Monitoring médií OBSAH

Transcription

1 Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. Chýbajú učitelia, absolventi idú za lepším [ ; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 3; Romana Gogová] Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Agresivita každodenná. Ako spomaliť jej nárast? [ ; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda] 2. Aleš Kučera: Pohľad na Slnko sa radikálne zmenil [ ; vedanadosah.sk; Aktuality; 00:00; Redakcia] 3. Zamietli žalobu o kvótach [ ; TV JOJ; Prvé noviny; 17:00; Marika Dulaiová / Aneta Parišková;Adam Zavřel] 4. Luxemburg/Bratislava: Slovensko neuspelo so žalobou [ ; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Marika Dulajová / Lucia Barmošová;Ľuboš Sarnovský] 5. Bitkári sa postavili pred súd [ ; Korzár; REGIÓN; s. 2; RÓBERT BEJDA] Top informácie z rezortu školstva 1. Čo sa stane s veľkou reformou školstva a čo prinesú zmeny v tomto školskom roku? [ ; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; R / Martin Strižinec] 2. Proaktivita volebného a povolebného obdobia [ ; dennikn.sk; Blogy; 00:00; Ivan Baltay] 3. Spoluautor školskej reformy: Nový minister by nemal byť úradník [ ; dennikn.sk; Ekonomika; 16:07; Veronika Folentová] 4. Blahová: Na deti v Čistom dni sa všetci vykašľali. Richter by už nemal byť minister [ ; dennikn.sk; Slovensko; 16:43; Veronika Folentová] 5. Vláda podporila ministra Richtera [ ; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Matúš Baňovič;Zuzana Kovačič Hanzelová / Janete Štefánková] 6. SNS žiada odvolať ministra práce [ ; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Oto Görner / Jana Balková] 7. Má Dankova SNS v rukách osud vlády? Štyri scenáre, ako môže dopadnúť odvolávanie Richtera [ ; hnonline.sk; hnonline; 00:00; lm] 8. Ako ďalej, pán Richter? [ ; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 5; Radovan Jankovič] 9. Deň Ústavy inšpiroval politikov [ ; Trend; Slovensko a svet; s. 6; lehu] 10. Na deti v Čistom dni sa všetci vykašľali. Richter má skončiť [ ; Denník N; Rozhovor; s. 4,5; VERONIKA FOLENTOVÁ] 11. Fico bráni Richtera podradným argumentom [ ; Denník N; Komentáre; s. 9; ROMAN PATAJ] TEXTY

2 Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach 1. Chýbajú učitelia, absolventi idú za lepším [ ; Hospodárske noviny; Spravodajstvo; s. 3; Romana Gogová] VZDELÁVANIE Situácia je oproti vlaňajšku horšia. Riaditelia hľadajú pedagógov. Romana Gogová Bratislava Na základnej škole vo Veľkom Grobe z okresu Galanta v minulosti nemali problém nájsť učiteľa na prvý stupeň. Keď sme hľadali učiteľa pred siedmimi rokmi, tak bolo žiadostí dosť, bolo z čoho vyberať, spomína dlhoročná riaditeľka Jana Brinzová. Tento rok, keď potrebovali opäť posilniť učiteľský zbor, prišla len jedna žiadosť: Bola som zaskočená, dodala. Absolventi sú, učitelia nie V Grobe by pritom radi zamestnali aj absolventa, ktorého by si vychovali. No i to je problém. A nielen na tejto škole. Mnohé inštitúcie stále nemajú kompletný učiteľský zbor. Riaditelia hľadajú najmä matematikov, informatikov či fyzikárov. Mladí o učenie záujem nemajú a ak aj pedagogické fakulty vyštudujú, zlákajú ich iné odbory a vyššie platy. Svoje životopisy na základné a stredné školy neposielajú. Celkový počet učiteľských miest zverejnených od júna do augusta bol 743. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku to bolo o 140 pozícií viac, upozorňuje Martin Menšík z portálu profesia. sk. Sídlime v Nitre, kde je pedagogická fakulta a aj tak máme problém nájsť učiteľov, potvrdila aj riaditeľka Základnej školy kniežaťa Pribinu Iveta Miková. Pre druhý stupeň hľadali vyučujúcich matematiky, informatiky a technickej výchovy. Aj ďalší oslovení riaditelia tvrdili, že práve učiteľov s takouto aprobáciou je ťažké nájsť. Zo škôl vychádzajú jednoodboroví absolventi, alebo takí, ktorí si zvolili jeden ťažký a ďalší ľahký predmet. My sme kvôli tomu museli prehádzať celý rozvrh a upraviť úväzky, vysvetľuje Miková, ako vyriešili problém. Pedagógov s aprobáciou fyziky či informatiky často zláka súkromný sektor. Nízke platy nechcú Učiteľstvo sa pritom stále drží v prvej trojke najžiadanejších odborov. Predbehli ich len ekonómovia a zdravotníci. Tento rok si na pedagogické fakulty poslalo prihlášku viac ako študentov. Ešte v roku 2010 sa však hlásilo až 12-tisíc maturantov. Závisí to od toho, akú aprobáciu hľadáte, nájsť učiteľa na prvý stupeň ťažké nebolo. My sme však aj cvičnou školou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tak viem, že s aprobáciou fyzika tam chodili len dve študentky, vysvetľuje zástupca riaditeľky Základnej školy na Hroncovej ulici v Košiciach Martin Fazekaš. Podľa riaditeľky Mikovej z Nitry sú problémom aj platy: Kto by to za tie peniaze robil. Nástupný plat učiteľa je približne 650 eur v hrubom. Podľa údajov z portálu profesia.sk ponúka obchodný reťazec Tesco priemerný nástupný plat 680 eur v hrubom. Portál edujobs.sk, na ktorom môžu riaditelia škôl inzerovať svoje voľné miesta, ešte stále eviduje 205 voľných pracovných miest pre učiteľov materských, základných, stredných a základných umeleckých škôl. Najhoršie je na tom Bratislavský kraj, kde školy hľadajú viac ako 150 pedagógov. Vďaka pôrodnosti bude žiakov pribúdať. Kto by to za tie peniaze robil. Nástupný plat učiteľa je približne 650 eur v hrubom. Iveta Miková, riaditeľka ZŠ knieťaža Pribinu v Nitre FOTO: Školy majú problém nájsť pedagógov už na prvý stupeň základných škôl. Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Agresivita každodenná. Ako spomaliť jej nárast? [ ; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda] Nárast agresivity mnohí vnímajú cez médiá. Autor: SHUTTERSTOCK Je stará ako ľudstvo samo. A je v celej spoločnosti. V školách, na pracoviskách, v politike, na cestách i v autobusoch, v médiách a na sociálnych sieťach, v domácnostiach. Agresivita nás sprevádza po celý život a keď si zoberieme históriu ľudstva, je to jedna krvavá rieka. Otázka je, ako nám vstupuje do života a čo s tým urobiť, upozornil predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV Ivan Sarmány-Schuller na úvod tohtoročnej konferencie združenia psychológov v Starej Lesnej. Psychologické dni 2017 sa zaoberali témou agresie vo verejnom priestore. Snažíme sa reflektovať základné problémy, s ktorými sa stretávajú výskumníci a ľudia v bežnom živote. Naše doterajšie stretnutia sa týkali väčšinou procesov rozhodovania a riešenia problémov. Zaoberali sme sa metanoiou, ktorú v psychológii chápeme ako polepšenie človeka. Znižovanie agresie a efektívne vyrovnanie sa s ňou patria k tomu, aby sme sa vlastne poľudštili, vysvetľuje Sarmány-Schuller výber práve tejto témy. Psychológovia v príspevkoch poukazovali na narastajúcu agresivitu v rôznych oblastiach. Človek akoby neustále potreboval zvyšovať stimuláciu, nabudenie. Agresivita ako taká bude stúpať, pretože sa otvárajú nové a nové možnosti, ktoré vo svojom príspevku spomínala aj šéfredaktorka Pravdy, hovorí Sarmány-Schuller.

3 Nárast agresivity mnohí vnímajú cez médiá. Médiá sú terčom agresie a zároveň k agresii vo verejnom priestore prispievajú. Nové médiá, sociálne siete sú platformou pre transfer agresie k čo najväčšiemu počtu ľudí a súčasne nenávisť generujú, slúžia ako multiplikátor, uviedla Nora Slišková, šéfredaktorka Pravdy. Upozornila na hrozby vyplývajúce z riadenej agresie, tzv. trollovania. "Je to platená práca najatých ľudí, ktorí sa živia tým, že majú vytvorené desiatky užívateľských statusov a kampaňujú v prospech objednávateľa. Vstupujú do debát s cieľom zneistiť, indoktrinovať ostatných užívateľov, vzbudiť v nich negatívne emócie. Nebezpečné je aj to, že vytvárajú dojem, že ide o spontánny väčšinový názor. Tým môžu strhnúť jedincov s inými názormi a radikalizovať ich," dodala. Sarmány-Schuller vysvetľuje, prečo je ťažké očakávať stlmenie agresivity. Známy je fenomén s krysami, ktoré sú v uzavretom priestore. Ak majú dostatočne veľký priestor, správajú sa k sebe mierumilovne. Akonáhle sa priestor začne zahusťovať, začínajú sa likvidovať Konrad Lorenz o tom hovorí veľmi elegantne, že ľudstvo ako také sa premnožilo. Začíname byť agresívni a toľko vnútrodruhovej agresie ako u ľudí nenájdete ani u zvierat. Navyše sa používajú rafinované skryté formy aj na internete, pripomína Sarmány-Schuller. Podľa psychológa Mojmíra Kališa je potrebné o probléme agresivity v spoločnosti hovoriť. To je prvá cesta, ako pomôcť spomaliť jej nárast. Ľudia, ktorí sú vo verejných politických funkciách a nedokážu ovládať svoju agresiu, sú spoločensky nebezpeční. Musíme o tom hovoriť jednoznačne. Myslím si, že aj keď málo, ale pomôže to, hovorí Kališ. Sarmány-Schuller tiež upozorňuje na potrebu ďalšieho skúmania ľudskej povahy. Podobne ako Ladislav Lovaš z Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach pripomína doteraz málo skúmaný fenomén toho, že agresia môže niektorým ľuďom prinášať potešenie. "Človek je hádam jediný tvor, ktorý dokáže zabíjať z radosti a mať z toho potešenie. Stačí spomenúť staré obrázky z USA, keď strelci mohli zabíjať bizóny z vlaku bez toho, aby vôbec vystúpili. Bolo tam potešenie zo zabíjania. Málo sa poznáme, nerozumieme samým sebe. Často nevieme, čo sa s nami deje," dodáva Sarmány-Schuller, podľa ktorého by základy psychológie mali dostávať už deti v škôlkach teda, aby sa učili poznávať samy seba, aby vedeli, čo sa s nimi v rôznych situáciách deje. Podľa Kališa treba tiež vysvetľovať, prečo ľudia tak ľahko prijímajú posolstvá internetových trollov. Vyvolávajú v nich pocit ohrozenia, krivdy a odtiaľ je len krok k agresívnemu odmietaniu a k agresivite. Alebo prečo sú tak úspešné konšpiračné teórie? Ľuďom je ťažké uveriť, že niečo nie je riadené. Stačí im povedať, že toto je riadený proces proti vám, pripomína Kališ. AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ 2. Aleš Kučera: Pohľad na Slnko sa radikálne zmenil [ ; vedanadosah.sk; Aktuality; 00:00; Redakcia] 06. sep Fyzikálne vedy Astrofyzik RNDr. Aleš Kučera, CSc. (1955), pochádza z Brna a vyrastal v Považskej Bystrici. Študoval astronómiu a astrofyziku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1979 nastúpil na študijný pobyt v Stelárnom oddelení Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AsÚ SAV). Od roku 1981 pracuje na Oddelení fyziky Slnka AsÚ SAV v Tatranskej Lomnici. Najprv ako odborný pracovník, od roku 1990 ako vedecký pracovník a od roku 1995 ako samostatný vedecký pracovník. V rokoch absolvoval 14-mesačný postdoktorandský pobyt na Kiepenheuer Institut für Sonnenphysik v nemeckom Freiburgu. V rokoch bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV. V súčasnosti je členom Predsedníctva SAV a pôsobí ako samostatný vedecký pracovník. Jeho odborné zameranie je astrofyzika, slnečná fyzika, výskum slnečnej atmosféry, výskum slnečných erupcií a vzťahov Slnko Zem. Absolvoval mnohé pracovné pobyty v Európe a USA, napríklad na University Corporation for Atmospheric Research (UCAR/HAO), Boulder, Colorado, USA; University of Hawaii, Institute for Astronomy, Hawaii, USA; Center for Space-Plasma and Aeronomic Research, University of Alabama in Huntsville, Alabama, USA; NSO Sacramento Peak, Sunspot, New Mexico, USA; Utrecht University, Sterrenkundig Institut, Utrecht, Holandsko, Observatorio del Teide, Canary Islands, Španielsko. Je zakladajúcim členom konzorcia EAST European Association for Solar Telescopes, členom Medzinárodnej astronomickej únie a členom redakčných rád medzinárodných vedeckých časopisov. Publikoval viac ako 155 vedeckých a odborných prác, viedol viacero medzinárodných a domácich výskumných projektov, vyškolil troch doktorandov a viacero diplomantov v oblasti astrofyziky. Pedagogicky pôsobil na UPJŠ v Košiciach. M. BARTOŠOVIČOVÁ: Študovali ste astronómiu a astrofyziku. Čím Vás zlákali práve tieto fyzikálne vedy? A. KUČERA: Bola to, ako sa hovorí, zhoda náhod. Už na gymnáziu som sa rozhodoval medzi archeológiou a astronómiou. Výrazný vplyv mal na moje rozhodnutie náš profesor matematiky pán Bárdy, zanietený propagátor astronómie, ktorý nám ukázal krásy vesmíru v mnohých prednáškach aj praktických pozorovaniach. To rozhodlo! Začiatky na slnečnom spektrografe v Starej Lesnej (Aleš Kučera, 1987) M. B.: Od Vášho nástupu do Astronomického ústavu SAV uplynulo už 38 rokov. Čo u Vás najviac rezonuje z tejto etapy Vášho života?

4 A. KUČERA: Neustála zmena a progres vo vývoji poznatkov aj techniky. Kalkulačku som spoznal v 3. ročníku na vysokej škole (viac hriala ako počítala), dizertáciu som robil na diernych štítkoch, potom prišli magnetické pásky, diskety s úžasnou kapacitou 1.7 MB, namiesto fotografie nastúpili CCD. Pri prvých pozorovaniach na Vákuovom vežovom teleskope na Tenerife v roku 1992 sme jasali, keď sme zaznamenali pár vynikajúcich spektier a obrázkov slnečnej atmosféry s perfektným rozlíšením, dnes so stabilizáciou obrazu adaptívnou optikou, získavame celé časové série tisícky spektier v priebehu hodiny. Pohľad na Slnko sa radikálne zmenil. Z bežnej takmer statickej hviezdy sa vďaka lepšej technike a možnostiam počítačového modelovania stala dynamická aktívna hviezda ovládaná magnetickým poľom s množstvom výbuchov a búrlivej aktivity. Slnko také bolo samozrejme vždy, len my sme to nevedeli. Náš pohľad sa za tých 38 rokov radikálne zmenil. Veľký zlom nastal po roku 1989, keď sme mohli vyraziť do západného sveta a za oceán a spolupracovať so svetovou špičkou v oblasti slnečnej fyziky. Bolo to niečo nové a úžasné. Dnes je to pre mladú generáciu samozrejmosť, ale pre nás to bolo neuveriteľné. M. B.: Ako hodnotíte spoluprácu s vedcami v zahraničí? A. KUČERA: Vynikajúco. Vždy som sa stretol s ústretovosťou a otvorenosťou. Astronómia má výhodu, že tam nejde o výrobné tajomstvá ani o patenty ale o vedomosti a poznatky a o tie sa kolegovia v zahraničí s nami vždy veľmi radi podelili a poradili nám, keď boli kúsok ďalej ako my. Každý mladý vedec by mal ísť na dlhší pracovný pobyt na kvalitné pracovisko v zahraničí, je to nevyhnutné k jeho vedeckej kariére. Z pozorovacej kampane na Swedish 1-m Solar Telescope ( SST) na La Palme, Kanárske ostrovy (Aleš Kučera, 2006) M. B.: Boli ste a aj ste vedúcim viacerých národných i medzinárodných projektov. Ktoré z nich považujete za najzaujímavejšie, prípadne sú najväčším prínosom? A. KUČERA: Jednoznačne sú to celoeurópske projekty typu HORIZON 2020, 7RP, 6RP, 5RP, ktoré nám dávali a dávajú možnosť participovať spolu s tými najlepšími na ambicióznych vedeckých výzvach. Momentálne je úžasné, že Slovensko je vďaka Astronomickému ústavu SAV v projekte EST European solar telescope, čo je projekt zaradený medzi prioritné paneurópske infraštruktúry (ESFRI) a jedná sa o vývoj a následnú výstavbu obrieho slnečného teleskopu za 200 miliónov eur. Slovensko má šancu účasti na tomto prístroji, čo je dobrá správa pre mladých slovenských fyzikov, astronómov aj technikov. M. B.: V observatóriu Astronomického ústavu SAV sa nachádzajú unikátne prístroje určené na výskum slnečnej atmosféry. Mohli by ste nám ich priblížiť? A v čom spočíva ich výnimočnosť? A. KUČERA: Sú to dva prístroje, tzv. spektropolarimetre a zjednodušene môžeme povedať, že sú schopné merať magnetické polia a rýchlostné polia v slnečnej chromosfére a koróne, čo sú najvyššie zložky slnečnej atmosféry. Koróna aj chromosféra majú veľmi malú hustotu, prichádza z nich málo fotónov a na zmeranie magnetických vlastností, potrebujeme zachytiť práve veľa fotónov. Tieto dva prístroje to dokážu a zaraďujú sa na svetovú špičku popri podobných prístrojoch pracujúcich na Hawai. Aleš Kučera vysvetľuje úlohy unikátneho Koronálneho multikanálového polarimetra (COMP-S) na Lomnickom štíte (2011) RNDr. Aleš Kučera, CSc., z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, bude hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne dňa 19. septembra 2017 o 9.00 hod. Vystúpi na tému: Výskum Slnka a jeho vplyv na našu planétu. Septembrová vedecká cukráreň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR Foto poskytol: RNDr. Aleš Kučera, CSc. Súvisiace: Podujatia Bratislavská vedecká cukráreň: Výskum Slnka a jeho vplyv na našu planétu ( ) 19. sep hod. Tlačové správy Septembrová bratislavská vedecká cukráreň: Výskum Slnka na veľkých teleskopoch a družiciach a jeho vplyv na našu planétu 05. sep Zamietli žalobu o kvótach [ ; TV JOJ; Prvé noviny; 17:00; Marika Dulaiová / Aneta Parišková;Adam Zavřel] Aneta Parišková, moderátorka: Súdny dvor Európskej únie dnes zamietol v plnom rozsahu žalobu Slovenska a Maďarska proti mechanizmu Európskej únie na prerozdeľovanie migrantov. Adam Zavřel, moderátor: Pripomeňme, že proti takzvaným povinným kvótam boli tieto dve krajiny spolu s Rumunskom a Českom už pri hlasovaní o ich prijatí. Čo rozhodnutie Európskeho súdu znamená a či má naša krajina šancu odvolať sa, zisťovala Marika Dulaiová. Marika Dulaiová, redaktorka: Slovensko si pri podávaní žaloby voči rozhodnutiu Rady Európskej únie o takzvaných utečeneckých kvótach verilo. Tvrdilo, že je poznačené procesnými chybami. Preto systém

5 prerozdelenia stodvadsaťtisíc migrantov z Talianska a Grécka do členských krajín únie počas rokov 2015 a 2017 odmietlo. Robert Fico, predseda vlády SR (Smer-SD): My sme namietali predovšetkým to, že takéto vážne rozhodnutie sa nemalo prijať ako nelegislatívny akt. Namietali sme ďalej, že takéto vážne rozhodnutie sa malo prijímať jednomyseľne. Marika Dulaiová: Napriek tomu, že pred dvomi rokmi premiér Robert Fico tvrdil, ža má naša krajina silné argumenty a verí, že zo žalobou uspeje, Súdny dvor Európskej únie ju zamietol. Robert Fico: Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie neprináša žiadnu novú kvalitu, len má Súdny dvor iný právny názor na procedúru prijímania takýchto rozhodnutí. Po druhé je veľmi dôležité povedať, že rešpektujeme tento právny názor Súdneho dvora Európskej únie. A po tretie, na politickom postoji mojej vlády, pokiaľ ide o kvóty a migrantov sa absolútne nič nemení. Marika Dulaiová: Zamietnutie prichádza po pomerne dlhom čase tesne pred vypršaním rozhodnutia rady EÚ o takzvaných povinných kvótach. Stane sa tak 26. septembra. Doc. JUDr. Martina Jánošíková, riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva UPJŠ: V rámci konania o platnosť právneho aktu teda takého konania ako bolo vedené na základe žaloby SR - je rozhodnutie súdneho dvora konečné a nie je voči nemu žiadna možnosť odvolania. Marika Dulaiová: V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie je tristoštyridsaťsedem bodov a jedným z nich je aj to, že trovy konania hradí žalobca. Ide o trovy žalovaného, teda Rady Európskej únie a tá v konečnom dôsledku aj vyčísli koľko to bude Slovensko a Maďarsko napokon stáť. 4. Luxemburg/Bratislava: Slovensko neuspelo so žalobou [ ; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Marika Dulajová / Lucia Barmošová;Ľuboš Sarnovský] Lucia Barmošová, moderátorka: Žalobu Slovenska a Maďarska na systém prerozdeľovania migrantov, takzvané kvóty, dnes Súdny dvor Európskej únie zamietol. Ľuboš Sarnovský, moderátor: Obe krajiny spolu s Českom a Rumunskom v septembri 2015 hlasovali proti ich prijatiu. V rámci týchto kvót malo byť počas 2 rokov do členských štátov Únie premiestnených až 120 tisíc utečencov. Marika Dulajová, redaktorka: Keď Slovensko a Maďarsko v roku 2015 podali žalobu na takzvané utečenecké kvóty, Robert Fico tvrdil, že určite uspejú. Aj celá predvolebná kampaň Smeru sa niesla v duchu ochrany našej krajiny pred migrantmi. Tí sa k nám ale nehrnuli a nehrnú a Slovensko so žalobou neuspelo. Predseda vlády však nie je zaskočený. Robert Fico (Smer-SD), predseda vlády SR: Rešpektujeme tento právny názor Súdneho dvora Európskej únie. Na politickom postoji mojej vlády pokiaľ ide o kvóty a migrantov sa absolútne nič nemení. Marika Dulajová: Žalobu našej krajiny a Maďarska navrhol už 26. júla zamietnuť generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie. Napokon sa tak stalo krátko pred vypršaním rozhodnutia o kvótach, čo bude 26. septembra. doc. JUDr. Martina Jánošíková, riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva UPJŠ (telefonát): V rámci konania o platnosť právneho aktu, teda takéhoto konania ako bolo vedené na základe žaloby Slovenskej republiky, je toto rozhodnutie Súdneho dvora konečné a nie je voči nemu žiadna možnosť odvolania. Marika Dulajová: Slovensko a Maďarsko žiadalo zrušenie rozhodnutia Rady EÚ o kvótach, ktoré podľa nich okrem iného malo zlý právny základ a nebolo prijaté väčšinou členských štátov. Milan Krajniak, poslanec NR SR za Sme rodina: Toto v celom rozsahu zamietavé stanovisko je aj rozsudkom o naivnej, nerealistickej a nezodpovednej európskej politike predsedu vlády Roberta Fica. Pán boh ochraňuj Slovensko pred takouto naivnou a nerealistickou európskou politikou, ktorá prináša takéto výsledky a prehry. Béla Bugár, predseda Most-Híd: Tak my sme to aj predpokladali a preto sme sa snažili presadiť hneď na začiatku nášho vládnutia, aby vláda stiahla túto žalobu. Neuspeli sme. No jedno je isté, že naďalej odmietame povinné kvóty. Veronika Remišová, poslankyňa NR SR za OĽaNO: Vidíme, že riešenia s kvótami tak či tak nefungujú, Robert Fico sa ale mal snažiť vyrokovať s partnermi riešenia, ktoré by boli v slovenskom záujme. Marika Dulajová: Otázka koľko neúspešná žaloba stála ostáva bez odpovede. Tá, kto to zaplatí, je jasne zakotvená medzi 347 bodmi rozsudku. doc. JUDr. Martina Jánošíková (telefonát): V prípade žaloby, ktorá je neúspešná, ako je tomu v prípade žaloby Slovenskej republiky proti Rade, trovy konania hradí žalobca. Ide o trovy žalovaného, čiže v tomto prípade Rady. Marika Dulajová: Konečnú cifru vyčísli žalovaná strana, teda Rada Európskej únie. Robert Fico: Túto informáciu jednoducho nemám, neviem. Marika Dulajová: Zatiaľ čo podporovatelia kvót v Európskom parlamente hovoria, že po verdikte Súdnej rady konečne prišiel čas trestať nielen Slovensko, Maďarsko, ale aj Česko či Poľsko a ďalšie krajiny za odmietanie prijať migrantov, Robert Fico posiela Únii jasný odkaz. Robert Fico: Tento spôsob prijímania rozhodnutí v tak citlivých otázkach ako sa udialo v septembri v roku 2015, bol politicky veľmi nesprávny a vyoral hlbokú, hlbokú brázdu medzi členskými štátmi Európskej únie. Marika Dulajová: Marika Dulajová a redakcia televízie JOJ.

6 Ľuboš Sarnovský: Celú tlačovú besedu Roberta Fica a Roberta Kaliňáka nájdete na našom spravodajskom webe noviny.sk. 5. Bitkári sa postavili pred súd [ ; Korzár; REGIÓN; s. 2; RÓBERT BEJDA] ZAČALO SA POJEDNÁVANIE V KAUZE BRATOV PAŠKOVCOV Začula som, ako vravia, že mám krátku sukňu a pekný výstrih že či by sa mi páčilo, ak by ma chytili za vlasy Navrhol mi, aby som šla s nimi, a pýtal sa, či by sa mi to páčilo viac spredu alebo zozadu, opísala včera Zuzana, čo sa malo odohrať pred incidentom. KOŠICE. Na Okresnom súde Košice I sa včera ráno začalo prvé hlavné pojednávanie v prípade troch bratov Paškovcov, ktorí sa stali v novembri 2015 účastníkmi nočnej bitky v centre mesta. Martin, Maroš a Branislav čelia obvineniu z výtržníctva a dvaja z nich aj z ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve. Obhajuje ich vedúci katedry trestného práva z Právnickej fakulty UPJŠ Sergej Romža. Štyroch poškodených zastupuje bývalý poslanec Národnej rady SR Daniel Lipšic. Vinu odmietajú, vypovedať nechceli Obžalovaní vinu odmietli. Poškodení si uplatnili právo na náhradu škody za zranenia, spolu takmer 6-tisíc eur. Keďže všetci traja obžalovaní odmietli vypovedať, prokurátor prečítal ich staršie výpovede zo spisu. Branislav tvrdil, že keď sa prechádzal pred pizzeriou, započul oslovenie: Čau, fešák. Podišiel vraj k Zuzane a opýtal sa jej, či sa poznajú. V tom momente som dostal zozadu úder, spadol som na zem a viac sa na nič nepamätám. Precitol som až na polícii, vypovedal po incidente. Lipšic označil jeho výpoveď za nedôveryhodnú vraj preto, že sa ju Branislav snažil prispôsobiť obsahu kamerového záznamu, ktorý dokazuje, že to bol on, kto prvý pristúpil k Zuzane. Tvrdenie obžalovaného, že prvotná aktivita oslovením čau, fešák vzišla od poškodenej v čase, keď z pizzerie vychádzal jej priateľ, je na hranici absurdnosti, povedal Lipšic. Brata vraj iba bránili Maroš s Martinom opísali celý konflikt obšírnejšie a v podstate zhodne. Krátko po ňom na polícii vypovedať odmietli, rozhovorili sa takmer po štyroch mesiacoch. Cestou z osláv narodením brata Branislava čakali pred OD Tesco na taxík. Opísali, že keď zbadali, že bol ich brat nejakým mužom napadnutý, okamžite mu šli na pomoc. Maroš tvrdil, že keď ležal Ján na zemi, siahal rukou pod bundu a mal z toho pocit i strach, že vytiahne zbraň. Ženy vraj určite nebil. Jemu ani Martinovi sa nepáčil postup zasahujúcich policajtov, označili ho za neštandardný. Po údere ostala v bezvedomí Ako prvá z poškodených si na incident zaspomínala Zuzana. V osudnú noc spolu s priateľom Jánom oslavovali narodeniny jej tety, ktorá bola s priateľom. Zastavili sa v pizzerii, lebo Ján bol hladný. Počas toho, ako som stála vonku, som registrovala skupinu mužov. Začula som, ako vravia, že mám krátku sukňu a pekný výstrih. Šla som trochu od nich a počula, ako vravia, že či by sa mi páčilo, ak by ma chytili za vlasy. Trochu som sa začala báť, tvrdila Zuzana. Pokračovala, že jeden z trojice, ktorý bol dovtedy opretý o stenu a vykazoval najväčšie znaky únavy, sa potom pohol k nej. Navrhol mi, aby som šla s nimi a pýtal sa, či by sa mi to páčilo viac spredu alebo zozadu. Dostala som strach, opísala svoje pocity po tom, ako ju Branislav oslovil. Keď mu vraj povedala, nech ide preč, drgol do nej lakťom a povedal veď nebuď taká V tom momente ale zbadala z pizzerie vychádzať priateľa, preto zakričala jeho meno. Ján vraj prišiel, sotil do toho muža a keď spadol, pýtal sa ho, čo chce. Vtedy pribehli dvaja muži, na Jána zaútočili a on spadol tiež. Bili ho a kopali. Ja s tetou sme sa ich snažili odtiahnuť a kričali sme, nech prestanú. Zuzana tvrdila, že keď ju niekto stiahol na zem, dostala úder do tváre, po ktorom sa jej zahmlilo pred očami a bola chvíľu v bezvedomí. Viac si údajne nepamätá, až to, keď prišla policajná hliadka. Na tú vraj obžalovaní slovne útočili, policajtom vulgárne nadávali a jeden z nich sa mal vyhrážať, že všetkých vyzlečie z uniformy. Priateľku chcel brániť, tvrdí Po prestávke vypočul samosudca Ľuboš Vereš Jána. Svoje konanie voči Branislavovi vysvetlil tým, že podľa hlasu priateľky, ako vyslovila jeho meno, usúdil, že je v ohrození, preto ju chcel brániť. Keď ma tí dvaja napadli, pamätám si len, ako som si chránil hlavu, aby som sa vyhol vážnym zraneniam. Zo zeme som videl, ako napadli aj moju priateľku, spomínal Ján. Jeho drgnutie do Branislava tak, že spadol, bolo riešené na okresnom úrade v priestupkovom konaní. Záver bol taký, že nešlo o priestupok, ale nutnú obranu a konanie voči Jánovi bolo zastavené.

7 Slzy v súdnej sieni Tretia vypočutá poškodená bola Zuzanina teta Edita, ktorá sa pri spomínaní na incident rozplakala. Tvrdila, že dvoch obvinených počula, ako si jej neter nevhodnými poznámkami doberajú, tretí potom k Zuzane podišiel a už len počula, ako tá skríkla meno svojho priateľa. Potom sa strhla mela. Ona sa vraj snažila ju nejako ukončiť a odtrhnúť účastníkov bitky od seba. Trio obžalovaných mala prosiť, aby prestali s útočením, ale neuspela. Poriadok urobili až policajti, ktorí obe strany konfliktu oddelili. Posledným vypočutým poškodeným bol Editin priateľ František. Zaregistroval údajne až to, keď Zuzana zakričala na Jána, a keď ten sotil do muža a on spadol, pribehli ďalší dvaja a Jána napadli. Tiež sa podľa svojich slov snažil všetkých od seba odtrhnúť, no sám sa ocitol na zemi. Utŕžil pár úderov aj kopanec do tváre. On aj všetci poškodení zhodne uviedli, že po príchode policajnej hliadky sa k nej útočníci správali arogantne. Svedkyňa s rozpormi Pojednávanie pokračovalo výsluchom svedkov. Ako prvá vypovedala predavačka z diskontu. V jej výpovedi sa vyskytlo viacero rozporov, ktoré sa odstraňovali čítaním starších výpovedí zo spisu. Kým krátko po incidente na polícii povedala, že jeho začiatok nevidela a vybehla, keď začula krik, včera tvrdila, že Branislav drgol do Zuzany preto, že sa asi zatackal na nerovnej dlažbe. Rozpory vysvetlila tým, že bola vonku aj dnu a nevie, kedy presne a ktorú časť začiatku konfliktu videla. Potvrdila však, že najprv všetci bili Jána a potom už sa bili všetci navzájom. Lipšic sa svedkyne opýtal, či sa s niekým o tom, ako má na súde vypovedať, rozprávala. Poprela to. Vypovedal aj policajt Posledným včera vypočutým svedkom bol jeden zo zasahujúcich policajtov. Povedal, že úplnou náhodou boli blízko miesta incidentu za rohom na vedľajšej ulici. Keď začuli krik, vyrazili a už po prvých metroch na Hlavnej ulici registroval, ako jeden z obvinených fyzicky útočí na jedného poškodeného a ďalší dvaja na druhého ležiaceho muža. Ten podľa neho neútočil, iba sa snažil rukami si chrániť hlavu. Na záver pojednávania sudca prečítal zo spisu výpovede niekoľkých svedkov, ktorých osobné vypočutie nepovažoval on ani procesné strany za nutné. Ďalšie pojednávanie bude 18. októbra. Súd plánuje vypočuť znalcov a prehrať dva kamerové záznamy. RÓBERT BEJDA - INCIDENT Potýčka v košickom centre Bratia Paškovci sú trestne stíhaní pre incident, ktorý sa stal v novembri 2015 blízko pizzerie a diskontu oproti obchodnému domu Tesco na Hlavnej. K potýčke medzi bratmi a štvoricou Košičanov, vrátane dvoch žien, došlo okolo 3.30 hod. Bitku, ktorej údajne predchádzalo slovné obťažovanie Zuzany K. zo strany Branislava, zachytil videozáznam. Podľa neho potom Zuzanin priateľ Ján Ž. odsotil Branislava, po čom sa stal objektom bitky od všetkých troch bratov. Silné údery a kopance utŕžila aj Edita K. a František Š., ktorí sa im v tom snažili zabrániť. Podľa znaleckých posudkov utrpela Zuzana zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie s práceneschopnosťou do ôsmich týždňov, čo je už ťažkou ujmou na zdraví. Zranenia utrpeli aj ostatní traja poškodení. Dva až päť rokov väzenia Konanie všetkých troch obvinených je v obžalobe kvalifikované ako trestný čin výtržníctva. Maroš a Branislav Paškovci sú obžalovaní aj z trestného činu ublíženia na zdraví. Na základe výsledkov doplneného vyšetrovania bola u týchto dvoch obvinených stanovená prísnejšia právna kvalifikácia trestného činu ublíženia na zdraví. V prípade uznania viny by im hrozil trest odňatia slobody na dva až päť rokov, Martinovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Po medializácii incidentu odišiel Martin Paška z funkcie technického riaditeľa Bytového podniku mesta Košice. Branislav Paška prišiel o post vedúceho oddelenia verejného obstarávania a zdravotníckej techniky v košickej univerzitnej nemocnici. Tretieho z bratov Maroša prepustili z radov polície pre porušenie služobnej prísahy. (rob) FOTO: Pred začiatkom Zľava Martin, Maroš a Branislav Paškovci, vpravo Sergej Romža. FOTO: JUDY Počas prestávky Obžalovaní so svojím obhajcom rozoberajú taktiku. FOTO: JUDY Daniel Lipšic Zastupuje poškodených. FOTO: JUDY

8 Top informácie z rezortu školstva 1. Čo sa stane s veľkou reformou školstva a čo prinesú zmeny v tomto školskom roku? [ ; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; R / Martin Strižinec] Martin Strižinec, moderátor: "Nový školský rok sa už naplno rozbieha, ale rezortu školstva chýba minister. Peter Plavčan ohlasoval vlani najväčšiu reformu za 25 rokov. Pracoval na nej tím expertov a dostala názov Učiace sa Slovensko. Kto reformu teraz naštartuje, alebo sa na ňu zabudne a skončí v zásuvke? A aké zmeny na školákov čakajú počas tohto školského roku? O tom budeme dnes diskutovať Z prvej ruky, pozdravuje vás Martin Strižinec, vysielame z parlamentného rozhlasového štúdia. Pozdravujem poslankyňu Zuzanu Zimenovú, pekný deň želám." Zuzana Zimenová, poslankyňa NR SR: Dobrý deň, prajem. Martin Strižinec: "A štátneho tajomníka rezortu školstva Petra Krajňáka za stranu Most-Híd, vitajte, pekný deň." Peter Krajňák, štátny tajomník ministerstva školstva: Dobrý deň. Martin Strižinec: "Začnem aktuálne, Veronika Remišová z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností mala predpoludním v parlamente tlačovú konferenciu a povedala, že zvažuje podať trestné oznámenie, pretože ministerstvo školstva podpísalo zmluvy na eurofondy za 50 miliónov eur aj po ostrom liste rektorov a pochybeniach pri eurofondoch. Vaša reakcia, pán štátny tajomník." Peter Krajňák: "Pozrite sa, táto téma už priniesla svoju politickú obeť, takže politicky ako keby sme sa s touto témou vysporiadali. Musíme si jasne povedať, že máme k dispozícii operačný program Výskum a inovácie, kde máme 2 miliardy eur, vyše 2 miliárd. Máme k dispozícii operačný program Ľudské zdroje, prioritná os Vzdelávanie, kde máme 460 miliónov eur. Sú to peniaze, ktoré naozaj vieme použiť a využiť pre reformu. Príde nový minister, vysporiada sa s touto témou a samozrejme, táto téma má aj svoju trestnoprávnu rovinu v zmysle tom, že Národná kriminálna agentúra preveruje tieto procesy, nechajme ich v tejto chvíli konať a samozrejme, pani poslankyňa svoje rozhodnutia môže prijať. Ale v tomto prípade si myslím, že naozaj treba nechať orgány, ktoré to majú vyšetriť, zároveň prebieha aj u nás vnútorný audit celej situácie, počkajme si na výsledky." Martin Strižinec: Ako reagujete vy, pani Zimenová? Zuzana Zimenová: "Ja by som chcela veľmi jednoducho poznamenať inú vec, ktorá je rovnako vážna. Ja som sa pozrela na čísla v oblasti zazmluvňovania a čerpania, ktoré sú v týchto dvoch operačných programoch, ktoré spomínal pán štátny tajomník v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. A musím konštatovať, že v tomto súčasnom období máme oveľa menšiu mieru aj zazmluvnenia aj čerpania ako v predchádzajúcom období a pritom si pamätáme všetci veľmi dobre, ako na konci predchádzajúceho obdobia sa šturmovalo hrozne rýchlo, aby sa len tie peniaze vyčerpali, hrozilo, že sa nevyčerpajú, a potom sa už naozaj zazmluvňovali projekty, ktoré neboli ani veľmi potrebné. Čiže ak teraz pán štátny tajomník hovorí o tom, že príde nový minister a bude ich zazmluvňovať a čerpať tieto peniaze vo vzťahu k nejakej reforme, ktorá ešte ani len nie je schválená, nie to ešte rozbehnutá, ja mám veľkú obavu, že budeme vlastne vyzerať ešte horšie na konci tohto programového obdobia ako v predchádzajúcom období." Martin Strižinec: Chcete reagovať? Peter Krajňák: Čerpať treba, sú to peniaze určené pre Slovensko, ja si myslím, že tento proces sa rozbehne. Naozaj, je to o tom, aby sme túto situáciu upokojili a ja si myslím, že sa to podarí. Martin Strižinec: Súvisí to teda aj s novým ministrom, nie je to čakanie na nového ministra dlhé? Netrvá príliš dlho? Peter Krajňák: "V tomto prípade koaličný partner Slovenská národná strana má nárok na nového ministra, vyberá určite zodpovedne, je veľmi dôležité, aby to bol naozaj človek, ktorý bude zbehlý v rezorte, zároveň, aby naozaj bol krízový manažér vo vzťahu ku oblasti využitia eurofondov. Ja som presvedčený, že sa takýto človek nájde a držím palce, aby naozaj to bol človek, ktorý naše ministerstvo potiahne. Ľudia na jednotlivých sekciách sú pripravení aj vo vzťahu ku novým krokom, k tomu, čo sme sľúbili, aj ústami pána ministra Plavčana, chceme pokračovať v týchto veciach, takže ja som presvedčený, že sa tak stane v tomto mesiaci, a že všetky výzvy, ktoré nás čakajú spoločne posunieme ďalej." Martin Strižinec: "Je ľahké nájsť ministra školstva?" Zuzana Zimenová: Ja začnem inak, tak trochu si dovolím parafrázovať pána premiéra Roberta Fica, ktorý hovorí stále o tom, že ľudia si zaslúžia svoje istoty. Nuž, ja si myslím, že naozaj učitelia a pracujúci vo vzdelávaní si zaslúžia už mať istotu, aspoň raz, a na takéhoto ministra stále ešte čakajú. Ja som pri nástupe nového školského roka upozorňovala na to, že počas aj predchádzajúcej vlády, aj tejto vlády, víta v školách učiteľov a žiakov každý rok nový minister, veď to nie je v poriadku. A je to aj vizitka vlády, ktorou vlastne on hovorí, aj premiér, aj celá jeho vláda, že teda to vzdelávanie asi nie je priorita, keď sa tam nejde nájsť človek, ktorý by to dokázal naozaj dotiahnuť. Preto ja som trošku skeptická. Martin Strižinec: Myslím, že je to tak, že za desať rokov sa vystriedali, alebo ten, čo príde teraz, bude siedmy v poradí. Tak áno, je to do značnej miery signál, že ten rezort jednoducho nemá pána dlhodobo, nielen v týchto dňoch. Dobre, to bolo také úvodné kolo, pretože sú to tie aktuálne momenty, o ktorých sa diskutovalo aj v uplynulých týždňoch. Lenže na konci augusta sme mali poznať definitívnu verziu tej veľkej reformy Učiace sa

9 Slovensko, aj to sa posúva práve kvôli týmto politickým dôvodom. Čo je s tou reformou, pán štátny tajomník v tejto chvíli, kedy budeme poznať tú definitívnu verziu, lebo prišli k nej tisíce pripomienok, tie mali sa zapracovať počas toho uplynulého obdobia. Už na ministerstve máte tú definitívnu verziu pripravenú niekde na stole a čaká na nového ministra? Peter Krajňák: My sme sľúbili pred koncom minulej politickej sezóny, že ju predstavíme do 31. augusta, že príde do Výboru Národnej rady pre vzdelávanie už dokument, ktorý bude po zapracovaní pripomienok. Ten čas sa naťahuje, ten dokument je v zásade pripravený, odborný tím spracoval všetky pripomienky, ktoré prišli. Samozrejme, je to naozaj veľmi ťažká úloha. V tejto chvíli my sme s reformným tímom, ak ho tak môžem nazvať, rozprávali včera, v zásade to stojí na niekoľkých detailoch, ktoré by si chceli prekonzultovať už s novým ministrom školstva. Koniec koncov aj pani poslankyňa v tých úvodných fázach prípravy tohto dokumentu bola prítomná, takže do detailov pozná celý proces prípravy. Takže nie je to vôbec jednoduchá vec, robí sa naozaj zodpovedne, robí sa naozaj aj s prihliadnutím na politickú situáciu, či už bývalý pán minister Ftáčnik, alebo aj ďalší odborníci, pán Burjan, Juráš, Vantuch, Višňovšký, Vozár, všetci sú to na slovo vzatí odborníci. To značí, ten dokument bude, ja predpokladám, že hneď, ako nový minister nastúpi, sa reformný tím s ním stretne a predpokladám, že zhruba do mesiaca by sa malo presne povedať, kde pôjdeme. My sme pri tomto dokumente hovorili, že budeme chcieť, aby tento dokument dostal politickú legitimitu, ak to tak môžem nazvať. To značí, čaká nás po ukončení odbornej diskusie by som povedal aj politická diskusia. Všetci z reformného tímu tvrdia, že chcú pokračovať ďalej, nie je to len o tom, že uzavrieme dokument, dáme na stôl vyše 200 strán, ale budeme ďalej sa snažiť napĺňať jednotlivé úlohy, ktoré tam sú zadefinované. A samozrejme, začíname hovoriť o konkrétnej príprave akčného plánu, kde by boli už konkrétne návrhy legislatívneho charakteru a samozrejme potom aj finančné vyčíslenie. Martin Strižinec: Zrejme treba asi aj trošku urobiť taký kontext, že ono sa neprijme jeden balík a zrazu sa zázračne zmenia celé školy, ale naozaj, tam sa pracuje s nejakými perspektívnymi akčnými plánmi a vlastne bude sa to meniť postupne. Je mesiac, alebo teda to čakanie na nového ministra zmysluplné, alebo už máme vedieť, čo sa tam píše, čo prešlo do tej definitívnej podoby? Lebo je naozaj pravda, že vy ste na začiatku boli pri tvorbe toho dokumentu? Zuzana Zimenová: Poviem to z inej stránky. Ja som bola pri tom, keď sa tvorili úvodné základné idey tohto dokumentu a som veľmi rada, že sa tam podarili naozaj vniesť také myšlienky, ktoré ja som dlhodobo niesla ešte vtedy ako v treťom sektore, alebo ako expertka na vzdelávanie a snažila som sa ich neustále do tých koncepčných dokumentov vkladať, ale sa mi to nedarilo, a to je napríklad väčšia individualizácia vzdelávania, to, aby učitelia boli schopní viac pomáhať slabším žiakom v triede. Aby neboli tí žiaci v posledných laviciach ponechaní sami na seba, ale aby ich viac vťahovali do toho vzdelávania. Aby deťom s rôznym potenciálom, alebo so zdravotným znevýhodnením, alebo rómskym deťom, alebo akýmkoľvek deťom, ktoré sú len trochu iné, možno majú dysgrafiu, dyslexiu, aby dokázali učitelia kvalifikovane pomáhať. Čo sa dnes deje vo veľmi malej miere, lebo na to nemajú ani potrebný servis, ani peniaze. Toto sa tam podarilo dostať, to som veľmi rada, avšak druhá hlavná myšlienka tohto dokumentu bola, aby sa podarilo skutočne tak, ako pán štátny tajomník hovorí, vytvoriť všeobecnú aj zhodu vo verejnosti, aj medzi učiteľmi, ale najmä aj politickú zhodu. To chvíľu trvá, samozrejme. Naprieč politickým spektrom, aby si tento dokument naozaj osvojili aj politici, politické strany, aby keď dôjde k výmene vlády po voľbách, to už je teraz jedno, že či v riadnych predčasných, aby sa pokračovalo ďalej, aby keď príde ten nový minister opäť, aby teda znova pokračoval v tom, čo sa naštartoval. Ja zazlievam aj predchádzajúcemu ministrovi a zazlievam to veľmi aj tejto vláde a koaličným partnerom, že neurobili takmer nič pre to, aby tá verejná debata o dôležitosti tejto reformy práve vo vzťahu k deťom, aby zaznievala intenzívnejšie. Stále sa ako keby čaká na ten finálny dokument, a pritom už dávno mala tá debata v spoločnosti prebiehať. Tak, ako napríklad vo Fínsku, tak ako v Poľsku, ta ako v Českej republike. To je jednoducho už skúsenosť zo zahraničia, že veľké zmeny vo vzdelávaní sa dajú urobiť len vtedy, keď sa na to nastaví celá spoločnosť. Nuž, toto zlyháva v tomto táto naša vláda, ona v podstate ešte aj teraz v lete nám ukázala len nejaké letné hry o tróny ako hovorí kolega poslanec Ondro Dostál. Ale, bohužiaľ, na vysvetlenie toho, o čo vlastne má ísť, si táto vláda čas nenašla. A to je chyba vláda, to nie je chyba odstupujúceho ministra. Martin Strižinec: "Na druhej strane vyčítalo sa to aj Petrovi Plavčanovi, že sa za to tak politicky nepostavil, čakal, kým sa skončí tá debata tých odborníkov, ktorí vlastne participovali na príprave toho dokumentu. Ale často sa komentuje to, že či sa dostatočne postavil za tú reformu naozaj z toho politického hľadiska, že či jej dal dostatočnú váhu. Chcete to nejakým spôsobom komentovať, urobilo sa preto dosť, aby sme vlastne všetci, celá spoločnosť chápali dôležitosť tých zmien, ktorú sú na tom papieri?" Peter Krajňák: Pozrite sa, pán minister Plavčan tak, ako som to vnímal za rok a pol na ministerstve, odviedol skvelú prácu pri príprave slovenského predsedníctva. To bol prvý rok tejto vlády. My sme mali vyše 20 podujatí, najviac oproti kolegom z iných rezortov. Bil sa o zvýšenie platov učiteľov, to mu naozaj treba nechať, a otvoril túto najväčšiu diskusiu o školstve. Za rok a pol je to dosť veľa, samozrejme, treba pokračovať ďalej. Pokiaľ ide o diskusiu, pozrite sa, celý tento dokument treba vnímať v dvoch rovinách. Je tu nejaký pedagogický aspekt, učitelia veľmi intenzívne o tom diskutujú, či budú naše deti prepadávať, alebo nie na školách, či bude vyučovanie, učenie v domácom prostredí, slovné hodnotenie. To sú také témy výsostne pedagogické. A potom je druhá časť tohto dokument, ktorý hovorí možno o systémových zmenách, strategických materiálnych podmienkach, na čo treba dosť veľa zdrojov. Povedzme, že naše gymnáziá sa budú špecializovať a profilovať. Podporný systém v školách, na tom je absolútna zhoda s pani poslankyňou, potrebujeme odborných zamestnancov do škôl. Máme tu materiálny dlh, potrebujeme nové laboratóriá. Motivácia nastupujúcich učiteľov, ten dokument jasne hovorí, že nastupujúci učiteľ bude ako keby zvýhodnený, aby bol motivovaný vstúpiť do školstva. Potrebujeme zlepšiť prípravu učiteľov na vysokých školách, čiže ten dokument má jasné posolstvá, má minimálne 20 bodov, ktoré sú veľmi jasné a konkrétne. A ja teraz poviem za svoju stranu Most-Híd, a to je to, že sme v podstate kdesi v prvej štvrtine pôsobenia tejto vlády, alebo v druhom roku tejto vlády a my dávame na stôl.

10 Spomeňte si, pán splnomocnenec Ravasz a náš pán predseda Bugár, prednedávnom bola tlačová beseda, kde sme jasne povedali, že prídeme už aj teraz pri doplnení koaličnej zmluvy a pri nových podnetoch ako ďalej s tým, že chceme zadefinovať povinnú školskú dochádzku od piatich rokov a samozrejme, zabezpečiť dostatok kapacít pre predprimárne vzdelávanie. Zaškolenosť je problém. To značí, to je konkrétna vec systémová, ktorá vyrieši mnohé veci, aj kvalitu vzdelávania osem rokov Martin Strižinec: Čiže ak správne chápem, dá sa to spraviť ešte predtým, ako sa celá reforma začne prijímať postupne? Peter Krajňák: Je to v súlade s reformou a teraz sme v bode, kedy začíname naozaj už reálne diskutovať o konkrétnych veciach, zmenách ako to urobiť. Čiže to je napríklad systémové opatrenie, ktoré je témou dňa, ktoré chceme v čo najkratšom čase začať realizovať, ale potrebujeme na to priestor. Čiže podľa mňa tu nie je priestor na paniku a po vzore iných štátov, kde sa reforma chystala rokov, my sme za rok a pol veľmi jasne otvorili diskusiu o slovenskom školstve a naozaj, veľmi zodpovedne treba v tom pokračovať. Martin Strižinec: Dobre, môžete reagovať samozrejme pani Zimenová, ale dám vám k tomu ešte taký podnet. Vláda teda, ako pán štátny tajomník povedal, má za sebou asi štvrtinu toho obdobia. Ak teda rátame s tým, že budú voľby v roku 2020, čo by bol z vášho pohľadu úspech, že čo dovtedy má byť už poschvaľované a naštartované z tej reformy. Ako absolútne akútne veci. Zuzana Zimenová: Zareagujem na pána štátneho tajomníka, touto vašou otázkou ste len v podstate ste len rozšírili priestor na tú moju odpoveď. No veď existuje tu x vecí, ktoré už sa dávno mali urobiť aj bez ohľadu na to, či tá reforma je prijatá, alebo nie je prijatá. Spomeniem tú najpálčivejšiu vec, ktorá učiteľov trápi hneď po platoch, alebo rovno s tými platmi zároveň, a to aj nedostatok tých pedagogických odborných zamestnancov, to znamená špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia a asistenti učiteľa. Dám to do širšieho kontextu. Práve v tých predchádzajúcich obdobiach eurofondových, keď sa čerpali tie eurofondy na rôzne projekty, tak sme naučili školy, aj vďaka týmto projektom, že môžu dostať tí učitelia pomoc od asistenta učiteľa. To boli eurofondové projekty. Keď skončili tie projekty, tak jednoducho skončilo financovanie. Učitelia si ale na to v systéme zvykli a vedia, že oni vedia s tými žiakmi lepšie pracovať len vtedy, keď naozaj majú túto adekvátnu pomoc, a sú schopní, aby tí žiaci sa zlepšovali. Sú schopní s nimi pracovať takto, ale potrebujú tú pomoc. No a niekoľko rokov už tu máme systémovú odpoveď z ministerstva a od vlády, od ministerstva financií rovnako, že veď na tých asistentov učiteľa nemáme zdroje. Opäť v tomto školskom roku je uspokojených ani nie polovica žiadostí škôl o týchto asistentov učiteľov. Pritom ako chceme potom dosiahnuť, že sa nám budú tí horší žiaci zlepšovať. Teraz nás čaká v tomto školskom roku testovanie PISA. Zase má byť kľúčová kompetencia, alebo teda kľúčová oblasť čitateľská gramotnosť. No opäť budeme konštatovať, že tie výsledky sú zlé len preto, že sme neurobili dostatočne veľké opatrenia na to, aby sa tie deti mohli zlepšiť. Martin Strižinec: Ale znova mi toto príde skôr servisné opatrenie, že nesúvisí s nejakými väčšími cieľmi, že čo má byť s našim školstvom trebárs o desať rokov. Keby som tú otázku znova vrátil, čo má byť prijaté v roku 2020, aby sme v budúcnosti neriešili ten istý problém. Zuzana Zimenová: Dovolím si s vami nesúhlasiť. Čo môže byť dôležitejšie pre budúcnosť krajiny, ako vzdelané nastupujúce generácie, ktoré sú vedené k tomu, aby sa samostatne a zodpovedne správali Martin Strižinec: To nepopieram, len hovorím, že keď hovoríte o tých asistentoch, nepopieram, že sú dôležití, a tie peniaze sa nenašli, ale zdá sa mi, že to je čistá technológia Zuzana Zimenová: Skúsim vám to vysvetliť na príklade. Ja som ten príklad spomínala práve včera. Ak nemá tá škola dostatočný servis na to, aby s takýmito žiakmi pracovala, vezmime napríklad školy, ktoré sú v oblastiach, kde je veľa rómskych žiakov, ktorí sa doma rozprávajú nárečím, nepoznajú slovenčinu, nevedia jednoducho tej vyučovací jazyk zvládať, tým pádom nerozumejú v tej prvej triede a okrem toho sa ešte ani povedzme nestretli s učebnicou, s knižkou žiadnou, nevedia kresliť obrázok, lebo ich to nikto nenaučil, nechodili do škôlky. Tieto deti my nevieme potiahnuť v prvej triede, a preto ich do prvej triedy často ani nevezmeme, dostanú tzv. odklad. V siedmich rokoch sú stále doma, v tom istom prostredí. V ôsmich rokoch idú do školy, niekedy až dva roky sú doma v tom istom prostredí. Príde prvák 8-ročný z rómskej osady do prvej triedy a stále nevie ten slovenský jazyk, stále nevie sa do toho dostať a už sa to s ním vlečie a my mu ani na prvom stupni, ani na druhom stupni nevieme pomôcť, keď zaostáva. To znamená, že on tú školu s veľkou pravdepodobnosťou nedokončí. Martin Strižinec: Pani poslankyňa, v zásade my nepotrebujeme nejaké veľké reformy, ale treba vlastne riešiť denno-denné veci, ktoré to školstvo treba zlepšiť. Zuzana Zimenová: Presne tak, toto sú kľúčové veci, ako deťom pomáhať, aby sa zlepšovali vo výsledkoch. To je podľa mňa absolútne základná priorita. Aj reformy, aj každodennej operatívy. Martin Strižinec: Prečo sa to nedeje, pán štátny tajomník? Peter Krajňák: Ja by som chcel zareagovať, že práve že sa deje, pani poslankyňa, je to naozaj jej silná téma a naozaj, má pravdu v tomto. Na druhej strane som predchvíľou hovoril o čerpaní eurofondov, operačný program Ľudské zdroje, prioritná os 1 Vzdelávanie. Presne z týchto eurofondových zdrojov sme spustili národný projekt Škola otvorená všetkým. Máme v tejto chvíli 275 pedagogických asistentov v školách a 172 odborných zamestnancov. Presne, efektívne využívame. Martin Strižinec: A je to dosť? Peter Krajňák: Nie je to dosť. Nie je to dosť, samozrejme. My naozaj, to je pravdou Martin Strižinec: A chýbajú desiatky, alebo stovky? Zuzana Zimenová: Chýbajú milióny. Martin Strižinec: Myslím tých ľudí. Peter Krajňák: Chýba približne asistentov, ktorých by sme potrebovali v systéme, okrem iného ale, a to je zase o tom, že my jednoducho tie veci máme rozrobené na ministerstve školstva, pokiaľ ide o prideľovanie asistenta učiteľa so zdravotným znevýhodnením. Napríklad teraz sme založili skupinu, ktorá veľmi rýchlo

11 a efektívne má nájsť model efektívneho prideľovania asistentov, aby sa to nepolitizovalo, aby sa naozaj deti, ktoré to potrebujú, dostali k tejto službe. Na tom práve pracujeme. Sme, opakujem, v druhom roku tejto vlády, robíme mnohé veci. Ja vás prizývam pani poslankyňa práve pri veciach pokiaľ ide o zdravotných asistentov, o inklúzii, a keď už spomíname inklúziu, my si ju musíme aj definovať. Chystáme, pripravujeme novelu školského zákona 245, kde práve diskutujeme o tom, že musíme pristúpiť ku definícii pojmu inklúzia. To je vážny legislatívny moment, ktorý by mal nastúpiť. Čiže my na mnohých veciach pracujeme a ako keby sme sa mnohokrát nepočúvali. Učiace Slovensko je základ, ktorý naozaj, od ktorého sa dá odraziť, už dnes má jasné kontúry, ide teraz len o moment ho dofinalizovať a samozrejme, rozprávať sa o niektorých sporných momentoch. Ale on v istom momente bude hotový, predpokladám, že naozaj Martin Strižinec: Čo z toho bude v roku 2020 platné, prijaté, schválené, naštartované? Peter Krajňák: Pán redaktor, je to súbor opatrení, naše školstvo už má dnes takéto školy, nerád hovorím konkrétne veci, ale aj v Poprade je škola veľmi progresívna, ktorá je pre mňa modelom slovenskej školy, klasická 9-triedna škola, ktorá má materskú školu, základnú školu, základnú umeleckú školu pod jednou strechou, má odborné tímy. To znamená, v našom systéme stredoeurópskom potrebujeme vytvoriť formát školy, ktorá má samozrejme podporný systém, otvoriť sa vo vzťahu k pedagogickým aspektom, o ktorých som tu už aj hovoril, a teda nečakajme, ako keby že teda sa stanú nejaké zázraky, je to postupná práca. Samozrejme, musíme sa poobzerať aj po krajinách, ktoré úspešne zvládli reformu, implementujme niektoré prvky, takže je to postupná legislatívna, a potom samozrejme aj finančná podpora, z roka na rok musí rásť a najmä byť jasná a k tomu smerujeme. Martin Strižinec: Ako ďaleko sme k ideálnemu školstvu v tejto chvíli, pani Zimenová. Zuzana Zimenová: Ja musím zareagovať aj na to, čo povedal pán štátny tajomník. Tá otázka, čo sa bude v roku 2020 realizovať v školách, je v podstate tak efemérna, tak nekonkrétna, v podstate tá odpoveď je tak nekonkrétna v tejto chvíli, že podľa mňa je naozaj potrebné sústrediť sa na to, čo sa dá zmeniť teraz a hneď. A keď ma pán štátny tajomník vyzýva, aby som Martin Strižinec: A potrebujeme k tomu ten dokument, alebo nie? Zuzana Zimenová: No veď práve, k mnohým veciam ani nie. Keď ma pán štátny tajomník vyzýva k tomu, aby som sa zúčastňovala na prácach, alebo aspoň nejakým spôsobom konzultovala prispievala k týmto prácam, ktoré spomínal, tak musím povedať, že ja som konzultovala s ministerstvom školstva môj návrh poslanecký, na rozšírenie týchto servisných podporných mechanizmov o asistentov, osobných asistentov pre deti so zdravotným znevýhodnením, o tzv. pomocných vychovávateľov, ktorí by mohli pracovať v školách aj dobrovoľnícky, o školské sestry do špeciálnych škôl, ktoré rovnako trpia nedostatkom aj asistentov, aj špeciálnych pedagógov. Nemyslime si, že ak sú tie deti v špeciálnych školách, že je o ne dobre postarané. Nuž, dohoda na ministerstve bola, úradníci na ministerstve to veľmi privítali, my sme to spoločne aj ladili tak, aby to v tom zákone dobre znelo, ale bohužiaľ, nebola politická vôľa. Preto ja sa stále pýtam, že kde máme tú politickú garanciu, že vôbec sa dokáže táto krajina zhodnúť na tom, že kde máme tie priority vo vzdelávaní. Ja o tom teraz pochybujem. Martin Strižinec: Sme takmer na konci, tak sa spýtam to isté, ako ďaleko sme momentálne k ideálnym školám na Slovensku, k ideálnemu školstvu. Peter Krajňák: Začala sa veľká diskusia, treba v nej pokračovať. Naše školy samozrejme budú postupne zlepšovať kvalitu vzdelávania, som o tom presvedčený, sú pripravené veci vo vzťahu k financovaniu škôl. V zákone 597 o financovaní základných a stredných škôl, ktorý prešiel parlamentom je napríklad také ustanovenie, ktoré si málokto doteraz všímal, koeficient kvalifikačnej štruktúry, teda školám by sa mali kompenzovať finančné prostriedky, pokiaľ majú mzdovú náročnosť nastavenú na starších učiteľov, tak malo by sa im pomôcť, to bolo mimoriadne dôležité ustanovenie, ktoré bez povšimnutia prešlo parlamentom koncom minulého politického obdobia. To znamená, tu sú pripravené konkrétne kroky, konkrétne návrhy, budeme pokračovať, sme v stave, že potrebujeme k Učiacemu sa Slovensku už pripraviť konkrétny návrh opatrení veľmi jasných. Pripravuje sa plán legislatívnych úloh na rok 2018, sú to jasné pravidlá, každý môže k tejto diskusii prispieť. Budeme otvárať zákon o pedagogických zamestnancoch. To značí, mnohé veci sa pripravujú, rozbehli sme sa, táto vláda robí maximum pre školstvo, programové vyhlásenie vlády je jasné, týka sa aj zvyšovania platov každoročné, zvyšovanie je garantované. Treba naozaj pokračovať ďalej a ja chcem na záver zaželať všetkým naozaj učiteľom, a najmä žiakom a študentom, úspešný školský rok a budeme sa snažiť pre nich urobiť maximum. Martin Strižinec: Ďakujem pekne, jedna veta keď tak, chcete ešte niečo povedať na záver? Zuzana Zimenová: Ja naozaj veľmi chcem poďakovať tým učiteľom, ktorí ešte nestratili chuť a motiváciu sa práve tým deťom venovať tak, ako tá reforma predpokladá, že sa im raz budú venovať vo všetkých školách. Martin Strižinec: Ďakujem za diskusiu, dovidenia. 2. Proaktivita volebného a povolebného obdobia [ ; dennikn.sk; Blogy; 00:00; Ivan Baltay] Stojíme s Havranom plne za Ondrejom Prostredníkom!! Spolu s ním uznávame iba jedinú autoritu - pravdivosť/bezospornosť. Šikanovanie ECAV (protipravdivé/sporné) na tom nič nezmení!! Prostredníkove články tu