28/30 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Členský štát: Slovenská republika. Sprievodný dokument SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Transcription

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX [ ](2012) XXX draft 28/30 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Členský štát: Slovenská republika Sprievodný dokument SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia 0

2 1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Obrázok 1.1: Mapa správneho územia povodia Medzinárodné správne územia povodí (v rámci EÚ) Medzinárodné správne územia povodí (mimo EÚ) Vnútroštátne správne územia povodí (v rámci EÚ) Krajiny (mimo EÚ) Pobrežné vody Zdroj: WISE Eurostat (štátne hranice) 1

3 Slovensko je vnútrozemský štát obklopený týmito piatimi susedskými štátmi: Česká republika a Rakúsko na západe, Poľsko na severe, Ukrajina na východe a Maďarsko na juhu. Asi 60 % územia Slovenska leží v nadmorskej výške 300 m nad morom, prevažne v Západných Karpatoch. Celková rozloha Slovenskej republiky je km² a počet obyvateľov je 5,4 milióna. Územie Slovenskej republiky patrí do dvoch medzinárodných správnych území povodí (SÚP): povodie Dunaja a povodie Visly. Správne územie povodia Dunaja je spoločné s 18 krajinami. Správne územie povodia Visly je spoločné s Poľskom, Českou republikou, Bieloruskom a Ukrajinou. Informácie o rozlohách vnútroštátnych správnych území povodí vrátane čiastkových povodí sú uvedené v nasledovnej tabuľke: SÚP / Čiastkové povodie SK30000 Názov Visla (čiastkové povodie Dunajca a Popradu) Veľkos ť (km 2 ) % územia SK SK40000 Dunaj Čiastkové povodie Čiastkové povodie Moravy 2282 Čiastkové povodie Dunaja 1158 Čiastkové povodie Váhu Čiastkové povodie Hrona 5465 Čiastkové povodie Ipľa 3649 Čiastkové povodie Slanej 3217 Čiastkové povodie Bodvy 858 Čiastkové povodie Hornádu 4414 Čiastkové povodie Bodrogu BY, RU, UA Krajiny so spoločným SÚP DE, PL, UA, AT, BG, CZ, HR, HU, RO, IT, MD, ME, RS, SI, BA, AL, CH, MK Tabuľka 1.1: Prehľad správnych území povodí na Slovensku Zdroj: Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia predložené do systému WISE 1 : Podiel Slovenska na správnych územiach povodí Visly a Dunaja sa uvádza ďalej. Koordinácia v povodí Dunaja je rozvinutejšia než v povodí Visly. 1 V tejto prílohe pre ČŠ sa odrážajú informácie predložené členskými štátmi, ktoré od prijatia plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia mohli byť aktualizované. Z tohto dôvodu sa môžu vyskytnúť určité rozdiely medzi informáciami uvedenými v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia a v systéme WISE. 2

4 Medzinárodný názov povodia Vnútroštátne SÚP Krajiny so spoločným SÚP Koordinačná kategória 1 3 km² % km² % Visla SK30000 BY, RU, UA ,0 DE, PL, UA, AT, BG, CZ, HR, HU, Dunaj SK40000 RO, IT, MD, ME, RS, SI, BA, AL, CH, MK ,8 Tabuľka 1.2: Cezhraničné povodia podľa kategórie (pozri pracovný dokument útvarov Komisie oddiel 8.1) a % podiel na Slovensku 2 Kategória 1: Dohoda o spolupráci, orgán pre spoluprácu, plán vodohospodárskeho manažmentu povodia (PVMP) existuje. Kategória 2: Dohoda o spolupráci, orgán pre spoluprácu existuje. Kategória 3: Dohoda o spolupráci existuje. Kategória 4: Spolupráca nie je formálne ustanovená. Zdroj: Porovnávacia štúdia EK o tlakoch a opatreniach vo vodohospodárskych plánoch manažmentu povodia hlavných riek v EÚ. Koordinačnú úlohu v medzinárodnom povodí Dunaja vykonáva Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (MKOD). Slovenská spolupráca v medzinárodnom povodí Visly je pod gesciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP) na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o vodnom hospodárstve na hraničných vodách. Keďže existuje jedno malé a jedno veľké SÚP pozostávajúce z viacerých čiastkových povodí, správne orgány Slovenska sa rozhodli uviesť obidve správne územia povodia v jednom pláne. 2. STAV PREDKLADANIA PLÁNOV VODOHOSPODÁRSKEHO MANAŽMENTU POVODÍ A SÚLAD Slovenská republika predložila jeden plán vodohospodárskeho manažmentu povodia (PVMP) zahŕňajúci správne územia povodia Dunaja aj povodia Visly. Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia bol Komisii predložený 23. apríla Hlavné silné stránky plánu sú: Štruktúra PVMP je dobrá v súlade s prílohou VII k rámcovej smernici o vode (RSV) a jasne je v ňom uvedená väčšina potrebných informácií týkajúcich sa všetkých prvkov prílohy VII. V PVMP sa uvádza komplexný opis hlavných tlakov, stav povrchových aj podzemných vôd a programy opatrení. Prehľad významných tlakov v pláne sa zakladal na koncepte významných vodohospodárskych problémov a zahŕňal organické znečistenie, znečistenie živinami, znečistenie nebezpečnými látkami a hydromorfologické zmeny, ako aj kvalitu a kvantitu podzemných vôd. Tento koncept sa pre obidve SÚP použil jednotným spôsobom a založený je na prístupe, ktorý uplatňovala komisia MKOD medzinárodne na SÚP Dunaja. 2 Kategorizácia určená na základe Porovnávacej štúdie EK o tlakoch a opatreniach vo vodohospodárskych plánoch manažmentu povodia hlavných riek v EÚ (úloha 1b: Medzinárodné koordinačné mechanizmy). 3

5 Na prípravu PVMP bolo zhromaždené, spracované a analyzované veľké množstvo údajov (aj keď určité informácie stále chýbajú), ktoré tvoria solídny základ s potenciálom na stanovenie opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov RSV. Celý proces prípravy PVMP riadil jediný správny orgán, Ministerstvo životného prostredia, čo umožňovalo dobrú a účinnú koordináciu všetkých subjektov. V procese verejných konzultácií týkajúcich sa PVMP sa použili viaceré mechanizmy. Hlavné nedostatky plánu sú: Pre dve správne územia povodia je jeden plán. Nie vždy poskytuje jasné usmernenie, či sa záležitosť/problém týka oboch alebo len jedného SÚP. Často bolo náročné zistiť informácie špecifické pre SÚP. V článku 13 ods. 1 RSV sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území. Dostupné údaje tvoria solídny základ plánu, ale chýba podrobný pohľad na súvislosti medzi tlakmi a stavom a príslušnými opatreniami pre povrchové vody. Nie je jasné, či sú navrhované opatrenia založené na posúdení stavu útvarov povrchových vôd. Finančné a technické obmedzenia neumožňujú dostatočné vykonávanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov pre všetky vodné útvary do roku Nie je celkom jasná úroveň podrobnosti opatrení, kedy sa budú realizovať a aké ekologické zlepšenia možno očakávať. Tiež nie je jasné, kedy sa opatrenia budú špecifickejšie realizovať na úrovni SÚP. Neuviedli sa žiadne informácie o tom, akým spôsobom sa diskutovalo o opatreniach so zainteresovanými stranami vrátane toho, aký vplyv mali konzultácie na PVMP, Málo informácii bolo uvedených o nákladoch programu opatrení na odvetvie. Nie je jasné, aké osobitné opatrenia sa prijmú pre tie prioritné látky, ktoré sú príčinou nedosiahnutia dobrého chemického stavu. To isté sa týka konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré sú príčinou nedosiahnutia dobrého ekologického stavu. Nie je jasné, či sa prijali opatrenia na zníženie stavu znečistenia prioritnými látkami a na postupné ukončenie alebo zastavenie vypúšťania a únikov prioritných rizikových látok. Pri posudzovaní chemického stavu podzemných vôd nebol posúdený stav suchozemských ekosystémov závislých od súvisiacich povrchových vôd a podzemných vôd. Hodnotenie trendov pre podzemné vody sa predpokladá v 2. cykle PVMP. Medzikalibrácia nebola vykonaná pre všetky biologické prvky kvality (BPK), a preto neboli použité na klasifikáciu. V pláne sa neuvádzajú žiadne informácie o tom, či typológia bola overená pomocou biologických údajov. Metodika posudzovania dobrého ekologického potenciálu (DEP) sa veľmi úzko riadi usmernením k spoločnej implementačnej stratégii (SIS). Metódy posudzovania pre BPK zatiaľ nie sú úplné a vyskytujú sa ešte nedostatky týkajúce sa údajov, ktoré je potrebné vyriešiť. Referenčné podmienky boli stanovené pre všetky BPK, ale pre ryby sú len predbežné. Ryby neboli zahrnuté do prvého PVMP, pretože v rokoch 2007 a 2008 neboli monitorované. V prípade riek alebo jazier neboli vypracované metódy posudzovania ekologického stavu rýb. 4

6 Program prevádzkového monitorovania je založený na výsledkoch posúdenia rizika, ale nie sú uvedené žiadne informácie týkajúce sa vzťahu medzi tlakmi a BPK, ktoré naznačujú tlak. Činnosti na úrovni medzinárodného SÚP nie sú vždy dostatočne vysvetlené/uvedené v PVMP (napr. monitorovacie činnosti nie sú uvedené v systéme WISE) a vyskytujú sa nedostatky v chápaní medzinárodných aktivít a povinností. 3. RIADENIE 3.1 Časový harmonogram implementácie Plán manažmentu povodia bol predložený Komisii 23. apríla 2010 (Vodný Plán Slovenska, ktorý obsahuje plán vodohospodárskeho manažmentu správneho územia povodia Dunaja a plán vodohospodárskeho manažmentu správneho územia povodia Visly). 3.2 Administratívne usporiadanie medzinárodné správne územia povodí a príslušné orgány Príslušným orgánom pre implementáciu RSV je Ministerstvo životného prostredia. Ďalšími orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na procese implementácie RSV, sú ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ďalšie nešpecifikované organizácie. Na celom území Slovenska sa pri vykonávaní RSV uplatňoval vnútroštátny prístup, medzi SÚP Dunaja a SÚP Visly nemožno nájsť na vnútroštátnej úrovni žiadne špecifické odlišnosti. 5

7 Obrázok 3.2.1: SÚP Dunaja obsahuje tieto čiastkové povodia: Morava, Dunaj, Váh, Hron, Ipeľ, Slaná, Bodva, Hornád a Bodrog Zdroj: Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia 3.3 Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia štruktúra, úplnosť, právny štatút Pre celé územie bol predložený jeden PVMP. PVMP má dobrú štruktúru a väčšina potrebných informácií je v ňom jasným spôsobom uvedená. Konkrétne informácie týkajúce sa SÚP sa však nie vždy dajú jednoducho identifikovať. Okrem toho boli predložené čiastkové plány pre čiastkové povodia/podjednotky, všetky s podobnou štruktúrou ako hlavný plán, v ktorých sú uvedené všetky jednotlivé odvetvia a príslušné vodohospodárske problémy. Vláda prijíma plány vodohospodárskeho manažmentu povodia na základe nariadenia. PVMP schvaľuje ministerstvo životného prostredia. PVMP sa po schválení vládou uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako nariadenie vlády. Nariadenie vlády sa však vzťahuje len na program opatrení a environmentálne ciele, a preto sa len tieto časti vodného plánu uverejňujú a sú záväzné. Zvyšné časti plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia Dunaja a Visly nie sú právne záväzné dokumenty, keďže nie sú uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorá je súhrnom oficiálnych slovenských právnych aktov (t. j. podľa zákona nemôžu byť zaradené do žiadnej kategórie právnych nástrojov). Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia a jednotlivé rozhodnutia sú vzájomne prepojené. Program opatrení má záväzný účinok. Environmentálne ciele sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Štátne orgány sú povinné zohľadniť PVMP a Vodný plán Slovenska pri vydávaní povolení na špeciálne užívanie vôd, udeľovaní súhlasu, vydávaní stanovísk a pri ďalších rozhodnutiach. Príslušné orgány, právnické a fyzické osoby sú povinné riadiť sa týmito plánmi vodohospodárskeho manažmentu povodia. 3.4 Konzultácie s verejnosťou, zapojenie zainteresovaných strán Účasť zainteresovaných strán bola zabezpečená prostredníctvom konzultácií s týmito termínmi uverejnenia dokumentov: harmonogram na prípravu PVMP: prehľad predbežných významných vodohospodárskych problémov: návrh PVMP: Okrem konzultácií prebiehal aj proces schvaľovania PVMP. Konzultačný proces bol organizovaný nasledovne: konzultačné dokumenty boli uverejnené na webovej stránke venovanej implementácii RSV, oznámenie bolo poslané zainteresovaným stranám zo všetkých odvetví prostredníctvom u (zoznam adries bol pripravený v spolupráci so zainteresovanými stranami), použili sa viaceré možnosti šírenia informácií vrátane seminárov a verejných konzultácií, na ktoré boli pozvané vybrané zainteresované strany, zozbierali sa om i poštou zaslané reakcie týkajúce sa spätnej väzby, 6

8 pripomienky boli vyhodnotené a uverejnené na webovej stránke ministerstva životného prostredia. Z PVMP nie je jasné, ktoré zainteresované strany sa zapojili a ako konzultácie ovplyvnili obsah PVMP. Zoznam zainteresovaných strán spolu s uplatnenými alebo navrhnutými opatreniami, námietkami a pripomienkami a metóda ich hodnotenia boli uvedené v samostatnom dokumente Vyhodnotenie spätnej väzby, ktorý je k dispozícii na webovej stránke ministerstva životného prostredia. Všetky akceptovateľné odporúčania a pripomienky od zainteresovaných strán boli zahrnuté do konečných verzií plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia (Vodný plán Slovenska). Na účely konzultácií ministerstvo životného prostredia zriadilo medzirezortnú koordinačnú skupinu pre implementáciu RSV, ktorá vystupuje ako expertný a poradný orgán ministerstva. Členmi skupiny sú zástupcovia ministerstiev, výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, slovenských miest a obcí a viacerých profesijných združení. 3.5 Medzinárodná spolupráca a koordinácia Slovensko je signatárom Dohovoru o ochrane Dunaja a zmluvnou stranou Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja (MKOD). MKOD je koordinačná platforma pre manažment povodí celého medzinárodného správneho územia povodia (úroveň A). Osobitná spolupráca na úrovni čiastkového povodia (úroveň B) je organizovaná v rámci MKOD pre medzinárodné povodie Tisy spoločné s Ukrajinou, Rumunskom, Maďarskom, Srbskom a Slovenskom. Okrem spolupráce v oblasti správnych území povodí riešia bilaterálne komisie zriadené v spolupráci s Českou republikou, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou dvojstranné cezhraničné záležitosti týkajúce sa všetkých slovenských SÚP. Tieto komisie sa pravidelne stretávajú, aby riešili záležitosti súvisiace so SÚP medzi dvomi susednými krajinami. Medzinárodný plán pre SÚP Dunaja je k dispozícii na webovej stránke MKOD. V slovenskom pláne boli použité rôzne prvky PVMP pre správne územie povodia Dunaja, ako napr. koncept významných vodohospodárskych problémov, posudzovanie emisií živín pomocou modelu MONERIS, koncept spoľahlivosti posudzovania stavu, opatrenia na zníženie úrovne fosfátov a protipovodňové opatrenia. Pre SÚP Visly nebol prijatý žiadny medzinárodný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Koordináciu implementácie RSV medzi Slovenskou republikou a Poľskom zabezpečuje slovensko-poľská pracovná skupina pre RSV zriadená v rámci slovenskopoľského výboru pre hraničné vody na základe dohody medzi slovenskou a poľskou vládou o vodnom hospodárstve na hraničných vodách. V rámci tejto pracovnej skupiny za slovenské aktivity zodpovedá ministerstvo životného prostredia, pričom Poľsko je zastúpené krakovským regionálnym vodohospodárskym orgánom. Počas prípravy a zostavovania prvých vnútroštátnych PVMP boli údaje týkajúce sa spoločných vodných útvarov harmonizované na medzinárodnej úrovni v súlade s požiadavkami RSV (typológia, vodné útvary, vplyvy a dopady, riziká nedosiahnutia dobrého stavu, ekonomická analýza, vodohospodárske problémy, stav vodných útvarov a súvisiace opatrenia). 7

9 4. CHARAKTERIZÁCIA SPRÁVNYCH ÚZEMÍ POVODIA 4.1 Kategórie vôd v SÚP Slovensko je vnútrozemský štát, takže jediné kategórie vodných útvarov v povodí sú rieky a jazerá, nevyskytujú sa brakické a pobrežné vody. 4.2 Typológia povrchových vôd Typológia povrchových vôd bola vypracovaná pre rieky a jazerá pomocou abiotických kritérií (systém A). V prípade riek sa použili tieto deskriptory z prílohy II: ekoregión, nadmorská výška, plocha povodia a geológia. V prípade jazier sa ako deskriptory použili ekoregión, nadmorská výška, hĺbka, plocha povrchu a geológia. V PVMP sa však neuvádzajú žiadne informácie o tom, či typológia bola overená pomocou biologických údajov. Validácia typológie sa uskutoční v ďalšom plánovacom cykle pre PVMP na základe výsledkov monitorovania BPK. Výsledky validácie budú opísané v revízii správy o analýze podľa článku 5. Minimálna veľkosť jazerných vodných útvarov pre zaradenie do plánu povodí bola stanovená na 0,5 km 2 a minimálna veľkosť plochy povodia riek bola 10 km 2. Žiadne slovenské jazero nepresahuje túto hranicu a všetky nádrže boli posúdené ako výrazne zmenené vodné útvary (VZVÚ). Vodné útvary pod prahovou veľkosťou neboli samostatne vymedzené a považovali sa za súčasť vodného útvaru v povodí, v ktorom sa nachádzajú. Tento prístup bol založený na typológii pomocou systému A podľa prílohy II k RSV, v ktorej sú stanovené hodnoty pre deskriptory veľkosti v prípade riek a jazier. Najmenší rozsah veľkostí pre typ rieky podľa systému A je plocha povodia km 2. Najmenší rozsah veľkostí pre typ jazera podľa systému A je plocha povrchu 0,5 1 km 2. SÚP Kategória vôd Počet typov Visla - rieky 5 SK30000 Visla - jazerá 0 Visla - nádrže (VZVÚ) 0 Dunaj - rieky 34 SK40000 Dunaj - jazerá 0 Dunaj - nádrže (VZVÚ) 14 Tabuľka 4.2.1: Typy povrchových vôd na úrovni SÚP Zdroj: WISE Referenčné podmienky boli stanovené na základe údajov zhromaždených v rokoch Referenčné podmienky boli posúdené kombináciou viacerých metód. Ak to bolo možné, identifikovali sa referenčné lokality a zhromaždili príslušné údaje. Takto sa však postupovalo len v prípade 50 % typov riek. Na vymedzenie referenčných podmienok pre zostávajúce typy riek bolo použité modelovanie, odborný posudok alebo kombinácia oboch. Pre ryby však boli k dispozícii len predbežné referenčné podmienky, keďže sa na Slovensku v roku 2009 zaviedol nový prístup v súvislosti s medzikalibračným porovnávaním. Referenčné podmienky pre ryby budú predložené v najbližších plánovacích cykloch. 4.3 Vymedzenie útvarov povrchových vôd Povrchová voda Podzemná voda 8

10 SÚP Rieky Jazerá Počet Priemerná dĺžka (km) Počet Priemerná plocha (km 2 ) Počet Priemerná plocha (km 2 ) SK SK Spolu Tabuľka 4.3.1: Útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a ich rozmery Zdroj: WISE 4.4 Identifikácia významných tlakov a vplyvov Preskúmanie významných vplyvov bolo založené na koncepte významných vodohospodárskych problémov, ku ktorým na Slovensku patrí: organické znečistenie znečistenie živinami znečistenie nebezpečnými látkami hydromorfologické zmeny Slovensko nepredložilo údaje o konkrétnych tlakoch do systému WISE. Prehľadová tabuľka a graf v tejto súvislosti teda neboli zahrnuté. Tento koncept sa použil pre obidve SÚP jednotným spôsobom a je podobný konceptu, ktorý Medzinárodná komisie pre ochranu Dunaja (MKOD) používala pre medzinárodné SÚP Dunaja. Významné vodohospodárske problémy boli identifikované v správe podľa článku 5 (analýza povodia Dunaja) a odvodené boli v súlade s požiadavkami RSV. Nasledovné bodové zdroje znečistenia sa považujú na Slovensku za významné, čo znamená, že tlak prispieva k vplyvu, ktorý môže byť príčinou nesplnenia environmentálneho cieľa: komunálne zdroje znečistenia podľa smernice 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd: aglomerácie s populačným koeficientom (p.k) nad 2000 a aglomerácie pod 2000 p.k. vybavené zbernými systémami pre odpadovú vodu, ale bez čistenia odpadových vôd, priemyselné zdroje znečistenia z určitých priemyselných odvetví uvedených v prílohe III k smernici 91/271/EHS, zdroje znečistenia spadajúce do kategórie priemyselných činností uvedených v článku 2 prílohy I k smernici 96/61/ES, zdroje znečistenia z povolených vypúšťaní alebo v ktorých boli identifikované prioritné látky a/alebo chemické látky špecifické pre krajinu, všetky zdroje odpadových vôd, pre ktoré je pomer toku odpadov k prietoku v zbernej rieke na úrovni Q 355, je 1:1 alebo vyšší. Za významné sa považujú tieto difúzne zdroje znečistenia: všetky poľnohospodárske činnosti aplikácia minerálnych a organických hnojív a prípravkov na ochranu rastlín. Vodné útvary, v povodí ktorých výmera 9

11 poľnohospodárskej pôdy predstavuje viac než 40 %, sa považujú za podliehajúce významnému znečisteniu z poľnohospodárstva, aglomerácie stanovené v smernici Rady 91/271/EHS, kde úroveň odstraňovania odpadových vôd nespĺňa požiadavky tejto smernice, obce pod 2000 p.k. bez verejnej kanalizácie. Okrem vyššie uvedeného sa za významné tlaky na podzemné vody považovali banské činnosti a doprava. Na stanovenie významných tlakov na základe regulácie prietoku vody a morfologických zmien sa použili tieto kritériá: 1) Zakrytosť toku: a. zakrytosť úseku > 100 m, b. Dĺžka všetkých zakrytých úsekov je 150 m a je väčšia než 50 % celkovej dĺžky vodného útvaru. 2) Napriamenie toku: dĺžka napriamených úsekov > 10 % celkovej dĺžky vodného útvaru. 3) Zavzdutie úsekov: a. dĺžka zavzdutých úsekov > 1500 m pre B/H(šírka/hĺbka) > 15, b m pre B/H < 15, c. 600 m pre B/H < 8, d. celková dĺžka zavzdutých úsekov > 10 % celkovej dĺžky vodného útvaru. 4) Opevnenie brehov: dĺžka opevnených úsekov > 10 % celkovej dĺžky vodného útvaru. 5) Protipovodňová ochrana: vzdialenosť hrádzí od rieky < 3B v rámci dĺžky rieky 5B (B = šírka rieky). 6) Urbanizácia: stavby sú umiestnené vo vzdialenosti menšej ako 5 m od rieky v rámci úseku > 15 % celkovej dĺžky vodného útvaru. 7) Kombinované posúdenie integračných kritérií 4, 5 a 6 rozdelené do 6 tried: trieda 3 a vyššie = rieka s významnou zmenou. Trieda 2: rieka s takmer prírodnými zmenami. Trieda 1: prírodný tok. 8) Zmena priečneho profilu: a. rozšírenie koryta rieky > 20 % v rámci úseku > 1 km, b. zúženie koryta rieky > 25 % v rámci úseku > 1 km. 9) Stupne a hate. 10) Odber vody: a. odbery, od ktorých smerom po prúde nie je zabezpečený prietok 60 % úrovne Q 355 (veľké rieky); b. odbery, od ktorých smerom po prúde nie je zabezpečený prietok na úrovni Q 355 (malé rieky). 10

12 Za ďalšie významné tlaky sa považovali invazívne cudzie druhy (neozoa aj neofyty) a havarijné znečistenie. K hlavným príčinám havarijného znečistenia patrí vypúšťanie odpadových vôd a znečistenie ropnými látkami. 4.5 Chránené oblasti V pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia sa uvádzajú tieto chránené oblasti: chránené oblasti určené na odber pitnej vody, chránené oblasti s vodami vhodnými na kúpanie (smernica 76/160/EHS), citlivé a zraniteľné oblasti, lokality sústavy Natura 2000 vymedzené podľa smernice 92/43/EHS (o ochrane biotopov) a smernice 79/409/EHS (o ochrane vtáctva). 11

13 Článok 7 Odber pitnej vody Kúpanie Vtáctvo Európske iné Ryby Biotopy Miestne Vnútroštátne Dusičnany Schránkovce a kôrovce Čistenie komunálnych odpadových vôd Počet CHO SÚP SK SK Spolu Tabuľka 4.5.1: Počet chránených oblastí všetkých typov v každom SÚP a za celú krajinu, pre povrchové a podzemné vody 3 Zdroj: WISE 5. MONITOROVANIE 5.1 Všeobecný opis monitorovacej siete Obrázok 5.1: Mapy monitorovacích staníc povrchových vôd (vľavo) a podzemných vôd (vpravo) Monitorovacie stanice na riekach Monitorovacie stanice na jazerách Monitorovacie stanice na brakických vodách Monitorovacie stanice na pobrežných vodách Monitorovacie stanice na neklasifikovaných povrchových vodách Monitorovacie stanice na podzemných vodách Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 3 Tieto informácie zodpovedajú predloženým informáciám o chránených oblastiach podľa RSV. Mohlo byť predložených viac informácií/iné informácie na základe povinností podľa iných smerníc. 12

14 Monitorovanie v súlade s RSV sa na Slovensku uskutočnilo na základe Programu monitorovania vôd v Slovenskej Republike, ktorý sa pravidelne aktualizuje. Zahŕňa monitorovanie povrchových vôd, podzemných vôd a chránených oblastí. 13

15 PK1.1 Fytoplanktón PK1.2 Iná vodná flóra PK1.2.3 Makrofyty PK1.2.4 Fytobentos PK1.3 Bentické bezstavovce PK1.4 Ryby PK1.5 Iné druhy PK2 Hydromorfologické PK PK3.1 Všeobecné parametre PK3.3 Iné ako prioritné špecifické znečisťujúce látky PK3.4 Iné vnútroštátne znečisťujúce látky PK1.1 Fytoplanktón PK1.2 Iná vodná flóra PK1.2.3 Makrofyty PK1.2.4 Fytobentos PK1.3 Bentické bezstavovce PK1.4 Ryby PK1.5 Iné druhy PK2 Hydromorfologické PK PK3.1 Všeobecné parametre PK3.3 Iné ako prioritné špecifické znečisťujúce látky PK3.4 Iné vnútroštátne znečisťujúce látky Rieky Jazerá SÚP SK SK Tabuľka 5.1.1: Monitorované prvky kvality PK monitorované PK nemonitorované - Nerelevantné Zdroj: WISE 14

16 SÚP Rieky Jazerá Podzemná voda Inšp. Prev. Inšp. Prev. Inšp. Prev. Kvant. SK SK Spolu podľa typu miesta Celkový počet monitorovacích 2421 miest 4 Tabuľka 5.1.2: Počet monitorovacích miest podľa kategórie vôd. Inšp. = inšpekčné, Pr. = prevádzkové, Kvant. = kvantitatívne Zdroj: WISE 5.2 Monitorovanie povrchových vôd V povrchových vodách boli monitorované všetky prvky kvality podľa požiadaviek RSV okrem ďalej uvedených výnimiek. Prevádzkové aj inšpekčné programy monitorovania mali dva čiastkové podprogramy, jeden pre rieky a jeden pre jazerá. V riekach nebolo monitorované zloženie, početnosť a veková štruktúra rýb (predpokladá sa, že monitorovanie rýb bude zahrnuté v budúcich plánovacích cykloch PVMP, ako je uvedené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia). V jazerách sa spomedzi BPK monitoruje len fytoplanktón a neboli predložené informácie o hydromorfologických prvkoch kvality. Prevádzkové monitorovanie je založené na výsledkoch charakterizácie a posúdenia vplyvov vykonaného v súlade s článkom 5, na základe ktorých sa identifikovali ohrozené útvary. Miesta odberu vzoriek sa každoročne revidujú. Miesta odberu vzoriek sú umiestnené v spodných častiach povodia alebo po prúde od významných zdrojov znečistenia. V PVMP nie sú uvedené informácie týkajúce sa vzťahu medzi tlakmi a BPK, ktoré naznačujú tlak. Hlavné ciele prevádzkového monitorovania na Slovensku sú v súlade s RSV: stanovenie stavu tých útvarov, v prípade ktorých sa zistilo, že im hrozí nesplnenie environmentálnych cieľov, posúdenie všetkých zmien stavu týchto útvarov na základe programov opatrení, monitorovanie kvality a množstva vôd vo vzťahu k vplyvom na základe využívania vody. Pri výbere biologických prvkov kvality a fyzikálno-chemických prvkov kvality monitorovaných v ohrozených vodných útvaroch sa zohľadnili príčiny ohrozenia a očakávané vplyvy. Ohrozené útvary zahrnuté do programu monitorovania na roky 2007 a 2008 sa nachádzali hlavne na stredných a veľkých vodných tokoch a u väčšiny z nich existovali predpoklady na vymedzenie ako výrazne zmenené vodné útvary, alebo už boli takto vymedzené. Všetky látky uvedené v prílohe I k smernici 2008/105/ES boli monitorované v povrchových vodách na reprezentatívnych odberových miestach určených na posúdenie chemického stavu. Vo väčšine vodných útvarov však neboli analyzované všetky prioritné látky. Prioritné látky boli monitorované dvanásťkrát do roka, zatiaľ čo iné špecifické látky pre povodie štyrikrát do roka. Je to v súlade s bodom prílohy V k RSV. Monitorovanie prioritných 4 Celkový počet monitorovacích miest sa môže líšiť od súčtu monitorovacích miest podľa typu, pretože niektoré miesta sa používajú na viac než jeden účel. 15

17 látok v sedimentoch alebo biote sa nevykonávalo, z tohto dôvodu sa neposudzovali žiadne trendy v týchto matriciach. V kapitole slovenskej správy WISE sa uvádzajú informácie len o vnútroštátnych monitorovacích činnostiach a monitorovacích činnostiach súvisiacich so SÚP. Podľa medzinárodného plánu pre manažment SÚP Dunaja je zavedená medzinárodná monitorovacia sieť pre správne územie povodia Dunaja (ICPDR TNMN). Toto monitorovanie je založené na vnútroštátnych monitorovacích činnostiach, ale zamerané je na riešenie požiadaviek na monitorovanie v medzinárodnom správnom území povodia. Viac informácií sa uvádza na stránke Monitorovanie povrchovej vody v pohraničných oblastiach SÚP Visly bolo súčasťou programu monitorovania v roku 2007 a programu monitorovania stavu vôd na roky Tento program monitorovania v pohraničných oblastiach bol dohodnutý s poľskými partnermi v súlade s požiadavkami RSV. 5.3 Monitorovanie podzemných vôd Monitorovacia sieť podzemných vôd zahŕňa monitorovanie chemického aj kvantitatívneho stavu. V roku 2007 bolo na monitorovanie chemického stavu podzemných vôd využívaných 541 miest a 1505 miest na monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemných vôd (inšpekčné aj prevádzkové). Prevádzkové monitorovanie sa vykonáva vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktorým hrozí, že nedosiahnu environmentálne ciele RSV. Do siete boli zaradené miesta nachádzajúce sa v smere toku podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia a miesta vhodné na monitorovanie difúznych zdrojov znečistenia. V návrhu monitorovacej siete sa zohľadnili výsledky analýzy tlakov a vplyvov, regionálnych koncepčných modelov, smery prúdenia podzemných vôd, existujúce monitorovacie miesta, zraniteľnosť podzemných vôd, zoznamy bodových zdrojov znečistenia, využívanie pôdy a zraniteľné oblasti podľa smernice o dusičnanoch. Jedným z cieľov posúdenia monitorovania bolo zistiť významné a trvalo vzostupné trendy znečisťujúcich látok, trendy však neboli vyhodnotené. V medzinárodnom SÚP Dunaja, podobne ako v prípade povrchových vôd, je v rámci MKOD zavedená medzinárodná monitorovacia sieť podzemných vôd. Toto monitorovanie je založené na vnútroštátnych monitorovacích činnostiach, ale je zamerané na riešenie požiadaviek na monitorovanie spoločne dohodnutých v MKOD pre medzinárodné správne územie Dunaja. V správe MKOD týkajúcej sa článku 8 RSV bolo uvedených 97 miest využívaných na monitorovanie kvality podzemných vôd a 420 miest určených na monitorovanie množstva podzemných vôd na Slovensku na medzinárodné účely. Nie sú k dispozícii informácie o medzinárodnej koordinácii monitorovania SÚP Visly. 5.4 Monitorovanie chránených oblastí V súčasnosti sa na Slovensku využíva 1777 zdrojov pitnej vody s príslušnou chránenou oblasťou o rozlohe km 2, t. j. 17,5 % územia krajiny. Monitorovanie vykonávajú v súlade s nariadením vlády SR 354/2006 Z. z. verejné vodárenské spoločnosti zodpovedné za zásobovanie pitnou vodou. Zahŕňa 15 mikrobiologických a 71 fyzikálno-chemických a rádiochemických parametrov. Nezistili sa žiadne informácie o tom, či sa v chránených oblastiach na odber pitnej vody monitorujú všetky prioritné látky vypúšťané do vodného útvaru a všetky ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodného útvaru a ktoré sú zahrnuté do požiadaviek smernice o pitnej vode. 16

18 SÚP Odber pitnej vody z povrchových vodných tokov Kvalita pitnej vody Voda na kúpanie Povrchové vody Lokality s výskytom vtáctva Ry by Lokali ty biotop ov Dusič nany Schránko vce a kôrovce Čistenie komunálnyc h odpadových vôd Podzemná pitná voda SK * SK * Spolu Tabuľka 5.4.1: Počet monitorovacích staníc v chránených oblastiach 5. Poznámka: *Počet monitorovacích miest hlásených na úrovni programu. Zdroj: WISE 6. PREHĽAD STAVU (EKOLOGICKÝ, CHEMICKÝ, PODZEMNÉ VODY) SÚP Spolu Veľmi dobrý Poče (%) t Poče t Dobrý Priemerný Zlý Veľmi zlý Neznámy (%) Poče t SK ,5 5 6,0 16 SK ,1 610 Spolu , , 7 36, (%) 19, 3 32, 9 32, 2 Tabuľka 6.1: Ekologický stav útvarov prírodných povrchových vôd Zdroj: WISE Poče t (%) Poče t (%) Poče t (% ) 1 1, ,8 7 0, ,8 7 0,4 0 0 SÚP Spolu Veľmi Dobrý Priemerný Zlý Veľmi zlý Neznámy dobrý Poče Poče Poče Poče Poče Poče (% (%) (%) (%) (%) (%) t t t t t t ) SK SK , , 50, , Spolu , , 50, , Tabuľka 6.2: Ekologický potenciál umelých a výrazne zmenených vodných útvarov Zdroj: WISE 5 Počet miest vypočítaných z údajov oznámených na úrovni miesta. Ak neboli žiadne údaje oznámené na úrovni miesta, potom je tabuľka doplnená údajmi oznámenými na úrovni programu. 17

19 SÚP Spolu Dobrý Nedostatočný Neznámy Počet % Počet % Počet % SK ,4 3 3,6 0 0 SK ,9 67 4,1 0 0 Spolu ,9 70 4,1 0 0 Tabuľka 6.3: Chemický stav útvarov prírodných povrchových vôd Zdroj: WISE SÚP Spolu Dobrý Nedostatočný Neznámy Počet % Počet % Počet % SK SK , ,3 0 0 Spolu , ,3 0 0 Tabuľka 6.4: Chemický stav umelých a výrazne zmenených vodných útvarov Zdroj: WISE SÚP Spolu Dobrý Nedostatočný Neznámy Počet % Počet % Počet % SK SK , , ,8 Spolu , , ,7 Tabuľka 6.5: Chemický stav útvarov podzemných vôd. Zdroj: WISE SÚP Spolu Dobrý Nedostatočný Neznámy Počet % Počet % Počet % SK SK , ,8 Spolu , ,7 Tabuľka 6.6: Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd. Zdroj: WISE 18

20 SÚP Spolu Celkový stav (ekologický a chemický) Dobrý alebo lepší 2009 Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý ekologický stav 2021 Dobrý chemický stav 2021 Dobrý ekologický stav 2027 Dobrý chemický stav 2027 Celkové výnimky 2009 (% všetkých útv. povrch. vôd) Počet % Počet % % Počet % Počet % Počet % Počet % % % % % SK , ,5 1, SK , ,3 2, Spolu , , Tabuľka 6.7: Útvary povrchových vôd: prehľad stavu v roku 2009 a očakávaný stav v rokoch 2015, 2012 a Vodné útvary s dobrým stavom v roku 2009 patria do tejto kategórie: 1. Ekologický stav je veľmi dobrý alebo dobrý a chemický stav je dobrý, výnimky nie sú posúdené Vodné útvary, v prípade ktorých sa očakáva dosiahnutie dobrého stavu v roku 2015, patria do tejto kategórie: 1. Ekologický stav je veľmi dobrý alebo dobrý a chemický stav je dobrý, výnimky nie sú posúdené 2. Chemický stav je dobrý a ekologický stav je priemerný alebo podpriemerný, ale žiadne ekologické výnimky 3. Ekologický stav je veľmi dobrý alebo dobrý a chemický stav nedosahuje dobrú úroveň, ale žiadne chemické výnimky 4. Ekologický stav je priemerný alebo podpriemerný a chemický stav nedosahuje dobrú úroveň, ale žiadne ekologické ani chemické výnimky Poznámka: Neposudzovali sa vodné útvary s ekologickým alebo chemickým stavom neznámy/neklasifikovaný/neuplatňuje sa Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) Čl. 4.4 Čl. 4.5 Čl. 4.6 Čl Údaje za rok 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. 19

21 SÚP Spolu Dobrý alebo lepší 2009 Ekologický stav Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý ekologický stav 2021 Dobrý ekologický stav 2027 Ekologické výnimky (% všetkých útv. povrch. vôd) Počet % Počet. % % Počet % Počet % % % % % SK , ,5 0 20, SK , ,0 0,2 36, Spolu , ,8 0,2 35, Tabuľka 6.8: Útvary prírodných povrchových vôd: ekologický stav v roku 2009 a očakávaný stav v rokoch 2015, 2012 a Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) Čl. 4.4 Čl. 4.5 Čl. 4.6 Čl. 4.7 SÚP Spolu Dobrý alebo lepší 2009 Chemický stav Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý chemický stav 2021 Dobrý chemický stav 2027 Chemické výnimky (% všetkých útv. povrch. vôd) Počet % Počet % % Počet % Počet % % % % % SK , , SK , , Spolu , , Tabuľka 6.9: Útvary prírodných povrchových vôd: chemický stav v roku 2009 a očakávaný stav v rokoch 2015, 2012 a Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) Čl. 4.4 Čl. 4.5 Čl. 4.6 Čl Údaje za roky 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Údaje za roky 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu vodohospodárskeho manažmentu povodia. 20

22 SÚP Spolu Dobrý alebo lepší 2009 Chemický stav podz. vôd Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý chemický stav 2021 Dobrý chemický stav 2027 Chemické výnimky podz. vôd (% všetkých útv. podz. vôd) Čl. Čl. Čl. Čl Počet % Počet % % Poč et % Počet % % % % % SK SK , , Spolu , , Tabuľka 6.10: Útvary podzemných vôd: chemický stav v roku 2009 a očakávaný stav v rokoch 2015, 2012 a Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) SÚP Spolu Kvantitatívny stav podzemných vôd Dobrý alebo lepší 2009 Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý kvantitatívny stav 2021 Dobrý kvantitatívny stav 2027 Kvantitatívne výnimky podz. vôd (% všetkých útv. podz. vôd) Počet. % Počet % % Počet % Počet % % % % % SK SK , ,2 5, Spolu , ,3 5, Tabuľka 6.11: Útvary podzemných vôd: kvantitatívny stav v roku 2009 a očakávaný stav v rokoch 2015, 2012 a Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) Čl. 4.4 Čl. 4.5 Čl. 4.6 Čl Údaje za roky 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Údaje za roky 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. 21

23 SÚP Spolu VZVÚ a UVÚ Dobrý alebo lepší 2009 Ekologický potenciál Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý ekologický potenciál 2021 Dobrý ekologický potenciál 2027 Čl. 4.4 Ekologické výnimky (% všetkých VZVÚ/UVÚ) Počet % Počet % % Počet % Počet % % % % % SK SK , ,3 1, Spolu , ,3 1, Tabuľka 6.12: Výrazne zmenené vodné útvary (VZVÚ) a umelé vodné útvary (UVÚ): ekologický potenciál v roku 2009 a očakávaný ekologický potenciál v rokoch 2015, 2012 a Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) Čl. 4.5 Čl. 4.6 Čl. 4.7 SÚP Spolu VZVÚ a UVÚ Dobrý alebo lepší 2009 Chemický stav Dobrý alebo lepší 2015 Nárast Dobrý chemický stav 2021 Dobrý chemický stav 2027 Čl. 4.4 Chemické výnimky (% všetkých VZVÚ/UVÚ) Čl. Čl Počet % Počet % % Poč et % Počet % % % % % SK SK , , Spolu , , Tabuľka 6.13: Výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary: chemický stav v roku 2009 a očakávaný stav v rokoch 2015, 2012 a Zdroj: WISE (pre údaje o stave v rokoch 2009, 2015 a výnimky) a PVMP (pre údaje o stave v rokoch 2021 a 2027) Čl Údaje za roky 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Údaje za roky 2009 a 2015 získané zo systému WISE. Údaje za roky 2021 a 2027 stanovené v priebehu posudzovania súladu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. 22

24 Obrázok 6.1: Mapa ekologického stavu útvarov prírodných povrchových vôd v roku 2009 Veľmi dobrý Dobrý Priemerný Zlý Veľmi zlý Neznámy Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Obrázok 6.2: Mapa ekologického stavu útvarov prírodných povrchových vôd v roku 2015 Poznámka: Štandardné farby na základe článku (i) prílohy V k RSV. Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 23

25 Obrázok 6.3: Mapa ekologického potenciálu umelých a výrazne zmenených vodných útvarov v roku 2009 Dobrý alebo lepší Priemerný Zlý Veľmi zlý Neznámy Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Obrázok 6.4: Mapa ekologického potenciálu umelých a výrazne zmenených vodných útvarov v roku 2015 Poznámka: Štandardné farby na základe článku (ii) prílohy V k RSV. Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 24

26 Obrázok 6.5: Mapa chemického stavu útvarov prírodných povrchových vôd v roku 2009 Dobrý Nedosahujúci dobrú úroveň Neznámy Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Obrázok 6.6: Mapa chemického stavu útvarov prírodných povrchových vôd v roku 2015 Poznámka: Štandardné farby na základe článku prílohy V k RSV. Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 25

27 Obrázok 6.7: Mapa chemického stavu umelých a výrazne zmenených vodných útvarov v roku 2009 Dobrý Nedosahujúci dobrú úroveň Neznámy Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Obrázok 6.8: Mapa chemického stavu umelých a výrazne zmenených vodných útvarov v roku 2015 Poznámka: Štandardné farby na základe článku prílohy V k RSV. Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 26

28 Obrázok 6.9: Mapa chemického stavu útvarov podzemných vôd v roku 2009 Dobrý Zlý Neznámy Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Obrázok 6.10: Mapa chemického stavu útvarov podzemných vôd v roku 2015 Poznámka: Štandardné farby na základe článku prílohy V k RSV. Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 27

29 Obrázok 6.11: Mapa kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd v roku 2009 Dobrý Zlý Neznámy Správne územia povodia Krajiny mimo EÚ Obrázok 6.12: Mapa kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd v roku 2015 Poznámka: Štandardné farby na základe článku prílohy V k RSV. Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 28

30 7. POSÚDENIE EKOLOGICKÉHO STAVU POVRCHOVÝCH VÔD Na Slovensku posudzovanie ekologického stavu vychádzalo z usmerňujúceho dokumentu týkajúceho sa spoločnej stratégie vykonávania RSV č. 13: Celkový prístup ku klasifikácii ekologického stavu a ekologického potenciálu (WFD CIS Guidance document No. 13 Overall approach to the classification of ecological status and ecological potential ), ktorý sa rovnakým spôsobom použil na SÚP Dunaja aj Visly. Na odvodenie celkového ekologického stavu sa uplatnila zásada one out all out ( najhorší zatrieďuje ). Systémy klasifikácie sú špecifické podľa typu a vzťahujú sa na všetky typy. 29

31 Fytoplanktón Makrofyty Fytobentos Bentické bezstavovce Ryby Fyzikálno-chemické Hydromorfologické Fytoplanktón Makrofyty Fytobentos Bentické bezstavovce Ryby Fyzikálno-chemické Hydromorfologické Fytoplanktón Makroriasy Krytosemenné rastliny Bentické bezstavovce Ryby Fyzikálno-chemické Hydromorfologické Fytoplanktón Makroriasy Krytosemenné rastliny Bentické bezstavovce Fyzikálno-chemické Hydromorfologické Rieky Jazerá Brakické Pobrežné SÚP SK SK Tabuľka 7.1: Dostupnosť biologických metód posudzovania Metódy posudzovania úplne vypracované pre všetky BPK Metódy posudzovania vypracované čiastočne, alebo ktoré sa ešte vypracovávajú pre všetky alebo niektoré BPK Metódy posudzovania nie sú vypracované pre BPK, nie sú poskytnuté informácie o metódach posudzovania, nie sú poskytnuté jasné informácie - Kategória vodného útvaru nie je relevantná Zdroj: Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia 30

32 Metódy posudzovania klasifikácie ekologického stavu boli úplne vypracované pre všetky BPK okrem rýb (metóda pre ryby pomocou indexu EFI bola práve v štádiu prípravy, ale nebola k dispozícii pre prvý PVMP, tento BPK bude zahrnutý do budúceho plánovacieho cyklu PVMP). Posudzovania ekologického stavu v riekach neobsahovali hodnotenie stavu rýb, a preto nie sú v súlade s požiadavkami RSV. V prípade posudzovania bentických bezstavovcov sa uplatnilo posúdenie viacerých biotopov pomocou multimetrického indexu. Na analýzu fytoplanktónu sa použila početnosť fytoplanktónu a biomasa fytoplanktónu vyjadrená ako chlorofyl-a. Bentické rozsievky boli vybrané ako reprezentatívna skupina pre hodnotenie fytobentosu. Multimetrická metóda sa použila aj na analýzu makrofytov. Všetky tieto metodiky pre posúdenie BPK boli typovo špecifické a využívali sa v nich referenčné podmienky. Vyššie uvedené skutočnosti podporujú tvrdenie, že posúdenie BPK v riekach (okrem rýb) bolo takmer v súlade s RSV, avšak na úplný súlad by bola potrebná kompletná medzikalibrácia (pozri ďalej v texte). Neboli k dispozícii žiadne metódy posúdenia pre makrofyty, fytobentos a bentické bezstavovce v jazerách (nádržiach). Posúdenia ekologického stavu jazier sú teda založené len na fytoplanktóne, čo nie je v súlade s RSV. Posúdenie ekologického stavu nezahŕňa hydromorfologické prvky kvality, pretože na Slovensku sa nenachádzajú žiadne prírodné jazerá s rozlohou väčšou ako 0,5 km 2. Metódy posúdenia boli vypracované pre všetky fyzikálno-chemické prvky kvality (PK) relevantné pre hlavné tlaky ovplyvňujúce vodné útvary v SÚP. Toto posúdenie bolo v súlade s RSV. Hranice tried pre fyzikálno-chemické PK relevantné pre hlavné tlaky boli vypočítané pomocou dlhodobých monitorovacích údajov a ekologických kvalitatívnych pomerov (EKP). EKP boli stanovené na 0,8; 0,6; 0,4 a 0,2 a hraničné hodnoty boli vypočítané pomocou percentilov z monitorovacích údajov. Vzťahy medzi biologickými hranicami tried a fyzikálno-chemickými a hydromorfologickými hranicami tried boli vymedzené počas prípravy klasifikačných systémov. Jednotlivé BPK (charakterizované metrikami) boli testované pomocou štatistických metód, konkrétne spolu s fyzikálno-chemickými PK. Súčasne jednotlivé prvky kvality boli harmonizované z hľadiska klasifikačných systémov pre jednotlivé typy vodných tokov. Ekologické zlepšenie sa posudzovalo na úrovni podjednotky (čiastkové povodia) za použitia ukazovateľov organického znečistenia (BSK 5, CHSK Cr a znečistenia živinami (N celk. a P celk. ). Účinnosť uplatňovaných opatrení sa ukáže po hodnotení stavu/potenciálu vodných útvarov a/alebo kvality povrchových vôd v analýze podľa článku 5 RSV a v ďalších plánovacích cykloch. Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchových vôd je založené na hodnotení údajov z monitorovania v reprezentatívnych odberových miestach. Kritériá pre výber miest na účely odberu reprezentatívnych vzoriek boli stanovené v dokumente Hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd Slovenska za rok V záujme určenia spoľahlivosti posúdenia ekologického stavu útvarov povrchových vôd sa prihliadalo aj na neistoty v hodnotení. Rozlišujú sa tri stupne spoľahlivosti (nízka, stredná a vysoká) v súlade s metódou používanou v medzinárodnom PVMP pre SÚP Dunaja. Stručný opis tejto metódy je uvedený v kapitole vodného plánu Slovenska a podrobnosti sa uvádzajú v dokumente Hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd Slovenska za rok Metódy posúdenia hydromorfologických PK zahŕňajú metodiku pre hydromorfologické posúdenie stavu riek, metodiku pre stanovenie referenčných podmienok pre hydromorfologické PK a postup stanovenia klasifikačných systémov pre hydromorfologické PK. Charakteristiky pre stanovenie referenčných podmienok boli založené na údajoch 31

33 týkajúcich sa hydrologického režimu, kontinuity toku a morfologických podmienok v súlade s požiadavkami RSV. Pri posudzovaní spoľahlivosti a presnosti v prípade obidvoch slovenských SÚP sa využívala upravená metodika, ktorú vypracovala expertná skupina MKOD pre monitorovanie a posudzovanie. Pokiaľ ide o bentické bezstavovce, v rámci medzikalibračného porovnávania sa zaistilo dodržiavanie hraníc týkajúcich sa dobrého/priemerného stavu. Výsledky medzikalibračného porovnávania uverejnené v rozhodnutí Komisie (2008) boli použité na účely posúdenia ekologického stavu v súvislosti s bentickými bezstavovcami pre tri typy vodných tokov. Fytobentos, makrofyty a ryby boli zahrnuté do druhej fázy medzikalibračného porovnávania ( ), takže neboli medzikalibrované vo východných kontinentálnych geografických medzikalibračných skupinách (GIG) v 1. fáze medzikalibrácie EÚ. Prihliadalo sa na medzikalibračné metriky dohodnuté v rámci geografickej medzikalibračnej skupiny pre strednú časť Baltského mora na účely stanovenia klasifikačných systémov pre bentické bezstavovce v iných typoch vodných tokov a pre makrofyty a fytobentos. Tieto režimy boli potom použité na posúdenie ekologického stavu. Na základe uvedeného sa hranice uverejnené v rozhodnutí Komisie zohľadnili pre posúdenie stavu povrchových vôd aj iných vnútroštátnych typov. Okrem toho sa neuskutočnilo žiadne medzikalibrovanie jazier medzi krajinami v zemepisnej medzikalibračnej skupine EK (Geographical Intercalibration Group, GIG) v 1. fáze medzikalibrácie, a teda nebol medzikalibrovaný žiadny systém posúdenia týkajúci sa jazier. Environmentálne normy kvality (ENK) ENK týkajúce sa najvyššej povolenej koncentrácie, ako aj ENK týkajúce sa priemernej ročnej koncentrácie - boli vypracované pre 26 znečisťujúcich látok špecifických pre povodia, ktoré sú relevantné pre obe slovenské SÚP. ENK boli použité pre hodnotenie ekologického stavu. Tieto normy boli stanovené v súlade s postupom opísaným v bode prílohy V k RSV. Za nedosiahnutie dobrého ekologického stavu vodných útvarov boli zodpovedné tieto látky: 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol, bisfenol- A, arzén, zinok a meď. SÚP Číslo CAS Látka SK30000 SK metyl-2,6-di-tercbutylfenol SK arzén SK40000 bisfenol-a SK meď SK zinok Percentuálny podiel vodných útvarov nedosahujúcich dobrý stav (%) Tabuľka 7.2: Znečisťujúce látky špecifické pre povodie, v dôsledku ktorých sa nedosahuje dobrý stav Zdroj: Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia 32

34 8. VYMEDZENIE VÝRAZNE ZMENENÝCH VODNÝCH ÚTVAROV (VZVÚ) A POSÚDENIE DOBRÉHO EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU (DEP) Obrázok 8.1: Mapa percentuálneho podielu výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov podľa správneho územia povodia 0 5 % 5 20 % % % % Neuvedené údaje Správne územia povodí Krajiny mimo EÚ Zdroj: WISE, Eurostat (štátne hranice) 8.1 Vymedzenie VZVÚ Na Slovensku bolo vymedzených 53 VZVÚ, čo predstavuje 3 % z celkového počtu vodných útvarov. Začiatkom tohto storočia sa postupovalo pri vymedzeniach VZVÚ na základe vnútroštátneho prístupu, ktorý bol odvtedy nahradený postupmi opísanými v usmernení pre VZVÚ č. 4 (HMWB Guidance No. 4). V slovenskom PVMP sú uvedené nasledovné využitia vody, pre ktoré boli vodné útvary vymedzené ako VZVÚ: plavba vrátane prístavných zariadení, skladovanie na účely dodávok pitnej vody, skladovanie na účely výroby elektrickej energie, protipovodňová ochrana, urbanizácia a širšie prostredie. Nasledovné typy fyzikálnych zmien sa posudzovali pri vymedzení VZVÚ: stupne, hate/ priehrady/ nádrže, regulovanie/ napriamovanie/ stabilizácia koryta, opevnenie brehov/ ochranné hrádze, protipovodňové opatrenia, zmeny priečneho profilu a odbery vody. Hodnotenie významných nepriaznivých účinkov opatrení týkajúcich sa obnovy na využitie vodných zdrojov a širšie prostredie bolo vykonané v súlade s tzv. prvým determinačným testovaním, ktoré bolo prvým krokom štandardného postupu vymedzenia VZVÚ uplatňovaným na vnútroštátnej úrovni. Skúmal sa vplyv niektorých alternatív opatrení týkajúcich sa obnovy na užívanie vody (napr. protipovodňová ochrana, odber vody na výrobu pitnej vody) a na širšie životné prostredie. Ak test potvrdil, že navrhované opatrenia na obnovu nebudú mať žiadny významný negatívny vplyv na užívanie vody a na širšie 33