1 Slovenská zahraničná politika rok po voľbách 2006: priority, kapacity, výzvy. Zdroj: OS, 5 / 2007

Transcription

1 1 Slovenská zahraničná politika rok po voľbách 2006: priority, kapacity, výzvy. Zdroj: OS, 5 / Úvod: tri piliere, tri akcenty, tri špecifiká Zahraničná politika Slovenskej republiky sa od jej vzniku v roku 1993 postupne formovala do ucelenej podoby. Opierala sa o tri piliere, ktorými boli integrácia Slovenska do Európskej únie, transatlantické spojenectvo vyjadrené aj v smerovaní do NATO a dobré vzťahy so susednými štátmi. Formálne ich vyznávala aj politická garnitúra na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorá sa dostala k moci po predčasných voľbách na jeseň 1994 aj keď svojou praktickou politikou založenou na vnútropolitickej konfrontácii a porušovaní demokracie nakoniec dostala krajinu do zahraničnopolitickej izolácie. O to výraznejšie sa však k týmto trom pilierom hlásila politická reprezentácia, ktorá stála na čele krajiny v rokoch K týmto trom pilierom bolo možné pridať tri akcenty týkajúce sa bilaterálnych a regionálnych vzťahov. Prvým bol dôraz na višegrádsku spoluprácu, ktorá mala pre Slovensko osobitnú dôležitosť: podpora Českej republiky, Poľska a Maďarska politická, symbolická i vecná, praktická prispela k úspešnej integrácii SR do EÚ a NATO. Vo svojom bezprostrednom susedstve Slovenská republika začala tiež časom klásť väčší dôraz na spoluprácu s Ukrajinou, čo vychádzalo aj z prehodnotenia vzťahov Slovenska s Ruskom, kde sa začiatkom nového storočia skončila etapa neprimerane nadštandardných vzťahov, ktoré mali predstavovať alternatívu k integrácii do západných štruktúr. Druhý akcent sa týkal záujmu o Balkán, osobitne o región západného Balkánu: Slovensko dokázalo, že mu záleží na jeho demokratizácii, ekonomickom rozvoji a integrácii do EÚ, pričom v prospech takéhoto vývoja vie ponúknuť skúsenosti z vlastnej transformácie. Napokon tretím bol dôraz na dobré vzťahy s Izraelom, a to tak z hľadiska historického záväzku, aký Slovensko voči tomuto štátu pociťuje i z hľadiska záujmu SR o mierové urovnanie pomerov na blízkom Východe. Okrem spomínaných troch pilierov a troch akcentov sa slovenská zahraničná politika postupne vyprofilovala aj svojimi troma špecifickými črtami. Prvou charakteristikou bola jej predvídateľnosť a čitateľnosť, spojenecká spoľahlivosť a konzistentné konanie na medzinárodnej scéne. Tá bola stelesňovaná okrem iného aj personálnou kontinuitou na najdôležitejších miestach (premiér, minister zahraničných vecí, kľúčové osobnosti v zahraničnom a európskom výbore parlamentu a i.). Druhou špecifickou črtou, komplementárnou voči prvej, bol aktivizmus, a to na viacerých rovinách. Slovensko bolo zreteľným zástancom ďalšieho rozširovania EÚ (prijatie Bulharska a Rumunska; podpora Chorvátska; porozumenie pre ašpirácie Srbska). Slovensko sa naučilo exportovať skúsenosti z vlastnej transformácie ( brandingom, t. j. značkou Slovenska v zahraničí sa stali ekonomické a politické reformy) i z procesu dobiehania v integračnom procese a ochotne sa o ne delilo s partnermi, ktorí o to prejavili záujem (balkánske štáty, ale aj Ukrajina). Slovenská republika preukázala svoju zodpovednosť za vývoj v susedných regiónoch: jej diplomati sa angažovali pri príprave a konaní referenda o nezávislosti Čiernej Hory a za svoju profesionálnu objektívnu prácu si vyslúžili rešpekt medzi predstaviteľmi 1 Pozri kapitoly o zahraničnej politike v každoročných súhrnných správach o stave spoločnosti, naposledy Marušiak, Juraj Bates, Zuzana Duleba, Alexander Strážay, Tomáš Žemlová-Shepperd, Jana: Foreign Policy: Zahraničná politika hlavné trendy, dvojstranné vzťahy a regionálna spolupráca. In Bútora, Martin Mesežnikov, Grigorij Kollár, Miroslav (ed.): Slovensko Súhrnná správa o stave spoločnosti Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2006.

2 2 Čiernej Hory i Srbska, ako aj EÚ. Slovensko zvolili za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, kde úspešne pôsobilo ako štát hlásiaci sa k hodnotám predstavovaným EÚ a NATO, angažujúci sa v prospech mieru a stability a zároveň ako krajina bez veľmocenských záujmov a priameho zainteresovania v regionálnych konfliktoch, ktoré sú v agende BR OSN. Napokon treťou vlastnosťou bola spolupráca oficiálnej diplomacie a štátnych štruktúr s občianskou diplomaciou a mimovládnymi organizáciami, a to jednak v odbornom spracúvaní otázok zahraničnej politiky2, jednak v organizovaní verejnej debaty a napokon tiež v uskutočňovaní konkrétnych zámerov (domáce kampane podporujúce členstvo v NATO a v EÚ, ako aj účasť slovenských mimovládnych organizácií (MVO) pri poskytovaní demokratizačnej pomoci v zahraničí, napríklad pri zabezpečovaní slobodných a férových volieb).3 K tomu ešte možno pridať vnímanie zahraničnopolitických otázok verejnosťou. Na rozdiel od iných oblastí posudzovaných dosť kriticky, medzinárodné postavenie krajiny a jej zahraničnú politiku hodnotili občania v rokoch skôr priaznivo. Verejnosť má dlhodobo pozitívny vzťah k členstvu SR v EÚ a v rámci stredoeurópskeho regiónu patrí Slovensko spolu s Poľskom k eurooptimistickejším krajinám. Postupne tiež rástol podiel občanov, ktorí preferovali aktívny postoj SR voči medzinárodnému dianiu: slovenská spoločnosť sa začala väčšmi otvárať voči svetu a uvedomovala si, že Slovensko je súčasťou väčších zoskupení.4 Ako vyzerajú kľúčové charakteristiky slovenskej zahraničnej politiky po zmene vlády v lete 2006? Do akej miery ide o kontinuitu a v akom rozsahu sa črtajú eventuálne zmeny? 2. Slovenské parlamentné voľby 2006 Slovensko má za sebou šieste slobodné parlamentné voľby po páde komunizmu a štvrté voľby od vzniku samostatného štátu v roku Od predchádzajúcich hlasovaní sa v určitých ohľadoch líšia. Keď po voľbách 1994 na Slovensku prišla k moci koalícia Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) a Slovenská národná strana (SNS) pod vedením Vladimíra Mečiara, dalo sa očakávať, že odklon od stredoeurópskeho modelu transformácie a porušovanie demokracie budú mať aj 2 Think-tanky angažujúce sa v oblasti zahraničných vzťahov sa sformovali súbežne so zrodom samostatnej slovenskej zahraničnej politiky a prakticky hneď od začiatku sa zapojili do zápasu o prozápadné zahraničnopolitické smerovanie nového štátu. Kľúčové pracovisko v tejto oblasti Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ( pripravilo materiály, ktoré sa stali východiskom pre zahraničnú politiku štátu. V roku 1998 to bola štúdia Alexandra Dulebu, Pavla Lukáča a Miroslava Wlachovského Zahraničná politika Slovenskej republiky. Východiská, stav a perspektívy, ktorej tézy sa neskôr objavili v programových vyhláseniach vlády v roku 1998 i 2002 i v zahraničnopolitických programoch kľúčových politických strán. V roku 2004 to bola práca kolektívu autorov Zahraničná politika Slovenska po vstupe do NATO a EÚ. Východiská a stratégie (editori Alexander Duleba a Pavol Lukáč). 3 See the activities of the Platforma mimovládnych rozvojových organizácií [The Slovak NGDO Platform], an umbrella organization currently comprising 33 Slovak NGOs engaged in international development and humanitarian assistance ( which cooperates with the official provider of the foreign assistance Slovak Official Development Assistance ( See also, for instance, the involvement of the Pontis Foundation ( or of the civic associations Človek v ohrození [People in Peril] ( and Memo 98 ( 4 See Bútorová, Zora Gyárfášová, Oľga: Public Opinion. In: Slovakia 2006: A Global Report..., Bratislava 2007.

3 3 nepriaznivé zahraničnopolitické následky, čo sa aj zakrátko stalo: Slovensko bolo z procesu integrácie do euroatlantických štruktúr dočasne vyradené.5 Keď po voľbách 1998 vytvorila vládu široká demokratická koalícia zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany maďarskej koalície (SMK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a Strany občianskeho porozumenia (SOP) na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom, dalo sa naopak predpovedať, že sa zameria na prekonanie autoritárskych deformácií a obnovenie šancí na začlenenie krajiny do NATO a EÚ. Nová vláda vyviedla štát zo zahraničnopolitickej izolácie a Slovensko začalo dobiehať svojich susedov.6 Keď po voľbách v roku 2002 vznikol stredo-pravý kabinet vytvorený Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ), SMK, Kresťanskodemokratickým hnutím a Alianciou nového občana (ANO) pod vedením toho istého premiéra, dalo sa očakávať zavŕšenie integrácie Slovenska, ako aj hlboké štrukturálne reformy.7 Súhrnným výsledkom posledných dvoch volieb bola stabilizácia politického systému a pokračovanie demokratickej konsolidácie. Uskutočnili sa zásadné reformy (reforma ústavného systému, ozbrojených síl, reštrukturalizácia bankového sektoru, decentralizácia a reforma verejnej správy, reforma sociálneho, daňového a dôchodkového systému, reforma zdravotníctva). V zahraničnopolitickej oblasti sa dosiahol zásadný konsenzus relevantných politických síl. Slovenská republika sa stala členom NATO a Európskej únie, parlament prijal Strednodobú stratégiu zahraničnej politiky SR. Zmenilo sa tiež strategické myslenie v oblasti vonkajšej bezpečnosti, čo sa odzrkadlilo v prijatí kľúčových dokumentov Bezpečnostná stratégia SR a Obranná stratégia SR, definujúcich strategickú orientáciu Slovenska ako euroatlantickú.8 Dosiahol sa priaznivý ekonomický vývoj, vysoké tempo rastu HDP, pokles inflácie, pokles miery nezamestnanosti, únosný deficit verejných financií, stabilita meny a pozitívne hodnotenia medzinárodných inštitúcií i ratingových agentúr. Vysoké tempo rastu sa začalo spájať aj so zlepšením životnej úrovne obyvateľstva a vo výskumoch verejnej mienky mierne poklesol príslovečný pesimizmus. Vzrástla tiež emocionálna identifikácia ľudí so svojím štátom a hrdosť na úspechy, ktoré krajina počas svojej samostatnosti dosiahla.9 Z toho všetkého bolo už vopred zrejmé, že budúci zostavovateľ novej vlády po predčasných voľbách v júni 2006 bude mať jednoduchšiu situáciu: integračný proces bol v zásade zavŕšený; napriek rozdielom v životnej úrovni a nerovnostiam v postavení jednotlivých regiónov krajina prežívala ekonomický boom a nehrozila naliehavá potreba uskutočniť radikálne opatrenia. Zásadný spor o povahu režimu z 90. rokov ustúpil do pozadia, do popredia sa dostali socioekonomické konflikty a ľavo-pravé spory. Zdalo sa, že etnické štiepenia hrajú menšiu politickú rolu. 5 Szomolányi, Soňa Mesežnikov, Grigorij (ed.): Slovensko: Voľby Príčiny dôsledky perspektívy. Bratislava, Slovenské združenie pre politické vedy Nadácia Friedricha Eberta Bútora, Martin Šebej, František. (ed.): Slovensko v šedej zóne. Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava Bútora, Martin Mesežnikov, Grigorij Bútorová, Zora (ed.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby 98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 1999; Henderson, Karen: Slovakia. The Escape from Invisibility. Routledge, London and New York Mesežnikov, Grigorij - Gyárfášová, Oľga Kollár, Miroslav: Slovenské voľby 02. Výslekdy, dôsledky, súvislosti. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2003; Kopeček, Lubomír. Demokracie, diktatury a politické stranictví na Slovensku. Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno Korba, Matúš.: External Security and Defense. In: Bútora, Martin Mesežnikov, Grigorij Kollár, Miroslav. (eds.): Slovakia A Global Report on the State of Society. Institut for Public Affairs, Bratislava Bútorová, Zora Gyárfášová, Oľga: Public Opinion. Bútorová, Zora Gyárfášová, Oľga: Public Opinion. In: Slovakia 2006: A Global Report..., 2007.

4 4 Až donedávna bolo Slovensko silne polarizovanou krajinou a všetky dovtedajšie voľby, vrátane tých za Československa, mali charakter kritických volieb, v mnohom osudových pre ďalší vývoj krajiny (spor o demokratické pravidlá hry, o integráciu Slovenska na Západ). V predchádzajúcich troch voľbách bola volebná účasť pomerne vysoká ( ,39%; ,20%; ,65%; ,24%; ,06%). Nič z vyššie naznačených čŕt (polarizácia spoločnosti; osudovosť volieb; vysoká účasť) už v takej miere neplatilo pre voľby v roku 2006, v ktorých hlasovalo 54,67% voličov. Výsledky volieb, ale predovšetkým zloženie novej vládnej koalície na čele s víťaznou stranou Smer-Sociálna demokracia (Smer-SD) Roberta Fica za účasti dvoch menších strán, Slovenskej národnej strany (SNS) vedenej Jánom Slotom a Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom však spôsobili, že na rozdiel od situácie po voľbách v rokoch 1994, 1998 a 2002 sa tentoraz nedali tak ľahko odhadnúť dlhodobejšie následky volieb Vnútropolitický vývoj Pokiaľ ide o vnútornú politiku, na jednej strane stoja tvrdenia, podľa ktorých výsledky volieb zásadne nenarušili demokratický poriadok, pričom populistické črty v rétorike i konaní víťaznej strany Smer-SD sa jej zaradením do politického systému a účasťou na vládnutí môžu obrúsiť. Podľa Soni Szomolányi je jadro slovenského politického systému stabilizované.10 Príchod k moci strán zastupujúcich tých voličov, ktorí doposiaľ mali pocit, že strácali, môže zvýšiť rozptýlenú podporu pre politický systém a prispieť k širokému zakoreneniu demokratických pravidiel hry. Voľby 2006 už teda nepatrili k tým kritickým, v ktorých sa rozhodovalo o charaktere režimu a zahranično-politickom smerovaní Slovenska. Na druhej strane však viacerí analytici pripomínajú problematické črty vývoja. Poukazujú na to, že sociál-demokratizácia Smeru bola selektívna a neúplná a obmedzila sa prevažne na sociálno-ekonomickú oblasť 11, pričom k moci sa dostala garnitúra, ktorú nespájajú len socioekonomické názory: Smer-SD a SNS majú k sebe najbližšie aj na autoritársko liberálnej dimenzii.12 V reakcii na predchádzajúcich osem rokov, keď Strana maďarskej koalície bola súčasťou vlády a zaslúžila sa o pomečiarovskú stabilizáciu demokracie a zakotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach, predseda SNS Ján Slota rozpútal predvolebnú protimaďarskú kampaň, ktorá napokon viedla nielen k volebnému úspechu SNS, ale aj k jej účasti vo vláde13. Slota obviňuje SMK z nedostatočnej lojality k štátu, zo snahy dosiahnuť politickú autonómiu a opakovane požaduje zákaz politickej činnosti SMK, ktorá tieto obvinenia odmieta Szomolányi, Soňa: The 2006 Parliamentary Elections and the Stability of Democracy in Slovakia. In: Bútora, Martin Gyárfášová, Oľga Mesežnikov, Grigorij Skladony, Tom (eds): Democracy and Populism in Central Europe: The Visegrad Elections and Their Aftermath. Institute for Public Affairs, Bratislava Pozri tiež Marušiak, Juraj: Fenomén strany Smer. Medzi pragmatizmom a sociálnou demokraciou. Středoevropské politologické studie, č. 1, 2006 ( 12 Orogváni, Andrej: Strana Smer pokus o novú definíciu slovenskej ľavice. In: Mesežnikov, Grigorij Gyárfášová, Oľga Kollár, Miroslav: Slovenské voľby Výsledky, príčiny, súvislosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava Kusý, Miroslav: Národnostné menšiny. In: Slovenské voľby 2006, Bratislava Peter Weiss, niekdajší Ficov kolega, bývalý predseda Strany demokratickej ľavice, v tejto súvislosti poukazuje na to, že je pštrosou politikou Slotov vplyv bagatelizovať a tváriť sa, že problém neexistuje, keďže dôležité je iba to, ako sa správa vláda a jej členovia. Slota aj SNS z grobianstva cynicky urobili základ marketingovej stratégie. Podľa Weissa sa Slota stal veľkou zahraničnopolitickou záťažou pre Slovensko, ale najmä pre Smer-SD. Weiss, Peter: Dokedy bude škodiť? Sme, Slota sa pritom neobmedzuje iba na protimaďarské výroky; jeho častým terčom bývali aj Rómovia a homosexuáli.. Práve tieto vulgárne výroky nedávno zhodnotil ako zlé a neprípustné aj prezident Gašparovič.

5 5 Zdrojom znepokojenia sa stala snaha predstaviteľov novej moci dostať pod svoju kontrolu čo najväčší počet nezávislých, regulačných a kontrolných inštitúcií. Vládna koalícia má v parlamente hladkú väčšinu a neumožňuje opozícii podieľať sa na legislatívnej tvorbe. Predstavitelia mimovládnych organizácií sa dostali s vládou do sporu ohľadne pripravovaných zmien, ktoré by mohli ohroziť prácu ľudí pracujúcich v neziskovom sektore a ďalších desiatok tisícov dobrovoľníkov. Čiastočne úspešná kampaň za zachovanie možnosti poukazovať organizáciám tretieho sektora dve percentá z daní bola asi najviditeľnejším prejavom kolízie medzi nemalou časťou občianskej spoločnosti a vládnucou vrchnosťou. Občianski aktivisti a ich organizácie sa kriticky vyjadrovali aj k javom ohrozujúcich právny štát na Slovensku15, apelovali na dodržanie princípu odbornosti pri výbere nového predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, naliehali na zachovanie Špeciálneho súdu a nabádali k zmierneniu etnických napätí. Opozícia, médiá i mnohí kritickí intelektuáli tiež poukazovali na neprítomnosť širšie založených vízií a zväčša slabé expertné pozadie vládneho tímu.16 V prvých mesiacoch po nástupe k moci sa vládna koalícia sústreďovala na obsadenie dôležitých postov svojimi nominantmi a na presadenie sociálnych opatrení, menej na ucelené koncepcie rozvoja takých dôležitých odvetví ako je školstvo či poznatková ekonomika. Rozvoj vzdelania, vedy a tým aj znalostnej ekonomiky je hrubo podhodnotený aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok Slovenské voľby 2006 sú do istej miery súčasťou všeobecnejšieho trendu. Strašidlo populizmu obchádza strednú Európu ; diagnostikoval situáciu Jacques Rupnik, ktorý pripomína, že populistické hnutia nie sú antidemokratické, ale sú antiliberálne.18 Nemecký expert na strednú Európu Kai-Olaf Lang19 hovorí o tzv. druhej vlne rozčarovania (prvá prišla krátko po zmene režimu začiatkom 90. rokov). Svoju úlohu zohralo vyčerpanie z dlhého obdobia náročných reforiem: keď sa konečne dosiahol cieľ, viac ľudí chcelo mať istotu, že dostanú svoj podiel koláča. Zatiaľ čo proreformný elektorát sa stiahol, došlo naopak k mobilizácii tých, ktorí na reformách skôr strácali. Bulharský politológ Ivan Krastev konštatuje, že hlavní politickí aktéri z obdobia tranzície sú dnes vystavení silnejúcej konkurencii zo strany nacionalistov, socialistov a konzervatívnych tradicionalistov. Aj najnovšie vydanie Nations in Transit, pravidelnej ročenky americkej organizácie Freedom House o stave demokracie v 29 krajinách a územiach bývalého sovietskeho bloku konštatuje, že populizmus a antiliberálne trendy sú na vzostupe 20 Prejavy populizmu a jeho dopad na charakter demokracie možno pozorovať na viacerých úrovniach a vo viacerých oblastiach, od vnútornej politiky cez ekonomiku až po zahraničnú politiku. Bulharský expert na demokraciu Ivan Krastev vníma populizmus vníma ako príznak novej éry typickej nielen pre strednú Európu ( a new populist condition ): svet podľa neho vstúpil do obdobia populistických 15 Vyhlásenie ku Dňu ľudských práv Každá vláda potrebuje koncepciu. My sme mali integráciu, reformy, znalostnú ekonomiku. Fico nemá víziu. A pácha morálne škody, keď zavádza ľudí a stále straší reformami, hovorí bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Dzurinda: Ficova vláda je o ničom. Pravda, 30. júna Tóth, Ján: Výsmech vzdelaniu. Sme, 20. augusta Rupnik, Jacques: Populism in East-Central Europe. IWM Post, No. 94, Fall Lang, Kai-Olaf: Střední Evropa zažívá kocovinu. Respekt, č. 44, Freedom House press release, Nations in Transit 2007: A Governance Crisis in Central Europe Is the Democratic Consensus Eroding? Budapest, June 14, 2007, available at Pozri tiež Gatti, Charles: Backsliding in Central and Eastern Europe. Testimony prepared for The Honorable Tom Lantos, Chairman, and the House Foreign Affairs Committee. Washington, DC. July 25, 2007.

6 6 revolúcií.21 Rast populizmu v členských štátoch NATO by mohol sproblematizovať až zablokovať rozhodovacie procesy v Aliancii. Ak by nacionalisti a izolacionisti zmobilizovali emócie, mohol by hroziť vysoký stupeň nepredvídateľnosti v zahraničnej politike členských štátov, vrátane jednostranného uplatnenia princípu veta niektorých rozhodujúcich operácií Aliancie, čo by podľa neho mohlo znamenať disfunkčné NATO. 22 Bez ohľadu na vyššie rozvinuté úvahy rok po voľbách situácia na Slovensku pôsobila stabilizovaným dojmom. Vládna koalícia sa cíti pevne pri kormidle. V jej prospech hovoria dobré ekonomické výsledky, vyhliadky na finančné injekcie z eurofondov, absencia vážnejších kríz i priaznivá odozva na sociálne opatrenia, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej podpore vlády a premiéra Fica vo verejnosti.23 Opozícia sa môže iba prizerať, ako Ficova vláda zužitkúva plody reforiem. Súčasná vláda, tvrdí podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš, minister financií v Dzurindovom kabinete, žije z toho, čo urobila jej predchodkyňa. 24 V oblastiach, ktoré vláda nechala na pokoji, tam podľa neho všetko funguje; naopak tam, kde zasiahla, ako je napríklad zdravotníctvo, to kolabuje. Aj expremiér Dzurinda súhlasí s tým, že Slovensko žije relatívne dobré časy, pripomína však, že vláda nerobí opatrenia zakladajúce budúci rozvoj.25 Podľa Fica sa vláda prvý rok venovala náprave sociálnej nespravodlivosti po predchádzajúcej pravicovej vláde a ďalší rok bude rozvojový. Rok svojho vládnutia hodnotí mimoriadne pozitívne, ako najväčší pokoj v spoločnosti a najväčšia podpora vlády medzi občanmi. 26 Skutočne, prvé mesiace po voľbách sa v slovenských médiách i v časti ekonomickej verejnosti často prejavovalo uspokojenie zo skutočnosti, že Ficov kabinet v skutočnosti napriek svojim sľubom neuskutočnil nijaký zásadný ekonomický obrat a nezrušil zásadným spôsobom reformy predchádzajúcej vlády. 27 To však neznamená, že by sa Fico celkom vzdal svojich plánov: systematicky pokračoval v antikapitalistickej rétorike, ktorú dokonca ešte rozšíril okrem ťaženia proti pravici, proti bohatým či proti neoprávneným ziskom sa obavili útoky proti globalizácii, privatizácii, liberalizácii. Nejde, samozrejme, iba o slová a úmysly, ale aj o skutky, keďže slovenský premiér sa sám usiloval presadiť a vo vláde podporoval také projekty, ktoré boli v súlade s jeho fetišizáciou štátu ako najvhodnejšieho spravovateľa i s jeho výrazne ľavicovou orientáciou, niekedy priam nostalgiou za pomermi v časoch socializmu. Premiér tiež vyhrotil svoj negatívny vzťah voči médiám, ktoré považuje za svojich nepriateľov iba preto, lebo kriticky komentujú činnosť vlády, poukazujú na porušovanie zásad právneho štátu, na prípady korupcie vo vládnej garnitúre a kladú nepríjemné otázky. 21 Krastev, Ivan: NATO in the Age of Populism. Paper prepared for the November 2006 Riga conference on Transforming NATO in a New Global Era, available at 22 K tomu pozri úvahu amerického bezpečnostného stratéga Steve C. Roppa. Autor v nej v tom čase mohol napísať, že Slovensko je príkladom demokratického úspechu, pretože populistickí politici ako Vladimír Mečiar a Robert Fico sa nepresadili. Dnes už by to povedať nemohol. Ropp. See Ropp, Steve C.: The Strategic Implications of the Rise of Populism in Europe and South America. (Carlisle: Strategic Studies Institute, June 2005). 23 Podpora Ficovej strany Smer v opakovaných prieskumoch rôznych agentúr nielenže po voľbách nepoklesla, ale je dokonca stabilne vyššia, okolo 40%, čo je približne o 10% viac ako boli volebné výsledky. 24 Relácia TV Joj De Facto, 14. júna Diskusná relácia TV Markíza Na telo, 10. júna Fico: Po roku vlády je nám najlepšie v histórii. SITA, 4. júla Rešpektovaný denník Hospodárske noviny vo svojej bilancii Ficovho kabinetu z stroho konštatoval: negatívne scenáre o vývoji ekonomiky sa nenaplnili. Denník Pravda z toho istého dňa napísal: Najväčším a najmilším prekvapením povolebného roka je to, že Ficova vláda nespravila takmer nič z toho, čím sa vyhrážala. Neprišla žiadna červená revolúcia. Daňový systém, rozpočet, ekonomika - to všetko vyzerá podobne ako pred rokom: celkom zdravo.

7 Suma sumarum, Robert Fico sa po roku vládnutia zreteľnejšie vyprofiloval nielen ako predstaviteľ určitých názorov, určitej hodnotovej orientácie i nositeľ určitého politického štýlu. To sa skôr alebo neskôr môže prejaviť aj v uskutočňovaní zahraničnej politiky Zahraničná politika: formálna kontinuita, náznaky zmien Nová vláda formálne potvrdila doterajšie zahraničnopolitické priority. To sa týka najmä spolupráce v rámci EÚ a NATO. V Programovom vyhlásení vlády bol potvrdený súhlas s procesom vedúcim k európskej ústavnej zmluve, bola vyjadrená podpora ďalšej demokratizácie EÚ, ako aj podpora jednotného vnútorného trhu EÚ a postupného odstraňovania bariér na európskom trhu práce a služieb. Podobne sa vyslovila podpora rozvoju Visegrádskej spolupráce i podpora regiónu západného Balkánu.28 Na druhej strane však zazneli aj iné tóny. Zjednodušene by sa dalo povedať, že vláda v zahraničnopolitickej oblasti popri určitom európskom štandarde začala chystať menej Ameriky a viac Ruska, viac ekonomického pragmatizmu a vyššiu dávku realizmu v otázkach ľudských práv.29 Signály o chystaných zmenách prichádzali už pred voľbami. Týkali sa napríklad vzťahov so Spojenými štátmi, ktorým predchádzajúca vládna garnitúra prikladala v oblasti bezpečnosti značný význam. Robert Fico takúto líniu opakovane kritizoval, rovnako aj politiku USA v Iraku, dávajúc tak najavo príklon k odlišnému chápaniu vektorov zahraničnej politiky. Týkali sa tiež politiky voči Rusku. Predstavitelia vtedy ešte opozičnej strany Smer-SD Robert Fico, Pavol Paška (dnešný predseda palamentu) a Robert Kaliňák (dnešný minister vnútra) navštívili Moskvu ešte v apríli 2006, pričom tieto diplomatické iniciatívy jej predseda vysvetľoval takto: Jednostranná orientácia na Západ je pre Slovensko škodlivá. Predmetom diskusie krátko po voľbách sa stali otázky hodnotového zázemia zahraničnej politiky. Skupina občianskych aktivistov upozornila, že v oblasti hodnôt, hlavných cieľov a prioritných regiónov je Programové vyhlásenie sformulované vágne a nabádala, aby vláda nespochybnila jestvujúci konsenzus o podpore zápasu o demokraciu a slobodu, ľudské práva a budovanie občianskej spoločnosti vo viacerých krízových a diktátorských krajinách (Ukrajina, Bielorusko, Kuba, Irak, Afganistan a ďalšie), v ktorých pôsobia naše mimovládne organizácie. 30 Vláda promptne zareagovala vyjadrením štátnej tajomníčky MZV SR Diany Štrofovej, podľa ktorej predpoklad o údajnej nejasnosti zámerov vlády v danej oblasti je 28 Vo vystúpení na diskusnom fóre Klubu Hospodárskych novín premiér Fico tvrdil, že v oblasti zahraničnej politiky existuje na Slovensku široká politická dohoda: Nemáme absolútne žiadne rozdielne postoje, pokiaľ ide o členstvo v NATO alebo v Európskej únii. ( ) Dnes sa vôbec nemusíme obávať, že čo sa stane v roku 2010 z hľadiska vlády a zahraničnej politiky. Nech príde akákoľvek vláda, je zabezpečené, že zahraničná politika má svoju kontinuitu.. Prejav predsedu vlády SR Robert Fico na diskusnom fóre HNClub , 29 V tom istom prejave však Fico zároveň avizoval, že táto vláda sa bude možno odlišovať od predchádzajúcej tým, že bude podstatne aktívnejšia v štátoch, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie a NATO. Aj preto je naplánovaná v januári cesta do Lýbie, veľmi významná, rovnako je pripravená veľmi zaujímavá cesta do troch krajín Latinskej Ameriky a do juhovýchodnej Ázie, kde vidíme, že sú možnosti. Prejav predsedu vlády SR Robert Fico na diskusnom fóre HNClub , 30 MVO vyzývajú k demokratickej solidarite v slovenskej zahraničnej politike

8 8 chybný, keďže medzi zahraničnopolitické priority MZV SR jednoznačne patrí aktívna politika v oblasti ľudských práv, osobných slobôd, vrátane práv patriacich k menšinám. Štátna tajomníčka ďalej ubezpečila, že spoluprácu s MVO na tomto poli považuje vláda za dôležitú a nezastupiteľnú. Vo vyjadrení sa ďalej hovorí, že ľudské práva a demokracia sú pre nás univerzálnymi hodnotami, ktoré nie sú podriadené žiadnym iným cieľom. Úsilie aktivizovať naše vzťahy s Ruskom, preto v žiadnom prípade nepôjde na úkor presadzovania týchto hodnôt, ako sa toho obávajú autori výzvy. Styky s Ruskou federáciou budeme rozvíjať v kontexte politiky EÚ, predovšetkým s dôrazom na ich hospodársku dimenziu. Je tiež úplne vylúčené, aby bilaterálne slovensko-ruské kontakty viedli k oslabeniu podpory demokracie a občianskej spoločnosti na Ukrajine a v Bielorusku. Vývoj v týchto dvoch východoeurópskych krajinách nám ani v budúcnosti nebude ľahostajný. Podľa Štrofovej sa teda výzva MVO tak trochu podobá na vylamovanie otvorených dverí.31 Neuplynul však dlhý čas a predseda vlády sa zúčastnil na slávnostnej recepcii na kubánskej ambasáde oslavujúcej 48. výročie Castrovej revolúcie. Podľa podpredsedu SDKÚ-DS, bývalého ministra zahraničia Eduarda Kukana premiér prekročil únosné medze a svojou účasťou zahanbil občanov Slovenska v očiach spojencov. Občianske združenie Človek v ohrození, ktoré pomáha aj disidentom na Kube, označilo tento krok za neospravedlniteľný a podobne aj Nadácia Pontis, ktorá už niekoľko rokov podporuje kubánske disidentské hnutie a pomáha rodinám väznených občianskych aktivistov, vyslovila hlboké sklamanie.32 Už pred voľbami Robert Fico prisľúbil stiahnutie slovenskej jednotky v Iraku a po nástupe jeho vlády sa po dohode s americkou a irackou stranou slovenský vojenský kontingent koncom februára 2007 vrátil domov. Ďalšia diskusia sa rozprúdila okolo pôsobenia slovenskej jednotky v Afganistane. Situáciu vyhrotili Ficove výroky, podľa ktorých ho nijaké apely, ani apel generálneho tajomníka NATO, neprinútia zmeniť jeho rozhodnutie totiž vyslať vojakov do oblasti Kandaháru na juh Afganistanu iba vtedy, keď NATO vytvorí dostatočné záruky ich bezpečného pôsobenia.33 Po vyslaní expertného tímu vláda nakoniec rozhodla o presune slovenského kontingentu na leteckú základňu v oblasti Kandaháru do leta Je všeobecne známe, že politici viacerých členských krajín Únie prijali novú slovenskú vládnu koalíciu so značnými rozpakmi. Problémom bola skutočnosť, že Fico pozval do koalície SNS, označovanú socialistami za nacionalistickú a xenofóbnu stranu a populistické ĽS-HZDS, Jedným z dôsledkov bolo pozastavenie členstva Smeru-SD v Strane európskych socialistov (PES): schopnosť Slovenska byť aktívnym hráčom v EÚ sa tak znížila. Navyše, ďalšie dve vládne strany nemajú priamych spojencov medzi dominantnými politickými prúdmi v EÚ. 5. Vyhliadky do budúcnosti po prvom roku vládnutia 5.1. Kde prevažuje kontinuita Medzi oblasti, v ktorých prevažuje kontuinuita, patrí angažovanie na pôde Európskej únie, vrátane zapájania sa do operácií a misií realizovaných v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Okrem podpory krajinám západného Balkánu sa 31 Štrofová upokojuje mimovládky. Sme, MVO: Ficova prítomnosť na kubánskej recepcii je neospravedlniteľná. MVO: Nadácia Pontis sklamaná z účasti Fica na kubánskej recepcii. SITA, Hoci tieto While these words were primarily oriented to domestic audience, they illustrate populist inclinations described by Ivan Krastev. In fact, if such behavior prevailed, it might jeopardize the performance of NATO, including the danger of member states exercising unilateral veto, which could lead to a dysfunctional Alliance.

9 9 Slovensko tiež usilovalo byť nápomocným susedom pre Ukrajinu. SR podporovala pôvodnú európsku ústavnú zmluvu, do sporov o budúcu inštitucionálnu podobu EÚ sa síce nezapojila, bola však pripravená prijať aj alternatívne riešenia. Pokiaľ ide o ďalšie rozširovanie EÚ, najväčšia podpora sa dostávala Chorvátsku a Srbsku. Prioritou sa stalo dokončenie integrácie : vstup do Schengenského priestoru začiatkom roka 2008 a prijatie eura začiatkom roku 2009, ktoré väčšina analytikov považuje za reálne. SR má tak reálnu šancu vstúpiť do eurozóny ako prvá krajina z višegrádskej skupiny.34 Väčším problémom je efektívne využívanie štrukturálnych fondov tak, aby to viedlo k zvyšovaniu vedomostného potenciálu spoločnosti a k zabezpečeniu udržateľného rastu. Rétorika politikov okolo dosiahnutia tohto cieľa je veľmi rozšírená, reálny stav i krátkodobé vyhliadky však nie sú priaznivé. Tento nedostatok má širší rozmer. Problémom Slovenska sú chýbajúce kapacity, ktoré by pomohli lepšie si osvojiť a využívať rámec EÚ. Politické elity sa ešte nenaučili dostatočne zapájať Slovensko do európskych sietí (telekomunikačných, informačných, energetických, dopravných a ďalších); rozvíjať inštitucionálne kontakty i osobné väzby; prezentovať slovenské predstavy na dôležitých oficiálnych i neformálnych fórach a hľadať spojencov pre ich naplnenie; primerane o všetkom komunikovať s verejnosťou a priblížiť Úniu občanom. Po zmene vlády si Slovensko zatiaľ dostatočne neujasnilo, akým témam sa po dokončení integrácie chce venovať a ktoré členské štáty a v ktorých otázkach by mohli byť naši spojenci. Impulzom na takéto strategické uvažovanie by mohla byť aj nová konštelácia lídrov v Nemecku, vo Francúzsku a v Británii to si však vyžaduje rozhľadenú, politicky skúsenú a zároveň imaginatívnu politickú elitu, ktorá má zahraničným partnerom čo ponúknuť a ktorá si dokáže na medzinárodnej scéne vydobyť rešpekt.35 Zástupcovia Slovenska však za posledný rok v európskych diskusiách na globálne, politické, bezpečnostné, ekonomické, sociálne, environmentálne, kultúrne a ďalšie témy zväčša absentovali.36 Slovensko sa v budúcnosti potrebuje viac profilovať Opoziční politici však vyslovili obavy, či vláda bude schopná zabezpečiť splnenie kritérií. Podpredseda SDKÚ-DS a bývalý minister financií Ivan Mikloš poukazoval napríklad na to, že vládna intervencia do tvorby cien môže ohrožiť plnenie inflačného kritéria. SDKÚ-DS: NBS urobila chybu, keď mlčala. SITA, 27. júna Mikloš, Ivan: Euro, Fico a komunikácia. Hospodárske noviny, 20. augusta Nezávislý expert Svetovej banky Anton Marcinčin zdôraznil, že ak Slovensko chce platiť eurom už v roku 2009, vláda nesmie strašiť investorov a musí ukázať, že plnenie maastrichtských kritérií nie je jednoratzová záležitosť. Marcinčin, Anton: Rozpočet na ceste k euru. Sme, 18. augusta Premiér Fico však možné riziko nevidí v postupe vlády, ale inde: Znepokojujú nás tendencie vchádzajúce z kruhov Európskej centrálnej banky, ktoré smerujú k aplikácií ďalších politických kritérií pre vstup nových členských krajín do eurozóny. Už tie súčasné čisto fiškálne a rozpočtové kritériá možno hodnotiť ako menej spravodlivé (...) Bolo by neprijateľné, ak by sa k nim dodatočne pridali aj kritériá politické, povedal vo svojom vystúpení 18. júla 2007 na diplomatickej porade vedúcich zastupiteľských úradov SR. 35 Pre susednú Českú republiku sa napríklad silným impulzom stane polročné predsedníctvo EÚ v roku 2009, ktorého hlavným mottom bude Európa bez bariér. Musíme si definovať priority, ujasniť si, o čo nám pôjde, hovorí český vicepremiér pre európske záležitosti Alexandr Vondra. 36 Nedávny projekt Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť 2007, popredného nezávislého think tanku, uskutočnený pod názvom Hlas Slovenska v Bruseli, si kládol za cieľ zistiť, ako identifikoval problémy v tejto oblasti. Okrem chýbajúcej vládnej stratégie a problematického mentálneho nastavenia ( nevmímame sa ako súčasť EÚ; EÚ je ako niečo mimo nás ) poukázal výskum na to, že stratégiu pôsobenia v EÚ po ukončení integračného procesu zatiaľ nemá nielen štátna správa, ale ani súkromný biznis, ani slovenské školstvo. Hlas Slovenska sa autorom zatiaľ zdá byť slabý, nevýrazný a málo koherentný. (...) Vyvážené obsadzovanie postov na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach patrí medzi výrazné nedostatky. Medzi konkrétne problémy patrí napríklad manažment informácií o vývoji v EÚ; nedostatočné sieťovanie medzi jednotlivými pracovníkmi; nedostatok kvalitných ľudí pri obsadzovaní postov v strednom manažmente; nízke počty stážistov v inštitúciách

10 Kontinuita sa týka aj spolupráce v rámci NATO, kde Slovensko pokračuje v plnení spoločných cieľov členských štátov, hlási sa k nutnosti transformácie NATO tak, aby Aliancia bola schopná reagovať na zmeny v bezpečnostnom prostredí vo svete, podporuje myšlkienku otvorených dverí Aliancie smerom k Balkánu a Ukrajine a zasadzuje sa za politický dialóg medzi EÚ a NATO. Faktom však je, že téma NATO z kľúčových prejavov politikov súčasnej vládnej garnitúry takmer vymizla a z tohto prostredia slovenská verejnosť nedostáva informačné, výchovné či politické impluzy na zodpovedné uvažovanie o slovenskom príspevku k medzinárodnej bezpečnosti. V kontexte týchto záväzkov, t.j. ako členský štát NATO i EÚ, pôsobila Slovenská republika aj ako nestály člen BR OSN, kde svoje hlasovania konzultovala so spojencami. Pokiaľ ide o regionálnu a bilaterálnu susedskú spoluprácu, o kontinuite možno do istej miery hovoriť v prípade višegrádskej štvorky, ktorá sa aj po vstupe jej členov do EÚ osvedčila ako užitočný priestor pre dialóg a koordináciu spoločných politík. Višegrádska štvorka bola napríklad schopná zjednotiť sa v obhajobe vstupu do Schengenského priestoru k 1. januáru 2008, spojiť sa s baltskými štátmi v diplomatickom nátlaku na zmeny americkej vízovej politiky či zhodnúť sa na navýšení prostriedkov do Višegrádskeho fondu. Na bratislavskom summite v júni 2007 však bola V-4 rozdelená kvôli euroústave: s Poľskom, presadzujúci nový systém hlasovania, sympatizovalo Česko, naopak Slovensko a Maďarsko boli proti. Inú deliacu čiaru medzi členov Višegrádu vniesli odlišné postoje voči projektu raketového štítu na území Poľska a ČR, voči ktorému verejne vystupoval premiér Fico, kde však aj Maďarsko zastáva skôr zdržanlivé postoje. Jeden zo slovenských komentárov dokonca hovoril o súčasnom proruskom (Slovensko, Maďarsko) a proatlantickom (Poľsko, Česká republika) krídle vnútri Višegrádu. Kontinuitu predstavuje aj pokračujúci slovenský záujem o oblasť Balkánu. Slovenská angažovanosť bola potvrdená aj vymenovaním Miroslava Lajčáka, ktorý sa už osvedčil pri organizácii referenda o budúcnosti Čiernej Hory, za osobitného vyslanca EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Toto môže byť jedna z mála platforiem, kde sa Slovensko aktívne prejavuje ako spolutvorca európskej politiky. Z bilaterálnych vzťahov sem možno ďalej zaradiť aj slovensko-ukrajinské vzťahy. Ukrajinskí predstavitelia už predtým oceňovali slovenskú pomoc pri plnení Akčného plánu Ukrajina-EÚ. Minister zahraničia Ján Kubiš prizval svojho kolegu Borisa Tarasiuka na rokovanie vo formáte V-4 plus; predseda parlamentu Paška pozval ukrajinských partnerov na rokovanie predsedov parlamentov 44 krajín v máji 2007 v Bratislave, aby tu predložili svoju víziu európskej integrácie Ukrajiny. Napriek komplikovanej vnútropolitickej situácii na Ukrajine Slovensko sa usiluje plniť úlohu Kontaktného veľvyslanectva NATO. 10 EÚ. Pozri Králiková, Renáta Košťál, Ctibor: Hlas Slovenska v Bruseli. Ako posilniť hlas a záujmy Slovenska v Bruseli. Bratislava, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Hlas Slovenska v Bruseli nie je nijaký výrazný, konštatuje vo vyššie spomínanom výskumnom projekte Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Kateřina Šafaříková, ktorá pracuje ako spravodajkyňa dvoch denníkov v Bruseli. Nemusí to byť nutne zlé, pokračuje, napríklad ani Slovinsko alebo Malta sa tam zatiaľ nijako výrazne nezapísalo do povedomia. Ale je to škoda. Pretože Slovensko už raz dokázalo inšpirovať ostatné štáty a strhnúť na seba pozornosť v čase ekonomických reforiem bývalej vlády. Malý stát by podľa nej mal mať výraznú a koherentnú zahraničnú a európsku politiku, aby ho bolo počuť. Slovensko by sa teda malo väčšmi profilovať na nejakých témach, pričom takéto témy by mali byť národnou, nie vládnou prioritou, keďže musia byť schopné prekonať výmenu politickej reprezentácie. Pozri Králiková, Renáta Košťál, Ctibor: Hlas Slovenska v Bruseli. Ako posilniť hlas a záujmy Slovenska v Bruseli. Bratislava, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť 2007.

11 Kontinuita sa prejavuje aj vo vzťahoch Slovenskej republiky s Izraelom. Na jeseň 2006 prvýkrát v dejinách začal v Bratislave pôsobiť izraelský veľvyslanec. Postoje Slovenska ako nestáleho člena BR OSN v blízkovýchodnej problematike považujú izraelskí predstavitelia za prejav pozitívneho vzťahu k Izraelu Otázniky Existujú oblasti, kde sa k doterajšej kontinuite pridali určité otázniky. S Českou republikou síce má Slovensko tradične nadštandardné vzťahy, avšak v dvoch otázkach relevantných pre kabinet Miroslava Topolánka (otázka euroústavy a najmä otázka protiraketového dáždnika) sa Slovensko postavilo na inú stranu. Navyše, v prípade rakiet a radaru dokonca slovenský premiér prijal jazyk a argumenty najväčšieho kritika tohto projektu, ruského prezidenta Putina. Hoci české politické špičky bezprostredne nereagovali, česká strana tento krok zaregistrovala. Samozrejme, aj medzi najbližšími spojencami sa vyskytujú názorové rozdiely. Avšak práve pre oblasť bezpečnosti platí, že spoločné videnie hrozieb, vzájomná dôvera a spoľahlivosť v jednaní s inými partnermi sú v spojeneckých vzťahoch základom pevných a dlhodobých zväzkov a keď si to situácia vyžaduje, aj spoločného postupu.38 Slovenská diplomacia sa pokúšala premiérove výroky korigovať tým, že ich personalizovala a netlmočila ich ako oficiálne stanovisko štátu.39 S Poľskom má síce Slovensko rozbehnuté infraštruktúrne projekty na rozvoj vzájomnej cezhraničnej spolupráce,40 ani na jednej strane však nevidno osobitnú vôľu k ďalšiemu prehlbovaniu vzťahov, okrem iného aj preto, lebo niet lídrov, ktorí by túto tému ťahali. Vzťahy medzi vládnucimi politickými garnitúrami sa osobitne nerozvíjali a sľubné kontakty viacerých verejných osobností (intelektuálov, umelcov, zahraničnopolitických expertov, niekdajších diplomatov, žurnalistov a pod.), ktoré v minulých rokoch pestovali verejnú a občiansku diplomaciu boli za uplynulý rok menej viditeľné. Na visegrádskom summite v júni 2007 slovenský premiér neprimeraným jazykom bagatelizoval poľský záujem na ústavných zmenách. Slovensko a Poľsko tiež rozdeľujú názory na americký ochranný protiraketový štít. Politické vzťahy s Maďarskom sa v roku 2006 skomplikovali, čo súviselo aj s voľbami v oboch štátoch. Premiéri oboch krajín už spolu nekomunikovali dávnejšie a po nástupe novej slovenskej vlády sa vzťahy nezlepšili, skôr naopak. Do istej miery sa to usilovali kompenzovať ministri zahraničia a neskôr aj obaja prezidenti, László Sólyom a Ivan Gašparovič. Negatívne reakcie v Maďarsku vyvolala prítomnosť SNS vo vláde41. Minister Kubiš, ktorého prvá zahraničná cesta viedla zámerne do za Kingou Gönzovou do Budapešti, síce apeloval, aby sa slovenská vláda posudzovala podľa jej programu a činov, a nie podľa zloženia vládnej koalície vzájomné vzťahy však v letných mesiacoch naštrbila tak pokračujúca vojna slov 42, ako aj incidenty, ktoré mali Podľa Bohumila Doležala Rusko a nadväzuje na poststalinskú epochu niekdajšieho ZSSR. Hľadá pritom slabé miesta a nachádza ich aj v Česku a Slovensku, v krajinách mimoriadneho strategického významu, kde existuje silný a dobre organizovaný domáci tábor priaznivcov Ruska. Na Slovensku sú už u moci. Doležal, Bohumil: Poměrně chmurné vyhlídky. Lidové noviny, 13. června Táto dvojkoľajnosť sa prejavila vo verejne tlmočených stanoviskách predstaviteľov MZV, podľa ktorých Slovensko nepovažuje budovanie protiraketového štítu USA za hrozbu pre Ruskú federáciu a pokladá takúto protiraketovú obranu za komplementárny element v európskej bezpečnosti. 40 Vláda: Kabinet schválil programy spolupráce s Poľskom a Maďarskom. SITA, 4. júla To, že si Robert Fico za svojich koaličných partnerov vybral Mečiara a Slotu, vyvolalo v Maďarsku ohromenie. Lakner, Zoltán: Rival, partner priateľ? Sme, Zo slovenskej strany v otvorených protimaďarských výrokoch pokračoval predseda SNS Ján Slota, z maďarských politikov sa tvrdými slovami prejavil napríklad Zsolt Németh z opozičnej strany Fidesz, keď

12 12 miestami násilný charakter. Verejnosť sa dozvedela o dodnes nevyjasnenom prepadnutí maďarskej študentky Hedvigy Malinovej v Nitre, ktoré neskôr slovenská polícia označila za vykonštruované.43 Prejavy extrémizmu odsúdil slovenský parlament i jednotlivé politické strany, ozvali sa biskupi, ako aj zástupcovia predstavitelia občianskej verejnosti. Horúce hlavy od leta 2006 vychladli, celková atmosféra vo vzájomných vzťahoch sa však veľmi nezlepšila. Pokusy prijať na pôde parlamentov spoločnú slovensko-maďarskú uzmierovaciu deklaráciu nevyšli. Premiéri, ktorí kvôli nesúhlasu Ferencza Gyurcsánya nerokovali spolu počas summitu V4 v maďarskom Visegráde v októbri 2006, sa napokon zišli v júni 2007 v Bratislave. Podpísali dohodu o údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest, zhodli sa na zámere zostaviť spoločnú publikáciu o spoločných dejinách oboch národov a vecne diskutovali o ďalších bodoch možnej spolupráce.44 Situáciu na Slovensku i v Maďarsku však poznačil vzostup nacionalizmu; nebude také jednoduché nepriaznivé trendy zvrátiť a posilniť prvky vzájomnej dôvery.45 Navyše, vzhľadom k existencii početnej maďarskej menšiny na Slovensku vzájomné vzťahy medzi Maďarskom a SR ako štátmi vždy do istej miery ovplyvňovali aj domáce pomery. Zloženie súčasnej vládnej koalície, opakované vyťahovanie maďarskej karty niektorými politikmi SNS, ale aj zmeny vo vedení Strany maďarskej koalície, odstavenie doterajšieho predsedu Bélu Bugára z jej vedenia a s tým súvisiace hľadanie novej politickej agendy SMK situáciu určite nezjednodušujú. Slovensko nie je jedinou stredoeurópskou krajinou, kde oživenie nacionalistických nálad skomplikovalo bilaterálne vzťahy so susedmi. S nástupom bratov Kaczynských k moci začali v poľskej politike častejšie zaznievať historické reminiscencie voči Nemecku, ktoré sa v ostrých diskusiách o nových o konečnú podobu európskej ústavnej zmluvy vracali dokonca až do čias druhej svetovej vojny46. Tieto javy majú svoj dopad aj na celkové pôsobenie, politickú silu a vplyv višegrádskeho zoskupenia a v konečnom dôsledku oslabujú atraktívnosť Višegrádu ako určitého modelu slovenskú vládu označil za polofašistickú. Slotove výroky odsúdil prezident Gašparovič. Premiér Fico a predseda parlamentu Paška zdôrazňovali, že dôležité sú kroky, ktoré podniká vláda. 43 Tento prípad traumatizuje vzájomné vzťahy dodnes, a to aj v dôsledku zasahovania politikov z jednej i druhej strany. Polícia obvinila študentku z krivého svedectva, niektoré slovenské médiá však uverejnili materiály spochybňujúce postup polície a dávajúce za pravdu obvinenej. Svoje obavy vyslovili aj viacerí občianski aktivisti a mimovládna organizácia Aliancia Fair-play vydala vyhlásenie Aby pravda dostala šancu apelujúce na korektný postup vyšetrujúcich orgánov. Pozri Podľ ministra Kubiša sú dnes vzájomné vzťahy v polohe normálnej pragmatickej spolupráce, čo umožňuje i v citlivých otázkach prijímať jednotné vyhlásenia. Spoluprácu poznačili po nástupe novej slovenskej vlády určité napätia, ale aj vďaka našej aktívnej diplomacii sa podarilo zvoliť realistický prístup opierajúci sa o existujúce dohody a vytvorené inštitúty spolupráce, konštatoval v polovici júla premiér Fico. 45 Podľa Ficovho vyjadrenia z júla 2007 vláda SR napriek účasti SNS v nej neotvára žiadne konfrontačné témy, ktoré by mohli narušiť vzťahy s MR, čo bude Smer-SD garantovať aj v budúcnosti. Nebudeme však tolerovaťani žiadne pokusy o dwestabilizáciu situácie na Slovensku. 46 Nielen nemeckí, ale aj iní západní politici ostro kritizovali poľského premiéra Jaroslawa Kaczynského za jeho výrok, v ktorom požadoval súboji o väčšie hlasovacie právo v únii zohľadniť poľské obete počas druhej svetovej vojny. Keby Poľsko nebolo zažilo roky 1939 až 1945, mala by dnes krajina 66 miliónov obyvateľov, povedal. V tomto tóne pokračoval i po summite, keď prirovnal súčasné Nemecko k Weimarskej republike, ktorá vyniesla Hitlera k moci a vyhlásil, že Európania si netrúfajú hovoriť o nemeckom sklone dominovať na kontinente. Radikálnymi výrokmi je známa aj krajne pravicová a nacionalistická Liga poľských rodín, ktorá je súčasťou vlády a dlhodobo zastáva protinemecké postoje. jej predseda Giertych prirovnal rokovaciu taktiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na summite k nacistickým vojakom, ktorí okupovali Poľsko počas druhej svetovej vojny. Vyhlásil tiež, že nová zmluva EÚ môže pomôcť získať majetok tým Nemcom, ktorých z Poľska po vojne vyhnali. Jeho strana vyzvala Poliakov, aby vyvesili zástavy na protest proti týmto nemeckým požiadavkám.

13 13 riešenia vzájomných vzťahov prekonávajúceho dedičstvo konfliktov a napätí v minulosti a potláčajúceho nacionalizmus.47 Hoci Slovensko, ako sme už naznačili, nie je samo zodpovedné za oslabenie takejto príťažlivosti Visegrádu ako životaschopného modelu regionálnej spolupráce, predsa má vo Visegrádskej skupine osobitné postavenie, a to z dvoch dôvodov. Stalo sa totiž, po prvé, nečakaným dedičom niekdajšej jazykovej a kultúrnej pestrosti strednej Európy: z krajín V-4 má najväčšie proporcionálne zastúpenie menšín, čo bolo kedysi v oveľa väčšej miere príznačné pre predvojnové Poľsko a Československo. Z tejto skutočnosti vyplýva pre slovenskú politiku špeciálna zodpovednosť a pre slovenskú politickú kultúru osobitná výzva: chápať menšiny nie ako záťaž, bremeno, ale väčšmi ako obohatenie, ako integrálnu rovnoprávnu súčasť štátu, ktorá sa prostredníctvom svojich politických reprezentantov systematicky podieľa na budovaní štátu, na jeho spravovaní. Po druhé, Visegrád nadobudol pre Slovensko zvláštny význam v jeho úsilí integrovať sa do euroatlantických štruktúr spoločne s troma susedmi Poľskom, Maďarskom a ČR, a to najmä po porážke Mečiara v roku 1998 a nasledujúcich rokoch. Slovensko sa tak v rokoch stalo akýmsi motorom oživenej višegrádskej spolupráce, ktorá tak dostala svoj jasne vymedzený, dosiahnuteľný a pre všetkých členov želateľný cieľ: pomôcť Slovenskej republike stať sa členom NATO a EÚ. V oboch úlohách sa Slovensku počas Dzurindovej vlády darilo a v oboch oblastiach sa v súčasnosti prejavuje deficit. Slovensko nie je momentálne motorom visegrádskej spolupráce a rovnako platí, že vládnuca politická reprezentácia nejaví záujem o hľadanie spôsobov, ako aj za súčasnej politickej konštelácie prakticky i symbolicky uchovávať spoluúčasť maďarskej menšiny na riadení štátu. Určité otázniky vznikli aj ohľadne slovenského postoja k otázke Kosova, čo je citlivou témou európskej diplomacie.. Slovenská republika oficiálne podporovala Ahtisaariho plán ďalšej budúcnosti Kosova. Časom sa ale postoje vrcholných činiteľov začali vyvíjať a boli nejednotné. Najprv sa, ešte pred dosiahnutím dohody na pôde OSN, tak prezident Gašparovič, ako aj premiér Fico postavili výlučne na stranu Srbska. A keď minister zahraničia Kubiš v parlamente akcentoval neodvratnosť nezávislosti Kosova i potrebu Ahtisaariho plán podporiť, viaceré politické strany sa začali stavať proti nezávislému Kosovu. SNS pocítila príležitosť uplatniť tému vo domácom diškurze, postavila sa na srbskú a slovanskú stranu a neprípadne obvinila Stranu maďarskej koalície, že by tá osamostatnenie Kosova chcela využiť pre ďalšie plány s maďarskou menšinou. Tak či onak, Slovensko sa odrazu ocitlo v situácii, že ohrozilo svoju reputáciu partnera, ktorý sa v minulosti dokázal správať citlivo a zodpovedne voči všetkým srbským politikom, kosovskej reprezentácii i euroatlantickým partnerom, ale aj voči ďalším, ktorých sa riešenie kosovskej otázky dotýka. Slovensko bude bezpochyby svoj postoj koordinovať s EÚ. Možno však očakávať, že ak sa nepodarí prijať príslušnú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, Slovenská republika sa nepripojí k tým členom EÚ, ktoré uznajú nezávislé Kosovo aj bez takejto medzinárodnej garancie. Ak by sa pomery vyvinuli takto, Slovensko by pravdepodobne nebolo v EÚ celkom osamotené, pretože podobne zdržanlivý postoj zaujímajú aj Cyprus, Grécko a Španielsko. Vari nikde inde okrem Srbska však otázka Kosova neprerástla už po druhýkrát v priebehu niekoľkých rokov do vnútropolitických sporov. Prvýkrát v roku 1999, keď prvá Dzurindova vláda podporila spojenecký zásah a otvorila slovenský vzdušný priestor pre lietadlá NATO, čo v parlamentnej debate vyvolalo v radoch vtedajšej opozície vlnu antiamerikanizmu, antiatlanticizmu, protizápadných sentimentov i odporu k k medzinárodnej integrácii vôbec. V roku 47 Bútora, Martin: A Miracle Called Visegrad. In The Visegrad Group - A Central European Constellation (edited by Andrzej Jagodziński). Bratislava, International Visegrad Fund 2006).