VŠESLOVANSTVO GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK CENA

Transcription

1 VĎAKA PREDPLATITEĽOM BEZ REKLAMY GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK CENA JÚL 2017 PRI PREDPLATNOM 2,80 CENA 3,50 VŠESLOVANSTVO VIAC AKO POLOVICA DOMÁCNOSTÍ FUNGUJE VO FINANČNOM STRESE VŠESLOVANSKÝ ZJAZD MOSKVA PETROHRAD 2017 HOMEOPATIA: PODVOD, ČI ZÁZRAK? LOŽ O SREBRENICI

2 OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2017 VÁŠ TRVALÝ BANKOVÝ PRÍKAZ NÁM UMOŽŇUJE NEZASTAVIŤ SA DYMOVÉ SIGNÁLY ESEJE NA JEDNU FAJKU SOM VINNÝ / 4 UDALOSTI A SÚVISLOSTI ZO SVETA A Z DOMOVA STRACH AKO NOVÝ NORMÁL VYSPELEJ DEMOKRACIE / 6 ŽIADNA KRAJINA NEPOTREBUJE NUKLEÁRNE ZBRANE TAK AKO SEVERNÁ KÓREA / 7 ZO SVETA / 8 GLOBSEC 2017 ĎALŠIE PRERASTANIE TRETIEHO SEKTORA SO ŠTÁTOM / 12 Z DOMOVA / 12 EURÓPSKA ÚNIA VERZUS VEĽKÁ BRITÁNIA / 14 RUŠENIE KOTLEBOVEJ STRANY, ALEBO O ČO SA TU HRÁ? / 18 EKONOMIKA VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY VIAC AKO POLOVICA DOMÁCNOSTÍ FUNGUJE VO FINANČNOM STRESE / 20 KORUNNÍ SVEDKOVIA VÝROKY ZASVÄTENÝCH JOHN PERKINS / 21 SATIRA AKO TO VIDÍME MY PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 22 TÉMA MESIACA POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ ÚVOD / 24 VŠESLOVANSKÝ ZJAZD MOSKVA PETROHRAD 2017 / 26 NAŠI PREDKOVIA TU BOLI OVEĽA SKÔR, AKO TVRDÍ ZÁPAD / 38 VIERA VO VEĽKÉHO RUSKÉHO BRATA / 42 SOCIALIZMUS A PROSLOVANSKÁ POLITIKA / 44 SLOVANSKÁ VEĽMOC POSLEDNÁ HRÁDZA PROTI ZLU / 46 INÉ BEZPEČNOSTNÉ RIEŠENIE NEUTRALITA V KOALÍCII / 50 NEZALOŽILI SME EKONOMICKÚ ŠKOLU, ALE VŽDY SME DOKÁZALI PREŽIŤ / 54 PANNACIONÁLNE HNUTIA VO SVETE / 60 HLAS RUSKÉHO ZVONA PREBÚDZA MAJESTÁT SLOVANSKO-ÁRIJSKÉHO KMEŇA / 64 ORBIS PICTUS SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 66 RENDEZ-VOUS STRETNUTIE S ČLOVEKOM LOŽ O SREBRENICI / 74 PROPAGANDA TECHNIKY MANIPULÁCIE PLATENÉ FALOŠNÉ PROTESTY NEVYCHÁDZAJÚ / 82 KAM SA PODEL SÚCIT Z HALABU? / 86 DÉJÀ VU UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE FRANCÚZSKA REVOLÚCIA AKO DIELO SLOBODOMURÁROV / 88 NAŠA HISTÓRIA ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV KARPATSKÁ OBLASŤ PO ROZPADE STAROEURÓPSKYCH CIVILIZÁCIÍ / 92 BEZ MASKY ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ BOB DYLAN / 96 3 AJ VY NÁS MÔŽETE PODPORIŤ TRVALÝM PRÍKAZOM V ĽUBOVOĽNEJ VÝŠKE NA ČÍSLO NÁŠHO ÚČTU /0900. IBAN: SK SWIFT: GIBASKBX ZO STÁNKOVÉHO PREDAJA NÁM NEZOSTÁVA NIČ. EXISTUJEME LEN VĎAKA PREDPLATNÉMU. PROSÍME, VYUŽITE TÚTO MOŽNOSŤ PROSTREDNÍCTVOM U ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE NEZNÁMI HRDINOVIA PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ ŠĽACHTIC, VLASTENEC A OCHRANCA MONARCHIE / 100 MYSTICKÉ MIESTA LOKALITY NAPLNENÉ SILOU RUINY ZIMBABWE A SÚVISLOSTI / 102 VEDA A TECHNIKA DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA MORÁLNE DILEMY MEDICÍNY / 106 PRÍBEHY ZEME MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV TRAJA KRÁTKOZRAKÍ / 126 ZIMKOMRIAVKY EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ BIBLIA JE PRIŤAŽKÁ / 129 ALTERNATIVE VITA AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU KUS VIDIEKA UPROSTRED PRAŽSKÉHO SÍDLISKA / 108 DUCHOVNÉ SPÁJANIE SA S PRÍRODOU / 114 ZDRAVIE AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI HOMEOPATIA: PODVOD, ČI ZÁZRAK? / 116 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 119 MANNA / 120 MÚZY ZEM & VEK ODPORÚČA KNIHY / 130, FILMY / 131 HUDBA / 132, HRY / 133 MICHAEL D'ANTUONO / 134 MANDRAGORA KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU NÁSTUP SLOVANOV A PRÍCHOD SVETLA Z VÝCHODU / 138 NÁJOMNÍ VRAHOVIA AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY (P)OTRAVINY / 121 ČERVENÝ ZABIJAK / 122 LIEČBA ASTMY NEPROSPIEVA ZUBOM / 123 JEDEN DEŇ REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM JEDEN DEŇ V ÚSTAVE PRE POSTIHNUTÝCH / 124 PAVUČINA SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI MILAN KRAJNIAK / 142 KOREŠPONDENTI AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE KONIEC OLIVOVNÍKOV / 144 TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY AJ SLOVENSKO JE MYSTICKÁ KRAJINA / 145 CENA PREDPLATNÉHO (august december): 14

3 DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY 4 Sme uprostred vyvrcholenia všetkých ohavností, ktoré sa na starom kontinente plánovali už viac ako sedemdesiat rokov. Keď sa sionistickým zámerom nepodarilo nastoliť svetovládu s jednou centrálnou mocou, jednou centrálnou bankou, jednou armádou, jedinou správnou ideológiou ani prostredníctvom prvej svetovej vojny, veľkej hospodárskej krízy, ani druhej svetovej vojny a dvoch totalitných ideológií dvadsiateho storočia, Európa bude zdecimovaná stretom civilizácií. Osie hniezda, ktoré sem vďaka výdatnej finančnej pomoci importovali mimovládne teroristické komandá, sú už pripravené. Výbuch za výbuchom a ďalšou následnou mediálnou detonáciou budú v čoraz besnejšom tempe danse macabre tanca smrti, vädnúť a chradnúť posledné nádeje na dialóg o mieri. V prostredí výnimočného stavu, ktoré Európa postupne zavádza, sa už nahlas hovoriť Tibor Eliot Rostas SOM VINNÝ DNES SA V PERVERZNOM PANOPTIKU KRIVÝCH ZRKADIEL SAMOĽÚBO PRETŔČAJÚ TIE NAJOHAVNEJŠIE KREATÚRY POMLIAŽDENÝCH CHARAKTEROV. AKO PROSTITÚTKY V AMSTERDAMSKÝCH VÝKLADOCH ICH VYSTAVUJÚ ANTLANTICKÍ PASÁCI VŠETKÝM, KTORÍ NEVEDIA, ČO ČINIA. NÁS OSTATNÝCH S LÁSKOU A MIEROM V SRDCI, NO S ROZHODNOSŤOU ZAŇ AJ BOJOVAŤ, NAOPAK POSIELAJÚ DO ZATRATENIA A KLIETOK HANBY. A TO JE DOBRE. JE TO VEĽMI DOBRE, LEBO HISTÓRIA NÁS UČÍ, ŽE ODTIAĽ VŽDY VIEDLA CESTA DO ZÁHRAD SO STROMAMI RODIACIMI ZDRAVÉ A NESKAZENÉ PLODY. A PRETO AJ JA Z TEJTO ICH KLIETKY HANBY VOLÁM: SOM VINNÝ. nebude. Žiadne vyrieknuté slovo už nesmie ani o piaď cúvnuť pachu smrti, ktorý sa nad zhypnotizovaným kontinentom začína rozprestierať. Nie, Európa už nie je slobodná, pretože sloboda začína slobodou slova, ktoré nám dal Boh na počiatku. Práve slovo je talizmanom človeka, a práve akt jeho odňatia je amuletom diabla. A diabol dnes udeľuje slovo tým, pre ktorých nič neznamená a aj preto počúvame spájanie slov do nič nehovoriacich viet bez akejkoľvek duchaplnosti a zmyslu. Vypúšťajú ich ústa Faustov, dobre zaplatených čiernych duší, ktoré obsadili prezidentské paláce, vlády a parlamenty. A títo všetci dnes rečnia, hoci ich slovám chýba význam. Na druhej strane nedovoľujú šíriť slová tým, ktorí sa neboja stáť v prvej línii, chrániac všetkých vystrašených utečencov pred plameňmi a sírou v chráme Božom. Nuž tak, Európa, opäť ťa uvrhli do najbiednejších z biednych osudov a tvoje deti naučili neklásť odpor. Tvoje deti dojčili na prsiach Mamony. Jej mliekom otráveným hadmi prekrútili naše vlastné osudy, históriu, slávu aj česť a priviedli nás až k oltáru pohŕdania vlastnými matkami a otcami, bratmi i sestrami. Sami v sebe sme mali hľadať onu luciferskú žiaru osvietenia, a tá nás mala priviesť na nebesia svojej vlastnej sebeckej slávy. Ibaže mystérium dychu a života máme len v prenájme na kratučkú chvíľu, iba na moment, v ktorom vieme zvíťaziť alebo byť navždy zatratení. Nie sme a nikdy nebudeme pánmi vďaka slobodnej vôli môžeme len horšie alebo lepšie kráčať po dočasnej ceste, na ktorú nás priviedol zázrak života. Pozrime sa na Francúzsko s výnimočným stavom, na Britániu vo vojnovom kŕči s tisíckami a tisíckami vojakov v uliciach, na Švédsko či Nemecko, kde sa ľudia búria v nebývalých vlnách odporu. Plán Nového svetového poriadku sa uskutočňuje a čoskoro naplno rozprúdi importovanými ľuďmi do našich krajín, ktorých budú ako zver štvať proti nám a nás proti nim. Ó, nie, toto nie je onen rozpínavý islam, šariát, ani kalifát. Toto sú Tantalove muky vždysmädných po krvi a svetovláde lenže oni nie sú služobníkmi Koránu, ale úplne iných kníh. Už nebudeme ani len môcť vravieť o suverénnych národoch a ľudských prirodzenostiach takéto reči sa nadovšetko priečia satanistickým a kabalistickým transnacionálom. A tí majú všade dosadené svoje zapredané čierne duše, ktoré z kresiel prezidentov prevolávajú, aby sa všetok odpor voči pripravovanej genocíde Európy, decimovaniu našej histórie, národnej hrdosti, vlastenectva a túžby prosperovať vďaka vlastným schopnostiam na vlastnej pôde a vo vlastných fabrikách, navždy rozplynul v taviacom kotle všekultúry znamenajúcej kultúru ničoty. Z Bruselu sa dnes stáva babylonské okultné centrum toho najstrašnejšieho človečenského zla s drvivou väčšinou satanistických hniezd pracujúcich na zničení Európy pod magických vplyvom svojho Pána. Plánované finále započalo pred tromi dekádami za fasádou dúhového multikulturalizmu. Naň vábili ešte stále tlejúce iskierky ľudského dobra, porozumenia a súcitu. Všetkým nám, ktorí máme empatiu, tieto transatlantické bezcitné entity nahovorili, aby sme doširoka otvorili náruč pred utečencami z krajín, ktoré oni sami so satanským úškľabkom týrali v krvavom kúpeli tak, ako zavraždené deti Boha v palestínskej Gaze, Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii, ale aj v slovanskej Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku, Kosove a Metohiji a na Ukrajine. A mnoho ľudí vďaka dobrote, dôverčivosti, ale aj naivite uverilo, že plán multikultúrnej Európy je dobrý, no bolo mnoho tých, ktorí sa zdráhali vzdať svojej vlastnej kultúry, zeme a tradícií. Ba dokonca začali pribúdať, pretože celá pravda sa už vďaka novým technológiám a zdrojom, ktoré sa vymkli spod kontroly kabaly, vyjavuje. Muselo nastúpiť rýchlejšie tempo a spolu s ním opatrenia zakazujúce vysloviť nevysloviteľné. Tým nevysloviteľným je veľký plán: prostredníctvom importovaných exportovať absolútny kultúrny, náboženský a politický chaos, ktorý vytvorí jednoliata masa vzájomne sa nenávidiacich a vystrašených. Vykorenenie a definitívne zrútenie európskych nezávislých štátov postavených na národnej suverenite, kresťanských hodnotách, rodine, rovnosti muža a ženy, súcite, hrdosti, ale aj pokore musí ustúpiť plánom ovládnutia ľudstva nikým nevolených štruktúr Bratstva skrytej ruky. Táto sekta ovládajúca aj novobabylonské rituály v Bruseli nastoľuje totalitu prijímaním zákonov nariaďujúcich zbaviť obyvateľstvo Európy základných ľudských práv a slobôd. Dnes je veľa tých, ktorí velebia uväzovanie zamatových šatiek cez naše ústa počas krasorečnenia Faustov z palácov. No je už aj veľmi veľa tých, ktorí precitli a pochopili, že toto je skrytý boj o ovládnutie sveta prostredníctvom odstránenia suverénnych národov. Som ten, kto sa hrdo, ale aj s pokorou k božej prozreteľnosti hlási k prebudeným. Áno, viem. Práve tým som sa voči najtemnejším silám previnil. Áno, viem, a ďakujem za to Bohu. Každá moja najdrobnejšia služba, ktorou sa previňujem voči zlu, ma znovu a opäť napĺňa blahodarným uspokojením ako všetkých vás, ktorí ste sa rozhodli nezísť z cesty k záhradám so stromami obdarenými zdravými plodmi. Tie plody pozbierajú naše deti, aby ich deti nikdy nezabudli, že stromy, ktoré poznáš po ovocí, sme tu vysádzali a chránili práve pre ne. 5

4 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI Patrik Sloboda STRACH AKO NOVÝ NORMÁL VYSPELEJ DEMOKRACIE Mária Hutirová ŽIADNA KRAJINA NEPOTREBUJE NUKLEÁRNE ZBRANE TAK AKO SEVERNÁ KÓREA 6 Hlasno ospevovaná bašta liberálnej demokracie, za akú sa považuje Veľká Británia, zvýšila stupeň teroristickej hrozby na najvyšší kritický. Poddaným Jej veličenstva kráľovnej Alžbety II. to oznámila ministerská predsedníčka Theresa Mayová. Dramatickým prejavom spoza pódia postaveného pred vchodom do úradného sídla britských premiérov na londýnskej 10 Downing Street reagovala na samovražedný bombový útok na popovom koncerte v Manchestri v pondelok 22. mája. Vyžiadal si 22 mŕtvych a 60 zranených a Theresa Mayová, ktorá pred menovaním za premiérku viedla rezort vnútra, varovala pred bezprostrednou hrozbou ďalších útokov. Aktivácia najvyššieho stupňa teroristického ohrozenia Spojeného kráľovstva uvádza do života plán, ktorý predvídavý rezort vnútra pripravil už pred dvoma rokmi. Dostal pomenovanie Operation Temperer a počíta s nasadením 5100 armádnych vojakov do strategicky významných lokalít britských miest. Tlačové agentúry referovali o takomto zintenzívnení militarizácie bezpečnostných zložiek chlácholivým spôsobom. Budú podliehať policajnému vedeniu, uviedla slovenská tlačová kancelária TASR. Šéfka britskej vlády konštatovala aj to, že toto opatrenie umožní polícii výrazne zvýšiť počty ozbrojených vojakov hliadkujúcich na kľúčových miestach. Podľa jej slov bude verejnosť vidieť vojakov na určitých podujatiach, ako sú koncerty či športové zápasy. Dlho pripravovaný a v utorok spustený nástup vojakov ozbrojených po zuby do ulíc britských miest a na masové podujatia má už na internetovej encyklopédii vlastnú stránku. Nedozvieme sa z nej však, aké starosti robila príprava plánu Operation Temperer vtedajšiemu ministerskému predsedovi Davidovi Cameronovi. Obával sa, že objavenie sa tisícok vojakov na verejných miestach by v zahraničí dojem, že sa pošliapava demokraciu a zavádza stanné právo. Z hľadiska zefektívňovania kontroly obyvateľstva a systematického okliešťovania občianskych slobôd v krajinách tzv. vyspelej západnej demokracie bolo terajšie rozbehnutie plánu Operation Temperer vhodne načasované. Nakomandovanie tisícok vojakov do ulíc britských miest prebieha ako súčasť postupného odbúravania občianskych práv a militarizácie systému ochrany verejného poriadku vo všetkých okolitých krajinách. Niekoľko hodín pred teroristickým krviprelievaním v Manchestri vzali belgické železnice do rúk metaforický kuchynský nôž, aby odkrojili ďalší plátok zo štangle demokratických práv a občianskych slobôd. Belgická železničná spoločnosť SNCB informovala domácich a zahraničných cestujúcich, že nehatený vstup na stanice sa stane minulosťou. Ako napísala tlačová agentúra TASR, na belgických medzinárodných vlakových staniciach v Bruseli, Liège a Antverpách budú umiestnené bezpečnostné brány so skenermi na kovy, podobné tým na letiskách. Znamená to, že psychologický tlak na každého, aby dokazoval svoju bezúhonnosť prechodom cez skener už aj na železničných staniciach, zahustí dusivú atmosféru všeobecného strachu. Skúsenosti z letísk na celom svete však naznačujú, že počiatočné rozhorčenie z ponižovania ustúpi aj na železničných staniciach a ľudia si zvyknú. Cestujúci sa prihrbia a budú sa snažiť pôsobiť čo najnenápadnejšie, t. j. najstádovejšie, aby nevyčnievali a nevzbudzovali pozornosť. Ani v susednom Francúzsku nenecháva štátna moc občanov voľnejšie sa nadýchnuť. Nový prezident Emmanuel Macron avizoval úmysel požiadať parlament o predĺženie platnosti už viackrát naťahovaného výnimočného stavu. Predbežne do 1. novembra. Zámienku našiel v tragédii v Manchestri a tlačí na vládu, aby v najbližších týždňoch vypracovala a predložila na schválenie nový zákon na posilnenie bezpečnosti v súvislosti s teroristickými hrozbami. Washington si nikdy nedal zvláštnu námahu, aby skryl svoje pohŕdanie voči Severnej Kórei. Počas 64 rokov od konca vojny urobili USA všetko možné i nemožné, aby túto komunistickú krajinu potrestali, ponížili a spôsobili jej bolesť. Washington vystavil Kórejskú ľudovodemokratickú republiku hladu a zabránil vláde siahnuť po zahraničnom kapitáli a trhoch. Jej hospodárstvo zahrdúsil ochromujúcimi hospodárskymi sankciami a na prahu jej dverí zriadil smrteľné raketové systémy a vojenské základne. Buďme úprimní: dva dôvody, prečo si ešte Kim Čong-un nepotriasa ruku na onom svete so Saddámom Husajnom a Muammarom Kaddáfím, sú 1. Severná Kórea nesedí na oceáne ropy, 2. KĽDR má možnosť premeniť Soul, Okinavu a Tokio na tlejúce polia trosiek. Americký ľud, ktorého chápanie histórie siaha len po 9/11, nemá ani tušenia, ako USA vedú vojny. V článku vo World Vox Američania zabudli, čo sme urobili Severnej Kórei sa hovorí: Začiatkom 50. rokov ( ) v kórejskej vojne zhodili USA na Severnú Kóreu viac bômb ako počas druhej svetovej vojny nad celým pacifickým vojnovým dejiskom. Generál Curtis LeMay, ktorý vtedy stál na čele veliteľstva Strategických vzdušných síl, v roku 1984 Úradu pre dejiny vzdušných zbraní povedal: V priebehu troch rokov alebo tak nejako, sme zabili 20 % obyvateľstva. Dean Rusk, obhajca vojny a neskôr minister zahraničia, povedal, že Spojené štáty zbombardovali v Severnej Kórei všetko, čo sa pohybovalo, nenechali kameň na kameni. Keď sa im minuli mestské ciele, zničili bomby USA priehrady a zavlažovacie hrádze, aby zaplavili roľníkom pôdu a zničili úrodu. V jednom alarmujúcom posolstve Spojeným štátom severokórejský minister zahraničia v januári 1951 písal: Tretieho januára o 10:30 vyprázdnila armáda 82 lietajúcich pevností svoj smrteľný náklad na Pchjongjang. Zhodili státisíce ton bômb v krátkom čase na mesto, čo rozpútalo zničujúci oheň. Transatlantickí barbari bombardovali mesto vysoko explozívnymi načasovanými zápalnými bombami, ktoré vybuchovali v intervaloch celý deň, takže ľudia nemohli vyjsť do ulíc. Celé mesto horelo v plameňoch dva dni. Na druhý deň sme napočítali 7812 zhorených domov. Američanom bolo veľmi dobre známe, že v Pchjongjangu sa nenachádzali žiadne vojenské ciele. Hrôza americkej vojny proti Severnej Kórei zanechala stopu v psychike národa, ktorá sa nikdy nedá vymazať. Nech to stojí, čo chce, musia byť pripravení ubrániť sa. Ak to bude znamenať nasadenie atómových zbraní, nech to tak je. Existuje ešte možnosť, ako túto patovú situáciu medzi Pchjongjangom a Washingtonom ukončiť a vybudovať dôveru? Samozrejme. USA musia s KĽDR konečne zaobchádzať s rešpektom a začať plniť vlastné sľuby. Sľub, že pomôžu Severnej Kórei pri stavbe dvoch reaktorov na ľahkú vodu, aby mal ľud zabezpečené svetlo a tepelnú energiu. Vtedy by vláda stopla svoj nukleárny program. O tejto dohode uzatvorenej v roku 1994 sa v médiách nedočítame. Bývalý prezident Jimmy Carter to v roku 2010 zhrnul vo Washington Post: Dohoda obsahuje denuklearizáciu Kórejského polostrova, vzdanie sa útoku zo strany Spojených štátov a kroky na rozvoj mierovej zmluvy. Tá má vystriedať prímerie medzi USA, Severnou Kóreou a Čínou, ktoré vstúpilo do platnosti v júli Žiaľ, podstatný pokrok sa doteraz nedosiahol. Problém je na strane Spojených štátov v ich odpore dohodnúť koniec vojny, sadnúť si za jeden stôl s ľuďmi, ktorí kvôli nezlomnej ignorancii Washingtonu musia vyrábať balistické rakety dlhého doletu, aby boli schopné trafiť americké mestá. Donald Trump a jeho tím i naďalej pokračujú v tejto stratégii, ktorá už 64 rokov zlyháva a jednoznačne podkopáva národnú bezpečnosť USA, pričom uvádza amerických občanov priamo do nebezpečenstva. 7

5 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 8 KOREKTNÝ FORMOVATEĽ GLOBALIZÁCIE ZANEVREL NA TRUMPA Nesmieme sa vzdať nášho cieľa, korektného formovania globalizácie, vyhlásil predseda Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Martin Schulz po tom, ako americký prezident priamo na samite skupiny G7 neschválil záväzky Parížskej klimatickej dohody z roku Donald Trump to neodmietol, len si vyžiadal týždeň na rozmyslenie, aby prekonzultoval možné následky. Pre Spojené štáty zatiaľ nie je právne záväzná, pretože ju neodobril americký Senát. Toto rozumné a pochopiteľné stanovisko amerického prezidenta vyvolalo ohňostroj zlostných reakcií európskych zástupcov globalistickej neoliberálnej inkvizície, ktorá už dávno nevie prísť Donaldovi Trumpovi ani na meno. Hoci sa na samite G7 na Sicílii partnerom z Kanady, Japonska, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska snažil vyjsť v ústrety, v čom len mohol, prejavil nekonformný postoj v otázke, ktorá už skamenela na dogmu. Líder SPD súčasne označil zvažovanie prezidenta USA medzi vypovedaním parížskej dohody a jej opätovným prerokúvaním za katastrofálny signál, vysvetľuje tlačová kancelária TASR. Inými slovami: už aj obyčajné zvažovanie sa démonizuje ako katastrofálny signál. Netreba zabúdať, koho 62-ročný Schulz zastupuje a v čom mene fakticky reční. Do 17. januára 2017 šéfoval Európskemu parlamentu v Bruseli a hoci teraz oficiálne vedie SPD do septembrových nemeckých parlamentných volieb, v skutočnosti dozerá nad tým, aby sa ľavý stred nemeckého politického spektra, zastrešovaný SPD, nevychyľoval z vytýčeného kurzu. MACRON POZÝVA NESPOKOJNÝCH AMERIČANOV DO FRANCÚZSKA Nový francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval amerických občanov, najmä tých vysokoškolsky vzdelaných a pobúrených vládou Donalda Trumpa, aby urobili našu planétou opäť veľkou (s odkazom na Parížsku dohodu o zmenách klímy) a presunuli sa do veže globalistických a liberálnych hodnôt, kde nájdu svoj druhý domov. Macron tak upriamuje mediálnu pozornosť na riešenie klimatickej problematiky. Jej naliehavosťou má byť verejnosť stresovaná a presvedčená, že globalisti a radikálni environmentalisti sa nás snažia zachrániť pred katastrofou. Zelené politické frázy však reálne končia tam, kde tí, ktorí vlastnia kľúče od politiky, médií, financií a biznisu, ničia jeden biotop za druhým a bez akejkoľvek zmienky prominentného hlasu. Nakoniec to so svetom asi nebude také tragické, keď po odskočení Trumpa sa dohoda s iným lídrom (napr. Putinom), s ktorým by sa rokovalo o záchrane sveta, odmieta. Ani takýto apel zatiaľ nezabezpečil, aby francúzsky konzulát vo Washingtone praskal vo švíkoch a do Paríža sa valila (chystala) vlna amerických inžinierov. ČIERNA HORA SA PO VSTUPE DO NATO OCITLA V NAPÄTÍ Aliancia, ktorá len pred 18 rokmi túto krajinu bombardovala, ju dnes víta ako 29. člena a jej obyvatelia sú úplne rozdelení. Demokratický front, koalícia strán, ktoré nesúhlasia s členstvom Čiernej Hory v NATO, rozprestrel obrovskú ruskú zástavu z balkóna svojej centrály v Podgorici. Dvoch z vedúcich predstaviteľov týchto strán zbavili poslaneckej imunity a obvinili z pokusu o štátny prevrat pomocou ruského sprisahania. Aj toto ukazuje hlboké rozdelenie, ktoré sa tvorí v tejto balkánskej krajine so 600-tisíc obyvateľmi. Vládnúca Demokratická socialistická strana len ťažko získala dostatok hlasov, aby ratifikovala prístupovú zmluvu s NATO, a opozícia sľúbila vypísanie referenda o členstve v NATO, keď sa dostane k moci. Jej lídri pokračujú v návštevách Moskvy. Členstvo v NATO je ťah, ktorý odmieta väčšina obyvateľstva a zvyšuje pravdepodobnosť pokračovania politickej nestability. Výskum v decembri minulého roku zistil, že 39,5 % obyvateľstva bolo za vstup do Aliancie a 39,7 % proti. Prirátajte 500 ľudí, ktorí zomreli počas bombardovania Srbska a historické vzťahy Čiernej Hory a Ruska. Rusko bolo prvým štátom, ktorý nadviazal diplomatické vzťahy s Čiernou Horou v roku 1711 a rovnako vyznáva pravoslávne kresťanské náboženstvo. Odkedy Oleg Deripaska, oligarcha blízky Vladimirovi Putinovi, kúpil v roku 2005 majoritu v štátnej hlinikárni KAP, ruské peniaze tiekli do Čiernej Hory, najmä do prímorských letovísk a developerských projektov. Deripaska dnes žaluje štát kvôli stratám v KAP, ale zostáva investorom v projekte prístaviska Porto Montenegro. V roku 2015 patrila Rusku tretina priamych zahraničných investícií v Čiernej Hore oproti zakrpateným investíciám zo západnej Európy. Ruská vláda prisľúbila odvetné kroky po pozvaní Čiernej Hory do NATO. V apríli zakázala dovoz vína z Čiernej Hory a ruské ministerstvo zahraničia upozornilo, že očakáva provokácie kvôli protiruskej hystérii. Podiel ruských turistov klesol na 7,3 % v marci 2017 oproti 19,2 % v marci KONIEC LACNÝCH DIAĽNIČNÝCH ZNÁMKAM V EURÓPE Európska komisia predložila do Európskeho parlamentu návrh na zavedenie celoeurópskych pravidiel pre mýtne systémy. Mýtne pre osobné automobily sa bude vyberať na základe najazdených kilometrov a krajiny, ktoré mýto už zaviedli alebo v budúcnosti zavedú, ho budú musieť evidovať elektronicky. Dnešným diaľničným známkam bude teda koniec. Spoločné pravidlá by mali platiť najneskôr od roku Predpokladá sa však, že to bude oveľa skôr. Európske mýto pre osobné i nákladné automobily má členským krajinám umožniť aj spoločne započítavať náklady na životné prostredie a náklady vyplývajúce z prehustenia dopravy. Pri určovaní výšky mýta tak úrady majú zohľadňovať napríklad mieru emisií CO 2 pri jednotlivých modeloch automobilov, ale aj mieru hluku. Štáty majú mať aj naďalej voľnosť v rozhodnutí, či zavedú mýtny systém alebo dodatočnú ekologickú daň. Krajiny, ktoré už mýtne systémy majú alebo sa pre ne rozhodnú, sa od roku 2024 budú musieť riadiť novými jednotnými celoeurópskymi pravidlami. To okrem iného znamená, že všetky mýta v Európe budú evidované digitálnymi systémami. Každému je jasné, že tieto opatrenia sledujú primárne jednu vec vyberanie vyšších poplatkov. Chystá sa zavedenie mýta aj na diaľniciach v Nemecku, ktoré boli doteraz pre osobné vozidlá zadarmo. V Nemecku sa dokonca hovorí o tom, že značne veľký balík peňazí, ktoré majú začať Nemci platiť za diaľnice, sa použije na financovanie armády, tak vehementne preferovanej Merkelovou. Lídri v Európe sa rozhodli budovať obrovskú útočnú armádu s podobnou taktikou a stratégiami, ako má armáda USA. No a potrebné zvýšenie rozpočtu by mohli zaplatiť aj desaťnásobne vyššie ceny za diaľnice. VIRTUÁLNY ÚTOK NA KATAR Oficiálne stránky katarských médií po správe, v ktorej katarský emir kritizoval Donalda Trumpa, opísal Irán ako silu stabilizujúcu región a hrozil stiahnutím veľvyslancov z mnohých blízkovýchodných štátov, vrátane Saudskej Arábie, napadli hackeri. Koncom mája americký prezident žiadal štáty Perzského zálivu, aby viac bojovali proti exportu extrémistov do Európy a bývalý minister obrany USA Robert Gates povedal, že nevie o jedinom prípade, v ktorom by Katar agresívne išiel proti teroristom financujúcim Hamas, Taliban a Al-Káidu. Rozhorčená katarská vláda vyhlásila, že začala vyšetrovanie zdrojov útokov na svoje webové stránky, zdôrazňujúc, že útočníci ponesú zodpovednosť. Útok zasiahol katarské oficiálne spravodajské stránky a účty na sociálnych sieťach. Správy uvádzali, že katarský emir šejk Tamim bin Hamad al-thani rečnil pred vojenskou prehliadkou, nazývajúc Irán veľkou silou a opísal katarské vzťahy s Izraelom ako dobré. Povedal, že medzi Katarom a Trumpom existuje napätie, dodajúc, že prezident USA čelí žalobám kvôli napojeniu na Rusko. Emir doslova povedal: Irán predstavuje regionálnu a islamskú mocnosť, ktorú nemožno ignorovať, 9

6 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 10 a nie je múdre jej čeliť. Je to veľká sila stabilizujúca celý región. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty reagovali zablokovaním všetkých katarských masmédií, vrátane Al-Jazeery. WASHINGTONSKÝ KOMPLEX PRIZNAL RADIAČNÝ ÚNIK Americké ministerstvo energetiky, majiteľ jadrového zariadenia v Hanforde (štát Washington), sa stretáva s ďalším núdzovým stavom. Hanford Project je väčšinou vyradený nukleárny výrobný komplex prevádzkovaný vládou USA, ktorý bol zriadený v roku 1943 ako súčasť projektu Manhattan a prvý plnohodnotný reaktor na výrobu plutónia na svete. To malo poslúžiť pri prvých testoch atómovej zbrane a výrobe bomby Fat Man, ktorá vybuchla nad Nagasaki. Miestne spravodajstvo King5, pobočka siete National Broadcasting Company, oznámilo, že podzemný dvojplášťový kontajner s jadrovým odpadom pravdepodobne netesní. Identifikovaný kontajner s označením AZ 101 uviedli do prevádzky v roku 1976, pričom jeho životnosť je 20 rokov. Sedemčlenná posádka vykonávala rutinnú prácu a vyslala diaľkové zariadenie do bezpečnostného priestoru nádrže na očistu a prieskum štrukturálnej integrity starých kontajnerov. Radiačný špecialista nameral vyššie hodnoty, ako sa očakávalo. Rob Roxburgh, zástupca riaditeľa Washington River Protection Solutions (WRPS), vládneho dodávateľa zodpovedného za 177 podzemných kontajnerov v Hanforde, povedal: Rádiologický monitoring preukázal kontamináciu jednotky, ktorá bola trikrát väčšia ako plánovaný limit. Pracovníci okamžite prestali pracovať a podľa protokolu opustili oblasť. Ku kontaminácii došlo len desať dní po kolapse hanfordského tunela, keď zamestnanci objavili 6 x 6 metrov veľkú dieru v tuneli, ktorý sa využíval na uskladnenie rádioaktívnych a chemických látok zo 60. rokov. Wall Street Journal prezrádza, že pri znepokojujúcom incidente sa určitá dávka mohla rozšíriť aj vzduchom a zasiahnuť pracovníkov, pretože na jednom z odevov sa zistili tri rádioaktívne plochy. Guvernér Washingtonu Jay Inslee vyzýva federálnu vládu, aby vyšetrila riziká a fakty o kontaminácii: Je to ďalšia naliehavá pripomienka, že Kongres musí konať a musí konať rýchlo. AMERIKA MÁ VODNÚ KRÍZU, O KTOREJ NIKTO NEHOVORÍ Prístup k čistej vode je základným ľudským právom. Ale pre 14 miliónov domácností v USA alebo, inak povedané 12 % domov je účet za vodu príliš drahý. A keďže náklady na vodu rastú, je ešte viac Američanov v ohrození, že za ňu nedokážu platiť mesačné účty. Podľa dokumentov výskumníkov z Michiganskej štátnej univerzity vzrastie cena vody o 41 percent v nasledujúcich piatich rokoch, aby pokryla náklady na výmenu starej infraštruktúry a adaptovanie sa na klimatickú zmenu. To bude znamenať, že takmer 41 miliónov domácností, čiže omračujúca tretina všetkých amerických domácností, si nebude môcť dovoliť vodu na pitie, umývanie a varenie. Pre chudobných Američanov neexistuje žiadna zákonná garancia prístupu k vode a väčšina finančnej pomoci nie je určená na diskrétne pokrytie individuálnych potrieb vody. Takže zákazníci, ktorí budú meškať s platením, môžu byť okamžite odstavení od vody. Od roku 2014 stratilo viac než domácností v Detroite prístup k vode, pretože nedokázali platiť účty. Mesto Flint v štáte Michigan, ktoré ešte neprekonalo bolesti z otravy olovom, sa dnes vyhráža odstavením vody viac než 8000 ľuďom, ktorí neplatia účty. Ale nielen chudobní ľudia z Michiganu sú ohrození. Výskumníci objavili stotisíce ďalších ľudí v celých Spojených štátoch, ktorých priemerný príjem je veľmi nízky, a teda sú ohrození, lebo si nebudú môcť dovoliť platiť účty za vodu, ak budú ceny rásť. BRAZÍLSKI ARCHEOLÓGOVIA BOJUJÚ ZA OCHRANU STAROBYLÝCH ÚZEMÍ Brazílski archeológovia sa spojili s konzervatívcami a zástupcami pôvodných obyvateľov, aby protestovali proti vládnym návrhom, ktoré vidia ako hrozbu predkoloniálneho kultúrneho dedičstva, ako aj pralesa, prírodných komunít a biodiverzity. Vládny plán prediskutovali v Kongrese a môže odstrániť licenčné podmienky pre infraštruktúrne projekty, uľahčí stavebným firmám upravovanie miesta starých amazonských civilizácii buldozérom ešte skôr, ako boli preskúmané. Kritici argumentujú, že toto je nový front v boji o identitu krajiny, pretože to doslova pochová nenahraditeľné artefakty pôvodných civilizácií a posilní široko rozšírený, ale nesprávny pohľad, že brazílska história začala s príchodom Európanov. Historici si myslia, že pred príchodom predovšetkým portugalských a španielskych dobyvateľov, zlatokopov a otrokárov, ktorých zbrane a vírusy vymazali veľkú väčšinu pôvodnej populácie počas nasledujúcich storočí, žilo v Amazonskom pralese viac než šesť miliónov ľudí. Výskum fragmentov keramiky, čiernej zeme a obrysov priekop a múrov ukazuje, že niektoré z týchto komunít boli oveľa rozvinutejšie, ako im pripisoval neskoro viktoriánsky stereotyp o divochoch z džungle. Navrhovaná zmena uvedená spolu s pokusom zmäkčiť ohraničenie národných parkov, pôvodných teritórií a ekologicky chránených území ukazuje obrovský vplyv tzv. bancada ruralista (agrárno-obchodnej loby) v Kongrese a v kabinete prezidenta. Je ním Michel Temer, ktorý prevzal moc minulý rok za pomoci impeachmentu (obžalovania prezidenta) svojej predchodkyne Dilmy Rousseffovej. MASÍVNE ZINSCENOVANÉ PROTESTY VO VENEZUELE Pochod proti venezuelskej vláde pokračuje už tretí mesiac. Strety medzi demonštrujúcimi a bezpečnostnými silami gradujú a počet zranení a úmrtí sa úmerne zvyšuje. Podľa úradu verejnej ochrany zahynulo počas protestov už 67 ľudí, vrátane maloletých, študentov, okoloidúcich a členov národnej gardy. Obvyklá mainstreamová stoka nástojčivo tvaruje svetovú mienku o Venezuele podľa píšťalky a financií svojich majiteľov. Napríklad New York Times opísali smrť 18-ročného revolucionára, ktorý v skutočnosti položil život pre iné záujmy, ako bol sám presvedčený na kilometroch zaslzeného papiera, kým zavraždený policajt bol len jednou z obetí oprávnených protivládnych protestov. Píše sa o eskalácii, štátnej brutalite a protestujúcich, ktorí chcú len slobodu. Britský Guardian publikoval článok o 19-ročnej aktivistke Rosmery Indare, ktorá kričí: Nebojím sa. Bili ma po kolenách, po nohách, ale pochodovať neprestanem. Nemala som šancu vychutnať si svoju krajinu, pretože nám ju ukradli, ale tentoraz ju istotne obnovíme. (Slogany ako vystrihnuté z detského pochodu na Slovensku, ktorý režírovali zahraniční agenti Open Society Foundation.) Ako uvádza venezuelský veľvyslanec vo Švajčiarsku César Mendez Gonzalez, je faktom, že opozícia nemá záujem o nič iné len násilie v uliciach, provokácie, bojkot volieb (nech dopadnú akokoľvek) a dotácie, ktoré prichádzajú zo starých známych tokov. Ako bolo odhalené v mnohých videách, iniciátori davového násilia sú často ozbrojení a pochod na mieste ideologicky podnecujú zahraniční agenti, zástupcovia mimovládnych organizácií a cudzích záujmov. Prečo sa Venezuela stala terčom mediálneho a geopolitického záujmu? Analytik Peter Koenig, roky pracujúci pre Svetovú banku, tvrdí, že pre Biely dom je neprípustné mať na svojom dvore čo i len čiastočne suverénnu krajinu. Scenár je podobný Kube, ktorá zažívala 60 rokov zločineckého škrtenia zo strany nadnárodných štruktúr. (ľš, mu, rs, ps, mv) 11

7 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 12 GLOBSEC 2017 ĎALŠIE PRERASTANIE TRETIEHO SEKTORA SO ŠTÁTOM vet sa rýchlo mení. Súčasné tempo Stýchto zmien je prirýchle na to, aby sa mu tradičné štátne štruktúry alebo globálne inštitúcie dokázali prispôsobiť. Technológia a globalizácia urýchľujú transformáciu, a tá vyvoláva u ľudí spätnú väzbu v podobe strachu z robotov, ktorí ich nahradia v práci. Zároveň sa k technológiám dostávajú teroristi, aby ich mohli kdekoľvek a kedykoľvek zneužiť. Okamžitá dostupnosť informácií prostredníctvom internetu umožnila, že dezinformácie a klamstvá sa šíria po celom svete. Štátne a medzinárodné inštitúcie sa zdajú byť neschopné dohnať tento náskok. Tradičné politické systémy zlyhávajú, populisti a strach sú na vzostupe. S takouto emotívnou a v podstate zavádzajúcou introdukciou v angličtine, ako by sa na civilizovaný svet už-už valila ničivá samozáhubná vlna, navnaďovali prípadných záujemcov o 12. ročník fóra GLOBSEC 2017 Bratislava ( ) s pragmaticky znejúcim mottom Adapting to the Future jeho organizátori. Podľa nich sociálne médiá transformujú svet rýchlejšie než sa očakávalo, kým tradičné médiá atakuje množstvo internetových spravodajských zdrojov a sociálnych sietí. Kuriózne, no s nemalou výpovednou hodnotou pôsobilo zastúpenie Slovenska medzi takmer 130 odborníkmi z celého sveta: okrem takých zvučných mien ako napríklad Donald Tusk (predseda Európskej rady), Andrzej Duda (prezident Poľska) či Philip Breedlove (bývalý vrchný veliteľ európskeho velenia USA a NATO v Európe) vystúpili na fóre GLOBSEC 2017 Bratislava aj Andrej Kiska, Robert Fico, Miroslav Lajčák či Peter Kažimír. Tento fakt svedčí o nebezpečnom zbližovaní a prerastaní zahraničných treťosektorových štruktúr s legitímnymi domácimi štruktúrami štátnej moci. Vyveštiť budúcnosť Slovenska z takéhoto vývoja nie je nič zložité. VYHLÁSENIE K HANOBENIU SLOVENSKÉHO NÁRODA Občianske združenie Slavica z Nitry má v hlbokej úcte našich slovenských národných dejateľov a hlavne vedúceho predstaviteľa proslovanského a proslovenského hnutia Ludevíta Štúra. S veľkým rozhorčením a pocitom potupy slovenského národa a slovenskej kultúry sme prijali informáciu, že slavianofóbny, antislovenský a sionistický časopis.týždeň si vo svojom vydaní č. 24/2017 zo dňa 12. júna 2017 dovolil zobraziť nášho veľkého slovenského národného buditeľa Ludevíta Štúra v gardistickej uniforme z čias prvého Slovenského štátu ( ). Ide o hanobenie slovenského národa zosmiešňovanie slovenských národných dejateľov a prekročenie pomyselnej červenej čiary. V Nitre dňa 13. júna 2017 Miloš Zverina, predseda združenia MICHAL HAVRAN ČELÍ ĎALŠIEMU TRESTNÉMU OZNÁMENIU Po obrovskej vlne rozhorčenia odbornej aj širokej verejnosti, ktorú spôsobila Havranova reakcia na článok T. E. Rostasa volajúceho po obnovení štúrovských ideálov všeslovanskej vzájomnosti, Havran najnovšie čelí aj trestnému oznámeniu. Tento človek ešte stále pôsobí vo verejnoprávnej RTVS, čo je vzhľadom na poslanie tejto inštitúcie šokujúcim faktom. Páni Igor Jurečka a Milan Lavrinec vo večerných hodinách podali žalobu na Michala Havrana pre podozrenie z hanobenia národa podľa Zákona č. 300/2005 ( 423). Rozhodli sa tak na základe článku RTVS poskytuje priestor ľuďom, ktorí hanobia národných dejateľov publikovaného na našej webovej stránke 13. mája. Okrem iného sme v ňom uviedli, že Havran označil Štúra za antisemitu a Vajanského za zaprdeného hlupáka. Vzhľadom na to, že týchto dejateľov možno radiť medzi piliere našich národných dejín, podľa autorov oznámenia došlo ich dehonestovaním k spomínanému porušeniu zákona. Na Havrana podal minulý rok v decembri trestné oznámenie aj predseda SaS Richard Sulík po tom, ako ho označil za trápnučkého fašistu len preto, lebo si dovolil komunikovať s kotlebovcami. V januári Sulík žalobu stiahol. HARABIN: ÚSTAVNÝ SÚD JE DRUŽSTEVNÉ POLITBYRO Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin stručne zareagoval na hlasovanie sudcov Ústavného súdu o zrušení Mečiarových amnestií a vysvetlil následky z toho vyplývajúce: Je tu princíp zákazu retroaktivity. Každý sudca, vyšetrovateľ, policajt a prokurátor, pokiaľ by začal na základe tejto svojvoľnej novely, ktorá je v rozpore so Štrasburským dohovorom, konať v týchto veciach, pácha trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. To vám hovorím zodpovedne po 30-ročnej praxi trestného sudcu aj ako bývalý minister (spravodlivosti, pozn. red.), predseda Najvyššieho súdu a dvojnásobný predseda trestného kolégia Súdnej rady. Zoberme si aktérov, ktorí za týmto právnym idiotizmom stáli. Eštebák Budaj, tretím sektorom velebený pán Kiska, pán Bugár, pani Radičová, Bútora, Mazák, Kresák, teda všetko ľudia, ktorí nechceli Slovenskú republiku. Tvrdím, že až tu raz bude právny štát, všetci títo ľudia na čele s pánom Ficom lebo on pripravil tento vládny návrh, všetci členovia vlády a poslanci spolu s ústavnými sudcami, ktorí za to zahlasovali, budú trestne stíhaní za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Dávno som povedal, že Ústavný súd nie je Ústavný súd, to je družstevné politbyro a nemá v našom systéme vzhľadom na túto defrau dáciu práva čo hľadať. Do budúcnosti sa musíme zamyslieť nad kreáciou ústavných sudcov, aby to neboli politickí nominanti a nešli cez parlament a politické strany. Alebo potom urobiť ústavnoprávne kolégium na Najvyššom súde, a tým nebudeme mať ani takú rozdielnu judikatúru, nebude taká nepredvídateľnosť, a následne nevymožiteľnosť práva, aká je tu teraz práve vďaka družstevníkom a politikom na Ústavnom súde. RADIČOVÁ KLAMALA V PRIAMOM PRENOSE Iveta Radičová začiatkom júna v rádiu Expres vyhlásila: Apelujem, dokonca žiadam komentátorov, aby neubližovali Michalovi Kováčovi ml., ktorý si už kalich horkosti vypil. V čase Mečiara bola proti nemu otočená verejná mienka ako k nejakému gaunerovi napriek tomu, že bol právoplatne plne oslobodený. Michal Kováč mladší však v Nemecku oslobodený nikdy nebol. Krajský súd v Mníchove, ktorý vo veci pojednával, v roku 2000 iba zastavil konanie, pretože sa nedalo predpokladať jeho odsúdenie. Mal totiž diplomatickú imunitu zo Slovenska, ktorú mu udelili ešte za Dzurindovej vlády a diplomatickú imunitu požíva dodnes. Keby ju však nemal, môže byť opäť stíhaný a s predpokladom rovnajúcim sa takmer istote bude odsúdený. V roku 2010 za Radičovej vlády bol spáchaný principiálne rovnaký únos ako na Michala Kováča ml. Vtedy uniesli Lukáša Gemzu, ktorý len mesiac predtým podal trestné oznámenie na exprezidenta Michala Kováča, lebo podľa Gemzu zneužil doklady jeho rodiny, a spáchal tak podvod. Išlo o dedičstvo peniaze v rakúskej banke, ktoré podľa tvrdení Gemzu ešte v čase komunizmu Kováč st. podvodne získal. Vtedy Radičová ako premiérka a Lipšic ako minister vnútra opäť raz postavili morálku nad zákon a celú vec ani neprešetrili, pretože v hre bol podvod spáchaný prezidentom. Morálka postavená nad zákon nie je teda v politickej praxi nič iné ako zvýhodňovanie niektorých ľudí. (jup, hs, zav, mv) 13

8 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI Patrik Sloboda EURÓPSKA ÚNIA VERZUS VEĽKÁ BRITÁNIA EURÓPSKA ÚNIA VYVODILA Z MÁJOVÝCH FRANCÚZSKYCH PREZIDENTSKÝCH VOLIEB SEBAISTÝ ZÁVER, ŽE VLNA ODPORU PROTI BUDOVANIU EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU UŽ NEPORASTIE. TRÚFALÝ PROJEKT VÝROBY SYNTETICKÉHO PREZIDENTA VO FRANCÚZSKU SA NADNÁRODNÝM POLITICKÝM INŽINIEROM VYDARIL NAD VŠETKY OČAKÁVANIA. 14 Krajina galského kohúta je poloprezidentskou republikou a Emmanuel Macron sústreďuje v rukách výkonnú moc v rozsahu ako nemecká kancelárka Angela Merkelová v Nemecku alebo ministerská predsedníčka Theresa Mayová vo Veľkej Británii. Spojené kráľovstvo bolo už od vstupu do Európskeho spoločenstva neštandardným členom s nadprávami, mimoriadnymi privilégiami a početnými výnimkami. Vynútilo si to centrum globálneho kapitálu, po stáročia sídliace v londýnskom City. To už aspoň 250 rokov pomocou celej pyramídy svojich mocenských pák plánuje, riadi, vyhodnocuje a upravuje projekty na zdokonaľovanie kontroly nad zdrojmi planéty. Od anorganických surovinových až po organické, živočíšne a ľudské. BRITSKÁ VÝNIMOČNOSŤ Uskutočňovať experimenty s krížením rás a národov sa im darilo ľahšie a rýchlejšie takpovediac na zelenej lúke, v koloniálnych prostrediach, akými boli Severná a Južná Amerika, Austrália, juh Afriky či vybraných teritóriách Ázie. Osobitnú výskumnú vetvu tvoril projekt budovania eurázijského sovietskeho človeka. V Európe im to všetko prebiehalo pomalšie vzhľadom na prudký rozvoj vedy, techniky a šírenie občianskeho individualizmu. Veľkú Britániu, kde sídlili viaceré bankárske rody a tvorili pokrvné zväzky s miestnou aristokraciou, do niektorých sociálnych experimentov určených pre európsku pevninu ani nezahŕňali. To neznamená, že by ponechávali nižšie triedy a široké masy na Britských ostrovoch úplne bez dozoru. Udržiavali ho len inými, menej invazívnymi spôsobmi. Nerozbúrali napríklad tradičný kastový systém deľby spoločnosti s privilégiami pre aristokraciu, tak ako to (s výnimkami) urobili na európskej pevnine. Do konca 20. storočia ponechávali strednú triedu v ilúzii istej civilizačnej nadradenosti. Po páde železnej opony sa táto ohľaduplnosť voči svojmu domácemu plebsu ukázala ako prekážka uskutočňovania iného a mimoriadne agresívneho programu: premeny celej Európy na taviaci kotol rás a národov. Táto transformácia si vyžaduje preprogramovanie hodnoto

9 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 16 vej sústavy. Všetko pôvodné obyvateľstvo aj to vo Veľkej Británii, je podrobené vymývaniu mozgov, avšak nie rovnakým tempom a pracími cyklami. Ukazuje sa napríklad, že Stredoeurópanov a najmä slovanské národy, treba opakovane prepierať, pretože jednogeneračný prací cyklus nepostačuje a globalistická indoktrinácia na nich dostatočne nezaberá. Po vyše štvrťstoročí od pádu železnej opony sú manipulovateľní ako stádo, avšak nie ako to vzorové poslušnénemecké. Majú sklon vybočovať z radu a správať sa po svojom, i keď nie až tak okato, aby to algoritmy kontrolného systému vyhodnocovali ako rebelovanie. Ak bruselskí technokrati len teraz zisťujú, že k Stredoeurópanom treba pristupovať inak, o nutnosti osobitného pôsobenia na Britov vedia od prvopočiatku. Europeizačné vymývanie mozgov prenechávajú na britské inštitúcie a kultúrno-vzdelávaciu sústavu. Tie však prevychovávajú Britov na nových globálnych občanov na základe učebných osnov vypracovaných v Londýne, Oxforde, Cambridge a v amerických akademických pracoviskách zasvätených šíreniu sociálneho pokroku. Bruselská eurokracia ich akceptuje ako transatlantický diktát a ten je nekritizovateľný. Presnejšie: býval až do príchodu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Odvtedy začínajú bruselskí progresisti dumať o tom, ako naložiť s Veľkou Britániou a s jej postavením amerického predmostia Európy. Jej úlohou bolo, je a bude (z pohľadu amerických neokonzervatívcov) byť potiťažiskom pre Európsku úniu, kým ešte stále má intelektuálny a hospodársky potenciál ohroziť dominantné postavenie USA na svetovej aréne. INOU CESTOU K SPOLOČNÉMU CIEĽU Medzitým sa množia signály o tom, že nadnárodnému kapitálu začína byť Pax Americana, t. j. svetový poriadok v réžii Spojených štátov, viac na obtiaž ako na úžitok. Starý nadnárodný kapitál sídliaci v Londýne prestal nabádať britské mocenské kruhy na urýchľovanie zapájania monarchie do európskych integračných procesov a radí im zameriavať sa priamo na tie globálne. Bez euroúniového medzistupňa. Inými slovami, Londýn smie viesť Britské ostrovy pekne po svojom do systému globálneho spravovania prírodných a ľudských zdrojov planéty. Prenechanie väčšej autonómie Albiónu, ktorý býval štyristo rokov pupkom obchodného sveta, superveľmocou a motorom globalizácie, by nemalo prekvapovať. Bruselská eurokracia po septembrových nemeckých parlamentných voľbách podrobí Európsku úniu drastickej reštrukturalizácii. Zameria sa na budovanie vysoko výkonného superštátu. Takého, ktorý hladko vkĺzne do globálnej štruktúry. Veľká Británia sa odpútava od EÚ aj z toho dôvodu, aby počas putovania do rovnakej (globálnej) cieľovej stanice, ale po inej trase, naviazala na seba niektoré krajiny Britského spoločenstva národov, ktoré nie sú dostatočne podchytené v iných integračných zoskupeniach. Prípadne také, ktoré sa zoskupujú v alternatívnych blokoch, za aké možno považovať Moskvou a Pekingom vedenú Eurázijskú ekonomickú úniu alebo Šanghajskú organizáciu pre spoluprácu (SCO). Práve tá druhá z menovaných prijala 9. júna na samite v kazašskej metropole Astana za nových členov Indiu s Pakistanom. Obe krajiny boli 350 rokov súčasťou Britskej Indie a najvyššie spoločenské vrstvy v nich ostávajú dodnes silne anglofilské. POLOVAZALSTVO NAMIESTO VYSLOBODENIA I na tomto pozadí treba nazerať na konflikt medzi Bruselom a Londýnom. Brexit, t. j. britský odchod z EÚ, inšpiruje viacero členských krajín k nasledovaniu príkladu na pohľad odvážneho kráľovstva spoza kanála La Manche. Práve kvôli nim sa dramatizujú a zveličujú ťažkosti spojené s odčleňovaním členského štátu. Európska komisia netají odhodlanie zabrániť emancipačným chúťkam ďalších krajín. Musia ich odradiť i za cenu použitia hrubých donucovacích prostriedkov. Európska únia obohnala členské štáty virtuálnym berlínskym múrom, ktorý má zabrániť tým vo vnútri, aby sa dostali von. Milostivo je im povolené skúsiť to iba jediným oficiálnym spôsobom. Aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy. Britská vláda tak učinila 29. marca a odvtedy plynie dvojročná lehota na dohodnutie podmienok rozchodu. Ak dovtedy obe strany nedospejú k dohode, mal by nastať tzv. tvrdý brexit, čo by bol rozchod bez právneho ošetrenia. Mienkotvorné médiá pred tým hlučne varujú a nabádajú Veľkú Britániu k tzv. mäkkému brexitu, kde by protistrany uzavreli sériu kompromisných dohôd o majetkovom vysporiadaní, finančných záväzkoch a budúcich vzájomných vzťahoch. O povahu týchto budúcich vzťahov ide Bruselu predovšetkým. Protistrana nesmie byť úplne vyviazaná z jeho vplyvu. Nikomu nesmie byť dovolené zbaviť sa všetkých vazalských povinností. Mäkký, kompromisný brexit má Britov doviesť k tomu, aby ostali polovazalmi, no cítili sa slobodní ako Švajčiari či Nóri. Obe tieto formálne nezávislé krajiny patria spolu s Islandom a Lichtenštajnskom do Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). To uzavrelo s Európskymi spoločenstvami dohodu o vytvorení európskeho hospodárskeho priestoru. Vyžadovali to vysoké obchodné kruhy, ktorým sa neodporuje. Mantru o potrebe voľného prístupu britských tovarov a služieb na jednotný európsky trh bez cla a taríf do omrzenia opakujú všetky britské politické strany. Aj tlačová agentúra TASR, ktorá nezvykne vyriecť na Brusel krivé slovo, v analýze z 9. júna pripustila nasledujúcu skutočnosť, že 27 štátov EÚ je ochotných ponúknuť Veľkej Británii rovnaký prístup na trhy EÚ, aký majú Nórsko alebo Švajčiarsko. To by však znamenalo, že Londýn bude naďalej prispievať do rozpočtu EÚ a dodržiavať jej pravidlá, vrátane voľného pohybu osôb, pričom nebude mať žiadny vplyv na politiku bloku. A práve to Briti v referende o členstve v EÚ odmietli. Otázkou teda je, ako by mohla akákoľvek nová britská vláda presvedčiť voličov, aby prijali takýto výsledok. O DEMONTÁŽ DEMOKRACIE SA NESPORIA Pripomeňme, že britská ministerská predsedníčka nie je stúpenkyňou tvrdého brexitu, i keď o ňom často hovorí ako o eventualite, ktorej by sa pri ochrane britských záujmov nebránila. Keď predminulý mesiac vysvetľovala verejnosti, prečo vypísala predčasné voľby na 8. júna, poukazovala na nevyhnutnosť upevniť v parlamente postavenie svojej Konzervatívnej strany pred otvorením náročných výstupných rozhovorov s Bruselom. V skutočnosti hľadala pevnejšiu oporu v Dolnej snemovni pre prípad, že by voliči ústupky opísané tlačovou agentúrou TASR odmietli. Vláda by ich v takom prípade chcela preboxovať parlamentnou cestou. Časť poslancov by sa zdráhala hlasovať proti vôli voličov a Mayová si potrebovala byť istá, že ich v Dolnej snemovni bude môcť kedykoľvek prevalcovať. Z parlamentných volieb vyšla nakoniec oslabená. Konzervatívci prišli o nadpolovičnú väčšinu a ich menšinová vláda bude závislá od tichej podpory ultrakonzervatívnej severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP). Jej desať poslancov bude mať cenu zlata. Mnohí Briti, ktorí vnímajú handlovanie o brexite ako dymovú clonu, jasne vidia, že témy mäkkého verzus tvrdého brexitu a vzťahu Európskej únie k ostrovnej monarchii slúžia na prehlušenie obáv z vývoja vo sfére demontáže osobných slobôd. A v širšom zmysle z nastoľovania diktatúry. Na pevnine za britským kanálom i doma v Spojenom kráľovstve. Európska komisia spustila 13. júna proces právneho konania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku pre údajné porušenie európskej legislatívy o rozdeľovaní žiadateľov o azyl. V rovnaký deň Theresa Mayová informovala občanov, že Veľká Británia povedie s Francúzskom spoločnú kampaň týkajúcu sa internetu: Prezident Macron a ja sa zhodujeme v tom, že je potrebné urobiť viac v boji proti teroristickej hrozbe na internete, citovali ju tlačové agentúry. Nová iniciatíva by sa mala zamerať na zintenzívnenie úsilia pri odstraňovaní škodlivého obsahu z online priestoru, predovšetkým zo sociálnych sietí. Obe krajiny zvažujú aj zavedenie nových právnych postihov pre internetové spoločnosti, ktoré nebudú ochotné v tejto oblasti spolupracovať, uviedla TASR. Za takýchto okolností stojí za to položiť si otázku, o aký brexit a akú konfrontáciu EÚ verzus UK vlastne ide. O prechod k totalite sa predsa vôbec nesporia. 17

10 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 18 Treba zdôrazniť, že vstup ĽSNS do NR SR bol pre politický mainstream relatívne nečakaným šokom. Isté indície, že táto strana môže prekročiť prah parlamentu, boli už v roku 2013, keď sa jej líder Marian Kotleba stal županom Banskej Bystrice. Ale prieskumy potom nesignalizovali nárast preferencií tejto strany. V marci 2016 sme však boli svedkami raketového nárastu jej preferencií a vstupu do parlamentu. Reakcie štandardných strán boli kŕčovité a iracionálne. Dvadsaťjeden poslancov Národnej rady SR vytvorilo neformálne zoskupenie naprieč politickým spektrom, zahrňujúc teda koaličných aj opozičných poslancov, s cieľom udržať túto Roman Michelko RUŠENIE KOTLEBOVEJ STRANY, ALEBO O ČO SA TU HRÁ? TOP POLITICKOU TÉMOU NESKOREJ JARI ČI RANÉHO LETA 2017 SA STAL NÁVRH GENERÁLNEHO PROKURÁTORA JAROMÍRA ČIŽNÁRA ROZPUSTIŤ, RESPEKTÍVE ZAKÁZAŤ PARLAMENTNÚ POLITICKÚ STRANU MARIANA KOTLEBU ĽUDOVÁ STRANA NAŠE SLOVENSKO (ĽSNS). VYVSTÁVA OTÁZKA, ČO JE SKUTOČNÝM CIEĽOM TEJTO ŤAŽKO POCHOPITEĽNEJ INICIATÍVY. stranu v maximálnej politickej karanténe. Veľmi podobne sa k nej postavili štandardné, ba dokonca aj verejnoprávne médiá, ktoré túto stranu až na malé výnimky, ostentatívne ignorujú. Jediné relevantné médium, ktoré prestalo hrať túto hru po roku, je spravodajská televízia TA3. Ukazuje sa však, že stranu takáto kŕčovitá ignorácia nijako zvlášť nepoškodila, práve naopak. Kým štandardné strany sa vybíjajú často v iracionálnych, neproduktívnych, osobných a nevyberavých vzájomných útokoch, čo ich preferenciám ani v najmenšom neprospieva, ĽSNS v mediálnom závetrí pomaly, ale isto rastie. Plán ignorovať stranu nevyšiel, a teda sa hľadá, čo ďalej. Je možné, že kroky Generálnej prokuratúry SR spustil Ficov prejav na Slavíne, v ktorom vyzval na boj proti extrémizmu. Je možné, že Generálna prokuratúra SR to pochopila ako návod na svoje konanie. O to prekvapujúcejší je potom Ficov komentár, ktorým na tento krok reagoval. V diskusnej relácii RTVS na jednej strane povedal, že ho chápe, na druhej strane však dodal, že to ničomu nepomôže. Zrušenie či zakázanie politickej strany nie je vôbec jednoduchý, ani rýchly krok. Poďme teda k jadru problému. Na Slovensku už jednu stranu zakázali. Bola to Slovenská pospolitosť, ktorú v tom čase tiež viedol Marian Kotleba. Treba však zdôrazniť, že to bolo v čase povestných fakľových sprievodov, keď členovia tejto strany chodili odetí v čiernych uniformách. Oficiálnym dôvodom na zrušenie strany však neboli tieto vonkajšie prejavy, ale jej program, konkrétne premena Slovenska na stavovský štát. Dnes je však situácia podstatne iná. Uvidíme, ako rozhodne Najvyšší súd SR. Ak vyhovie návrhu Generálnej prokuratúry SR, zdôvodnenie bude veľmi zaujímavé. Strana mala predsa rovnaký program už pri svojej registrácii na Ministerstve vnútra SR a odvtedy ho nezmenila, preto ak sa dnes argumentuje programom, je to účelové a nepochopiteľné. Navyše prvky stavovského štátu už strana v programe nemá. Zároveň je veľmi otázne, či sa Generálnej prokuratúre SR podarí dokázať, že cieľom ĽSNS je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike. ĽSNS predsa prijala pravidlá hry, prešla volebným procesom, stala sa súčasťou demokratického systému, má legitimitu od voličov, predkladá v NR SR návrhy zákonov, hlasuje o nich. Na druhej strane je veľkou a zásadnou otázkou, či je, alebo nie je legitímne zmeniť politický systém. Iste je neprijateľné zmeniť ho prevratom či násilím. Politický systém sa však aj keď v tomto prípade len teoreticky, dá zmeniť aj legálnymi prostriedkami, čiže ústavnou cestou. Samozrejme, na to by kotlebovci museli dosiahnuť ústavnú väčšinu, teda deväťdesiat hlasov, čo sa dosiaľ nikdy žiadnej politickej strane nepodarilo. V nedávnej minulosti sme však boli svedkami podobnej zmeny systému. Predsa čo iné ako zmena systému bolo v roku 1989 odstránenie ústavného článku 4 o vedúcej úlohe KSČ, čím sa systém jednej strany zmenil na pluralitný a socialistický systém sa zmenil na pluralitnú demokraciu, v ktorej bolo možné vybrať si z viacerých strán často s veľmi protichodnými programami? Treba zdôrazniť aj to, že proces, ktorý odštartoval generálny prokurátor, nebude ani ľahký, ani rýchly. V prvej inštancii bude rozhodovať o zákaze strany Najvyšší súd SR, ale ak by ho aj prijal, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa kotlebovci obrátili na Ústavný súd SR. Samozrejme, konania pred týmito súdmi budú dlhé a náročné, a preto nemožno predpokladať, že výsledky budú známe skôr než o jeden a pol až dva roky. No ak by aj ĽSNS bola zakázaná, poslancom za túto stranu nemôže nik vziať ich mandáty, čo znamená, že budú pôsobiť v parlamente až do konca svojho volebného obdobia. Čiže na realite to veľa nezmení. Strana by však rozpustením prišla o finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý jej prináleží za volebné výsledky, čo by ju, samozrejme, poškodilo. Podstatné je, že zrušením strany by sa problém extrémizmu nevyriešil. Členovia strany by mohli vstúpiť do inej strany (a ako vieme takúto stranu už kotlebovci majú pripravenú) a v ďalších voľbách by mohli kandidovať znovu, len pod inou značkou. Toto úskalie si uvedomujú aj navrhovatelia, preto sa uvažuje o nejakej zákonnej úprave, ktorá by štatutárom a poslancom zrušenej strany zakazovala ďalšie politické pôsobenie. Je jasné, že takéto hrubé obmedzenie občianskych a politických práv by bolo veľmi kontroverzné a mohlo by byť len dočasné povedzme na štyri roky, ale nie doživotne. Na niečo také by bol určite potrebný ústavný zákon a aj tak je veľmi pochybné, či by to obstálo pred medzinárodnými inštitúciami. Pokus o zrušenie parlamentnej politickej strany Generálnou prokuratúrou SR je zlé a hlúpe riešenie predovšetkým preto, lebo vôbec nerieši príčiny, ale len veľmi nešťastne hasí dôsledky. Čím skôr si to kompetentní uvedomia, tým lepšie. 19

11 EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA Marián Benka 20 VIAC AKO POLOVICA DOMÁCNOSTÍ FUNGUJE VO FINANČNOM STRESE Podľa Štatistického úradu SR žije okolo 35 % slovenských domácností od výplaty k výplate, teda nie sú schopné bez zvýšeného zadlženia alebo drastickejšieho šetrenia pokryť mimoriadne väčšie výdaje (zubár, školské pomôcky, pokazený spotrebič...). Dokonca 17 % domácností žije buď na dlh, alebo na úkor čoraz viac sa stenčujúcich úspor, čiže ich bežné príjmy nestačia ani na bežné výdaje. Spolu je to 52 % domácností, ktoré žijú vo finančnom napätí. Len zvyšných 48 % si dokáže odložiť z príjmov významnejšiu čiastku. Náš graf ukazuje, ako sa tieto pomery vyvíjali od roku 2002 do roku Najčerstvejšie údaje z januára 2017 sa od tých posledných výrazne neodlišujú. Ako vidno, niektoré roky sme na tom boli už aj horšie, no fakt, že slovenská pracovná sila v porovnaní s pomerne slušnou produktivitou práce väčšinou nie je dôstojne zaplatená, ostáva nezmenený. Alarmujúci je aj nárast dlhov domácností. V roku 2016 rástlo toto zadlžovanie na Slovensku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy (podľa Národnej banky Slovenska). Dlhy, samozrejme, neznamenajú automaticky aj život na dlh (ak príjmy domácnosti stačia na bežné výdaje i na splácanie úveru), predstavujú však vyššie riziko v prípade prepustenia zo zamestnania či dlhodobej práceneschopnosti. Už teraz badať narastajúce problémy domácností so splácaním ani nie tak v oblasti hypoték ako skôr spotrebiteľských úverov. Ročná miera tzv. zlyhaných spotrebiteľských úverov slovenských domácností sa od roku 2012 do roku 2016 viac ako zdvojnásobila. Za zlyhané sa považujú také úvery, pri ktorých dlžník mešká so splátkou viac ako 90 dní alebo banka príde v dôsledku nesplácania o viac ako 50 percent úveru. 50 FINANČNÁ SITUÁCIA V PERCENTÁCH POČTU DOMÁCNOSTÍ Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q SPORIA V ZNAČNEJ MIERE OD VÝPLATY PO VÝPLATU NA DLH ALEBO VYBERAJÚ ÚSPORY Zdroj: ŠU SR

12 SATIRA > > SATIRA VECI, KTORÉ KAŽDÉMU LEZÚ NA NERVY NAJVÄČŠIE VÝZVY PRE ČLOVEKA ZABEHNUTIE MARATÓNU ZDOLANIE MOUNT EVERESTU PREPLÁVANIE LAMANČSKÉHO PRIELIVU POČÚVANIE FRANTIŠKA ŠEBEJA Túto dvojstranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

13 TÉMA MESIACA: VŠESLOVANSTVO EURÓPSKE KORENE SÚ ZÁMERNE OTRÁVENÉ. KONTINENT JE ZDECIMOVANÝ A PROSTREDNÍCTVOM EXPORTOVANÝCH IMIGRANTOV ČAKÁ NA ROZPÚTANIE HRÔZOSTRAŠNÉHO KONFLIKTU. DUCH AGRESÍVNYCH ZÁPADNÝCH GERMÁNSKYCH, ROMÁNSKYCH A ANGLOSASKÝCH IMPÉRIÍ JE VOHNANÝ DO SAMOZNIČUJÚCEJ MATERIÁLNEJ PRÁZDNOTY BEZ VÍZIE. RUSKO NIE JE OHROZENÉ LEN VOJNOVOU PROPAGANDOU ZÁPADU. JEHO ZEM POSTUPNE ZDOLÁVA ČÍNSKY DEMOGRAFICKÝ DRAK. ZDÁ SA, ŽE ZACHRÁNIŤ PRASTARÚ A MIERUMILOVNÚ CIVILIZÁCIU SLOVANSKO- -ÁRIJSKÝCH KMEŇOV S VÝNIMOČNOU SCHOPNOSŤOU INTEGROVAŤ V SEBE JEDNOTU BYTIA DOKÁŽE LEN JEJ OPÄTOVNÉ SPOJENIE. Foto: Tibor Eliot Rostas

14 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 26 Tibor Eliot Rostas VŠESLOVANSKÝ ZJAZD MOSKVA PETROHRAD 2017 OFICIÁLNE VÝSTUPY A DOHODY Z JUBILEJNÉHO VŠESLOVANSKÉHO ZJAZDU 26. MÁJA JÚNA 2017 MOSKVA PETROHRAD 26. mája do 3. júna 2017 sa konal jubilejný Všeslovanský zjazd, kto Od rého sa zúčastnilo viac ako 220 delegátov z prostredia inteligencie, politiky, médií a kultúry zo všetkých slovanských krajín. Toto mimoriadne stretnutie bolo venované 150. výročiu prvého Moskovského slovanského zjazdu v roku 1867, na ktorom boli predstavitelia delegácií slovanských národov, ruská vláda a cárska rodina na čele s Alexandrom II. Úplne prvý všeslovanský snem sa odohral v Prahe v júni 1848 a jeho spoluorganizátorom bol Ľudovít Štúr, ktorý už na jeseň 1848 stál na čele slovenského povstania. Prvé plenárne zasadnutie tohtoročného Všeslovanského zjazdu sa uskutočnilo len kúsok od múrov moskovského Kremľa v konferenčnej sále Ruskej štátnej knižnice. Ďalšie práce a rokovania kongresu pokračovali na týždňovej plavbe na palube lode Princezná Anastázia na trase Uglič Jaroslavľ Kirilov Kiži Svirstroj Valaam končiac slávnostným obedom v historickej Lavre Alexandra Nevského v Petrohrade. Súčasťou práce zjazdu bolo 14 konferencií a okrúhlych stolov, kde bolo predstavených viac ako 300 dokumentov, prejavov, správ a prezentácií v týchto základných tematických okruhoch: Konferencia Slovanskej civilizácie a slovanskej ideológie Konferencia Slovanský úsvit Konferencia Aktuálne problémy slovanských dejín Konferencia Slovanský štát, právo, geopolitika Konferencia Slovania a Západ Konferencia Cesta k slovanskej jednote a vzájomnosti Okrúhly stôl Slovanská ekonomika a hospodárske vzťahy Konferencia Slovanská literatúra a žurnalistika Okrúhly stôl Slovanské maliarstvo, sochárstvo, architektúra Konferencia Slovanská hudba, divadlo, film Okrúhly stôl Slovanská mládež Okrúhly stôl Deštruktívna sila v histórii Slovanov Okrúhly stôl Slovanská encyklopédia Konferencia Organizácia slovanského hnutia OPÄTOVNÉ SMRTEĽNÉ OHROZENIE SLOVANOV Kongres sa uskutočnil aj preto, aby oslávil a vyzdvihol pozoruhodnú udalosť v histórii celosvetového hnutia slovanských národov Slovanský zjazd v roku 1867 v Moskve. Delegáti poznamenali, že kongres sa konal v roku 1867 pod hlavičkou bratskej lásky a slovanskej vzájomnosti. Hlavným výsledkom kongresu bola duchovná konsolidácia Slovanov so všeobecnou ideológiou celosvetového hnutia slovanských národov za dosiahnutím duchovnej jednoty a vzájomnosti. Na zjazde v roku 1867 sa vyhlásilo, že Slovania majú historickú úlohu, ktorej zmyslom je čeliť svetovým silám zla, stelesneným najmä v románsko-germánskej dobyvačnej civilizácii. Rečníci na zjazde 2017 zdôrazňovali túto historickú paralelu a upozorňovali, že Západ stále nazerá na slovanský svet ako na predmet vykorisťovania a ekonomickej expanzie. Drvivá väčšina ekonomických a prírodných zdrojov slovanských krajín včlenených do Európskej únie a NATO je pod úplnou kontrolou západných ekonomických inštitúcií a korporácií. Pod vplyvom tejto kontroly národných ekonomík sú slovanské krajiny degradované a naše najmodernejšie podniky prechádzajú do rúk románsko-germánskych vlastníkov. V súčasnej dobe je Európska únia hlavnou formou zneužívania slovanských národov. Približne 110 miliónov Slovanov (vrátane Ukrajiny) je v súčasnosti pod jarmom románsko-germánskeho diktátu EÚ. Na konci 20. storočia vodcovia Sovietskeho zväzu a ďalších slovanských krajinách v dôsledku zrady záujmov slovanského sveta zničili ZSSR, Československo a Juhosláviu. V prípade vojny v Juhoslávii začiatkom 90. rokov sa začal nový útok nemeckej civilizácie na slovanský svet. Západ porušil všetky dohody povojnového usporiadania Európy, ako aj záväzok nerozširovania NATO o krajiny bývalého východného bloku. Avšak NATO a kolaborantské vlády slovanských krajín stoja za bombardovaním bývalej Juhoslávie v roku Vo februári 2014 sa v Kyjeve uskutočnil prevrat, ktorého hlavným cieľom bolo odtrhnúť Ukrajinu od Ruska. Naši nepriatelia využili mimoriadne veľa lží, úkladov a peňazí, aby na Ukrajine napokon vypukla občianska vojna a vyhaslo tisíce životov. Obyvateľov Donbasu, ktorí sa hlásia k Doneckej a Luhanskej ľudovej republike a oponovali a oponujú rozchodu s Ruskom, označujú ako separatistov či teroristov a Porošenkova fašistická vláda na nich nasadila ťažkú bojovú techniku. Vodca Ukrajiny systematicky vyvoláva ozbrojený konflikt medzi susednými krajinami a žiada medzinárodné spoločenstvo o nové a ešte väčšie úvery a investície do kyjevskej agresívnej politiky. DEFINÍCIE IDEOVÝCH VÝCHODÍSK BUDÚCNOSTI SLOVANSTVA Jadrom slovanskej myšlienky je slavizmus sociálne a politické hnutie obhajujúce jednotu národov s príbuznými jazykmi, kultúrami, tradíciami a zmyslom pre spoločné morálne hodnoty a presvedčenia. Zdroje slavizmu sú predovšetkým ľudové legendy a mýty, ruské slavianofilstvo, juhoslovanský ilyrizmus, poľský mesianizmus, slovenský panslavizmus, český austroslavizmus. Významný prínos k rozvoju 27

15 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Foto: Tibor Eliot Rostas

16 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 30 všeslovanskej myšlienky priniesli Chorvát Mauro Orbini, Jurij Križanič, slovenskí dejatelia Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Ľudovít Štúr a Svetozár Hurban Vajanský, Česi Josef Dobrovský, Josef Jungmann a František Palacký, ale aj myslitelia ako Pogodin, Danilevskij, Lamanskij, Adam Mickiewicz či Vuk Karadžič. V dnešnom svete existuje 13 slovanských krajín: Bielorusko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Poľsko, Ruská federácia, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Ukrajina, Chorvátsko, Čierna Hora a Česká republika. História opakovane preukazuje, že iba spoločne mohli Slovania adekvátne reagovať na geopolitické výzvy a hrozby. Dnes slovanský svet opäť čelí ťažkým obdobiam medzinárodných konfliktov a kríz a opäť kriesi myšlienku slovanskej jednoty ako obrazu bájneho fénixa povstávajúceho z popola a vyzývajúceho na spoluprácu s cieľom zachrániť našu civilizáciu. Jubilejný Všeslovanský zjazd venovaný 150. výročiu Slovanského zjazdu v Moskve v roku 1867 prevzal iniciatívu na vytvorenie Spoločenstva nezávislých slovanských štátov. Jeho hlavnými úlohami sú: zachovať identitu slovanskej civilizácie, jej kultúrne a historické dedičstvo, prispieť k mieru a bezpečnosti na eurázijskom kontinente a vo svete, rešpektovať zvrchovanosť štátov, neodňateľné právo ľudí na sebaurčenie a riadenie ich vnútorných záležitostí bez vonkajších zásahov, neumožňovať nepriateľské činy a aroganciu, dať sa viesť zásadami dobrého susedstva, vzájomného rešpektu a priateľstva, na medzinárodnej scéne konať zhodne v otázkach záujmu všetkých bratských národov a slovanského sveta, poskytovať vzájomnú pomoc pri prevencii a riadení prírodných, ekologických a technologických katastrof, aktívne spolupracovať v oblasti vedy, kultúry, školstva, bezpečnosti a zdravotníctva, zabezpečiť základné práva a slobody bez rozdielu rasy, etnického pôvodu, jazyka, náboženstva, politického či iného zmýšľania. Posvätným poslaním slovanskej civilizácie je byť integračným prvkom medzi východnou a západnou časťou eurázijského kontinentu s kultúrnymi a duchovnými základmi indoeurópskeho spoločenstva. Všeslovanská únia plne podporuje vznik eurázijskej hospodárskej únie. Hlavnou úlohou verejných organizácií slovanského zväzu je presadzovanie a podpora kandidátov do orgánov štátnej moci a miestnej samosprávy. Konvergencia štátov s prevažne slovanskou populáciou sa stane skutočnosťou, keď sa bude sústrediť aj na prioritný rozvoj hospodárskej spolupráce: rozvíjať a prehlbovať integračné skúsenosti v oblasti hospodárstva, uľahčiť voľný pohyb tovaru a služieb, posilniť najvyššie výhody pre slovanských podnikateľov, rozvíjať kultúrne vzťahy medzi bratskými národmi tak, aby bol zachovaný historický a kultúrny priestor slovanského sveta, reprezentovať a podporovať to najlepšie z filmu, divadla, hudby, literatúry, výtvarného umenia, remesiel a folklóru, zabezpečiť prístup ku kultúrnym hodnotám a informačným zdrojom prostredníctvom festivalov, súťaží a ďalších foriem masovej komunikácie. Posvätným poslaním slovanských národov je zmeniť povahu ľudských vzťahov, oslobodiť ich od sebectva, hrubej hmotnej vášne a obnoviť partnerstvá založené na láske, dôvere a múdrosti. Tieto základy sú aj základmi rodiny. Od jej pevnosti závisí aj pevnosť základov slovanských štátov. Bez oživenia úplnej rodiny, čo je 3 až 5 detí, ťažko hovoriť o prosperite slovanskej civilizácie. Vznik a rast slovanskej identity závisí od vzťahu medzi bratskými národmi. Pri vytváraní priaznivej verejnej mienky pomôžu medzinárodné slovanské akadémie, medzinárodné cyrilometodské akadémie slovanského školstva, hnutia slovanskej mládeže a ďalšie podobné organizácie. Hlavnou úlohou je hlboké vštepovanie pocitu hrdosti mladým ľuďom patriacim do veľkej a starobylej rodiny slovanského sveta. Každé dieťa by od počiatku svojho osobného rastu malo vedieť, že nie je len potomkom národa, ale je aj súčasťou mohutného bratstva slovanských národov s dávnou históriou. Vystúpenie predsedu prezídia Všeslovanského zväzu Olega Anatolieviča Platonova v Moskovskej štátnej knižnici MIMORIADNE MIEROVÉ APELÁCIE Občianska vojna na Ukrajine ukazuje, že hlavný nápor nového tlaku na východ (notoricky známy ako Drang nach Osten) je prioritne namierený proti Rusku ako základni slovanského sveta. Aj práve preto je v 21. storočí opäť aktuálna idea všeslovanstva ako výzvy na jednotu ľudí, ktorí vyrástli z rovnakého koreňa, majú spoločné duchovné a kultúrne tradície a ich pevnosť bola testovaná v prudkých bojoch s germanizmom. Niet pochýb o tom, že všetky existujúce akcie Západu na čele s USA a Európskou úniou v súlade s unipolárnou svetovládou sú namierené predovšetkým proti Rusku, slovanskému svetu a myšlienke hlásajúcej jednotu Slovanov. Ukrajina bola oddelená od Ruska a je namierená proti Rusku. Väčšina slovanských štátov je kolonizovaná EÚ a NATO s vládami a sionistickými médiami vytvárajúcimi tlak proti Rusku a slovanstvu ako takému. Antiruské nálady boli najsilnejšie vštepené v Poľsku. Preto podporujeme poľské spojenectvo s Ruskom ako najdôležitejší prvok v procese zjednocovania Slovanov. Je to geopolitický základ, ktorý je dôležitou platformou integrácie slovanského sveta. Dnes, rovnako ako v roku 1867, sú Kosovo a Metohija okupované. V agresii vedenej USA a NATO v roku 1999 boli krajiny bývalej Juhoslávie bombardované muníciou obsahujúcou ochudobnený urán. My, účastníci jubilejného Všeslovanského zjazdu 2017, sa v modlitbách obraciame na bratských ruských pravoslávnych ľudí a všetkých Slovanov: nepoľavujme v boji za oslobodenie Kosova a Metohije, bdejme nad dodržiavaním Rezolúcie OSN č o Metohiji a podporujme Republiku Srbskú podporou práv ustanovených v Daytonskej dohode o mierovom urovnaní. Vynaložme všetko úsilie na vydanie generála Ratka Mladića z Haagu na liečbu v Rusku. Apelujeme na predstaviteľov Moldavska a Podnesterska, na účastníkov rokovacích procesov Ruska, Ukrajiny, OBSE, EÚ a USA, aby zintenzívnili mierové urovnanie ozbrojeného konfliktu v tejto oblasti a s plnou vážnosťou preskúmali navrhované mierové riešenie delegátov Všeslovanského zjazdu s medzinárodným uznaním 31 Foto: Tibor Eliot Rostas

17 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA V KMENI NAŠOM MUSÍME BYŤ SLOVANIA, V NÁRODE NAŠOM ĽUDIA: TO JE SLÁVNE, POŽEHNANÉ, TO JE VYSOKÉ URČENIE NAŠE SLOVANSKÉ! Foto: Tibor Eliot Rostas

18 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 34 existujúcim de facto od roku 1990 a akceptovali výsledky referenda zo 17. septembra 2006 o vyhlásení podnesterskej nezávislosti. Podporujeme minské procesy rokovania o riešení situácie v regiónoch Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny. Delegáti kongresu, zástupcovia verejných organizácií a združení všetkých slovanských štátov sú pripravení poskytnúť informácie, právnu a odbornú podporu. Veríme, že verejná diplomacia prispeje k rýchlemu dosiahnutiu mieru na Donbase a zabráni ďalšiemu bratovražednému konfliktu v slovanskom svete. Vyjadrujeme rozhodný nesúhlas s rozšírením NATO na východ, inštaláciou protiraketových štítov, raketometov a iných zariadení v slovanských krajinách, určených na agresiu zameranú predovšetkým voči Rusku. História ukázala, že ak sa Slovania spoja, sú neporaziteľným, ale aj veľmi tvorivým prvkom vo všetkých oblastiach života. Koniec koncov, slovanský svet má potenciál, aby mierumilovne ubránil svet od západnej globalistickej expanzie, zabránil vojne plánovanej extrémistickými kruhmi na Západe. V mene mieru pre všetky národy Slovania vždy spájajú a preukazujú svoje mierumilovné úmysly, univerzálne hodnoty, ktoré sa nezameriavajú len na vlastné blaho, ale aj na blaho ostatných ľudí. To je podstata Slovanov a slávy to všetkých Slovanov! VÝZVA HLAVÁM ŠTÁTOV, VLÁD A PARLAMENTOV SLOVANSKÝCH ŠTÁTOV My, účastníci jubilejného Všeslovanského zjazdu, zástupcovia krajín celého slovanského sveta, sme sa zišli na diskusiu o naliehavých otázkach slovanského hnutia. Dospeli sme k záveru o potrebe spojiť všetky vetvy slovanských komunít, aby sme dosiahli naplnenie úloh, ktoré vznikli ešte pred 150 rokmi v roku 1867 na prvom Všeslovanskom zjazde. Sme jednomyseľne presvedčení, že v záujme dosiahnutia cieľov v tejto fáze je potrebné zjednotiť nielen verejnosť, ale aj vlády a parlamentné štruktúry našich slovanských krajín. Lebo bez toho nie je možné riešiť žiadne významné problémy. V tomto smere sa odvolávame na hlavy štátov, vlády a parlamenty všetkých slovanských krajín s ponukou, aby sa aktívne podieľali na tvorbe Spoločenstva nezávislých slovanských štátov. V rámci Spoločenstva nezávislých slovanských štátov máme na mysli medzinárodné organizácie (združenie alebo blok) konajúce na základe medzinárodného práva. A tak je to aj správne, pretože celý súčasný politický svet je postavený na báze združení alebo blokov, pričom slovanské spoločenstvo stále nemá reálnu medzištátnu spojitosť. Spoločenstvo nezávislých slovanských štátov (ďalej len SNSŠ) nebude porušovať záujmy žiadneho z jeho členov. Bude fungovať na základe rovnosti, vzájomného porozumenia a dôvery. V rovnakej dobe si členovia SNSŠ budú poskytovať vzájomné doložky najvyšších výhod v oblasti politických, ekonomických, etnických, kultúrnych a spoločenských vzťahov. SNSŠ si bude poskytovať (v prípade potreby) pomoc pri ochrane suverenity, obrane proti vonkajšej agresii a v boji proti medzinárodnému terorizmu a extrémizmu. SNSŠ vypracuje spoločnú politiku v oblasti hospodárskeho rozvoja a pre svojich členov vytvorí priaznivé ekonomické podmienky, vyvinie mechanizmy investičnej pomoci pre najvýznamnejšie ekonomické a sociálne projekty. SNSŠ prispeje k integračným procesom v oblasti vedy, vzdelávania a kultúry. S týmto cieľom sa medzi jednotlivými krajinami a všeobecne medzi všetkými účastníkmi SNSŠ vytvoria osobitné zmluvy poskytujúce vedecké, vzdelávacie a kultúrne výmeny, ako aj zriadenia spoločných vedeckých a vzdelávacích štandardov. Tie budú pre naše národy nielen prínosom z hľadiska vzájomného porozumenia, posilňovania a rozvoja, ale budú vytvárať aj ďalšie podmienky na výmenu odborných pracovníkov. S ohľadom na praktickú realizáciu projektu vytvorenia Spoločenstva nezávislých slovanských štátov navrhujeme zvolať na rok 2018 do Prahy špeciálny medzinárodný kongres za účasti zástupcov vlád, parlamentov, významných politických a verejných organizácií slovanských krajín, ako aj zástupcov náboženských organizácií, ktoré sa už tradične podieľajú na rozvoji slovanského hnutia, aby diskutovali o všetkých praktických aspektoch tvorby a aktivity SNSŠ. Musíme si byť vedomí toho, že len interakcie všetkých vládnych, politických a sociálnych inštitúcií môžu posilniť slovanský svet, a na tento cieľ poskytnúť aj všetky potrebné podmienky. Najdôležitejším krokom k tomu bude jediné združenie v jednej inštitúcii všetkých slovanských štátov Spoločenstve nezávislých slovanských štátov. ZÁSADNÉ PRÍNOSY SLOVENSKEJ DELEGÁCIE Slovenská delegácia bola tentokrát oveľa početnejšia ako tá v roku Na zjazde sa zúčastnilo 20 našich delegátov: delegácia občianskeho združenia Slavica z Nitry, zástupcovia Matice slovenskej a Mladej Matice z Martina, Združenia slovanskej vzájomnosti a Spolku slovenských spisovateľov z Bratislavy. Naša delegácia pod vedením Miloša Zverinu navrhla zapracovať do záverečných materiálov zjazdu nasledovné body: vybudovanie slovanského kultúrneho a mediálneho domu, záchrana a propagácia archaických foriem slovanskej muziky, vytvorenie funkčného slovanského fondu Slávia(nadácie), výber vhodnej slovanskej symboliky ako zjednocujúceho elementu všetkých Slovanov. Zástupcovia občianskeho združenia Slavica navrhli vybrať zjednocujúci symbol Slovanov kvet slovanského života. Navrhli aj vzor slovanskej zástavy: zástava bielej farby, v strede ktorej je vyobrazený slovanský kvet. Navrhli schváliť hymnu Slovanov Hej, Slovania, ktorej text bude preložený do staroslovanského jazyka. Tibor Eliot Rostas apeloval na intenzívne spájanie podpory na vybudovanie silného mediálneho domu Slovanov ako odpoveď na absolútne nevyvážený mediálny priestor ovládaný nadnárodným kapitálom, oligarchiou a financiami investovanými do mimovládnych organizácií. Tento zámer prezentoval spolu s Dušanom Budzakom už v roku 2015 v Prahe, na ruskom veľvyslanectve v Bratislave, ale aj v Moskve na stretnutí žurnalistov a vysokých štátnych predstaviteľov Ruskej federácie. Keďže sa na priame pozvanie ministra kultúry Ruskej federácie koncom roku 2015 z ekonomických dôvodov nemohol zúčastniť petrohradského medzinárodného kultúrneho fóra, na tohtoročnom Všeslovanskom sneme intenzívne pokračoval vo svojom poslaní vďaka podpore Fondu SOFIAN. SLOVANSKÝ KULTÚRNY A MEDIÁLNY DOM Akékoľvek myšlienky bez možnosti ich distribúcie a propagovania (lat. propagare šíriť, rozširovať) sú odsúdené len na živorenie zvlášť v dnešnom svete mediokracie a hyperinformačných tokov. Ak Slovania včas nepochopia, že jednou z ich najväčších slabostí je v súčasnosti totálna absencia gigantického mediálneho impéria schopného konkurovať najmä sionistickej prevahe v distribúcii (dez)informácií, stanú sa opäť a znovu obeťami propagandy. Tá ich prostredníctvom lží povedie do ďalších vojnových jatiek a bratovražedných vojen ako už neraz v histórií. Zdá sa, že tento mimoriadne závažný problém zatiaľ s plnou vážnosťou nerieši ani ruská administratíva. Mediálna moc cudzích elít aj v samotnom Rusku vytvára prostredie odporu voči slovanským ideám. Napokon, ako to na plenárnom zasadnutí spomenul aj predseda prezídia Všeslovanského zväzu Oleg Anatolievič Platonov, v samotnom Kremli zvádzajú boj slovanské aj antislovanské sily. Z tohto a mnohých iných dôvodov je strategickou úlohou iniciovať a vytvoriť podmienky na vytvorenie prostredia s výraznou proslovanskou orientáciou kultúrne a mediálne centrum. A ideálne sa javí práve Slovensko, ktoré by aj vzhľadom na svoj geografický, ale i kultúrny charakter európskeho meridiánu mohlo túto iniciatívu veľmi intenzívne rozvíjať. Hlavným poslaním slovanského mediálneho domu pozostávajúceho zo spravodajských agentúr, tlače, televízie, rádií a internetových portálov má byť maximálna možná miera vytvárania objektívnych a vyvážených podmienok na distribúciu spravodajských informácií v európskom regióne, ale aj prehlbovanie kultúrnej a ekonomickej spolupráce všetkých slovanských krajín. Vzhľadom na stále zdecimovanejšie povedomie o mimoriadnom kultúrnom a historickom význame slovanstva je dnes prvoradou výzvou znovu sprítomniť význam slovanskej integrity a jej budúcnosť v destabilizovanom svete. S mnohými delegátmi zjazdu sme sa zhodli na tom, že vybudovanie spoločného mediálneho domu Slovanov, schopného priamo konkurovať veľkej svetovej päťke, je otázkou budúcnosti našich kultúr, národných záujmov, bezpečnosti, suverenity, ale aj udržiavania mieru a stability. 35

19 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 36 Práve preto je prvoradým cieľom hľadanie zdrojov na jeho realizáciu čo je kruciálna otázka, o ktorú v dnešnom zápase ide. S partnermi z delegácií sme si zadali veľmi konkrétne úlohy, ako v tomto smere napredovať a dosiahnuť reálne výsledky. PREJAV T. E. ROSTASA NA ZJAZDE: VÝZVA NA ZALOŽENIE SLOVANSKÉHO MEDIÁLNEHO DOMU Drahí bratia a sestry slovanských národov, sme synmi a dcérami starobylého kmeňa, ktorý si nadovšetko ctil a miloval vlastnú krv, ale aj zem, na ktorej po celé tisícročia múdro hospodáril. V našich génoch nikdy nebola zapísaná pustošiaca dobyvačnosť a tyrania iných sme až príliš zviazaní láskou k blížnym a rodine. Našou najväčšou slabinou je malá súdržnosť a schopnosť postaviť majestátnu pevnosť, kde budú chránené všetky naše kmene túžiace žiť slobodný život suverénnych národov. Žiaľ, neraz v histórii sme boli podvedení a mnohí z našich vlastných radov zodvihli zbraň v hrôzostrašných vojnách brata proti bratovi. Vždy to bolo vinou tých, ktorí naše duše zaplavovali lživými slovami. Už v dobách minulých usilovali o spoločný dom Slovanov slovanskí panovníci ako Samo, veľkomoravský Rastislav, Svätopluk, chorvátsky župan Ľudovít, srbský cár Dušan, český Břetislav, Otakar II., poľský Boleslav Chrabrý. Vždy a znova však idea všeslovanstva narážala na absolútne nedostatočnú sebauvedomelosť našich kmeňov, v ktorej ich udržiavala cudzia moc a domáca meštianska šľachta. Navyše spôsob usporiadania a správy slovanských kmeňov priam lákal agresívnych dobyvateľov so železnou vôľou dominovať, kolonizovať a vládnuť nad inými, čo bolo a je pre slovanské národy čímsi cudzím. Slovanstvo neznesie panovníka, jednotlivé kmene a národy sa okrem Veľkej Moravy nikdy nedokázali spojiť, no vo všeobecnej miere ani nadchnúť ideálmi spoločného domu. História nás učí, že namiesto toho sme sa často vrhali do bratovražedných vojen a zrád, na základe ktorých napokon zanikla aj Veľkomoravská ríša. Našu túžbu, ale o to väčšiu neschopnosť vytvoriť silnú a prosperujúcu slovanskú vzájomnosť limitoval patriarchálny spôsob života v malých, rozdrobených a vzájomne súperiacich skupinkách. Aj z tohto uhla pohľadu sa ukazuje, že už celé generácie a generácie Slovanom chýba povestná románska či germánska vôľa a jednota. Tak sa všetky slovanské územia priľahlé k impériám stávajú korisťou stačilo iba vyhlásiť právo s Božou milosťou vyvolených a splnomocnených cisárov katolíckej cirkvi vládnuť nad Slovanmi. Toto by sa však nikdy nestalo, ak by sme sami seba nepovažovali za rovnako silných a odolných, ak by sme medzi sebou neviedli nekonečné spory, no najmä ak by nás zjednocovala myšlienka vyššej spravodlivosti, poriadku a solidarity. Žiaľ, tieto princípy si pred nami Slovanmi s láskou zahľadenými do rodnej zeme, no najmä rodiny osvojili cudzí dobyvatelia. Lež práve Slovania odrazili Turkov pred bránami Viedne, Slovania zastavili fatálne Napoleonovo dobývanie Európy, Slovania vyhnali fašizmus až k Brandenburskej bráne. Dnes si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme obrovskú moc informácií, ktoré menia verejnú mienku a v konečnom dôsledku rozhodujú o prežití. Tá masívna nenávisť, akou médiá v rukách elity dennodenne štvú a nabádajú na nenávisť voči slovanstvu a špeciálne voči Rusku, je neprehliadnuteľná. Práve médiá nesú plnú zodpovednosť za stav našej spoločnosti a bezbrehý úpadok kultúry a pôvodných cností i hodnôt. Mediálne giganty sveta v rukách zopár vyvolených už po celé generácie sledujú zámery a ciele privátnych skupín. A tieto skupiny Slovanov nenávidia, pretože si veľmi jasne uvedomujú, že práve Slovania v rozhodujúcich chvíľach rozdrvia všetkých ohrozovateľov ako knieža Sviatoslav vo svojom triumfálnom ťažení proti Chazarom. Rozklad každej našej dobrej idey a spoločných záujmov sa deje vo vnútri našich krajín. Moc, ktorá ako metastázy preniká naším organizmom, je moc napojená na bezbrehý prílev financií. Za peniaze si kupuje duše našich ľudí, ktorí spravia čokoľvek, čo im kniežatá zla prikážu. Práve sem musíme v dnešných časoch sústrediť všetku našu energiu a nádej. Ak nebude existovať masívna podpora spoločného mediálneho domu, časom našich potomkov celkom zničia a vyhubia cudzie záujmy zasiate do ich vedomia. Našou prvoradou úlohou je spojiť naše sily a vybudovať gigantickú kultúrnu ustanovizeň, z ktorej sa budú napájať všetky deti slovanského sveta, aby mohli šíriť posolstvá mieru a nádeje. Tu bude učinené zadosť Predseda prezídia Všeslovanského zväzu, známy ruský spisovateľ O. A. Platonov a šéfredaktor Zem&Vek T. E. Rostas vzdelanosti, nad ktorou chcú vládnuť iní, tu bude vytvorený priestor navyvážené informácie a správy, tu bude môcť prekvitať povedomie o všetkých dôležitých momentoch minulosti, ale aj veľkých plánoch do budúcna. Prostredníctvom slovanského mediálneho domu budú do myslí prenikať slová o nových výzvach ekonomiky postavenej na energetických zdrojoch, dobrých investíciách a vzájomnom obchode, ako aj o spoločných a jednotných postojoch v otázkach bezpečnosti všetkých suverénnych slovanských krajín. Ak nebude vôľa vytvoriť chrabrého bohatiera odrážajúceho útoky zlomyseľných vyvolených, ak nepochopíme, že dnes je najdôležitejšou úlohou vytvoriť medzinárodné slovanské mediálne impérium, potom nás zvnútra zničia dobre zaplatené sily cudzích záujmov. Preto si vás aj z tohto miesta v mene našej budúcnosti dovoľujem vyzvať k jednote a vzájomnej spolupráci pri postavení najúčinnejšej bariéry voči zlu. Tohtoročného mimoriadne významného stretnutia sa šéfredaktor Zem&Vek Tibor Eliot Rostas mohol zúčastniť iba vďaka Fondu Sofian, ktorý podporuje o. z. Sofian Publishing a jeho priaznivci vyznávajúci slobodu prejavu a pluralitu názorov. PROSÍME, PODPORUJTE NÁS AJ NAĎALEJ, VAŠA FINANČNÁ POMOC NÁM UMOŽŇUJE VYTVÁRAŤ REÁLNE VYHLIADKY NA LEPŠIU BUDÚCNOSŤ. IBAN transparentného účtu: SK

20 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Viktor Timura NAŠI PREDKOVIA TU BOLI OVEĽA SKÔR, AKO TVRDÍ ZÁPAD V 19. STOROČÍ VZNIKOL NA NEMECKÝCH UNIVERZITÁCH MANIPULÁCIOU HISTORICKÝCH FAKTOV PANGERMÁNSKY MODEL EURÓPSKYCH DEJÍN, KTORÝ V PODSTATE PRETRVÁVA DODNES. tohto modelu mali prísť Slovania do Európy až v storočí n. l. To umožnilo nemeckým Podľa teoretikom (lingvistom a historikom) 19. storočia vyhlásiť prakticky všetky kmene, ktoré vymenovávali antickí autori, za germánske. Slovanov do storočia takto celkom vylúčili z podielu na rozvoji Európy. Keď sa vyhlásenie Árijcov za germánske kmene označené nemeckými teoretikmi ako Indogermáni ukázalo nereálne, zmenili ich na Indoeurópanov, ktorí mali prísť do Európy v 3. tisícročí pred n. l. Nikdy však nijakí Indogermáni ani Indoeurópania s indoeurópskym jazykom neexistovali a germánske kmene nemali nič spoločné s Árijcami. To bola iba teoretická konštrukcia, ktorá mala vylúčiť Slovanov. Árijci neprichádzali v 3. tisícročí pred n. l. z Indie do Európy, ale naopak. Zo strednej Európy migrovali nositelia kultúry s keramikou zvoncových pohárov, z východnej Európy strhli so sebou Venetov s keramikou zdobenou odtlačkami šnúry a cez Chajbarský priesmyk prešli až do Indie k riekam Indus, Jamuna a Ganga pri Gange našli archeológovia keramiku zdobenú odtlačkami šnúry. Najstaršie indické pamiatky védy, ktoré vznikli asi o jedno tisícročie skôr ako sanskritské písomné pamiatky, označili týchto migrantov prichádzajúcich v období 2500 až 1700 p. n. l. v niekoľkých vlnách z Európy do Indie ako Árijcov. Ako a kde teda hľadať pôvod a začiatky Slovanov a ich najstaršie dejiny tak, aby sme sa vyhli ďalším omylom? Teoretické úvahy o pôvode Slovanov sa zväčša upierali na prypjaťské bariny. Asi v duchu, že z barín vychádza kadejaká háveď tak prečo by odtiaľ nemohli vyjsť aj menejcenní Slovania, za akých ich mali a naďalej majú na Západe? Iným variantom bol priestor medzi Vislou a Odrou, ale ten sa im príliš nehodil do teoretických konštrukcií pangermanizmu, lebo na tento priestor si ako svoj pôvodný nárokovali germánske kmene. Otázka slovanských začiatkov zostala nevyriešená a v pangermánskom modeli európskych dejín nemohla byť vyriešená, lebo v jeho rámci ani riešenie nemala. 39

21 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 40 Nepochybne však existuje, lebo Slovania sú tu a existujú dokonca v závideniahodných priestoroch a počtoch, čo nenecháva na pokoji ani dnešných samozvaných svetovládcov. Teoretické halucinácie historikov budú hľadať priestor dovtedy, kým nezačnú svoje úvahy od skutočných začiatkoch ľudských dejín. A tie nemožno začínať ináč ako hľadaním pôvodu a začiatkov samotného človeka, procesov jeho formovania, osobitne formovania jeho vedomia, bez čoho nemožno pochopiť ani utváranie rôznych foriem spoločenstiev, ktoré sú subjektom ľudských dejín. Klasická história (historiografia) začína tam, kde začínajú písomné pramene a tie začínajú len tritisíc rokov pred naším letopočtom. To je menej ako 0,5 % z celkových dejín ľudstva, počínajúc od Homo erectus, ktorý sa objavil pred 1,8 milióna rokov. Preto historiografia nemôže takúto úlohu riešiť. To je úloha filozofie dejín vychádzajúcej zo syntézy interdisciplinárnych poznatkov, zvlášť antropológie, archeológie, lingvistiky, mytológie, paleogeografie, paleoklimatológie, paleopsychológie a ďalších vied. Odborníci sa zatiaľ zhodli aspoň na jednom: dnešný človek sa vyvinul z Homo erectus, ktorý sa objavil pred 1,8 milióna rokov na viacerých miestach našej planéty: v Afrike negroidná rasa, v Číne mongoloidná rasa, a asi aj na Ďalekom východe, kde je výskum v začiatkoch červená (indiánska) rasa. Objavil sa aj na Kaukaze kaukazský typ sa člení na tri základné čeľade: juhokaukazská čeľaď (Anatólia, Sumer), východokaukazská čeľaď (Irán, India a Stredná Ázia) a severokaukazská europoidná čeľaď, ktorá sa rozšírila po celej Európe. Homo erectus sa objavil pred 1,8 milióna rokov aj na dnešnom ostrove Jáva v Indonézii. Odborníci sa zatiaľ nedohodli, či ide o typ odčlenený z čínskeho alebo je to samostatný typ. V Afrike sa Homo erectus objavil až pred 1,5 milióna rokov. Hypotéza o tom, že sa z Afriky na ostatné kontinenty rozšíril najprv Homo habilis alebo Homo ergaster, vrátil sa do Afriky ako Homo erectus a iba z neho sa vyvinul dnešný človek, ktorý sa potom znova rozšíril na ostatné kontinenty, sa genetickými výskumami DNA nepotvrdila. Ukázala sa iba ako špekulácia zástancov monogenetickej teórie na jej záchranu. Už Homo erectus sa rozšíril do celej Európy pred 1,2 0,8 milióna rokov. Svedčia o tom mnohé nálezy. Dnešný človek sa objavil pred tisíc rokmi podobne na viacerých miestach. Vyvíjal sa z Homo erectus v tej oblasti, kde sa objavil. Rozšírenie dnešného človeka z Kaukazu a východnej Európy dokazujú archeologické poznatky. Prvé poznatky o kulte medveďa sú z kaukazských jaskýň Kudaro I a III, z cucchvatského jaskynného komplexu a ďalších. Odtiaľ sa rozšíril po celej Európe. Významné neskoršie poznatky o kulte medveďa pochádzajú z jaskýň v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Česku i Slovensku. Svedčia o prebúdzajúcom sa vedomí človeka podobne ako sieťka na kuse okra z juhoafrickej jaskyne Blombos, datovaná na 78-tisíc rokov p. n. l. Pôvod Slovanov a všetkých Európanov, ako potvrdzujú aj uvedené archeologické poznatky, je na Kaukaze. Severokaukazská europoidná čeľaď pred 45-tisíc rokmi nadobudla rečovú kompetenciu spolu s hypertrofiou obraznosti (dôkazom sú figúrky venuše) a začala sa učiť hovoriť s pomenovávaním veci okolo seba, tvorila prvé slová bez schopnosti vyjadrovať sa v ucelených myšlienkach vetách. Vypomáhala si kreslením zostali z toho jaskynné a skalné maľby a rytiny. Po dotvorení druhej signálnej sústavy na konci ľadovej doby získal človek jazykovú, t. j. gramatickú kompetenciu, ktorá umožňovala vyjadrovať sa v ucelených vetách. Pri formovaní jazyka človek musel najprv vytvoriť postupne celú gramatiky, radenie slov, spájanie predložkami, skloňovanie, časovanie, rozlišovanie rodu atď. Nikto mu na to nedal nijakú gramatickú príručku, všetko si musel vytvoriť sám a fixovať v spoločenstve. Zďaleka však nebolo toľko slov ako dnes. Jazykovedci sa pokúsili analyzovať, koľko mohol mať človek slov na konci ľadovej doby (13-tisíc rokov p. n. l.) a došli k počtu 278. Ak sa niekomu tento počet javí málo, treba dodať, že dnešný živý jazyk damin (daminčina), ktorou hovoria obyvatelia na indonézskom ostrove Mornington, kde žili izolovaní od ostatného sveta, má iba 200 slov. Plne pritom postačuje na komunikáciu a dorozumenie sa obyvateľov ostrova. S formovaním jazyka a jazykových rodín sa dovtedy jednotná severoeurópska europoidná čeľaď na jazykovom základe začala diferencovať na veľké jazykové rodiny: na veľkom priestore od Kaukazu-Volgy-Donu po Rýn to bola slovanská jazyková rodina, z ktorej sa od Rýna po Atlantik vyčlenila keltská jazyková rodina a na Jutskom polostrove a v Škandinávii germánska jazyková rodina. Začiatok formovania Slovanov, tak ako Keltov i Germánov na kultúrno-jazykovom základe je na konci poslednej ľadovej doby. Jazyk Slovanov sa na veľkom priestore sústavne reintegroval neustálymi migráciami skupín, zväčša z východu na západ. Slovania majú oveľa bohatšiu históriu, ako sa doteraz prezentuje. Už medzi 8. a 6. tisícročím p. n. l. sa začali vytvárať predpoklady a na začiatku 6. tisícročia pred n. l. naši predkovia sformovali tri najstaršie európske civilizácie aj s prvým písmom. Prvá bola staroeurópska civilizácia, ako ju nazvala Marija Gimbutasová, presnejšie podunajská civilizácia ako ju nazval Harald Haarmann. Vychádzala z lepenskovirskej kultúry a zaberala územie Rumunska, Tesálie, Macedónie a východného Slovenska. Prvá vytvorila písmo s datovaním 5300 rokov p. n. l., čo je viac ako dvetisíc rokov skôr než vznik mezopotámskeho písma, a prvá v Európe prešla na poľnohospodársky produktívny spôsob hospodárstva. Na archeologickej konferencii v Berlíne decembra 1880 prezentovala nález najstaršieho písma rumunská archeologička Žofia Tormová, ktorá ho objavila pri výskumoch na lokalite Turdaş a ďalších lokalitách v okolí (okolo 300 grafém). Ale prítomní západní bádatelia vrátane Virchova a Schliemanna, ktorí boli prítomní, odmietli uvažovať o niečom podobnom. Druhá bola východoeurópska civilizácia s dominantnou kultúrou Cucuteni-Tripolje spolu s dnepro-doneckou, stredodonskou a kurhanskou kultúrou s takými mestskými konglomerátmi, akým bolo Majdaneckoje s tisíc obyvateľmi. A to nebolo najväčšie mesto tejto civilizácie. Tretia bola stredoeurópska civilizácia od Balkánu a západného Slovenska po Rýn. Odlišovala sa kruhovými stavbami rondelmi, podobnými, akým je známy Stonehenge v Anglicku. Rondely objavili leteckým prieskumom na území Slovenska, Rakúska, Česka, Nemecka i Poľska iba nedávno. Bolo objavených viac ako 150 rondelov. Plnili kultovú funkciu i funkciu agrokalendára. Staroeurópske civilizácie sa rozpadli v druhej polovici 3. tisícročia v dôsledku klimatických zmien a migrácií. Na ich troskách sa v bronzovej dobe formovali nové slovanské spoločenstvá, ktoré v nasledujúcich dlhodobých dramatických procesoch a udalostiach vyústili do súčasných slovanských národov. Jedno nemožno poprieť. Pre Západ sú Slovania stále čímsi menejcenným. Západná civilizácia existujúca viac ako dvetisíc rokov je k Slovanom neprajná a nepriateľská, ba priamo vražedná. Riadi sa základným princípom založeným na expanzii, výbojoch a parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených. Nemecký filozof Tretej ríše Oswald Spengler nazval tento princíp faustovským a označil ho ako princíp životaschopnosti Nemcov. Nezmenil sa ani v súčasnosti. Politické heslá o slobode, suverenite, demokracii, humánnosti a ľudských právach sú len zastieracie manévre a zmena taktiky ako dosiahnuť hlavný cieľ expandovať a podmaňovať si ďalšie krajiny a národy a parazitovať na ich bohatstve. Transatlantická civilizácia sa v súčasnosti dostala do neriešiteľnej krízy, z ktorej asi nie je iné východisko okrem vojny. To, aká apokalypsa by to bola, si uvedomuje asi každý. Preto usiluje o záchranu na úkor Slovanov. Nie je to prvýkrát. Ale ani opakované pokusy západnej civilizácie zničiť Slovanov, osobitne baštu slovanstva Rusko, neviedli k úspechu. Súčasťou je snaha o rozbitie jednoty Slovanov, podriadenie si aspoň časti Slovanov, parazitovať na nich a postaviť ich proti iným Slovanom. To však malo vždy iba dočasné trvanie a nebude to ináč ani teraz. 41

22 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 42 Jeden z najvýznamnejších filozofov 19. storočia Johann Gottfried von Herder písal o Slovanoch ako o národe budúcnosti. Takmer celá štúrovská generácia študovala filozofiu a teológiu na prestížnych nemeckých univerzitách v Jene či Halle a veľmi dôkladne sa oboznámila s najnovšími výstupmi predovšetkým nemeckej klasickej filozofie, najmä však s Herderovými filozofickými názormi. Revolučný rok 1848 bol však aj v znamení pangermánskej idey. Na frankfurtskom sneme sa začal proces zjednocovania množstva maličkých nemeckých štátov do jednotnej nemeckej ríše pod vedením Bismarckovho Pruska. Ako vieme, proces prekonania nemeckého partikularizmu bol ukončený zjednotením Nemecka v roku Podobný proces prebiehal paralelne aj v Taliansku, krajina sa zjednotila v roku Roman Michelko VIERA VO VEĽKÉHO RUSKÉHO BRATA VŠESLOVANSKÁ MYŠLIENKA BOLA MINIMÁLNE OD KONCA 18. STOROČIA PREDOVŠETKÝM VŠAK V 19. STOROČÍ JEDNOU Z KĽÚČOVÝCH IDEÍ, KTORÉ OVPLYVŇOVALI POLITICKÉ MYSLENIE V STREDOEURÓPSKOM PRIESTORE. Panslovanská idea prešla podobným, ale ešte komplikovanejším procesom. V roku 1848 sa v Prahe uskutočnil prvý slovanský zjazd. Tým odštartoval pokus o dosiahnutie panslovanskej idey pod ochrannou rukou najsilnejšieho pod kuratelou ruského cára. Práve cárske Rusko v roku 1849 v bitke pri Világoši pomohlo Habsburgovcom skrotiť spupnú maďarskú džentry, ktorá zneužila novonadobudnutú slobodu na potláčanie nemaďarských národov. Orientácia na Rusko vyplývala aj z ochoty Ruska pomôcť pri zvrhnutí tureckého, respektíve osmanského jarma, pod ktorým trpeli slovanské národy na juhu dlhé storočia. Je jasné, že tieto myšlienkové prúdy museli zasiahnuť aj najvýznamnejšiu osobnosť slovenského verejného života Ľudovíta Štúra. Vývoj jeho politických názorov bol silne ovplyvnený dobovým politickým a filozofickým myslením a prešiel rôznymi fázami, napríklad aj často kritizovaným príklonom k Viedni, ktorá v konečnom dôsledku Slovákov zradila a obetovala na oltár vlastných záujmov. Aj preto Štúrov politický testament Slovanstvo a svet budúcnosti znamenal jednoznačnú orientáciu na Rusko a cára. Nakoniec iste nie je náhoda, že toto jeho kľúčové dielo, pôvodne napísané v nemčine, vyšlo prvýkrát knižne v ruskom preklade, a to hneď vo viacerých vydaniach. Paradoxne prvý slovenský preklad, navyše opatrený veľmi kontroverzným úvodom (spochybňujúcim správnosť Štúrových názorov), vyšiel až v roku Ak chceme pochopiť Štúrovo politické myslenie, musíme konštatovať, že prijatie všeslovanských či panslovanských ideí bolo v danom dobovom kontexte jediným a logickým riešením pri pokuse obhájiť národné záujmy Slovákov. Ako vieme, politická realita bola nakoniec iná, ale jeho politický závet bol logickým vyústením trpkej skúsenosti s politickou zradou zo strany Viedne a priam fatalistickej viery v to, že menšie slovanské národy nakoniec oslobodí veľký ruský brat. Táto politická koncepcia prežívala veľmi dlho, a dokonca v čase prvej svetovej vojny v českom exile. Kým Masaryk a Beneš sa pri rozbití Rakúsko-Uhorska orientovali na západné mocnosti (Francúzsko a Veľkú Britániu), Josef Dürich sa v exile v Rusku pokúšal o dosadenie Romanovovcov na český trón. Agresia maďarskej džentry, priame ohrozenie rodiaceho sa národa v revolučných časoch akosi prirodzene postavili Slovákov (v dvoch dobrovoľníckych výpravách) na stranu Viedne. Ako sa neskôr ukázalo, bol to omyl. Otázka je, či sme vtedy mali na výber, resp. aké boli reálne alternatívy. Štúr podpísal výzvu Za jednotu mocnárstva rakúskeho. Bol to však len taktický ústupok. Strategická Štúrova koncepcia predpokladala emancipáciu od Nemcov aj od Maďarov. Samozrejme, denná realita Bachovho absolutizmu tieto nádeje pochovala. Čoskoro to trpko ľutuje, keď hovorí: Rakúsko sa rozhodlo všetky slovanské, maďarské, talianske národy vohnať do nemeckej klietky. V čase rozčarovania píše Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom uvádza: Ostatne neveríme, že Francúzi aj uskutočnia túto veľkú ideu oslobodenia národov. Podľa našej mienky postaví sa na jej čelo iný národ, ktorý viac vytrpel, ktorý prechováva viac lásky voči ľudstvu než tí, ktorí sa častokrát viac ňou vystatujú, než aby v jej duchu pracovali. Štúr vidí tento národ v Rusku. Podľa neho sú Rusi chrbtovou kosťou slovenskej politiky, prvým článkom viery, silou, ktorá dovolí udržať slovanský pohyb aj v najbeznádejnejších situáciách. Je to jeho dôvera v budúcnosť, jeho mesianistická idea v tomto bode prestávajú všetky analýzy a kritické postoje. Štúr je nielen mužom jedinej myšlienky, ale aj politik jediného prostriedku: Niet v Rusku takej nezhody medzi vládou a národom, ako je inde, v ohľade tom je tam väčší súhlas než kdekoľvek v Európe. A tak trochu naivne čaká na časy, keď sa duch slovanský ešte viac rozšíri, keď sa pokrok slobody aj tam zjaví, vykoná táto zem diela veľké a dôležité pre slovanstvo, vážne a rozhodujúce pre svet. Ďalšie politické vymedzenie Štúra je voči Palackého konceptu austroslavizmu. Kodifikáciou kultúrnej stredoslovenčiny a odchodom od kralickej bibličtiny sa stal zradcom pre istú a v tom čase značnú časť českej, ale aj slovenskej spoločnosti. Nepochopil ho Kollár, ale ani Palacký či Šafárik. Štúr odmieta austroslavizmus: Myšlienka urobiť z Rakúska oporný bod pre slovenské kmene v strednej Európe vyšla z hláv Čechov, menovite je výtvorom síce mnoho znalého a usadlého, ale bezmyšlienkovitého a krátkozrakého historiografa Palackého, ktorý sa ostatne pri jej koncipovaní dal do vleku českej šľachty, prívrženkyne Rakúska. Čechom sa pritom otváral výhľad na hegemóniu nad slovanskými kmeňmi v Rakúsku... a tak sa tejto myšlienky chopili. Štúr považuje myšlienku austroslavizmu za neslovanskú. Budúcnosť slovanstva vidí mimo Rakúska a alternatívu voči nemu vo veľkom slovanskom rovnoprávnom svete s Rusmi ako prvými medzi rovnými. Táto Štúrova koncepcia platila v hlavnom prúde slovenskej politiky až do vystúpenia hlasistov. 43

23 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 44 Aj napriek tomu, že pokus o spojenie triedneho a národného konceptu si vyžiadal veľa obetí, len málokto si aj v súčasnosti túto dimenziu minulého režimu uvedomuje. Súčasná propaganda hodnotí spätosť Československa so Sovietskym zväzom predovšetkým v negatívnych konotáciách, pričom ignoruje výraznú kultúrnu a ekonomickú výmenu, ktorá medzi krajinami prebiehala. Podľa Laca Novomeského sa v tom čase splnil Herderov a Štúrov sen o zlatom veku Slovanov v nových podmienkach, čo podčiarkla aj spolupráca v rámci RVHP. Československá koncepcia povojnovej ľudovej demokracie nadväzovala na kultúrnu politiku všeslovanskej vzájomnosti a slovenské národné hnutie v 19. storočí. Táto predstava sa opiera o tzv. leninský prístup k dejinám, ktorý zohľadňuje špecifický prístup budovania socializmu v konkrétnych kultúrno-historických podmienkach. Marx Lukáš Perný SOCIALIZMUS A PROSLOVANSKÁ POLITIKA PRE NÁS OKREM TOHO ZNAMENÁ RUSKO SLOVANSKÝ ŠTÁT I SLOVANSKÚ BAŠTU; BAŠTU NOVO PONÍMANÉHO SLOVANSTVA, SLOVANSTVA V ZMYSLE SÚDRŽNOSTI A SPOLUPRÁCE NÁRODOV POCHÁDZAJÚCICH ZO SLOVANSKÉHO KMEŇA. I TOUTO BAŠTOU SA STALO CÁRSKE RUSKO PO OBRODNOM ZÁSAHU LENINSKEJ REVOLÚCIE. a Engels vnímali prístup k revolúcii predovšetkým triedne, no Lenin prišiel s koncepciou národno -oslobodzovacích hnutí, ktoré vznikajú v podmienkach imperiálneho štádia kapitalizmu. Historicky a kultúrne sa o podporu proslovanského zamerania zaslúžili najmä súvislosti 2. svetovej vojny, predovšetkým víťazstvo Červenej armády, Stalinova koncepcia svätej vojny spojenie triedneho a národného pri bojoch, a v nemalej miere Slovenské národné povstanie a osveta generácie davistov, predovšetkým tzv. buržoáznych nacionalistov (Husák, Novomeský, Clementis, Horváth, Okáli, Holdoš), ako ich nazvali, keď ich v 50. rokoch odsúdili. Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský a Gustáv Husák sa zaslúžili o zabudovanie všeslovanskej vzájomnosti do kultúrneho programu slovenských komunistov po roku Právnik Vladimír Clementis vysielal priamo z Londýna rozhlasové vstupy, ktorými šíril osvetu o slovanstve a národných buditeľoch. Gustáv Husák písal ódy na Ľudovíta Štúra, Ladislav Novomeský videl (odvolávajúc sa na historika Vilčeka) v Jankovi Kráľovi prvého slovenského komunistu. Maďarské a nemecké školy sa poslovenčili a za povinný cudzí jazyk bola zvolená ruština aj z toho dôvodu, že Maďari patrili k tým najvytrvalejším kolaborantom nacistov. V tom čase bol povereníkom pre školstvo a osvetu práve Ladislav Novomeský. Vo svojich článkoch bohato propagoval slovenských národných buditeľov a kritizoval Marxa v jeho neohľaduplnosti a nepochopení pri odsúdení Slovanov v roku Zároveň označil za chybu, keď štúrovci očakávali ústupky od Viedne nereálny austroslavistický koncept. Novomeský však vnímal nacionálne a internacionálne vo vzájomnom prepojení, preto oceňoval nielen Štúra, ale aj Sándora Petőfiho v dimenzii sociálnej. Socialistický blok považoval za príležitosť realizácie všeslovanskej vzájomnosti bez cárskeho útlaku. Oceňoval súčinnosť slovanských národov, spoluprácu Moskvy, Kyjeva, Belehradu, Sofie, Varšavy so sympatiami k jednote politickej, kultúrnej i hospodárskej. Vladimír Clementis pochádzal z rodiny známej svojou slovanofilskou orientáciou, čo sa odzrkadlilo aj v jeho politickom pôsobení. V exile vydal diela Slováci a Slovanstvo či Slovanstvo kedysi a teraz. Pod vlajkou nového režimu už v roku 1945 v Modre slávnostne odhalili pamätník Ľudovíta Štúra od sochára Frica Motošku. V roku 1948 rečnil Novomeský na Hurbanových oslavách v Beckove. Pod Novomeského vedením vzniká Hviezdoslavova knižnica, a práve Novomeský sa usiloval aj o spojenie kresťanstva, socializmu a slovanstva: Náš katolicizimus má nádhernú slovanskú tradíciu cyrilometodejskú a sociálne úsilia dlho tvoriace centrum všetkých našich úsilí zodpovedajú predsa najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva, píše v článku Komunizmus v slovenskej národnej idei (1946). Dokument, ktorý oficiálne začlenil proslovanskú orientáciu do slovenskej kultúrnej politiky komunistov, je predovšetkým Košický vládny program. V rámci 5. článku jasne píše: Bude zosilnená slovanská orientácia v našej kultúrnej politike, v súhlase s novým významom slovanstva v medzinárodnej politike a najmä československej. Aj Gustáv Husák sa vo svojich prejavoch odvolával na Štúra a národných dejateľov. Slovanstvo dostalo po roku 1945 nový rozmer. Začalo sa budovať nové národné povedomie, v 50. rokoch jeho šíriteľov obvinili z buržoázneho nacionalizmu. Tzv. buržoázni nacionalisti boli obvinení predovšetkým zo slovenského separatizmu, pretože požadovali väčšiu kultúrnu a ekonomickú autonómiu slovenskej časti Československa, čo sa Novomeskému a Husákovi napokon podarilo presadiť aspoň sčasti vďaka federatívnemu modelu. Významným propagátorom národných prvkov bol v tomto období spisovateľ Vladimír Mináč. Problémom však bolo, že proslovanská orientácia bola nanútená a rok 1968 situáciu ešte zhoršil. Dodnes je výsledkom rozdelenie obyvateľstva na tých, ktorí pohŕdajú všetkým ruským, a na rusofilov, ktorí vidia vo východnej kultúre záchranu civilizácie. Novomeský sa do roku 1948 usiloval, aby sme boli mostom medzi človečenstvom tzv. Východu a kultivovanosťou tzv. Západu. Po roku 1948 táto myšlienka zmizla a nastavila sa silne provýchodná orientácia. Jej následky sú diskutabilné. Pokus zakoreniť naraz internacionálnu, a zároveň proslovanskú orientáciu sa neodzrkadlil na reálnych výsledkoch v kultúrnej politike. Všetko, čo je vynútené nasilu, má v konečnom dôsledku opačný efekt. LADISLAV NOVOMESKÝ 45

24 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Peter Dano SLOVANSKÁ VEĽMOC POSLEDNÁ HRÁDZA PROTI ZLU V POSLEDNOM OBDOBÍ SME VO VÄČŠINE ZÁPADNÝCH MÉDIÍ SVEDKAMI LACNÝCH PROPAGANDISTICKÝCH ÚTOKOV NA RUSKO, AKO BY BOLO PÔVODCOM VŠETKÉHO ZLA. 46 Tu je niekoľko citátov z článku, ktorý vyšiel posledný májový týždeň 2015 v novinách Financial Times (niektoré preložené citáty z neho nájdeme na stránke Prezident RF Vladimir Putin patrí k dávnej tradícii ruského myslenia. Jeho odchod zo zastávaného postu nič nezmení. Akýkoľvek pravdepodobný následník Putina bude sledovať analogický kurz. Ruský problém nie je pre Západ novinka. Vznikol ešte pred 200 rokmi, koncom napoleonského obdobia, keď sa medzi Ruskom a Európou vytvorila priepasť v tom, čo považujeme za hodnoty. Časom odpor zo strany Nemecka na západe, Veľkej Británie a potom USA na juhu a Číny s Japonskom na východe ohraničili zónu bezpečnosti Ruska v severnej a centrálnej časti Eurázie na územiach postsovietskeho priestoru. Všimnime si zmienku o odpore Nemecka ide totiž o útok fašistického Nemecka na Sovietsky zväz 22. júna Zreteľne vidieť goebbelsovský príklad prekrúcania skutočností, pri ktorom autor článku mení obrancu na agresora a naopak. Dejinné udalosti však svedčia o tom, že Rusko vždy bránilo konečnému zničeniu Slovanov, či dnes dokonca aj súčasných svojbytných európskych národov. Dnešné Rusko, Russia, v minulosti aj Svätá Rus, Rassénia, Veľká Tartária, či dokonca podľa Encyklopédie Britannica Hyperborea, sa Západ stále snaží obviňovať z imperiálnych ambícií. Pritom je však len časťou územia Eurázie, kde žili a tvorili Slovania skôr, ako ich cudzie civilizácie pomocou intríg rozdelili a následne zotročili. Toto územie sa v pradávnom predkresťanskom období rozkladalo od Atlantického po Tichý oceán, pred 7500 rokmi k nemu patrilo aj územie na sever od Čínskeho múru (tzv. Kitaj). Avšak už od nepamäti prebiehali pokusy o tzv. zjednotenie, či skôr získanie územia pod centrálnu správu nejakej mocnosti. Už vtedy bolo viditeľné rozdelenie ľudskej spoločnosti na prvohospodárov (poľnohospodárstvo, remeslo, kultúra, veda...) a lovcov (či lupičov), ktorí sa pokúšali prevziať pod kontrolu plody cudzej práce. V antickom Grécku bola čitateľná aj

25 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 48 myšlienka zjednotenia Európy, na ktorú priamo nadviazal staroveký Rím. Z historicko-geografického pohľadu Rím ovládal územie, ktoré možno považovať za jadro vtedajšej Európy. Vtedajšia rímska politika a diplomacia sa podľa možnosti snažila minimalizovať náklady pri maximálnom zisku, suverénnym dŕžavám predstaviť len pozitíva takejto integrácie, vyhnúť sa priamej vojenskej konfrontácii a pomocou dômyselných intríg vraziť klin medzi národy, ktoré neboli pod ich správou, v zmysle dnes už známeho rozdeľuj a panuj. Túto politiku sa Rimanom istú dobu darilo presadiť na obmedzenom území, avšak pôvodným obyvateľom (ako dokazujú najstaršie artefakty na území Európy, ktoré po tisícročiach v dnešných dňoch opäť vychádzajú na svetlo) sa neskôr načas podarilo presadiť zjednotenie pod slovanskú správu. Ako jasný príklad možno uviesť citát z knihy talianskeho autora Maura Orbiniho Pôvod názvu, slávy a rozšírenia národa slovanského (vydanej v roku 1601 v taliančine, v roku 1722 bola preložená do ruštiny): Slovanský národ ozbrojený svojimi zbraňami dobreže neovládol všetky národy vo vesmíre: ovládol Áziu i Afriku, bil sa s Egypťanmi aj s Alexandrom Veľkým, pokoril si Grécko, Macedónsko, Ilýrsku krajinu; ovládol Moravu, krajinu slovenskú, českú, poľskú aj s pobrežím Baltského mora, prešiel Itáliou, kde mnoho ráz bojoval proti Rimanom. Niekedy bol porazený, inokedy bijúc sa v boji veľkým smrteľným krviprelievaním odpovedal Rimanom; neraz bijúc sa v boji rovným bol. Nakoniec si pokoril Rímsku ríšu, ovládol mnohé jej provincie, zničil Rím, učiniac cisárov rímskych svojimi daňovými poplatníkmi, čo na celom svete nijaký iný národ nedokázal. Ovládol Franciu, Angliu a ustanovil panovanie v Hispánii; ovládol najlepšie provincie Európy; a z neho, vždy slávneho národa, v minulých časoch pochádzali najsilnejšie národy. Orbini uvádza, že národ Slovanov ovládal Áziu, Afriku a Európu. Konkrétne Franciu, Angliu, Hispániu, Itáliu, Grécko, Balkán Macedónsko a Ilýrsku krajinu (dnešné Albánsko, časť Srbska a Grécka), pobrežie Baltského mora i ďalšie európske provincie. Podľa neho zo Slovanov pochádzajú mnohé európske národy, o ktorých sa to dnes vo všeobecnosti nevie. Napr. Burgunďania, t. j. obyvatelia Burgundska krajiny, ktorá bola pripojená k Francúzsku v 15. storočí, Švédi, Fíni, Góti, Dákovia, Normani či Frankovia, Trákovia, t. j. jednoducho Turci, Prusi (Perúnovi Rusi) a Britanci alebo Bretónci, Avari. Tieto skutočnosti Orbini dokladá okrem iných zdrojov aj staroškandinávskymi geografickými traktátmi. Nezanedbateľný vplyv východnej Európy a Ruska (hlavného nástupníckeho štátu Veľkej Tartárie) na mocenské väzby a vzťahy v Európe si môžeme ukázať na postojoch Ivana IV. Hrozného. Niektoré pramene síce tvrdia, že práve počas jeho vlády bolo Rusko slabou krajinou a nemalo žiadny skutočný vplyv na svojich susedov, avšak po celej Európe sa v múzeách uchovali jeho listy, ktoré písal európskym monarchom, a tie poskytujú celkom odlišný pohľad. Mnohé boli neskôr upravené, prípadne zmizli. Uvediem príklad toho, čo sa zachovalo, a síce list švédskemu kráľovi Gustavovi I., ktorého originál je uložený vo švédskom kráľovskom archíve: Ty si zo sedliackeho, a nie vladárskeho rodu! Keď novgorodskí miestodržitelia veľkého panovníka, cára ruského, pošlú svojho posla ku kráľovi Gustavovi, tak Gustav, kráľ švédsky a gótsky, bude musieť pred týmto poslom bozkávať kríž, lebo pre teba je nemožné sa mimo miestodržiteľov k nám priamo dovolávať! Z citovaného teda vyplýva, že Ivan IV. nevnímal švédskeho kráľa ako seberovného a Európu s jej monarchami považoval za svojich vazalov, ktorí nemali právo ani priameho kontaktu s cárom, čo odôvodňoval nasledovne: My od Augusta Cézara rodom pochádzame! V tomto duchu sa listom, ktorý je uložený v londýnskom archíve, obracia aj na britskú panovníčku Alžbetu I. Tudorovú. Aj tu sa cár označuje zvysoka My, pričom anglickej kráľovnej tyká a na konci listu ju dokonca nazval nemravnou dievkou. Na budovaní európskeho impéria bol v 20. storočí založený fašizmus i nacizmus a ešte v roku 1933 Mussolini tvrdil, že Európa by mohla opäť získať vplyv na svetové dianie, keby sa jej podarilo dosiahnuť politickú jednotu. Podobne Joseph Goebbels 11. septembra 1940 vyhlásil: Som si istý, že za päťdesiat rokov sa už o jednot livých krajinách hovoriť nebude. A Adolf Hitler v rozhovore s fínskym ministrom zahraničných vecí v roku 1941 vyhlásil: Európske krajiny úplne očividne patria k sebe ako členovia jednej veľkej rodiny. Anglický historik Hugh Seton -Watson dochádza k záveru, že Hitlerove zámery sa netýkali len toho, čo by sme dnes nazvali nemecký nacionalizmus. Projekt Novej Európy či Tretej ríše mal jednoznačný cieľ, a to podmaniť si celú Európu vrátane priľahlých území a zotročiť pôvodné slovanské obyvateľstvo. Sám Mussolini zakladal nové rímske impérium okolo Stredozemného mora a Japonci si želali vytvoriť rozsiahlu oblasť hospodárskej spolupráce vo východnej Ázii. Je pozoruhodné, že Robert Schuman, jeden zo zakladateľov európskeho projektu, bol až do 17. júla 1940 štátnym tajomníkom vichistického režimu, ktorý kolaboroval s Nemcami, a ako poslanec za Lotrinsko v roku 1938 podporoval Mníchovskú dohodu, a tak Hitlerovi a jeho spojencom dopomohol rozbiť a neskôr okupovať Československo. V tomto zložitom období sa za ČSR postavil ZSSR a ponúkol nám ochranu pred Nemeckom. Ako je všeobecne známe, po druhej svetovej vojne nastalo obdobie relatívneho mieru a určitej rovnováhy nielen v Európe, ale aj vo svete. K porušeniu tejto rovnováhy došlo po vnútornom rozvrate ZSSR. Od čias Rímskej ríše síce prešlo mnoho storočí, avšak logika politického myslenia mnohých politikov akoby vychádzala zo starého známeho rozdeľuj a panuj. Rozdiel je len v prostriedkoch a metódach či technikách realizácie. Tesne pred koncom druhej svetovej vojny v duchu rímskeho a Bismarckovho receptu vypracoval John Foster Dulles, budúci šéf CIA, koncepciu rozkladu Ruska (ZSSR) a prakticky celej oblasti jeho vplyvu, ktorá sa podľa potrieb aktualizovala a neskôr úspešne použila v Juhoslávii a prakticky sa využíva dodnes. K realizácii Dullesovho projektu významne pomohli svojou politikou Michail Gorbačov a Boris Jeľcin. Avšak autori nového delenia koristi sa neuspokojili ani s rozložením ZSSR na národné štáty (k akému došlo už po roku 1917, keď Nemecko a USA podporili boľševikov a rozbili Rusko). V roku 1997 bol vypracovaný Houstonský projekt, podľa ktorého treba Rusko rozdeliť s tým, že Sibír pripadne USA, severozápad Nemecku, juh a Povolžie Turecku a Ďaleký východ Japonsku. Projekt počíta, že z Ruska sa každoročne vyvezie 57 % produkcie ropy, 40 % plynu, 90 % medi, 97 % niklu a 99 % hliníka. Jednoducho vytvoriť z Ruska ľahko ovládateľné surovinové kolónie. Pritom jestvujú rôzne výpočty, koľko ľudí bude stačiť na ťažbu, spracovanie a export surovín pre Západ (maximálne odhady sa pohybujú do 60 mil. ľudí). Americká exministerka zahraničia Madeleine Albrightová prehlásila, že na tento účel postačí 15 miliónov ľudí. Podľa nej je Sibír príliš veľká a bohatá, aby patrila jednému štátu. Tu treba citovať aj slová poradcu piatich amerických prezidentov Zbigniewa Brzezinského z jeho knihy Veľká šachovnica (1997): Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť eurázijskou mocnosťou. V roku 1999 pri príležitosti udelenia titulu čestného občana Ľvova k tomu dodal: Ukrajina je pre nás bašta Západu proti obnoveniu ZSSR. Nový svetový poriadok sa buduje proti Rusku a na troskách Ruska. Praktickú realizáciu tejto doktríny dnes vidíme na Ukrajine, kde prebehol Západom podporovaný protiústavný násilný prevrat. Na záver treba pripomenúť, že história sa opakuje a ušľachtilé pojmy ako mier, prosperita, demokracia, ľudské práva či právo na sebaurčenie sa zneužívajú na presadzovanie koristníckych záujmov jednotlivcov na úkor väčšiny ľudstva a najhoršie je, že už aj celej planéty. Novodobý korporátny fašizmus predstavuje bezohľadná politika USA a NATO, ktoré podporujú islamský terorizmus a snažia sa podkopať poslednú baštu európskej kultúry Rusko. Stavajú raketové základne v Európe, nezákonne okupujú Irak a Afganistan, rozložili Líbyu, podporujú terorizmus v Sýrii, kde Rusko vďaka efektívnej stratégii a taktike začalo víťaziť a to nielen na poli vojenskom, ale aj informačnom. Avšak dnešné Rusko nie je Jeľcinovo šapito zmietajúce sa v chaotickom kŕči, ale kultúrna a konsolidovaná krajina, ktorá ponúka perspektívu života a vlastného smerovania pre svoj ľud. Možno aj vďaka tomu sa dnes čoraz viac pôvodných obyvateľov Európy s nádejou obracia smerom na východ. 49

26 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Peter Čalovka INÉ BEZPEČNOSTNÉ RIEŠENIE NEUTRALITA V KOALÍCII Zaznamenané moderné dejiny sú relatívne krátke. Predstavujú však reťaze udalostí, ktoré sú kauzálne späté. Napríklad historici sa prikláňajú k názoru, že druhá svetová vojna bola iba pokračovaním prvej. Medzi vojnami existovala síce Liga národov, ale možno ešte významnejším bolo úsilie Józefa Pilsudského. Tento popredný poľský politik bojoval proti nadvláde cárskeho Ruska a prišiel s teóriou, že medzi Európou a Ruskom treba vytvoriť sanitárny kordón stredoeurópskych štátov, ktoré by Rusko izolovali. Uvažovalo sa so štátmi Lotyšsko, Litva, Estónsko, Fínsko, Bielorusko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia a Československo pod vedením Poľska. Kordón štátov oddeľujúci Rusko od Európy mal siahať od Baltického po Čierne more. Pred prvou svetovou vojnou boli balkánske vojny, ktoré prakticky rozdelili Európu na vojenské zoskupenia. Predchádzajúca vojna bola krymská, a tá sa roztiahla takmer po celej Európe. Od severu, kde bola zničená pevnosť Helsinky, až po Čierne more. Jej podstatou bolo sformovanie anglosaskej protiruskej koalície, ktorá spolu s napoleonskými vojnami ukázala, že Rusko bude za každých okolností tvrdý oriešok. V 19. storočí sa v Európe rokovalo o stabilite a mieri. Keby sme sa vrátili ešte o kúsok do roku 1648, keď sa podpísal Vestfálsky mier, môžeme hovoriť o základoch modernej Európy. Pilsudski bol tak trochu z iného sveta. Bol to osamelý vojak osamotený evanjelik medzi katolíkmi, ktorého si veľmi obľúbil Hitler. Zomrel v roku 1935 a Hitler mu, ako svojmu dobrému priateľovi, poslal k hrobu čestnú stráž z vojakov SS. Ktovie, ako by sa udalosti vyvíjali, keby sa Pilsudski dožil začiatku vojny. Možno by Poľsko skončilo v koalícii s Nemeckom proti Rusku. Pilsudski urobil počas života jeden veľmi významný počin: porazil a dočasne rozdrvil Stalinovu a Tuchačevského armádu pri Varšave v roku NATO sa v priebehu času stalo organizáciou, ktorá má ďaleko od ideálov svojho založenia. V zásade sa dá povedať, že v Aliancii absentujú lídri s jasnou predstavou o tom, ako sa táto organizácia bude strategicky ďalej vyvíjať, a je len otázkou času, kedy sa rozpadne. 51

27 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 52 Je zaujímavé, že Pilsudského predstava o budúcom vývoji sa stala podkladom pre prognózu rozvoja Poľska podľa knihy Georga Friedmana Najbližších sto rokov: Prognóza udalostí 21. storočia. Podľa tejto prognózy sa okolo roku 2010 zmierni napätie medzi USA a islamistami a začne sa studená vojna medzi Ruskom a USA. Friedman tvrdil, že v strednej a východnej Európe sa Rusko bude snažiť upevniť si pozície a zvýšiť svoju vojenskú moc (aj keď táto úvaha je relatívna a dalo by sa o nej diskutovať). V tomto období Rusko bude predstavovať pre USA regionálny problém a možno sa priklonia na stranu krajín strednej a východnej Európy. USA sa stanú blízkym spojencom týchto strán, ktoré sa počas daného obdobia aktívne postavia ruským geopolitickým zámerom. Friedman očakával, že k týmto štátom bude patriť Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Približne v roku 2015 sa pod poľským vedením vytvorí Poľský blok krajín východnej Európy. Friedman predpokladá, že v 50. rokoch 21. storočia sa začne horúca tretia svetová vojna medzi Spojenými štátmi, Poľským blokom, Veľkou Britániou, Indiou a Čínou na strane jednej a Tureckom a Japonskom na strane druhej, s tým, že Nemecko a Francúzsko vstúpia do vojny v jej neskoršej fáze na strane Turecka a Japonska. V roku 2015 agentúra Stratfor publikovala prognózu pre Rusko a Čínu na dekádu , ktorú upravila s tým, že Rusko ako krajina oslabne a začne sa jej rozpad na rad regionálnych poloautonómnych krajín. Je známe, že USA chcú rozdrobiť Rusko ako zdroj najbohatších nerastných surovín na svete. Aj o Číne USA predpokladajú, že jej narastajúca ekonomická moc skôr alebo neskôr vyvolá konfrontačné správanie voči Spojeným štátom. Je zrejmé, že Friedmanove prognózy boli zostavené na základe určitých demografických a iných predpokladov, ktoré nezohľadňovali vlny migrantov zaplavujúcich Európu a nasledujúcu vlnu vedecko-technickej revolúcie. To všetko spolu s robotizáciou výroby a klesajúcou domácou populáciou v dôsledku starnutia povedie k zmenám, s ktorými sa ľudstvo zatiaľ nedokáže racionálne vysporiadať. V súčasnosti reálne prebieha hybridná vojna a USA do značnej miery využívajú dezinformácie a nepravdu ako základný prostriedok svojej vojnovej propagandy. Táto vojna je zameraná proti Rusku, ale v určitom zmysle aj proti všetkým, pretože USA presadzujú iba vlastné záujmy, a to aj na úkor iných štátov. Je nepochybné, že ak uvažujeme o vytvorení nového bezpečnostného zoskupenia viacerých krajín po rozpade NATO, treba hľadať štát, ktorý by ho mohol zastrešiť, niekoho ako staršieho brata, ktorý by sa ho vedel zastať, ak bude treba. Do úvahy pripadajú USA, Rusko a prípadne Čína. USA majú síce dostatočne veľkú, ale technologicky menej vyspelú armádu ako Rusko. To neznamená, že nemôžu dohnať zaostávanie, ktoré medzičasom vzniklo, a znova zaujať pozíciu lídra. Ale v skutočnosti na to budú potrebovať niekoľko rokov. Čína je najmladším adeptom na spomínanú funkciu, ale ešte stále medzery má v oblasti vývoja leteckých motorov a niektorých zbraní. Kombinácia Ruska a niekoľkých východoeurópskych štátov, ktoré by si zachovali neutralitu, by splnila funkciu neutrálnej zóny medzi Európou a Ruskom aj znížila napätie v regióne. Táto myšlienka a menovite zjednotenie viacerých východoeurópskych štátov do určitého vojensky neutrálneho kordónu v podstate vyjadruje ašpirácie týchto štátov na vlastnú bezpečnosť. Neutralita je v prípadnom treťom svetovom konflikte silnou ochranou, pretože zaručuje štátom stojacim proti Rusku bez základní na svojom území zrušenie cieľov pre balistické rakety stredného a krátkeho doletu Iskandery. Pri prudkej dynamike vývoja zbraňových systémov a rakiet je pravdepodobné, že nejadrová tretia svetová vojna je vylúčená, pretože pri prvom útoku nebude možné rozlíšiť jadrové a nejadrové hlavice. Hoci vývoj vedy nevylučuje možnosť takéhoto rozlišovania zbraní ešte v lete, nie je stopercentne jasné, či by sa to dalo s úplnou istotou. Rusko sa vo vojne v Sýrii klasifikovalo ako vojensky zdatná veľmoc a jeho zahraničná politika svedčí skôr o mierovej orientácii a orientácii na spo luprácu. Okrem toho Rusko ako jedna z mála krajín v zahraničnej politike drží slovo. Preto pri výbere garanta klubu neutrálnych štátov Rusko nie je zanedbateľným kandidátom. Slovensko je stále vystavené hrozbe imigrantov. Pri súčasnej vláde nie je celkom isté, či je schopná zaujať k tejto otázke jednoznačný a transparentný postoj. Slovensko by sa malo naučiť regulovať si svoje záležitosti samo a bez donucovania zo strany USA, prípadne iného hegemóna. Ale na to treba mať politikov, ktorí to dokážu, budú ochotní a nebudú sa báť. Vstup do silného zoskupenia neutrálnych by nám aj v tomto mohol pomôcť. Hlavnou zbraňou tretej svetovej vojny bude nadzvukové lietadlo na diaľkové lety a pechota vybavená novým typom panciera s exoskeletom. V zbraňových systémoch bude dominovať hyperzvuk. Odhad strát na životoch sa pohybuje okolo ľudí. Podľa Friedmana sa v povojnovom období okolo roku 2050 začne konjunktúra a Spojené štáty zostanú vedúcou mocnosťou vo svete. Periodicky s narastajúcou sférou vplyvu Mexika a neskôr Poľského bloku budú Spojené štáty nútené riešiť tieto otázky lokálnymi konfliktmi, kde budú mať iných vojenských partnerov ako v prvej fáze vojny. Rusko sa spojilo s Čínou do Šanghajskej organizácie spolupráce, v zoskupení sú aj krajiny ako Kazachstan, Tadžikistan, Kirgizsko a Uzbekistan. Nejde o vojenské zoskupenie, ale skôr o zoskupenie s motívom neutrality. O vstupe doň uvažuje aj Irán. Určitou prekážkou pri vytvorení zóny neutrálnych štátov by mohla byť Ukrajina, ktorú Západ spolu s USA a EÚ dotlačili do defaultu a tento oriešok bude musieť rozlúsknuť Rusko. Štátny prevrat na Ukrajine a jej nacifikácia boli vymyslené ako zdroj neustáleho vojenského konfliktu na hranici s Ruskom. Otázka je, či budú Trump a USA ochotní zasiahnuť a vykonať denacifikáciu Ukrajiny, alebo sa to utrasie tak, že ľudia svojich nacistov vyženú sami. Po druhej svetovej vojne sa to USA v Nemecku podarilo. Dnešné tendencie vo vnútornej politike Ukrajiny takýto proces naznačujú. 53

28 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Peter Staněk NEZALOŽILI SME EKONOMICKÚ ŠKOLU, ALE VŽDY SME DOKÁZALI PREŽIŤ SÚČASNÁ CIVILIZÁCIA A EKONOMIKA NARAZILI NA ZÁSADNÉ FUNDAMENTÁLNE PROBLÉMY. NA JEDNEJ STRANE JE TO ABSOLÚTNY INDIVIDUALIZMUS, KTORÝ SA PREJAVUJE OBROVSKÝM NÁRASTOM OSAMELÝCH ĽUDÍ DOKONCA V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH ALEBO V ZÁPADOEURÓPSKYCH KRAJINÁCH UŽ POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL PRECHÁDZA NA PRODUKCIU BALENÍ PRE JEDNU OSOBU. ČORAZ VIAC DETÍ SA RODÍ MIMO MANŽELSTVA, DOCHÁDZA K OBROVSKÉMU NÁRASTU EGOIZMU. 55 Na druhej strane spoločnosť samotná narazila na hranice svojho rastu. To znamená, že úvahy o nekonečnom náraste spotreby takisto narazili na svoje hranice a ľudia si začínajú uvedomovať, že hromadenie materiálnych predmetov má nielen limity v prírodnom prostredí, ale aj v morálke, etike a psychike človeka. Tretia skutočnosť je, že stojíme na prahu zásadnej technickej revolúcie, ktorá radikálne zmení všetky spoločenské väzby z hľadiska solidarity, humanity, kontinuálnosti vývoja a vzťahu medzi generáciami. A toto všetko vytvára obrovský tlak na podobu ďalšieho vývoja spoločnosti. V kruhoch humanitných vied sa dnes objavuje diskusia na tému, či štvrtá industriálna revolúcia nie je spojená s piatym civilizačným zlomom. To znamená s hľadaním novej formy spoločnosti, novej formy civilizácie a nových foriem fungovania ľudskej spoločnosti ako takej. Zároveň s tým dochádza k veľmi živej diskusii na tému civilizačných modelov. Diskutujeme o modeli ázijskom, ktorý je založený skôr na skupinovom princípe, čiže postupnosti kolektív, dedina, rodina, mesto, provincia atď. Diskutujeme o individuálnom princípe vychádzajúcom z európskej kultúry, ktorá nie je identická s americkou, pretože pre Európanov je kľúčovým kritériom voľný čas a kvalita života. Pre Američanov je to majetok a bohatstvo. Máme tu model arabský či juhoamerický. No a, samozrejme, ani samotná Európa nie je jednotná. Hovoríme o nemeckom alebo stredoeurópskom či španielskom modeli, o sociálnom modeli, ktorý vychádza z francúzskych koncepcií.

29 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 56 A ako by sme zabúdali, že existuje určitá slovanská predstava spoločnosti, založená tiež na určitom princípe. Jej základom je rodina, určitá kontinuita histórie, chápanie svojho miesta v toku času a identifikácia s miestom, kde žijeme. Je to, samozrejme, vo výraznom rozpore s predstavou o globalizme, predstavou svetoobčana, ktorý nemá svoje národné ani historické korene, pohybuje sa po celej planéte. Niektorí ľudia by boli najradšej, keby existovali len takzvaní technologickí nomádi, ktorým je úplne jedno, v akej časti planéty žijú, hlavná vec, že majú počítač a internetové pripojenie. Aj keď to mnohí historici nechcú uznať, slovanské národy vždy vytvárali určitú osobitnú skupinu etník, ktorá existovala smerom od strednej Európy na východ. Samotné slovanstvo sa vyvíjalo z hľadiska spoločnosti, architektúry, štruktúry, fungovania, ekonomiky, zázemia a väzby na historické územia, na ktorých Slovania žili. Nakoniec slovanské kmene boli rozšírené aj na mnohých územiach, ktoré sú dnes čisto inonárodné, napríklad Prusko či východné Nemecko. Ale fundamentálna otázka dneška znie: ktorým smerom sa pohne civilizácia; či bude pokračovať naďalej súbežnosť rôznych civilizačných modelov, alebo dôjde k určitému pretaveniu sa do spoločného modelu, ktorý bude reagovať na zmeny prírodného prostredia, dôsledky technickej revolúcie a celkovej zmeny podmienok fungovania na planéte Zem? A v tomto kontexte by slovanstvo ako také mohlo zohrať nesmierne zaujímavú úlohu. Ale kľúčová otázka dneska znie, či je samotná skupina slovanských národov pripravená priniesť tento civilizačný zlom to po prvé. A po druhé, či si uvedomujeme určité nešťastné vlastnosti, ktoré Slovanov vždy kvárili. Jedna z nich bola vždy nesvornosť, vzájomná konfrontácia, vzájomný boj. Zoberte len vzťahy Poľsko Česko, Poľsko Slovensko, Ukrajina Rusko, Ukrajina Poľsko. Slovanské národy boli mnohokrát vzájomne rozdelené, privedené do konfrontácie medzi sebou, keď v podstate vždy vyhral niekto tretí. Ale môžeme sa zamýšľať, či by koncept spolupráce slovanských krajín nebol výhodný. Napríklad otázka Stredoeurópskej únie viazanej na slovanské národy. Či by Slovania mohli byť určitým nazvime to alternatívnym alebo doplňujúcim zdrojom zmeny myslenia, spoločnosti a ekonomiky. Jedna zo zaujímavých vecí je, že otázka spolupatričnosti bola v slovanskej spoločnosti vždy trvalo prítomná v podobe vzájomnej pomoci a solidarity. Ak dnes hovoríme, že tzv. zdieľaná ekonomika môže byť jedným z fundamentálnych princípov budúcej civilizácie, mohli by sa tu uplatniť aj názory, ktoré v slovanskej spoločnosti roky prevládali. Na druhej strane, Slovania svojím spôsobom nikdy neboli dogmatickí fundamentalisti, ale skôr pragmatickí realisti. V tomto zmysle slova by mohol byť prínos slovanského etnika nesmierne zaujímavý. Slovania vždy plnili veľmi zaujímavú historickú úlohu. Na jednej strane boli slovanské krajiny v mnohých prípadoch miestom, ktoré pohltilo silu útočníkov. Zoberte pohltenie sily Mongolov či Francúzov za Napoleona, porážku nemeckého hitlerovského Nemecka. Vždy ako by slovanská krv zásadným spôsobom prispela k vojenskej porážke útočníkov, čo je nepopierateľné. Na druhej strane mnohí argumentujú, že v prípade Ruska vždy prevládali určité imperiálne ambície a určitý princíp autokratického riadenia spoločnosti. No keď zoberieme otázku osídľovania Sibíri ruským obyvateľstvom, je to jeden z obrovských nie expanzných, ale civilizačných posunov. Možno podstatne významnejší ako osídľovanie divokého západu v Spojených štátoch. Ale táto historická úloha slovanských národov a slovanských krajín ako by sa dnes nebrala do úvahy. Vyúsťuje to aj do sporov, akú úroveň mala slovanská civilizácia a ekonomika napríklad v strednej Európe, v južnej časti Európy, na Balkáne a podobne. Dnes sa ukazuje, že väčšina z týchto krajín dosiahla v minulosti vysokú civilizačnú úroveň, vysokú úroveň ekonomiky a obchodovania, vytvárala obrovský most medzi tradičným Západom a tradičným Východom. A v tomto kontexte by sme sa mali vrátiť k otázke, či sami poznáme svoje slovanské korene, či vôbec dostatočne poznáme charakter slovanských etník, tak ako tu existovali a dodnes existujú, a či sme sa pokúsili odstrániť hlavné principiálne rozpory, ktoré zatiaľ vždy viedli k určitému preferovaniu čisto národného princípu a vytváraniu etnických a národnostných sporov medzi slovanskými krajinami. Najlepšie to vidíme na príklade vzťahu Ukrajiny, Ruska a Poľska. Jeden z fundamentálnych aspektov u Slovanov je aj ten, že sú viazaní na miesto svojho narodenia a svojho života. Aj keď odídu do zahraničia, slovanské korene vždy zostávajú. To bolo krásne vidieť pri vlne emigrácií z Poľska alebo Slovenska, kde napriek odchodu do Ameriky alebo inde zostali väzby na vlastnú krajinu. Jedným z imanentných faktorov, ktoré sa týkajú slovanstva, je citová, intelektuálna aj duševná viazanosť na miesto svojho narodenia, na miesto svojho rozvoja v detstve, na miesto svojho života. Niektorí etnológovia najnovšie tvrdia, že Európania vlastne neexistujú, je to len nejaký mix rôznych etník, geneticky premiešaných, vlastne nie sú ani Nemci, ani Francúzi, ani ostatní. V takejto konfigurácii je veľmi nevyhovujúcou vlastnosťou zotrvávanie na svojich historických koreňoch, zostať viazaný na miesto, kde som sa narodil. Je to v priamom rozpore s vytváraním amorfného Európana, ktorý nebude ani Nemcom, ani Francúzom, bude nejakým štatisticky priemerným Európanom manipulovateľný, bez historického zázemia a historických koreňov. Okrem toho, jedna z významných vecí, ktorú sa v nás síce roky pokúšali potláčať, ale zostala zakotvená v slovanských národoch, je väzba na vlastnú históriu, vlastný historický osud a vlastnú úlohu. Je pravda, že Slovania nevytvorili vlastnú ekonomickú školu, nevytvorili viedenskú školu, nevytvorili teórie ako je Schumpeterova teória, nevytvorili nemecký koncept ekonomiky, či už marxizmus alebo bismarckovský model. Ale na druhej strane tieto etniká vždy vytvorili životaschopné celky prežívajúce napriek obrovským problémom, v ktorých fungovali. Zoberme len situáciu Slovenska alebo Horného Uhorska v 16. a 17. storočí za protihabsburských, protitureckých vojen atď. Ekonomika tu zostala, fungovala, prežila všetky katastrofické situácie, ktorými 57

30 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 58 prechádzala. Zoberme Poľsko v časoch výpadov Turecka a tatárskych výpadov. Prežilo, aj keď bolo rozdelené. Nehovoriac o Rusku, kde reformy, ktoré robil napríklad Stolypin, boli veľmi rozumné a pragmatické, mali využiť obrovský ekonomický, hospodársky a ľudský potenciál Ruska. To, že sa vývoj nakoniec vybral cestou Veľkej októbrovej revolúcie a vzniku Sovietskeho zväzu, je druhá stránka. V každom prípade historické korene, ktoré existujú vo väzbe na slovanstvo, sú neodmietnuteľné, nezastupiteľné a zostávajú súčasťou zázemia slovanských krajín. Veď si len zoberme taký Balkán. Obrovský tlak Turecka viedol k potláčaniu slovanských národov na Balkáne, ovládnutiu Bulharska, Sedmohradska, Dalmácie atď. A napriek tomu tam slovanské národy prežili a vytvorili fungujúcu ekonomiku. V Dalmácii to bola armáda námorníkov a obchodníkov, ktorí napriek tureckému tlaku dokázali prežiť. V strednej Európe napriek obrovským tlakom a bojom, ktoré boli na celom území Horného Uhorska, ľudia ekonomicky prežili a fungovali. To všetko znamená schopnosť vytvoriť fungujúcu ekonomiku aj v extrémne krízových podmienkach. A je to mimoriadne významné práve dnes, keď sa aj dnešná dominujúca civilizácia či už západoeurópska alebo americká dostáva do fundamentálnych problémov. Môžeme pokračovať v neobmedzenej spotrebe? Môžeme pokračovať v egoizme? Môžeme pokračovať v príjmovej polarizácii spoločnosti, ktorá trhá spoločnosť na kusy? Môžeme pokračovať v tom extrémnom hromadení bohatstva úzkej elity, ktorá už kašle na záujmy väčšiny obyvateľov? Alebo by sme sa mali vrátiť k určitej solidarite vo vnútri spoločnosti a etník, k solidarite, ktorá bola vždy jedným z imanentných faktorov typických pre slovanské národy? Z tohto hľadiska vidím súčasný vývoj práve ako stret dvoch civilizačno-ekonomických aspektov. Na jednej strane pokus vytvoriť amorfnú, nehistorickú skupinu predstavovanú budúcimi Európanmi alebo budúcimi občanmi integrovaných obchodných zoskupení bez vlastnej histórie, vlastného historického povedomia a zázemia, manipulovateľných novými technológiami aj keď niekto pri pomenovaní tohto trendu bude vykrikovať o konšpiračných teóriách. A na druhej strane je to snaha vytvoriť spoločnosť, ktorá je založená na solidarite a humanite, vzájomnom rešpektovaní. Civilizáciu založenú na tom, že musíme nájsť nový modus vivendi medzi prírodou a ľudskou spoločnosťou. Nový modus vivendi v ekonómii, ktorá nebude donekonečna chrliť spotrebné predmety, ale uvedomí si, že je nutné nájsť nový vzťah medzi charakterom spoločnosti a charakterom prírody. A v tomto zmysle slova si myslím, že slovanské národy by mohli priniesť veľmi významný posun poznania aj návrhy nových možností a riešení. Niektorí ekonómovia dnes hovoria, že individualizovaná produkcia šitá pre konkrétneho zákazníka má byť budúcnosťou a náhradou masovej produkcie. V tomto zmysle by mohol byť práve slovanský prístup nesmierne zaujímavý. Prínos slovanských národov k inovačným revolúciám, objavom, patentom a vynálezom je obrovský nehovoríme len o Nikolovi Teslovi. Intelektuálny a inovačný potenciál je v slovanských národoch obrovský. Nemusíme stále hovoriť len o tom, že väčšina patentov pochádza zo Spojených štátov. Treba položiť inú otázku: koľko tých patentov bolo síce prihlásených v Spojených štátoch, ale vymysleli ich príslušníci slovanských národov Rusi, Poliaci, Česi, Slováci? Lebo to, že boli prihlásené v Spojených štátoch, ešte neznamená, že intelektuálny potenciál pochádza odtiaľ. Nakoniec veľmi dobre vieme, že Američania desiatky rokov bohatnú práve preto, lebo obrovský prílev kvalifikovaných ľudí do Spojených štátov znamenal ušetrenie desiatok a stoviek miliárd na ich vzdelanie. A odkiaľ prichádzali? Vo veľkom zo strednej a východnej Európy, okrem iného. Znamená to teda, že aj intelektuálny a inovačný potenciál je v slovanských národoch minimálne na rovnakej úrovni ako u všetkých ostatných etník. Ale ak Slovania majú prispieť k spoločenskej a ekonomickej zmene, chce to dve zásadné východiská. Po prvé, musíme si uvedomiť vlastnú cenu a vlastnú históriu. To znamená uvedomiť si svoje vlastné historické korene, čím naše národy a etniká prešli, akú úlohu zohrali vo vývoji Európy a sveta. A po druhé, prekonať v sebe naše negatívne stránky. Hovorí sa o holubičej povahe slovanských národov, ale holuby sú známe aj veľmi nepríjemnou vzájomnou nenávisťou a bojmi. Ak sme schopní prekonať tieto negatívne vlastnosti, sme schopní využiť šancu, ktorú poskytuje štvrtá industriálna revolúcia. Uvedomme si, že táto nie je nejakým geniálnym čarovným prútikom. Je barličkou, ktorá môže radikálne zmeniť spoločnosť z hľadiska spotreby, produkcie, komunikácie so zákazníkmi a vôbec spotrebiteľských zvyklostí, umožňuje nájsť nový modus vivendi medzi ľudskou ekonomikou, spoločnosťou a prírodou. A tu práve aj slovanské národy majú čo ponúknuť. Otázka je, či si to sami budú chcieť uvedomiť a pustiť sa do toho, alebo znova dáme priechod vzájomnej nevraživosti, závisti, zlobe a všetkému negatívnemu, čo je, bohužiaľ, tiež súčasťou nazvime to historického fondu slovanských národov. Slovanské národy prežili aj v situáciách, v ktorých by iné národy dávno podľahli a zmizli z povrchu planéty. Tieto národy sa prispôsobili, ale zvládli to, prežili a pokračovali vo svojom vývoji ekonomickom aj historickom. A dnešná doba, ktorá sa stáva znovu zásadnou výzvou pre ďalšie smerovanie civilizácie, je predsa aj obrovskou výzvou pre slovanské národy. Alebo dáme znova prednosť tomu, že nás poštvú navzájom proti sebe a niekto iný bude znova ťažiť z toho, že sa slovanské národy nedokážu dohodnúť na spoločnej stratégii, na formulovaní svojej predstavy o spoločnej budúcnosti? Koniec koncov, či chceme, alebo nie, máme v sebe gény slovanského pôvodu, napriek všetkým etnickým a genetickým štúdiám, ktoré sú prezentované v posledných rokoch. Sme dosť schopní a máme dosť síl na to, aby sme ukázali, čo v nás je práve v tejto šanci štvrtej industriálnej revolúcie a piateho civilizačného zlomu. Sme schopní vytvoriť svojbytnú ekonomiku, svojbytnú spoločnosť a byť skutočne prínosom pre rozvoj svetového poznania, svetovej ekonomiky a svetovej spoločnosti. Chce to však ešte jedno: stále sa neodvolávať na cudzie zdroje a cudzie vzory, ale uvedomiť si, čo je v každom z nás. Ak sme príslušníkmi určitého etnika, potrebujeme aj rozvinúť to, čo máme geneticky zakódované a naši predkovia to použili nielen na prežitie, ale aj na vytvorenie štátnych útvarov a spoločností, ktoré tu existovali pred nami. A je našou povinnosťou zabezpečiť fungovanie takýchto štátnych a ekonomických útvarov do budúcnosti. A to je zásadná výzva pre každého. Samozrejme, je možné zvoliť aj jednoduchšiu, pohodlnejšiu cestu: opičiť sa len po iných vzoroch a tvrdiť, že všetci ostatní sú geniálnejší a my musíme prevziať ich riešenia. Ale riešenia máme aj naše vlastné, aj dosť inteligentné. Slovák Stodola vymyslel lodnú skrutku a všetci dnes používajú lodné skrutky. Podobne iní slovenskí a slovanskí autori vymysleli obrovské množstvo inovácií, ktoré dnes používa celý svet. Ale málokto sa zamyslí nad tým, že to je produkt slovanskej mysle, slovanskej inteligencie a slovanskej ekonomiky. Toto uvedomenie predstavuje výzvu pre budúcnosť. Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV. 59

31 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Patrik Sloboda PANNACIONÁLNE HNUTIA VO SVETE SPRAVODAJSKÝ MINIMALIZMUS MIENKOTVORNÝCH MÉDIÍ PRI INFORMOVANÍ O VŠESLOVANSKOM ZJAZDE, KTORÝ PREBIEHAL NA PRELOME MÁJA A JÚNA V RUSKU, SVEDČÍ O TOM, AKÝ HORÚCI ZEMIAK PREDSTAVOVAL PRE KONTROLÓROV INFORMAČNÝCH TOKOV. 60 Nadnárodný kapitál na jednej strane podporuje všemožné integračné procesy na celoplanetárnej úrovni a už po stáročia financuje ich zvelebovanie prostredníctvom vzdelávacej sústavy, kultúry a obchodno-hospodárskej praxe. Na druhej strane sa bojí ako čert kríža myšlienkových prúdov a politických hnutí volajúcich po zoskupovaní národných štátov do väčších a synergicky odolnejších združení na základe spoločného jazykového, etnického a rasového pôvodu. Na starom svetadieli sa to týka najmä dvoch kľúčových pannacionálnych hnutí: panslavizmu a pangermanizmu. Tým dáva novodobá studňa rýchleho vedomostného občerstvenia Wikipédia vo svojej českej (ale nie anglickej) jazykovej mutácii s odvolaním na nemecko -americkú politickú filozofku a publicistku Hannah Arendtovú prívlastok obzvlášť agresívnej formy etnického nacionalizmu. Panturkizmu vyvolávajúcemu v národoch, ktoré v minulosti trpeli pod tureckým jarmom, inštinktívnu averziu, sa takejto hanlivej nálepky nedostalo. PANEUROPEIZMUS A PANISLAMIZMUS Je pochopiteľné, že duchovným otcom koncepcie pretavovania národných štátov do odnárodneného globálneho spoločenstva, naopak, vyhovuje také prepájanie, kde pokrvná blízkosť ustupuje blízkosti zemepisnej, kultúrnej, jazykovej alebo náboženskej. Tie všetky sa ľahšie ovplyvňujú, podkopávajú, korumpujú, a tým odvádzajú od pôvodného poslania. Preto sa masmediálny priestor hemží vychvaľovaním panafrikanizmu, panamerikanizmu, transatlanticizmu a transpacifizmu. Nešetrí ani uznanlivými hodnoteniami eurázijských a panázijských iniciatív aj keď s určitými výhradami. V nich totiž udáva tón ruský a čínsky štát a ten neposlúcha pánov z Wall Street alebo londýnskeho City na každé slovo. Držiteľov moci neznepokojuje ani politický panislamizmus a jeho militantná odnož islamistického teroru. Plní zadanú úlohu vzbudzovať u stámiliónov Európanov čoraz mrazivejšiu triašku, aby sa sami domáhali urýchleného zavádzania policajného štátu. Militantný islamizmus je veľkoryso financovaný a pupočnou šnú rou previazaný s nadnárodným bezpečnostným konglomerátom, ktorý tempom rastu prekonáva klasický vojensko-priemyselný komplex. Neoddiskutovateľná účinnosť militantného islamizmu ako jedného z nástrojov vedenia psychologickej vojny proti európskym národom povzbudila sociálnych inžinierov k tomu, aby zaktualizovali koncept paneuropeizmu. Vo verzii 2.0 si zadal za úlohu prevychovávať príslušníkov európskych národov k vnímaniu islamizmu ako prirodzenej súčasti pokrokovej, tolerantnej a humanistickej otvorenej spoločnosti. Starý panislamizmus sa profiloval ako integračná platforma pre moslimov. Paneuropeizmus považoval za konkurenčnú politickú doktrínu, ktorá je duchovne vyprázdnená, dekadentná a islamu škodlivá. Na medzinárodných fórach s ním viedol dialóg, no nie z vlastnej iniciatívy. Samodeštrukcia európskej civilizácie v oblasti kultúrnych a duchovných hodnôt za posledné desaťročie však starých panislamistov natoľko roztrpčuje, že rodiaci sa európsky superštát nepovažujú za nasledovaniahodný. Vôbec im nelichotí, ani nevyhovuje perverznosť paneuropeizmu 2.0, ktorý sa pokúša zaradiť islamizmus medzi kultúrno-náboženské prvky multikultúrnej výbavy novej Európy. Z DAŽĎA POD ODKVAP Strojcov paneuropeistickej fikcie o formovaní novodobého európskeho národa aj keď spočiatku len v politickom zmysle, začína trápiť čosi, s čím pôvodne nerátali. Nedostatočná absorpčná schopnosť ich bludov. Západoeurópania im boli vystavovaní po tri generácie, no po príchode národne cítiacich a po skutočnej slobode túžiacich Východoeurópanov do spoločného košiara sa paneuropeizmus otriasa v základoch. Východ akoby infikoval Západ zdravým skepticizmom. Príslušníci všetkých európskych národov, držaných v okovách únie, s hrôzou zisťujú, aká zvrátená je paneurópska ideológia šírená z bruselskej centrály. Preto dlhodobý program formovania vedomia nového európskeho človeka nutne viazne. Paneuropeizmus stráca živnú pôdu v starých členských štátoch EÚ, a nenachádza ju v nových. Pokúša sa vnucovať národom na starom kontinente geneticky 61

32 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA 62 modifikované národné povedomie s elasticitou širokou ako zemeguľa. Projekt paneuropeizmu z minulého storočia predpokladal premenu každého národného štátu i EÚ ako celku v dôsledku dlhodobej masívnej migrácie na taviaci kotol podľa amerického vzoru. Sociálni inžinieri však sypú do guláša natoľko ostrú prímes multikulturalizmu, že jednotlivé zložky gulášovej zmesi v kotle ostávajú oddelené. Takýto paneuropeizmus prepadáva v polovici roku 2017 na celej čiare a komisári v Bruseli ho budú môcť presadzovať len pod hlavňami samopalov v režime amputovanej demokracie a trvalo zavedeného výnimočného stavu. PANTURKIZMUS Totálne premiešanie rás, národov a vierovyznaní pod vlajkou paneuropeizmu priviedlo do úzkych aj stúpencov panturkického hnutia. Pôvodná premisa panturkizmu nie je zložitá. Jeho zámerom je zbližovať všetky turkické národy s vyhliadkou na zomkýnanie do spoločného celku. Je to nesmierne ambiciózna vízia. Pod pojmom turkické národy treba rozumieť turkotatárske národy, ktoré tvoria jednu z najrozšírenejších jazykových a etnických skupín na rozsiahlom území Eurázie. Siaha od juhovýchodnej Európy po severovýchodnú Sibír. Turkotatárov spája jazyková a do istej miery pokrvná minulosť siahajúca dávno pred vznik Osmanskej ríše. Súčasní Turci tvoria len necelú polovicu z celkového počtu bezmála dvesto miliónov príslušníkov celej skupiny. Medzi najpočetnejšie turkické národy a národnosti patria okrem nich Uzbeci, Azerbajdžanci, Ujguri, Kazachovia, Tatári, Krymskí Tatári, Turkméni, Kirgizi, Čuvaši, Baškiri, Jakuťania a Gagauzi. Tvoria súvislý územný blok v Strednej Ázii a v severozápadnej Číne. Oba tieto faktory hrali primárnu úlohu už pri genéze panturkického hnutia v prvej polovici 19. storočia. Na svet ho priviedli britskí geopolitickí stratégovia počas dlhého priebehu tzv. Veľkej hry (The Great Game) medzi imperiálnym Ruskom a Veľkou Britániou o kontrolu vnútrozemia Ázie. Ruský cár potreboval získať prístup k teplým moriam a Briti sa snažili udržať si postavenie globálneho hegemóna. Slabnúca Osmanská ríša im stála v ceste, no nebola takým strašiakom, ako ju vykresľovali. Nepochopila význam technickej revolúcie a zaostala vo využívaní jej výdobytkov, čím sa nevedomky odsúdila k zániku. Bankári z londýnskeho City, ktorí uvažovali v dimenziách desaťročí, prostredníctvom pavučiny svojich agentúr vyberali výrazné osobnosti z radov exulantov na budúce nasadenie. Financovali aj exilovú tlač a intelektuálne kruhy fascinované západným liberalizmom, demokraciou, rovnostárstvom, ale i agnosticizmom, relativizmom a inými -stvami či -izmami. Šírenie predstáv o zjednocovaní turkických kmeňov vybranými a vyškolenými aktivistami si kládlo za cieľ vnášať rozkoly, povzbudzovať radikalizmus a destabilizovať ruskú Strednú Áziu. Briti zintenzívnili toto úsilie po vzniku tzv. Sovietskeho Ruska a opätovne o pol storočia neskôr na urýchlenie rozkladu brežnevovského Sovietskeho zväzu. Po skončení sovietskej éry dal Západ preformulovať základné tézy panturkizmu tak, aby sledovali vytvorenie voľného spoločenstva turkických národov s prehlbovaním integrácie podľa vzoru Európskej únie. Do hry vtiahol aj Ujgurov zo severozápadnej Číny, čo Peking považuje za odsúdeniahodné povzbudzovanie ujgurského separatizmu. Súčasný rozsah projektu panturkizmu je taký komplexný, že o ňom nemá plný prehľad ani turecká vláda. Tá ho síce zastrešuje, no v praxi je prislabá na jeho usmerňovanie v priestore, kde sa krížia záujmy veľmocí a nadnárodných ropných kartelov. PANARABIZMUS Jazykovo-kultúrne základy má i panarabské hnutie. Hlavné poslanie vidí v zrastaní dvadsiatky arabských krajín do spoločného aliančného organizmu. V ideálnom prípade by vytvoril súvislé pásmo siahajúce od Atlantiku cez celú severnú Afriku až po Arabské more tvoriace súčasť Indického oceánu. Arabský svet má takmer pol miliardy obyvateľov. Spája ich predovšetkým arabský jazyk v pestrej podobe nárečí a dialektov. Nemenej silným putom je islamské vierovyznanie väčšiny z nich. Podobne ako v prípade panislamizmu a panturkizmu, i panarabizmus sa začal šíriť pod dohľadom geostratégov britského impéria. Bolo to zhruba pred sto rokmi vo fáze rozkladu Osmanskej ríše a v období parcelovania jej arabských území. Deliace čiary na mape Blízkeho východu a severnej Afriky sa zakresľovali zväčša v Londýne a Paríži, pričom arabské záujmy stáli bokom. Po ukončení druhej svetovej vojny vytlačili salónnych panarabistov z čela hnutia predstavitelia protikoloniálneho odboja. Nemalú časť z nich vyškolila a financovala Moskva, v dôsledku čoho sa do panarabizmu vnášali prvky sekularizmu a socialistickej ideológie triedneho boja za sociálne spravodlivejšiu spoločnosť. To, samozrejme, nadnárodnému kapitálu príliš nevoňalo. Po páde železnej opony a zániku Sovietskeho zväzu trvalo Západu štvrť storočia, kým otupil sociálnorevolučné ostrie panarabského hnutia. Ale medzitým mu na veľmocenskej aréne vyrástol silný protivník v podobe Číny, a tá vkladá značné prostriedky do premeny arabského sveta na zónu svojho vplyvu. POZNÁMKA K PANSLAVIZMU Témou slovanskej vzájomnosti a panslavizmu sa zaoberajú samostatné články v tomto čísle. Osobitnú zmienku si však zaslúži problematika Ruska ako tradične uznávaného patróna slovanskej vzájomnosti. Ani všetkým Rusom ešte nedochádza, že ich krajina sa slovanskému svetu bude postupne vzďaľovať. Prvotným poslaním Ruskej federácie je ochrana územnej celistvosti a zvrchovanosti štátu. Názov štátu Rossijskaja federacija prekladá slovenčina ako Ruská federácia. Bolo by užitočné odlišovať v slovenčine odvodeniny od politického názvu krajiny a národnej príslušnosti. Napríklad medzi Rusom ako občanom federácie a Rusom ako príslušníkom ruskej národnosti. Percentuálny podiel Rusov ako obyvateľov federácie bude klesať zo súčasných 80 % na menej výraznú väčšinu. Pričiní sa o to nižšia reprodukčná krivka Rusov v porovnaní s neruským a islamským juhom federácie, ako i očakávaná migrácia z postsovietskej Strednej Ázie. Osobitnú kapitolu tvorí už dnes prúdenie Číňanov spoza hranice. Štatistiky ho zachytávajú oneskorene a útržkovito. Často sa o ňom hovorí ako o neformálnom pohybe obyvateľstva. Znepokojení Rusi varujú pred následkami pomalej čínskej kolonizácie pohraničia. Navyše vojenský konflikt Severnej Kórey s USA môže vyhnať milióny Severokórejčanov cez hranicu do Ruskej federácie. Rusko ako štát bude nevyhnutne čoraz menej schopným a ochotným pilierom slovanskej vzájomnosti. Politické vedenie federácie zintenzívnilo v posledných rokoch systém vlasteneckej výchovy obyvateľstva a propaguje vlastenectvo v masmédiách, kultúre a umení. Prestáva sa haniť sovietska minulosť a budúcnosť sa líči v rámci eurázijského zoskupenia. Slovanská minulosť i pravoslávne kresťanstvo ruského národa pozvoľna ustupuje do pozadia. Tento trend sa už pravdepodobne nepodarí zvrátiť. 63

33 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Tibor Eliot Rostas HLAS RUSKÉHO ZVONA PREBÚDZA MAJESTÁT SLOVANSKO-ÁRIJSKÉHO KMEŇA 64 Idea všeslovanstva a akejkoľvek formy panslovanskej únie vyvoláva úžas, skepsu a, pochopiteľne, aj strach a odpor. A všetky tieto emócie majú svoje celkom logické opodstatnenie. Vždy, keď sa vraví o slovanstve, vraví sa jedných dychom aj o veľkej ruskej zemi a duši. Rusko vždy bolo a stále je ona pochmúrne vznešená zem ako z Tarkovského filmu Andrej Rubľov. A slovanstvo späté s touto nedozernou zemou ako onen zvon odliaty zo všetkého, čo priniesli všetci, ktorí vytrvali. Zvuk tohto impozantného zvona odrážal hadov vždy znovu a znovu prenikajúcich smerom za slnkom. Smerom k úsvitu, zrodu, k nádeji. Smerom na východ oným žalostne známym smerom Drang nach Osten. Východným smerom, stále a len na východ, kam sa musí naša ľudská rasa rozšíriť. Je to smer, ktorý pre expanziu nemeckých obyvateľov nariadila sama príroda. Tieto slová vonkoncom nie sú iba o postave s menom Adolf Hitler. Toto je ideový základ rímsko-germánskej agresivity, a napokon aj jej romantizovanej podoby stredovekých utláčateľských hnutí. Nuž a práve Československo ako prvé spomedzi všetkých slovanských krajín pocítilo ostrie noža Drang nach Osten, ktorý ho začal porciovať po mníchovskej zrade v roku Nikdy by sme ako Slovania nemali zabudnúť, kto sú západní spojenci, ktorí nás podhodili komusi, kto si o sebe nahováral, že je Übermensch. Lenže Nietzscheho (a ešte skôr Lukiánova) pôvodná myšlienka prirodzenej vitálnej sily privádzajúcej človeka za hranice jeho pôvodných možností napokon vyústila do podoby človeka nivočiaceho mystérium života do absolútnej krajnosti. Ako inak pomenovať opätovné rímsko-germánske výpady na mierumilovné národy Slovanov? Azda pretieklo málo slovanskej krvi, aby sme pochopili, že duch germánskych, románskych, anglosaských, iberských, tureckých, avarských, tatárskych, mongolských, hunských či chazarských krvilačných hôrd vždy znovu a znovu prahne po drancovaní mierumilovných slovanských zemí? Už obraz jednej z najničivejších vojen tridsaťročnej vojny v 17. storočí ukazuje na to, aký duch tyranizuje Európu. A 20. storočie to s bezohľadnou razanciou talianskeho fašizmu a nemeckého nacizmu spolufinancovaného sionizmom a USA len potvrdilo. A výsledok? Z celkového počtu 50 miliónov obetí druhej svetovej vojny ako najväčšieho celosvetového konfliktu je 35,3 milióna zo slovanských krajín. Čo je najhoršie, dnes sa v trende genocídy Slovanov pokračuje. Kto dnes v Európe opäť krváca vo vojnových konfliktoch? Balkán v krvavej občianskej vojne vyprovokovanej Nemeckom na začiatku 90. rokov. Srbsko, Kosovo a Metohija bombardované silami USA a NATO. Ukrajina po prevrate a následnej občianskej vojne zorganizovanej a podporovanej americkými neokonzervatívcami. A to všetko za nezáujmu, alebo dokonca otvorenej podpory bratských slovanských krajín vrátane Slovenska. Toto všetko by sa nikdy nemohlo stať, ak by tieto sily nevládli nad našim vedomím prostredníctvom médií, vzdelávania, politikov, mimovládnych organizácií a ďalších rozkladných síl. Slovanským krajinám dokonca vštepujú vzájomnú nenávisť, pohŕdanie vlastnou kultúrou a dejinami. To všetko nahrádza hodnotový nihilizmus vytvárajúci akési otupené getá preplnenej prázdnoty bez identity a sebauvedomenia. Ak má mať všeslovanská idea šancu na prežitie, musí vytvoriť a rešpektovať dve bezpodmienečné zásady. Po prvé, musí fungovať na princípe absolútnej rovnosti, bez nadradenosti ktorejkoľvek z krajín, pretože na diktáte Moskvy sa už tieto idey rozpadli. Po druhé, musia to chcieť samotní občania týchto krajín, ktorí vytvoria tlak a požiadavku. Na to, aby to chceli, však najprv musia vedieť, prečo to chcú. A práve v tomto zohráva kardinálnu úlohu všeslovanský kultúrny dom, ktorý prostredníctvom médií vzkriesi všetku spiacu slávu majestátneho slovansko-árijského kmeňa. Foto: Tibor Eliot Rostas

34 ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Francois Mori, SITA/AP RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Pavel Golovkin, SITA/AP Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britská premiérka Theresa Mayová a francúzsky minister vnútra Gérard Collomb sa dobre bavia na priateľskom futbalovom zápase Francúzsko Anglicko v Saint-Denise severne od Paríža, usporiadanom na počesť obetí teroristických útokov v oboch krajinách. Akoby tým nechtiac priznávali, že riadená migrantská vlna, ktorá má tieto obete v podstate na svedomí, je dôsledkom politiky, ku ktorej sa sami hlásia. (mb) Mladý pár na protivládnej a antikorupčnej demonštrácii v Moskve, zvolanej lídrom protiputinovskej opozície Alexejom Navaľným. Nielen na Slovensku sa mladí ľudia dajú zneužiť v rámci antikorupčných pochodov. Nemôžeme tvrdiť, že v Putinovom Rusku korupcia neexistuje. Na druhej strane je namieste otázka, kam by krajinu zaviedli aktivisti ako Navaľnyj, napojení na západné štruktúry, ak by sa dostali k moci? (mb)

35 ORBIS PICTUS > HOLANDSKO Foto: Muhammed Muheisen, SITA/AP TURECKO > ORBIS PICTUS Foto: Mehmet Guzel, SITA/AP Moslimskí muži modliaci sa počas posvätného mesiaca ramadánu v mešite, ktorá sa nenachádza v žiadnej arabskej krajine, ale rovno uprostred holandského Amsterdamu. V rámci napredujúcej multikulturalizácie budú takéto výjavy v európskych mestách čoraz častejšie. (mb) Ramadán sa ponáhľajú oslavovať aj sýrski imigranti žijúci v Turecku. Turecko dočasne otvorilo hranice v blízkosti mesta Kilis, aby umožnilo priechod sýrskym rodinám, ktoré si želajú sláviť tento najväčší moslimský sviatok vo svojej vlasti. Je lepšie nepredstavovať si, ako by to vyzeralo, keby Erdogan otvoril utečencom hranice smerom do Európskej únie. (mb)

36 ORBIS PICTUS > USA Foto: Susan Walsh, SITA/AP USA > ORBIS PICTUS Foto: Steve Ruark, SITA/AP Prezident Donald Trump reční v Kabinetnej miestnosti Bieleho domu vo Washingtone pred podávaním jedla na spoločnom obede s republikánskymi senátormi. Na fotografii ho ledva rozoznať. Pekná symbolika toho, ako sa Trump po siláckych predvolebných rečiach zaradil medzi štandardných amerických politikov poslušne papajúcich, čo im nadnárodné elity naservírujú. (mb) Armádny prepravný tím nakladá schránku s pozostatkami seržanta Erica M. Houcka na Doverskej leteckej základni. Dvadsaťpäťročný Houck zahynul pri prestrelke počas svojej služby v Afganistane. Podobne ako svojho času Rusi, dnes Američania nezvládajú svoju vojenskú prítomnosť v tejto krajine a ich mladí muži tu celkom zbytočne prichádzajú o životy. (mb)

37 ORBIS PICTUS > KEŇA Foto: Khalil Senosi, SITA/AP NEPÁL > ORBIS PICTUS Foto: Niranjan Shrestha, SITA/AP Záchranári pracujú v ruinách zrútenej budovy v kenskom Nairobi. Osemposchodová budova v chudobnej štvrti sa zrútila uprostred noci, desať osôb je nezvestných. Kým nenásytné elity s miliardovými majetkami žijú v absolútne nadbytočnom luxuse, miliardy jedincov žijú na pokraji biedy, často v podmienkach ohrozujúcich ich zdravie a životy. (mb) V nepálskom Káthmandu, v posvätnom budhistickom komplexe známom ako opičí chrám, sedí muž s pokojom v duši. Práve dokončil svoje ranné meditácie a cvičenia. Jemu sa všetky tie neduhy dnešného sveta v tejto chvíli javia ako nekonečne vzdialené. (mb)

38 TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA Ratko Sudecký LOŽ O SREBRENICI LJILJANA BULATOVIĆ-MEDIĆ, PRAVÁ RUKA GENERÁLA RATKA MLADIĆA, VO SVOJOM DLHOROČNOM BÁDANÍ, DOKUMENTOCH A LITERÁRNEJ ČINNOSTI PRICHÁDZA K JEDNOZNAČNÝM ZÁVEROM: LOŽ O SREBRENICI MÁ ZA ÚLOHU ZLOMIŤ VÄZ SRBSTVU. LJILJANA BULATOVIĆ SA NARODILA 14. APRÍLA 1944 V ČIERNEJ HORE, ŠTUDOVALA A ŽILA V SRBSKOM BELEHRADE, KDE AKO 16-ROČNÁ VSTÚPILA DO KOMUNISTICKEJ STRANY JUHOSLÁVIE. PÔSOBILA VO VIACERÝCH FUNKCIÁCH, TANCOVALA S TITOM A NESKÔR SA STRETÁVALA AJ SO SLOBODANOM MILOŠEVIĆOM, JEHO MANŽELKOU MIRJANOU MARKOVIĆOVOU, RADOVANOM KARADŽIĆOM, ABY ZVYŠOK SVOJHO ŽIVOTA VENOVALA SRBSKÉMU GENERÁLOVI RATKOVI MLADIĆOVI. OPONENTI JU HANOBIA, ŽE JE NACIONALISTKA, KTORÁ PATRÍ KU SRBSKÝM ČETNÍKOM. PRITOM ONA SAMA SA OD ČETNÍKOV DIŠTANCUJE; PRÁVE ONI ZAVRAŽDILI JEJ MATKU, KEĎ MALA LEN ŠTYRI ROKY. AKO 30-ROČNÁ ODIŠLA Z POLITIKY, ABY SA ZAOBERALA INVESTIGATÍVNYM NOVINÁRSTVOM. PRE SVOJE KRITICKÉ ČLÁNKY NEBOLA OBĽÚBENÁ ANI POČAS REŽIMU SLOBODANA MILOŠEVIĆA, ANI ZA NESKORŠÍCH DEMOKRATICKÝCH VLÁD. JEJ KARIÉRU NAJVIAC POZNAČILO STRETNUTIE S GENERÁLOM RATKOM MLADIĆOM, S KTORÝM SA SPRIATELILA. NAPÍSALA 18 KNÍH, V KTORÝCH VYSVETĽUJE PREDOVŠETKÝM AKCIE BOSNIANSKO-SRBSKEJ ARMÁDY POD MLADIĆOVÝM VELENÍM, AKO AJ TO, ČO SA STALO V SREBRENICI V ROKU 1995.

39 RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS 76 Ako by ste definovali svoj vzťah s generálom Ratkom Mladićom? On vraví, že sme dvojičky. A ja s tým súhlasím. Spája nás rovnaká výchova. Obidvaja sme boli vychovaní v duchu juhoslovanstva a komunizmu. Moju matku podrezali srbskí četníci a jeho matku chorvátski ustašovci, fašistickí prisluhovači, a obe tieto tragédie sa stali v roku Hovorí sa o vás, že ste Mladićova pravá ruka. Prišla som za ním s tým, že chcem o ňom písať knihy. A on sa ma opýtal: Ako chceš o mne písať, keď o mne nič nevieš? Nevieš, kde som sa narodil, nepoznáš moju dediny, ani moju matku... Odpovedala som mu: Tak nech o tebe píšu tí, ktorí s tebou bojujú. A on na to: Dobre, píš, ale posnaž sa, nech sa to aspoň trochu na mňa podobá. Som od neho o dva roky staršia a mám k nemu ochranársky vzťah. Za ten čas, čo sa poznáme, sme sa stali nerozlučnými spolubojovníkmi. On ma hreší, ja jeho tiež. Píšeme si dlhé listy. Som zodpovedná za to, aby sa ľudia dozvedeli o ňom pravdu. A tá je? Podľa všetkého, čo o ňom viem, si právom zaslúži označenie žijúca legenda. On sám vydržal počas vojny oveľa viac ako hocikto iný. Pôvodne slúžil v Macedónsku, aby ho velenie armády za trest prevelilo do Chorvátska, kde sa začínala vojna. Nesúhlasil totiž s hodnotením politickej situácie, ktoré sa neskôr aj ukázalo ako zlé. Situáciu sa snažil riešiť v duchu juhoslovanstva, tak bol vychovaný. To sa však nedalo, pretože Juhoslávia sa rozpadávala. Do poslednej chvíle bojoval v znamení červenej hviezdy, kým nacionalisti mali dávno na čele srbské četnícke kokardy. Nepriateľov porazil v priamom boji a vždy išiel príkladom. Srbskí nacionalisti cez deň hulákali a hrali sa na silných. Do noci sa však opili a nechali sa nepriateľmi podrezať, kým Ratkove jednotky dbali na morálku a chránili ľud. Jeho spolubojovníci by aj dnes zaňho položili život. Moja posledná kniha sa volá Hlásenie veliteľovi. Keď som Ratka naposledy navštívila v Haagu, zo žartu som mu povedala: Pán generál, podávam hlásenie. On mi na to odpovedal: Počúvaj, Ljiljana, ty si podala svoje pravdivé hlásenie pred dejinami. Stojím za každou tvojou vetou. Takže si z toho nerob srandu. Teraz spolu pripravujeme knihu, ktorá celý príbeh uzavrie. Bude mať titul Závet, ja generál Mladić. Spolu so štyrmi generálmi urobíme výber z jeho prejavov a dáme mu ich, aby ich učesal. Prečo to robíme? Lebo očakávame, že rozsudok, ktorý mu v Haagu prečítajú, bude spojením monštruóznych lží a odsúdenia srbského národa, a nechceme, aby taký rozsudok považovali za pravdu, ktorá vojde do dejín. Keď zlomia Ratka Mladića, zlomia aj srbský národ. Kvôli tej pravde vám polícia prehľadávala byt, blokovala ulice, zhabali vám veci a mierili na vás zbraňami. (Smiech) Nech! Napísala som článok, ktorý sa dotkol viacerých politikov pri moci. Tak sa rozhodli, že ma zastrašia. Bola som však pripravená. Informáciu, že ma prídu zatknúť, som dostala o deň skôr, než sa to stalo. Polícia zablokovala celú štvrť, nikoho tam nepustili od 10. do 18. hodiny. Pre obyvateľov katastrofa, bolo tam 11 bytov. Do môjho bytu prišlo 26 kukláčov a okolo neho boli piati ostreľovači. V byte oproti mali agenti stanovisko, z ktorého ma dlho predtým sledovali. Skrátka, zatýkanie viedli podľa najprísnejších pravidiel, ako by išlo o naozaj dôležitého nepriateľa. Susedia a poštár si mysleli, že sme s manželom drogoví díleri, keď nás takto zatýkali. Niektorí policajti ma spoznali, trávila som s nimi čas na fronte, keď boli v armáde. Preto sa o to trápnejšie cítili počas záťahu tak sa mi ospravedlňovali. Po nejakom čase som sa stretla s ministrom vnútra Ivicom Dačićom a pýtala som sa ho na záťah v mojom byte. Tváril sa prekvapene. Vtedy som pochopila, že o ničom nevedel a okrem jeho polície existuje v štáte aj nejaká paralelná polícia, ktorú on nekontroluje. Bola to polícia špeciálneho súdu pre vojnové zločiny. Táto polícia ma potom sledovala a zakazovala podujatia, na ktorých som prezentovala svoje knihy. Ljiljana Bulatovič s generálom Vlatkom Mladićom pred štábom v roku 1994 Boli ste politickou a vojnovou novinárkou. Ako ste sa zoznámili s generálom Mladićom? Vo vojne. Ratko vtedy vedel o mne oveľa viac, než som predpokladala. Moje stĺpčeky a články boli veľmi populárne, takže si ich čítal aj on. Zaujímalo ho, čo za osobu ich píše. Postavenie v armáde medzi obrancami v Bosne a v Kosove som získala tak, že som vždy bola tam, kde sa diali veci. Pracovala som v teréne v Kosove ešte skôr, než prišlo k prvým prestrelkám. Mala som zmapované znásilnenia a vraždy, a tým som si získala dôveru čitateľov. Keď bol pod materiálom môj podpis, vedeli, že ide o pôvodný a poctivo spracovaný článok. Keď vypukla vojna, prišla som o funkciu šéfredaktorky. V novinách som správne predpovedala, čo a ako sa stane, ale zrazu som už nemohla proti tomu nič urobiť. Pozerala som, ako zo Slovinska vyháňali mladých chalanov vyzlečených do slipov a popravovali ich. Bolo to strašné. Potom sa vojna preniesla do Chorvátska. Juhoslovanskí vojaci boli zablokovaní v kasárňach. Ich sestry, matky a manželky sa zorganizovali a chceli ich navštíviť v Záhrebe. Ozvali sa mi, či nechcem ísť s nimi. Bola to najneuveriteľnejšia akcia v mojom živote 1300 rodičov zo štyroch republík, ktoré sa ešte neodtrhli, sa zišlo v Belehrade pred spolkovým parlamentom. Prišli s taškami, dekami, jedlom. Nevedeli sme, kam ideme, či sa s nami bude niekto baviť, či sa dostaneme do cieľa, nemali sme ničiu podporu, ani len Červeného kríža. Boli to strašné tri noci a štyri dni. Skupinu sme viedli tri ženy a ledva sme to prežili. Bolo to v novembri Všade bol chaos. Viedla som sedem autobusov do mesta Ljiljana s Radovanom Karadžićom a jeho kabinetom. Máj 1996 Bjelovar, kde do nás hádzali kamene. Sprevádzali nás vojaci v troch druhoch uniforiem. Rodičia mohli svoje deti len vidieť a odovzdať im, čo im priniesli. Žiadne dotyky, ani objatia. Len pred nich položili balík a odišli. Bol tam nejaký dôstojník, ktorý sa po celý čas na mňa díval. Myslela som si, že ma chce zabiť. Nakoniec pristúpil ku mne a hovorí mi: Ku koncu vám oznámime, ktorí vojaci sú mŕtvi. Zožeňte lieky na upokojenie a dajte ich rodičom. Tých rodičov bolo asi sto. Nevedela som, kde mám zohnať lieky, ani ako im to mám oznámiť. Odišla som do najbližšej lekárne a povedala, čo potrebujem. Dostala som odpoveď, že oni tu nie sú na to, aby liečili nás, rodičov nepriateľských vojakov. Najprv som si pomyslela: No, zbohom! Otočila som sa a odišla. Potom si vravím: Ty nie si normálna! Mohli ti dať hocičo, dokonca aj jed, aby zabili aj rodičov zavraždených vojakov. Keď sme sa vrátili do Belehradu, čakala nás polovica generálneho štábu armády. Bola som rozhorčená a povedala som im: Keby som teraz mala pištoľ a vedľa seba predsedu vlády a armádneho veliteľa, zastrelila by som oboch. To, čo sme tam videli, je hanba pre Juhoslovanskú ľudovú armádu. Potom som vyšla na chodbu a stratila som vedomie. Tento príbeh sa o mne v armáde rozprával a dostal sa do uší aj Ratkovi Mladićovi. V roku 1993 som sa po prvý raz dostala k nemu so skupinou talianskych novinárov. Boli v Bosne a dostali sa k Radovanovi Karadžićovi, ale nevedeli sa dostať k Mladićovi. Niekto im poradil, že si majú vyhľadať mňa, že im pomôžem. Povedala som im, že to môžem skúsiť. Zdvihla som telefón a vytočila 77

40 RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS číslo generálneho štábu armády. Ozval sa mi tajomník Ratka Mladića, ktorý mi poradil, nech zavolám večer o pol desiatej. Taliani sa zľakli. Chceli za ním ísť, ale keď sa im naskytla možnosť, ovládol ich strach. Večer som znovu zavolala. Telefón zdvihol nejaký muž so slovami: Nech sa páči! Hovorím mu: Odovzdali by ste mi pána generála Mladića? A on na to: Viac ako takto vám ho neviem dať. Takto vtipne sme sa zoznámili a odvtedy sme priateľmi. Aké ste mali z neho pocity? Nebola som z neho unesená, nepovažovala som ho za idol. Ale mňa neočaril ani Tito, bola som len zvedavá. Všetka česť, ale brala som ho ako sebe rovného. Počula som o ňom, že je odvážny, čestný a ľud ho miluje. Mnoho znamená, keď vás v čase vojny ľud miluje. Je to človek, ktorý v ľuďoch vzbudzuje dôveru. Na prvý pohľad sa môže zdať surový a nepríjemný, ale nesie v sebe dobrotu, má holubičie srdce. Je galantný k ženám. Tvrdí, že žena je pojem, boh, matka, svätica. Pritom je to zbojník, človek, ktorý neraz vkuse mašíroval 26 hodín cez blato Bosny, aby obehal svoje jednotky. Jeho matka sama odchovala päť detí v horách. (Otca im popravili chorvátski fašisti počas druhej svetovej vojny.) Od začiatku som mala pocit, že sa poznáme sto rokov. Keď som mu povedala, že mu vediem novinárov, opýtal sa ma: A dôverujete im, že napíšu pravdu? Reku nie. Tak načo mi ich sem vediete? Vravím: Keď si vyhľadali mňa, myslím si, že nebudú klamať. Odpovedal: Tak dobre, ale na tvoju zodpovednosť. A oni ma nesklamali. Medzi novinármi bol jeden fotoreportér, ktorí bol Mladićom úplne očarený. Dostal od neho čiapku, ktorú potom bral všade so sebou. K Mladićovi neskôr doviedol aj svojho syna. Ako váš vzťah pokračoval? Nerozprávali sme sa často, nedružili sme sa. Už som nepracovala v novinách a nemala som kde uverejňovať svoje texty. Tak som pomáhala iným, aby napísali svoje texty. A začala som písať knihy. Potom zavraždili jeho dcéru Anu a my sme sa stali akoby bratom a sestrou. Bola to tragédia v jeho živote a vždy je to prvá téma na našich stretnutiach. Keby bol chcel, mohol sa pred vyšetrovateľmi z haagskeho tribunálu schovať v Rusku, ale nedokázal odísť ďaleko od jej hrobu v Belehrade. Okolnosti jej smrti nie sú dodnes vyjasnené. Počas vojny boli štyri pokusy o atentát na Ratka Mladića. Jeho dcéra bola jeho všetkým. Mala 23 rokov. Údajne sa zastrelila v ich dome v Belehrade, keď pochopila, aké monštrum je jej otec. Je tu však problém. Zabila ju guľka z pištole, ktorú Ratko dostal za zásluhy. Dcére povedal, že z tej pištole sa bude slávnostne strieľať, keď mu porodí prvého vnuka. Dcéra mu na to odpovedala, že je hrdá a po svadbe si nezmení priezvisko a bude sa naďalej volať Mladićová. Ratko mi povedal, že je presvedčený o jej zavraždení a ja poznám človeka, ktorý si jej vraždu objednal. Keď neskôr v Moskve zavraždili istého človeka, pochopila som, o koho išlo generál sa pomstil. Ale nikdy som sa ho na to neopýtala. Jeho dcéra študovala v Rusku, bola v poslednom ročníku. Vybrala sa na exkurziu do Moskvy a nič mu o tom nepovedala. Bolo to prvý raz, že niečo urobila bez jeho súhlasu. Jej vražda bola zinscenovaná ako samovražda a mala slúžiť na to, aby Mladićovi nepriatelia generála psychicky zničili. Potom médiám podsunuli príbeh o tom, že sa Ratko zbláznil a znecitlivel. Ale nie je to pravda. Nezmenil sa, nezosurovel. Naopak, stal sa citlivejším. Vedel zaplakať počas svojich prejavov, čo mi robilo starosti. Stretávali ste sa s generálom aj v čase, keď sa ukrýval vo Vojvodine? Nie. Vtedy sa odo mňa dištancoval, v podstate ma nechal, aby som v pokoji mohla písať knihy. Všetci si mysleli, že viem, kde sa ukrýva, ale nevedela som to. Ratkovi Mladićovi sa za najväčšiu vinu dáva údajná masakra v Srebrenici, kde podľa oficiálnej verzie dal vyvraždiť vyše 8-tisíc moslimov. Čo je na tom pravdy? 79 Foto: Tibor Eliot Rostas

41 RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS 80 Srebrenica bol podvod. Nevybrali ju náhodou, tam je totiž kľúč srbskej pravoslávnej viery. Napísala som o tom aj knihu. Najprv som odmietla, lebo keď mi vydavateľstvo ponúklo, že mi tú knihu bude financovať, môj manžel umieral, mal rakovinu. Povedala som: Ratko, teraz na tom nemôžem robiť. Lenže môj manžel počul z postele, keď som s Mladićom telefonovala, a povedal mi: Teraz sa pokúsim upokojiť, aby som ťa nevyrušoval, a ty sa sústreď na prácu. Môj manžel sa s Ratkom kamarátil. Bol veselý, beťár. Ráno zavolal Ratko. Môj manžel si ho vypýtal k telefónu a vraví mu: Ech, môj generál. Po prvý raz ma žena odmietla, že mi nedá. A to kvôli tebe! Keď prestali žartovať, Ratko mi povedal: Trošku si to naštuduj, zisti, aké prírodné bohatstvo je tam ukryté. Čo je Kosovo na východe, to je Srebrenica na západe. Bane a pravoslávne svätyne. Už samotný názov mesta všetko vysvetľuje. Po vojne tam moslimovia postavili najprv múzeum genocídy, a potom aj múzeum holokaustu. Na pomníku je napísané: Pomsta je naša spravodlivosť. A v knihe dojmov návštevníci vypisujú heslá podrežeme, zabijeme... A táto výstava je zriadená UNESCO-m. Čo sa podľa vás v Srebrenici skutočne stalo? Zo Srebrenice najprv moslimovia vyhnali Srbov. Zavraždili srbského poslanca Zekića, ktorý rokoval o mieri. Potom prišlo ešte niekoľko útokov na srbské rodiny, v dôsledku čoho Srbi z mesta ušli. Moslimovia tam vyvraždili 3238 Srbov. Následne osídlili Srebrenicu svojimi utečencami z iných oblastí. Títo utečenci tam nechceli dlho ostať a snažili sa o návrat domov, ale ich vlastní ľudia zabili každého, kto sa pokúsil mesto opustiť. Keď ho nakoniec obkľúčili srbské vojská, UNPROFOR mal moslimov odzbrojiť, lenže oni odovzdali len staré nefunkčné zbrane a tie, do ktorých nemali muníciu. Mám dokument moslimského veliteľa Sefera Halilovića, ktorý to potvrdzuje. Ďalší moslimský veliteľ, ktorého potom súdili v Haagu a nakoniec prepustili na slobodu, Naser Orić, ešte v roku 1994 napísal knihu Genocída v Srebrenici, ktorú vydal v Rakúsku teda o rok skôr, ako sa tam niečo aj reálne stalo! Neskôr som zistila, že túto knihu v skutočnosti napísal nejaký profesor Nijaz Mašin a Orić si ju privlastnil. Túto knihu mám a dá sa kúpiť aj na internete. V roku 1993 americký prezident Bill Clinton ponúkol bosnianskemu prezidentovi Alijovi Izetbegovićovi dohodu: keď zabezpečí, aby niekde bolo 5-tisíc moslimských obetí, NATO spustí letecké útoky na srbské pozície. Potvrdil to vo svojej knihe vojnový primátor Srebrenice. Je to tak. Existuje aj videozáznam, v ktorom Alija žiada od Clintona leteckú podporu. Potom sa vrátil do Sarajeva, kde zvolal poradu, ktorá mala určiť, kde a ako týchto ľudí obetujú. A Hakija Meholjić, ktorý bol vtedy šéfom väzníc a koncentračných táborov, sa teraz stáva hrdinom, lebo tento fakt zverejnil. Avšak existujú tímy mimovládnych organizácií, ktoré robia všetko preto, aby mýtus o Srebrenici udržali. Učia ženy, ako majú klamať a hrať, aby nezainteresovaných ľudí presvedčili o tom, že v Srebrenici bola genocída. Tieto ženy cestujú po svete a každého presviedčajú svojimi slzami. Nedávno boli v Južnej Amerike. Kto im ich cesty hradí? Jednoducho ide o cielenú lož, ktorá má prevalcovať pravdu. V skutočnosti moslimovia zo Srebrenice po nociach prepadali Srbov v okolitých dedinách, lúpili tam a vraždili. Tieto srbské obete neskôr predstavili ako moslimov, ktorých vyvraždili Srbi. Generál Mladić dal týmto vrahom šancu, aby zložili zbrane, že im umožní odchod z mesta. Lenže oni odmietli a čelili útoku srbských síl. Dve skupiny sa v noci pokúsili opustiť mesto. Jedna skupina išla vrchom kopca, druhá spodkom. Neskôr sa stretli a v presvedčení, že narazili na Srbov, začali jedni po druhých strieľať, až sa všetci pozabíjali. Potvrdil mi to jeden moslimský dôstojník, ktorý o tom napísal knihu a Naser Orić sa ho štyri razy pokúsil zabiť, aby pravda nevyšla najavo. Túto verziu nám potvrdil aj Miroslav Polreich, český agent, ktorý pôsobil v misii OBSE. Svedectvo o tom podal aj bývalý francúzsky agent a telesný strážca francúzskeho prezidenta Françoisa Miteranda Jugoslav Petrušić, ktorého výpoveď pred súdom pre vojnové zločiny v Sarajeve nikto nespochybnil. Podľa neho počas srbskej akcie v Srebrenici zastrelili asi 440 moslimov, teda ani zďaleka nie vyše 8-tisíc, ako nám to servírujú mainstreamové médiá. Napísala som o Srebrenici štyri knihy, bola som prítomná aj počas pojednávaní v Haagu. Svedkyne, ktoré tam hovorili, som aj sama spovedala, keď vyšli zo súdnej siene. Zistila som, že tam chodili absolútne nepripravené a nemali šajnu, o čom hovoria. Dnes mám zakázané hovoriť pravdu o Srebrenici. Srbský parlament zákonom schválil, že išlo o genocídu a žiadny srbský občan to nesmie spochybňovať. Lenže ja mám k tomu najobsiahlejšiu dokumentáciu a nikto nikdy za mnou neprišiel, aby mi povedal, že moje knihy sú nepravdivé. Ratko Mladić sa narodil sa na území dnešnej Bosny a Hercegoviny. V tom čase však išlo o teritórium fašistického Nezávislého štátu Chorvátsko, ktorý vykonával etnické čistky na srbskom obyvateľstve. Jednou z obetí bola aj matka Ratka Mladića, ktorú chorvátski ustašovci podrezali, keď mal jej syn jeden rok. Ratko vstúpil do Juhoslovanskej ľudovej armády. Slúžil v Macedónsku a pravdepodobne by zostal neznámy, nebyť toho, že sa pohádal s nadriadenými a prevelili ho najprv do Ak to nebola genocída, čo teda? Bol to finiš vojny. Akt pomsty, ktorý viem pochopiť. Za mnou chodili ľudia a osobne mi diktovali mená Srbov, ktorých dal v Srebrenici sťať Naser Orić. Potom s ich hlavami hrali futbal. Stalo sa to na Vianoce Viem aj o ďalších, ktorí zabili Srbov, a potom chodili s ich hlavami ako trofejami po meste. Otvárali srbským matkám bruchá a vyberali ešte nenarodené plody. Môže človek spáchať niečo takéto a zostať normálny? Neexistujú záznamy o tom, že by Srbi robili rovnaké veci druhej strane. Aj moju matku zavraždili. Najprv ju zranili, a potom podrezali. Išlo teda o primitívnych zločincov. Bola to vojna a hranie sa s klamstvami. Chorvátska, a potom aj do Bosny, teda priamo do konfliktných oblastí. Viedol boje o Šibenik, obliehal Sarajevo a ako jeho najväčšie previnenie sa udáva obsadenie Srebrenice v roku A hoci bolo potvrdených asi 440 obetí tejto akcie, západná propaganda masíruje verejnosť počtom vyše 8000 moslimských obetí, čo poslúžilo ako zámienka pre NATO, aby bombardovalo srbské pozície v Bosne. Ratko Mladić bol obžalovaný z vojnových zločinov, etnických čistiek a genocídy. Generálplukovník žil na slobode v bezvýznamnej dedinke v srbskej provincii Vojvodina pod falošným menom Milorad Komadić. Po 16 rokoch ukrývania ho na základe zistení chorvátskej spravodajskej služby 26. mája 2011 zatkli a vydali do Haagu, kde sa súdny proces proti nemu ešte neskončil. Je to posledný proces, ktorý pred tribunálom ešte prebieha. Obžaloba žiada pre 74-ročného Mladića doživotie, kým obhajoba popiera všetky body obžaloby. Rozsudok má byť vynesený v novembri tohto roku. Kvôli zdravotným problémom Mladić požiadal tribunál, aby mu umožnil liečbu v Rusku. Prezident Vladimir Putin sa zaňho zaručil. Tribunál však túto žiadosť zamietol, ako v minulosti odmietol dovoliť liečbu v Rusku srbskému exprezidentovi Slobodanovi Miloševićovi, ktorý onedlho potom zomrel vo väzenskej cele. 81

42 PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA Vladimír Petrovič PLATENÉ FALOŠNÉ PROTESTY NEVYCHÁDZAJÚ 82 ISTE STE SI VŠIMLI BILBORDY S TEMATIKOU KORUPCIE, KTORÉ SA NENÁPADNE ZAČALI ZJAVOVAŤ POPRI SLOVENSKÝCH CESTÁCH ĎALŠÍ NEPODARENÝ POKUS SLOVENSKEJ LIBERÁLNEJ PRAVICE. 83 Aj masívnu kampaň tzv. protikorupčného protestu vo všetkých korporátnych médiách autentickú a spontánnu. Alebo vás na sociálnych sieťach otravovali protikorupčné reklamy pod každým druhým príspevkom. Ľudia však nie sú takí hlúpi, ako si niekto myslí. Európske vlajky, podobné, či dokonca rovnaké grafiky, aké sa použili už na Matovičových bonaparty, selektívny výber vinných korupčníkov na transparentoch a podpora liberálnej pravice tak nejako vyzerajú slovenské pokusy o majdan. Zúfalstvo ich organizátorov je čím ďalej viditeľnejšie, o čom svedčí aj status Moniky Tódovej: Radikálna facebooková lúza žiarli na to malé dievča s kvetom vo vlasoch a chlapca, čo by ste mu ešte nepredali ani malé pivo... Nie, Monika. Nikto nežiarli, ľudia skrátka prekukli vaše trápne divadlo. Doména, bilbordy, plagáty, reklama v rádiu a všetkých médiách hlavného prúdu, priamy prenos na HNonline, angažované články pravicových novinárov... Už nie je toľko hlupákov, ktorí tomu uveria. Prečo médiá takto masívne nepropagovali protesty proti NATO či zhromaždenie za ochranu pôdy? Bolo to 5. apríla, keď sa údajne politicky nezávislí študenti revolucionári, stretli so svojimi lektormi, medzi ktorými boli známe tváre slovenskej pravicovej scény (záznam z tohto nevinného stretnutia nahrala Občianska televízia). Nedávno sa konal už v poradí druhý tzv. protikorupčný protest, ktorý zase raz sprevádzali prázdne, neúprimne a selektívne frázy o nekradnutí, spravodlivosti a slušnosti hlavných organizátorov tejto divadelnej frašky. Dnes už len hlupák uverí, že masívne propagované duo údajných organizátorov si len tak spontánne zavolalo a zorganizovalo niekoľko tisíc ľudí na úplne spontánny protest. Na poslednom proteste zatkli známeho kontroverzného aktivistu Rudolfa Vaského, ktorému sa trefne podarilo zosmiešniť prvý z protestov kričaním na účastníkov slovami: Fico odstúpiť, Dzurinda nastúpiť. Chceme Dzurindu, nech to tu už dorazí... Môže tomuto divadlu niekto uveriť po masových protestoch Gorila, ktorých jediným skutočne pozitívnym výsledkom bolo, že sa privatizéri, vlastizradcovia a podvodníci z pravicových vlád stiahli do súkromia (a teraz tí istí privatizéri podporujú protikorupčný protest )? Je až nehorázne, ak niekto dostane masívnu podporu v mainstreamových médiách, a predovšetkým podporu a účasť pravicových politikov, umelcov, novinárov, a následne sa odvoláva na spontánnosť. Isteže, podpora tzv. protikorupčných protestov zo strany redaktorov Denníka N, umelcov či tzv. trolských satirických stránok je tiež úplnou náhodou. Na proteste si robil selfie Igor Matovič, vedľa neho postával Boris Kollár ako pripomenul Ľuboš Blaha: Už mi tam chýbal len Mikloš s Dzurindom... Sú miesta vo svete, kde mladí ľudia idú do ulíc bojovať proti imperiálnym vojnám, korporátnym obchodným dohodám, strašnej chudobe či devastácii prírody. Ale také pochody by sa určite nepáčili americkej ambasáde, Denníku N, ani Pente či Sme... A určite by si na nich nerobili selfiny Matovič a Kollár. Prepojenia sú až natoľko jasné, že tejto paródii uveria (najmä po situácii na Ukrajine, odhaleniach o aktivitách Open Society Foundation, GLOBSEC, NATO, MMF, Európskej rezolúcii o boji proti ruskej propagande v rámci hybridnej vojny a pod.) len naivní hlupáci alebo poberatelia grantov z treťosektorových organizácií. Isteže, treba si uvedomiť,

43 PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA 84 že pokusy o majdanizáciu krajiny prebiehajú na všetkých frontoch od roku 2014, keď boli podľa stránok DC Leaks vypísané grantové schémy na vytváranie paralelnej vlády a tieňového establishmentu. Situácia sa však stáva neprehľadnou, pretože aj súčasná vláda (s výnimkou niekoľkých ľudí okolo Roberta Fica) je zostavená z priamych aktérov tohto divadla nitky vedú do strany Most-Híd k Šebejovi, Žitňanskej a menám, ktoré je pre čitateľov nášho časopisu snáď aj zbytočné opakovať, mená dôverne známe z rubriky Pavučina. Tieňový establishment je už teraz rozlezený v kultúrnych inštitúciách a médiách, títo ľudia sa živia ako poradcovia, naslovovzatí odborníci v rôznych inštitútoch, médiách a podobne, bohato zabezpečení finančnými injekciami zo Západu. Preto pre nich zvrhnutie vlády znamená iba silnejšie upevnenie moci. Toto upevnenie pozícií by však malo katastrofické následky nielen pre ekonomiku (pokračovalo by sa v predaji pôdy zahraničným vlastníkom, privatizácii, rušení sociálnych opatrení, v upevňovaní transatlantickej totality v rovine vzdelávaco-inšitutucionálnej indoktrinácie, ktorá je už v súčasnosti dosť silná), ale predovšetkým následky spoločenské. Spoločnosť by sa upevnením treťosektorových ľudí napr. v prípade bábkovej úradníckej vlády uberala tým najhorším smerom smerom k občianskej vojne, ktorá po roku 2014 reálne hrozí. Nenávisť v spoločnosti sa stupňuje, medzi tzv. prozápadným a provýchodným kultúrnym ladením obyvateľstva je obrovská, dnes už nezmazateľná priepasť. Prečo sa však spontánnym organizátorom nedarí upevniť svoje pozície? Tu vstupujú do hry alternatívne médiá, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o šírenie osvety v oblasti financovania a cieľov rôznych inštitútov, nadácií, médií a aktivistov. Ešte v prelomovom roku 2014 by ste na portáli Aktuality.sk našli článok, ktorý otvorene kritizuje zahraničnú politiku USA, založenú na imperiálnej expanzii do suverénnych krajín. V súčasnosti je kritika politiky USA tabu, snáď iba s výnimkou chvíľkovej kritiky Trumpa do momentu, kým nebol podobne ako Tsipras spracovaný establishmentom. Pred piatimi či desiatimi rokmi ešte nevlastnili všetky médiá hlavného prúdu oligarchovia, Penta a tretí sektor. Napríklad v čase pravicovej vlády sa otvorene písalo o Zajacových špinavostiach v súvislosti s predajom poisťovne do rúk Penty dnes sa Zajac bez hanby postavil ako oživená politická mŕtvola vedľa Sulíka a Penta bez hanby vlastní denník SME. Neoliberálni fanatici sa opierajú o dnes už vyprázdnené slovo korupcia, politici kradnú, ale podľa nich len tí od Fica. Privatizéri a pravicoví extrémisti Mikloš, Dzurinda, Bubeníková, Zajac, Kaník, likvidátor železníc Prokopovič, Lipšicovo vodné delo na protestujúcich na Gorile, peniaze SaS v igelitovej taške od Kočnera to všetko je pre mladých bojovníkov z Denníka N úplne v poriadku. Na začiatku som spomenul tzv. satirické stránky. Stránka s morbídnym názvom Zomri začala v súčasnosti spoluprácu s ľuďmi z agentúry Komplot (marketingová agentúra, ktorá dostala k moci Andreja Kisku, ako aj SDKÚ v čase brutálnych likvidačných opatrení, privatizácií a doslova ekonomických vlastizrád v podobe predaja strategických podnikov do zahraničných rúk), a to prostredníctvom výroby tričiek spriaznenej firmy Kompót s intelektuálnym nápisom Zomri. Nikto z tých slušných intelektuálnych elít z prostredia pravice od Hvoreckého, Havrana, Smatanu cez Hríba, Struhárika, Mojžiša až po pána prezidenta sa k tejto ohavnosti zatiaľ nevyjadril. Elity by mali prevziať zodpovednosť za svoje slová o šírení nenávisti, nech neaplikujú dvojaký meter, nekritizujú iba niektorých vulgárnych voličov a poslancov Mariana Kotlebu, ale aj svojich vlastných fanúšikov, ak sa chcú odvolávať na slušnosť, demokraciu a ľudskosť. Dennodenne hovoria o šírení nenávisti, no tričká s prianím smrti sú zrejme súčasťou ich intelektuálneho sveta. Keď si otvoríte stránku Kompótu, hneď vedľa trička Zomri nájdete tričká s nápisom Skutok sa nestal, marketingovým heslom falošných revolucionárov. Náhodná nie je ani podprahová, či dokonca priama podpora revolucionárov týmito chorými a zvrátenými stránkami. Najzarážajúcejšie však je, že tieto tričká predávajú za nemalé peniaze a začínajú organizovať aj tzv. stand-upy, kde verejne a beztrestne urážajú ľudí. Má to však aj jednu výhodu nepriatelia národa sa teraz budú dať ľahko rozpoznať. A tu sa dostávame k spojitosti s protikorupčným protestom na ňom ste mohli zase raz vidieť tie isté mená. Viali európske vlajky, Gordulič opäť rozprával svoje primitívne vtipy (ktoré mu píšu hneď štyria ľudia), na pódiu sa objavili aj páni z transatlantických inštitútov, Novej Generácie a priaznivci ľudí ako sú privatizéri Dzurinda a Mikloš, Sulík, Matovič, Poliačik, Budaj a spol. Prečo dostáva v korporátnych médiách neprimeraný priestor hovorca liberálnej mládeže Ján Gordulič? Prečo sú celé Košice preplnené bilbordmi projektu Noizz, ktorý propaguje transvestitov, deviantov a fanatických liberálov? Proti komu treba naozaj protestovať? Náš národ okradli privatizéri v reštitúciách a privatizácii, každú štvorčlennú rodinu (po odčítaní hodnoty bytu) o 3,4 milióna eur (na majetku a jeho výnosoch). Rozpredali nám priemysel, skolonizovali nám nadnárodné korporácie. Kto chce dešifrovať ciele protikorupčných protestov, mal by si uvedomiť, aké sily ich podporujú. Páni z Denníka N či SME, skorumpovaní a zapredaní novinári, pravicoví politici, ktorých jedinou túžbou je výmena moci. Im nejde o tento národ, o spravodlivosť, im ide len o prevzatie moci, výmenu dnešnej vlády za vládu ešte lojálnejšiu Bruselu, NATO, MMF, Troike a zbohatlíkom, ktorí už tento národ dostali na kolená. Korupcia je dôsledok kapitalizmu a kapitalistického myslenia založeného na hromadení majetku a bezcharakternom kradnutí zo spoločného. Príčinou krízy je neobmedzené súkromné vlastníctvo, limity nielen tejto krajiny, ale celej našej planéty sú pre kapitalizmus neudržateľné. Ak chceme protestovať, protestujme proti kapitalizmu, ktorý je vo svojej podstate založený na tých najprimitívnejších pudoch a hrabivosti. Iba zmena systému je skutočnou zmenou; v opačnom prípade ide iba o výmenu bábok v bábkovom divadle Penty a J&T. 85

44 PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA Artur Bekmatov KAM SA PODEL SÚCIT Z HALABU? 86 Keď na prelome decembra a januára vrcholili boje o sýrsky Halab, svoje maximum dosahoval aj súcit západného sveta. Jeho politickí lídri odsudzovali Rusko za nálety, ktorých obeťami sa stávali aj civilisti, médiá prinášali dojemné reportáže o posledných civilistoch v ruinách mesta, ktorí sa prostredníctvom sociálnych sietí lúčia so svetom. Svojim zahraničným kolegom nezostali nič dlžní ani slovenskí novinári. Jeden patetický komentár striedal druhý. Boje v Halabe prirovnávali ku Srebrenici či genocíde vo Rwande. V Paríži dokonca zhasla Eiffelova veža... Od začiatku novembra však prebiehajú aj boje o dve bašty Islamského štátu sýrsky Al-Raqqah a iracký Mosul. Kým Halab oslobodzovala sýrska vládna armáda za podpory ruského letectva, boje o Al-Raqqah a Mosul podporuje medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi zo vzduchu. Na zemi bojuje o Mosul iracká vládna armáda a o Al-Raqqah tzv. umiernená opozícia. Vo všetkých troch bitkách zomierali a zomierajú civilisti, avšak nie vždy im médiá a svetoví lídri venujú rovnakú pozornosť. Skôr naopak. Jediným človekom, ktorého môžeme chápať ako svetového lídra, a zároveň upozornil na utrpenie civilistov pri ofenzívach koalície vedenej Američanmi, je pápež František. Naše domáce médiá informujú o vývoji v Al-Raqqah a Mosule mimoriadne stručne zo zverejnených správ, ktoré viac pripomínajú strohé tzv. vojenské zvodky ako komplexné spravodajstvo, väčšinou vyplýva, že americké nálety zabíjajú výhradne islamistov a ich veliteľov, čím sa koniec Islamského štátu neodvratne blíži. Iný názor však zastáva ruské velenie. Namiesto toho, aby likvidovali teroristov vinných zo smrti stoviek a tisícok sýrskych civilistov, koalícia vedená USA a ňou kontrolovaný Zväz demokratických síl (organizácia tzv. umiernenej opozície, pozn. red.) začínajú rokovania s veliteľmi ISIL, ktorí jej bez boja odovzdávajú ňou obsadené obce a vydávajú sa do provincií, kde pôsobia sýrske vládne sily, posťažoval si veliteľ ruského kontingentu v Sýrii Sergej Surovikin. Pravdou však je, že civilisti v Al-Raqqah aj Mosule umierajú vo veľkom a vinou oboch bojujúcich strán. Napríklad 3. júna pri nálete koalície USA zomrelo v Al-Raqqah 43 civilistov väčšinou žien a detí. O týždeň neskôr si americký nálet vyžiadal životy ďalších 14 civilistov. Ak k tomu pripočítame aj obete z májových náletov na neďaleký Dajr az-zaur, dostávame sa k číslu sto. Civilné obete si pravidelne vyžadujú aj nálety americkej koalície na Mosul. Posledné mesiace sa bojuje o západnú časť mesta, kde žije okolo civilistov. Americké velenie 25. mája priznalo, že počas jedného z útokov jeho letectva zahynulo viac ako sto civilistov a ďalších takmer 40 je nezvestných. Útok sa uskutočnil 17. marca a americké velenie prevzalo zodpovednosť až po tom, ako stanica CBS na základe údajov agentúry Associated Press zverejnila reportáž s výpoveďami očitých svedkov. Tí popierali pôvodnú americkú verziu udalosti, podľa ktorej islamisti budovu podmínovali, následne do nej nahnali ľudí a vyprovokovali americký nálet. Podobný incident sa odohral aj 4. mája pri raketovom útoku irackej armády na jednu z mosulských škôl zahynulo viac ako 80 civilistov. A tri dni po tom, ako Američania priznali zodpovednosť za marcovú smrť stovky civilistov v Mosule, si ďalší útok tentoraz na historické centrum Mosulu, vyžiadal 15 obetí z radov civilistov. Túto informáciu priniesla televízia Al-Jazeera. Ale civilisti sú vystavení najmä teroru zo strany Islamského štátu. Počas dvoch týždňov na prelome mája a júna islamisti popravili 230 ľudí, ktorí chceli utiecť pred bojmi o mesto. Už pred touto tragédiou upozorňovala na vraždenie civilistov aj Amnesty International. Tá obviňuje z ich zabíjania nielen bojovníkov Islamského štátu, ale aj koalíciu vedenú USA. Amnesty vo svojej správe píše, že dôkazy, ktoré má k dispozícii, poukazujú na alarmujúci vzorec náletov koalície, pri ktorých došlo ku kompletnému zničeniu domov s celými rodinami vo vnútri. K civilným obetiam v Iraku sa vyjadrila aj ruská strana. Tá americké počty spochybňuje a uvádza, že reálne sú niekoľkonásobne vyššie. Hovorí sa o 352 mŕtvych Iračanoch. No reálne počty sú úplne iné. Britská monitorovacia skupina Airwars uvádza minimálne 3100 mŕtvych civilistov. Vidíme, že to osemnásobne prevyšuje vynútené priznania Američanov, ktorí spolu so západnými spojencami pokračujú v prikrášľovaní neutešeného obrazu irackých udalostí, vyhlásila koncom mája hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. V ruinách Al-Raqqah či západnej časti Mosulu stále zomierajú civilisti vinou islamistov aj vinou amerických náletov. No kým sa na Halab v novembri upierali zaslzené oči celého sveta, pri Al-Raqqah a Mosule zostáva západný svet slepý a hluchý žiadna sedemročná Bana nezverejňuje na sociálnej sieti svoje posledné dojmy, žiadni aktivisti neposielajú svetu svedectvá o genocíde, žiadny západný politik neodsudzuje zabíjanie civilistov. Charita neorganizuje finančné zbierky. Eiffelovka svieti ďalej, a dokonca ani bratislavská kaviareň nepáli na Námestí SNP kahance. Tzv. hashtagy prayforrakka alebo filter na profilovú fotografiu vo farbách irackej vlajky by ste hľadali márne. Civilisti v Al-Raqqah a Mosule zomierajú, no je to smrť nezaujímavá, nemainstreamová, politicky nevyužiteľná. A tak tí, ktorí na konci roku 2016 ronili slzy za mŕtvych v Halabe, dnes prehliadajúc mŕtvych v Mosule a Al -Raqqah s obavami upierajú svoje oči na francúzske, britské a nemecké voľby, modlia sa za Manchester a Londýn a obávajú sa, že Rusko so sýrskou vládnou armádou začne oslobodzovať ďalšie oblasti vojnou zmietanej Sýrie. 87

45 DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU Richard Strážan FRANCÚZSKA REVOLÚCIA AKO DIELO SLOBODOMURÁROV V ROKU 1787 PUBLIKOVALA BAVORSKÁ VLÁDA V MNÍCHOVE DETAILY SPRISAHANIA POD NÁZVOM EINIGE ORIGINALSCHRIFTEN DES ILLUMINATEN ORDENS. KÓPIE DOKUMENTU ZASLALI HLAVÁM CIRKVÍ A EURÓPSKYCH ŠTÁTOV. VŠETCI TOTO VAROVANIE IGNOROVALI. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote šlo o inštrukcie z Wilhelmsbadu (1782) a frankfurtskej Veľkej eklektickej lóže (1786), návod, ktorý niesol kuriér spolku, usmrtený bleskom pri Regensburgu. Ako polícia z listín zistila, kuriér bol na ceste z Frankfurtu do Paríža, aby odovzdal všeobecné spisy o činnosti rádov a do detailov vypracované inštrukcie pre plánovanú Francúzsku revolúciu (a kráľovraždu). Dokumenty pochádzali od Weishauptových iluminátov a boli určené pre veľmajstra Veľkej lóže Francúzska, ktorým bol orleánsky vojvoda Ľudovít Filip II. Ako oficiálne príčiny Veľkej francúzskej revolúcie sa uvádzajú nedostatok potravín, hospodárska kríza a despotizmus. Nie všetkým je známe, že hladomor a podvýživu ľudu úmyselne podnietil orleánsky vojvoda Ľudovít Filip II. kúpou dostupných obilnín a ich následným predajom do zahraničia, príp. prechovávaním mimo dosahu Francúzov. Svedok udalostí právnik Galart de Montjoie o vojvodovi napísal: Ovládala ho neviditeľná ruka, ktorá pravdepodobne vytvorila všetky udalosti revolúcie, aby nás viedla k cieľu, ktorý ešte nevidíme. (Jim Marrs: Rule by Secrecy, 2000) Hospodársku krízu do značnej miery spôsobil kráľ Ľudovít XVI. podporou americkej revolúcie. Vraví sa, že jeho vláda bola tyranská a despotická. Zároveň sa však vie, že ten istý muž dal rozkaz, aby stráže nestrieľali a nezranili ľudí, ktorí napadli jeho palác. Takmer všetkých exponentov, ktorí revolúciu roky pripravovali, spája lóžová príslušnosť. Na zasadnutí snemovne v roku 1904 markíz de Rosanbo konštatoval: Slobodomurárstvo pracovalo skrytým, ale neustálym spôsobom na príprave. Teda sme v úplnej zhode, že slobodomurárstvo bolo autorom revolúcie a potlesk, ktorý dostávam zľava a už som naň trochu zvyknutý, dokazuje, že túto pravdu potvrdzujete. (Henri Delassus: La Conjuration anti-chrétienne, 1910) Kto získal zo zmeny moci viac ako ktokoľvek iný? Rok 1789 bezpochyby priniesol pozitívne zmeny pre francúzskych židov, ktoré sa odzrkadlili v ich úplnej emancipácii o dva roky neskôr. Napoleon I. v roku 1806 zvolal do Paríža Veľký sanhedrin a neskôr cisárskym dekrétom založil 89

46 DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU 90 Centrálne izraelitské konzistórium, ktorého prezidentom bol tradične člen domu Rothschildovcov. O súvislosti medzi týmito dvoma entitami informuje sám rabín Isaac Mayer Wise ( ) tvrdiac, že slobodné murárstvo je židovské zriadenie. (Julio Meinvielle: El judío en el misterio de la historia, 1936) Napokon, pamätajme na Protokoly sionských mudrcov, ktoré píšu: Pripomeňme si francúzsku revolúciu, ktorej sme dali meno veľká. Dobre poznáme tajomstvo jej príprav, pretože bola naším dielom. Od tej doby sme vodili davy od sklamania k sklamaniu. LESK A BIEDA LIBERALIZMU Pátos slobodného murárstva s plnou nádržou financií od svojich pánov bol pre aristokraciu odjakživa lákadlom v podobe pozemských statkov a kariérneho postupu, ktorý prichádzal s nutnosťou protislužby vlastizradu a zradu blížnych nevynímajúc. Preto bolo po zosadení katolíckych Stuartovcov v Anglicku a vyhlásení Deklarácie nezávislosti v USA zo sídla Prvej lóže vo Filadelfii na rade Francúzsko. Karel Halbich v knihe Genéza sionizmu (1978) píše: Mocným zdrojom masonskej ideologickej ofenzívy sa stala známa Encyklopédia, ktorej vydanie prišlo v roku Autormi boli Diderot, D Alambert, Helvétius, D Holbach, Rousseau a Voltaire. Všetci boli členmi lóže Neuf Sœurs. V predvečer Francúzskej revolúcie pracovalo na území už 612 slobodomurárskych spolkov. Po celej krajine rozosievali nenávisť voči monarchii a kráľovi, predovšetkým proti jeho manželke, a proti tomu vynášali šialené svetlo imaginárnej slobody. Ideológiu encyklopedistov viedol princíp napádania morálneho poriadku vo všetkých oblastiach a jeho nahradenie vlastným programom, ktorý označovali za rozumný. Podobne ako dnešní liberáli prekračovali sexuálny Rubikon, napr. Diderotov román Les Bijoux Indiscrets (1748) možno označiť takmer za pornografický. Halbich pokračuje: Dňa 11. júla (1789) kráľ rozpustil vládu Neckera podporovaného slobodomurármi, na čo poštvaný plebs odpovedal útokom na väznicu Bastila. Útok podnikli 14. júla a v Bastile našli len 7 väzňov, vrátane kriminálnikov. Veliteľ Bastily bol dobitý a jeho mŕtvolu niesli parížskymi ulicami. V noci 5. augusta odhlasovalo zhromaždenie Deklaráciu ľudských a občianskych práv, formulovanú presne v duchu učenia sionských mudrcov, podobne ako deklarácia americká. V tomto sneme zasadalo 500 slobodomurárov. Nová ruka, ktorá uchopila uvoľnené opraty, bola ruka lóžového brata Dantona, s ktorým do Paríža vstúpil teror. Sionista Josué Jéhouda v knihe L antisémitisme, miroir du monde (1958) uvádza, že existovali tri veľké hnutia (renesancia, reformácia a revolúcia 1789) a ich najobdivuhodnejším dielom bolo odkresťančenie, ku ktorému všetky tieto epochy v rôznych formách prispeli. Nie je náhoda, že skutoční pápeži v minulosti slobodomurárstvo odsudzovali a výslovne ho dávali do kliatby pre jeho okultnú a kriminálnu činnosť, praktikovanie rituálnych vrážd, prevracanie hodnôt pod rúškom dobrých úmyslov a uctievanie Satana (čo potvrdil Albert Pike). Lev XIII. v encyklike Humanum Genus vyzýval katolíckych predstaviteľov, aby strhli slobodomurárom masku humanizmu a zabránili nadchádzajúcej katastrofe. Klement XII. v konštitúcii In Eminenti tvrdo odsúdil lóže a aj ďalší pápeži varovali pred týmto vojskom Satana v bulách a encyklikách. Posledným bol sv. Pius X., ktorý odsúdil modernizmus a podporoval spolok Sodalitium Pianum na vyhľadávanie modernistických podrývačov v katolíckom duchovenstve. Arzenálom, z ktorého lóže na konci 18. storočia získavali muníciu na boj proti kresťanskej viere, bol naturalizmus s mantrou, že ľudská prirodzenosť a rozum sú učitelia a vodcovia vo všetkých smeroch. Táto zhubná ideológia, ktorej ovocie možno časom badať zreteľnejšie, spoločne s korumpovaním morálnym, materiálnym i kariérnym, zlanárila do lóží aj časť katolíckeho kléru. Dokonca existovali lóže ako La Vertu (Cnosť) v Clervaux a Prozreteľnosť v Lyone, ktoré tvorili len predstieraní katolíci. ĽUD AKO PASÍVNY NÁSTROJ O atmosfére po roku 1789 sa v Genéze sionizmu píše: Predseda Národného zhromaždenia, teda niekto, ktorému väčšina masonov dôverovala, podal návrh, aby na krytie rozpočtového schodku použili cirkevný majetok. Klérus zbavený svojej hospodárskej základne bol prijatý do stavu štát nych zamestnancov, tzv. civilnej konštitúcie duchovenstva, a mal skladať prísahu na konštitúciu. Tú zložila asi štvrtina či pätina kléru. Zo 130 biskupov iba Talleyrand a traja ďalší. Bolo zakázané nosiť cirkevný odev. Pri Dantonovom masakri v septembri 1792 bolo popravených 225 duchovných, z toho traja biskupi. Vtedy nastal hromadný útek kňazstva do zahraničia. Dňa zorganizovali nechutný hold bohyni rozumu, predstavovanej speváčkou (pochybných mravov) Maillardovou v katedrále Notre Dame. Bol zavedený povinný občiansky sobáš. Kostoly sa zatvárali a tisíce katolíkov bojovali o holý život. Francúzsky filozof Joseph de Maistre v diele Considérations sur la France (1796) napísal: Ľud je v revolúcii ničím. Vkráča do nej len ako pasívny nástroj. Koncept samotnej revolúcie famózne analyzuje Johan Livernette v knihe Le Complot contre Dieu (prednášku s titulkami možno vidieť na internete pod názvom Johan Livernette Komplot proti Bohu). Závery tohto autora dopĺňajú slová sovietskeho veľvyslanca Christiana Rakovského, ktorý sa ocitol na výsluchu NKVD: Pretože oči dejepiscov a más boli zaslepené leskom a úspechom Francúzskej revolúcie, ľud bol opitý víťazstvom a kráľ zbavený práv a trónu, nikto nepostrehol, že sa hŕstka ľudí potichu, nenápadne a opatrne chopila magickej, takmer božskej moci. Masy nespozorovali, že sa dostali k vláde istí cudzinci, ktorí ich donútili k oveľa tvrdšej neslobode a otroctvu, než aké poznali za kráľa, ktorý vzhľadom na svoje náboženské a morálne dispozície nebol schopný takto ich zneužívať. Tak sa stalo, že sa najväčšej moci chopili muži, ktorým ich morálna a kozmopolitná prirodzenosť dovoľovala či snáď prikazovala s ňou takto manipulovať. Prirodzene, že títo muži neboli kresťania, ale kozmopoliti. Hoci pri výsluchu (publikovanom v magazíne Code 3-4/1994 ako Rakovského protokoly) je pár nepresností, väčšinu treba brať vážne, pretože bol svedkom prevzatia moci pri inej revolúcii s nápadne podobným scenárom. Ako je možné, že revolúcie vykazujú toľko podobností a vzbúrený ľud vychádza naprázdno? Uspokojivú odpoveď poskytuje Johannes Rothkranz v trilógii Nadchádzajúca diktatúra humanity alebo panstvo Antikrista (1991): Máme potvrdené, že prvý iluminát Adam Weishaupt bol zároveň prvý komunista. Francúzska revolúcia zinscenovaná iluminátmi spolu s privtelenými slobodomurármi bola prvou komunistickou revolúciou v najpresnejšom zmysle slova. Jej sloboda, rovnosť, bratstvo exaktne zodpovedná stereotypne hlásaným cieľom údajného triedneho boja (z 99 % nezasvätených) marxistov všetkých odtieňov a krajín. Tieto hlásané požiadavky nie sú v žiadnom prípade myslené vážne skutočnými režisérmi diania v pozadí. Tí sa nakoniec masám presvedčených komunistov vždy cynicky vysmejú. To už ukázala história od roku 1789 nespočetnekrát. No ani tak hlúpych nebude vo svete ubúdať, a najmä pod vedením tzv. intelektuálov sa vždy stanú ľahkou korisťou zločinných financií a ideológií ich figúrok Weishaupta, Marxa, Engelsa, Lenina, Trockého, Mao Ce-tunga a ďalších. Mária Antoinetta, nešťastná dcéra cisárovnej Márie Terézie, odhaľuje masonov v známom liste svojmu bratovi Leopoldovi II., v ktorom ho varuje pred ich úkladmi: Daj si dobrý pozor na celé slobodomurárstvo. Bol si predsa už varovaný a tento netvor chce dosiahnuť rovnaký cieľ vo všetkých krajinách. Boh nás ochraňuj pred takým nešťastím! Arcivojvoda Leopold II. zomrel ako obeť vraždy jedom v marci Verejné sťatie kráľa Ľudovíta XVI. 21. januára 1793 na Námestí revolúcie bolo takisto dielom slobodomurárov a dohodnutou vecou už sedem rokov vopred. Kráľovná Mária Antoinetta ich dlho neprežila a za ustavičných urážok a posmievania ju odviedli pod gilotínu, pričom si až do konca zachovala ušľachtilý postoj a dôstojnosť. Na úsvite slobody sa masívna budova feudalizmu s hromovým rachotom zrútila a pôvodné politické, občianske i cirkevné sily zachvátila hrôza, z ktorej sa už nespamätali. Čoraz mocnejší príval moderných ideí zmietol všetko a bez milosti utopil nepoddajných. Pod náporom Voltairovho učenia a triumfujúceho liberalizmu sa postupne rozpadali národnostné a religiózne princípy na prach a Európa, ktorá sa rozišla s minulosťou, prešla na druhú koľaj. Po tej ju ruka v ruke s voľnomyšlienkármi, jakobínmi, karbonármi a revolucionármi všetkých druhov viedli talmudisti, ktorí sa aktívne spájali s volajúcimi po tolerancii, bratstve a odstránení rozdielov. 91

47 NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA Viktor Timura EURÓPA A SLOVENI-SLOVÁCI KARPATSKÁ OBLASŤ PO ROZPADE STAROEURÓPSKYCH CIVILIZÁCIÍ 92 NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU. Národ, ktorý si nevytvorí vlastný štát, nepozná svoju minulosť, ani nepátra po svojich koreňoch, slepo preberá všetko cudzie bez ohľadu na vlastné kultúrne hodnoty, potáca sa v historickom vzduchoprázdne zmietaný neistotou a pochybnosťami o sebe samom. Ak nevychováva mladé pokolenie k etike a tradíciám svojich predkov, k hrdosti a láske k rodnej domovine v historických súvislostiach, odnárodňuje sa. Ak taký národ pritom odovzdáva rozhodovanie o svojich bytostných záležitostiach do cudzích rúk, bezprostredne ohrozuje vlastnú identitu a existenciu. V karpatskej oblasti sa po rozpade staroeurópskych civilizácií formovali naši predkovia až na Slovenov-Slovákov. Naša historiografia venovala formovaniu našich predkov malú pozornosť. Po prvé preto, lebo do polovice 20. storočia nedávali archeologické poznatky dostatok podnetov. Po druhé, informácie v antických prameňoch, ktoré sa nehodili do pangermánskeho modelu dejín, zostali mimo pozornosti alebo nám ich upravovali a prispôsobovali vo svoj prospech naši susedia, či už z pozície výbojného maďarizmu, čechoslovakizmu či kultúrnej nadradenosti. PÔVOD SLOVENOV-SLOVÁKOV Otázky pôvodu nielen Slovanov, ale aj Slovenov -Slovákov sú jedny z najzložitejších, lebo majú mocensko-politický charakter a narážajú na záujmy a predstavy ostatných, najmä Neslovanov, a v prípade Slovenov-Slovákov na konkrétne am

48 NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA 94 bície našich susedov. Riešenia historikov, archeológov, jazykovedcov, antropológov, etnografov i ďalších odborníkov stále narážajú na mocensko -politickú bariéru. Množstvo faktických poznatkov je značné. Existuje celý rad diskusií, teórií a názorov a každá nová práca ich oživuje, alebo od niektorých kriticky upúšťa. Etnokultúrne procesy či etnicko-historické formovanie Slovanov i Slovenov-Slovákov v nepokojnej strednej Európe, kde sa prelínali a prelínajú európske mocensko-politické záujmy, je zložité analyzovať a dať do skutočných vzťahov a historických súvislostí. Nové archeologické poznatky a ich súvislosti s najstaršími písomnými prameňmi (objav venetského a vinčianskeho písma ako vôbec najstaršieho písma v staroeurópskej či podunajskej civilizácii zo tisícročia p. n. l., indické védy, chetitské tabuľky i poznatky o formovaní gréckej antickej spoločnosti popri rímskej) však dnes už dávajú dôveryhodný obraz o formovaní nielen Slovanov, ale aj ostatných národov zo severokaukazskej europoidnej čeľade, od ktorých viedla cesta k súčasným novodobým národom Európy. Vetvy môžeme považovať za skutočne prvé etnické zoskupenia, etniká formované na kultúrno-jazykovom základe, ktoré sa formovali od nadobudnutia jazykovej (gramatickej) kompetencie človeka na konci poslednej ľadovej doby. V karpatskej oblasti sa po rozpade staroeurópskych civilizácií formovali naši predkovia Sloveni-Slováci. Aké to boli procesy a kto boli naši skutoční predkovia? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. V minulosti sa na ňu pokúšalo odpovedať viacero bádateľov, ale iba nepriamo, skôr iba hľadaním možností, pretože na to neboli potrebné poznatky, ale po prijatí pangermánskeho modelu európskych dejín, ktorý Slovanov až do storočia vydedil z účasti na európskych dejinách, najmä vôľa. Preto sa archeologické artefakty staršie ako z 5. storočia n. l. ani nemohli označiť za slovanské. Identifikácia najstarších kmeňov podľa názvov však na našom území ani v súčasnosti nie je jednoduchá, tým menej jednoznačná. Pracovať metódou priameho dokazovania by bolo zdĺhavé. Takýto postup nájdete v rozsiahlych publikáciách Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny. V časopise zvolíme opačný postup. Najprv vymenujeme kmene, ktoré sídlili na našom území. V tomto príspevku do prelomu letopočtov. V ďalších potom po prelome letopočtov a na konkrétnych udalostiach a poznatkoch budeme postupne hľadať odpoveď na otázku našich najstarších predchodcov (Slovenov-Slovákov). Modernými výskumami a prístupmi ich potom bude možné ďalej spresňovať (vrátane archeologických poznatkov a výskumov DNA). NAJSTARŠIE ZNÁME NÁZVY KMEŇOV Prinajmenšom od 3. tisícročia p. n. l. sú známe kmene Slovanov: Bastarni, Peucíni, Árijci, Vanovia, Veneti-Vindi (a odvodeniny), Pelasgovia, Heléni (s kmeňmi Achájcov, Dórov, Aiolov a Iónov) a popri aj Sidónoch a Osoch aj Italikovia. Všetky uvedené kmene sa nejakým spôsobom vyskytli nielen na našom území, ale v celej karpatskej oblasti, ako ju vymedzuje pre Sclavov ešte v 6. storočí nášho letopočtu antický historik Jordanes. Na severe vymedzil hranicu Sclavov dolným tokom Visly, od Krakova pokračovala na horný Dnester, ktorý bol východnou hranicou, na juh po Dunaj, kým na západe po východný okraj Álp. Z Helénov to boli predovšetkým Dórovia, ktorí prišli k Dunaju okolo 1500 rokov p. n. l. a podnietili ďalšie udalosti na našom území. Z Anatólie prichádzali kmene do vyššie vymedzenej karpatskej oblasti asi od 1700 rokov p. n. l. O nich sa však nezachovali presnejšie údaje. Pohyb kmeňov z východnej Európy smeroval nielen do Indie, Strednej Ázie, Anatólie, Tesálie, Grécka a na Balkán, ale aj do karpatskej oblasti (kmene s kultúrou jamových okrových hrobov s koňmi a povozmi, o čom je dostatok archeologický poznatkov). Medzi nimi nemohli chýbať prinajmenšom Pelasgovia a Veneti. Podstatné je, že k nám priniesli znalosť bronzovej výroby (od 2300 rokov p. n. l.), ktorá mala u nás vďaka nerastnému bohatstvu ideálne podmienky. Meď sa ťažila už predtým a na našom území sa nachádzal aj cín potrebný na výrobu bronzu, ktorý napríklad Grécko muselo dovážať až z anglických ostrovov zložitou cestou po mori, potom loďou proti prúdu splavnou Seinou, odtiaľ prekladať na povozy, previezť na splavný úsek Rhôny a v Marseille prekladať znova na lode a Stredozemným morom do Grécka. Na Slovensku sa nachádzali ložiská cínu pri Hnilci a zrejme aj pri Betliari a Poproči, mineralizovaný cín aj v Nízkych Tatrách, v Mýte pod Ďumbierom, Považskom Inovci, v Gemerskej Polome, medená ruda predovšetkým v Španej doline, ale aj na ďalších miestach. Výhodné podmienky prispeli k tomu, že archeológovia nazvali bronzovú dobu zlatým vekom v Karpatoch a našu oblasť zbrojárskou dielňou barbarskej Európy. Nepoznáme síce presne, ktoré kmene sa o to zaslúžili, v žiadnom prípade však medzi nimi nemohli chýbať Vanovia, Pelasgovia, Veneti ani Dórovia a Italikovia. REČ ARCHEOLOGICKÝCH NÁLEZOV Prvé skupiny stepných národov, ktoré prichádzali do karpatskej oblasti medzi rokmi p. n. l., boli charakteristické jamovými hrobmi posýpanými okrom s pochovanými koňmi, povozmi a so sekerkami s jedným ostrím, ktorých predlohy našli archeológovia na Kaukaze v majkopskej kultúre. Druhé skupiny prichádzajúce asi o tisíc rokov neskôr (asi 2800 rokov p. n. l.) boli charakteristické katakombovými hrobmi a bronzovými sekerkami typu baniabic, ktoré sú typologicky blízke sekerkám spomínanej majkopskej kultúry a kultúry v stepiach severne od Čierneho mora. Našli sa aj v Rumunsku a v lokalitách Dolný Pial na juhozápadnom Slovensku, Rudná Mala v juhovýchodnom Poľsku, Leskovec v Srbsku a Vlčnov na juhovýchodnej Morave. Keramika bola zdobená odtlačkom šnúry. Sekerky z rovnakého obdobia sa uvádzajú ako sekerky typu fajsz z maďarského Kisbéru, Starých Zámkov v Brne-Líšni a v Jevišoviciach na Morave, ktoré sú analogické so sekerkami na severnom Kaukaze z kultúry Novosvobodnaja-Carskaja. Ďalšie medené sekerky typu kozarac našli v Breintenlesau v Bavorsku a typ Fresah v Tirolsku a severnom Taliansku. V mnohých hroboch vo východnej a strednej Európe našli kovolejárske náradie. K najstarším hrobom kovolejárov vo východnej Európe patrili hroby z prvej polovice 3. tisícročia p. n. l. v Mariupole na Ukrajine a zo Zlatej mohyly pri Simferopole na Kryme. Na Slovensku sa týmto hrobom kovolejárov katakombovej kultúry najviac približujú hroby otomanskej kultúry z Nižnej Myšle. Hroby s kováčskymi nástrojmi našli v nitrianskej kultúre (pohrebisko Čachtice a Jelšovce, Mýtna Nová Ves a Výčapy-Opatovce) a v koštianskej kultúre (Košťany). Ďalšie hroby s kovolejárskym náradím alebo so zvyškami zlievačských a taviacich pecí našli archeológovia v Malých Kosihách, na Nitrianskom Hrádku, vo Veselom, v Košiciach-Barci, v Spišskom Štvrtku, Včelinciach, Dvoroch nad Žitavou, Želiezovciach i v ďalších lokalitách. Najväčšia vlna kmeňov s keramikou zdobenou šnúrou Venetov, prišla na územie Slovenska niekedy na prelome tisícročia p. n. l. jedna skupina cez hrebene východných Beskýd na východné Slovensko a druhá Moravskou bránou na západné Slovensko do Veselého (odtiaľ aj názov kultúry Chlopice-Veselé). Obe významne ovplyvnili ďalší vývoj na našom území. Bronzová výroba sa rozvinula na takej vysokej úrovni, akú vtedy nedosahovali nikde inde v Európe. Dokladom tejto úrovne sú nálezy v mohylách na západnom Slovensku, zvlášť v mohyle Dedinka (medzi Šuranmi a Želiezovcami na západnom Slovensku, kde bolo územie čačianskej kultúry). Rozkvet bronzovej kultúry na našom území (reprezentuje ju niekoľko archeologických kultúr) trval viac ako jedno tisícročie. Nie je jednoznačné, čo bolo príčinou nasledujúceho úpadku, ale pravdepodobne to boli klimatické podmienky, sucho, neúroda, hlad, k tomu lesné požiare (značne znížili aj populáciu lovných zvierat) a pokles úrovne spodnej vody vysychali studničky, studne i potoky. To znova vyvolalo pohyb a migráciu. Medzi rokmi p. n. l. odišli z karpatskej oblasti (centrum bolo na južnom Slovensku a v severnom Maďarsku s presahom na rumunské územie) celkom tri vlny tzv. veľkého sťahovania národov bronzovej doby, v dejinách všeobecne známe ako pohyb morských národov. Išlo o pohyb slovanských kmeňov. O Slovanoch sa však v pangermánskom modeli dejín do storočia n. l. nehovorilo. A práve poznatky z migrácií týchto troch vĺn dovoľujú identifikovať presnejšie názvy kmeňov, ktoré sídlili v karpatskej oblasti i priamo na našom území, ako sú uvedené na začiatku tohto príspevku. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny. 95

49 BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY Richard Strážan AVANTGARDISTA, ALEBO LOKAJ? BOB DYLAN (* 1926) Americký básnik, spevák a laureát Nobelovej ceny Bob Dylan sa narodil 24. mája 1941 ako Robert Allen Zimmerman. Piesne ako Blowin in the Wind alebo The Times They Are a-changin ovplyvnili populárnu hudbu a kultúru 60. rokov. Ich protivojnová a na prvý pohľad humanistická symbolika prežíva dodnes. Mladý Robert vyrástol v malom mestečku Hibbing v štáte Minnesota, západne od jazera Superior. Z malého chlapca, ktorému otec Abram Zimmerman, majiteľ obchodu s elektrickými spotrebičmi, púšťal blues a country z rádia, sa mal stať jeden z najtalentovanejších umelcov. V septembri 1959 sa Rob presťahoval do Minneapolisu a zapísal sa na Minnesotskú univerzitu. Žijúc v dome judaistického univerzitného bratstva Sigma Alpha Mu začal hrať v neďalekej kaviarni folk. Tu sa začal predstavovať ako Bob Dylan. V rozhovore neskôr vysvetľujúc zmenu mena poznamenal: Narodili sme sa s nesprávnymi menami nesprávnym rodičom. Myslím, že sa to stáva. Preto sa môžete volať tak, ako chcete. Toto je zem slobody. Dylan prerazil až so svojím druhým albumom The Freewheelin Bob Dylan. Mnohé songy (ako ouvertúra hnutia hippie) boli protestné, plné ľavicových odkazov. Prvý mal odvodenú melódiu z piesne afroamerických otrokov. Oxford Town bol príbeh utrpenia prvého čierneho študenta na Mississippskej univerzite. Ďalšia pieseň spochybňovala sociálny a politický status quo, kým iná zvestovala apokalypsu kvôli prebiehajúcej kubánskej kríze. Novinárka Janet Maslin po vydaní albumu identifikovala Dylanov vplyv: Boli to piesne, ktoré ho postavili do pozície hlasu generácie niekoho, kto implicitne pochopil, čo mladí Američania cítia o jadrovom odzbrojení a rastúcom hnutí za občianske práva. Morálnu autoritu a nekonformnosť možno označiť za jeho výrazné atribúty. Dylan sa v 60. rokoch stal populárnym aj vďaka silnej podpore stanice CBS, ktorá patrí pod Viacom a magnáta Rothsteina. Medzitým sa spojil so ženskou tvárou hnutia za občianske práva Joan Baez a stali sa prominentmi v popredí Pochodu na Washington 1963, 97 Kresba: Tibor Eliot Rostas

50 BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY 98 kde mal Martin Luther King svoj najznámejší prejav. Album The Times They Are a-changin už reflektoval politizovaného a cynickejšieho Dylana. Hity sa zaoberali vtedajšími príbehmi, napr. vraždou černocha Eversa, ktorý sa angažoval v spomínanom hnutí, alebo smrťou černošky Hattie Carroll rukou mladého belocha. Počas turné v roku 1966 bol Dylan vyčerpaný a hral na pokraji smrti. Koncertný filmár Donn Pennebaker uviedol, že Bob bral príliš veľa amfetamínu a ktoviečoho ešte, pričom sám spevák v tejto ére priznal mnoho závislostí. Časť žurnalistov však o niektorých Dylanových historkách pochybuje. Medzi ne patrí havária na motorke neďaleko Woodstocku. Rozsah zranení nikdy nebol zverejnený, ale Bob tvrdil, že si zlomil niekoľko krčných stavcov. Nehodu stále obklopuje tajomstvo, pretože na miesto činu nebola privolaná sanitka a spevák nebol hospitalizovaný. Po incidente sa okrem príležitostných vystúpení na niekoľko rokov stiahol z verejnosti. Prišli 70. roky a kritika sa snažila Dylana zvoziť za jeho rôznorodosť a nepredvídateľnosť, čiastočne s vedomím, že popularita a hlad verejnosti mu s kritikou prinesú ešte značku rebelujúcej hviezdy. V júni 1970 bez námahy získal čestný titul Princetonskej univerzity, podobný titulom, ktoré dodnes dostávajú istí vyvolení. V roku 1971 nahral pieseň George Jackson, v ktorej smútil nad smrťou marxistického aktivistu z radov čiernych panterov, a už o rok protestoval proti vysťahovaniu Johna Lennona a Yoko Ono, ktorí prechovávali omamné látky. Keď Dylanovi vypršala stará zmluva a chystal návrat na scénu, zastrešil sa vydavateľstvom Asylum Records, ktoré patrí do moci Geralda Levina a AOL Time Warner. Nahral albumy Planet Waves a Blood on the Tracks, niekoľko hitov sa popularizovalo, medzi nimi aj pieseň o nevine boxera Rubina Hurikána Cartera. Polovica dekády priniesla album Desire a v ňom rozprávací štýl, ktorý naznačoval vplyv nového spolupracovníka dramatika Jacquesa Lévyho. Neskôr vydáva pár albumov, v ktorých hrá úlohu kresťanská tematika. Keď Dylan v Saturday Night Live piesňami deklaruje, že Ježiš je Mesiáš, okamžite prichádzajú upozornenia od rabína Schlesingera, ktorý vyjadruje znepokojenie a spolu so svetskými kritikami vracia Dylana späť do sekulárneho hudobného košiara. V roku 1985 spieva Bob na festivale USA for Africa pieseň We are the World a takisto sa pripája k ďalším interpretom v tzv. boji proti apartheidu. Dnešný africký apartheid opačným smerom však umelcom už neprekáža. V roku 1987 sa Bob spája s okultistami Grateful Dead na spoločnom turné. Na začiatku 90. rokov dostáva cenu Grammy za celoživotný prínos práve na začiatku Vojny v Zálive proti Saddámovi Husajnovi. Po ocenení predniesol krátky prejav s príhodou z detstva. Ako sa následne odhalilo, prejav bol kópiou citátu nemeckého talmudistu a rabína Samsona Hirscha ( ). V decembri 1997 americký prezident Bill Clinton obdaroval Dylana Poctou Kennedyho centra a uviedol ho do Východnej izby Bieleho domu. Nové milénium odštartoval ziskom ceny Polar Music Prize a Academy Award za pieseň Things Have Changed. Štúdiový album Love and Theft (vydaný v deň pádu Dvojičiek 9/11) vyvolal kontroverziu, keď Wall Street Journal poukázal na nápadnú podobnosť textov s japonskou knihou Priznania Yakuzy od Junichiho Sagu. V októbri 2004 Dylan publikoval prvú časť autobiografie Chronicles: Volume One, kde venoval celé kapitoly svojmu prvému roku v New Yorku, ale prakticky úplne ignoroval polovicu 60. rokov, teda vrchol svojej slávy. V septembri 2005 na BBC a PBS prvýkrát odvysielali dokumentárny film, ktorý ilustroval a upevnil legendu o Dylanovej (otáznej) nehode a posilnil atmosféru videa umelcami doby. Od mája 2006 uvádzal rádiovú show a intenzívne sa angažoval v komerčnej sfére (reklama na spodnú bielizeň Victoria Secret, multimediálna kampaň pre Cadillac Escalade a Pepsi, výstupy s raperom zvaným Will.i.am a na Superbowle). V máji 2012 mu prezident Barack Obama udelil Prezidentskú medailu slobody. Na ceremónii chválil Dylana za unikátny hlas, ktorý redefinoval nielen hudbu, ale aj vyjadroval ľudské pocity. V roku 2014 sa Dylan objavuje v reklame na Chrysler s podivuhodným mottom, ktorý znel v ušiach mnohých ako umelcovo zapredanie sa záujmom korporácií (neskôr v kampani IBM). V októbri 2015 Nobelov výbor oznámil, že Dylana ocení Nobelovou cenou za literatúru vďaka tvorbe nových poetických výrazov v rámci americkej hudobnej tradície. Podľa indícií istých svedkov však Dylan kúpil pieseň Blowin in the Wind od študenta Lorra Waytta a niektoré z piesní sú dielom Paula Simona a Leonarda Cohena. Navyše Joni Mitchell mala v roku 2010 niekoľko štipľavých poznámok o Dylanovej kreativite. Preto sa zdá, že Nobelova cena za literatúru môže mať pre Dylana rovnakú hodnotu ako Nobelova cena za mier pre Obamu. Nakoniec Bob, vlastniaci nehnuteľnosti po celom svete, mal počas kariéry blízko ku globalistickým exponentom a zdá sa, že si je vedomý smerovania Nového svetového poriadku (o čom svedčí napr. pieseň Union Sundown). Jeho odkaz obsahuje isté vnútorné poznanie ľudskej prirodzenosti, ktorá zahŕňa aj hlad po moci. Jasne opozične sa však nestavia a v týchto poznatkoch nie je unikátny. Naopak, zhoduje sa s lóžovými osvietencami a jeho univerzitnú účasť v spolku Sigma Alpha Mu možno pokladať za ideovú predprípravu. Mimochodom, Dylanov syn Jesse je členom Council on Foreign Relations (CFR). Ako je to s Dylanovým vierovyznaním? Svoj bar micva absolvoval v máji Na konci 70. rokov uňho existoval náznak obrátenia ku kresťanstvu, od ktorého sa po piatich rokoch dištancoval. Neskôr tvrdil, že našiel náboženstvo v hudbe, čo ukázal v piesni s príznačným názvom I Saw the Light (zaručene by ňou potešil rozenkruciána Komenského s jeho panteizmom). Hoci tvrdí, že neprináleží k žiadnemu organizovanému náboženstvu, pripojil sa k bar micva svojich synov a podporuje ortodoxnú sektu Chabad Ľubavič minimálne vystupovaním na jej súkromných akciách. Toto hnutie v poslednej dobe zviditeľnil najmä Trumpov zať a poradca Jared Kushner. Keď Dylan v show s Billom Flanaganom v roku 2009 propagoval svoj vianočný album, Flanagan dodal, že pieseň o Betleheme podal heroicky ako pravý veriaci. Bob odvetil: Áno, som skutočne veriaci. V rozhovore pre Sixty Minutes sa ho pred pár rokmi pýtali, prečo pokračuje v turné aj vo svojom pokročilom veku. To je osud. Už dávno som s ním urobil dohodu a držím sa jej do konca. Na moderátorovu otázku, ako znela dohoda, Dylan odvetí: Dostať sa až sem. Zvedavosť tu však nekončí a pýta sa opäť: Môžem sa spýtať, s kým ste sa dohodli? Reakcia bola pre divákov prekvapujúca: S hlavným veliteľom... Hlavným veliteľom na tejto zemi a vo svete, ktorý nevidíme. Mnohí fanúšikovia sa domnievali, že Dylan hovorí o Bohu. Ale ako sa pýta Henry Makow: S akým božstvom sa robí pakt, aby človek v tomto svete úspešne napredoval? Pre hudobný priemysel je spoločným menovateľom práve boží nepriateľ. Spievali o ňom Rolling Stones v Sympathy for the Devil, ospevuje ho Madonna. Prvky symbolík okultizmu, kabaly a new age nájdeme u stoviek moderných interpretov. Dylan sa popisuje ako jedna z najvýznamnejších postáv 20. storočia hudobne i kultúrne. Zaradili ho medzi sto najdôležitejších ľudí storočia magazínu Time a označili ho ako majstrovského básnika, uštipačného kritika a neohrozeného ducha generácie kontrakultúry 60. rokov. Obama o ňom povedal, že niet väčšieho giganta v dejinách americkej hudby. Akademici lobovali dve dekády na Švédskej akadémii, aby odovzdala Dylanovi Nobelovu cenu za literatúru (2016), ktorú dostal ako prvý hudobník. Člen komisie Horace Engdahl ho označil za speváka, ktorý má miesto pri gréckych bardoch, Ovídiovi, romantických vizionároch, bluesových kráľoch a vedľa zabudnutých majstrov brilancie. Kto by si užíval toľko svetskej slávy a chvály, keby bol v skutočnej opozícii voči skrytej hierarchii a v disharmónii s jej plánmi? 99

51 NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA 100 Richard Strážan ŠĽACHTIC, VLASTENEC A OCHRANCA MONARCHIE PIOTR ARKADIEVIČ STOLYPIN ( ) BOL POTOMKOM ŠĽACHTICKEJ RODINY A SCHOPNÝM SPRÁVCOM NIEKOĽKÝCH GUVERNÉRSKYCH POSTOV, KTORÝ SI ZASLÚŽI UZNANIE AKO VEĽKÝ REFORMÁTOR V RUSKÝCH DEJINÁCH. Jeho matka Natalia bola dcérou ministra zahraničia Alexandra Gorčakova, otec Arkadij bol generálom delostrelectva a istý čas veliteľom Kremľa, a brat Alexander sa venoval poézii. V roku 1885 absolvoval Piotr vtedy najkvalitnejšiu univerzitu v Petrohrade a nastúpil do štátnej služby na ministerstve štátnych majetkov. V roku 1902 sa stal najmladším guvernérom Hrodnej a následne ho presunuli do sociálne búrlivej provincie Saratov, kde dokázal zachovať neobvyklý poriadok. Za dosiahnuté výsledky ho ocenili postom ministra vnútra vo vláde Ivana Goremykina. V apríli 1906, v zložitom období po prvých revolučných pokusoch, ktorých pôvod (podľa Grigorija Aronsona) možno vystopovať v lóžach Veľkého Orientu, ho cár Mikuláš II. vymenoval za nástupcu na premiérskej stoličke. Prostredníctvom energických a občas tvrdých opatrení sa Piotrovi podarilo obnoviť relatívny poriadok v celej krajine, ktorá bola skúšaná nepokojmi a sabotážami. Stolypinov vášnivý a nekompromisný postoj k revolučným anarchistom spočíval najmä v patriotizme, ale aj v osobnom záujme. Chápal, že interný pokoj v krajine je predpokladom na úspešnú realizáciu rozsiahleho programu transformácie. Skúsenosti s politickou správou, hospodárskymi, sociálnymi pomermi a revolučnou atmosférou prispeli k tomu, že Stolypinova vláda dekrétom z novembra 1906 iniciovala agrárnu reformu, prvý krok k modernizácii Ruska a upokojeniu situácie v krajine. Intenzita Piotrových snáh však nebola vždy ocenená funkcionármi okolo, preto možno hovoriť o pozvoľnej strate podpory a izolácii zo strany aristokracie, ktorá v tej dobe považovala slobodomurársku príslušnosť za veľmi módnu a užitočnú v zmysle kariérneho postupu. Stolypinove reformy sa snažili vytvoriť bohatú roľnícku vrstvu, ktorá by hospodárila na súkromnej pôde, čo by v podstate znamenalo privatizáciu občiny a kapitalizáciu ruského poľnohospodárstva (teda opak porevolučnej boľševickej kolektivizácie). Vzhľadom na to, že cárske Rusko bolo dominantne agrárnym štátom, táto reforma znamenala najvýznamnejší posun k socio -ekonomickej premene od zrušenia nevoľníctva (1861). Prebiehala snaha o podporu roľníckeho vzdelávania, agrárnych odborov a hospodárskej kolonizácie sibírskych oblastí. Hoci sa zmeny stretli s odporom, prejavili sa vo výstavbe Transsibírskej magistrály a ďalších dopravných tepien v oblastiach Uralu a Kaspického mora. V. Uškujnik vo svojom diele Kagan a jeho bek píše: V osobe Piotra Arkadieviča Stolypina, človeka výnimočnej vôle, administratívneho talentu a nebojácnosti, videli slobodomurári svojho smrteľného nepriateľa. Tak ako Lenin, aj oni veľmi dobre chápali, že kým je Stolypin pri kormidle, žiadne veľké otrasy nie sú možné. Lovili ho ako divoké zviera. A zabili ho v Kyjeve Pri poznaní kabalistickej záľuby v okultizme a numerológii dátum nie je neobvyklý. Uškujnik, v tej dobe slúžiaci v jednej z delostreleckých brigád, pokračuje: Prísažný poverenec Bogrov, syn hebrejských obchodníkov z Kyjeva, sa infiltroval do radov polície a nepochopiteľným spôsobom ho nasadili medzi agentov. Tí mali ochraňovať cára a Stolypina na divadelnom predstavení, ktoré sa zmenilo na tragédiu. Bogrov prikročil k Stolypinovi, ktorý sedel v prízemí, a smrteľne ho zranil výstrelom zo služobného Browningu. Stolypin pritlačujúc si ranené miesto sa obrátil k miestu imperátora a požehnal ho znamením kríža. Je možné, že v týchto predsmrtných momentoch dopredu cítil, že i jeho panovník, ktorému bol taký verný, v neďalekej budúcnosti zahynie rukami tých istých temných síl, a poslal mu svoje posledné požehnanie. Ako vyšlo najavo, ráno v deň vraždy mal Bogrov schôdzku s Trockým (Bronštejnom) v jednej z kyjevských kaviarní, aby dostal posledné inštrukcie. Treba dodať, že na začiatku svojej kariéry bol Trocký slobodným murárom 9. stupňa a náčelník policajného oddelenia Lopuchin, zodpovedný za pridelenie Bogrova k ochranke v divadle, jeho lóžovým bratom. Slová cára Mikuláša II., že okolo je zrada, zbabelosť a podvod, skvelo ilustrujú situáciu, ktorá zaváňala útokmi na monarchiu zvonka i zvnútra šírením poplachov a vymýšľaním škandálov zo strany pokrokovej tlače v rukách skrytej vrchnosti. Nie nadarmo sa bankár Jacob Schiff po rozvrate ruskej monarchie často chvastal, že záhuba Ruska je obzvlášť dielo jeho rúk, ktoré ho spolu so spoločníkmi stálo nemalé peniaze. V spomienkach Arona Simanoviča sa píše, že keď Trockij pripravoval likvidáciu monarchie, povedal: Musíme Rusko zmeniť na púšť obývanú bielymi negrami, ktorým zabezpečíme takú tyraniu, o akej sa nesnívalo ani najväčším despotom Východu. Rozdiel bude len v tom, že táto tyrania nebude sprava, ale zľava, a nebude biela, ale červená. Trockému sa jeho sen čiastočne splnil, pretože na trón sadli jeho bratia Lenin a Berija spolu s vynálezcom táborov smrti Frenkelom. Tí vraždili najpracovitejšiu časť roľníctva pod hlavičkou boja proti kulakom, hubili kresťanov a synagógy nechávali nedotknuté. V ich diele pokračoval Lazar Kaganovič, ktorého zločiny sa plne presunuli na iné plecia. Vo svetle faktov sa Stolypinov vzdor a odvaha voči chápadlám skrytej hierarchie javí ako výnimočný jav, ktorý je v dnešnej politickej sfére takmer nemysliteľný. Lov na jeho hlavu, zakončený vraždou, bol prvým úderom zvonu, ktorý svetu oznamoval blížiaci sa koniec cárskeho Ruska. Boľševizmus prešiel svojou generálnou skúškou a nastúpila diktatúra, ktorá bola ruskou len v tom zmysle, že bola zriadená v tejto krajine. 101

52 LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA Vladimír Líška RUINY ZIMBABWE A SÚVISLOSTI NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. VIEME VÔBEC POCHOPIŤ VEDU INEJ CIVILIZÁCIE? NAŠA VEDA SI USTAVIČNE KLADIE OTÁZKY NA ÚKOR INÝCH, I KEĎ SI TÚTO ŠTRUKTÚRU POZNÁVANIA NEUVEDOMUJEME. V INÝCH SVETOCH BY FORMULÁCIE ZÁKLADNÝCH OTÁZOK MOHLI BYŤ CELKOM INÉ. JULIUS ROBERT OPPENHEIMER 103 Veľké Zimbabwe patrí medzi najväčšie africké stavby. Medzi prístavom Nova Sofala v Mozambiku a Zimbabwe je okolo sto podobných stavieb, aj keď menších. Nachádza sa neďaleko mesta Masvinga v južnej Afrike v štáte Zimbabwe a pozostáva z dvoch stavieb: elipsovitej hradby a akropoly. V roku 1868 nemecký dobrodruh a obchodník so slonovinou Adam Renders zablúdil hlboko v africkom buši a odrazu sa ocitol pod desať metrov vysokou stenou. O tri roky neskôr sa tam znova vrátil aj s geológom Karlom Mauchom. Renders už potom tieto ruiny neopustil až do svojej smrti. Stavba nemá žiadne dejiny, nevie sa, kto a kedy ju vybudoval, neznámy ostáva aj jej účel. Nebola pevnosťou ani obývanou zónou, nenašlo sa nič, čo by tomu nasvedčovalo. Nie je vhodná ako ochranná pevnosť. Miestni obyvatelia nevedia písať a nemajú zaznamenané ani žiadne dejiny. Stavebný materiál tvorili navrstvené žulové platne bez malty, uložené presne jedna na druhú. Mohutný vonkajší múr je 250 metrov dlhý, vnútorný má sto metrov a ohraničuje plochu zvanú bezdôvodne Kráľovská rezidencia. Desaťmetrová stena má pri základni šírku 4,5 metra. Súbežne s prvou stenou prebieha druhá, sú medzi nimi úzke medzery, vchod je otvorený. Jedenásťmetrová veža v pravom rohu elipsovitého komplexu je 6 metrov široká, nemá žiadny vchod, okná ani schody. Je vyplnená kameňmi. Načo slúžila? Archeologička Gertrude Caton Thompsonová robila pod vežou vykopávky, ale nenašla nič, nenašiel sa tu ani žiaden hrob. Preto si Erich von Däniken kladie otázku, prečo sem teda africké kmene vláčili státisíce ton

53 MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA kamenia a vŕšili ich do celkom nepochopiteľných stavieb? Zatiaľ ako jediný vidí možný náboženský význam stavby. Jej plán sa ponáša na dogonský model sústavy hviezdy Sírius, preto uvažuje o určitej spojitosti s kmeňom Dogonov z Mali, u ktorých vedec Robert G. Temple preukázal perfektné znalosti o hviezde Sírius. Republika Mali leží severozápadne od Zimbabwe. Sírius je hviezda vzdialená od Zeme 8,5 svetelného roka, nachádza sa v súhvezdí Veľkého psa. Egypťania podľa jej heliaktického východu vypočítavali každoročné jarné záplavy, a preto ju nazývali Psia hviezda. Etnológovia objavili ohromujúco presné znalosti kmeňa Dogonov o vesmíre, a predovšetkým o hviezde Sírius. Podľa Dogonov zostúpil Nommo (boh stvoriteľ) z oblakov s hromobitím, ktoré prestalo, akonáhle sa dotkol zeme. Obojživelná bytosť Nommo im odovzdala vedomosti, ktoré mali vyryté v skalných kresbách. Aj kamenná veža postavená zdanlivo celkom bez zmyslu by mohla predstavovať práve okom neviditeľný Sírius B. Dogoni volali Sírius B neviditeľnou hviezdou a tvrdili o ňom, že je neobyčajne ťažký. Táto hviezda má extrémne silnú hustotu a ovplyvňuje jasnejšiu hviezdu Sírius A, ktorá obieha okolo nej raz za 50 rokov. Vtedy slávia Dogoni sviatok Sigui. Nommo prišiel zo Síria na arche, podobne ako u Sumerov v roku 4000 p. n. l. obojživelný nositeľ kultúry menom Oannes. Podľa domorodcov je stavba dielom diabla, pretože vzhľadom na ich schopnosti im pripadá nemožné, aby ju postavili ľudia. Geológ Mauch spájal Zimbabwe s bájnou krajinou Ofir, krajinou zlata, patriacou kráľovi Šalamúnovi. Podľa anglických archeológov pochádza kamenné mesto zo stredoveku. Nad ruinami je komplex zvaný Akropolis, hradba v skalnom teréne, vyplnená murivom. Najsilnejší val má šírku 6,7 m. Roland Gööck v knihe Posledné záhady sveta o nej uvažuje ako o pohrebisku. Vo východnej časti venovanej obetám sa nachádza obrovský balvan s vyrytým žľabom. Podľa legiend patrilo toto územie bohovi-kráľovi Mwalimu, na ktorého nesmel nikto pozrieť, inak mu hrozila smrť. Mwali sa prihováral ľudu z vrcholu kopca. Spomína sa aj akustická jaskyňa, z ktorej počuť vyrieknuté slová až dole v údolí. Lokalita bola v minulosti hlavným mestom miestnych Šonov a ich významným obchodným a náboženským centrom, avšak technika stavby je pre nich celkom nezvyčajná. Domorodci používajú na stavbu len hlinu a drevo. Preto sa pôvod komplexu pripisoval Arabom, či dokonca Indom, lebo sa tu našli indické predmety a arabské látky, ale aj čínsky hodváb. Vie sa, že Ngoniovia miesto prepadli a všetko spustošili. Od roku 1986 je Veľké Zimbabwe súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Na akropole sa našli náramky, perly a osem 30 cm sošiek vtákov, ktoré sa podobajú na egyptského boha s hlavou sokola Hora. Vieme, že otcom Hora bol boh Osiris a matkou bohyňa Isis pochádzajúca zo Síria. V Textoch pyramíd sa píše: Eset (Isis) prichádza k tebe, Usiris, potešená tvojou láskou, tvoje semeno v nej rastie, prenikavé ako Sírius. Prenikavý Hórus prichádza sem, od teba, so svojím menom Hor, ktorý je v Síriovi. Ako spomína Miloš Matula v knihe Achnaton a Nefertiti, faraóni Slnka, Sírius nebol považovaný za vzdialený objekt na oblohe, ale za prejav božskej bytosti. Ľudia staroveku žili vo svete bohov, v ktorom fyzická vzdialenosť nič neznamenala. Hviezda Sírius nebol nikto iný ako Eset, všadeprítomná matka celého vesmíru. Aj kmeň Hopiov z druhej strany zemegule má legendu, podľa ktorej pred 250-tisíc rokmi prišli na Zem bytosti zo Síria a uložili tu časové schránky s dôležitými informáciami. Murry Hope v knihe Sírius uvádza perzský popis Psej hviezdy Síria, ktorá je obklopená 50 bohmi usporiadanými do tvaru vajca, kde boh svetla čelí bohovi temnoty. V Zimbabwe sa dolovalo zlato a stavba zrejme slúžila ako sklad zlata, s ktorým sa obchodovalo. Podľa odhadov sa tu v čase najväčšej slávy ťažilo až 60 ton zlata ročne. Z baní sa však dnes už veľa nezachovalo. V tejto súvislosti je zaujímavé, že podľa odborníka na sumerskú kultúru Zachariju Sičina mimozemské entity Anunnaki geneticky vyvinuli človeka krížením mimozemských génov s predkami človeka žijúceho na Zemi. Odvoláva sa na staroveké sumerské texty. Anunnaki podľa neho prišli na Zem pred 450-tisíc rokmi z planéty Nibiru kvôli nerastným surovinám najmä zlatu, ktoré ťažili v Afrike.

54 VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA 106 Veľa pacientov užíva liek, ktorý obsahuje furosemid. Tí znalejší vedia, že výborne znižuje krvný tlak, a to mechanizmom odvodňovania organizmu. Jednoducho povedané: po jeho užití sa veľa ciká. Mechanizmus účinku je známy, používa sa desaťročia, pomáha, ale má aj niektoré nežiadané účinky. Iným liekom, ktorý sa používa trochu kratšie, je fluoxetin. Naschvál neuvádzame jeho firemný názov, môžete si ho nájsť na internete. Tento liek sa používa ako antidepresívum. Teda ako liek proti depresii. Kým pôsobenie furosemidu je jednoznačne známe (prekvapenia sa už asi nedočkáme), pri fluoxetine je to inak. Posúďte sami. Ján Lakota MORÁLNE DILEMY MEDICÍNY AKO FUNGUJÚ LIEKY? NIE, NEBUDEME TERAZ PÍSAŤ PRVÝ DIEL FARMAKOLÓGIE. AJ ŠTUDENTOV LEKÁRSKYCH FAKÚLT TRÁPIA S FARMAKOLÓGIOU ASPOŇ DVA SEMESTRE. MY LEN TAK ĽAHKO, ĽAHUČKO. Fluoxetin priamo pôsobí na neuróny, ktoré používajú ako neuroprenášač molekulu sérotonínu. Prosím, neľakajte sa, sérotonín je názov jednej z chemických látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami neurónmi v mozgu. Zatiaľ je to podľa mňa celkom pochopiteľné. Lenže... Neurónov, ktoré používajú sérotonín ako neuroprenášač, je v mozgu asi stotisíc. Odhadovaný celkový počet neurónov v mozgu je vyše sto miliárd. Mozgová kôra ich má desať miliárd. Skoro celý zvyšok pripadá na mozoček. Tým, že fluoxetin bráni spätnému toku sérotonínu do buniek, zvyšuje jeho pohyb v mozgu. Nie je známe, v ktorej časti mozgu spôsobuje zvýšená hladina sérotonínu antidepresívny efekt. A na záver: antidepresívny efekt fluoxetinu sa začne prejavovať až o niekoľko týždňov od začiatku jeho užívania. Dovtedy sa, paradoxne, depresia u niektorých pacientov môže prehĺbiť, o čom svedčí aj zvýšený počet samovrážd v tomto prechodnom (nasycovacom) období. Je to celé akési pomotané. Liek pôsobí na nervové bunky, ktorých počet predstavuje jednu milióntinu všetkých neurónov mozgu. Nevieme, v ktorej časti mozgu pôsobí, a o tom, čo je depresia (máme na mysli jej chémiu a jej vplyv na nás), nevieme vôbec nič. Navyše, efekt sa prejaví až o niekoľko týždňov (ak vôbec), pričom časť pacientov si pred objavením efektu prejde ešte väčším očistcom depresie ako pred jeho nasadením. Dobré, však? Tu neriešime morálne dilemy. Zatiaľ to boli len dilemy poznania. Morálne a etické dilemy prináša doba rozvoja technológií. Už sme kedysi písali o deťoch, ktoré budú mať troch rodičov. Dve matky a jedného otca. Slovné spojenie budú mať sa zmenilo na majú. Na zopakovanie: mitochondrie máme všetci len a len od matky. Od otca nemáme nijaké. Vzhľadom na to, že mitochondrie majú vlastnú genetickú výbavu (DNK), často sa dokážu pokaziť. Takéto pokazenie mutácia DNK, je často nezlučiteľné so životom. Ale niekedy jedinec prežije, pričom často býva postihnutý. Viac chlapci. Sme schopní vybrať z materskej bunky vajíčka, jadro a dať ho do materskej bunky so zdravými mitochondriami. Z tohto vajíčka sme predtým jadro odstránili. Takéto dvojmaterské vajíčko sa potom oplodní spermiou od otca. Ak všetko ide po poriadku, narodí sa zdravé dieťa. A dieťa ako aj problém je na svete. Kto je vlastne tento jedinec? Máme akéhosi síce zdravého, ale predsa trojhybrida. Robíme to z pýchy, že to dokážeme, alebo pomáhame? Mal som šťastie, že som videl zopár detí, ktoré mali mutáciu v mitochondriálnej DNK. Dalo sa tomuto predísť? Niektoré deti zomrú veľmi skoro, u niektorých sa diagnóza urobí neskoro, ale to je už asi jedno. Terapia neexistuje. Potichu dodávame, že asi áno, ale dôraz je na slovíčku asi. Máme na mysli mezenchýmové kmeňové bunky, ale tu som v pozícii arcikacíra. Bolo by lepšie tomuto predísť a technologicky vytvárať deti, ktoré majú dve matky? Alebo to nechať tak, odporučiť ženám, o ktorých vieme, že majú mutovanú mitochondriálnu DNK, aby nijaké deti nemali? Čo je vlastne naším cieľom? Medicína nie je veda. Je to umenie lekárskych vied, a zároveň aj zbierka skúseností. Čo a koho máme liečiť a dokedy? Moja obľúbená (ak nie najobľúbenejšia) slovenská ľudová rozprávka je Kmotra Smrť a zázračný lekár. Mám na mysli originálnu rozprávku. Nie tie sprznené slovenské ľudové rozprávky, ktoré niektorí novodobí borci skúsili prerozprávať, a tak pokriviť detské duše. V tejto rozprávke chudobný ovčiar získa za kmotru svojho posledného dieťaťa samotnú Smrť, ktorá z neho urobí zázračného lekára. Ak kmotra bude stáť pacientovi pri nohách, chorý vyzdravie. Ak Smrť bude stáť pri hlave, chorý patrí už jej, každý pokus o liečbu je márny. Na začiatku dala kmotra ovčiarovi ešte jednu výstrahu: Človeče, strež sa lakomstva! Ovčiarovi sa darilo, lenže zhrdol, spyšnel. Všetko len pre dukáty. Dokonca zašiel až tak ďaleko, že kvôli pýche a lakomstvu okabátil kmotru. Keď raz stála pri hlave pacienta, chytro dal otočiť posteľ tak, aby Smrť bola pri nohách, a pacient vyzdravel. Vrece dukátov mu bolo prednejšie. Ako to dopadlo ďalej, môžete sa dočítať sami. Prosím, v origináli od Dobšinského. Táto rozprávka je pre mňa obrovský zdroj poučenia, ale aj smútku. Nie je mi dané vidieť, kde stojí Smrť, keď pristupujem k pacientovi. Nemám ju za kmotru, hoci by sa veru zišla. Možno by som vedel vyriešiť aj časť problémov, ktoré prináša doba so svojimi technológiami. Kmotrička by mi pomohla tým, kde by stála. Paradoxne sa v celej rozprávke hovorí len a len o liečení. V nijakom prípade sa v nej nehovorí o konštrukciách nových jedincov. Bez ohľadu na to, akí by sa narodili. Mám pocit, že pri hlbokom precítení tejto rozprávky sa novodobé problémy rozplynú a vlastne niet čo riešiť. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie. 107

55 ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA Marián Benka KUS VIDIEKA UPROSTRED PRAŽSKÉHO SÍDLISKA RÔZNE GAZDOVSKÉ DVORY, BIOFARMY ČI DETSKÉ FARMY DNES UŽ NIE SÚ DNES TAKOU VZÁCNOSŤOU. TOULCŮV DVŮR VŠAK PREDSTAVUJE OJEDINELÝ KONCEPT STATOK A POZEMKY S ROZLOHOU DESIATICH HEKTÁROV SA NACHÁDZAJÚ ROVNO UPROSTRED SÍDLISKA, NIEKOĽKO ZASTÁVOK AUTOBUSOM OD NAJBLIŽŠEJ STANICE METRA. ZASTÁVKA JE UMIESTNENÁ ROVNO PRED VSTUPOM DO AREÁLU, KTORÝ SA PREZENTUJE AKO STREDISKO EKOLOGICKEJ VÝCHOVY. Foto: Matúš Plecho

56 ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA 110 úsilia a hodín práce nadšených dobrovoľníkov, aby sa zrekonštruoval do súčasného stavu. Samozrejme, aj financií poskytnutých či už priamo hlavným mestom, alebo rôznymi sponzormi. Areál v súčasnosti prevádzkujú štyri neziskové združenia vo vzájomnej kooperácii. Je tu lesná materská škola, malá farma, zdravá jedáleň, bioobchod či ubytovňa. Na jeho pozemkoch sa nachádzajú rozličné biotopy: ovocný sad, polia, lúky, lužný les i mokraď. Asi najdôležitejšou aktivitou je lesná škôlka Semínko, ktorá priamo napĺňa odkaz pani Strejčkovej. Deti trávia veľa času vonku nielen pozorovaním prírody, ale aj rôznymi zmysluplnými činnosťami. Pod dohľadom svojich učiteliek sa starajú o záhradku, sadia zemiaky, kŕmia zvieratá na farme. Alebo si vymlátia obilie malými cepmi, namelú si múku a v murovanej peci si upečú chlieb. Ako povedala Emilie Strejčková v jednom zo svojich rozhovorov: Když si dítě zasadí stromeček samo, tak se o něj lépe stará. Když jsem byla naposled v Toulcově dvoře, pozorovala jsem, jak se činí chovatelský kroužek. Potěšilo mě, jak šikovně děti hnaly dobytek z pastvy, jak pracně táhly kozla nebo kozel táhl spíš je. Když byl dobytek ve stáji, slyšela jsem jen veselý dětský hlahol. Jedna z dívek si právě zkoušela podojit krávu. Nikdo je do ničeho nemusel nutit. Bylo to naprosto přirozené. To je to nejlepší, oč může jít v ekologické výchově. Ty děti nebudou nikdy malovat fialovou krávu a psát ve slohovém cvičení, že mléko se vyrábí v továrnách. Dvor je zámerne vydláždený tak, aby niektoré dlažobné kocky boli nakrivo. Je to preto, aby si deti zvykali chodiť po hrboľatom povrchu. Znie to až neuveriteľne, ale v súčasnosti sú vraj mnohé mestské deti zvyknuté chodiť po rovných vydláždených povrchoch, že už pri menších nerovnostiach padajú na zem. To nám hovorí miestna zamestnankyňa Halina Holá, ktorá nás areálom sprevádza. 111 Prvoradou úlohou Toulcovho dvora je sprostredkovať mestským obyvateľom predovšetkým deťom, spojenie s prírodou, tradičným farmárčením, zdravou stravou bez chémie, pôvodným spôsobom života... Zakladateľkou a dušou celého projektu bola dnes už zosnulá Emilie Strejčková, najskôr učiteľka, neskôr inšpektorka kultúry pre ochranu prírody a pamiatok Obvodného národného výboru Praha 10. Už za socializmu presadzovala koncept ekologickej výchovy pre žiakov základných škôl a zaslúžila sa o vytvorenie prvých prírodných rezervácií na území hlavného mesta. Po revolúcii pôsobila v Českom ekologickom ústave, pričom sa čoraz viac sústreďovala na prácu s deťmi. Kde mohla, tam upozorňovala, že mestské deti sa pod vplyvom konzumnej spoločnosti čoraz viac odcudzujú prírode, čo pácha škody na ich celkovom fyzickom i duševnom vývoji. Upozorňovala, že žiadne sprostredkované informácie nemôžu byť úplné. Preto by sa ani deti nemali o prírode učiť z učebníc alebo počítačových programov, ale čo najviac jej priamym pozorovaním a bezprostrednou skúsenosťou s ňou. Od 90. rokov sa usilovala o vytvorenie centra ekologickej výchovy na území Prahy, v ktorom by sa jej myšlienky priameho kontaktu mestských detí s prírodou mohli realizovať. Na tieto ciele sa v rámci Prahy 10 najviac hodil Toulcův dvůr, opustený objekt pôvodného statku, ktorý bol od roku 1964 zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok, avšak nijako významne sa nevyužíval a skôr chátral. Emilii Strejčkovej sa na pôde českého parlamentu podarilo dosiahnuť, aby statok prešiel do majetku mesta Prahy a mesto ho poskytlo na nekomerčné, neziskové využitie ako objekt ekologickej výchovy. Areál bol v dezolátnom stave. Posledný statkár František Toulec ho dávno opustil a za roky, keď patril štátu, sa skôr znehodnocoval. Bol tu štátny statok, ale aj kafiléria, takže sa tu vyhadzovali zvyšky zabitých zvierat, čo na niektorých miestach znehodnotilo pôdu. Na iné časti pozemkov sa zase vyvážala zemina, keď sa v Prahe stavalo metro. Stálo to mnoho Foto: Matúš Plecho

57 ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA 112 Lesná škôlka bola podľa nej jedna z prvých v ČR a slúžila na experimentálne overovanie, či je takáto forma vzdelávania detí vhodná. Až po nej prišla veľká vlna lesných materských škôl po celej republike. Toulcův dvůr bol v Prahe priekopníkom v rámci obnovovania ľudových tradícií a organizovania osláv starých sviatkov. V budove bývalej sýpky sa nachádza expozícia tradičných remesiel a nástrojov, ktoré sa pri nich používali. Nie je to však len sterilné múzeum, ale aj miesto organizovania rôznych kurzov pre deti i dospelých. Napríklad kurzov spracovania ľanu a konope alebo včelárskych kurzov. Areál nie je určený len organizovaným skupinám, väčšinu dňa je otvorený a voľne dostupný pre kohokoľvek, kto príde zvonka. Môže sa poprechádzať v polodivokej prírode, pozorovať domáce zvieratá, naobedovať sa v zdravej jedálni alebo nakúpiť v obchodíku. Okrem detí z miestnej škôlky sem chodia aj organizované školské skupiny v rámci svojho vyučovania. Prehliadka areálu je možná so sprievodcom i bez neho, všetkými miestnymi biotopmi sa vinie náučný chodník s informačnými tabuľami. Aj keď už nie je hospodárskym statkom, celý objekt celkovo nestratil svoj pôvodný charakter. Hneď za hlavným vchodom sa ocitnete na malom dvore (tom so zámerne krivými dlaždicami) obklopenom jednotlivými budovami. Okrem tých, ktoré sme spomínali, tu stojí aj informačné centrum a sídla jednotlivých neziskových organizácií všetko malé domčeky evokujúce atmosféru vidieka. Vzadu sa potom nachádzajú výbehy hospodárskych zvierat a ešte ďalej kus pôvodnej krajiny rozprestierajúcej sa okolo miestneho potoka, ktorý preteká pozemkami. Môžete tu naraziť na starý čerešňový sad, v ktorom okrem čerešní rastú aj ďalšie pôvodné odrody ovocných stromov. Snažia sa ich tu zachovať podobne ako pôvodné ple 113 mená hospodárskych zvierat. Hovoria tomu Noemova archa. Biblický Noe zhromaždil vo svojej arche po jednom páre ohrozených zvierat. Aj tu sa deje niečo podobné, i keď v malom. Špecializujú sa na pôvodné české plemená, ktoré nie sú z pohľadu úžitkovosti také efektívne ako tie novšie, vyšľachtené. Práve preto ich klasickí poľnohospodári odmietajú a tieto druhy sa ocitajú na pokraji vymretia, čo však prispieva k ďalšiemu znižovaniu biodiverzity. Tu našli svoj azyl napríklad pôvodné české kozy, ovce alebo sliepky. V ich prípade nejde ani tak o mlieko či o vajíčka, ako o naplnenie akejsi miniatúrnej zoologickej záhrady. Osobitnú kapitolu tvoria kone, ktoré sa tu okrem jazdeckého výcviku chovajú aj na hipoterapiu pre postihnutých. Používajú sa huculské kone, ktoré majú pokojnú povahu a ich prítomnosť pôsobí obzvlášť priaznivo na ľudskú psychiku. Združenie SRAZ, ktoré túto činnosť konkrétne zastrešuje, celkovo venuje osobitnú pozornosť vzťahu kôň človek a ich vzájomnej komunikácii. Kurzy SRAZ-u nie sú len o zvládnutí jazdeckých techník, ale aj o spôsoboch, ako porozumieť duši koňa a vybudovať si s ním vzťah. S takým zvieraťom sa potom, samozrejme, aj úplne inak jazdí. Ďalším aspektom tohto projektu je zamestnávanie postihnutých ľudí vo forme chránených pracovných miest. Hendikepovaní pracujú na farme, v jedálni alebo keramickej dielni. Aktivít neustále pribúda a podľa Haliny Holej začína byť potrebná ich vzájomná koordinácia, pretože ich zastrešujú rôzne organizácie. V žiadnom prípade nejde o pokus o vytvorenie sebestačnej komunity, tá malá produkcia potravín slúži skôr na výukové programy ako na vlastnú spotrebu alebo predaj z dvora. Niečo zarobíme prenájmom priestorov a poskytovaním ubytovania, ale bez grantov by sme neprežili, priznáva Halina Holá. Napriek tomu ako miesto, kde sa mestské deti učia vzťahu k prírode a k ľudskej práci, kde sa aspoň sčasti zachraňuje biodiverzita a staré tradície a vytvára sa malá oáza alternatívy voči konzumnému spôsobu života, Toulcův dvůr zohráva nezastupiteľnú úlohu. Foto: Matúš Plecho

58 ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA 114 Marián Benka DUCHOVNÉ SPÁJANIE SA S PRÍRODOU HOCI SME AKO ĽUDSKÉ BYTOSTI NEPRESTALI BYŤ SÚČASŤOU PRÍRODY, UPROSTRED TECHNOLOGICKEJ CIVILIZÁCIE ČASTO TRPÍME ODLÚČENOSŤOU OD NEJ. MÔŽE SA TO NEGATÍVNE PREJAVIŤ NA NAŠOM FYZICKOM ZDRAVÍ I PSYCHIKE. ČASTÉ POBYTY V PRÍRODE SÚ, POCHOPITEĽNE, PROSPEŠNÉ. DÁ SA VŠAK ÍSŤ AJ O STUPIENOK HLBŠIE A VNÍMAŤ PRÍRODU AKO POSVÄTNÝ PRIESTOR (Z PRÍRODNE DUCHOVNÉHO POHĽADU) ALEBO AKO BOŽIE STVORENIE (Z POHĽADU KRESŤANSKÉHO). Osamelú kontempláciu v lese pod stromom som mal možnosť zažiť aj na kresťanských akciách; nie nadarmo už v stredoveku mnísi či pustovníci vyhľadávali samotu v prírode. V indiánskej tradícii existuje tzv. hľadanie vízie. Príslušník kmeňa strávi sám na nejakom prírodnom mieste štyri dni, pričom sa z tohto miesta nesmie pohnúť, nesmie nič jesť, dokonca ani piť vodu. V prísnejších verziách dokonca nesmie ani spať. Kombinácia fyzickej deprivácie a energetického pôsobenia lesného prostredia spôsobí, že obvykle na štvrtý deň sa človeku ukáže výjav, ktorý mu naznačí niečo o jeho životnom poslaní. Aj keď si netrúfate na takéto drastické procedúry, akýkoľvek pobyt v prírode spojený s duchovnou prácou je vhodné absolvovať v tichu, buď osamote, alebo v spoločnosti podobne naladených ľudí. V prírodných kultúrach ľudia vždy verili, že všetko, čo nájdete v prírode, má svoju duchovnú bytosť, s ktorou sa dá spojiť. Či už ide o kameň, kvetinu, potok, horu alebo celé pohorie. Osobitnú kapitolu predstavujú stromy. Strom je zakorenený hlboko v zemi, jeho koruna sa však dvíha vysoko k oblakom. Z duchovného hľadiska symbolizuje spojenie medzi nebom a zemou. Stromy majú na ľudské zdravie blahodarný vplyv. Okrem toho, že uvoľňujú do ovzdušia potrebný kyslík, môžu nám dodať čerstvú energiu a sňať z nás starosti a trápenia. Z tohto dôvodu sa naši predkovia chodievali vyžalovať bútľavej vŕbe či inému stromu. Viacerí ľudia spontánne prikladajú dlane na kôru stromu alebo ho objímajú, tvrdia, že čerpajú energiu. Po takejto procedúre sa cítia silnejší a duševne vyrovnanejší. Ľudia a stromy sa vzájomne dopĺňajú: čo jedným škodí, druhým prospieva. Na fyzickej úrovni stromy vdychujú pre nás jedovatý oxid uhličitý a vydychujú pre nás potrebný kyslík. Náš telesný odpad je pre strom blahodarným hnojivom. Na energetickej úrovni je to podobne. Energie, ktoré nám škodia, stromu prospievajú a naopak. Ak teda odovzdáme stromu náš strach, našu slabosť či depresiu, strom ich zužitkuje. Na oplátku nám môže poskytnúť energie, ktoré pre nás znamenajú odvahu, silu či životnú radosť. Ak vás oblasť duchovnej komunikácie so stromami zaujíma hlbšie, môžete mi napísať na marianbenka@gmail.com a ja vám vďačne zašlem bezplatnú elektronickú príručku cvičení s názvom Posvätná Bytosť Strom. Za základné stavebné prvky všetkého živého sa vo viacerých tradíciách (vrátane slovanskej) považujú štyri živly, ktoré sa zároveň vnímajú ako vedomé bytosti. Spájanie s nimi je možné v akomkoľvek aj mestskom prostredí. Predpokladom je uvedomovanie si kvalít, ktoré jednotlivé živly v sebe nesú. Potom môžu nastúpiť jednoduché, ale účinné techniky na prehĺbenie spojenia. Voda je spojená s emóciami, pamäťou, liečením. Večne premenlivá, nevyspytateľná. V rámci cyklu ľudského života je spojená s detstvom, hravosťou a spontánnosťou. Vo vode plávame deväť mesiacov pred narodením. Naše telo sa skladá prevažne z vody. Môžeme sa s ňou spájať vedome počas kúpania, pitia, močenia. Keď ráno vstaneme, môžeme nalačno pomalými dúškami vypiť pohár vody a pritom si vizualizovať, ako nás nabíja pozitívnou, liečivou energiou. Pri močení zase môžeme preciťovať vďačnosť, že z nás voda odnáša všetko nečisté. V prírode môžeme vyhľadať tečúcu vodu (potok alebo rieku), postaviť sa na jej breh alebo priamo vstúpiť do prúdu a vnútorne poprosiť vodu, aby v nás zmyla všetko nečisté a odniesla to preč. Zem sa spája s hmotou, fyzickým telom, potravou, materstvom. Pevná, ukotvujúca, základ, na ktorom stojíme, naša Matka, naša živiteľka. Spája sa s vnútorným prežívaním, vzťahmi s druhými ľuďmi. So zemou sa môžeme spájať vedome počas jedenia. Chvíľku pred jedlom sa stíšime a poďakujeme všetkým bytostiam, ktorých telá prispeli k nášmu obedu. Ozdravujúce je spanie na zemi pod stromom. Môžete skúsiť aj schúliť sa v tráve niekde v lese či na stráni, a pritom vnímať, že ležíte na tele veľkej mamy. Vzduch sa spája s mysľou, mentálnou sférou, inšpiráciou, nebom, s racionálnym myslením, prácou a poslaním, aktivitou a dosahovaním výsledkov vo vonkajšom svete. Môžeme sa s ním spájať pomocou vedomého dýchania, dych spája s duchom, mnohé duchovné tradície obsahujú dychové cvičenia. Dobrý kontakt s týmto elementom sa dá nadviazať vysoko v horách, ideálne na vrchole hory, keď je zem pod vami a vzduch (obloha) vás obklopuje zo všetkých strán. Oheň je hádam najfascinujúcejším živlom. Spája sa so životnou energiou, sexualitou, tvorivosťou i agresiou, transformáciou a premenou. Slnko večný oheň na oblohe, predstavovalo v prírodných kultúrach boha. Zdroj tepla a svetla, ale aj ničiteľ, lákavý, životodarný, ale aj nebezpečný. Spája sa s dušou, osvietením, vnútorným plameňom. Vedome sa s ním vieme spojiť pri horiacom ohni alebo pri pohľade na slnko. Ráno a večer môžeme pozdraviť vychádzajúce a zapadajúce slnko. Večer pri ohni sa môžu robiť jednoduché rituály, napr. keď ľudia sedia v kruhu a podávajú si vrecúško s bylinkami. Kto je na rade, vhodí do ohňa za hrsť byliniek a vysloví nejaké želanie alebo vyjadrí vďačnosť za niečo. Alebo je možné na kus papiera alebo iného materiálu nakresliť svoju obavu, strach či negatívnu vlastnosť. Potom ju rituálne vhodíte do ohňa s vyslovením želania, aby ju oheň spálil, očistil a premenil na niečo pozitívne. 115

59 ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE Martin Urminský HOMEOPATIA: PODVOD, ČI ZÁZRAK? 116 KVÔLI INFORMÁCIÁM K TOMUTO ČLÁNKU SOM SA STRETOL S HOMEOPATOM ŠTEFANOM STANČÍKOM. SÁM SEBA POVAŽUJE ZA KLASICKÉHO HOMEOPATA, ALE ÚPRIMNE SA PRIZNÁM, SPOČIATKU SOM TOMU NEROZUMEL. NÁŠ ROZHOVOR MI POMOHOL POCHOPIŤ HLBŠIE SÚVISLOSTI TEJTO ZLOŽITEJ METÓDY. 117 Princíp homeopatie je podobné liečiť podobným (similia similibus curantur). Homeopatia predpokladá, že ak nejaká látka môže vyvolať ochorenie, môže ho v zriedenej forme a pri správnom podávaní aj vyliečiť. Ale nielen to. Jej celostný prístup lieči človeka na úrovni emocionálnej, mentálnej a, samozrejme, fyzickej. Môže teda vyliečiť aj choroby, o ktorých nevieme. Lebo choroby sú následkom nerovnováhy a často nechodia samy. Princíp podobné liečiť podobným možno nedáva zmysel a len hlboké pochopenie fungovania človeka môže pomôcť jeho pochopeniu. Lekár homeopat totiž skúma všetky príčiny choroby. A to fyzické, sociálne a psychologické. A hľadá medzi nimi vzájomné vzťahy. To je aj v súlade s modernou medicínou, ktorá hovorí o psychosomatických príčinách chorôb. Hoci práve v tomto alopatia moderná medicína, ťahá za kratší koniec, pretože vynecháva sociálne aspekty choroby. Nepochybujem, že aj také existujú. Veď napríklad stres má v prvom rade sociálne príčiny a pozadie. Princíp podobné liečiť podobným však napriek tomu nemusí dávať zmysel, lebo čo je podobné toxoplazmóze či mononukleóze? Najskôr nič. Preto nie je pochopenie tohto princípu jednoduché. Človek musí ísť na molekulárnu, atómovú, či najlepšie subatómovú úroveň, aby našiel podobnosti. Žiadne homeopatikum nelieči samo osebe. Len pomáha spustiť liečenie, podnieti prirodzený proces vo vašom organizme, aby ste sa sami uzdravili. Vy ste tým, kto lieči, a homeopatikum je to, čo spúšťa liečebný proces. Homeopatia nesúťaží s inými liečebnými metódami. Snaží sa o integrálne pôsobenie, a teda sa môže použiť spoločne s inými. Je predsa nezmyselné nedať si na otvorenú ranu dezinfekciu či bylinky, ktoré pomôžu, ale použiť rozriedené homeopatikum, ktoré môže zabrať neskoro. Hoci podľa tvrdení homeopatov môže pomôcť aj pri chirurgickom zákroku zlepšiť hojenie rany či celkový liečebný účinok. Otec homeopatie Švajčiar Samuel Hahnemann veril, že za choroby môže takzvaná miazma. Pojem je z latinčiny a v preklade znamená zlý vzduch. Ľudia verili, že je zodpovedná za choleru, mor či chlamydie. O Hahnemannovej teórii miazmy sa však stále diskutuje a kritizujú ju. Patrí k množstvu aspektov, kvôli ktorým sa oficiálne medicínske ustanovizne homeopatiou odmietajú zaoberať. Aj preto homeopatiu odsúdila Rockerfellerom založená Svetová zdravotnícka organizácia. Je pravdou, že teória miazmy pravdepodobne nedokáže vysvetliť všetky príčiny chorôb, ale v prípade hlbokého skúmania až na kvantovú úroveň, keď za zlý vzduch budeme považovať kvantá alebo subatomárne častice, aj táto teória môže nadobudnúť reálnejšie kontúry. V tom prípade by sa možno dali vysvetliť aj genetické predispozície. AKO VZNIKAJÚ HOMEOPATIKÁ Homeopatiká vznikajú riedením účinnej látky, čomu hovoríme dynamizácia alebo tzv. potencovanie. Okrem riedenia sa používa aj otriasanie, čo bol kedysi štandardný postup alchymistov a dnes farmaceutických spoločností. Účinnou látkou môže byť čokoľvek. Prvky, kyseliny, rastliny, ba dokonca aj radiácia. Riedením dostávame takú nízku koncentráciu, že je asi nezmyselné hovoriť vôbec o koncentrácii. Dokonca aj veľmi toxické látky ako arzén, kyselina sírová či chlorovodíková sú neškodné, zbavené toxicity. A práve pre riedenie považujú mnohí vedci homeopatiu za pseudovedu, neúčinnú metódu či šarlatánstvo. Podľa Hahnemanna treba riediť takzvanou centezimálnou metódou. Znamená to, že

60 ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE 118 riedil účinnú látku stonásobne na každej úrovni riedenia. Túto metódu uprednostňoval celý život. Ak máte 2C riedenie, znamená to, že ste látku rozriedili v pomere 1:100, a potom už zriedenú látku opäť zriedili 1:100. Získame pomer 1: Ak tento proces opakujeme šesťkrát (tzv. 6C riedenie), končíme s pomerom jedna k biliónu. Vyššie riedenia majú rovnaký vzor. A práve toto sa volá dynamizácia či pontenciácia lieku. V homeopatii platí pravidlo: čím menej, tým lepšie. Čiže čím menej účinnej látky sa nachádza v lieku, tým sa považuje za silnejší. Často je produkt až taký zriedený, že podľa tvrdení oponentov neobsahuje žiadnu účinnú látku a je to len čistá voda, glukóza alebo alkohol. A preto jeho pôsobenie pripisujú placebo efektu. Je to vážny argument, lebo už pri riedení 12C je obrovský predpoklad, že zriedená látka neobsahuje ani jednu molekulu pôvodnej substancie. Preto kritici homeopatie používajú príklady, že na vytvorenie homeopatika by stačila štipka soli alebo inej účinnej látky rozpustenej v Atlantickom oceáne. Jedna tretina kvapky účinnej látky rozriedená vo všetkej vode sveta by vytvorila riedenie na úrovni 13C. Samotný Hahnemann si vraj robil žarty, že na vyliečenie epidémie by stačila fľaška jedu vyliata do Ženevského jazera, ak by toto opakovane vypustili a napustili 60-krát. A to niekedy používal až riedenia 300C uvedomujúc si, že aj riedenie musí mať hranice. V tom čase sa ešte len presadzoval koncept molekuly ako najmenšej chemickej jednotky. Dnes populárny homeopatický liek proti chrípke má riedenie 200C a je to rozriedená kačacia pečeň predávaná pod názvom Oscillococcinum. Na druhej strane sa používajú aj nižšie pomery riedenia, napríklad 1:10. Homeopatikum pôsobí pre telo ako stimul, aby sa dostalo do rovnováhy. Náš kanabinoidný systém v tele je zodpovedný za vnútornú rovnováhu homeostázu. A tá je prvým a základným predpokladom naštartovania samoliečebných procesov. To, že sa o tom neučia ani lekári na vysokej škole a nepoznajú ho, neznamená, že neexistuje. AKO VYBRAŤ HOMEOPATIKUM Ďalší základný princíp znie: jeden liek pre jedného tvora v jednu dobu. Homeopatia je jednoznačne individualizovaná, čo znamená, že pre každého jedinca je vybratý a vytvorený jedinečný liek. Desať rovnakých diagnóz sa u desiatich pacientov lieči podávaním desiatich rozličných homeopatík. Naopak, klasická, konzervatívna medicína to nerobí. Lekár predpisuje lieky vyrobené v obrovských množstvách s rovnakým zložením len na základe pár symptómov, bez dôkladného poznania diagnózy. Často sa ani nesnaží určiť príčiny choroby. Iná vec je, ako homeopati vyberajú správne homeopatikum. Na začiatku je analytický rozhovor, ktorý sa netýka len choroby. Po jeho ukončení homeopat najskôr siahne po knihe Materia Medica, kde je popísaná väčšina chorôb i symptómov. Ďalšou možnosťou sú takzvané repertoáry, z ktorých na základe pacientových symptómov, osobných znakov, fyzického, psychického stavu a životného príbehu homeopat zvolí homeopatikum a riedenie. V žiadnych knihách však nemôžu byť všetky. A neustále pribúdajú aj nové lieky. Je to alchýmia podložená bohatými znalosťami a skúsenosťami, ako určiť podobné. A v tomto je zvláštne, že značková homeopatická (farmaceutická) firma vo veľkom vyrába homeopatiká, ktoré si môžete voľne zakúpiť v lekárni. Môžu mať teda dvaja alebo dvadsiati ten istý liek? Alebo sa tým porušujú vlastné princípy? Je potom prítomnosť a diagnostika homeopata vôbec potrebná? Ak nie je v homeopatiku ani molekula účinnej látky, čo teda pôsobí? Prečo sa homeopatiká testujú na zdravých dobrovoľníkoch? Homeopatia vyvoláva veľa otázok. ÚPLNE INÁ PERSPEKTÍVA Na homeopatiu sa dá pozerať z rôznych strán. Ak však chcete získať ucelený obraz, musíte sa na ňu pozrieť zo všetkých. Znie to ako reklama, ale homeopati tvrdia, že je to nielen cesta k zdraviu, ale aj k slobode. A klasický homeopat pán Stančík, s ktorým som sa dlho rozprával, hovorí, že homeopatia lieči dušu, a nie telo. Mnoho chorôb spôsobuje chorá duša, a to je fakt. A netýka sa to len psychiatrických diagnóz. Psychiatri i psychológovia sa niekedy snažia našu dušu vyliečiť, ale ostatní lekári akoby o nej vôbec nevedeli. Na chorobu sa dá pozerať z rôznych perspektív. Dokonca ju môžete považovať za najlepšieho priateľa, ktorý vám prišiel pomôcť. Prišiel nám ukázať, čo robíme zle, v čom sa mýlime, čo preháňame, na čo sme zabudli. Samotná choroba a jej symptómy majú v sebe návod na vyliečenie. Môže sa stať, že človek má v sebe viac druhov chorôb a niektoré už aj desiatku rokov bez toho, aby si ich bol vedomý. Vždy je ťažké liečiť niečo, o čom neviete. A práve homeopatia ide chorobám oproti. Lieči organizmus ako celok, človeka ako jedinečnú osobnosť. Aspoň tak to prezentuje. Postupne lieči všetky choroby, ktoré v tele sú. Najskôr tie najnovšie a nakoniec tie najstaršie, desaťročné, dvadsaťročné. Zaujímavé je, že jeden liek účinkuje aj veľa rokov. Treba si však občas preveriť jeho účinok, urobiť kontrolu, lebo pomaly môže prestávať pôsobiť. Zaujímavé je aj to, že liek lieči aj problémy sociálne, osobné, ba dokonca pracovné, čo sa určite nedá povedať o väčšine liekov farmaceutických spoločností. Nemá ani obmedzenie a môže liečiť akúkoľvek chorobu. Ak to opäť porovnáme s modernými liekmi, tie sú často úzko špecializované, čiže pôsobia len na jeden konkrétny orgán. A vždy majú vedľajšie účinky, proti ktorým lekári často predpisujú ďalšie lieky. Homeopatia pomáha mnohým ľuďom i zvieratám. A existuje určite aj časť pacientov, ktorej nepomôže. No veľmi často zlyháva i klasická medicína, ajurvéda či tradičná čínska medicína. Nepochybujme o tom, že negatívne nastavenie človeka mu skôr či neskôr spôsobí chorobu. Nepochybujme ani o tom, že 6000 rokov staré recepty, postupy a metódy prežili dodnes práve preto, lebo boli úspešné. Tak prečo by to nemohla dokázať homeopatia? Aj ona predsa môže fungovať na kvantovej úrovni ako ostatné známe metódy liečenia. Neodsudzujme ju. Dajme priestor serióznym vedeckým výskumom. A zastavme monopol medicínskeho a farmaceutického priemyslu s cieľom zarobiť na chorobe a pacientovi. Silvia Benková PRÍRODNÝ RECEPTÁR Laktáciu tvorbu materského mlieka v mliečnej žľaze ženy, spúšťa hormonálny systém už počas tehotenstva. Prsné žľazy najskôr vylučujú mledzivo kolostrum, ktoré sa po pôrode premení na materské mlieko. Dnes si predstavíme prírodné prostriedky na podporu tohto procesu. Zmiešajte 20 g semena rasce, 30 g semena feniklu obyčajného a 20 g semena anízu voňavého. Lyžicu zmesi zalejte 200 ml vriacej vody a lúhujte 20 minút. Pite dvakrát denne pred jedlom. Tri čajové lyžičky rozsekanej žihľavy dvojdomej zalejte 0,5 l vriacej vody, 10 minút lúhujte a pite počas dňa. Pripravte zmes rovnakých dielov vňate jastrabiny lekárskej, listov žihľavy dvojdomej, semien anízu a semien rasce. Do 0,5 l vriacej vody dajte dve lyžice zmesi, varte 3 minúty, lúhujte 20 minút a sceďte. Pite šesťkrát denne malú šálku 15 minút pred jedlom a 30 minút po jedle. Dve čajové lyžičky rozdrvených plodov jastrabiny lekárskej zalejte 0,5 l vriacej vody. Nálev popíjajte počas dňa. Usušenú vňať dúšky úzkolistej rozdrvte na prášok, zjedzte z neho niekoľkokrát za deň na špičku noža a zapite. To isté môžete urobiť aj s vňaťou železníka lekárskeho. Veľmi účinnou podporou laktácie je senovka grécka a benedikt lekársky. Vrecúško senovky zalejte asi 0,5 0,7 l vriacej vody, nechajte napučať a postupne počas dňa obsah zjedzte a vypite. Vrecúško benediktu si treba rovnomerne rozdeliť na tri dni a popíjať počas dňa. Ešte efektívnejšie je užívať tabletky senovky a benediktu lekárskeho, v tomto prípade je dávkovanie trikrát denne po tri tabletky z každého. V prípade tinktúry benediktu je to 20 kvapiek trikrát denne. Čaj na zníženie tvorby materského mlieka: Zmiešajte 20 g listov orecha kráľovského, 40 g šišiek chmeľu obyčajného a 40 g listu šalvie lekárskej. Dve čajové lyžičky zmesi zalejte 250 ml vriacej vody, lúhujte 20 minút a sceďte. Pite dva -trikrát denne pred jedlom. 119

61 ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA Svet Bedničiek je internetový obchod so slovenskými farmárskymi potravinami, ktorý sa zaoberá tzv. debničkovaním. Porozprávali sme sa o ňom s Ing. Karolínou Bobríkovou zo Sveta Bedničiek. Jana Rostasová MANNA Jana Rostasová (P)OTRAVINY CITRÓNOVÁ ŠŤAVA Zloženie: citrónový koncentrát (citrónová šťava najvyššej kvality, vyrobená z vybraných odrôd citrónov Bonacello a Feminello), stabilizátor: disiričitan draselný. 120 Čo je to debničkovanie a aký je jeho prínos? Debničkovanie spočíva v dodávkach potravín (zelenina, ovocie, mliečne výrobky a pod.) od lokálnych prvovýrobcov (fariem) ku spotrebiteľom. Tento systém vznikol v 60. rokoch 20.storočia v západnej Európe. Dodávateľ ( debničkár ) uskladní zozbierané potraviny od prvovýrobcov v sklade a podľa objednávok zákazníkov ich rozdelí do debničiek (príp. papierových tašiek), ktoré im následne doručí. Farmári často nemajú možnosť obslúžiť toľko zákazníkov (hlavne z hľadiska logistiky a organizácie práce), ako to za nich dokážeme urobiť my. Hovorí sa, že najlepšie je konzumovať plodiny vypestované v lokalite, kde žijeme. Aký je váš názor na to? Veľmi ma zaujalo, čo mi raz na túto tému povedala naša pestovateľka a dodávateľka čerstvých byliniek pani Benčeková. Ak sme sa my a takisto naši predkovia vyvíjali na tomto území, v rámci stravy nie je nič lepšie a kompatibilnejšie s naším telom ako naše plodiny dopestované práve tu u nás, to, čo máme na dosah ruky. Lokálne potraviny od prvovýrobcov sú čerstvé (čerstvo odtrhnuté zo záhrad, polí, necestujú stovky kilometrov z cudzích krajín, nemuseli byť ošetrované chémiou na cestu a podobne). A to je určite cítiť aj na ich vôni a chuti. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že práca farmárov vôbec nie je ľahká, pestujú a vyrábajú pre nás naše zdravé potraviny a robia to s láskou. Svet bedničiek má v ponuke aj krivú zeleninu. O čo ide? Pod krivou, neestetickou zeleninou či ovocím rozumieme napríklad nezvyčajne zakrivenú mrkvu, ale aj menšie jabĺčko s chrastou či príliš veľký zemiak. Sú to plodiny, ktoré nie sú vhodné na predaj hlavne z estetických (tvar, veľkosť, povrchové kazy) či logistických dôvodov (nezmestí sa jej do prepravky toľko ako tej pravítkovej ), no z hľadiska výživy a zdravotného hľadiska sú to spoľahlivé kvalitné domáce farmárske plodiny. Samozrejme, nie každý farmár je neomylný, no na Slovensku skutočne máme z čoho vyberať. Keďže tieto plodiny často nie sú predajné (z pohľadu samotného spotrebiteľa alebo predajcov), dochádza k pomerne značnému plytvaniu jedlom: tieto kúsky musí farmár zaorať, ostanú ležať na poli alebo skončia napríklad v bioplynovej stanici. Esteticky krásna zelenina či ovocie nie sú zdravšie alebo chutnejšie. Sme radi, že máme zákazníkov, ktorým nie je ľahostajné životné prostredie, sú proti plytvaniu jedlom, zaujíma ich lokálne dianie a podpora slovenského trhu. Plodiny od farmárov sme nikdy netriedili podľa veľkosti či estetiky predávame aj špinavé zemiaky, aj pokrútené mrkvy a zákazníci vedia, že od našich domácich farmárov dostanú to pravé. Ako funguje celý proces od objednania po doručenie v praxi? Je to naozaj jednoduché. Stačí sa zaregistrovať na a vybrať si farmárske potraviny, ktoré dovezieme až k vašim dverám. Ak by ste chceli debničku objednať pre niekoho, kto internet nepoužíva, veľmi radi vám poradíme s možnosťami. KVASENÁ KAPUSTA Zloženie: kvasená kapusta, pitná voda, ocot kvasný liehový, glukózový sirup, jedlá soľ, antioxidant disiričitan sodný, koreniny, sladidlo: sacharín. JABLKOVÝ OCOT Zloženie: pitná voda, ocot kvasný jablčný, oxid siričitý/siričitany. CÍCEROVÁ NÁTIERKA Zloženie: cícer 75 %, repkový olej, pitná voda, citrónový koncentrát, pažítka, cesnak sušený, jedlá soľ, kyselina citrónová, korenie, aróma, antioxidant: kyselina askorbová, konzervanty: benzoan sodný a sorban draselný. E224 disiričitan draselný existujú dôkazy o vzniku príznakov astmy, porúch správania, anafylaxii, bolestiach hlavy, nevoľnosti. E223 disiričitan sodný, E220 oxid siričitý môže spôsobiť astmatický záchvat, nevoľnosť, hnačku, bolesti žalúdka, bolesti hlavy, sennú nádchu, chronickú žihľavku, atopický ekzém. E954 sacharín vyrába sa z uhlia ako vedľajší produkt, synteticky sa vyrába z toluénu. Ľudia s ťažkosťami s močovým mechúrom by sa mali vyhýbať konzumácii sacharínu, môže zvýšiť riziko výskytu rakoviny močového mechúra predovšetkým u mužov. E211 benzoan sodný v kombinácii s kyselinou askorbovou a benzoanom draselným a sodným sa môže tvoriť benzén, ktorý je známy karcinogén. Proces môžu urýchliť zlé podmienky skladovania potravín teplo a svetlo. Existuje silné podozrenie na vyvolanie detskej hyperaktivity, obzvlášť v kombinácii s umelými farbivami. Môže zhoršiť príznaky chronickej astmy či žihľavky, poškodzovať štruktúru DNA, a tým vyvolávať niektoré dedičné choroby. E202 sorban draselný vyrába sa syntetickou cestou, väčšinou sa však získava z ropných derivátov. Môže spôsobiť podráždenie kože, očí, alergické reakcie, astmu, poruchy správania. 121

62 NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA Magdaléna Svančarková Magdaléna Svančarková ČERVENÝ ZABIJAK LIEČBA ASTMY NEPROSPIEVA ZUBOM 122 NA RAŇAJKY ŠUNKA Z OBCHODU, NA OBED PORIADNY REZEŇ A NA VEČERU KLOBÁSKA. MNOHÍ SI PRÁVE TAKTO PREDSTAVUJÚ IDEÁLNU CELODENNÚ STRAVU. ODBORNÍCI VŠAK PRED TAKÝMTO STRAVOVANÍM VARUJÚ, NA ČOM NIE JE NIČ PREKVAPUJÚCE. ČERVENÉ MÄSO SPÁJAJÚ SO VZNIKOM RAKOVINY. NEŠKODNÉ NIE JE ANI TO SPRACOVANÉ (KLOBÁSKY, ŠUNKA ), ANI TO NESPRACOVANÉ MÄSO PREDÁVANÉ V SUROVOM STAVE. IARC (Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny), ktorá je súčasťou WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie), už v októbri 2015 zhodnotila výsledky viacerých znepokojivých výskumov a klasifikovala nespracované červené mäso ako pravdepodobný karcinogén. Pri jeho pravidelnom konzumovaní hrozí riziko rakoviny pankreasu, prostaty či hrubého čreva a konečníka. Pri spracovanom mäse pritom ide o jasnú súvislosť na základe dostatočného množstva dôkazov, že spôsobuje kolorektálny karcinóm (rakovina hrubého čreva a konečníka). Výskum Evelyny Battaglie-Richi a kolektívu autorov Zdravotné riziká spojené s konzumáciou mäsa z roku 2017 ide ešte ďalej. Nachádza spojitosť s celkovou úmrtnosťou, kardiovaskulárnymi chorobami i diabetom druhého typu. Výskumníci dospeli k záveru, že je potrebné bližšie sa pozrieť na konzumáciu najmä spracovaného červeného mäsa. A odporúčania v denných dávkach a celkovej konzumácii by mali byť reštriktívnejšie ako v súčasnosti. Zaujímavé zistenia priniesla štúdia Xiaoqina Wanga a kolektívu autorov Konzumácia červeného a spracovaného mäsa a úmrtnosť z minulého roka. Výskumníci v nej prišli na spojenie medzi spracovaným červeným mäsom a rizikom úmrtnosti. Avšak preukázali ho iba na populácii v USA. Rovnaké spojenie sa nepreukázalo medzi obyvateľstvom v Európe a Ázii. Potom logicky vzniká otázka, v čom spočíva rozdiel medzi stravou Američanov, Európanov a Aziatov. Rozdielnosť v rizikovosti mäsa spočíva pravdepodobne v rozdielnom spôsobe chovu hospodárskych zvierat. Bolo by však potrebné bližšie skúmať, do akej miery jedia obyvatelia týchto kontinentov mäso zo svojej krajiny a do akej z dovozu. Zatiaľ sa nedá hovoriť o vedeckom dôkaze, že mäso z domáceho chovu je bezpečnejšie ako to z priemyselných veľkochovov. Vo všeobecnosti je určite vhodnejšie to, ktoré si doma dochováte. A dostať sa k takémuto mäsu nie je také nereálne, ako si mnohí myslia práve naopak, dnes opäť pribúdajú domáci chovatelia. Aj keď odborníci zatiaľ priamo nepoukazujú, čo konkrétne v spracovanom červenom mäse môže byť problémom: či sú to rôzne umelé prísady, samotné mäso alebo spôsob, akým sa zvieratá chovajú. Pravdepodobne však domáca klobása raz za čas neuškodí. Zrejme najlepším riešením je zdravý sedliacky rozum. Kedysi ľudia jedli mäso iba v nedeľu. KAŽDÝ TRETÍ SLOVÁK MÁ ALERGIU A S ASTMOU SA BORÍ KAŽDÝ DVANÁSTY. LIEČIA SA VÄČŠINOU KLASICKY LIEKMI. ALE TO NEMUSÍ BYŤ VŽDY TEN NAJLEPŠÍ NÁPAD. PODĽA NEDÁVNEJ ŠTÚDIE SI LIEKMI NA ASTMU PRIVODZUJETE PROBLÉMY SO ZUBAMI. Alergia je abnormálna reakcia imunitného systému na látky, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé, a preto by na ne organizmus nemal takto reagovať. Alergická nádcha sa prejavuje kýchaním, svrbením, sekréciou z nosa. Postupne môže prerásť až do astmy. Astma je podľa Borisa Hruškoviča a jeho práce Alergia a astma v Európe chronickým zápalovým ochorením dýchacích ciest. Svoj význam tu majú bunky imunitného systému. Chronický zápal pritom vedie k prejavom ako piskot na hrudníku, nedostatok dychu, pocit zovretia hrudníka i kašeľ. Spúšťačom ochorenia môže byť genetická predispozícia, pohlavie, ale i rôzne vonkajšie faktory, ako je znečistenie ovzdušia. Podľa štúdie Davida Strachana Veľkosť rodiny, infekcia a atopia z roku 2000 vplýva na rozvoj astmy aj počet detí v rodine. Podľa jej výsledkov je výskyt astmy častejší u jedného dieťaťa v rodine ako u dieťaťa, ktoré má viacero súrodencov. Dôvodom je takzvaná hygienická teória, podľa ktorej sa súrodenci vzájomne infikujú počas rastu rôznymi typmi ochorení, a sú tak odolnejší. Pri liečbe astmy sa využívajú dva typy liekov, a to uvoľňovače a kontrolóry zápalu. V prvom prípade ide o antiastmatiká, ktoré majú takzvaný záchranný rozmer pri problémoch s dýchaním, v druhom prípade o glukokortikoidy, a tie majú za úlohu priamo liečiť ochorenie. Antiastmatiká sa po podaní môžu prejaviť nežiaducimi účinkami. A to bolesťami hlavy, svalovými kŕčmi, bolesťou svalov, palpitáciou, závratmi, úzkosťou, nervozitou, nepokojom, ale takisto poruchami chuti, nauzeou. Pri užívaní glukokortikoidov sú častými príznakmi chrapot, kašeľ, podráždenie sliznice v ústach, ťažkosti s prehĺtaním. Môže sa prejaviť spomalenie rastu, tvorba modrín, kožné reakcie. Podľa štúdie P. Chellaih a kolektívu autorov z roku 2016 Efekt antiastmatických liekov na dentálne zdravie sa u astmatických detí zvyšuje výskyt zubného kazu. Ten je spôsobený liečbou, a nie samotnou chorobou. Autori konštatujú, že astmatické deti tak majú vyšší výskyt zubného kazu ako zdravé deti a potrebujú špeciálnu ústnu starostlivosť. Táto štúdia ukázala, že osoby používajúce denné inhalačné kortikosteroidy dlhšie ako dva roky mali šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku zubného kazu než kontrolná skupina. Počty baktérií v slinách astmatických detí boli významne vyššie ako v kontrolnej skupine. Naše výsledky naznačujú, že inhalačné beta-2 agonisty a kortikosteroidy môžu byť faktormi ovplyvňujúcimi vývoj kazu, popisujú autori v záveroch štúdie. Astma je ochorenie, ktoré je možné liečiť aj prirodzeným spôsobom. Veľmi dobre poslúžia večer namočené figy ráno ich treba zjesť. Takisto cesnak uvarený v mlieku, alebo dokonca káva údajne pomáha pri astme. Odporúča sa aj zázvor alebo cibuľa usmažená v karameli, potom treba pridať vodu a povariť. Následne sa pridáva ešte šťava z citrónov a med. Takúto zmes treba užívať pred každým jedlom. Pri prírodnej liečbe si však treba uvedomiť, že dôležitá je pravidelnosť, čiže každý deň a niekoľko mesiacov, aby sme pocítili zlepšenie príznakov ochorenia. Na astmu sa odporúčajú aj bylinky: šalvia, pamajorán, skorocel, podbeľ a tymian. 123

63 JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ Marián Benka JEDEN DEŇ V DOMOVE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V MALEJ SLOVENSKEJ OBCI SA NACHÁDZA NENÁPADNÝ RODINNÝ DOM, KTORÝ JE POBOČKOU VÄČŠIEHO DOMOVA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB. NA PRÍZEMÍ V MALEJ HERNI STRETÁVAME DVOCH CHLAPCOV. STARŠÍ TOMÁŠ JE POD VPLYVOM LIEKOV A LEN APATICKY LEŽÍ NA GAUČI. MLADŠÍ BRANKO MÁ, NAOPAK, NUTKANIE STÁLE BYŤ V POHYBE, POBEHUJE DOOKOLA A VYDÁVA DLHÉ ŤAHAVÉ ÍÍÍÍÍ. Ato sú tie ľahšie prípady. Tí ďalší hore na poschodí sú pripútaní na lôžko, celý život ležia v rôzne skrútených polohách, niektorí sa dokážu aj posadiť, iní nevedia ani prehĺtať a treba ich kŕmiť rozmixovanými kašami, aby sa nezadusili jedlom. Starať sa o nich je práca náročná na psychiku i fyzickú námahu. Keďže je pracovný deň dopoludnia, chlapci v herni majú vyučovanie so špeciálnou pedagogičkou Danielou. Zo zákona spadajú pod povinnú školskú dochádzku bez ohľadu na to, že mentálnou úrovňou sú ešte nižšie ako zdravý škôlkar. Tak s nimi robím aspoň to, čo sa dá, vysvetľuje Daniela. S Tomášom trénujeme jemnú motoriku, Branka sa snažím naučiť aj iné zvuky ako íííí. Ale zo začiatku som riešila len to, aby si na mňa vôbec zvykol a neutekal predo mnou. Ani sa nenazdáme a priblíži sa čas obeda. Daniela si berie Branka na kolená, jednou nohou si ho zaisťuje, aby jej neušiel, a kŕmi ho. Aj tak ho musí párkrát počas obeda pustiť, aby sa prebehol, pretože chlapec dlho neobsedí. Mohlo by sa zdať čudné, že učiteľka je aj kŕmičkou, ale ako hovorí zdravotná sestra Marta, tu každý robí to, čo treba, pracovníčky si navzájom pomáhajú. Ona sama predovšetkým stráži zdravotný stav chovancov, podávanie liekov, komunikáciu s lekármi, ale ak treba, takisto sa zúčastňuje na kŕmení. O tých, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinou majú v tvári len jeden výraz pôsobiaci ako znetvorená grimasa, hovorí, že majú v skutočnosti oveľa viac rozumu, ako by sa na prvý pohľad zdalo: Táto pacientka, napríklad, presne vie, kto ju ide kŕmiť. Ja som taká prísnejšia, mne sa hneď natočí do polohy, keď sa mi kŕmi najlepšie. Keď príde mäkšia kolegyňa, vymýšľa a robí jej napriek. Obslužné činnosti, ako je prebaľovanie, kŕmenie, prezliekanie a kúpanie, majú však na starosti predovšetkým opatrovateľky. Keď som nastúpila do tejto práce a videla tie deti, najprv som mala chuť ujsť od nich, hovorí opatrovateľka Ľubka. Nakoniec som si zvykla, ale vôbec sa nečudujem rodičom, ktorí takéto deti umiestnia do ústavu. Zabezpečiť im adekvátnu starostlivosť je veľmi náročné. Ako o deťoch sa tu hovorí aj o fyzicky dospelých, ktorí však stále potrebujú opateru zodpovedajúcu malému bábätku. S tým rozdielom, že majú váhu dospelého človeka a navyše sú stuhnutí. Manipulovať s nimi je vyčerpávajúce. Predtým mali pri nich službu vždy dve opatrovateľky, teraz zriaďovateľ šetrí, takže je pri nich väčšinou len jedna. Pri 13 chovancoch sa musí obracať, aby ich všetkých stíhala obslúžiť. Okrem toho musí riešiť mimoriadne situácie, ako keď niekto dostane záchvat zúrivosti. Striedajú sa v dvanásťhodinových službách, vždy od šiestej do šiestej. Len počas dní, keď sa chovanci kúpu, sú pri nich dve ženy. Do vane by som ich ešte uložila, ale z vane by som ich už sama zdvihnúť nevládala, hovorí Ľubka. Ako dodáva, miestny pán farár im nijako nezazlieva, že po tej drine už nenavštívia kostol. Občas ich zájde vyspovedať priamo do ústavu a ako zvykne hovorievať, táto práca je v Božích očiach viac ako chodenie do kostola. Ženy, ktoré sme tu stretli, ju určite nerobia kvôli skromnému platu, a napriek všetkému sú pozitívne naladené, je z nich cítiť vnútornú vyrovnanosť. A to je pre tých postihnutých prinajmenšom rovnako dôležité ako fyzická opatera. 125 Foto: Matúš Plecho

64 PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME Vietnamský príbeh TRAJA KRÁTKOZRAKÍ ŽILI RAZ TRAJA KRÁTKOZRAKÍ STARCI SUSEDIA. JEDNÉHO LETNÉHO VEČERA SA VŠETCI TRAJA ZIŠLI NA DVORE STARČEKA ČU, ABY SI VYPILI ŠÁLKU ČAJU. ROZPRÁVALI SA O VŠELIČOM, AŽ PRIŠLA REČ NA KRÁTKOZRAKOSŤ Starček Ču povedal: Viete, že mám oveľa lepší zrak ako voľakedy? O každom komárovi, ktorý okolo mňa preletí, viem hneď povedať, či je to samček, alebo samička. Dobre, dobre, odvetil starček Či. To sú všetko len slová, ale my chceme dôkazy. Zajtra má visieť na chrámových dverách nová tabuľka. Pôjdeme a uvidíme, ktorý z nás ju prečíta z najväčšej diaľky. Stavme sa a ten, ktorý bude musieť ísť najbližšie k tabuľke, pozve ostatných na obed. Platí! Starček Ču si išiel ľahnúť, ale nijako nemohol zaspať. Čo mám robiť? rozmýšľal. Obidvaja sú mladší a bude sa im ľahšie čítať. Viem si predstaviť, ako sa mi budú smiať. Vtom dostal výborný nápad. Mních, ktorý spravuje chrám, predsa musí poznať text tabuľky! Starček vstal natešený z postele a zamieril rovno k chrámu. Keď prišiel k bráne, potichu zavolal na mnícha: Dúfam, že som vás nevyrušil. Chcel by som vás poprosiť o jednu maličkosť. Zajtra máte vyvesiť na vašu bránu novú tabuľku. Mohli by ste mi povedať, čo bude na nej napísané? Samozrejme, riekol mních. Na tabuľke sú napísané tri slová: Tisíc rokov spravodlivosti. Tisíc rokov spravodlivosti. Ďakujem vám! A starček Ču spokojne odišiel. Mních nič nechápal. O päť minút znova ktosi zabúchal na bránu. Bol to starček Čen. Dostal ten istý nápad. Keď prichádzal k chrámu, stretol starčeka Ču, ale obaja boli takí krátkozrakí, že sa nepoznali. Starček Čen položil mníchovi tú istú otázku ako jeho priateľ. Ale bol prešibanejší a spýtal sa aj na farbu tabuľky. O štvrť hodiny musel ísť nešťastný mních otvoriť tretí raz. Pred bránou stál starček Či. Bol nielen najmladší, ale aj najprefíkanejší. Spýtal sa aj na to, ako je napísaný dátum a aké je venovanie. Na druhý deň vstal starček Ču veľmi skoro. Práve keď sa obliekal, prišli aj jeho susedia. Plní nedočkavosti zamierili k chrámu. Boli ešte len na zákrute, keď ich starček Ču požiadal, aby sa zastavili: Načo by sme išli ďalej? Vidím to dobre aj odtiaľto. V skutočnosti nebolo vidno ani samotný chrám. Aká pekná tabuľka! A aký text! Tisíc rokov spravodlivosti! Slovo tisíc je obzvlášť pekne napísané. Máš naozaj dobré oči, povedal starček Čen. Ale keď už tak dobre vidíš, povedz mi, akej farby je podklad a akej písmená? Ale som ja hlupák, pomyslel si Ču, zabudol som sa na to opýtať. Nevieš? No nič, ja ti to poviem, pokračoval Čen. Je to belasá tabuľka so zlatými písmenami. Máš lepšie oči ako náš starší brat, povedal starček Či. Najťažšie sú však malé písmená venovanie a dátum. Stavím sa, že ani jeden z vás ho neprečíta, ale ja áno. Dátum je červený a dole je napísané: Venované osvietenému pánovi Kuanovi. Všetky písmená sú červené, len dole sú zlaté. Vidíte, ja som vyhral! Teraz sa dohodnite, ktorý z vás ma pozve na hostinu. Čo sa týka mňa, ja môžem byť len pozvaný. Súhlasím s tým, že náš brat vyhral, riekol starček Ču. Ale aj ja som vyhral. Ja som prvý prečítal Tisíc rokov spravodlivosti. Teda prehral náš brat Čen. Smiešne, vykríkol Čen. Aj ja chcem byť pozvaný! Bol z toho veľký krik. Vtom prichádzal mních, ktorý prišiel pozrieť, kto to robí taký veľký hurhaj. Tento človek nás môže rozsúdiť! vykríkli a rozbehli sa k nemu. Pravda, je na tabuľke napísané: Tisíc rokov spravodlivosti? spýtal sa starček Ču. Samozrejme, riekol mních. A či nie je tabuľka belasá a písmená zlaté? spytoval sa starček Čen. Ale áno, odpovedal mních. A aj malé písmená sú také, ako som povedal? prehovoril starček Či. Vskutku, riekol mních. No prosím, a oni budú vykrikovať! Stavili sme sa o jeden obed. Vy budete naším hosťom, len povedzte rovno, kto vyhral a kto prehral. Mních sa na nich pozrel a rozosmial sa: Prijímam s radosťou vaše pozvanie. Čo sa týka výhry, myslím, že výdavky na obed si budete musieť rozdeliť. Prehrali ste všetci traja. Akože?! skríkli starčekovia udivene. Poďte bližšie, povedal mních s úsmevom. Prišli ste privčas. Tabuľka ešte nie je na dverách.

65 ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY Milka Zimková BIBLIA JE PRIŤAŽKÁ NAJLEPŠÍ DÔKAZ JE SKÚSENOSŤ. FRANÇIS BACON ( ) ANGLICKÝ FILOZOF A ŠTÁTNIK Vslnečnom júnovom popoludní som vošla do hotelovej izby v malom mestečku pod Veľkou Fatrou. Odrazu akoby mi dakto s prepáčením, po pysku dal. Pološero, dusno, čudný chemický zápach. Okno bolo priam zablokované šedým umelohmotným závesom. Po odhrnutí sa objavila husto nariasená nylonová záclona. Za ňou konečne okno a za oknom hotová rajská záhrada s vôňou už prebudenej, po živote chtivej prírody. Smaragdové pahorky Veľkej Fatry, pod nimi svetlozelené úbočia a medzi nimi ako šperk niečo farebné. Pozriem bližšie a je to maličký cintorín. Umyla som sa, prezliekla a vybrala tým smerom. Nechcelo sa mi ostať v dusnej, nylonom zapáchajúcej izbe s gýčovým obrazom nad posteľou. Do začiatku môjho večerného predstavenia mi ostávali dobré tri hodiny. Od pani recepčnej som sa dozvedela, že mestský cintorín je na druhej strane a ten maličký patrí osade v malebnom údolí, nie je to až tak blízko, ako sa mi z okna videlo, a musím prejsť poza mesto medzi záhradkami. Krajšiu cestu som si vybrať ani nemohla. V záhradkách sezóna iba začínala. Hlavne bolo ticho (ktoré mám tak rada), len vôňa odkvitajúcich pivónií a kvitnúcich divých ruží ma viedla. Zastala som na briežku cintorína pod najmenej storočnou rozkvitnutou lipou plnou bzučiacich včiel, kam práve prichádzal smútočný sprievod na čele s mladým, dobre živeným kňazom a dvomi miništrantmi. Bol to skromný sprievod, možno dvadsať-tridsať ľudí odetých v čiernom. Všetko som videla spoza chrbta. Konala sa omša nad zosnulým. Pán farár čítal niečo z Biblie neviem presne čo, len odrazu ticho. K pánu farárovi priskočili miništranti, ktorí mu zobrali niečo z rúk. Vyšla som spoza lipy, schovala sa za tuju, a to som robiť nemala. Pán farár nečítal z Biblie, ale z malého tabletu, ktorý práve chlapci opravili. Pri poslednej rozlúčke so zosnulým tak ako sa patrí Boží posol dvihol k nebu tablet a pobozkal ho... Pod lipou som sedela ako prikovaná. Popri mne prešla žena v čiernom, ktorá sa odpojila od procesie. Na blízkom hrobe zapálila sviečku. Vyšla som spoza lipy a prihovorila som sa jej. Dobrý deň, nezľaknite sa ma. A vy ste turistka? Tak trochu. Videla som celý váš smútočný obrad. Prečo ten váš pán farár nečítal z Biblie? No, oni už tak po novom, aj s tými mladými to vedia šikovne. Odkedy je tu, moja vnučka Deniska tam veľmô rada chodí. Hore na náš cintorín je poriadne strmô a Biblia je priťažká

66 MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY KNIHY FILMY 130 ROZVĚDČÍK Marta Morice (2017) 120 strán Autorský komiks Marty Morice odhaľuje zákulisie veľkých historických udalostí. Hlavný hrdina Mirek Polreich, rezident spravodajskej služby Československej misie pri OSN v rokoch , sa ako mediátor podieľal na procese zakončenia bojov vo Vietname a na príprave schôdzky prezidenta Johnsona a premiéra Kosygina v Glassboro v roku Toto stretnutie znamenalo obrat v medzinárodnej politike bipolárneho sveta. Komiks tak poukazuje na výsadné postavenie československej spravodajskej služby a výnimočnú pozíciu československého štátu vo svetovej politike v období Pražskej jari. Zároveň ide o dokument zo šedej zóny československých dejín, o ktorej sa príliš nehovorí. KRÍŽOVKA ŽIVOTA Josef Jonáš (2007) 184 strán Prvá a dnes už legendárna kniha známeho autora približuje tajomstvo zdravia a choroby na základe vzťahov v čínskom pentagrame. Obsahuje veľké množstvo názorných ilustrácií. Na knihu voľne nadväzujú ďalšie dve knihy MUDr. Josefa Jonáša s názvom Tajenky života. POVIEDKY Ernest Hemingway (2016) 536 strán Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vladislava Gálisa. O PALESTINĚ Frank Barat, Noam Chomsky, Ilan Pappé (2015) 196 strán Operácia Protective Edge (Ochranné ostrie) si vyžiadala tisíce palestínskych obetí a priestor na ďalšie zaberanie pôdy zo strany Izraela. Ešte nikdy nebolo také dôležité prejavovať ľudu Palestíny solidaritu a podporu. Ilan Pappé a Noam Chomsky, dva popredné hlasy boja za oslobodenie Palestíny, rozoberajú budúcnosť obyvateľov Palestíny a to, ako môže medzinárodná verejnosť tlačiť na Izrael, aby prestal s porušovaním ľudských práv palestínskeho ľudu. DOBA JEDOVÁ 4 HORMONY Sherrill Sellmanová (2014) 312 strán Sherill Sellmanová považuje prirodzenú hormonálnu rovnováhu za základ telesného i psychického zdravia ženy v každom veku. V tejto knihe upozorňuje na nebezpečenstvo syntetických hormónov v podobe liekov, ako je hormonálna antikoncepcia či hormonálna substitučná liečba, na endokrinné disruptory v životnom prostredí a na ďalšie faktory, ktoré majú negatívny dopad na ľudské zdravie. Zároveň vysvetľuje aj funkciu a pôsobenie prirodzených hormónov a ponúka rôzne možnosti riešenia zdravotných problémov spôsobených hormonálnou nerovnováhou predovšetkým pre ženy v prechode. Autorka chápe toto obdobie ako prirodzenú súčasť života ženy, nie ako potenciálnu príčinu ohrozenia zdravia. HYPERNORMALISATION Dokumentárny Veľká Británia, 2016, 166 min Réžia: Adam Curtis Scenár: Adam Curtis Nová, takmer trojhodinová snímka svetoznámeho britského dokumentaristu hľadá príčiny rozpadu politiky v 21. storočí. Film presvedčivo dokladá, ako moderné technológie prispievajú k rozštiepeniu spoločnosti na drobné sociálne skupiny, a následne znemožňujú akúkoľvek komunikáciu medzi týmito skupinami. Vysvetľuje, prečo strácame predstavu spoločnosti ako jednoliateho celku. Technologický utopizmus 80. a 90. rokov podľa neho vychádza práve z vedomia neschopnosti ľudí akokoľvek ovplyvňovať fungovanie západného sveta. Preto sa uchýlili do virtuálneho priestoru, ale aj ten skôr alebo neskôr ovládnu pravidlá veľkých korporácií. Stane sa priestorom, ktorý vo veľkom a strašidelnom rozmere kopíruje liberálne predstavy o fungovaní kapitalizmu, kde panuje boj všetkých proti všetkým. MLČANIE Historický / Dobrodružný Dráma Mexiko / Taiwan / USA 2016, 161 min Réžia: Martin Scorsese Hrajú: Andrew Garfield, Adam Driver, Liam Neeson, Tadanobu Asano, Ciarán Hinds V polovici 17. storočia je Japonsko úplne uzavreté voči západným mocnostiam. Kresťanstvo je tu postavené mimo zákona a kresťania musia svoju vieru skrývať. Dvaja portugalskí jezuiti, otec Rodrigues (Andrew Garfield) a otec Garupe (Adam Driver), sa vydávajú do krajiny vychádzajúceho slnka s veľmi nebezpečným cieľom: nájsť svojho učiteľa otca Ferreiru (Liam Neeson), ktorý sa vraj zriekol viery. Japonskí feudáli a vládnuci samurajovia sú odhodlaní vykoreniť kresťanstvo vo svojej krajine. Kresťania sú prenasledovaní a brutálne mučení. Buď sa zrieknu svojej viery, alebo sú vy stavení dlhej agónii a bolestivej smrti. Film je natočený podľa knihy Súšakua Endóa píšuceho z pomerne vzácnej perspektívy japonského katolíka. PSIE SRDCE Dokumentárny Experimentálny USA, 2015, 77 min Réžia: Laurie Anderson Hudba: Laurie Anderson Hrajú: Bob Currie, Sasha Grossman, Kurt Gutenbrunner, Willy Friedman, Evelyn Fleder Nekonvenčná vizuálna esej slávnej hudobníčky, performerky a experimentátorky, ktorá v sebe spája také zdanlivo vzdialené témy, akými sú blízky vzťah človeka a psa a úplná strata súkromia amerických občanov po tragických udalostiach z 11. septembra Svojbytná a úmyselne neestetizovaná vizuálna zložka je sprevádzaná hlasom rozprávačky, ktorá spriada nitky myšlienok a dojmov, pričom tento krehký, takmer beletristický celok podfarbuje vlastnou pôsobivou hudbou. MIESTO PRI MORI Dráma USA, 2016, 137 min Réžia: Kenneth Lonergan Hrajú: Casey Affleck, Lucas Hedges, Kyle Chandler, Michelle Williams, Heather Burns, Tate Donovan Lee Chandler (Casey Affleck) po smrti staršieho brata Joea (Kyle Chandler) s veľkým prekvapením zisťuje, že ho brat ustanovil ako jediného opatrovníka synovca Patricka (Lucas Hedges). Lee opúšťa svoje súčasné zamestnanie a naplnený obavami sa vracia do dediny Manchester-by -the-sea, aby sa tu staral o temperamentného šestnásťročného Patricka. Je nútený vyrovnať sa so svojou minulosťou, ktorá ho odlúčila od manželky Randi (Michelle Williams), aj od komunity, v ktorej sa narodil a dospieval. 131

67 MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY HUDBA HRY 132 ROGER WATERS Is This the Life We Really Want? Rok vydania: 2017 Žáner: art rock Album vznikal dlhých sedem rokov a je novodobým komentárom moderného sveta a neistých časov, odpoveďou plnou hnevu na súčasné politické hry, sťahovanie utečencov, vojny a ich obete. So svojím sólovým albumom sa tak po dvanástich rokoch vracia na scénu člen kultovej kapely Pink Floyd. Dielo je plné hudobných odkazov na klasiku z doby Pink Floyd, ale cítiť tu vplyv produkcie a finálneho mixu Nigela Godryho, známeho aj zo spolupráce s Radiohead či Paulom McCartneym. Hĺbka celku sa tak posilnila predovšetkým používaním elektronických pomôcok a orchestrálnych zvukov basgitarista Gus Seyffert, gitarista Jonathan Wilson, bubeník Joey Waronker, klaviristi Roger Manning a Lee Pardini a vokalisti Lucius, Jessica Wolfe a Holly Proctor. Skvelý album, a to aj napriek jeho skľúčenosti a hnevu, ktoré vás nútia vstať a odpovedať na Watersovu otázku: To je ten život, ktorý naozaj chceme? výkrikom: No to nie je! SARAH MCKENZIE Paris in the Rain Rok vydania: 2017 Žáner: tradičný džez Austrálska džezová pianistka a speváčka nám na svojom novom albume plnom melancholického pôvabu, zradnej romantiky a zvádzania predstavuje svoju vlastnú víziu džezovej tradície. Viac ako elegantný album pracuje s viacerými textúrami, a tým aj rozšírenou zvukovou paletou. Sarah v Paríži začala spolupracovať s Brianom Bacchusom, ktorý pomáhal muzikantom ako Norah Jones, Patricia Barber alebo Gregory Porter. Album sa môže celkovo pochváliť kvalitnou zostavou, ktorú zosobňuje Warren Wolf, gitarista Mark Whitfield, basista Reuben Rogers, bubeník Gregory Hutchinson, trubkár Dominick Farinacci, flautista Jamie Baum, saxofonisti Scott Robinson a Ralph Moore a gitarista Romero Lubambo. Paríž nie je jediným európskym mestom, ktorému venovala toto dielo. When in Rome patrí talianskej metropole, Triste Antonia Carlosa Jobima Portugalsku a Tea For Two Londýnu. SHIRLEY RUMSEY Music of the Italian Renaissance Rok vydania: 1994 Žáner: pôvodná renesančná hudba Shirley Rumsey študovala citaru a spev na Royal College of Music v Londýne. Natočila dve CD renesančnej hudby pre Naxos, jedno španielske a ďalšie zložené z talianskych lutnových sól a piesní. Okrem toho je známa svojimi sólovými recitálmi a koncertmi. Spolupracovala s lutnistom Christopherom Wilsonom, s ktorým viedla citarový súbor. BRYCE DESSNER Planetarium Rok vydania: 2017 Žáner: moderná komorná hudba Pred štyrmi rokmi sa Sufjan Stevens, Bryce Dessner, Nico Muhly a James McAlister pokúsili zostaviť sadu barokovo-rockových piesní inšpirovaných Mliečnou dráhou. Od roku 2012 najprv s týmto koncertným programom cestovali po celom svete so sláčikovým kvartetom, dychovým súborom a kompletnou rockovou kapelou v závese. Tento rok sa skupina zišla znovu a nahrala tieto piesne na album. Je to soundtrack majestátnosti vesmíru Saturn, Mars, Jupiter... Ich hudba je ovplyvnená minimalizmom, folkom a rockom, ľudovou hudbou americana, modernizmom a indickou klasickou hudbou. ECLIPSE VESMÍRNE MOCENSKÉ HRY Mnohé roky bola Galaxia pokojným miestom pre život. Po krutej terransko-hegemónskej vojne vynaložili všetky významnejšie rasy veľké úsilie, aby sa podobné hrôzy neopakovali. Na ochranu krehkého mieru sa sformovala Galaktická rada, ktorá podnikla mnoho odvážnych krokov, aby zamedzila ďalším zákerných činom. Napriek tomu medzi siedmimi hlavnými rasami, a dokonca aj vo vnútri samotnej Rady narastá napätie a rozpory. Staré spojenectvá sa rozpadajú a tajne sa rozvíjajú nové diplomatické spojenia. Konfrontácia siedmich mocností sa zdá byť nevyhnutná, neistý je len výsledok budúceho galaktického konfliktu. Ktorá frakcia zvíťazí a bude vládnuť celej Galaxii? V hre Eclipse každý hráč reprezentuje jednu zo siedmich rás súperiacich o nadvládu nad celou Galaxiou. Po deviatich kolách sa víťazom stáva ten, kto nazbieral najviac víťazných bodov, ktoré sa udeľujú za kontrolu galaktických sektorov, víťazstvo v boji, výskum nových technológií, kontrolu monolitov, objavy a nadviazanie diplomatických vzťahov. Každý hráč si pripraví svoju hraciu kartu, na ktorú umiestni svoju zásobu populácie, žetóny vplyvu a ukazovatele financií, vedy a materiálu. Ďalej dostane kolonizačné a bojové kozmické lode, diplomatické žetóny a kartu s prehľadom priebehu herného kola. Na spoločnú zásobovaciu kartu sa umiestnia počiatočné vylosované technológie, zásoby objavov, lode prastarých, kocky poškodenia a žetóny vylepšení kozmických lodí. Hra sa odohráva na postupne odkrývanej mape zloženej z náhodne vyťahovaných šesťuholníkov, hráči súperia o ich kontrolu a využitie s nimi spojených zdrojov. Hra pozostáva z deviatich kôl, v každom kole prebehne akčná, bojová fáza, fáza údržby a fáza upratania. V akčnej fáze sa hráči striedajú, pričom každý môže vykonať prieskum ďalšieho sektora Galaxie hráč odkryje ďalší šesťuholník, môže ho ovládnuť a kolonizovať, čím získa ďalší zdroj peňazí, výskumu alebo materiálu; rozšírenie vplyvu hráč môže ovládnuť ďalší sektor alebo sektory susediace s jeho územím, ak ich už neovláda súper, a prípadne ich hneď aj kolonizovať; výskum a zisk jednej alebo viacerých z dostupných technológií; vylepšenie kozmických lodí hráč môže vylepšiť svoje kozmické lode tým, že doplní alebo nahradí niektoré ich časti rozvinutejšími súčiastkami (zbraňami, motormi, štítmi, palubnými počítačmi...), ale len ak má k dispozícii príslušnú technológiu; stavbu jednej či viacerých lodí alebo iných stavieb (napr. bodovaných monolitov pomníkov civilizácie); pohyb s jednou alebo viacerými loďami a ich presun do iných sektorov. Každá akcia má dopad na financie; hráč vykonáva akcie len do chvíle, keď to prestane byť pre neho finančne únosné, alebo sa rozhodne zdržať činnosti z taktických dôvodov. Akčná fáza končí vo chvíli, keď sa hry zdržia všetci hráči. V bojovej fáze spolu bojujú lode hráčov, ktoré sa po akčnej fáze vyskytli v rovnakom sektore, prípadne hráč bojuje s loďami prastarých strážiacich sektor, kam sa hráč presunul. Vo fáze údržby hráči pripočítajú svoje finančné, vedecké a ťažobné zisky a odrátajú náklady za akcie v akčnej fáze. Vo fáze upratania sa losujú ďalšie technológie, hráči obnovia svoje kolonizačné lode a nasleduje ďalšie kolo. 133

68 MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY MICHAEL D ANTUONO Americký umelec je považovaný za jedného z najkontroverznejších kreatívcov súčasnosti. Preslávil sa najmä tvorbou diel, ktoré podnecujú spoločnosť k hlbšiemu zamysleniu sa nad sociálnou a politickou problematikou.

69 MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

70 MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA Vladimír Líška NÁSTUP SLOVANOV A PRÍCHOD SVETLA Z VÝCHODU PREMÔŽME VŠAK BÔĽ, AKO NA CHLAPOV SA SVEDČÍ, A MAJÚC NA ZRETELI USTROJENIE LEPŠEJ BUDÚCNOSTI PRE KMENE NAŠE PRISTÚPME K ÚVAHE O TOM, AKO SA TO MOHLO STAŤ, ŽE SVET SLOVANSKÝ UPADNÚŤ MOHOL DO TAKEJ BEZPRÍKLADNEJ POHROMY A V TAKEJ ZNAČNEJ SVOJEJ ČASTI KORISŤOU CUDZINCOV MOHOL BYŤ... ROZTRHANÉ SÚ ÚDY TVOJE, DRAHÝ NÁROD SLOVANSKÝ, ALE V NICH SA CELKOVÝ ŽIVOT HÝBE A KAŽDÝM DŇOM V NICH TVOJA KRV VŽDY ŽIVŠIE VRIE A TEČIE. DLHÁ TI BOLA ZIMA, STUDENÁ A BÚRLIVÁ, ALE TERAZ AJ TEBE ZAČÍNAJÚ JARNÉ DNI SVITAŤ, AJ TEBE MNOHÝMI SLZAMI ZALIATE KVETY ZAČÍNAJÚ PREKVITAŤ. ĽUDOVÍT ŠTÚR 139 Slovania sú deťmi Slnka a šíritelia duchovného svetla. Svetlo prichádza z východu. Nikdy nebola jednota Slovanov a oživenie slovanského ducha taká aktuálna a naliehavá ako práve dnes, v čase deštrukčného liberalizmu a bruselského eurofašizmu. Návrat Slovanov, ohlasovaný posledné desaťročia veľkými géniami modernej doby, urýchli práve arogancia západného neoliberálneho systému, strata akýchkoľvek morálnych hodnôt potápajúcej sa EÚ, teror, vraždenie, vojny pod vlajkou NATO a vytriezvenie z falošnej nadradenosti Západu nad Východom. Pôvodné duchovno nikdy nebolo vykorenené, aj napriek nepriaznivým dobám sa zachovalo až dodnes, aby na prelome vekov rozvinulo nové kvety, tvrdí Miroslav Žiarislav Švický v knihe Čaro prírody. Áno, duchovno nášho kmeňa rozvíja nové kvety, prameň vytryskol k nebu a dáva živú vodu každému, kto sa o ňu s úctou hlási. Nadišiel čas, keď sa vesmír prihovára každému, kto ho chce počuť. Rodná viera Slovanov je po tisícročia prirodzené duchovné učenie našich predkov obývajúcich strednú a východnú Európu. Všetko nové je len dostatočne zabudnuté staré. Toto učenie

71 MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA 140 starých Slovanov udržiavali tzv. vedomci (volchvovia). V bratislavskom vydavateľstve Eugenika nedávno vyšla trilógia ukrajinského autora Vladimíra Kurovského, kde rozoberá duchovné učenie Slovanov a vysvetľuje zákony a princípy, ktoré sú základom života. Vytvoril systém jogy nazvanej živa-jarga, prináša duchovné cvičenia sebazdokonaľovania na dosiahnutie šťastia a radosti v súlade so starodávnou tradíciou a liečebné postupy. Vladimír Kurovski liečiteľ, rodový mudrc, psychológ a učiteľ slovanských védskych praktík, cestoval po svete a po kúskoch zozbieral slovanské učenie, ktoré ďalej šíri a vyučuje. Učenie Roda, nazvané rodosvit, v súčasnosti šíria najmä rody mudrcov z praslovanského Podolia na Ukrajine. Základom tohto učenia je živa, univerzálna životná energia. Živu vo svojej čistej podobe vytvára centrum všetkých vesmírov, srdce Najvyššieho (Roda), zvané kameň Alatyr, počiatok všetkých počiatkov. Rod sa prejavuje v mužskej podobe ako Svarog a v ženskej podobe ako Lada (matička Sláva). Ďalší bohovia tvoria spektrum rôznych energií, podobne ako napr. u Keltov, kde množstvo bohov bol skôr folklór pre širokú verejnosť, ale zasvätenci a keltskí kňazi druidi, sa orientovali skôr na prácu s energiou. Organizmus človeka funguje podľa prirodzených a duchovných zákonov, ktoré Slovania nazývali Prav. Prav je svetom bohov a vyšších duchovných bytostí. Jav je fyzický svet a Nav podsvetie, sídlo temných bytostí. Prejavom najvyššieho ducha je živa, životodarná podstata vesmíru. Je to prána, ktorá vytvára všetky substancie, a je základom všetkých procesov v telách živých organizmov. Prúdy tejto prány-živy sú určené pre konkrétny priestor, kde sa prejavuje najsilnejšie. Preto sa každej živej bytosti darí najlepšie tam, odkiaľ pochádza. Ako uvádza Kurovski, predkovia Slovanov-Árijcov žili na území pri pobreží Čierneho mora a Podneprí a podľa archeologických nálezov tu existoval štátny útvar tripolskej kultúry (v Kyjevskej oblasti) Aratta. Mudrci v Aratte pred 8000 rokmi šírili pôvodné védske poznatky a odtiaľ sa potom rozšírili kvôli zmene klímy do Indie, Turecka, na Kaukaz a inde. Arattu spomína aj indický epos Mahábhárata. Táto ríša sa mala rozprestierať cez slovanské územia k Palestíne, Egyptu až po Indiu niekedy pred 5 až 7000 rokmi. Aj podľa oficiálnej vedy sa pôvodná pravlasť indoárijského ľudu nachádzala vo východnej Európe, najpravdepodobnejšie v južných oblastiach Ruska. Indoeurópania prenikali do Indie v prisťahovaleckých vlnách po niekoľko storočí a usadzovali sa v úrodnej severozápadnej časti, kde vytvorili védsku civilizáciu v oblasti Pandžáb, odkiaľ prenikali ďalej na západ do horného povodia riek Gangy a Jamuny. Staroveké označenie pre ich pôvodnú vlasť bolo Sedmoriečie. Tu bolo spísané aj dielo Rigvéda; jej autorstvo sa pripisuje mystikom, vizionárom a bytostiam rovným bohom, ktoré našli cestu k nesmrteľnosti. Duchovné učenie priniesli v dávnej dobe ľudstvu Svarog a Lada (veľká božská matka), ktorí ich predali Manuovi. Odtiaľ sa rozšírili do Hyperborey a Altany, kde sa po potope šírili ďalej do Egypta a Rusi a neskôr do Indie. Najvyšší zdroj stvorenia nazývali Rod, všetko živé obsahuje jeho čiastočku, vedomie. Podľa zákona Roda Najvyššieho pozostáva Rod z nekonečného mora energií (Dyv všetko prenikajúci neosobný aspekt), všadeprítomného ducha Roda (svetlo Roda Najvyššieho) a Roda ako najvyššej bytosti (Rod-Rožanic). Magický priestor Dyv, je súhrn všetkých vesmírov, prejavujúci sa ako Svarog mužský princíp, a Lada ženský princíp. Podobne ako v hinduizme Šiva a Šaktí (božská matka) mužský a ženský princíp. Mnohí Slováci sami podvedome cítia spriaznenosť s Východom, Ruskom, Indiou alebo aj Čínou oveľa viac ako so západnou anglosaskou kultúrou. Aj slovanská Velesova kniha má mnoho spoločného s indickými védami a iránskou Avestou. Slovenský indológ a jazykovedec Štefan J. Tamaško vydal v roku 1831 príručku o sanskrite a prekladal aj Mahábháratu. Ján Hollý, jeden z našich najznámejších básnikov, zakomponoval tému Slovanov a Indie do eposu Svatopluk. Svätopluk tu rozpráva o pôvode Slovanov, ako to počul od kňaza Ctislava. Vysvetľuje, že Slovania opustili Indiu kvôli gigantickej potope a následnému suchu. Aj básnik Pavol J. Šafárik si všimol, že slovanská mytológia nápadne pripomína Indiu a poukázal na podobnosti slovenského jazyka s indickým sanskritom. Ján Kollár v diele Slávy dcéra dokonca označil Indiu za matku Slovanov a všíma si podobnosť názvu vrchu Matra s podobnými názvami miest a vrchov v Indii. Šivu spája so Živou a nachádza aj podobnosť niektorých zvykov a rituálov. Ľudovít Štúr sa zaujímal o Indiu už od študentských čias vidiac tam príbuznosť s národmi Hindustanu. Kritizoval však kastovný systém ako feudálny a stredoveký a prikláňal sa ku kresťanstvu ako k modernejšiemu a spravodlivejšiemu:,,na mravce nestúpajú, ale úbohých pocestných hladom zahynúť nechávajú. Študoval aj Mahábháratu a Rámajanu rovnako ako Janko Kráľ. Motív indickej kultúry spomína aj Svetozár H. Vajanský, kým Pavol Dobšinský hľadá v Indii pôvod slovenských rozprávok. Indickú filozofiu nenásilia spomínal aj Ján Maliarik. Napríklad boh Perún, ktorý má vládu nad počasím, nad hromom, sa v Indii volal Pardžanja. Slovo boh má podobnosť so staroslovanským bog, iránskym baga a védskym bohom štedrosti Bhagom. Mudrci dosahovali stav osvietenia stav jasny, a odovzdávali svoje poznatky vedu (védy). Zaujímavá je aj podobnosť ďalších slov, napr. mudra múdrosť, gora hora, parah para, hima zima, diad dedo... Je dokázané, že poznatky o joge/jarge doniesli do Indie Árijci, ktorí osídlili severnú časť Himalájí, o čom svedčia staré pôvodné indické spisy. Preto sme (Slovania a Indovia) dedičmi tej istej spoločnej kultúry. Je tu podobnosť s hinduistickou vierou, vierou v osud, karmu, určenie, kozmický poriadok, vierou v prevteľovanie a znovuzrodenie. Symbolom árijskej jargy bola svastika znázorňujúca harmóniu, šťastie, kolobeh znovuzrodenia. Tento prastarý slnečný symbol sa v Indii dodnes vyskytuje na každom kroku, spája sa hlavne s bohmi Višnuom a Ganešom, ktorý ho má znázornený na ruke. Symbolom Slovanov je kolovrat, dvojitá svastika, symbol slnka, ale aj večného kolobehu kolozrodu a striedania. Duša v ňom prechádza postupne rôznymi rasami, varnami a postupuje do vyšších úrovní. Podobne ako v hinduizme, aj v slovansko-árijskej tradícii poznáme štyri základné varny: pracujúci (šúdrovia), vlastníci (vajšijovia), bojovníci (kšatrijovia) a kňazi (brahmani). Mnoho úrovní predstavuje práve známa ruská hračka matrioška. Zaujímavý je pohľad na karmu a varnu bojovníkov, ktorí ak je to potrebné z povinnosti musia preliať krv, čo by z hľadiska karmy prinieslo veľmi zlé ovocie. Kurovski, aj keď presadzuje princíp nenásilia a neubližovania, to vysvetľuje nasledovne: Bojovníci majú povinnosť bez strachu, hnevu a nenávisti plniť svoje úlohy, ktoré im boli dané, ak treba zničiť nepriateľov pri obrane vlasti a národa, pretože každá duša, ktorá dosiahla skutočnú múdrosť, podriaďuje svoje ego všeobecnému blahu. Tento princíp často vidíme vo východných krajinách (Japonsko, Čína), kde jedinec má potrebu pracovať pre krajinu, vlasť viac ako len pre seba. Ak sa nedalo vyhnúť neubližovaniu, napríklad pri zabití zvieraťa pre potravu, Slovania odriekali modlitbu za jeho dušu, aby sa mohlo zrodiť vo vyššej forme života. Kurovski v knihe Rodosvit, duchovné učenie Slovanov poznamenáva, že podľa prognóz vedcov budú v rokoch príslušníci bielej rasy tvoriť len 8 % obyvateľov Zeme. Preto ak neprebehne duchovná očista a návrat k rodnej viere, môžeme ako Slovania (Slovania sú dušou bielej rasy) navždy odísť. Napriek nepriaznivej situácii ostáva optimistom. Mnohí proroci predpovedali, že práve v Kyjevskej Rusi, na brehoch Dnepra v Slavute sa začne kvalitatívne nový duchovný rozmach védskej kultúry. V tejto etape sa zrodí duchovná jednota Slovanov, obnovia sa tradície, prebudia sa duše mudrcov. Najprv Rusíni, potom aj ostatní Slovania sa vrátia k pochopeniu zákonov vesmíru, k véde a zákonu. Slovania musia znovu objaviť silu svojich predkov, aby sa znovu naučili žiť zdravo a šťastne. Ak Slovan nasleduje cudzie vnímanie reality, stráca sa. Musíme počúvať svoju dušu, a nie iba rozum, tvrdí Kurovski. Stará slovansko-árijská tradícia je mravná a vysoko duchovná cesta, pretože stratou duchovnej čistoty a spravodlivosti sa stratí aj duchovná sila. Zasvätení patrioti sa mali vyvarovať tabaku, alkoholu a žiť morálnym manželským životom. Ako sa píše v slovansko-árijských védach: priložme si ruku na srdce a cíťme tep predkov. Hovoria nám, že už ich niet, niet našej viery, nie sme potomkovia tých, ktorých sa tak báli. Nepočúvajme ich, už nastupuje naša slovanská doba. Vraciame sa domov. 141

72 PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA Artur Bekmatov MILAN KRAJNIAK SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ. 142 Milan Krajniak sa narodil 30. januára 1973 v Bojniciach. Po absolvovaní gymnázia v Prievidzi začal štúdium na vysokej škole v Bratislave. Popri tom sa začal angažovať v politických organizáciách ako Občiansko-demokratická mládež, ktorú založil v roku 1991 Daniel Lipšic spolu s Ondrejom Dostálom, Ivanom Miklošom a ďalšími. Od roku 1993 bol Krajniak súčasťou vedenia ODM a v roku 1995 prevzal po Lipšicovi vedenie organizácie. ODM bola pre neho zároveň miestom, kde spoznal ďalších vplyvných ľudí ako Richard Rybníček, Miroslav Wlachovský (poradca premiéra Mikuláša Dzurindu v rokoch , bývalý veľvyslanec SR vo Veľkej Británii), alebo partnerov v podnikaní ako Ľudovít Tóth či Peter Bleha. Kľúčová však bola známosť s Lipšicom. Spolu s ním sa na konci 90. rokov začína angažovať v KDH, vďaka ktorému sa dostal do vplyvných funkcií (člen predstavenstva Fondu národného majetku, člen, neskôr predseda predstavenstva Hotelov mládeže Slovenska, a. s.). Okrem toho viedol aj mediálny odbor KDH. V strane spolupracoval najmä s Lipšicom, ale aj so skupinou okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška. V roku 2007, keď sa Palko uchádzal o post predsedu KDH, Krajniak bol v jeho tíme adeptom na post podpredsedu pre ekonomiku. Milan Krajniak sa vždy pohyboval v politickom zákulisí KDH a stál aj za niektorými smerodajnými rozhodnutiami, spomína redaktor portálu Postoj Martin Hanus. Palko vo voľbách neuspel a aj keď s Mikloškom KDH opustili, Krajniak zostal pri Lipšicovi. Ten si ho v roku 2010 zobral na ministerstvo vnútra ako poradcu pre rómsku kriminalistiku. Krajniak zo svojho postu odstúpil začiatkom roku 2012 po zverejnení spisu Gorila, v ktorom sa niekoľkokrát spomínalo aj jeho meno. Ako politický nominant KDH mal byť v prezídiu Fondu národného majetku (FNM) súčasťou päťčlennej skupinky, ktorá vo vedení FNM rozhodovala v prospech vlády, a najmä v prospech finančnej skupiny Penta. Haščák predstavil Malchárkovi novú koncepciu fungovania FNM SR. Pôvodne chceli odvolať prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskôr sa rozhodli, že ho len odstavia od rozhodovania. O všetkom v prezídiu FNM bude rozhodovať pätica Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, hmotne ho zainteresúva člen výkonného výboru Jozef Jurica), ktorá prehlasuje zvyšných štyroch členov prezídia FNM, píše sa v spise Gorila. Politická spolupráca s Lipšicom však pokračovala aj naďalej Krajniak patril medzi zakladajúcich členov Lipšicovej strany Nová väčšina, v ktorej viedol konzervatívne krídlo. Pri tomto projekte však ich spolupráca oficiálne končí. Po nezhodách Krajniak v júni 2014 opustil stranu a začal sa venovať publicistike zakladá osobný blog Posledný križiak a neskôr portál Konzervatívny výber. V tomto období sa pridáva k Borisovi Kollárovi pri zakladaní hnutia Sme rodina. Ako strana do volieb im poslúžila SOS Strana športovcov Slovenska, ktorú viedol Peter Marček a pred voľbami Kritika štátu Izraela býva často len maskovaným antisemitizmom. ju premenovali na Sme rodina. Marčekovi sa za odovzdanie strany ušlo piate miesto na kandidátke Sme rodina, a následne aj poslanecký post. Krajniak bol vo voľbách straníckou dvojkou. Keď v júni 2016 Kollár s Krajniakom vylúčili z poslaneckého klubu strany troch poslancov Petra Marčeka, Martinu Šimkovičovú a Rastislava Holúbka, Marček v rozhovore pre topky.sk vyhlásil, že Kollár je v Krajniakovom područí a Sme rodina je vlastne záložným plánom Daniela Lipšica. Treba tomu rozumieť tak, že Lipšic sa určite nezhodne s Matovičom. Keď si zoberiete všetky predchádzajúce výroky oboch pánov na ktorúkoľvek tému, je to ako keď Psíček a mačička varili koláč. Teda je nesporné, že sa rozídu. A Lipšic má čo tutlať. Tak si pripravil stranu, kam prestúpi. Teda ak mu toto naše odhalenie jeho zámerov v tomto kroku nezabráni. Pôdu mu mali pripraviť Krajniak a Pčolinský, povedal Marček. Krajniak je v súčasnosti poslancom NR SR, predsedá Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NKÚ, je členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a aj členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.

73 KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA Henrieta Dogrukol Turecko KONIEC OLIVOVNÍKOV Andrea Blahová AJ SLOVENSKO JE MYSTICKÁ KRAJINA 144 O olivovníku z Rajskej záhrady sa zvykne hovoriť ako o matke všetkých stromov. Ich počet na svete sa odhaduje na 900 miliónov. Z toho sto miliónov je práve v Turecku. Spotreba olivového oleja na hlavu tu predstavuje dva litre ročne. Chudobní sa kŕmia, bohužiaľ, lacným margarínom, ktorý tvorí zo 73 % palmový olej, zvyšok je olej sójový, slnečnicový a lieskovcový. Tunajšie bežne konzumované olivy sú povestné svojou výnimočnou kvalitou a chuťou, aká sa nedá porovnať ani s tými gréckymi, ktoré bežný Európan pozná. Ročne sa ich vyprodukuje ton. Na vývoz ide len necelých ton. Dokonca Egypt vyváža až ton. Argentína len nedávno začala s olivovým obchodom, a už Turkov predbehla. Podobne aj Maroko. Kde sú teda tie ospevované turecké olivy? V roku 2002 sa vyviezlo len ton čiernych olív, minulý rok už len Tento trend neveští nič dobré, o chvíľu bude Turecko ako olivová krajina olivy dovážať! Západní imperialisti, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Svetová obchodná komora a EÚ použili na likvidáciu domáceho tureckého poľnohospodárstva jednoduchý trik: pod záštitou štátnej podpory malých a stredných farmárov zaťažili dedinských poľnohospodárov daňami, ktoré predtým neexistovali, a všetka pôda, plodiny a technológia pestovania musela byť úradne ošetrená, navyše podliehajúca nezmyselným parametrom, ktoré nakoniec dostali celé farmárčenie do slepej uličky. Jednoduchý dedinčan prestal pestovať, lebo nemal financie na všetku tú byrokraciu. Výsledok je alarmujúci. V rodisku olivovníkov v Mardine a Kahramanmarase dnes nezostala jediná farma. V Hatayi je už len jedna. Ako je to možné? V rokoch prišla vládnuca AKP do parlamentu presne šesťkrát po sebe s návrhom zákona, ktorý mal vždy pod inou zámienkou legálne umožniť vyrúbanie olivových hájov. V Turecku sa nad tým každý súdny človek dodnes pohoršuje. Nehovoriac o tom, že firmy, ktoré sa venovali výlučne produkcii oleja a olív sa postupne dostali do rúk zahraničných investorov. Nielen olivový olej, ale aj slnečnicový skončil v rukách globálnych spoločností. Stačí spomenúť holandský Unilever. Problém nie je len v poľnohospodárskych zákonoch, ale aj v ekologickej politike. Životné prostredie a jeho ochrana je to posledné, za čo chce Turecko momentálne utrácať (lepšie povedané: zadlžiť sa). Večný strom, ako sa olivovníku hovorí, je dnes na pokraji záhuby. Rozpínajúca sa modernizácia pod mierumilovným sloganom zveľaďovania okolia, novostavby a cestné komunikácie najviac pohlcujú zeleň a stromy, ktoré sa nemilosrdne vyrubujú a pôda pod nohami vysychá. Chýbajúca zelená infraštruktúra nezvratne narúša vodný režim, okolitú biosféru, nehovoriac o mestskom skleníkovom efekte, ktorým veľké turecké metropoly trpia už roky. Na olivové háje sú však Turci obzvlášť citliví. Tento posvätný strom, ktorý sa objavuje v Starom zákone nespočetnekrát, má aj v Koráne svoju mimoriadnu symboliku. V moslimskom raji sa vraj nachádzajú len dva stromy: figovník, ktorý symbolizuje pravdu, a olivovník symbol života. Jeho dlhovekosť vždy fascinovala staré civilizácie. Aj keď rastie pomaly, svoje plody dáva po neuveriteľných sto rokov. Hovorí sa mu nesmrteľný, pretože dokáže prežiť až tisíc rokov. Dnes sú jeho jedinečné plody, ktorých blahodarné účinky na ľudský organizmus sa opakovane dokázali, terčom násilnej likvidácie. Namiesto toho, aby si tento dar prírody vyslúžil osobitnú ochranu a pozornosť generácií, ktoré prídu po nás. Vážim si prácu redakcie Zem&Vek a vždy sa teším na nové číslo časopisu. Osobitne som si obľúbila rubriky Príbehy Zeme a Mystické miesta. Niektoré opísané mystické miesta som sama navštívila. Pôsobili na mňa čarovne, pohladili moju dušu a zanechali v srdci hlbokú nezabudnuteľnú stopu. Egypt, kolíska našej civilizácie. Očami som pohládzala krásnu Sfingu. Obdivovala veľkosť a majestátnosť pyramíd v Gíze. Prechádzala sa alejou sfíng v Karnaku. Malou loďkou som sa plavila po životodarnom Níle a mala jedinečnú možnosť vidieť chrám kráľovnej Hatšepsovet, ako i miesta, kam pochovávali veľkých faraónov. Mala som jedinečnú možnosť spoznať inú kultúru, takú odlišnú vo všetkých smeroch od tej našej. Na vlastné oči vidieť spôsob života a smutnú realitu chudobnejších krajín. Počas dvoch dní v tuniskej Sahare som na vlastnej koži pocítila pozostatky jazmínovej revolúcie. Až vtedy si človek, vydaný napospas osudu v cudzej krajine, naplno uvedomí hodnotu života, bizarnosť chvíle a tú nekonečnú bezmocnosť. Pitnú vodu odvtedy považujem za veľký dar, s ktorým nehodno plytvať. Cestovanie vo všeobecnosti človeka nesmierne obohacuje. Niekedy však netreba cestovať ani ďaleko, stačí sa poobzerať vo svojom prostredí okolo seba. Veď práve mnoho mystického, krásneho máme u nás doma. Najskôr by sme sa mali zaujímať aspoň o svoje okolie a kraj, v ktorom žijeme. Miesto, kde sme sa narodili a kam patríme. Veď je neustále čo objavovať. Keďže sa už niekoľko rokov zdržujem striedavo v zahraničí, o to viac si cením a vychutnávam chvíle strávené vo svojom rodnom kraji. Nadovšetko milujem moje malé mestečko Tisovec s jeho obyvateľmi, kde som vyrástla a máte tu veľa priaznivcov a čitateľov. Leží v lone prekrásnej prírody Muránskej planiny, priamo na križovatke ciest spájajúcich Gemer, dolinu Rimavy a dolinu Muráňa s Pohroním. Nad ním sa vypína vápencový vrch Hradová s mystickou Okrúhlou skalou. Práve na Hradovej bolo objavené praveké sídlisko osady kyjatickej kultúry, zvyšky stredovekého Tisovského hradu opradeného mnohými mýtmi a legendami. Hrad sa skladal z dvoch samostatných pevností. Z nich zostali už iba zvyšky opevnenia a stavieb. Vždy ma udivuje šikovnosť, dôvtip a pracovitosť našich predkov. Hrady stáli od seba oddelené len asi štyristo metrov dlhým, ťažšie schodným pozdĺžnym skalnatým hrebienkom. Pri prechode je potrebné zvýšiť opatrnosť, dávať pozor, kam vkročíte, pretože chodník z oboch strán lemuje priepasť. Keď trošku postojíte, započúvate sa do zvukov, vôní a rozhliadnete sa po okolí, určite pookrejete pri nádhernom výhľade na dolinu Hornej Rimavy, Klenovské vrchy a Nízke Tatry. Ale nielen povrch, i samotné hlbiny ukrývajú v sebe nevšednú krásu. Na Hradovej a hlboko v podzemí pri Tisovci je množstvo jaskýň. V ťažko prístupnom teréne je známa Jazerná jaskyňa (nie je sprístupnená) ukrývajúca štyri veľké podzemné jazerá dosahujúce hĺbku vyše tridsať metrov. A len pár metrov od Jazernej jaskyne sa nachádza Periodická vyvieračka, ktorá vraj svojou pravidelnosťou výtokov nemá v Európe páru. Jaskyni Teplici dominuje podzemný vodopád. Ten sa rúti do ponoru z výšky dvanástich metrov, aby sa po chvíli vynoril vo Vyvieračke. A toto je iba zlomok toho všetkého, čo ponúka naša zem. Pre niekoho sme len fliačikom na mape. Avšak každý kút našej krajiny v sebe niečo skrýva. Niečo zaujímavé a mystické. Na to by sa ľudia v dnešných časoch mali zamerať. Uvedomiť si, že je dôležité chrániť každý kúsok svojej krajiny. Žiť v harmónii s prírodou, ktorá nám toto všetko nezištne ponúka. Potom by ľudia nemali toľkú potrebu všetko a všetkých okolo seba ničiť. Ostáva už len na každom z nás, aby sme sa rozhodli a svoje kroky správne nasmerovali. 145

74 ZEM VEK Redakcia ZEM VEK GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 7/2017 Cena v predaji: 3,50 Cena pri predplatnom: 2,80 Číslo vyšlo ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, Bratislava redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január december: 33,60 Júl december: 16,80 August december: 14 (vrátane poštovného) 146 REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Janka Rostasová Art director: Maroš Blaško Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Karolína Kašpaříková Autori fotografií a ilustrácií: strana 4, , 110, 111, 112, 113, 124: Matúš Plecho strana 11, 66 73, 84, 87, 143: SITA/AP strana 13: strana 24 25, 28 29, 31, 32 33, 65, 78: Tibor Eliot Rostas strana 26: Ratko Sudecký strana 37: Selena Trifunović strana 45: TASR strana 22, 23, : ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, BRATISLAVA sofian@sofian.sk IČO: Objednávkový formulár nájdete na Telefonické objednávky: v pracovných dňoch od 9.00 do h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Augustové číslo si môžete objednávať do 20. júla 2017 na Cena je 3,50 /kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na kde si môžete objednať vybrané čísla. OPÄŤ V ÉTERI MLČANIE NA RÁDIU SLOBODNÝ VYSIELAČ PIATOK 19:45 SOBOTA 12:00 NEDEĽA 12:00 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, Bratislava r.gregus@henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN SOFIAN, s. r. o. SOBOTA 8:00 10:00 18:00 MLČANIE NA RÁDIU SITY NEDEĽA 7:00 9:00 13:00 ARCHÍV NÁJDETE NA:

75 Je s podivem, jak tvrdošíjně a vynalézavě se někteří padouši snaží brát lidem to nejcennější, co mají, tj. rozum. Jen všestranné poznání vede ke svobodě. Toho může dosahovat jen celá společnost, byť s pomocí svých jedinců, kteří by měli vykonávat to, k čemu mají nejlepší schopnosti, neboť taková práce nevysiluje, nýbrž povznáší. Zem&Vek otevírá cestu k pravdě. Není nic horšího, než nevědět. Ing. Bc. Jiří Mihola, CSc. bývalý riaditeľ Ústredného ústavu národohospodárskeho, pedagóg Vysokej školy finančnej a správnej, správca pobočky poradne antropologickej biotypológie