TRIEDA PRE MIMORIADNE NADANÉ DETI ZŠ ŠMERALOVA 25, PREŠOV ROČNÍKOVÁ PRÁCA H o l o k a u s t SAMUEL STRAKA VIII.C 2007

Transcription

1 TRIEDA PRE MIMORIADNE NADANÉ DETI ZŠ ŠMERALOVA 25, PREŠOV ROČNÍKOVÁ PRÁCA H o l o k a u s t SAMUEL STRAKA VIII.C 2007

2 Nenazývam Žida zvieraťom. Ten je väčšmi vzdialený od zvieraťa ako my. Vyhubiť ho teda neznamená spáchať zločin proti ľudstvu, lebo on k ľudstvu nepatrí. Je to bytosť cudzia prírodnému poriadku. Adolf Hitler ( Who are you? A Number. Your name? Gone. Blown away. Into the sky. Look up there. The sky is black. Black with names. Eli Wiesl( 2

3 Obsah Úvod Holokaust a jeden ľudský osud Koncentračné tábory Osvienčim Auschwitz Lekárska veda v koncentračných táboroch Úryvky z denníka Johannesa Kramera Vyuţitie ľudského materiálu Holokaust a čo malo byť ďalej Záver Glosár Pouţitá literatúra Príloha

4 Úvod Na tému holokaustu bolo napísaných veľa kníh a natočených veľa filmov. Jeden z nich, Pianista, sa mi jedného dňa dostal do rúk a aj keď som vedel, o čom film bude, moje očakávania ma dostatočne nepripravili na to, čo som videl. Beţný ţivot beţných ľudí. Jediný okamih všetko zmení. Tragédia ľudí ako ja alebo ktokoľvek iný. Bez dychu som sledoval ich osud od chvíle, keď si zrazu nemohli sadnúť na verejnú lavičku cez ich deportáciu do koncentračných táborov aţ po ich oslobodenie. Pocity, ktoré som mal po skončení filmu sa nedali opísať. V hlave mi vírilo mnoţstvo otáznikov a prenasledovala ma otázka: Prečo? Prečo sa to stalo? Prečo sa zrazu ľudia zmenili na netvory? Prečo tým druhým nikto nepomohol? Bolo to nutné? Bolo naozaj nutné, aby zomreli milióny ľudí? Nie, určite nebolo. Nemalo sa to nikdy stať a stalo sa tak pre hlúposť jedného človeka. Jeden jediný človek nakazil svojou hlúposťou, zaslepenosťou a fanatickou nenávisťou ďalších ľudí a tí potom rozpútali peklo na zemi, v ktorom našli smrť milióny ľudí. Film, ktorý som videl, ma priviedol k myšlienke napísať o ňom ročníkovú prácu. Chcel som vedieť viac, moţno pochopiť, prečo sa to stalo a či sa to náhodou nemôţe stať opäť, napríklad aj u nás. Svoju prácu som rozdelil na dve časti. V jednej časti sa prelínajú niektoré momenty z filmu Pianista a iné skutočnosti z tejto doby. V druhej časti som sa zameral na koncentračné tábory a zverstvá, ktoré sa tam diali. Do práce som zahrnul aj glosár, v ktorom uvádzam niektoré výrazy, ktoré boli pre mňa nové alebo zaujímavé. K práci je priloţená príloha, ktorá pozostáva z vybraných úryvkov a obrázkov. Tieto by mali pre nás navţdy ostať mementom. 4

5 1 Holokaust a jeden ľudský osud Holokaust... Označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvraţďovanie etnických, náboţenských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, ktoré bolo vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Hlavnou obeťou holokaustu boli Ţidia. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 aţ 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Ţidov. Varšava, Hral na klavíri. Jeho tóny boli sprevádzané vzdialenými výbuchmi, ktoré spôsobovali nemecké tanky. Majiteľ rozhlasu bol nadšený. V diaľke sa ozval ďalší výbuch. Bombardovali Varšavu. V apríli 1939 Hitler nariadil Wehrmachtu pripraviť sa na útok proti Poľsku. Vypovedal zmluvu o neútočení a vzájomnom porozumení, podpísanú pred piatimi rokmi a nacistická propaganda začala hovoriť o neznesiteľnom postavení nemeckej menšiny v Poľsku. A tak nacistické jednotky napadli Poľsko bez vypovedania vojny. Hitler vyuţil ako zámienku to, ţe poľskí vojaci prepadli nemecký rozhlasový vysielač Gliwice umiestnený na hranici medzi oboma krajinami. V skutočnosti však išlo o nemeckých väzňov z koncentračných táborov prezlečených do poľských uniforiem. Začala sa druhá svetová vojna. Poliaci sa zúfalo bránili, napriek tomu nastal rozklad poľskej armády. 5

6 Vtom zasiahli budovu, v ktorej hral Vladislav Szpilman. Do rozhlasu sa vrútil muţ a roztrţito niečo vysvetľoval majiteľovi. Nebolo počuť čo, pretoţe okno bolo zvukotesné. Majiteľ zakýval Vladislavovi, aby utekal domov, no on ďalej hral. Obidvaja muţi utiekli, ale on stále hral. Výbuchy bolo počuť čoraz hlasnejšie a hlasnejšie aţ napokon jeden trafil budovu rozhlasu. Vtedy sa Vladislav strhol a utiekol preč aj on. Vyšiel na ulicu, na ktorej vládol zmätok. Ľudia kričali a utekali do úkrytov. Pri Vladislavovi sa pristavila nejaká ţena. Spoznala ho. "Veľmi sa mi páči, ako hráte na klavíri, stále vás počúvam," povedala, ako keby bol vtedy čas na spoločenskú konverzáciu. Keď prišiel domov, všetci sa balili, prekrikovali jeden cez druhého a snaţili sa zistiť, čo sa deje prostredníctvom rádia. Po chvíli ladenia sa z neho ozval človek, ktorý oznámil, ţe Britská vláda vyhlásila vojnu nacistickému Nemecku. Vlády v Paríţi a Londýne nepristúpili na nijaký kompromis a oficiálne garantovali nezávislosť Poľska. Veľká Británia a Francúzsko dodrţali svoje záväzky a 3.9. vyhlásili Nemecku vojnu, ale s bojovými akciami nezačali. Trochu im odľahlo, ţe nie sú vo vojne sami a začali sa pripravovať na najhoršie. Ostalo im 5000 złotych, no v novinách vyšlo nariadenie, ţe kaţdý Ţid si smie ponechať iba 2000 złotych. Zvyšné peniaze ukryli do otvorov na husliach. Čo teraz? Čo bude ďalej? Ďalší deň sa Vladislav stretol s tou istou ţenou, ktorá ho včera pristavila. Keďţe sa včera nestihli porozprávať, pozval ju na kávu. Podišli k najbliţšej kaviarni a ostali stáť v úţase: "Ţidom vstup zakázaný!" hlásal nápis na dverách. "To je absurdné!" rozčúlila sa Vladislavova spoločníčka, ale jej hnev bol bezmocný. Ţidia nesmeli do kaviarne, do parku a ani sadnúť si na lavičku. Ale poniţujúce zbavovanie ľudskej dôstojnosti malo pokračovať. 6

7 Doma si prečítal v novinách, ţe podľa nového nariadenia musia všetci Ţidia nosiť označenie. Mala to byť biela šatka so ţltou ţidovskou hviezdou na ľavom ramene. Kaţdý ţidovský obyvateľ sa v marci 1944 musel dostaviť na obecný úrad, aby ho zaevidovali. Museli odovzdať cennosti, rádia a dopravné prostriedky. Na dvore obecného úradu stála hromada ţidovského majetku, šperky, striebro, rádiá. 28. marca 1944 sa ţidovské obyvateľstvo v Šamoríne zobudilo na bubnovanie: Počujte, na známosť všetkým sa dáva, ţe od 28. marca roku Pána 1944 kaţdý Ţid musí poriadne nosiť na ľavej strane hrude ţltú hviezdu. Hviezda musí byť šesťcípá, ţltá, s priemerom 8 cm. Kaţdá ţidovská ţena, muţ aj dieťa na ulici bez hviezdy budú zatknutí. Podobne kanárikovoţltú hviezdu s priemerom 1 m musí kaţdý Ţid vyloţiť na ľavú stranu vchodu do domu. Toto nariadenie nadobúda platnosť s okamţitou účinnosťou bubeník znovu oznámil nasledujúce protiţidovské nariadenie, podľa ktorého kresťania mali prísne zakázané zdraviť Ţidov, prijať pozdrav, rozprávať sa s nimi, písať si s nimi, hocičo im dať alebo od nich prijať. Ţidia mali zákaz zdrţiavať sa na verejných priestranstvách, ako divadlo, park, kaviareň, reštaurácia, pošta, obecný úrad alebo kniţnica. Kresťania museli okamţite ohlásiť, ak videli Ţidov na týchto miestach. Rozhodol sa, ţe on nič také nosiť nebude. Krátko potom sa na ulici odohrala hrôzostrašná scéna. Po ulici prešiel starší pán a na pravom ramene mal označenie, ţe je Ţid. Oproti prešli dvaja vojaci a zastavili ho, lebo sa im neuklonil. On sa zo strachu ospravedlnil. Jeden z vojakov prišiel k nemu a udrel ho tak, ţe ten chudák spadol na zem. Starček sa postavil a šiel ďalej. No oni ho zase zastavili a povedali, ţe Ţidia nesmú chodiť po chodníku. On ich poslúchol a zišiel z chodníka. Okoloidúci ľudia nič nevraveli, lebo sa báli. 7

8 V novinách vyšlo nové nariadenie: Všetci Ţidia sa musia presťahovať do Ţidovskej štvrte. Musia tak urobiť do Nemcom nevadilo, ţe štvrť je príliš malá na to, aby sa tam vošlo pol milióna ľudí. Bolo im to jedno. Nemci vytvorili v getách neznesiteľné ţivotné podmienky. Vo Varšave natlačili na rozlohu 403 hektárov osôb. V kaţdom byte bývalo najmenej pätnásť ľudí, v jednej miestnosti šiesti - siedmi a moţno aj viacerí. Potraviny dovolili priviezť len v minimálnom mnoţstve. Všade bol hlad a rozšíril sa týfus. Táto veľmi často smrteľná choroba, ktorú prenášajú vši, kosila ľudí. Od januára 1941 do júla 1942 zomrelo len vo varšavskom gete osôb. Celkovo v getách zomrelo od hladu ľudí. Kaţdý deň leţali na ulici vychudnuté mŕtvoly. Napriek tomu sa ţivot usporiadal. Aktivisti rôznych zdruţení, často spojených s politickými stranami, zriadili ambulancie, sirotince, útulky pre utečencov a ľudové jedálne. Tajne sa vykonávali náboţenské obrady. Fungovali kniţnice, divadlá, ba aj tajná lekárska fakulta. Annette Wieviorka (2003) boli ulice plné Ţidov. Všetci sa sťahovali do danej štvrte. Po krajoch ciest stáli vojaci a dozerali na nich. Keď uţ tam dorazili, zistili, ţe všetky domy sú poobíjané a okná sú porozbíjané. Nemali tam postele ani ţiadny nábytok okrem stola. Okolo geta vymurovali Nemci múr s ostnatým drôtom na vrchu. Všade na uliciach boli mŕtvi ľudia, ktorí zomreli od zimy alebo od hladu. Niektorí ľudia ţobrali, no takmer všetci na tom boli rovnako. Večer sa stala ďalšia strašná vec. Do geta prišli nemeckí vojaci. Ľudia rýchlo pozhasínali svetlá a pozorovali, čo sa bude diať. Vojaci vošli do jednej z budov. Ľudia im zo strachu pootvárali dvere a všetci museli vstať. Jeden človek nemohol vstať, pretoţe bol na vozíčku. Nemci ho chytili a aj s vozíčkom vyhodili cez okno z tretieho poschodia. Bol na to strašný pohľad. Človek leţal dole na ceste v kaluţi krvi a na ňom bol jeho vozíček. Ostatných vyhnali von a prikázali im beţať. 8

9 Keď začali beţať, Nemci ich jednoducho postrieľali. Niektorí nezomreli, a tak ich prešli autom. Ľudia, ktorí sa pozerali cez okná nemohli uveriť svojim očiam, ako môţe niekto robiť také zverstvá. V auguste 1942 zoradili Ţidov na stanici a začali ich deportovať do koncentračných táborov. Vlak, ktorým preváţali Ţidov bol pôvodne určený na prevoz nákladu. V jednom vagóne sa ich tam tlačilo pribliţne 150. Celú cestu museli vydrţať v tme a v neznesiteľnom teple. Cesta trvala tri dni a tri noci. Bolo to strašné. Bolo leto a vo vagóne s natlačenými muţmi, ţenami a deťmi bez jedla a najmä bez pitia bola neznesiteľná horúčava Od smädu sa človek môţe aj zblázniť. Podaktorí naozaj zošaleli. Potom prišli na staničku, ktorej meno vtedy takmer nikto nepoznal. Mesto sa po poľsky volalo Oswiençim, v nemčine Auschwitz. Keď sa dvere vlaku otvorili, počuli nemecké povely a štekot psov. Prikazovali, aby sa ponáhľali a zloţili batoţinu na rampu. Tam sa pohybovali na kosť a koţu vychudnutí ľudia s vyholenými hlavami v páskovaných šatách pripomínajúcich pyţamo. Potom Nemci oznámili, ţe tí, čo sa cítia unavení, môţu odísť do tábora nákladným autom, a všetkých rozdelili do dvoch skupín. Vyčerpaní a starší ľudia, deti a tehotné ţeny nastúpili do nákladných áut. Ostatní šli pešo. Potom rozdelili muţov a ţeny do osobitných táborov. V tábore ich prehľadali, oholili im hlavu a dali im šaty. Potom im kovovými pierkami a modrým atramentom vyryli do mäsa neodstrániteľné číslo. Od tej chvíle sa stali len číslom, ktoré mali napísané na ruke. Zo svojho predchádzajúceho ţivota im nezostalo nič, nijaký predmet, nijaká fotografia, nijaký kus šatstva. Ocitli sa v inom svete. Annette Wieviorka (2003) 9

10 Szpilman do vlaku nenastúpil. Jeden člen polície, ktorá na nich dozerala, ho spoznal a stiahol preč. Zachránil mu ţivot. Svoju rodinu však viac nevidel. Nevedel, čo sa s nimi stalo. Začal pracovať, aj so zvyšnými Ţidmi, ktorých neposlali do táborov. Stretol tam svojho starého známeho, a tak aspoň nebol celkom sám. Rozhodli sa, ţe to nebudú ďalej znášať a začali pripravovať povstanie. Nemci dovolili niektorým Ţidom, chodiť raz do týţdňa do mesta a nosiť jedlo pre seba aj pre ostatných. Kaţdý mal právo na bochník chleba a tri kilá zemiakov. Toto rozhodnutie zväčšilo nádej na povstanie, pretoţe tajne nosili z mesta zbrane. Do mesta chodil jeho priateľ, ktorého poprosil, aby sa pokúsil nájsť v meste jednu jeho známu. Keď sa jeho priateľovi podarilo s tou známou skontaktovať, Szpilman sa rozhodol, ţe ujde. Ujsť však nebol aţ taký problém. Veľký problém bol preţiť v meste okupovanom nacistickým Nemeckom. Nemci štvali ľudí proti Ţidom, a tí si o Ţidoch vytvorili fámu, ţe kradnú a sú zlí. Preto to bol taký problém. Závisť, ktorú spôsobovali úspechy niektorých Ţidov v podnikaní a obchodovaní zrejme spôsobila vznik mnohých mýtov a prispela k ich vykresľovaniu ako lakomcov, prospechárov, parazitov a úţerníkov. Úspechy v podnikaní a obchodovaní mnohých Ţidov paradoxne spôsobili nepriaznivé historické okolnosti, ktorým boli ako národ vystavení. Po zničení Jeruzalema cisárom Titom v r.72 boli Ţidia roztrúsení po celej Rímskej ríši a venovali sa prevaţne obchodovaniu. Rovnaká situácia bola v stredoveku, kedy v dôsledku opatrení, ktoré vyplývali z rozšíreného antisemitizmu, bolo Ţidom znemoţnené vlastniť pôdu. Podnikanie a obchodovanie bolo pre nich zvyčajne jediným východiskom, ako si zabezpečiť ţivobytie. Skúsenosti, ktoré pri tom nadobudli sa dedili a zdokonaľovali z generácie na generáciu. Ako veľmi prospešné sa ukázali najmä s príchodom kapitalizmu. Preto sa mnohí Ţidia v 19. a 2O. storočí dokázali v dobre uplatniť v bankovníctve a obchode. Na druhej strane 10

11 to neznamená, ţe kaţdý Ţid by bol obchodník alebo bankár. Ţidia vykonávali a vykonávajú, tak ako ostatní ľudia, najrôznejšie povolania. Keď sa naskytla príleţitosť ujsť a skryť sa u svojej známej, urobil tak. Uţ keď bol v bezpečí jej domu, najedol sa a okúpal. Potom ho jej manţel odviedol do provizórnej skrýše. Nebolo to veľmi pohodlné, no na jednu noc to muselo stačiť. Bolo to miesto za skriňou, v ktorej boli schované aj zbrane. Ráno sa obliekol a spolu s priateľom išiel do novej skrýše. Bol to byt, ďalej od Nemcov. Dvakrát týţdenne mu nosil jedlo a vodu. Jedného dňa sa zrazu ozval výbuch a jeden z čaty Nemcov, ktorý práve šli po ulici padol na zem mŕtvy. V budove oproti boli zrejme ozbrojení Ţidia. Ţidia hádzali granáty a strieľali, Nemci paľbu opätovali. Všade naokolo bol čierny dym. Nakoniec Nemci ustúpili, pretoţe sa kvôli múru nemohli dostať bliţšie ku getu, odkiaľ strieľali Ţidia. Onedlho sa však vrátili s delom a ťaţkými zbraňami, rozstrieľali múr a hádzali do budov zápalné fľaše. Potom sa uţ len zabávali na tom, ako skáču horiaci Ţidia cez okná. Niektorí sa chceli vzdať a vyšli von, ale aj tých Nemci postrieľali. Bol to krvavý masaker. Všetci utekali preč, ale Szpilman sa rozhodol zostať. Aj tak nemal kam ísť. Zásoby jedla sa mu uţ minuli. Bol hladný, a tak sa chcel pozrieť do skrine, či tam nie je nejaké jedlo, ale rozbil pritom zopár tanierov. Začula ho pani od vedľa začala kričať, ţe je Ţid. Podarilo sa mu ujsť a znova si našiel iný úkryt. Našiel tam dokonca aj konzervu uhoriek. V tej chvíli to bolo najlepšie jedlo na svete. Snaţil sa ju otvoriť a vtedy zistil, ţe nie je sám. Stál pri ňom Nemec, generál. Spýtal sa ho, čo tu robí, či je Ţid a aké mal zamestnanie. Keď povedal, ţe bol klavirista, zavolal ho do vedľajšej izby, v ktorej bol klavír. Prikázal mu, aby niečo zahral. Szpilman začal hrať prstami skrehnutými od zimy a hladu. 11

12 Generála jeho hudba úplne očarila. Doniesol mu nejaké jedlo a koţuch a povedal, ţe odchádzajú, lebo Rusi sú uţ na druhej strane rieky. Ráno sa zobudil a videl ruských vojakov. Vybehol natešený von. Hlúčik ľudí, ktorí stáli pri ceste, začali kričať, ţe je Nemec. Szpilman mal na sebe stále generálov kabát. Takmer ho to stálo ţivot. Skoro ho zabili vojaci, ktorí ho mali oslobodiť. Varšava, Hral na klavíri. Uţ to nebola tá istá hra, uţ to bola hra, plná smutných tónov. Uţ nemal ţiadnu rodinu, ani blízkych. Všetko, čo mal, mu Nemci zobrali. Takmer všetko. Ostal mu holý ţivot. Vladislav Szpilman zomrel vo Varšave ako 88-ročný... 2 Koncentračné tábory 30. januára 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom. Nemecko vstúpilo do dvanástich rokov temna, počas ktorých sa uberalo úplne iným smerom ako ostatný svet. Nemecké, alebo skôr nacistické chápanie pojmu humánnosť je prevrátené naruby. Pouličné šarvátky medzi SS (Schutzstaffeln obranný oddiel) a SA (Sturmabteilung úderné oddelenie) na jednej strane a hlavne Ţidmi na strane druhej sa menia na niečo oveľa horšie a diabolskejšie. Uţ na päťdesiaty deň Hitlerovej vlády vznikol prvý koncentračný tábor - KL Dachau (Konzentrationslager Dachau). V roku 1939 bolo v tretej ríši uţ šesť koncentračných táborov spolu s dvadsaťpäťtisíc väzňami. Zatiaľ to boli iba trestné tábory pre nepohodlné osoby. Stráţnu sluţbu vykonávali špeciálne útvary SS, čo bola akási elita v elite SS (v roku 1940 sa tieto zloţky zlúčili s SS- Verfügungstruppen a premenovali sa na Waffen-SS). 12

13 S vypuknutím vojny sa situácia v táboroch menila. Zvýšil sa ich počet na dvadsať a prudko vzrastal aj počet väzňov. Okrem týchto táborov však existovali aj policajné tábory, ktorých bolo oveľa viac, ale boli aj menšie. Ku koncu vojny sa celkový počet táborov odhaduje na najmenej dvetisíc. Okrem pracovných, trestných a výchovných táborov vzniká nový druh a to tábor vyhladzovací. Najväčším z nich bol pracovno-vyhladzovací KL Auschwitz, čiţe Osvienčim. Tábor naplánovalo ešte v roku 1939 SS. 21. februára 1940 SS z Inšpektorátu KL uznal Osvienčim za vhodné miesto pre tábor a v apríli sa začalo s prácami na výstavbe. V polovici júna prišiel do tábora prvý transport väzňov. 2.1 Oswiençim - Auschwitz Osvienčim bol vybudovaný pre poľských politických väzňov v roku Pôvodne mal slúţiť ako nástroj teroru a vyhladzovania Poliakov. Časom tu začali nacisti posielať ľudí z celej Európy, väčšinou Ţidov. Keď tábor vznikol, mal 20 budov, neskôr väzni pristavili osem ďalších. Súbeţne so zvyšovaním počtu väzňov sa rozširovalo územie tábora, ktorý sa premenil na obrovskú továreň smrti. Tábor v Osvienčime - KL Auschwitz - sa stal kmeňovým táborom pre celú sieť nových táborov. V roku 1941 bola vo vzdialenosti troch kilometroch zahájená výstavba druhého tábora KL Auschwitz II Birkenau a v roku 1942 KL Auschwitz III. Väzňov do táborov dopravovali vlakom. Do Osvienčimu chodili aj niekoľkokrát denne vlaky so šesťdesiatimi i viac vozňami. Boli to dobytčie vagóny a nezriedka bolo v jednom natlačených stopäťdesiat ľudí. Po príchode do tábora sa konali selekcie. Všetci vystúpili z vozňov a táboroví lekári ich triedili na 13

14 dve veľké skupiny. Do jednej zaradili väzňov schopných pracovať a druhej skupine povedali, ţe idú na hygienickú očistu a zdravotnú prehliadku. Muţi, ţeny, deti a starci sa zoradili a po cestičke vysypanej popolom (ľudským popolom z krematórií) postupovali k obrovskej podzemnej miestnosti. Na tabuli bol nápis vo viacerých jazykoch: Kúpeľne a dezinfekčné priestory. Všetci sa museli vyzliecť, dostali mydlo a číslo vešiaka, kde si nechali šaty a potom vstúpili do samotnej "kúpeľne". Systém bol teda dokonale prepracovaný a navrhnutý tak, aby väzni aţ do poslednej chvíle nevedeli, čo sa s nimi vlastne bude diať. Chvíľu sa čudovali nad nezvyčajným výzorom sprchárne a potom cez niekoľko otvorov v strope spadli dnu zelenofialové kryštáliky, vysypané z plechovky s nápisom Zyklon B. Za niekoľko minút sa všetci udusili. Vyznieva úplne cynicky, ţe cyklón B vysypali do komôr ľudia, ktorí mali na oblekoch znak organizácie Červeného kríţa. Niekedy sa selekcie nekonali a celý vlak skončil v plyne. V Osvienčime boli štyri veľké plynové komory, kaţdá s kapacitou dvetisíc, neskôr aţ tritisíc ľudí. Celkový počet obetí Osvienčimu nie je presne známy, lebo sa nerobila vôbec ţiadna evidencia ľudí, ktorí šli z výstupnej rampy priamo do plynových komôr. Na norimberskom procese povedal Höss, veliteľ tábora, celkom chladne číslo dva a pol milióna. Neskôr Adolf Eichmann v izraelskom väzení udáva počet štyri milióny. Toto číslo sa zdá pravdepodobnejšie, lebo k nemu nezávisle dospelo viacero ľudí a takto pribliţne ho vyrátali aj väzni pracovnej časti tábora, ktorí ţili v tábore dlhé roky a preţili. Väzni v pracovných častiach KL Auschwitz zarábali miliardy mariek v neznesiteľných podmienkach pre veľké firmy. Nemci bohatli na smrti a otrockej práci miliónov ľudí. 14

15 2.2 Lekárska veda v koncentračných táboroch V koncentračných táboroch sa pre lekárov a vedcov otvorili netušené moţnosti výskumu. Uţ nepotrebovali kupovať králiky, psy, myši a morčatá pre svoje pokusy, ale mohli ich vykonávať priamo na ľuďoch. Tým ušetrili peniaze, ktoré dávala ríša na väzňov a sebe čas, lebo nemuseli premýšľať nad tým, aké účinky by mohli mať látky na ľudí. Svoj výskum mohli rozvinúť naplno a výsledky videli hneď. Doktor Klaus Schelling sa pred vojnou venoval výskumu malárie a bol členom mnohých zahraničných akadémií. Svoju prácu neprerušil ani cez vojnu, iba dostala novú dimenziu. Fenolové a maláriové injekcie uţ nepichal zvieratám, ale ţivým ľuďom a potom pozoroval a pozorne si zaznamenával priebeh ochorenia. Všetko sa odohrávalo v tábore Dachau. V Dachau začal na ľuďoch pokusy aj doktor Siegmund Rascher. Jednými z prvých boli "veľmi dôleţité pokusy pre ríšu v záujme záchrany ţivota našich letcov vo veľkých výškach". V praxi šlo o to, aby sa zistili reakcie tela na tlak vo veľkých výškach. V Dachau sa vybudovali špeciálne hermetické miestnosti. Voviedli do nich ľudí, postupne zniţovali tlak a cez okienka pozorovali, ako človeku od vnútorného tlaku napuchne hlava, vydujú sa cievy a po ich prasknutí klesne mŕtvy na zem. Po skončení tejto práce pokračoval Rascher v zmrazovacích pokusoch. Tieto neprinášali v Dachau kvôli miernej klíme dobré výsledky, a tak sa doktor presunul do Osvienčimu. Poľný maršal Milch, na ktorého objednávku robil Rascher tieto pokusy sa mu dokonca aj písomne poďakoval za "šľachetnú a humánnu vec pre slávu ríše", ktorú doktor vykonal. Najrôznejšie pokusy sa konali aj v iných táboroch. V Osvienčime napríklad dr. Joachim Mrugowski skúšal na väzňoch účinnosť rôznych typov baktérií, dr. Mengele pracoval na zlepšení metód vedeckého vyhladzovania a dr. Johannes Kramer na výrobe mydla z ľudského tuku. Konali sa aj pokusy, 15

16 ktorých cieľom bolo nájsť prah bolesti a hranicu smrti v najrozličnejších situáciách, robili sa aj pokusy s hypnózou. Pokusné obete zvyčajne umreli. Mimo táborov, v Königsteine sa uskutočňoval lekársky program eutanázie na chorých nemeckých civilných obyvateľoch. Viedol ho Werner Heyde a proti vôli pacienta tak bolo zabitých celkovo Nemcov. O týchto neľudských a beštiálnych pokusoch nám hovoria zväčša iba dokumenty, lebo obete zomreli, svedkovia nie sú a "lekári" sa stratili. 2.3 Úryvok z denníka lekára Johannesa Kramera 2. septembra O tretej hodine som sa prvý raz zúčastnil na zvláštnej akcii pod šírym nebom. V porovnaní s ňou sa mi zdá Danteho peklo obyčajnou komédiou. Osvienčim nevolajú zbytočne vykynožovacím táborom októbra Poslal som do Münsteru prvý balík - štyri a pol kilogramu mazľavého mydla. 12.októbra Dostal som druhú injekciu proti týfusu; večer som pocítil reakciu; zvýšila sa mi teplota. Napriek tomu som sa v noci zúčastnil na zvláštnej akcii s väzňami z Holandska (1600 ľudí). Strašná scéna pred posledným bunkrom. Bola to desiata zvláštna akcia za mojej účasti. 13.októbra Bol som pri potrestaní väzňov a potom pri poprave siedmich poľských civilistov. 17.októbra Bol som pri potrestaní väzňov a pri jedenástich popravách. Vyoperoval som čerstvý, ešte živý ľudský materiál. 18.októbra Sychravé, studené počasie. Dnes je nedeľa. Ráno som sa zúčastnil na jedenástej zvláštnej akcii s väzňami z Holandska. Hrôzostrašné scény s troma ženami, ktoré prosili o život. 24.októbra Dal som smrtiacu injekciu šiestim ženám, ktoré sa zúčastnili na rebélii v Lude novembra Vyoperoval som čerstvý, živý ľudský materiál (pečeň, slezinu a miechu) osemnásťročnému židovskému väzňovi, ktorý trpel silnou atrofiou (väzeň č ). Predtým som ho vyfotografoval. 16.novembra Poslal som Mii a Gretchen balík mazľavého mydla (asi šesť kilogramov) v cene asi tristo mariek... 16

17 2.4 Využitie ľudského materiálu Nasledujúce riadky budú opisovať, ako Nacisti vyuţívali ľudský materiál. Nebude to príjemné čítanie. Nepísali sa mi ľahko. Kaţdý normálny človek, ktorý to číta, musí cítiť neopísateľnú hrôzu. Hrôzu a zdesenie. Ako je vôbec moţné, ţe toto dokáţe urobiť človek človeku? Nacisti mŕtvym ľuďom z plynových komôr trhali kliešťami z úst všetky zubné náhrady z drahých kovov. V Osvienčime sa takto darilo získavať aţ dvanásť kilogramov zlata denne! K tejto činnosti existovali aj špeciálne formuláre. Obeţník od gruppenführera SS Richarda Glücksa, náčelníka amtsgruppe D na Hlavnej hospodárskej správe SS: 6. augusta 1942 Vec: Zužitkovanie ostrihaných vlasov Po obdržaní hlásenia náčelník Hlavnej hospodárskej správy SS obergruppenführer Pohl nariadil, aby sa zužitkovávali všetky ľudské vlasy ostrihané v koncentračných táboroch. Budú sa spracúvať na priemyslovú plsť a tkať. Ostrihané a očesané ženské vlasy sa použijú na výrobu ponožiek pre posádky ponoriek a na výrobu hrubých ponožiek pre železnice. V zhode s týmto pokynom budete po dezinfekcii skladovať vlasy väzenkýň. Vlasy väzňov sú použiteľné, iba ak ich dĺžka presahuje 20 mm. Počínajúc 5. septembrom 1942 treba k piatemu dňu každého mesiaca hlásiť množstvo vlasov získaných za celý mesiac a rozdelených na ženské a mužské. Tieto fakty však nie sú aţ také hrozné v porovnaní s ďalšími. V denníku Johannesa Kramera sa spomína akési mazľavé mydlo, ktoré posielal domov a známym. Aké to bolo mydlo? Pri pálení mŕtvol sa uvoľňovalo veľké mnoţstvo 17

18 tuku, ktorý stekal do zberných jarčekov. Tento sa varil, pridával sa doň hydroxid sodný a tak vznikalo mydlo. Mazľavé mydlo z ľudských tiel. Mydlo obyčajné, pracie, detské, tekuté, toaletné, voňavé... všetko z ľudského tuku. V ústavoch v Gdansku a Königsbergu nacistickí vedci dokonca vypracúvali vedecké metódy priemyselného spracúvania ľudských tiel. Siegmund Masur, pracovník ústavu v Königsbergu, na procese v Norimbergu hovorí o tom, ako varili mydlo tam. Telo rozsekali na kusy, z nich sa uvaril lúh a následne mydlo. Niektorí esesáci mali krásne vypracované koţené tabatierky, tienidlá na lampy, chrbty kníh a denníkov, dámske topánky, kabelky, tašky, obaly na listiny. Všetko bolo vyrobené z kvalitnej koţe. Ľudskej koţe! Siegmund Masur o tom hovorí: "Ľudská koţa zbavená ochlpenia, dá sa veľmi dobre spracovať, pričom v porovnaní s koţou zvierat moţno ušetriť viacero nákladných procesov." Aj rozomleté kosti a popol sa dali vyuţiť. A to ako veľmi hodnotné hnojivo. Iba jedna vec robila esesáckym katanom problémy. Ľudské hlavy, ktoré boli nevyuţitým odpadom pri varení mydla. Ale vynašli sa. Tak ako v 19. storočí si dávali ľudia pod sklené zvony hlavy egyptských múmií, si teraz Nemci na tento spôsob robili ozdoby do pracovne z hláv svojich obetí. 18

19 3 Holokaust a čo malo byť ďalej Hitler nemal v pláne zlikvidovať len Ţidov. 22. júna 1941 Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz, čím sa začala ďalšia kapitola genocídy. Po ţidovskom Endlösungu malo nasledovať konečné riešenie otázky slovanskej. Riešiť sa však začalo uţ krátko po tom, ako sa rozbehli práce na ţidovskom riešení. Zo všetkých slovanských národov boli na tom najhoršie Poliaci a východní Slovania. Najviac táborov bolo práve v Poľsku a tam bol aj ten najväčší. Podľa jeho vzoru sa na území ZSSR plánovalo s výstavbou tzv. superosvienčimov. Na pokyn Himmlera vypracoval SS-standartenführer dr. Konrad Meyer tzv. generálny plán Ost, v ktorom sa rozoberali problémy osídľovania východných území Nemcami a riešila otázka slovanského obyvateľstva na tomto území. Malá časť sa mala ponemčiť a zotročiť a zvyšok sa mal postupne likvidovať. V pláne sa však hovorilo iba o "vysťahovaní", čo bol jemnejší výraz pre fyzickú likvidáciu. Plán predpokladal takto "vysťahovať" 31 miliónov Slovanov! V úrade Reichsleitera Alfreda Rosenberga však proti tomuto číslu protestovali, lebo podľa ich výpočtov mal byť počet "vysťahovalcov" miliónov. Plán sa mal realizovať počas dvadsiatich rokov a začalo sa hneď po prvých vojenských úspechoch na východe. Za napredujúcimi nemeckými jednotkami v Zväze postupovali špeciálne operačné skupiny SD (Sicherheitsdienst) a bezpečnostnej polície SIPO (Sicherpolizei) nazvané Einsatzgruppen. Ich úlohou bolo vyhľadávať a "mimoriadnemu zaobchádzaniu" podrobiť všetkých Ţidov, Rómov a slovanskú inteligenciu s rodinami. Týchto potom vo veľkých skupinách strieľali. Poznali však rôzne iné spôsoby zabíjania, zvlášť obľúbené boli pojazdné plynové komory. Počet obetí einsatzgrúp sa pohybuje v miliónoch. Ohlendorf, veliteľ Einsatzgruppe D, na norimberskom procese vyhlásil, ţe v priestore Nikolajeva na juhu Ukrajiny 19

20 stihol usmrtiť len 90 tisíc ľudí. Takţe, keby stihol, zabil by viac. Na území celej Ukrajiny bolo však zabitých štyri a pol milióna civilov. Po likvidácii miliónov východných Slovanov, ako predpokladal plán Ost, sa mal zvyšok obyvateľstva premeniť na moderných otrokov. Deti v školách sa mali naučiť počítať do päťsto a osvojiť si jediný zákon, ktorý hovoril, ţe treba byť poslušným voči Nemcom a byť poctivým a pracovitým. Ţiadne stredné a vysoké školy nemali na východe existovať. Ani pre tam presídlených Nemcov. A, zdá sa, ani pre Nemcov v samotnom Nemecku. Hitler vyhlásil: "Nemecké obyvateľstvo nepotrebuje nijaké vzdelanie. Ak urobíme takú chybu, sami zasejeme semeno budúceho odporu proti našej moci. Samozrejme, treba ponechať školy, za ich návštevu sa bude musieť platiť. Ale netreba tam učiť viac, než rozoznávať dopravné značky. Zo zemepisu nech vedia toľko, že hlavné mesto ríše sa volá Berlín a každý by ho mal raz v živote navštíviť." 20

21 Záver Je nemoţné povedať o holokauste všetko. Je to najmä preto, ţe sú za tým milióny ľudských osudov a kaţdý jeden jediný znamená tragédiu. Treba si uvedomiť, ţe za abstraktnými číslami sú skryté mená konkrétnych ľudí - najbliţších rodinných príslušníkov, príbuzných, priateľov. Predstavujú súčasť ich minulosti, ale zároveň naďalej ostávajú aj súčasťou ich dnešného ţivota. S touto skutočnosťou sa vyrovnávajú dodnes. Hoci nie kaţdý Ţid zaţil tábory osobne, prakticky všetkých bez výnimky trápia spomienky na osudy mŕtvych. Šoa, veľké nešťastie preţívalo v ľuďoch (fyzicky aj psychicky) ešte dlho potom, ako sa oficiálne skončilo poráţkou nacizmu. Holokaust sa nesmie stať zabudnutou minulosťou, mŕtvym obdobím. Myslím, ţe si ho treba neustále pripomínať, aby sa nič podobné uţ nikdy neopakovalo. Jedného dňa pochopím Oswienčim. Toto bolo smelé, ale aj naivne nezmyselné tvrdenie. Nikto nikdy Oswienčim nepochopí. Oswienčim sám naďalej zostane nevysvetliteľný. Najvýstižnejšia definícia, akú som kedy o Oswienčime počul, vlastne nie je definícia, ale odpoveď. Pochybovačná otázka: Povedzte mi, kde bol v Oswienčime boh? A odpoveď: A kde bol človek? Styron, W.: Sophiina voľba, s

22 Glosár antisemitizmus -mu m. - hnutie proti ţidovstvu, rasová nenávisť k Ţidom árijec -jca m.- v nacistickom chápaní príslušník indoeurópskej rasy (podľa názvu starovekých národov Árijcov); arizácia -ie ţ. - za nacizmu preberanie majetku Ţidov prívrţencami vládneho reţimu ( árijcami") Einsatzgruppen - vojenská polícia Endlösung der Judenfrage konečné riešenie ţidovskej otázky fašizmus -mu m. - polit. reţim zaloţený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto reţimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.: nemecký (hitlerovský) fašizmus, taliansky fašizmus; fundamentalizmus -mu m ortodoxné aţ fanatické pridrţiavanie sa istej viery, istého učenia: islamský fundamentalizmus 2. publ. bezvýhradné vyznávanie istej dogmy, poučky ap.; genocída -y ţ. - vyhladenie, vyhladzovanie národa, rasy, etnickej alebo náboţenskej skupiny ap.; Holokaust (gréc. holokauston zápalná obeť alebo celopal, náboţenská obeť, za ktorú si obetovaný nič neponechá), či šoa (hebrejsky,האושה úplné zničenie) je označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvraţďovanie etnických, náboţenských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny, ktoré bolo vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Autorom termínu holocaust je nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie Wiesel, ktorý ho pouţil vo svojom románe Noc. Slovo šoa, uvedené do spojenia s vyhladzovaním Ţidov Claudom Lanzmannom v dokumente Shoah nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť. Hlavnou obeťou holokaustu boli Ţidia. Holokaustom boli postihnutí taktieţ príslušníci niektorých slovanských národov a Rómovia. Terčom likvidácie sa stali taktieţ homosexuáli 22

23 a ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovia nacizmu z radov komunistov, anarchistov a demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na 12 aţ 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Ţidov. NSDAP - Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) vznikla 24. februára 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej. Súčasne predstavila svoj 25-bodový program, ktorý bol zaloţený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou. Pianista film, ktorý reţíroval Roman Polanski. Bol natočený v roku Hlavnú rolu hral Adrián Brody. Film získal ocenenie Zlatá Palma. rasizmus -mu m.- nevedecká protihumánna teória o nadradenosti jednej rasy nad druhou; prejavy tejto teórie; Reichsleiter - mobilné vraţedné čaty SA - Sturmabteilung (úderné oddelenie), Sicherheitsdienst - bezpečnostná sluţba Sicherpolizei bezpečnostná polícia xenofóbia -ie ţ. - (chorobný) strach zo všetkého neznámeho, cudzieho; strach z cudzincov; nenávisť voči nim: prejavy xenofóbie; 23

24 Použitá literatúra me.sk/clanok_tlac.asp%3fcl%3d &h=348&w=500&sz=44&hl=s k&start=1&um=1&tbnid=eny_o7zqn12t2m:&tbnh=90&tbnw=130&pr ev=/images%3fq%3dkoncentra%25c4%258dn%25c3%25bd%2bt%2 5C3%25A1bor%26svnum%3D10%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3D N Styron, W., Sophiina voľba, Bratislava, Vydavateľstvo Tatran, 1979 Wieviorka, A Deťom o Oswienčime, Bratislava: SOFA, 2003, ISBN

25 Príloha Počet obetí v hlavných koncentračných táboroch: Osvienčim Treblinka Majdanek Chelmno Sobibor Gross Rosen Mauthausen Sachsenhausen Hartheim Ravensbrück Stutthof Neuengamme Dachau Terezín Buchenwald Bergen - Belsen Dora Papenburg - Emslager

26 Text nálepky na plechovke cyklónu B Jedovatý plyn: DRP.../číslo/...Kyánový prípravok. Uskladniť v chlade a suchu. Chrániť pred slnkom a otvoreným plameňom. DRP... otvoriť a pouţívať iba školeným personálom. Cyklón, ochranná známka TESTA /Tesch a Stabeniw, Medzinárodná spoločnosť pre potieranie škodcov s.r.o., Hamburg, Messbeghof. Právo výsadného predaja pre ríšske územie na východ od Labe včítane sudetského územia, generálnej gubernie, ríšskeho komisárstva pre východné územie a pre Dánsko, Fínsko a Nórsko. Záruka trvanlivosti: tri mesiace skladovania u spotrebiteľa. Degesch. Cyklón. Obsah kyánu 1500 g. Výrobok Nemeckej spoločnosti pre potieranie škodcov, s.r.o., Frankurt nad Mohanom Cyklón B 26

27 Prísaha SS Prisahám Ti, Adolf Hitler, Führer a kancelár Nemeckej ríše, na oddanosť a muţnosť. Sľubujem tebe a nadriadeným, ktorých mi ustanovíš, poslušnosť aţ do smrti. Tak mi pomáhaj boh. 27

28 Z tajného prejavu Himmlera pred vyššími dôstojníkmi SS Väčšina z vás vie, aké je to, keď vedľa seba leţí sto mŕtvol. Alebo päťsto. Prípadne tisíc. Zniesť taký pohľad a pritom - odhliadnuc od niekoľkých výnimiek spôsobených ľudskou slabosťou - zostať slušným človekom, to nás zocelilo. Je to slávna stránka v našich dejinách, ktorú nesmie nikto napísať a ani ju nikdy nikto nenapíše. Poznaň, 4. októbra