Demografický a spoločenský aspekt fenoménu rozvodovosti na Slovensku

Transcription

1 Demografický a spoločenský aspekt fenoménu rozvodovosti na Slovensku Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 49 PODMANICKÝ, I., PODMANICKÁ, Z.: Demographic and Social Aspects of the Phenomenon of Divorce in Slovakia. Studia Aloisiana, 4, 2013, 2, s Divorces represent the actual social phenomenon, having an impact on all spheres of social life. The article provides current demographic picture of this phenomenon in the Slovak Republic. The data come from the standard demographic statistics survey and from the 2011Census. The article then analyses the factors that influence the stability of marriages and describes the consequences of divorces for society, families and children. It also offers suggestions for social activities and programs that can contribute to more effective support of stability of current family. Keywords: divorce, marital status, divorce rates, family, education, the child s identity Láska zlepšuje toho, kto ju v srdci chová, ale aj toho, komu je určená. (Else Hasse) Rozvody sú mnohodimenzionálny jav, vyvolávajúci s väčším alebo menším časovým odstupom množstvo otáznikov a črtajúcich sa problémov pre jednotlivcov i celú spoločnosť. Preto sa v príspevku pokúsime formulovať aspoň niektoré z nich. Úvodný citát naznačil, že problematika lásky sa vinie celými dejinami ľudstva. v minulosti bola síce ústredným motívom básnikov, hudobníkov, maliarov či filozofických a teologických úvah, ale ostávala na periférii záujmu empirických vied. Obávame sa, že situácia nie je iná ani v súčasnosti. Aj dnes akoby chýbala odvaha skúmať tento zložitý proces z multidisciplinárneho prístupu a nevidieť ho len zo spirituálneho alebo výsostne biologického po-

2 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita hľadu, ale v kontexte všetkých dimenzií človeka s celkovými dosahmi na jeho vzťahy i na fungovanie celej spoločnosti. Azda aj preto v súčasnosti hľadáme odpovede na otázky, ako napr.: Do akej miery sme schopní rozlišovať významové ekvivalenty lásky používané v hovorovej reči, ako mať rád, milovať? Výskumy nám síce dokazujú, že medzi obidvoma pojmami existuje výrazný signifikantný vzťah, lebo obsahujú v sebe prejavy dôvery, radosti, uspokojenia, akceptácie, osobnej blízkosti aj radosti zo vzájomnej podpory a darovania sa, ale napriek tomu sú to iba modifikácie tej istej skutočnosti, vyjadrujúce sexuálne, príbuzenské a priateľské citové väzby, alebo môžeme medzi týmito dvoma stavmi vnímať významové odlišnosti? Dokonca si môžeme klásť otázku, čo všetko vlastne láska zahŕňa. Asi nebudeme schopní v tomto príspevku uspokojivo odpovedať na tieto otázky, ale plne si uvedomujeme, že manželský vzťah muža a ženy vytvára špecifickú štruktúru i komunikačné možnosti. Ak však, využívajúc etymologický prístup, použijeme staré grécke pojmy, vynára sa nám zaujímavý obsah manželskej lásky, aktuálny i v súčasnosti, ktorý možno vyjadriť v podobe ako: túžba, nadšenie (epithymia); vášeň, zamilovanosť (éros); starostlivosť, oddanosť (storge); milovať, byť nežný, priateľský (philein, odvodené od staroindického bhilos, v slovanskom význame milo); obdarovanie sa, miernosť, láskavosť (agapé). V Biblii pri opise stvorenia muža a ženy nachádzame zvýraznenie ich povolania k jednote spoločenstva osôb, ktoré utvára novú skutočnosť manželský a rodičovský podmet (Mráz, 1996). Schopnosť a túžba milovať, byť milovaný, uisťovať a byť uistený pomáha človeku vytvoriť také spoločenstvo osôb communio personarum, ktoré má všetku bohatosť vzťahov, umožňujúcich premeniť zničujúcu rivalitu na stav vzájomného rešpektu a uznania. Náruč muža a ženy je porta vitae (bránou života), v ktorej kreativita lásky dostáva kvalitu prokreativity v zmysle slobodnej, tvorivej a aktívnej účasti na stvorení nového človeka, vďaka ktorej ľudská spoločnosť jestvuje, pretrváva a rastie. Preto má manželský vzťah založený na heterosexuálnej štruktúre výlučný, exkluzívny i monogamný charakter a nemôže byť zamieňaný za rôzne pokusné alternatívne formy usporiadania vzťahov. Naopak, posilnenie kultúry manželstva prináša osoh celej spoločnosti. Ak uvedené významy budeme vnímať ako činnostné aktivity, realizované vo vzájomnom vzťahu muža a ženy, zistíme, že naplnenie lásky si vyžaduje nielen určitú osobnostnú zrelosť, ale aj celý rad konkrétnych každodenných skutkov. Preto hľadanie odpovedí na otázky týkajúce sa podstaty, štruktúry, významu vzťahov je aktuálne v celom sociálnom priestore človeka. z tohto dôvodu pokladáme za významné, že napriek reálnym problémom fungovania manželských vzťahov i rodinného spoločenstva vôbec nám syntéza biblickej a antickej tradície ponúka optimistickú víziu človeka, znázornenú v modeli civilizácie lásky.

3 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 51 Demografické vývojové trendy v rozvodovosti Manželstvo je inštitúcia, ktorá by mala byť v centre pozornosti každej spoločnosti. Musíme však skonštatovať, že v podmienkach Slovenskej republiky to tak celkom nie je. Namiesto riešenia etických, sociálnych, ekonomických, politických problémov ovplyvňujúcich status manželstva i rodiny sa ponúkajú lacné, často silne ideologicky zafarbené riešenia, ktoré skôr komplikujú ich postavenie v spoločnosti. Iste, nemôžeme všetky príčiny patologických javov v manželstve hodiť na objektívne príčiny alebo na zlyhanie inštitúcií. Uvedomujeme si, že jedným z dôležitých faktorov rozpadu manželstva v súčasnosti je aj nečinnosť partnerov, ich narastajúci egoizmus, hedonizmus a z toho vyplývajúca neschopnosť či neochota odovzdať sa bezvýhradne jeden druhému. Tento moment komplikuje rozvíjanie vzájomných vzťahov a napĺňanie vlastných očakávaní, čo môžeme vnímať aj ako dôsledok ich duchovného a intelektuálneho zlyhania (Tholt, P., Nezník, P., 1999). Avšak v širšom kontexte sú manželstvo a rodina hodnoty navzájom úzko spojené a mali by byť spoločnosťou cenené. Ak sa v civilizácii stane plodnosť ohrozením a dieťa agresorom, je to prejavom jej úpadku. Veda je v súčasnosti principiálne postavená pred dve základné skutočnosti: buď sa bude zaoberať civilizáciou lásky a tým života, alebo civilizáciou smrti. V súčasnosti sa stretávame s názormi, že manželstvo a rodina sú výsostne kultúrne fenomény, ktoré majú svoj významový vrchol už za sebou. Základom pojmu rodina, podľa týchto názorov, nie je manželstvo muža a ženy vytvárajúce prirodzené prostredie pre narodenie a výchovu detí, ale vágny termín zodpovedné spoločenstvo, zahŕňajúci x ľudí starajúcich sa o deti, bez klarifikácie vzájomných vzťahov. v európskom kontexte začína byť zásadnou otázka Čo znamená byť členom rodiny?, signifikantná už i v prostredí slovenskej populácie. Pritom štruktúra lásky a dôvery v rodine nie je získaný alebo náhodný jav, ale je zabezpečená už samotnou prírodou. Prirodzenú nutnosť spojenia lásky a dôvery môžeme vidieť na príklade bezmocnosti novorodenca, ktorú nevnímame ako nedostatok, ale bohatstvo (Schaller, 1993). Napriek tomu, že manželstvo a rodina sú základným pilierom všeobecného blaha, vystupuje v západnej kultúre do popredia zvýrazňovanie vzťahov, ktoré odborníci charakterizujú ako sériová monogamia. Tieto negatívne javy majú svoj odraz aj na Slovensku, kde rozvody patria k demografickým udalostiam s vysokým výskytom. z legislatívneho hľadiska predstavuje rozvod zákonné ukončenie manželstva na základe Návrhu na rozvod manželstva, o ktorom rozhodne súd (Zákon o rodine č. 36/2005). Základnými trendmi v Slovenskej republike v súvislosti s rozvodovosťou ako demografickým procesom sú: Pokles počtu návrhov i rozvodov. v roku 2011 bolo rozvedených manželstiev. Pokles počtu návrhov i rozvodov nastal v roku 2008, keď, ako predpokladáme, bol dosiahnutý strop v počte rozvodov. Klesol aj index rozvo-

4 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita dovosti, medziročne o 4 body, oproti roku maxima (2006) o takmer 6 bodov. Úhrnná rozvodovosť dosiahla hodnotu 0,37, čo znamená, že rozvodom u nás končí v súčasnosti 37 % uzavretých manželstiev. Regionálne porovnanie rozvodov v SR znázorňujú mapy č. 1 a č. 2. Mapa č. 1 Počet rozvodov na obyvateľov v okresoch SR, rok 2011 Mapa č. 2 Index rozvodovosti* v okresoch SR, rok 2011 Zvyšovanie priemerného veku pri rozvode. u mužov dosiahol priemerný vek 41,5 rokov, u žien 38,7 rokov a jeho zvyšovanie je spôsobené predovšetkým odkladaním manželstva do vyššieho veku. Tým klesá početnosť rozvratov manželstva z dôvodu neuváženého uzavretia manželstva, ktoré je typické skôr pre mladšie vekové kategórie a po kratšej dobe trvania manželstva. Najvyššia miera rozvodovosti je vo vekových skupinách medzi 30 a 44 rokov u mužov i žien. Ide jednak o početné generácie a tiež o generácie, v ktorých sa ešte tendencia odkladania manželstva do vyššieho veku neprejavila tak výrazne.

5 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 53 v mladších vekových kategóriách možno sledovať znižovanie mier rozvodovosti, čo je spôsobené nízkou sobášnosťou. Naopak v starších kategóriách miera rozvodovosti stúpa, pravdepodobne v dôsledku zvoleného životného štýlu, individualistického spôsobu života a tolerantnejším prístupom spoločnosti k rozvodom. Vysoký podiel návrhov na rozvod končiacich rozvodom. Do 90. rokov bol podiel návrhov končiacich rozvodom pod 70 %, ďalší vývoj mal stúpajúci charakter a skutočne prelomovým rokom bol rok 2006, keď sa podiel konaní ukončených rozvodom dostal nad 90 %. Tento stav pretrváva do súčasnosti. Zvýšený podiel konaní ukončených rozvodom je na úkor výsledkov konaní návrh vzatý späť a iné rozhodnutie. Vyššia rozvodová aktivita žien. Ženy podávajú dve tretiny návrhov. Aj keď si tento jav vyžaduje hlbšiu analýzu, príčiny môžu byť vo vyššom výskyte negatívnych javov mužského správania urážajúceho dôstojnosť ženy, ako napr. alkoholizmus či iné závislosti alebo nevera, u žien ekonomická nezávislosť, zvolený životný štýl, rodová problematika. Ako hlavná príčina rozvratu partnerského vzťahu je uvádzaná rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Rozdielnosť pováh, názorov a záujmov je príčinou rozvodu v 60 % prípadov rozvodov. Na strane mužov nasledujú potom príčiny ako nevera (11 %), ostatné príčiny (9 %), alkoholizmus (8 %); na strane žien sú to súd nezistil zavinenie (14 %), ostatné príčiny (14 %), nevera (7 %). Väčšina príčin vykazuje relatívne stabilné zastúpenie v tejto štruktúre rozvodov, výnimkou je príčina nezáujem o rodinu, podiel tejto príčiny sa u oboch pohlaví za posledných desať rokov znížil na polovicu (u mužov z 8 % na 4 % a u žien zo 4 % na 2 %). Klesajúci podiel rozvodov s maloletými deťmi. V roku 2011 tvorili rozvody manželstiev s maloletými deťmi 63 %. Celkový vývojový trend tohto ukazovateľa v Slovenskej republike možno charakterizovať ako zvyšovanie od 50. rokov (okolo 50 %) po 90. roky 20. storočia (75 %). Od polovice 90. rokov nastupuje trend pozvoľného klesania. Medziročné poklesy sú spôsobené predovšetkým zvyšujúcimi sa počtami i podielmi rozvodov s dlhšou dobou trvania (tabuľka č. 1). Tabuľka č. 1 Rozvody s maloletými deťmi v SR, Rok Spolu Z rozvedených manželstiev, manželstvá s maloletými deťmi jedno % dve % tri a viac % Priemerný počet detí , , ,9 1, , , ,9 1, , , ,2 1, , , ,8 1, , , ,4 1,5

6 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita Rok Spolu Z rozvedených manželstiev, manželstvá s maloletými deťmi jedno % dve % tri a viac % Priemerný počet detí , , ,6 1, , , ,2 1, , , ,3 1, , , ,8 1, , , ,8 1, , , ,8 1,5 Rastúci trend priemernej dĺžky rozvádzajúceho sa manželstva. Priemerná dĺžka rozvádzajúceho sa manželstva bola v minulom roku 15 rokov. Vývojové trendy naznačujú, že klesajú, resp. stagnujú podiely rozvodov manželstiev s kratšou dobou trvania a zvyšujú sa podiely rozvodov s dlhšou dobou trvania, podiely rozvedených manželstiev s dĺžkou trvania 10 rokov a viac tvoria v súčasnosti okolo 65 %. Nízky počet rozvodov s cudzincami. Podiel konaní ukončených rozvodom, v ktorom bol aspoň jeden účastník konania cudzí štátny príslušník, je menej než 2 %. Početnejšie sú prípady, keď cudzinec je muž. Demografické a spoločenské faktory ovplyvňujúce stabilitu manželstiev Vývoj rozvodovosti spolu s vývojom sobášnosti, sekundárne i pôrodnosti a úmrtnosti, ovplyvňuje štruktúru populácie podľa rodinného stavu. Výsledky Sčítania obyvateľov domov a bytov 2011 potvrdili negatívne zmeny vo vývoji tejto štruktúry, zvyšujú sa počty i podiely rozvedených na úkor zosobášených (tabuľka č. 3, graf č. 1). Tabuľka č. 2 Rodinný stav obyvateľov SR, sčítanie * Rok Rodinný stav slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdovec/vdova muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy *bez údajov o počte osôb s nezisteným rodinným stavom

7 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 55 Graf č. 1 Rodinný stav obyvateľov SR, sčítanie V súvislosti s rodinným správaním slovenskej populácie je potrebné vidieť, že sa mení veľkosť rodiny, jej organizácia a formy, a uvedomiť si možné dôsledky týchto zmien. Posun uzatvárania manželstiev do vyššieho veku snúbencov sa spája so zvyšovaním veku rodičov pri narodení dieťaťa. Tieto fakty sa odrážajú aj v štruktúre rodinného vzťahu a reálne odzrkadľujú zmeny, ktoré sú dôsledkom meniaceho sa postoja ku tradičnému rodinnému modelu, dominujúcemu v našej krajine dlhé predchádzajúce obdobie (graf č. 2). Graf č. 2 Štruktúra obyvateľstva SR podľa rodinného stavu a veku, 2011 Vyšší vek rodičov prvého dieťaťa znižuje pravdepodobnosť realizovať často i plánovanú plodnosť, čo zmenšuje veľkosť jadrovej/vlastnej/nukleárnej rodiny, a na druhej strane, z hľadiska širšej/rozšírenej/príbuzenskej rodiny,

8 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita generácia rodičov starne a stredná generácia realizuje (mala by) pomocné aktivity pre deti aj starnúcich rodičov. Tento moment vnímame ako zložitý sociálny fenomén, lebo stredná generácia sa dostáva do spoločenského prešu, keď sa kladú nároky na ich pracovnú výkonnosť (vrchol kariéry), popritom sa musia starať o maloleté deti a zároveň preto, že majú nízky počet súrodencov, sú čoraz viac na nich odkázaní aj ich starnúci rodičia. Zmenšujúca sa veľkosť rodiny zo spoločenského hľadiska znamená obmedzenejší potenciál možných poskytovateľov všeobecnej podpory príbuzným. Mení sa však aj štruktúra vzťahovej siete v rodine. Nižší počet detí spôsobuje, že horizontálne bohatstvo vzťahov (tety, ujovia, bratranci...) sa zužuje. Napríklad kedysi mali starí rodičia veľa vnukov, dnes má vnuk veľa starých rodičov. Aká teda bude spoločnosť postavená len na vertikalite vzťahov? Pri rozvodoch je nutné zamýšľať sa i nad situáciou, keď si rozvedení vytvárajú nové partnerské vzťahy a takto rozširujú svoje príbuzenstvo, je však otázne, s akými väzbami. Vzniká tak neprehľadná sieť vzťahov s bývalou rodinou, s terajšou rodinou a ich vzájomných vzťahov navzájom, ktorých kvalita môže byť veľmi diskutabilná. Navyše danú vzťahovú sieť môže skomplikovať skutočnosť, keď obaja partneri boli už rozvedení (niektorí aj niekoľkokrát). Ďalší novodobý fenomén ovplyvňujúci náhľad na manželstvo a rodinu sa týka zvyšovania počtu domácností jednotlivcov. Zvyšovanie počtu jednočlenných domácnosti môže viesť k nárastu ľudí bez potomstva a príbuzenstva vôbec, čo môže zakladať do budúcnosti príčiny vážnych rozporov medzi jednotlivcami a napr. poberateľmi rodinných prídavkov. Negatívne aspekty rozvodovej kultúry Nivelizovanie manželstva a rodiny okrem už spomínaných dosahov nesie v sebe ešte množstvo negatívnych dôsledkov. Uvedieme aspoň niektoré z nich: Zmena formy spolužitia. Zmeny v koncepcii rodiny sú spôsobované predovšetkým alternatívnymi formami spolužitia. Okrem tradičných manželských vzťahov sa v našom geograficko-kultúrnom priestore môžeme stretnúť i s rôznymi krátkodobými či dlhodobejšími podobami. Okrem kohabitácií sú to napr. spolužitie na diaľku (Long Distance Relationship); jednorazové spolužitie (One Night Stands); víkendové manželstvo (Weekend Marriage); otvorené vzťahy/ priateľ do nepohody (Open Relationships) a oddelené spolužitie/ spolu ale oddelene (Living Apart Together). Posledne menované je častejšie u mladších vekových skupín. v praktickom živote to funguje tak, že mladí ľudia si individuálne užívajú atmosféru vlastnej rodiny, ale vo svojom partnerskom vzťahu neformujú spolu nič podobné (Podmanická a i., 2009). Každý býva, stravuje sa a využíva ďalšie materiálne i duchovné dobrá vo vlastnej rodine, z ktorej vyšiel, a s partnerom sa stretáva len účelovo (dovolenky, nákupy, trávenie voľných chvíľ či realizácia intímnych vzťahov...). Hrozí riziko, že mladí ľudia si na tento full servis zvyknú a v budúcnosti môžu mať problém sami

9 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 57 vytvárať či zdokonaľovať stabilný rodinný vzťah. Vo vyšších vekových skupinách je tento typ spolužitia typický pre mestské a dobre situované obyvateľstvo (Podmanický, Podmanická, 2010). Uvedené spolužitia prinášajú so sebou ďalšie problémy týkajúce sa dištancie nielen v partnerských vzťahoch, ako oddelené bývanie, oddelené hospodárenie, ale aj v dištancii vo vzťahu rodič dieťa, ktoré prináša oddelené bývanie, limitované stretnutia s deťmi a tým obmedzené možnosti výchovného pôsobenia. Tieto formy spolužitia sa prejavujú ako menej stabilné, navyše, tiež sa v nich rodia deti, ktorých budúcnosť môže byť neistá. V poslednom období sa aj v podmienkach SR stretávame so snahou legalizovať právnou formou aj vzťah medzi rovnakým pohlavím tzv. registrovaným partnerstvom (Registered Partnership). Túto formu spolužitia však vnímame skôr ako dôsledok postmodernej kultúry a kvalitatívne neporovnateľnú s tradičným manželstvom postaveným na heterosexuálnej štruktúre. Deti a rozvod. Rozvod má, okrem špecifických patologických prípadov, negatívny dosah najmä na deti. Podľa štúdie Whiterspoon Institute z Princetonu sú takéto deti vystavené vo väčšej miere riziku chudoby či neukončenia vzdelania. v dospelosti majú väčší problém s udržaním dlhodobých vzťahov, častejšie sa u nich vyskytuje tehotenstvo mladistvých, psychické ochorenia a delikvencia. Do budúcnosti majú až o 80 % väčšie riziko rozvodovosti ako deti žijúce v úplných rodinách. Nehovoriac o tom, že ženy žijúce v nemanželských zväzkoch sa stávajú trikrát častejšie obeťami násilia ako v manželských zväzkoch, čo má rovnako negatívny dosah na deti. Na deťoch sa však nemusia prejavovať rozvodové syndrómy ihneď, ale až s odstupom času. z ich života sa obyčajne stratí človek, ku ktorému mali citovú väzbu, sociálna transformácia býva pomalá a ťažká. Navyše, často musia zažívať dusivú atmosféru rozvodu, ktorá sa komplikuje spormi o majetok, výživné alebo pridelenie k jednému z rodičov. So stratou jedného rodiča prichádza obyčajne aj narušenie vzťahov v pôvodnom širšom rodinnom spoločenstve. Deti v takejto situácii musia predčasne dozrievať, lebo sú často na ne kladené nároky nezodpovedajúce ich vývinovým špecifikám. z výchovného hľadiska sú viac-menej vystavené rozporným radám rodičov. Tento balík problémov však neobchádza ani dospelých účastníkov rozvodu. Nezriedka prichádza strach z ďalšieho vzťahu, náklonnosť skôr k povrchnejším vzťahom, strata osobnej prestíže, samota a hľadanie adekvátnej náhrady za niečo stratené, väčší sklon k rôznym závislostiam (najmä u mužov). Radi by sme náš príspevok ukončili optimisticky. Napriek množstvu spomínaných i nepomenovaných negatív ohrozujúcich manželstvo a rodinu, vnímame v súčasnosti veľa pozitívnych signálov. Najnovšie ankety hovoria, že pre mladých ľudí je najvyššou hodnotou láska. Čím väčšiu neistotu vyvoláva prítomná doba, tým viac sa ľudia vracajú (i keď to nebýva ľahké) k istote domova, stabilite vzťahov v manželstve a rodine. Preto je dôležité mladých ľudí v tomto smerovaní povzbudiť a podporovať ich v hľadaní novej paradigmy partnerstva a rovnosti vo vzťahu muža a ženy, súvisiacej s prijatím odlišnosti ako komplementárnej hodnoty prežívania vzájomného vzťahu. Aj pozitívny

10 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita odkaz šiesteho prikázania nabáda mladých ľudí k vernosti a zodpovednosti za seba i za partnera. Vernosť má mnohé podoby a týka sa vernosti slovu, sľubu, spoločne prežitej chvíli, hodnote, sebe i druhému. v konečnom dôsledku sa spája so stálosťou, pevnosťou a vytrvalosťou. Preto je dôležitá príprava na manželský život vo forme učenia sa integrovať sexuálnu komunikáciu do procesu výchovy ku vzťahom v rámci školskej edukácie i celej univerzálnej Cirkvi. Za pozitívny signál pokladáme i vznik a vývoj vedných disciplín venujúcich sa manželstvu a rodičovstvu, ako matrimoniológia, matrimoniagogika, familiológia, gamológia. Z technických riešení, môžu podporiť stabilitu súčasnej rodine napr. tieto: vhodná transformácia rodinného práva; eliminácia otvorených útokov voči tradičnej rodine; preferovanie tradičnej rodiny ako optimálneho modelu rodinného života; deklarovanie a dodržiavanie morálnych postojov v súvislosti s rodinným životom; rozvíjať výskumy zamerané na rodinu s dôrazom na regionálne špecifiká; flexibilita a odbornosť spracovania výstupov do tvorby rodinnej politiky. Na záver s istým nadľahčením môžeme povedať, že východiskom aj pre dospelého človeka je schopnosť zaujať životný postoj, ktorý formuloval Jan Werich v liste V. Trojanovi po smrti svojej manželky:...keď človek žije so ženou 54 rokov, tak mu to pripadá, akoby hral na starých a veľmi vzácnych husliach. Rozdiel je však v tom, že na tých starých husliach Paganini hral zázraky. Avšak na tých husliach, o ktorých som hovoril, sa všetko hrať nedá. Niekedy totiž ony hrajú vlastnú pesničku. a vy by ste niekedy s nimi najradšej praštili o zem, keby neboli také vzácne a tak vaše. a keď potom o tie husle prídete, tak by ste ich najradšej brali aj s tými pesničkami, ktoré hrali proti vašej vôli. Použitá literatúra CSONTOS, L.: Niektoré formy spirituality katolíkov, čo žijú v nesviatostnom manželstve. In: Teologický časopis, roč. VIII, 2010, č. 1, s ISSN GRÜN, A.: Desať rád pre šťastný život. Bratislava : Don Bosco, ISBN LUKASOVÁ, E.: Logoterapie vo výchově. Praha : Portál, ISBN LUKASOVÁ, E.: Rodinné šťastie. Bratislava : LÚČ, ISBN MRÁZ, M.: Dekalóg : Špeciálna morálna teológia. Trnava : Dobrá kniha, ISBN

11 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 59 PODMANICKÁ, Z., a i.: Vývoj obyvateľstva SR. Bratislava : ŠÚ SR, ISBN PODMANICKÝ, I., PODMANICKÁ, Z.: Súčasná rodina v Slovenskej republike a problematika rodinného života v 21. storočí. In: Spoločnosť, kríza, rodina : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Ružomberok : Pedagogická fakulta KU, 2010, s ISBN THOLT, P., NEZNÍK, P.: Noogénne depresie a problém závislostí. In: Verbum, roč. X, 1999, č. 2, s. 5. ISBN SCHALLER, K.: Studie k systematické pedagogice. In: Studia paedagogica, 1993, 9, s. 15. ISSN ŠMÍDOVÁ, M., ŠMÍD, M.: Spoločenské a právne vedomie v oblasti ochrany slabších. In: Integrácia, roč. 13, 2006, č. 1, s Ivan Podmanický, PhD. Katedra pedagogických štúdií Pedagogická fakulta TU Trnava ipodmanicky@pobox.sk RNDr. Zuzana Podmanická Sekcia sociálnej štatistiky a demografie Štatistický úrad SR Bratislava zuzana.podmanicka@statistics.sk

12 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita Prílohy T1 Ukazovatele rozvodovosti v SR (Divorce indicators in the SR) Rok Návrhy Rozvody Realizov. návrhy (%) Hrubá miera rozvodov. Index rozvodov. Úhrnná rozvodov. Priem. vek pri rozvode muži ženy Priem. dĺžka rozv. manžels. Maloleté deti (%) ,52 4,61 0, ,53 5,22 0, ,59 6,34 0, ,42 5,32 0, ,35 4,11 0,042 37,1 33, ,41 4,82 0,049 36,9 33, ,47 5,01 0,056 38,1 34, ,48 6,46 0,059 38,5 35, , ,58 7,29 0,074 38,6 34, , ,61 7,65 0,077 38,2 34, , ,58 7,21 0,074 37,7 34, , ,59 7,89 0,080 38,1 34, , ,58 8,03 0,079 38,0 34, , ,55 7,62 0,075 37,8 34, , ,54 7,80 0,075 38,0 34, , ,57 8,21 0,080 38,0 34, , ,64 9,09 0,090 38,1 34, , ,57 7,76 0,081 38,0 34, , ,67 8,86 0,095 37,7 34, , ,75 9,71 0,107 37,6 34, , ,76 9,51 0,107 37,6 34, , ,98 11,70 0,138 37,4 34, , ,91 10,54 0,128 37,7 34, , ,90 10,02 0,126 36,9 33, , ,16 12,85 0,160 37,5 34, , ,30 14,04 0,177 36,8 33, , ,8 1,26 13,62 0,170 36,5 33, , ,4 1,19 13,00 0,160 36,4 33, , ,5 1,26 13,90 0,167 36,3 33, , ,1 1,22 14,19 0,162 35,9 32, , ,4 1,33 16,79 0,176 35,8 32, , ,5 1,39 17,76 0,184 35,4 32, , ,5 1,30 16,21 0,172 35,5 32, ,3

13 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 61 Rok Návrhy Rozvody Realizov. návrhy (%) Hrubá miera rozvodov. Index rozvodov. Úhrnná rozvodov. Priem. vek pri rozvode muži ženy Priem. dĺžka rozv. manžels. Maloleté deti (%) ,4 1,36 17,28 0,181 35,6 32, , ,0 1,35 17,43 0,179 35,7 33, , ,8 1,51 20,04 0,202 35,8 33, , ,8 1,60 21,71 0,215 35,7 33,0 10,3 73, ,9 1,62 22,10 0,219 35,8 33,2 10,4 74, ,6 1,57 22,06 0,214 36,1 33,5 10,7 73, ,2 1,57 22,74 0,214 35,9 33,3 10,5 74, ,8 1,67 21,93 0,229 35,8 33,4 10,7 74, ,2 1,49 24,12 0,204 35,9 33,4 10,5 74, ,9 1,52 23,78 0,209 35,6 33,0 10,3 75, ,5 1,53 26,46 0,213 35,8 33,2 10,6 74, ,9 1,62 30,78 0,229 35,8 33,2 10,9 74, ,3 1,67 32,66 0,241 36,0 33,5 11,1 75, ,9 1,75 34,21 0,257 36,3 33,7 11,1 74, ,2 1,70 32,69 0,254 37,3 34,7 11,8 73, ,9 1,73 33,87 0,262 37,6 35,1 12,1 72, ,6 1,79 35,35 0,278 37,9 35,3 12,3 70, ,1 1,72 35,80 0,269 38,2 35,7 12,7 70, ,9 1,82 41,26 0,287 38,2 34,8 13,1 70, ,7 2,04 43,73 0,328 37,4 34,1 13,1 70, ,8 1,99 41,21 0,326 38,9 36,2 13,3 69, ,6 2,02 39,05 0,336 39,3 36,6 13,6 67, ,5 2,14 44,18 0,361 39,6 36,9 13,9 65, ,8 2,36 49,02 0,402 40,0 37,2 14,2 66, ,3 2,26 44,37 0,391 40,1 37,5 14,2 65, ,5 2,34 44,80 0,413 40,4 37,7 14,2 65, ,5 2,34 48,08 0,417 40,6 37,8 14,4 64, ,4 2,21 47,28 0,399 41,1 38,4 14,6 63, ,3 2,06 43,33 0,372 41,5 38,7 14,7 63,2... údaj nedostupný Zdroj údajov: Štatistický úrad SR

14 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita T2 Rozvody / Divorces GEO/TIME European Union (27 countries) : : : European Union (25 countries) : : : Euro area (17 countries) : : : Euro area (16 countries) : : : Euro area (15 countries) : : : Belgium Bulgaria Czech Republic Denmark Germany (including former GDR from 1991) : Germany (including former GDR) : Estonia Ireland : Greece : : : Spain : France : : : France (metropolitan) : : : Italy : : Cyprus : : Latvia Lithuania Luxembourg : Hungary Malta : : : : : : : : : 42 Netherlands Austria : Poland Portugal : : Romania Slovenia : Slovakia Finland Sweden

15 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 63 GEO/TIME United Kingdom : : European Economic Area (EU-27 plus IS, LI, NO) : : : European Economic Area (EU-25 plus IS, LI, NO) : : : European Free Trade Association : Iceland Liechtenstein Norway Switzerland Montenegro : : : Croatia : Former Yugoslav Republic of Macedonia, the Serbia : : : Turkey : Albania : : Belarus : : Bosnia and Herzegovina : : : Kosovo (under UNSC Resolution 1244/99) : : : Moldova : : : Monaco : : : : : : : : Russia : : San Marino : : : : 82 Ukraine : : Armenia : : Azerbaijan : : Georgia : : znamená hodnotu väčšiu než nula : údaj nedostupný Zdroj údajov: Eurostat, október 2012

16 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita T3 Hrubá miera rozvodovosti / Crude divorce rate GEO/TIME European Union (27 countries) 1,9 2,0 2,0 2,1 2,1 2,1 2,0 : : : European Union (25 countries) 1,9 2,0 2,0 2,1 2,1 2,1 2,1 : : : Euro area (17 countries) 1,8 1,8 1,9 2,0 2,0 2,0 2,0 : : : Euro area (16 countries) 1,8 1,8 1,9 1,9 2,0 2,0 2,0 : : : Euro area (15 countries) 1,8 1,8 1,9 1,9 2,0 2,0 2,0 : : : Belgium 3,0 3,0 3,0 2,9 2,8 2,8 3,3 3,0 2,7 2,9 Bulgaria 1,3 1,5 1,9 1,9 1,9 2,1 1,9 1,5 1,5 1,4 Czech Republic 3,1 3,8 3,2 3,1 3,1 3,0 3,0 2,8 2,9 2,7 Denmark 2,8 2,9 2,9 2,8 2,6 2,6 2,7 2,7 2,6 2,6 Germany (including former GDR from 1991) 2,5 2,6 2,6 2,4 2,3 2,3 2,3 2,3 2,3 : Germany (including former GDR) 2,5 2,6 2,6 2,4 2,3 2,3 2,3 2,3 2,3 : Estonia 3,0 2,9 3,1 3,0 2,8 2,8 2,6 2,4 2,2 2,3 Ireland 0,7 0,7 0,8 0,8 0,9 0,8 0,8 0,7 0,7 : Greece 1,0 1,1 1,1 1,2 1,2 1,2 1,2 : : : Spain 1,0 1,1 1,2 1,7 2,9 2,8 2,4 2,1 2,2 : France 1,9 2,1 2,2 2,5 2,2 2,1 2,1 : : : France (metropolitan) 1,9 2,1 2,2 2,5 2,2 2,1 2,1 : : : Italy 0,7 0,8 0,8 0,8 0,8 0,9 0,9 0,9 : : Cyprus 1,9 2,0 2,2 2,0 2,3 2,1 2,1 2,2 : : Latvia 2,5 2,1 2,3 2,8 3,2 3,3 2,7 2,3 2,2 4,0 Lithuania 3,0 3,1 3,2 3,3 3,3 3,4 3,1 2,8 3,0 3,2 Luxembourg 2,4 2,3 2,3 2,2 2,5 2,3 2,0 2,1 2,1 : Hungary 2,5 2,5 2,4 2,5 2,5 2,5 2,5 2,4 2,4 2,3 Malta : : : : : : : : : 0,1 Netherlands 2,1 1,9 1,9 2,0 1,9 2,0 2,0 1,9 2,0 2,0 Austria 2,5 2,3 2,4 2,4 2,5 2,5 2,4 2,2 2,1 :

17 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 65 GEO/TIME Poland 1,2 1,3 1,5 1,8 1,9 1,7 1,7 1,7 1,6 1,7 Portugal 2,7 2,2 2,2 2,2 2,3 2,4 2,5 2,5 : : Romania 1,5 1,5 1,6 1,5 1,5 1,7 1,7 1,5 1,5 1,7 Slovenia 1,2 1,2 1,2 1,3 1,2 1,3 1,1 1,1 : 1,1 Slovakia 2,0 2,0 2,0 2,1 2,4 2,3 2,3 2,3 2,2 2,1 Finland 2,6 2,6 2,5 2,6 2,5 2,5 2,5 2,5 2,5 2,5 Sweden 2,4 2,4 2,2 2,2 2,2 2,3 2,3 2,4 2,5 2,5 United Kingdom 2,7 2,8 2,8 2,6 2,4 2,4 2,2 2,0 : : European Economic Area (EU-27 plus IS, LI, NO) 1,9 2,0 2,0 2,1 2,1 2,1 2,0 : : : European Economic Area (EU-25 plus IS, LI, NO) 1,9 2,0 2,0 2,1 2,1 2,1 2,1 : : : European Free Trade Association 2,3 2,3 2,4 2,7 2,6 2,4 2,4 2,3 2,5 : Iceland 1,8 1,8 1,9 1,9 1,6 1,7 1,7 1,7 1,8 1,7 Liechtenstein 2,9 2,5 2,9 2,7 2,3 2,8 2,8 2,7 2,4 2,3 Norway 2,3 2,4 2,4 2,4 2,3 2,2 2,1 2,1 2,1 2,1 Switzerland 2,2 2,3 2,4 2,9 2,8 2,6 2,6 2,5 2,8 2,2 Montenegro : : : 0,8 0,8 0,7 0,7 0,7 0,8 : Croatia 1,0 1,1 1,1 1,1 1,0 1,1 1,1 1,1 1,1 : Former Yugoslav Republic of Macedonia, the 0,6 0,7 0,8 0,8 0,7 0,7 0,6 0,6 0,8 0,8 Serbia : : : 1,0 1,1 1,2 1,2 1,2 0,9 : Turkey : 0,7 1,3 1,3 1,3 1,3 1,4 1,6 1,6 1,6 Albania 1,1 1,2 0,9 1,3 1,3 1,0 1,1 : : : Belarus : : 3,0 3,1 3,3 3,7 3,8 3,7 3,9 4,1 Bosnia and Herzegovina : : 0,4 0,5 0,4 0,5 0,4 0,4 0,4 : Kosovo (under UNSC Resolution 1244/99) : : 0,6 0,7 0,7 0,7 0,5 0,7 : 0,8 Moldova : : : 4,0 3,5 3,9 3,5 3,3 3,2 3,1 Monaco : : 2,5 : : : : : : :

18 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita GEO/TIME Russia : : 4,4 4,2 4,5 4,8 5,0 4,9 4,5 4,7 San Marino : : 2,1 2,0 2,8 2,1 2,2 : : 2,6 Ukraine : : 3,7 3,9 3,8 3,8 5,3 3,2 2,8 1,4 Armenia : : 0,6 0,8 0,9 0,9 0,9 0,9 3,2 1,0 Azerbaijan : : 0,8 1,1 0,9 1,0 0,9 0,9 1,0 1,2 Georgia : : 0,4 0,4 0,5 0,5 0,7 0,9 1,1 : 0 znamená hodnotu, väčšiu než nula : údaj nedostupný Zdroj údajov: Eurostat, október 2012

19 Ivan Podmanický, Zuzana Podmanická 67 T4 Podiel živonarodených mimo manželstva / Proportion of live births outside marriage GEO/TIME European Union (27 countries) : 31,0 : 33,1 34,3 35,2 36,3 37,3 : : European Union (25 countries) : 30,9 : 33,1 34,3 35,4 36,5 37,4 : : Euro area (17 countries) : 29,2 : 31,6 33,0 34,3 35,6 36,7 : : Euro area (16 countries) : 29,0 : 31,5 32,9 34,2 35,5 36,6 : : Euro area (15 countries) : 29,1 : 31,6 33,0 34,3 35,6 36,7 : : Belgium : 34,7 36,9 39,4 40,9 43,2 44,6 45,5 46,2 49,2 Bulgaria 42,8 46,1 48,7 49,0 50,8 50,2 51,1 53,4 54,1 56,1 Czech Republic 25,3 28,5 30,6 31,7 33,3 34,5 36,3 38,8 40,3 41,8 Denmark 44,6 44,9 45,4 45,7 46,4 46,1 46,2 46,8 47,3 49,0 Germany (including former GDR from 1991) 26,1 27,0 27,9 29,2 30,0 30,8 32,1 32,7 33,3 33,9 Germany (including former GDR) 26,1 27,0 27,9 29,2 30,0 30,8 32,1 32,7 33,3 33,9 Estonia 56,3 57,8 58,0 58,5 58,2 57,8 59,0 59,2 59,1 59,7 Ireland 31,2 31,2 31,9 31,8 32,7 32,8 33,4 33,3 33,8 33,7 Greece 4,4 4,8 5,1 5,1 5,3 5,8 5,9 6,6 7,3 7,9 Spain 21,7 23,4 25,1 26,5 28,4 16,7 33,2 34,5 35,5 33,8 France 45,2 46,2 47,4 48,4 50,5 51,7 52,6 53,7 55,0 : France (metropolitan) 44,3 45,2 46,4 47,4 49,5 50,7 51,6 52,9 54,1 : Italy 10,9 13,0 : 15,2 16,2 17,7 18,9 19,8 21,5 26,3 Cyprus 3,5 3,5 3,3 4,4 5,6 8,7 8,9 11,7 15,2 16,9 Latvia 43,1 44,2 45,3 44,6 43,4 43,0 43,1 43,5 44,1 44,6 Lithuania 27,9 29,5 28,7 28,4 29,6 29,2 28,5 27,9 28,7 30,0 Luxembourg 23,2 25,0 26,1 27,2 28,8 29,2 30,2 32,1 34,0 34,1 Hungary 31,4 32,3 34,0 35,0 35,6 37,5 39,5 40,8 40,8 42,3 Malta 14,3 16,3 19,1 20,0 22,3 24,9 25,4 27,4 25,2 22,7 Netherlands 29,1 30,7 32,5 34,9 37,1 39,5 41,2 43,3 44,3 45,3 Austria 33,8 35,3 35,9 36,5 37,2 38,3 38,8 39,3 40,1 40,4 Poland 14,4 15,8 17,1 18,5 18,9 19,5 19,9 20,2 20,6 21,2 Portugal 25,5 26,9 29,1 30,7 31,6 33,6 36,2 38,1 41,3 42,8 Romania 26,7 28,2 29,4 28,5 29,0 26,7 27,4 28,0 27,7 30,0 Slovenia 40,2 42,5 44,8 46,7 47,2 50,8 52,8 53,6 55,7 56,8 Slovakia 21,6 23,3 24,8 26,0 27,5 28,8 30,1 31,6 33,0 34,0 Finland 39,9 40,0 40,8 40,4 40,5 40,6 40,7 40,9 41,1 40,9

20 Studia Aloisiana roč č. 2 Teologická fakulta Trnavská univerzita GEO/TIME Sweden 56,0 56,0 55,4 55,4 55,5 54,8 54,7 54,4 54,2 54,3 United Kingdom 40,6 41,5 42,3 42,9 43,7 44,4 45,4 46,3 46,9 47,3 European Economic Area (EU-27 plus IS, LI, NO) : 31,2 : 33,4 34,6 35,5 36,5 37,5 : : European Economic Area (EU-25 plus IS, LI, NO) : 31,1 : 33,3 34,6 35,6 36,7 37,7 : : European Free Trade Association 29,4 30,0 31,0 31,5 33,1 34,0 34,8 35,3 35,3 35,4 Iceland 62,3 63,6 63,7 65,7 65,6 63,8 64,1 64,4 64,3 65,0 Liechtenstein 13,2 15,6 17,2 18,9 16,3 17,1 14,0 18,5 21,3 23,5 Norway 50,3 50,0 51,4 51,8 53,0 54,5 55,0 55,1 54,8 55,0 Switzerland 11,7 12,4 13,3 13,7 15,4 16,2 17,1 17,9 18,6 19,3 Montenegro : : : 16,8 16,3 15,6 17,4 15,7 : : Croatia 9,6 10,1 10,4 10,5 11,0 11,5 12,0 12,9 13,3 14,0 Former Yugoslav Republic of Macedonia, the 10,7 11,2 12,3 12,4 12,5 12,6 12,2 12,2 12,2 11,6 Serbia 21,0 21,1 22,2 22,2 22,5 22,3 22,8 23,2 24,0 23,9 Turkey : : : : : : : : 2,6 : Albania : : : : : : : : : : Andorra : : : : : : : : : : Belarus : : : : 22,7 21,2 20,1 19,9 19,6 19,0 Bosnia and Herzegovina : : 11,3 11,2 11,6 11,3 10,8 10,5 10,8 : Kosovo (under UNSC Resolution 1244/99) 6,8 9,3 : 40,9 : 41,5 40,3 35,0 40,3 46,7 Moldova : : : : 23,3 22,7 22,3 22,9 22,4 21,6 Russia : : : : 29,2 28,0 26,9 26,1 24,9 24,6 San Marino : : : : 17,9 16,4 : : : 28,3 Ukraine : : : : 21,1 21,4 20,9 21,2 21,9 21,9 Armenia : : : : 35,9 35,5 35,8 35,3 : 8,6 Azerbaijan : : : : 14,8 5,6 12,1 12,7 15,3 17,6 Georgia : : : : 54,4 43,9 34,3 31,4 36,6 33,8 0 znamená hodnotu väčšiu než nula : údaj nedostupný Zdroj údajov: Eurostat, október 2012