potom ste si to viac vážili, zatiaľ čo teraz je to iné, je fajn, že všetko môžete rýchlo a ľahko objaviť a tiež kapely môžu získať fanúšikov rýchlejšie, no myslím si, že je škoda, že to celé čaro objavu kapely sa stratilo. Ďakujem ti za rozhovor s prianím dlhých a úspešných rokov a aký má ABORTED odkaz pre fanúšikov z Českej a Slovenskej republiky? V rámci nášho zimného turné sa určite sa uvidíme v Prahe, kde odohráme riadne death metalovú party s kapelami CRYPTOPSY, BENI- GHTED a CYTOTOXIN. KREMATOR, ADRIANA JAKUBÍKOVÁ PREKLAD ADRIANA JAKUBÍKOVÁ WARLUS Richard Maubert je ústredná postava hudobného telesa WARLUS. Tento, doslova a do písmenka hudobný veterán, je súčasťou francúzskej scény už od neuveriteľných 70-tych rokov. V nasledujúcom rozhovore sme sa obaja zhodli, že THE BEATLES boli a dodnes sú najväčšou a najdôležitejšou kapelou všetkých čias. Tak zároveň jedným dychom Richard ozrejmuje, že práve THE BEATLES ho svojím songom "I am the Walrus" inšpirovali k názvu WARLUS, ktorý je vlastne takou psycho slovnou hračkou. Viac už v nasledujúcom rozhovore ;) Ste muzikantom už mnoho rokov, keď sa obzriete nazad v čase, v čom vidíte hlavné rozdiely v hudobnom svete vtedy a teraz? So zázrakom internetu sa objavilo veľké množstvo hudobníkov a skupín. Je to veľmi odlišné s obdobím v sedemdesiatych rokoch, keď som objavoval hudbu ako dieťa. Myslím tým, že bolo ľahké vystupovať a hrať naživo. Albumy boli lacnejšie a bolo mnoho spôsobov, ako zdieľať hudbu. Teraz už žijeme v inom svete... Hudba je lacná a je ťažké živiť sa hudbou. Všeobecne je známy názor, že THE BEATLES sú najdôležitejšou kapelou všetkých čias. Súhlasíte s týmto tvrdením aj vy? Ktorá nahrávka od nich je vaša najobľúbenejšia? Áno, súhlasím. Boli obrovská kapela až do ich posledného LP "Abbey Road". Prestali koncertovať v auguste 1966 a mali čas nahrať veľkolepé nahrávky ako aj videoklipy. Experimentovali a hľadali nové cesty, ako vniesť do svojej tvorby psychodelické prvky, ktoré sme predtým nepočuli. Je veľmi ťažké vybrať len jeden album. Milujem "Biely album", pretože polovica z neho je viac rokenrolová ako predtým. Mám veľmi rád psychodelické pesničky a rockové skladby z obdobia od roku 1966 do ich zániku. Kto vás priviedol k hudbe a aký album ste si kúpili do zbierky ako úplne prvý? Krok za krokom. Na začiatku som počúval len rádio. Rodičia mali akustickú gitaru, ktorá visela na stene a nikdy na ňu nehrali. Neustále ma priťahovala. Môj prvý album bola lacná bluesová kompilácia, kde bola britská bluesová skupina FLETWOOD MAC a podľa nej som sa začal prvýkrát učiť hrať na gitaru. Prečo práve názov WARLUS? Čo je na mrožovi pre vás také očarujúce a hodí sa k vašej tvorbe? Strašne sa mi páčila pesnička I Am The Walrus od THE BEATLES. Znelo to tak magicky, že som pomenoval svoju prvú skupinu WALRUS. Problém bol, že názov WALRUS sa veľmi ťažko vyslovoval pre Francúzov a neznelo to ľahko. Takže som urobil malú psychadelickú zmenu. WALRUS som zmenil na WARLUS, ako názov jednej malej francúzskej dedinky. A toto slovo sa vyslovuje ako v angličtine. Jednoduché, nie? Ako zatiaľ reagujú fanúšikovia na novinku "Songs 2"? A ako ste s odstupom času s albumom spokojný Vy? Dobre, pretože štyri pesničky znejú naozaj ako z prvého WARLUS LP. Teraz už to nie je album, aký si urobíš sám doma, je to skutočný štúdiový album. Like A Rainbow sa napríklad pravidelne hráva u nás v rádiách. Na albume by som nič nemenil. Hmm... možno tak skladba I Believe In My Guitar je príliš dlhá. Momentálne pracujem už na novom albume. Keby môžete z nového albumu vybrať vašu najosobnejšiu pieseň, ktorá to je? My song is naive, pretože táto pesnička odzrkadľuje skutočnú životnú udalosť. Je o mojom bratovi, ktorý spáchal samovraždu a o snoch, ktoré nikdy nebude možné uskutočniť. "Songs 2" určite nahrávali zaujímaví muzikanti a producenti. Môžeš prezradiť ich mená a ako celkovo išlo nahrávanie novinky? Album sme nahrali v mojom mobilnom domácom štúdiu v Yvelines blízko Paríža. Pascal Ducourtioux hral na gitaru a bicie, Catherine Favre na piano v skladbe In The Haze. Celý album sme urobili doma,... ako moje hamburgre. :) Ako išlo vyjednávanie s vydavateľskými firmami a labelmi? Má zabezpečenú distribúciu po celom svete? Distribúciu má na starosti Tunecore po celom svete a my predávame album po našich koncertoch. Chystá sa aj nejaká koncertná podpora nového mini albumu? V roku 2019 plánujeme turné po Francúzsku. Ďakujem za rozhovor a nechávam vám priestor na pár záverečných slov pre našich čitateľov. Počúvajte rock, bavte sa, mier, láska a rokenrol navždy! A nezabudnite si vypočuť WARLUS "Songs 2 LP". Naša nová stránka warlus.eu HOYAS PREKLAD: PETER MARKO ROCK HARD 27

28 ALTER BRIDGE druhý večer to všetko vyšlo trochu lepšie, pretože sme sa už tak nestrachovali o výsledok a viac sa ponorili do samotných skladieb. ALTER BRIDGE je jednou z najviac nedocenených hard rockových kapiel súčasnosti. Táto americká štvorka má za pätnásť rokov fungovania na konte päť vynikajúcich štúdioviek, živáky z vypredanej Wembley arény a Amsterdamu, či koncert vo vypredanej londýnskej O2 aréne. Nečudo, že sa pred rokom opäť vrátili do Británie, kde majú najväčšiu fanúšikovskú základňu. Tento raz zavítali do legendárnej Royal Albert Hall, kde v októbri odohrali dva špeciálne koncerty s 52-členným orchestrom a na veľké potešenie fanúšikov tieto dva večery zaznamenali aj na DVD a Blue- -Ray. Nielen o tom, aké to bolo odohrať koncert takéhoto rázu, sme mali možnosť sa porozprávať s bubeníkom Scottom Phillipsom. Ahoj Scott, som rada, že si si našiel čas na rozhovor pri príležitosti vydania nového Live albumu Live at The Royal Albert Hall s Parallax Orchestrom, ktorý vyšiel v septembri. Je to už druhý live album v rade. Presne pred rokom ste vydali Live At The O2 z Londýna. Prečo ste sa rozhodli pre takýto netradičný krok a vydali dva živáky po sebe? To je dobrá otázka. Myslím, že v O2 aréne sme nenatáčali video. Chceli sme zachytiť ten koncert, pretože to bol do toho momentu náš najväčší koncertný počin v úlohe headlinera. Ale nechceli sme sa viazať tým, že pôjdeme robiť DVD. Možno sme tušili, alebo chceli, aby v budúcnosti prišlo ešte niečo väčšie, čo sa viac hodí vydať na DVD. Už predtým sme vydali živé DVD, ale šlo len o zaznamenanie koncertu, niečo, čo je pamiatkou na tú konkrétnu noc. Niečo sme nahrávali aj na turné Fortress, ale mali sme problémy s vydaním a so získaním kvalitných zvukových záznamov. Taktiež vyšlo živé DVD z Wembley, ale to bolo ešte v roku 2012 a odvtedy prešlo už veľa času. A potom, keď prišla možnosť odohrať koncert so živým orchestrom, vedeli sme, že ten koncert musíme zachytiť. Ak pre nič iné, tak len pre nás, aby sme si to mohli niekedy v budúcnosti pozrieť a pamätali si, čo sme vytvorili. Vedeli sme, že odohráme dve špeciálne noci a ľuďom sa to bude páčiť, pretože nešlo o naše klasické koncerty. Museli sme to teda zaznamenať a som rád, že sa to podarilo aj vydať. Ako si spomínal, mali ste v minulosti technické problémy s nahrávaním koncertov. Ako ste teda vyberali tím ľudí, s ktorými ste spolupracovali tentokrát? Náš manažér Tim Tournier sa priatelí s Danom Sturgom, o ktorom vedel, že je dobrým režisérom, kameramanom, strihačom a podobne. Všetko to zvládol perfektne. Pri nahrávaní zvuku sme pracovali s Brianom Sperberom, ktorý je náš kamarát už dlhé roky. Robili sme spolu aj na živákoch z Amsterdamu a Wembley. Ten spomínaný záznam, ktorý sme nakoniec nevydali, sme akurát nerobili s ním. Mali sme tam v ten večer viacero problémov a hoci koncert samotný nebol zlý, ľudia boli tiež skvelí, vedeli sme, že nedokážeme z toho vytlačiť kvalitný produkt. Celkový koncept bol teda Timov nápad? Čo si si myslel, keď vám navrhol myšlienku spolupracovať s orchestrom? Ako začala a ako prebiehala spolupráca s takým veľkým orchestrom? Musím priznať, že keď s tým Tim prišiel, prvých päť sekúnd sme boli všetci poriadne vystrašení. Až potom sme si uvedomili, o akú veľkú vec pôjde, aký to bude pre nás zážitok. Nielen, že odohrať koncert s orchestrom, ale ešte k tomu v Royal Albert Hall. A nie jeden večer, ale dva za sebou. Prečo dva večery za sebou? A prečo práve Royal Albert Hall a opäť Londýn? Myslím, že vo Veľkej Británii máme naozaj najsilnejšiu fanúšikovskú základňu. Pre ľudí z Európy alebo zo Spojených štátov, ktorí chodia na naše koncerty po svete, je v podstate jedno, kam priletia, no v porovnaní s inými mestami je Londýn práve najdostupnejší. Dva koncerty sme naplánovali z viacerých dôvodov. Vedeli sme, že budú tento druh koncertu chcieť vidieť naživo ľudia z celého sveta, a keďže do Albert Hall sa pomestí len niečo cez päťtisíc ľudí, chceli sme dať šancu viacerým dostať sa na tento koncert. V Londýne máme navyše asi najsilnejšiu základňu, na predošlom koncerte v O2 aréne bolo až trinásťtisíc ľudí. Ďalším dôvodom bolo, že ak máte za sebou 52-členný orchester, niektoré veci sa môžu ľahko zvrtnúť a nemusí všetko dopadnúť dobre. Z toho dôvodu je dobré mať druhú možnosť a mať na výber. Našťastie všetko dopadlo perfektne, takže sme takéto problémy neriešili. Pred koncertom ste mali samozrejme aj skúšky. Čo viem, tak ste 28 ROCK HARD

29 spolu s orchestrom skúšali dva dni. Jedna vec je, pokiaľ orchester skúša samostatne a kapela samostatne, ale aké to potom bolo, keď ste to dávali dohromady? Bolo to úžasné. Ale boli sme aj poriadne nervózni. Na takú show by sme prijali aj týždeň spoločného skúšania. Ale keďže sme mali len dva dni, museli sme ich využiť naplno. Show trvala zhruba dve - dve a pol hodiny a myslím, že všetci sme si predstavovali, že si ju prebehneme niekoľkokrát za deň. Boli tam časti, na ktorých sme museli spoločne popracovať. Avšak náš timing trochu kolidoval s možnosťami orchestra, navyše nám zabralo veľa času ponastavovať monitory a namixovať pomery do in-ear odposluchov. Pokiaľ zvučíš štvorčlennú kapelu, je to pochopiteľne iná práca, ako keď zvučíš vyše päťdesiat ľudí. Takže, dva dni na spoločné skúšanie boli rozhodne málo. Ak by sme niečo také mali robiť ešte raz, určite by sme si na to vyčlenili viac času. Chcete si podobné koncerty zopakovať? Rád by som si niečo také zopakoval. Bolo by to super. Možno na inom mieste s úplne odlišným setlistom a s iným nastavením. Takto rád by som sa tam vrátil a odohral ten koncert s orchestrom znova. Ale už sme to zrealizovali, takže budeme musieť nájsť iné možnosti, ako začleniť orchester do našich živých vystúpení. Orchester The Parallax Orchestra vyzerá byť pre vás ako stvorený. Nie je to bežný orchester, sú tam mladí ľudia a Simon Dobson vyzerá doslova ako rocková hviezda, perfektne sa k vám hodí. Neplánujete s nimi aj nejakú ďalšiu spoluprácu? Viem, že Simon sa objavil aj na Mylesovom sólovom albume Je to jedna z možností. Je to v súčasnosti možné. Myslím, že všetci sme spokojní s tým, ako to dopadlo. Simon je skvelý chlapík a veľmi talentovaný. Tiež Will Harvey. Vlastne celý orchester má v sebe taký rock n rollový feeling. Určite by sme s nimi v rámci ALTER BRIDGE radi spolupracovali, či už naživo alebo aj inak. Akým spôsobom ste zostavovali setlist? Zahrali ste dokonca aj skladbu Words Darker Than Their Wings, ktorú ste predtým nikdy nehrali Pokiaľ pripravujeme koncert spoločne s orchestrom, musíme tomu prispôsobiť aj program. Pre nás sú skladby ako Come To Live alebo Isolation skvelé, ale ak máme za sebou orchester, musíme mať šancu ten orchester v skladbách využiť. Museli sme zostaviť setlist, ktorý by mal zmysel, kde by sme mohli orchester využiť v maximálnej možnej miere. Ako si už naznačil, finálna nahrávka je kombinácia oboch večerov. Ako ste sa rozhodli, ktoré skladby použijete z prvého respektíve z druhého koncertu? Myslím, že väčšina skladieb je z druhého večera. Je tam len pár vecí z prvého. Dôležitý pri výbere bol celkový pocit z tej-ktorej skladby. Myslím, že sme to dali veľmi dobre počas oboch večerov. Druhý večer sme už ale boli trochu uvoľnenejší, pretože sme to už celé mali raz za sebou a vedeli sme, čo navzájom očakávať. Pri výbere záležalo napríklad aj na reakciách publika. V ten druhý večer to proste vyšlo všetko trochu lepšie, pretože sme sa až tak nestrachovali o výsledok a viac sa ponorili do samotných skladieb. Ako si si ty sám užil tie koncerty s orchestrom? A aký to bol pocit vrátiť sa potom späť do štandardného nastavenia v klasickom zložení? Pre mňa to bolo úžasné, obe noci som si užil a nikdy na to nezabudnem. Tá sila, ktorá išla z toho orchestra, reakcie publika, boli to proste magické noci. No, a potom sme išli na európske turné, čo bolo skvelé, ale na prvom koncerte po Albert Hall, boli tie pocity také zvláštne, zrazu sme tam boli len my štyria. Bolo to ťažké, škoda, že sme s nimi nemohli ísť celé turné, ale aj tak sme si to užili. A dokonca sme zakomponovali aj do klasických setlistov skladby, ktoré sme už nehrali dlhé roky. Na webovej stránke ste predávali viacero limitovaných balíčkov a všetky sa ešte pred vydaním albumu vypredali. Musel to byť skvelý pocit Boli sme tým veľmi očarení. Vedeli sme, že máme v ponuke dobrý produkt a navyše to je niečo, čo sme doteraz ešte nikdy nevydali. Sme šťastní, že sa tieto balíčky vypredali tak rýchlo. Potvrdzuje to, že máme najlepších fanúšikov na svete. Sú skutočne oddaní a viem, že mnohí z tých, ktorí na týchto dvoch koncertoch boli, patrili medzi prvých, ktorí si tento album predobjednali. Podľa reakcií vieme, že sú vzrušení, keď môžu tú atmosféru zažiť ešte raz - rovnako ako my. Sme šťastní, že to celé takto dopadlo a ľudia si to užívajú. Aké sú ďalšie plány pre ALTER BRIDGE? Hovorí sa, že budúci rok vydáte nový album. Už ste o tom spolu hovorili, alebo začali na niečom pracovať? Áno, budúci rok vydáme nový album. Pustíme sa spoločne do toho v prvých mesiacoch budúceho roka. Viem, že Mark a Myles už teraz pracujú na nápadoch. Je to o tom, si sadnúť a dať veci dokopy s celou kapelou. Vždy to tak robia, píšu v podstate nepretržite, potom si to spoločne prechádzame a vyberáme tie najlepšie kúsky. Dúfam, že nahrávanie začne niekedy v marci alebo apríli. Chceli by sme album vydať niekedy na jeseň. NIWY KOVÁČOVÁ, GOREGRINDER PREKLAD: DODO ĎATEL

30 zostať sami sebou, zachovať si svoj zvuk, Aby každý na prvé počutie vedel, že toto je: KRISIUN Návrat ku koreňom. To je pravdepodobne súčasné heslo brazílskeho bratského tria, ktoré už poriadny čas múti svetové death metalové vody. KRISIUN je pojem, ktorý je u každého death metalistu spájaný s rýchlosťou, nekompromisnosťou, gitarovou technikou a nespútanou dravosťou, ktorá predovšetkým na živých vystúpeniach dokáže dostať na nohy i ľudí v delíriu (tremens). Pred pár rokmi síce kapela mierne zjemnila na tempe, no aktuálne je stav úplne iný a opäť sa fanúšikovia môžu tešiť na klasický prejav kapely. O aktuálnom dianí v kapele a ich novinke sa viac dozviete od Maxa Kolesneho v nasledujúcich riadkoch. Pozdravujem členov KRISIUN opäť po troch rokoch. Udiali sa u vás za toto obdobie nejaké zmeny, čo máte nového (samozrejme okrem nového albumu)? V podstate ide stále o ten istý pracovný kolotoč. Momentálne sa pripravujeme na turné v Južnej aj Severnej Amerike a Európe, skúšame, ako znejú nové piesne naživo a podobne. Tiež sme pred nedávnom skončili natáčanie prvého videoklipu, ktorý uvidíte čoskoro. Začiatkom septembra vám vychádza už jedenásty radový album Scourge of the Enthroned, ktorý uzrie svetlo sveta po troch rokoch od predošlého. Aká je hlavná myšlienka albumu? V ktorom štúdiu ste nahrávali a ako dlho to trvalo? Prezradíš nám aj ďalšie technické záležitosti, kto sa postaral o mix, mastering a pod.? Pre nás je to album, ktorý sa vracia ku koreňom, znie viac ako naše prvé albumy. Je tvrdší a priamočiarejší ako naša posledná práca. Čo sa textov týka, stále sa držíme našich zaužívaných tém ako náboženský fanatizmus, tyrania mocných a nespravodlivosť vo svete, skrátka všetko, čo nás zaujme a hlavne, čo sa nám nepáči na súčasnom fungovaní sveta. Nahrávali sme to v Nemecku v Stage One Studio, ktorého majiteľ a prevádzkar je Andy Classen, ktorý sa zároveň postaral aj o mix a mastering. Ako dlho vám trvalo poskladať materiál na tento album, kde ste hľadali hlavnú inšpiráciu a bol zložený iba presný počet skladieb, alebo ste mali z čoho vyberať? Kým sme napísali všetok materiál, tak to trvalo asi 3 alebo 4 mesiace. Nahrávanie samotné asi mesiac. Radi robíme veci rýchlo. Čo sa týka počtu skladieb, tak všetky, čo boli dokončené, sú na albume. Vždy vznikne pár piesní, ktoré začneme robiť, ale nikdy ich nedokončíme, ale tie potom už nikdy neuzrú svetlo sveta. Na akých typoch nosičov vyjde a budú všetky rovnaké, alebo niektoré budú obsahovať nejaké bonusy? Vyjde ako CD a ako vinyl, žiadne bonusy neplánujeme. Veľmi zaujímavý je aj obal albumu. Mne osobne pripomína staroperzské sochárske umenie, perzské postavy zmixované s poriadne temnými (pekelnými) silami. Kto je jeho autorom, čo má presne znázorňovať, bola to vaša predstava obalu, alebo tento zvíťazil medzi viacerými? Obal robil Eliran Kantor z Nemecka, ktorému sme predstavili náš album, poslali mu nejaké texty, hlavne o sumerskej mytológii a postavách Anunaki a on pre nás vytvoril tento nádherný obal. Pred tromi rokmi sme sa bavili o albume Forged in Fury, ktorý bol predsa len o niečo iný ako predošlá tvorba. Na tomto albume je veľa relatívne pomalších skladieb, čo bolo pre mnohých veľké prekvapenie. Scourge of the Enthroned je akési skĺbenie staršej i novšej tvorby. Aký je tvoj názor? Bola to odozva na ohlasy fanúšikov? Predošlý album bol síce metalový a aj celkom divoký, nemal však v sebe takú dravosť a brutalitu, na akú sme boli ako kapela zvyknutí a na akú boli zvyknutí aj naši fanúšikovia. Takže teraz sme pritvrdili a vrátili sa k dravosti starých albumov, aj keď v kombinácii s naším novším soundom. Takže tento album je podľa mňa 100% KRISIUN, je to čo, ako kapela predstavujeme. Existujú pre teba, resp. kapelu ešte nejaké méty, za ktorými sa v death metale ženieš, alebo chcete ešte dosiahnuť? Určite chceme hrať čo najdlhšie a ostať čo najdlhšie zdraví. Pretože žiť takýto život chce poriadnu fyzickú pripravenosť. Takže čo najdlhšie chceme koncertovať. V súčasnej dobe existuje na scéne veľké množstvo skvelých kapiel a skvelých albumov. Ako toto vnímate ako kapela, je to pre vás zdravá konkurencia a motivácia sa zlepšovať a stále napredovať? Definitívne je to pre nás motiváciou, však tento alebo minulý rok vyšlo veľa skvelých albumov. Legendy ako IMMOLATION alebo DE- ICIDE vydali výborné albumy, ktoré sú aj pre nás vzorom a inšpiráciou. Hlavné pre nás je ale zostať sami sebou, zachovať si svoj zvuk, aby každý na prvé počutie vedel, že toto je KRISIUN. Aké máte v skupine najobľúbenejšie mimo hudobné aktivity, záľuby či koníčky? Aké sú vaše najobľúbenejšie nápoje počas párty alebo koncertov? Momentálne hodne behávam a cvičím, pretože cítim, ako roky pribúdajú a chcem sa udržať v kondícii kvôli bubnovaniu. Tiež zbieram vinyly aj s mojím bratom a máme už celkom slušnú kolekciu. S priateľmi si občas chodíme zahrať starý old school metal alebo rock 'n' roll, iba tak pre zábavu. Zvyšok času venujeme rodinám a priateľom, či už doma, na pive alebo na nejakej opekačke, pretože toho času mimo kapely moc nemáme. Medzi nápojmi je to určite pivo, niet nad dobre vychladené pivo. Ako hodnotíte tohtoročné vystúpenie brazílskych futbalistov na majstrovstvách sveta? Myslím, že tím hral dobre, ale ten náš hlavný hráč, takzvaná rockstar v tíme, mi prišiel strašne umraučaný, padal pri každom dotyku a sťažoval sa na fauly. V iných športoch, či už rugby alebo hokej sa hráči bežne dostávajú do fyzického kontaktu, ale tomuto stačilo, aby sa ho niekto dotkol prstom a už sa váľal po zemi. Výsledok bol taký aký bol, Francúzi boli lepším tímom a zaslúžili si vyhrať. Je to pre mňa smutné, ale je to pravda. Aký je tvoj vzťah k internetu a jeho formám, ktoré hudbu preniesli z poctivých nosičov (MC/CD/ LP) do virtuálneho sveta? Je to ťažké povedať, pretože zo začiatku to bolo tak, že ľudia sťahovali hudbu z internetu a nikto nekupoval CD. Preto vydavateľstvá tlačili na to, aby kapely viac koncertovali a predávali viac merchandise. Ale teraz sa situácia zlepšila, pretože ľudia, ktorí sú verní svojej kapele, si ten album kúpia bez ohľadu na to, či si už ten album stiahli predtým z internetu. A teraz ešte nastáva renesancia vinylu, najmä v Európe sa platne predávajú vo veľkom. Takže podľa mňa už najhoršie časy prešli. Ako sa momentálne darí metalu (death metalu) v Brazílii? Ako je vnímaný všeobecne v spoločnosti? Hrá sa v nejakých médiách? Veľmi dobre. Niektoré kapely, ako je SEPULTURA alebo ANGRA sú fakt veľké a sú preferované pred nami ostatnými, SEPULTURA hrá napríklad aj na karnevale v Riu a ANGRA zase má svoje piesne aj v televíznych seriáloch. Takže metalu sa tu celkom darí, samozrejme my sme skôr ten underground a pre nás by asi ani nebolo správne nejako moc sa ukazovať kdesi na karnevaloch alebo podobne. Scourge of the Enthroned sa mi veľmi páči a verím, že rovnako tak nadchne aj ďalších fanúšikov death metalu. Želám vám dlhéa úspešné roky na scéne a ďalšie skvelé albumy. Máš ešte niečo, na čo sme zabudli? Nechcem, aby to znelo ako riťolezectvo, ale vždy sa nám páčilo hrať v strednej Európe. Show sú riadne zvrátené a divoké a fanúšikovia tam si to vedia užiť. Takže sa tešíme na budúce leto, keď sa tam vrátime, a potom vás tam chcem čo najviac vidieť v hľadisku a spolu to poriadne roztočíme! KREMATOR PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK 30 ROCK HARD

31

32 » Pravdou je, že sme nikdy neboli súčasťou akejkoľvek scény a ani sa nepovažujeme za metalovú kapelu. Jediné, čo chceme, je hrať tvrdo, ako sa len dá.«mantar, MANTAR. Ako magicky toto slovo znie. Presne sa hodí na neuveriteľnú hudbu dvoch priateľov, ktorí si nič nerobia z toho, že sú v kapele len dvaja. Robia však tak pocitovo, živočíšne intenzívnu hudbu, že sa zdá, akoby v kapele boli aspoň šiesti. A to je tá mágia, ktorá opantala celú extrémnu metalovú scénu. Na otázky o ich novinke The Modern Art Of Setting Ablaze odpovedal gitarista, spevák a multiinštrumentalista Hanno Klänhardt a pekne sa rozkecal..) Zdravím do Hamburgu. A zároveň gratulujem k novinke. Rodila sa ťažko alebo ľahko? Ďakujem za milé slová, ste medzi prvými, s ktorými sa o našom albume Modern art... zhovárame, a preto je pre nás dôležité počuť, ako sa ľudom páči. Dali sme do neho veľa úsilia. Keďže sme mladá kapela, na scéne sme len 5 rokov, konečne sa nám na tejto nahrávke podarilo zistiť to, čo nám naozaj ide, a v čom sme najlepší. Pred vydaním tohto albumu som myslel nato, že nechcem vydať ďalší death či black alebo doom metalový album, ale to, aby to bol vynikajúci album MANTAR, nášho osobitného štýlu, ktorý neviete nikam zaradiť. Sústredím sa na náš vlastný autentický štýl - preskočiť a vypustiť všetky klišé. Naučili sme sa za celé predchádzajúce obdobia, ako napísať dobré skladby, a to sa nám na albume podarilo zúročiť. Refrény sú chytľavejšie a pritom to kompaktne znie omnoho tvrdšie a zúrivejšie, extrémne a bez kompromisov. Zmenili sme prístup k písaniu skladieb, keďže teraz žijem v USA a Erinc (Sakarya bicie pozn. red.) je v Nemecku, a preto celý kreatívny proces sa zmenil. Predtým sme boli ako každá kapela. Išli sme do skúšobne, začali jamovať a z toho vždy vzišli nejaké nahrávky, ale teraz je to iné, lebo bývam dosť ďaleko, a preto sa tvorenie skladieb zmenilo, čo je veľmi dobrá vec, z ktorej dosť ťažíme. To, že bývame ďaleko od seba, nám dáva veľmi veľa osobnej slobody pre kreatívny proces. Keď si predstavíte, že ste na turné celé mesiace, a potom prídete v nedeľu domov, poslednú vec, čo chcete, je vidieť sa znova na druhý deň poobede a povedať si a teraz budem kreatívni. Nie! Nechcete sa už ani vidieť. To, že bývam na Floride, pre mňa znamená, že nie som od tlakom a mám veľa času, ako keď som bol teenager, sedím doma alebo na terase, môžem chytiť gitaru, tvoriť riffy, prísť na melódie, vytvárať polovičné produkty, a to som aj robil bez toho, aby na mňa niekto tlačil, ako kedysi, keď sme sa stretli dva či trikrát do týždňa a niečo vytvorili. To by už pre MANTAR nefungovalo. Materiál na album som písal sám, buď doma na Floride alebo počas turné, kedykoľvek som vytvoril riff, nahral som ho na mobil, a keď som prišiel na začiatku roka do Nemecka, tak som to prezentoval som Erincovi. Veľmi sa mu to páčilo a na základe toho sme začali pretvárať moje nápady do kompaktných piesní, do šiestich týždňov sme vytvorili všetky piesne na album, spolu 13 či 14 skladieb a hneď sme leteli na Floridu, aby sme to nahrali old school spôsobom a aby sme dosiahli surový zvuk spôsobom, akým robíme veci. Aj keď sme v štúdiu mali nejaké menšie problémy, v tomto prípade bol celý proces prípravy albumu oveľa, oveľa ľahší. Ja som na sebe zistil, že skutočne potrebujem tvorivú slobodu, aby som bol na 100% kreatívny. Myslím, že to takto bude aj pokračovať. U vašej kapely som si od začiatku zamiloval to, ako dokážete pracovať s atmosférou a vytvoriť dokonalú a kompaktnú hudbu pri použití minimálneho počtu nástrojov. Plánovali ste od začiatku hrať ako duo? Ako reagovali ľudia na to, že ste dvaja a zároveň tak kreatívni, čo možno nedokáže ani kapela s viacerými členmi. To mňa osobne dosť fascinuje. Jasné, že boli v úžase. Už v čase, keď sme začínali, ľudia okolo nás videli, s akou vášňou sa k tomu staviame. Pracovali sme na sebe tvrdo, a potom sme prišli na to, že to, čo produkujeme, má svoju kvalitu a ľudom sa páči. Keď sme začínali pred piatimi rokmi, to, čo sme chceli hlavne robiť, bolo vytvoriť demo staromódnym spôsobom, nahrať naše výtvory na kazetu, z čoho sa zrodila naša prvá oficiálna nahrávka na vinyle. V časoch našich začiatkoch sme o našej budúcnosti ako kapely nepremýšľali, nemali sme žiadny vytýčený plán. Ja som sa držal len jedného- čokoľvek v živote robím, robím to riadne a tvrdo na tom pracujem, lebo neznášam zabíjať svoj čas a čas druhých ľudí. Preto, keď sme zakladali MANTAR, povedali sme si: Urobme to riadne ako skutočná kapela, alebo to radšej nerobme vôbec. Myslím, že ľudia si dosť rýchlo uvedomili, že pracujeme usilovnejšie než iné kapely, dávame do toho viac vášne a myšlienok, aktivít a samozrejme to, že sme len dvaja, sa vždy ľudom páčilo, lebo v kapela máte dosť často 5, 6 ľudí, ale my sme sa nad tým nikdy takto nezamýšľali, lebo nám sa to stalo náhodou. Jasné, že na začiatku sme sa pýtali ľudí, kto ide do toho s nami, ale nikto sa nechcel pridať, tak sme to rozbehli ako duo. Nezrodilo sa to tak, že by sme si povedali, hrajme len vo dvoch - jednoducho sa to prirodzene zrodilo, keďže sa nikto nechcel pridať - na toto sa nás ľudia dosť často pýtajú a moja odpoveď je, že naozaj nezáleží na tom, že či 32 ROCK HARD

33 skupina má dvoch alebo ôsmich ľudí. Záleží na vibrácii, ktorú ľudia v kapele medzi sebou majú. Medzi mnou a Erincom je silná energia, zrejme oveľa intenzívnejšia ako v kapelách s viacerými členmi. Ja by som z toho nerobil vedu, že sme len dvaja, lebo nikdy by som nechcel, aby si ľudia povedali, že toto je dobrá nahrávka na to, že ste len dvaja. Nie, ja chcem byť lepší ako ostatní, bez ohľadu na to, koľkí v kapele sme. To znamená, že keď ste boli v štúdiu, boli ste tam skutočne len dvaja na nahratie všetkého? Samozrejme. Nahrali sme to tak, ako nás vidíte na pódiu. S rovnakým vybavením. Dali sme mikrofón a zahrali všetko naživo v štúdiu, a keďže Erinc je lepší bubeník ako ja gitarista, tak bicie vyšli z toho famózne. Pokúsili sme sa v štúdiu napraviť gitarové party, čo som dokazil, no len veľmi jednoducho, aby sme zachovali surový zvuk. Nepoužívali sme ani basgitaru, všetky zvuky, čo počujete, sú len moja gitara a bicie. Basu hrám cez basové repráky, nerobím žiadne smičky, čiže to, čo počujete z pódia, je to, čo dostanete na albume. Milujem, keď umelci nielenže posúvajú limity, ale ponúkajú umenie, ktoré je tak jedinečné... Ďakujem. Pravdou je, že sme nikdy neboli súčasťou akejkoľvek scény, ani sa nepovažujeme za metalovú kapelu. Jediné, čo chceme, je hrať tvrdo, ako sa len dá. Nikdy sme si neurčili, čo chceme hrať. Myslím si, že to, čo sa ľudom páči, je, že sme si nestanovili žiadny štýl a ani limity. Keď sa dáte dohromady so spoluhráčmi, založíte si kapelu a poviete si, že idete hrať druhú vlnu severského black metalu, tak to bude vždy druhá voľba. A takto sme nikdy nerozmýšľali. Toto je aj dôvod, prečo máme veľa punkrockerov, metalistov, crust fanúšikov a všetkých možných iných fanúšikov pred pódiom, lebo sme sa nikdy nepovažovali za súčasť akejkoľvek scény. Aj keď sme inšpirovaní napríklad black metalom, ja by som nikdy nevedel black metal zahrať, to skôr death metal. Čo môžeme urobiť, je zahrať verzie toho, čo nás ovplyvnilo. Čiže znieme čerstvo, jedinečne, novo, lebo sa nesnažíme kopírovať ľudí, lebo na to nemáme ani schopnosti. Ako dlho si aktívnym muzikantom. Dlho ešte pred založením MANTAR? Hej, hrával som v kapelách od mojich 12 rokov, od roku A Erinc bol na tom podobne, on na začiatku 90-tych rokov, je starší ako ja. Ako sa vyvíjal tvoj hudobný vkus, keďže si taký aktívny, multižánrový muzikant? Aj keď som sa nikdy nesústredil len na jeden žáner, vyrastal som na klasickom rocku, počúval som AC/DC, čo je stále pre mňa veľmi dôležitá kapela a je to cítiť a počuť v riffoch, ktoré hrám a tvorím, lebo majú veľmi solídny klasický rockový základ, nie sú komplikované v štýle IRON MAIDEN, či thrash metalu, sú to veľmi klasické, jednoduché riffy, ktoré sú veľmi chytľavé, a preto vám uviaznu v mysli. Potom THIN LIZZY, MOTÖRHEAD, a keď som bol o niečo starší, objavil som nemecký thrash ako SODOM, KREATOR, DESTRUCTION, atď. Z tej rýchlej muziky som prešiel k punkrocku a ani nie tak, že by som bol ovplyvnený tým zvukom, ale skôr spôsobom nahrávania, keďže všetko ohľadom muziky si robíme sami, nahrávame sami, robíme videoklipy, produkujem sami, vyrábame si námety na tričká, obaly, sme veľmi sebestační, čo je typické pre punkrock muzikantov. V súčasnosti počúvam všetko možné džez, jednoduchý až primitívny black metal a zároveň klasický rock. Teraz, keď som na Floride, počúvam aj bluegrass a country a tiež 80. roky ako SISTERS OF MERCY. Už s spomínal fanúšikov na koncertoch, vyzerá to, že tam chodia ľudia bez ohľadu na ich obľúbený žáner. Chodia aj ľudia, ktorí sa zaujímajú o nás, ako nám to hrá na pódiu, plus všetci iní rockoví či metaloví fandovia. Myslím si, že by bola nuda, keby sa tam objavovali fanúšikovia len z vyhraneného žánru. Ale na druhej strane som vďačný metalovej scéne, médiám, že nás berú za svojich, aj keď sme to nikdy neplánovali. Naozaj je fajn vidieť na koncertoch, že sa tam stretávajú priaznivci mnohých žánrov. Už som videl a zažil všeličo, aj troje bicie na pódiu, ale aby hudobníci neboli otočení do publika a bicie boli pozdĺžne na pódiu, tak to je sila. Prečo to všetko? Takto sa lepšie sústredíte, keď si pozeráte do očí? Keď som chcel hrať, chcel som hrať pre seba a vychutnať si muziku, a preto je pódium upravené tak, aby sme mohli mať s Erincom očný kontakt a mohli dať do muziky všetku tú energiu, ktorú máme. Sme radi, že ľudia sa pozerajú a tešia sa z toho, ako hráme. Nechcem byť v pozícii stále pozerať na ľudí a byť ich zabávačom po celý čas, nie som tanečník alebo komediant. Pre mňa je koncert rituál medzi mnou a Erincom a ľudia sú vítaní. To, že nie som zoči-voči davu a sústredím sa iba na Erinca, mi pomáha sa koncentrovať len na muziku. No hlavným dôvodom, prečo to tak je, bolo, že keď sme začínali s MANTAR, tak hneď sme to takto nastavili v skúšobni, aby sme sa videli, aký máme výraz v tvári a dali si vedieť, kedy zmeniť tempo, kedy prejdeme na ďalšiu časť, teda sme museli komunikovať, a tak sme prirodzene takéto umiestnenie dali na pódium. No, ale aby ste si nemysleli, že som len otočený chrbtom k ľuďom - kontakt s publikum určite mám. V jednom rozhovore predtým si povedal, že nápady hudobné či textové sa rodia v tebe živočíšne, že proste vypľuješ zo seba text, či muziku bez toho, aby si veľmi nad tým premýšľal. Ako veľmi sa toto vyjadrenie týka textov na tomto albume? To už sa zmenilo tiež. Teraz už rozmýšľam oveľa viac nad tým, čo vyprodukujem. Dávam si pozor na detaily. Dávam viac melódií do piesní a tiež čo sa týka textov. Je zaujímavé, že texty znamenajú pre mňa viac, venujem im viac úsilia, ale pritom mi to trvá kratšie ich zo seba dostať ako kedykoľvek predtým. Vychádzajú z krátkych príbehov či básní. Asi polovicu textov na album som napísal za noc. Všetko, čo ma napadne, dávam do formy krátkych básní, lebo veľmi rád píšem vo všeobecnosti. Vzal som tieto krátke básne a prepracoval do textov na albume, ktoré sú ako naša muzika, veľmi temné, čo nie je problém, keďže sa pozrieš na svet, v akom je stave a hlúposť ľudstva je nekonečná. Keďže beriem tvorenie hudby a textov veľmi vážne, nedá sa mi tvoriť šťastné optimistické texty a predstierať, že svet je krásny, láska, priateľstvo, vášeň sú krásne, ale bývať medzi 8 miliardami ľudí na tomto svete, riadených inými ľuďmi a byť si vedomý toho, čo si ľudia dokážu navzájom urobiť, je pre mňa temnou inšpiráciou. Spomínal si, že bývaš na Floride? Čo ťa motivovalo presťahovať sa tak ďaleko? Pred rokmi som stretol moju terajšiu ženu, vzali sme sa kúpili si dom tu na Floride, kde bývame. Vždy som chcel odísť z Nemecka. Strávil som tam viac ako 30 rokov a stačilo mi. To je zaujímavý kontrast, lebo keď si predstavím, že bývaš na Floride so svojou u rodinou, užívaš si život v pohode, a odrazu ako hlavný autor albumu, prídeš s niečím tak surovým a temným, ako je The Modern art... Keď píšem hudbu, nezáleží, kde sa nachádzam a s kým sa tam nachádzam. Mám totálne zatmenie ohľadom vonkajšieho sveta. Sústredím sa len na to, čo sa mi honí v hlave a sústredím sa len na hudbu. Je jedno, či to píšem v upršanom Nemecku alebo na slnečnej, pozitívnej Floride, lebo vnútorne sa presídlim na úplne iné miesto, keď tvorím. Hlavne, keď ide o MANTAR, mám úplne iný stav mysle, bez toho, aby som sa zamestnával tým, čo je okolo mňa. Práve to, že tu na Floride sa cítim ako doma, v tomto harmonickom prostredí sa cítim uvoľnene, tak práve preto môže moja myseľ fungovať a tvoriť lepšie, ako keď som bol v Nemecku. Keď som tam bol, stále sme hrali na festivaloch, koncertoch, skúšali, nahrávali a nikdy som si riadne neoddýchol, aj keď tam mám rodinu a priateľov, stále som sa cítil ako v pracovnom prostredí. Keďže sa muzike toľko venuješ, zostáva ti čas aj iné? Či ťa muzika živí? Venujem sa len muzike, nebolo by možné všetko stíhať, keby som mal aj druhú prácu. Za posledné dva roky sa živím len hudbou a je to najťažšia práca, lebo som v nej ponorený neustále. Poďme k novinke. Vždy je dôležité, aby fanúšika hudby zaujal obal. To je polovica úspechu. Bol toto jeden z dôvodov, prečo ste zvolili zlatú drevorezbu? Musím povedať, že podľa názvu albumu som očakával niečo pekelnejšie. Dobrý obal albumu by mal vždy byť prvotriedny. Bolo by jednoduché, keď hráte takúto muziku, dať si na obal hŕbku mŕtvol, prepichnutých krížom. Mne sa nikdy nič také nepá- čilo, aj keď obal má vždy ísť ruka v ruke s názvom albumu. No, to že je tam anjel, ešte neznamená nič, lebo zaujímavý je príbeh, ktorý sa skrýva za ním. Toto je skutočné umelecké dielo, ktoré nájdete v našom rodnom meste Brémy, v Nemecku. Toto dielo poznám odmala, ako malý chlapec som bol ním fascinovaný, lebo dielo je zo zlata, žiari a znázorňuje anjela, ktorý bojuje s trojhlavým drakom, čo mňa, ako malého chlapca, zaujímalo. Neskôr som sa rozhodol, že zistím, čo toto dielo znamená, alebo čo sa za ním skrýva. Zistil som, že ho vytvoril umelec v 30-tych rokoch minulého storočia, aby polichotil Hitlerovi a nacistickému režimu, aby ukázal hrdosť a nadradenosť nemeckého národa a znázornil führera ako pokorí temnotu. Šokovalo ma to hlavne preto, že toto dielo tam stále visí uprostred starej časti mesta. Nie je tam ani poznámka o pôvode diela, žiadne označenie, ktoré by vysvetľovalo skutočný pôvod, a čo bolo ešte šokujúcejšie, že po druhej svetovej vojne tunajší ľudia predstierali, že význam toho diela nikdy nespočíval v podpore nacizmu. Hovorili si: aáále, veď to je len archanjel Michael bojujúci so silami temna a rýchlo zabudli na to, aký bol jeho pôvodný zámer. A vtedy mi to zaplo. Po celej Európe vidíte, ako ľudia prepadajú falošným vodcom a z toho dôvodu je možno toto dielo tak významné, ako bolo kedysi, nielen v minulom storočí, ale aj pred sto rokmi pred desaťtisíc rokmi... lebo kurva, história sa opakuje. Ľudia sa nechcú poučiť, nechcú rozmýšľať za seba, radšej sa zveria nejakému vodcovi. A vidíte to všade po Európe, USA, celý západný svet verí falošným prorokom, vybral som si tento obraz, lebo je to stále platná pripomienka čas minulých, pretože má úroveň a malo by vás to prinútiť zamyslieť sa v čase, keď ľudia znova prepadajú falošným ideám. Názvom Modern art of setting ablaze som myslel to, ako ľudia sa zapália zanietením za myšlienku, ktorú im podsunula tretia strana. Modern art (moderné umenie) je samozrejme myslené cynicky, lebo na tomto nič nové nie je, keďže sa to opakuje po celé ľudské dejiny. To, že ľudia nerozmýšľajú za seba, sa deje teraz, dialo sa to pred desiatkami, stovkami rokov... Ľudia si klamú, zatierajú pravdu, a preto sa to celé znova vracia, preto tu máme fašistické strany a vodcov, a to nemyslím len na pravicu, či si zoberiete akúkoľvek politické stranu alebo náboženstvo, je to stále to isté. A nebojíte sa, že si to ľudia budú práve vysvetľovať naopak, že vy pravicu podporujete? Som si vedomý, že poniektorí si pri svojom povrchnom či jednoduchom chápaní vysvetlia úplne naopak. Je to riziko, ktoré na seba beriem. Musel som to spraviť, aby sa ľudia na to pýtali a ja som im mohol povedať celý príbeh za tým a vysvetliť môj postoj. A keď si niekto stále bude myslieť opak, tak to urazí moju inteligenciu, ale nemyslím si, že k tomu dôjde. Lebo dokonca aj na obale máme podrobne napísané o tomto diele. MAREK DEVILMAN HABDÁK, ADRIANA JAKUBÍKOVÁ PREKLAD: ADRIANA JAKUBÍKOVÁ ROCK HARD 33

34 » Rýchlosť síce koncertom dodáva skvelú energiu, ale ak je jej priveľa, je nadbytočná.«terror Musím sa priznať, že popri hardcore hudbe som sa pustil do počúvania aj iných metalových štýlov s rovnakou intenzitou, a to hlavne preto, že ma hardcore prestalo napĺňať. Až príchod nového albumu od MADBALL ma postavil do pozoru a spadol som do toho znovu. A aby to nebolo málo, TERROR vydávajú svoju novinku aj na západnom pobreží a práve legendárni TERROR sú dôkazom, že hardcore stále žije a ja som len rád. O ich brutálnej novinke s radosťou porozprával gitarista Jordan Posner. Letś go hardcore. Ahojte. Po troch rokoch prichádzate s novým albumom a ja som ani nezaregistroval vaše EP The Walls Will Fall. O to viac som sa potešil a vychutnal si ho. Kde sa vzala vaša potreba urobiť to takto? Potrebovali ste len preklenúť obdobie, alebo ste nechceli prísť o fanúšikov a chceli ste ich potešiť? Ahoj. Chceli sme fanúšikom ponúknuť nejaký nový materiál, kým budeme pripravení nahrať nový album. Práve sme naplnili kontrakt s Victory a nebol dôvod ponáhľať sa s vydaním nového albumu, kým pre seba nenájdeme nový domov. Nezriedka sa mi stáva, že EP sa mi páči viac ako celý album, ktorý kapela vydá potom. Je to tým, že chcete ukázať to najlepšie, čo je v tom období vo vás, alebo ide o môj čisto náhodný pocit? Možno mi len vyhovuje tá dĺžka albumu. Čo vy na to? Možno kvôli dĺžke?! Nemyslím si, že skupina si necháva najlepšie skladby, aké zložila, pre EP. Možno až na OASIS...? Haha. Pointou EP bolo vydať pár nových skladieb, aby sme udržali TERROR v povedomí! Okrem vášho coveru od MADBALL ma svojou rýchlosťou potešila titulka The Walls Will Fall. Veď je to skoro thrash metalová rúbanica. Čakal som na Total Retaliation podobné veci, ale jedine vaša titulka sa jej trochu vyrovná. Myslíte si, že viac rýchlych skladieb by vám skôr uškodilo? Milujem rýchle skladby, ale nemyslím si, že každá skladba TERROR by mala byť rýchla ako blesk. Rýchlosť síce koncertom dodáva skvelú energiu, ale ak je jej priveľa, je nadbytočná. Na Total Retaliation je len pár naozaj rýchlych skladieb. Vec, ktorá ma dosť zaujíma, je, ako asi vyzerá váš obal. Niekde som zazrel plot s ostnatým drôtom, ale nie som si istý. Tak ako bude vyzerať? Nebude to ďalšia kresba ako ona EP? Využili sme talent Denisa zo skupiny FREEDOM. Odviedol skvelú prácu! Toto je môj najobľúbenejší obal zo všetkých albumov TERROR. V minulom rozhovore sme sa bavili o vašej podobe (myslím tým feelings) s NY legendou MADBALL. Viem, že ste mi to vyvrátili, ale pri prvých tónoch One More Enemy to tam bolo znovu. Ja to proste tak cítim a berte to ako poklonu. Tak ako?:) Ja sa neviem vyjadriť k tomu, čo povedal niekto iný. Asi si hovoril so Scottom, nie? MADBALL boli pre našu skupinu vždy inšpiráciou. Ten zvuk NYHC...! Vnímam to tak, že ich vplyv dávame do našej hudby, ale robíme to v štýle TERROR. Pre mňa osobne najzaujímavejšie skladby na novinke sú In Spite Of These Times a Behind The Bars, a to najmä vďaka nádherným sólam. Prečo sa preboha HC kapely boja sól? BIOHAZARD boli v tomto jedineční. Aj pre mňa! Haha. A ďakujem! Je super vymýšľať sóla, aj keď sú rýchle. Myslím si, že dnes je viac skupín, ktoré sa neboja skladať sóla, pretože existuje veľa skvelých gitaristov. Treba vzdať hold Gregovi z TAKE OFFENSE! Hneď po výbornej Total Retaliation ide najväčšie prekvapenie albumu Post Armageddon Interlude Čo to má byť? A kto je hosťom? To je Vinnie Paz, tiež známy ako Jedi Mind Tricks. V súvislosti s touto skladbou mi hneď napadla kapela POWERFLO. Zaujímal by ma váš názor na tento projekt. Nie je to tak trochu už okukaný model? Ešte som nepočul POWERFLO, takže neviem k tomu povedať viac. Ale vypočujem si ich! Poďme ku zvuku. Ja osobne som spokojný. Prečo ste namiesto osvedčeného Paula Minera siahli po mene ako Will Putney? Chceli ste znieť modernejšie? Paul je správny chlapík a vždy, keď sme s ním nahrávali, bola to pre nás obrovská skúsenosť. V minulosti nám aj Chad Gilbert (NEW FOUND GLORY) produkoval dva albumy. Radi meníme veci a bolo dobrým ťahom prejsť k Willovi! Priniesol veľa skvelých nápadov a myslím, že po zvukovej stránke znie album super! Will je dlhoročný fanúšik skupiny a vedel presne, čo z nás má dostať. Musím ale povedať, že tak výborný a brutálny zvuk, ako má nový MADBALL For The Cause, nemá nikto. Neuvažovali ste aj vy o Tue Madsenovi? Kvôli mixu? Neviem o tom. Možno sme sa o tom bavili, keď sme premýšľali, s kým a kde robiť tento album. Keď už sme u MADBALL, tak by ma zaujímalo prečo práve Step To You a nie nejaká známejšia hitovka? Práve preto! Myslím, že by bolo zvláštne, keby sme prerobili skladbu, ktorú ešte stále hrávajú naživo. Vybrali sme si jednu z ich najstarších vecí a je skvelá. Je to čisto na spôsob NEGATIVE APPROACH a starých AG- NOSTIC FRONT. Viem, že ste už hrali na mnohých európskych festivaloch, ale mňa by zaujímalo, ako sa vám hralo na Hellfeste? Bolo to iné ako bežné festivaly? Vždy je super hrať na Hellfeste! Je to jeden z našich najobľúbenejších festivalov! Vždy je tam rozmanitý line up, v ktorom sú tie najväčšie rockové a metalové skupiny, ale aj HC skupiny. Robia to dobre! Dúfam, že do budúcna tam budeme ešte veľakrát hrať. Už sa teším aj na nejaké tie klipy k novému albumu. Viete niečo prezradiť dopredu? Práve sme nahrali klip k skladbe Spirit of Sacrifice. Robili sme ho s Danielom kráľom obsahu. Vydržte, čoskoro bude vonku! Ok. Vďaka a nech sa vám darí na cestách. Aj vďaka vám hardcore stále žije. Ďakujem veľmi pekne! MAREK DEVILMAN HABDÁK PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ 34 ROCK HARD

35

36 Hudobníci sú takí novodobí tuláci, keďže neustále cestujú po svete. A je tu ten stály súboj medzi potrebou cestovať a potrebou byť doma. Keď ste na turné tri či štyri týždne, neskôr už rátate dni, lebo sa chcete vrátiť domov. Keď sa vrátite domov, ste tam tri dni a začnete zas rátať dni do turné. Myslím si, že toto je dobré zhrnutie toho, čo tulák v modernom svete znamená. KORPIKLAANI KORPIKLAANI začali pôsobiť na scénie niekedy v roku 1993, najskôr pod menom SHAMAANI DUO, neskôr SHAMAN a až v roku 2003 pretransformovali svoj názov na KORPIKLAANI. Aj keď je potrebné pripomenúť, že zo SHAMAN, resp. SHAMAANI DUO pôsobí v skupine iba spevák a gitarista Jonne Järvelä. Skupina je to veľmi plodná a už pod názvom SHAMAN vydali dva albumy Idja v roku 1999 a Shamániac v roku 2002 a pod súčasným názvom od prvého albumu Spirit of the Forest z roku 2003 až po novinku Kulkija z tohto roku vyšlo spolu úctyhodných 10 albumov. Či je to optimálny počet, o tom nech rozhodnú fanúšikovia. Skupina má na najdôležitejších postoch stabilizovanú zostavu, od vzniku v roku 2003 v nej pôsobia bubeník Matson a gitarista Cane, od roku 2005 basgitarista Jarkko Aaltonen, s ktorým sme mali tú česť urobiť aktuálny rozhovor, od roku 2012 huslista Tuomas Rounakari a od roku 2013 harmonikár Sami Perttula. Jarkko, v KORPIKLAANI si od vydania jeho tretieho albumu v roku 2006, ako si sa ocitol v tejto veselej bande? To je dlhý príbeh. Pochádzam z dediny, odkiaľ je náš spevák Jonne, takže sa poznáme od detstva. Nikdy sme však spolu nespolupracovali, a potom sa Jonne aj tak presťahoval ďaleko do inej časti Fínska, do Laponska. Po mnohých rokoch sme sa náhodne stretli na koncerte BLACK SABBATH v Helsinkách, zvítali sme sa ako starí známi a o nejaký čas neskôr sme sa videli na svadbe nášho spoločného známeho a o niekoľko rokov neskôr Jonne hľadal do kapely basgitaristu a spomenul si na mňa. Zavolal mi a ja som rád súhlasil. Tento rok vám vychádza jubilejný desiaty album s názvom Kulkija. To za pätnásť rokov existencie nie je málo. Kam by ste ju zaradili v porovnaní s predošlou tvorbou? Na tomto albume sme zvolili iný prístup ako predtým a zamerali sme sa viac na históriu a na vymyslené príbehy, ktoré na ňu odkazujú. Na tomto albume máme tentokrát štyroch hlavných autorov hudby, pričom väčšinu skladieb napísal spevák Jonne Järvelä, dve sú od nášho akordeonistu Sami Perttula, jedna od huslistu Tuomassa a potom jedna odo mňa. Každý z nás sme piesne písali sami ako vždy. Každý vždy pracuje doma, a potom si navzájom zašleme demá, keďže si ich máme možnosť kvalitne nahrať. Prepošleme si ich a ostatní si z toho niečo vyberú, čo sa nakoniec použije, no keď si ich posielame, sú to už takmer hotové piesne. Pre mňa najsilnejší moment albumu sú vaše pomalšie veci, kde perfektne pracujete s atmosférou, štvrtá skladba, taká akustická balada Harmaja, záverečné sekundy skladby Korppikalliota či záverečná skladba Tuttu on tie. Ktorá z piesní je najviac fínskym dedičstvom, alebo je najviac ovplyvnená fínskou kultúrou a históriou? Určite skladba s názvom Sillanrakentaja" (Staviteľ mosta), ktorá je čisto založená na fínskej legende. A potom sme si zvolili úplne vymyslené témy, ktoré sú však prepojené na reálne veci, napríklad v nich citujeme jednu z fínskych básní. Alebo druhá pieseň na albume s návom Korpikuusen kyynel" (Mesačný svit), ktorá je o pálení alkoholu uprostred lesa, čiže sme tentokrát zvolili rôzne prístupy pri spracovaní tém z fínskej kultúry. Názov albumu Kulkija znamená tulák. Do akej miery ste tulákmi vy, a prečo ste si zvolili práve takýto názov albumu? Aj samotný album navodzuje myšlienku tuláka, ktorý má vo fínsku romantický význam. Keby ste čítali fínsku literatúru, všade natrafíte na postavu tuláka, určitého hrdinu v danom príbehu. No tulák nemá len historické prepojenie. Napríklad ak ste v súčasnosti členom kapely, neustále hrajúcej na turné, ste tiež akýmsi tulákom, ktorý cestuje po celom svete. Mnohé piesne na albume majú práve túto tulácku tému, iné sú spojené s domovom. Celý album trochu reflektuje spôsob, akým kapela funguje. Myslím, že vo svete nie je toľko profesií, ktorých náplňou je cestovanie. Hudobníci sú určite ako novodobí tuláci, keďže neustále cestujú po svete. Potom je tu ešte ten stály súboj medzi potrebou cestovať a potrebou byť doma. Keď ste na turné tri či štyri týždne, neskôr už rátate dni, lebo sa chcete vrátiť domov. Keď sa vrátite domov, ste tam tri dni a začnete zas rátať dni do turné. Myslím si, že toto je dobré zhrnutie toho, čo tulák v modernom svete znamená. No, ako každé umenie, tak aj náš album má nechať poslucháča, 36 ROCK HARD

37 nech si k tomuto názvu a skladbám priradí vlastný význam. Každý náš album sa venuje nejakej téme ako jeden z nich bol napr. o smrti či o podsvetí, ďalší Noita bol o čarodejniciach, vlkodlakoch... ale je vždy zaujímavé, že téma sa rodí postupne. My ju na začiatku procesu nevieme, ale ona sa nejako postupne vykryštalizuje, ako dávame dohromady jednotlivé skladby a texty. A príde určitý moment pri tvorení, kedy si povieme: aha, veď v tom je spoločná téma, a to sa postupne vyvinie do nájdenia názvu albumu a neskôr do vytvorenia obalu. Nikdy sa nestalo, že by sme si dopredu určili tému albumu. Keby sa nás dopredu opýtali, akej téme sa budeme venovať nabudúce, nevedeli by sme vám povedať. Počula som, že ste ho skladali počas turné... A to máš odkiaľ? U nás je to presne naopak. Nikdy neskladáme veci na turné. Robíme to až vtedy, keď sme doma, medzi turné. Ktorú z piesní na novom albume máš najradšej? To je veľmi ťažká otázka. V tomto momente to vôbec neviem posúdiť. Všetko sa ukáže, až keď budeme hrať skladby pred publikom a uvidíme, ktoré z nich majú najlepšiu vibráciu. Až potom budem cítiť, ktorá sa mi páči najviac. O ktorej skladbe si teda myslíš, že bude najlepšie rezonovať s ľuďmi pred pódiom? To sa tiež nedá povedať, lebo ako nám už ukázala minulosť, keď sme si po vydaní akéhokoľvek nášho albumu mysleli, že konkrétna skladba ľudí vyhecuje, veľakrát sa ukázalo, že s ľuďmi veľmi nepohla. A naopak skladby, o ktorých sme si mysleli, že sa nestretnú s ohlasom, tak fungovali na ľudí najviac. Hlavne čo sa týka pomalých, až doom metalových piesní, alebo sme boli rovnako prekvapení ako naživo funguje skladba Louhen yhdeksäs poika z albumu Ukon Wacka z roku Myslím, že z nového albumu to bude spomínaná Korpikuusen kyynel, na tú sa už teším, ako ju budeme hrať naživo. Ktoré momenty z histórie KOR- PIKLAANI si najviac pamätáš? Keďže sme odohrali počas rokov tisícky koncertov, zažili toľko zábavy, je ťažké si pripomenúť niečo konkrétne, lebo sa mi to všetko mieša. Vynikajúcich koncertov bolo veľa, no nespomíname si na ne až tak dobre. A keď si aj spomeniem na niečo skutočne zábavné a skúšam to prerozprávať kamarátom a známym, tak sa na mňa dívajú, že čo bolo na tom zábavné. Skôr sa mi vybavujú momenty, keď si uvedomím niečo dôležité, ako napríklad to, že hrám na pódiu a odrazu mi dôjde: Môj ty bože, táto kapela je fakt dobrá, a že pred mnou stojí ľudí, ktorí sa na nás prišli pozrieť. Tiež, keď som mimo pódia, uvedomím si, že ja ako chlapec z fínskej dediny sa dobre vyznám napríklad v Mannhatane, túlam sa po New Yorku. Alebo v Porto Allegre v Brazílii viem, kde sú hudobniny. To sú momenty, keď si uvedomím, ako ďaleko som sa v živote dostal. Pri počúvaní vašej novinky, keď som privrela oči, som sa zrazu ocitla v myšlienkach na známom pivnom festivale Oktoberfest v Mníchove, kde sa stále hoduje a pije pivo. Poznáš ho? Bol si tam už? Nikdy. Aj keď momentálne pri tomto rozhovore sedím vonku a popíjam pivo, je to iné. Myslím, že ani jeden nechodí na takéto pijácke večierky, či dni a na to, aby sme si vypili, nepotrebujeme dôvod ísť na takéto festivaly. Nám stačia rockové festivaly, tam si užijeme alkoholu na celý rok. Preto necítime potrebu po hudobnom festivale prísť domov a ísť na pivný fesťák do Mníchova. Predpokladám že na územie Čiech a Slovenska chodíte radi, na festivale Masters of Rock vo Vizoviciach, kde ste hrali nie jedenkrát, ste nahrali aj svoj prvý živák, aké to bolo? Pre nás má Masters Of Rock vždy významné miesto a ľudia z Pragokoncertu, ktorí ho organizujú, sa k nám správajú skvelo a to už od dávnejších čias. Pred dvanástimi rokmi sme boli len malá kapela, ktorá dostala vtedy možnosť zahrať ako tretí headliner na zimnom Masters of Rock v Zlíne. Potom sme hrali v Masters of Rock Cafe a neskôr sme dostali možnosť hrať na festivale Masters Of Rock a boli sme prvá kapela, ktorá si mala možnosť odohrať všetky tri typy podujatí v Zlíne a Vizoviciach, a preto títo ľudia a toto miesto je navždy v srdciach členov celej kapely. To, že sme na Masters Of Rock nahrali spomínaný koncertný album, je tiež spôsob, ako sa poďakovať za to, čo pre nás oni i fanúšikovia urobili. Tento rok ste tam odohrali špeciálne vystúpenie. Mali sme výnimočne na pódiu celú dychovú sekciu a zahrali sme s nimi okolo šesť piesní vo vtipnom prevedení a tiež sme si na chvíľu prizvali na pódium českú skupinu FLERET na malú zábavnú spoluprácu, s ktorými sme zahrali aj skladbu Vizovice. Vy, ktorí tam chodievate, poznáte túto pieseň veľmi dobre. FLERET nás poznajú už dlho a rozhodli sa, že budú niektoré naše piesne hrať na svojich vystúpeniach. Bolo to zaujímavá spolupráca. Myslím, že bolo veľa možností niečo pokaziť, keďže bolo na pódiu toľko ľudí, ale našťastie všetko vyšlo výborne. Veľmi som sa zabával a nielen ja, ale ostatní diváci a členovia kapely. To bola taká dobrá show, že ani neviem, či sa nám niekedy takéto niečo podarí zopakovať... Na začiatku budúceho rok vyrážame na európske turné ako headliner a som si istý, že sa budeme vidieť na Slovensku aj v Čechách. Dovtedy Na zdravie! ADRIANA JAKUBÍKOVÁ, NECROBUTCHER 666 PREKLAD: ADRIANA JAKUBÍKOVÁ LISTENABLE RECORDS LISTENABLE.NET SHOP.LISTENABLE.NET JOIN US FACEBOOK.COM/LISTENABLERECS ENHANCED SWEDISH 90 S BLACK/DEATH REVIVALISTS HIT THE NAIL ON THE HEAD WITH THIS ONE! HAMMER UK CARNIVORE RETALIATION EXPLOSIVELY SHOCKING, CRUSHING HC/METAL CLASSIC! IF YOU CAN T EAT IT OR FUCK IT, THEN KILL IT! COLOURED VINYL & DIGIPACK CD 26/10/18 THRON ABYSMAL Haunting Blackened Death metal Lords second album, influenced by Dissection and Mercyful Fate! 05/10/18 RED VINYL / SLIPCASE CD / DIGITAL THE CLASSIC OBITUARY ALBUMS ARE BACK! COLOURED VINYL & DIGIPACK CD DEAD FIRST TIME ON VINYL! 28/09/18 BACK FROM THE DEAD 28/09/18 BLOOD OF THE SUN BLOOD S THICKER THAN LOVE Super Catchy Upbeat HARD ROCK extravaganza with 70s groove pushed to the max. Get prepared for one hell of a ride! 19/10/18 YELLOW OR BLUE TRANSPARENT VINYL / SLIPCASE CD / DIGITAL THE END COMPLETE 05/10/18 MERCH, VINYLS, BUNDLES EXCLUSIVES SHOP.LISTENABLE.NET

38 festivale. Vždy je to dobrodružstvo. Niekedy máme dokonca možnosť na festivaloch vidieť naše obľúbené kapely. TheVintage CARAVAN Nebýva tak často, že by sme vám predstavili nejakú tú kinder skupinu, ktorá je dokonca inšpirovaná hudbou zo 60. a 70. rokov, ktorú veľmi dobre predvádzajú nielen na pódiách. V skratke, skupinu THE VINTAGE CARAVAN založil niekedy v roku 2006 vtedy len 12 ročný Óskar a mala dosť členov, pričom ich počet sa nakoniec učesal na stabilných troch. Ďalej by som vás však nechal prečítať si celkom zaujímavé Stefánove odpovede na naše otázky, ktoré sa týkali najmä tejto mládežníckej skupiny, ktorá u nás ešte nie v takom podvedomí metalových fanúšikov, možno rockových už áno :) Halló krakkar. Hvernig ertu? (Zdravím chalani. Ako sa máte?). Halló! Stefán hér. Ég hef það bara gott þakka þér! (Nazdar, tu je Stefán. Mám sa super.). Momentálne sa pripravujeme ako blázni na vydanie nášho nového albumu, ktorý vyjde na konci augusta, takže sme dosť zaneprázdnení, ale v dobrom slova zmysle. Vyzerá to, že sú pred nami super časy. Môžete našim hudobným priaznivcom predstaviť vaše zoskupenie? Samozrejme. Naša kapela má troch členov a to Óskar Logi Ágústsson (gitara, spev), Alexander Örn Númason (basa, spev) a Stefán Ari Stefánsson (bicie, spev). Kapela bola založená niekedy pred 12 rokmi, kedy mal Oskar len 12 rokov. On a ex bubeník Guðjón Reynisson zohnali ešte pár detí zo školy a v roku 2006 založili kapelu. Takže na začiatku mala kapela oveľa viac členov, ale časom sa ich počet zredukoval na troch, ako je tomu aj dnes. V roku 2012 sa k nám pripojil basák Alex, tesne pred nahrávaním albumu Voyage a ja som sa pridal ku kapele v roku 2015 na post bubeníka. V začiatkoch sa kapela volala iba THE VINTAGE, ale cca v roku 2008 kapela potrebovala viac unikátne meno, tak sa nahádzali papieriky s rôznymi slovami do klobúka a vyžrebovaný bol práve papierik s nápisom THE VINTAGE CARAVAN, tak preto tento názov kapely. Vypočul som si vašu novinku Gateways a povedal by som, že váš hudobný štýl je pomerne ovplyvnený rockovou muzikou 60. a 70. Rokov, s nádychom psychedelického a stoner rocku... Vystihol si to presne! Naša kapela je vo veľkej miere inšpirovaná old school rockovými velikánmi zo 60. a 70. rokov. Ale nepovažujeme sa zasa za retro rockovú kapelu, pretože sa nešpecializujeme aj na zvuk, ktorý tie kapely vo svojom čase mali, ale zase sa snažíme zo seba vydať tú čistú energiu a celý arzenál, ktorý mali tie rockové kapely v 60. a 70. rokoch, hlavne na koncertoch. Po hudobnej stránke nás však ovplyvnili kapely z omnoho širšieho spektra, všetko od black metalu po elektronickú pop music. Snažíme sa myslieť otvorene pri tvorbe našich skladieb. Čo sa týka našich textov, tak tie pojednávajú o osobných skúsenostiach, vymyslených postavách a sci-fi. Priblížte rockovým fanúšikom pripravovanú novinku. Čo má poslucháčom povedať? Čo sa týka nového albumu po textovej stránke, tak texty sú o osobných skúsenostiach viac ako na ktoromkoľvek predošlom albume. Zatiaľ, čo album Arrival bol viac experimentálno-progresívne zameraný, novinka je viac rocková. Na novom albume sme tiež trochu experimentovali a sú v ňom zakomponované rôzne hudobné nástroje, ako napr. mellotron, starý elektronický organ zo 40-tych rokov, saxofón a podobné veci. Náš producent Ian Davenport nás v tomto experimente s rôznymi hudobnými nástrojmi veľmi podporoval a za to mu patrí z našej strany veľká vďaka. Taktiež sme mali pri nahrávaní na hosťovaní zopár talentovaných ľudí, ktorí hrali práve na vyššie uvedené hudobné nástroje. Akým spôsobom pracujete na skladbách? Máte podelené posty, čo sa týka tvorby hudby a textov? Písanie textov pre naše skladby je väčšinou Oskarova záležitosť, ale aj Alex prispeje v tomto smere niečím. Ako som povedal už vyššie, naše texty riešia dosť osobné záležitosti. Napríklad text skladby Innerverse z albumu Arrival má pozitívny dopad na ľudí, ktorí si práve prechádzajú ťažkým obdobím. A to práve inšpirovalo Oskara dať ešte viac zo svojho srdca do textov na novom albume. Ďalšie texty, ako napr. ku skladbe Reflections má na svedomí Alex, ktorého inšpirovali dokumenty o kulte Nebeská brána, takže jeho texty sú skoro ako pozvánka do nejakého kultu. Čo sa týka riffov, väčšina pochádza z dielne Oskara, ale niekedy prihodí niečo aj Alex. Niekedy, keď niekto prinesie nejaký riffový nápad do skúšobne, tak ho jamujeme a upravujeme až dovtedy, až je dokonalý, a potom ho použijeme do skladby. Koncertovali ste na viacerých významných festivaloch (Wacken, Hellfest a pod.). Ako sa vám na takýchto festoch hrá? Pamätám si ešte ako dieťa, že iba návšteva takéhoto festivalu bola pre mňa len vzdialeným snom, o hraní na takomto festivale ani nehovorím. Konkrétne si pamätám, keď som v novinách videl článok, že islandská speváčka Björk ma vystúpiť v Dánsku na Roskilde festivale. Pomyslel som si, že aké je to super, že nejaký islandský interpret sa dostal hrať na takýto festival. A od toho momentu sa nám úplne otvorili možnosti a viac a viac islandských kapiel hrávalo na veľkých festivaloch. Určite sme veľmi šťastní a poctení, keď si môžeme zahrať na nejakom Od vydavateľstva Sena ste prešli k Nuclear Blast. Bol aj toto dôvod vášho presťahovania z Islandu do Dánska? Hlavným dôvodom presťahovania kapely z Islandu do Dánska v lete 2014 bola lepšia možnosť dopravy na rôzne festivaly. Z Islandu sme na trajekte previezli našu dodávku do Dánska, aby sme sa lepšie vedeli dostať na naše koncerty a nemuseli zakaždým lietať z Islandu, čo je aj dosť finančne náročné. V lete 2015 sme sa presťahovali do Belgicka, kde máme aj skúšobňu a stretávame sa tu s naším manažmentom. Je to pre nás veľmi výhodné, že už nemusíme cestovať také veľké vzdialenosti. Odvtedy, ako cestujeme všade po Európe v našej dodávke bez klimatizácie, ktorá ma veľmi obmedzenú najvyššiu rýchlosť, sme prišli na to, že je to oveľa praktickejšie a menej vyčerpávajúce pre nás ako lietanie na vzdialenosti, ktoré inak trvajú 6-10 hodín jazdy. Spoločná jazda pri super muzike je vždy dobre strávený čas. Čo robíte vo chvíľach, keď nevystupujete, ako relaxujete? Ako medzi sebou vychádzate v skupine? Vždy, keď máme voľný mesiac, aj viac medzi koncertami, ideme domov k našim rodinám a len odpočívame. Keď sme mimo tour, tak pracujem ako barman, čo je super, pretože môj pracovný čas je veľmi flexibilný, čo mi umožňuje vrátiť sa do práce aj po niekoľkých mesiacoch na turné. Keď sa na to pozriem, tak pre mňa sú prázdniny naša tour. Napriek tomu, že kapela je moja hlavná práca, nikdy nemám pocit, že pracujem, keď som s kapelou. Robím presne to, čo mám rád a každý aspekt našej tour, dokonca aj vysedávanie na reprákoch pri zvukových skúškach je pre mňa dovolenka. Ale samozrejme po dlhej tour šnúre je vždy povinnosť ísť domov a relaxovať a vyraziť si niekde s priateľmi a rodinou. Keď sme spolu ako kapela medzi koncertami, napr. v Belgicku, tiež si vyrazíme niekde von, pozrieť film, dať si pár pív a vtipkovať. Vystúpili ste už v mnohých krajinách sveta. Kde by ste sa opäť radi vrátili? Ktorá krajina vás najviac zaujala? Je ťažké vybrať z toho množstva jednu krajinu, ale do Brazílie alebo Argentíny by sme sa čoskoro chceli vrátiť. Hrali sme tam na jeseň v roku 2016 a úplne sme si to tam zamilovali. Fanúšikovia tam boli šialení, vôbec sme neočakávali, že príde na koncerty toľko ľudí a myslíme si, že ak tam budeme zasa niekedy hrať, tak ich príde ešte viac. Na konci roka sa vraciame koncertovať do Ruska, čo bude tiež veľmi zaujímavé a nejaký koncert v Českej republike bude tiež čoskoro! Pamätám si super atmosféru, keď sme tam v roku 2015 hrali v Plzni na Metalfeste, ktorá je tiež domovom svetoznámeho plzenského piva, ku ktorému sme sa žiaľ nedostali a cely večer sme pili mojito, haha. PIKES MIKELLSON PREKLAD: SEKER 38 ROCK HARD

39

40 RISE OF THE NORTHSTAR Na svete asi neexistuje kapela, ktorá by bola tak oddaná Japonsku, ich kultúre a všade, kde sa len dá, toto zaujímavé súostrovie propagovala. A teraz pozor, nehovoríme o nejakej metalovej kapele z Osaky alebo z Tokia. Ide o partiu mladých hudobníkov, s dokonalým pódiovým imidžom, pochádzajúcich z Paríža. O tajomnom Shi na novom albume a o tom, ako sa oni pozerajú na svoju kapelu zvnútra, nám porozprával Evangelion B. Nebojte sa, nehryzie a skúpy na slovo teda nie je. Keď som vás objavil, mali ste už na konte debut Welcame a musím povedať, že vaša kombinácia rapu, hardcore a metalu mi od začiatku veľmi chutila. Bolo na ňom úplne všetko, čo by malo na pravom hc/ metalovom albume byť. Dokonca viac ako napr. taký MADBALL, DEEZ NUTS alebo HATEBREED. Alebo si to myslím len ja a žiadna pridaná hodnota tam nebola? Myslím si, že je veľký rozdiel medzi vyššie menovanými kapelami a RISE OF THE NORTHSTAR. RISE OF THE NORTHSTAR sú ovplyvnení nejakými prvkami z hardcore scény, ale považujeme sa za metalovú kapelu. V našej hudbe nájdete čistý zvuk, ambientné gitary, sóla a veľa ďalších prvkov, ktoré nenájdete v hardcore hudbe. RISE OF THE NORTHSTAR je križovatka mnohých štýlov, mixujeme všetko a vyberáme si z toho to, čo sa nám páči. Pýtam sa preto, lebo som si myslel, že sa v tomto štýle viac nedokážete posunúť. Ale vy ste to dokázali. Hlavne zvukovo. Ako sa Joe Duplantier (GOJIRA poz.red.) podieľal okrem zvuku na vašom albume? Samozrejme, je cítiť určitý posun voči predošlému albumu. Do nahrávacieho štúdia sme nabehli, keď sme mali všetky veci hotové na 99%. Joe nám všeobecne veľmi pomohol s interpretáciou a zvukom a taktiež mal veľa nápadov na gitarové riffy. Dal si mnoho práce s Vathiovou výslovnosťou angličtiny, aby mu bolo lepšie rozumieť. Keď už sme pri GOJIRA. Páči sa vám ich posledný album Magma? Kapela sa znovu pustila na neprebádané územie a mnohých, vrátane mňa, zaskočila. Netlačil na vás Joe, aby ste opustili úzke mantinely svojho štýlu? Album Magma je jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli nahrať náš album práve u Silver Cord Studio. Osobne ten album milujem. Je to veľký skok v tvorbe kapely GORIJA. A teraz k hudobnému štýlu. Album bol napísaný ešte pred nahrávaním, takže všetka táto práca bola už spravená proti prúdu. Chceli sme spraviť album, ktorý sa ľahko počúva, ale je viac heavy a temnejší. Zostaňme vo Francúzsku. Dnes je populárne spievať svojou materčinou. Neuvažovali ste o tom? Pevne verím, že rapových francúzskych kapiel je u vás mnoho a ide im to od podlahy. Rapová hudba je vo Francúzsku momentálne na svojom vrchole. Vithia už aj zakomponoval nejaké pasáže vo francúzštine do textov, napr. v skladbe Authentic off Welcame a na druhom albume chcel takýchto skladieb viac, pretože má veľmi rád písanie textov v rodnom jazyku. Je to prirodzené. Keď sme išli nahrávať do štúdia, tak mal k niektorým textom pripravenú anglickú aj francúzsku verziu, pre prípad, že by niečo nesedelo, tak ako by malo a aby sme si mali z čoho vybrať. V konečnom dôsledku, tiež anglo-sasi povedali, že sa im viac páčia francúzske verzie skladieb, malo to omnoho väčší náboj v niektorých skladbách ako v angličtine. Okrem hudby sa iste vylepšil aj váš imidž. Viem, že aj dnes je v hudobnom priemysle dôležitý a hlavne je dôležité zaujať a nevyzerať v tom trápne. Pomáha vám niekto, alebo si všetko štylizujete sami? Všetky vizuálne koncepty si robíme sami. Ich tvorcom je práve náš spevák Vithia. Vizuálny aspekt je pre nás veľmi dôležitý, pretože nám umožňuje vysielať naše posolstvo aj iným spôsobom ako len cez hudbu. Vithia má svoju umeleckú víziu, ktorú ako celá kapela nasledujeme, a ktorá nás podľa mňa odlišuje od ostatných kapiel a robí nás unikátnou aj na medzinárodnej hudobnej scéne. Poďme k novinke. Obal je jasný. Skúste nám fanúšikom priblížiť, o čom je a ako súvisí s dedičstvom Shi? Máte históriu Japonska zvládnutú na jednotku, alebo len do takej miery, aby vám poslúžila k textom? Sme trochu znalí japonskej histórie, hlavne čo sa týka kultúry a folklóru. Sme veľkí fanúšikovia japonských filmov, mangy a anime, z ktorých tiež čerpáme naše námety na hudbu. Taktiež sme boli už trikrát na turné v Japonsku, a to nám umožnilo ponoriť sa do japonskej kultúry ešte viac. SHI je démon, ktorý posadol jeho hostiteľa pre ukojenie jeho osobných ambícií, ale predovšetkým preto, aby mohol vytvoriť svet, kde sa bude cítiť v pohode. Je to takmer až nejaké óda dospievania, haha. Jedná sa kompletne o fiktívny výtvor Vathiu, ktorého inšpirovali staré japonské príbehy, ktoré sa diali okolo Yōkai. Na obale albumu môžete vidieť jedno oko na jednej strane, ale už nie na opačnej strane. To perfektne sumarizuje koncept nášho nového albumu: Dualita. Posadol SHI aj Vithiu alebo nie? Odpoveď na toto všetko nájdete na novom albume. Here Comes The Boom je hitovka ako prasa. Je to nosná skladba, v ktorej ukazujete vašu momentálnu formu. Paráda. Cítili ste po jej dokončení to chvenie, že toto bude hit? Vybrali sme tento song na prvý singel, pretože je to perfektná syntéza nového albumu. Sú v ňom zakomponované nejaké nove veci, čo sa týka hudobnej stránky. Myslím si, že je to tá najlepšia skladba, ktorá sumarizuje album The Legacy Of Shi. Na album sme zložili viac ako 40 skladieb a museli sme sa veľmi rozhodovať, ktoré skladby sa dostanú na album, ale Here Comes The Boom bola jasná voľba. Ďalšia vec, ktorou ste sa odlíšili, je Kozo. Mne osobne tak trochu pripomína riekanku z filmu Bad Boys Pristane vám to a je to také zvláštne a zaujímavé. Tak ako? Je to tak? Prepáč, ale nikdy som ten film nevidel. Skladbou, ktorá je po Here Comes The Boom u mňa na druhom mieste je určite Step By Step Svojou gitarou na začiatku mi pripomína SUICIDAL TENDEN- CIES. A to nie je prirovnanie, ale poklona. Počujem to tak iba ja? Výborná vec. SUICIDAL TENDENCIES je pre nás veľká inšpirácia. Myslím si, že s časom sme sa naučili, ako stráviť mnohé z našich referencií. Napríklad soundtrack pre kreslený seriál Saint Seiya nás ovplyvnil rovnako ako prvý album od MA- CHINE HEAD. To je práve RISE OF THE NORTHSTAR. Step By Step je veľmi špeciálna skladba s novým vesmírom z hľadiska hudby a textov. Vithia odhaľuje veľa a hovorí o svojej životnej skúsenosti. a smrti. Je to silná skladba, plná emócií a dúfam, že pomôže ľuďom prekonať ťažké životné situácie. Nemôžem obísť skladbu All For One, kde vám pravdepodobne niekto hosťuje. Kto to je s tak brutálnym hlasom? All For One je jednou z piesní, ktorá odhaľuje koncept albumu. Jediný, kto nám hosťuje na albume, je SHI. Každý brutálny a hlboký hlas, ktorý budete na albume počuť, je vystúpenie SHI. Na tomto albume môžete počuť skutočný boj. Celý čas chodím okolo horúcej kaše, ale musím sa spýtať. Vy a vaša posadnutosť Japonskom. Ako to celé vzniklo a ako dlho to bude pokračovať? Inak ide vám to parádne a bol to dobrý nápad. :) Vithia založil kapelu s týmto konceptom a myšlienka tvrdej hudby, japonskej kultúry a mangy pochádza ešte z jeho teenagerského obdobia. To bol tiež dôvod, prečo som sa pridal k tejto kapele. Mám veľkú záľubu v Japonsku. Ak by RISE OF THE NORTHSTAR prestal čerpať z japonskej tematiky, už by to nebol RISE OF THE NORTHSTAR. Vďaka samuraji a nech sa darí stínať hlavy. :) Ďakujem, SHI sa o to všetko postará. MAREK DEVILMAN HABDÁK PREKLAD: SEKER 40 ROCK HARD

41 ROCKOVÉ, REBELSKÉ ' 6 +' 4 ' $ ; К ' # 1&8ǵʞ0 G \ɣcxw К 0CX[ʂG UK QF '/2 X[DGTV <ɣcxqxȩ MȡF EMP12GK.1 O N R E D R O IL A M K C O R S E P EURO / LIFESTYLE / ALT ROCK! MERCHANDISE / MUSIC ERNATIVE FASHION / GOTHIC / ACCESSOIRES BANDS & BRANDS mp-shop.sk /Hotlwine:w004w21.e mailbox@emp-shop.cz / mailbox@em / *platí len pri online objednávke do , SK+CZ Nie je možné kombinovať s inými akciami alebo zľavami, nevzťahuje sa na médiá, knihy a vstupenky. /

42 DAISY DRIVER» Politici absolútne nič nevedia o životných podmienkach bežných ľudí, ale stále budú tvrdiť, že vedia, čo je pre nich najlepšie.«kto prvýkrát by počul názov skupiny pochádzajúcej z Francúzska DAISY DRIVER, toho určite napadlo, že je prevzatý z filmu Šofér slečny Daisy. Ale nie je tomu tak. Názov tejto oneskorenej odozvy Francúzska na odkaz NIRVANY vznikol, ako sa dočítate v rozhovore s gitaristom Hugom, spojením dvoch slov. DAISY DRIVER sú tak isto dôkazom toho, že akýkoľvek hudobný štýl (ako napríklad aj grunge), nemôže môže byť mŕtvy. Pokiaľ niekto vytiahne kvalitu, tak musí byť všetkým jasné, že kvalitný hudobný odkaz je nesmrteľný. A ako sa na správnych Francúzov patrí, majú radi víno, a keďže sa chystajú budúci rok na európske festivaly, teším sa po kvalitnej produkcii aj na pokec a spoločnú degustáciu :) Názov DAISY DRIVER mi bol doteraz známy iba z filmu s Morganom Freemanom, Jessicou Tandy, Danom Aykrozdom a mihol sa v ňom aj Martin Luther King. Trafil som klinec po hlavičke? Je názov skupiny inšpirovaný týmto filmom? Máš takmer pravdu, ale nevybrali sme si názov našej kapely DAISY DRIVER podľa tohto filmu, ale iného. Rozmýšľal som nad menom ako Taxi Driver v súvislosti s tým bláznivým filmom od Martina Scorseseho s Robertom De Nirom, ale náš spevák Dan mal nápad použiť dievčenské meno Daisy. A nakoniec náš basgitarista Alex navrhol DAISY DRIVER. Znelo to pre nás dobre. Takže, náš názov nemá nič spoločné s filmom Šofér slečny Daisy, ale často sme s tým spájaní. Predstavte nám DAISY DRIVER, kto tvorí skupinu, jej históriu? S Danom sme sa stretli pred pár rokmi počas koncertov našich vlastných kapiel. Skamarátili sme sa a padla reč o projekte, ktorý by bol inšpirovaný rockovou hudbou deväťdesiatych rokov, keďže sme obaja fanúšikovia tohto obdobia. Ja som mu priniesol zopár gitarových riffov a on zakomponoval do nich spev. Napísal som zopár textov a začali sme nahrávať v jeho domácom štúdiu. Dan zavolal svojmu kamarátovi Alexovi, ktorý je pôvodne gitarista a požiadali sme ho, aby nahral basgitaru do našich pesničiek. Zvládol to dokonale. Potom sme už len museli nájsť bubeníka, ktorý by bol schopný priniesť groove do našej muziky. Dan sa stretol s Alexisom počas predošlých nahrávaní a predstavil nám ho. Chémia medzi nami bola dobrá, a tak sme začali spolu tvoriť. Mne prídete ako taká francúzska odpoveď na NIRVANU, len tak trochu o pár desaťročí neskôr a pekne po francúzsky? Veľmi si vážim, že nás porovnávaš s NIRVANOU. Je to totiž jedna z našich obľúbených skupín. Dan je veľký fanúšik Davea Grohla a ja musím povedať, že pesničky ako Smells Like Teen Spirit a In Bloom boli pre mňa vždy inšpiráciou. NIRVA- NA priniesla inšpiráciu do rockovej hudby a ich zvuk nikdy neopustil moju myseľ. Dokonca aj teraz stále hrám tie rovnaké štyri akordy, ktoré ich vyniesli medzi najlepšie rockové skupiny. Je to cítiť v našich pesničkách, ako si aj spomenul. Naša hudba je surová a priamočiara. A náš hlavný cieľ je dotlačiť energiu hudby na maximum. Texty sú predovšetkým vo francúzštine, pretože je to náš materinský jazyk a snažíme sa používať slová ako nástroje pre súčasnú poéziu. Ale chápeš, sme rockeri, takže nás prosím nepovažuj za filozofov. Doposiaľ ste nahrali jediné album Nulle Part, obsahuje 12 skladieb a 2 covery, myslím že si zaslúžia byť všetky skladby predstavené z pohľadu tvorcov, tak prosím, začnite... Och! To môže trvať dlho!!! Hahaha! Ale pokúsim sa, aby som to, čo najlepšie zhrnul. Prvá pesnička Drowning sa zrodila z basového riffu, ktorý priniesol Alex. Je založená na strednom tempe a strieda sa v nej pomalý groove a výbušné gitary. Text hovorí o láske. Láska, ktorá začína vášňou predtým, ako sa stáva rutinou. Skladba bola pôvodne napísaná v angličtine, ale zmenili sme ju do francúzštiny, pričom sme ponechali len refrén v angličtine She drives me insane! I am drowning! De New York à Madrid rozpráva o terorizme, vojne a našich pocitoch úplnej bezmocnosti, keď čelíme ohavnosti. Hudba znie ako ticho pred búrkou vrátane bridgu, ktorý má príchuť world music. Le cri du monde začína pomaly, ale nakoniec naberie na obrátkach. Text je o ľahostajnosti, zatiaľ čo život sa stáva viac a viac bláznivejší. Všetci sme súčasťou jedného vlaku so spoločným cieľom, ale nestaráme sa o seba navzájom. Možno by sme sa mali začať učiť o ostatných, aby sme sa naučili o sebe samých. Nulle Part je pesnička, podľa ktorej sme nazvali naše prvé EP. Popisuje smerovanie, ktorým sme nevedomky išli, keď sme založili kapelu. Nemali sme plány ani žiaden nápad, čím by sme sa stali ako rocková kapela. Je vzrušujúce, keď nemáš smer a kráčaš do neznáma. Blesse mon coeur je vôbec prvá pesnička, ktorú sme hrali ako skupina. Je to skladba jednoznačne inšpirovaná francúzskym rockom, ktorý sme počúvali a je prvá, ku ktorej sme mali aj video. Text je o premrhanej láske. Morgane de toi je cover verzia originálnej pesničky francúzskeho speváka Renauda. Toto je pesnička, ktorú sme hrávali na našich prvých šesťstrunovkách, keď sme boli deti a chodili stanovať. Spevák spieva s láskou a nehou o svojej dcére. Dan a ja máme dcéry, takže neexistuje lepšia skladba, ako vyjadriť lásku našim pokladom. Skladba Mya vznikla z dvoch skladieb. V prvej dominuje rapový rytmus a druhá je založená na kričiacom refréne. Nečakali sme, že by sme mohli spojiť tieto dve časti a dostať takú ostrú cool pesničku. Text pojednáva o sexy rebelskej tanečnici menom Mya. Tous les garçons je tínedžerská pesnička o škole, sláve a zábave. To sú jediné veci, ktoré tínedžerov zaujímajú predtým, ako sa stanú dospelými. Hudba je založená na zábavnom punk rock štýle. Naša disko pesnička s názvom I love Paris je paródia na známy slogan, ktorý môžete nájsť na turistických tričkách. Stále sme zmeravení tým, aké šialenstvo vládne v Paríži. A zároveň sme ale aj očarení naším krásnym mestom, kde môžeme nájsť všetky dokonalosti a takisto všetky nedostatky ľudskej rasy. On est tous je moja obľúbená. Začína bubeníckym rytmom, ktorý by ste mi mohli popliesť s Billie Jean od Michaela Jacksona. Potom, ako sa pridajú gitary a basa, sme opäť vo zvuku grungu z deväťdesiatych rokov. Text je o každodennom živote pracujúcich ľudí verzus politici a ich fiškálnom raji. Je obrovský rozdiel v kvalite našich životov. Politici absolútne nevedia o životných podmienkach ľudí, ale stále budú tvrdiť, že vedia, čo je pre nich najlepšie. Neuveriteľné! Skladba, ktorú sme nazvali Johny Rodeo, je viac rokenrolová s vysoko položeným spevom, chrumkavým riffom a rýchlym tempom. Roxanne je fajnová skladba inšpirovaná hudbou FOO FIGHTERS. Začína pomaly s jednou gitarou a pomalým spevom. Následne explo- 42 ROCK HARD

43 duje potom, ako sa pridá basgitara a bicie a prejde do rýchleho tempa. Text opisuje dievča, ktoré sníva o dobrodružstvách a cestovaní. Zvolili sme meno Roxanne ako poctu slávnym POLICE, ktorých pesnička Roxanne má podobný refrén. Bláznivá pesnička El Loco je najrýchlejšia na albume. Vždy, keď ju hráme na koncerte, tak je to úplný chaos. Všetci sa zbláznia a skáču kade-tade. Gitarový riff je inšpirovaný hlavne punk rockom, pričom basa a bicie pripomínajú skôr MOTÖRHE- AD. Posledná skladba je cover verzia piesne Elle a les yeux revolver od slávneho francúzskeho speváka menom Marc Lavoine. Je to pomalá pesnička o láske, ktorá bola hit v osemdesiatych rokoch. My sme ju zmenili na punk rockovú pesničku a teraz to má gule. Mimochodom, prečo je tento debutový album, aj keď s veľavravným názvom Nule Part, označovaný ako EP, napriek počtu skladieb a dĺžke viac ako 30 minút? My považujeme túto prvú nahrávku za náš prvý album. Naše pesničky sa však hrali na internete počas posledných dvoch rokov prostredníctvom videí, a tak väčšina našich skladieb nie je nových. Navyše nie sme odkázaní na žiadne vydavateľstvo, keďže sme úplne nezávislí. Každopádne, sme pridali na tento album zopár ešte nevydaného materiálu a je to náš prvý nástroj, ako prilákať viac fanúšikov. A už teraz robíme na novom albume s novými pesničkami. Mne sa francúzština v speve páči, aj keď jej vôbec nerozumiem. O čom spievate? Budete naďalej používať iba svoj materinský jazyk? Francúzština je náročný jazyk dokonca aj pre Francúzov. Musíme používať slová poeticky, aby boli možno čo najzaujímavejšie. Písanie textov vo francúzštine je pre nás väčšia výzva, aj keď sú niektoré refrény v angličtine alebo španielčine. Témy našich pesničiek sa často dotýkajú vecí z denného života. Predovšetkým sa zameriavame na lásku a bolesť, problémy, ktorým čelí každý v rodinnom a pracovnom živote, terorizmus a vojna. Všetko sú to smutné témy. Ale my takisto spievame o radosti a zábave. Čo plány do budúcnosti, kedy bude teda regulérny album na svete? Tento rok plánujeme ukončiť hraním na rôznych koncertoch vo Francúzsku a zároveň prácou na novom albume. Chceli by sme odohrať viac koncertov v roku 2019 a pracovať s vydavateľstvom na našom regulérnom albume, ktorý by mohol vyjsť v roku Už máme napísaných zopár nových vecí v odlišnom hudobnom štýle. Uvidíme vás na koncertných pódiách aj na Slovensku či v Čechách? Mimo hraníc Francúzska plánujeme hrať najmä na letných festivaloch. Napríklad by bolo úžasné hrať na festivale Sziget, ale aj v iných častiach Európy. Je mnoho rockových podujatí, kde by sme chceli hrať. Dúfame, že sa to uskutoční v roku Predstavte nám aj ostatné skupiny, v ktorých pôsobíte? Spevák Dan spieva v cover kapele NAPPAGE NOCTURNE. Hrajú cover verzie pesničiek od THE CRANBER- RIES, SCORPIONS a takisto DAFT PUNK. Hráva takisto na bicie v inej kapele, ktorá sa volá NEW CALE- DONIA. Tiež hrajú covery, ale viac- -menej rokenrol zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Ja hrávam už mnoho rokov na gitaru v kapele NAGAS. Hráme hlavne našu vlastnú tvorbu v štýle francúzskeho rocku inšpirovaného Noir Désir. Vydali sme tri EP. Nevyzeráte byť kapelou, ktorá bude prehlasovať, že sa jej súčasná politická situácia nedotýka. Kam podľa vás smeruje Európa? Politické otázky sú vždy veľmi chúlostivé. Neobhajujeme žiadneho politika, ale určite ani žiadneho neschvaľujeme. Čo sa týka Európy, tak je očividné, že nastalo zlyhanie. Zlyhanie v systéme: európska komunita zaviedla zákony, ktoré nie sú výhodné pre jednotlivé krajiny. A zákony sú uplatňované rozlične v jednotlivých krajinách. Zjednodušilo to colnú politiku, ale najťažšie to je s pravidlami európskeho trhu. Zlyhanie vidieť aj medzi európskymi lídrami. Pozrime sa na Brexit. Obhajovali ho priemyselní lídri, ktorí opustili Spojené kráľovstvo z dôvodu nižších fiškálnych nákladov v iných krajinách. Je to zároveň na smiech aj na plač. Ale musíme veriť v Európu, pretože potrebujeme túto úniu, aby sme zlepšili budúcnosť. Francúzsko je asi multikulturalizmu najotvorenejšia krajina. Čo to Francúzsku prinieslo? Na túto otázku je ťažké odpovedať. Francúzsko je často nazývané Pays des lumières. Niekedy sa sám seba pýtam, či sa rozličné kultúry prišli do Francúzska učiť od týchto svetiel a rozvíjať sa, alebo to znamená, že priniesli nové svetlá. Mám rád sci-fi a na každom futuristickom príbehu vidíte, že populácia je vytvorená z mozaiky kultúr zhromaždených pod jedným menom: ľudia. Okrem toho, Dan a ja pochádzame z talianskych rodín, ktoré emigrovali do Francúzska. Preto veríme v multikulturalizmus od momentu, keď sa ľudia navzájom rešpektujú. Ako Francúzi ste asi priaznivci vína, aké vám chutí najviac? Alebo nebodaj by ste ani pivo neodmietli, viete, že to v Českej republike je najlepšie na svete? Aaaaah! Francúzske víno je veľmi voňavé a chutné. Moje obľúbené je červené víno z Bourgogne. Vo Francúzsku máme veľa dobrých vín. Po každej ochutnávke objavíte novú chuť. Ale takisto máme radi vo Francúzsku aj pivo. Svetlé, tmavé pivo atď. Nespomínam si, že by som pil nejaké české pivo. Mal by som to urobiť čo najskôr. Akékoľvek pivo pijeme, vždy to pre nás znamená skvelé chvíle s našimi priateľmi. Dokonca, aj keď pijeme príliš veľa. Ale pitie s rozumom nás robí staršími, takže to má zmysel. NECROBUTCHER666 PREKLAD: PETER MARKO saxon - thunderbolt special tour edition the masterpiece by heavy metal giants saxon! now featuring added live recordings of thunderbolt and nosferatu (the vampire s waltz). available on digipack with a 10 x 10 poster and digital download out now! soen - lykaia revisited soen s critically-acclaimed 2017 album, now available as a bonus-adorned release, featuring live tracks from the 2017 european tour. available on digipack and digital download out now!

44 Album The Living Dead sa mi zdá od prvej do poslednej skladby ucelenejší, veľmi chytľavý, s mohutnými refrénmi a groovy riffmi. Najskôr sme napísali refrény a potom až ku nim gitarové riffy. Obyčajne to robíme opačne, takže preto si myslím, že je to album viac zameraný na chytľavé refrény, keďže sme to zobrali z inej strany. GRAVE DIGGER Sláva počas života, smrť až za hrob! Nad prastarým, opusteným a vekmi zašlým cintorínom bdela noc, temnejšia ako rúcho Smrtihlava. A diali sa tam veci. V povetrí vyčíňala neúprosná metelica. Černozem sa otriasala v základoch, až z polorozpadnutých hrobov vypadávali spráchnivené kosti. Náhrobné kamene sa rytmicky otriasali ťažkými vibráciami a cieľavedome putovali po zákutiach cintorína. Duchovia, strašidlá a iná spoločenská háveď zmätene pobehovali medzi hrobmi zarastenými bodľačím a divokou, výživnou zeleninou. Vzduch páchol sírou, olovom a metalom. V diaľke ktosi bezhlavo mlátil do nákovy a oproti oblohe vyrážali mračná žeravých iskier. Brána dobrovoľne zapraskala, vybuchla smerom dovnútra a za ňou nasledovala ako rieka horda miestnych mladíkov, rozveselených zombíkov, ktorí sa okamžite rozliali ako polotekuté vody podzemnej rieky Styx a obsadili všetky voľné miesta. Predstavenie sa malo začať. Na kraji kdesi v kúte sa potichu a nenápadne odsunula kamenná doska a z otvoru vyliezlo malé, brutálne nasrdené dievčatko. Tak vy si nedáte povedať, banda jedna neživá! povedalo ticho a šermujúc zakrvaveným nožom im vykročilo v ústrety. Tu sa nedá mierumilovne si v kľude čítať. GRAVE DIGGER vyhobľovali ďalšiu dosku a zhodili ju do vyhladovaného, rozvášneného davu. The Living Dead je čerstvý album, po okraj naplnený sviežimi skladbami, zahalenými do tradičného, heavy metalového rúcha, v ktorých živo pulzuje mladá krv a energicky strieka do okolia ako elixír z podrezaného z ľudského žriedla. Chris Boltendahl bol počas rozhovoru ako vždy stručný, priamy a jasný ako oceľový sekáč trolích lebiek a každý, kto si prečíta tento pergamen, pochopí, že GRAVE DIGGER budú drviť heavy metal ešte poriadne dlho. Zdar Chris. Skôr, ako sa dotkneme nového albumu, rád by som sa niečo dozvedel o veľkej akcii Tons of Metal, ktorej ste sa zúčastnili minulý rok. Môžeš nám nakresliť obraz modrého Karibiku, v ktorom si vyhrávate heavy metal? Je to vtipné, pretože to vôbec nie je prirodzené prostredie pre metal. Ale je to o to zábavnejšie, keď pri modrej oblohe, svietiacom slnku, blankytnej vode a krásnych plážach zakotví naša metalová loď a spustí sa hrmot. Je to ako rodinná dovolenka, pretože na tejto lodi sme všetci jedna veľká metalová rodina. Prejdime k novinke The Living Dead. Inšpiroval si sa americkými horormi, alebo si nosil myšlienku s touto témou v hlave už dlhšie? Vždy premýšľam dosť dopredu o tom, o čom bude ďalší album. Teraz som sa rozhodol pre zombie, pretože tí ma fascinujú od mojich mladých čias, kedy som ako šestnásťročný videl svoj prvý zombie film a úplne ma uchvátil. Takže, teraz som sa vrátil ku tejto myšlienke, pretože zombie sú ako Smrťákovi bratia. Nový album má poradové číslo dvadsať a nahrávali ste ho v Principal Studios. Ide o významné číslo a nahrávací proces mohol byť pre vás čímsi výnimočným. Ani nie. Vždy, keď nahrávame album, je to to isté. Vždy sme v tom istom štúdiu s tými istými ľuďmi a robíme tú istú rutinu. Jediné, čo sme teraz trochu zmenili, bolo samotné skladanie materiálu na tento album. Keď sme to s Axelom skladali, v určitom momente sme sa zastavili a on mi hovorí, že super, máme veci, čo presne znejú ako GRAVE DIGGER. Ale ja mu hovorím, že chcem niečo iné, nech mi pošle všetky predstavy, ktoré má v hlave. A tak sme skladali ďalej, tvorili trochu iné veci ako v poslednom čase, takže album bude trochu odlišný od našich posledných. Prvé lyrické video, ktoré som videl, je Fear of The Living Dead. Povieš mi o ňom trochu viac a bude nasledovať aj ďalšie video? Áno, toto video bolo vydané ako prvé a na jeho natáčaní sa zúčastnila zombie komunita z južného Nemecka. Sú to ľudia, ktorí sa obliekajú ako zombie pre rôzne aktivity, ako sú napríklad Zombie Run, alebo podobne. Ďalšie video, ktoré bude nasledovať, je ku skladbe Power Of Metal. Skladba Power of Metal pôsobí na albume ako majestátna hymna. V čom myslíš, že spočíva skutočná sila metalu? Myslím si, že metal je životný štýl a ak ho skutočne milujete, nikdy ho nestratíte. V určitom zmysle slova je to niečo ako náboženstvo, ale v tom dobrom slova zmysle. Takže sila metalu je v tom, že vám dodá plno tej správnej energie. Bonusová skladba na albume má názov Glory or Grave. Pripravili ste si ako bonus ešte ďalšiu skladbu naviac? Napríklad pre japonské vydanie. Plánujeme pridať ešte jednu pieseň s názvom Nightmare na luxusnú edíciu albumu. Marcus The Reaper Kniep nahradil dlhoročného bubeníka Stefana Arnolda. Jasné, každý je zvedavý, prečo k tomu došlo, ale mňa by zaujímalo, akým bubeníkom je Marcus? Rozchod so Stefanom bol ako ukončenie dlhoročného manželstva. Prirovnám to ku kladeniu vecí do krabice. Postupne sme tam každý niečo vkladali, až sa táto krabica naplnila a už sa tam nič nevošlo. Takže naše cesty sa museli rozísť. Potom som začal hľadať nového bubeníka, pôvodne som chcel hľadať niekoho úplne iného. Ale prišiel za mnou Axel a hovorí mi, že či som sa zbláznil, veď v kapele už máme jedného skvelého bubeníka. A vážne, Marcus robil Stefanovi dlhé roky technika, poznal všetky naše skladby a je to vážne skvelý hudobník. Tak som za ním hneď zašiel a privítal ho v kapele. Bolo povedané, že klávesy sú na tomto albume zatlačené do úzadia. Môže to ovplyvniť budúce nahrávky? To neviem. Veci meníme z albumu na album. Teraz sa mi tam veľmi nehodili, tak sa potlačili. Ak budem nabudúce cítiť, že sa tam pýtajú, tak ich zase vo väčšej miere použijeme. Prekvapením je pre mňa skladba Zombie Dance s tanečnou časťou, ktorá bude na pódiu fungovať skvele. Čo vás priviedlo k myšlienke nahrať trochu exotiky s partiou RUSSKAJA? 44 ROCK HARD

45 Keď sme skladali piesne, povedal som Axelovi, že chcem mať na albume jednu párty skladbu. On mi hovorí, či mi nešibe, veď my sme predsa pravoverní metalisti. Ale ja som trval na svojom, že som celý život robil tvrdý metal a teraz chcem jednu jedinú párty skladbu v rytme polky a mám už aj pre ňu meno Zombie Dance. Ten ma chcel rovno poslať do nemocnice, ale nakoniec povolil a napísal polku pre GRAVE DIGGER. A keď sme ju nahrávali, chalan v štúdiu mi hovorí, že by to chcelo niečo špeciálne, či nepoznáme kapelu, čo robí podobnú hudbu. Hovorím, že hej, RUSSKAJA je priamo pod naším vydavateľstvom. Tak sme ich kontaktovali, oni súhlasili, a tak sa zrodila táto spolupráca. Stephen King raz povedal, že strašidelné príbehy píše preto, lebo sa rád bojí. Ako je to s tebou a osamelými cintorínmi, opustenými kostolmi alebo hradmi, v ktorých pravidelne straší? Mám rád duchárske príbehy a aj cintoríny. Nepociťujem však na nich strach, ale je to taká špeciálna atmosféra, čo ma ku nim priťahuje. Teraz, keď som bol v Škótsku, prešiel som si veľa historických cintorínov. Chris, o tebe je známe, že sa zaujímaš o históriu. Navštívil si nejaké nové a zaujímavé miesta za posledné dva roky? Naposledy to bolo hlavne Škótsko. Navštívil som veľa starých hradov a stredovekých bojísk. Pretože Škótsko veľmi obľubujem aj jeho históriu, preto to bolo niečo ako splnenie jedného z mojich snov. GRAVE DIGGER hrali vo februári 2018 v Moskve a St. Peterburgu. Ako ste si tam užívali hranie? Hrať v Rusku je veľmi zábavné, pretože ľudia sa tam bavia veľmi divoko, prirovnal by som ich k fanúšikom z Južnej Ameriky. Akurát tam bola veľká zima. V Rusku je vždy v týchto mesiacoch zima, ale teraz bola vážne krutá. GRAVE DIGGER čaká budúci rok turné Tour of The Living Dead. Ide o významný krok k oslave 40. výročia skupiny na scéne. Čo všetko môžeme očakávať na turné? Očakávajte skvelú show, máme zombie scénu aj špeciálne efekty a k tomu ešte aj skvelú predkapelu BURNING WITCHES. Takže vás tam všetkých pozývam, určite sa bude na čo pozerať. Posledná skladba na albume je Glory or Grave, rýchla a priamočiara ako smrť. Ako vidíš budúcnosť GRAVE DIGGER? Bude to sláva a nie hrob, však? Dúfam, že áno, haha. Momentálne už s Axelom pracujeme na skladbách pre ďalší album, máme veľmi kreatívne obdobie, takže verím že minimálne ešte desať rokov potiahneme. Nemusíte sa báť, určite sa vrátime! ERIK NÁDUDVARI PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK BLACK PEAKS O tom, že BLACK PEAKS, ktorí 2. októbra vydávajú ešte len svoj druhý album, nebude len nejaká ďalšia partia pobehajov z Veľkej Británie, svedčí aj to, že ich album All That Divides produkuje samotný Adrian Bushby, ocenený Grammy, producent napr. FOO FIGHTERS či MUSE. Novým albumom ako keby chceli vyjadriť strach z budúcnosti, kde bude sloboda obmedzená a je to aj skupina, ktorá sa nebojí ani vyjadriť verejne svoj politický názor, a to aj na tak citlivé témy, ako je brexit. Nazdar, váš rok vzniku je uvádzaný 2012, najprv pod názvom SHRINE, neskôr ste sa premenovali na BLACK PEAKS, prečo táto zmena názvu? V tom čase existovalo veľa kapiel, čo sa volali SHRINE, ako aj my a hlavne kapela THE SHRINE, dosť časti si nás ľudia zamieňali hlavne s ňou, čo bolo dosť frustrujúce. Predstavte nám skupinu, kam sa podľa vás hudobne sami škatuľkujete? Kto tvorí skupinu a aká je hudobná minulosť jej členov, bo na začiatočníkov to nevyzerá? Hráme taký heavy progressive, trochu hardcore a pochádzame z Birminghamu v Anglicku. Naša hudba znie ako mastodont zabávajúci sa na lodi, kde sa fajči ópium. Doposiaľ ste vydali pred novinkou All That Divides, ktorá vychádza , jedno EP Closer To The Sun v roku 2014 a debut Statues v roku 2016, predstav nám tieto albumy a tvoj pohľad na ne s odstupom času? Myslím si, že oba znejú kurevsky dobre. Určite sa ale naša hudba odvtedy zlepšila, dospela a kvalita je už na inej úrovni. Novinka All That Divides vychádza onedlho, čo od nej môžu fanúšikovia očakávať, kam sa posunula v porovnaní s predošlou tvorbou? Viac-menej hráme to isté, ale omnoho lepšie. Novinka sa oveľa viac podoba na kapely MASTO- DON a GOJIRA, ale tiež aj na ALL THEM WITCHES a O BROTHER. Zaujala ma hneď prvá skladba Can t Sleep, veľmi energický nástup, ktorý ale dlho netrval a hneď prišlo veľmi melodické zvoľnenie, o čom táto skladba je? Momentálne je pre mňa najobľúbenejšia skladba asi Midnight Sun. Je veľmi dynamická a počas svojho trvania zláka poslucháčov do falošného pocitu istoty. O čom sú vaše texty na novinke? V posledných dvoch rokoch sa na celom svete stalo veľa závažných vecí. Vzali sme z nich energiu a absorbovali ju. Všetko, čo je na novom albume, je reakcia práve na tieto veci, čo sa stali vo svete. Keďže politika a súčasná situácia vám nie je cudzia, nedá sa mi neopýtať na váš názor na brexit? My sme volili za zotrvanie v EU ako aj väčšina mladých ľudí vo Veľkej Británii. Momentálne je tu situácia veľmi komplikovaná a neprehľadná. To je asi tak všetko, čo môžem povedať k tejto téme. Máte neja ké koncerty avizované v Anglicku, a čo stredná Európa? V októbri budeme dosť veľa cestovať po Európe a odohráme viacero koncertov, pre bližšie detaily si kliknite na našu webovú stránku. Aké významné je pre vás živé hranie, viem si predstaviť celkom našlapanú show? Je to pre nás veľmi dôležité, naše koncerty sú samozrejme veľmi energické. Mali by ste na nejaký zavítať a zapojiť sa! Sledujete futbal? Podporuje svoj národný tím? Čo si myslíte o Majstrovstvách sveta v Rusku a výsledkoch anglického mužstva? V kapele nie sme moc futbalovo založení, ale sledovať Majstrovstvá sveta vo futbale bola celkom zábava. Bolo to skvelé, aj keď sme boli na turné spolu s kapelou A PERFECT CIRCLE. Ako Angličania si dáte radšej gin a či pivo? A keď už, tak aké? V mene kapely si myslím, že bude férové povedať, že preferujeme skôr pivo. Veľmi máme radi Punk IPA. Liam má veľmi rád pivo plzeňského typu a Dave zasa Guiness. Joe a ja milujeme Cloudwater (vyrába sa Manchestri). Všetko je to super materiál. NECROBUTCHER666 PREKLAD: SEKER ROCK HARD 45

46 INGESTED» Od nášho vzniku sme nezmenili počas dvanástich rokov jediného člena kapely. Sme ako bratia. «Na brutal death metalovej scéne sa veľmi rýchlo udomácnila kapela s názvom INGESTED, ktorú si obľúbila najmä mladšia kategória fanúšikov, predovšetkým pre ich deathcorové prvky. I sami členovia kapely o sebe uvádzajú, že nemajú radi mantinely a rôzne škatuľky a hrajú to, čo ich momentálne baví. Relatívne mladá kapela z britských ostrovov sa veľmi rýchlo presadila na presýtenom hudobnom trhu, hoc museli urobiť niekoľko radikálnych zmien. O týchto zmenách i najnovšom albume sa dočítate práve v tomto rozhovore so spevákom Jasonom Evansom. Kapela INGESTED aj napriek viac ako desaťročnej histórii stále patrí skôr k tým mladším, hoci svojou hudobnou činnosťou sa rýchlo dostala do povedomia fanúšikov... Všetci sme tridsiatnici a jednoznačne nie sme mladá kapela, haha, ale určite to považujeme za kompliment. Pôvodne sme začali pod iným názvom, ale po niekoľkých zmenách v zostave sme sa rozhodli, že sa vydáme iným hudobným smerom. Vyhodili sme všetky naše staré skladby, zmenili názov kapely a INGESTED, ako ho dnes poznáš, bol zrodený. V ranom veku sme boli ovplyvnení DYING FETUS, CANNI- BAL CORPSE a podobne. Teraz sa inšpirujeme každým a všetkým. Pôvodne ste teda začínali ako brutal death metalová kapela s názvom AGE OF SUFFERING. Môžeš mi niečo povedať k jej fungovaniu? Štyria z piatich členov INGESTED boli v AGE OF SUFFERING. Zmena nastala len u bubeníka. Nepokračovali sme s ním, pretože nebol dostatočne rýchly a tvrdý, aby hral brutálny death metal, ktorý sme po ňom chceli. Takže sme ho vyhodili a chňapli po Lynovi, ktorý vtedy hral v kapele DECAPITY. Je rýchly, preto sme vedeli, že kapela dostane rýchlostnú injekciu. Bleskové údery a dvojkopáky sa začali sypať a zvyšok je história. Priznám sa, že som stará death metalová škola, takže sa chcem spýtať, kedy do vašej hudby začali prenikať moderné core prvky, a čo bol hlavný dôvod tejto zmeny? Tie tam boli od nášho prvého albumu. Neradi sa škatuľkujeme, čo je dôvod, prečo začleňujeme do našej hudby veľa rôznych štýlov extrémneho metalu. Pokiaľ by sme sa rozhodli, že sme len toto, alebo sme práve to, poriadne by nás to nudilo. Za posledné roky vydávate v určitých pravidelných (2 3 ročných) etapách štúdiové albumy. Je to váš zámer, alebo chcete každý album priviesť do absolútnej dokonalosti? Trvá nám to tak dlho, ako potrebujeme. Ide o to, že veľa skupín chrlí albumy každý rok a kvalita začína ubúdať. Všetci začínajú znieť rovnako. Keď skladáme album, chceme, aby bol dokonalý, a to zaberie viac času. Keď som sa prvý raz stretol s vašou hudbou, veľmi ma to ťahalo k vašim kolegom z Belgicka ABORTED (hlavne naživo). Ako by si ty sám charakterizoval váš štýl hudby? Povedal by som, že je to správne, ak budeme hovoriť o našich skorších albumoch. Jednoznačne tam fungovalo vibrovanie ABORTED. Ale myslím, že na našom poslednom albume sme sa našli. Vezmeme všetky naše obľúbené časti od rôznych kapiel a žánrov a spletieme ich dokopy, aby sme vytvorili death metalové monštrum ako Frankenstein. Sú to tie najlepšie kúsky, a to je úžasné. Zostava vašej kapely je v podstate dosť stabilná. Čo vás ako kapelu drží pohromade? Mihol sa u vás aj Jason Keyser, ktorý je známy predovšetkým z kapiel SKINLESS a aktuálne ORIGIN. Prečo ste ho minulý rok angažovali? Jason Keyser sa nepridal ku kapele, len vyplnil miesto na niekoľkých turné, keďže náš spevák sa ich nemohol zúčastniť. Od vzniku INGES- TED sme nezmenili počas dvanástich rokov jediného člena kapely. Sme ako bratia, hudobne sa nesieme na jednej vlne a všetci máme jeden cieľ byť najlepšími v tom, čo robíme a neprestaneme, pokým ho nedosiahneme. Nový album, nové vydavateľstvo. Aktuálnu novinku vydávate opäť pod novým labelom. Prečo tá zmena a za akých okolností ste prešli k Unique Leader Records? U nášho predchádzajúceho labelu veci skutočne nefungovali a my sme vždy chceli byť súčasťou Unique Leader Records. Keď sme všetci boli mladí zasrani, sedeli sme v Seanovej izbe a honili si brká nad DEEDS OF FLESH a INVERACITY. Vždy to bol label, u ktorého sme chceli byť a oni sa k nám doteraz vždy správali dobre. Po troch rokoch vydávate ďalší štúdiový album. Kde čerpáte hlavnú inšpiráciu k svojim skladbám? Kto je autorom textov a aká je základná myšlienka jednotlivých skladieb? Píšem zvyčajne väčšinu textov, ale Sam mal pre nový album pripravenú kopu úžasného materiálu, preto napísal texty pre šesť skladieb a ja pre tri skladby. Aby som bol úprimný, nenachádza sa na ňom hlavná téma, všetko sú to skladby na rozličné témy. Niektoré skladby sa týkajú osobných vecí, skúseností, ťažkostí a podobne. Skúšame písať texty metaforickým spôsobom, nechávajúc ich otvorené pre vašu vlastnú interpretáciu. Ak čítate text a myslíte si, že skladba je o niečom určitom, potom je to správne. Následne sa vám stane osobnou. A akým spôsobom pracujete na hudobných nápadoch a skladbách? Väčšinu hudby píše Sean. On a Sam si potom sadnú a prechádzajú skladby, vylepšujú ich. Lyn potom pracuje na bicích a nakoniec všetci pridáme texty. Ako kapela skúšame skôr jedine vtedy, keď ideme na turné, kvôli tomu, že Lyn žije v Španielsku a my ostatní v Manchestri. V ktorom štúdiu ste nahrávali a ako dlho vám to trvalo? Kto je zodpovedný za mix, mastering a ďalšie technické záležitosti? Bicie sme nahrávali v Studio6 so Stu McKayom tak ako na predošlých albumoch. Gitary a spev sa nahrávali s naším dobrým kamarátom Rianom Gamblem v Manchestri. O mix a mastering sa postaral Christian Donaldson z CRYPTOPSY a odviedol skvelú prácu. V lete ste vystúpili na asi najväčšom stredoeurópskom festivale Brutal Assault. Bola to prezentácia vášho najnovšieho albumu, alebo ste sa snažili ukázať nejako inak? Brutal Assault bol šialený, užili sme si tam fantastický čas. Koncert bol veľkolepý a jednoznačne sa chceme vrátiť. Obrovská vďaka každému, kto sa prišiel zabaviť a pozrieť si nás. A čo ďalšie plány na tohtoročnú jeseň, prípadne zimu? Práve sme sa vrátili domov z päťtýždňového turné po Európe. Máme niekoľko týždňov na oddych a potom späť na cestu s CROWBAR po Veľkej Británii a Írsku. Potom máme ohlásené zimné turné po Amerike ako hlavná kapela, ktoré zabezpečuje ENTERPRISE EARTH, I DECLARE WAR a BODYSNATCHER. Za tým obmedzene zase Veľká Británia a Írsko s ABORTED a CRYPTOPSY. Ďakujem za rozhovor a teším sa na ďalšie vaše albumy a živé vystúpenia. Máš ešte niečo na záver? Chcem len povedať Mohutné ďakujem každému, kto si kúpil náš nový album, prišiel na jeden z našich živých koncertov, alebo nás podporoval iným spôsobom. Vy ste to palivo, ktoré udržuje tento stroj v chode, bez vás by sme to nedokázali a sme vám za to vďační na veky vekov. Big love! KREMATOR PREKLAD: ERIK NÁDUDVARI, BARBORA STUCHLÍKOVÁ 46 ROCK HARD

47

48 HELLIONS Na novom albume sa venujeme škodlivému vplyvu sociálnych médií, novo nájdenému komfortu nachádzajúceho sa vo filozofickom pesimizme, úzkosti, depresii, zneužívaní návykových látok a sile jednoty a lásky. HELLIONS je ďalšou kapelou, ktorá sa venuje punk rocku, metalcore s príchuťou rapu. Austrálčania prichádzajú v tomto období so svojím štvrtým albumom s jednoduchým názvom Rue, ktorý vychádza u UNFD records. Gitarista Matthew Gravolin nám čo to prezradil o novinke a ich plánoch do budúceho obdobia. Ahoj Matthew, v prvom rade vám chcem pogratulovať k novému albumu Rue, ktorý vychádza 19. októbra u UNFD records. Je spokojnosť s výsledným efektom? Toto je bezpochyby jeden z našich najlepších albumov a s finálnym výsledkom nemôžem byť už viac spokojný. Z Austrálie sa stáva zasľúbená zem, čo sa týka štýlov okolo metalcore, deathcore, hardcore a pod., je tam naozaj taká veľká konkurencia a zároveň aj fanúšikovská podpora takého štýlu hudby? V Austrálii je veľký počet kapiel, ktoré hrajú tvrdú hudbu a koncertujú po celom svete. Predpokladám, že to môže byť pre nás konkurencia, ale my na to tak nepozeráme. V Austrálii je veľká základňa fanúšikov tvrdej hudby. Aj keď ste na scéne len 5 rokov, je Rue váš štvrtý album, máte až tak dostatok nápadov, že vydávate často albumy, nebojíte sa, že spadnete do stereotypných vôd? Naše prvé tri albumy vyšli s malým časovým odstupom medzi nimi, to je pravda. Nahrávanie a skladanie piesní je pre nás prirodzený proces, a tak vydáme nové album kedykoľvek, keď cítime, že je ten správny čas pre nás. Vždy sa snažíme robiť to najlepšie, ako vieme a spraviť každé album unikátne, ako to len ide, aby naša hudba nebola stereotypná. Austrália je od ostatného sveta vzdialená, a tým sú spojené problémy aj s organizáciou turné mimo krajiny, turné sa značne predražuje, ako je to vo vašom prípade, navštívili ste aj iné krajiny, kde ste mali najsilnejší zážitok? Boli sme na turné naprieč Európou už niekoľkokrát po boku našich priateľov z kapiel NORTHLANE a DEEZ NUTS. V posledných rokoch sme pomerne často navštevovali Veľkú Britániu a myslím si, že práve naše turné po Veľkej Británii bolo jedným z našich najsilnejších zážitkov. Ako prvý singel z nového albumu ste vypustili skladbu Smile, prečo padla voľba práve na ňu a o čom je táto skladba? Mali sme za to, že skladba Smile bude asi najlepšia, ktorá nadviaže na náš predošlý videoklip X. Táto skladba je o našej potrebe po zábave a o tom, ako táto zábava často prichádza na úkor nášho súcitu. Všetci sme prišli na to, že hovoríme o triviálnych záležitostiach, ktoré pre nás nemajú žiadnu skutočnú hodnotu. Je to lacná konverzácia, je to lacná simulácia a je to návykové. Aj keď ste škatuľkovaní ako metalcore, hardcore punk kapela, ja tam najviac cítim punk a dokonca aj množstvo rap pasáží, ale určite menej hardcoru. Čo vás najviac ovplyvnilo vo vašich začiatkoch, a prečo práve takýto štýl hudby? Nás prvý album Die Yound bol prevažne ovplyvnený kapelou RAGE AGAINST THE MACHINE, ale tiež kapelami ako BACK- TRACK, TUI... atď. Chceli sme skombinovať rýchlosť a postoj vyššie menovaných kapiel s melodickými prvkami MY CHEMICAL ROMANCE a SYSTEM OF A DOWN. Prejdime k novému albumu, čo má vyjadrovať ten zvláštny obal? Na obale nového albumu je zobrazený molotov kokteil s handrou a orchideami obklopený motýľmi. Myslíme si, že ide o dobré vizuálne vyjadrenie názvu Rue, ktorý je v závislosti od kontextu definovaný ako zármutok a súcit. Čo nám môžeš prezradiť zo zákulisia nahrávania Rue, všetko klapalo ako hodinky, či boli aj hádky, máš aj nejaké pikošky, čo môžeš prezradiť? Trvalo nám asi 3 mesiace nahrať nový album a asi 20 mesiacov napísať texty. Žiadne nahrávanie sa nezaobíde bez nejakých problémov a naša novinka tiež nebola výnimkou. Viackrát sme pri nahrávaní museli meniť niektoré časti songov, čo sa hudobnej stránky týka, lebo sa nám moc nepozdávali. Experimentovali sme s písaním songov baladového typu a mnohými ďalšími rôznymi typmi piesní, až sme skončili na čísle 20, následne sme niektoré skladby vylúčili, až sme sa dostali na konečný počet 12 skladieb. Ako oslávite oficiálne vydanie albumu? Vydanie nového albumu oslávime krátkou koncertnou šnúrou po mestách austrálskeho východného pobrežia. O čom sú jednotlivé texty na albume? Venujete sa na albumoch nejakej základnej myšlienke? Tematika piesni je rôznorodá. Na novom albume sa venujeme škodlivému vplyvu sociálnych médií, novo nájdenému komfortu nachádzajúceho sa vo filozofickom pesimizme, úzkosti, depresii, zneužívaní návykových látok a sile jednoty a lásky okrem iného. Čo sa v poslednej dobe dostalo najviac v hudobnom priemysle, či už pozitívne alebo negatívne? Určite na dostali novinky od interpretov ako MITSKI, THE INTERNET, PHOEBE BRIDGERS a ARTIC MONKEYS a najnovšie asi EP od DREAM STATE. Všetky z nich mali na mňa pozitívny efekt. Videl som, že máte zatiaľ naplánované turné len po Austrálii, kedy zavítate aj do našich končín? Zatiaľ sme nič nepotvrdili, ale odvážim sa povedať, žeby sme sa mohli vidieť niekedy v polovici budúceho roka. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER 48 ROCK HARD

49 Ahoj Frenkie. Ako sa darí u protinožcov v Sydney? U nás v strednej Európe máme za sebou celkom pekný koniec leta s mnohými horúcimi dňami, takže bolo super relaxovať pri pár pivách a počúvať váš nový album Tiež sme strávili časť leta v strednej Európe. Album sme síce nahrávali v Miláne v Taliansku, ale odohrali sme pár koncertov blízko vás. Hrali sme na Campus festivale v Maďarsku, na Ciesznow Rock festivale v Poľsku a tiež sme sa už po druhýkrát zúčastnili úžasného festival Mighty Sounds v Čechách. A je to tak, keď je krásne teplé počasie, je super tráviť čas niekde vonku s partiou dobrých ľudí a s chladenými pivkami. Tento rok oslavujete desiate výročie založenia kapely. Poňali ste to nejak výnimočne, alebo vás tieto míľniky nechávajú chladnými? Nič extra nechystáme. Ale v októbri a novembri budeme opäť na turné po Európe. Oficiálnym dňom zrodu kapely je 31. október. Myslím, že v ten večer hráme v Belehrade, takže očakávam, že nám naši srbskí fanúšikovia ukážu, čo v nich je a pošlú nás do Sofie, kde hráme na druhý deň, naložených do vanu s poriadnymi opicami, haha. Čo je najťažšie, keď chceš udržať kapelu v chode desať rokov? Zažil si aj také chvíle, keď si si povedal, že už kašleš na to? Prežili sme si toho spolu dosť, to je pravda. Ale do takého bodu, sme sa našťastie zatiaľ nedostali. Možno v niektorých chvíľach sami nie sme až takí silní, ale čerpáme energiu od našich fanúšikov a priateľov z celého sveta. Vďaka nim je všetko, čo robíme, ohromná zábava a pociťujeme od nich veľkú vďačnosť, pretože aj ich baví to, čo robíme. Kto by chcel z niečoho takého odísť? Ste v podstate dosť známa kapela, napríklad vaše video k skladbe As Irish Pub Song má na youtube 45 miliónov zhliadnutí. Živíte sa hudbou? Alebo musíte mať aj bežné zamestnania? Určite nám to pomáha zaplatiť nejaké účty, ale aj tak musíme stále niekde pracovať, keď sa dá. V dnešnej dobe je hudba už taká lacná, že už nižšie sa ísť nedá. Na druhej strane nahrať a vydať album alebo zabezpečiť turné, sú pre kapelu stále vysoké náklady. Ale asi sa nám v tomto darí lepšie ako mnohým iným od nás. V dnešnej dobe sa viac než kedykoľvek predtým odzrkadľuje, koľko tvrdej driny do kapely vložíš. Práve vám vychádza váš štvrtý album Saints Preserve Us. Máte už naň nejaké ohlasy? Musím sa priznať, že mne sa veľmi páči. Ako dlho ste na tomto albume pracovali? Ďakujem! Zatiaľ každý, koho poznám a počul tento album, bol veľmi nadšený z toho, čo počul, a čo sme stvorili. Ja som si ho v podstate vo finálnej podobe vypočul len párkrát (pri pár pivkách a na dobrých slúchadlách) pred pár dňami a áno, páči sa mi, som s ním spokojný. Nahrával sme asi päť týždňov, potom som šiel dorobiť ešte nejaké vokály TheRUMJACKS» Musíš to zaobaliť do zábavy a pridať aj pár maškŕt, aby si to dôležité ľuďom zdelil a aby ťa počúvali. «Frankie McLaughin, spevák austrálskej kapely THE RUMJACK, rodák zo škótskeho Glasgowu, sa v nasledujúcich riadkoch veľmi ochotne rozkecal o novom albume Saints Preserve Us, ktorý je v poradí ich štvrtým. Album je plný punk rocku so silným odkazom na škótske a írske ľudové melódie a je stvorený úplne na neviazanú zábavu, kde pivo tečie potokmi. Takže, kto ešte THE RUMJACK nepočul, hor sa zabezpečiť si nový album a navštíviť koncerty 18. októbra vo Viedni a 20. a 21. októbra v Prahe, kde prvý termín je už vypredaný. do Londýna. Obal sme spracovali počas toho, ako sa album mixoval a mastroval, takže celé to zabralo asi dva mesiace. Samozrejme to nezahŕňa roky ťažkostí, krásy, srdcebôľu a radostí, ktoré sme do skladieb vložili, haha. V textoch sa prevažne zaoberáte sociálnymi problémami, týmto svetom, ktorý je dosť chorý v tejto dobe. Myslíš, že najväčším problémom ľudstva sme my sami? Myslíš, že dokážeme tento svet ešte zachrániť a odovzdať ho ďalším generáciám v lepšom stave? Ach, takto Moje texty vychádzajú viac menej z môjho života a života ľudí okolo mňa. Nie je v tom nič viac, než realita, v ktorej žijem. Samozrejme, niekedy je ťažké nekomentovať veci, ktoré sa dejú vo svete, ktoré sa na teba valia zo všetkých strán, a ktoré sa ťa nejakým spôsobom dotýkajú. Človek to všetko vníma. Aj to dobré aj zlé, či už sa mu to páči alebo nie. Nerád hovorím ľuďom, čo si majú myslieť, alebo čo majú robiť. Niekedy je to ako dávať lieky domácemu miláčikovi, alebo kŕmiť malé dieťa zeleninou musíš to zaobaliť do zábavy a pridať aj pár maškŕt, aby si to dôležité ľuďom zdelil a aby ťa počúvali. Medzi vašimi prvými dvoma albumami bola pomerne dlhá prestávka, myslím, že až päť rokov. Čo sa vtedy udialo? Udial sa život :) Niekedy proste veci nejdú tak, ako by mali. A každopádne tvorba a nahrávanie albumu (a ešte k tomu dobrého albumu) nie je tiež ľahká záležitosť. Ak to odflákneš, každý sa naňho v priebehu týždňa vykašle. Možno je to aj odraz tejto doby, ale ľudia očakávajú oveľa viac za oveľa menej. A hudobná nahrávka ich obľúbeného umelca alebo kapely, ktorú kedysi uznávali, je často len jednorazová záležitosť ako plastová fľaša s vodou. THE DISTILLERS nedávno vypustili novú skladbu po pätnástich rokoch a som si istý, že sa onedlho konečne dočkáme nového albumu od TOOL. Akoby si vlastne popísal vašu hudbu? Ja v nej cítim inšpiráciu škótskej alebo írskej folkovej hudby a zároveň aj dotyk punk rockových THE CLASH. Má niekto z vás korene v týchto krajinách? Vždy som sa snažil nejak našu hudbu popísať, ale aj tak sme vždy najskôr spadli do celtic punk scény a až potom nás objavili ľudia, ktorým sa páčia aj vplyvy punk rocku alebo dokonca ska a reggae. Narodil som sa v Glasgowe, v Škótsku a mám silný zástup predkov aj na írskej strane. Spolu s ďalšími chalanmi z írskych rodín sme prirodzene vyrastali obklopení takouto hudbou a kultúrou. Neskôr, keď sme boli v puberte, sme samozrejme objavovali novú hudbu a máš pravdu, bola medzi nimi aj tá od THE CLASH, haha. Veľa kamarátov, s ktorými som vyrastal, pochádzalo z Južnej Afriky a pri každej príležitosti sme prehrabávali hudobné zbierky ich starších bratov alebo rodičov. Vtedy som sa dosť naučil aj o starom ska, rock steady a reggae. A nakoniec som si našiel cestu k punku a začal sa mu venovať. Všetko tie vplyvy zmiešať dohromady s naším punkovým prejavom nebol náš plán, ale proste to tak prirodzene vyšlo. A vyšlo to celkom dobre, čo myslíš? Ja som úplne spokojný :) Akurát ma nedávno napadlo, že by ste mohli vyraziť na turné s kapelou KORPIKLAANI. Hrajú podobne ako vy, len sú na metalovej vlne. Poznáš ich? KORPIKLAANI, samozrejme! To by bola veľká zábava. Majú skladbu Vodka, všakže? Môžem sa len domnievať, koľko vyčerpávajúcich hodín sa museli tomuto nápoju venovať, kým prišli s touto skladbou, haha. Rešpekt! Akú hudbu v súčasnosti počúvaš? V kapele počúvame nekonečné množstvo rôznej hudby, bez žánrových hraníc. Je toľko dobrej rôznorodej hudby, že by bola škoda obmedzovať sa konkrétnym štýlom. Minulý týždeň u nás fičali Gerry Cinnamon, IDLES, CHEWING ON TINFO- IL, Mickey Rickshaw, THE HEMPSTE- ADYS a iné Videl som pár videí z poľskej verzie festivalu Woodstock. Užili ste si hranie pred takou masou ľudí? Neboli ste z toho trochu nervózni? Nie je vám lepšie skôr v kluboch? Cítili sme sa tam naozaj skvele, všetko tam bolo v pohode, bez žiadnych nervov. Myslím, že celková atmosféra na festivale napomáhala tomu, že som sa cítil uvoľnene a doslova som si oddýchol. Stretol som mnohých priateľov takmer pol milióna :) Každopádne, najlepšie sa mi hrá v stredne veľkých kluboch. Dosť veľkých na poriadny boom a zároveň stále malých, kde môžeme byť v úzkom spojení s fanúšikmi a prežívať večer spoločne. GOREGRINDER PREKLAD: DODO ĎATEL ROCK HARD 49

50 that Saves the Day a vtedy sme si pomysleli, že by to mohol byť aj dobrý názov pre kapelu, a tak sme sa aj pomenovali. SAVES THE DAY SAVES THE DAY sú ďalšou kapelou, ktorá čerpá z odkazu takých velikánov, akými stále sú GREEN DAY a THE OFFSPRING. Za pár dní im vychádza album "9", ktorý je symbolicky ich deviaty v poradí a má aj deväť skladieb. Pri tejto príležitosti nám pohodičkovo porozprával o novom albume, kapele a svojich vzoroch Chris Conley, ktorý je aj dvorným skladateľom a textárom SAVES THE DAY. Zaujímavosťou je, že kapelu zakladal už ako štrnásťročný. Zdravím ťa Chris, v prvom rade ti chcem pogratulovať k novému albumu 9. Album je plný rockovej hudby, ale cítiť tam aj odkazy na punk rock typu GREEN DAY alebo THE OFFSPRING, či sa mýlim? Veľká vďaka! Áno, máš pravdu, na albume je zdravá dávka rocku aj punku. Moje obľúbené albumy musia byť vždy hlasité a arogantné a tento album je vedomá óda mojej obľúbenej láske muzike! Album 9 vychádza po 5 rokoch, čím bola zapríčinená taká dlhá pauza? Som otec a líder kapely a kamarát a syn a ešte k tomu aj divoch snažiaci sa rozlúštiť tú šialené vec prezývanú život takže to zaberie nejaký čas, ako skĺbiť všetky tieto veci dohromady, aby to celé fungovalo tak, ako má!! Asi pred mesiacom vám vyšiel singel Rendezvous ako ochutnávka pred novým albumom, prečo padla voľba práve na túto skladbu? Vydanie tohto singlu bolo všetko otázkou načasovania, ktoré sme si zvolili. Pôvodne sme chceli vydať najprv skladbu Side by side a až potom skladbu Rendezvous ako druhý singel, ale vyskytol sa problém s termínom natáčania klipu Side by Side v L.A., tak sme sa rozhodli, že najprv vypustíme von len video s titulkami, aby naši fanúšikovia mohli ochutnať to, čo ich na novom albume bude očakávať. Je zaujímavé, že album je váš deviaty v poradí, má aj príznačný názov a je na ňom 9 skladieb, prečo taká symbolika? Budete v tom pokračovať aj naďalej? Ak sa pozriete spätne od albumu Saves the day, tak na každom nájdete takúto zaujímavosť a srandičku. Pre absolútnu istotu, budeme aj naďalej pokračovať v tomto trende, aby každý, kto je zvedavý, sa mohol zabávať na tom, ako ja cítim a vnímam. Priznávam, že niektorým ľuďom to je úplne jedno, a to je úplne v pohode, ale písanie v kódovanom jazyku sa stalo jednou z mojich obľúbených zábaviek a tiež jedným zo spôsobov, ako mám pochopiť svoju vlastnú existenciu, pričom súčasne robím čo najviac, aby som si mohol vychutnať to zvláštne tajomstvo toho všetkého. Môžeš nám album priblížiť po textovej stránke, si výhradným autorom textov? Autorom všetkých textov som ja. Slová majú za cieľ inšpirovať a fascinovať moju vlastnú predstavivosť a dať ostatným pocit spokojnosti a vzrušenia, keď odhaľujú hádanky pri počúvaní našej hudby. Dávam si dosť záležať na tom, že zážitok s počúvanie našej hudby bude čo najpriaznivejšie pre každého, kto je zainteresovaný v lúštení našich hádaniek. A čo hudobná stránka albumu, keďže album vznikal dlhšiu dobu, tak isto si vychytali všetky detaily, kto sa v kapele podieľa najviac na skladaní materiálu, a čo štúdio, kde ste nahrávali? Ja som taktiež aj jediný autor hudby, ale spolupracujem so svojimi parťákmi z kapely Arunom, Rodrigom a Dennisom, aby sme prebrali skladby k životu, bez nich by boli skladby len bez zvuku. Album sme nahrávali v Nashville, v štúdiu, keď aj náš gitarista produkuje a mixuje nahrávky. On a jeho dobrý kamarát Tate Mercer a dotiahli album k dokonalosti od začiatku do konca. V SAVES THE DAY sa vystriedalo za tie roky množstvo hudobníkov, vlastne ty si jediný pôvodný člen, čo bolo hlavným dôvodom tej veľkej migrácie spoluhráčov, aj keď dá sa povedať, že v poslednom čase máte stabilnú zostavu? Jediný ďalší pôvodný člen bol Bryan Newman, ktorý opustil kapelu ešte v roku Bryan a ja sme založili kapelu v roku 1997, kedy sme nahrali aj naše prvé demo a následne sme nahrali náš prvý štúdiový album aj s novým zložením kapely. Ten dôvod častej migrácie členov v našej kapele je, pretože chcem, aby sa hudba uberala presne tým smerom, ako to chcem ja, a to často majú problém akceptovať ostatní členovia. Vďaka bohu, že som konečne našiel svojich bratov v zbrani, takže môžem pokračovať v tvorení hudby bez nejakých ďalších prekážok. Apropo, prečo názov kapely SAVES THE DAY? Kamarát navrhol tento názov v apríli 1997, v deň, keď sme nahrali naše prvé demo. Jeho obľúbenou kapelou bola punková partička z Kalifornie FARSIDE, ktorí majú skladbu Hero, v ktorej texte je veta I want to be the one Pozeral som aj Youtube a nevidel som žiadny nový klip na podporu nového titulu, prečo? Nie ste veľkí zástancovia videoklipov alebo? Počas nahrávanie sme nenatočili žiaden videoklip, lebo sme sa chceli sústrediť len hudbu a nestarať sa o sociálne médiá, ale videá pre single by mali stačiť. Chris, ty máš aj svoj projekt TWO TONGUES, s ktorým máte na konte dva štúdiové albumy, máš aj tu nejaké plány do budúcna, nenarušuje ti to koncentráciu na SAVES THE DAY? Mám rád tvorbu hudby s TWO TONGUES a odkedy som až moc tvorivý a plodný pri písaní textov a skladaní hudby, tak som rád, že mám aj druhú kapelu, v ktorej môžem svoj materiál aj použiť. Albumy pre TWO TONGUES vychádzali vždy práve v období medzi dielami SAVES THE DAY a tiež aj v prestávkach medzi turné, čiže všetko funguje, ako má. Začínal si veľmi mladý s kapelou, mal si len 14 rokov, bola to vtedy len taká pubertálna zábavka, alebo vždy bolo tvojím snom hrať v rockovej kapele? Je ešte niečo, o čom v živote snívaš, čo by si chcel dosiahnuť? Keď som mal 3 roky, tak som sa naučil hrať na gitare a môj kamoš Bryan ma zavolal a spýtal sa ma, či si nechcem prísť zahrať nejakú hudbu k nemu domov. Sedem rokov som hrával na čelo, čiže naučiť sa na gitare nebol žiadny problém a bolo to len rozšírenie mojich hudobných schopností. Na gitare som sa učil hlavne na skladbách od LED ZEPPELIN, pretože ich skladby dosť pripomínajú klasickú hudbu, na ktorej som vyrastal a hral ju aj v orchestri. Keď ma Bryan zavolal hrať, znel to ako dobrý nápad, ako sa zabaviť, a že bude aspoň nejaká sranda, ale vtedy som ani nepomyslel na myšlienku byť v nejakej kapele a nie to ešte, že budem niekedy hrať na pódiu pred davom ľudí. Za to zavolanie som Bryanovi doteraz vďačný a nemôžem uveriť tomu, že som stále tu a aj po tých rokoch stále robím hudbu. Je to dar! Určite po vydaní nového albumu budete viac aj koncertovať, uvidíme vás aj v Európe, ako si užívaš vystúpenia? Samozrejme. Do Európy zavítame budúci rok hneď po tom, ako dokončíme naše turné po štátoch. Najbližšie turné sa nám začne o mesiac a som z toho strašne nadšený. Bude to zasa skvelý pocit byť znova na pódiu a spievať s našimi fanúšikmi a milovať život. Takže sa vidíme budúci rok! Nejaké slová na záver? Veľká vďaka za rozhovor a dúfam že sa vidíme na koncerte budúci rok. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER 50 ROCK HARD

51 SYLAR» Predtým, ako som začal počúvať LIMP BIZKIT, bolo všetko, čo som poznal, len hip hop. «Americká kapela SYLAR za pár okamihov vydá svoj tretí album Seasons, na ktorom nájdeme hlavne zmes rapcore a nu metalu a ovplyvnenie takými veličinami, akými sú, resp. boli LIMP BIZKIT a LINKIN PARK. Novinkou chceli poukázať, symbolicky cez ročné obdobia, na zmeny, ktorými ako ľudia prechádzame. Vokalista Jayden Panesso, ktorého najväčšou záľubou sú tetovania a to na celom tele, nám porozprával o novom albume, svojich tetovaniach ako aj o svojom názore na budúcnosť metalovej hudby. Zdravím ťa Jayden, koľko ti pribudlo tetovaní v tomto roku? A čo symbolizujú? Nazdar, tento rok som si dal práve spraviť jedno veľké tetovanie na hlave a bolo to zatiaľ asi najbolestivejšie tetovanie, čo som zažil. V tomto prípade som bol aj rád, že to už mám za sebou. Mám vytetovaná japonskú masku Oni, rybu koi a nejaké čierne ruže. Kedy ťa popadla mánia dať sa tetovať, čo ťa k tomu viedlo? Dopadlo to na mňa, asi keď som mal 16 rokov. Už vtedy som vedel, že chcem byť celý potetovaný. Prirodzene som bol ovplyvnený hlavne umelcami, ktorí boli tiež potetovaní. Takisto sa cítim oveľa lepšie s tetovaniami ako bez nich, i keď to môže znieť dosť divne. V deň, kedy som mal osemnásť, som sa hneď vybral do tetovacieho štúdia a nechal potetovať. Nijako som neotáľal. 5. októbra vám vychádza tretí album Seasons, ktorý je plný rapcore, nu-metalu a trochu aj metalcore. Prečo názov Seasons, a čo má vyjadrovať list zo stromu na obale? Nový album som nazval Seasons pretože som chcel poukázať na zmeny, ktorými ako ľudia prechádzame. Cítil som, ako všetko bolo nudné. Tak som si povedal, že ako lepšie je možné prezentovať zmeny, než cez ročné obdobia. A čo sa týka toho listu, tak proste som chcel nájsť nejaký symbol, ktorý by reprezentoval názov albumu a myslím si, že sa mi to podarilo. Na listoch presne vidno, ako prechádzajú zmenou počas jednotlivých ročných období. Albumy vydávate čo dva roky, je to vaše pravidlo alebo len náhoda, čo sú vaše hlavné inšpirácie na skladanie hudby a textov? Nepovedal by som, že je to nejaké pravidlo, skôr je to o tej náhode. Ale zasa, keby že vydávame nový album každý rok, tak to tiež z môjho pohľadu by nebolo najlepšie riešenie. Hlavné inšpirácie čerpám z kapiel, na ktorých som vyrastal ako napr. LIMP BIZKIT, LINKIN PARK, DEFTO- NES...atď., ale taktiež aj od rapových interpretoch, ktorých mám rád, či už old school, ale taktiež moderné veci. Ja cítim v hudbe až príliš silné ovplyvnenie LIMP BIZKIT, mám pravdu? Je to kapela, ktorá ťa viedla venovať sa takému štýlu hudby? Áno, más úplnú pravdu. LIMP BIZKIT bola práve kapela, ktorá ma vtiahla do sveta rocku a metalu. Predtým, ako som začal počúvať LIMP BIZKIT, bolo všetko, čo som poznal, len hip hop. Na albume je spolu 11 skladieb, ako som už vyššie spomenul, prevláda hlavne rapcore, si autorom textov, o čom pojednávajú? Môžeš povedať, že je to rapcore, ale osobne neverím v zaškatuľkovanie mojej kapely do určitého hudobného žánru, ale vždy rád počujem od ľudí, keď hovoria, že naša hudba je čím ďalej vyzretejšia, a že po hudobnej stránke dospievame. A čo sa týka písania textov, tak áno, drvivá väčšina je moja práca, do ktorých väčšinou zahrniem aj svoje momentálne pocity. Či je to smutné, šťastné, rozzúrené, sebavedomé - je vždy za tým skutočný pocit. Ako ochutnávku k novému albumu ste vypustili do sveta videoklip All or Nothing. Prečo padla voľba na túto skladbu, a čo má vyjadrovať dosť symbolický názov skladby všetko alebo nič? Vybrali sme túto skladbu, hlavne kvôli posolstvu, ktoré je za ňou a to, čo pre nás znamená. SYLAR, to je Všetko alebo nič. Chceme do toho dať naše všetko a nič nás v tom nezastaví. Toto je práve to posolstvo vyplývajúce zo skladby All or nithing, zbaviť sa strachu a isť do toho naplno. Myslím si, že v Európe ste veľmi nekoncertovali, nechystáte sa nový album podporiť masívnejšie aj na našom kontinente? Bohužiaľ, musím povedať, že máš pravdu. Trochu ma to aj štve, že sme na starom kontinente neboli viackrát a posnažíme sa to napraviť. Máte nejaké rituály pred koncertom alebo niečo také, čo sa vymyká z bežného normálu? Užívate si život na turné? Nejaké rituály? Hmm, niekedy sa pred koncertom snažím meditovať, to je asi tak všetko. Samozrejme že si užívam turné a hlavne vystupovanie na pódiu. To je to, čo mi vždy pomáha posunúť sa vpred. Samozrejme mi ale počas turné chýba moja rodina, to je asi to jediné mínus, ktoré počas turné musím nejako pretrpieť. Keďže sa asi väčšinou presúvate medzi jednotlivými koncertnými zastávkami tourbusom alebo dodávkou, tak určite máte vyskúšané aj stravovanie popri ceste, je nejaká reštaurácia a jedlo v nej, čomu neodoláš? Chlape, momentálne som na diéte, takže je to teraz pre mňa najväčší boj, nejesť všelijaké dobroty, haha. Myslím si, že jediné miesta, kde sa vždy musíme počas turné zastaviť najesť, je asi Taco Bell a Canes. Keď sme boli v Európe, tak som musel ísť jesť do Wagamamas, a to vždy, keď sme okolo toho prechádzali, haha. Ako vidíš ty budúcnosť metalovej hudby ako takej? A ako je to podľa teba s jednotlivými médiami, na ktorých albumy vychádzajú, vidíš v tom nejaké zlepšenie v poslednej dobe? Myslím si že metalová hudba má svetlú budúcnosť. Sú kapely, ktoré robia metalová hudbu úplne mimo všetkých noriem a dúfam, že SYLAR je jedna z nich. Úprimne? Fakt milujem streamovanie hudby na internete. Myslím si, že fakt, že máme na jeden dotyk prístupnú hudbu z celého sveta, je naozaj super. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER ROCK HARD 51

52 OVERDRIVERS» Skladby sú o dievčatách, kamarátoch, párty, alkohole, koncertoch, o všetkých dobrých veciach v živote. Je to vlastne resumé našich rokerských životov. «OVERDRIVERS sú francúzska rokenrolová úderka mladšieho formátu, ale za to divokejšieho a drzejšieho charakteru. Ich vznik sa datuje na rok 2015, ale v kapele nájdete už skúsenejších hudobníkov z minulosti. Ako sami vyhlasujú, OVERDRIVERS je dôvod, prečo žijú, a to znie teda fest sakramenstky rokenrolovo :) Je naozaj obdivuhodné, že aj mladšie ročníky sa rozhodli hájiť farby poctivého rokenrolu. Lemmy určite odpočíva v pokoji, keď vie, že stále vznikajú takéto partičky :) Poďme si teda s mládencami pokecať, čo je nove v ich tábore. Hudbe zdar a rokenrolu obzvlášť :) Ako sa vám darí, páni? A hlavne, ako sa darí vašej novinke Rock In Hell? Pozdravujem čitateľov Rock Hardu a Slovensko a Čechy! Máme sa fajn, vďaka. Je to pre nás pocta byť vo vašom časopise a špeciálne tak ďaleko od domova. Náš album vyšiel koncom septembra. Sme naozaj nadšení, že naša muzika bude na celom svete! Keďže som o vás neobdržal konkrétnejšie promo materiály, bol som nútený googliť, a keďže Facebook vládne svetu, ako prvé som zamieril na ten váš. Chválim vašu aktivitu na tejto sieti. Zdieľate rovnaký názor, že dnes je FB veľmi dôležité médium? Je to skutočne skvelý nástroj na propagáciu všetkého, čo len chcete o hudbe, diania na javisku a iných vecí po celom svete... Dnes je ťažké byť ľahko viditeľný bez reklamy a Facebook je najpoužívanejšia sociálna sieť na svete. Bola by hanba sa jej zbaviť. Prezraďte, čo vás tak priťahuje na tom spráchnivenom, ale poctivom rokenrole austrálskej školy? Pre nás je to ten najautentickejší rokenrol. Zapnúť Gibson do veľkého Marshallu, žiadne úpravy, efekty, len dokonalý chrumkavý zvuk, čistý ako neopracovaný diamant. Váš vznik datujete od roku 2015, kedy ste odohrali svoj prvý koncert. História však siaha ešte hlbšie. Vieš zaspomínať na vaše úplné začiatky? Samozrejme, každý člen kapely má za sebou svoje vlastné skúsenosti. Niektorí z nás hrali v iných kapelách ako tínedžeri. Pamätáme si naše prvé skúšky v garáži, prvé skladby, najlepšie aj najhoršie párty, vždy s pivkom a dievčatami (dobré alebo aj nie) a mnoho kapiel, ktoré boli pre nás vzormi. Od roku 2015 je OVERDRIVERS dôvod, prečo žijeme. Zdieľať našu hudbu s ľuďmi je úžasná skúsenosť. Podľa fotiek vás odhadujem na mladšie ročníky a poriadnych nadšencov rokenrolu. Počúvate všetci v kapele rovnakú hudbu, alebo má každý svoje hudobné chute? Presne. Všetci máme radi rokenrol, ale samozrejme každý z nás má svoje obľúbené skupiny, od bluesu až po extrémny metal. Záleží to od nálady. Niekedy máš chuť niečo rozbiť, spáliť svet a niekedy proste chceš len relaxovať, atď. Na každú náladu existuje nejaký hudobný štýl. Koncertne rozhodne nezaháľate. Máte radšej koncertné pódiá alebo štúdiovú prácu? To sú dve celkom odlišné veci. Keď si na javisku, tak hlavná vec je, aby si odohral dobrý koncert. Sústredíš sa, ale zároveň si aj užívaš show (obnažené prsia rovno pred tvojimi očami, to sa udeje veľmi rýchlo). V štúdiu sa nástroje nahrávajú oddelene, takže musíš byť veľmi precízny v tom, čo hráš. Nemôžeš schovať chyby, ako sa to dá počas koncertu. Nie je to ten istý spôsob, ako si vychutnať hudbu. Máme radšej pódiá, na ktoré je robená naša hudba. Poďme sa porozprávať o vašej novinke Rock In Hell. Ako dlho vznikala? Kde ste nahrávali a o čom sú jednotlivé skladby? Tento album je výsledok dvojročnej práce. V samotnom štúdiu sme strávili 13 dní. Album sme nahrali a zmixovali v Le Hangar à sons v Proville. Bertrand Charlet ho nakoniec zmastroval. Pesničky sú o dievčatách, kamarátoch, párty, alkohole, koncertoch, o všetkých dobrých veciach v živote. Je to vlastne resumé našich rokerských životov. Je to druh pesničiek, ktoré chcete počúvať, aby ste mali dobrú náladu. O distribúciu sa vám stará firma Season of Mist, čo je firma zameraná hlavne na metalovú hudbu. Ako došlo k tejto spolupráci? Ozaj, počúvate aj metalové kapely? Komunikáciu sprostredkovala Dooweet agency, ktorá má na starosti náš manažment. Jasné, počúvame metal každý deň, ako napríklad AC- CEPT, PERIPHERY, SLAYER, MASTO- DON, KORN, REVOCATION a mnoho ďalších. Dokonca aj rôzne extrémne metalové skupiny ako WOODS OF DESOLATION alebo STORTREGN. Tieto kapely sú naozaj veľmi odlišné od toho, čo robíme my, ale niekedy môžu nejakým spôsobom inšpirovať našu hudbu. Keď sa povie rokenrol, čo to pre vás znamená? Rokenrol je sloboda, divokosť, rýchlosť, sila, je to cesta života. Najlepšie ako pochopiť definíciu rokenrolu, je vypočuť si našu muziku! Predpokladám, že koncertujete hlavne vo Francúzsku. Ktoré ďalšie krajiny ste ešte navštívili? Keďže odpovedáte pre slovensko- -českú mutáciu časopisu Rock Hard, zaujíma ma, či ste už niekedy u nás koncertovali, prípadne či to máte v pláne. Okrem Francúzska sme hrali zatiaľ len v Belgicku. Nikdy sme nehrali v týchto krajinách a zatiaľ ani nemáme plány tam hrať. Ale bolo by to super, keby sme mohli hrať vo vašej krajine a ukázať vám náš rokenrol. Myslím, že to hlavné bolo povedané, ale ak nie, dávam ti priestor niečo doplniť :) Podporujte aj naďalej hudbu, hlavne malé kapely. Vďaka za rozhovor a bavte sa! HOYAS PREKLAD: PETER MARKO 52 ROCK HARD

53 » 90-te roky sú dávno preč. Veľa ľudí bolo chamtivých a táto chamtivosť ich dostala. «THERAPY? je kapela pochádzajúca zo Severného Írska, ktorej vznik sa viaže už k roku V súčasnej dobe vydávajú svoj pätnásty album "Cleave" u Marshall Records. Svoj najväčší úspech zožali v prvej polovici 90-tych rokov, kedy patrili k populárnej grunge scéne, ktorú preslávili najviac NIRVANA. Vo svojich textoch sa na novom albume venujú hlavne súčasnej nepriaznivej situácii vo svete, ktorá podľa zakladajúceho člena Andyho vznikla nástupom Donalda Trumpa a odhlasovaním brexitu. Ako je možné, že už pri prvej skladbe Wreck It Like Beckett sa cítim prepojený s vašou hudbou, ako keby som bol váš dlhoročný fanúšik. Je v tom nejaké kúzlo? Neviem. Ak by som vedel, robili by sme to tak stále :) Som rád, že sa ti skladba páči. Mnoho kapiel sa pri rozhodnutí o zvuku nového albumu otočí späť do minulosti. Myslím, že ste to urobili teraz tiež. Ale spravili ste to takým sviežim spôsobom. Je to najmä Chris Sheldon, kto sa postaral o zvuk nového albumu? Skladby sú skvelé a Chris Sheldon využil svoj potenciál a dodal im zvuk 21. storočia. V chytľavej hitovke Callow ukazujete, že stačí len pár nástrojov, aby vznikla silná a úžasná skladba. Čo mi môžeš povedať o tvorbe vzniku tejto skladby? Vďaka! Túto pieseň som zložil v kuchyni na akustickej gitare. Základné riffy a melódiu som mal hotovú asi za pol hodinu. Neskôr v ten deň ma napadol aj nosný riff. Väčšina našich melodickejších skladieb vznikne veľmi rýchlo. Ako ste vyberali skladby, ktoré sa nakoniec dostali na album? A ako ste zostavili poradie skladieb? Po piatej Success, Success Is Survival sú tam až do konca albumu samé hitovky :) Skúšali sme skladby prehadzovať rôznym spôsobom a púšťali sme si ich na viacerých prehrávačoch. Inak veci znejú na domácom stereo, inak na štúdiových monitoroch, inak v aute alebo z mobilov. Na konečnom poradí skladieb sme sa zhodli všetci traja. Obaly vašich albumov boli vždy skvelé. Rovnako tak aj tento nový skvele odráža dnešnú dobu. Ako veľmi súvisí s textami skladieb? O aké témy sa v skladbách opierate? Témy, ktorým sa na albume venujeme, boli inšpirované sračkami, v ktorých sa svet ocitol po Donaldovi Trumpovi a chaosom v Británii a Írsku po rozhodnutí o brexite. Chceli sme vedieť, prečo tak má toľko veľa ľudí záujem svet rozdrobiť, než ho skôr spájať. Obal nám spracoval náš kamarát, írsky umelec Nigel Rolfe. Pracovali sme spolu už v minulosti a vždy chce najskôr počuť hudbu. Potom začne vytvárať obrazy na základe inšpirácií, ktoré načerpá z našej hudby. Nikdy nám nevysvetľuje svoje obrazy a my sa nikdy nepýtame. Tým pádom ostáva obal albumu tajomný a každý si ho môže interpretovať po svojom. Pätnásť albumov. To je slušné číslo. Sú medzi nimi aj také, ktoré nemáš zrovna v láske? Môžem povedať, že nemám rád väčšinu skladieb na albume One Cure Fits All a album Shameless. Ten sme stvorili v období, kedy sme boli všetci dosť vyčerpaní. Väčšinu svojej kariéry ste hrali ako trio, no bol tam aj osemročný úsek, kedy u vás hral Mark McCarrick na gitaru a violončelo. Od roku 2005 hráte opäť už len ako trio. Nechceli ste zobrať nejakého ďalšieho gitaristu alebo violončelistu? Nie, sme trojčlenná zostava, a tak nám to najviac vyhovuje. Náš gitarový technik niekedy zahrá nejaké podklady alebo harmónie, ale je v zákulisí. Máme kamarátku, ktorá hrá na violončelo. Pri niektorých výnimočných príležitostiach nás na pódiu dopĺňa. Zmena vydavateľstva môže byť bolestivá a niekedy prináša kapele nové možnosti a väčšiu slobodu. Prešli ste pod Marshall Records. Ako ste zatiaľ spokojní? Čo si myslíš o hudobnom priemysle v dnešnej dobe v porovnaní s 90- tymi rokmi? Marshall Records sú skvelé vydavateľstvo. Máme s nimi celosvetovú zmluvu na dva albumy, s opciou na tretí. Hlavný šéf, Steve Tannett, s nami pracoval už predtým, v 90-tych rokoch, keď sme boli pod Universalom. Zatiaľ všetko funguje skvele a sme šťastní. Myslím, že hudobný priemysel je v dnes zaujímavý. 90-te roky sú dávno preč. Veľa ľudí bolo chamtivých a táto chamtivosť ich dostala. Príliš veľa peňazí ľudí zvedie zo správnej cesty. Neviem, či ti to už niekto povedal, ale mne tvoj hlasový prejav znie ako spev Tommyho Victora z PRONG Si prvý, ktorý mi to povedal. Ale lichotí mi to, mám veľmi rád PRONG. Zložili ste skvelú vec Come And Die pre soundtrack k filmu Judgement Night. Robili ste toho aj viac? Sú pre vás soundtracky ešte dnes zaujímavé? Nikto nás o to momentálne nežiada. V období Judgement Night sme boli tak povediac módnou kapelou a ľudia od filmu nás tam chceli mať. Rapper Fatal bol perfektný a celý nahrávací proces bola veľká zábava. Určite by sme si niečo také radi zopakovali. Vďaka za rozhovor Andy a vďaka za nový album, milo ma prekvapil. Vďaka za tvoje milé slová a za rozhovor. Snáď sa u vás čoskoro ukážeme. MAREK DEVILMAN HABDÁK PREKLAD: DODO ĎATEL ROCK HARD 53

54 LOCUS TITANIC FUNUS» Nemeňte hudbu za peniaze. Spoločnosť nedovoľuje hovoriť pravdu, metal áno. «V súčasnosti nám médiá stavajú akýsi fiktívny berlínsky múr medzi Ruskom a zvyškom Európy. Ale i tu stále žijú a tvoria ľudia, okrem iného i metalovú hudbu, ktorá očividne neustále preniká cez špárky v múre a poukazuje na súčasné problémy ľudstva, v Rusku ale i inde vo svete. V tomto prípade je to environmentálny problém, na ktorý sa snaží poukázať moskovská gothic/doom metalová kapela LOCUS TITANIC FUNUS. O tejto kapele, o jej začiatkoch i celkovom fungovaní sme hodili reč s jej hlavným lídrom Alexejom Michajlovom, ktorý nám veľmi oduševnene a od srdca predhodil príbeh svojej kapely. Srdečné pozdravy do Ruska. Priznám sa, že s kapelou LOCUS TI- TANIC FUNUS prichádzam do kontaktu po prvýkrát, takže by som ťa požiadal na úvod o krátke predstavenie kapely, niečo o jej zrode, začiatkoch a jednotlivých členoch. Ahojte. Sme len prach. Prišli sme k tomuto životu a opäť sa poberieme do nekonečna. Hovorím to, lebo sa často dívam do očí ľudí a vidím zabudnutie. Z roku na rok sa to stáva viac explicitne. V mojom detstve som videl hocijakú myšlienku v očiach ľudí, počul som zaujímavé myšlienky od farmárov a pacientov psychiatrie. Teraz počujem niečo vďačné len od mojich priateľov a vzácnych ľudí. Tak som si pomyslel: Čo ak dokážem otvoriť knihu tabu vedomostí? Bol to začiatok mojej cesty ako metalového muzikanta. Bola to dlhá cesta striedania skupín a skúseností rôznych žánrov. Po nejakých udalostiach v mojom živote a inšpirovaný nejakými doom metalovými bandami, som bol posadnutý z myšlienky, vytvoriť niečo milujúce a plné utrpenia na otvorenie tej knihy. Myslím, že náš prvý album Cactus Latrina bola skúška na prenesenie tej lásky a utrpenia zároveň. Bolo to memento mori pre ľudí, aby otvorili oči. Nehovorím, že si nemôžeš zobrať potešenie. Nehovorím, že musíš byť totálny askét. Hovorím, že si zabudol, čo láska a utrpenie v skutočnosti je. Nanešťastie moderná kultúra nás robí hedonistickými a panákmi. Neviem, prečo sa to deje, lebo nie som politik a nerozumiem tomu. Áno, chcem, ale nemôžem. Všetko, čo môžem, je písať hudbu, aby som prenášal tú lásku a ťažkosti existencie, aby som pomohol ľuďom s ich úzkosťou. A vďačím Another Side Records, že nám dali možnosť povedať o tomto ľuďom. Toto je moja odpoveď na tvoju otázku o začiatku. Prečo kapela dostala práve trocha dlhší a zložitejší názov LOCUS TITANIC FUNUS? Ak to mám preložiť do slovenčiny, vychádza mi to Miesto pohrebu Titanic. Miesto veľkého pádu. Niekedy dostávame rovnaké odpovede po live vystúpeniach a ľudia si naše meno spojili s linermi a filmami. Vyzerá to smiešne. Keď som tento biznis rozbehol sám, chcel som prenášať rovnakú náladu ako skupiny, ktoré som počúval. Môj obľúbený bol LOCUS HORRENDUS OF DESIRE. Myslím, že veľmi ovplyvnil našu hudbu. A ovplyvnilo to aj názov skupiny. K významu ten neexistuje. Skupina vznikla v roku 2010, no súčasná zostava sa začala formovať až od roku Čo sa dialo s kapelou do tej doby? A ako je to aktuálne v roku 2018? Je to zaujímavý príbeh. Keď som prišiel do Moskvy, nenašiel som žiadnych metalistov, ktorých by som si mohol najať do kapely. Po skúsenostiach s nejakými skupinami som sa spoznal s Milou Ionovou a Castus Lacrima (2013) bolo nahrané s ňou. Ona vyriešila mnohé problémy s konceptom a zvukom, lebo hudba sa stala milujúca a krásna. Potom som dostal hneď tú lásku v našich piesňach, ktoré som chcel počúvať. Dvadsať mesiacov dozadu sme sa rozhodli spraviť kapelu hrajúcu naživo. A toto bol zasa ten veľký problém. Skúsili sme mnohých ľudí na rôznych pozíciách, na zozname kandidátov bol dokonca Denis Dodonov, zakladateľ webovej komunity WHO DIES IN SIBERIAN SLUSH. Očividne sa to stalo. Basák Alexey Kuznetzov bol nájdený v apríli 2015, hráčkou na klávesy sa stala Valeria Chulaeva chvíľu pred tým. Alexey je ten neuveriteľný chlap, ktorý mi hovorí o veciach, o ktorých som ešte nepočul. Dal mi nádej, že moja hudba musí hrať v srdciach ľudí. V septembri toho roku náš priateľ Denis Andrianov prijal našu ponuku hrať na gitaru. Je šťastným vlastníkom Gibson Flying V, to je rarita v tomto čase. A tak sme mohli zahrať pár koncertov v Moskve so songami Castus Lacrima. Vo vašej tvorby cítiť vplyv starej doomovej školy, takže sa chcem spýtať, ktoré staré skupiny vás v minulosti najviac ovplyvnili, resp. najviac inšpirovali? A ako tomu je dnes? Kam smeruje doom metal? Okrem LOCUS HORRENDUS OF DE- SIRE to boli AUTUMN RAIN MELAN- CHOLY, AUT MORI, ESTATIC FEAR, SA- TURNUS, VIN DE MIA TRIX. Mám rád FRIGHT NIGHT, skupinu, kde som hral predtým. Nie je to kompletne metal, ale mám to rád. V skutočnosti sa snažím počúvať veľa skupín. Problémom je prebytok stoner-like a sludge-like skupín. Napríklad v Moskve je MARE INFINITUM, ich hudba je krásna, sú populárni, ale ja milujem inú hudbu, potrebujem viac úzkosti s prvkami lásky a bolesti a chcem vydávať to isté. Budem rád za každé odporúčanie od vás, chlapci. Celkovo vaša tvorba znie dosť temne, pochmúrne, ale zároveň jemne a úprimne. Bolo toto vaším cieľom hneď od začiatku, či to prišlo postupne pri komponovaní nových skladieb? Áno, bol to hlavný cieľ Cactus Latrina. Tento názov sa prekladá ako Virgin Sadness. Takže úprimnosť bolo hlavné slovo, ale myslím, že to sme nedosiahli, lebo potrebujeme viac času na tvorenie a hranie. Keď som na koncerte mojej obľúbenej skupinky SATURNUS, rozumiem, čo je to úprimnosť. Ale to prichádza so skúsenosťami. Dnes je čas na hudbu. Žiadne ďalšie zmyselné texty, je čas na zábavu. Takže nežijeme v skúšobniach ako skupiny pred 40 rokmi. Inými slovami, musíme si nájsť prácu a žiť v závode potkanov. Mení to veľa vecí. Všetky tieto problémy spôsobujú nedostatok úprimnosti v našej hudbe. Váš predošlý (debutový) album Castus Lacrima bol vydaný ešte v roku 2013, takže sa chcem spýtať, prečo fanúšikovia museli čakať na nový album až päť rokov? Okrem problémov s prácou ide aj o zlepšenie tvorenia. Začal som písať Sweet Embrace of Cowardice 23. septembra 2015 a skončil som 18. apríla Som muzikant, nedívam sa na hudbu ako na produkt. Myslím, že ak musí existovať, musí existovať ako krása. Samozrejme každý druhý mesiac lamentujem, že by som mal tvoriť rýchlejšie. Pre tento dôvod chcem opustiť realitu, a to je aj súčasť našich textov. Na tomto albume ste zvolili kombináciu ruštiny a angličtiny, no na novom albume sa podľa všetkého objavuje iba angličtina (texty zatiaľ k dispozícii nemám). Prečo taká zmena? Dôvod je čisto estetický. Album musí obsahovať rovnaký jazyk, pretože je to konceptuálny album. Preto si myslím, že Cactus Latrina bol istým spôsobom škaredý. Nemal kontext, boli to len songy s rovnakou náladou panenského smútku. Konceptuálne albumy sú cesta Master of Puppets od METALLICA Renewal od KREATOR Teraz k vašej novinke Never Pretend. Môžeš nám album trocha viac predstaviť? Koľko obsahuje skladieb, na akých nosičoch vyjde, bude obsahovať i nejaké bonusy a podobne? Never Pretend je príbeh. Dôvod pre napísanie tejto hudby bol reálny príbeh. Časť divého sanktuária bola zničená, aby sa tade postavila cesta. Ľudia žijúci v jeho blízkosti boli proti, 54 ROCK HARD

55 ale nemali to ako ovplyvniť. V tomto čase bolo vyrúbaných veľa stromov a populácia lesa bola zredukovaná. Len preto, že boli teraz obklopení novou cestou a budovami. Existujú milióny podobných príbehov. A tento príbeh je jeden z nich. Táto hudba je o veľa veciach. Sú tam myšlienky o beznádejných ľuďoch bojujúcich proti vláde a komercii, o možnosti zničenia toho, čo je nažive a budovania neživého. Monológy charakterov v piesňach sú kyslou satirou do tváre primátorov, prefektov, guvernérov, ktorí si kúpili ich nedotknuteľnosť a ostatné. Počas analýzy tohto celého si to môžete interpretovať ako protest proti špine kapitalizmu a korupcie. Taktiež sa to dá interpretovať ako volanie k ľudstvu a učenie k láske a životu. Kde ste album nahrávali, ako prebiehalo nahrávanie? Zabralo mi to všetok voľný čas za posledných 5 rokov. Bolo to nahrané v mojich dvoch domácich štúdiách. Dostal som pekné výsledky od Old Factory. Je to nahrávacie štúdio s veľmi dobrým vybavením. Vokály boli nahrané v materskej krajine. Je mi ľúto takéhoto riešenia. Snažil som sa nahrať veľa vecí v štúdiách, ale mal som depresiu z týpkov, ktorí mi príliš veľa radili. Je to síce pekné, ale nemohol som sa sústrediť na význam piesne, textu Dal som nahrávky veľa týpkom, čo robia mixing, ale bol som sklamaný. Dostal som od nich príliš moderný zvuk. Niečo o vybavení použil som Tama S.L.P. smrekový bubon na dostatočné hĺbky. Chcel som niečo podladené, kvôli grotesknosti subjektu. Použil som ešte aj repliku Rickenbacker 4003 na stredné tóny. Bola dizajnovaná, aby prízvukovala zvuk trpkosti. Obal albumu je trocha jednoduchší, no veľmi sa hodí k hudbe. Pripomína mi určitú formu ročného obdobia - jeseň, možno jeseň života, niečo tesne pred svojím koncom... Nie. Je tam komplikovanejší význam. Pochopíš mu, keď si vypočuješ všetky skladby a uvidíš celý koncept. Je za tým aj špeciálny príbeh. Išiel som a uvidel som list. Je to odraz, odraz žijúceho ako mŕtveho. Ok, ľudia kupujú mŕtve veci, aby zničili život. Nikdy sa nepretvaruj (Never Pretend). Tak vznikol názov albumu. The STORY SO FAR Neviem pochopiť kapely, ktoré sa môžu prezentovať na stránkach časopisu ako aj pred svojimi fanúšikmi v čo najlepšom svetle a namiesto toho svoju prezentáciu úplne odfláknu. Príkladom toho sú aj kalifornskí THE STORY SO FAR, o ktorých si myslím, že väčšina fanúšikov v našich krajinách veľa nevie a ani sa toho z nasledujúcich riadkov veľa nedozvie, lebo gitarista Will Levy nebol schopný odpovedať ani na všetky položené otázky. Tak snáď sa vám z nasledujúcich riadkov podarí urobiť si nejaký ten obraz o THE STORY SO FAR. Ahoj Will, koncom septembra vám vyšiel album Proper Dose u Pure Noise Records, očakávaš pozitívne prijatie od fanúšikov, ako bol prijatý hudobnými kritikmi? Je to album, ktoré vám môže spôsobiť zdvíhanie vášho obočia, pretože sme sa rozhodli ísť inou cestou, akou sa uberali naše predošlé albumy. Hudobný kritici povedali, že s Proper Dose skupina urobila niekoľko odvážnych krokov vpred a ukáže to, že kým THE STORY SO FAR sú. Od predošlého albumu až do vydania novinky ubehli tri roky, ako ste trávili tento čas, teda samozrejme okrem nahrávania? Bolo to celkom hrozné obdobie. Začalo to, keď bola celá kapela unavená a rozčarovaná zo scény a cítili sme sa, ako keby každý obviňoval THE STORY SO FAR. Celková tematika albumu pojednáva o Parkerovom osobnom boji s pocitom, že on je ten jediný problém svojho života a o sile, ktorú môžeš v sebe nájsť v boji proti týmto myšlienkam. Keď sme išli do štúdia, bola to stresová a nekomfortná situácia pre Parkera, nikdy to tak predtým necítil a bola to pre neho očisťujúca skúsenosť. Celkový proces nahrávania a podpora kapely mu pomohla zasa prejsť na lepšie myšlienky. Pochádzate zo slnečnej Kalifornie, aký je tam život, vedel by si si predstaviť život aj v inom štáte USA alebo krajine na svete? Sme veľmi šťastní, že sme obklopení rôznym prostredím, odkiaľ pochádzame a určite sa nám to veľmi páči. Váš štýl by sa dal označiť ako pop punk, čo povieš? Nezdá sa ti, že v tejto dobe je už prehnané množstvo kapiel hrajúcich podobný štýl, dá sa ešte presadiť? Už viac nie. 5 rokov sme hrali na pop-punkovej scéne a stagnovali sme na jednom bode, z čoho sme boli rozčarovaní. Začali sme cítiť odpor k cele pop- -punkovej scéne. Boli sme na tom tak, že sme nevedeli, či v tom budeme chcieť vôbec pokračovať. Naozaj sme sa nikdy neodvolávali na to, že bránime pop-punkovú scénu, pretože sme ho už viac nepočúvali, hoci sme ho ešte hrali. V skutočnosti vôbec nepočúvame pop- punk a ďalšie tomu podobné veci! Vráťme sa k novému albumu Proper Dose, môžeš nám priblížiť detaily z jeho tvorby ako aj samotného nahrávania? Nikdy sme nemali žiaden deadline, takže sme mali na nahrávanie dosť času, ako sme to aj vždy chceli. Gitarista Kevin Geyer a bubeník Ryan Torf mali tvorivé a zaujímavé myšlienky počas celého roka. Bol to celkom náročný proces. Spevák Parker Cannon je výhradným autorom textov? O čom pojednávajú? Väčšina textov pochádza samozrejme z Parkerovej hlavy. Už viac nechcel písať o ženách a očarovaní a poblúznení z nich. Cez túto časť svojho života sa mu podarilo už preniesť. Čo má vyjadrovať album, kde spoza konárov stromov máme výhľad na vysoké zasnežené hory? Obrázok, ktorý je obale albumu, bol odfotený počas jednej plavbe na trajekte. Podporíte nový album aj turné, uvidíme vás aj v Európe? Naše turné začne tento mesiac a nazad do Spojených štátov amerických sa vrátime až niekedy v novembri. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER Aká je momentálne doom metalová scéna v Moskve, resp. v Rusku? Ja osobne poväčšine poznám kapely z Ruska, ktoré hrajú predovšetkým death metal, brutal death metal alebo pagan black metal. Moskovská doomová scéna je WHO DIES IN SIBERIAN SLUSH, MARE IN- FINITUM, LORELEI. To je všetko, čo poznám. Často sú tu doom/death metalové skupiny. Moskva je zabijácke mesto, asi ako v texte Morphine. Je to špecifické miesto asi ako Peking alebo New York. Nie je čas na romantiku. Viem, že v St. Peterburgu sú skvelé skupiny ako SHADOW SU- ITE a INNER MISSING. AUTUMN RAIN MELANCHOLY z Kirovo-Chepetsk. Metalových skupín je tu veľa, nedokážem to vyčísliť. Viem, že v Moskve je veľká glam rocková komunita, ale to je na inú tému. Inak, zaujímam sa aj o slovenské metalové skupiny. KREMATOR PREKLAD: MARTIN ZAŤOVIČ ROCK HARD 55

56 dôvodov menovať. Po nahraní šiestej alebo siedmej skladby však spolupráca prestala fungovať. Každý sme sa snažili smerovať album iným smerom. Nakoniec sme to celé zrušili. Išli sme do nášho štúdia a nahrali sme všetky skladby svojpomocne. Jack je skvelý producent, tak prečo si to nespraviť po svojom? Tvorba nového albumu bola aj dosť časovo náročná. Veľa času nám zabralo nájsť tie správne tóny, vyskúšali sme 7 rôznych hláv, aby sme dostali ten starý zvuk z gitarového zosilňovača, ktorý sme chceli. YOUTH KILLED IT Britským YOUTH KILLED IT vychádza začiatkom októbra druhý album What s So Great, Britain?, čo je príznačný názov pre situácie, ktoré sa dejú v poslednom období vo Veľkej Británii. Kapela vo svojich textoch opisuje ľudí vo svojej krajine, Brexit a ostatné spoločenské udalosti, ktoré sa ich bytostne dotýkajú. Sami seba charakterizujú žartovne ako šampiónov punk/indie rocku. Je zaujímavé, že kapela ešte pred vydaním novinky dala ako ochutnávku pre fanúšikov až tri videoklipy. Ahoj, mohol by si nám predstaviť kapelu, keďže ste u nás dosť neznámym spolkom? Jasná vec, sme kapela YOUTH KIL- LED IT a sme šampióni punk/indie rocku ( )*. Naša kapela má 5 členov a pochádzame z východného pobrežia Anglicka. Píšeme hudbu o typoch situácií a názoroch ľudí, s ktorými sa stretnete vo Veľkej Británii a pridáme k tomu vlastné komediálne a jazykové vsuvky. *Toto ocenenie sme si udelili sami Kapely v súčasnosti si dávajú dosť zvláštne názvy, medzi také určite patríte aj vy, prečo názov YOUTH KILLED IT a nebojíte sa toho, že tento názov nie je ľahko zapamätateľný? Nuž, názov kapely vznikol počas jedného rozhovoru, jednu noc po vystúpení jednej kapely, ktorej náš spevák Jack robil šoféra na turné. Názov kapely je v podstate hra so slovami. V Anglicku často ľudia po koncerte volajú You Killed It, čo znamená, že sa im koncert strašne páčil a v tom niekto z nás raz zakričal Youth Killed It. Celkom sa nám to zapáčilo, a preto sme sa tak pomenovali. Pochádzate z Anglicka, z Norwichu, venujete sa hlavne indie punku, prečo tento štýl, aké boli vaše vzory? Myslím si, že v Anglicku a celkovo dosť vo svete je už problém presadiť sa so štýlom, aký hráte vy, čo povieš? Keď sme boli deti, tak sme mali založenú inú kapelu, s ktorou sme hrali metal/rap, ale nikdy to nebolo to, čo sme chceli hrať. Sme všetci zábavní/milujúci chalani, tak bolo pre nás ťažké hrať tvrdú hudbu. Keď sme dali dohromady druhú kapelu, rozhodli sme sa hrať hudbu, ktorá nám bude viac svedčiť, a s ktorou budeme viac stotožnení (pop/indie/ punk). Myslím si, že by ste mohli povedať, že nie je veľa kapiel, ktoré uspejú s týmto zvukom. Ale my proste hráme našu hudbu a máme ju radi. Ak sa ľudia ozvú a budú chcieť, aby sme im prišli zahrať, tak sa stavte, že tam budeme hrať. Vznikli ste v roku 2016, ako si spomínal, mali ste aj pred YOUTH KILLED IT nejaké hudobné skúsenosti... Si píš, mali sme spoločne predtým metalovú kapelu, s ktorou sme mali v roku 2012 aj turné po Amerike. Ešte predtým sme mali každý svoje kapely ako teenageri, niektorí hrávali pop/punk, niektorí death metal a niektorí dokonca aj funk/jazz. Za tie necelé tri roky existencie máte už na konte dve nahrávky, debut Modern Bollotics a druhý album What's So Great, Britain?, ktorý vyšiel teraz v októbri u Rude Records. Aké vidíš zásadné rozdiely medzi týmito nahrávkami, myslíš si, že nový album je vyzretejší a dočká sa väčšieho úspechu ako debut? Dúfame, že nový album bude viac úspešný ako ten predošlý, ale aj predošlý album bol veľmi dobrý a reakcie na neho boli veľmi dobré. Myslím si, že prvý album bol viac rockovejší ako naša novinka. Oba Momentálne žijeme v post Brexit Británii. Je to momentálne divné miesto. Brexit rozdelil krajinu na dva tábory ľudí. albumy pojednávajú o situácii v Británii a ľuďoch, ktorí tu žijú a taktiež pojednáva o sociálnom rozdelení, ktoré sa tu práve deje. Momentálne žijeme v post Brexit Británii. Británia je momentálne divné miesto. Brexit rozdelil krajinu na dva tábory ľudí. Album ponúka práve bližší pohľad na to, čo sa momentálne v Británii deje. Máš nejaké pikošky z nahrávania, či všetko klapalo ako hodinky? Prezraď nám nejaké technické detaily o nahrávaní. Celý proces nahrávania sme začali s dvomi veľkými producentmi. Nebudeme ich teraz z určitých Album ešte neuzrel svetlo sveta a už ste ho podporili, pokiaľ sa nemýlim, tromi videoklipmi, titulnou skladbou, potom Headbutt a Great British Summer. Nie je to veľa ponúknuť toľko hudby fanúšikom ešte pred vydaním nového albumu? Kedy ste to, prosím vás, stíhali nahrať všetky tieto klipy? Nebodaj máte nejakú zľavu v nejakom filmovom štúdiu? :) Keby bolo po našom, spravili by sme videoklip ku každej jednej skladbe na albume! Pozri sa, my sa nesnažíme nasledovať trend bežných marketingových kampaní. Máme fanúšikov, ktorí si chcú vypočuť naše nové skladby, tak prečo ich skrývať? Dajte fanúšikom to, čo chcú. Máme veľké šťastie, že máme kamarátov filmárov, ktorí sa tiež zaoberajú editáciou videí a rozhodli sa nám pomôcť. Niektoré videoklipy sme však robili aj sami. Takže s týmto všetkým a veľkým odhodlaním môžeme mať teraz vonku tri videá pre ľudí, ktorí si ich môžu pozrieť! Ale nebojte sa, stále sme nevypustili von ešte všetky tie najlepšie časti, ale trvalo nám asi 2 mesiace, kým sme sa rozhodli, ktoré skladby pustíme von ešte pred vydaním. Videl som, že máte naplánované turné len v Anglicku, nechystáte sa podporiť nový album aspoň do Európy a hrali ste už za svoju existenciu aj mimo Veľkej Británie? Pracujeme ešte na pláne väčšieho turné po Európe, ktoré pravdepodobne začne niekedy začiatkom roku Takže áno, určite vyrazíme aj po Európe, ale najprv si musíme prediskutovať možnosti našich zastávok, zajednať priestory a hlavne poriešiť veci s našimi zamestnávateľmi v našej každodennej práci. Milujeme turné po Európe, takže budeme robiť maximum, aby sa stalo skutočnosťou. Hráte okrem YOUTH KILLED IT aj v iných kapelách, ak áno, môžeš nám niečo o nich prezradiť? Momentálne nie, YOUTH KILLED IT nám vezme skoro 100% nášho voľného času! Si zberateľ LP? Máš nejaký vzácny kus vo svojej zbierke? Samozrejme, že som zberateľ. Medzi moje obľúbené kúsky zo zbierky patria napr. album Rumours od FLEETWOOD MAC, Definitely maybe od OASIS a niektoré klasiky z vydavateľstva Motown ako EARTH, WIND AND FIRE, FOUR TOPS a THE SUPREME. GOREGRINDER PREKLAD: SEKER 56 ROCK HARD

57 HANDS LIKE HOUSES HANDS LIKE HOUSES je banda austrálskych sympaťákov, ktorá vo svojej hudobnej činnosti rozhodne nezaháľa. Táto krajina dala svetu nejedno zaujímavé muzikantské teleso a myslím, že HANDS LIKE HOUSES sa môže smelo zaradiť medzi ne. Samozrejme, že žáner, ktorému sa páni venujú, nemusí sadnúť každému. Ale pokiaľ sa cítite ako doma vo vodách alternatívneho rocku pripadne post hardcore, budete pravdepodobne s hudbou HAND LIKE HOUSES spokojní. V týchto dňoch im vychádza novinka Anon, a to bol ideálny dôvod kapelu vyspovedať. HANDS LIKE HOUSES je názov a hudobná formácia, s ktorou sa stretávam po prvýkrát. Rovnako po prvýkrát klikám na váš facebookový profil a nestačím sa diviť viac ako 270-tisíc fanúšikov. Ako to robíte, že ste za takú krátku dobu získali toľko fanúšikov? Haha, nemyslím si že sme na hudobnej scéne zas až tak krátko. Existujeme už skoro 10 rokov a z toho posledných 7 rokoch sme skoro stále na turné, takže si myslím, že to, čo robíme, robíme dobre, a preto nás aj ľudia majú radi. Tú krátku dobu som nemyslel nijak ironicky, ale keď si porovnám kapely, ktoré fungujú 20 rokov, s vami, pripadá mi to ako obrovský rozdiel. V čom si myslíš, že spočíva vaše najväčšie know-how? Myslím si, že vždy sme sa snažili robiť skladby, ktoré sú dostupné všetkým, bez ohľadu na konkrétnu chuť alebo žáner. Každý člen kapely má veľmi odlišné chute, takže keď sa snažíme zložiť skladbu, zúčastníme sa toho všetci a väčšinou sa to odohráva na veľmi peknom mieste. Porozprávajme sa o novinke Anon, ktorá práve vychádza. Ako prvé mi, prosím ťa, popíš a vysvetli, čo za čudo sa to nachádza na obale? Na obale je vyobrazená kukla motýľa Monarcha sťahovavého asi týždeň pred vyliahnutím! Máme kamaráta, ktorý každý deň fotil metamorfóze štádia tohto motýľa, až po jeho vyliahnutie z kukly. Chceli sme tým ukázať ľuďom niečo, čo možno nikdy predtým nevideli každý pozerá až na konečný produkt, bez toho, aby nevyhnutne ocenili proces, ktorý ho premenil na to, čím je nakoniec. Chceli sme, aby ľudia ocenili tento proces rovnako ako finálny výsledok - rovnako je to aj s našou hudbou. Na novom albume tvrdšie rockové pasáže striedajú skoro až popové momenty. Toto robí z novinky Anon veľmi univerzálny hudobný produkt, ktorý môže osloviť široký okruh aj nových fanúšikov. Vidíte to podobne? Ako som už spomínal vyššie, vždy sa snažíme robiť hudbu ktorú dokážu počúvať všetci a ak nie si ju užívať, tak prinajmenšom aspoň rešpektovať. Tento album je naším najlepším záberom, aby sme dosiahli v tomto širšom zmysle vplyv a priniesli našu surovú, zábavnú a niekedy hard rockovú hudbu bežnému mainstreamovému publiku. Hovoríme o vašej štvrtej nahrávke, ktorú v rámci vašej tvorby vy sami považujete za najcharizmatickejšiu. Prečo je práve Anon tou nahrávkou? Prinútili sme sa si trochu oddýchnuť, veriť naším inštinktom a zabávať sa s novým albumom, pretože, ak sme neodskúšali naše inštinkty na predošlých troch albumoch a nenabrali z nich skúsenosti, tak sme sa podstate potom nič nenaučili, haha. Ale čo je najdôležitejšie, sme v hudobnom priemysle už nejaký ten čas a ak sa nebudeme baviť na tom, čo robíme, nestojí to potom za to. Ak sa zabávame na celom nahrávacom procese, tak potom sa budeme zabávať a vychutnávať si aj hudbu, ktorá z neho vzišla. Čo bolo hlavnou inšpiráciou pri tvorbe Anon? Priblíž nám trošku aj textový obsah. Čo sa týka textov, tak inšpirácia bola oddeliť nás od očakávaní - našich vlastných a tých ľudí, čo sú okolo nás. Toto nie sú moje príbehy, toto nie sú naše príbehy sú to len príbehy pre ľudí, aby si vytvorili svoj vlastný názor. Práve preto sa nový album volá Anon, pretože nie je o nikom a zároveň je o každom a niekom. Koncertne rozhodne nezaháľate a vidím, že hlavne v Austrálii vaša popularita prudko rastie. Pýšiť sa vypredanými koncertmi to naozaj poteší. V čom vidíš hlavný rozdiel medzi fanúšikmi na koncertoch v Európe oproti tým v Austrálii? V Európe sme už pekných pár rokov neboli, takže to je celkom ťažké porovnať. Naše posledné európske turné bolo zrušené zo zdravotných dôvodov v kapele OM&M, ktorá mala byť headliner, a to predošlé turné bolo pred viac ako 4 rokmi s metalovou kapelou, takže si nemyslím, že na základe naším slabých skúsenosti s európskymi fanúšikmi by sme ich mohli porovnávať s tými našimi. Z vašej krajiny prerazilo v relatívne podobnom žánri už niekoľko úspešných kapiel. Spomeniem napríklad THE AMITY AFFLICTION, PARKWAY DRIVE, I KILLED THE PROM QUEEN, atď. Máte nejaké spriaznené kapely, s ktorými udržiavate nadštandardné priateľské vzťahy? Ako kapely sa moc nestretávame, a k tomu PARKWAY DRIVE je úprimne asi najlepšia heavy kapela, čo pochádza z Austrálie, haha. Samozrejme, že sa kamarátime s kapelami, s ktorými sme boli na turné. Z Austrálie sú to napríklad kapely TONI- GHT ALIVE a NORTHLANE a za oceánom sú to kapely BEARTOOTH, OUR LAST NIGHT a I, THE MIGHTY. Prajem veľa úspechov s Anon a verím, že sa v rámci vášho turné niekedy zastavíte aj u nás. Tiež dúfam, že sa uvidíme niekedy vo vašich končinách. Ak by nás niekto chcel vidieť v blízkej dobe naživo, tak v novembri hráme v Budapešti spolu s kapelou OUR LAST NIGHT HOYAS PREKLAD: SEKER ROCK HARD 57

58 » Metalcore je štýl hudby, ktorý ťa prinúti tancovať. «MY SECRET SAFE Ako v poslednom desaťročí pravidelný návštevník festivalu Brutal Assault som zauvažoval nad kolobehom v behu metalovej hudby a cyklov obľúbenosti jednotlivých štýlov. Ja, ako už skoro 50-tnik, som začínal s metalom v dobe nástupu thrashových gigantov v 80-tych rokoch, potom došlo k nástupu death metalu, black metalu atď... A nedá si nevšimnúť, že v súčasnosti medzi metalovou mládežou je vo veľkej obľube metalcore. A tomuto sa prispôsobila aj parta chlapcov z francúzskeho Montpellieru, ktorá si hovorí MY SECRET SAFE, a ktorí uvádzajú, že svoj štýl menili podľa požiadaviek publika. A keď na festivale občas prejdem popred pódiá, kde vystupujú skupiny v danom žánre, absolútne súhlasím, že je to hudba, ktorá najmä mladých donúti tancovať. Pozdravujem do Montpellier. Aké je to mesto? Priznám sa, že pre mňa síce známe, ale menej, nakoľko v ňom nebola snáď žiadna etapa Tour de France, a či sa mýlim? (otázky som tvoril počas víťazného Saganovho finišu počas jednej z etáp - pozn. red.) Čau! No, pravdupovediac, ani my nevieme, čo na to povedať. Trocha si nás zmiatol. Ako je možné, že takým krásnym a príťažlivým mestom ako Montpellier neprechádza Tour de France? Budeme nad tým uvažovať. Haha! Montpellier je skutočne príjemné študentské mesto. Je fakt, že aj keď tu žiješ, vždy dokážeš objaviť novú krčmu alebo bar. Naozaj, vždy! Počas leta sú v Montpellier rôzne akcie úplne všade. Hudba, kultúra a šport sú veľmi obľúbené v tomto meste. Medzinárodný festival extrémnych športov (UNICEF) každý rok priláka tisícky ľudí. Metalcore je v súčasnosti populárny medzi mladou metalovou krvou, čo vidím napr. na festivale Brutal Assault, prečo ste sa tomuto štýlu začali venovať vy? Metalcore je pre nás štýl hudby, ktorý ťa prinúti tancovať. Má úžasný groove! Naše hudobné vzory nás tiež nasmerovali do tohto štýlu. Vieš, dnes sa veľa štýlov spája a vznikajú nové. Povedzme, že metalcore možno nebude už o rok v kurze. Skúste nám predstaviť MY SECRET SAFE bližšie? Všetko to začalo, keď sa David 58 ROCK HARD (bubeník) a Roch (basgitara) rozhodli vytvoriť spoločný hudobný projekt. O pár mesiacov sa pripojil Thomas (gitara) a krátko na to prišiel aj jeho brat Ben (spevák). Počas prvých dvoch rokov kapela neváhala miešať rôzne žánre. Počnúc heavy metalom po deathcore sa štýl menil podľa požiadaviek publika. V roku 2015 sme vydali naše prvé EP. Vyšlo koncom roka a volalo sa Forgiveness is the Only Redemption. Zaregistroval som, čo u francúzskych skupín je neobvyklé, že používate angličtinu a nie francúzštinu? Spievanie v angličtine predstavuje most. Angličtina je jazyk, ktorým hovorí veľmi veľa ľudí. Je to spôsob, aby ľudia rozumeli odkazu, ktorý im chceme podať v našich textoch. Predstavte nám z vášho pohľadu celú tvorbu od EP Forgiveness is the only redemption" až po novinku, osobitosti jednotlivých albumov, vašu históriu? V roku 2015 bohužiaľ musel kvôli štúdiu odísť Benjamin (spevák) z kapely aj z Montpellier. Kapela sa spoznala s Pierrom, ktorý nahradil Benjamina na rok a bol aj súčasťou turné po Francúzsku. Počas tohto obdobia vydala kapela dva single a dva klipy. Prvý sa volal Lost Paradise, ktorý produkovala DISCLOSURE PRODUCTION a vysielalo sa to na Blank TV. Druhé video Revocation produkovalo BENHANCED STUDIO (audio/foto/ video), za zvukovej spolupráce s GRANDMA STUDIO, ktoré viedol Tristant Haillot, frontman skupiny WEAKSAW. Po odchode Pierra Nie je nič dôležitejšie ako rodina a priatelia. No niekedy sa stane, že nie je nikto, kto by ti pomohol. v roku 2017, MY SECRET SAFE ohlásilo návrat pôvodného speváka Benjamina. Od tohto momentu funguje MY SECRET SAFE ako riadna kapela. Po štyroch rokoch práce a koncertov skupina hrdo oznámila vydanie svojho prvého albumu s názvom Story Telling. V šiestich pesničkách skupina odhaľuje silný metalcorový zvuk, ovplyvnený kapelami ako WHILE SHE SLEEPS alebo MEMPHIS MAY FIRE. Z novinky ma najviac zaujala asi skladba Can t go back, kde sa nemôžeme vrátiť? Tie prechody v skladbe sú priam vzývajúce nejaké pocity? No, nikto nie je dokonalý. Každý robí chyby. Niekedy sú to priatelia alebo rodina, ktorá ti pomôže sa dostať z týchto ťažkých časov. Musíme si užívať vzájomné chvíle. Nie je nič dôležitejšie ako rodina a priatelia. Niekedy sa stane, že nie je nikto, kto by ti pomohol. Máš dve možnosti. Buď sa v tom zúfalstve pomaly stratíš, alebo sa z toho pomaly sám dostaneš. Nedokážeme pomôcť človeku, ktorý si nechce pomôcť, je tak? A o tom hovorí pesnička Can t go back. Vašu skupinu si viem predstaviť na festivale Brutal Assault v Českej republike, poznáte ten festival? Odohráva sa v tereziánskej vojenskej pevnosti? To si píš, kámo! Tento festival je skutočne parádny! Hoci posledné plagáty stavali viac na grindcore a thrash metale, boli by sme poctení prísť a zahrať uprostred tejto veľkej pevnosti. Je to tiež metal! Sledujete futbal? Asi po majstrovstvách sveta v Rusku jeho popularita u vás značne stúpla? Ak hej, ktorým tímom fandíte? Dúfam, že ťa nesklameme, ale futbal naozaj nesledujeme. Pozeráme viac rugby alebo individuálne športy ako preteky na horských bicykloch a podobné veci. Ale pozreli sme si aj finále majstrovstiev sveta vo futbale a môj bože, bolo to krásne. Francúzsko v tú noc veľa nenaspalo. Minimálne, my nie! NECROBUTCHER PREKLAD: PETER MARKO

59 Ahojte. Ako ste si užili leto, koncertovali ste vo veľkom, alebo skôr prázdninovali? Gui: Bohužiaľ, alebo našťastie sme museli v júni zmeniť časť z nášho line-upu (3 mesiace po vydaní nášho prvého albumu "Asylum"). Takže toto leto bolo v znamení prípravy na ASYLUM TOUR Jep: K HAMPERED som sa pridal len pred pár týždňami, takže leto som strávil prácou na pesničkách, aby som dosiahol rovnováhu medzi tým, čo bolo nahraté a tým, čo môžem ponúknuť ja s rešpektom ku skladbám. Pre našich čitateľov ste rozhodne pojem neznámy, predstavte sa nám pár riadkami. Gui: Áno, samozrejme. HAMPERED založil Guillaume (gitara a čisté vokály) spolu s Germinalom (zvukový inžinier a hlavný vokál na LP) niekedy v roku 2013 v Toulon (južné Francúzsko).Niekoľko ľudí sa pridalo k tomuto projektu a v marci 2018 vzniklo LP "Asylum" vďaka Doowet agentúre. Momentálne máme stálu zostavu J. C. (bicie), Fafa (basa), Romain (gitara), Guillaume (gitara a čisté vokály) a Jep, náš nový spevák, taktiež gitarista vo francúzskej kapele P.Y.L.S. Hráte moderne znejúci melodický metal, často označovaný aj ako metalcore. Prečo práve tento žáner? Myslím, že svoj boom má už dávno za sebou, alebo vo Francúzsku je tomu inak? Gui: Áno, obyčajne sme spájaní s old-school hudbou. Tento album ovplyvnila hudba deväťdesiatych rokov ako SYSTEM OF A DOWM, KORN, DISTURBED. Akceptujeme to, aj keď už napríklad nová skladba má viac djentový charakter. Fafa: V súčasnosti mi v metale niečo vadí. Je to škatuľkovanie na rôzne štýly metalu. Myslím si, že mám celkom otvorenú myseľ, a preto ma nezaujímajú rôzne vplyvy, a čo je dobré a nie je dobré počúvať v konkrétny čas. Gui: Áno, Fafa má pravdu. Ja mám rád tiež SOAD, SLIPKNOT a LEPROUS Je jedno, aká to je hudba, pokiaľ mi má niečo povedať. Jep: Myslím si, že metalová hudba vznikla preto, aby sa hrala naživo. A každý jeden koncert musí byť ten najlepší. Preto si myslím, že je dobré použiť viac metalových štýlov, aby vznikli perfektné pesničky, kde sa ľudia môžu vyblázniť. Fungujete od roku 2013, pričom "Asylum" je váš prvý radový album. V čom vidíš hlavné rozdiely oproti jeho predchodcovi? Gui: V podstate naša zostava sa zmenila viackrát. Vydali sme v roku 2016 demo, kde sa nachádzajú skladby Each other a Stop that. Spieval na ňom ešte náš prvý spevák (Val). Takisto sme vydali singel I m Alive v kompilácii heavy Christmas, ktorú produkoval Dooweet v roku Tieto pesničky nájdeš tiež na "Asylum", ale v lepšej produkcii. Jep: Dúfame, že v najbližších dvoch alebo troch rokoch vydáme druhý album. Hneď po ASYLUM TOUR ;) "Asylum" má veľmi zaujímavý HAMPERED» Jediné prekážky sú voľby, ktoré robíme. A tie spôsobujú, že si myslíme, že žiadne voľby nemáme. «Mám naozaj rád, keď sa v metale riešia témy ako psychické poruchy, mentálna vada a im podobné. V dobrom slova zmysle som totiž presvedčený, že každý metalista je tak trosku blázon :) Predsa toľké roky počúvať svoj obľúbený metal, fandiť a podporovať svoje skupiny, kupovať a zbierať ich hudobné nosiče. To musí byť pre nezainteresovaných jednoducho šialené a nepochopiteľné. Som hrozne rád, že touto "psychickou poruchou" trpí len niekoľko nás vyvolených. HAMPERED sa so svojou novinkou "Asylum" púšťajú textovo, ale aj vizuálne k zhudobneniu takých filmových kultov ako Prelet nad kukučím hniezdom a im podobným klenotom. Dokonca manželka zakladajúceho člena Guia pracovala ako výchovná sestra v psychiatrickej liečebni. Takže zdroj inšpirácií z prvej ruky. :) Prajem príjemné čítanie. koncept. Nechali ste sa inšpirovať filmami ako Prelet nad kukučím hniezdom a jemu podobné. Prečo práve téma psychiatrických liečební? Gui: Presne. Áno, Prelet nad kukučím hniezdom a Shutter Island sú dva naozaj vzrušujúce filmy. HAMPERED sa viaže k téme závislosti človeka na človeku, mysle na tele. Jediné prekážky sú voľby, ktoré robíme a spôsobujú, že si myslíme, že žiadne nemáme. J.C.: Taktiež je pre nás ľahšie pripraviť koncert s konkrétnou tematikou (video klip/oblečenie/ fotky). Nechcem, aby ľudia hovorili: Ok, HAMPERED sú fajn. Ale, aby povedali: Wow, to bola skutočne bombastická show, potrebujem viac HAMPERED. Má niekto z vás aj osobnú skúsenosť s týmito zdravotnými zariadeniami? :) Gui: Moja žena Laurie (má na starosti grafiku, logo, fotky) pracovala ako výchovná sestra v psychiatrickej liečebni. Ona bola tou hlavnou inšpiráciou pre vznik "Asylum". Treba pochopiť, že šialenci naozaj veria svojim víziám. My tvrdíme, že sú blázni, ale oni to isté hovoria o nás. Takže v každej skladbe na "Asylum" môžeme pochopiť, či daná postava je skutočne blázon, alebo je to konšpiračná teória. Alebo možno oboje :) Jep: Ja si myslím, že ma stále hľadajú...chyť ma, ak to dokážeš! "Asylum" znie veľmi kvalitne Treba pochopiť, že šialenci naozaj veria svojim víziám. My tvrdíme, že sú blázni, ale oni to isté hovoria o nás. po všetkých stránkach. Určite ste s výsledkom veľmi spokojní, prezraď nám tvoje najobľúbenejšie songy na ňom. Gui: Každý člen HAMPERED má svoju obľúbenú pesničku ;) Pre mňa je to skutočne The End. A naozaj ďakujem Maxime Kellerovi (Smash hit Combo/ Boars) za jeho prácu. Za jeden týždeň presne porozumel príbehu a kontextu albumu "Asylum". J.C. má najradšej Stop that. Fafa má rád takisto The End. Je to v podstate posledná skladba, ktorú zložil na "Asylum". Pre Romaina je to The End, pretože môže robiť tapping na gitare. Jep asi tiež The End, pretože naživo to je naozaj výzva. Vo vašej hudbe počuť veľmi príjemnú muzikantskú energiu, prezraď, ktoré kapely vás najviac inšpirujú? Gui: Pre mňa je to jednoznačne SOAD a KORN. Viem, že Fafa je tiež veľký fanúšik. Čo sa týka sily a melódie, tak by som povedal LEPROUS a show majú najlepšiu samozrejme RAMMSTEIN. Jep: Inšpiruje ma všetko, od starých kapiel po iné štýly hudby. Myslím, že je dobré si niečo vybrať z každého hudobného štýlu. Plánujete k "Asylum" aj nejakú rozsiahlejšie tour? Gui: S novou zostavou určite. Naše nasledovné koncerty budú doma vo Francúzsku, potom Taliansko a v polovici budúceho roku USA a Kanada. Dokázali by ste sa všetci zhodnúť na jednej kapele, pred ktorou si zahrať by bolo splnenie vášho hudobného sna? Gui: Rozhodne nie, sorry. Ale mohli by sme navrhnúť takýto metalový večer: CROSSFAITH, LEPROUS, SLIPKNOT a zakončili by sme tento skvostný večer Lady Gaga s HAM- PERED. Veríme, že by ste milovali takýto metalový večer ;) HOYAS PREKLAD: PETER MARKO ROCK HARD 59

60 AETERNUS» Väčšina textov je zameraná proti NábOženstvám. NenávidímE Ich a neustále o TOm na AlbuMe spievam. «Samotný boh vojny, líder a zakladateľ skupiny AETERNUS, jediný, ktorý prežil prelom milénií -Ares, vlastným menom Ronny Brandt Hovland, označuje opakovane štýl svojej skupiny ako dark metal, ale aký štýl skutočne AETERNUS produkuje? Dark metal definovali svojho času snáď BETHLEHEM svojím albumom Dark metal v roku 1994, štýl ktorý má pôvod niekde medzi doom metalom a black metalom, ktorému označeniu sa Ares v súvislosti s AETER- NUS bráni, kto vie prečo. Medzi dark metalové skupiny v zmysle škatuľkovania môžeme niektorými albumami, či aj celou tvorbou ďalej zaradiť napr. DEINONYCHUS, AGALLOCH či KATATONIA. Ale AETERNUS? V zmysle tohto škatuľkovania snáď nikdy. Podľa môjho skromného názoru je to v súčasnosti death metal s čiernym odorom. A nie je to vlastne jedno? Určite ale hrajú FUCKING EX- CELLENT METAL! Zdar Ares, naposledy sme robili rozhovor s tebou pred 4 rokmi, rok po 20. výročí existencie AETERNUS, čo sa za tieto 4 roky okrem vydania nového albumu udialo? Nazdar. Čo sa odvtedy zmenilo? Záleží od toho, čo máš na mysli?! Vydanie nového albumu bolo po viac ako 4 rokoch od toho predošlého. Novinka vychádza teraz v októbri. Zložili sme nejaké nové skladby, mali zopár koncertov, atď. V minulosti si sa vyjadril, že si založil skupinu preto, že si chcel hrať niečo temné a úderné s death metalovým vokálom. Spočiatku to bol black metal, pričom vývojom sa dá hovoriť o čistokrvnom death metale, ale s čiernym odérom, prečo táto transformácia? Kamo, dark metal to bol a je celý ten čas od založenie kapely. Black metal? Nikdy. Death metal? Po hudobnej stránke sem a tam OK, súhlasím. Každopádne, povedal by som, že AETERNUS sa nikdy neoddialil od dark metalu. Čierny odér, huh? Iste, do istej miery áno, ale nie veľa. Poďme k novinke Heathen, ktorá vychádza 12 októbra 2018, opäť u Dark Essence Records, evidentne si s prácou tohto vydavateľstva spokojný? Áno, samozrejme že sme spokojní, preto sme stále u nich Súhlasím, ale podľa mňa AETER- NUS už presiahol rozmery tohto vydavateľstva, chcelo by to dačo väčšie, kľudne Nuclear Blast napríklad..? Nie, určite sme tie rozmery nepresiahli. Mali sme nejaké menšie rozpravy o novom vydavateľstve, ale nakoniec sme si povedali, že ak tí fajn ľudia, čo sú v Dark Essence Records, by súhlasili s nejakými zmenami v zmluve, tak veľmi radi s nimi podpíšeme kontrakt znova. Poďme teraz naozaj k novinke, Heathen počúvam na slúchadlách tretíkrát za sebou a neustále mi idú zimomriavky po chrbte - to striedanie melodických pasáží a vyhrávok s tvrdšou časťou, no skvelé! Teším sa, keď mi asfalt pristane na tanieri. Aký je tvoj pohľad na novinku? Z nášho pohľadu sme kurevsky spokojní s novým albumom. Úspešne sa nám podarilo do neho zapracovať zvuk z 90-tych rokov a k tomu tiež dosť starých dobrých riffov. Zabralo nám to samozrejme nejaký čas, ale keď sme to všetko dali dohromady, povedali sme si, že sme zložili fakt peckový album. V žiadnej skladbe sa nenájdu mŕtve momenty, a to je tiež úspech. Nájdu sa tu aj mnohé vynikajúce pasáže s bicími a náš basák tiež odviedol vynikajúci kus práce. Vo vašom prípade platí pravidlo - kvalita nad kvantitou. Doteraz ste vydali len osem albumov, teraz päťročná odmlka. Možno otrepaná otázka, ako prebiehal tvorčí proces tentokrát? Pýtam sa preto, že to množstvo melodických pasáži, ktoré dokonale pasujú do celku, k tomu priam vyzýva? Nahrávanie je len tvrdá práca, pri ktorej sme sa sústredili len na túto jednu vec, nič iné. Nejaké prekážky, technické problémy, to všetko sa pri tom prirodzene vyskytne, ale opravíte to a idete ďalej. Proces tvorby skladieb bol dlhý a pomalý, niekedy možno trošku rýchlejší ako obyčajne. Zaberie nejaký čas spraviť hudbu, keď si predtým zložil už 7 albumov, pre mňa je to aj trochu výzva. Každopádne sa nám to nakoniec úspešne podarilo a už teraz viem, že nechcem čakať zasa ďalších päť rokov, kým dáme dohromady ďalší album. Napríklad má prekvapila outro skladba Illa Mayyit, skvelá orientálna záležitosť, také best off zmiešané z NILE, ORPHANED LAND, CRESCENT... Povedz nám niečo o nej viac? V preklade to znamená: Boh je mŕtvy. V podstate pojednáva o ISIS, že kde títo chlapíci prídu, tam všetko drancujú a zaplavia všetko krvou. Heathen nie je odrazom žiadneho boha. Každopádne tí, čo zabíjajú v mene boha a tvrdia, že vykonávajú to, čo im bolo prikázané, svätým právom jeho slovami a v jeho mene, potom sa stávajú užitočnými idiotmi, vykonávajúci prácu pre svojho boha. Jeden z veľkých životných paradoxov. Obal albumu je v súzvuku s názvom albumu Heathen, pohan. Čo si myslíš o pohanstve ty sám? Akého pohanského boha na obale symbolizuješ, ak si to teda ty? Áno, na obale som to ja a obrázok mal zobraziť viac či menej názov albumu. Aký pohan som, alebo nie som, nemá s tým nič spoločné, skladba Hedning je v preklade pohan a len sme ten názov preložili do angličtiny. Nemáme žiadne zvláštne myšlienky o pohanstve. Čomu sa Heathen venuje po textovej stránke? Väčšina textov je zameraná proti náboženstvám. Nenávidíme ich a neustále o tom na albume spievam. Každopádne na ďalšom albume chcem už od toho upustiť, nie je pre mňa dôležite stále poukazovať na fakt, ako na hovno sú všetky náboženstvá. Možno, že aj na novom albume sa niečo také objaví, ale už nie v takom rozsahu ako doteraz. Poďme aj inde, ÖRTH už je mŕtvy projekt? Nejako sa prelínal s ARVAS, ktorý vykazuje aktivitu doteraz, pričom oba tieto subjekty vydali v roku 2017 albumy? Nebol to priestor na vyjadrenie tvojich black metalových myšlienok a nápadov? Hmmm, keď som mal niečo spoločné s týmto projektom, moc som tam toho nespravil, iba jednu skladbu,a to bolo hooodne dávno. Zaspomínaj na minulosť, keď si bol členom aj GORGOROTH, aké to boli časy? Dobré časy. Dva roky. Dve turné. Ďakujem. Veľmi málo koncertujete, to máte tak veľké požiadavky, že vás usporiadatelia tak málo pozývajú? Prezraď požiadavky vo vašom rider liste? Áno, máš pravdu, musíme viac koncertovať, s tým úplne súhlasím. A čo s týka tých požiadaviek, to ti nemôžem povedať Kedy vás teda uvidíme na Slovenku či Čechách? Rád by som si s tebou pri tejto príležitosti dal pivo a či iný drink a prehodil pár slov? Sleduj nás a než sa nadeješ budeš mi triasť rukou a piť so mnou pivo. (Beriem ťa za slovo :), pozn. red.) NECROBUTCHER666 PREKLAD: SEKER 60 ROCK HARD

61 THE SPIRIT» Sám život MI prináša dostatok inšpirácie. SamozrEjMe, v našom prípade ide viac o temné, NEgatívne stránky života. «V súčasnej dobe plnej elektronických a počítačových vymožeností je poctivo zahratá hudba akýmsi ostrovom v strede oceánu. Hudobné štýly, ktoré si vyžadujú tvrdú prácu, talent a klasické nástroje, sú pomaly na ústupe, no o to viac sa k nim určité okruhy ľudí obracajú a sú ich celoživotným koníčkom či životným štýlom. Chvalabohu, medzi takéto štýly patrí aj metalová muzika, v rámci ktorej neustále vznikajú nové a nové kapely, ktoré sa snažia vždy priniesť niečo nové. Niektorým sa to darí, niektorým už menej. Medzi takéto nové spolky patrí i nemecká black/death metalová formácia THE SPIRIT, ktorá sa okamžite od svojich začiatkov snaží preraziť a upútať na seba. Svoje snahy už čiastočne pretavili tým, že sa dostali pod krídla Nuclear Blast, pod ktorým opätovne vydali svoj debutový album. Vysokú kvalitu kapele i albumu nemožno uprieť, no všetko to bude opäť iba na nás fanúšikoch. THE SPIRIT sú na metalovej scéne od roku 2015, čo vás inšpirovalo založiť skupinu? Sú pôvodní členovia stále v skupine? Kto vás ovplyvnil? Aké boli vaše začiatky na scéne? Áno, všetci pôvodní členovia sú stále v skupine. Naše vplyvy sú škandinávske black a death metalové skupiny, ako aj death metal z USA a mnohí ďalší. A čo nás inšpirovalo založiť skupinu, bolo to želanie vytvoriť album, ktorý by bol perfektný niečo, čo by sme radi počuli od druhých skupín, ako milovníci hudby. To bolo naším hlavným cieľom, keď sme začali so skupinou. Členovia skupiny sú označení len iniciálkami. Môžeš vysvetliť, prečo uchovávate svoje mená v tajnosti? Nerobíme to, aby sme vytvorili záhadu. Pre nás to nie je dôležité a vlastne, koho zaujímajú naše mená? Jediné meno, ktoré je dôležité, sa nachádza hore na albume, a tým je THE SPIRIT. Váš debut Sounds From The Vortex vyšiel v októbri 2017 u Eternal Echoes. Aby som bol úprimný, toto vydavateľstvo nepoznám. Ale práve ste vydali nahrávku u giganta Nuclear Blast. Ako k tomu došlo? Keď sme skončili s nahrávaním albumu v roku 2017, poslali sme výsledný master viacerým vydavateľstvám, ale ani jedno z nich vtedy neprejavilo záujem. Tak sme si založili vlastné vydavateľstvo Eternal Echoes a rozhodli sa vydať SoundsFrom The Vortex v októbri S týmto albumom sme mohli spôsobiť v podzemí prvý ohlas a upútať pozornosť NuclearBlast. Kontaktovali nás, a tak to všetko začalo. Je rozdiel medzi verziou Sounds From The Vortex vydanou v Eternal Echoes a tou, ktorá vyšla u Nuclear Blast? Môžeš nám predstaviť túto nahrávku? Aká je hlavná téma albumu a o čom sú jednotlivé skladby? Hudba je rovnaká, len sme pre nové vydanie zvolili iný obal. Prvý vytvorila Rebecca Waeik a obal pre Nuclear Blast spravil Costin Chiroeanu. Na albume sa nachádza sedem skladieb, vyšiel na CD, vinyle a digitálne. V našich textoch nájdeš duchovné témy, temné stránky ľudskej mysle a iné veci. Ale album nie je podložený nijakým textovým konceptom, každá skladbe je tam sama za seba. Skladby na Sounds From The Vortex sú tie jediné, ktoré ste napísali za posledné dva roky? Použili ste na tento album všetky skladby, ktoré ste napísali, alebo máte v zálohe viac skladieb, ktoré sa nedostali na album? Ako dlho vám trvalo, kým ste mali album hotový? Väčšinu skladieb sme napísali v roku 2016 a na debutový album sme použili všetky skladby. Neostali nám žiadne prebytky. Nešetrím si riffy pre ďalšiu skladbu. Keby som mohol tak pracovať, pokušenie napísať skladbu len s kladením riffov spolu do počítača, tak je to tam. Takto by ale skladby nemali tú kvalitu, ktorú majú teraz. Aký máte v skupine skladateľský proces? Texty, hudbu má na starosti len jedna osoba, alebo ide o spoločné úsilie? Ako často skúšate a ako to vyzerá, keď skladáte novú skladbu? Skladby píšem sám doma, a keď je skladba hotová, pošlem ju nášmu bubeníkovi. Stretneme sa v skúšobni, aby sme popracovali na bicích. Keď je to hotové, pridajú sa ostatní dvaja chlapci. Odkiaľ berieš inšpiráciu k textom? Sám život mi pre THE SPIRIT prináša dostatok inšpirácie. Samozrejme, v našom prípade ide viac o temné, negatívne stránky života. Skutočne nerád hovorím o textoch, alebo ich vysvetľujem. Pokiaľ sa zaujímaš o textovú stránku THE SPIRIT, mal by si ju objavovať sám a spraviť si vlastný úsudok. To je omnoho zaujímavejšie. Obal je pocitovo temný a pochmúrny. Pripomína mi prácu grafika, ktorý spolupracoval s GRAVE. Prečo ste nechali spraviť pre nahrávku nový obal? My sme stále spokojní s obalom, ktorý Rebecca Waeik spravila pre prvé vydanie. Keď bola na stole otázka druhého vydania, rozhodli sme sa pre niečo nové. Akosi by to nebolo správne, použiť pre nové vydanie pôvodný návrh. Album by mal byť odlišný a zostať pre ľudí, ktorí nás podporujú od prvého dňa niečím výnimočným. Prečo ste sa rozhodli, že skladba The Clouds of Damnation má reprezentovať album? Nezáleží na tom, ktorú skladbu by sme vybrali. Každá skladba výborne reprezentuje album a bola len náhoda, že sme zvolili práve The Clouds of Damnation. Váš životopis hovorí, že bývate v Saarbrückene. Ako tam vyzerá miestna metalová scéna? Počul som, že sa tam varí dobré pivo. Nie som viac súčasťou miestnej metalovej scény, ale určite viem, že pred rokmi bola väčšia, ako je v súčasnosti. Ale máš pravdu, jednoznačne máme v okolí niekoľko dobrých pivární. Tak je to všade v Nemecku, my sme krajina piva a dobré pivo dostaneš na každom rohu. Ako v Čechách, kde sa uvidíme 21. októbra v Zlíne. KREMATOR PREKLAD: ERIK NÁDUDVARI ROCK HARD 61

62 častí, čo nás motivuje hrať a tvoriť hudbu. Dark wave, ambient, doom a punk majú rovnaký podiel v našej tvorbe ako BM. A k našim živým vystúpeniam... nemáme radi všelijaké tie vtipné nápady a oblečenie. V našej kapele by to ani nemalo zmysel, pretože všetko v kapele je veľmi reálne a autentické nesnažíme sa na koncerty prezliecť do niečoho iného a tváriť sa, že sme iní ako v každodennom živote. Na koncertoch máme len svetlo jednej farby a veľa hmly. To je úplne postačujúce. ULTHA» všetko V KapEle je veľmi reálne a AuteNTické - nesnažíme SA na koncerty prezliecť do niečoho iného a tváriť sa, že SmE iní ako v KAždODenNom živote. «Na kovovej scéne začalo od roku 2014 pôsobiť zaujímavé nemecké bratské zoskupenie, hrajúce prevažne, podľa môjho názoru, emocionálny black/death metal (keďže ako z rozhovoru ďalej zistíme, určitý podiel v ich hudbe má aj punk, doom a pod.) o temných kútoch života, smrti, strachu a zlu v dušiach ľudí, ich sklamaní. Nový, v poradí tretí album ULTHA nám predstavil R.C.:, jeden zo zakladajúcich členov štyroch bratov a možno v tomto prípade aj jedna z osôb najzodpovednejších. Na scéne pôsobíte už nejaký ten rok, ale aj tak by som vás rád požiadal, aby ste ULTHA blackovým nadšencom predstavili. Ako ste vznikli, a čo skrývajú vaše jednotlivé prezývky, ak to tak môžem nazvať, C, M, A, R a R.C:? Zaujímavá je hlavne dvojbodka v R.C:... Zdar. Na úvod by som sa chcel poďakovať za tento rozhovor do vášho časopisu. Kapela ULTHA bola založená v roku 2014 v nemeckom meste Cologne. Všetci chalani, čo hráme v kapele, sme sa navzájom už poznali z predošlých kapiel a koncertov, ktoré sme spolu odohrali. Všetky predošlé kapely sa rozpadli, tak sme sa rozhodli začať s niečím novým, čo je nakoniec dnešná ULTHA. Jednotlivé písmena prezývok vyplývajú zo začiatočných písmen našich reálnych mien. Moje meno je Ralph a medzičasom sme pribrali práve gitaristu s rovnakým menom. Vtedy práve nastal ten moment, keď sme sa museli nejako odlíšiť a pridal som si k písmenu R písmeno C, čo je prvé písmeno môjho priezviska. Veľa black metalových skupín je ovplyvnených mágiou, satanizmom a okultizmom. Ako je to s vami a vašou vierou? Akými témami sa vo svojej tvorbe zaoberáte? Jedinú vieru, ktorú máme, je to, že náboženstvo v hocakej forme nie je rebélia, je to lož na utláčanie ľudí a je pre slabých ľudí. ULTHA nie je v žiadnom prípade zameraná na nejaké náboženské presvedčenie, okultizmus alebo podobné nezmysly. Hudba, ktorú robíme, je striktne emocionálne zameraná, zaoberajúca sa temnými stránkami života a smrti. Jediné zlo, v ktoré veríme, nie je žiaden rohatý vládca, ale zlo, ktoré sídli v našich dušiach, a ktoré núti ľudí robiť hrozné veci. Je niekto, kto sa hlavne podieľa na písaní textov a skladaní hudby?...alebo všetci rovnakými podielom prispievate k výsledku? Ja píšem všetky texty a riffy. Prinesiem všetky tieto materiály do skúšobne a spoločne ako kapela sa z toho materiálu snažíme spraviť skladby. Prejdime k vašej novinke, ktorá bude vyvrhnutá na čiernu scénu v októbri tohto roka. Znie veľmi melancholicky až depresívne. O čom celý album pojednáva, čo je jeho líniou? Zaujímavá je aj jeho minutáž 66 min. Ide o zámer? V skutočnosti je jeho dĺžka 68 minút, ale ak by to bolo aj tých 66 minút, bola by to len náhoda. Ale bola by to sranda. Nový album je zameraný strach a sklamanie ľudí. Album je veľmi temnej povahy, rovnako ako aj témy, ktorými sa zaoberá. Ale určite by som nepovedal, že je depresívny, skôr melancholický. Ale je to určite temný materiál na jeseň. Prepáč, potom neviem, či som mal poskytnutú len o máličko skrátenú verziu a túto som počul, ale v podstate to nič nemení. Poďme ďalej. So skupinou MORAST ste vydali splitko In Memorian of Quorthon. Do akej miery vás ovplyvnil tento hudobník? Pre nás je QUORTHON skutočný pôvodca toho, z čoho prišiel black metal. Rovnako dôležitý, ako boli VENOM a CELTIC FROST. BATHORY položili úplný základ hudobného štýlu, ktorý dnes hráme a je stále nedotknuteľný. Niektoré skupiny sú na svojich koncertoch charakteristické svojimi scénami, napr. MAYHEM, BEL- PHEGOR, WATAIN a pod. Používate aj vy niečo, čo charakterizuje len vás? Považujete sa v niečom, to je jednom v čom, odlišní od iných BM skupín? Povedal by som, že ULTHA je odlišná v tom zmysle, že sa nevidíme ako čisto black metalová kapela, ako kapely, čo si spomínal vyššie. Vplyvy na našu kapelu sú veľmi rôznorodé a black metal je iba jedna z mála Určite dosť koncertujete a teraz je čas open air festivalov. Aké pódiá vám najlepšie vyhovujú, kde dokážete zo seba dostať maximum? S kým by ste radi vystúpili a hrali? Nie je to náš prioritný cieľ, ale radi hráme na festivaloch ako Party San, Brutal Assault, atď. Jediné, čo by sme nechceli na festivale, je hrať za denného svetla, pretože temnota v našej hudbe funguje najlepšie v tmavom prostredí. Pre nás je preto ideálne na festivaloch pódium v stane, kde je prítmie alebo ešte lepšie sú klubové koncerty a festivaly vo vnútri. Ako trávite čas pred a po koncertoch? Máte nejaké ceremónie pred vystúpeniami? Ako som už povedal vyššie, nepoužívanie všelijaké rituálne nezmysly. Čakáme než naša show začne. Predtým kecáme s ľuďmi pri našom predajnom mieste, niečo zjeme a vypijeme, zahrejeme sa a ideme na vec. V podstate nerobíme nič špeciálne. Sme normálni ľudia, čo robia normálne veci. Určite je v poslednej dobe nejaký BM album, ktorý vás chytil. O aký ide, a prečo? Musím povedať, že v poslednej dobe nebolo moc black metalových nahrávok, čo by ma zaujali. Ale ak sa pozriem spätne v tomto roku, asi by to bolo splitko VILKACIS/TU- RIA, album Beneath.Behold.Below od kapely ANTLERS je tiež fantastický a tiež sa mi páči nový album od ASCENSION. Ale nič ma v tvrdej hudbe nedostalo viac, ako americká kapela MIZMOR. Jedna sa o doom metal líznutý blackom alebo black metal líznutý doomom, záleží od každého individuálneho pohľadu. Ako je to s vami navzájom v súkromí? Stretávate sa aj mimo hrania? Keďže ďalší traja zakladajúci členovia kapely sú moji bratia, takže samozrejme, že si sem-tam vyrazíme niekde. Máte nejaký odkaz pre fanúšikov metalu na Slovensku a v Čechách? Doteraz sme hrali len dvakrát v Prahe, ale radi by sme si zasa zahrali v Česku a aj na Slovensku. Koncerty, ktoré sme tam odohrali ešte s našimi predošlými kapelami, boli super. Dúfame, že sa ľudom bude páčiť náš nový album a viac a viac ľudí sa o nás dozvie a bude chcieť usporiadať nejaké koncerty. Radi by sme zahrali pre vás všetkých. Vďaka za podporu! PIKES MIKELLSON PREKLAD: SEKER 62 ROCK HARD

63 Skupina THRON patrí k mladým kapelám, ktoré sa aktuálne snažia presadiť na hudobnej scéne. Aký je tvoj názor na veľké množstvo nových kapiel, nové metalové trendy a taktiež aktuálny trend mladých kapiel hrať old school? Zdravím! Sme celkom mladá kapela, ale jej členovia sú už celkom starí a hrali vo viacerých kapelách v minulosti, v raných 90-tych rokoch. Je super, že je tu tak veľa mladých kapiel, scéna žije ďalej. A áno, trendy. Prídu a odídu. Som rád, že je tu nová vlna death metalových kapiel, ktoré majú skutočne brutálny, pochmúrny zvuk, keď to porovnám s kapelami, ktoré nás otravovali čistým zvukom posledných 10 rokov. Deje sa toho veľa aj na black metalovej scéne, i keď nie som fanúšik takzvaných post black metalových kapiel, lebo to znie ako post-rock (čo je môj obľúbený žáner, ale moc sa mi nepáči táto kombinácia). Ako sa zrodil THRON, aký bol prvotný podnet k vzniku kapely, kto stál pri jej zrode a aké boli vaše počiatočné ciele, zámer, hudobný štýl? V roku 2015 som hral (a stále hrám) v doom/rockovej kapele. Mal som ale pocit, že chcem opäť hrať extrémny metal, ako som už párkrát v minulosti hral. Tak som sa začal písať piesne a vznikol z toho náš rovnomenný album, ktorý vyšiel pod labelom Clavis Secretorym z Talianska. Tak som len tak písal a písal a teraz už vydávame druhý album. Nechcel som sa sústrediť na určitý štýl, len som si sadol a hral riffy. Všetky boli v duchu black a death metalovej hudby, akú som robil v 90- tych rokoch. Aké štýly a aké kapely vás najviac ovplyvnili v začiatkoch? Je tomu i teraz? Čo sa týka metalu, moje hlavný vplyvy sú IRON MAIDEN, EN- TOMBED, DEATH, CANDLEMASS, DARKTHRONE, EMPEROR, DARK ANGEL, DISMEMBER, DISSECTION, EDGE OF SANITY, MERCYFUL FATE, POSSESSED a všetky old school záležitosti z 80-tych a 90-tych rokov, ktoré ma formovali ako dieťa. Ale počúvam aj inú hudbu. NEUROSIS sú moja naj kapela. Na vašich promo fotkách ste účelovo zachytení ako večne zahalená pätica a rovnako tak je to i s vašimi menami. Prečo ste si zvoli takýto tajomný imidž, a čo znamenajú tie písmená (možno rímske číslice) namiesto vašich mien? Tie znaky sú skratky našich skutočných mien. Ale každý musí na to prísť, čo sa za tým kódom skrýva. Hlavný dôvod, prečo sme to zahalili, je ten, že každý z nás hral v iných kapelách a nechceli sme, aby to malo vplyv na našu terajšiu kapelu. Hudba by mala hovoriť sama za seba. Pôsobia, alebo pôsobili jednotliví členovia aj v iných kapelách? Áno, všetci členovia majú aj iné projekty. Váš debutový album s názvom Thron (2017) vám vyšiel približne po dvoch rokoch od založenia THRON To, že pomaly každý deň vznikajú nové a nové rockové a metalové kapely, je asi každému známe, stačí si kliknúť na určité webové stránky alebo zoznamy jednotlivých vydavateľstiev. Samozrejme, že ich kvalita je rôzna. Toto platí i o black metale. A kvalita nemusí prichádzať prioritne iba so severu Európy. I Nemecko už dávno nie je iba o power metale, prípadne folk black metale a nájdeme tu veľké množstvo kapiel hrajúcich viac-menej klasický black metal veľmi vysokej kvality. Medzi ne sa určite môže zaradiť i mladá (nová) kapela THRON, ktorej aktuálne vychádza jej druhý plnohodnotný album Abysmal. Pozadie a samotní členovia kapely sa zahalili do rúška tajomnosti a chcú sa výhradne prezentovať svojimi hudobnými nástrojmi a svojimi nahrávkami. Kvalitu novej nahrávky potvrdil aj môj kolega v recenzii na túto novinku. Takže, kto sa chce dozvedieť niečo viac o vyrastajúcej hviezde nemeckého black metalu, nasledujúce riadky sú práve pre vás. kapely a obsahuje osem skladieb, no oproti tomu aktuálna novinka Abysmal je pomerne dlhšia a jej zrod trval pomerne kratšie. Prečo taký rozdiel? Nad tým som premýšľal, hehe. Keď som dokončil skladby pre náš debut, nedal som si pauzu, písal som hneď ďalej. Keď debut vyšiel v roku 2018, už som mal hotové dve skladby pre Abysmal. A keď som dokončil Abysmal, mal som v hlave už ďalšie nápady. Ale bolo to dohromady 56 minút, tak som sa musel krotiť. Ako reálne dlho vznikalo všetkých aktuálnych desať skladieb, ktoré tvoria Abysmal? Ten proces je vždy rovnaký zložím hudbu, naaranžujem ju, nahrám demá a prinesiem ostatným. Potom sa rozprávame o nápadoch a zmenách. Náš spevák dodá vokály a nahrá ich v domácom štúdiu. Nikdy nemám predstavu o tom, ako piesne skončia. Verím svojim inštinktom. Kde nahrávka vznikla a ako ste s novinkou spokojní? Nachádzate miesta, ktoré by ste teraz zmenili? Nahrávame všetko v mojom vlastnom Black Halo štúdiu, okrem vokálov. Ja robím aj mix a mastering. S výsledkami som veľmi spokojný, ale vždy sa nájde niečo, čo by človek zmenil, to je bežné. Album je síce rozmanitý, ale má nejakú hlavnú myšlienku? Ide o koncepčný album, či o viacero samostatných tém? Môžeš nám to bližšie popísať? Nedržali sme sa žiadneho konceptu alebo spoločnej témy. Týka sa ľudstva ako takého a jeho miesta v tomto svete a vesmíre, v minulosti a prítomnosti. Nechcem moc rozprávať o textoch. Každý nech si to vysvetlí ako chce. Na akých hudobných nosičov nový album vychádza a budú niektoré z nich obsahovať i nejaké bonusové skladby? Prípadne, budú medzi jednotlivými nosičmi nejaké rozdiely? Album vyjde na CD, vinyle a digitálne. Nemáme pripravené žiadne bonusy, ale zoradenie piesní je iné na CD a na vinyle. Ako sa vo všeobecnosti podieľajú jednotliví členovia THRON na skladaní skladieb? Má niekto v kapele hlavné slovo a rozhoduje o finálnej verzii skladby? Áno, ja píšem všetku hudbu. Nie som ale diktátor, všetci majú možnosť do toho hovoriť. Väčšinou sú ale všetci s mojou hudbou spokojní, hehe. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu, resp. čo vás motivuje k skladaniu textov vašich skladieb? Som pozorovateľ. Veľa čítam, sledujem čo sa deje vo svete. Veľmi ma zaujíma história a umenie. To všetko je mojou inšpiráciou. Niektoré kapely kladú dôraz predovšetkým na hudobnú stránku skladby, iné sa zase snažia o kvalitu svojich textov a refrénov. Ako sa k tomuto staviate vy? Myslím, že obe strany sú dôležité. Hudba je samozrejme prvoradá a spev a texty sú tvorené okolo hudby. Celok je dôležitý. Debutový album ste nahrali pod mne neznámym vydavateľstvom Clavis Secretorvm, no novinku už zastrešuje veľká francúzska spoločnosť Listenable Records. Ako došlo medzi vami k vzájomnej spolupráci a aké sú vaše spoločné plány do budúcnosti? Clavis Secretorvm odviedli s naším albumom skvelú prácu. Super ľudia, s obrovskou dávkou odhodlania. Cítime ale, že musíme ísť s novým albumom viacej vpred. Listenable Records nás presvedčili. Plánujete aj živú propagáciu nového albumu? Máte na koncertoch aj nejakú špeciálnu šou, resp. nejaké predmety a kulisy, ktorými sa chcete odlíšiť od iných kapiel či vyslať obecenstvu nejaké posolstvo? Áno, chceme hrať koncerty a už to aj riešime s rôznymi promotérmi. Na pódiu chceme vytvoriť určitú atmosféru, ťažko sa to vysvetľuje. Máme určité elementy na pódiu, ktoré dotvárajú atmosféru. Nemáme žiadnu konkrétnu myšlienku, ktorú by sme chceli divákom predostrieť. Ďakujem za rozhovor a váš čas, gratulujem k veľmi kvalitnému albumu a prajem veľa ďalších takýchto albumov. Záverečné slová pre fanúšikov zo Slovenska a Čiech nechám na vás. Hej Kremator, díky moc! Dúfam že budeme môcť stretnúť ľudí z Česka a Slovenska čoskoro! KREMATOR PREKLAD: M. VANPOTKAN BUCHEL ROCK HARD 63

64 BEHEMOTH I Loved You at Your Darkest Poľsko/death/black metal Nuclear Blast/46:40 Je veľmi ťažké písať o kapelách, ktoré tvoria špičku metalovej scény, a ktoré sa objavujú na stránkach každého metalového časopisu a tvoria headlinerov na každom koncerte či festivale. Každý fanúšik má o nich obrovské množstvo informácií a je obtiažne tvoriť ďalšie a ďalšie múdre vety, ktoré by čitateľa zaujali. Takže začnem trocha subjektívne, nakoľko kapele BEHEMOTH už dávno patria vrcholové priečky na tvrdo-metalovej scéne. Black metalové začiatky kapely ma moc nechytili a patrili u mňa k priemerným nahrávkam. Až od albumu Pandemonic Incantations to začalo byť pre mňa to pravé orechové, album Satanica to zvýraznil a vrchol u mňa boli albumy Demigod a The Apostasy. Následná tvorba sa začala trocha uberať iným smerom a začala aj čiastočne rozdeľovať fanúšikov. Začala sa viac prejavovať temnejšia a atmosférická tvár kapely, čo však nič nemenilo na fakte, že kapela sa svojou tvrdou koncertnou a vydavateľskou činnosťou dostala až na samý vrchol scény. Tu však takéto kapely narazia na zvýšenú vlnu všeobecnej pozornosti, dostávajú sa do povedomia širších más a fanúšikovia začnú porovnávať. Klasikom začne vadiť veľká teatrálnosť, iným strata energie skladieb na úkor atmosféry atď., atď. Je to všetko o subjektívnom názore a pohľade, no hlavné je predovšetkým to, že kapela šľape stále na plné obrátky a zapĺňa veľké kluby a festivaly do posledného miesta. A naviac od 5. októbra tu bude ďalší plnohodnotný album I Loved You at Your Darkest, ktorý prináša dvanásť nových skladieb, no ich celková dĺžka iba jemne presahuje klasickú ¾ hodinku. A tu môžem hneď potešiť všetkých fanúšikov kapely, starších i novších, fanúšikov starej behemothovskej údernosti i fanúšikov novšej temnosti a atmosféry. Nový album je akýmsi kompromisom a je skĺbením toho najlepšieho, čo BEHEMOTH do svetových death/ black metalových vôd priniesol. Tento album obsahuje všetko, čo v súčasnosti moderný fanúšik môže očakávať. Temnota, úžasná atmosféra, údernosť, nekompromisnosť, drobný progres, melódie, a kto chce rúhanie, má ho tam. A na čom to všetko vyjde? Klasické CD, digibook CD, 2-LP a 2-LP picture disk. Takže začiatok októbra sa určite nesie v znamení severných susedov menom BEHEMOTH. KREMATOR 5/5 ACCEPT Symphonic Terror Live At Wacken Nemecko/heavy metal Nuclear Blast/59: :54 Dvojhodinový koncert plný symfonického teroru si rozdeľme na tri časti a nedbajme na poradie. V prvej sú zahrnuté skladby z posledného albumu ako úvodná, znamenitá Die By the Sword, Koolaid, alebo Pandemic, či služobne stará Restless and Wild. Druhá časť odznieva v symfonickom nasadení Wolfovho posledného sólového albumu Headbangers Symphony a kde znejú klasiky svetových hudobných skladateľov (Beethoven, Mozart, Vivaldi). Milovníci klasiky a metalu tu môžu rovnako ako ja chrochtať blahom, pretože Wolf dokázal prirodzeným spôsobom spojiť tieto dva rôzne žánre v jeden dokonalý harmonický celok a výsledok je z môjho pohľadu famózny. Tretia časť, to sú tradičné skladby ACCEPT prepracované do inej podoby v príjemnej spoločnosti orchestra. Počúvať známe skladby akými sú napríklad Princess of a Dawn, Breaker, rýchlu smrť Fast As a Shark, novšiu Stalingrad, Shadow Soldiers, Teutonic Terror, alebo starú hymnu Metal Heart je veľký zážitok. Je až neskutočné, ako dokážu sláčikové nástroje zvýšiť dynamiku skladieb, dať im iný charakter a zároveň zachovať ich podstatu a punc originality. Záver patrí skladbe Balls to the Walls, známej to metalovej klasike. Vystúpenie ACCEPT bolo na Wackene viac ako skvelým zážitkom a snáď aj akýmsi zadosťučinením skupine za celé tie dlhé roky hrania po celom svete. A na záver, jeden veľký, dlhý a srdečný potlesk. Bravo, ACCEPT! ERIK NÁDUDVARI 4,5/5 AETERNUS Heathen Nórsko/dark/death metal Dark Essence Records/35:44 Nórska skupina AETERNUS patrí na metalovej scéne k veteránom a stále si drží punc najvyššej kvality. I táto skupina si prešla svojim vývojom, častými zmenami na jednotlivých postoch, no Ares (Ronny Brandt Hovland), ako posledný zo zakladajúcich členov, stále hrdo drží nad hlavou zástavu s jej logom. Jasné, že kapela už nechrlí albumy tak často ako v minulosti, no vždy nový album stojí za to. Tak je tomu i teraz, kedy kapele vychádza nový album po piatich rokoch. Ôsmy album dostal názov Heathen a obsahuje sedem skladieb s celkovou dĺžkou niečo cez 35 minút. A čo môžu fanúšikovia od novinky Heathen očakávať? Temný, atmosféricky a poväčšine strednotempový až pomalší death metal, ktorý je popredkávaný skvostnými melodickými pasážami. Samozrejme, mihnú sa tu i rýchlejšie linky, no všetko je to o starej škole menom AETERNUS. Aktuálne trio vsadilo na pochmúrnu severskú atmosféru a smolnatosť death metalu, ale i na melodickú chytľavosť. Album oficiálne vychádza 12. októbra a vychádza na klasickom CD, vinyle a digitálne. Obal albumu je dosť jednoduchý, čierny, s logom a do pol pása vyzlečeným Aresom. Takže sa fanúšikovia tejto kapely môžu tešiť opäť na výbornú nahrávku plnú severskej kvality. KREMATOR 4,2/5 AU-DESSUS Au-Dessus Litva/avantgarde post black metal Les Acteurs De l'ombre Productions/30:49 Pozornejším čitateľom nášho plátku určite neušlo, že o tejto kapele s týmto albumom už čítali pred nejakými troma rokmi. A určite majú pravdu, nakoľko tento album kapele pôvodne vyšiel pod poľským vydavateľstvom Witching Hour Productions, konkrétne 27. februára Momentálne kapela podpísala spoluprácu 64 ROCK HARD

65 s francúzskou firmou Les Acteurs De l'ombre Productions, takže album vychádza opätovne. Nebudem tu opätovne vymýšľať nové múdrosti, takže iba zopár riadkov na pripomenutie. Na novinke sa nachádza päť skladieb, ktoré v podstate názvy nemajú a sú označené iba rímskymi číslicami I až V. Miničko rozbieha skladba s názvom I, ktorá je zároveň aj najkratšou skladbou albumu vôbec, nakoľko má iba niečo málo cez dve minúty (ďalšia má cez deväť a ďalšie tri cez šesť minút). Už táto úvodná skladba naznačuje, o čo tu asi pôjde. Ja osobne by som to asi najvýstižnejšie nazval post-apokalyptický black metal, plný kvalitných inštrumentálnych až avantgardných pasáží a zaujímavých temných melódií, no nájdeme tu občas aj depresívnejšie prvky. Všetkých päť skladieb sa nesie v podobnom štýlovom duchu, takže nie sú tu žiadne skladbové úlety ani skladby v štýle pokus-omyl. No, naopak nechcem, aby to vyznelo, že tieto skladby sú na jedno kopyto, práve naopak, sú rozmanité a nápadité, čo ma na tak mladú kapelu veľmi prekvapilo (milo). Priznám sa, že takémuto štýlu ja moc neholdujem, ale toto ma skutočne zaskočilo a fanúšikovia takéhoto poňatia black metalu si určite zamaškrtia. KREMATOR 4,2/5 ÁRSTÍÐIR Nivalis Island/indie folk rock Season of Mist/46:07 Donedávna pre mňa ÁRSTÍÐIR predstavovali skupinu, ktorá sa jednoducho nemýli. Všetko, s čím príde, je presne podľa môjho vkusu. A zrazu je tu nový album, ktorý ma slušne povedané, nepotešil. Po prvom vypočutí to bola tragédia. Všade samé bicie a plno samplov. Na toto sme u týchto Islanďanov veru neboli zvyknutí. Starý dobrý akustický folk rock poprepletaný sláčikmi je preč. Pri druhom vypočutí máte takmer chuť vyroniť slzu pri tých pár odkazoch na starú tvorbu, pretože viete, že toto obdobie je už nenávratne fuč. Po treťom vypočutí začínate akceptovať fakt, že sa skupiny vyvíjajú a posúvajú rôznymi smermi. A keď už ste konečne zmierení s tým, že aj vašich milovaných ÁRSTÍÐIR postihol muzikantský vývoj, zistíte, že predsa len to nie je taká tragédia, ako sa na začiatku zdalo. Nivalis stále znie ako ÁR- STÍÐIR. Jeho hlavnými stavebnými kameňmi sú stále akustické gitary, sláčiky, viachlasy a precízna práca s intenzitou zvuku. Ale pribudli bicie a perkusie. ÁRSTÍÐIR s nimi experimentovali už v minulosti, no nie v takej veľkej miere ako tentoraz. A povedzme si rovno, bicie v tak krehkej hudbe pôsobia ako slon v koktejlkách. Uzurpujú si viac pozornosti a trvá oveľa dlhšie, kým si pre ich ozrutnosť (ok, možno je to prehnané slovo) všimnete aj ostatné veci, ktoré sa na tomto albume dejú. Druhým výrazným prvkom sú sample, ktoré občas dostali viac priestoru, ako mi je po chuti. Vďaka týmto experimentom sa Nivalis javí ako rezkejší album. Novú éru ÁRSTÍÐIR asi najlepšie reprezentujú skladby Lover a Please Help Me. Úvodná While This Way predstavuje nenásilný prechod medzi starými a novými ÁRSTÍÐIR. Je v nej všetko, čo ste na nich mali radi do roku 2018 a pravdepodobne aj všetko, vďaka čomu ich budete mať radi aj od roku Ďalšou zmenou je, že oproti minulosti skupina obmedzila skladby v rodnej islandčtine. Posledným mohykánom, ktorý háji islandské farby, je Thar Sem Enginn Fer, podľa môjho názoru najlepšia skladba na albume. Rodný jazyk ÁR- STÍÐIR pristane a je škoda, že ho postupne zo svojej hudby vytláčajú. No možno aj toto je súčasťou nového smerovania tejto skupiny. Priznávam, že to chcelo veľa námahy a veľa otočení v prehrávači, ale nakoniec sme si s Nivalis našli k sebe cestu. Ale aby ste pochopili, Nivalis vlastne vôbec nie je tak šokujúco iný album. To len tých pár nových vychytávok na začiatku pôsobí rušivejšie, ako to naozaj je. Ak vás ÁRSTÍÐIR doteraz bavili, dajte im šancu a sľubujem, že minimálne to uznanlivé potľapkanie po pleci sa dostaví. BARBORA STUCHLÍKOVÁ 4/5 AVAST Mother Culture Nórsko/post black metal Dark Essence Records/39:20 Kam až svojím množstvom kvalitných metalových skupín siaha nórska scéna? Snáď ani nie je možné, že v roku 2016 sa na black-post metalovom poli, v športovej terminológii by som ten pomer dal tak 55 ku 45, objaví ďalšie meno AVAST, s neznámymi hráčmi Hans Olaf spev a basgitara, Trond gitara a Ørjan bicie, žiadny typický severský grupák, ale nové mená na scéne. Skupina vydala v roku 2016 eponymné EP a novinka vychádza 26. októbra. Skupina strieda pomalšie post metalové, väčšinou až melancholické melódie s energickými, priam výbuchmi, sprevádzanými škrekľavým a zastretým krákoraním. AVAST dosť variuje s intenzitou hrania, v podstate nič nové nevymysleli, ale je to niečo, čo aspoň na CD by nemuselo chýbať v žiadnej zbierke. Na debut dobré, uvidíme, kam sa skupina hudobne uberie v budúcnosti, bo aj keď výborne zahraté, je to zatiaľ taký ľahký šedý nadpriemer. NECROBUTCHER666 3,6/5 BRAINSTORM Midnight Ghost Německo/power metal AFM Records/51:38 Naši staří dobře známí BRA- INSTORM z Heidenheimu jsou opět tady se svým dvanáctým albem Midnight Ghost. Není to poprvé, co se mi dostává této pocty, když slyším v celé jeho historii u všech nahrávek vysokou kvalitu. Z těch mi nejvíc v podvědomí utkvěly a zaujaly alba Soul Temptation z roku 2003, Downburst z roku 2008, Firesoul z roku 2014, přesto ani tyto skvělá alba nepřekonají nový skvost Midnight Ghost. Celá tato pětice zraje věkem jak víno a na desce se představuje v přesahu svých dosavadních možností. Oni opravdu na sobě hudebně zapracovali a frontman Andy B. Franck je jeho obrovskou oporou. On sám je hudebními periodiky, (říkal to vždy i Victor Smolski), považován za nejlepšího německého vokalistu, co plně se vší parádou tady dokazuje. Už sice opustil mezinárodní ALMANAC, kde nabyl vysoké pěvecké ostruhy i zkušenosti. Napěchovaná vokální stránka je proto i hybnou pákou Midnight Ghost, nechybí v něm i překrásné melodie, také i vynalézavá kytarová sóla dvou mágů Torsten Ihlenfeld/Milan Loncaric a i zabijácky běsnící rytmika dua Antonio Ieva/ Dieter Bernert. To vše je zásluhou skvěle šlapající pětice, která už víc než 10 let neměnila sestavu. Je tu ale nový sound s neuvěřitelně zničující sílou, kterou ve studiu vyprodukoval Sebastian Seeb Levermann. Bravo mistře, to je opravdu velmi povedené dílo a BRAINSTORM píše! KAREL KAJAROCK ŠUSTÍK 4,8/5 BLACK MIRRORS Look Into The Black Mirrors Belgie/stoner doom metal Napalm Records /43:39 S čím máte spojenou Belgii? Někteří začnou pomlaskávat u čokolády a pralinek, fanoušci muziky hned vypíchnou AGATHOCLES, ABORTED, CHAN- NEL ZERO nebo ENTHRONED, HYBRID VISCERY a spoustu dalších. O tom, že líheň kapel je zde úrodná svědčí i poměrně nové uskupení BLACK MIR- RORS, kapela, která se zaměřila na emocionální rock 'n' roll, s kapkou stoner rocku, doom metalu a podobných stylů, založených na hutné base vstřebávající v sobě jistý potenciál funky riffů. Na rozdíl od spousty jiných kapel si tato parta zachovává syrovější zvuk, který není hnán k dokonalé vytříbenosti, ale poukazuje na jistou autentičnost, intimitu a patinu nedokonalosti. Do toho impozantně vstupuje vokalistka Di Troia, střídající v sobě nejrůznější polohy a nálady, budete ji věřit naprosto všechno, dozajista talent. Look Into je debutem, kterému předcházelo jen EP Funky Queen, ze kterého se titulka dostala i na album. Vzato kolem a kolem, musím říct, že BLACK MIRRORS mě překvapili, album je poměrné hutné, přitom nechybí ani akustické pasáže a melodie. Mezi nejlepší skladby vypíchnu nepřekonatelně dlouhou Burning Warriors a Lay My Burden Down, která se trochu vymyká celkovému konceptu. MARTIN BARTÁK 4,2/5 BLACK PEAKS All That Divides Veľká Británia/progressive metal/ math rock Rise Records/ Ohhh, zbožňujem nové hudobné prekvapenia. BLACK PEAKS rozhodne do tejto kategórie patria. Po spustení tlačidla play, som ostal vo veľmi príjemnom šoku. Zvuková hradba, aká sa na mňa vyrútila, ma naozaj príjemne zaskočila. Nehovoriac o hudbe samotnej. Až neskôr sa dozvedám, že album produkoval zvukový odborník, ktorý sa postaral o zvuk takým menám ako MUSE alebo FOO FIGHTERS, to aby potom tá novinka All That Divides neznela ako znie :) Hudobne je to tiež jedna veľká nádhera. Moderne znejúci progressive metal/ math rock. Čiže kalkulačkovo presné a vyhraté pasáže striedajúce sa s krásne vyspievanými a vyhratými mementami. Každý song na albume má svoju atmosféru, ale zároveň tvoria perfektný celok. Osobne som si najviac zamiloval song Electric Fires, ale ako píšem, znie to úžasne celé. Vážne jedna veľká paráda. Nečudujem sa, že za svoju relatívne krátku existenciu mali možnosť predskakovať takým menám ako SYSTEM OF A DOWN, DEFTONES či A PERFECT CIRCLE. HOYAS 4/5 BA'A/VERFALLEN/ HYRGAL Split Francúzsko/black metal LADLO/53:27 Les Acteurs de L Ombre Productions je zaujímavá a smelo napredujúca firmička. Dáva priestor menej známym, ale hlavne originálnym zoskupeniam. Mám pocit, že nejaký biznis plán u nich nie je podstatný, ale skôr dávajú dôraz na umelecký výraz autora. Tentoraz nám predkladajú menší katalóg troch black metalových francúzskych kapeliek. Zdrobneninu využívam, pretože ide o menej známu kapelu HYRGAL a dve viac-menej skôr úplne neznáme partie. BA'A, aj keď časovo sú najúspornejší na nahrávke, prídu mi najvydarenejší. Najmä druhá skladba La Grande Desillusion je skutočný skvost. Perfektne prepracované gitarové variácie, jemné klávesové podnebie a kozmická aura. VERFALLEN a HYRGAL sú predstavitelia skôr tradičného black metalu. Ich skladby sypú, kostra je čierny kov s pridanou hodnotou v podobe rôznych obohacujúcich prvkov, ako akustické gitary, rôzne odtiene vokálov či jemné náznaky melódií. Na pomery LADLO ide skôr o obyčajnejšie vydanie, ak to porovnáme s ich predchádzajúcimi edíciami, avšak v rámci scény ide o kvalitnú vzorku. Nič to však nemení na situácii, že ide opäť z ich strany o sympatický počin, kde opäť dávajú priestor originálnym, menej známym zoskupeniam, ktoré si to bezpochyby zaslúžia. Sú to takí hľadači ukrytých pokladov. PIŠTÍK 3,5/5 BOSTON MANOR Welcome To The Neighbouhood Anglicko/pop/punk rock Pure Noise Records/ A máme tu mladé masíčko z anglického Blackpoolu s názvom BOSTON MANOR. Partička mládencov pod týmto názvom produkuje veľmi chytľaví mix rock/popu a cítiť tam rozhodne aj vplyv emo prvkov. A musí sa uznať, že im to ide naozaj super. Nie že by toto bola hudba, ktorú by som si doma bežne púšťal, ale jednoducho viem oceniť aj tento žáner. V podstate viem oceniť každú kvalitnú hudbu. A toto určite kvalitná hudba je. Myslím ale že cieľová skupina v tomto prípade sú skôr mladšie ročníky. Úplne presne si viem predstaviť, ako sa z nich pod pódiom roztápajú ich mladučké fanynky počas koncertu :) Suma sumárum je teda jasná, príjemný kvalitne zahratý pop rock pre neskôr narodených. HOYAS 3/5 CRAFT White Noise and Black Metal Švédsko/black metal Season of Mist/42:18 CRAFT je skupina ktorá je v rámci žánru považovaná možno až za skoro legendu a kult. Skupina vznikla už voľakedy v roku 1994, sprvoti pod názvom NOCTA pôsobila, a dohromady okrem novinky vydala 4 albumy a 1 demo. Predposledný album Void vydali ešte 7 rokov dozadu. Prvé čo vás okamžite zaujme, je čiernobiely cover v súzvuku s názvom, symbolizujúci snáď útok čiernej pyramídy zvrchu na bielu, na biele ticho. Toto album ma chytilo v prvom rade tým, že zvolilo optimálny pomer medzi black metalovou špinavosťou, typickým zvukom a veľmi znesiteľnou produkciou. Nie je to žiadna extrémna sypačka podľa vzoru bratov z Norrköpingu, pestrá štruktúra jednotlivých piesní zabraňuje akémukoľvek pocitu nudy, občasné melódie osviežia, najviac snáď v takmer 100 % inštrumentálnej Crimson, a všetko je popretkávané jak riť na šerbeľ hlasom perfektne sediacej zmije menom Mikael Nox. Album nemá jednoznačný vrchol, dáku skladbu ktorá by sa dala vypichnúť, toto album ale nemá ani žiadnu slabinu. NECROBUTCHER666 4,6/5 CRIPPLED BLACK PHOENIX Great Escape UK/dark rock Season Of Mist/1:29:36 Troška som sa zľakol, keď som videl minutáž Great Escape a na prvýkrát sa mi skutočne zdal veľmi zdĺhavý, čo však bolo zapríčinené jeho melancholickou až depresívnou náladou, s obrovským nádychom ROCK HARD 65

66 temnoty. Asi po treťom náčuve sa mi táto novinka dostala do hlavy a púšťal som si ju opakovane. Jednoznačne ma najviac upútali pesničky ako To You I Give alebo Great Escapept. I, II, ktoré vyjadrujú charakteristiku pochmúrnosti, miestami beznádeje, zároveň plné nádeje, s vyžarujúcim svetlom v tuneli. Album mi pripadá naplnený osobnými pocitmi. Pokiaľ ide o hudbu, tá je podľa môjho názoru zvládnutá excelentne. Ak si niekto rád vypočuje nenásilný, technicky veľmi dobre odohraný ponurý rock, tak tento album by nemal určite vynechať. PIKES MIKELLSON 4,6/5 CIRCLE STORY Uncovered Fears Rusko/melodic alternative/prog Another Side Records/49:39 Petrohradská trojica nadaných muzikantov sa hlási s debutovým albumom. Muzika, ktorú číta laserové oko z CD Uncovered Fears, je nasmerovaná hlavne na uši poslucháčov tzv. alternatívneho metalu sledujúcich spolky ako ALTER BRIDGE či STONE SOUR. To je však len jedna z tvárí, ktorými sa nám CIRCLE STO- RY chcú prihovárať. Okrem alt-rockových figúr a melódií schopných rozvibrovať aortu, sú otvorení aj grungeovému a post-grungeovému vnímaniu hudby a-la súčasný ALICE IN CHAINS, KATATONIckej melanchólii či progresívnemu groove riffovaniu, v ktorom sa snúbi DREAM THEATER s GOJIRA. Monumentálne klávesové aranžmány, pestrá gitarová hra a precítené vokály v spojení s matematickým drtením šiestich/siedmych strún. Hudba pritom pôsobí uceleným a homogénnym dojmom (žiadne nezmyselné skoky do iných žánrov) je silno emocionálna, melodická a prakticky hrateľná aj v programoch moderných rockových rádií. Kvalitná, súčasná tvrdá muzika s dušou, ktorú robia inteligentní a príjemní ľudia (rozhovor v RH 47). DUŠAN KMEŤ 4/5 CARNATION Chapel of Abhorrence Belgicko/death metal Season of Mist/47:42 Death metal ako taký zažil lepšie i horšie časy, zažil rozkvet i krízu a všetko toto je iba o nás fanúšikoch. Pamätám si z mladosti, že skoro každý bol metalista, no po pár rokoch po tom nebola ani pamiatka. V súčasnosti existuje obrovské množstvo kapiel hlásiacich sa k ťažkému kovu vo všetkých jeho odvetviach a variantoch a nové neustále pribúdajú. K takýmto patrí i nováčik na scéne, belgická death metalová horda s názvom CARNATION. Táto kapela vznikla v roku 2013 a aktuálne pod Season of Mist im vychádza debutový album Chapel of Abhorrence. Tento obsahuje jedenásť skladieb s 66 ROCK HARD celkovou dĺžkou niečo málo cez ¾ hodinu. Priznám sa, že nevedel som, čo od tejto mladej kapely čakať, no o to bolo moje prekvapenie väčšie. Hudobný prejav kapely je na veľmi vysokej úrovni a kapela si to valí na vlne starej školy death metalu. Je to akýsi mix novodobejších CANNIBAL CORPSE a BOLT THROWER. Možno si niekto povie, že to asi nepôjde, nakoľko tieto kapely hrajú (hrali) rozdielny štýl death metalu, no verte, že je tomu tak. Spevák menom Simon Duson má hlasový prejav dosť podobný Corpsegrinderovi Fisherovi a jednotlivé pasáže skladieb sú rozmanité, od throwerovského vojnového pochodu až po kanibalí rachot. No k tým americkým mäsiarom to má predsa len o niečo bližšie. Album celkovo neprináša nič nového, ale pre milovníkov starého death metalu to bude akási európska odozva na tvorbu US legendy so skratkou CC. KREMATOR 3,9/5 COUNTERPARTS Private Room Kanada/metal/hardcore Pure Noise Records/ Zabehnutá metal/hc mlátička COUNTERPARTS vydáva v týchto dňoch svoje nové Ep s názvom Private Room. Ep vychádza ako limitovaný 7 palcový vinyl v ručne číslovanom náklade 100 ks. Pravdepodobne kapela chcela dať svojim najvernejším fanúšikom nejakú zberateľskú raritku, tak vydáva tento vinyl. Podľa mňa super nápad. Títo kanadskí drevorubači svoju robotu robia naozaj poctivo. Tri skladby, ktoré toto Ep obsahuje je naozaj radosť počúvať. Poctivý a melodický metal/hardcore s riadne uštekaným spevom v tej najväčšej kvalite. Tých cca 8 minúť ich hudby vás dokonale nakopne parádnou energiou. Epecka bývajú predovšetkým predzvesť dlhohrajúceho albumu. Takže treba dúfať, že sa ho čoskoro dočkáme. HOYAS 3,5/5 DYNAZTY Firesign Švédsko/heavy/power metal AFM Records/49:28 Tak to je pěkné nadělení tahle švédská hvězdná kapela, která vznikla v roce 2007 ve Stockholmu a odpočátku se těšila velké pozornosti. Jejich dosud 5 vydaných alb bylo velmi úspěšných a momentálně je vše připraveno k vydání šestého alba Firesign, které je bombastické. Vzrostl tím zájem o jednotlivé členya rázem tu na metalové scéně vyrostla samá velká jména. Jen na vyrozuměnou vokalista Nils Molin zpívá s Elize Ryd a s Henrikem Englund Wilhemssonem v AMARANTHE. Bubeník George Egg a baskytarista Jonathan Olsson vytvořili s vokalistkou Linnea Wikström (dcera Thomase Wikströma) dvě skupiny QFT a THE PARALYDIUM PRO- JECT. To naopak kytarista Mike Laver už dohrál v death metalových CONSTRUC DEAD, když se rozpadli. Jediným členem, který nikde nehrál a nehraje je kytarista i klávesista Rob Love Magnusson. Tento zakladatel kapely se soustředil především na zvuk kláves, jenž je dominantní u vytvořeného soundu DYNAZTY. Vyprodukovaná hudba na Firesign je velmi bohatá, pestrobarevná i extra silná. Po hudební stránce je na vysoké úrovni, kde neomylnou hnací sílou je zde rytmika. Co však je tu neskutečně na výši, je vokální projev Nilse Molina, který je naprosto jistý i ve vypjatých polohách a i sborové vokály, když všichni zpívají, mají tu nejvyšší kvalitu. Nepochybně toto album bude sklízet velkou úrodu, která DYNAZTY pozvedne do ještě vyšších pater. KAREL KAJAROCK ŠUSTÍK 4,5/5 DARKENHÖLD Memoria Sylvarum Francúzsko/black metal Les ActeursDel'Ombre Productions/44:08 Z tieňa starých francúzskych hradov sa opäť vynorila francúzska stredoveká horda DARKENHÖLD so svojím štvrtým plnohodnotným albumom Memoria Sylvarum. To, že ste o ňom už niektorí počuli, resp. že ho už niektorí aj vlastníte, nie je vôbec vylúčené. Album bol oficiálne a nezávisle vydaný ešte v máji minulého roka (2017), no iba na CD a digitálne. Aktuálne label Les Acteurs Del'Ombre Productions vydáva tento album od 28. septembra vo vinylovej limitovanej edícii, na ktorej minimálne krásny obal perfektne vynikne. Pre neznalejších priblížim, o čom Memoria Sylvarum vlastne je. Deväť skladbový album zavedie poslucháča priamo do stredoveku, jeho temnej a ťažkej atmosféry, rinčania mečov, lámania sa štítov a výkrikov padlých obrancov hradných múrov. Je to kvílenie temných a nepriestupných lesov plných zvery, ktorú na pompéznych lovoch lovila modrokrvná šľachta. Je to zabudnutý hlas trubadúrov, ktorí po stáročiach ožívajú, aby podali svedectvo o starých časoch. Je to akýsi presný opak francúzskej komédie Návštevníci (Jean Reno v hlavnej úlohe), kedy sa stredoveký francúzsky rytier presunul do súčasnosti. Po hudobnej stránke sa jedná o epický, ale úderný až agresívny black metal s občasnými symfonickými vsuvkami, zborovým spevom i inými (než typicky metalovými) hudobnými nástrojmi. Album sa veľmi dobre počúva, stále prináša zaujímavé kompozície a melódie. Ja, keď už sa dostanem k black metalu, som zástancom jeho priamočiarejšej a rýchlejšej odnože, no z tohto albumu som bol milo prekvapený. KREMATOR 4,4/5 DEATHRITE Nightmares Reign Nemecko/death metal/grindcore Century Media Records/43:06 DEATHRITE je mladá nemecká kapela z mesta Drážďany, ktorá na scéne funguje iba od roku Za toto relatívne krátke obdobie toho však stihla už dosť. Nejaké tie demá, splitká, kompilácie, ale predovšetkým štyri plnohodnotné albumy, vrátane tejto aktuálnej novinky. Ani túto aktuálne päticu muzikantov neobišli personálne zmeny a tento rok sa vymenili dvaja členovia na poste gitaristu a basgitaristu. Aktuálna štvorka bola nazvaná Nightmares Reign, obsahuje osem skladieb a jej celková dĺžka dosahuje necelú ¾ hodinku. Kapela vo svojej hudobnej produkcii čerpá z odkazu starých švédskych kapiel ako ENTOMBED či DISMEMBER, len je to poňaté takým veľmi svojským štýlom a maličkým odkazom na grindcore. Je mi to ťažko popísať slovami, to skrátka si musí každý vypočuť. Je to dravé a surové ako DISMEMBER a na druhej strane skočné ako ENTOMBED. Zaujímavý pohľad na starú školu death metalu, no fanúšik sa do toho musí hlbšie a dlhšie ponoriť, nakoľko po prvom vypočutí som mal veľmi zmiešané pocity. Musím si to ešte nechať viackrát prejsť ušami, možno ešte zmením názor, no zatiaľ len takto. KREMATOR 3,8/5 DEFECAL OF GERBE Discolocauste: TheFullSh*t So Far Francúzsko/brutal death metal/ goregrind XenoKorp/27:28 S touto francúzskou drvičkou lebiek sa stretávam po prvýkrát, takže som si musel nevyhnutne vypomôcť i pomocnými materiálmi. Kapela na scéne funguje už nejaký ten piatok, no na svojom konte má iba jedno demo a dva split albumy s ďalšími pomerne neznámymi kapelami. Aktuálne kapele vychádza kompilácia, ktorá zachytáva hudobné snaženie kapely od jej vzniku po súčasnosť. Táto dostala názov Discolocauste: The- FullSh*t So Far a obsahuje 15 skladieb s celkovou dĺžkou nepresahujúcou pol hodiny. DEFECAL OF GERBE produkuje brutálny goregrind, s ťažkými a hutnými riffmi, ktoré doprevádzajú viaceré variácie brutálneho growlingu od kanalizačného a prasacieho, cez klasický growl až po škrekľavejšie polohy. Nájdeme tu i množstvo vrčania a množstva neidentifikovaných neľudských až medvedích pazvukoch, ktoré sú niekedy prekladané i hovoreným slovom (vo francúzštine). No, čo vám poviem, klasický goregrind, ktorý nie ani tak o hudobnom napredovaní, ale o nadľudskej brutalite, humore a zábave. Texty k tejto hudbe asi ani neexistujú, veď aj načo, že? Takže, záverom iba upozornenie, že toto je iba pre fanúšikov gore. Ostatní radšej neriskujte. KREMATOR 2,8/5 ETHERNITY The Human Race Extinction Belgie/progressive power metal AFM Records/70:47 Jsem fakt mocně potěšen, že tu mám tak dobré kapely, k jakým nepochybně patří tento belgický sextet ETHERNITY. Bohužel už ani nemusí být v šestičlenném složení, jelikož album The Human Race Extinction je labutí písni skvělé vokalistky Julie Colin, která v kapele byla od roku Už sama podstata vzniku této kapely, že jí založila v roce 2000 trojice bratrů Francois, Nicolas a Julien Spreutelsových, hovoří za všechno. K výčtu celé kapely je tu ještě doprovodný kytarista Thomas Henry a skvělý italský sólový kytarista Francesco Mattei z prog/power metalových NOVE- RIA, kde hraje zase nápomocně na klávesy Julien Spreutels. The Human Race Extinction je velmi líbivé ale též hodně vzrušující album a jestli Julie Colin chce definitivně skončit se zpěvem, bude to věčná škoda. Talentu má pořád přemíru a dovede zpívat ve všech možných polohách i co nejdrsněji anebo ve velkých výškách. To tady poslouchám plným dechem a je mi moc líto, že tady končí. Doufám, že už mají zajištěnou patřičnou náhradu, i když ji najít nebude lehké, ale aby tyto skladby lehly už navždy popelem, by byla velká škoda. Kapela má za těch 18 let už nějakou fazónu, kterou ještě druhým rokem zvedá do neskutečných výšin už zmiňovaný italský kytarový fenomén Francesco Mattei. ETHERNITY jsem ještě ve větším laufu hrát neslyšel, ač je to teprve třetí album, ale daleko nejlepší. A v tom se má odcházet? Doufám, že to nebude tak velký problém, když ETHERNITY všechny nevěřící přesvědčili. KAREL KAJAROCK ŠUSTÍK 4,6/5 EARTHLESS From The West USA/rock Nuclear Blast/64:51 Kapela u mňa výrazne stúpla, keďže tento živý záznam ponúka aj ako kazetku, čo je dnes nevídané, pretože tento rituálny a výrazne nedocenený nosič drvivá väčšina nespravodlivo zavrhuje. Kazetová edícia o cene 5,99 eur, čiže skoro zadarmo, no nekúp to. Ako som už spomenul, From The West je záznam koncertu, ktorý sa

67 odohral v Grat American Music Hall v San Francisco prvého marca tohto roka. Hudobne ide o inštrumentálnu záležitosť so sporadickým vokálom, rozsiahlejšie progresívne kompozície, také to jemné džemovanie. Aj keď nie som príliš vyznávačom takto poňatého koncertu, treba uznať, že chlapíci sú s tými nástrojmi poriadne poženení. Kto má rád skutočný progresívny rock, príde si na svoje, lebo fakt, že hudobníci tu do toho dali všetko. Počúva sa to príjemne. Osobne musím pri hodnotení zohľadniť a pridať za už spomenuté kazetové vydanie. PIŠTIK 3,5/5 FACTION SENESTRE Civilisation Francúzsko/dark ambient Noémy-Solstice Promotion/24:26 Väčšinou sa hudba robí dnes pre zábavu a na rozptýlenie, tie tancovačky a podobne a aj v metalovej hudbe je toho požehnane. No stane sa, že niekedy príde umelec s tvorbou, kde nie je pre humor žiadne miesto, kde nie je možné vyhľadať ani náznak pozitívna, kde mudrc príde s nahrávkou, ktorá vzbudzuje svojou individualitou a charizmou obrovský rešpekt. Ako toto temné osvietenie s rezolútnym a všetko hovoriacim názvom Civilisation. Inšpirovaní Fridrichom Nietzschem, kontroverzným vzhľadom a ešte diskutabilnejšou hudbou. Ozveny šelmy LUSTMORD sú tu viac ako len jemne (nielen) hudobnou formou spomenuté a badateľné, k tomu industriálne chaotické zvuky, zavíjanie a zvíjanie ozvien samplov akoby z podzemia či záhrobia, monotónne recitácie a rezultáty. Antihudba. Údajne to spáchali členovia STILL VOLK, SEK- TARISM, MALHKEBRE a ROSA CRUX. Najmä poslední menovaní sú mystickí velikáni a už dosiahli status kultu. Toto nie je metal, ale je to ešte temnejšie a zlovestnejšie. Toto nie je bežná nahrávka na bežné chvíle, je to meditácia na chvíle nevšedné, je to skôr rituál ako hudba. Aj keď civilizácia zaniká, je tu nádej a to, že toto je budúci zvuk hudby. Pre pôžitkárov mám dobrú správu, vyšlo aj ako limitovaná edícia na kazetách v počte sto ručne číslovaných kusov. PIŠTIK 4,5/5 FOSCOR Les Irreals Versions Španělsko/dark progressive metal Season O fmist/42:08 Konečně se také jednou dostanu k obdivované kapele, kterou je FOSCOR a opět je to kapela z okouzlující Barcelony, kde jsou velkým pojmem. Mezi městy pro toto číslo RH to asi vyhraje a také, jak vidím, svobodu Katalánska. No jo, hlavními postavami FOSCOR jsou od samých začátků vokalista Fiar a kytarista Falke a oni jsou také velkými vlastenci. Vznikli v roce 1997 jako black metalová kapela a jejich debut Entrance To The Shadow's Village hned zaujal širokou hudební obec. Ale už od prvních nahrávek i tohohle zdárného extrémního počinu bylo zřejmé, že se FOSCOR bude pokaždé vyvíjet i měnit k nepoznání. Vydali další tři alba a každé bylo zcela jiné. Zaznamenali jsme zvrat zcela jiným směrem od extrémního metalu k melodickému progresivnímu metalu. Dnes jsme u druhého dílu koncepčního zpracování ve španělském jazyce Les Irreals Versions a první díl Les Irreals Visions vyšel loni v červnu. Oba díly v tomto mají k sobě velmi blízko a tak je nezbytné pro pochopení celé podstaty děje pořídit si oba. Celá trojice včetně kytaristy i baskytaristy Alberta M. a dalších 3 hostujících hudebníků se tu vzepjala k vrcholným výkonům a stojí to za velkou pozornost. KAREL KAJAROCK ŠUSTÍK 4,2/5 GAMA BOMB Speed Between The Lines Írsko /speed/thrash metal AFM/34:56 Zaslúžilí predstavitelia novodobej thrash metalovej vlny GAMA BOMB to nakladajú už po šiestykrát a nakladajú to v parádnom speed/thrashovom tempe. Chlapci asi po večeroch chlastajú nitro, pretože táto šialená naháňačka ako z filmu Madmax počas hracej doby vlastne ani nepoľaví. Švihnutí Írčania upaľujú, akoby im za zadkom horelo, gitary hobľujú uši, rapotačka Phillyho Byrnea ide ako motor-píla, štekané zbory vás hecujú do kotla a do toho virvaru dokáže gitarista Domo Dixon zabiť heavy metalovo-neoklasické supersólo. Duch MOTÖRHEAD sa ozve v Motorgeist, ktorá je ale asi odbúchaná zajačikom Duracel. Lemmyho parta takto zbesilo nehrávala. A bleskovica venovaná hollywoodskemu drsoňovi Kurtovi Russelovi tiež nemá chybu. Skandovať K.U.R.T.,K.U-.R.T bude s nimi celý klub či hala:) Celé mi to znie ako zrážka kanadských rýchlikov RA- ZOR s americkými OVERKILL v časoch, keď bol Blitz ešte mladý a nasraný. Obal novinky síce graficky nič moc, ale obsah... DUŠAN KMEŤ 4,5/5 GREENLEAF Hear The Rivers Švédsko/stoner rock/hard rock Napalm Records/ Švédska partička bradáčov a fuzáčov GREENLEAF prichádza na scénu so svojim už v poradí ôsmim radovým albumom. Ako jeho predchodcu Rise Above... tak aj novinku Hear The Rivers im vydáva rakúske vydavateľstvo Napalm Records, ktoré ma na novších koňov vo svojej stajni vážne čuch. Už pekných pár rokov platí, že čo vydá Napalm, to je kvalitka. GREENLEAF toto pravidlo len a len potvrdzujú. Ich hudba to je surový mix rock 'n' rollu a stoner rocku s výbornými melodickými a chytľavými pasážami. Veľmi veľkú dominanciu v ich hudbe tvorí basová sekcia, poriadne nabustrovaná basa a retro gitarový zvuk to presne vystihuje hudbu GREENLEAF. Toto je presne ten typ muziky, ktorú si máte chuť pustiť cestou v aute s kamošmi. Otvárať jednu plechovku piva za druhou, podupkávať si nohou a sledovať z okna míňajúcu sa krajinu okolo. Silne tam cítim odkaz na bohov BLACK SAB- BATH, akurát v pozitívnejšom svetle. HOYAS 3/5 HAKEN Vector Anglicko/progressive rock/metal InsideOut Music/44:41 Táto progresívna partička z Londýna vznikla v roku 2007 okolo gitaristu a klávesáka Richarda Henshalla a jeho dvoch starých priateľov Rossa Jenningsa (spev) a Matthewa Marshalla (gitara). Od svojho začiatku svoj hudobný prejav poňali veľmi inovatívne, kreatívne a veľmi dynamicky. Od svojho vzniku vydali vrátane novinky päť štúdiových albumov, jedno EP a jedno živé vydanie. HAKEN nikdy neostali spokojní a nikdy sa nespoliehali na svoje minulé triumfy. Kapela vždy hľadá spôsoby, ako sa neustále vyvíjali a zlepšovali, a taktiež aby svojich poslucháčov stále udržiavali v pohotovosti. A ako sa vyjadril spevák Ross Jennings, nikdy nechceli robiť jednoduchú hudbu a vždy sa snažia prekonať očakávania, a že prekonali to, čo chceli pôvodne dosiahnuť s ich novým albumom. A tak je to určite aj v prípade novinky s názvom Vector. Sedem nových skladieb je natlačených do necelej ¾ hodinky. Každopádne nový album je veľmi energetický, nápaditý a výrazne metalovejší. Gitarové riffy v spojitosti s klávesovým pozadím zapadajú do seba ako najlepšie puzzle a vytvárajú skutočne kvalitné skladby a to nielen v ponímaní progresívneho subžánru. Album vychádza ako limitovaná edícia mediabooku (s inštrumentálnou verziou), ako klasické CD, 2-LP s CD a samozrejme digitálne. Fajnšmekri tohto žánru sa môžu iba tešiť. KREMATOR 4,2/5 HANK VON HELL Egomania Nórsko/rock Century Media Records/35:42 Kapela (sólo - projekt) HANK VON HELL, resp. muzikant menom Hank von Helvete, resp. vl. m. Hans Erik Dyvik Husby, známy predovšetkým z pôsobenia v nórskej death/punkovej kapely TURBONEGRO, sa momentálne prezentoval vydaním albumu s názvom Egomania. Jedná sa čisto o rockový album, ktorý čerpá z rokoch minulých, doslova až z minulého storočia. Muzikant výzorom ala King Diamond nám naservíroval aktuálne desať rockových skladieb, ktoré tvoria novinku s názvom Egomania. Album je skutočne tvorený skladbami starého a stále aktuálneho klasického rocku, ktorý nehrdzavie, nestarne a fanúšikov nikdy neomrzí. Ba práve naopak. Množstvo kapiel sa vracia ku koreňom relatívne v tom čase najtvrdšej muziky, resp. gitarovému čaru, ktoré až čas posunul ďalej, k tým najtvrdším métam. A to doslova, nakoľko tento muzikant pôsobil v tvrdších kapelách, no osud je osud. Aktuálny HANK VON HELL je však o starej škole rocku, klasickej, dobrej, zaužívanej i trocha klišé. Základ, že to ide od srdca, a to je i v nahrávke cítiť. A to je podstata. Starý rock bude navždy živý. KREMATOR 4/5 SOULFLY Ritual Brazília/groovy/thrash metal Nuclear Blast/43:14 HELEL A Sigil Burnt Deep Into The Flesh Francúzsko/industrial black metal Dead Seed Prod./Necrocosm Prod./27:26 Tak a máme tu celkom zaujímavú vecičku. Nejde pritom o žeravú novinku. Kedysi sa dali dokopy traja hráči, tak trošku all star projekt, minimálne aspoň v domácom prostredí a nahrali síce iba jednu vec, ale zato mala slušný ohlas. Bolo to v roku 2009 a vtedy sa rozvíjal tento svojrázny štýl, dosť hojne zastúpený v krajine galského kohúta, teda chladný black metal, s prímesou elektriky a industriálu, s pachuťou okultnej atmosféry. A podobne by sa dal popísať aj A Sigil Burnt Deep Into The Flesh. Keďže, ako bolo spomenuté, malo to úroveň a aj ohlasy, nie je nikdy na škodu na to dobré pospomínať. Preto teraz je možnosť si zaspomínať, album Max, Max, dúfam, že to bude lepšie ako posledný Archangel, hovoril som si v duchu, keď som sa chystal počúvať ich jedenásty album. Je to naozaj tak. Predošlý album mal asi najotrasnejší zvuk v histórii kapely. Ja som dúfal, že fenomenálny zvuk na poslednom CAVALERA CONSPI- RACY im zachutí natoľko, že ho prenesú aj do SOULFLY. A moje slová boli vypočuté. Titulná Ritual je prvou lastovičkou, ktorá prináša návrat ku worldmusic koreňom a albumom ako 3 a Prophecy. To, že zvuk reže konečne ako píla, počuť od začiatku Dead Behind The Eyes, kde si s chuťou zahosťoval Randy Blythe (LAMB OF GOD) a Maxov spev skvele nakopol k perfektnému výkonu. Strašidelná skladba, kde Mark vysúkal najkrajšie sólo za posledné roky. Ako tretia nastupuje The Summoning, ktorú ako prvú hrali po Európe naživo. Jednoduchá a trefná hymna. Tlak na uši neustáva groovy tancovačkou Evil Empowered, kde ma trochu rušil refrén, aby potom pokračovala najtvrdšia skladba albumu Under Rapture, kde hosťuje Ross Dolan (IMMOLATION) a už aj tak napätú skladbu zbrutálňuje do death metalovej smršti svojím úžasným spevom. Skladba ide až do grindcore, aký som mal rád za čias starých CARCASS. A do toho starodávne tóny a pazvuky, šamanské bicie, ktoré sa plazia celým albumom. Ďalším príjemným prekvapením je hit Demonized, ktorý citlivé srdcia metalistov obdarí krásnym akustickým úvodom. A potom peklo.:) Max Cavalera nezabúda na indiánov, a tak tentoraz dostali v Blood On The Street svoj čas Navahovia. Staré časy pripomenie Bite The Bullet akoby zabudnutá skladba z prvého albumu. Pred koncom prichádza rock 'n' rollové prekvapenie Feedback, kde mi v hlave hneď naskočil MOTÖRHEAD. Výborná skladba. Dúfam, že ju budú hrať na koncertoch často. Na koniec nesmie chýbať Soulfly XI, kde si vždy všetci oddýchneme a naberieme silu do života a chuť pustiť si tento skvelý album opäť. Je skvelý právom. Max spieva sviežo ako nikdy a aj nový basák Mike Leon má podiel na tom, že za posledné roky toto je ten pravý SOULFLY. Vďaka Šaman. MAREK DEVILMANHABDÁK 5/5 ROCK HARD 67

68 tresknutú avantgardu (ktorú mám mimochodom celkom rád). Skôr mi to pripomína stredoškolský muzikál o mladých a pre mladých. DUŠAN KMEŤ 2,5/5 JORDSJØ Jordsjø Nórsko/progressive rock Karisma Records/01:35:53 Simon Dragon odviedli skvelé výkony a zaslúžia si určite stáť vedľa takých veličín ako WITCHCRAFT a GRAVEYARD. Výborný koncert. MAREK DEVILMANHABDÁK 4/5 HAPPY Cult Classic USA/pop/punk rock Rude Records/ KONTINUUM No Need To Reason Island/post metal Season Of Mist/46:52 LEAH The Quest Internacional/celtic/symphonic metal Inner Wound Recordings/53:50 Tak tomuto zoskupeniu sa myslím dá povedať hviezdne. Aké hviezdy tu nájdeme? Na flautu a píšťalu Troy Donockley z NI- GHTWISH, basová gitara Barend Courbois z BLIND GUARDIAN, gitara Timo Somers z DELAIN, bicie a perkusie Sander Zoer z ex- -DELAIN, baglama Chen Balbus z ORPHANED LAND a nakoniec spev Leah McHenry, ktorej sa aj hovorí metalová ENYA. Ten, kto to hovorí, vôbec nie je ďaleko od pravdy. Zachytil som aj hudobné prvky, ktoré mi pripomenuli starý, dobrý BLACK MORE S NIGHT. Desať skladieb vážne kvalitnej hudby, ktoré vás prenesú do sveta fantázie. Pod kvalitou mám na mysli aj mix a mastering, o ktorý sa postaral Jacob Hansen, spolutvorca zvuku na dielach od VOLBEAT, AMA- RANTHE či EVERGREY. Štvrtý počin týchto mágov hudby určite v ničom nezaostáva za staršími dielami, preto odporúčam fanúšikom tohto štýlu LEAH so všetkými piatimi prstami a to nielen na rukách! PAVEL MADOLA 5/5 vychádza aj ako vinyl v limitovanej verzii. Čiže milovníci asfaltu by nemali otáľať. Mňa osobne album aj nadchol. Tento štýl hudby často dopadne ako nepodarený zhluk štýlov alebo naopak, nájde sa elitný a veľkolepý počin, ktorý vás zariekne. U HELEL by som to videl na taký kompromis, album je slušný a keby bol celý ako prvá Mass Destruction, Mass Alienation, tak by išlo o aristokratickú záležitosť. Tá skladba je jednoducho vydarený akostný kúsok. PIŠTÍK 3,5/5 HAIL THE SUN Mental Knife USA/post hardcore/progressive rock Rude Records/ Zo slnkom zaliatej Kalifornie sa o pozornosť hlási partička, ktorá si slnko umiestnila aj do svojho názvu. HAIL THE SUN prichádzajú v poradí so svojim štvrtým dlhohrajúcim albumom s názvom Mental Knife. Musím uznať, že Mental Knife do poslucháča krája naozaj intenzívne ale pritom chirurgicky presne. HAIL THE SUN produkujú zaujímavý mix hardcore/rocku zabaleného do veľmi progresívneho šatu. 68 ROCK HARD Hudba je to naozaj veľmi vyspelá a veľmi technická. Veľa zvratov a zmeny rytmov v ich hudbe vyžadujú dosť pozorný posluch, takže do auta vám to moc neodporúčam :) Možno by som ich vzdialenejšie prirovnal k hudbe PROTEST THE HERO. Čo ma na kapele fakt zarazilo je farba hlasu speváka. Nenakuknúť do promo materiálov tak som v tom, že post speváka zastáva žena. Mental Knife je dobrý albumík, ktorému treba dať šancu. HOYAS 3/5 HELLIONS Rue Austrália/punk/pop/rap/rock opera UNFD/ Austrálsky kvartet mi na Rue určitým spôsobom pripomína to, čo vytvorili MY CHEMICAL ROMANCE na The Black Parade. Piesne na Rue sa však na rozdiel od MCR nedržia len emo-punk-rockovej formy. HELLIONS pre svoje vyjadrenie používajú všetky možné tvary súčasnej hudby, a tak im nerobí problém prestúpiť v jednej skladbe z easy-core skákačky cez hip-hopovú romantiku do bombastu rockovej opery. Chvíľami znejú ako rozhnevaný Gangstaz, chvíľami ako Freddie Mercury s QUEEN. Emáci v depresii si ťapnú päť s BACKSTREET BOYS a spoločne s BLOODHOUND GANG zaspievajú vianočnú koledu. Nie je to úplne blbé, no na môj vkus je to tá povestná polievka z celej kravy. Proste je tam toho moc. Pritom sa nejedná o nejakú Začali to svojho času GREEN DAY, trochu neskoršie prišli nejaký BLINK182, SIMPLE PLAN,, mládeži sa to zapáčilo a od tých čias pribudne na scéne aspoň 5 kapiel podobného razenia ročne. Nenáročná tancovačková záležitosť určená nenáročným poslucháčom/ čkám, ktorí nechcú nič iné len zábavu. A tak tu máme pár veselých odrhovačiek pre skate kids, trochu cukrovej vaty pre romantické rebelky typu Avril Lavigne, nejakú reflexiu sveta pohľadom adolescenta a množstvo lacných troj-akordových melódií. Hlavne nech je na koncerte veselo a nech po nás dievčatá hádžu nejaké to spodné prádielko (robí sa to vôbec ešte?). Je samozrejmé, že všetky skladby na albume sú radio friendly, akurát mi vadí prílišná tuctovosť a zameniteľnosť materiálu. Teenagerské komédie o prvom sexe a kapely ako sú HAPPY majú jedno spoločné nebavia ma. DUŠAN KMEŤ 2/5 INTERNAL BLEEDING Corrupting Influence USA/death metal Unique Leader Records/36:26 INTERNAL BLEEDING je kapela, ktorá v deväťdesiatych rokoch minulého storočia patrila k pevným pilierom amerického death metalu. Jej vysokú pozíciu však zjavne naštrbila nestála zostava a opakované dlhodobejšie prestávky. Starší fandovia death metalovej scény majú v tomto jasno, INTER- NAL BLEEDING buď áno alebo nie. No horšie je to s mladšou generáciou, hoc aj milujúcou old school, no nemuseli sa k tejto kapele vôbec dostať. Dobrou správou je fakt, že líder kapely Chris Pervelis to s návratom na scénu myslí úplne vážne a posilnený o novú zostavu vydáva druhý ponávratový album, celkovo šiesty. Deväť skladieb a viac ako polhodina hudby tvorí novinku Corrupting Influence, ktorá je opäť staroškolskou, poväčšine strednotempovou a death metalovo hopsavou cestou do zatratenia. Hutný, valivý death metal s hromovým growlingom je typickou črtou tejto kapely, ktorá svojím novým dielom určite poteší starých fanúšikov death metalu, no verím, že pritiahne i mladšiu generáciu. Dúfam, že INTERNAL BLEEDING zasadne k ďalším oživším kapelám a naplno rozbehne svoj hudobný potenciál. Vnútorné krvácanie má iba jednu možnosť, hrať a tvoriť, tak držím palce. KREMATOR 4,1/5 Tak tento album bol pre mňa veľmi silnou šálkou kávy na vypitie. Viac ako hodinu a pol na mňa z reprákov útočili tóny veľmi progresívneho; a to doslova a do písmena, avantgardného rocku v podaní tejto skupiny z Osla. Album je odohraný vzájomne dobre zladenou kombináciou syntetizátorov, fláut, gitár a samozrejme bicích. Niektoré pre mňa veľmi ťažké pasáže odohrané syntetizátormi mi pripomínali hru nebohého Mariána Vargu a 70. roky. Samozrejme pesničky na tejto novinke sú veľmi ťažké na počúvanie, čo milovníkov takéhoto druhu hudby môže len potešiť. Osobne ma niektoré pasáže veľmi zaujali, najmä inovatívnymi prvkami a dynamickým zvukom. PIKES MIKELLSON 3,9/5 KADAVAR Live In Copenhagen Nemecko/stoner rock Nuclear Blast/1:10:45 Nemeckí skvelí Dunčovia sa po štyroch albumoch odhodlali nahrať konečne niečo aj naživo. Mňa osobne to potešilo, pretože som ich pred mesiacom videl v Nemecku naživo a zanechali veľmi dobrý dojem. Kapela sa rozhodla zvečniť svoju šou v Pumpehuset, ktorú odohrali v novembri Koncert bol samozrejme na podporu ich posledného albumu Rough Times. Kapela nemohla začať inak ako Skeleton Blues zo spomínaného albumu. Veľmi ma potešilo, že koncert gradoval aj vďaka tomu, že každá skladba bola z iného albumu, a tak sa nemohlo stať, že nastane nejaký nudný moment. Toto je lepšie ako nejaká best of alebo tzv. výberovka. A zrejme natrafili aj na dobre naladené publikum, ktoré jasalo hneď po druhej Doomsday Machine. Je ale jasné, že niektoré skladby aj tak proste museli trčať z playlistu ako The Old Man z albumu Berlin, Die, Die, Baby z posledného a samozrejme najhitovejšia hitovica Tribulation Nation. Na CD koncert končí famóznou Purple Saga. Minimálne kvôli tejto veci by som tam chcel byť. Na vinyle ešte pridali dve skladby a to All Our Thoughs a Come Back Life. Koncert v globále znel tak, že tam naozaj upravovali veci minimálne, a preto aj pazvuky a ozvena vyznieva uveriteľne. Samotní Christoph Lupus, Christoph Tiger a Táto islandská banda hrá progresívny post metal. Nesúrodé myšlienky prebiehajú v hlave pred samotným vypočutím. Je to až príliš klišovité, reklamné nadelenie. A veru, na prekvapenie naopak nie sú až tak ďaleko od pravdy. I keď by som radšej bol presnejší a nazval by som ich tvorbu melancholickým rockom s progresívnymi prvkami. S pojmom metal by som bol opatrnejší, aj keď jeho vplyvy sú tu nesporne badateľné. To, že sú z Islandu, cítiť v akejsi chladnej atmosfére, aj keď nemôžeme priamo hovoriť o nejakej depresii, skôr ide o príjemnú tklivosť. Do toho uhrančivá obálka, ktorá slušne vystihuje samotnú nahrávku. Samotné skladby sú perfektne naskladané a jedna doplňuje druhú, na druhej strane aj sami o sebe fungujú ako slušné hitovky, počuj napríklad vydarenú Warm Blood, či titulnú No Need To Reason. Je na škodu, že sa s ich tvorbou oboznamujem až teraz, keďže je to príjemný súbor chytľavých pesničiek. Bude sa to páčiť aj nenáročnej frajerke, aj jej frajerovi, čo študoval gitarové konzervatórium. PIŠTÍK 4/5 KORPIKLAANI Kulkija Fínsko/alcohol folk metal Nuclear Blast/01:11:20 Kam zaradiť túto jubilejnú, desiatu dlhohrajúcu nahrávku v pätnásťročnej histórii skupiny je pre mňa neriešiteľný a vlastne ľahko riešiteľný problém, je to úplne jedno. Skupinu som najprv videl pred rokom a dačo v spoločnosti ruskej pagan/ folkovej bandy ARKONA v MMC klube a priznávam, po jej show ma bez alkoholu KORPIKLAANI absolútne nudili. Pár nahrávok KORPIKLAANI som si pustil a usúdil som, že je to skupina, čo sa v mojich ušiach vôbec nevyvíja, jednotvárne, nič nové. Tu naozaj platí pravidlo menej znamená viac (za krátku dobu už desiaty album a tá neuveriteľná dĺžka). Na albume je pre mňa najkrajší cover, krásna fínska vidiecka príroda s dreveným domčekom, obilím, trávou, vodou a lesom v pozadí. Ale aby som napísal aj dačo po-

69 zitívne, veľký priestor dostáva na novinke huslista Tuomas Rounakari. Najsilnejší moment albumu boli pomalšie veci, kde KORPIKLAANI dobre pracuje s atmosférou, štvrtá skladba, taká akustická balada Harmaja, v ktorej dominujú husle s akordeónom, záverečné sekundy skladby Korppikalliota či záverečná skladba Tuttu on tie. Skupine by som odporúčal naozaj dlhší, aspoň trojročný oddych od skladania nového albumu a dôslednejšie sa odpútať od svojho skákavého, do krčmy vhodného alko štýlu. NECROBUTCHER666 2,6/5 LANDMVRKS Fantasy Francúzsko/metalcore Nuclear Blast/42:04 Takže začneme tým, čo je známe, dané a nemenné. V prvom rade ma zaujala obálka. Na kapelu podobného razenia sa príliš nehodí, je dosť sladká, ale fakt má môj obdiv a veľmi sa mi zapáčila. Títo mladí Francúzi vsadili na totálne moderný metal, melodický metalcore, ktorý nemôže mať neúspech. Je to rýchle, svižné a dostatočne agresívne. No ale cítim, že pre mňa to zas až tak úplne dostatočné nebude. Nemôžem povedať, že je to nejaké jednoliate či bez nápadu, ale príliš ma to nechytilo. Myslím tým samotné skladby a hlavne jednotlivé nápady. Je to skôr stávka na agresiu, silu a švih. Lenže nemôžem by nespravodlivý, lebo čo za hlavný klad nahrávky považujem, sú rôzni hostia a jednotlivé duetá, čiže vokálne je album prešpikované poriadne rôznymi odtieňmi hlasov, polohami a výrazmi. Najmä sa vydaril pekný melodický a atmosférický duet s Camille Contreras, ktorý je mojim osobným favoritom na tejto palete skladieb. Avšak samotné album sa mi obľúbencom asi nestane, ale ten silný náboj sa mu nedá uprieť, a tak uvidíme s čím prídu títo sympatickí mladíci do budúcna. PIŠTIK 3/5 LEFT BEHIND Blessed By TheBurn USA/stoner/sludge metal/metalcore PureNoiseRecords/30:09 Tak tady budu dosti stručný, když mě druhé album LEFT BE- HIND neoslovuje ani nenaplňuje. To debut Seeing Hell z roku 2016 byl přece jenom o něčem jiném. Byl především tvrdší a materiál pestřejší. Tady čekám, než se začne něco dít a jediná skladba Blessed By TheBurn, co se mi tu zamlouvá a následují změny rytmů i vokálů, je i stejnojmennou deskou. Objeví seale až v půli kratší desky, a pak se zase do konce alba nic podstatného neděje a ani žádná výrazná změna se už nekoná. Také zvukově je to hodně špatné a nástroje tu zní dosti otupěle. Ne, tuhle desku bych nikomu nedoporučil. KAREL KAJAROCK ŠUSTÍK 2,5/5 MADDER MORTEM Marrow Nórsko/progressive metal Dark Essence Records/53:25 Pred touto kapelou som mal vždy rešpekt. Stačilo sa pozrieť na zaujímavú speváčku Agnette M. Kirkevaag a nechať sa uniesť jej mohutným hlasom, ktorý sa vznáša nad výborným progresívnym a osobitým metalom ako vták Fénix. MADDER MORTEM sú zaujímaví tým, že ich hudba už viac slov k recenzii nepotrebuje. Rozpisovať sa o tom, ako s ľahkosťou skáču z pokojných vôd do krútňavy divokej rieky, je zbytočné. Dámy a Páni, toto proste treba počuť. A tak ako hitovo vás nabudí úvodná Liberátor, presvedčivo vám na duši vyhladí jazvy Until You Return. Kapela má v sebe melodické nálady a zvraty ako ich krajania VULTURE INDUS- TRIES, a to všetko len potvrdzuje, aké je Nórsko zaujímavé svojou hudbou. Zo sna vás bez problémov preberie My Willbe Done, aby vás znovu ukolísala klipovka Far From Home. Neskutočná vec plná smútku, nehy a melanchólie. Za zmienku určite stojí aj ambientná Stumble On. Celý album na mňa pôsobí ako soundtrack pre kreslenú rozprávku, a to je dobre. Pri skvelej hudbe fantázia pracuje naplno. MAREK DEVILMANHABDÁK 4,5/5 MAYAN Dhyana Holandsko/symphonic death metal Nuclear Blast/64:48 Jedná sa o tretí štúdiový album tejto holandskej partičky, pozostávajúcej z desiatich členov, z toho piati na postoch vokálov (3 mužské a 2 ženské). Nie je žiadnym tajomstvom, že jej zakladateľom je nadaný muzikant Mark Jansen, ktorý je taktiež zakladateľom aj legendárnej symfonicko/power metalovej kapely EPICA. Už toto by mala byť záruka kvality, tak sa teda poďme na túto novinku pozrieť z bližšia. Album Dhyana obsahuje jedenásť skladieb o celkovej dĺžke viac ako hodinu, z toho dve skladby sú čisto orchestrálne s prekrásnym operným vokálom Lauri Macrì. Tretí štúdiový album sa táto holandská partička rozhodla nahrávať v spolupráci s Pražským filharmonickým orchestrom, s ktorým taktiež spolupracovali chalani z DIMMU BORGIR pri nahrávaní albumu Death Cult Armageddon. Možno práve preto mi niektoré symfonické pasáže prídu ako cez kopírak s niektorými pasážami skladieb DIMMU BORGIR, hlavne songov z albumu In sorte diaboli. Čas pri počúvaní tejto novinky plynie veľmi rýchlo a aj keď má niečo vyše hodiny, príde vám počúvanie tých nádherných ženských čistých vokálov, ktoré striedavú neľútostné a kruté mužské vokály, akoby to bola len chvíľa. Musím však pri niektorých skladbách vytknúť až moc prezvučené bicie, ktoré prehlušili všetko ostatné. Až na týchto pár veci sa však jedná vo veľmi solídny počin, ktorý by si mala vypočuť každá symfo-metalová duša. SEKER 4/5 MONUMENTS Phronesis Anglicko/progressive metal Century Media Records/39:47 Aj vám sa stáva, že pri pohľade na desať skladieb a viac si vzdychnete? To načo toľko? Prípad britských djentistov je však iný. Až pri robení recenzie som si všimol, že majú desať skladieb a časovo hrajú ako hardcore kapely. Výborný ťah. Skladby, aj keď nie sú jednoduché, tak ubehnú rýchlo a vy nemáte problém album si pustiť znovu. A to je výhra. Ja osobne som djentové a progresívne vody opustil už dávno. Kapely sa zliali do jednej gule a nápady ustúpili pred krkolomnosťou riffov a chladom mnohostrunných gitár. Ale povedal som si, že však MONUMENTS sa mi vždy páčili, tak to ešte s nimi skúsim. A aj keď sa kapela štýlovo nezmenila, novinka sa mi páči. Všetko to nástrojová šialenstvo pevne drží gitarový mág John Browne a spolu s Olly Steele vás budú počas celého albumu držať v napätí. Všetko by ale bolo zbytočné bez hlavnej zbrane kapely a to speváka Chris Barretto. Tento chlapík snáď spieva všetkými metalovými štýlmi. To treba počuť. Piesne nemajú žiadnu slabinu, a tak len spomeniem napr. Mirror Image a Stygian Blue, čo mi učarovali najviac. Som rád, že progresívny a djent štýl má ešte čo ponúknuť. MAREK DEVILMANHABDÁK 4/5 MANTAR The Modern Art Of Setting Ablaze Nemecko/sludge metal Nuclear Blast/47:40 Duo z Hamburgu som si zamiloval už na dvojke Ode to the Flame. Bolo to pre mňa niečo neskutočné a sprvu nepochopiteľné, že dvaja ľudia dokážu vytvoriť tak extrémnu a dobrú a hlavne totálne odlišnú hudbu od ostatných kapiel. To, o čo sa niekedy pokúšajú päť a viacčlenné kapely, oni zvládajú ľavou zadnou. Všetko je to podľa mňa v magickej jednoduchosti ich tvorby. Ale pozor, nahrať bahennú nálož utopenú v black metalovej studni nezvládne len tak hocikto. Erinc Sakarya okrem vytvárania blahodárneho hluku na svojej gitare, spieva veľmi zvláštnym hlasom, ktorý sa najviac podobá hlasu Quorthon (staré BATHO- RY). Takto nespieva nikto, a to je zbraň v hudobnom biznise ako hrom. Bez motora by to nešlo, a to bubeník Hanno Klänhardt dobre vie. Jeho bicie nie sú zbytočne komplikované, a to je len dobre. To, ako sú títo dvaja páni otočení na koncertoch k pódiu, sa dozviete v rozhovore. Na novinke okrem fantastického obalu odhaľujúceho nacistickú minulosť mi v hlave najviac utkveli pecky ako Taurus a asi najväčší hit Obey The Obscene. Skoro som zabudol na Age Of Absurd. Napriek tomu, že album je po zvukovej stránke a hudobnej naozaj vymakaný, viac skladieb mi v hlave nezostalo. A to je z 12-tich dosť málo. MAREK DEVILMANHABDÁK 3,8/5 NOTHING Dance on the Blacktop USA/rock/indie rock/noise rock Relapse Records/43:25 NOTHING je americká rocková kapela, ktorá na hudobnú scénu pribudla v roku Jej domovským mestom je Filadelfia a na svojom konte majú vrátane novinky tri plnohodnotné albumy. Za osem rokov to nie je až tak veľa, no na druhej strane kapela vychrlila množstvo singlov a miničiek, takže ich hudobná produktivita je dosť značná. Aktuálne kvarteto hudobníkov Domenic Palermo, Brandon Setta, Kyle Kimball, Aaron Heard koncom augusta predhodilo svoju novinku Dance on the Blacktop, ktorá obsahuje deväť skladieb na ploche necelej ¾ hodiny. Album sa začal nahrávať ešte v októbri 2017 v štúdiu Dreamland Studio v Woodstocku v štáte New York s producentom Johnom Agnellom, no toto nahrávanie bolo nakrátko prerušené v decembri 2017 kvôli mini turné s kapelou CEREMO- NY. Potom už nič nebránilo v dokončení albumu. Následne v priebehu roku boli postupne vypúšťané singlovky z albumu a to skladby Zero Day, Blue Line Baby (klipovka) a posledná The Carpenter's Son. To, že som v úvode napísal jednoducho rock, je veľmi zoširoka daná škatuľka. Kapela produkuje veľkú škálu rockových subžánrov, od klasického rocku, indie, noise, dream pop, slowcore až po grunge. Album Dance on the Blacktop je hodne melancholický, ezoterický a veľmi pokojný. Je to taká pokojná rockerská oddychovka na teplé letné večery na terase pri pivku (vínku) a cigare. Taká pokľudná hudbyčka na vyčistenie hlavy od problémov dnešnej rýchlej doby. KREMATOR 3,8/5 ORKAN Element Nórsko/black/thrash metal Dark Essence Records/47:07 Chcete recept na dobrú novú skupinu? Poradím vám, zoberte akýchkoľvek 5 Nórov, podľa vlastného uváženia im prideľte nástroje, určite kto bude spievať a na 66,6% to bude dobrá kapela. ORKAN je zložený z členov pôsobiacich v skupinách ako TAAKE, BYFROST, KRAKÓW či GRAVEMACHINE a vznikol v 2008 roku, pričom Element je ich tretí album. Skupina hrá klasický nórsky black metal TAAKE strihu so silnými thrashovými vplyvmi, veľmi dynamický, s chytľavými riffmi a presnými bicími. Žeby sa rodil dôstojný nástupca AURA NOIR? Každopádne je to hudba priam stvorená na strhujúce live vystúpenia. Nový album sa nerodil ľahko, trojročné obdobie skupinu sužovali rakovina a iné neplechy, ale dokázali všetko prekonať a táto skúsenosť ich aj obohatila. NECROBUTCHER666 3,9/5 OUR MIRAGE Lifeline Nemecko/metalcore Nuclear Blast/43:28 Škatuľka pod značkou metalcore mi príde na túto kapelu skôr ako vtip. Je to metalcore štýlu komerčných kapiel, akými sú a boli LINKIN PARK alebo LIMP BIZKIT. Takže mám na mysli uhladený spev, kde si spevák sem-tam zakričí, aby ste pri ich hudbe náhodou nezaspali. V hudbe určite netreba čakať veľké prevraty a čaká vás len a len to, čo tu už bolo dávno pred OUR MIRAGE, no volali sa inak Jediná vec, ktorú im neberiem, je ich až vtieravá nápaditosť. Kapely tohto rangu ju určite musia mať, ak chcú preraziť v tejto spletitosti komerčnosti. Čakal som aspoň malý úlet do sveta skutočného metalcore, ale bohužiaľ sa moje očakávanie nesplnilo. Väčšina mládeže, nachádzajúca svoje hudobné vzory v dobe rozkvetu už spomenutých kapiel, si príde určite na svoje. Ak by som túto recenziu písal dnes ako teenager, majú chalani z OUR MIRAGE miesto 3 bodov 5. Som rád, že rádiá a televízie neovplyvnili staršiu generáciu hudbou, ktorú dnes počúvajú masy! PAVEL MADOLA 3/5 PYREXIA Unholy Requiem USA/death metal Unique Leader Records/25:11 Americká death metalová skupina PYREXIA je hlavne pre staršiu generáciu fanúšikov death metalu kultová kapela, predovšetkým pre svoj debutový album Sermon of Mockery. Ich brutálny prejav v prvej polovici deväťdesiatych rokov chytal za srdcia, no neskôr sa kapela ubrala trocha iným smerom a album System of the Animal bol už o niečom inom. Možno aj preto sa kapela na dlhých desať rokov odmlčala a albumom Age of the Wicked sa vrátila do pôvodným mútnych vôd death metalu. Aktuálne opätovne po dlhšom čase (piatich rokoch) vydáva ROCK HARD 69

70 ďalší album (v poradí piaty, čo od roku 1990 nie je až tak veľa). Časté zmeny zostavy asi kapele moc neprospievajú a i táto novinka sa taktiež nesie v znamení zmien, od roku 2015 boli realizované zmeny na troch postoch. Aktuálny album Unholy Requiem obsahuje osem skladieb, no ich celková dĺžka je iba niečo málo nad 25 minút. PYREXIA však ani na tomto albume neupustila od starej americkej školy death metalu, ktorú opäť chápe o niečo brutálnejšie. Hromový growling nového speváka Jima Beacha znie trocha stereotypne, no k tomuto štýlu to akosi pasuje. Chvíľu som si musel na tento album zvykať a musel som si ho viackrát pustiť, aby som ho pustil do seba. A pripomínam, že PYREXIA ma taktiež dostala svojím prvým albumom. Tento album je brutálna, hutná a nekompromisná sekačka, ale ja som u nich zvyknutý na niečo iné, predsa len o niečo vyššiu kvalitu. Inak album má super obal. KREMATOR 3,8/5 PIG DESTROYER Head Cage USA/grindcore Relapse Records/30:55 Americká grindcore kapela PIG DESTROYER je na metalovej scéne už poriadne dlho, no jej hudobné či ak chcete vydavateľské konto nie je nejako výrazne nabité. I táto aktuálna novinka vychádza až po šiestich rokoch. Na svojom konte majú od roku 1997 iba šesť plnohodnotných albumov a samozrejme i množstvo menších nahrávok. Nie je toho veľa, no napriek tomu sa v grindcore scéne teší veľkej obľube fanúšikov. I na živých vystúpeniach to vedia poriadne rozbaliť. Aktuálne prichádzajú s novinkou s názvom Head Cage, ktorý obsahuje dvanásť skladieb, ktoré celkovo iba veľmi jemne prekračujú polhodinku. A čo nové prináša nový album? Nič, iba klasický a zaužívaný divoký grindcore, ktorý kapela hobľuje už poriadne dlho, a ktorým si kapela získala takú priazeň. Na druhú stranu, kto by aj chcel od nich niečo nové, iné, progresívne? Energické, nekompromisné a rýchle skladby sú typické pre túto kapelu a zo zaužívaných mantinelov neuhla ani teraz. Mne osobne trocha vadí ten ukričaný a uvrešťaný vokál, ale to je iba môj osobný názor. Pre fanúšikov tejto kapely nie je čo riešiť, PIG DESTROYER má svoju tvár, ktorú asi nezmení, pokiaľ bude kapela fungovať. KREMATOR 3,6/5 POLYPHIA New Levels New Devils Amerika/instrumental progress rock Rude Records/36:00 70 ROCK HARD Jedna z těch neuvěřitelných nahrávek, které uzřeli světlo světa. POLYPHIA je čtveřice hudebníků, která na New Levels New Devils představuje svoje hudební vize čistě instrumentální. Na tom by nebylo nic až tak zvláštního vždyť i u nás máme takové vizionáře ABSTRACT, jenže tito pánové na to jdou doslova profesorsky, jejich metalově progresivní muzika je spíše rocková se silným potenciálem jazzové improvizace. Pochopit tuto nahrávku bude oříšek a myslím, že šmakovat bude jen opravdovým znalcům a hudebním fanšmejkrům, kteří docení tu zaznamenanou ekvilibristiku. Já se mezi ně neřadím, takže jsem jen s němým úžasem vyslechl celý záznam a měl jsem v hlavě pěkný zmatek. Ale nedalo mě to a tak jsem si vyhledal POLYPHIA na několika videoklipech, a tak jak mají vychytaný materiál hudebně, tak mají zpracovanou i vizuální formu. Je to prostě něco výjimečného a hlavně okrajového MARTIN BARTÁK 3/5 RISE OF THE NORTHSTAR Legacy Of Shi Francúzsko/metalcore Nuclear Blast/43:27 Po tradičnom, po japonsky hovorenom intre vás parížska banda vtiahne do svojho brutálneho a Nipponom opantaného sveta. Po debute Welcame sú pri chuti, atak aj na novinke sa dočkáte groovy riffov, deathcore vokálu miešaného s rapom a rozsekaných riffov, ktoré vám v hlave zostanú ešte dlho. Jednoznačne najlepšou skladbou a hitom číslo jedna je prvá Here Comes The Boom. V tejto skladbe je naozaj všetko to, čo robí túto kapelu takou skvelou. Ďalšia Nekketsu je čistou ukážkou európskeho hardcore, aby plynule prešla do deathcore nálady najzvláštnejšej skladby na novinke. Niečo ako mix KORN, rapu a riekanky z filmu Bad Boys. Paráda. Kapela sa nehanbí ukázať aj svoju ľudskú tvár, a tak si dovolím tvrdiť, že v Step by Step ako pocte SUI- CIDAL TENDENCIES ide o druhý vrchol albumu. To, že Vithia je skvelý spevák, dokazuje stále, ale že dokáže v All For None zarevať tak, že vám hneď napadne hosťujúci spevák, tak to je ozaj sila. Francúzsky spievaná Furyoś Day a záverečná titulka jasne ukazujú, že démon Shi to má v tomto štýle hudby pekne našliapnuté. Je to jazda, ako sa na R.O.T.N. patrí. Som zvedavý, či toto dokážu samuraji prekonať. MAREK DEVILMANHABDÁK 4/5 RIVERSIDE Wasteland Poľsko/progressive rock InsideOut Music/50:49 Progresívny rock či metal si v poslednom období získava čoraz väčšiu popularitu, no na druhej strane tento štýl počúva dosť vyhradený okruh fanúšikov. Hudobná produkcia niektorých kapiel je dosť ťažká a poslucháč jej musí v prvom rade porozumieť. Nie je to len také bezduché počúvanie nejakej nahrávky. Niečo podobné produkuje aj táto varšavská kapela, ktorú založila v roku 2001 partia priateľov Mariusz Duda, Piotr Grudzinski, Piotr Koziradzki a Jacek Melnicki. V súčasnosti je už zostava Mariusza Dudu pozmenená, no funguje na plný plyn a aktuálne vydáva svoj už siedmy štúdiový album. Tento dostal názov Wasteland a obsahuje deväť skladieb. Viac ako na 50 minút album zavedie poslucháča do ríše rockovej progresie a hudobného vývoja. Skladby sú dosť rozmanité, niektoré príjemne plynú, v iných kapela i poriadne šliapne na plynový (gitarový) pedál. Inde sa objavia iba pozvoľné a oddychové akustické pasáže. Rocková rôznorodosť a akási melanchólia prevrtáva a sprevádza celý album, ktorý určite nie je na jedno počutie. Táto kapela sa určite (ak už nie je) zaradí do plejády kapiel pre hudobných fajnšmekrov, ktorí si slastne hladkajú bruchá pri počúvaní tohto štýlu. KREMATOR 3,8/5 SICK OF IT ALL Wake The Sleeping Dragon USA/hardcore Century Media Records/32:58 Na začiatku roku som bol dosť smutný z toho, že hardcore legendy, ktoré sú navždy v mojom srdci, nevydávajú nič nové a aha. Nový MADBALL, TERROR a nakoniec aj čínski draci SICK OF IT ALL. Ak tento rok vyjde ešte AGNOSTIC FRONT, tak zjem svoje ponožky.:) Po sľubnom EP + foto knihe When Smoke Clears som tajne dúfal, že v takom živelnom a pozitívnom duchu natočia v budúcnosti ďalší album. Dámy a páni, na svet sa prebúdza známy drak, aby vystriedal King Konga v mrakodrapovej slávnej scéne. Nádherný obal má na svedomí Ernie Parada a verte mi, že obsah je ešte krajší. Krátkych 17 skladieb vám preletí ušami ako mucha a chuť počuť starú školu prichádza znovu. Tue Madsen tak ako vždy navaril excelentný moderný zvuk, ale našťastie nie tak chladný ako po minulé roky. Žeby za to mohol nový MADBALL? Všetci vieme, že SOIA vedia spraviť dobré pecky, a tak o hity ani tentoraz nie je núdza. Úvodná Inner Vision s nádherným refrénom postavila všetky moje chlpy do pozoru. No toto. Je to zúrivé a zároveň božsky melodické. Toto mám na nich rád. K ďalším určite patrí Always With Us a čerešničkami na torte sú skladby, kde hosťujú Tim McIlrath z RAISE AGAINST a Chuck Ragan z HOT WATER MUSIC. A to je vám odľahčenie až z punkovej krčmy. Bull's Anthem tento album jednoznačne uvoľnila na maximum. Ale aby to nebolo len veselé, tak vážne skladby sa nájdu. To The Wolves a Bad Hombres. Na záver len toľko. Mám opäť radosť v srdci. MAREK DEVILMANHABDÁK 4,8/5 SKÁLMÖLD Sorgir Island/viking/folk metal Napalm Records/54:19 Islandskí bardi z Veku Meča búšia na brány Valhaly už po šiestykrát. Zármutok - ako nazvali svoj najnovší počin, však nie je o nejakej plazivej melanchólii. Tu máme do činenia s celkom agresívne naladenými a do boja vyzývajúcimi viking-metalovými hymnami. Hneď prvá Ljosid je prísľubom divokej rúbačky a epických zborov. Gitarové riffy, ktoré znejú miestami až hardcorovo sú usmerňované mocnými melódiami a drsným spevom Björgvina Sigurdssona, ktorému tá pena od huby odfrkuje priamo do vašej tváre. Toto je čistý duch viking metalu. Vzrušujúce a výbušné. Surová vznešenosť a chladná krása Islandu je tu cítiť z každého tónu. Pútavo epická Mara je heavy metalový nabudzovák na záver, po doznení ktorého budete mať nutkanie zobrať do ruky kus studenej ocele a vyraziť do bitky. Sorgir ocenia najmä fandovia toho tvrdšieho viking/folk metalu a kapiel ako THYRFING, EINHERJER alebo METSATOLL. DUŠAN KMEŤ 4,5/5 SIRENIA Arcane Astral Aeons Nórsko/symphonic metal Napalm Records/59:18 Vidím, že Gyula Havancsák sa opäť predviedol na novom obale albumu Arcane Astral Aeons a ako vždy, jeho obrazové stvárnenie je vstupom do inej dimenzie. Prekrásne. Niektoré symboly sú na ňom na prvý pohľad skryté, ale keď si album vypočujete niekoľko ráz a zároveň venujete čas slovám jednotlivých príbehov, vystúpia vám z obrazu doslova pred očami a ešte vám zamávajú. Hudobne je nová SIRENIA vďaka Mortenovi Velandovi a zvlášť šarmantnej francúženke Emmanuelle Zoldan znovu o ďalší a podotýkam výrazný krok vpred. Album je priam nabitý výbušnou energiou, bombastickými orchestráciami, gitarovou ekvilibristikou, vyšperkovaným zvukom a spevácky výkon Emmanuelle je za hranicami ľudskej predstavivosti. Určite by som nemal zabudnúť na druhého gitaristu menom Jan Erik Soltvedt a úderníka Jonathana A. Pereza, ktorí taktiež podávajú na celej ploche vynikajúce inštrumentálne výkony. Dokonalý súzvuk hlasu a harmónie tónov rinúcich sa z nočnej oblohy ako neutíchajúci hviezdny vodopád. Kompozícia Love Like Cyanide bola vybratá pre prvé lyrické video z nového albumu a keď ju počúvam, je mi jasné, že nie náhodou. V tejto skladbe je zhrnutý celý album a jej hudobný dej len tak preteká okrajom nádoby. Rýchle, dynamické, strhujúce. Album obsahuje dvanásť skladieb, z toho posledná je opäť spomínaná Love Like Cyanide, len v editovanej verzii. Vychutnajte si ho, je váš. ERIK NÁDUDVARI 4,5/5 SLEGEST Introvert Nórsko/blackened doom metal Dark Essence Records/31:47 Nórsko je krajina metalu zaľúbená, predovšetkým tomu, ktorý je zahalený do klasického čierneho brnenia, resp. temného rockovému závoja. V Nórsku je po hudobnej stránke všetko možné, len nech je to cítiť black metalom. A to je aj prípad kapely SLEGEST, ktorá vo svojej tvorbe kombinuje všetko aktuálne, teda veľmi populárny dark rock, v Nórsku obľúbený black metal a klasický doom metal. Kapela fungujúca približne osem rokov má momentálne na triku už tretí plnohodnotný album a nejaké tie menšie nahrávky. Aktuálne po dvoch rokoch vydáva ďalší album s názvom Introvert, ktorý tvorí celkovo osem skladieb s celkovou dĺžkou niečo málo cez pol hodiny. V globále hudobná tvorba kapely korení v dvoch metalových žánroch, a to black metale a doom metale. Nehovorím, že je to ojedinelé, ale poväčšine táto kombinácia je death a doom, no v tomto prípade je to čierna farba kovu. Tu to akosi sedí ako r.ť na šerbli, plus tie ľúbivé rockové riffy ala SATYRICON. Celkovo to znie na klasické počúvanie veľmi dobre, no pre ortodoxnejších, či fandov rýchlosti to bude trocha problém. V rámci nejakej rozšírenej škatuľky by som to definoval ako black/ doom metal/dark rock. Album vychádza v súčasnej dobe už klasicky na CD, LP a digitálne a to 16. novembra (2018). KREMATOR 4/5 STRANA OFFICINA The Faith Taliansko/heavy metal Jolly Roger Records/01:15:50 TheFaith je považovaný za prvý album po znovuzrodení, ktorý vyšiel v roku Obsahuje skladby z predchádzajúcich albumov, ako aj predtým nevydané skladby, ktoré sa však hrávali naživo. Vydavateľstvo uvedené v záhlaví sa rozhodlo pre jeho oživenie a preto majú hlavne domáci fanúšikovia o jednu radosť navyše, pretože táto talianska heavy metalová klasika môže stále osloviť skalných priaznivcov tohto hudobného žánru. Tí, ktorým chýba v zbierke, budú mať o jeden vzácny kus v archíve naviac. Album ponúka bohatých, pätnásť remastrovaných skladieb, ktoré vyšli aj na jasavo červenom vinyle a to rozhodne poteší každého žánru oddaného asfaltéra. Album je v jednotlivých skladbách primerane tvrdý, agresívny a

71 živočíšny a navyše metalový hlas - Daniele Bud Ancillotti je pre skladby tým pravým bohom hromov a bleskov. Typickou ukážkou toho je hneď prvá skladba The King Troll, ktorá by svojou údernosťou zabila aj trola. Metal Brigade je logickým nasledovníkom metalového hromobitia a pri jej počúvaní vám neostane nič iné, len vyzametať dlhými vlasmi celú dlážku. Ďalšie skladby ako The Ritual, nadupaná Gamblin Man, alebo mierumilovnejšia Black Moon sa nesú v rovnakom duchu, niekde zvoľnia, niekde sa rútia vysokou rýchlosťou, skrátka postarajú sa vám o kvalitné metalenie. Posledné tri skladby Profumo di putana, Autostrada de sogni a Officina sú zaspievané v taliančine a dodávajú albumu krásny punc originality. ERIK NÁDUDVARI 4/5 SKÁLD EP Francúzsko/folk metal Noémy Solstice Promotion/09:55 Po prezretí promo fotiek som mal dosť zmiešané pocity, a keďže následne zistené dostupné informácie hovorili o Francúzoch ospevujúcich nordickú mytológiu, prirodzene sa vám začnú ježiť chlpy. Niežeby vo Francúzsku s nimi nemali skúsenosti, ale predsa len už odvtedy nejaký ten rok prešiel a jediné nordické tam zostalo asi len pomenovanie Normandia. Napriek očakávanej tiesni sa mi dostalo vcelku milé prekvapenie. Je to zatiaľ iba jemná koštovka pred debutovo kompletným opusom, respektíve modernou ságou, ale aj to málo stačí na určitú reprezentáciu. Tri krátke skladby o dĺžke necelých desiatich minút sú celkom vážnym ezoterickým zážitkom. Nečakajte nejaké vtipné tance, aké by sa z imidžu dali očakávať, ale vážnu, folkovú a hymnickú podobu nordickej piesne. Až som prekvapený, akú to má úroveň. Aby si hypotetický fanúšik dokázal predstaviť ich vyznenie, trocha pripomínajú oveľa známejších WARDRUNA. Či sa priblížia ich kvalitám, ukáže čas, ale týmto mini začiatkom začali solídne. PIŠTÍK 4/5 STRANA OFFICINA Non Finirá Mai Taliansko/heavy metal Joly Roger Records/42:45 Zberateľská záležitosť Non Finirá Mai ukrýva štyri skladby v čerstvých verziách z predchádzajúceho roku a tie isté štyri skladby vyklepávajúce metalový rytmus z roku Reč ide o tvrdých kompozíciách Nonfinirámai, Bimbo, Ricordo di lei a pomalú baladu Vittima. Tieto remastrované kúsky predstavujú STRANA OFFICINA v tradičnej podobe, napĺňajúce moje očakávanie. Napríklad skladba Vittima sa objavila prvý raz na kazete The Ritual Promotional Tape už v roku 1986 Ako vždy, oceňujem rodný jazyk rímskeho dobyvateľa; angličtiny je vrchovate všade vo svete. Znalci asfaltu nepochybne zajasajú pri pohľade na farebnú vinylovú verziu s vydareným obalom - Hefaistova kováčska vyhňa je stále v kurze, a tak tomu bude až do súdneho dňa. STANA OFFICINA mala v minulosti tragický osud a akoby zázrakom povstala z popola a aj z tohto dôvodu považujem túto nahrávku za cennú a navyše, vyšla v značne obmedzenom náklade. V každom prípade jej nákup v kamennom obchode (Snívajte s nami, máme internet!) skráti čakanie na nový album. Snáď sa ho dožijem. ERIK NÁDUDVARI 3,5/5 SYMPHONY OF SYMBOLS Historiocriticism Maďarsko/progressive death metal Metal Scarp Records/60:09 Jedná sa o druhý štúdiový album tejto death metalovej partičky našich južných susedov, ktorý vyšiel po šiestich rokoch od toho prvého. Kapela má na konte ešte jednu demo nahrávku z roku K tejto novinke budem mať skôr kritické vyjadrenia ako pochvalné. Album je koncipovaný ako jeden celok, čiže jedna skladba nadväzuje na ďalšiu. Začína celkom v masakrálnom tempe a dobre sa počúva, ale následne od nejakej tretej skladby mi príde, že to ide len k horšiemu a horšiemu. Akoby chalani nevedeli, čo presne chcú hrať, resp. v niektorých pasážach akoby sa len učili hrať na gitaru. Niektoré pasáže na albume sú death metalové, nasledujú nejaké pokusy o technický death metal a do toho celého ešte každá druhá skladba je nejaké krátke elektronické psycho intermezzo. Keby táto nahrávka nikdy neuvidela svetlo sveta, tak by metalový svet rozhodne o nič neprišiel. SEKER 2,5/5 SAVES THE DAY 9 USA/rock Rude Records/ Hu. Znovu jedna z kapiel, ktorá má na konte skoro desiatku albumov a ja som o nich nikdy nepočul. No, po vypočutí ich deviateho albumu s prozaickým názvom 9 mám zmiešané pocity, či sa stalo dobre alebo zle, že som o kapele nikdy nepočul. Už jednotka Saves The Day ma vrhla do reality. Celkom dobrý teens rock ako z večierku pre stredoškolákov, až kým nezačne spievať istý Chris Conley a všetko ide do tŕnia.:) Nemôžem si pomôcť, ale takýto sladučký spev mi trhá uši a ja premýšľam, čím to je, že kapela funguje tak dlho s takýmto vokálom. A pritom ide o naozaj príjemne zahratý rock, ktorý sa celkom dobre počúva. Napr. Kerouak and Cassady je Mansonom nasiaknutá vec a je naozaj super, až kým sa nezačne spev. Sorry, ale takto strácajú kredit aj napr. Rose a Randezvous. Je to škoda. Ale zrejme tisícom ľudí sa to takto páči. Tak nech im to vydrží. MAREK DEVILMANHABDÁK 2,4/5 STONED JESUS Pilgrims Ukrajina/stoner rock Napalm Records/ Ja som proste stará škola a hneď ako sa pozriem na obal nejakého CD, tak mi je poväčšine jasné, čo sa bude diať v hudbe. Pri STONED JESUS ma hneď napadlo, že to bude nejaký úlet v žánri stoner rock. A zase som sa raz nemýlil. Ešte by som si dovolil drobnú poznámku k logu kapely, ktoré je naozaj príšerné. Úplne ruší inak vcelku vydarenú grafiku obalu. Čo sa samotnej hudby týka, tak z fleku priznávam, že ja nie som vyznávačom týchto zopiovaných kapiel. Hrajú, hrajú a nikam sa nedohrajú. A to platí aj v prípade novinky od ukrajinských STONED JESUS. Ja tam hrozne cítim zápach THE DOORS a ja neznášam THE DOORS! Fakt že nie. Nech sa snažím ako chcem, tak ma Pilgrims naozaj nebaví. Ok, sem tam započujem moment, ktorý mi letmo pripomenie odkaz famóznych PINK FLOYD, ale inak celé nuda. Rozťahaný psychedelický rock ja vážne nemusím. Možno keď niekedy zoženiem niekde LSD, tak si skúsim Pilgrims ešte pustiť, inak už radšej nie. HOYAS 2/5 THRON Abysmal Nemecko/black/death metal Listenable Records/57:39 Ďalšia nová krv z Nemecka do stajne pána temnoty nás presvedčí o svojich kvalitách druhým albumom. Vznik tejto zostavy siaha do roku 2015 a svojím black/death metalom si ma celkom podmanili. Podľa slov kapely chceli sa priblížiť ku kapelám z polovici 90-tych rokov, akými boli DISSECTION, UNANIMATED alebo SACRA- MENTUM. Páni majú za sebou nejakú tú temnú hudobnú minulosť, a to cítiť pri každej skladbe. Bravúrne spojenie týchto dvoch štýlov, prešperkované melodickými linkami a s nefalšovateľnou zúrivosťou blackových hord, posiela túto mladú kapelu na vysoký stupienok hodnotenia. Mojou hitovkou sa stala hneď na prvé počutie skladba A Spark Of Divinity pripomínajúca mi z časti jednu nemenovanú skladbu od SATYRICON V každej skladbe je citeľné ovplyvnenie už spomenutými kapelami a nie je to vôbec na škodu. Ak si chcete zaspomínať, určite dajte šancu tejto bande! PAVEL MADOLA 4,8/5 TERROR Total Retaliation USA/hardcore Nuclear Blast/28:30 Presne takto sa robí hardcore. Krátke skladby v rýchlom tempe, s výbornou rytmikou, silnými riffmi a energickým hlavným vokálom, podporenom mohutnými zbormi. A kto to vie najlepšie? Predsa tí, čo to už ťahajú od roku 2002 v plnom nasadení. Nad mestom anjelov (Los Angeles) sa zatiahli mraky a z kanála vyliezla na povrch trinásťhlavá hydra menom TERROR. Nový album je presne to, čo sme čakali a myslím, že to čakali aj samotní členovia kapely od seba. Poctivý, hudobný, energetický drink, ktorý nalieva osobne barman Scott Vogel. Za šestnásť rokov sa vypracoval na jedného z najlepších frontmanov v žánri. Vie, o čom spieva, verí sebe každé slovo a drží v ruke víťazné karty vždy, keď vyjde na pódium. Nové skladby určite výborne zafungujú naživo, každá z nich sa pohybuje okolo dvoch minút tvrdého a nadupaného kardia. TERROR spravili najlepší album od čias ich neprekonateľného EP Lowest of the Low a stále držia zástavu svetového hardcore pevne v rukách. FILIP GLOCKO 5/5 THE VINTAGE CARAVAN Gateways Island/stoner rock Nuclear Blast/47:54 Hudbu z éry 70-tych rokov som tu naposledy riešil s nemeckými vlasáčmi a bradáčmi KADAVAR. Fakt sú dobrí, ale iba do momentu, kým si nepustím maniakov z Islandu. Tí to poňali trochu jemnejšie a inak psychodelicky a na novinke Gateways predstavujú jemnejší obraz tejto skvelej hudobnej doby. A ide im to parádne. Robia hudbu čisto a moderne a stále je tam smrad tej doby. S výborným obalom k nám tak prichádza skvelá stoner rocková pecka Gateways, ktorá ponúka hneď niekoľko hitov ako klipovku Reflections, srdcervúcu, ako do roadmovie stvorenú On The Road, Hendrixovku Reset a bluesovku Tune Out Ale čo to trepem. Všetky skladby na tomto albume sú dokonalé, a to nepíšem často. Je to oddychovka, na ktorej má svojim božským hlasom najväčší podiel spevák a gitarista Óskar Logi Ágústsson. On je ich najväčšia zbraň, ako to v takejto hudbe býva. Tak rýchlo prečítať recenziu a utekať do obchodu za touto plackou. Chlapci mieri vysoko a dýchajú na krk kapelám ako SPIRITUAL BEGGARS, ktorí ma svojím posledným albumom nepresvedčili. Paráda. MAREK DEVILMANHABDÁK 4,7/5 THERAPY? Cleave Írsko/alternative punk rock/metal Marshall Records/32:44 Írski buriči THERAPY? čeria vody alt-punk rockovej scény už od roku Cleave je už pätnásty zásek na pažbe, svoj vrchol si vychutnali na albume Troublegum a aj keď sa asi už k jeho úspechu nepriblížili, svoju nastavenú latku kvality nikdy nepodliezli. Novinka znie ako THERAPY? ako ho máme radi a je tak trochu albumom, v ktorom sú zozbierané všetky ich tváre, ktorými sa za tie roky prezentovali. Začneme rozzlostenou noise-rockovou hymnou Wreck It Like Beckett, temnejšia strana sa ozve v Katisokracy! a Callow pripomenie časy, keď sypali hity z rukávu. Máme tu chvíľami až progresívne znejúcu Save Me From The Ordinary či návrat do ich zlatého veku v podobe Crutch. Krutý hard core/metalový riff zazvoní v I Stand Alone a depresie a drogy vám fúkne do tváre No Sunshine. Neviem akým obdobím Andy práve prechádza, no album by som zaradil k tým pochmúrnejším z ich diskografie. Stále ROCK HARD 71

72 je to však kapela s výrazným vlastným ksichtom, skladajúca dobré tvrdo-rockové piesne s tučným metalovým zvukom. DUŠAN KMEŤ 4,5/5 THE RUMJACKS Saints Preserve Us Austrálie/ska punk Four Four Records /42:06 Pořád je co objevovat, s každou další nahrávkou neznámé kapely si rozšiřuji obzory, někdy jen nevěřícně kroutím hlavou, jak je možné, že něco takového hraje tolik let a já o tom nemám ani potuchu. Zářným příkladem je tato parta, dnes už ostřílených harcovníků THE RUMJACKS, jejichž vznik sahá až někam do roku Přestože THE RUMJACKS pochází a Austrálie jejich muzika nemá nic společného s kultovními AC/DC jak by možná někdo z vás předpokládala. Tato parta hrne neuvěřitelně energickou směs ska, punku, folku, keltic rocku a nevím čeho ještě. Výsledkem je neskutečně nakažlivá veselá taškařice, která pulsuje a nabíjí. Jednotlivé písně založené na chytlavých melodiích, zpěvných textech musí bavit, je to muzika, u které se skvěle zabavíte, zašantíte a nemusíte nic louskat, vyhledávat ani analyzovat. A že tento recept padá na úrodnou půdu, dokazují i jejich koncertní aktivity, kdy brázdí téměř celý svět (mimochodem plánovaný koncert v Praze je už teď beznadějně vyprodán). MARTIN BARTÁK 4,5/5 THE LION'S DAUGHTER Future Cult Amerika/horror metal Season of Mist/37:41 Tak to bude mazec (první věc, která mě napadla) při pohledu na hodně chorobomyslný motiv přebalu novinky THE LION'S DAUGHTER, který nevěstí nic dobrého, jakýsi fetiš humanoid mazlící se s jakýmsi animal, které díky neforemnému obalu z fáčů ani neidentifikuji. Doufejme, že hudebně to bude zcela něco jiného. A opravdu je! Tato parta totiž hraje zcela originální hudební směsku, kterou probleskuje neskutečné množství hudebních stylů. V promo materiálech je uvedeno, že této hudební koláži přísluší nálepka horror metal, zřejmě pro onu frustrující, místy až depresivní atmosféru. Future Cult je koktejl hudebních žánrů, bez jakéhokoliv omezení. Co to znamená? Nezkrotný útok strašidelných syntezátorových kulis, prokládaných nekonvenčně bublající basou 72 ROCK HARD a těžkotonážními kytarovými riffy se všudy přítomným blast beatem bicích a stereotypním drum and base tepotem. Nad tím vším vříská, vrčí, kvílí Rick Giordan a Scott Fogelbach. Celkově je to celé mimořádně děsivé, znepokojivé a hlavně živelně impulsivní, prostě takový postapokalyptický pozdrav ze zeměkoule. MARTIN BARTÁK 4/5 TROPHY EYES The American Dream Austrália/pop punk rock/punk rock/melodic hardcore/emo Hopeless Records/41:02 Veľmi dlho, až po niekoľkonásobnom vypočutí si tohto albumu, som sa odhodlal napísať túto recenziu, aby som čo najmenej použil svoje subjektívne a neskreslené názory. Takže, zo všetkých uvedených štýlov, ktoré by TROPHY EYES mali hrať, najmenej som na novinke počul predvádzať punk a hardcore, jednoznačne podľa môjho skromného názoru sa na albume predvádza emo pop/rock. Jednotlivé pesničky sú odohrané v akomsi jemno sladkom štýle s veľmi pozitívnou víziou niečoho optimistického, dobrého a pekného. Hudba a spev, ako aj jeho hlasový doprovod na The American Dream, mi pripomínajú hudbu z amerických filmov, ktorá hrá v pozadí nejakej úžasnej párty nadšených zaľúbených, niektorých aj ožierajúcich sa dospievajúcich mládežníkov. Jednoducho celý album vyznieva, pre mňa ako rockera a metalistu, až príliš cukrovo s niektorými náznakmi tvrdších pasáží. Možno sa len mýlim, ale v tom prípade teda odporúčam novinku si vypočuť, aby si každý urobil svoj názor. PIKES MIKELLSON 3,6/5 TRASH BOAT Crown Shyness Veľká Británia/punk rock/melodic hardcore Hopeless Records/37:29 TRASH BOAT sú späť a s druhým albumom znejú plnšie a agresívnejšie. Od ich debutu uplynuli štyri roky, pätica punk rockerov z mesta St. Albans tvrdo pracovala na svojom zvuku a zahrala si aj na veľkých festivaloch ako Reading alebo Leeds Festival. Povzbudení, s novou energiou, podpísali zmluvu s vydavateľstvom Hopeless Records a v lete tohto roku vydali album Crown Shyness. Rozmanitú hudobnú zmes ponúka desať punk/hardcore skladieb. Spevák Tobi Duncan znie na albume sviežo a využíva rôzne štýly spevu od melodického až po screamo. TRASH BOAT umne striedajú rýchle skladby s tínedžerskými, uplakanými skladbami. Osobne mám radšej krutejšiu punkovú tvár tejto kapely na nahrávke. Pre fanúšikov IGNITE, RISE AGAINST, THRICE alebo BLINK-182 je to jasná voľba, ostatní majú príležitosť zoznámiť sa s kvalitným melodickým punk rockom. FILIP GLOCKO 3,5/5 THE GOLDEN GRASS Absolutely USA/southern hard rock Listenable Records/39:05 Bol som zvedavý, čo títo mládenci vyzerajúci ako reklama na obdobie hippies vyprodukovali. Hlavne keď na všetkých dostupných asociálnych sieťach prezentovali, že hrajú najoriginálnejšiu hudbu rokov sedemdesiatych. Vo všetkom by som im dal za pravdu, až na jednu malú mikro maličkosť. A tou je originalita. Ich hudba nie je zlá, ale stále som mal pocit, že niekto ma točí do skrytej kamery. Všetky skladby (okrem piatej) mi pripomínali albumy Love Gun a Dressed to Kill od mojich rockových bohov - skupiny KISS. Rovnaké nábehy skladieb, prerytmičákované a nedobasované verzie všetkých piesní. Rovnaký štýl spevu a hlavne časovanie sprievodných vokálov a ich dikcie do protipresu sólového spevu. Takisto hard rockové gitarové pasáže vyzerajú ako vystrihnuté od Ace Frehleyho... Spomínal som, že sa to týka všetkých skladieb okrem piatej. Tá bola pre mňa taká nepochopiteľná. Možno preto, lebo sa nepodobala na ostatné (rozumej nepodobala sa na KISS). Ale asi som len ja také nemehlo, že som empatický ako vŕzgajúce koliesko na 80-ročnom fúriku. Môj záver je, že keby albumy museli získať (tak ako autá) certifikát originality, tento by ho nezískal, ani keby bol nasmerovaný cez most až k národu... ALADÁR 3/5 THE STORY SO FAR Proper Dose USA/rock/punk rock/nu metal Pure Noise Records/ Zase jednou budu tápat, protože THE STORY SO FAR jsou pro mě naprosto neznámou kapelou. A po vyslechnutí novinky zůstanou stále tou neznámou, rozhodně nebudu pátrat po dalších nahrávkách, protože jejich muzika kolem mě jenom proletěla a nijak extra mě neoslovila. Když jsem slyšel první Proper Dose a Keep This Up tak mě napadlo, že tito mladíci znějí trochu jako LINKIN PARK, ale podstatně měkčeji a rozverněji. Je to přesně takové to klišé, které nám chrlí nejrůznější středoškolská rádia po celých státech. Chvíli to punkuje, chvíli zase nu metaluje, jinde zase tlačí na pilu v srdce ryvných nápěvech, přitom se u toho tváří jako ti nejtvrdší z nejtvrdších. Asi je to hodně kruté, ale podobnou muziku bych snesl pouze z rádia při cestě autem, ale to by nesměla hrát moc dlouho. Sorry, ale tento příběh číst znovu nebudu, jednou stačilo. MARTIN BARTÁK 2,3/5 THE BREW The Art Of Persuasion Anglicko/rock Napalm Records/ Áno, áno, ja si veľmi dobre uvedomujem, že všetko retro je dnes v móde. A to sa týka aj hudby, a áno musím uznať, že niektoré kapely to robia naozaj výborne. Ale Anglánom THE BREW to nejako neverím. Je to na mňa až moc jednoduchý rokec 70-tych rokov plný ľahko predvídateľných postupov. Keby sa aspoň muzikansky viac posnažili pomaznať sa so svojimi nástrojmi a dostať z nich niečo môjmu uchu lahodiace. Najviac oceňujem farbu a výkon speváka, naozaj dobrá práca. Inak som sa pri počúvaní The Art Of Persuasion hodne nudil a ja sa k tejto nahrávke určite už nikdy nevrátim. Radšej siahnem po klasike a originály z tých rokov ;) Ps: Tak debilný obal som už dávno nevidel :) HOYAS 2/5 ULTHA The Inextricable Wandering Nemecko/black metal Century Media Records/01:08:29 Priznávam, že prvýkrát som sa zoznámil s tvorbou tejto skupiny až pri písaní recenzie. Pozrel som si najprv na hudobnú minulosť tejto pätice (metal- -archives), pardón už štvorice (promo), z Nemecka, a s black metalom to veru nemalo veľa spoločné, každý niekde hrá, ale samý sludge, death či grindcore, tak som bol zvedavý, či sa vykľuje na svet dáka nová BA- TUSHKA a veruže kvalitou aj áno, aj keď hudobne kus inde, určite žiadne prvoplánové využívanie popularity black metalu. ULTHA hrá na novinke silno atmosferický black metal amerického aj nórskeho strihu, vôbec by nikto neuhádol skutočnú krajinu pôvodu. ULTHA zakomponováva aj mnoho ďalších nových vplyvov bez opakovania sa zabehnutých a už vypršaných šablón vytvorených v Nórsku v 20. storočí. Nápady pre ULTHA prichádzajú doslova zo všetkých strán. Ďalšia vec, ktorá možno dakoho odradí, je v prípade ULTHA pozitívum, na ploche viac ako hodinu predostreli iba 6 skladieb, najkratšia má bez 3 sekúnd 7 minút, najdlhšia 18 minút a 50 sekúnd, ale ani raz som nemal pocit v akejkoľvek pasáži ktorejkoľvek skladby, že si to posuniem dopredu, ATMOSFÉRA vás proste pohltí. Atmosféra doslova v spojení až s hypnózou a melanchóliou. Album nahrala skupina v zložení Ralph Schmidt spev a gitara, Andy Rosczyk elektronika, Manuel Schaub bicie a ChrisNoir spev a basgitara. Kombinácia dvoch vlkodlačích mužských hlasov albumu zapasovala na 100%, našťastie (no mne to nesedelo) si skupina odpustila experimentovanie so ženským vokálom ako na predposlednom albume Converging Sins z roku A nedá mi nepochváliť doslova dokonalý cover k novinke, čiernobiely, nejaká postava strácajúca sa v nočnej hmle voľakde na poli. NECROBUTCHER666 4,5/5 UNEARTH Extinction(s) USA/metalcore Century Media Records/37:55 Tak toto sa dobre počúva. A bodaj by nie. Veď táto kapela stála po boku KILLSWITCH ENGA- GE na druhej strane Atlantiku, aby zapálila oheň nového hudobného štýlu, ktorý sa dodnes volá metalcore. Jedno im musím uznať. Nikdy nezvolili stratégiu komerčného melodického vokálu a vždy si razili svoj nepozemský vlastný štýl. Možno aj preto neprerazili tak ako iné bandy. Ale to nevadí. Hrajú kvalitnú hudbu, čo dokazujú aj na novinke Extinction(s). Vokál, ako má Trevor Phipps, nádherne pláva nad vynikajúcimi gitarami pánov Buz McGrath a Ken Susi. Ten prvý čaruje nádherné sóla a druhý všetko seká riffmi naokolo. Napriek tomu, že hrajú už roky to svoje a mnohým sa to môže zdať ako obyčajný metalcore, pri pozornom počúvaní budete cítiť blažený pocit nefalšovanej hudby, neprikrášlenej a nepocukrovanej. A kapela vás odmení zážitkami ako Survivalist a najväčšou peckou albumu King Of The Arctic a božskou hymnou No Reprisal fanúšikovia IN FLAMES traste sa.:) Ja osobne som spokojný a môžem vrelo doporučiť ľuďom s otvorenou mysľou. Všetko je tak akurát. MAREK DEVILMANHABDÁK 4,5/5 UNLEASHED The Hunt for White Christ Švédsko/death metal Napalm Records/41:39 Táto švédska death metalová legenda, ktorá spoločne s kapelami ENTOMBED, DISMEM- BER, GRAVE a SEANCE začali písať históriu starej švédskej death metalovej školy, za posledné obdobie už asi nemôže ničím prekvapiť, iba ak by vydali nejaký popový album. Ich albumy i živé vystúpenia majú stále obrovskú šťavu, držia si stále starých fanúšikov, no získavajú i nových z mladších generácií, bažiacich po old school. Ja osobne túto kapelu mám veľmi rád, hoc u mňa je doposiaľ neprekonateľný ich prvý album Where No Life Dwells, ktorý som si v rannom stredoškolskom veku takmer zodral v magnetofóne. No to je už dávna história, nakoľko tu máme nový album s názvom The Hunt for White Christ

73 a jedná sa už o trinásty plnohodnotný album (veľmi pekné číslo, počet). Tentokrát nám UNLEASHED po troch rokoch naservíroval až jedenásť skladieb, ktoré však iba jemne presahujú 40 minút. Opäť sa jedná o klasickú tvorbu tejto kapely, ktorá poteší, no neprekvapí. Títo veteráni z Kungsängenu od svojho zaužívaného prejavu neuhli ani o milimeter, a kto by to i chcel či očakával? Novinka opäť vychádza vo viacerých verziách ako ltd. digipak CD, ltd. boxed set digipak CD a trojfarebnej limitovanej vinylovej edícii. Oficiálny štart je 26. októbra KREMATOR 4,2/5 VITJA Mistaken Nemecko/modern djent/groove metal Century Media Records / VITJA je kapela, ktorá neobjavuje nové a progresívne postupy, skôr používa už raz vymyslené, no snaha neznieť tuctovo a dať ich tvorbe niečo ako vlastnú značku, sa im uprieť určite nedá. Základným stavebným prvkom ich tvorby je vlastne tradičný nu-metal (neurotický a roztekaný po vzore KORN, COAL CHAMBER či DEFTONES). Skelet je spevnený prvkami groove metalu, metalcore a dnes tak obľúbeného djentu, s použitím elektronických zvukov a syntezátorových melódií. Špecifikom je prejav speváka menom David Beule, ktorý lieta od klenutých anjelských vokálov k revu psychotického šialenca (dosť mi to pripomína istého Burtona C. Bella). Teoreticky by sa tak mohlo jednať o ďalšiu trendovú záležitosť, no trend podávaný prostredníctvom VITJA mi vlastne celkom chutí. Možno je to aj tým, že VITJA sa podarilo napísať piesne, ktoré majú svoj ksicht a aj napriek určitej dávke hitovosti nie sú prvoplánovo zamerané na skackajúcich teenagerov a vreštiace babenky v prvých radách. Žiadne wannabe cool pózy a predstierané emócie. Tu cítim úprimnosť a poctivé muzikantstvo. Mistaken je vlastne už tretí radový album, no priznávam, že o ich existencii som doteraz nevedel. Som však pevne rozhodnutý to napraviť. Sledovať ich tvorbu sa určite oplatí. DUŠAN KMEŤ 4,5/5 VULCAIN Vinyle Francúzsko/hard rock Season Of Mist/38:23 Veľmi melodický a chytľavý ročík na mňa spustil tento francúzsky MOTÖRHEAD, ktorý na scéne figuruje asi od roku Skutočne táto francúzska zostava pripomína hru MOTÖRHEAD. U VULCAIN vyzdvihujem veľmi silnú energiu, ktorá od chlapov a ich hry z tohto albumu doslova vyžaruje aj po viac ako troch desiatkach rokov. Tiež veľmi zaujímavo v niektorých pesničkách vyznieva rocková francúzština. Jednoducho, album je určite vysoko pozoruhodný a prijateľný pre old school rockerov. Album je rázny, silný, veľmi energický a chytľavý (ako som už spomínal) s kvalitným zvukom, takže po takmer 5 rokoch od V8 je Vinyle príjemným prekvapkom a určite nesklamal, aspoň mňa. PIKES MIKELLSON 4,4/5 VOID Jettatura Francúzsko/black 'n' roll Les Acteurs Del'Ombre Productions/35:23 Tak, ako ma pred nejakými rokmi chytil debutový album mladej kapely (so starými hudobníkmi) THE 3RD ATTEMPT, tak i naďalej ma začal baviť subžáner, ktorý dostal pomenovanie black 'n' roll. Keď sa mi do rúk aktuálne dostal promomateriál s neznámou kapelou VOID, pri ktorej bol uvedený tento žáner, neodolal som. V tomto prípade sa nejedná o žiadnych Severoeurópanov, ale o Francúzov z mesta Nantes. Už krátko po spustení som vedel, že som urobil dobre, a že následná viac ako polhodina v mojom živote nebude márna. Debut Jettatura síce obsahuje iba šesť skladieb, ktoré však určite stoja za to. Album síce už ako nezávislé vydanie vyšiel 6. júna tohto roku, no krátko na to po ňom chňaplo vydavateľstvo Les Acteurs Del'Ombre Productions a vydáva ho ako digipak CD, presnejšie 5. októbra. Z albumu vyžaruje nostalgia, akási okultná atmosféra, ktorá je prešpičkovaná temnými rockovými pasážami, ale i poriadnou black metalovou zbesilosťou. Extrémnosť metalu si tu človek vychutná pri každom riffe a odporne jedovatý vokál tomu dáva ten potrebný šmrnc. Tomu, kto má rád takýto štýl metalu, určite odporúčam. Tento čierny 'n' roll sa perfektne hodí na hopsanie s prdelou v aute alebo na každú príležitosť. KREMATOR 4,2/5 VARIOUS ARTISTS Death is Just the Beginning, MMXVIII International/death metal/melodic death metal Nuclear Blast/01:11:04 Asi na našej planéte neexistuje fanúšik death metalu, ktorý by v minulosti čo i len nezakopol o legendárnu výberovku z produkcie spoločnosti Nuclear Blast. Priznám sa, že neviem pri akom čísle to presne skončilo, nakoľko nie som veľkým fanúšikom takýchto ani iných výberoviek či kompilácií, no zachytil som číslo šesť. Tentokrát výberovka dostala koncovku MMXVIII (2018). V stručnosti prebehnem základné údaje tejto nahrávky, nakoľko opisovať každú kapelu a jej skladbu by nemalo zmysel. Album je poskladaný zo šestnástich kapiel (každá kapela jedna skladba), pričom tento album má úctyhodnú dĺžku, viac ako sedemdesiat minút. Svoje skladby tu majú umiestnené známe i menej známe kapely, legendy i nováčikovia na metalovej scéne, ktoré sa postupne prebíjajú vyššie a vyššie. K tým najznámejším určite patria kapely ako BE- NEDICTION, KATAKLYSM, HY- POCRISY, POSSESSED, CARCASS, BRUJERIA, IMMOLATION, PA- RADISE LOST a mnoho iných, k tým mladším napr. THE SPIRIT, MEMORIAM, NAILED TO OBSCU- RITY, BLEEDING GODS a iné. Album je pestrý, nabitý legendami a samozrejme ho zdobí veľmi pekný náhrobný kameň v podobe obalu. Pre zberateľov neodmysliteľný kus do zbierky. KREMATOR 4/5 WARKINGS Reborn Grécko/heavy/power metal Napalm Records/ Ďalšia utajená kapela. V tomto prípade je to v rámci heavy/ power metalu, ktorá čerpá z odkazu veľkolepého staroveku. Super, historicky niečo pre mňa, staroveký Rím, staroveká Sparta, severoeurópska kultúra. Ja viem, že z tohto odkazu čerpalo množstvo heavy, power či death metalových kapiel typu EX DEO či AVANTASIA, no tentokrát tu máme opäť power metalových bojovníkov z Grécka (asi). Opäť veľmi utajená kapela, ktorá v promo-materiály má veľký prd, zato po hudobnej stránke je to o niečom inom. Veľkolepý až pompézny power metal plný úžasných melódií a refrénov môže bezbreho konkurovať hviezdnemu spolku typu AVANTASIA a pod. Veľkolepé múry rímskeho kolosea, jeho piesky nasiaknuté krvou ranných kresťanov, afrických kopytníkov a šeliem, vybraných a typizovaných gladiátorov, to je to pravé orechové pre kapelu WARKINGS, ktorá sa vo svojej tvorbe nechala inšpirovať práve v tejto časti staroveku. Či je to prvoplánovité, to nechám na každom z vás, no ja som bol vždy pri kulte histórie, takže u mňa výrazné a veľké plus. Po hudobnej stránke to nemá chybu, hoc u mňa má prioritu kult death metalu, toto určite u každého metalistu musí zanechať stopu rýdzeho kovu, ktorý je ostrý ako nabrúsený nôž, má energiu speed metalu a pompéznosť neviem čoho, no podstata je to, že tento album je veľkolepý, chytľavý a úžasný, nech to už počúva hocijaký priaznivec metalu. WARKINGS bude kapela, ktorá zatiaľ tají svoju identitu, no ja osobne verím, že ju tvoria súčasné významné osobnosti power metalovej scény (ak nie, tak tieto osobnosti majú obrovskú konkurenciu) a staroveké či stredoveké historické scény sú len počiatočným štádiom tejto kapely. U mňa osobne vyhráva skladba Sparta, ktorá je z časti odgrowlingovaná spevákom z nemeckých DEBA- UCHERY Thomasom The Bloodbeastom. Možno som zatiaľ unesený, možno som ovplyvnený pubertálnymi spomienkami spred 25 rokov, no z tohto albumu som unesený a už dávno som nepočul v rámci power metalu nič lepšie. KREMATOR 4,9/5 WOLFHEART Constellation Of TheBlack Light Fínsko/melodic death metal Napalm Records/41:54 Tuomas Saukonnen sa pochlapil a v chválospevoch na zimné ročné obdobie pokračuje aj na štvrtom albume. Ak je niekomu smutno za starými AMORPHIS ako mne, môžem vás ubezpečiť, že táto kapela váš hlad po fínskej melanchólii, mrznúcich melódiách a poriadne tvrdom ako ľad vokále, bez problémov uspokojí. Do spomenutých aspektov kapela primiešava black a death metalové blasty a všetko okoreňuje nenásilnými klávesmi. Najdôležitejšie na ich hudbe a dokazujú to aj na novinke, je ľahkosť a nenútenosť, s akou na mňa skladby pôsobia. Tuomas a jeho partia vedia ako na to, a tak pre nich nie je problém hneď na začiatok drzo postaviť ich najdlhšiu skladbu Everlasting Fall, ktorá má skoro desať a pol minúty. A poviem vám otvorene, ani nezbadáte a už končí. Paráda. Pre mňa najsilnejšou skladbou, podporenou akustikou a klávesmi, je tretia The Saw, kde starý AMORPHIS a tak trochu aj NIGHTWISH akoby nahádzali svoje naj motívy a linky. Ale nejde o žiadne vykrádanie. Ide o pochvalu. Pochváliť musím celý album, a to sa u mňa nestáva často. Skvosty ako Warfare a Valkyrie vám zimomriavky na tele udržia ešte dlho. Nádhera. MAREK DEVILMANHABDÁK 4,5/5 WARELL DANE ShadowWork USA/progressive metal Century Media Records/41:44 Nuž, ťažko sa mi píše o Warrelovi, pretože 13. decembra minulého roku zabalil svoj život a poslal sa na iný svet. Druhý rozpracovaný sólový album Shadow Work dokončili za neho brazílski muzikanti Johnny Moraes (gitara), Thiago Oliveira (gitara), Fabio Carito (basgitara) a Marcus Dotta (bicie). Samozrejme, v spolupráci s chlapíkom menom Travis Smith, ktorý venoval každej skladbe inú grafiku, presne vystihujúcu prianie samotného Warrela. Temné, pochmúrne, až strašidelné a zároveň smutné. Lenže hudba, milí občania, tá sa len tak hmýri životom. Album mal mať pôvodne okolo osemdesiat minút, ale poteší aj polovica, pretože je to paľba ako hrom. Skladby sú krásne komplexné, rafinovane vrstvené, perfektne zahraté, bicie šijú ako ihla tornáda, ktoré prehučalo cintorínom a roznieslo ho po lesoch a poliach. Jedinú celú vybielenú kosť v ňom nenájdete. A tie melódie, až mi mráz pochoduje po zakrivenej chrbtici. Progresívne časti sa umne striedajú s ľahko počúvateľnými refrénmi, sólová gitara čaruje v magickom opare, vokálne linky sú bohaté a často meniace svoju podobu. Za nesmierne silnú považujem záverečnú skladbu Motheris the World of God. Progresivita, naliehavosť, energia a dramatický pátos sa zliali do jednej úžasnej kompozície. Album je zložitou skladačkou, na ktorého vzniku sa podieľalo množstvo pracovitých rúk, obsahuje osem skladieb a medzi nimi sa schováva prerobená skladba The Hanging Garden od THE CURE. Epické. ERIK NÁDUDVARI 4/5 WITHERFALL A Prelude To Sorrow USA/heavy/prog power metal Century Media Records/58:16 A Prelude To Sorrow je názov nového a zároveň druhého albumu od amerického kvinteta WITHERFALL, ktorý ma ihneď oslovil svojím znením. Prezerám si krásnu kresbu, ktorá úzko súvisí s témou albumu a ktorá dodáva jednotlivým skladbám to výstižné magické pozadie, umocňujúce jeho skrytú silu uloženú v priliehavých, harmonických tónoch a slovách. Vo vinylovom formáte vyniká táto kresba mimoriadne. Kompozície, a je ich spolu desať, sú melodické a zároveň nespútané, nádherne agresívne a poprepletané ako ledva viditeľná pavučina jemnými k akustickými pasážami, pri ktorých je myseľ napätá, vzrušená a upokojená v striedavých sekvenciách. Album je farebne pestrý, živý a mimoriadne energický, hoci na prvý pohľad by ste usúdili, že bude skôr melancholický, plný smútku a bolesti. Niektorí členovia ako gitarista Jake Dryer (ICED EARTH, ex-white WIZARD), alebo bubeník Steve Bolognese (ex-into ETERNITY) znamenajú veľa vo svete hudby a sú zárukou kvality. Tento album má veľký potenciál a schopnosť osloviť mnoho ľudí. ERIK NÁDUDVARI 4/5 YOUTH FOUNTAIN YouthFountain Kanada/pop/punk rock Pure Noise Records/18:05 Kanadská scéna vychováva okrem metalových a progresívnych kapiel aj punk rockové skupiny, ktoré zvádzajú súboj hlavne so svojimi americkými susedmi konkurentmi. Mládežníci YOUTH FOUN- TAIN ponúkajú na hudobný trh rovnomenné EP. Piatimi skladbami v pop/punkovom duchu s viachlasnými vokálmi a stredne rýchlym tempom, ktoré striedajú rýchle pasáže, sa snažia osloviť hlavne mladú generáciu fanúšikov. Šikovní muzikanti ponúkajú však opočúvaný repertoár, plný klasických hudobných postupov a hudobných emócií. Možno sa niečo zmení pri regulárnom CD, ale obávam sa, že tieň svojho štýlu a komfortnej zóny kapela neprekročí. FILIP GLOCKO 2,5/5 ROCK HARD 73

74 PREDPLAŤ SI ROCK HARD A UŠETRI NASKENUJ KÓD A PREDPLAŤ SI SVOJ ROCK HARD NA Obchodné meno vydavateľa Peter Franek METAL AGE PRODUCTIONS IČO: Miesto podnikania / adresa redakcie: Rock Hard, Hollého 1, Martin info@metalage.sk, tel: Periodicita vydávania: Dvojmesačník Dátum vydania: 10. október 2018 Poradové číslo: 5/2018 (zošit č. 48) Šéfredaktor: Peter Franek (info@metalage.sk) Zástupca šéfredaktora: Erik Nádudvari (erik@metalage.sk) Martin Barták (martin@metalage.sk) Redakcia: Goregrinder, Marek devilman Habdák, Kremator, Necrobutcher666, Karel Šustík, Filip Glocko, Mortis, Martin Barták, Erik Nádudvari, Juraj Bednárik, Pištík, Aladár, Ignis Infernus, Adriana Jakubíková, Pikes Mikellson, Dodo Ďatel, Barbora Stuchlíková, Maroš VanPotkan Buchel, Seker Spolupracovníci: Philipe Courtois, Jiří Pavlík, Pavel Madola, Dušan Kmeť, Martina Kurtinová, Karel Benatzky CELOROČNÉ PREDPLATNÉ: 6 čísel časopisu = 21,60 EUR / 600 Kč ušetríte 4,20 EUR / 120 Kč (štandardná cena 6 čísel: 25,80 EUR / 720 Kč OBJEDNÁVKY NA PREDPLATNÉ: info@metalage.sk tel.: (0) Preklady: Juraj Bednárik, Aladár, Erik Nádudvari, Adriana Jakubíková, J.D., Janka Veselková, Martin Zaťovič, Ignis Infernus, Barbora Stuchlíková, Paulína Paršová, Seker, Dodo Ďatel, Peter Marko, Mária Medeková Jazyková úprava: Goregrinder, Martin Barták, Erik Nádudvari Foto: archív vydavateľských fi riem, kapiel a redakcie Grafika, DTP: Dodo Ďatel (dodo@metalage.sk) Web: Pavel PabloX Marko (pablox@metalage.sk) Tlač: TELEM K&M, a.s., J. Rumana 7/41, Liptovský Mikuláš, Slovenská republika Distribúcia: Slovenská republika: Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a.s. Česká republika: Mediaprint & Kapa Pressegrosso, spol. s r.o. 74 ROCK HARD V čísle 49 (december - január) okrem iných aj: ANNEKE VAN GIERSBERGEN, SOULFLY, OPETH, ROTTING CHRIST, SIRENIA, BLOODBATH, UNLEASHED, METAL CHURCH a mnoho ďalších... Inzercia: info@metalage.sk tel: Webová adresa: Rock Hard je ochranná známka vo vlastníctve Rock Hard Verlags- und Handels GmbH registrovaná na Deutches Patent-und Marketamt pod č a zároveň Ochranná známka spoločenstva registrovaná dňa 15. marca 2002 pod č , licencovaná pre Slovenskú republiku a Českú republiku spoločnosti Metal Age Productions. Registrované na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky pod evidenčným číslom: EV 4102/10. ISSN Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a spovedaných osôb a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa.

75

76 That s The Viking Spirit! OUT ! SKALMÖLD - Sorgir Available as LTD Digipak CD, LTD Vinyl, Download & Stream! OUT ! The Hunt for White Christ The Chief Vikings of Swedish death metal defending their throne! UNLEASHED - The Hunt for White Christ Available as LTD Digipak CD, LTD Vinyl, Download & Stream! Epic Melancholy from the North! Morten Veland creates pure harsh elegancy! OUT ! SIRENIA - Arcane Astral Aeons Available as LTD Digipak CD, LTD Vinyl, Download & Stream! OUT Give em War! ! WARKINS - Reborn Available as Jewel Case CD, Download & Stream! Among the finest heavy rock bands active today. The Obelisk heavenly groovy Swedish Stoner Rock OUT ! GREENLEAF - Hear the Rivers Available as LTD Digipak CD, LTD Vinyl, Download & Stream! VISIT OUR ONLINE STORE WITH OVER ITEMS SPECIAL EDITIONS, CDS, VINYL, DVDS, MERCHANDISE: