GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK APRÍL 2015 CENA PRI PREDPLATNOM 2,50 CENA 3. IZRAEL, HOLOKAUST A ANTISEMITIZMUS

Transcription

1 GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK CENA APRÍL 2015 PRI PREDPLATNOM 2,50 CENA 3 IZRAEL, HOLOKAUST A ANTISEMITIZMUS NA OLTÁRI SIONIZMU MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU

2 My nie sme časopis. OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > APRÍL 2015 Sme hlasom svedomia obrovskej časti národa, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť Slovenska bez okupantov z ktorejkoľvek krajiny a v akejkoľvek podobe. DYMOVÉ SIGNÁLY ESEJE NA JEDNU FAJKU POKÁNIE / 8 UDALOSTI A SÚVISLOSTI ZO SVETA A Z DOMOVA LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT / 16 MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN / 20 SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI / 24 EKONOMIKA VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN? / 26 KORUNNÍ SVEDKOVIA VÝROKY ZASVÄTENÝCH ISRAEL SHAHAK / 28 TÉMA MESIACA POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ / 34 AKO SIONISTI SFALŠOVALI PALESTÍNSKU HISTÓRIU / 40 MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV / 44 RENDEZ VOUS ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI / 48 ORBIS PICTUS SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 64 PROPAGANDA MEDIÁLNA MANIPULÁCIA NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? / 72 ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV / 74 VZDELANCI MEDZI KONŠPIRÁTORMI? / 76 AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA UROBIŤ SOMÁRA / 78 DÉJÀ VU VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU / 80 BEZ MASKY ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ ARIEL ŠARON / 84 NEZNÁMI HRDINOVIA PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ ČIERNA OVCA IZRAELA / 88 3 MYSTICKÉ MIESTA ZEME SINAJ / 90 VEDA A TECHNIKA SEN O VYLIEČENOM SRDCI / 94 ZDRAVIE RANNÝ ELIXÍR / 100 IMUNITA UKRYTÁ V ŠÁLKE ČAJU / 101 GINKO PREKRVÍ ORGANIZMUS, NO ZÁZRAK TO NIE JE / 102 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 103 NÁJOMNÍ VRAHOVIA NABÍJATEĽNÉ A VYBUCHUJÚCE BATÉRIE / 104 (P)OTRAVINY / 105 NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY / 106 ALTERNATIVE VITA VOJNA JE STAV MYSLE / 96 HERBÁR ÓPIUM BRÁNA DO NEBA I PEKLA / 110 PRÁVNA PORADŇA ODBORNÍCI RADIA / 108 Jediné, čo nám umožňuje naďalej pracovať a bojovať za slobodu slova, je vaše predplatné. Prosíme, využite aj vy túto možnosť a podporte naše úsilie. Pri celoročnom predplatnom vám pošleme aj februárové a marcové číslo. Predplatiť si môžete aj jednotlivé čísla prostredníctvom u zemavek@zemavek.sk, na telefónnom čísle alebo priamo úhradou na číslo účtu /0900 JEDEN DEŇ JEDEN DEŇ V JERUZALEME / 112 PRÍBEHY ZEME MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV MUŽ ZAKLIATY DO STROMU / 114 MÚZY KNIHY / 116, FILM / 117 HUDBA / 118, HRY / 119 PAWEL KUCZYNSKI / 120 MANDRAGORA KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOU BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK / 126 PAVUČINA SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI TOMÁŠ BOREC / 130 KOREŠPONDENTI AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE / 132 TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY / 133 PREDPLATNÉ (február december): 27,50 POLROČNÉ PREDPLATNÉ: 15 ZO SRDCA VÁM ĎAKUJEME.

3 ZEM VEK GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK vyhlasuje prvý ročník slávnostného udeľovania ocenení Slávnostné odovzdávanie Ceny sa uskutoční 13. apríla 2015 o 18. hodine v Ateliéri Babylon v Bratislave. ZA OSOBNÚ OBETAVOSŤ PRE DOBRO VŠETKÝCH V starogréckej mytológii sa jediný z olympských bohov Prometheus, obetoval pre dobro človeka. Dnes, v bohorovnej spoločnosti úpadku, uctievania hyperkonzumu, mediálnych lží, manipulácií a kontroly myslenia, sa boj jednotlivca v prospech ostatných stáva výnimočnou udalosťou. Životné príbehy statočných ľudí sú však žiarivou inšpiráciou pre ďalších, ktorí budú udržiavať pochodeň ideálov dobra a spravodlivosti. A práve takýchto ľudí by sme mali podporovať. Za rok 2014 sa redakčná rada ZEM&VEK rozhodla nominovať na Cenu PROMETHEUS týchto päť osobností: MUDr. Ján Lakota, CSc. Onkológ a vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a Onkologického ústavu sv. Alžbety Priekopník v oblasti liečby rakoviny lymfatických uzlín a transplantácie krvotvorných kmeňových buniek na Slovensku. Vo svojej práci musel vzdorovať nezmyselnému diktátu pravidiel EÚ brániacemu v pokračovaní jeho výskumu. Ing. Ján Šlinský Ekologický roľník a vynálezca systému Agrokruh Na ničenie pôdy ťažkými mechanizmami reagoval vytvorením systému, ktorý umožňuje efektívne obrábanie pôdy bez jej devastácie. RNDr. Igor Šarmír, PhD. Člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Odboru potravinárstva a obchodu SPPK Angažoval sa v kampani za zákaz GMO na Slovensku, otvorene kritizuje rastúci vplyv korporácií v Európe a vo svete. prof. Ing. Peter Staněk, CSc. Ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV Otvorene kritizuje súčasný ekonomický systém, zaoberá sa konceptmi ďalšieho možného vývoja našej civilizácie. PharmDr. Nidal Saleh Spisovateľ palestínskeho pôvodu, žijúci na Slovensku Vo svojich knihách kritizuje praktiky sionizmu a izraelský teror na palestínskych územiach, za čo bol perzekvovaný a vyšetrovaný pre šírenie rasizmu. Za vyhotovenie ocenenia ďakujeme Mgr. art. Vladimírovi Janákovi.

4 SVET ZA OPONOU Bratislava Ateliér Babylon Najbližšia beseda Svet za oponou sa uskutoční o 18:00 hod. v Ateliéri Babylon na Námestí SNP 14 v Bratislave. Hlavný vchod z ulice Kolárska 3. Hlavná téma besedy: Slávnostné odovzdávanie ceny PROMETHEUS Pozvaní hostia: MUDr. Ján Lakota, CSc. Ing. Ján Šlinský RNDr. Igor Šarmír, PhD. prof. Ing. Peter Staněk, CSc. PharmDr. Nidal Saleh Vstupné: Predpredaj: 5 Na mieste: 6 Vstupenky si môžete zakúpiť na: ZEM VEK TOUR Besedy s čitateľmi V apríli sa tešíme na stretnutie s našimi čitateľmi v týchto mestách: Trnava o hod. Čitáreň Knižnice Juraja Fándlyho Rázusova 1 Bánovce nad Bebravou o hod. ZUŠ Dezidera Kardoša Sídlisko Dubnička Garant: Literárny klub a ZUŠ DK Zvolen ( ) Čadca ( ) VIAC INFORMÁCIÍ O NÁS A ČASOPISE ZEM&VEK NÁJDETE AJ NA

5 DYMOVÉ SIGNÁLY > POKÁNIE POKÁNIE > DYMOVÉ SIGNÁLY 8 Tibor Eliot Rostas POKÁNIE ANJELOVI SMYRNIANSKEJ CIRKVI NAPÍŠ: TOTO HOVORÍ PRVÝ A POSLEDNÝ, TEN, ČO BOL MŔTVY A OŽIL: POZNÁM TVOJE SÚŽENIE AJ TVOJU CHUDOBU ALE SI BOHATÝ, I RÚHANIE TÝCH, KTORÍ HOVORIA O SEBE, ŽE SÚ ŽIDMI, A NIE SÚ, ALE SÚ SYNAGÓGOU SATANA. ZJAVENIE APOŠTOLA JÁNA 2:8-9 AK CHCEME POCHOPIŤ TO, ČO SA DNES VO SVETE DEJE, AK SA CHCEME DOSTAŤ K PRÍČINÁM HOLOKAUSTU, AK CHCEME VNÍMAŤ CELÚ ZLOŽITOSŤ SVETA A BOJA O DOSIAHNUTIE DOMINANCIE, AK CHCEME POCHOPIŤ POZADIE NEDÁVNEJ PLAMENNEJ REČI BENJAMINA NETANJAHUA PRED AMERICKÝM KONGRESOM, KDE VYZÝVA NA BOJ S IRÁNOM, MUSÍME ZÁJSŤ AŽ DO BIBLICKÝCH ČIAS PROROKOV, A NAJMÄ K UKRIŽOVANIU JEŽIŠA KRISTA. chopenie Ježišovej postavy má rozhodujúci význam. Nie je tu prisľúbený kráľ Izraela a sveta, nový Dávid, ale nový Mojžiš; sám Mojžiš sa pritom označuje ako prorok. Tento zásadný rozpor je rozporom, ktorý vo veľkej miere definuje aj našu prítomnosť. Tou elementárnou záležitosťou je princíp, na ktorom sa židovský národ zjednotí. A tento princíp je podľa veľkých rabínov princípom výsostne spirituálnym. K jeho naplneniu privedie židov mesiáš. Už pred dvetisíc rokmi sa mohli rozhodnúť medzi Barabášom a Ježišom Nazaretským. Každý z nich ponúkol diametrálne odlišnú formu zjednotenia a kráľovstva. Kým Barabáš (Bar-Abbas, syn otca) symbolizoval bojovníka hnutia odporu, Ježiš prebral vnútornú dynamiku Tóry, bol jej mesianistickým naplnením a ako vyvolený stál podobne ako Mojžiš tvárou v tvár Bohu. Pilát Pontský dal ľudu možnosť vybrať si medzi týmito dvoma alternatívami. A tak bol Barabáš prepustený, kým Ježiš skončil na kríži. S Barabášom sa však usadila aj ona hmotná koncepcia kráľovstva. Profánny, svetský spôsob naplnenia Tóry je spôsob, akým vznikol štát Izrael. Samotní ortodoxní židia, silne naviazaní na učenie Tóry, tento princíp odmietajú, dokonca vyhlasujú, že je to rúhanie proti Božiemu plánu. Masový prísun židovských prisťahovalcov na územie Palestíny vnímajú ako dlhodobý a premyslený plán sionizmu. Tomuto plánu požehnal americký Kongres, a tak môže nacistická vlna, reprezentovaná Porošenkom, spolu so sionistickou líniou v prejave Netanjahua žať fanatické standing ovation. Toto spojenectvo dnes rozdúchava dve ohniská celosvetového vojnového konfliktu. Je rozhodnuté: vojna bude. Nech spraví Irán alebo Rusko čokoľvek, budú jej príčinou. Málokto môže uveriť, že je to naozajstný a premyslený dlhodobý plán. Viete prečo? Pretože presahuje ľudský život, a tak sa zdá byť neopodstatnený. Lenže chyba. Títo ľudia sú posadnutí majstrovstvom dlhodobého plánovania spojeného s príchodom ich kráľovstva. Sionisti v určitých momentoch neváhali obetovať samotných židov v Európe a na ich tragickom osude počas holokaustu kolaborovať s nacistickým Nemeckom. Ortodoxní židia však Hitlera a holokaust chápu ako boží trest. Už kráľ Šalamún židov varoval, že ak budú chcieť ukončiť exil, budú prenasledovaní ako zvieratá. Sionisti zneužívajú judaizmus, prehlasujú, že reprezentujú židov, ale pravda to nie je. Zastupujú iba svoj dlhodobý plán. Benedikt XVI. píše, že pokušiteľ nie je taký neotesaný, aby nám priamo navrhol klaňať sa diablovi. Pobáda nás k tomu, aby sme sa rozhodli pre to, čo je rozumné, aby sme dali prednosť naplánovanému a do detailov zorganizovanému svetu, v ktorom Boh síce môže mať svoje miesto ako súkromná záležitosť, no do našich Základný rozpor, ktorý dnes charakterizuje aj vývoj geopolitickej scény, sa odvíja od príbehu starého tisícročia. V ňom sa židia vykresľujú ako vyvolený národ. Lež vyvolený k službe Bohu, nie k nadvláde nad svetom, nie nad ustanovením kráľa, ktorý mu bude vládnuť. Pápež Benedikt XVI. napísal, že v knihe Deuteronómium sa nachádza prísľub, ktorý je úplne odlišný od mesiášskej nádeje vyjadrenej v ostatných knihách Starého zákona, no pre podôležitých plánov nám nemá čo hovoriť. Upozorňuje na Zachariášovo prisľúbenie. Práve to by sa malo stať najmocnejším myšlienkovým prúdom pre budúcnosť ľudstva: Zem Kráľa pokoja nie je národný štát siaha od mora až k moru. Pokoj smeruje k prekonaniu hraníc a k zemi obnovenej prostredníctvom pokoja, ktorý prichádza od Boha. Pán nám hovorí, že zem nakoniec bude patriť tichým, ochotným žiť v mieri. Má sa stať krajinou Kráľa pokoja. Židia, po tisícročia čakajúci na svojho mesiáša, ho môžu nájsť na mieste absolútne neočakávanom. Na mieste, ktoré im už raz bolo ukázané. Na mieste, kam už bol raz mesiáš poslaný, na mieste k strateným ovciam domu Izraela. Na mieste, kam vedie pokánie. O tomto mieste vydal svedectvo aj najuznávanejší a veľavážený rabín Izraela Izák Kaduri. Tesne pred svojou smrťou vo svojich 108 rokoch prekvapil svojich stúpencov považujúcich ho za proroka tým, že sa im zdôveril o osobnom stretnutí s mesiášom. Meno mesiáša si poznamenal na papier. Je vytvorené zo začiatočných písmen slov: On pozdvihne ľud a dokáže, že jeho slovo a zákon platí. Yarim Ha Am Veyokhiakh Shedvaro Vetorato Omdim. םידמוע ותרותו ורבדש חיכויו םעה םירי Yehoshua. Ježiš. 9

6 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > STUPŇOVANIE PROPAGANDY ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 10 Ľubomír Huďo STUPŇOVANIE PROPAGANDY SME SVEDKAMI, A ZÁROVEŇ ÚČASTNÍKMI VYOSTRENÉHO MEDIÁLNEHO ZÁPASU O MONOPOL NA INFORMÁCIE A OVLÁDANIE OBYVATEĽSTVA. CIEĽOM JE SPRACOVAŤ VEREJNOSŤ, ABY BEZVÝHRADNE VERILA SÚČASNEJ DOKTRÍNE POSTAVENEJ NA NEOMYLNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI AMERICKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY, VERNOSTI UZNESENIAM EUROPOLITBYRA Z BRUSELU A V TOMTO DUCHU PODPORILA HOCI AJ VOJNU S RUSKOM. Je nevyhnutné uvrhnúť svet do konfliktu, ktorý je zámienkou na vytvorenie siete základní NATO ako oporných bodov nového impéria z Bieleho domu? To je predstava nepochybne veľmi sympatická politikom ako šéf americkej diplomacie John Kerry, europrezident Donald Tusk alebo hlava malého štátu uprostred Európy Andrej Kiska... I celej tej armáde mediálnych prisluhovačov, ktorí mentálne uviazli v auguste 1968 a všade vidia ruské tanky. Do chrbta ich už pomaly tlačia hlavne americkej vojenskej techniky, no oni to nechcú vidieť, práve naopak, ešte aj s nadšením tlieskajú. Nechcú pochopiť, že je tu opäť rok 1968, no už nie s kosákom a kladivom, ale s hviezdami a pruhmi. Vždy existovali kolaboranti, ktorí vítali okupantov vtedy v mene záchrany socializmu, teraz v záujme demokratických hodnôt a údajne ohrozovanej Európy. Ak sa nestotožňujete s ich pohľadom na svet a názormi, ste prisluhovači alebo obete proruskej propagandy. Okrem blížiacich sa ruských tankov, ktoré už majú naštartované motory spoza ukrajinských hraníc, vidia všade navôkol proruskú propagandu od televíznych staníc cez rozhlasové, až po webové stránky. Premiéri a prezidenti členských štátov Európske únie na samite v Bruseli poveria šéfku európskej diplomacie Federicu Mogheriniovú vypracovaním stratégie, ktorá by mala úspešne čeliť dezinformačným kampaniam Ruskej federácie. Propaganda je podľa oxfordského slovníka druh zavádzajúcich informácií určených na presadzovanie určitého politického cieľa alebo uhla pohľadu. Pred proruskou propagandou nás intenzívne varuje skupina politikov, novinárov a aktivistov, zároveň však pôsobia ako tri opice Mizaru, Kikazaru a Iwazaru, aspoň čo sa týka washingtonsko-bruselsko-kyjevskej propagandy. Ide o tri známe múdre opice, ktoré si zakrývajú uši, ústa, oči a gestami vyjadrujú: nepočujem zlo, nevidím zlo a nehovorím zlo. Na rozdiel od spomínaných opíc nejde o múdrych politikov, novinárov a aktivistov, pretože odmietajú zlo minulosti z Východu, no s otvorenou náručou vítajú nové zlo zo Západu. Zlo zostáva zlom, či ho pácha fanatický boľševik alebo nenásytný stúpenec demokratúry so syndrómom celosvetového policajta. Prezident Andrej Kiska počas návštevy bruselskej centrály NATO vyhlásil, že sme svedkami stupňujúceho sa informačného boja v podobe platených účelových dezinformácií a klamstiev, ktoré sa stále častejšie dostávajú do médií a šíria sa po internete. Napokon spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v príkladnej zhode skonštatovali, že lož má krátke nohy. Možno s nimi súhlasiť v tom, že naozaj dobre financovaná propaganda nás už štvrťstoročie klame a zavádza o vojne v bývalej Juhoslávii, bombardovaní Srbska lietadlami NATO, atentátoch na USA z 11. septembra 2001, vojnách v Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii, o al-káide, Usámovi bin Ládinovi, odpočúvaní a sledovaní celého sveta od nemeckej kancelárky po brazílsku prezidentku, o Islamskom štáte, ukrajinskej občianskej vojne a ruských veľmocenských chúťkach na pohltenie Európy. Okrem troch múdrych opíc existuje ešte jedna, menej zobrazovaná Shizaru, ktorá si zakrýva brucho alebo rozkrok, prípadne má skrížené ruky a vyjadruje nekonám zlo. To je odpoveď na propagandu akéhokoľvek druhu, ktorej cieľom je ťažiť z konfliktov, neznášanlivosti, strachu a budovať si na nich dominanciu, diktát a tyraniu prikrytú priehľadným plášťom nepresvedčivých fráz o slobode, demokracii a bezpečnosti. KANADSKÉ SVEDECTVO Denník Ottawa Citizen zverejnil informácie získané zo spravodajských hlásení kanadskej vojenskej rozviedky o príčinách súčasného chaosu v Líbyi. Bombardovanie suverénneho štátu začali západní spojenci v marci 2011 s cieľom vytvoriť bezletovú zónu a podporiť povstalcov proti najvyššiemu líbyjskému predstaviteľovi Muammarovi Kaddáfímu. Kanadská vojenská rozviedka štyri dni predtým varovala, že hrozí zdĺhavá kmeňová, a teda občianska vojna. Upozorňovala na masaker, ktorý nastane, ak Západ poskytne protivládnym militantným skupinám priamu vojenskú podporu, pretože to vyvoláva boje medzi konkurenčnými kmeňmi o nadvládu nad krajinou. Kanadské kráľovské letectvo zabezpečovalo desatinu všetkých náletov a jeho personál žartoval, že kanadské lietadlá fungujú ako súčasť vzdušných síl al-káidy. Ottawa Citizen v tejto súvislosti pripomenul: Kaddáfí bol síce považovaný za brutálneho diktátora, ale predstavitelia Západu si s ním padli do náručia a poskytli jeho silám výcvik i zbrane. Analytici ministerstva obrany zaznamenali, že vo vojnách proti al-káide a islamskému extrémizmu bol Kaddáfí verným spojencom Západu. Oceňovali jeho kroky i to, ako spolupracoval so Spojenými štátmi pri poskytovaní informácií o teroristických sieťach v rokoch 2002, 2003 i Nielen kanadská vojenská rozviedka varovala pred následkami vojenských zásahov v prospech povstalcov, aj americký admirál James Stavridis veliaci silám NATO pripúšťal, že povstalci, napojení na islamský extrémizmus, môžu z leteckých úderov profitovať. Ospravedlňoval to tým, že ide o druhoradý sprievodný jav a opozíciu predsa tvoria zodpovední muži a ženy. Dnes je Líbya v štádiu totálneho rozkladu. VÝNIMOČNÝ PUBLICISTA Klub periodík Mexika udelil bývalému námestníkovi ministra financií vo vláde amerického prezidenta Ronalda Reagana a svetoznámemu publicistovi Paulovi Craigovi Robertsovi medailu za výnimočnú publikačnú činnosť. Ocenený ekonóm, politik a novinár vyhlásil, že vlasťou skutočných novinárov je pravda. Na rozdiel od súčasných presstitútov patrí oddanosť skutočných novinárov pravde, a nie vláde či korporáciám. Podľa P. C. Robertsa v momente, keď novinár uprednostní oddanosť vláde pred pravdou, prestáva byť novinárom a stáva sa propagandistom. Pri preberaní ocenenia pripomenul, že doma nie je nikto prorokom a v súčasných Spojených štátoch sa to týka nielen prorokov, ale aj novinárov. V USA dnes novinári získavajú ceny za to, že klamú v záujme vlády či korporácií. Ktokoľvek vypustí z úst pravdu alebo ju napíše, je buď vyhodený z práce, alebo sa musí skrývať na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne ako Julian Assange, v Moskve ako Edward Snowden, prípadne je uväznený a týraný ako Bradley Manning. P. C. Roberts vo svojej úvahe o tom, ako americká televízna spravodajská stanica CNN búši do vojnových bubnov, okrem iného napísal: Sme svedkami absolútnej neúcty k pravde a ľudskému životu zo strany vysokých vládnych predstaviteľov a predajných mediálnych prostitútok. Propaganda tlačí svet do vojny. Propaganda zničila dôveru medzi jadrovými mocnosťami a oživila hrozbu jadrového armagedonu. Propaganda Washingtonu šírená mediálnymi prostitútkami je tým najnezodpovednejším činom v ľudskej histórii. Reagan a Gorbačov dokázali odstrániť hrozbu jadrovej vojny a šialení neokonzervatívci a ich mediálne prostitútky ju priviedli späť. Je jasné, že hrozba 11

7 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 12 pre Spojené štáty a celý svet sídli vo Washingtone, a nie v Moskve. Touto hrozbou je šialená neokonzervatívna ideológia americkej nadvlády, podporovaná bezuzdnou hrabivosťou amerických korporácií snažiacich sa ovládnuť svetové zdroje. NESVOJPRÁVNE NEMECKO Generál Gerd-Helmut Komossa, bývalý šéf nemeckej vojenskej kontrarozviedky (MAD), vo svojej knihe Nemecká karta, skrytá hra tajnej služby, správu podáva šéf MAD odtajnil dôvod obmedzenej nemeckej suverenity. Informuje o tajnej súčasti odovzdávacieho protokolu z 21. mája 1949, ktorým americká, britská a francúzska okupačná správa odovzdávali moc Nemeckej spolkovej republike. V nej sú stanovené podmienky štátnej suverenity Nemeckej spolkovej republiky v oblasti zahraničnej politiky, médií alebo zlatých rezerv do roku Ide v prvom rade o tri nevyhnutné podmienky: 1. Každý nový nemecký spolkový kancelár je povinný podpísať v USA takzvaný kancelársky pakt. 2. USA plne kontrolujú nemecké médiá rozhlas a televíziu, printové médiá (noviny, časopisy, vydavateľstvá), filmovú produkciu, divadlo, hudbu, školský výchovný program, učebné plány. 3. USA budú uskladňovať nemecké štátne zlaté rezervy v amerických depozitoch. Prvá zahraničná cesta doterajších nemeckých spolkových kancelárov, vrátane súčasnej kancelárky Angely Merkelovej, vždy smerovala do USA. OSOBNÝ PRÍKLAD A AKTIVITA Ľavicová grécka vláda naznačila, že by mohla vyžadovať vyplatenie reparácií za škody, ktoré spôsobili nacisti v krajine počas druhej svetovej vojny. Okrem toho by mohla súdne vymáhať splatenie pôžičky, ktorú Grécko muselo počas vojny poskytnúť nacistickému Nemecku. Vtedajšia Tretia ríša využila peniaze na financovanie afrického ťaženia. Vláda kancelárky Angely Merkelovej grécke nároky odmietla a odvolala sa okrem iného na dohodu o zjednotení Nemecka z roku 1990, v ktorej víťazné mocnosti označili otázku odškodného za uzavretú. Na rozdiel od kancelárky majú niektorí nemeckí občania iný názor. Magazín Der Spiegel informoval o nemeckom páre, ktorý sa rozhodol splatiť grécku časť nemeckého dlhu za vynútenú pôžičku. Tú museli Atény poskytnúť nacistom. Ludwig Zaccaro a Nina Langeová navštívili grécke mesto Nafplio, stretli sa s jeho starostom Dimitrim Kosturosom a na základe svojho výpočtu výšky dlhu na hlavu venovali dobročinnému spolku v meste 875 eur. Nina Langeová na tlačovej konferencii vyhlásila: Milujeme Grécko a jeho spôsob života. Páči sa nám pohostinnosť, priateľ skosť, otvorenosť a trpezlivosť Grékov. Hanbíme sa za aroganciu našich médií a našich politikov ku Grécku. Nie sú žiadni boháči a svojím gestom chcú podnietiť a dať príklad ostatným Nemcom. Starosta mesta Nafplio poprosil nemecký pár, aby ponúknutú čiastku venoval organizácii, ktorá podporuje chudobné rodiny a ponúka im zadarmo jedlo. Výška pôžičky nacistickému Nemecku predstavovala sumu 476 miliónov ríšskych mariek, čo po prepočte na základe kúpnej sily zodpovedá súčasným desiatim až jedenástim miliardám eur. Na základe uzavretej zmluvy bola pôžička bezúročná a Nemecko ju malo splatiť po skončení vojny, peniaze však nikdy nevrátilo. ČÍNSKA BANKOVÁ INICIATÍVA Čína je nespokojná s vyčkávaním na poskytnutie väčších právomocí v medzinárodných bankách, a preto sa rozhodla pre vlastnú iniciatívu. Vytvára Ázijskú infraštruktúrnu investičnú banku (AIIB) ako možnú alternatívu na rozvoj ekonomík. Doteraz boli jedinými zdrojmi úverov pre rozvojové krajiny len Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Rozhodujúci vplyv USA na vedenie SB a MMF im umožňoval ovplyvňovať vývoj v rôznych regiónoch. Nápad so založením AIIB podporili aj členské štáty Európskej únie najprv Veľká Británia a po nej Francúzsko, Nemecko a Taliansko potvrdili, že sa chcú podieľať na vytvorení novej medzinárodnej finančnej organizácie. Napokon sa pridalo aj Rakúsko. Čína nastúpila do hospodárskej a finančnej ofenzívy. Okrem nápadu založiť AIIB je zapojená do vytvárania rozvojovej banky BRICS a budovania kanála v Nikarague ako konkurenčného projektu Panamského prieplavu. Európske štáty majú záujem napojiť sa na druhú najväčšiu ekonomiku sveta aj uprostred obchodných rokovaní medzi Bruselom a Spojeným štátmi o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Nielen Európa, ale aj Južná Kórea začala po úvodnej kritike čínskej iniciatívy rokovať s Pekingom, aby sa stala zakladateľom novej banky, bez ohľadu na silný tlak amerických diplomatov na vládu v Soule. Nové finančné systémy môžu spôsobiť neúčinnosť amerických sankcií, pričom na ne doplatia iba americké spoločnosti, ktoré musia dodržiavať zákazy obchodovania v istých častiach sveta. VYHRÁŽKY Z EJC Európania by mali urýchlene prijať skutočné opatrenia v boji proti antisemitizmu, inak židia odídu a vezmú so sebou aj svoje peniaze a obchody, vyhlásil Moše Kantor, predseda Európskeho židovského kongresu (European Jewish Congress EJC). Podľa neho nárast xenofóbie a antisemitizmu v Európe vedie mnoho židovských rodín k premýšľaniu nad odchodom: Táto menšina definitívne odíde z Európy, ak úrady neprijmú skutočné, ale naozaj skutočné opatrenia. Definitívne opustí Európu, pretože v každej židovskej rodine sa preberá otázka odísť, alebo ostať? Tohtoročné útoky na židov v Paríži a Kodani viedli premiéra Izraela Benjamina Netanjahua k vyhláseniu, v ktorom nabádal európskych židov k emigrácii do Izraela. Moše Kantor varuje, že ak to židia urobia, vyvolá to v Európe vážnu hospodársku krízu: Podľa môjho názoru z troch miliónov židov žijúcich v Európe najmenej milión uvažuje o odchode. Je to práve tá aktívna, mladá a sebestačná časť. Jej odchod bude katastrofou, ekonomickou katastrofou pre celú Európu, pretože s nimi odídu aj nežidovskí priaznivci židov. Ide o veľa peňazí, ktoré odídu z Európy. (ľh) 13

8 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 14 NECHCEME ZÁKLADNE NATO NA SLOVENSKU Na demonštrácii s rovnomenným názvom vystúpil 12. marca pred davom ľudí na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský, mierový aktivista Eduard Chmelár, vysokoškolský profesor František Škvrnda a za Chartu 2015 sa davu prihovoril Štefan Kalina. Akciu prišla podporiť aj zástupkyňa českého hnutia Ne základnám a predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč. Ján Čarnogurský hovoril asi k štyristo ľuďom s transparentmi o dvanástom marci ako o význam nom dni pre Slovensko, ktorý o pár rokov vojde do dejín. A to ako deň, keď sa zhromaždili slobodní občania Slovenska, aby dali najavo, že nechcú zaťahovanie Slovenska do vojnového konfliktu, ktorý nie je naším konfliktom. Mnohí zhromaždení držali v rukách slovenské zástavy a na ich transparentoch sa objavili nápisy ako NATO GO HOME, MIER či Andrej Kiska veľká hanba Slovenska. Vysokoškolský profesor František Škvrnda sa pýta, načo nám je NATO, načo sa pliesť do vecí, s ktorými nemáme nič spoločné, a dopĺňa, že nechceme (či už staré alebo nové) základne NATO, ani cudzích vojakov na našom území, ani aby slovenskí vojaci chodili bojovať do sveta proti tým, ktorí nám nič neurobili. Pripomína dôvod vzniku Severoatlantickej alian cie NATO chcelo iný svet, no zlom prišiel v roku 1999, keď zbombardovali Juhosláviu. Štefan Kalina povedal, že účastníci zhromaždenia za Chartu 2015 (ktoré sa konalo 10. marca v Košiciach) všetkým želajú neutralitu Slovenska, vystúpenie z NATO a mier. Väčšina z rečníkov sa vyjadrila, že ďalšie vojská a základne si na Slovensku neprajeme a cudzí vojaci nemajú na našom území čo hľadať. Ďalší protest sa má uskutočniť 26. marca na rovnakom mieste, po uzávierke nášho časopisu. ČARNOGURSKÝ VYZVAL KISKU Päťdesiattri slovenských osobností vyzvalo prezidenta, aby sa zúčastnil osláv 70. výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve. Proti zlu sa dokázali spojiť ľudia s rozličným svetonázorom a rozličnou historickou skúsenosťou. To je, podľa nášho názoru, aj dnes výzva! Preto je pre nás dôležité, aby prezident Slovenskej republiky, Vy, pán prezident Andrej Kiska, ste svojou účasťou na oslavách Dňa víťazstva v Moskve prispeli k naplneniu tohto odkazu, píše sa v liste, ktorý podpísali napríklad Ján Čarnogurský, Milan Ftáčnik či Peter Jaroš. Ján Čarnogurský sa v inom liste adresovanom Andrejovi Kiskovi ako reakcii na jeho návštevu Kyjeva počas osláv prvého výročia Majdanu vyjadril, že jeho problémom bolo, že prezident do Kyjeva vôbec išiel. Bez toho, aby dal verejnosti odpovede na dôkazy, ktoré po prvé hovoria o tom, že na Majdane zabíjali ľudia súčasnej vlády, vraví, a dopĺňa, že ak takých ľudí išiel oslavovať slovenský prezident, nie je mu to jedno. Po druhé, súčasná politická moc v Kyjeve sa chopila moci porušením dohody, ktorú sama podpísala. To mi taktiež ako slovenskému občanovi nie je ľahostajné. Kiska napokon pozvanie do Moskvy odmietol: Vzhľadom na udalosti na Ukrajine a na Kryme sa nechcem zúčastniť oslavy sily armády na vojenskej prehliadke, ale chcem si pripomenúť tých, ktorí si to od nás zaslúžia najviac vojakov padlých v 2. svetovej vojne. STÁLE ZNEVÝHODNENÍ AGENTÚRNI ZAMESTNANCI Prvého marca vstúpila do platnosti novela, podľa ktorej by agentúrni zamestnanci mali mať minimálne také podmienky ako kmeňoví zamestnanci firiem. Novela Zákonníka práce mala vstúpiť do platnosti od začiatku roka 2015, prezident Andrej Kiska ju však v decembri 2014 vrátil do parlamentu, a ten v januári prelomil veto a novelu opätovne schválil v pôvodnom znení. Podľa novely by okrem iného mali mať dočasne pridelení zamestnanci rovnaké (aj mzdové) podmienky ako kmeňoví zamestnanci. Podľa našich informácií sú snahy o obchádzanie zákona, napríklad vo výške zvýšenia mzdy, pričom podľa nemenovaného zdroja sa mzda agentúrnych zamestnancov vo významnom slovenskom podniku namiesto vyrovnania len zvýšila o jednu triedu. LAJČÁK TAJOMNÍKOM OSN? V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy 21. marca predseda vlády Róbert Fico povedal, že ak minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák prejaví ambície o pozíciu generálneho tajomníka OSN, zo strany vlády má plnú podporu. Ďalším kandidátom Slovenska je bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš. PREFERENCIE SNS STÚPAJÚ V predvolebnom telefonickom prieskume agentúra Polis Slovakia na vzorke viac než 1470 respondentov zistila, že SNS by volilo 7,2 percenta ľudí. Prieskum verejnej mienky pre agentúru SITA prebiehal od 9. do 18. februára 2015 na území celého Slovenska, a ukázal, že preferencie SNS stúpajú. Nové prieskumy SNS podľa slov jej predsedu Andreja Danka tešia, ale pristupujú k nim s pokorou: Skutočným vysvedčením bude dôvera voličov v parlamentných voľbách. To, že sa v prieskumoch rôznych agentúr zdvihli preferencie Slovenskej národnej strany, je podľa mňa výsledok toho, že ľudia vnímajú zmenu politiky SNS. RIADITEĽ ŽILINSKEJ NEMOCNICE ODSTÚPIL Po výzve ministra zdravotníctva Viliama Čisláka odstúpil z funkcie riaditeľa Fakultnej nemocnice v Žiline Štefan Volák. Minister ho vyzval, aby prijal zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Napätá situácia v žilinskej nemocnici vyvrcholila výpoveďami sestier, podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej boli výpovede dôsledkom neschopnosti manažmentu nemocnice. Sestry už dlhšie avizovali vysokú pracovnú záťaž. (vm) 15

9 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT Ľubomír Huďo LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT STRATÉGOVIA V SEVEROATLANTICKEJ ALIANCII A V EURÓPSKEJ ÚNII PÔSOBIA 16 AKO DILETANTI, KTORÍ NEPREDVÍDAJÚ NÁSLEDKY SVOJICH ČINOV. V ROKU 2011 PODPORILI PREVRAT V LÍBYI, AKTÍVNE PRISPELI K OBČIANSKEJ VOJNE, PRIČOM 17 REČNILI O REVOLUČNEJ ARABSKEJ JARI, ABY O ŠTYRI ROKY NESKÔR NARIEKALI NAD TÝM, ČO NASTALO. IDE O UKÁŽKOVÝ DILETANTIZMUS, ALEBO LEN ŠIKOVNE ZARANŽOVANÝ ZÁMER ZNIČIŤ SUVERÉNNU KRAJINU S OBÁVANÝM VODCOM rekordný počet imigrantov a tento rok zamieri z Líbye do Talianska približne milión nelegálnych utečencov. A PREMENIŤ JU NA CHAOTICKÉ TERITÓRIUM ZNEPRIATELENÝCH MILÍCIÍ? Nečudo, že kto môže, zuteká z krajiny, kde sú dve vlády, dva parlamenty, ozbrojené skupiny bojujú o získané územie, životodarný obchod s ropou viazne, lietajú tam bombardéry iných štátov a jedna z vlád chce len ďalšie a ďalšie zbrane. Davy utečencov si to namierili z Líbye cez Stredozemné more do Európy a ich exodus vystrašil francúzskeho a talianskeho premiéra a šéfku európskej diplomacie. Líbyjský bumerangový efekt zasiahol jedného z pôvodcov marazmu, pod ktorým nie sú podpísaní len moslimskí fanatici spriaznení s Islamským štátom, ale vo výraznej miere aj distingvovaní európski trhokrati a ich americkí tútori. PSYCHOLOGICKÁ ZBRAŇ Taliansky premiér Matteo Renzi teraz vyzýva medzinárodné spoločenstvo na zásah v Líbyi a nalieha, že k nemu musí dôjsť skôr, než krajinu ovládnu teroristi z Islamského štátu (IS). Podľa Renziho hrozí, že milície IS systematicky obsadia nielen malé časti krajiny, ale ovládnu aj jej významné oblasti, preto je nutná intervencia. Vyzval OSN, aby v tomto smere vyvinula aktívne diplomatické úsilie. Reakcia talianskeho premiéra a jeho nervozita v snahe o urýchlené riešenie problému sú pochopiteľné, pretože Taliansko je z európskych krajín k Líbyi najbližšie. Odtiaľ prúdia stovky utečencov, vrátane možných islamistov, ktorí by mohli v Taliansku uskutočniť násilné útoky. Podľa odhadov má IS v Líbyi k dispozícii okolo osemsto bojovníkov, ktorí tam absolvujú výcvik. IS pohrozil, že Líbya sa stane východiskovým bodom pre útoky v južnej Európe, kam vyšle svojich bojovníkov na lodiach s imigrantmi. Keď niektoré krajiny začali hovoriť o možnej invázii, IS reagoval hrozbou predovšetkým na adresu Talianska. Tú zverejnili talianske noviny Il Messaggero: Ak pošlete do Líbye armádu, my vám pošleme imigrantov. IS chce použiť imigrantov ako psychologickú zbraň proti Európe, a vyvolať tak chaos v Stredomorí. Rátali s takýmto vývojom stratégovia v Pentagóne a v NATO, keď v roku 2011 vytvárali bezletovú zónu a bombardovali pozície armádnych síl vodcu Muammara Kaddáfího, ktorý otvorene hovoril o zadržiavaní utečencov smerujúcich do Európy? Teraz za to platia samotní Líbyjčania, odnesie si to južná Európa a s ňou ďalší. Podľa agentúry Frontex, ktorá má na starosti ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, už vlani bol ROPNÉ KŠEFTY Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi vyhlásil, že to, čo sa odohralo v Líbyi, nebola žiadna revolúcia alebo arabská jar, ale celá akcia bola zorganizovaná Francúzskom kvôli rope a plynu. EÚ a USA dlhovali Líbyi za dodávky ropy skoro 200 miliárd dolárov. V roku 2012 končila koncesia veľkých naftových spoločností, ktoré mali právo na ťažbu líbyjskej ropy. Vodca Muammar Kaddáfí požadoval zaplatenie dlhov a chcel uzavrieť medzištátne zmluvy s inými štátmi a spoločnosťami. Najmä Čína sa chystala na nové koncesie. Americkými analytikmi nadsadené odhady zásob umožnili nákup ropy za umelo vytvorené nízke ceny, čo Líbya prestala akceptovať. Preto muselo dôjsť k jej napadnutiu. Západný svet zaútočil na Kaddáfího a ako zámien ku využil ľudové povstanie v Líbyi a nutnosť ochrániť civilistov pred zásahmi armády.

10 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT LÍBYJSKÝ BUMERANGOVÝ EFEKT > UDALOSTI A SÚVISLOSTI Francúzsko, Veľká Británia, Libanon a USA iniciovali na pôde OSN hlasovanie o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou. Zriadenie bezletovej zóny a tzv. ochrana civilistov v skutočnosti znamenali bombardovanie líbyjských cieľov spojeneckými silami. Muammar Kaddáfí opakovane obvinil Západ, že sa s podporou povstalcov snaží zmocniť ropného bohatstva v krajine. Líbya má totiž najväčšie zásoby mimoriadne kvalitnej ropy v Afrike, prúdiacej predovšetkým do krajín EÚ. Západní predstavitelia si podávali u Kaddáfího kľučky, vrátane francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Po začatí vojenskej operácie proti Líbyi, kde sa najviac angažovala Veľká Británia a Francúzsko, Muammar Kaddáfí vyzval Nicolasa Sarkozyho, aby líbyjskému ľudu vrátil milióny dolárov, ktoré mu krajina darovala na jeho prezidentskú kampaň. V marci 2011 boli v Stredozemnom mori z plavidiel USA a Veľkej Británie odpálené desiatky rakiet Tomahawk na ciele na líbyjskom území. Británia nasadila lietadlá Tornado so strelami Storm Shadow, ktoré leteli z materskej základne na britskom území. Aj lietadlá francúzskeho vojenského letectva útočili na určené vojenské ciele v Líbyi. Nálety trvali až do októbra a počas operácie podnikli lietadlá NATO viac ako vzletov, pričom bombardovali takmer 6000 cieľov. Treba priznať, že líbyjská akcia odhalila rozdielne postoje v Aliancii, pretože na náletoch sa podieľalo len osem z 28 členských krajín. Anders Fogh Rasmussen, vtedajší generálny tajomník NATO, si líbyjskú misiu a nálety NATO operáciu pod krycím názvom Unified Protector pochvaľoval ako jedinečnú v histórii Aliancie kvôli bezpríkladnej presnosti RIEŠENIE V NEDOHĽADNE Francúzsko, ktoré zohrávalo dôležitú úlohu v podpore líbyjského rozvratu, dnes patrí k tým, ktoré podobne ako Taliansko, upozorňuje na neúnosnú situáciu v Líbyi. Francúzsky premiér Manuel Valls na stretnutí predstaviteľov európskych sociálnodemokratických strán v Madride upozorňoval: Chcel by som sa zmieniť o Líbyi a priamej hrozbe pre našu bezpečnosť, ktorá vyrástla blízko pri našich hraniciach, priamo pred našimi očami. Francúzsky premiér požaduje zavedenie efektívnych kontrol ľudí, ktorí prichádzajú na územie schengenského priestoru a vytvorenie spoločnej databázy pasažierov lietadiel. Strach z následkov líbyjskej tragédie panuje aj v najvyšších európskych kruhoch. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová na zasadaní Európskeho parlamentu vyhlásila: Posledný vývoj v Líbyi predstavuje výzvu pre celú Európsku úniu a bez urýchleného riešenia tamojšej situácie nemožno zaistiť bezpečnú a stabilnú budúcnosť Európy. Europolitička, v obavách z nekontrolovateľnej vlny imigrantov z ríše chaosu a nestability, zároveň vyzýva na spoluprácu pri účinnej azylovej politike, potieraní ilegálnej imigrácie a zvýšení ochrany vonkajších hraníc EÚ. Škoda, že na bezpečnú a stabilnú Európu, o ktorej v súčasnosti hovorí Federica Mogheriniová, nemysleli v roku 2011 americkí a v prvom rade európski politici a nedokázali ani trocha predvídať, akú budúcnosť pripravujú svojím zásahom nielen Líbyi, ale aj ďalším krajinám na starom kontinente. Šéfka európskej diplomacie vidí šancu v posilňovaní dialógu vo vnútri Líbye a vytvorení vlády národnej jednoty. Momentálne fungujú v Líbyi dve vlády a dva parlamenty v Tripolise pod vplyvom islamských milícií a v Tobruku zložené z federalistov a liberálov. Svetové agentúry priznávajú, že súčasný chaos majú na svedomí skupiny, ktoré sa podieľali na zvrhnutí Kaddáfího. Odmietajú zložiť zbrane, podriadiť sa vláde a bojujú medzi sebou i proti armáde o územia, ktoré už ovládli. Dialóg je viac-menej ilúziou a podľa nemeckého kresťanského demokrata Elmara Broka EÚ čelí situácii, s ktorou si nevie rady. Brusel ešte v roku 2013 vytvoril tím odborníkov, ktorý pomáhal líbyjským úradom s kontrolou štátnych hraníc. No zlá bezpečnostná situácia ho donútila pracovať z Tuniska. Aj USA veľmi dobre vedia, k čomu priviedli Líbyu ich odpaľované rakety Tomahawk. Americký prezident Barack Obama o rok predĺžil národný núdzový stav vo vzťahu ku krajine zmietanej násilím. V liste adresovanom Kongresu uviedol: Situácia v Líbyi aj naďalej predstavuje mimoriadne ohrozenie národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky Spojených štátov. Vlaňajší rok bol podľa správy Human Rights Watch, Organizácie na ochranu ľudských práv, o vojnových zločinoch najhorším obdobím od pádu Kaddáfího režimu v roku Výhovorkou amerických a európskych spoluvinníkov je tvrdenie, že Líbya počas dlhotrvajúceho autoritárskeho režimu Muammara Kaddáfího nebudovala funkčné štátne inštitúcie a po Kaddáfího páde sa ich nepodarilo vytvoriť. Situáciu v Líbyi predsa tajné služby demokratického sveta dobre poznali a museli predvídať, čo nastane po páde režimu a kto by mohol nahradiť mocenské štruktúry. Alebo rátali so zruinovaním krajiny podľa hesla: Ak nemáme z nej nič my, nebude mať nikto? KOLAPS ŤAŽBY Ak bude v Líbyi panovať anarchia, krajina nebude mať o osemnásť mesiacov peniaze. Podľa líbyjského ministra ropného priemyslu hrozí, že sa krajina, na ropu najbohatšia v Afrike, stane druhým Somálskom. Líbyjské ropné polia sa zmenili na bojisko rôznych skupín. Islamský štát ich napadol a na rozdiel od Sýrie a Iraku, kde ropu využíva ako zdroj príjmov, v Líbyi mu ide skôr o ich zničenie. Jeden z útočníkov uviedol, že cieľom sú ropné zariadenia v spoluvlastníctve západných firiem. Denná produkcia terminálov Al-Sidra a Rás Lanúf bola barelov, dnes je nulová. Mimo prevádzky je aj tretie najväčšie ropné pole Šarara na juhozápade Líbye, schopné ťažiť barelov denne. Jeho kohútiky uzavreli povstalci z horského mesta Alzintan. V roku 2012 klesol príjem Líbye z ropy z niekdajších 60 miliárd dolárov na 15. Podľa denníka Wall Street Journal Líbya nie je schopná zabezpečiť ropné polia a radikáli bez technických schopností ich radšej zničia, ako by ich nechali padnúť do rúk nepriateľa. Líbya je za normálnych okolností schopná produkovať 1,5 milióna barelov ropy denne, od vlaňajšieho decembra však ťaží len asi barelov. Útoky na ropné polia pribúdajú, napríklad ropné pole Mabruk je po niekoľkých útokoch vyradené z prevádzky a zahraniční zamestnanci sú nezvestní. Obnova, ktorá umožní produkciu v pôvodnom rozsahu, si vyžiada najmenej rok. Newyorská konzultačná skupina Eurasia Group očakáva pokračovanie útokov na ropnú infraštruktúru, a preto líbyjský ropný export zostane rozkolísaný do roku 2016.

11 MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN > UDALOSTI A SÚVISLOSTI 20 Juraj Poláček MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN POLITIKA MODERNÉHO SVETA JE ZÁVISLÁ OD VEĽKÉHO MNOŽSTVA PREMENNÝCH. KAŽDÁ VEĽMOC MÁ SVOJE CIELE, A NAPRIEK MNOŽSTVU PROKLAMÁCIÍ, ZMLÚV A VÄZIEB PRAKTICKY KAŽDÁ KRAJINA HĽADÍ NA SVOJE VLASTNÉ, V PRVOM RADE EKONOMICKÉ ZÁUJMY. Priemyselne rozvinutý svet dnes potrebuje na svoju existenciu dve podmienky suroviny a odberateľov. Odberateľov si výrobca nemôže zabezpečiť naisto, pretože podmienkou je presadiť sa v konkurencii ostatných výrobcov a dodávať na trh, ktorý je ochotný, a hlavne schopný zaplatiť. Oveľa dôležitejšou podmienkou úspešnej existencie industriálnej spoločnosti je potom prístup k zdrojom surovín. Súboj o tieto zdroje tvorí základ politiky celého sveta. Na výrobu je dnes potrebné množstvo nerastných surovín, prvkov a zemín, ale najdôležitejšími sú energetické suroviny ropa, zemný plyn a v menšej miere aj uhlie. Tvoria základ na výrobu energie, pohony zariadení, a zároveň stoja na začiatku procesu spracovateľského priemyslu. Spojené štáty ako najvýznamnejšia priemyselná veľmoc vybudovali okolo kontroly ropy a plynu celú svoju existenciu. Kolesá obchodu sú realizované dolárovými platbami a akceptácia dolára ako výnimočného platidla je krytá požia davkou hlavných producentov ropy a plynu reali zovať platby len v dolároch. Tento základný princíp má pokračovanie v ukladaní dolárových rezerv krajín a firiem ako najstabilnejšej, a zároveň najlepšie obchodovateľnej meny. Dopyt po dolároch teda umožňuje bezpečnú manipuláciou s menou. Amerika je jediná krajina na svete, ktorá si môže bez problémov zvyšovať objem peňazí bez toho, aby sa výrazne zvyšovala inflácia, pretože inflačný efekt zvýšenia objemu peňazí sa môže šíriť a aj sa šíri do celého sveta. Dôležitou požiadavkou tohto cyklu je zabezpečiť, aby väčšina obchodnej výmeny vo svete prebiehala v dolárových platbách. USA ako hlavná krajina kontrolujúca svetové obchodné trasy a centrá produkcie ropy môže vplývať mimoekonomickými nástrojmi, t. j. diplomaciou tajných služieb, na zabezpečenie podobných procesov. Obchod s ropou ako surovinou, ktorá sa ľahko prepravuje, je realizovaný tankermi. To Amerike ako morskej veľmoci, ktorá má desať skupín lietadlových lodí, plne vyhovuje. Ak by veľkí producenti chceli zmeniť stratégiu obchodovania, vystavujú sa možným problémom, pretože každá skupina americkej lietadlovej lode je schopná poslať menšiu krajinu do stredoveku za pár týždňov. Problém pre Ameriku je jediný obchodovanie s plynom. Zemný plyn je energetická surovina, ktorá sa komplikovane prepravuje. V plynnom stave zaberá príliš veľký objem, a preto treba plyn náročne upravovať do skvapalneného stavu (LNG) jeho ochladením na veľmi nízku teplotu, udržiavať a prepravovať v termostatických zásobníkoch a na mieste určenia zas vybudovať terminál, ktorý plyn zohreje a natlakuje do plynových potrubí. Preto sa na kontinente volí iný spôsob dopravy, a to plynovými potrubiami, dosahujúcimi vzdialenosti tisícky kilometrov a tvoriacimi hustú sieť. Ak však má Amerika držať pod kontrolou aj obchodovanie s plynom, transport po súši zbavuje producentov americkej kontroly, ak, pravdaže, vlastníkmi potrubí nie sú priamo americké firmy. Preto sa aj krajiny transportujúce plyn stávajú dôležitými strategickými územiami. Na eurázijskom kontinente si treba všimnúť, ako sú rozmiestnené priemyselné centrá a centrá s možnosťou ťažby plynu. Najväčšie rezervy sú v Severnom mori, na ruskej Západnej Sibíri a v Strednej Ázii. Novo sa otvárajú ložiská Východnej Sibíri, Sachalinu, v Severnom oceáne a v Perzskom zálive v spoločnom iránsko-katarskom ložisku obsahujúcom najväčšie svetové zásoby plynu (Severná kupola Južný Pars). Tieto centrá produkcie majú snahu dodať spotrebiteľom plyn hlavne v západnej Európe, Indii a Číne. Veľkým spotrebiteľom je aj Japonsko, ale to zatiaľ dopravuje len LNG. Európa spotrebuje okolo 450 miliárd m 3 zemného plynu ročne a tretina tohto množstva je dodávaná z Ruska. Po nástupe Putina k moci začala intenzívna snaha získať pod kontrolu príjmy z exportu energetických surovín, ktoré si rozkradli jednotliví oligarchovia. Napriek obrovskej ťažbe Rusko z exportu nemalo nič. To sa podarilo a firma Gazprom sa stala najväčšou plynárenskou spoločnosťou na svete. Tým Rusko nielen získalo príjmy z plynu, ale aj možnosť určovať spôsob obchodovania s ním. Pre geopolitické plány USA v Európe je stav neprijateľný. Z tohto dôvodu začali po prebratí moci proamerickými oligarchami na Ukrajine po roku 21

12 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MEDZINÁRODNÁ ŠACHOVÁ HRA O PLYN veľké problémy s transportom plynu, ktoré vyústili do známej krízy so zastavením transportu v roku 2009 a viedli k postaveniu plynovodu Nord Stream, ťahaného priamo z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora. Plynovod zbavil Nemecko ako najväčšie priemyselné centrum v Európe závislosti od Ukrajiny. Keďže Rusko sa stávalo stále odolnejším voči americkým geopolitickým plánom, Európa ako spojenec USA hľadala riešenie vysokej závislosti od dovozu ruského plynu. Takýmto projektom malo byť Nabucco ako integrátor kaspického plynu a ďalších oblastí. Avšak tieto oblasti sú schopné dodať maximálne tretinu spotreby južných oblastí Únie, čo priviedlo tento projekt ku krachu. V roku 2011 podpísali Irán, Irak a Sýria zmluvu o výstavbe tzv. islamského plynovodu, ktorým by sa do blízkosti Európy dostal plyn z najväčšieho svetového ložiska plynu na svete. Irán je však krajina, ktorá je úhlavným nepriateľom USA, jeho ložiská nemá pod kontrolou a bolo prakticky vylúčené, aby sa podobný projekt mohol realizovať. Niet divu, že rok 2011 sa kryje s nástupom terorizmu v Sýrii proti režimu Baššára al-assada podporovaného Iránom, ktorého vláda mala realizovať projekt iránskeho plynovodu. A už vôbec neprekvapuje, že hlavnými sponzormi týchto operácií boli dve krajiny, ktoré mali ekonomický záujem na zmarení tohto projektu. Katar ako spoluvlastník ložiska, z ktorého by rád dodával do Európy plyn sám, a Saudská Arábia, ktorá v Iráne vidí nielen ekonomického, ale aj politického súpera v oblasti. Sýria sa stala bojiskom o plyn, ktorý v Sýrii nie je. Krajina má však kľúčovú polohu pre transport do Európy a do dnešných dní sú hlavní podporovatelia na oboch stranách stále tí istí. Víťazstvo súčasného režimu, a teda aj Iránu v Sýrii by umožnilo dokončiť obchod keby medzitým nevyvstal ďalší problém, a tým je Islamský štát. Od roku 2011, keď začal konflikt v Sýrii, sa do oblasti presunulo veľké množstvo mudžahedínov podporovaných USA a časť ich vodcov prešla americkým väzením v Iraku. V okamihu, keď začali byť zjavné úspechy sýrskej armády a hrozilo by vytvorenie súvislého pásu šiitskej reprezentácie od Iránu po Stredozemné more, zjavil sa Islamský štát, ktorý sa stal najväčšou hrozbou pre všetky okolité štáty. Teatrálnosť, s ktorou zabíja rukojemníkov a šíri videá do sveta, hovorí hlavne o výzve pre svetové veľmoci. Netreba konšpirovať, faktom je, že medzi Irakom a Sýriou vznikol sunitský uzáver, ktorý nedovoľuje priamu intervenciu, a následne prípadnú ekonomickú pomoc Sýrii zo strany Iránu. Pretrvávajúci konflikt v Sýrii spôsobil v roku 2013 nervozitu a hlavne vyprázdňoval kontá ropných šejkov, preto keď sa počas návštevy expertov OSN udial chemický útok v Damasku, Amerika okamžite začala vojnové prípravy na vpád do krajiny. Rusko ich zastavilo, čím sa prekazili dôležité geopolitické plány USA. Podľa amerického analytika Georgea Friedmana, ktorý poskytol ruským novinám Kommersant v decembri 2014 rozhovor, americká politická reprezentácia vyprovokovala konflikt na Ukrajine s hlavným zámerom zničiť ruskú vládu a podria diť ju americkej vôli a kontrole. Miešanie sa do amerických plánov v Sýrii znamenalo nielen narušenie celého starostlivo prepracovaného plánu na vytvorenie spojenia plynovodov a ropovodov z Perzského zálivu až do Európy, ale tiež narušenie tzv. Wolfowitzovej doktríny, ktorá hovorí o neustálej a nepretržitej hegemónii USA. Ak sa objaví krajina, ktorá by túto hegemóniu ohrozovala, musí byť zničená. Podľa Georgea Friedmana má celá ukrajinská kríza niekoľko rovín od prerušenia geopolitických väzieb Moskvy s Berlínom cez získanie Krymu (čo sa nepodarilo) a hlavne prerušenie toku plynu cez ukrajinské územie do Európy. Táto časť mala byť realizovaná ovládnutím plynovodnej sústavy na Ukrajine, o ktorú prejavila záujem americká firma Chevron, ale hlavne zastavením ruského projektu South Stream. Ten mal obísť Ukrajinu po dne Čierneho mora a mal viesť z Ruska na Ukrajinu. Práve táto časť bola ruskou stranou brilantne obídená okamžitým presmerovaním plánov a vytvorením rovnakého podmorského premostenia tzv. Tureckého prúdu z toho istého miesta na brehu Čierneho mora, len s ukončením v Turecku, čím sa nestratil ani čas, ani financie investované do projektu. Projekt bude mať rovnakú kapacitu ako súčasné potrubie na Ukrajine, takže Rusko už oznámilo, že o dva roky Ukrajinu vypína. Európska únia zareagovala na ruskú iniciatívu veľkolepým plánom Južného plynového koridoru (Southern Gas Corridor SGC) na dopravu kaspického plynu do Európy v cene 45 miliárd eur. Je to však veľmi ťažko pochopiteľný projekt, pretože ide len o náhradu už skrachovaného projektu Nabucco. Rusko dnes stavia gigantický plynovod Power of Siberia na prepravu plynu z Východnej Sibíri do Číny s návratnosťou okolo sedem rokov. Avšak podstatne menší projekt SGC s kapacitou len pätiny toho, čo potrebuje južná Európa, má návratnosť vyše 16 rokov. To je investičný nezmysel ak, pravda, Únia nezvýši cenu na skoro dvojnásobok ruského plynu. Je viac ako jasné, že o bezpečnosť a reálnu diverzifikáciu Brusel nemá záujem. V skutočnosti je použitie plynu z kaspických zdrojov snahou o geopolitický prienik Západu do teritória vplyvu Ruska a snahu potopiť Rusov za každú cenu, aj keby mali európski spotrebitelia vykrvácať. A Turecko by sa malo pripraviť na revolúciu a zvýšenú aktivitu humanitárnych organizácií. Európsky projekt SGC totiž nebude mať žiadny zmysel, ak bude existovať súčasne aj ruský projekt Turecký prúd. Tím Petrosa Sekerisa z Univerzity v Portsmouthe preskúmal všetky konflikty od druhej svetovej vojny a empiricky na základe štatistiky prišiel k záveru, že ak je v krajine ropa a vznikne v nej občianska vojna, v dvoch tretinách prípadov dôjde k cudzej intervencii. A skoro vždy je to z krajiny, ktorá ropu nemá alebo chce kontrolovať obchod s ňou, ako sa píše v časopise Journal of Conflict Resolution. Jeho kolega upozorňuje na fakt, že kým ISIS neobsadil ropné centrá, dovtedy nikoho nezaujímali a bombardovanie západných krajín začalo až po obsadení Kurdistanu s náleziskami ropy. Bez ohľadu na obete, kultúru, historické väzby, z vedeckej práce teda vyplýva dôležitý fakt. Ak máte ropu či zemný plyn, je dobré držať si veľkú armádu a dať si pozor na konflikty. Mohlo by sa vám stať, že vás niekto príde vyslobodiť humanitárnym bombardovaním.

13 UDALOSTI A SÚVISLOSTI > SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI > UDALOSTI A SÚVISLOSTI Sieť je, naopak, stranou, ktorá prežívala svoj zenit tesne po svojom založení, či skôr tesne pred ním, keď sa chvíľu zdalo, že v dlhodobejšom horizonte môže vyrásť na alternatívu voči SMER-u. Veľmi skoro sa však ukázalo, že jej najvyšším aktívom, ale i pasívom zároveň, je jej predseda Radoslav Procházka. Jeden nepodarený rozhovor s Igorom Matovičom ho dokonale demaskoval a nadobro obral o nimbus morálneho politika. Procházka prekoučoval komunálne voľby, v ktorých vďaka slabým nervom a zlému odhadu situácie prišiel o post primátora v Bratislave a líderstvo pravice v Košiciach. Vzdanie sa poslaneckého mandátu ho vzdialilo z mediálneho výslnia a jeho expert na všetko podpredseda Miroslav Beblavý, to už nezachráni. Spomínať SDKÚ môžeme len ako príklad rituálnej samovraždy. V tomto prípade je však otázne, či ešte možno hovoriť o strane, alebo už len Roman Michelko SLOVENSKÁ PRAVICA ROK PRED VOĽBAMI o dvoch hypertrofických egách Pavol Frešo a Ľudovít Kaník, u ktorých absolútne absentuje sebareflexia. Prepad strany do mimoparlamentného inferna je teda viac-menej istý. Igor Matovič a jeho družina je iná vec. Tento zdatný populista po tom, ako zlikvidoval Radoslava Procházku čoby lídra pravice, asi uveril, že za istých okolností dokáže byť lídrom pravice práve on. Aj preto v týchto dňoch prebiehajú intenzívne rokovania o vytvorení protificovského bloku tvoreného stranami OĽaNO, SaS a NOVA Daniela Lipšica s cieľom prečísliť Procházkovu Sieť. Ak by potom vo voľbách získala pravica viac mandátov ako SMER, Matovič by asi začal snívať o poste premiéra. Obávam sa však, že toto je pre tradičnú pravicu hororovejšia predstava než vláda SMER-u. Čo sa týka maďarských strán, tam stojí otázka len tak, či sa do parlamentu dostanú obe, alebo len Most-Híd. Ich spojenie s pravicou je v podstate hotová vec. Otázkou však je, ako by takíto silní rivali koexistovali v jednej koalícii. Kvôli úplnosti by sme mali ešte spomenúť SKOK a Šancu. Oba pokusy však možno definovať len ako riešenie osobného ega vedúcich protagonistov Juraja Miškova a Evy Babitzovej. Ani jeden neuspel v strane, v ktorej pôsobil Miškov v SaS a NOVA, Babitzová v SDKÚ (aj keď v tomto prípade je to hádam aj silné tvrdenie), tak si založili vlastnú stranu na hranie. Financií na to majú dosť niekto si v ich situácii kúpi jachtu, a niekto založí stranu. Proti gustu žiaden dišputát. Isté je viac-menej len to, že ich šanca uspieť v politickom ringu sa blíži nule. Predpoklad víťazstva pravice nad SMER-om je v prípade, ak predloží atraktívnu a dôveryhodnú politickú alternatívu. V roku 2010 vy hrala pravica tým, že v čase naplno prepuknutej ekonomickej krízy vystavila zadlžovanie ako top tému volieb. Médiá boli plné Grécka a jeho ťažkostí. Hlavnou príčinou neúspechu SMER-u vo voľbách v roku POHĽAD NA DNEŠNÚ SLOVENSKÚ PRAVICU JE VIAC NEŽ TRISTNÝ. KDH JE NA SVOJICH KONŠTANTNÝCH ÔSMICH PERCENTÁCH AKO DOKONALE NUDNÁ, HODNOTOVO A PROGRAMOVO VYPRÁZDNENÁ STRANA, KTORÁ SA POČAS POSLEDNÝCH ŠTYROCH ROKOV ZBAVILA VŠETKÝCH ZAUJÍMAVÝCH (ANTON MARCINČIN) ALEBO VÝRAZNÝCH (DANIEL LIPŠIC, RADOSLAV PROCHÁZKA, ČI EŠTE SKÔR VLADIMÍR PALKO A FRANTIŠEK MIKLOŠKO) POLITIKOV. NA DRUHEJ 24 STRANE JE TO KONSOLIDOVANÁ STRANA SO SKALNÝM ELEKTORÁTOM A JEJ 2010 bol veľmi zlý odhad nálad obyvateľstva 25 KONŠTANTNÝ ZISK BY MOHOL OHROZIŤ IBA VSTUP AKTIVISTOV Z ALIANCIE ZA RODINU DO POLITIKY, ČO VŠAK VIACKRÁT JEDNOZNAČNE POPRELI. v čase krízy. SMER v rokoch žal úspechy najväčšieho ekonomického rastu po roku 1990 a chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, aká je situácia vážna, a zvolil veľmi zlú taktiku. Ľudia (aspoň do volieb) nemali pocítiť žiadne dopady krízy, čo však rezultovalo do extrémneho zadlžovania sa v posledných dvoch rokoch vlády SMER-u a jeho koaličných partnerov. Dnes však pravica neponúka žiadnu výraznú programovú alternatívu. Jediné, čo pravica za tri roky v opozícii dokázala, je okopávanie členkov SMER-u a kritizovanie všetkého, čo urobí. Nakoniec, programová prázdnota opozície sa ukázala aj pri voľbe prezidenta. Leitmotívom kampane neboli osobné pochybenia Fica, či dokonca jeho nekompetentnosť, ale jedine idea, že všetka moc nesmie byť v jedných rukách. Pravica je dnes v rozklade a sotva dokáže zo svojho stredu sformovať alternatívu voči SMER-u. Preto stratégovia z finančného, mediálneho a intelektuálneho pozadia pravicových síl prišli s pokusom o vytvorenie akejsi nepolitickej strany podobnej Babišovmu ANO so silným finančným a mediálnym zázemím, ktorej kampaň bude vedená tými najlepšími a najdrahšími marketingovými profíkmi zo zahraničia. Stranu mali tvoriť ľudia so silným osobným príbehom, dokonca podstatne ctihodnejším než už spomínaný Babiš konkrétne malo ísť o jedného zo spoluzakladateľov ESET-u Antona Zajaca. Zdá sa však, že tento projekt sa napokon neuskutoční, a to nielen preto, lebo ho predčasne dekonšpiroval Daniel Lipšic, ale predovšetkým preto, lebo ESET sa stal významným akcionárom Denníka N a v zakladateľskej zmluve je jasne zakotvené, že akcionári tohto denníka sa nesmú angažovať v politike. No a nakoniec treba spomenúť asi najkľúčovejšiu okolnosť, ktorá determinuje výsledky volieb v marci Tou sa ukazuje návrat SNS do vysokej politiky. Pri SNS je isté vari len to, že z definície nemôže ísť do koalície, ktorá je tvorená akoukoľvek z maďarských strán. Všetky prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že zisk SMER-u a SNS bude vyšší než u pravicových a maďarských strán. Preto napriek tomu, že SMER sám sotva dosiahne nadpolovičný počet mandátov, je vysoký predpoklad, že aj po roku 2016 bude súčasťou vládnej koalície.

14 EKONOMIKA > PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN? PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN? > EKONOMIKA Marián Benka PRESTÁVA BYŤ DOLÁR SVETOVOU MENOU ČÍSLO JEDEN? 26 OD VLAŇAJŠIEHO SEPTEMBRA DO TOHTO MARCA DOLÁR POSILŇOVAL, ČO BY NA PRVÝ POHĽAD MOHLO ZNAMENAŤ DOBRÚ SPRÁVU PRE AMERICKÚ A SVETOVÚ EKONOMIKU. AKO TO VŠAK VO FINANČNOM SVETE BÝVA, NEZDRAVÉ SÚ AKÉKOĽVEK VÝKYVY, ČI UŽ SMEROM HORE ALEBO NADOL. A ČI UŽ DOLÁR PADÁ ALEBO STÚPA, NA PODSTATE, ŽE JEHO POSTAVENIE AKO SVETOVEJ REZERVNEJ MENY ZAČÍNA BYŤ OHROZENÉ, TO NIČ NEMENÍ. Ako upozorňuje finančný analytik Bill Holter, výrazne silnejúci dolár prináša dva hlavné problémy. Po prvé, ročný obchodný deficit USA predstavuje 500 miliárd dolárov, zdraženie dolára sťažuje vývoz, čo môže viesť k ešte väčšiemu prehĺbeniu deficitu a ohroziť to málo z pôvodnej výroby, ktorá ešte nebola presunutá do krajín s lacnou pracovnou silou. Po druhé, komplikácie, ktoré nedávno spôsobilo prudké posilnenie švajčiarskeho franku, môžu byť pri posilnení dolára niekoľkonásobne väčšie. Holter prichádza s teóriou, o ktorej tvrdí, že nevie garantovať, či je pravdivá, ale zdá sa mu nanajvýš pravdepodobná. Hoci dolár vyzerá byť teraz v dobrej kondícii, v zákulisí už vypukol finančný požiar. V obehu je príveľa dolárov ako dôsledok ich príliš veľkého požičiavania v minulosti (nezabúdajme, že v súčasnom monetárnom systéme peniaze vznikajú predovšetkým ako dlh). Splácanie týchto dlhov je čoraz komplikovanejšie, čo mnohých dlžníkov vedie k tomu, aby rozpredávali svoja aktíva. Keď veľa ľudí rozpredáva aktíva, ich ceny klesajú. Aktíva sa tak stávajú atraktívnymi, rastie po nich dopyt, a zároveň rastie dopyt po dolároch, za ktoré by investori tieto výhodné aktíva nakupovali. To paradoxne vyvoláva krátkodobý nedostatok dolárov a tlačí na posilňovanie tejto meny. A to nie je všetko. So stúpajúcim dolárom sa dlhy stávajú ešte ťažšie splatiteľnými, čím sa môže celý kolotoč ešte viac roztočiť. Možno to nie je až také zlé, predpovedí a špekulácií o tom, že dolár a spolu s ním celá ekonomika stále najmocnejšej svetovej veľmoci musia každú chvíľu skolabovať, sme už v rôznych alternatívnych zdrojoch čítali mnohokrát, a zatiaľ sa nič také nestalo. Snahy o zosadenie dolára z menového trónu sa však vyostrujú. Čína zakladá Ázijskú infraštruktúrnu investičnú banku (AIIB), ktorá by mala vytvárať alternatívu voči dolárovej ekonomike. Ako píše geopolitický analytik Joachim Hago pian zo City of London, samostatná politická a finančnícka entita, nezávislá od zvyšku Londýna a Veľkej Británie, nedávno vyslala princa Williama do Číny, aby v tichosti podpísal dohodu, že sa Británia stáva zakladajúcim členom AIIB. Znamená to, že najvernejší americký spojenec si minimálne hľadá alternatívu, ak sa rovno nezačína otáčať chrbtom FED-u, Svetovej banke a americkému doláru. Pridávajú sa Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Austrália, kľúčový spojenec USA v tichomorskej oblasti, na pôvodné naliehanie Američanov, aby sa k novej banke nepridala, síce prikývla, teraz však jej predstavitelia vyhlasujú, že tento postoj bude treba ešte prehodnotiť. USA sa snažia vyvíjať politický nátlak na západné krajiny, aby AIIB ignorovali, očividne sa im to však nedarí. Hegemóniu dolára ohrozujú aj ďalšie skutočnosti, ako sú čínske plány na vytvorenie novej svetovej meny krytej zlatom alebo spolupráca krajín BRICS-u. Ak by sa podarilo súčasné postavenie dolára oslabiť, malo by to neblahé následky na americkú ekonomiku. V súčasnom stave môže FED ešte relatívne beztrestne púšťať do obehu ďalšie doláre, tým spôsobená inflácia sa rozdelí po celej planéte. Ak by sme sa vrátili k svetu, keď bol medzinárodný obchod založený na viacerých menách, Amerika by už toľko nemohla exportovať následky svojej nezodpovednej finančnej politiky, a tie by viac udreli na domácej pôde. Podľa niektorých komentátorov by pre USA bolo najvýhodnejšie, keby sa samy stali zakladajúcim členom AIIB, pretože takto by sa aspoň podieľali na jej kontrole a v rámci nevyhnutného prechodu geopolitickej a ekonomickej moci zo západu na východ by si takto najlepšie dokáza li strážiť svoje národné záujmy. Po doterajších vyhláseniach si to však nemôžu dovoliť urobiť hneď, po postupnej zmene rétoriky by to možné bolo. Otázkou je, či tak chcú urobiť. Ďalšou možnosťou, a, žiaľ, vôbec nie nereálnou, by bolo vyvolanie veľkého vojnového konfliktu. Možno práve o to sa USA dnes snažia, uvádza analytik Dmitrij Orlov na portáli globalresearch. ca. Podľa jeho slov sa ako vysvetlenie narastajúcej americkej militarizácie a neustáleho vyvolávania vojnových konfliktov najčastejšie uvádzajú tieto tri dôvody: 1. Amerika je ovládaná vojensko-priemyselným komplexom, ktorý pýta stále viac peňazí. Inými slovami: vedie vojny, aby mohla predávať zbrane. 2. Amerika chce ovládnuť svet. 3. Amerika sa snaží zachrániť dolár ako svetovú rezervnú menu. Podľa Orlova sú všetky tri ciele nerealistické. Uvažuje o štvrtej možnosti: Čo ak Amerika odovzdala svoju suverenitu finančným oligarchom, ktorí ju už dávnejšie dostali na kolená, zadlžili ju až po uši a zničili jej sociálny systém? Nebolo by potom logické, že sa snažia vyvolať vojnu skôr, ako to celé vyjde najavo a začne to byť jasné väčšine národa? V mierových časoch by sa národ mohol vzbúriť a s oligarchiou skoncovať. V čase vojny sa však zomkne a navyše ekonomické problémy sa môžu pripísať na vrub prebiehajúceho konfliktu. Nakoľko takáto úvaha zodpovedá realite a nakoľko ide o špekuláciu, posúďte sami. 27

15 KORUNNÍ SVEDKOVIA > AAAAA > AAAAAAA > SATIRA AMERICKÁ AMBASÁDA 29

16 SATIRA > > SATIRA Kresby: Carlos Latuff

17 TÉMA MESIACA: IZRAEL, HOLOKUAST A ANTISEMETIZMUS NA OLTÁRI SIONIZMU SIONIZMUS SA DNES DOSTÁVA DO VRCHOLIACEJ PODOBY. JE GRANDIÓZNYM PODVODOM NA CELEJ NAŠEJ CIVILIZÁCII A SVOJÍM PLÁNOM OHROZUJE JEJ EXISTENCIU. V ŽIADNOM PRÍPADE NIE JE SPOLOČNÝM ŽIDOVSKÝM PLÁNOM, A UŽ VONKONCOM NEVYCHÁDZA Z UČENIA TÓRY. PRÁVE NAOPAK. SPOLUVYTVÁRAL HOLOKAUST, OBETOVAL MILIÓNY ĽUDÍ, KOLABOROVAL S NACIZMOM, S TICHÝM SÚHLASOM MEDZINÁRODNÉHO SPOLOČENSTVA VYVRAŽĎOVAL A VYVRAŽĎUJE OBYVATEĽSTVO PALESTÍNY, PERMANENTNE VOLÁ PO KRVI, ĽSŤOU VYTVÁRA A UDRŽIAVA ANTISEMITIZMUS AKO NÁSTROJ VLASTNEJ OCHRANY, ZNEUŽÍVA JUDAIZMUS A SAMOTNÝCH ŽIDOV. NIE, TOTO NIE JE ŽIDOVSKÝ PLÁN, TOTO JE DIABOLSKÝ PLÁN NIEKOĽKÝCH MOCNÝCH JEDNOTLIVCOV.

18 SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ > TÉMA MESIACA Ľubomír Huďo SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ ŽIDIA, SIONIZMUS, ANTISEMITIZMUS NAJCITLIVEJŠIA TÉMA V POLITOLOGICKÝCH, SPOLOČENSKÝCH A HISTORICKÝCH ÚVAHÁCH. MIMORIADNA CITLIVOSŤ V OTVORENEJ ARGUMENTÁCII A POLEMIZOVANÍ JE ZAPRÍČINENÁ VYŤAHOVANÍM PARAGRAFOV O HANOBENÍ RASY, NÁRODA A PRESVEDČENIA. 35 Čo je však trestné na otvorenej výmene názorov a ozrejmovaní faktov a udalostí? Kriminalizovanie názorov je znakom neslobody, tyranie a totalitnej cenzúry. V úvode spomínané tri termíny spolu vzájomne súvisia, prelínajú sa a sprevádza ich zámerné zneužívanie na ovplyvňovanie spoločenských nálad a verejnej mienky. Patrí k tomu mimoriadna osobná zainteresovanosť autorov ich výkladu, značná dávka politickej korektnosti i strach z možného prekročenia tabuizovanej problematiky a vyslovenia spoločensky neprijateľného stanoviska. Ale práve preto o nich treba debatovať. Sionizmus je všeobecne definovaný ako politické a nacionalistické hnutie s požiadavkou na založenie a zachovanie židovského štátu v Palestíne. Na ideách sionizmu sú založené prúdy politického života v súčasnom židovskom štáte Izraeli, ktoré podporujú osídľovanie okupovaných palestínskych území na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme židovskými osadníkmi a stavbu ochranného múra na palestínskom území. Prvýkrát použil pojem sioniz mus rakúsky spisovateľ a novinár Nathan Birnbaum v roku Základom slova je meno vrchu Sion ako symbolu židovského národa, prípadne jeho vlasti. ZROD VPLYVNÉHO HNUTIA Pod vplyvom rôznych obmedzení pre židov a pogromov vznikla v Rusku organizácia židovskej mládeže Chibbat Zion (Láska k Sionu), ktorej programovým cieľom bol návrat židov do Palestíny. Významnou osobnosťou organizá

19 TÉMA MESIACA > SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ 36 cie bol odeský lekár Leon Pinsker, autor spisu Autoemancipácia. V spise prišiel k záveru, že židia musia mať všetky atribúty národa, teda aj vlastné územie. Hnutie začalo podporovať kolonistov odchádzajúcich do Palestíny. V roku 1884 organizácia získala podporu bankára a finančníka Edmonda de Rothschilda. Myšlienky sionizmu začali naberať intenzitu aj na Západe, kde vznikali sionistické organizácie. Veľký ohlas mal škandál okolo Dreyfusovho procesu vo Francúzsku. Kapitán francúzskej armády Alfred Dreyfus, žid, bol koncom 19. storočia obvinený zo zrady a odsúdený. Dreyfusov proces výrazne ovplyvnil mladého židovského novinára z Viedne Theodora Herzla, autora knihy Židovský štát. Jeho dielo znamenalo začiatok politického sionizmu a autor zaujal pozíciu na čele sionistického hnutia. Theodor Herzl v snahe integrovať hnutie zvolal prvý sionistický kongres v roku 1897 vo švajčiarskom Bazileji a stal sa jeho prezidentom. Na druhom kongrese v roku 1898 delegáti podporili myšlienku založenia finančného fondu, neskôr banky na podporu hnutia. Herzl predpokladal, že bude potrebné kúpiť si Palestínu postupným vykupovaním územia od Arabov. Ťažkosti s legálnym získavaním povolenia na kolonizáciu Palestíny viedli Herzla k myšlienke uvažovať aj o iných teritoriálnych ponukách ako Sinajský polostrov, Cyprus a Uganda. Všetky návrhy sa stretli s rozhodným odporom. Počas prvej svetovej vojny prebral iniciatívu v sionis tickom hnutí Chajim Weizmann, neskorší prezident Izraela. Výsledkom spoločných snáh Weizmanna, amerických a francúzskych sionistov bol list ministra zahraničia Veľkej Británie lorda Arthura Balfoura lordovi Edmondovi de Rothschildovi z novembra List vošiel do dejín pod názvom Balfourova deklarácia a obsahuje oficiálne britské uznanie sionistických požia daviek na vytvorenie vlasti židovského národa v Palestíne. Po niekoľkých prisťahovaleckých vlnách židov sa v Palestíne začali prvé arabsko-izraelské nepokoje. DVA ROZDIELNE POHĽADY Sionizmus je obdivovaný i zatracovaný, závisí od uhla pohľadu a radikálnosti stanovísk. Aj objektívny pohľad je odsudzovaný ako prípadne skrytý antisemitizmus, ak nevyjadruje obdiv a nekritickú obhajobu každého rozhodnutia predstaviteľov židovského národa v Izraeli, teda oficiálnej izraelskej politiky. Na porovnanie uvádzam dve rozdielne úvahy o sionizme. Bývalý izraelský veľvyslanec v USA v rokoch Michael B. Oren vo svojej úvahe In Defense of Zionism vysvetľuje, čo je sionizmus: Sionizmus spočíva vo viere, že židia by mali mať svoj vlastný štát v Izraeli. Pramení z viac ako rokov histórie, ktorá tento národ spájala s jeho domovinou. Židia sú za túto vieru ochotní položiť život, inde vo svete ide pravdepodobne o najviac démonizovanú ideológiu... V niektorých akademických kruhoch a médiách je sionizmus synonymom pre kolonializmus a imperializmus. Kritici z radov radikálnej pravice aj ľavice ho prirovnávajú k rasizmu či nacizmu. Na Blízkom východe je považovaný za najväčšiu ohavnosť na svete. Prečo táto ideológia vyvoláva také rozhorčenie? Volanie ľudí po vlastnom štáte predsa príčinou byť nemôže. Najmä ak ide o národ, ktorý má za sebou storočie masakrov a prenasledovania. Možno je odpoveďou neobvyklý mix národnej identity, náboženstva a vernosti svojej krajine. Svoju rolu určite zohráva aj antisemitizmus. Ale nie všetka kritika sionizmu je bigotná. Pre rastúci počet židov je sionizmus príliš militantný a nacionalistický. Rad ortodoxných židov ho zasa považuje za nedostatočne nábožensky orientovaný... Ale namiesto obdivu je obviňovaný z toho, že šliape po pôvodnom obyvateľstve. Čo na tom, že v tejto krajine žili pôvodne židia, a to tisíce rokov pred Palestínčanmi. Inak objasňuje sionizmus český vedec v oblasti imunológie a molekulárnej genetiky Václav Hořejší, ktorý určitú dobu pôsobil aj na Harvardovej univerzite: Sionizmus je istotne typickým nacionalizmom 19. storočia, majúcim okrem národnostne a sociálne emancipačných rysov aj niekoľko unikátnych špecifík predovšetkým snahu o vybudovanie židovského štátu v palestínskej biblickej pravlasti tohto národa a s tým súvisiacu národnú mytológiu, neporovnateľne silnejšiu a pôsobivejšiu ako u ktoréhokoľvek iného európskeho národa... Dosiahnutiu cieľa sionistického hnutia, teda vytvoreniu židovského štátu v Palestíne výrazne pomohli hrôzy holokaustu a, samozrejme, obrovské odhodlanie sionistov predovšetkým po druhej svetovej vojne. Štát Izrael vznikol, podobne ako mnoho iných štátov, s využitím všetkých dostupných metód ekonomických, diplomatických aj násilných (ba i teroristických ). Podobne ako všetky súčasné štáty amerického kontinentu vznikol konfliktným spôsobom na území, ktoré predtým obýval iný národ... Zhodou mnohých historických a politických okolností sa stalo, že na židovský naciona lizmus (= sionizmus) sa na Západe pozerá oveľa zhovievavejšie ako na podobné nacionalizmy iných národov. Taký pohľad majú aj ľudia, ktorí zásadne odmietajú akýkoľvek iný nacionalizmus a nevonia im ani vlastenectvo. Prekvapujúco aj mnohí inak racionálni skeptici sú ochotní akceptovať oprávnenosť dvetisíc rokov starých historických územných nárokov židovského národa a aj mnohí v podstate ateisti majú tendenciu uznávať akýsi nadprirodzený pôvod týchto nárokov na základe biblických starých povestí židovských a s porozumením sa pozerajú na názor, že Židia sú akýmsi vyvoleným národom, Theodor Herzl v istých ohľadoch nadradeným iným národom. Ak takéto nároky vznáša iný národ, je to, samozrejme, považované za niečo absolútne neprijateľné... Myslím, že je už dávno načase, aby sa na Židov pozeralo ako na ktorýkoľvek iný národ, ako na rovného medzi rovnými a aby sa na jeho nacionalizmus pozeralo rovnako kriticky ako na iné nacionalizmy... Oprávnená kritika politiky židovského štátu nemá s antisemitizmom nič spoločné. Práve mnohí židovskí intelektuáli sú veľkými kritikmi nacionalizmu a prejavov vlastenectva či hrdosti na tradície a odkaz predkov v prípade európskych národov. No o praktikách sionizmu radšej mlčia, či ich dokonca obhajujú a v mé diách často vedú kampane proti kritikom izraelskej vládnej politiky ako proti zakukleným antisemitom. Ich terčom sa stala britská labouristická poslankyňa Clare Shortová, keď vyhlásila, že príčinou väčšiny konfliktov vo svete je americká podpora Izraela. Rovnako ich rozhorčil aj nórsky spisovateľ Jostein Gaarder, autor románu Sofiina voľba, ktorý v denníku Aftenposten napísal: Už neuznávame štát Izrael. Nech duch a meč zmietnu apartheidové múry Izraela. Štát Izrael neexistuje. Je teraz bez obrany, bez kože. 37

20 TÉMA MESIACA > SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ SIONIZMUS SLZÁM NEVERÍ > TÉMA MESIACA 38 Sionisti obviňujú z antisemitizmu (nenávisti k židom) už nielen neonacistov, ale aj extrémnu ľavicu i tú intelektuálnu stredoľavú. Podľa ich kritérií nedotknuteľnosti Izraela je polovica európskych akademických inštitúcií antisemitská len preto, lebo na protest vylúčia izraelských odborníkov z medzinárodných konferencií a vedeckých inštitúcií. Izraelský minister pre tajné služby a strategické záležitosti Juval Steinitz v denníku Daily Telegraph označil postoj britských médií, mimovládnych organizácií a akademikov za maskovaný antisemitizmus. Ako príklad uviedol výzvy renomovaného vedca Stephena Hawkinga na bojkot Izraela. VZÁJOMNÁ PREVIAZANOSŤ Taktické stotožňovanie kritiky sionizmu ako prejavu agresívneho nacionalizmu transformujúceho sa do šovinizmu a xenofóbie voči všetkým nežidom, gójom, s antisemitizmom znemožňuje akékoľvek vyjadrenie výhrad k politike izraelského establišmentu. Bývalý člen sionistického komanda, príslušník izraelskej armády a napokon mierový aktivista Uri Avnery vysvetľuje prepojenie: Oba pojmy antisemitizmus a sionizmus prišli na svet takmer súčasne koncom 19. storočia. Zakladateľ sionistického hnutia Theodor Herzl sa dopracoval k svojej myšlienke ako zahraničný korešpondent viedenských novín vo Francúzsku za Dreyfusovej aféry, keď tu intenzívny antisemitizmus znovu dosiahol vrchol. Antisemitizmus je, samozrejme, pojem zavádzajúci. Semitami sú aj Arabi. Pojmom sa však všeobecne označuje iba nenávisť k židom. Neskôr sa Herzl domáhal pomoci aj u vyhlásených predstaviteľov antisemitizmu v Rusku a inde. Sľuboval im, že ich zbaví židov. V roku 1939 plánoval ilegálny Irgun (pozn. autora: militantná sionistická skupina) ozbrojenú inváziu do Palestíny s pomocou totálne antisemitských generálov poľskej armády. Ťažko povedať, či by Štát Izrael vôbec vznikol, nebyť holokaustu. Sionizmus sa zrodil koncom 19. storočia v bezprostrednej reakcii na antisemitizmus. Po Francúzskej revolúcii sa idea národa zmocnila všetkých európskych etník, veľkých i malých, a antisemitské boli v takej či onakej miere všetky národné hnutia. Nosné krédo sionizmu znie, že židia môžu žiť len v židovskom štáte, pretože antisemitizmus to nevyhnutne vyhrá všade bez výnimky. Ako to potvrdzujú aj izraelské zdroje a občania židovského štátu, ktorí odmietajú večnú vojnu s Arabmi a prístup k Palestínčanom ako k teroristickému hmyzu predurčenému na vyhladenie, sionisti potrebujú živiť antisemitizmus a vznášať nekonečné obvinenia. Keď im niekto pripomenie páchanie krívd, má to zrátané, hoci pôsobí v inom kúte sveta, a nie na území štátu Izraela. Britského vládneho poslanca za liberálnych demokratov Davida Warda vylúčili zo strany, pretože na svojej stránke uviedol: Židia, ktorí neuveriteľným spôsobom trpeli počas holokaustu, dokážu niekoľko rokov po vyslobodení z táborov smrti páchať zverstvá na Palestínčanoch. K tomu ešte na sociálnej sieti Twitter napísal: Mýlim sa, alebo mám pravdu? Sionisti napokon prehrávajú svoj boj ako dlho ešte môže vydržať apartheidný štát Izrael? V roku 1975 bola prijatá deklarácia OSN číslo 3379 označujúca sionizmus za formu rasizmu. Za prijatie deklarácie hlasovali najmä arabské a socialistické komunistické štáty. V roku 1991 bola deklarácia číslo 3379 ďalším hlasovaním zrušená. Sionizmus nie je všeobecne prijímaný ani medzi židmi. Významné skupiny ortodoxných židov myšlienku sionizmu odmietajú. Skupina, ktorá sa nazýva Praví Židia Tóry proti sionizmu, je presvedčená, že tradiční židia nepodporujú sionizmus ideológiu, ktorá stojí proti židovskému zákonu a presvedčeniam a proti učeniu Tóry. Podľa nich sa sionizmus pridržiava pseudojudaizmu založeného na svetskom nacionalizme a násilne sa snaží o ozbrojený materializmus namiesto toho, aby sa usiloval o božské porozumenie na základe kníh Tóry. Ohrozuje všetkých židov všade na svete a tvrdenie, podľa ktorého sionizmus chráni židov, je najväčším podvodom, akého sa kto kedy voči židom dopustil. Obviňujú sionistov z vyvolávania antisemitizmu v globálnom meradle. Izraelský spisovateľ a odborník na problematiku multikulturalizmu Sami Michael tvrdí, že ani po šiestich desaťročiach od vzniku Izraela sa v židovskom štáte nepodarilo vyrovnať rozdiely medzi Židmi z Európy a z východu. Označil Izrael za najrasistickejší štát na svete, v ktorom sú indoktrinované už deti: Od škôlky učíme svoje deti nenávisti, podozrievaniu a odporu k cudzincom. Najmä k Arabom. Dlhoročná redaktorka agentúry UPI v Bielom dome Helen Thomasová vyvolala pobúrenie svojimi výrokmi, keď už vo svojom veku prestala byť opatrná a poslušná mediálna figúrka. V decembri 2010 neváhala nahlas vyjadriť vlastný názor na politické praktiky v USA: Kongres, Biely dom, Hollywood a Wall Street sú vlastníctvom sionistov. Vkladajú peniaze tam, kde sú ich ústa. Potom sa však za tento aj iné výroky na adresu izraelských sionistov ospravedlnila, napriek tomu, že sionisti nezabúdajú a slzám neveria. ÚPRIMNÉ SLOVÁ Kanadský publicista židovského pôvodu Henry Makow, ktorého rodina doplatila na holokaust, v úvahe Again, Zionists Setup Jews for Holocaust vyjadril, čo si on ako žid myslí o sionizme: Izrael je dnes hlavnou príčinou antisemitizmu vo svete a ohrozuje bezpečnosť všetkých židov. Keďže Izrael sa vyhlasuje za židovský štát, a pritom sa správa ako gaunerská krajina, vydáva tak židov napospas pomstychtivej odvete. Izrael by nikdy nevznikol, keby to mala byť len domovina židov. Izrael má byť hlavným mestom Rothschildovho kabalistického svetového impéria. Obyčajní židia v tomto nemajú žiadnu inú úlohu okrem toho, že majú byť potravou pre kanóny. Moji starí rodičia zomreli počas holokaustu... Viním sionistov z toho, že kolaborovali s nacistami. Viním sionistov z toho, že nedovolili zachrániť európskych židov. Viním sionistov z toho, že nedovolili, aby sa do get dostala pomoc. Viním ich z toho, že dávali dohromady židov a posielali ich do koncentračných táborov. A viním ich aj z toho, že sabotovali židovský odpor... Toto je klasická sionistická taktika: ozbíjaj a zabíjaj a všetko si prisvoj. A potom obviňuj obeť, že sa opovážila zodvihnúť ruku a protestovať. Antisemiti! Samozrejme, patetické, sionistami kontrolované západné médiá sa stavajú na stranu sionistov... No väčšina židov sú slušní, dobrí ľudia. Tí veria v morálny poriadok, nie v nový svetový poriadok. Sionisti nie sú židia. Je načase, aby si toto uvedomilo viac židov. 39

21 Nidal Saleh AKO SIONISTI SFALŠOVALI PALESTÍNSKU HISTÓRIU > TÉMA MESIACA AKO SIONISTI SFALŠOVALI PALESTÍNSKU HISTÓRIU HISTORICKÉ SKUTOČNOSTI BOLI SIONISTAMI ZÁMERNE SFALŠOVANÉ, ABY CUDZÍ NÁROKOVATEĽ A PODVODNÍK ZDEDIL TO, NA ČO NEMAL NÁROK, A PRAVÝ DEDIČ STRATIL NA SVOJE DEDIČSTVO PRÁVO. NESTAČILO IM, ŽE ZO ŽIDOV VYTVORILI NÁROD, KTORÝ V SKUTOČNOSTI NIE JE, ALE VŠTEPOVALI DO POVEDOMIA ĽUDÍ, ŽE ŽIDIA NA CELOM SVETE SÚ POTOMKAMI STAROVEKÝCH IZRAELSKÝCH KMEŇOV VYSŤAHOVANÝCH RIMANMI PO TOM, AKO V ROKU 70 ZNIČILI DRUHÝ CHRÁM. A ŽIDOM BOLO UMOŽNENÉ VRÁTIŤ SA DO PÔVODNÉHO DOMOVA PALESTÍNY TAKMER PO DVETISÍC ROKOCH PERZEKÚCIÍ V ZAHRANIČÍ. Šlomo Sand, profesor súčasných dejín na univerzite v Tel Avive, vo svojej knihe The Invention of the Jewish People (Vymyslenie židovského národa) tieto izraelské mýty odmieta. Tvrdí, že táto interpretácia dejín židovského národa bola prekrútená, pretvorená a vymyslená v modernej dobe, aby vyhovovala požiadavkám sionizmu. V snahách, aby bol falzifikát akceptovateľný a mal svätý podtext, biblický príbeh prekrútili a interpretovali tak, aby vyhovel sionistickým požiadavkám a predstavám. Historická Palestína nikdy nebola jednotná. Spoločne tu existovalo viac mestských štátov a útvarov odlišných etnických skupín. V Palestíne žili a cez jej územie prešli semitské kmene ako Kanaán čania, Asýrčania, Feničania, Egypťania, Arabi a nesemitské ako Filištínci, Chetiti, Rimania a iní. Moslimskí Arabi neprišli v šiestom storočí do prázdnej, ale do obývanej Palestíny. Usadili sa v nej, miešali sa s pôvodnými obyvateľmi a asimilovali sa. Moslimskí Arabi dali Palestínčanom arabský jazyk, ktorý bol veľmi blízky aramejčine, jazyku pôvodných Palestínčanov, a tiež islam, na ktorý veľká časť Palestínčanov konvertovala. Mnoho etnických skupín, rovnako ako v mnohých iných krajinách, sa počas dlhej histórie v Palestíne etablovalo, asimilovalo a vytvorilo dnešný palestínsky ľud. Palestínčania sú moslimovia aj kresťania, a je veľa palestínskych rodín, ktoré sa skladajú z dvoch vyznaní, moslimského aj kresťanského. Rodina mojej matky je tiež taká. V histórii sa Palestína nazývala rôznymi menami. Najznámejší názov bol Kanaán alebo krajina Kanaánčanov, ako bola uvádzaná v egyptských dokumentoch. Pod menom Palestína je známa od asýrskej obdoby. Sám grécky historik Hérodotos používal toto meno a pod týmto menom ju poznáme aj v modernej dobe. Historická Palestína sa nikdy nevolala Izrael a okrem Biblie žiadny historický dokument tento názov pre Palestínu neuvádza. Sám veľký grécky historik Hérodotos (pravdepodobne p. n. l.) navštívil Egypt, Sýriu, Palestínu a Babylon a v jeho knihe História nenájdeme ani jedinú zmienku o Izraeli, Izraelitoch, židoch alebo Hebrejoch. V druhej časti svojej knihy opísal obriezku a národy, ktoré obriezku vo vtedajšej dobe praktizovali. Hérodotos sa o Izraelitoch, židoch, ani Hebrejcoch nezmienil ani v poznámke o obriezkach (ktorú dnešní židia praktizujú). Keby také národy v tejto dobe existovali, určite by sa o nich veľký historik aspoň niekoľkými slovami zmienil, ale ako vidíte, nestalo sa tak. Dnes takí seriózni historici, ako je K. Whitelam, T. Tomson, N. Lemke, G. Gabrini, F. Davis, I. Helmová, Z. Muna, M. Prior a mnohí iní došli k presvedčeniu, že obraz starého Izraela opísaný v Biblii nie je nič iné ako samotná literatúra fantázie. Podľa nich dnes môžeme s istotou povedať, že vymyslená a vyfabrikovaná minulosť biblického Izraela nemá legitimitu. Čo bolo ešte nedávno len podozrením, je dnes vo svetle vedeckých faktov isté: Totiž že biblický Izrael a jeho kráľovstvo je fantázia a v skutočnosti nikdy neexistovali. K tejto skupine sa v poslednej dobe pripojil aj izraelský archeológ I. Finkelstein, ktorý spolu s Neilom Asherom Silbermanom vydal knihu The Bible Unearthed (Objavovanie Biblie). V tejto knihe autori uvádzajú: Dnes je zrejmé, že sa mnoho udalostí biblickej histórie buď neodohralo v danom čase, alebo sa neodohralo tak, ako sa to v Biblii opisuje. Niektoré z najznámejších biblických udalostí sa nestali nikdy. Ďalej píšu, že keď sa na text Písma svätého uplatnila moc logiky a rozumu, vyvolalo to niektoré veľmi znepokojujúce otázky o historickej spoľahlivosti Biblie. Tieto faktory viedli niektorých bádateľov 17. storočia k presvedčeniu, že prinajmenšom prvých päť kníh Biblie upravili, rozšírili a prizdobili neskorší anonymní redaktori a korektori. Koncom 18. a ešte viac v 19. storočí začali pozorní bádatelia pochybovať o tom, že by Mojžiš mal na spísaní Biblie akýkoľvek podiel. Postupne došli k názoru, že Biblia je výhradne die lom neskorších autorov. Zároveň však medzi archeologickými nálezmi a biblickým rozprávaním existovalo príliš veľa rozporov. Nebolo teda možné tvrdiť, že Biblia ponúka presný opis toho, čo sa skutočne stalo. Pochopiteľne, s tým, ako archeologický výskum a bádanie postupovali, sa objavovali nové pohľady na vznik a vývoj Izraela. Boli vyslovené pochybnosti o historickej existencii praotcov a dobe a rozsahu exodu. Rozvíjali sa aj nové teórie, ktoré naznačovali, že izraelské dobytie Kanaánu sa možno neodohralo ako jednotné vojenské ťaženie, ako to tvrdí kniha Jozue. Z výsledkov archeologického výskumu je zrejmé, 41

22 42 43 že v Judei, a predovšetkým v Jeruzaleme neexistuje vôbec žiadna známka väčšieho rozšírenia gramotnosti, ani žiadny iný znak plnej štátnosti až do doby o viac ako dve a pol storočia neskôr, teda až ku koncu 8. storočia pred naším letopočtom. Žiadny archeológ, samozrejme, nemôže poprieť, že Biblia obsahuje legendy, postavy a zlomky príbehov, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti. Veľká časť toho, čo sa zvyčajne považuje za autentickú históriu, príbehy praotcov, exodus, dobytie Kanaá nu, a dokonca aj rozprávanie o slávnom spojenom kráľovstve Dávidovom a Šalamúnovom, je skôr výrazom predstáv silného náboženského reformného hnutia, ktoré sa v judejskom kráľovstve rozvinulo v mladšej dobe železnej. Seriózni historici (K. Whitelam, T. Tomson, N. Lemke a spol.: The New in History of Ancient Palestine) stále opakujú to, čo už niekoľkokrát vo svojich knihách a publikáciách vyhlásili že Biblia nie je historická kniha a v žiadnom prípade ju nemôžeme používať ako historický zdroj. Použitie Biblie ako historického zdroja spôsobilo veľké škody nielen pre palestínsku históriu, ale aj pre Bibliu samotnú, pretože pisatelia Biblie nechceli písať históriu, ale náučnú teologickú literatúru. Dnes panuje medzi serióznymi historikmi veľká zhoda v tom, že všetky príbehy Pentateuchu, príbehy o kráľoch Dávidovi a Šalamúnovi, sú iba fantázie, nemajú s históriou nič spoločné a nikdy sa v skutočnosti nestali. Máloktorí historici dnes tvrdia opak a málokto o tom diskutuje. Nebola to chyba Biblie, ale chyba interpretov biblického textu. Izrael v Biblii je symbolom stretu božskej vôle s ľudskou. Tento stret sa opakuje v celom biblickom texte. Boh vyberá Izrael ako svojho obľúbeného syna, a potom to ľutuje a za zradu ho potrestá. Tento príbeh ukazuje, že dobro a zlo určí Boh, a nie človek, a jedine Boh určí, čo je dobré a čo zlé. Človek má potom počúvať Božie slová a konať podľa nich, nie podľa svojho želania. Je to príbeh boja medzi vierou a nevierou, medzi pochvalou a trestom. Biblický Izrael nie je historickým, ale teologickým symbolom minulosti, neúspechu a stratení, ktorý sa neskôr utrpením očistí počas neskutočného, ale teologického a ideologického babylonského vyhnanstva a vráti sa ako novorodený, očistený a poslušný Bohu. Pre sionistických historikov sú, samozrejme, nové historické fakty nepríjemné, a pokúšajú sa ich všetkými spôsobmi odvrátiť a brániť svoje pozície. Keith Whitelam uvádza ako príklad útok Kennetha Kitchena na jeho osobu a jeho knihu The Silencing of Palestinian History (Umlčanie palestínskej histórie). Kitchen odmieta označenie Palestínčanov ako pravých dedičov všetkých národov starej Palestíny. Podľa neho sa Palestína nazývala Kanaán, a dnes žiaden národ menom Kanaán neexistuje. Na druhej strane pre Palestínu uznáva názov Izrael a tvrdí, že dnes existuje izraelský národ. Whitelam vyhlásenie Kitchena odmieta, považuje ho za smiešne a nepravdivé, a komentuje ho týmito slovami: Keby sme to, čo hovorí Kitchen, aplikovali trebárs na dnešné Anglicko, nemohli by sme o histórii Anglicka a Angličanoch hovoriť, pretože Anglicko sa v histórii neoznačovala rovnako ako dnes. Dnešní Angličania sú potomkovia všetkých národov, ktoré sa v Anglicku usadili. Whitelam ďalej hovorí, že by sme nemohli hovoriť ani o histórii dnešnej Indie, pretože názov Indie v žiadnych indických historických dokumentoch nenachádzame a v dávnej histórii tento názov označoval malý kúsok územia, ktorý v dnešnej dobe patrí Pakistanu. Podľa Whitelama sú dnešní Palestínčania potomkami všetkých národov, ktoré sa usadili v Palestíne, a ich história je súčasťou histórie Palestíny. To, čo hovorí Kitchen a jemu podobní že história palestínskych Arabov začína až od siedmeho storočia, keď moslimskí Arabi prišli do Palestíny, je úplne falošné. Moslimskí Arabi prišli do obývanej Palestíny, kde sa usadili a asimilovali. Whitelam konštatuje, že tvrdenie Kitchena je pokus o oddelenie dnešných Palestínčanov od starej histórie Palestíny. Dnešní Palestínčania sú pravými dedičmi bohatej tradície a minulosti starej Palestíny a tvoria nedeliteľnú súčasť celého palestínskeho príbehu.

23 TÉMA MESIACA > MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV Milan Pullmann MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV 44 TREŤORÍŠSKY ANALYTIK PROTOKOLOV SIONSKÝCH MUDRCOV ULRICH FLEISCHHAUER ICH NAZVAL POLITICKÝM KATECHIZMOM ŽIDOVSTVA A PROGRAMOM ŽIDOVSKEJ LÓŽE B NAI B RITH. DRŽITEĽ NOBELOVEJ CENY ZA LITERATÚRU ALEXANDER SOLŽENICYN NAPÍSAL, ŽE IDE O PREJAV MYSLE GÉNIA... VEĽKEJ SILY MYSLENIA A POROZUMENIA... ZLOŽITEJŠÍ NEŽ ATÓMOVÁ BOMBA. JE DRUHORADÉ, ČI SÚ PROTOKOLY PODVRH ALEBO NIE, KEĎ SA ICH ZLOVESTNÝ OBSAH NAPĹŇA A MNOHÉ ICH BODY NÁPADNE PRIPOMÍNAJÚ SÚČASNOSŤ. PROGRAMUJÚ MATRIX, V KTOROM ŽIJEME. 45 Zvykne sa uvádzať, že vzorom Protokolov bol Dialóg medzi Machiavellim a Montesquiem v pekle od člena mizraimskej lóže s krycím menom Maurice Joly (za vlády Napoleona III. ho pre to zatkli). No Ulrich Fleischhauer v 550-stranovom opuse Pravé Protokoly sionských mudrcov s nemeckou presnosťou už v roku 1935 zhromaždil dôkazy, že Joly musel poznať tajný sionistický program, ktorý zahrnul do svojho Dialógu (samovraha Jolyho obvinili z plagiátorstva románu Eugena Sueho). V tomto kontexte je zaujímavá aj reč na pražskom židovskom cintoríne v románe Biarritz (1868, 1924), napísanom agentom provokatérom pruskej tajnej polície Hermannom Gödscheom. Existujú aj prepisy ústnych prejavov s rovnakým obsahom ako Protokoly. Disidentský analytik Miroslav Dolejší pod pseudonymom Robert Helebrandt uviedol v knižke Kniežatá zloby (Protokoly sionských mudrcov) z roku 1991 aj celé znenie 28-bodovej reči ruského rabína, aby ukázal prepojenie Protokolov s reálnym programom sionizmu. Z Fleischhauerovho detailného porovnania je zrejmé, že Protokoly sú rozšírením, doplnením a objasnením Dialógu. OTÁZKA AUTORSTVA Fleischhauer preukazuje pravosť Protokolov v šiestich kapitolách príkladmi zo židovskej literatúry a medzinárodnej súčinnosti židovstva, z činnosti slobodomurárov, z dobových udalostí atď. Zamýšľa sa aj nad ich autorstvom a dochá dza k názoru, že nech ich napísal Ašer Ginsberg, Theodor Herzl či iný žid, ide predovšetkým o výraz svetového názoru. Napokon sám Joly v predslove svojich Dialógov píše: Je zbytočné pýtať sa, čia ruka napísala tieto riadky. Dielo ako toto je svojím spôsobom vždy neosobné. Vyjadruje hlas svedomia, celý svet je jeho autorom. Spisovateľ ustupuje do pozadia, pretože je len vykonávateľom myšlienky, ktorá je spoločným vlastníctvom duchovného vývoja, je viac či menej černochom pre túto prácu. Leslie Fryová, ktorej výskum financoval Henry Ford, publikovala už v roku 1901 (keď vyšla kniha prvýkrát) vo francúzskom časopise La Vieille France článok, kde argumentuje, že autorom Protokolov bol Ašer Ginsberg, autorským menom Achad ha-am. Napísal ich vraj po hebrejsky a potom boli preložené do francúzštiny. Podľa Dolejšího je najpravdepodobnejšie, že ich napísal otec sionizmu Theodor

24 TÉMA MESIACA > MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV MATRIX SIONSKÝCH MUDRCOV > TÉMA MESIACA 46 Herzl. V hrdinovi románu Altneuland z roku 1902, vykresľujúceho utopický židovský štát v Palestíne, možno spoznať Mauricea Jolyho. Herzlovi bolo krajne nepríjemné, že Protokoly unikli zo zasadania 1. sionistického kongresu v Bazileji v roku V obežníku vydanom sionistickým výborom po zverejnení Protokolov sa sťažoval, že napriek výstrahám neboli utajené isté dôverné informácie, ba naopak, dostalo sa im nežiaduceho zverejnenia. Doktor literatúry, odborník na Protokoly Henry Makow sa nazdáva, že ich autorom je Rothschild (či už Meyer Amschel, Lionel Nathan alebo James) alebo Adolphe Crémieux. Vychádza z toho, že protokoly 20 až 23 sa zaoberajú finančnými otázkami ( zavŕšenie a rozhodujúci moment našich plánov ), čo naznačuje, že autorom bol bankár. Tí, ktorí Protokoly popierajú, sú podľa Makowa spoluvinníkmi sprisahania zodpovedného za väčšinu utrpenia ľudstva. PLÁNY KNIEŽAT ZLOBY Nižšie prinášame vybrané časti Protokolov vyjadrujúce sa k viacerým závažným témam. Zdrojom skrátených úryvkov je Dolejšího/Helebrandtova verzia Kniežatá zloby. V predposlednom, 23. protokole sa objavujú prekvapujúce antikonzumistické názory. Slovo gój znamená nežid (doslova dobytok): 2. Pre náš úspech je dôležité, aby vojny neprinášali zúčastneným stranám územné zisky. Tým vojna skĺzne do hospodárskej roviny a donú ti národy, aby uznali silu našej moci. Tak budú obidve strany vydané napospas našej medzinárodnej agentúre, tým miliónom očí, ktoré neobmedz ujú žiadne hranice. Potom budú medzinárodné práva nadradené právam národov a budú ich ovládať... slepú vieru gójov v teoretické zákony vedy utvrdíme pomocou našej tlače... demoralizujúci vplyv Darwinovej, Marxovej a Nietzscheho teórie na ducha gójov je vám už dnes určite zrejmý... Každý moderný štát má v rukách moc, ktorá môže spôsobiť hnutie v národe: je to tlač... Ale vlády ukázali, že nie sú schopné túto moc využiť, a preto padla do našich rúk. Tlačou sme dosiahli vplyv, a pritom sme zostali v pozadí. Pomohla nám nahromadiť zlato získané za cenu potokov sĺz a krvi. Aj nás to síce stálo mnoho obetí, ale každá naša obeť pred Bohom vyváži tisíce gójov Usilovné zbrojenie a posilňovanie polície je podstatným predpokladom na uskutočnenie vyššie uvedeného plánu. Je nutné docieliť, aby vo všetkých štátoch boli okrem nás len davy proletariátu, niekoľko nám oddaných milionárov, polícia a vojsko V celej Európe a vo všetkých štátoch európskeho pôvodu na ostatných kontinentoch musíme podporovať rozpory, neporiadok a nenávisť podnietime všetkých susedov, aby vyhlásili vojnu štátu, ktorý by sa nám odvážil postaviť na odpor. Ak by sa však spojili proti nám, odpovieme im svetovou vojnou štátom gójov v Európe ukážeme svoju silu vraždením a hrôzovládou. A keby sa stalo, že by všetci proti nám povstali, odpovieme americkými, čínskymi alebo japonskými delami Keď budeme môcť zveriť vládne miesta našim židovským bratom, obsadíme ich ľuďmi s takou zlou minulosťou a povahou, že medzi nimi a ľudom vznikne priepasť. Ľud bude mať strach z vyhnanstva alebo trestu, ak neposlúchne naše príkazy Keď budeme vládnuť, nahradíme slobodomurárske heslo sloboda, rovnosť, bratstvo inými heslami, ktoré budú myšlienku iba naznačovať, napr. právo na slobodu, rovnosť, bratstvo. Tak sa budeme vyjadrovať... a budeme držať capa za rohy! antisemitizmus potrebujeme na to, aby sme k sebe pripútali svojich chudobných bratov Naša vláda panuje v takých nezákonných podmienkach, že ju možno všeobecne označiť slovom diktatúra. Teraz robíme zákony, sme sudcovia, ukladáme tresty, odsudzujeme a udeľujeme milosť a ako náčelníci všetkých armád sme aj vojvodcovia Máme bezuzdnú ctižiadosť, sme pomstychtiví, hovoríme s nenávisťou. Sme pôvodcovia svetovej hrôzovlády. Slúžia nám ľudia všetkých názorov a smerov slepú silu ľudu... povedieme tak, aby slúžila našim cieľom... budeme verejne hovoriť k davom a vysvetlíme im politické problémy tak, ako potrebujeme Klamali sme, podplácali, otupovali, demoralizovali dorast gójov tým, že sme ich učili zásadám a teóriám, ktoré sme sami pokladali za falošné, ale úmyselne sme na ne dávali podnet zákony sme prekrútili tak, že sa ľudia v spletenom zákonodarstve vlády vôbec nemohli vyznať keď uskutočníme štátny prevrat, povieme: Až doteraz išlo všetko zle, všetci ste trpeli. My však odstránime príčiny vášho utrpenia, teda národnosti, hranice a národné meny zariadime voľbu prezidentov, ktorí majú nejaký utajený škandál z minulosti. Budú vernými vykonávateľmi našej vôle zo strachu pred pranierovaním a z prirodzenej túžby uchovať si výsady súvisiace s postavením Prezident bude môcť vyhlásiť stanné právo. Ospravedlníme to tvrdením, že ako najvyšší veliteľ národnej armády musí mať právo chrániť ústavu Nenápadne dospejeme k odstráneniu všetkých ústav a zmocníme sa všetkých vlád Musíme rozoštvať celý svet hádkami, nepriateľstvom, zápasmi, nenávisťou vrcholiacou v popravách, hlade, očkovaní chorôb Gójovia sú ako stádo baranov a my sme ako vlci. Dobre viete, čo sa stane, keď vlci vniknú do stajne medzi ovce! Preto sme vytvorili naše slobodné murárstvo... Vlákali sme ich do našich početných slobodomurárskych lóží, aby sme odvrátili pozornosť od svojich súvercov. 12. Naše časopisy budú zastávať aj zdanlivo protichodné názory... Pri každej zmene sa budú snažiť uviesť mienku rôznych názorových skupín do nášho myšlienkového smeru... Ak má byť niekto pustený do žurnalistických kruhov, musí mať za sebou nejaký hanebný čin, ktorý by bol okamžite uverejnený, keby sa dopustil indiskrétnosti Keď usúdime, že je potrebné zosilniť policajné opatrenia,... pomocou skúsených rečníkov vzbudíme umelé nepokoje a zdanlivú nespokojnosť... Potom si nájdeme zámienky na domové prehliadky, na ich stíhanie a na vydanie zákonov obmedzujúcich slobodu Aj deti je nutné od narodenia pokladať za konzumentov nám spôsob finančného hospodárstva, ktorý sme našepkali gójom, nemôže vyhovovať Miesto toho, aby určili dane podľa vzniknutej spotreby, naťahujú vlády ruky a žobrú o peniaze u našich bankárov... Miesto toho, aby vlády gójov obmedzili zahraničné pôžičky, rozmnožujú ich, a tým, že si samy púšťajú žilou, páchajú samovraždu Burzy nahradíme veľkými verejnými ústavmi, ktorých úlohou bude určovať hodnoty priemyselných papierov podľa želania vlády... Tým budú všetky priemyselné podniky od nás závislé. Predstavte si, akú nám to dodá moc! V našich rukách je najväčšia moc sveta: zlato. Zo svojich pokladní ho môžeme počas 48 hodín uvoľniť ľubovoľné množstvo... Neprezrádza toto bohatstvo, že všetko zlo, ktoré sme museli páchať po toľko stáročí, poslúži konečne na dosiahnutie pravého šťastia ľudstva, na zavedenie poriadku vo svete? Poriadok bude zavedený, ak to bude treba, aj násilím Naša vláda zavedie poriadok a ľudu dá za to blahobyt. Stane sa predmetom zbožňovania a národy sa budú pred ňou klaňať. Skutočná moc sa nesmie zastaviť pred žiadnym právom, ani Božím Aby sme naučili ľud poslušnosti, je potrebné obmedziť jeho chúťky a výrobu prepychových predmetov. Tým zjemníme mravy a zabránime rozširovaniu nemravnosti, ktorá vzniká z márnivosti Budeme podporovať drobné remeslá, ktoré sa zmocnia kapitálu odňatého priemyselníkom Ľud oddaný remeselníkom a remeslám nepozná odpočinok pred prácou, prispôsobí sa životným podmienkam a podporuje vládu. Nezamestnanosť je pre vládu veľmi nebezpečná: prestane, akonáhle budeme pánmi Opilstvo bude tiež zakázané a trestané ako zločin proti ľudskej dôstojnosti, pretože alkohol znižuje úroveň človeka na úroveň zvieraťa Len tí, ktorí budú mať tvrdú, energickú, ba i ukrutnú povahu, obdržia kormidlo vlády od našich mudrcov. Uvedomujeme si, že Protokoly sionských mudrcov a iné podobné texty môžu slúžiť na negatívne generalizovanie o židoch, čo malo a má devastujúci účinok na dôveru k nim. Používanie takejto zjednodušujúcej optiky je zavrhnutiahodné a jednoznačne sa od toho dištancujeme. Napokon, židovstvo samo osebe je tiež len obeťou boľševických a sionistických manipulátorov. Ako nabáda aj Henry Makow, židia by si mali čím skôr upratať pred vlastným prahom (vrahom). 47

25 Tibor Eliot Rostas ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI TENTO EXKLUZÍVNY TROJROZHOVOR JE PRESVEDČIVOU UKÁŽKOU TOHO, AKO SI V ZÁKLADNÝCH TÉZACH ODPORUJÚ SAMOTNÍ ŽIDIA. JE SVEDECTVOM NAŠEJ DOBY, ALE ZÁROVEŇ ODHAĽUJE HROZIVÉ SKUTOČNOSTI. NA ZÁKLADE NICH MÔŽEME OPRÁVNENE USUDZOVAŤ, ŽE NAJVÄČŠOU HROZBOU PRE ŽIDA JE INÝ ŽID. ZA HOLOKAUSTOM STÁLI SIONISTI, KTORÍ TÚTO TRAGÉDIU ZNEUŽILI NA BUDOVANIE SVOJEJ ZÁKLADNE S AMBÍCIAMI OVLÁDAŤ CELÝ SVET MINCOU A MEČOM. Bezpečnostný múr oddeľujúci palestínsku a izraelskú časť pred vstupom do Jeruzalema. Foto: Tibor Eliot Rostas

26 50 51 Pavol Mešťan počas rozhovoru s T. E. Rostasom lárová napísala, že je nám veľmi ľúto, nemáme, žiaľ, čas vypracovať odpovede, organizujeme totiž zatmenie slnka a zabezpečujeme škvrny na slnku. Takto sa k vážnym otázkam o zabíjaní detí, používaní bieleho fosforu, okupácie a teroru stavajú tí, ktorí majú budovať pozitívny obraz o židovských komunitách. S podobnou aroganciou sa vyjadril aj šéfredaktor židovsko-slovenského časopisu Delet Michael Szatmáry. O rozhovor sme požiadali aj bratislavského rabína Barucha Myersa, ktorý rovnako odmietol. Jediným, kto z oslovených predstaviteľov slovenských židovských organizácií súhlasil s rozhovorom, bol riaditeľ Židovského múzea v Bratislave Pavol Mešťan. Izrael vníma ako maličkú krajinu obklopenú celým nenávistným svetom. Tvrdí, že boj o Izrael môže byť aj bojom o svet. Hoci v rozhovore neustále nabáda na kladenie iných otázok, aké nás zaujímajú, jeho prejavená vôľa o budovanie dialógu je úctyhodná. Slovenský rabín Michael Dov Weissmandel sa počas vojny snažil zachrániť židov pred transportmi do koncentračných táborov. Písal výzvy Medzinárodnej sionistickej organizácii, žiadal o pomoc, no neuspel. Nestálo za to dať nacistickému dôstojníkovi zodpovednému za deportácie Wislicenymu peniaze, aby sa transporty nekonali? Naozaj je to tak, ako povedal rabín Grünbaum, že takto sa obchodovať nebude, že jedna krava v Palestíne má väčšiu cenu ako všetci židia v Európe? To, s čím prišiel Weissmandel, s tzv. Európa plánom na záchranu židov, je jedna famózna, fantastická vec, ja sa pred ňou skláňam, ale v tom období sa nedala realizovať, pomoc, ako si ju on predstavoval, bola neuskutočniteľná. Weiss mandel povýšil záchranu človeka nad všetko (lebo tak je to v judaizme), čo patrilo do oblasti judaizmu, čiže povýšil existenciu života nad všetko. Gisi Fleischmannová úradovala tu Na to, aby sme mohli pochopiť druhú stranu, je nevyhnuté rozprávať sa s ňou, poznať dôvody a myšlienkové pochody. Hoci sme mnohé z týchto závažných otázok už v minulosti adresovali izraelskému veľvyslancovi na Slovensku, ten sa s nami aj napriek prísľubu odmietol rozprávať. K porozumeniu je však nevyhnutný dialóg. My ho oponentom alebo názorovo a hodnotovo inak orientovaným ľuďom vždy ponúkame. Ich knihy ani časopisy sa nesnažíme zosmiešňovať, bojkotovať alebo uvažovať nad ich vyradením z predaja tak ako oni. Naopak, nabádame našich čitateľov, nech sa ich textami a myšlienkami zaoberajú. Je to každý jednotlivý čitateľ, v ktorom sa odohrá rozhodujúci zápas o poznanie pravdy. V tomto duchu sme oslovili aj ľudí zastupujúcich židovské organizácie. Na našu žia dosť o rozhovor nám hovorkyňa Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Lucia Kolneďaleko nášho múzea. Na prvý pohľad vyznie asi smiešne, ale Weissmandel bol ochotný stretnúť sa s Gisi Fleisch mannovou v jej kancelárii sám. Vám to nič nehovorí, ale stretnutie rabína so ženou v jednej kancelárii osamote je niečo, čo je v rozpore s učením, a on to urobil. Jeho predstava o záchrane židov a predstava Gisi Fleischman novej bola jedna a tá istá, zhodovali sa. Takže neviem, či ste otázku smerovali proti Amerike, ktorá nedala peniaze? Weissmandel vyčíta Amerike, že v čase, keď tam sedeli v kasínach, v kaviarňach a v kinách, židia na Slovensku umierali. Ale viete sa vžiť do situácie, ktorá vtedy existovala? Čo sa vedelo o koncentračných táboroch? Čo mohla Amerika vedieť o koncentrač ných táboroch? Vôbec to nezovšeobecňujem na Ameriku, to by bolo odvádzanie pozornosti. Upozorňujem

27 RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI 52 na odmietnutie pomoci pre slovenských židov od sionistickej organizácie, konkrétne od švajčiarskej sionistickej organizácie Agency Executive Offices. Ale boli iné organizácie, ktoré pomáhali, dávali peniaze, peniaze prichádzali cez Maďarsko, peniaze mali aj bohatí židia, ale ešte raz vám hovorím: chápete, že tie peniaze nepomohli? Tí ľudia brali peniaze a nepomohli. Čo by ste chceli urobiť s tými peniazmi? Príde Weissmandel za Wislicenym, dá mu peniaze a Wisliceny zastaví deportácie? Židia prestanú odchádzať zo Slovenska? Takto brali peniaze, a napriek tomu transporty išli. Opieram sa o slová rabína Mosheho Schonfelda, nie o svoje dojmy. Ten vo svojej knihe spomína Weissmandelove listy adresované Izákovi Grünbaumovi, ktorý odpovedal: Keď sa ma spýtal, či by som nemohol dať peniaze z prostriedkov United Jewish Appeal na záchranu Židov v Európe, povedal som: Nie, a opäť vravím nie! Musíme odolať vlne, ktorá odsúva sionistické aktivity ako druhoradé Nie som proti kritickým výhradám, len nemôžem jednoznačne povedať, že toto bol dôvod, prečo židia nedostali peniaze. Aký kritický pohľad má Weissmandel na organizácie, ktoré nedali penia ze? Veď Weissmandel viete si predstaviť, že on vyskočí z vlaku, v ktorom je žena s piatimi deťmi, ich nechá ísť do plynu a on žije a existuje preto, aby mohol vydať svedectvo o tých, ktorí nepomohli? Nezdá sa vám zvláštne, že o tomto prípade médiá príliš informácií nepriniesli? V médiách dnes pracujú ľudia, ktorí sú z môjho hľadiska nedovzdelaní, slabí žurnalisti a veľmi radi zjednodušujú. Myslíte si, že tá jednostranná neobjektívna informovanosť je len preto, lebo sú žurnalisti nedovzdelaní? Nie je to skôr preto, lebo napĺňajú predstavy vlastníkov? Áno, samozrejme, že napĺňajú predstavy vlastníkov, a ešte sú navyše aj nedovzdelaní. Ale tým som nechcel povedať, že všetci, aby sme to nezvulgarizovali a neglobalizovali. Ale vlastníci médií (môžete mi to vyvrátiť) sú často práve židovského pôvodu, čo nie je konšpirácia, ale fakt. To nie sú narážky na to, že za všetko zlé môžu židia, to predostieram ako niečo, s čím sa absolútne nestotožňujem. Ale ak hovoríme o médiách a vplyve, samotní židovskí intelektuáli a univerzitní profesori ako Mearsheimer, Walt, Chomsky, Filkenstein a mnohí ďalší hovoria o obrovskej moci izraelskej loby. Nemáte pocit, že ak sa na to pozeráte dnes tie správy sú zamerané jednostranne? Čestne sa priznám, že to neviem posúdiť (neberme teraz loby a majiteľov), hovorím o tom, čo vidím v televízii alebo čítam. V slovenskej televízii je tak málo pozitívnych vecí o Izraeli... Strašne málo. V Izraeli môžu vynájsť vedci objavy aj na päť Nobelových cien, to sa však v slovenských médiách nedozviem. Neviem o živote v Izraeli, o tom pozitívnom živote v Izraeli. Čo vy viete o Izraeli? O živote v Izraeli? Podľa vás teda nedostáva priestor pozitívne orientovaná línia voči Izraelu? Vedel by som si predstaviť, že sa o konkrétnom živote v Izraeli bude hovoriť viac. Často sa pripomínajú obete židov v súvislosti s holokaustom, čo je, samozrejme, pochopiteľné. Ale práve holokaust je často interpretovaný ako ospravedlnenie existujúcich zločinov páchaných Izraelom. Hovoril o tom aj Nahum Goldmann, bývalý prezident Svetového židovského kongresu. Tvrdil, že využívať holokaust je v tomto zmysle svätokrádež. Izrael nežije holokaustom. Je to zase len jeden pohľad na túto vec. Izraelčania robia exkurzie študentov do Osvienčimu, aby pochopili, čo bol holokaust. Ale nie preto, aby z neho žili a vychá dzali, nie preto, aby hovorili to, čo hovoria niektorí, samozrejme, židovskí autori. Mohli by sme spomínať aj Chomského a ďalších, ale ešte raz vám hovorím: keď chceme hľadať objektivitu, poďme po objektivite, Izrael nežije holokaustom, žije svojimi každodennými problémami. Keď sa na to pozerám ako historik, áno, využívam holokaust preto, aby som upozornil, že to, čo sa stalo židom v holokauste, sa dnes môže stať kedykoľvek komukoľvek. Žiaľ, ten súčasný svet mi dáva za pravdu. Foto: Matúš Plecho

28 RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI > RENDEZ-VOUS Ak hovoríte, že Izrael nežije holokaustom, dovoľte mi spomenúť film Defamation izraelského režiséra Yoava Shamira. V tomto filme traumatizované deti hovoria, že sa chcú pomstiť. Ich učiteľ si kladie otázku, či je toto cesta, ktorá má viesť k porozumeniu. Izrael je veľmi demokratická krajina, ak môže nakrútiť takýto film a ešte ho aj premietnuť. V mojich očiach je to prejav demokracie. Váš problém je ten, že si vždy vyberiete jeden typ, skúsme hovoriť o iných typoch. Dobre, mal možnosť nakrútiť to, veď v Izraeli sa diskutuje. Neviete si predstaviť, koľko sa diskutovalo o Schindlerovom zozname, koľko o tom rabíni diskutovali. Viete prečo? Lebo tam boli nahé ženské telá. Takže krajina diskutuje, sú tam nové moderné názory aj na históriu, ale to, že by toto bolo všeobecne platné, aby vyzývali na pomstu, no nehnevajte sa... Ale ja sa vás pýtam, čo si myslíte o otázke, ktorú si položil izraelský učiteľ. Povedal, že to, čo stvorili nacisti, Izraelčania uchovávajú A uchovávajú smrť čo je dôvodom, prečo sa nikdy nestanú normálnymi ľuďmi. Vy, naopak, tvrdíte, že Izrael tým nežije. Nežijú tým. Je to otázka histórie. Prečo by tam nemali ísť, aby poznali, kde prežili ich starí rodičia? Pýtam sa vás, čo má byť na tom traumatizu júce? Oni tam idú, pozrú si, je to súčasť židovskej histórie. Je predsa veľmi dôležité, aby túto etapu poznali. Možno aj preto, aby pochopili, čo bol schopný urobiť človek človeku. Rabín v Prahe mi povedal, že to vedie k budovaniu nedôvery, a zároveň k tomu, aby si viac vážili to, čo majú doma v Izraeli. Ak vravíme o samotnom štáte Izrael, mnohí kritizujú spôsob, akým vznikol. Ortodoxní židia ho neuznávajú, pretože sa to neudialo na základe spirituál nej, ale materiálnej cesty a čistých zbraní. Iní zdôrazňujú, že Izrael, ktorý navonok kritizuje teror, vznikol práve na terore organizácií ako Stern, Lechi, Irgun, Hagana vyhadzujúcich do povetria hotely a masakrujúce Palestínčanov v Dejr Jásin. Ako vnímate spôsob, akým súčasný izraelský štát vznikol? Zase len ten krajný prípad samozrejme, poznám aj tieto organizácie, ale neboli len tieto. Neboli len vojenské organizácie a myslím si, že vznik Izraela bol spôsobený aj vďaka Sovietskemu zväzu a Stalinovi, pretože bol záujem, aby vznikol Izrael a miesto, odkiaľ sa bude šíriť stalinistické učenie. Ale to celé padlo, pretože Izrael neprijal Stalinovu doktrínu, a tým padol v očiach Sovietskeho zväzu a Stalina. Štát Izrael v mojich očiach znamená čosi, čo umožnilo židom naplniť myšlienku o svojej záchrane. A z tohto hľadiska je to pre mňa neuveriteľne pozitívna vec. Som zástancom teórie dvoch vlastí. V jednej, kde žijem, a v druhej, ktorá súvisí s mojimi praprapredkami, a tou je Izrael. A tá predstava tej druhej vlasti, tá je to, čo tých ľudí napĺňa dôverou vo svoj budúci život. Nebyť Izraela, toto neexistuje. Tú otázku som položil v súvislosti so spomínanými okolnosťami, na základe ktorých Izrael vznikol. Hovorím, že toto nie je jediný spôsob, ako vznikol štát Izrael. Toto je súčasť vzniku štátu Izrael, ja som to nepoprel. Ale mne neprichodí hodnotiť to, za akých okolností štáty vznikajú a nevznikajú. A čo hovoríte napríklad na postoj Veľkej Británie ku vzniku štátu Izrael? To, ako sa správali? Je to jedna zo súčastí? Myslím, že práve to umožnilo Benovi Gurionovi urýchliť ten proces. Veľká Británia legitimizovala vznik štátu Izrael Balfourovou zmluvou, v ktorej však priznala práva aj Palestínčanom. Neskôr od oboch strán dala ruky preč. Aj preto existovali návrhy dohôd, aké priniesli izraelské Sternove komandá. Sľubovali, že v druhej svetovej vojne budú v Palestíne bojovať proti Britom po boku nacistov. Známa je aj spolupráca Rudolfa Kastnera a Eichmanna. Neviem, aké sú k tomu presné dokumenty, priznávam. Ale viete, o čo Kastnerovi išlo? Aká to bola ponuka? Prepáčte, to je tá povrchnosť. Veď Kastnerov vlak, poznáte Kastnerov vlak? To bola ponúknutá spolupráca s peniazmi za to, že židia z Maďarska odídu vlakom a zachránia sa. Takže vy to vidíte ako spoluprácu s nacizmom, že ejha, to sú tí židia. Hovoríme o Kastnerovi práve v súvislosti s tým, že udával židov. Kastnera neskôr v Izraeli zavraždil člen skupiny Lechi preto, lebo pomohol pri deportáciách, za čo bolo jeho skupine a neslávne známemu vlaku umožnené uniknúť do Švajčiarska. (Pozn. red.: Tomuto prípadu sa podrobne venujeme v článku Kolaborácia sionis tov s nacizmom, Zem&Vek, júl 2014, str ). Hovorili sme o kolaborácii nacistov a sionistov práve v tom, aby mohli efektívnejšie pracovať na vyvražďovaní židov. To je jedna z téz a Kastner v tomto zohrával veľmi dôležitú úlohu, ktorú spomínal aj Eichmann. Mali sme aj pracovnú skupinu na Slovensku, kde bol človek, ktorému na to prišli dosť skoro a odstavili ho. Keď Ben Gurion vyhlásil Izrael, prišli za ním policajti a povedali mu, že videli nejakého žida kradnúť v potravinách. Povedal: Zvolajte novinárov, aby som urobil tlačovku, že Izrael je normálny štát s normálnymi ľuďmi. Aj s takými, ktorí kradnú. Takže vy si vyberiete jednu vec a snažíte sa z toho urobiť akože systém. Nezľahčujme. Neurčitým príbehom o potrestaní jedného človeka, ktorý kradne, sa predsa nedá ospravedlňovať princíp, na ktorom vznikol štát Izrael. Toto je na rozdiel od jedného zlodeja veľmi vážna vec. Ale Kastner robil aj iné veci, a tým som chcel povedať, že aj židia sú len ľudia. A práve o to tu ide. Priznať si zásadné prešľapy a nevytvárať z jednej skupiny ľudí nedotkn u teľných. Týmto odvrátime snahy o démonizovanie všetkých židov. Ale tu nejde o démonizovanie, to je len objektívny prístup. Ak mi poviete všetky pozitíva o Kast nerovi, prijmem aj to zlé, čo robil. Aby z toho nevzniklo to, že vlastne toto sú tí židia, vidíte, to sú oni, lebo to vytvára ten postoj k tým židom, k Izraelu. To je to, čo som vám hovoril, naozaj si myslím, že váš časopis by mohol byť trošku viac naplnený aj tým pozitívnym vo vzťahu k židom. Nemyslím si, že na to, aby sa v tom pozitívnom svetle ukazoval Izrael, a navyše aj ako obeť, by nebol priestor v médiách dostatočný. Niektoré veci v mnohých oblastiach a témach vidíme kritickejšie ako iní, pretože sme skutočne nezávislí. Vy dávate ako dôkaz sebareflexie židov príbeh so zlodejom, ja hovorím o tisícoch, státisícoch ľudí a obetí, hovorím o problematike vzniku štátu Izrael, ktorá siaha až do dnešných dní. Hovorím o permanentnom konflikte, ktorý nekompromisne kritizujú samotní židia, nielen tí ortodoxní, ale aj univerzitní profesori ako Chomsky, Filkenstein. Ten, ktorý hovorí aj o holokauste ako o priemysle holokaustu. Viete, koľko antisemitov je medzi židmi? Myslíte, že Filkenstein je antisemita? Áno. To je zvláštne, lebo je to semita. A napriek tomu sa s antisemitskými názormi u židov stretávame už 4000 rokov. Ale jeho rodičia boli v koncentračnom tábore a nedostali žiadne odškodnenie. Pointa nie je v tom, že sa vo svojej knihe Priemysel holokaustu nesťažuje, že oni nedostali odškodnenie, ale že na odškodnení profitujú záujmové skupiny sionistov. On má takýto názor na odškodnenie. Ja mám napríklad niektorých priateľov, ktorí prežili strašným spôsobom Osvienčim, a oni to odmietli. Snažím sa o to, aby sa prelomili tabuizované témy nepripúšťajúce žiadnu kritiku Izraela a teroru, ktorý mnohí izraelskí politici ako Uri Avnery prirovnávajú k nacizmu. Vážnej kritike podrobujú Izrael ortodoxní židia. Pre ortodoxných židov je to samozrejmé. Iný je svetský pohľad. Podľa judaizmu mali židia čakať na príchod Mesiáša, ktorý tu mal všetko stvoriť. Vy si myslíte, že vznik štátu Izrael nie je hodný kritického pohľadu? Moja sestra odišla v roku 1949 do Izraela. Tá, ktorú si moji rodičia adoptovali a ona prežila, išla budovať štát Izrael. To teraz znamená, že ona sa málo pozerala na situáciu, v ktorej vznikol štát Izrael? Mala 13 rokov, išla budovať štát Izrael, budovala ho a kým žila, bola šťastná, že tam žije a rozvíja ho.

29 RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI 56 Kiežby aj mnohé z palestínskych detí mohli byť také šťastné. A vy viete o tom, akým spôsobom sa posielajú palestínske deti, aby boli zabíjané? Aj to sú fakty, aj to by bolo treba študovať a hovoriť o tom, lebo ich tiež posielajú. Žiaľ, pre nich ten život nie je nadradený tak ako v judaizme u židov. Existencia života tam nezohráva žiadnu významnú úlohu. Skutočne? A čo posledný z masakrov operácia Protective Edge, ktorá sa uskutočnila minulý rok v lete? Podľa izraelskej organizácie na ochranu ľudských práv B Tselem si vyžiadala životy 547 ľudí, z toho viac ako 200 palestínskych detí. Na Slovensku bol v tých dňoch festival Pohoda, kde sa v jednom zo stanov prezentovalo aj izraelské veľvyslanectvo a židovská kultúra. Na tomto podujatí nikto tieto udalosti nespomenul, nikto nevyjadril zármutok. Prepáčte, ja nemôžem za izraelské veľvyslanectvo. Vy hľadáte, aby sa kritizovalo to, čo sa tam deje, a ja hovorím, že popritom nevidím nič, že by sa tu pozitívne hovorilo o Izraeli. Izrael má vyznamenania. To, čo je u nás národný umelec, u nich je to národná cena, a netýka sa len umelcov. Dostávajú ju významné osobnosti z ekonomiky, je to na úrovni už pomaly Nobelových cien, no kto to tu vie? Poďme sa opýtať do ulíc, či niekto vie, že takéto ceny v Izraeli dávajú a za čo? Naše východiská majú prioritu v ochrane ľudských životov pred informáciami o odovzdávaní cien umelcom v Izraeli. A je to opäť izraelská organizácia B Tselem, ktorá hovorí o tom, že z pásma Gazy je dnes najväčšie väzenie sveta. Hovoria o tom ľudia z OSN ako John Dugard prinášajúci správu o apartheide väčšom ako v Juhoafrickej republike, pripájajú sa umelci a myslitelia z celého sveta. Hovoria o bojkote Izraela. Sú to ľudia s kritickými názormi. Aj tie si viem vypočuť. To sme minimálne dvaja. Otázka je, či bude stačiť iba vypočutie. Nie je to impulzom k zamysleniu sa o činoch a politike Izraela? Nie je namieste uznanie práva Palestíny na svoj vlastný štát, tak ako to urobilo Švédsko a chcelo aj Francúzsko? Nie je naozaj namieste cesta dohody, ktorú ponúka aj druhá strana? Ale ktorá druhá strana? Palestínska. Čo ponúkla? Prosím vás pekne, toto mi ani nehovorte. To, čo Palestína ponúka, ešte ani atrament nieže nezaschol, ešte sa ani atramentom nenapísalo, a už ponuka neplatí. Aká ponuka zo strany Palestíny platila? Tu máte Ehuda Baraka, skúste si ho raz naštudovať. Ešte desaťročia nebude žiaden predseda izraelskej vlády, ktorý by chcel sľúbiť a splnil to, čo on sľúbil Palestíne. A keď malo dôjsť k podpisu medzi Barakom a Arafatom, Arafat povedal, že to nemôže podpísať, pretože jeho ľud ho poveril, aby bojoval, a nie podpisoval. Tie dohody neplatia. Prosím vás, nerobme z toho teraz toto. Podľa informácií, ktoré mám ja, tá ponuka rozhodne nebola taká výhodná, ako sa prezentuje. Konala sa pod maximálnym časovým tlakom a navrhovala zrieknutie sa práv návratu palestínskych utečencov do Izraela. Podľa analytikov sledujúcich rokovania v Camp Davide dostal Arafat (z časových dôvodov neschopný priniesť lepší protinávrh) vyslovene urážlivé ponuky, akými je výmena pozemkov v pomere 9 : 1 v prospech Izraela, tretie najsvätejšie miesto moslimov Chrámová hora pod kontrolou Izraela, Palestína by nesmela mať svoju armádu a nesmela by mať ani kontrolu nad vlastným vzdušným priestorom. Keď chcem ísť do dohody, musím ísť aj do nejakého kompromisu. Ale toto už nie je celkom moja parketa, ja vám viem len vo všeobecnosti povedať, že dohody doteraz z tej druhej strany nikdy neplatili. Nielen Palestínčania, ale aj židia ako Izák Rabin prezentovali tú stranu. To beriem. Izrael sa s tým, že Izáka Rabina zavraždil žid, nevyrovná ešte 5000 rokov. A teraz mi chcete povedať, že žid ho zavraždil, pretože chcel podpísať dohody s Palestínou? Samozrejme. Židovský pravicový extrémista Jigal Amir ho zastrelil, pretože chcel zabrániť odovzdaniu Západného brehu Jordánu do rúk Palestíny. Títo ľudia ho podobne ako Netanjahu vnímajú ako zradcu. Zaujíma ma však, čo si myslíte o ruskej revolúcii v roku 1917? Vrchný rabín Ruska Berel Lazar uznal, že história je taká, ako ju vo svojej knihe Dvesto rokov pospolu opisuje Solženicyn. To je dobre antisemitská kniha, že? Myslíte, že Solženicyn bol tiež antisemita? Áno, myslím si to. Foto: Matúš Plecho Zaujímavé. Ale to nehovorí len Solženicyn. Existujú informácie, ktoré vedú k tomu, aké obrovské percento tvorili židia v prvej sovietskej vláde a tajných službách ako Čeka a NKVD zodpovedných za gulagy a systematické vyvražďovanie. Rabín Lazar aj s Putinom proste povedali, že za tým spravia hrubú čiaru. Niektoré veci židia podrobia sebareflexii a nebudú sa tváriť ako obete a nedotknuteľní. Ale tam netreba robiť hrubú čiaru. Tam netreba hľadať cesty, kým bude ľudstvo ľudstvom. To je môj názor. S niekým budete vedieť viesť dialóg a s niekým nie. Lebo stred tam nepoznám, žiadna žena nemôže byť trošku tehotná. Nepoznám stred medzi vedením a nevedením dialógu, lebo buď vám poviem, že nepríďte, a to je koniec dialógu, alebo vám poviem: nech sa páči, príďte, a vedieme dialóg. Čo môže byť medzi tým? Medzi tým môže byť to, že rozhovor spravíme, ale nesmieme ho uverejniť, ako sa dožadoval pražský rabín Karol Sidon. Aj to je jedna z možností vedenia dialógu. Čo si myslíte o tom, že Izrael je dieťa holokaustu? 57

30 58 59 Foto: Matúš Plecho Rabín Karol Sidon v rozhovore s T. E. Rostasom Ale však to je hlúposť, Izrael pomohol ľuďom, ktorí prežili holokaust. Ale aby bol Izrael dieťaťom holokaustu? Rozumiete, čo ste sa opýtali? Že vlastne v Osvienčime sa rodila myšlienka Izraela. Túto myšlienku pri našom dialógu vyslovil bývalý člen Charty 77 vrchný zemský rabín Karol Sidon. Ďakujeme za rozhovor. Interview s rabínom Sidonom sme si vopred riad ne dohodli a on mal čas pripraviť sa naň. Keď sme prichádzali k bráne rabinátu na Maiselovej ulici v Prahe, odrazu sa pri nás objavil člen ochranky a pýtal sa na našu totožnosť. Dovnútra nás vpúš ťali po jednom. Kým sme stáli s rozpaženými rukami, prehliadali nám osobné veci a podrobili kontrole detektorom ako na letisku. Nezabudneme na otázku prekvapeného dievčatka, ktoré sa cez sklo pozeralo, ako nás ochranka prehliada. Prečo robia tým ľuďom zle? pýtalo sa dievčatko, a otec jej odvetil, že nerobia nič zlé, robia to preto, aby ich chránili. Semienko nedôvery voči svetu za bránou môže vzklíčiť. Pred rozhovorom sme rabínovi vysvetlili, že to nebudú otázky, na aké je zvyknutý z poplatných médií. Upozornili sme, že témy nebudú jednoduché, ale cestu k pochopeniu vytvára schopnosť viesť dialóg. A tak sme s jeho súhlasom zapli diktafón a fotili. Rabín Sidon v rozhovore okrem iného spomenul, že Izraelčania necítia žiadnu nenávisť k židom. Keď sme mu pripomenuli, že ich zabíjajú, rozhorčene namietal, že to je vojna. A on môže odprisahať, že v tej vojne majú Izraelčania techniku minimalizujúcu ľudské straty také prieskumné bezpilotné lietadielka. Kritici Izraela sú podľa neho len prezlečení antisemiti, pričom kolaboráciu židovských sionistov s nacizmom komentoval s pochopením. Po skončení rozhovoru sme si podali ruky a dohodli sa na tom, že mu ho pošleme. Ešte sme ani nestihli opustiť Prahu a prišiel nám , v ktorom rabín vyhlásil, že rozhovor bol vynútený. Bývalý chartista a zástanca slobody slova a demokracie sa nám vyhrážal svojím právnikom, ak budeme rozhovor publikovať. Vyrieknuté slová však nemá moc vziať späť ani vrchný zemský rabín.

31 RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI > RENDEZ-VOUS S tým, aby sme do tejto problematiky prenikli ešte hlbšie, nám pomohol svetoznámy newyorský rabín Yisroel Dovid Weiss. Jeho slová a úprimnú výpoveď si nesmierne vážime. Keď začali byť židia v roku 1938 atakovaní, zorganizovali stretnutie, na ktorom vystúpil a hovoril Chajim Weizmann: Palestína nemôže prijať všetkých európskych židov. Chceme, aby šli s nami iba tí najlepší mladí židia. Chceme iba vzde laných židov, ktorí vstúpia do Palestíny a ich cieľom je zvýšiť kultúru. Ostatní židia budú musieť zostať tam, kde sú, a čeliť akémukoľvek osudu, ktorý ich čaká. Tieto milióny židov sú iba prach na kolesách histórie a možno budú musieť byť odfúknutí. Nechceme ich pustiť do Palestíny. Nechceme, aby sa Tel Aviv stal ďalším podradným getom. Inak povedané nechajme ich umrieť. Jediné, čo chceli, boli vzdelaní a kultúrni ľudia. Nepotrebovali obyčajných židov. Báli sa, že títo obyčajní židia prídu a zničia im celý sionistický plán, ktorý tak chceli. Takže povedali: nechajme ich umrieť. Predstavte si to. Toto je prezident, prvý prezident, tvorca izraelského Rabín Yisroel Dovid Weiss štátu. Stále opakujem, čo ste povedali vo vašej prvej otázke. Napísali ste to jednoducho a veľmi pekne. Oni majú tú drzosť hovoriť o holokauste a používať holokaust, aby vytvorili v ľuďoch pocit viny, a podporili tak vytvorenie štátu. Mali by sa skryť do dier od hanby za to, čo urobili počas druhej svetovej vojny. Milióny židov mohli byť zachránené v Maďarsku a tretina na Slovensku. A teraz majú drzosť hovoriť, že reprezentujú židov. Toto je zneužívanie holokaustu! Jediní, ktorí profitovali z holokaustu, boli sionisti, pretože každý trpel a teraz ho využívajú ako obchodnú dohodu. Toto je skutočne tragické a som vám veľmi povďačný, že ste spomenuli túto záležitosť. Po prvé, musíme pochopiť a uvedomiť si, že toto nie je náboženský konflikt! Choďte do Svätej zeme, do celého sveta. Uvidíte židov, ktorí sú brutálne bití sionistami. A to kvôli tomu, že sa postavili a vyjadrili svoj odpor a nesúhlas. Organizujeme demonštrácie po celom svete, aj v Jeruzaleme. Niekedy sa ich zúčastní aj niekoľko desiatok tisíc ľudí. Sme náboženská komunita, komunita, ktorá pozná náboženstvo a vieru, nie tá, ktorá ignoruje náboženstvo ako sionistická propaganda. Keď pôjdete do Jeruzalema, Londýna, Kanady, Európy, môžete stretnúť a vidieť tisícky židov, ktorí tam žijú a demonštrujú. Nevidíte to, pretože to neuvádzajú vo Washington Post alebo v New York Times. Mám fotografiu, keď pred troma rokmi prišiel Netanjahu navštíviť prezidenta Obamu a boli tam desiatky tisíc ľudí demonštrujúcich pred Bielym domom. Toto malo byť odprezentované vo Washington Post alebo v New York Times! Desiatky tisíc ľudí demonštrovali, pretože je to naša duša, to je to, čo sme. Toto je naša viera. Sme ignorovaní a oni sú akceptovaní ako tí, ktorí reprezentujú židov! Oni sú hlas, ktorý hovorí za židovskú komunitu. Takže to, čo robia Palestínčanom, sú jednoducho najväčšie prekážky a neľútostný zločin. Naša komunita je frustrovaná a ranená tým, čo urobili v našom mene, v mene ostatných ľudí židov. Ale je to ešte horšie, pretože títo ľudia sú z moslimských komunít, a práve títo ľudia pomohli židom. Práve oni poskytli židom domov, zabezpečili im papiere v čase inkvizície a križiac kych výprav v histórii. Dotklo sa nás, že sa toto deje v našom mene, a aj preto vychádzame do ulíc demonštrovať. V našej práci spomíname rabína Mosheho Schonfelda, ktorého kniha vyšla v roku 1977 v Neturei Karta. Opisuje zúfalé volanie o pomoc v listoch slovenského rabína Michaela Dov Weissmandela. Medzinárodným sionistickým organizáciám písal naliehavé listy o zastavení transportov do koncentračných táborov. Písal prosby o zaslanie finančných prostriedkov, no od židovskej Rescue Committee v Československu dostal hrôzostrašnú odpoveď: Pamätajte si toto: všetci spojenci utrpeli veľa strát, a ak ani my neponúkneme ľudské obete, ako môžeme získať právo sedieť pri konferenčnom stole, kde sa budú prepracovávať územné hranice? Preto je pochabé a nehanebné vymieňať židovské životy za peniaze! Vy, samotní židia, kritizujete zneužívanie holokaustu na politickú agendu štátu Izrael. Ako vnímate toto zneužitie sionistami? Naše srdcia plačú, keď vidia zneužívanie holokaustu. Moji starí rodičia zomreli v koncentračnom tábore Osvienčim. Bol tam aj môj otec, ktorý nedávno zomrel. Sionisti využili a využívajú holokaust na budovanie svojej revolty voči Všemohúcemu. Zneužívajú utrpenie ľudí, ktorí zomreli počas holokaustu, aby si vybudovali štát. Sme absolútne proti tomu. Vznik Izraela je spojený s mnohými krvavými udalosťami, z ktorých tá najhoršia je genocída v dedine Dejr Jásin, kde izraelské teroristické komandá zavraždili stovky civilných obetí, vrátane detí. Šéfovia izraelských teroristov z oddielov Lechi a Irgun Menachem Begin a Izák Šamir sa neskôr stali premiérmi Izraela. Boli rovnako organizátormi bombových teroristických útokov mimochodom, bombové útoky, ako vidno, nie sú iba vecou palestínskej intifády. Pri takýchto útokoch zavraždili aj množstvo civilistov, vrátane mierového vyjednávača Folka Bernadotteho, ktorý zachránil väzňov z koncentračných táborov. Ako možno vyžadovať medzinárodný rešpekt a úctu k štátu dosadzujúcemu si za svojich vrcholných predstaviteľov teroristov, ktorí nikdy neboli postavení pred spravodlivosť? Úplne súhlasíme s tým, čo ste povedali. Všetci ľudia zo židovskej komunity, ktorí si pamätajú tento hriech, smútia a nariekajú kvôli tomu. A my znova a znova opakujeme, že sa cítime zahanbení a dotknutí tým, čo vidíme že sionisti prišli za židmi, ktorí tam žijú celé generácie, doslova stovky rokov v mieri s arabskými a moslimskými susedmi. A sionizmus prišiel a zaútočil na tieto komunity. Sionizmus ich zabil, pretože sionisti nenávideli židov. Sme absolútne proti tomu a naše srdcia plačú kvôli utrpeniu Palestínčanov. Sionisti to robia v mene náboženstva a judaizmu a to je hrozný zločin. Hovoríme, že Všemohúci je spravodlivý a v prvom rade sa modlíme za to, aby jedného dňa ukončil túto okupáciu a postavil ich pred súd. Ľudia by mali pochopiť klamstvá, ktoré sionisti šíria, ako založili štát. Malo by sa na to pozrieť ešte raz. Dúfam, že vo svojom článku uvediete prvý problém a síce, že judaizmus a sionizmus sú diametrálne odlišné. Judaizmus je náboženská poslušnosť Bohu a sioniz

32 RENDEZ-VOUS > ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI ZA HOLOKAUSTOM, ANTISEMITIZMOM A IZRAELSKÝM TEROROM STOJA SIONISTI > RENDEZ-VOUS mus je transformácia smerom k naciona lizmu, čo si absolútne odporuje. A židia, čím sú vernejší náboženstvu, tým viac sú proti existencii štátu Izraela. Jeho existencia je rebélia proti Bohu, pretože nemôžeme kradnúť a vraždiť iných ľudí. Takže oba problémy sú úplne nelegitímne. Obetujú životy za sionizmus, aby sionizmus dosiahol svoj cieľ mať štát pri holokauste sme videli, čo vykonali. Obetujú iných, aby dosiahli svoje ciele, naplnili svoju agendu. Nie sú ochrancami židov. A nesprávnosť celého konceptu existencie štátu Izraela by mala byť jasná. Existujú rôzni ľudia, ktorí boli proti sionizmu. Spomenuli ste Alberta Einsteina, a ten veril tomu, čo povedal Boh, nechcel sa stať prezidentom. Bol proti tomu, aby sme okupovali iných ľudí, za čo bol na neho vyvíjaný obrovský nátlak. Sionisti zabrali zem na základe diabolského konceptu. Sme úplne proti okupácii krajiny. Hudobníci ako Brendan Perry, Brian Eno, Annie Lennox, Rolling Stones, Elvis Costello či Roger Waters vystupujú proti izraelskej okupácii Palestíny a teroru v Gaze. Izraelský veľvyslanec na Slovensku k tomu povedal: Waters je síce svetoznámy hudobník, no to ešte neznamená, že je aj rozumný. A čo potom filozof Martin Buber a Albert Einstein? Sionisti Einsteinovi dokonca navrhli, aby sa stal hlavou Izraela ako druhý prezident. Einstein to odmietol slovami: Oveľa radšej by som videl rozumnú dohodu s Arabmi o spoločnom živote v mieri než vytvorenie židovského štátu. Problémom teda je, že politika Izraela je vnímaná ako nelegitímny teror nielen nerozumnými umelcami, ale aj intelektuálnou elitou sveta, vrátane samotných židov. Tí dokonca tvrdia, že holokaust je boží trest za sionizmus. Nezdá sa vám toto ako obrovský problém? Pozeráme sa na sionizmus ako na obrovský problém a môžem len potvrdiť, že je to pravda. Môžem vám prezradiť jednu zaujímavú vec. Skôr, ako toto hnutie vzniklo, bola konceptom asimilácia. A aj tak ich poslali do koncentračných táborov. Boh ukázal, že vôbec nepomáha, ak od neho utečieme. Potom prišli sionisti a prišiel Hitler. Veľkí rabíni hovoria, že kráľ Šalamún vo svojom proroctve napísal, že ak sa budeme snažiť ukončiť exil, budeme prenasledovaní ako zvieratá. Sionisti to nazývajú začiatok spásy. Hovoria, že opúšťame exil a začíname znova budovať Jeruzalem. Ale v našej prísahe je jasne napísané, že nemôžeme opustiť exil hromadne, nesmieme rebelovať voči iným národom, musíme byť lojálnymi občanmi. Sionisti túto prísahu porušujú. Veľkí rabíni píšu, že holokaust je božia odplata za sionizmus! Nevieme, ako Boh pracuje. Ale vždy, keď sa stane nejaká katas trofa, musíme sa pozrieť do seba a zistiť, čo od nás Boh chce. Je dôležité pochopiť všetky veľké problémy, kvôli ktorým Boh poslal na nás túto tragédiu. Nie sme proroci. Jedna vec je istá sionisti sú najdôležitejším faktorom pri šírení antisemitizmu vo svete. Aké ironické. Vytvorili štát, ktorý mal byť bezpečným miestom pre židov a vraj s náboženskou politikou. Židia predtým dokázali žiť v každej moslimskej krajine a dokázali prekvitať. Môžete ísť do Egypta, Maroka alebo Tunisu, do všetkých týchto komunít môžete tam vidieť synagógy, ktoré nie sú veľmi staré. A židia tam prekvitajú. A Irán. Židia tam tiež prekvitajú. Prečo to tak zrazu nemôže byť? Pretože sionisti šíria antisemitizmus po celom svete? Aké ironické. Nemôžeme obviňovať sionis tov z neefektívnosti. Nie je ich veľa, ale agenda a peniaze, ktoré využívajú a majú nekonečné zdroje peňazí, aby získali najlepšie PR spoločnosti. Ich najpodlejším trikom je využívanie judaizmu. Preto je to náboženský konflikt. A využívajú zastrašovanie, obzvlášť v krajinách, ktoré sú citlivé na to, aby ich obyvatelia neboli napádaní z náboženských dôvodov. Na dosiahnutie svojho cieľa používajú tento modus operandi. Je ním vytváranie nenávisti k židom a antisemitizmus. Musíte si uvedomiť, že je to loby, je to hnutie, je to jednoducho politická entita. Je dôležité tomu porozumieť. Poďme k aktuálnej problematike okupovaného územia Gazy. Palestína, a zvlášť pásmo Gazy, je označované dokonca izraelskými organizáciami ako B Tselem za najväčšie väzenie sveta. Zvláštny spravodajca OSN John Dugard prehlásil, že izraelské zákony a konanie Izraelča nov na okupovaných územiach bezpochyby pripomínajú apartheid. V súčasnosti sme svedkami ďalších masívnych útokov na husto osídlené pásmo Gazy. V tejto súvislosti mi nedá, aby som neuviedol slová rešpektovaného svetového politológa židovského pôvodu Noama Chomského. Ten povedal, že kým Izrael využíva sofistikované letecké útoky, satelitmi navigované rakety explodujúce v školách, husto osídlených oblastiach, nemocniciach, utečeneckých táboroch a likviduje nimi populáciu, ktorá nemá žiadne sofistikované lietadlá, navigované rakety, protivzdušnú obranu, ani armádu, vraví tomu VOJNA. V skutočnosti o žiadnu vojnu nejde, ide o masaker. Ku katastrofálnemu obrazu Izraela vo svete navyše prispeli aj fotografie izraelských civilistov pobavene sledujúcich výbuchy izraelských rakiet v Gaze. Ako možno žiadať o medzinárodný rešpekt a podporu v takejto situácii? Mnohí politici vedia, že existuje židovský hlas, ktorý nepatrí sionistom. Ale nemajú odvahu. Ani v novinách, ani sa s nami nestretnú. Pretože funguje moc zastrašovania sionistami. Ale oni nie sú hlasom judaizmu, v tom by malo byť jasno. Plne s vami súhlasíme, že je hrozné, čo sa deje v Gaze. Šli sme tam, priviezli sme lekársku pomoc, sanitku s ľuďmi z Nórska, mali sme tlačovú konferenciu s Ismailom Haniyehom. Bola tam BBC, všetci hovorili, že nemajú nič proti židom. Navštívili sme sirotince, nemocnice, plakali sme spolu s nimi. A oni všetci hovorili aj napriek všetkému, čo sa stalo, nemajú nič proti židom a je neuveriteľné počuť, že chápu, že židia nie sú nepriatelia. Hovoria, že problém majú s okupáciou. A základným problémom je sionizmus. Snažíme sa hovoriť, že chyba nie je v Araboch, v ľuďoch, v náboženstve. Nie Arabi sú proti židom. Ľudia tam žijú v stanoch. A trpia. Kde je humanitárna pomoc? Snažili sme sa túto otázku položiť svetu a zobudiť ho. Dôvod, prečo tam nie sú humanitárne organizácie, je, že ľudia sú zastrašovaní. Sú obviňovaní z antisemitizmu, ak sa postavia za obyvateľov Gazy, Palestíny. Mali by pomáhať humanitárne organizácie, mali by sa angažovať umelci a ľudia, ktorí cestujú okolo sveta. Nenechajte sa zastrašiť, postavte sa za obyvateľov Palestíny a Gazy, pochopte, že je to čisto humanitárny problém a vy im musíte pomôcť. Jedným z najhorších zločinov Izraela je nepochybne používanie bieleho fosforu. Novinárka Esther Saoubová, laureátka Liberty Award, priniesla pre stanicu ARD šokujúce informácie a reportáže o používaní tejto zakázanej chemickej látky proti civilnému obyvateľstvu v Gaze. Chris Cobb-Smith, vojenský analytik Amnesty International, uviedol, že v pásme Gazy je používaná zbraň hromadného ničenia na husto osídlené obytné priestory. Ako sa vôbec dá ospravedlniť používanie bieleho fosforu prinášajúceho obrovské utrpenie zasiahnutých osôb, vrátane detí, ktorých zohavené telá zdokumentovali mnohé fotografie a filmy a obleteli celý svet? Ako je možné, že tento konflikt je médiami prezentovaný tak jednostranne? Sionizmus má obrovské zdroje peňazí, ktoré využívajú na PR, a to veľmi efektívne. Ignorujú, že v minulosti existovalo spolunažívanie. Snažia sa vytvoriť nové dejiny, nový príbeh. A potom sú tu kresťania v USA a na celom svete. Sionisti im hrajú na city, aby podporovali židov, pretože Boh dal tú zem Izraelitom. Preto nazývajú túto krajinu Izrael. Toto meno ukradli z Tóry! Tento štát nemá nič spoločné s náboženstvom! Chceli vytvoriť štát v Ugande, v Patagónii a jediný dôvod, prečo si vybrali Palestínu, je, že sa chceli prepojiť s náboženstvom, aby získali pomoc od kresťanov. Mnohých židov, ktorí nepoznajú náboženstvo, citovo vydierajú vravia im o návrate do krajiny, ktorá im bola daná Bohom. Kupujú si srdcia kresťanov a úlisne im šeptajú: musíte nám pomôcť získať zem, ktorú nám dal Boh. Takýmito informáciami napĺňajú médiá. Kresťania by mali spraviť krok dozadu a precitnúť. Ak podporujú židov, mali by sa postaviť nielen proti tomu, čo robí sionizmus, ale aj proti vytváraniu antisemitizmu a proti tomu, čo robia obyvateľom Palestíny, ktorí sú tiež Božími stvoreniami. Základným problémom je sionizmus, ktorý nemá nič spoločné s náboženstvom! Sionisti vytvárajú konflikt, a súčasne s ním vytvárajú antisemitizmus, z ktorého profitujú!

33 ORBIS PICTUS > JEMEN Foto: Hani Mohammed, SITA/AP ORBIS PICTUS > RUSKO Foto: Alexander Polegenko, SITA/AP Bombové útoky na dve šiitské mešity v jemenskom hlavnom meste Saná počas bohoslužieb, keď je v mešitách najviac ľudí, si vyžiadali 137 obetí. K zodpovednosti za útoky sa prihlásil Islamský štát. USA kvôli bezpečnostnej situácii stiahli z Jemenu stovky príslušníkov špeciálnych jednotiek. (ľh) Obyvatelia Sevastopola na Kryme oslavovali ohňostrojom prvé výročie pripojenia polostrova k Ruskej federácii. Ruský prezident Vladimir Putin označil pripojenie Krymu ako nutný krok na ochranu etnických Rusov a návrat k národným historickým koreňom. (ľh)

34 ORBIS PICTUS > USA Foto: Stephen Morton, SITA/AP ORBIS PICTUS > NEMECKO Foto: Michael Probst, SITA/AP Do prístavu Savannah v americkom štáte Georgia priplávala po prúde rieky najväčšia kontajnerová loď, aká tu kedy dostala povolenie na vstup. Na jej palube bolo desaťtisíc kontajnerov štandardných rozmerov. Nová generácia lodí dopraví jednou plavbou nielen viac nákladu, ale produkcia kysličníka uhličitého na jeden kontajner sa zníži oproti súčasnému priemeru o 50 percent. (ľh) Zapálené policajné auto počas zrážok medzi políciou a demonštrantmi vo Frankfurte nad Mohanom, kde hnutie Blockupy protestovalo proti otvoreniu nového sídla Európskej centrálnej banky. Blokádou sídla ECB chceli aktivisti vyjadriť svoj odpor proti vládnym úsporným opatreniam a kapitalizmu. (ľh)

35 ORBIS PICTUS > USA Foto: Seth Wenig, SITA/AP ORBIS PICTUS > USA Foto: Jeff Roberson, SITA/AP Arcibiskup Timothy Dolan kráča v sprievode na počesť írskeho národného sviatku Dňa svätého Patrika v New Yorku. Slávnostný sprievod sprevádzal aj protest proti vylúčeniu skupín LGBTI z osláv. (ľh) Políciu vo Fergusone, na predmestí St. Louis v štáte Missouri, prišlo podporiť pred policajnú stanicu okolo sto ľudí. Niektorí sa dostali do slovných konfliktov s miestnymi černochmi, ktorí vyčítajú policajtom rasovú zaujatosť kvôli nedávnemu zastreleniu černošského mladíka. (ľh)

36 ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Press Trust of India, SITA/AP ORBIS PICTUS > VENEZUELA Foto: Ariana Cubillos, SITA/AP V indickom štáte Bihár skončilo vo väzení asi 300 ľudí, ktorí sa podieľali na podvodoch počas skúšok v miestnych školách na záver dôležitého desiateho ročníka. Rodičia i priatelia študentov liezli po stenách škôl, aby svojim príbuzným a kamarátom radili cez okná. Úrady rozmiestnili policajtov ku všetkým školám, kde boli skúšky, ale nemohli použiť silu na rozohnanie rodičov. (ľh) Venezuelské dievča stojí pred stenou s nakreslenou smrtonosnou americkou Sochou slobody na Bolívarovom bulvári v Caracase. Stúpenci prezidenta Nicolasa Madura, pokračujúceho v politike Huga Cháveza, vnímajú USA ako agresora, ktorý chce zmeniť vládu a systém vo Venezuele a dosadiť svoje politické bábky. (ľh)

37 PROPAGANDA > NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? > PROPAGANDA Peter Čalovka NAOZAJ NÁM HROZÍ RUSKÁ INVÁZIA? 72 V POSLEDNOM ČASE RASTIE PROPAGANDISTICKÉ VOLANIE PO PRÍTOMNOSTI VOJSK NATO NA ÚZEMÍ ŠTÁTOV STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY AKO OBRANE PROTI RUSKEJ EXPANZII. ZNAMENÁ TO, ŽE RASTIE NEBEZPEČENSTVO VOJNOVÉHO KONFLIKTU MEDZI RUSKOM A NATO? A AKO NA TÚTO PROPAGANDU REAGUJÚ DOTKNUTÉ KRAJINY? Spoločnosť Stratfor, ktorá je tieňovou organizáciou CIA, uvažuje nad šiestimi scenármi vojenských operácií Ruska proti Ukrajine. Azda najdiskutovanejším je to, že Rusko údajne plánuje obsadiť pás územia pozdĺž Čierneho mora, aby spojilo Krym s pozíciami separatistov na juhu Ukrajiny. Pás územia musí byť podľa Američanov dostatočne široký, aby zabezpečil Krymu dostatok vody z hlavného zdroja z rieky Dneper. Všetky zvažované scenáre však majú svoje výrazné obmedzenia a v konečnom dôsledku majú iba teoretický význam, pretože v reálnom živote sa Rusko neustále a úporne bráni väčšiemu konfliktu na území Ukrajiny, hoci to stále vyzerá, že niektorí účastníci by ho celkom radi rozpútali. Postoj východoeurópskych štátov voči NATO sa v zásade polarizuje podľa miery historických rusofóbskych predsudkov prevládajúcich v tej -ktorej krajine. Poľsko a pobaltské štáty, ktoré sú tradične rusofóbske, využili situáciu s Ukrajinou na to, aby si k sebe pozvali NATO ako ochrancu svojej bezpečnosti, hoci každému je zrejmé, že žiadne ohrozenie zo strany Ruska v tomto teritóriu nehrozí. Maďarsko, Srbsko a Grécko naznačujú, že ich nebaví donucovanie európskych spojencov zo strany USA k nezmyselnej politike sankcií a rozbíjaniu spolupráce v tomto regióne. Česko sa tiež viac prikláňa k takémuto názoru a Slovensko sa tradične ako slabý a nevyhranený partner nevie celkom zaradiť a rozhodnúť, na ktorú stranu patrí. Slovenský občan, kedysi poučovaný komunistickou propagandou o absurdnej mierovej politike Sovietskeho zväzu, ihneď pochopil signály novej mierovej geopolitiky NATO na Ukrajine a logicky si začal klásť otázku: Ak si Poľsko dovolilo použiť článok 4 stanov NATO a obvinilo Rusko z obsadenia Krymu hoci ani Ukrajina, ani Rusko nie sú členom NATO, môže dôjsť aj k inému prekrúteniu pravidiel a bude sa záštita NATO zneužívať vojensky v neprospech Slovenska a slovenských občanov? Prvou reakciou bolo odmietnutie približne dvanásťtisíc Slovákov narukovať v prípade vojny za stranu NATO. Napriek tomu, že rôzni odborníci sa usilovali tento počin bagatelizovať, jeho výpovedná hodnota bola nesporná a svedčí o dobrej úrovni sebauvedomenia Slovákov. Prejdime trochu do rámca realistických výpove dí predstaviteľov NATO za posledné obdobie. Americký generálmajor v zálohe a vojenský analytik Robert Scales nedávno na kanáli Fox News povedal, že jediný spôsob, ako prelomiť sled udalostí na Ukrajine, je, ak by USA pomohli Kyjevu zabíjať Rusov. Takýto scenár je však, bohužiaľ, podľa menovaného analytika málo pravdepodobný. Victoria Nulandová, popredná americká diplomatka pre Európu a Euráziu, ešte v januári vyhlásila, že NATO musí založiť v šiestich štátoch susediacich s Ukrajinou svoje veliteľské a riadiace centrá. (Mimochodom, nezahrnula do nich neposlušné Maďarsko.) Čo to reálne znamená? Len to, že malé satelity USA vo svojej vojenskej politike nerozhodujú vôbec o ničom, a aj to, že ako odvetu na tento krok Rusko na uvedené ciele zameria svoje balistické rakety s jadrovou hlavicou Iskander. Potrebuje sa slovenský občan, ktorý by teoreticky mohol narukovať do vojny proti Rusku na území Ukrajiny, chrániť proti svojmu zneužitiu v takejto vojne? Ak vychádzame z realistickej situácie, že Rusko a Putin doteraz úporne odolávali všetkým provokáciám nechať sa zatiahnuť do veľkej nestudenej vojny, iba málokto by mohol uvažovať o tom, že by mohlo dôjsť k reálnemu konfliktu medzi NATO a Ruskom. Okrem toho po páde železnej opony došlo k výraznému oslabeniu bojaschopnosti slovenskej armády, prejavuje sa výrazná absencia vojenskej doktríny a stratégie. Z niekedy silnej armády v rámci Varšavskej zmluvy sa stala Popoluška, z radov armády odchádzajú vzdelaní ľudia, ľudia s praxou a ľudia s víziou. NATO, ktoré pôvodne vzniklo ako ochrana proti komunistickému vojenskému bloku, podľa všetkého pri svojej expanzii na východ nedokázalo zachovať integritu a bojaschopnosť nových armád svojich satelitov v strednej a východnej Európe. Paradox či neparadox, nová situácia je pre viacerých prekvapením a niektorí veľkí hráči by to radi interpretovali ako dôvod na svoju vojenskú prítomnosť v satelitných krajinách. Veď chudobným bratom treba predsa pomáhať. Tu však končia hranice severoatlantickej ignorancie, pretože nielen český premiér Sobotka alebo prezident Zeman hovorili o okupovanej Európe. O jej okupácii zo strany NATO a USA začali hovoriť obyčajní ľudia. Východná a stredná Európa bola príliš dlho klamaná a zavádzaná, aby sa znovu nechala balamutiť. Ľud už nechce byť klamaný. Je jedno, či súdruhovia prídu so svojou lžou z východu alebo zo západu, každý súdruh, ktorý nás príde klamať, je pre nás súdruh luhár. A to sa deje, pretože americká propaganda je príliš primitívna, aby ju Slovák zožral aj s navijakom. Je však dôležité, aby ľudia neprestávali vyjadrovať svoj názor, nech si Veľký Brat nezačne myslieť, že je nebodaj múdry a jeho lži mu veríme. 73

38 PROPAGANDA > ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV > PROPAGANDA ČLENSTVO V NATO OHROZUJE ŽIVOTY NAŠICH OBČANOV NEZÁVISLÁ POSLANKYŇA NR SR MÁRIA RITOMSKÁ UVEREJNILA NA SVOJOM BLOGU ČLÁNOK S NADPISOM VÁŽENÍ PÁNI GLVÁČ, LAJČÁK A FICO NEKLAMTE NÁS, MY ODMIETAME VAŠU VOJNU! POSTAVILA SA TAK NA ODPOR NARASTAJÚCEJ VOJNOVEJ PROPAGANDE. V TEJTO SÚVISLOSTI SME JEJ POLOŽILI NIEKOĽKO OTÁZOK. dychom pripomínajú Hitlerov nacizmus, genocídu a holokaust, a tým istým dychom hovoria o východoukrajinských teroristoch. Podľa nich sú teroristi ľudia, ktorí sa bránia proti kyjevskému nacizmu. Kde je tu rozum? Ako sa menia nálady v slovenskom parlamente od vypuknutia ukrajinskej krízy až po dnešok? Zo začiatku bolo počuť dosť silné hlasy v prospech politiky USA, niektorí ju pertraktujú dodnes, ale už badať opatrnosť a väčšina poslancov mlčí. Nevyjadrujú sa k Rusku, ani k USA. Zbadali totiž, že slovenský občan sa aj napriek propagande zorientoval a Slováci nechcú amerických vojakov vo svojej blízkosti ani vidieť. Dá sa charakterizovať, ktorá časť slovenských politikov sa v tomto konflikte otvorene stavia na stranu amerických záujmov? Neevidujeme zákony pre a proti USA, takže ešte vždy nedošlo k otvorenému politickému vyjadreniu názorov poslancov parlamentu. Ja som sa otvorene vyjadrila ako prvá už vo februári 2014, keď som upozornila, že naša vláda by mala prijať opatrenia proti hrozbe vojny. Typickými proamerickými politikmi na Slovensku sú poradca prezidenta SR Martin Bútora, prezident SR Andrej Kiska, minister obrany Martin Glváč, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd), poslanec a exminister financií za SDKÚ-DS Ivan Mikloš, expremiér dvoch vlád Mikuláš Dzurinda, ktorý nás naservíroval do NATO, a množstvo nepodstatných osôb, ktoré nevedia ani pozdraviť. Pán poslanec Paška sa mi skôr než odstúpil z postu predsedu parlamentu vysmial rovno do očí, otvorene blokoval moje poznámky k vojne na Ukrajine a vypínal mi mikrofón. Náš pán premiér Fico sa ukazuje ako obojpohlavný, chce dať za pravdu Bruselu, ale nechce stratiť Moskvu. Odkazujem Vám, pán premiér: ak si získame naspäť Moskvu, Brusel príde k nám a bude rád, že môže obchodovať s Moskvou prostredníctvom nás. Vidno to na nemeckom trhu. Nemci si otvorili priame cesty do Ruska aj napriek zákazu pani Merkelovej politika nemeckej vlády sa rozpadá na otvorenom odpore proti sankciám, lebo podnikateľom chýba 25 % trhu. Aké argumenty používajú slovenskí politici obhajujúci americké pozície? Vlastne žiadne. Ešte mi nikto nepredložil žiadny rozumný dôvod, prečo by sme mali robiť politiku podľa Obamovho diktátu. Je mi záhadou, akým právom páni Šebej a Dzurinda tvrdia mne osobne to tak povedali že odstúpiť od dohôd a vystúpiť z členského zväzku NATO sa vraj nedá. Takú sprostosť som nepočula ešte nikde inde. To je príznačný deficit právneho vedomia. Z právneho hľadiska je každá zmluva či dohoda zrušiteľná, ak nám taká dohoda spôsobuje vysoké ekonomické straty a hospodársku ujmu. Okrem toho, naše členstvo v NATO priamo ohrozuje životy občanov SR. USA prenášajú svoju politiku lokálnych vojen rovno do nášho štátu tým, že si budujú logistické centrá u nás, v tesnej blízkosti horúceho centra vojny! Netreba byť génius, aby sme to pochopili Čo vás viedlo k napísaniu spomínaného textu? Občania sú klamaní a manipulovaní mediálnou vojnou riadenou z NATO, CIA a Bieleho domu. V tejto vojne sa vyhráža ruskou hrozbou, ukazuje sa na Krym, ale zamlčiavajú fakty. Vopred jasne a zmluvne bolo dohodnuté referendum, v ktorom si občania Krymu zvolia svoju príslušnosť k Ukrajine alebo k Ruskej federácii. Faktom zostávajú tri veci: 1. Ukrajina sa vydala cestou jednotného štátu s názvom Ukrajina, čo však nemení podstatu a obsah zmlúv medzi vznikajúcim samostatným štátom Ukrajina a RF v roku 1990 a znova potvrdenou v roku Podkladom k zmluvám z rokov 1990 a 1992 boli dekréty sovietskeho politbyra z druhej polovice 20. storočia, v ktorých sa jasne pomenoval omyl vodcu Stalina. Ten vytvoril špeciálne sledované územie zvané okraj vlasti alias ukrajina, kde žilo obrovské množstvo banderovských nacistov. Práve nacisti boli v skutočnosti dôvodom na vyčlenenie územia okraja, alebo, ak chcete ukrajiny, s dôslednou stali Marián Benka novskou kontrolou so špeciálnou samosprávou, podliehajúcou osobne Stalinovi. 3. Nakoniec sa po smrti Chruščova, hlavného kritika Stalinovej politiky, museli opraviť ďalšie chyby v dekrétoch. Vtedy bol položený základ budúcej zmluvy o Kryme a presne sa stanovilo, že Krym je strategické územie Sovietskeho zväzu. Tieto fakty potvrdzujú absolútne ruské chápanie nielen územia okraja, ale aj Krymu. Následné medzinárodné zmluvy medzi RF a vznikajúcim štátom Ukrajina opätovne vyhradili Krymu výnimočné postavenie a vopred sa zmluvne ukotvilo referendové určenie obyvateľov Krymu, či chcú patriť k RF alebo k budúcemu štátu Ukrajina. Žiaľ, vo februári roku 2014 sa ukázala skrytá tvár prežívajúceho nacizmu. Banderovské tradície boli umelo oživené agentúrami USA umelo a cielene boli podnecované až do vyvrcholenia vo februári Toto všetko chýba v učebniciach dejepisu, chýba to na katedrách politológie, a ja sa pýtam: prečo? Sme nesvojprávny národ, že nemôžeme poznať holé fakty? Naši politici sú historickí analfabeti. Jedným Je pravdepodobné, že by slovenský parlament odsúhlasil stálu prítomnosť vojsk NATO na Slovensku, alebo dokonca výstavbu vojenských základní NATO? Schyľuje sa k niečomu takému? Áno. Bude to perlička pred koncom volebného obdobia. Poslanci SMER-SD si to môžu odhlasovať aj dnes. Pomôže im v tom Most-Híd, SaS a niektorí z klubov OĽaNO a KDH.

39 PROPAGANDA > VZDELANCI MEDZI KONŠPIRÁTORMI? VZDELANCI MEDZI KONŠPIRÁTORMI? > PROPAGANDA Hoci propaganda proti konšpirátorom, konšpiračným médiám a konšpiračným teóriám v poslednom období silnie, výskumy ukazujú, že medzi označkovaných konšpirátorov patrí takmer polovica Slovákov. Napriek tomu, že sa o kriticky mysliacich ľuďoch v médiách často hovorí ako o nevzdelancoch, podľa výsledkov výskumu sú to aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Z prvých výsledkov výskumu ISSP Slovensko 2014, realizovaného agentúrou FOCUS v období od 17. septembra do 28. októbra 2014 na vzorke 1156 respondentov, vyplýva, že 45,4 % Slovákov nesúhlasí so súčasným politicko-ekonomickým systémom a prikláňa sa k výroku: Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetu vládnu mocné skupiny podľa utajeného scenára. Výskum konšpiračných presvedčení ďalej ukázal, že 25,9 % respondentov verí, že svet je síce Veronika Mráziková VZDELANCI MEDZI KONŠPIRÁTORMI? zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné. Ďalšia otázka vo výskume smerovala ku geopolitickým preferenciám, pričom si väčšina opýtaných (59,5 %) myslí, že by sa Slovensko malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom. Z porovnania výskumov o konšpiračných presvedčeniach a geopolitickej orientácii vyplynulo, že prívrženci geopolitickej orientácie na Západ sú zároveň častejšie presvedčení o tom, že o svete vieme to podstatné. Tí z opýtaných, ktorí sú za vyváženú pozíciu Slovenska medzi Západom a Ruskom, zastávajú skôr názor, že svet riadia podľa scenára finančné skupiny. Vo výskume, zverejnenom na stránke Sociologického ústavu SAV, sa píše aj to, že prívrženci geopolitickej orientácie na Rusko sa od celej populácie pri konšpiračných presvedčeniach príliš neodlišujú. AKO SI SAV VYSVETĽUJE TENTO FENOMÉN Výskum bol realizovaný v rámci projektu APVV podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Z výskumu podľa sociológa Roberta Klobuckého zo SAV vyplynulo, že značný počet respondentov, ktorí sa prikláňajú k tvrdeniu, že skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetu vládnu mocné skupiny podľa utajeného scenára, súvisí s nízkou mierou všeobecnej dôvery na Slovensku. Ako uviedol, ďalšie vysvetlenie smeruje k všeobecnej nedôvere v autority (politické, vedecké, mediálne, medicínske a pod.). Hovorí, že alternatívne vysvetľovanie udalostí je zväčša v rozpore s takým obrazom skutočnosti, ktorý nám sprostredkúvajú práve autority. Podľa Roberta Klobuckého to súvisí aj s kauzou Gorila: Po prevalení kauzy Gorila je slovenská verejnosť presvedčená o značnom vplyve oligarchov na chod štátu. Medzinárodné porovnanie Slovenskej republiky s inými krajinami V4 alebo celkovo v rámci Európy neexistuje, rovnako ako medzinárodný výskum postojov k tejto otázke. Z výskumu Inštitútu pre verejné otázky z roku 2013, ktorý sa pýtal na to, či si ľudia myslia, že v krajine vládne zvolená vláda alebo ju ovláda niekto z ústrania (v porovnaní s Maďarskom a Francúzskom), vyplynulo, že zo spomenutých krajín má Slovensko najviac respondentov s názorom, že krajinu ovláda niekto z ústrania. MOST-HÍD A RTVS BY SYSTÉM NEMENILI Výsledky výskumu nás viedli k niekoľkým zamysleniam a otázkam, ktoré sme položili slovenským parlamentných stranám a RTVS. Na otázku, ktorú sme položili parlamentným stranám, v znení: Nie je alarmujúca miera nedôvery voči inštitucionálnej moci vážnym signálom na prehodnotenie systému politických strán na systém funkčného referenda? nám odpovedal jedine Most-Híd. KTO NEVERÍ SÚČASNÉMU POLITICKO-EKONOMICKÉMU SYSTÉMU, DOSTÁVA Súčasný ústavný systém na Slovensku je systémom zastupiteľskej, a nie priamej demokra NÁLEPKU KONŠPIRÁTOR. INÉ NEŽ OFICIÁLNE VIDENIE REALITY AKOBY SA STÁVALO NEŽIADUCIM A ĽUDIA S ODLIŠNÝM NÁZOROM SA ZATRACUJÚ VÝRAZMI cie. Nielen posledné referendum ukázalo nízky záujem o tento inštitút na Slovensku. Aj preto KONŠPIRÁTOR ČI NEVZDELANEC. VÝSLEDKY SOCIOLOGICKÉHO ÚSTAVU nevidíme dôvod postupovať k zmenám, uviedol SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED (ISSP) NA SLOVENSKU VŠAK HOVORIA NIEČO CELKOM INÉ. hovorca strany Gabriel Gilányi, no dodáva, že zvyšovať dôveryhodnosť občanov voči politickým stranám je záujmom Most-Híd. Uvedomujeme si, že tu existuje priestor, aby sa situácia v tomto smere zlepšila. RTVS sme položili otázku: Médiá hlavného prúdu, verejnoprávne média a takzvané mienkotvorné médiá ponúkajú stále jedno a to isté oficiál ne videnie reality. Nebola by podľa vás načase diskusia vo verejnoprávnej televízii s reprezentantmi oboch polarít? Aj so zástupcami názorov, ktoré vníma takmer polovica populácie? Alebo je podľa vás užitočnejšia cesta označovať ľudí s iným než oficiálnym názorom za konšpirátorov a vylúčiť ich z verejnej diskusie? PR manažér RTVS Juraj Kadáš nám odpovedal, že verejnoprávna televízia sa konšpiračným teóriám venovala minulý rok v diskusnej relácii Večera s Havranom, okrem nej aj v iných diskusných či publicistických formátoch. Vždy sa snažíme pozvať hostí, ktorí budú pre diskusiu prínosom a ich názory, resp. rozdielne pohľady na svet sú zárukou vyváženosti diskusie a majú potenciál a ambíciu vyvolať celospoločenskú polemiku, dodáva Kadáš.

40 PROPAGANDA > AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA UROBIŤ SOMÁRA AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA UROBIŤ SOMÁRA > PROPAGANDA Marián Fillo AKO Z VÍRUSOVÉHO KOMÁRA UROBIŤ SOMÁRA 78 ROTAVÍRUSY SÚ ÚPLNE BEŽNÉ VÍRUSY, KTORÉ U DRVIVEJ VÄČŠINY NAKAZENÝCH SPÔSOBIA NANAJVÝŠ HNAČKU. PRAVDAŽE, AJ TÁ MÔŽE BYŤ NEBEZPEČNÁ, AK ČLOVEK STRATENÚ VODU NEDOPLNÍ VÝRAZNE VYŠŠÍM NEŽ BEŽNÝM PRÍJMOM ZDRAVIU NEŠKODNEJ PITNEJ VODY, KTOREJ JE SÍCE NEDOSTATOK V AFRIKE, NIE VŠAK NA SLOVENSKU. KVÔLI DEHYDRATÁCII MÔŽE ROTAVÍRUSMI NAKAZENÝ ČLOVEK SKONČIŤ NA REHYDRATAČNÝCH INFÚZIÁCH V NEMOCNICI. OČKOVANIE PROTI ROTAVÍRUSOM VŠAK MÔŽE SPÔSOBIŤ PODSTATNE HORŠIE PROBLÉMY. Nie je žiadnou neznámou, že na Slovensku dominantný výrobca vakcíny proti rotavírusom GlaxoSmithKline (GSK) využíva služby PR (Public Relations = vzťahy s verejnosťou, alebo aj prefíkaná reklama) agentúry Snowball Communications, s. r. o. Na stránke tejto PR agentúry sa medzi prípadovými štúdiami dočítame: Dovoľte mi predstaviť sa: Som rotavírus. Keď sme si na jeseň roku 2007 zadali do press -monitoringu slovo rotavírus, nenašli sme žiaden odkaz a na webe to boli len špeciálne medicínske správy. Skúste to spraviť dnes, po pol roku intenzívnej práce s novinárskou obcou a verejnosťou. Hoci je rotavírusová infekcia špecifickou záležitosťou, ktorá sa týka najmenších detí, pre nášho klienta GlaxoSmithKline sme pripravili takú intenzívnu a cielenú public relations kampaň (od web stránok a tlačovej konferencie po aktívnu prácu s diskusnými priestormi na internete a buzz marketingom), že dnes je slovo rotavírus známe tam, kde má byť medzi mamičkami potenciálne ohrozenej skupiny detí. Ale nezdvihla sa len znalosť, výrazne stúpla aj zaočkovanosť proti rotavírusovej gastroenteritíde. Pýtate sa, čo je aktívna práca s diskusnými priestormi na internete? Áno, hádate správne: sú to diskutéri, ktorí sú za písanie svojich názorov (tie im nadiktuje ich zamestnávateľ) do internetových diskusií platení! A sú to aj nám už dobre známi platení trollovia, tzn. rozbíjači slušných diskusií na protisystémové témy. Pod tzv. buzz marketingom sa pre zmenu rozumie netradičná forma marketingu, ktorá sa zameriava na vyvolanie rozruchu, humbugu, bzukotu ( buzzu ) okolo konkrétnej značky, firmy, konkrétneho výrobku či podujatia. Medzi súčasti buzz marketingu patrí aj virálny marketing a tzv. astroturfing. Na to, aby bola kampaň úspešná, treba vždy prísť s niečím novým, šokujúcim, ne obvyklým, zábavným, tajomným, provokatívnym, hodí sa aj otvárať rôzne tabu (sex, lži), neuškodí ani to, ak sa kampane zúčastní známa osobnosť, ktorá má k výrobku/značke neobvyklý vzťah. Nepripadá vám to ako značne nekalý druh marketingu, hlavne ak ide o výrobok pre niekoľkomesačné bábätká? Ale to nie je všetko, čím sa Snowball pochválila. Jedna z dvoch spoločníčok Snowballu Mgr. Dagmar Cvečková prednášala o úspešnom uvedení vakcíny Rotarix proti rotavírusom na slovenský trh na konferencii o farmaceutickom marketingu v novembri Usporiadateľ tejto konferencie následne zverejnil na svojej stránke prezentáciu Mgr. Cvečkovej. Táto prezentácia sa stala hitom sezóny, ale nikde sa dlho neohriala, pretože akosi záhadne mizla zo všetkých miest, kde ju umiestnili. A to až dovtedy, kým niekomu nenapadlo dať ju na anonymnú ruskú stránku uploads.ru. Odtiaľ už nezmizla. Záhada sa vyriešila až o vyše dva roky neskôr, keď túto prezentáciu na svoj portál Kanal 22 umiestnil Jan Bergmann. Po tomto odvážnom počine mu totiž Mgr. Cvečková osobne napísala: Dobrý deň, žiadam Vás o okamžité odstránenie súboru: dagmar_cveckova_ceo_marketing_uvedeni-nove-vakciny-na-trh_001 z Vášho portálu, nakoľko nie je na stránke zverejnený oprávnene. Zverejnený bol bez súhlasu autora, a teda ide o porušovanie autorských a vlastníckych práv. Pokiaľ súbor neodstránite do 24 hod., bude na Vás podaný trestný oznam za neoprávnené používanie tohto súboru. Mgr. Cvečková teda robila svaly, ale Honza sa nedal zastrašiť a problém vyriešil tak, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá. Odstránil zmienený súbor zo svojej stránky, ako to požadovala Mgr. Cvečková, ale do svojho článku dal odkaz na spomínaný ruský anonymný server. Ešteže máme tých Rusov! A čo také kompromitujúce táto prezentácia obsahuje, keď sa jej autorka tak horlivo snaží o jej odstránenie z celého internetu? Vakcína je určená na prevenciu rotavírusových ochorení, o ktorých na Slovensku vie len odborná verejnosť... Klient má jasnú obchodnú stratégiu, na dosiahnutie cieľa potrebuje naplánovať PR a marketingové aktivity. Cieľ kontinuálnej komunikácie: vzbudiť záujem o ochorenie a vyvolať potrebu očkovania Postupne zvyšovať zaočkovanosť detí. Zvyšovať podiel vakcíny na trhu. Popis komunikačných rizík: rezistencia lekárov voči očkovaniu proti rotavírusom a podceňovanie závažnosti ochorenia u malých detí, takmer nulová znalosť ochorenia u matiek detí, vlažný vzťah rodičov k nepovinnému očkovaniu, cena vakcíny, mýty o očkovaniach, silnejúce antivakcinačné hnutie... To snáď na ochutnávku stačí. Rozhodne je dobré pozorne si pozrieť celú prezentáciu a poriadne sa zamyslieť, ak niekto v internetovej diskusii odporúča akékoľvek očkovanie. 79

41 Milan Pullmann VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU > DÉJÀ VU VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU Mosad (skratka z Organizácie pre výzvedné a špeciálne úlohy) oficiálne vznikol 1. apríla Ostrovsky dokončil prvú časť kurzu tejto obávanej izraelskej tajnej služby v roku Jeho pohľad zvnútra môže byť dnes čiastočne neaktuálny, základné postupy však zrejme zostávajú v platnosti. DENNÝ DRIL Dni výcviku boli rozdelené do troch dopoludňajších a dvoch popoludňajších blokov s dvadsaťminútovými prestávkami a hodinou na obed (spolu až 12 hodín). Kurz bol rozdelený na štyri hlavné predmety: NAKA (podávanie hlásení a papierovačky ), APAM (zabezpečenie operácií spravodajskej služby), všeobecná vojenská príprava a krycia technika. Na všeobecnej vojenskej príprave preberali tanky, letectvo, námorníctvo, štruktúru základní, susedné štáty, ich politické, náboženské a sociálne zloženie. Hutné informácie prednášali prevažne univerzitní profesori. Mnoho času trávili nad krycou technikou, študovali si rôzne mestá, učili sa o danom meste hovoriť, akoby tam strávili celý život. Cvičenia nakrúcali kamerou a mohli ich sledovať v učebni. Kritizovanie chýb kolegov sa menilo na štvanicu, súťaženie, kto nájde citlivejšie miesto a zasiahne tvrdšie. Keď poľavili, tzv. kacovia (velitelia) ich opäť rozohnili. Túto šikanu cvičili dva až trikrát týždenne. Na APAM-e sa ako prvú vec učili sledovanie, naj prv v skupinách, potom individuálne ako sa zamiešať medzi ľudí, zaujať pozorovacie stanovište, vytratiť sa, odhadovať, akú vzdialenosť prejde sledovaný za určitý čas, rozdiel medzi sledovaním z väčšej blízkosti na rušnej ulici a v pomalej oblasti. Museli sa naučiť rozoznať aj to, či nie sú sami sledovaní. Ako elévi sa frekventanti denne učili, ako organizovať priebeh schôdzky po naviazaní úspešného počiatočného kontaktu s potenciál nym spolupracovníkom. Nahrané úsilie kolegov opäť podrobovali intenzívnemu, často zaujatému a nepriateľskému rozboru. Cvičenie trvalo asi 90 minút a niekedy sa z neho zdvíhal žalúdok. Každé slovo a pohyb podrobili kritike. Začiatkom druhého mesiaca výcviku dostali budúci agenti osobné zbrane, Beretty kalibru 22, oficiálnu výzbroj kacov. Kacovia väčšinou používajú tzv. strely dum-dum, ktoré sa pri zásahu roztrieštia a spôsobujú veľmi ťažké zranenia. ZNÁME PODFUKY Pre pasy má Mosad štvorstupňovú klasifikáciu: perfektné, vyhovujúce, terénne a odkladacie. V suteréne akadémie Mosadu chemici analyzujú papier pôvodného dokladu a pripravia presný postup. Pri presne udržovanej teplote a vlhkosti skladujú stohy papiera na pasy väčšiny štátov sveta. Falšujú aj peniaze, napríklad sfalšované jordánske dináre vymenili za pravé a zaplavili nimi Jordánsko, čím zvyšovali jordánsku infláciu. Tisíce a tisíce oželených dokladov prisťahovalcov sú roztriedené vo veľkej sále a evidované v počítači. Mosad má aj rozsiahlu zbierku vízových pečia tok a podpisov získavaných s pomocou polície, ktorá si môže pri kontrole dokladov odfotografovať pečiatky turistov skôr než ich vráti. Hlavný počítač Mosadu mal v osemdesiatych rokoch v pamäti viac než jeden a pol milióna mien. V Afrike prechádzali rukami sekcie Tevel pri obchode so zbraňami milióny dolárov. Najprv si vytvorili potrebné kontakty, aby zistili, čo daný štát potrebuje, čoho sa obáva, koho považuje za svojich nepriateľov. Zámerom bolo stavať na týchto potrebách, vytvoriť tesnejšie vzájomné vzťahy, a potom dať najavo, že Izrael môže dodať zbrane a zaistiť aj výcvik. Keď sa už vodca štátu zaviazal k dodávkam zbraní, pracovník Mosadu mu napríklad oznámil, že musí nakúpiť od Izraela aj poľnohospodárske stroje. Na Srí Lanke vytvoril Tevel potrebné spojenia, zaviazal si štát dodaním zbrojného materiálu, vrátane hliad kových torpédoviek pobrežnej stráže. Súčasne dodával revoltujúcim Tamilom zbrane proti torpédovkám na boj s vládnymi silami. Mosad cvičil aj elitné jednotky oboch bojujúcich strán a pomáhal Srí Lanke podvádzať Svetovú banku a ostatných investorov (Švédsko, Kanadu, Japonsko, Nemecko, EHS a USA) o milióny dolárov používaných na úhradu zbraní, ktoré od Izraela kupovala. V snahe utvrdiť Svetovú banku (s príspevkom 250 miliónov dolárov) v presvedčení, že zámer odkloniť rieku Mahaweli z riečišťa na zavlažovanie suchých území je uskutočniteľný (a stal sa dostatočným zdôvodnením vykázania roľníkov z ich pôdy), Mosad AKO V AUTOBIOGRAFICKEJ KNIHE LSTÍ A KLAMEM PREZRADIL BÝVALÝ AGENT MOSADU VICTOR OSTROVSKY, SYSTÉM SPOČÍVA NAJMÄ VO VÝBERE VHODNÝCH KANDIDÁTOV A NÁSLEDNOM PROPAGANDISTICKOM VYMÝVANÍ MOZGOV, KTORÝM SÚ ADEPTI PRETVÁRANÍ DO ŽIADUCEJ PODOBY. V MOSADE SA VRAVÍ: AK CHCEŠ PRIPRAVIŤ PARADAJKOVÝ PRETLAK, VYBERAJ SI ZRELÉ PLODY. JE SÍCE MOŽNÉ ROZDRVIŤ AJ ZELENÉ, NO VYŽADUJE TO VIAC PRÁCE.

42 DÉJÀ VU > VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU VÝCVIK A FUNGOVANIE MOSADU > DÉJÀ VU zabezpečil, aby dvaja izraelskí vedci ekonóm z Jeruzalemskej univerzity a agrotechnik spracovali každý jedno samostatné odborné dielo prinášajúce rozbor naliehavosti projektu a nutných nákladov. Veľká izraelská stavebná firma Solel Bona pritom získala značne veľkú zákazku na časť prác. Svetová banka pravidelne vysielala na miesto inšpektorov na kontrolu, lenže miestni činitelia boli dopredu poučení, ako ich oklamať. NÁKLADNÁ MOTIVÁCIA Na verbovanie ľudí (tzv. akvizíciu) existujú tri základné háčiky : peniaze, emócie (túžba po pomste, ideológia ) a sex. Kaca otvorí bankový účet (napr. v Anglicku) na meno agenta a uloží tam plat za celý prvý rok. Agent dostane povedzme dolárov ako zálohu a okrem toho má deponovaných dolárov na svojom londýnskom účte. Neposkytujú mu teda len finančné prostriedky zo dňa na deň, ale zaisťujú mu priamo budúcnosť. Existuje aj systém prémií odstupňovaných podľa kvality informácie a postavenia agenta. Inštitút platil 15 miliónov dolárov mesačne len na odmenách agentom. Navyše treba zarátať náklady spojené s akvizíciou, fungovanie konšpiračných bytov, operačné náklady, vozidlá atď., spolu stovky miliónov každý mesiac. Kaca denne ľahko minie 200 až 300 dolárov na obedy a večere a jeho ostatné denné náklady bývajú okolo tisíc dolárov. To znamená ďalších až dolárov denne len na pokrytie potrieb kacov (+ ich platy od 500 do dolárov mesačne, podľa hodnosti) NIKOTÍN, ADRENALÍN A MOC Ostrovsky absolvoval aj výcvik agentov vysielaných do zahraničia. Základný stupeň týchto spolupracovníkov sa nazýva signalizační agenti. Podávajú správy o tom, či priplávali lode s mimoriadnym nákladom, či nezačínajú nejaké špeciálne prípravy u požiarnikov alebo v nemocniciach čokoľvek, čo by naznačovalo prípravy na vojnový stav. Ďalšie lekcie boli o utajenom spojení. Agentovi, ktorý má pridelenú rádiostanicu, je vyhradená určitá hodina, kedy pre neho vysielajú. Správa sa mení raz do týždňa, aby mal agent dostatok času zachytiť ju. Inú špeciálnu komunikačnú techniku predstavujú plaváčiky, mikrofilm umiestnený na vnútornej strane listovej obálky. Agent ponorí film do pohára, nalepí ho naň zvonka a správu si prečíta lupou. Správy opačným smerom, od agentov ku kacom, prichádzajú telefonicky, v listoch písaných špeciálnymi atramentmi, na schôdzkach alebo v takzvanom komprimovanom rádiovom prenose, ak sa dá, vždy na inej frekvencii. Z priznania Ostrovského vyplýva, že agenti sú vlastne trojnásobní narkomani. Takmer všetci na akadémii fajčili dve až tri škatuľky cigariet denne, okrem toho ulietali aj na adrenalínových skúškach. Značná časť výcviku sa opierala o využitie celkom nevinných ľudí. Vytváralo to zvláštny pocit sebavedomia. Ktokoľvek na ulici sa stával akoby vaším nástrojom. Naraz všetko spočívalo v obratnom klamaní, hovoriť pravdu stratilo zmysel. Jediné, o čo išlo, bolo ako by mohol fungovať v môj prospech totiž v prospech mojej vlasti? Byť v Mosade je v Izraeli symbolom najvyššieho postavenia vôbec. Poskytovalo to pocit moci. ORGIE KACOV Pri komunikácii so styčným pracovníkom inej organizácie má význam aj istá chémia. Keď začne fungovať, vzniká určitý osobný vzťah a sympatie. Zámerom je povýšiť spravodajskú výmenu na úroveň spolupráce s priateľom. Celý kurz predstavoval jednu obrovskú školu balamutenia. Frekventanti sa už nedokázali navzájom zhovárať bez toho, aby automaticky nenastražili návnady. Na upevnenie sionistického cítenia ich vedenie akadémie vzalo na jednodňovú exkurziu do Domu diaspóry pri univerzite v Tel Avive, múzea, v ktorom sú modely synagóg z celého sveta. Okrem tria uvedených závislostí je na akadémii možnosť pestovať aj závislosť od sexu. Raz večer po výcviku Ostrovsky s kolegami pristihol asi dva tucty ľudí v akademickom bazéne a jeho blízkom okolí. Bol tam aj zástupca riaditeľa (neskôr riaditeľ) Mosadu a najrôznejšie sekretárky. Niektorí laškovali v bazéne, iní tancovali, ostatní boli rozložení na dekách a kopulovali, pričom partnerky sa usilovne striedali. Väčšina z čerstvo dospelých krásavíc boli dievčatá základnej vojenskej služby prevelené do Mosadu. Vysvitlo, že takéto večierky sa tam odohrávali často. Podľa Ostrovského existovalo medzi chlapmi, ktorí spolu súložili dni a noci, vzájomné puto. Boli sexom doslova previazaní, bol to systém úsluh a záväzkov. Tak vyzeral aj celý služobný postup kacov. APEL NA SAJANOV Mosad má po celom svete k dispozícii bezrizikový rezervoár miliónov židov, väčšinu činnosti však vyvíja v Európe. Asistenti žijúci v cudzine (tzv. sajani) musia byť stopercentní židia, mnoho z nich má príbuzných v Izraeli. Len v Londýne je asi aktívnych sajanov a ďalších na zozname. Sajan vlastniaci požičovňu áut môže Mosadu prenajať auto bez vyplnenia dokumentácie, realitný sajan nájde ubytovanie, bankový zaobstará peniaze aj o polnoci, sajan lekár ošetrí strelné zranenie bez ohlásenia polícii... Kacovia túto lojalitu aj zneužívajú na svoj osobný prospech. Niektorí sajani pracujúci v komerčnej oblasti majú zvláštne oddelenie až s dvadsiatimi ľuďmi, ktorí dvíhajú telefóny, píšu y a faxujú. Asi 60 % zákaziek spoločností, ktoré v Európe tento servis robia, pochádza práve od Mosadu, sú od neho teda finančne závislé. Činnosť sajanov v rezidentúrach riadia priamo kacovia, pričom najaktívnejších navštevuje kaca približne každé tri mesiace (má dve až štyri takéto osobné stretnutia denne). Tento systém umožňuje Mosadu vystačiť si so šiestimi alebo siedmimi ľuďmi, kým porovnateľná rezidentúra KGB by ich zamestnávala sto. Systémová pomoc poskytovaná Cometu (odboru riadiacemu činnosť kacov) ostatnými zložkami je obrovská, hlavnou oporou je však firemná kulisa pre kryciu identitu. Mosad si zriadil dokonca aj falošný sklad IBM a ponúkal havarijné služby. Mali kompletnú pobočku s kanceláriami, zamestnancami a v IBM na nič neprišli. Takých pseudospoločností má Mosad stovky aj s registračným číslom. Vypĺňa aj príslušné daňové priznania, aby nevznikli zbytočné podozrenia. Ostrovsky tvrdí, že konečným cieľom tejto organizácie je využívať ľudí, ale musíte ich najprv spracovať. Akvizícia človeka, ktorý nepije, nestojí o sex, nepotrebuje peniaze, nemá politické problémy a je so svojím životom spokojný, sa nemôže podariť.

43 BEZ MASKY > ARIEL ŠARON Ľubomír Huďo IZRAELSKÝ BULDOZÉR, BEJRÚTSKY MÄSIAR A HOLUBICA MIERU ARIEL ŠARON (* ) 84 VOJAK, KTORÝ BOJOVAL PRAKTICKY VO VŠETKÝCH ARABSKO-IZRAELSKÝCH VOJNÁCH, POVAŽOVANÝ ZA JEDNÉHO Z NAJLEPŠÍCH TAKTIKOV. GENERÁL A POLITIK MILITANTNÝ JASTRAB TRANSFORMOVANÝ NA STÚPENCA MIEROVÉHO PROCESU. V ROKU 2004 NAPRÍKLAD VYHLÁSIL, ŽE VZNIK PALESTÍNSKEHO ŠTÁTU VEDĽA ŽIDOVSKÉHO JE NEODVRATNÝ. O ROK NESKÔR STIAHOL ŽIDOVSKÝCH OSADNÍKOV Z GAZY A PRIPRAVOVAL IZRAELČANOV NA PRINÁŠANIE ĎALŠÍCH OBETÍ V ZÁUJME MIERU. TO VŠETKO BOL ARIEL ŠARON, RODNÝM MENOM ARIEL SCHEINERMANN, PREZÝVANÝ ARIK. IZRAELČANIA ČASTO DÁVALI JEHO KRSTNÉ MENO SVOJIM DEŤOM NA ZNAK OBDIVU. PALESTÍNČANIA HO VNÍMALI AKO NEĽÚTOSTNÉHO MÄSIARA ICH NÁRODA A NIEKTORÍ POLITICI HO NAZVALI VRAHOM A PSYCHOPATOM. Ariel Šaron sa narodil v rodine bieloruských židov v osade Kfar Malal na vtedajšom území Palestíny pod správou Veľkej Británie. Už ako štrnásťročný sa stal príslušníkom sionistickej ilegálnej vojenskej organizácie Hagana. V roku 1953 založil a viedol špeciálne komando 101, ktoré vykonávalo akcie proti Palestínčanom. Pri jednom z najznámejších útokov na palestínsku dedinu Qibya zahynulo pod troskami desiatok domov vyhodených do vzduchu okolo 65 palestínskych civilistov. Pre neoblomnosť, s akou presadzoval svoje názory a ciele, si vyslúžil prezývku Buldozér. Sionisti ho velebili ako bojovníka, ktorý v armáde i v politike veril, že Izrael dosiahne mier s arabskými susedmi len vtedy, keď bude silný, neporaziteľný a nepriateľom dá svoju silu pocítiť. Podľa svojich obdivovateľov Arik nikdy nepodliehal vplyvom žiadnej ideológie s výnimkou sionizmu, viery v právo židov vytvoriť si národný štát na území medzi Stredozemným morom a riekou Jordán, hoci i cez mŕtvoly iného národa. MASAKER V TÁBOROCH SABRA A ŠATÍLA Ariel Šaron ako minister obrany viedol inváziu izraelskej armády do Libanonu v roku Kresba: Tibor Eliot Rostas

44 BEZ MASKY > ARIEL ŠARON ARIEL ŠARON > BEZ MASKY 86 Podviedol premiéra i vládu a prekročil mandát, ktorý dostal. Izraelské vojenské jednotky vtrhli do južného Libanonu v rámci trojmesačnej invázie pod názvom Mier Galiley, počas ktorej zahynulo Palestínčanov a Libanončanov a utrpelo zranenia. Minister obrany Šaron prišiel s tým, že je potrebné vykoreniť dvetisíc teroristov, ktorí sa skrývajú v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla. Šaronove jednotky obkľúčili oba tábory a ostreľovali ich paľbou z tankov. Keď streľba utíchla, umožnil Arik, aby do táborov vtrhli libanonskí kresťanskí falangisti ako spojenci izraelskej armády. Zúriví falangisti pod velením Elieho Hubajku, ktorí sa prišli pomstiť za atentát na libanonského prezidenta Bašíra Džamaíla, pripisovaný Palestínčanom, 36 hodín masakrovali mužov, ženy i deti. Počet mŕtvych sa odhaduje od 760 podľa izraelských údajov do 3500 podľa palestínskeho Červeného kríža. Britský novinár Robert Fisk, ktorý ako jeden z prvých novinárov navštívil tábory Sabra a Šatíla, pre noviny Independent odhadol počet obetí na Šaronove vojenské jednotky nezasahovali, nečinne sa prizerali, ale predovšetkým obkľúčili oba tábory, aby nikto nemohol ujsť. Následkom tohto škandálu musel Ariel Šaron odstúpiť z funkcie ministra obrany. Takzvaná Kahanova komisia prisúdila Šaronovi politickú zodpovednosť za masaker v palestínskych táboroch a dala mu za vinu, že izraelskí vojaci, rozmiestnení v okolí táborov, masakru nezabránili, hoci to bolo v ich silách. Za nepriamo zodpovedného za masaker bol okrem Šarona uznaný náčelník generálneho štábu izraelskej armády Rafael Ejtan. Americký diplomat Philip Habib v súvislosti s vraždením v táboroch vyhlásil: Šaron je vrah, ktorého vedie jeho nenávisť k Palestínčanom. Dal som Arafatovi záruky, že sa Palestínčanov nikto nedotkne, ale Šaron to nedodržal. Sľuby tohto muža nemajú žiadnu hodnotu. Libanonské kresťanské milície vyzbrojila a vycvičila izraelská a americká armáda, no Izrael a USA tragédiu v palestínskych táboroch verejne neodsúdili. Zvláštna komisia pri OSN označila tento zločin za akt genocídy, nikto však nebol za to súdený. Spomínaný britský novinár Robert Fisk ako jeden z prvých svedkov masakru vyhlásil: Kedy bude zabíjanie spravodlivo odsúdené? Keby sýrske jednotky vnikli na územie Izraela, obkľúčili kibuc a nechali palestínske komandá povraždiť židovské obyvateľstvo, nepochybne by každé západné masmédium hovorilo o masakri a volalo po okamžitom vyšetrení tragédie. Každý rok by sa to pripomínalo a páchatelia by boli donekonečna zatracovaní. STÚPENEC OSADNÍCTVA Šaron bol považovaný za jedného z hlavných propagátorov politiky osadníctva. Na pozíciách ministra poľnohospodárstva a predsedu komisie, ktorá mala na starosti židovské osídľovanie palestínskych území, pôsobil ako ideológ kontroverznej izraelskej politiky. Podľa Ariela Šarona nebolo pre Palestínčanov miesto v ich pôvodnej vlasti: Jordánsko je Palestína. Hlavným mestom Palestíny je Ammán. Ak chcú Arabi prejaviť svoje politické pozície, musia tak urobiť v Ammáne. Územie na západ od rieky Jordán Judea a Samaria je jednoducho izraelské. Rasistické názory na Palestínčanov vôbec netajil a v rozhovore pre časopis Time v roku 1989 povedal: Rozdeľujem ich na tri skupiny. Prvá skupina sú teroristi, ktorí podnikajú teroristické akcie proti nám, druhá sú tí, ktorí podporujú prvú skupinu, a tretia sú tí, ktorí nepodnikajú proti nám žiadne akcie napriek tomu, že nás nenávidia. Navrhol prvú skupinu eliminovať a druhú zahnať do koncentračných táborov. Na otázku, či myslel slovom eliminovať doslovne zabiť, odpovedal, že lepšie bude používať slovo eliminovať. V rámci predvolebnej kampane na premiérsky post prišiel provokatívne spoločne s najvernejšími druhmi na posvätnú palestínsku Chrámovú horu a vyhlásil, že vždy bude zvrchovaným izra elským územím. Výsledkom bola palestínska intifáda ľudové povstanie. Na Šaronovo vyjadrenie, že Palestínčanov možno prinútiť k mierovým rokovaniam len vojenskou silou, reagoval palestínsky politik Jásir Abed Rabbo: Šaron nepotrebuje dialóg. Potrebuje dobrú psychiatrickú starostlivosť. Stal sa premiérom vďaka napätiu v izraelskej spoločnosti, oslabeniu mierových síl a posilne niu radikálnych pozícií. Keď sa v roku 2003 stal premiérom opätovne, vyzeralo to, že nacionalista a militant sa mení na realistu a mierotvorcu. Presadil zrušenie osád v izraelskom pásme Gazy a odovzdanie územia pod palestínsku kontrolu. Pre židovských osadníkov to bol šok. Šaron so svojimi bohatými vojenskými skúsenosťami však už vtedy taktizoval, že to naruší vzťahy medzi samotnými Palestínčanmi. Vedenie v Ramalláhu a hnutie Hamas sa dostali do konfliktu a moc si rozdelili. Organizácia za oslobodenie Palestíny kontrolovala Západný breh Jordánu a hnutie Hamas pásmo Gazy. Ariel Šaron v rozhovore pre izraelské denníky Haaretz a Maariv prirovnal palestínskeho vodcu Jásira Arafata k izraelskému Usámovi bin Ládinovi: Každý, kto zabije žida, ubližuje občanom Izraela, alebo ak posiela ľudí, aby zabíjali židov, je označkovanou osobou, cieľom. Americký prezident George Bush ml. nazýval Ariela Šarona mužom mieru a nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová ho ešte nedávno označila za izraelského vlastenca, ktorý vykonal mnoho pre svoj ľud. Medzinárodné politické elity nechceli a dodnes nechcú kriticky vnímať generála a politika, ktorý väčšinu svojho života kašľal na nejaké princípy demokracie a humanizmu, ale radšej dával pred nosť militantnému riešeniu problémov v mene nedotknuteľnosti a výnimočnosti Izraela. Ariel Šaron utrpel v roku 2005 ľahkú mozgovú porážku a o pár mesiacov ho postihla ďalšia, tentokrát ťažká. Po ôsmich rokoch v kóme vlani v januári skonal. Novinár Robert Fisk ako svedok masakru v palestínskych utečeneckých táboroch nemôže na tú hrôzu zabudnúť, a preto Šaronovi napriek jeho novému obrazu posla mieru nikdy neodpustil: Každý iný politik z Blízkeho východu, ktorý prežil osem rokov v kóme, by sa stal terčom karikaturistov z celého sveta, no v prípade Ariela Šarona mäsiara z táborov Sabra a Šatíla, sa rozhostilo posvätné ticho... Ako rýchlo kolaborantskí novinári vo Washingtone a v New Yorku zidealizovali Šaronov imidž! Potom, ako Šaron v roku 1982 vyslal libanonské milície, obľúbené v jeho armáde, do utečeneckých táborov Sabra a Šatíla, kde zmasakrovali až 1700 Palestínčanov a oficiálne izraelské vyšetrovanie oznámilo, že Šaron nesie za krviprelievanie osobnú zodpovednosť. V Izraeli sú však politici a obdivovatelia bývalého premiéra Šarona, ktorí jeho poslednú fázu holubice mieru berú len ako určitú etapu politickej stratégie a viac ich oslovujú slová v rozhovore pre izraelský denník Davar v decembri 1982: Nazývajte Izrael ako chcete, nazývajte ho židovsko-nacistický štát, ako mu hovorí Leibowitz. Prečo nie? Lepší živý žid-nacista ako mŕtvy svätý. Je mi jedno, či som považovaný za druhého Kaddáfího. Nesnažím sa získať si obdiv gójov (nežidov). Nepotrebujem ich lásku. Ani nepotrebujem byť milovaný židmi ako ste vy. Musím žiť a mám v úmysle zabezpečiť, aby žili aj moje deti. A to s požehnaním pápeža či iných náboženských vodcov z New York Times, alebo bez ich požehnania. Zničím kohokoľvek, kto zdvihne ruku proti mojim deťom, zničím jeho a jeho deti, či už s pomocou našich čistých zbraní alebo iným spôsobom. Je mi to jedno, či to bude kresťan, moslim, žid alebo pohan. Dejiny nás učia, že ten, kto nezabije, bude zabitý druhými. To je železný zákon... Zničenie Ain al-hilweh (a je škoda, že sme to osie hniezdo úplne nezlikvidovali), zdravé bombardovanie Bejrútu a ten maličký masaker (môžete pri likvidácii 500 Arabov hovoriť o masakre?) v ich táboroch, ktorý sme radšej mali spáchať našimi vlastnými rukami ako to prenechať falangistom, všetky tieto dobré skutky konečne zabili to kázanie o vyvolenom národe s posolstvom svetlonosa medzi národmi. Žiadni ďalší vyvolení a žiadne sladké reči, žiadne nosenie svetla. Preč s tým všetkým. Osobne nechcem byť lepší ako Chomejní, Brežnev, Kaddáfí, Assad, pani Thatcherová, alebo dokonca Harry Truman, ktorý zabil pol milióna Japoncov dvoma peknými bombami. Chcem byť len bystrejší ako oni, rýchlejší a účinnejší, a nie byť lepší alebo krajší ako oni. Povedzte mi, majú sa zlosynovia tohto sveta tak zle? Keď sa ich niekto len dotkne, odtrhnú mu ruky a nohy... Nech vezmú na vedomie vo Washingtone, v Moskve, v Damasku a v Číne, že zastrelenie jedného nášho veľvyslanca, konzula alebo aj najnižšieho úradníka veľvyslanectva môže byť pre nás dôvodom na rozpútanie tretej svetovej vojny, a potom nech sa nečudujú! 87

45 NEZNÁMI HRDINOVIA > ČIERNA OVCA IZRAELA ČIERNA OVCA IZRAELA > NEZNÁMI HRDINOVIA 88 Ľubomír Huďo ČIERNA OVCA IZRAELA URI AVNERY, RODNÝM MENOM HELMUT OSTERMAN, UŠIEL S RODIČMI Z NEMECKA PO NÁSTUPE NACIZMU DO PALESTÍNY A PREŠIEL RÔZNYMI ETAPAMI ŽIVOTA OD SIONISTICKÉHO BOJOVNÍKA CEZ STÚPENCA ZMIERENIA S PALESTÍNČANMI AŽ PO KRITIKA IZRAELSKEJ POLITIKY. Vojak, novinár, vydavateľ novín, poslanec Knesetu, politický aktivista a autor dvanástich kníh, ako napr. Izrael bez sionistov, Príbeh vojaka krvavá cesta do Jeruzalema alebo Môj priateľ, môj nepriateľ. Za svoje mierové aktivity v záujme nekonfliktného spolunažívania židov a Arabov dostal viacero medzinárodných ocenení, no v Izraeli ho nikdy za jeho činnosť neocenili. Po úteku rodiny z Nemecka chodil na základnú školu v Tel Avive a už ako štrnásťročný v rokoch bojoval v polovojenských jednotkách Irgun spolu s budúcim premiérom Izákom Šamirom za samostatnosť Izraela. Už vtedy začínal aj svoju novinársku prax ako vojnový spravodajca. Pracoval ako novinár v denníku Haaretz a neskôr vydával a bol šéfredaktorom novín Ha-Olam ha-ze. Obhajoval myšlienku existencie dvoch samostatných štátov vedľa seba, židovského i palestínskeho. Bývalý člen polovojenského komanda a armádny dôstojník s vojnovým skúsenosťami vstúpil už s pacifistickými ideálmi do politiky, založil politickú stranu, po jej rozpade a premenovaní pôsobil v ďalších dvoch a desať rokov zasadal v parlamente Knesete, pričom pracoval vo výbore pre ekonomické záležitosti a pre vnútro. V rámci izraelskej politiky má dve prvenstvá v roku 1974 bol prvým Izraelčanom, ktorý sa kontaktoval s vedením Organizácie za oslobodenie Palestíny, a v roku 1982, napriek vládnemu embargu, sa ako prvý Izraelčan stretol s palestínskym vodcom Jásirom Arafatom. Začia tkom deväťdesiatych rokov minulého storočia založil koalíciu pacifistických a ľavicových síl pod názvom Guš Šalom. Uri Avnery má nielen v Izraeli povesť publicistu a aktivistu, ktorý nemá problém pustiť sa do kontroverzných tém ako problematika židovstva, sionizmus, antisemitizmus, a nenechá sa odradiť či zastrašiť. Nemlčí o tom, čo považuje za správne povedať alebo vyzýva ostatných na premýšľanie o nejednoznačnom dianí na domácej i medzinárodnej scéne. V prípade atentátu na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo a kóšer obchod v Paríži ponúkol iný pohľad na príčiny tragédie a kritizoval účasť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua (Bibiho) na parížskom spomienkovom pochode za obete: Traja teroristi, dosť možné, že skutočne konajúci na vlastnú päsť. Traja!!! Iným potenciálnym teroristom v Európe i v Amerike to musí pripadať ako kolosálny triumf, ako pozvánka pre indivíduá a malé skupinky, odhodlané urobiť to isté aj kdekoľvek inde... Ak to všetko dokázali traja mladíci, bez akejkoľvek odbornej prípravy, skúsme si predstaviť, čoho sa môžeme dočkať, keď ich bude 30 alebo 300!... Vrcholom kontraproduktívnosti bol monštruózny pochod cez Paríž deklarujúci Je suis Charlie! Nielenže dokázal, že terorizmus je efektívny a stal sa pozvánkou na reprízy, ale poškodil i skutočný boj proti fanatikom. Kto totiž chce s nimi chce efektívne bojovať, musí si najprv obuť ich topánky a pochopiť, aká sila doženie mladých moslimov, narodených už tu, k podobným činom. Čo sú zač? Čo sa im preháňa v hlave? Aké emócie nimi zmietajú? V akých pomeroch vyrástli? Čo možno urobiť pre to, aby sa zmenili?... Ktože tam kráčal v prvom rade a pózoval ako víťaz? No predsa Bibi, náš veľký unikát! Ako sa tam dostal? Nikto ho nevolal. Prezident Francois Hollande, naopak, odkázal nechoď sem, úpenlivo ťa zaprisahávam. Inak to z demonštrácie, ktorá má dať najavo masovú podporu slobode slova a ostatným republikánskym hodnotám, urobí šou solidarity so židmi. Netanjahu napriek tomu dorazil aj v sprievode dvoch extrémne pravicových ministrov. Uri Avenry si v súvislosti s izraelským pre miérom Benjaminom Netanjahuom kladie otázku, či skutočne vládne židovskému štátu, alebo je to bábka v rukách niekoho, kto ho financuje, podporuje a zneužíva post premiéra. Za šedú eminenciu označuje Sheldona Adelsona, 81-ročného amerického žida a kráľa kasín s majetkom vo výške 37,2 miliardy dolárov, ktorý má okrem vlastníctva kasín v Las Vegas, Pennsylvánii a Macau veľký vplyv na Republikánsku stranu v USA, nepriamo tak na obe komory amerického Kongresu, a navyše vlastní ešte Benjamina Netanjahua. Vo svojej úvahe Kto vládne v Izraeli? napísal: Adelsonovci sú fanatickí podporovatelia Izraela. Nie však akéhokoľvek Izraela, ale pravičiarskeho, rasistického, arogantného, násilného, expanzionistického, okupačného, nekompromisného a kolonialistického Izraela. V Netanjahuovi našli svojho muža. Dúfajú, že jeho prostredníctvom ovládnu Izrael ako svoje súkromné léno. Urobili výnimočnú vec, aby to zaistili. Založili izraelské noviny, ktoré majú jediný cieľ podporu záujmov Benjamina Netanjahua. Nie Likudu, nejakej špecifickej politiky, ale Bibiho osobne. Uri Avnery sa neváhal postaviť za nemeckého spisovateľa laureáta Nobelovej ceny Güntera Grassa, ktorý uverejnil báseň s názvom Čo musí byť povedané, v ktorej ostro skritizoval politiku Izraela. Zväz hebrejsky píšucich spisovateľov a izraelský PEN klub proti Grassovi ostro vystúpili. Uri Avnery na obvinenia Grassa z antisemitizmu reagoval svojsky: Tento extrémny prosemitizmus ja osobne považujem len za maskovaný antisemitizmus. Základ majú rovnaký: židia, a preto aj Izrael sú čímsi výnimočným, a treba k nim pristupovať ináč než k ostatným. Podľa neho práve návrh nemeckého spisovateľa na medzinárodné monitorovanie iránskych a izraelských jadrových zariadení si zaslúžil veľkú pozornosť. Uri Avnery presadzuje vytvorenie oblasti mieru a bez jadrových zbraní, do ktorej by patrili Izrael, Palestína, Liga arabských štátov, Turecko a Irán. 89

46 MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SINAJ Tibor Eliot Rostas SINAJ EGYPT 90 NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. 91 VBiblii v knihe Exodus sa píše: Keď Pán zostúpil na končiar Sinaja, zavolal Mojžiša na končiar vrchu a Mojžiš vystúpil hore. Tu mu Pán prikázal: Zostúp dolu a dôrazne varuj ľud, aby sa neodvažoval ísť pozrieť Pána, ináč ich veľa zahynie! Aj kňazi, ktorí sa približujú k Pánovi, musia sa posvätiť, aby ich Pán nezahubil. Mojžiš odpovedal Pánovi: Ľud nevystúpi na Sinaj, lebo ty sám si nás dôrazne varoval, keď si prikázal: Ohranič vrch a vyhlás ho za svätý! Pán mu však odvetil: Len zostúp, potom zasa vystúpiš spolu s Áronom! Kňazi a ľud nech sa neopovažujú vystupovať k Pánovi, aby ich nezahubil! I zostúpil Mojžiš k ľudu a povedal im to. Mojžiš obdržal kamenné tabule, Desatoro, ktoré by malo byť základným zákonom bytia na Zemi. Už v časoch prorokov nebol tento zákon a starozákonná zmluva prijaté jednoducho. Exodus opisuje Mojžišov hnev: Keď sa priblížil k táboru a zbadal teľa a tance, Mojžiša pochytil hnev, odhodil tabule z rúk a roztrieskal ich na úpätí vrchu. Nato chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť. Potom Mojžiš povedal Áronovi: Čo ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké previnenie?! Áron odpovedal: Pán môj, nehnevaj sa! Veď ty vieš, že tento ľud je zlý! Vraveli mi: Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým mužom, Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny. Povedal som im: Kto má zlato, nech sa ho zbaví! Oni mi ho dali, ja som ho pohádzal do ohňa a urobilo sa toto teľa. Keď Mojžiš videl, že ľud bol taký bezuzdný lebo Áron im popustil uzdu na škodoradosť ich nepriateľov, Mojžiš sa postavil do vchodu do táboriska a zvolal: Kto je za Pána, ku mne sa! I zhromaž Foto: Tibor Eliot Rostas

47 92 dili sa okolo neho všetci leviti. A on im povedal: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Kaž dý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných! A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov. Boh si nevybral Sinaj náhodne. Je to impozantné dielo prírody, kde sa z majestátnych končiarov do údolí zrútili obrovské balvany. Toto miesto evokuje skutočné spojenie medzi ľudským a božským princípom. Napĺňa vás bezrozmerným úžasom, tichom a pokojom. Kaž dé miesto, na ktorom vám tu spočinie zrak, je obdarované poetickou vznešenosťou. Na Mojžišovu horu som stúpal po tme bolo niečo po polnoci a nad hlavou mi svietilo súhvezdie Orión. Hoci deň bol v Egypte horúci ako rozžeravená beduín ska piecka na mätový čaj, noc priniesla chlad. Vo svite hviezd sa mi nad hlavou trblietali drobulinké kvapôčky studeného, skondenzovaného vzduchu. Každým krokom akoby ste z údolia starého 400 miliónov rokov kráčali v Mojžišových šľapajach až hore na žulové bralá. Do ich majestátnych a vznešených červenkastých tvárí vyryl čas hlboké vrásky mohutných puklín. Toto miesto vyžaruje ohromnú energiu, mocnú a naliehavú silu prevyšujúcu človeka. Takéto miesta vzdorujú ľudskej vôli, pripomínajú nám našu slabosť, pominuteľnosť a majestát Veľkého diela vzbudzujúceho posvätnú úctu. Keď som nad ránom konečne vystúpil na vrchol Mojžišovho vrchu (Džabal Músá 2285 metrov nad morom) susediaceho s končiarom Horeb, zmocnilo sa ma priam dojemné opojenie. Slnko práve vychádzalo nad horizont s nekonečnými zvrásnenými žulovými bralami a kaňonmi so strmými zrázmi, ktoré si niekde v diaľke líhajú do rozpáleného piesku púšte. Beduíni jej hovoria El Tih púšť blúdenia. Na tomto mieste, na Mojžišovej hore, sa vás nepochybne zmocní naliehavý pocit posvätnej úcty, ktorej sa mimovoľne podrobíte a s bázňou hľadíte na úžasné čaro stvorenia. V tej chvíli akoby sa zhmotnili slová Ralpha Walda Emersona a síce, že najvznešenejším poslaním prírody je byť zjavením Boha. 93 Foto: Tibor Eliot Rostas

48 VEDA A TECHNIKA > SEN O VYLIEČENOM SRDCI Ján Lakota SEN O VYLIEČENOM SRDCI SRDCE MÁME LEN JEDNO. JE TO NEPÁROVÝ ORGÁN SCHOVANÝ V HRUDNÍKU. ZA MINÚTU VYKONÁ PRIBLIŽNE 60 A VIAC ÚDEROV. ZA DEŇ JE TO OKOLO STOTISÍC. MILIARDA ÚDEROV PRÍDE NA RAD ASI ZA DNÍ, TEDA ASI ZA 27 ROKOV. AK SA NIEKTO DOŽIJE 81 ROKOV, MÁ JEHO SRDCE ZA SEBOU PRIBLIŽNE TRI MILIARDY ÚDEROV. BUCH, BUCH. BEZ PRESTÁVKY. BEZ NÁROKU NA ODDYCH. Srdce pracuje, aj keď je choré. Možno nie tak účinne, ale pracuje. Nemôže zostať stáť. Ak zastane, zomierame. Rakovina síce je strašiak, ale na choroby srdca a ciev zomiera viac ľudí ako na rakovinu. Je to vo vyspelých spoločnostiach polovica všetkých úmrtí oproti tretine všetkých úmrtí na rakovinu, čo je určite viac. Oprava srdca je veru vážna vec. Srdce sa neopravuje ako auto. Nejde to. Nemôžeme vybrať pokazenú súčiastku a nahradiť ju. Srdce sa totiž kazí, a aj sa pokazí ako celok. Oprava je možná len výmenou. Kus za kus. Hovorí sa tomu transplantácia srdca. Prvú transplantáciu srdca na človekovi uskutočnil 3. decembra 1967 v Kapskom Meste chirurg Christiaan Barnard. Prvá transplantácia srdca v bývalom Československu sa uskutočnila 9. júla 1968 v Bratislave. Išlo o premiéru nielen v Československu, ale aj v strednej a východnej Európe. Urobil ju Ladislav Kužela. V tom čase to boli fenomenálne priekopnícke činy. Dnes by vyššie menovaní muži možno mali opletačky so zákonom. Vtedy sa o imunite toho veľa nevedelo. Dnes je situácia iná. Vieme, že sa srdcia dajú transplantovať len vtedy, keď sú splnené isté imunologické parametre. V opačnom prípade sa začnú všetci čerti ženiť. Aj tak sa imunitný systém príjemcu srdca musí potláčať celý život. Prináša to so sebou isté radosti, ale to nemá byť predmetom tohto rozprávania. Na potlačenie imunity sa používa preparát cyklosporín A, ktorý bol objavený až v roku Teda o päť rokov neskôr, ako sa prvý raz transplantovalo. Čo sa dá spraviť pre tých chorých, ktorí nemajú darcu? Úprimne povedané nič. Tu je potrebné poznamenať, že nie všetci chorí potrebujú transplantáciu srdca. Choré srdce sa ešte nikomu nepodarilo vyliečiť. Vytvoril sa mohutný arzenál prípravkov a technológií, ktorý pomáha takýmto pacientom prežiť. Prežiť aj dlhodobo. Narastá počet užívaných liekov. Cievy, ktoré zásobujú srdce kyslíkom, tzv. koronárky, vieme pri ich upchávaní či upchatí prešprtať. Na nepravidelnú akciu srdca máme pacemakery. Vieme toho naozaj veľa. Len jedno nevieme ako to choré srdce vyliečiť. Sme len akísi údržbári. Takí high-tech, ale predsa len údržbári. Musí a má to tak byť? Pred niekoľkými rokmi by som povedal, že áno. Dnes už hovorím inak. Začali to kmeňové bunky. Opatrne, opatrne niekomu napadlo, či by sa nedali skúsiť podať do srdca. Najskôr sa začalo s krvotvornými kmeňovými bunkami. Výsledky boli na prvý pohľad ohromujúce. Funkcia srdca (hlavne tej výkonnejšej a infarktmi viac postihovanej ľavej komory) sa po podaní kmeňových krvotvorných buniek zlepšila. Nebolo to síce na standing ovation, ale bol to úspech. Lenže sa zabudlo na kontroly. Podania do srdca, ktoré by obsahovali len roztok s rozpustenými bunkami, ale nie samotné bunky. Ak srdce podráždite vpichom ihly a podáte doň len fyziologický roztok, jeho funkcia sa trochu zlepší. Zlepší, ale nie nadlho. Skúsili sme iný druh buniek. Mezenchýmové kmeňové bunky. Pomnožené in vitro sme ich podali do koronárnych ciev. Priemerná doba prežitia u takýchto pacientov býva poldruha roka. Z desiatich pacientov, ktorým boli mezenchýmové kmeňové bunky podané, šesť žilo deväť rokov od ich podania. Štyria žijú dodnes, skoro jedenásť rokov od zákroku. Dvaja si našli aj nové frajerky. To svedčí o dobrej, až výbornej aktivite pôvodne chorého srdca. Málo? Veľa? Neviem, a tak skoro ani vedieť nebudem. Tento pokus sme začali uskutočňovať (samozrejme, so súhlasom kontrolných orgánov) ešte pred vstupom do EÚ. Dnes by sme pri byrokracii prichádzajúcej zo západu mohli o takom pokuse len snívať. Mimochodom, kde je hranica medzi snom a realitou? Keď som bol malý, moja mama mi rozprávala neuveriteľnú príhodu. V dome na dedine, odkiaľ pochádzala, som trávil veľkú časť môjho neškolopovinného detstva. Ako chlapča som vraj píjaval mlieko spolu s hadom, ktorého moji starí rodičia chovali. Ja z fľaše, had z misky. Ale poctivo vedľa seba. Tomuto rozprávaniu som neveril a potichu, ale jednoznačne, som ho odsunul do ríše snov. O päťdesiat rokov som sa vracal z každoročnej spomienkovej oslavy na osadu, ktorá medzitým zanikla. Zídu sa tam rodáci, zavolajú aj mňa. Ľudia sú už starší, osada neexistuje už dávnejšie. Spomína sa, niekto zájde na opustený cintorín, kde sa už dlho nepochováva. Cestou späť som robil ochranku dvom sestrám. Skôr tety na nerovnostiach podoprieť, ako brániť pred medveďom. Slovo dalo slovo. A či reku viem, že v každom dome chovali hada, ktorý široko ďaleko, ale hlavne v dome vychytal všetky myši? Chovali ho mliekom. Dokonca tam vraj bolo dievčatko, ktoré bolo slabé na rozume. Ono dostalo mlieko a kašu, had len mlieko. Dievčatko chcelo, aby si boli rovní. Dalo hadovi aj kašu. Had, samozrejme, nechcel. A tak dievčatko začalo mlátiť milého hada po hlave lyžicou vreštiac: Aj kašu! Aj kašu! Možno to poznáte. Zrazu som mal pocit, že čas zhustol, voda sa sype a piesok leje. Moja ríša snov sa zrútila. Už to nebol sen, ale realita. Tu treba podobne ako aj v celom živote spolu s Popolvárom zvolať: Poručeno Pánu Bohu! Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

49 ALTERNATIVE VITA > VOJNA JE STAV MYSLE Robert Lattacher VOJNA JE STAV MYSLE 96 VOJNA JEDNO SLOVO, NO POZNÁ HO CELÉ ĽUDSTVO: WAR, DER KRIEG, GUERRE, GUERRA, HÁBORÚ... VOJNA JE STAV MYSLE ČLOVEKA. AKO V NEBI, TAK I NA ZEMI AKO VO VNÚTRI, TAK AJ VONKU. TO, ČO SA ODOHRÁVA V MYSLI ČLOVEKA, SA PREJAVUJE AJ NAVONOK. EXISTUJE SVETOVÁ ALEBO KOLEKTÍVNA MYSEĽ. AK DOCHÁDZA K DEŠTRUKCII MYSLE ČLOVEKA A TÁ SA ŠÍRI, MÔŽE DÔJSŤ AŽ K DEŠTRUKCII SVETOVEJ MYSLE. Myseľ sa stáva zhypnotizovanou a chorou. Navonok, v tom najhoršom ponímaní hmotných prejavov, sa to môže prejaviť vojnou, zabíjaním, vraždením, násilím. Zhypnotizovaná myseľ sa prejavuje aj apatiou, absenciou prejavov a činov podporujúcich mier a pokojné spolunažívanie ľudí či národov. Vojna v mysli človeka prebieha neustále, kým sa nezbaví ilúzie duality, teda existencie protipólov, napr. tma svetlo, vojna mier, láska nenávisť, dobro zlo atď. Kým nepochopí jednotu v mnohosti. Nemecký filozof a duchovný učiteľ Eckhart Tolle vo svojej knihe Nová Zem píše, že ľudstvo dosiahlo mnohé pôsobivé úspechy, ktoré nie je možné poprieť, a na poli hudby, literatúry, maliar stva, architektúry alebo sochárstva vznikli nádherné diela. No rozvoj vedy a techniky priniesol radikálne zmeny v spôsobe života. Tolle píše, že ľudská myseľ je nepochybne inteligentná, ale jej inteligencia podľa neho skrýva aj šialenstvo. Rozvoj vedy a techniky len posilnil ničivý dopad chorej mysle na planétu, ostatných tvorov i samotné ľudstvo. Na historických udalostiach dvadsiateho storočia je vplyv tejto poruchy, prehlbujúceho sa kolektívneho šialenstva, dobre zreteľný, uvádza E. Tolle. Každá vojna sa začína v zhypnotizovanej mysli človeka. Tak ako sa medzi ľuďmi šíri infekcia, podobne sa rozmnožuje choroba mysle jej zhypnotizovaním. Indický mystik a filozof známy pod menom Osho to vo svojej pozoruhodnej knihe Horčičné semienko ilustruje aj na tomto príbehu: Stalo sa, že jeden francúzsky básnik zavítal do Spojených štátov. Išiel sa pozrieť po pamiatkach New Yorku a sprievodca ho zaviedol k Empire State Building. Básnik užasol. Stále dokola si mrakodrap prezeral a potom vydýchol: Sex z neho priam srší! Sprievodca upadol do rozpakov. Počul už mnoho rôznych reakcií, ale toto bolo niečo nové. Spýtal sa teda: Vysvetlili by ste mi, prosím, prečo vám pripomína práve sex? Všetko mi ho pripomína! odvetil Francúz.

50 ALTERNATIVE VITA > VOJNA JE STAV MYSLE VOJNA JE STAV MYSLE > ALTERNATIVE VITA 98 A takto nám Osho pripomína, že ak neustále myslíme na sex, zhypnotizujeme sa ním. A uvidíme ho dokonca aj v chráme. Tvrdí, že nech už pôjdeme kamkoľvek, myseľ si stále ponesieme so sebou a ona neustále vytvára svet okolo nás. Niekto je podľa neho hypnotizovaný sexom, niekto bohatstvom, niekto mocou každý niečím. Podľa Osha sme sa ocitli v stave hypnózy vlastným pričinením. Pretože ak má človek určitú myšlienku neustále na mysli, bude ňou zhypnotizovaný. Pripomína nám, že ak sa budeme na niečo neustále pozerať, keď nad niečím budeme neustále hĺbať, budeme tým zhypnotizovaní. Ruský duchovný učiteľ Georgij Ivanovič Gurdžijev vraj rád rozprával tento príbeh: Bol raz jeden statkár, ktorý mal tisíce oviec a mal s nimi stále starosti, lebo mu často zablúdili a stali sa obeťou divej zveri. Spýtal sa teda na radu múdreho muža, a ten mu navrhol: Opatri si strážne psy. Sto psov mu potom strážilo stádo. Dozerali na ovce, aby neušli, a keď sa o to niektorá z oviec pokúsila, zabili ju. Onedlho si však na zabíjanie privykli a sami začali ovce ohrozovať a zabíjať. Majiteľ oviec teda opäť zašiel za mudrcom: Psy sú veľmi nebezpečné, ovce mi neochraňujú, ale kántria. Mudrc povedal: No, sám to napravím. Prišiel na statok, zhypnotizoval všetky ovce a povedal im: Máte úplnú slobodu, nikto vás nevlastní. Ovce zostali v hypnóze a nikde neutekali. Nemali prečo, pretože neboli v zajatí. Jedna vedľa druhej verili, že sú pánmi seba samých. Aj keď niektorú z nich statkár zabil, pomysleli si: To je jej osud, nie môj. Mňa nemôže nikto zabiť, som celkom slobodná, pokojne tu môžem zostať. Už neboli potrebné strážne psy a statkár si mohol oddýchnuť, lebo ovce boli zhypnotizované, žili v polospánku. Toľko príbeh. Ak by teda ľudia nemali myseľ v hypnotickom spánku, asi by na svete nebolo toľko násilia, vraždenia a pod. A zrejme by sa v poslednom období ani tak intenzívne neskloňovalo slovo vojna a nepridávalo sa k nemu spojenie tretia a svetová. Je ľudstvo opäť po sedemdesiatich rokoch od konca druhej svetovej vojny v takom omámenom stave, že môže niečo také dopustiť? Ako je možné, že sa myseľ človeka zaplnila myšlienkami na hromadnú násilnú smrť, deštrukciu, ovládanie, vraždenie, zbrojenie, vojenskú intervenciu, bombardovanie, nálety, vojenské základne či terorizmus? Ako je možné, že ešte aj dnes existujú ľudia podporujúci zbrojenie, vytváranie základní alebo vojenské intervencie v rôznych krajinách? Mystik Osho to opäť vystihuje v Knihe o egu, kde si berie na paškál ľudskú myseľ. Hovorí, že keďže sme v rukách mysle, celá jej kreatívnosť sa zmenila v prospech služby deštrukcii ľudia umierajú od hladu, ale myseľ sa pokúša vytvoriť ešte viac nukleárnych zbraní. Ľudia sú hladní, ale myseľ sa pokúša vyletieť ku hviezdam... A keďže myseľ nemá žiadne zľutovanie, Osho nám radí, aby sme sa vždy, keď nastane konflikt medzi mysľou a srdcom, riadili v prvom rade hlasom svojho srdca. Hovorí, že myseľ a logika sú dobré na kalkulovanie, vedecké technológie či matematiku. Ale nie sú užitočné v medziľudských vzťahoch, a ani neslúžia dobrému rastu vnútorného potenciálu človeka. Iný autor, indický kňaz, jezuita a psychoterapeut Anthony de Mello vo svojej knihe Bdelosť píše, že väčšina ľudí, hoci to netušia, spí: Narodia sa v spánku, žijú v spánku, ženia a vydávajú sa v spánku, vychovávajú deti v spánku a v spánku aj umierajú. Nikdy sa neprebudia a nespoznajú kúzlo a krásu toho, čomu sa hovorí ľudská existencia. A. de Mello poukazuje na to, že obrovské množstvo ľudí na svete má boľavé srdce, mnohí sú osamelí a veľa ľudí žije v strachu a zmätenosti. Človek v sebe živí veľa vnútorných, ale aj vonkajších bojov. A kladie aj zásadnú otázku. Máme si predstaviť, že by nám niekto priblížil spôsob, ako sa toho všetkého zbaviť. Súhlasili by sme? Napríklad by nám niekto ukázal spôsob, ako naozaj milovať jeden druhého, ako žiť v mieri a láske. A opäť sa pýta, či existuje niečo potrebnejšie. Napriek tomu podľa neho existujú ľudia, ktorí si myslia, že robiť obchody je potrebnejšie, politika je potrebnejšia, aj veda. Ale načo je nám schopnosť dopraviť človeka na Mesiac, keď nevieme žiť ani tu na Zemi? pýta sa opäť A. de Mello. Veľké množstvo ľudí na planéte žije v hypnóze, spánku a v putách šialenej, chorej mysle. Nechali sa zhypnotizovať túžbou po veciach, peniazoch, moci, bohatstve, svetskej sláve či sexe. Zhypnotizovaní ľudia sú presvedčení, že ich niekto musí neustále chrániť, že existuje permanentné zlo, ktoré číha nielen za hranicami ich štátu, ale aj na ulici, všade. Uverili hre politikov, sadli na lep zhypnotizovaným masovokomunikačným prostriedkom nechávajú sa uspávať a omámiť televíznymi programami, rozhlasom, internetom, novinami a časopismi. Prepadli ošiaľu konzumu, prehnanému nakupovaniu, konzumácii veľkého množstva jedla, zhýralej zábave, vyrábaniu a používaniu obrovského množstva zbytočných vecí. Padli do pasce pseudoautorít, ktorých názory a postoje si často osvojujú. Zhypnotizovaný človek nežije svoj život. Žije život iných. Nenapĺňa svoje plány a predstavy, pretože žiadne nemá. Plní to, čo mu iní diktujú, navrhujú a predkladajú. Je zmanipulovaný, zaradený do košiara ako závislý. Taký človek je ľahkým nástrojom zlovôle iných a neustále vo svojej mysli s niečím a proti niečomu bojuje, niečoho sa bojí. Jeho zaočkovaná myseľ je plná vojny. Ako titulok tohto článku som si požičal názov jednej z kapitol v knihe Nová Zem už spomínaného autora Eckharta Tolleho. Tolle v nej poukazuje na to, aké nezmyselné je bojovať proti niečomu. Boj proti vojne, chorobám, zločinu, terorizmu či drogám. Píše, že akonáhle proti niečomu bojujeme, dávame tomu silu. To, čomu sa bránite, pretrváva. Ako príklad uvádza, že napriek tvrdým protidrogovým opatreniam a potieraniu zločinu stúpol počet väznených osôb v USA z v roku 1980 na v roku Ďalej pripomína, že boj proti chorobám priniesol napríklad antibiotiká a spočiatku sa zdalo, že nám pomôžu zvíťaziť nad infekčnými chorobami. Mnohí odborníci dnes priznávajú, že nadmerné užívanie antibiotík vytvorilo časovanú bombu v podobe rezistentných kmeňov baktérií, tzv. superbaktérií, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia opätovný výskyt a niekde dokonca aj epidémiu už dávno zneškodnených chorôb. Autor knihy píše, že vojna je stav mysle a všetky skutky, ktoré z toho vychádzajú, len posilnia nepriateľa vnímaného ako zlo: Aj keď vojnu vyhráte, získate nových nepriateľov, rovnakých alebo ešte horších ako tých, ktorých ste premohli. Tolle ďalej hovorí, že medzi stavom nášho vedomia a vonkajšou realitou je úzke spojenie. Podľa neho ak sme uviazli v stave mysle podobnému vojne, naše vnímanie je veľmi selektívne, a hlavne skreslené. Inými slovami: vidíme len to, čo chceme vidieť, a ešte si to vykladáme po svojom. Tolle pripomína, že asi si dokážeme predstaviť, čo z takého klamu dokáže vzísť. A ak nie, máme si zapnúť televízor a pozrieť si správy. 99

51 ZDRAVIE > RANNÝ ELIXÍR IMUNITA UKRYTÁ V ŠÁLKE ČAJU > ZDRAVIE Michal Lištiak RANNÝ ELIXÍR Viktória Zezuliaková IMUNITA UKRYTÁ V ŠÁLKE ČAJU Po zobudení bývame väčšinou viac smädní ako hladní. Tento jav je úplne prirodzený. Spánok je totiž interný proces organizmu, ktorý dehydruje. Ráno človek potrebuje vrátiť telu energiu a prečistiť ho po náročnom procese trávenia zvyškového jedla z predchádzajúceho dňa. Ak je ráno telo stuhnuté a myseľ nie je uvoľnená, znamená to, že pečeň nestihla dokončiť proces čistenia krvi dokonale. Je to výsledkom najmä prejedania sa alebo konzumácie nezdravých, ťažko stráviteľných potravín pred spánkom. Bohužiaľ, práve to je dnes každodenným zvykom mnohých ľudí, nehovoriac o tých, ktorí chodia do chladničky ešte aj v noci. V takom prípade nemá telo skoro žiadny čas na očistu, odpočinok a regeneráciu. Ani zdraví ľudia však nie sú výnimkou. Takisto majú potrebu vypiť ráno nejaké tekutiny. Oni však potrebujú dodať telu iba trocha čistej vody a sú späť v plnej forme. O tom, že voda je tekutinou číslo jedna, sa už v našom časopise písalo viac krát. Pitie čistej vody ráno len pre potrebu doplnenia tekutín a ovlaženia úst je, samozrejme, ideálny stav, ktorý by sme mali chcieť dosiahnuť. Čo však máme robiť v prípade, ak je telo slabé a myseľ unavená? Vtedy by sme mali siahnuť po očistnom alebo posilňujúcom nápoji. Ako má takýto ranný elixír vyzerať? Mal by v prvom rade pomôcť pečeni dokonale prečistiť krv, a zároveň naštartovať tráviaci systém, ale nezaťažiť ho. Pri ranných elixíroch je potrebné odpovedať si na nasledujúcu otázku: Chcem svoj organizmus len posilniť, alebo aj prečistiť? Niekedy práve absentujúca odpoveď môže zabrániť dokonalému naštartovaniu a revitalizácii organizmu. Uvádzame aspoň pár príkladov ranných elixírov: čaje na zohriatie z čerstvého zázvoru, škorice, fenikla, anízu zeleninový vývar z kapusty a petržlenu voda s citrónom najlepšie vlažná alebo teplá zeleninová šťava z mrkvy, červenej repy a zeleru ovocná šťava z menej glykemickej skupiny ovocia, napríklad bobuľovín mladý jačmeň voda s výťažkom mladého jačmeňa koktail z rias chlorela, spirulina alebo divá modrozelená riasa Aphanizomenon koreňové čaje lopúch, púpava, čakanka kvetové čaje ďatelina lúčna, harmanček Práve koreňové čaje, ktoré sa u nás dajú veľmi jednoducho získať z prírody, sú veľmi vhodným ranným elixírom pre ľudí trpiacich kvasinkovými infekciami, obezitou, kožnými vredmi alebo opuch mi. Napríklad čaj z koreňa púpavy používajú v Tibete už tisíce rokov ako jeden z najlepších elixírov na vitalitu a dlhovekosť. Na druhej strane koreňom lopúcha odstraňovali prvé náznaky poruchy štítnej žľazy a látkovej premeny. Jedným z faktorov, prečo ranný elixír nemusí u niektorých ľudí pôsobiť priaznivo, je aj samotná teplota nápoja. Keď si pripravíte nápoj z chladených surovín alebo použijete studenú vodu, nečakajte žiadne zázraky. Práve naopak, svoj organizmus ešte viac oslabíte, pretože chladené nápoje zaťažujú funkciu sleziny, ktorá je takzvaným časovačom trávenia. Preto by teplota ranného elixíru nemala byť nižšia ako izbová teplota, v ideálnom prípade by mal byť nápoj teplý. Autor je tvorcom stránok Preslávený a legendárny strom Inkov lapacho, alebo aj taheebo či Pau d arco, kvitne na ružovo. Nezbierajú sa listy, ani kvety, dôležitá je kôra. Božský strom, ako ho nazývajú domorodci, alebo Tabebuia impetiginosa či Tabebuia avellanada rastie v oblastiach, kde ovzdušie neznečisťuje smog a exhaláty. Botanicky je známy aj pod náz vom Handroanthus impetiginosus. Domácim prostredím je Južná Amerika, Andy, Brazília, Argentína, Bolívia, Peru a iné krajiny, v ktorých sa nachádzajú pralesy bohaté na vyššie uvedené podmienky rastu. V andských oblastiach sa tieto stromy dožívajú aj 700 rokov a dorastajú do výšky 30 m. Aktívna liečebná látka, ktorá sa nachádza na vnú tornej strane kôry stromu, sa nazýva lapachol. Kôra taktiež obsahuje stopové prvky brómu, železa, draslíka, vápnika, stroncia a jódu. Lapachol bol objavený v roku 1882, z kôry sa ho podarilo úspešne izolovať vedcovi E. Paternovi. Do západnej Európy sa čaj dostal až v 90. rokoch 20. storočia. Podľa mnohých zdrojov sa mu prisudzujú protizápalové účinky, pôsobí proti nádorom, vredom, vírusom, baktériám, plesniam. Je antikarcinogénny, odvádza z tela jedy, čistí pečeň. Ďalej sa uvádza ako vhodný pri liečbe cukrovky, pretože spomaľuje príjem glukózy v tráviacom trakte. Podporuje tvorbu červených krviniek, uvádza sa aj ako doplnok stravy pri liečbe malárie či ako prevencia. V neposlednom rade stimuluje činnosť imunitného systému. Ako doplnok stravy či liečivo sa používa vnútorná strúhaná a sušená vrstva kôry stromu. Vkladá sa do studenej vody. Na 0,5 litra vody sa použije jedna vrchovatá čajová lyžička kôry. Zmes vody a čaju sa privedie do varu, vo vare zotrvá 5 až 10 minút. Následne sa lúhuje ďalších 15 minút, aby sa uvoľnili potrebné prospešné látky. Výluh sa pije teplý, pokojne aj viackrát za deň. Ako prevencia postačí dať si jednu šálku denne. Tak ako pri všetkých kúrach je vhodné piť čaj pravidelne po dobu asi jedného mesiaca a zasa si dať na niekoľko týždňov pauzu. Prípadne v rámci prevencie piť lapacho v menších denných dávkach párkrát do týždňa bez prestávok. Je vhodný aj pre deti od troch rokov. Iné je to však s tehotnými ženami, ktorým sa neodporúča, pretože obsahuje chinín. Ten môže poškodiť plod, vyvolať nežiaduce kontrakcie či v najhoršom prípade spôsobiť potrat. Tiež sa vo väčšine dostupných zdrojov uvádza, že neexistujú kontraindikácie. American Cancer Society tvrdí, že lapachol funguje pri liečbe rakoviny ako placebo. Instituto de Biofísica Carlos Chagas Filho a ďalšie inštitúcie v Riu de Janeiro v rámci svojej štúdie vplyvu lapachola na rakovinu prišli na to, že lapachol má veľký potenciál v boji proti metastázam. Publikácia tejto vedeckej štúdie pochádza z roku Laboratory of Chemical Pharmacology, National Cancer Institute a National Institutes of Health robili výskum vplyvov orálne podávanej látky lapachol na zvieratách. Štúdia bola vydaná knižne v roku Výskum viedol k smrti niekoľkých testovaných opíc. Lapachol totiž podávali v čistej forme vo vysokých dávkach 6 dní v týždni, i keď prispôsobených hmotnosti primáta. Štúdia z roku 1980, pri ktorej skúmali reakcie na lapachol u deviatich onkologických pacientov, priniesla pozitívne výsledky. Lapachol preukázal schopnosť zmenšovať nádory a znížiť pocit bolesti.

52 ZDRAVIE > GINKO PREKRVÍ ORGANIZMUS, NO ZÁZRAK TO NIE JE PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIE Tejto žijúcej fosílii sa počas posledných niekoľkých desaťročí v západnej civilizácii pripisujú nemalé podporné, či priam až liečivé účinky. Oficiálne sa ako potravinový doplnok ginko odporúča užívať pri slabom prekrvovaní končatín, na zlepšenie pamäti a koncentrácie a skôr sporne i na podporu a prevenciu liečby demencie či Alzheimerovej choroby. Americká štúdia pod vedením lekára Stevena DeKoskyho, dekana lekárskej univerzity vo Virgínii, po šiestich rokoch testovania na vzorke 3000 účastníkov podávaním 120 mg výťažku z ginka (polovica vzorky dostávala placebo) zistila, že na testovanej vzorke ľudí vo veku rokov sa Alzheimerova choroba preukázateľne nezlepšila. Užívanie tejto dávky výťažku však prispelo k rozšíreniu ciev, a tým došlo k lepšiemu prekrveniu organizmu. Paradoxom je, že tím DeKoskyho si z výskumu vyvodil iné závery. Na testovanej vzorke spozoroval, že ľudia užívajúci extrakt z ginka majú väčšiu pravdepodobnosť dostať mŕtvicu ako tí, ktorí užívali iba placebo Viktória Zezuliaková GINKO PREKRVÍ ORGANIZMUS, NO ZÁZRAK TO NIE JE (16 ľudí užívajúcich extrakt verzus 8 účastníkov na placebe). Táto štúdia má však množstvo kritikov zo spoločností, ktoré predávajú produkty z ginka. Daniel Fabricant z NPA tvrdí, že testy mali byť prevedené na širšej vekovej vzorke populácie, aby boli výsledky relevantnejšie. Ginko v sebe ukrýva dve podstatné látky terpenoidy a flavonoidy, rastlina obsahuje aj bioflavonoidy, odnož flavonoidov, ktorá má protizápalové účinky. V terpénoch sú zahrnuté uhľovodíky ako alkoholy, kyseliny, aldehydy a ketóny. Tie sú súčasťou silíc. Niektorým terpénom sa pripisujú liečivé účinky vďaka ich biologickým aktivitám, a to: protinádorový (hlavne betulín, kyselina betulínová zastúpená vo veľkom v kôre brezy či platanov), protivírusový, antibakteriálny, protizápalový, antiulcerózny a iné. Flavonoidy majú antioxidačný účinok a často sú spomínané v súvislosti s červeným vínom, v ktorom sú bohato zastúpené. Účinné sú najmä na regeneráciu a spevňovanie ciev a priaznivo pôsobia i na kardiovaskulárny systém. Obsiahnuté sú v hroznových jadierkach. Ako doplnok stravy môže zvýšiť kognitívne funkcie u zdravých jedincov (teda u tých, ktorí ešte nemajú viditeľné kognitívne problémy). Ostatné tvrdenia v oblasti zlepšenia pamäti či pozornosti sú nepodstatné, pretože podľa dlhodobejších výskumov nemá ginko na pamäť zdravého jedinca žiaden efekt (Laws KR, Sweetnam H.: Is Ginkgo biloba a cognitive enhancer in healthy individuals?). Ako to býva aj pri iných výskumoch, aj tu sa cesty vedcov a ich výsledky od seba odkláňajú. Kým jeden vedeckým tím popiera možné priaznivé účinky na demenciu, ten druhý príde s tým, že extrakt EGB761, ktorý ginko obsahuje, môže pomôcť. Isté však je, že tento strom, ktorý môže narásť aj do výšky 30 metrov, používali starí Číňania na liečenie rôznych ochorení už pred päťtisíc rokmi. Ich medicína využívala ginko dokonca pri stavoch depresie, bolestiach hlavy, závratoch, hučaní v ušiach. Podľa niektorých dostupných informácií pomáha ginko i pri strese a na podporu imunity. pozoruhodná plodina je vďaka svojim (ne)potvrdeným účinkom jedným z najpredávanejších doplnkov stravy. V roku 2007 sa predali produkty s extraktom z ginka za 107 miliónov dolárov. Nežiaduce účinky ginka nastávajú v kombinácii s niektorými antidepresívami, a vďaka prekrveniu organizmu je tu riziko krvácania, napríklad pri operáciách (pri dlhodobom intenzívnom užívaní). Je zrejmé, že farmaceutické spoločnosti majú o túto rastlinu veľký záujem kvôli jej nenáročnosti na pestovanie a vďaka obľúbenosti produktov na trhu. Určite je však zbytočné (najmä ak sa vedecky nepotvrdili niektoré priaznivé účinky) podporovať farmaceutický priemysel a kupovať si premrštene drahé extrakty z tejto plodiny. Listy ginka, z ktorých sa dá uvariť čaj, si jednoducho môžete nazbierať pod stromom. V lete totiž opadnú aj užitočné zelené listy, ktoré si po usušení môžete vylúhovať vo vriacej vode, a nemusíte tak trhať listy priamo zo stromu. Listy ginka však nemajú žiadnu výraznú chuť či arómu, a preto je vhodné kombinovať ich s inými bylinkami či rastlinami, ako je napríklad citrónová tráva, ktorá dodá výluhu sviežu chuť. Alexandra Baliaková PRÍRODNÝ RECEPTÁR Ak máte problém s prieduškami a neutíchajúcim kašľom, prechladnutím či bolesťami hrdla, vyskúšajte tento recept starých mám. Je to takpovediac zázračný sirup s antimikrobiálnymi a antibiotickými účinkami, ktorý mi vždy pomohol, aj keď bola konvenčná medicína už v úzkych. Je jedno, aký typ kašľa vás trápi, pomáha pri všetkých a ako podporná liečba sa hodí pri každom type chrípky, zápale dutín a podobných typoch ochorení. Do kvalitného medu (spoznáte ho podľa toho, že môže skryštalizovať, a aj keď je v tekutom stave, neleje sa, ale skôr naťahuje) na jemnom strúha GINKGO BILOBA ALEBO GINKO DVOJLALOČNÉ JE STROM STARÝ NIEKOĽKO MILÓNOV ROKOV. SKAMENELINA, KTORÁ SA NAŠLA V ANGLICKU A PREDSTAVUJE ODTLAČKY JEHO LISTOV, POCHÁDZA Z OBDOBIA JURY. VEDCI VŠAK PODĽA NAJNOVŠÍCH 102 VÝSKUMOV ZISTILI, ŽE ŽIADNE PRIAZNIVÉ ÚČINKY NA ZMIERNENIE Iným zaujímavým faktom však ostáva, že táto dle nastrúhajte tri veľké cibule (ideálne aj biele aj 103 ALZHEIMEROVEJ CHOROBY ČI DEMENCIE NEMÁ. červené), pretlačte aspoň desať strúčikov cesnaku, premiešajte a nádobu uzavrite. Na približne päť hodín odložte na tmavé miesto a nechajte pôsobiť. Kvercetín z cibule a kyselina salicylová z cesnaku sa spolu s inými zdraviu vysoko prospešnými látkami uvoľnia do medu. Keď po odležaní pozriete do nádoby, uvidíte, že hmota je riedka. Celú zmes je potrebné scediť cez jemné sitko alebo gázu tak, aby nám ostal iba čistý číry sirup. Treba dať pozor, aby sirup neprišiel do styku s ničím kovovým (všeobecne platí toto pravidlo aj o mede samotnom), lebo sa tým ničia niektoré jeho enzýmy. Odporúča sa skladovať ho v uzavretej sklenenej nádobe v chladničke. Čo sa týka užívania, neexistuje striktne predpísané dávkovanie. Ideálne je dať si približne dve polievkové lyžice najneskôr 20 minút pred jedlom, aby sa stihol lepšie vstrebať. Úplne najúčinnejšie pôsobí ráno hneď po prebudení. Malá rada na záver: ak chcete sirup ešte vylepšiť, nastrúhajte doňho spolu s cibuľou a cesnakom aj chren. Čím viac, tým lepšie. Zlepší to chuť sirupu a pridá svoj podiel účinných látok. Táto kombinácia je špeciálne vhodná pri zápale dutín, lebo uvoľňuje dýchanie.

53 NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NABÍJATEĽNÉ A VYBUCHUJÚCE BATÉRIE (P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA Viktória Zezuliaková Dušan Budzák 104 NABÍJATEĽNÉ A VYBUCHUJÚCE BATÉRIE Spoločnosť Sony predstavila prvú tzv. Li-ion batériu v roku 1991, pričom už vtedy vedela o potenciálnych bezpečnostných rizikách. Priekopnícka práca v oblasti výroby lítiových batérií začala ešte v roku 1912, avšak na trh expandovali až v 70. rokoch dvadsiateho storočia. Prvé lítiové batérie však neboli nabíjateľné. Pokusy vynájsť nabíjateľné batérie prišli zhruba o desaťročie neskôr. Rané modely boli založené na kovovom lítiu a ponúkali veľmi vysokú energetickú hutnosť. Tieto prvé modely boli celkom nestabilné, najmä počas nabíjania. Elektrický článok bol tepelne neovládateľný, a tak mohla teplota rýchlo narastať až do bodu tavenia kovového lítia. Veľké množstvá znovu nabíjateľných batérií boli stiahnuté z trhu v roku 1991 po tom, ako horúci plyn unikajúci z batérie v mobile spôsobil požiar priamo pri tvári jedného muža. Nasledovala výroba nekovových lítiových batérií využívajúcich lítiové ióny. Mali síce menšiu energetickú kapacitu, ale tzv. lítium -iónový systém bol bezpečnejší, vznikli aj prvé bezpečnostné opatrenia pri nabíjaní. V súčasnosti sú Li-ion batérie najúspešnejšie i najdostupnejšie na trhu. Každý rok sa ich vyrobia dva bilióny. Li-ion články s kobaltovými katódami majú dvakrát viac energie ako batérie na niklovej báze. Súčasné batérie prešli veľkým technickým vývojovým pokrokom. Batérie s kapacitou 1,35 Ah obstáli v nail penetration testoch (rozumej: vniknutie klinca do batérie), no batérie s kapacitou 2,4 Ah sa pri tom istom teste v niekoľkých prípadoch stali malou bombou. Anódy dnešných batérií tohto typu pozostávajú z uhlíka, pričom katóda je vyrobená z oxidu kovu a nachádza sa v nej elektrolyt v podobe lítiovej soli v organickom rozpúšťadle. V každej bežne predávanej batérii ak nie je z čínskeho trhu a neznačkového pôvodu sa nachádza čip kontrolujúci jej stav i priebeh nabíjania. Život nosť batérie je stanovená zhruba na 1200 nabíjacích cyklov. Treba však mať neustále na zreteli, že vo vašej technike sa nachádza batéria, ktorej chemické zloženie aj v dnešnej dobe môže pri nesprávnom zaobchádzaní spôsobiť v lepšom prípade únik plynu, v horšom vzplanutie či výbuch. Mnohé testy, či už laického a domáceho pôvodu alebo tie laboratórne, potvrdzujú, že niektoré kusy batérií sú po mechanickom zásahu naozaj nebezpečné. Čomu by ste sa teda mali vyhnúť pri zaobchádzaní s vašou batériou? Rozhodne batériu nenabíjajte na vyššiu kapacitu než je schopná pojať. Nenechávajte svoju techniku na priamom slnku, ani zatvorenú pri vysokých teplotách napríklad v aute. Nepoužívajte batérie, ktoré sa vám zdajú byť deformované, nafúknuté či inak mechanicky poškodené. Investuje o pár eur viac za značkovú či kvalitnejšiu batériu, pri ktorej si môžete byť istý, že prešla bezpečnostnými testami a kontrolami. Predajné portály ponúkajú veľa rôznych neznačkových druhov batérií, ktorých stabilita nie je overená, a pri ich prípadnom využívaní treba dávať pozor. V lepšom prípade vám iba zničia techniku. (P)OTRAVINY ÁZIJSKÁ KUCHYŇA JE V MÓDE A JE VRAJ ZDRAVÁ. SKORO ŽIADNY RECEPT SA NEZAOBÍDE BEZ SÓJOVEJ OMÁČKY A JEJ VARIÁCIÍ. TAK AKO PRI INÝCH DRUHOCH POTRAVÍN, AJ TU TREBA VEDIEŤ ROZLIŠOVAŤ. DNES OKREM ODSTRAŠUJÚCICH PRÍKLADOV UVÁDZAME AJ JEDEN POZITÍVNY. USTRICOVÁ OMÁČKA Zloženie: Modifikovaný kukuričný škrob, glutaman sodný, ustricový výťažok voda, príchuť obsahujúca mäkkýše, hubová sójová omáčka sójové bôby, soľ, cukor, pšeničná múka, extrakt z húb, konzervant kyselina octová. Glutaman sodný E621: Jedna z najsledovanejších látok. Boli odhalené jeho neurotoxické vlastnosti, nebezpečný pre zdravý vývoj mozgu detí už od embryonálneho štádia, potlačuje činnosť hormónov ovplyvňujúcich spaľovanie tukov a spolupodieľa sa na vzniku obezity. Možná súvislosť s Alzheimerovou chorobou a cukrovkou. SRIRACHA ČILI OMÁČKA Zloženie: Okrem vody, cukru, nakladaného aj čerstvého čili obsahuje konzervačné látky E211, E223, sladidlo E954, modifikovaný kukuričný škrob, stabilizátor E415, kyselinu octovú. E211 Benzoan sodný: Podozrenie na poškodzovanie DNA, v kombinácii s ďalšími aditívami vytvára benzén nebezpečný karcinogén. E223 Disiričitan sodný: Podobne ako všetky siričitany môže spôsobiť astmatický záchvat. Boli dokumentované prípady smrti astmatických pacientov. SLADKÁ SLIVKOVÁ OMÁČKA Zloženie: Okrem cukru, vody a 3,5 % sliviek obsahuje aj liehový ocot, xantánovú gumu, konzervačnú látku E202 sorban draselný. E202 Sorban draselný: Ojedinelo môže spôsobiť podráždenie očí a kože, astmatické záchvaty, alergické reakcie a poruchy správania. SLADKÁ SÓJOVÁ OMÁČKA Zloženie: Okrem vody, soli, vína a octu aj 25 % sójového hydrolyzátu, kukuričný škrob, zvýrazňovače chuti E621, E631, E627, zahusťovadlo E415, konzervačné látky sorban draselný E202, benzoan sodný E211. Sójový hydrolyzát: Názov, ktorým sa výrobcovia vyhýbajú priamemu označeniu glutamanov ide o náhradný názov pre rozštiepený glutaman. POZITÍVNY PRÍKLAD: KIKKOMAN SÓJOVÁ OMÁČKA Zloženie: Voda, sójové bôby, pšenica, jedlá soľ. 105

54 NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA Silvia Benková NÁSTRAHY POTLÁČANIA PARKINSONOVEJ CHOROBY 106 ĽUDIA POSTIHNUTÍ PARKINSONOVOU CHOROBOU NEMAJÚ PRI SÚČASNEJ ÚROVNI MEDICÍNY NÁDEJ NA VYLIEČENIE. LIEČBA SA ORIENTUJE LEN NA ZMIERNENIE SYMPTÓMOV. LIEKY ANTIPARKINSONIKÁ, KTORÉ SA NA TENTO ÚČEL POUŽÍVAJÚ, MÔŽU PRINIESŤ MNOŽSTVO KOMPLIKÁCIÍ. Parkinsonova choroba je neurologické degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému spojené s nedostatkom dopamínu spôsobujúce odumieranie neurónov. Dopamín je neurotransmiter, látka prenášajúca nervové vzruchy. Ak je ho nedostatok, prerušuje sa komunikácia medzi mozgom a ostatnými časťami organizmu. Preto parkinsonici strácajú kontrolu nad vlastným telom. Typické prejavy tejto choroby sú: tras (tremor), svalová stuhnutosť (rigidita), bradykinéza spomalené a nekompletné pohyby napr. ťažkosti pri vstávaní, chôdzi, vegetatívne príznaky (zvýšené slinenie, potenie), zvláštne držanie tela (jemný predklon a drobné krôčiky), tichá, monotónna reč, nestabilita, strata rovnováhy, riziko pádov. Príčiny ochorenia nie sú známe. Uvažuje sa o možnej súvislosti s intoxikáciou organizmu pesticídmi, nevylučuje sa ani autoimunitná príčina ochorenia. Nádejou je bezbrehá schopnosť rekonštrukcie ľudského organizmu vlastnými silami, ak sa ešte dokáže naštartovať. Parkinsonova choroba sa nedá liečiť, v súčasnosti nie je známy ani dostatočne účinný postup na spomalenie progresie ochorenia, existuje len symptomatická liečba, ktorá zmierňuje príznaky. Nedostatok dopamínu vedie k zvýšenej produkcii iného neurotransmiteru, acetylcholínu, ktorý však zvyšuje napätie v nervovej sústave. Preto sa na Parkinsonovu chorobu nasadzujú buď liečivá zvyšujúce obsah dopamínu v mozgu (dopamínergické látky), alebo liečivá znižujúce vylučovanie acetylcholínu (anticholínergické látky). Trvalé užívanie týchto liekov síce zvyšuje pohyblivosť pacienta, ale na to, aby sa účinok udržal, je potrebné neustále zvyšovať dávky alebo skracovať intervaly podávania. Riziko vedľajších účinkov tým narastá. Najúčinnejším a najčastejšie podávaným dopamínergikom (liekom zvyšujúcim množstvo dopamínu) je levodopa. Postupom času však stráca účinnosť, objavujú sa komplikácie a príznaky, ktoré čiastočne súvisia s postupom ochorenia, ale sú aj dôsledkom liečby levodopou. Medzi jej nežiaduce účinky patrí znížený príjem bielkovín alebo vysoká hladina homocysteínu, ktorý zvyšuje riziko infarktu. Liekov v tejto skupine je viacero, spomeňme ešte inhibítory MAO, ktoré spomaľujú úbytok dopamínu. Žiaľ, sú s nimi spojené aj mnohé nežiaduce účinky ako hepatotoxicita (riziko poškodenia pe čene), posturálna hypotenzia (náhly pokles krvného tlaku pri prudkom postavení alebo posadení sa, prejavujúci sa závratmi), prehnane zvýšená chuť do jedla alebo problémy spôsobené predráždením nervovej sústavy (nespavosť, tras, excitácia, kŕče...). Klasickými anticholínergikami (liekmi znižujúcimi vylučovanie acetylcholínu) sú atropín a skopolamín. Získavajú sa z blenu, durmanu. Zvyknú sa nasadzovať pacientom, ktorí neznášajú dobre levodopu. Ich antiparkinsonický účinok sa však prejaví až v dávkach, ktoré už spôsobujú silné nežiaduce účinky (sucho v ústach, poruchy videnia, nepokoj, halucinácie). Užívanie liekov s anticholínergickými vlastnosťami zvyšuje riziko objavenia sa psychotických symptó mov, a to najmä u starších ľudí, špeciálne tých, ktorí zároveň trpia demenciou. Medzi ďalšie riziká patrí suchosť v ústach, zníženie sekrécie žalúdočnej šťavy, spomalenie motility (pohyblivosti) tráviaceho traktu chronická zápcha a zauzlenie čriev, infekcie močového mechúra a obličiek či zvýšená srdcová frekvencia. Negatívny vplyv môžu mať na očné funkcie, orientáciu pacienta alebo zhoršenie zeleného zákalu. Náhle vysadenie liečiv s anticholínergickými vlastnosťami môže byť sprevádzané ťažkosťami, ktoré sú prejavom tzv. rebound fenoménu. Zo symptómov sa môže objaviť strata chuti do jedla, nauzea (nutkanie dáviť), zvracanie, hnačka, výtok z nosa, potenie, nepokoj, úzkosť, psychomotorická agitovanosť (extrémny nepokoj až agresivita), nespavosť, poruchy mo toriky, dyskinéza (porucha pohybov), hyperaktivita, a dokonca samotný parkinsonizmus. Pri Parkinsonovej chorobe sú časté poruchy správania a psychické ťažkosti pacientov. Zvyknú sa liečiť psychiatrickými liekmi neuroleptikami, medzi ktorých nežiaduce účinky patrí práve Parkinsonova choroba. Preto sa lekári snažia predpisovať atypické neuroleptiká, pri ktorých je toto riziko menšie. Prevenciou proti vzniku Parkinsonovej choroby môže byť pravidelné pitie čierneho čaju alebo kávy. Existujú štúdie preukazujúce, že konzumácia mliečnych výrobkov riziko vzniku choroby zvyšuje, a to predovšetkým u mužov. V prípade vypuknutia choroby pravidelné pitie dvoch šálok kávy denne zmierňuje jej motorické prejavy. Vitamín B6 a horčík posilňujú mozgovú činnosť a obnovujú chemickú rovnováhu v mozgu. Dobré je konzumovať potraviny podporujúce prekrvenie napr. ginko. Pomáha detoxikácia a optimalizácia metabolizmu. Okrem stravy je veľmi dôležitá mentálna, a najmä fyzická aktivita. Cvičenie a pravidelný pohyb majú pozitívny vplyv na priebeh a minimalizovanie symptómov Parkinsonovej choroby. Cvičenie zmenšuje neurologické poškodenie, ktoré prispieva k postupu ochorenia. Alternatívna medicína označuje za duchovnú príčinu Parkinsonovej choroby intenzívnu potrebu všetkých a všetko ovládať. Táto potreba sa dá zmierňovať napríklad opakovaním pozitívneho tvrdenia: Uvoľňujem sa, lebo viem, že som v bezpečí, život je tu pre mňa, verím v chod života. 107

55 PRÁVNA PORADŇA > > PRÁVNA PORADŇA 108 PRÁVNA PORADŇA PREMLČACIA DOBA PRI VYSPORIADANÍ DEDIČSTVA Sme šiesti súrodenci a po nebohej matke sme osvedčením o dedičstve, právoplatným dňa , nadobudli rovnakým dielom cenný papier (štátny dlhopis z II. vlny kupónovej privatizácie) a trojizbový byt. Obe tieto aktíva sme po vzájomnej súrodeneckej dohode dali napísať na najstaršieho brata s povinnosťou, že do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve každému súrodencovi vyplatí Sk z hodnoty dlhopisu a do piatich rokov Sk z hodnoty bytu. Je rok 2015 a do dnešného dňa žiadna z týchto transakcií neprebehla. Preto prosím o právnu radu, či a aká je premlčacia doba v tomto konkrétnom prípade, poprípade poradiť s riešením. Ľubomír H. Keďže v predmetnom prípade došlo k dohode medzi dedičmi, pričom na základe tejto dohody sa z jedného súrodenca stal dlžník (súrodenec povinný podľa dohody vyplatiť ostatných) a ostatní súrodenci sa dostali do pozície veriteľov (oprávnených na vyplatenie určenej čiastky), dostávame sa do roviny záväzkového práva. Všeobecná premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonníka je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Avšak keďže predmetné právo bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (notára), uplatní sa dlhšia premlčacia doba, a to desaťročná. Začiatok premlčacej doby je tu stanovený nasledujúci deň po tom, ako uplynie tzv. paričná lehota, teda lehota na plnenie. V prípade vyplatenia sumy z dlhopisu teda začala premlčacia doba plynúť dňa a v prípade sumy za byt Z toho teda vyplýva, že právo na vyplatenie sumy z dlhopisu bolo premlčané, avšak vyplatenia sumy za byt sa stále môžete domáhať, pretože toto sa premlčí až v roku Dôležité je však poznamenať, že súd na námietku premlčania neprihliada ex offo, ale iba na námietku dlžníka. ŽIVOTNÁ POISŤOVŇA ŽIADA ZAPLATIŤ V októbri 2012 som s nemenovanou životnou poisťovňou uzavrel zmluvu o investičnom životnom poistení s dobou trvania vyše 30 rokov. Dostal som sa však do zlej finančnej situácie, preto som od augusta minulého roku požiadal o zníženie sumy mesačných splátok. Ani tieto som nebol schopný ďalej platiť, preto som v novembri minulého roku poslal poisťovni , v ktorom som oznámil ukončenie zmluvy a považoval vec za uzavretú. Poisťovňa mi až v januári písomne oznámila, že moja zmluva zanikla. Ďalej mi oznámila, že má podľa Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a Osobitných poistných podmienok nárok na poplatky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zaniklo. To znamená za 5 dní tohto mesiaca, sumu, takmer sa rovnajúcu mesačnej splátke, ktorú som platil pred znížením splátok. Poisťovňa ma upozornila aj na uhradenie dlhu z neuhradených splátok, a ak ich spolu s vyššie uvedenými poplatkami nezaplatím, budú ich odo mňa právne vymáhať, čím mi majú vzniknúť ďalšie náklady v podobe úrokov z omeškania a súdnych poplatkov. Musím uvedené poplatky uhradiť? Existuje nejaký zákon, ktorým by som mohol brániť svoje práva a boli by mi vrátené vložené peniaze, pretože som žiadnu službu od poisťovne nevyužil? Branislav Bátovský Starý Tekov Čitateľ uvádza, že poistnú zmluvu uzavrel s nemenovanou poisťovňou, ale vzhľadom na počet inštitúcií a ich častokrát rôznu úpravu poistných podmienok by bolo lepšie vedieť jej názov, a tak sa pri rozbore riadiť konkrétnymi podmienkami. Všeobecne platí, že poistnú zmluvu je možné vypovedať jednostranne. Pri výpovedi životného poistenia platí šesťtýždňová zákonná lehota (Občiansky zákonník). Závisí to od frekvencie platenia poistného, napríklad pri ročnej platbe je často možné poistnú zmluvu vypovedať až k výročiu zmluvy. Do veľkej miery je to ovplyvne né aj už spomínanými poistnými podmienkami konkrétnej poisťovne. Životné poistenie možno zrušiť klientom podpísanou písomnou žiadosťou, ktorú je potrebné doručiť do poisťovne poštou alebo osobne. Niektoré poisťovne vyžadujú úradne overený podpis klienta. Čitateľ jednostranne zrušil poistné prostredníctvom u, čo poisťovňa nemusela akceptovať ako náležitý spôsob výpovede. Čitateľ uvádza, že tento zaslal poisťovni v novembri 2014 a poisťovňa mu zánik poistenia oznámila v januári Mohlo sa tak stať, že poisťovňa formu výpovede neakceptovala a poistenie naďalej trvalo. Čitateľ prestal platiť poistné, a tak poisťovňa evidovala dlh na poistnom. Odporúčame obrátiť sa na poisťovňu a nechať si písomne vyjadriť stanovisko k dôvodu ukončenia poistného, či akceptovala ovú výpoveď, alebo, naopak, zrušila poistenie na základe neplatenia poistného. V prípade, ak bola poistná zmluva vypovedaná zo strany poisťovne z dôvodu neplatenia poistného, je potrebné zameškaný dlh uhradiť, a vyhnúť sa tak narastaniu nákladov o úroky a prípadne súdne trovy. Čo sa týka vložených peňazí, klient má pri zrušení poistenia právo na takzvanú odkupnú hodnotu poistenia. Investičné životné poistenie je dlhodobá záležitosť a je potrebné upozorniť, že približne počas prvých dvoch rokov existencie životného poistenia býva odkupná hodnota často nulová. Túto informáciu klienti často nevedia, a tak sa treba obrátiť na poisťovňu, aby túto odkupnú hodnotu vyčíslila. VYHODENÁ KUCHÁRKA Dcéra mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú na zastupovanie počas PN ako pomocná kuchárka v školskej jedálni. Zamestnávateľ, ktorý s ňou pracovnú zmluvu uzatvoril (riaditeľ ZŠ), ju ukončil po dvoch mesiacoch na príkaz zriaďovateľa (obecný úrad, starosta), aj keď PN zastupovanej zamestnankyne trvá naďalej. Starosta svoj príkaz odôvodnil tým, že sa musí šetriť a na jej miesto prijal inú pracovníčku prostredníctvom úradu práce, pretože za túto bude platiť 95 % mzdy štát. Je možné, aby v školskej jedálni pracovala táto pracovníčka bez toho, aby bola aspoň vyučenou kuchárkou? Chcela by som sa informovať, či takýto postup bol správny. Edita Dudáková Vaša dcéra s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrela pracovnú zmluvu podľa ust. 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), a to na dobu určitú. Hoci to z Vašej otázky priamo nevyplýva, je vysoko pravdepodobné, že obsahom tejto pracovnej zmluvy bola aj dohoda o skúšobnej dobe podľa ust. 45 Zákonníka práce, preto bude aj odpoveď zohľadňovať túto skutočnosť. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu na skúšobnej dobe a dĺžke jej trvania dohodnúť, pričom skúšobná doba môže byť najviac tri mesiace (u vedúcich zamestnancov najviac šesť mesiacov). Táto dohoda musí byť urobená písomne, inak je neplatná. Podľa ust. 72 Zákonníka práce môže pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť zamestnávateľ aj zamestnanec, a to písomne z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez uvedenia dôvodu. Preto zamestnávateľ postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, ak skončil pracovný pomer s Vašou dcérou v skúšobnej dobe. V tomto prípade zamestnávateľ Vašej dcére nebol povinný uviesť dôvod, ktorý bol rozhodujúci pre ukončenie pracovného pomeru. Druhá časť Vašej otázky sa zameriava na kvalifikáciu potrebnú na vykonávanie práce kuchárky, resp. pomocnej kuchárky. Kuchárky školských jedální či pomocné kuchárky sú zaraďované do platových tried v závislosti od zložitosti a náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti a aj dosiahnutého stupňa vzdelania, a to podľa katalógu pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce, ktorý je prílohou č. 2 k Nariadeniu vlády SR č. 341/2004 Z. z. Vo Vami uvedenom prípade možno konštatovať, že na výkon pracovnej činnosti pomocnej kuchárky sa žiadny kvalifikačný predpoklad vzdelania nevyžaduje. Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na ovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA. 109

56 HERBÁR > ÓPIUM BRÁNA DO NEBA I PEKLA ÓPIUM BRÁNA DO NEBA I PEKLA < HERBÁR 110 Vladimír Líška ÓPIUM BRÁNA DO NEBA I PEKLA PRVÚ ZMIENKU O MAKU NÁM ZANECHALI SUMERI NA 5000 ROKOV STARÝCH TABUĽKÁCH. POZNALI HO AJ V GRÉCKU, INDII ČI V PERZII. POUŽÍVALI HO GERMÁNI I VIKINGOVIA. TENTO VŠELIEK ODSTRAŇUJÚCI SILNÉ BOLESTI, DEPRESIE A HNAČKY PATRIL V OBDOBÍ ANTIKY K NAJPOUŽÍVANEJŠÍM HALUCINOGÉNNYM A UTIŠUJÚCIM PROSTRIEDKOM A AFRODIZIAKÁM. Mak patrí medzi najstaršie omamné prostriedky sveta, už Hippokrates odporúčal proti veľkým bolestiam užiť ópium. Vyzdvihoval jeho uspávacie a analgetické účinky. Užíval ho aj cisár Marcus Aurelius vo forme nápoja theriakon. Slovo ópium pochá dza z gréčtiny a znamená maková šťava. Získava sa z nedozretých makovíc maku siateho (Papaver somniferum). Je to biela šťava obsiahnutá vo všetkých častiach tejto rastliny okrem semien, z ktorých sa vyrába olej. V samotnom maku (semenách) sa nachádza len 0,01 % alkaloidov. Mak má viac vápnika ako mliečne výrobky a má väčšiu využiteľnosť. Okrem toho obsahuje horčík, železo, bielkoviny, vlákninu, vitamín E. Šťava na vzduchu tuhne a vzniká hnedá hmota zvaná ópium. Obsahuje 50 látok, ópiových alkaloidov morfín, kodeín, tebaín, papaverín, narkotín. Hlavný alkaloid je morfium, hojne sa používalo v medicíne na tíšenie bolesti a upo kojenie. Vedie k eufórii a vyvoláva silnejšiu závislosť. Derivátom alkaloidu morfínu je heroín, ktorý je ešte nebezpečnejší. Vyvoláva ťažké krízy abstinencie. Rozšíril sa najmä v USA. Kým ópium účinkuje hodín, heroín len krátkodobo. Pôsobí na centrálny nervový systém, proti bolesti, vyvoláva ospalosť. Kodeín sa používal na liečbu kašľa. Papaverín uvoľňuje kŕče, rozširuje cievy. Tebaín sa používa vo farmaceutickom priemysle a narkotín zosilňuje narkotické účinky a povzbudzuje dýchanie. Kedysi sa aj u nás dával deťom na spanie odvar z makovíc alebo len maku a dodnes ho niektorí starí ľudia ešte užívajú namiesto vysokonávykových liekov na spanie. V histórii dochádzalo k častým otravám, keď sa deťom na spanie podával odvar z nezrelých makovíc. Pri otrave dochádza k poruchám dychu, poklesu teploty, zrýchleniu alebo spomaleniu srdečnej činnosti. Táto jednoročná rastlina pochádza z Malej Ázie, kde sa okrem fajčenia užíva aj vo forme tabliet. Ópium vyvoláva silné abstinenčné príznaky, ktoré nastávajú po euforických stavoch a spánku. Po eufórii dochádza k depresiám a silným úzkostiam. Konzument potrebuje stále väčšie množstvo dávky, lebo vzniká rezistencia. Telo si rýchlo zvyká, vznikne imunita voči toxicite a tendencia dávky zvyšovať, čím nastane silná psychická a fyzická závislosť od drogy. V niektorých štátoch je jeho pestovanie úplne zakázané. U nás a celkovo v slovanských krajinách majú makové jedlá a koláče dlhú tradíciu. Vo veľkom sa pestuje v Čechách a v Afganistane, v minulosti aj na Slovensku. V Číne sa ópium volalo in-c-šu. Rozšírilo sa, keď bolo v 17. storočí zakázané fajčenie tabaku a ešte skôr v 16. storočí zakázaný aj alkohol. V 18. storočí bolo pestovanie a dovoz maku zakázané, čím vzrástol ilegálny obchod s ním. Ópium bolo veľmi rozšírené v Turecku. Dic Baboian uvádza, že Američania v r užívali 12-krát viac ópia ako inde vo svete. V Anglicku dávali rodičia deťom pred odchodom do práce ópium, aby ich omámilo a upokojilo, kým rodičia boli preč. Večer im znova dali ópium, aby ich uspali a mohli si po ťažkom dni aj oni odpočinúť. Kvôli ópiu sa viedla čínsko-anglická vojna (1839). Bolo zdrojom príjmu Východoindickej spoločnosti, opory britského kolonializmu v Ázii. Čína zakázala obchod s ópiom. Angličanov čínske zákony netrápili, išlo im len o ich vlastné záujmy a upevnenie moci. A tak anglické vojnové lode zaútočili na čínske prístavy. Čína vojnu prehrala a musela otvoriť svoje prístavy obchodníkom zo západu, aj keď Angličania nemali Číne čo zaujímavé ponúknuť (okrem ópia), lebo Čína mala všetko, čo potrebovala. Navyše museli Britom zaplatiť 21 miliónov libier ako vojnové reparácie. Angličania si vyhradili právo predávať ópium v Číne, čím mali na svedomí milióny závislých Číňanov. Legalizácia obchodu s ópiom však nebola dosiahnutá. Priekupníkov a pašerákov trestali smrťou. Ako tvrdí Stefan Haag, tento druh hospodárskeho imperializmu mal za následok nástup komunistov k moci v roku Paracelsus v stredoveku vytvoril na báze ópia tinktúru, univerzálny liek, laudanum paracelsi. Mak bol zasvätený bohom smrti Thanatovi, spánku Hypnovi a jeho synovi Morfeovi, v Indii Šivovi. Socha minojskej bohyne uzdravenia z 13. storočia p. n. l. má na hlave makovice. Saturnova dcéra Ceres užívala výťažok z maku proti bolesti. U Arabov bolo ópium dokonca dôležitým meditačným prostriedkom. Ópiu neodolal ani Edgar Alan Poe. Svoje dlhoročné skúsenosti s ópiom zhrnul spisovateľ Thomas De Quincey ( ) v knihe Spoveď anglického požívača ópia. Najprv ho užíval na bolesť zubov, neskôr však bez neho nedokázal žiť ani jeden deň. Charles Baudelaire tvrdil, že putá, ktorými droga púta k sebe obeť, sú oveľa silnejšie, akými je spútaný zajatec. Podľa neho je však hašiš horší. Básnik Jean Cocteau zhrnul svoje ópiové závislosti v knihe Ópium s podtitulom Denník jednej detoxikácie. Označoval ho za výnimočné, prospešné, pôžitkárske, avšak aj problémové. Život bez neho považoval za pustý a po spoznaní ópia smutný a prázdny. Na jednom mieste píše: Ópium neznesie netrpezlivých narkomanov, babrákov. Odíde a nechá ich napospas morfiu, heroínu, samovražde a smrti. Alebo: Ak niekoho počujete prehlásiť: XY sa zabil fajčením ópia, mali by ste vedieť, že je to nemožné, a uvažovať o iných príčinách jeho smrti. 111

57 JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ V JERUZALEME Veronika Mráziková JEDEN DEŇ V JERUZALEME 112 EVANJELICKÁ OSADA S PÔVODNÝM NÁZVOM MESTO JERUZALEM, DNES LEN SO ŠESTNÁSTIMI OBYVATEĽMI, MALA KEDYSI KRČMU AJ PÁLENICU, KDE SA POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY MÍŇALI PARTIZÁNI S NEMECKÝMI VOJAKMI. PÁN KAROL TALO, SYN ŠTEFANA TALA, NIEKDAJŠIEHO KRČMÁRA, SI PAMÄTÁ, AKO JEHO MAMA SCHOVALA ZBRANE PARTIZÁNOV DO DUCHIEN, KEĎ DO ŠENKU PRIŠLI NEMCI. TÍ SI, NAŠŤASTIE, VŠIMLI LEN CVOKY V PODLAHE. KEBY ODKRYLI DUCHNY, RODINA BY BOLA V NEBEZPEČENSTVE. Vchádzame do osady a počujeme len štekot psov. Slovenský Jeruzalem je miestom pokoja. Človek má pocit, že tu zastal čas. Na malej ploche sa rozprestiera osada s biblickým názvom patriaca k obci Krajné pri Myjave. Z jedného konca na druhý prejdete za pár minút a v súčasnosti nemá krčmu, ani pálenicu a kostol nie je ani v najbližšom Matejovci. Krajné má niekoľko častí, jednou z nich je už spomínaný Matejovec, pod ktorý patrí Jeruzalem. V Matejovci je akurát zvonica patriaca pod krajniansku far nosť, a tiež obchod, ktorý v Jeruzaleme nenájdete. Do najbližších potravín chodia domáci peši, prípadne autom, pretože autobusy do Jeruzalema nejazdia. Prečo by aj, sami miestni sa pýtajú kvôli komu by sem jazdili? V siedmich trvalo obývaných domoch žije šestnásť obyvateľov, zvyšok obývajú prevažne bratislavskí chatári. Čo hodina, to prešlo jedno auto. Nadbytkom ľudí sa slovenský Jeruzalem naozaj trápiť nemusí. Ak však čakáte tradičné domčeky, ste na omyle, väčšina domov a striech je už prerobená. Prečo Jeruzalem? Otázka, na ktorú nikto nevie nájsť odpoveď. Jaroslav Obuch, náš sprievodca z neďalekého Matejovca, sa domnieva, že kopanicu tak niekto pomenoval preto, lebo je utopená medzi vŕškami, rovnako ako Jeruzalem v jame medzi strmými brehmi, no o pôvode i čase vzniku názvu kopanice už nikto nevie. KEDYSI NAJVYCHÝRENEJŠIA KRČMA Otec pána Karola Tala, ktorý sa v Jeruzaleme narodil, vlastnil kedysi v kopanici vychýrenú krčmu, kde sa podľa slov Jaroslava Obucha zvyklo v nedeľu stretnúť aj stopäťdesiat ľudí. Počas druhej svetovej vojny chodili do šenku partizáni aj Nemci. Pán Karol Talo spomína aj svadobné zábavy, ktoré sa na dvore konali. Krčmu zdedil po svojom otcovi a jeho manželka spomína, že niečo podobné nikde blízko nebolo a z okolitých dolín sem chodili všetci. Rozpráva, ako raz vnútri popíjali partizáni, keď zrazu po ceste prichádzali Nemci. Jeden mal pri plote pri šenku stráž, a keď ich počul hovoriť po nemecky, potichu upozornil tých vnútri, že idú Nemci. Partizáni poskákali do jarku a ušli do hory do bunkrov. V šenku nechali všetko. Zbrane aj hracie karty. Na druhom konci budovy, kde sa nachá dzal šenk známy po celom okolí, bol obchod. Predávali tam cukríky aj petrolej. Karol Talo krčmu síce zdedil, no neskôr sa aj so ženou presťahoval do najbližšieho Matejovca, kde žije doteraz. Život v Jeruzaleme, pri potoku, si však aj po rokoch pochvaľovali. Karol Talo dopĺňa, že v Jeruzaleme býval jeho otec aj dedko. Manželia si spomínajú, že v kopanici kedysi žilo veľa ľudí. Teraz je to všetko prázdne. Z pôvodnej krčmy už nezostalo nič, okrem okien, nový majiteľ dom zrekonštruoval. Počas druhej svetovej vojny fungovala aj pálenica, v súčasnosti je z nej už len zrúcanina. V JERUZALEME ZA HODINU S názvom Jeruzalem to obyvatelia nemali vždy jednoduché. Karol Talo spomína, že vnučke jeho sestry v škole neverili, že už bola v Jeruzaleme. Úsmevná situácia nastala aj vtedy, keď známym povedal, že momentálne je síce v Jeruzaleme, ale o hodinu sa vráti. Nechceli veriť, Jeruzalem za hodinu? Pohostinnosť a srdečnosť Jeruzalemčanov sme si vyskúšali na vlastnej koži. Na pozornosť médií sú domáci obyvatelia zvyknutí, podľa vlastných slov sa o osadu pravidelne zaujímajú už od roku Točili sa tu aj mnohé filmy. Tento rok slávi obec Krajné 623. výročie najstaršej písomnej zmienky. Vznik kopaníc je však mladší, no kedy presne Jeruzalem vznikol, nevie povedať nikto. Foto: Matúš Plecho

58 PRÍBEHY ZEME > MUŽ ZAKLIATY DO STROMU MUŽ ZAKLIATY DO STROMU > PRÍBEHY ZEME 114 Amazonský príbeh MUŽ ZAKLIATY DO STROMU ZLÝ DUCH SARURAMA PODPÁLIL LES. LEN JEDEN MUŽ UNIKOL HROZNÉMU POŽIARU. UKRYL SA DO DIERY V ZEMI, KDE DÝCHAL POMOCOU DUTEJ PALIČKY. KEĎ PO NIEKOĽKÝCH DŇOCH VYLIEZOL Z ÚKRYTU, ZMOCNILA SA HO HRÔZA. ZEM BOLA ÚPLNE HOLÁ A ČIERNA. NEBOLI NA NEJ ĽUDIA, ZVIERATÁ, ANI RASTLINY. ZOSTAL SÁM BEZ NÁDEJE NA POTRAVU. Keďže sa nechcel vzdať a umrieť od hladu, pustil sa smerom na východ len tak naverímboha s nádejou, že príde do krajiny svojich predkov, k prameňu veľkej rieky. Odrazu sa pred ním zjavila strašná bytosť. Bol to Sarurama, zlý duch, ktorý zničil svet. Zarazený muž cúvol. Mám výčitky, prehovoril Sarurama. Nemal som právo zničiť všetko len preto, aby som sa pobavil. Pokúsim sa napraviť svoju chybu. Tu máš, vezmi si za hrsť týchto semienok, zasej ich, a tým znovu zrodíš všetky rastliny na Zemi. Urobil, čo mu kázal, a po chvíli ako zázrakom vyrástol les, odkiaľ zavolala mladá žena. V okamihu si ho podmanila svojou nezvyčajnou krásou a múdrosťou. Oženil sa s ňou. Narodilo sa im niekoľko synov, ale len jedna dcéra, ktorá zdedila krásu i múdrosť po matke. Bratia ju žiarlivo strážili. Jedného dňa, keď sa sama prechádzala v lese a nariekala nad svojou samotou, stretla Ulého, muža zakliateho do stromu. Bláznivo sa do neho zamilovala a rozhodla sa, že s ním bude tráviť celé dni. Matka si všimla, že sa veľmi zmenila a jej prechádzky v lese sú čoraz dlhšie. Od istého času si celé hodiny maľovala tvár a do vlasov si zastokávala kvety z vtáčích pierok. Dievčina sa napokon zdôverila matke, ktorá jej poradila: Ak naozaj miluješ Ulého, nezakážem ti za ním chodiť, ale buď rozumná. Pripútaj si ho k sebe, aby ti neunikol, a požiadaj ho, nech si ťa vezme za ženu. Povedz mu, že len pod tou podmienkou ho vyslobodíš. Ulé bol uväznený v strome, no len čo prijal ponuku dievčaťa, rýchlo bol oslobodený. Žili si šťastne až do dňa, keď sa Ulé vracal z poľovačky a stretol jaguára. Jaguár na neho zaútočil, nie zo strachu, ani z hladu. Chcel iba ukázať svoju silu a odvahu. Chcel sa stať pánom lesa a napriek lovcovej odvahe zvíťazil. Nadišla noc a mladá žena zúfalo čakala na svojho muža. Na druhý deň ráno sa ho vybrali hľadať jej bratia. Išla s nimi aj so svojím dieťaťom. Uprostred čistiny našla mužove zvyšky. Kľakla si na kolená, pozbierala kosti, listy a úlomky konárov a vyslovovala zázračné slová. Slnko začalo prudšie pripekať. Schytil sa strašný vietor a unášal lístie i konáre, ktoré pokrývali zem. Zavrela oči a rukami si chránila tvár. Keď cítila, že sa vír vzďaľuje, poobzerala sa okolo seba a na svoje prekvapenie začula Ulého hlas: Zdalo sa mi, že som hrozne dlho spal... Vracali sa domov, keď Ulého začal trápiť smäd. Zrazu v diaľke zbadal rieku. Požiadal ženu, aby ho počkala a prekliesnil si cestu húštinou, aby sa dostal na breh. Naklonil sa nad hladinu, načrel vodu do dlaní a zmeravel vo vode uvidel, že mu chýba časť tváre. Nechcel, aby ho žena videla znetvoreného. Pribehol k nej, zakrývajúc si tvár. Darmo ho presviedčala, že jej to neprekáža, poprosil ju, aby šla domov sama a čakala naňho. Radil jej, aby kráčala rovno a neobzerala sa, aj keby za sebou počula akékoľvek zvuky. Ulého žena sa vydala na spiatočnú cestu. V lese sa ozývali rôzne šumy, ale neobracala sa. Vtom však akýsi lístok, ktorý jej spadol za chrbtom na zem, veľmi čudne zašuchotal. Žena sa otočila, v tom okamihu stratila smer a zablúdila. Blúdila celé hodiny. Nadišla noc a ona vyčerpaná aj s dieťatkom klesla na zem a zaspala. Keď sa zobudila, zistila, že je v brlohu matky jaguárov, ktorá ležala pri nej a láskavo sa na ňu dívala. Nechala som vás spať, povedala. Ale teraz vás musím skryť. Každú chvíľu sa vrátia moji synovia. Zabili by ťa aj s dieťaťom. Keď sa mladé jaguáre vrátili, hneď zacítili ľudské bytosti. Donútili svoju matku, aby prezradila ich úkryt a mladú ženu zabili. Potom vzali dieťa a hodili ho do veľkého hrnca. Uvar ho s larvami a korienkami, bude z neho dobrá polievka, prikázali matke so smiechom. Tvárila sa, že súhlasí, ale keď jaguáre zaspali, vymenila dieťa za veľký kus mäsa a ukryla ho v strome. Potom si ľahla k synom. Každý deň, keď mladé jaguáre odišli na lov, zašla za dieťaťom, nachovala ho, vyumývala a hrala sa s ním. Volala ho Tiri. Z Tiriho vyrástol muž. Občas zašiel do lesa cvičiť sa v love. Raz zamieril na mladého hlodavca, ale tak nešikovne, že mu odsekol len chvost. Prenasledoval ho, a keď sa k nemu priblížil, aby ho chytil, hlodavec sa mu prihovoril: Prečo ma prenasleduješ? Nič zlého som ti nespravil. Ale ty slúžiš vrahom svojej matky! Tiri sa zúrivý vrátil k brlohu jaguárov. Vystriehol ich a pozabíjal. Ľahko zabil prvých troch, lebo si nedávali pozor. Ale štvrtý mal čas ujsť na vysoký strom, odkiaľ volal na pomoc Mesiac a hviezdy. Mesiac sa nad ním zľutoval a ukryl ho (odvtedy jaguáre vychádzajú na lov len v noci a Mesiac sa na ne ponáša). Tiri zašiel za matkou jaguárov a povedal jej: Ničoho sa neboj, ty nie si vinná. Vychovala si ma. Postarám sa o teba. Vyklčoval v lese čistinku, zasadil na nej maniok a guaranu. Tiri mal nadprirodzenú silu a stal sa vládcom lesa. No veľmi sa nudil, a tak si stvoril priateľa, ktorému dal meno Karu. Raz, keď sa prechádzali po lese, stretli ducha hada, ktorý spal pri vchode do veľkej nory. Tiri požiadal sokola Uakoana, aby hada zabil a uvoľnil noru. Tak ako sa rieka v období dažďov vylieva z koryta, vyvalili sa z nory davy mužov z rozličných kmeňov, ponáhľali sa von a usadili sa na zemi. Tiriho poslanie sa tým skončilo a odišiel ďaleko na západ. 115

59 MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY 116 KNIHY DRŽTE HUBU A KROK! Ľubo Huďo (2015) 136 strán Knihy novinára Ľuba Huďa patria k tým, ktoré sa čítajú ľahko, hoci si vyberá ťažké témy. Prináša v nich iný pohľad na medzinárodné i domáce udalosti než ten, ktorý denne ponúka hlavný mediálny prúd. Aj v knihe Držte hubu a krok! (O čom musíme povinne čušať) píše o témach, ktoré sa v našej spoločnosti buď obchádzajú, zámerne zamlčiavajú, alebo sa o nich hovorí iba v duchu politickej korektnosti. Viac na MIKULÁŠ ČERNÁK BOSS SLOVOM AJ OBRAZOM Gustáv Murín (2014) 340 strán Mikuláš Černák, najobávanejší muž slovenského podsvetia, nepriateľ štátu číslo jeden, najodolnejší väzeň. Príbeh bosa všetkých bosov s dramatickými zmenami aj za mrežami. Na jeho prípade sa lámal chlieb boja s mafiou na Slovensku. Prečítajte si tento ojedinelý príbeh aktualizovaný až do dnešných dní, vyjadrenia hlavných aktérov najväčšej zločineckej drámy u nás a pozrite sa do tvárí jej aktérov na fotografiách. Kniha je dostupná na itunes. KOLAPS A JEHO DÔSLEDKY Andrew Farlow (2015) 488 strán V rokoch 2007 a 2008 zažíval svet finančný a ekonomický kolaps. Táto kniha odhaľuje jeho príčiny vrátane čoraz väčšej globálnej ekonomickej nerovnováhy, využívania nových finančných nástrojov, nesprávneho riadenia rizík i úloh, ktoré pri kolapse zohralo bývanie a zadlžovanie. Odkrýva dôkazy o tom, že keď ku kolapsu došlo, nebolo vo svete všetko v poriadku a mnohí politici a finanční lídri hroziace nebezpečenstvá ignorovali. Autor, uznávaný odborník v oblasti ekonómie na Oxfordskej univerzite, popisuje kľúčové udalosti kolapsu a vysvetľuje hlavné mechanizmy, ktoré prispeli k jeho urýchleniu. Záchranné nástroje zo strany bánk podrobuje bližšiemu ekonomickému rozboru, pričom osobitnú pozornosť venuje skrytým spôsobom ich fungovania, objasňuje, kto v skutočnosti znáša príslušné náklady a v akej miere dochádza k vzniku nových rizík. Hodnovernosť argumentov uvedených v knihe sa zvyšuje aj vďaka tomu, že autorovi sa podarilo identifikovať kľúčové faktory kolapsu a upriamiť na ne pozornosť verejnosti ešte pred jeho vypuknutím. Na margo tejto knihy Charles Goodhart, emeritný profesor na Londýnskej škole ekonómie, poznamenal: Andrew Farlow napísal doteraz najzaujímavejšiu knihu o finančnom kolapse, v ktorej sa pod rúškom živého rozprávania o odhalených ľudských slabostiach skrýva úctyhodné úsilie. Keby som mal odporučiť zvedavému laickému čitateľovi jednu jedinú knihu o tom, čo sa vlastne udialo, bolo by to práve toto dielo. JUDAISMUS A POLITIKA V IZRAELI Marek Čejka (2009) 280 strán Vnútropolitická situácia v Izraeli býva v oznamovacích prostriedkoch často v tieni napätých vzťahov medzi izraelskými židmi a Palestínčanmi. Pritom vzťahy medzi judaizmom a politikou v židovskom štáte nie sú o nič menej zaujímavé a dôležité. Vzájomná prepojenosť judaizmu s izraelskou politikou je príčinou mnohých vnútorných konfliktov a v neposlednom rade ovplyvňuje aj izraelsko-palestínsky spor. Kniha sa snaží čitateľovi sprehľadniť zaujímavú a zložitú problematiku. Zároveň sa pokúša odpovedať na viaceré otázky: Pôjde Izrael aj naďalej cestou demokracie, či sa priblíži k teokracii? Prečo majú náboženské strany v Izraeli taký vplyv? Aký vzťah majú zbožní židia k sionizmu? Ako súvisí náboženstvo s výstavbou židovských osád? Kniha je určená nielen odborníkom, ale každému, kto sa o Izrael zaujíma. NEDOTKNUTEĽNÍ Nidal Saleh (2009) 163 strán Voľné pokračovanie šokujúcej publikácie Proč se vraždí v Izraeli. Prečo sa nedarí vyriešiť konflikt na Blízkom východe? Môžu si židia dovoliť skutočne všetko? TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S FILM SILS MARIA Dráma Švajčiarsko / Nemecko / Francúzsko, 2014, 123 min. Réžia: Olivier Assayas Hrajú: Juliette Binoche, Kristen Stewart, Chloë Grace Moretz, Lars Eidinger Herecký koncert predstaviteliek rôznych generácií Juliette Binoche a Kristen Stewart. Atraktívna štyridsiatnička Maria Enders je na vrchole hereckej kariéry, ktorú odštartovala pred dvadsiatimi rokmi stvárnením postavy Sigrid v oceňovanom divadelnom predstavení. Práve prijala ponuku zahrať si v remake tejto slávnej hry, avšak tentoraz má hrať staršiu Helenu, ktorú Sigrid zvedie a doženie až k samovražde. Maria so svojou asistentkou Valentine odchádza do Sils Marie, odľahlej oblasti švajčiarskych Álp, aby sa nerušene pripravovala na svoju náročnú úlohu. Jej pôvodnú rolu Sigrid získala mladá holywoodska hviezdička známa svojimi škandálmi. Maria sa s pomocou asistentky vžíva do novej postavy Heleny tentoraz sa nachádza na druhej strane zrkadla, tvárou v tvár očarujúcej dievčine, ktorá je v podstate znepokojujúcim odrazom jej samotnej. MFF Cannes 2014 Nominácia na Zlatú palmu Kristen Stewart Nominácia na cenu Cézar v kategórii Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe Creme de la creme 2015 TAK ĎALEKO, TAK BLÍZKO Dokumentárny Slovensko, 2015, 80 min. Réžia: Jaro Vojtek Nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi, ktorý odhaľuje každodennú náročnosť života s nimi. Nie je však postavený na výpovediach a dialógoch, ale na konkrétnych bezprostredných situá ciách, v ktorých sa zamýšľa nad otázkami rodičovskej a partnerskej lásky ľudí trpiacich autizmom. Dokument vznikal sedem rokov v spolupráci s neziskovou organizáciou Andreas, ktorá sa venuje pomoci v oblasti diagnostiky a problematiky autizmu. Program apríl 2015 MIRAGE Dráma Maďarsko / Slovensko, 2014, 90 min. Réžia: Szabolcs Hajdu Hrajú: Isaach de Bankolé, Rãzvan Vasilescu, Orsolya Török-Illyés, Dragoş Bucur, Tamás Polgár, Attila Mokos, Lajos Vörös, Adam Mihál Moderný western, ktorý vypovedá o rasizme, rovnoprávnosti, moci a slobode. Maďarsko-slovenský film Mirage, v hlavnej úlohe s hviezdnym hercom Isaachom de Bankolé, zobrazuje príbeh afrického futbalistu Francisa, ktorý je na úteku pred spravodlivosťou a nachádza úkryt na farme ďaleko od civilizácie, v srdci maďarskej pusty. Veľmi skoro však zisťuje, že farma je v skutočnosti miestom moderného otrokárstva a vedie ju šéf miestnej mafie. Francisova prítomnosť na ranči odštartuje sled udalostí, ktoré vyvrcholia násilnou vzburou otrokov proti zločineckým vládcom. Nepoddajný hrdina Francis sa ocitá uprostred najväčšieho zápasu svojho života, v ktorom sa však nehrá o góly, ale o slobodu a hlavne prežitie. DON GIOVANNI Artmax opera (záznam) Salzburský festival 2014 / 2 dejstvá / 184 minút (1 prestávka) Hudba: Wolfgang Amadeus Mozart Dirigent: Christoph Eschenbach V hlavných úlohách: Ildebrando D Arcangelo, Luca Pisaroni, Lenneke Ruiten, Anett Fritsch, Valentina Nafornita, Andrew Staples, Alessio Arduini Nech žije sloboda! V našej dobe, keď už takmer nič nie je tabu a niet sa za čo hanbiť, je čoraz ťažšie pochopiť takú divadelnú postavu, akou je Don Giovanni. Keď ho porovnáme s priemerným nemravníkom 20. storočia, Don Giovanni je romantickým hrdinom metafyzických rozmerov. Sören Kierkegaard ho považuje za živelnú silu príbuznú Erosovi či Dionýzovi, starovekému bohovi, ktorý dlhuje svoje znovuprebudenie cirkvi. Keď sa na to pozrieme z iného pohľadu, opera Don Giovanni sa aspoň na javisku spolieha na svet, ktorý vyjadruje svoj rešpekt voči sexualite prostredníctvom potláčania a neznehodnocuje ju prostriedkami narušeného liberalizmu. 117 Program nájdete na

60 MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY HUDBA HRY 118 DUNKELBUNT MOUNTAIN JUMPER Dĺžka: 40:37 Rok vydania: 2015 U našich susedov v Rakúsku pôsobí zaujímavý hudobník Ulf Lindemann alias Dunkelbunt. Narodil sa v Hamburgu roku 1979 a svoju hudobnú kariéru si začal budovať začiatkom nového tisícročia. Vo svojom ateliéri vo Viedni spájal elektronickú hudbu s hudobnými motívmi z Balkánu, ale i so swingom a inými štýlmi. Spolupracoval s umelcami jemu žánrovo blízkymi Waldeck, Parov Stelar, Shantel, a svoje kvality ukázal aj na predchádzajúcich albumoch Morgenlandfahrt (2007) a Raindrops and Elephants (2009). V týchto dňoch mu vychádza tretí album pod názvom Mountain Jumper. Málo hudobníkov kombinuje súčasným dídžejským spôsobom swing, bluegrass, hillbilly s rôznymi druhmi folklórnej hudby sveta tak ako on. Všetko to buble ako vo varnom kotle s výdatným okorenením modernou klubovou tanečnou hudbou s hlbokým, neodmysliteľným basovým zvukom. JOSÉ GONZÁLEZ VESTIGES & CLAWS Dĺžka: 42:13 Rok vydania: 2015 José González, švédsky pesničkár s argentínskymi koreňmi, prichádza s tretím štúdiovým albumom Vestiges & Claws. Predchádzal mu album In Our Nature spred ôsmich rokov, na ktorom bola cover verzia pesničky Teardrop od Massive Attack, a ešte pred ním debutový album Veneer. Vďaka nemu sa González stal slávnym po celom svete. Čo vás čaká pri počúvaní jeho albumovej novinky? Desať pesničiek, v ktorých tento spevák nijako nevybočuje zo zavedeného štandardu, aký u neho poznáme. Texty sú plné metafor, no hudba je pomerne stereotypná, pomalšia, miestami snivá, zahraná perfektne, zároveň akoby odťažito. Hity ako Crosses či Heartbeats z prvého albumu tu nenájdete. Miernym vybočením je skladba Leaf Off / The Cave, ktorá má o niečo atypickejšiu stavbu ako ostatné, a tým je už na prvé počutie zaujímavejšia. THE AXEL KRYGIER HOMBRE DE PIEDRA Dĺžka: 39:54 Rok vydania: 2015 Spevák, skladateľ a multiinštrumentalista Axel Krygier je ústrednou postavou argentínskej alternatívnej scény. Začínal v rockových skupinách a neskôr dokázal vo vlastných skladbách vytvoriť unikátny mix džezu, rocku, argentínskeho folklóru a elektronickej hudby. Okrem hudobného talentu sa Axlovi nedajú uprieť ani literárne a výtvarné schopnosti. Po troch úspešných albumoch vydaných v Argentíne mu v roku 2008 vyšiel prvý medzinárodný album Pesebre pod značkou belgického nezávislého vydavateľstva Crammed Discs. Na svojom novom, v poradí piatom albume Hombre De Piedra pokračuje vo svojich netradičných hudobných postupoch. V textoch piesní rozpráva svoj fiktívny príbeh, v ktorom cestuje naprieč históriou ľudstva od doby kamennej až po súčasnosť. Jeho novinka bola nahrávaná v Buenos Aires a nie je ľahké zaradiť ju do akéhokoľvek konkrétneho hudobného štýlu. SAMBA TOURÉ GANDADIKO Dĺžka: 44:39 Rok vydania: 2015 Jedným z afrických hudobníkov, o ktorom sa hovorí aj vo svete, je Samba Touré gitarista, skladateľ, spevák. Jeho nový, v poradí štvrtý album Gandadiko sa rodil v čase krízy, po občianskej vojne a štátnom prevrate. Napriek tejto skutočnosti sú jeho nové piesne jasnejšie ako v minulosti. Cítiť z nich prirodzený odpor voči režimu, a zároveň radosť, optimizmus a túžbu po lepšej budúcnosti. Prelínajú sa v nich tradičné západoafrické melódie s blues a rockom. Touré hrá famózne na elektrickej gitare a najmladší člen jeho sprievodnej skupiny Djimé Sissoko na lutnu ngoni. Texty piesní odrážajú zväčša problémy miestnych obyvateľov a ich túžbu po uvoľnení napätia. ŠVEJK MEDZI POČÍTAČOVÝMI HRAMI Téma vojenského konfliktu v počítačových hrách jednoznačne dominuje. Je to spôsobené mnohými faktormi, z ktorých najvýznamnejší je technický (napr. akčné FPS boli kedysi u vývojárov populárne hlavne preto, lebo mŕtvy nepriateľ okamžite uvoľnil miesto vo výpočtovej pamäti pre nového nepriateľa) a kultúrny, pretože počítače pôvodne vznikali pre armády. A tak je dodnes počítačová hra symbolom vraždenia, symbolom niečoho takého imanentného pre ľudský druh, že je až prekvapivé, aký odpor vyvoláva násilie v hrách v spoločnosti. Ako hráča ma mrzí, že je v hrách toľko násilia, nie kvôli samotnému násiliu, ktoré je čisto virtuálne. Problémom však je, že sa v krvi striekajúcej z obrazoviek často utopia kvalitné tituly, ktoré násilie neglorifikujú, ale naopak, ukazujú jeho temnú stránku. O násilí a vojnách treba hovoriť, staršie médiá to zvládajú často s humorom, a zároveň s myšlienkou. Spomeňme knihy ako Dobrý vojak Švejk alebo Hlava XXII, či z filmov Nepriateľ pred bránami alebo francúzko-nemecko-britskú koprodukciu Veselé Vianoce. Vo všetkých sa umiera, vo všetkých je zobrazená nenávisť či ľudská zloba, no keď skončia, nezostáva v konzumentovi diera, naopak, ešte dlho premýšľa o tom, čo je v nás ľuďoch zlé a čo dobré. Vo francúzskom Ubisofte si povedali, že sa niečo podobné pokúsia spraviť s počítačovou hrou, a myslím, že sa im to jednoznačne podarilo. Pri príležitosti stého výročia začiatku prvej svetovej vojny vydali hru Valiant Hearts: The Great War (Statočné srdcia: Veľká vojna), ktorá ideovo čerpá práve zo starších satirických diel. Po jej dohraní sa mnohí určite neubránia slzám. Silný príbeh, zabalený do krásnej grafiky (skutočne krásnej, malebnej, až máte pocit, že je to hra pre deti) a výborného zvukového sprievodu robia z hry unikátny zážitok. Čo na tom, že herné mechaniky nie sú najoriginálnejšie. V zásade ide o klasickú hopsačku, kde občas musíte vyriešiť nejaký logický problém či absolvovať akčnú pasáž v sprievode kankánu. Hru robí špecifickou to, že hlavné postavy nikoho nezabíjajú (maximálne lopatou omráčia strážnika), a pritom je smrť v hre neustále prítomná. A kreslená štylizácia paradoxne napomáha podčiarknuť absurdnosť toho, čo sa deje na monitore absurdnosť vojny. Hrdinovia Valiant Hearts sú hrdinovia len v literárnom význame tohto slova. Je to obyčajná farmárska rodinka, ktorú zasiahla vojna ešte o niečo viac než ostatných. V tom čase totiž v pohraničných oblastiach neboli zmiešané manželstvá nejakou extra výnimkou, a tak pred vojnou odvedú Nemca Karla z Francúzska, kde žil s manželkou Máriou a svokrom Emilom, do cárskej armády. Krátko nato povolajú aj Emila, a tak sa členovia jednej rodiny ocitnú na opačných stranách frontu. Neskôr do hry pribudne poľná sestrička Anna, pes Walt, Američan Freddie a rozbehne sa kolotoč utekania, boja o prežitie, a hlavne snahy nájsť a oslobodiť Karla. Hráč sa postupne strieda pri ovládaní jednotlivých postáv, pričom každá má ako tradične trochu iné vlastnosti: jeden vie strihať drôty, ďalší kopať jamy... Je trochu škoda, že hra ponúka veľmi málo voľnosti pri riešení úloh. Tie sú v podstate jednoduché a intuitívne, čo na jednej strane dodáva hre príjemný priebeh, no nerobí z nej hráčsku výzvu. To však pravdepodobne ani nebol autorský zámer. Toto je hra o absurdnosti a krutosti vojny, hra o násilí s minimom násilia, hra o ľudskej zlobe so samými dobrými postavami. Kreslená hra, ktorá nie je pre deti. Myslím, že Valiant Hearts sú Dobrým vojakom Švejkom medzi počítačovými hrami. Po jej dohraní budete mať pocity, aké ste od počítačovej hry skutočne nečakali. (sb) 119

61 MÚZY > PAWEL KUCZYNSKI PAWEL KUCZYNSKI > MÚZY PAWEL KUCZYNSKI (*1976) Niektorí ľudia hovoria, že sú to surrealistické maľby. Ale ja si myslím, že som realistický ilustrátor súčasnej doby našej surrealistickej doby. Poľský umelec Pawel Kuczynski sa narodil v roku 1976 v meste Štetín. Vyštudoval grafický ateliér na Poznanskej univerzite. Od roku 2004 tvorí satirické ilustrácie, za ktoré získal vyše 130 rôznych ocenení z celého sveta. Len sa snažím povedať, čo vidím. Nie som žiadny posol, a ani sa nesnažím zmeniť ľudí. Som rád, keď sa ľuďom páči moja práca, nachádzajú v nej dôležité myšlienky, a potom začnú sami uvažovať o tom, ako niečo zmeniť. Metafora je univerzálny jazyk. Dobrá metafora niekedy vysvetlí viac ako tisíce slov. Snažím sa rozprávať o svete bez použitia slov. Je to ťažké, ale o to viac ma teší, keď ľudia mojim kresbám rozumejú. Som pozorovateľ, rád pozorujem ľudí a vzťahy medzi nimi. Na tomto svete žijeme už tak dlho, a napriek tomu stále robíme tie isté chyby. Vojna, chudoba, hlad, rasová segregácia, ekológia, peniaze A ja tieto témy rád zobrazujem, pretože sú nesmrteľné ako umenie samo. EU parliament

62 MÚZY > PAWEL KUCZYNSKI PAWEL KUCZYNSKI > MÚZY Brainwashing Pigsty

63 MÚZY > PAWEL KUCZYNSKI PAWEL KUCZYNSKI > MÚZY Submarine Trenches

64 MANDRAGORA > BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK Vladimír Líška BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK NEUVERITEĽNÉ NEMUSÍ BYŤ NEMOŽNÉ. (VIKTOR FARKAS) 126 BERMUDSKÝ ALEBO TIEŽ DIABOLSKÝ TROJUHOLNÍK JE OBLASŤ V SARGASOVOM MORI V TVARE LICHOBEŽNÍKA V OBLASTI LEŽIACEJ PRI 75. STUPNI ZÁPADNEJ ZEMEPISNEJ DĹŽKY V ATLANTICKOM OCEÁNE, KTORÁ SI ZÍSKALA POVESŤ ČIERNEJ DIERY PRE CESTOVATEĽOV. ROZKLADÁ SA MEDZI BERMUDAMI, MIAMI, BAHAMAMI, DOMOVOM VÚDÚ HAITI, A PORTORIKOM. Ide o miesto, kde sa bez stopy stratilo množstvo lietadiel a lodí. Zmizli ich tam už stovky. Nenašli sa ani trosky, olejové škvrny či zvyšky z nich. Alebo sa nájdu len prázdne neporušené lode duchov bez posádky, so zásobami potravín. Napr. loď Rosalia (1840), Rubicon (1944) či Witchcraft (1967). Inde chýbajú záchranné člny a posádky často nestihnú vyslať volanie o pomoc. Marine Sulphur Queen, veľká nákladná loď s 39 ľuďmi, zmizla bez stopy. Isteže, lode sa strácajú aj inde vo svete, no tu k tomu dochádza vo väčšej miere. Záhad pribúda a medzi najväčšie patrí let č. 19. Piateho decembra 1945 zmizlo šesť lietadiel Avenger, ktoré sa vydali na prieskumný let v dobrom počasí. Nefungovali im kompasy, piloti boli dezorientovaní, stratili sa a nevedeli, kde je hore a kde dole. Bez stopy sa vtedy stratilo 14 ľudí. Vydala sa za nimi aj záchranná misia, avšak stratila sa aj tá, hydroplán Martin Mariner s 13-člennou posádkou. Bez stopy teda zmizlo spolu 27 osôb. O tri roky neskôr sa stratilo lietadlo Tudor IV s 31 ľuďmi. Ďalšia pátracia akcia v nasledujúci deň zahŕňala 240 lietadiel (4100 letových hodín), 18 lodí, ponoriek a stoviek menších lodí. No nenašlo sa absolútne nič. V tom istom roku zmizlo aj lietadlo DC-3 s 31-člennou posádkou. V decembri 1949 k nemu pribudlo 9 malých lietadiel. V rokoch sa stratilo ďalších 15 lietadiel. V roku 1980 malo zmiznúť údajne až 35 lietadiel. Hartwig Hausdorf radí k prvým obetiam tohto tajomného miesta sedemnásť karavel z Kolum

65 BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK > MANDRAGORA 128 bovej flotily lodí, ktoré sa tu stratili v júli Krištof Kolumbus dokonca popísal ohnivú guľu, ktorá krúžila okolo jeho lode a nakoniec spadla do mora. Námorníci nechceli plávať ďalej, pretože im prestali fungovať kompasy. Stratilo sa tu niekoľko vojnových lodí. Deviateho októbra 1814 zmizla USS Wasp so 140 člen mi posádky, v auguste 1800 USS Insurgent a USS Pickering s 90 ľuďmi, v januári 1880 fregata Atlan ta s 290 cestujúcimi, 4. marca za dobrého počasia loď USS Cyclops s 306 pasažiermi. Piloti lietadiel často oznamujú, že počasie je výborné, všetko ide podľa plánu, a krátko nato zmiznú bez stopy. A to dokonca aj na dohľad od letiska alebo prístavu. V roku 1974 sa stratil napríklad balón letiaci cez danú oblasť. Tí, ktorí niečo podobné prežili, hovoria o masách vody valiacej sa zo všetkých strán, pričom sa voda a horizont zlúčili v jednu nerozoznateľnú masu. Svoju úlohu tu hrá aj mimoriadne hustá hmla. Tá by však neovplyvnila kompasy. V podmorských jaskyniach a tuneloch na Bahamách sú silné prúdy. V miestach nad hlbokými priekopami mnoho ľudí videlo zvláštne svetlá, ufo, vyskytovali sa poruchy na zariadeniach, poruchy radarového spojenia, kompasy prestávali fungovať a rybári z Bimini túto oblasť obchádzajú. Zvláštnosťou sú biele pruhy pri Bahamách, ktoré svetielkujú. Videl ich už Kolumbus, aj kozmonauti z Apolla 12. Existujú tu diery, jaskyne, tunely, ktoré ako vír môžu stiahnuť plavidlo pod vodu. V dierach sa vytvára lievikový efekt; takýto vír môže vtiahnuť malý čln do svojich podzemných útrob, ale sotva veľkú tonovú loď Anita (v r. 1973), aj keď v niektorých miestach sú dosť hlboké rokliny. Tieto silné podmorské prú dy súvisia s prílivom. John Spencer, ktorý túto problematiku študoval mnoho rokov, tvrdí, že jediným vysvetlením toho, že 575 plavidiel zmizne bez stopy na pokojnom mori, je ich únos. Aj množstvo hlásení ufo (aj pod vodou, tzv. uso) z južnej časti Floridy a Bahám je podozrivé. Niektorí očití svedkovia piloti, ufo priamo videli. Videli ho vletieť do hmlistého oblaku, ktorý sa točil ako vír. Ide o zber vzoriek, únosy ľudí, lodí a strojov? Jedným z prvých, ktorí tvrdili, že sa v tejto oblasti deje niečo neprirodzeného, bol Vincent H. Gaddis v časopise Argosy a neskôr vo svojej knihe Neviditeľné horizonty. Ďalší z autorov píšucich o Bermudskom trojuholníku bol Charles Berlitz. Kniha Bermudský trojuholník vyšla v roku 1974 a poriadne rozvírila debaty o tomto fenoméne. Berlitz spomína aj podmorské ihlany pod hladinou, dosahujúce 900 m od dna. Ročne zmizne množstvo lodí (a lietadiel) bez stopy, prečo sa však niekto stratí a iným sa nestane nič? Otvára sa akási časopriestorová brána, len v presne určený čas? Anomálie sa tu vyskytujú už od dávnych dôb. Piloti strácajú orientáciu, nefungujú kompasy, nenájdu sa žiadne trosky, žiadne mŕtve tela, nič. Podľa iných majú zmiznutia logické zdôvodnenie. Nepredvídateľné a búrlivé počasie spolu so silným prúdom vytvárajú nezvyčajný magnetický jav, ktorý ruší kompasy a spôsobuje nehody. Existujú tam niekde v hlbočine pozostatky dávnych zdrojov energie? Lars A. Fischinger uvádza niektoré ďalšie teórie: obrovský kryštál zaniknutej Atlantídy slúžiaci ako zdroj energie, alebo meteorit, ktorý zničil Atlantídu a jeho obrovská hmotnosť vyvoláva v oblasti podobné fenomény. Prítom nosť bájnej Atlantídy tam predpokladal aj prorok Cayce. Označil Biminy (pri Floride) za jedno z miest potopenej Atlantídy. Spiaci prorok Edgar Cayce hovoril o zdrojoch energie, veľkých kryštáloch, ktoré okrem svetla a pohonu dopravných prostriedkov umožňovali aj prenos obrazu i tela (teleportáciu). Takýto atlantský zdroj energie popísal nasledovne: ohnivý kameň alebo kryštálový komplex bol uložený v centrále, z ktorej sa šírila energia. Budova nad kameňom zachytávala energiu hviezd a dávala ich do súladu s prvkami, ktoré sa nachádzajú v pozemskej atmosfére. Môže teda ísť o obrovské podzemné kryštály z čias Atlantídy, ktoré dokážu narušiť prístroje lodí a lietadiel? Zaujímavé je, že lietadlá sa stratia aj z radarov, akoby sa prepadli do inej dimenzie. Otvára sa tam v určitom čase hviezdna brána alebo čierna diera? Ide o časopriestorový tunel? Niekedy skutočne dochádza k vytvoreniu akejsi temnej hmly, oblaku, akoby letci vnikli do tunela a stratili sa v ňom navždy. Niekto ho vytvoril, alebo je tam od vekov? Spôsobujú geomagnetické anomálie cestovanie v čase, kozmický vír, prestup do paralelných svetov, z ktorých niet návratu? Iné teórie (napr. teória Richarda McIvera z roku 1982) hovoria o prítomnosti veľkého množstva hydrátu metánu na morskom dne, kde je vďaka vysokému tlaku udržovaný v pevnom skupenstve. Občas sa oddelí a mení na plyn, vzniká obrovská bublina, ktorá na hladine môže potopiť loď, dokonca sa loď sama potopí kvôli menšej hustote vody a nestihne vyslať ani SOS. Preto tam býva voda biela a spenená. Ale čo potom zmiznuté lietadlá? Mohli by tieto metánové bubliny ohroziť aj lietadlá vo vzduchu? Môže metán zapríčiniť aj zlyhanie lietadiel a ich navigácie? V oblasti je zvýšený magnetizmus, ten by mohol ovplyvniť fungovanie techniky a kompasov, ktoré sa točia dokola. Je väčšina havárii zapríčinená len ľudským faktorom alebo technickými poruchami? Samotná ľudská chyba nemôže byť za zmiznutím všetkých tých lodí a lietadiel. Ide o dávno potopenú Atlantídu a jej techniku, ktorá stále funguje? Doc. Milan Valentovič vidí jedno z možných vysvetlení v silnom magnetickom poli. Toto pole vytvorí lievik s takou odstredivou silou, ktorá môže lietadlo alebo loď zničiť. Tento lievik môže vytvoriť dieru vo vode alebo vo vzduchu, nadvihnúť morskú hladinu do niekoľkokilometrovej výšky. Osoby, ktoré takýto kontakt prežili, si nepamätajú nič, iba veľkú svetelnú žiaru a silný hluk. Podobná oblasť sa nachádza aj neďaleko Japonska, na juhovýchode pri Boninských ostrovoch. Volá sa Dračí trojuholník. Má rovnako zlú povesť a hovorí sa jej Diabolské more. Mizli tu lode i lietadlá, až nakoniec vyslala japonská vláda modernú loď Kaye Maru 5, aby priestor preskúmala. Loď, ktorá mala na palube veľký tím vedcov a odborníkov, zmizla celkom bez stopy. Japonská vláda vyhlásila oblasť za nebezpečné pásmo. 129

66 MANDRAGORA > PAVUČINA TOMÁŠ BOREC Artur Bekmatov PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ. 130 Tomáš Borec sa narodil 17. januára V roku 1989 získal magisterský titul na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore práva. Právo bolo spolu s medicínou pred rokom 1989 ťažko dosiahnuteľným odborom. Ak mu v tom nepomohlo postavenie jeho otca, tak mu prinajmenšom neublížilo. Tomáš Borec starší ( ) bol v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vedúcim redakcie vedy a techniky Československého rozhlasu v Bratislave, členom strany a členom závodného výboru. Napodiv Tomáš Borec mladší v rozhovore pre denník SME tvrdí, že k štúdiu práva ho motivovala najmä úcta k súkromnému vlastníctvu. Doma som bol prísne vedený k úcte k súkromnému právu, teda k súkromnému vlastníctvu, spomína súčasný minister. Po revolúcii pracoval Borec st. v Kancelárii prezidenta Schustera na pozícii riaditeľa sekcie zahraničných vecí a protokolu. Titul JUDr. získal Borec mladší v roku V tom istom roku nastupuje na koncipientsku prax do advokátskej kancelárie Jána Havláta. Havlát sa v nasledujúcom období dostal do povedomia verejnosti zastupovaním klientov v sporoch voči štátu. Patrili medzi nich napríklad František Gaulieder, Emil Polák či Michal Kováč mladší. V roku 1993 mení kancelária názov na Havlát, Borec & partners. Dovtedy ešte Borec absolvoval letnú Duke University School of Law v Bruseli a United Kingdom Central European Legal Scholarship v Londýne. V roku 1997 odišiel do súkromného sektora, konkrétne do Citibank na pozíciu vedúceho právneho oddelenia. Od roku 2000 pracoval vo vlastnej advokátskej kancelárii a od roku 2009 v kancelárii Borec & Bohunský. V rokoch bol členom dozornej rady Tatra banky. Rok nato získal viaceré funkcie v Slovenskej advokátskej komore. Stal sa predsedom skúšobnej komisie SAK, skúšobného senátu, predsedom pracovnej skupiny pre veci advokátske, ale aj predsedom celej SAK. Napriek tomu, že mal povesť skôr pravicovo orientovaného človeka, Robert Fico si ho po parlamentných voľbách v marci 2012 vybral do svojho kabinetu. Borec sa stal ministrom spravodlivosti a svoju aktivitu vyvíjal najmä na ochranu LGBTI komunity. Už v októbri 2012 vláda SR vytvára Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. Predsedom výboru sa stal práve Borec a celú agendu dostalo pod patronát ministerstvo spravodlivosti. V máji 2013 zase parlament na návrh Ministerstva spravodlivosti schválil novelu trestného zákona. V súlade s ňou sa ako motív trestného činu po novom klasifikuje aj nenávisť pre sexuál nu orientáciu. Občianske združenie Iniciatíva Inakosť to označila za zatiaľ najvýznamnejší ústretový krok slovenskej vlády voči lesbám, gejom a bisexuálom. V septembri 2014 sa novým zástupcom vlády Slovenskej republiky v Súdnej rade stáva Ján Havlát. Vláde ho na tento post odporučil práve minister spravodlivosti Tomáš Borec. Foto: TASR

67 KOREŠPONDENTI > SEZÓNA DÁŽDNIKOV > BOJOVNÍK PROTI ELEKTROSMOGU > NÁRAST MUŽSKEJ AGRESIVITY REAKCIA NA BESEDU > TRIBÚNA Darija Czibulková Andrea Kmeťová Henrieta Dogrukol Španielsko Galícia Veľká Británia Turecko Slavomír Dlubač SEZÓNA DÁŽDNIKOV BOJOVNÍK PROTI ELEKTROSMOGU NÁRAST MUŽSKEJ AGRESIVITY REAKCIA NA BESEDU VO ZVOLENE 132 n Galicia, la lluvia es arte. V Galícii je dážď Eumenie. Pravdu povediac, prší tu omnoho viac, než by si väčšina z nás želala. Obyvateľom Galície už z toho pomaly začínajú rásť žiabre, aj ja si postupne zvykám na to, že namiesto krásnej zasneženej studenej zimy tu máme dlhú daždivú jeseň, ktorá začne niekedy v októbri, pozvoľne prechádza do daždivej jari a končí niekedy v polke mája. Noe by si tu určite našiel zamestnanie. Má to však aj svoje výhody. Teplota neklesne pod 5 Cº a je dostatok (aký eufemizmus!) vlhkosti všetko je prudko zelené. Niekde som čítala, že Santiago de Compostela je druhé najzelenšie mesto v Európe a to nielen vďaka mnohým parkom, ale aj vďaka tomu, že všetky kamene, z ktorých je toto mesto postavené, pokrývajú krásne machy a lišajníky, reprezentujúce všetky existujúce odtiene zelenej. Myslím si, že toto je jediné miesto na svete, kde sa gumené čižmy, klasické hnusné gumáky a galoše povýšili na módny doplnok. Dostať ich vo všetkých farbách a odtieňoch, so vzorom aj bez, s aplikáciami alebo bez nich. Tu ich nazývajú vtipne kaťušky. Znie to tak rusky. Ďalšou pozoruhodnosťou je voľný kolobeh dáždnikov. Pri vchode do každého obchodu, verejnej inštitúcie, ale aj v súkromných obydliach je nádoba na ich odkladanie. No a vždy sa nájde niekto šikovný, kto si dáždnik nedoniesol, ale odchádza s nejakým modelom podľa vlastného výberu. Majiteľ odcudzeného dáždnika je tiež nútený vybrať si z ponuky, a tak nakoniec niekomu ostane čierny Peter a musí zmoknúť. Dnes sme mali ďalšiu tzv. explozívnu cyklogenézu. V Anglicku kvôli tomu bežne evakuujú starenky z ich domovov, tu je to obyčajné zlé počasie. Vietor 150 km/h a zrážky 55 litrov na m 2 za hodinu. Normálka. Len mi prišlo ľúto pri pohľade na všetky tie mŕtvolky dáždnikov, ktoré to nezvládli, a teraz je nimi posiate celé mesto. Vlaková stanica Waterloo je vždy preplnená ľuďmi rôznych národností, značiek kufríkov a cestovných lístkov. Ten môj ukazuje ako hlavnú destináciu malé mesto Addlestone, ktoré je len hodinu od Londýna. Tam na mňa čaká Dave Ashton, zakladateľ kampane UK Electrosensitives, ktorá bojuje proti rastúcim hodnotám elektrosmogu v južnom Anglicku. Dave sám trpí touto nepríjemnou intoleranciou na elektromagnetické žiarenie z mobilných telefónov, telefónnych stĺpov a wi-fi zariadení. Z vlakovej stanice sa hneď ponáhľame k nemu domov, pretože žiarenie na stanici ho silno zasahuje. Steny všetkých izieb v jeho dome sú pokryté špeciálnou fóliou, ktorá pohlcuje nechcené elektromagnetické žiarenie. Dave vyťahuje obrovskú škatuľu plnú listov, ktoré napísal všetkým politickým stranám, žiadajúc o vysvetlenie ich postoja k regulácii elektrosmogu vo Veľkej Británii. Dočkal sa iba jednej odpovede od nemenovaného politika terajšej vládnucej strany, ktorý mu odporučil, aby si kúpil helmu a presťahoval sa do jaskyne. Začiatkom tohto roka poslanci v Európskom parlamente rokovali na tému, či by mala byť hypersenzitivita na elektromagnetické žiarenie medicínsky uznaná. Richard Adams, ktorý zastupoval odporcov tohto návrhu, získal väčšinu hlasov, a preto sa boj o uznanie tejto choroby stále nekončí. Dave sa k argumentu Richarda Adamsa, ktorý tvrdil, že neexistuje dostatok vedeckých dôkazov, vyjadril: Čo iné sa dalo čakať od človeka, ktorý je na čele charitatívnej organizácie sponzorovanej takmer všetkými mobilnými operátormi. Je to nechutný biznis a my v ňom všetci plávame. Dôležité je, aby vždy zostalo aspoň zopár jedincov, ktorí budú plávať proti prúdu. Možno je to len môj idealizmus, ale verím tomu. Aj táto bezdrôtová mašinéria musí mať kábel, ktorý dokážeme prestrihnúť. Alarmujúci rast domáceho, ale aj verejného násilia v Turecku je dôsledkom nielen degradácie základných ľudských hodnôt, ale aj z roka na rok stúpajú cich ekonomických neistôt. Štatistiky brutálne zavraždených žien, nespočetné znásilnenia či domáci teror, ktorý je páchaný prevažne na ženách, má podľa odborníkov aj politické pozadie. Islamizácia krajiny spôsobuje spiatočnícke myslenie a má za následok čoraz výraznejší sklon mužov k patologicky násilnému správaniu, ktoré je podmienené buď ich nešťastným detstvom (týrané deti), alebo je na nich v dospelosti vyvíjaný neúmerný tlak k zodpovednosti za všetko a za všetkých (živiteľ rodiny). Potom je aj pri najmenšom zlyhaní použitie fyzickej sily tým najúčinnejším ventilom. Inak sa vychováva dievča a inak chlapec. Chlapec je od malička vedený k tomu, že má byť priebojný, nebojácny a všetko sa mu rýchlo odpustí. Slávnosť obriezky je tradícia dodnes mystifikovaná a rodiny jej pripisujú prehnanú pozornosť. Chlapec v predškolskom veku je tu chválený za svoje mužstvo, dostáva dary a teší sa veľkému obdivu. Dievča nemá podobné príležitosti na verejný exhibicionizmus; od malička je buď pomocníčkou v maminej kuchyni, alebo sa hrá s bábikami, čo prirodzene podporuje materský pud a zvýrazňuje jej budúcu rolu matky. Na tom by nebolo nič zlé. Opačný extrém je nebezpečným fenoménom západnej spoločnosti, kde sú pohlavia bežne alternované, stierajú sa rozdiely medzi chlapcami a dievčatami a rodičia už sami nedokážu poskytnúť deťom zdravý mužský alebo ženský príklad. V bežnej tureckej rodine však ešte stále platia výsostne mužské a ženské hodnoty, ktoré sa nedajú nahradiť alebo suplovať opačným pohlavím. Aj tu je však potrebná revízia a zmena konzervatívneho myslenia. Preto sa v poslednom čase proklamuje nevyhnutnosť vyššieho vzdelávania žien, ktoré vychovávajú budúce generácie a nesú kľúčovú zodpovednosť za morálku spoločnosti. Som šťastný, že som sa mohol stretnúť s vami aj vašimi spolupracovníkmi, a zároveň s ostatnými podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Veľmi ma teší, že nás je už viac. Ako ste videli, nemám veľa dôvodov na radosť aj manželka je na vozíku, 6 dní do týždňa pracujem (aj keď práca je pre mňa radosť), aby sme prežili život. Niekto-niečo mi vzal všetko nádherné, ale dnes som predsa po dlhom čase naozaj šťastný a pocítil som nádej. Nádej, že nie som sám a predsa len sa tento úžasný národ môže mať lepšie, a bude sa mať. Nepotrebujem vám pochlebovať, ale vaše myšlienky sú mi blízke. Už 13 rokov sa živím sám a za ten čas som sa naučil poznať ľudí. Máte moje uznanie hlavne kvôli zapáleniu pre vec. Vidím, že veríte tomu, čo robíte, a to je dnes už naozaj vzácne. Svet aj v minulosti a dnes ešte viac potrebuje ľudí, aby sa mohol posunúť dopredu. Keď som čítal rozhovor s pánom Troškom, mal som pocit, že mi hovorí priamo zo srdca. Celý život som sa snažil správať k ľuďom tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne. Nie vždy sa mi to oplatilo, ale našli sa iní, ktorí mi to vrátili tak, že sa to nedá ani opísať. Na tom mojom malom piesočku sa snažím okoliu ukazovať pravdu a učím to aj svoje deti. Sú úžasne vnímavé, no, bohužiaľ, už teraz im v škole skresľujú veľa vecí. Od našej hrdej histórie až po úbohú revolúciu. Prajem vám zo srdca, aby sa vám darilo v tom, čo robíte. Aj keď nikto nie sme neomylní, niekto sa ozvať musí. Robíte dobrú vec. Verte, že človeku ako ja je ťažké dať novú nádej, no podarilo sa. Slová od zdravotne postihnutého čitateľa vozičkára, ktorý sa zúčastnil našej besedy vo Zvolene. 133

68 TRIBÚNA > CENA ZA PRÁCU V ZAHRANIČÍ > PREVRÁTENÉ HODNOTY ROK JEŽIŠOVHO NARODENIA > NENECHAJME SI TVORIŤ ŽIVOT DRUHÝMI > TRIBÚNA 134 Andrea Blahová Fašková CENA ZA PRÁCU V ZAHRANIČÍ Smojou mamou Helenkou pracujeme ako opatrovateľky v rakúskych rodinách, vytrhnuté vďaka ekonomickej a sociálnej situácii na Slovensku zo svojich rodín. Helenka si prešla nielen prácou v Rakúsku, ale aj v Nemecku a Taliansku. Aj keď sa voči nám správajú slušne a s úctou, stále sa nemôžeme zbaviť dojmu, že sme pre nich iba tí z ostblocku. Hoci nám dovolili vstúpiť do ich životov, spravili si z nás lacné pracovné sily. Častokrát majú na nás požiadavky, ktoré nie sú náplňou našej práce. Je to celkom odlišná mentalita od tej našej. Stotožňujem sa s názorom, že každý z nás by mal aspoň raz v živote ísť do zahraničia, aby našiel sám seba, zistil svoje hranice a možnosti. Potom by sme nemuseli tak často čeliť komentárom, aké sme bohaté a ako sa nám dobre vodí... Tí, ktorí to neskúsili, vôbec nemajú potuchy, čo všetko tým obetujeme a o čo všetko takýmto štýlom života prichádzame. Táto práca je tvrdým chlebíkom. Sme tu k dispozícii dva týždne 24 hodín denne. Práca s ľuďmi je práca zodpovedná a psychicky náročná. Domov síce prídeme s výplatou, ktorá sa rovná priemernému slovenskému zárobku. Veľakrát sa však spytujeme samy seba, či nám to stojí vôbec za to. Dva týždne prejdú rýchlo ako voda, my opäť sadáme do taxíkov, s ťažkým srdcom opúšťame naše rodiny a naše biedne, no i napriek tomu milované Slovensko s otázkou: Kedy sa toto skončí? Kedy sa naša sociálna a ekonomická situácia zmení a my sa konečne vrátime domov a budeme pracovať na Slovensku? Naša vláda sa všade chváli tým, koľko našich ľudí žije a pracuje v zahraničí. Nech sa nás všetkých do jedného spýtajú, koľkí z nás by sa s radosťou vrátili domov! Domov, kde by boli vytvorené pracovné podmienky so slušným ohodnotením, aby sme vo vlastnej krajine neživorili! Je neuveriteľné, koľko toho dokáže náš národ niesť na svojich ramenách a zakrývať si oči, uši, tváriť sa, že je všetko v poriadku. Veru, niečo sa musí stať, a dúfam, že aj stane v prospech nás všetkých. Marián Mišún PREVRÁTENÉ HODNOTY D nes už nie je žiadnym tajomstvom, že dlhodobý pokles pôrodnosti zrejme čoskoro spôsobí celej Európe závažné ekonomické a sociálne problémy. Pôvodní Európania akoby zabudli, že prvoradým poslaním sexu nie je zábava, ale rozmnožovanie s cieľom zachovať vlastný živočíšny druh. Preto sa sociálny kolaps západnej Európy neodvratne blíži. Podobne je na tom aj Slovensko, kde v dôsledku nízkej pôrodnosti dochádza k výraznému starnutiu populácie. Napriek nízkej životnej úrovni väčšiny Slovákov treba hľadať príčinu zničujúceho demografického vývoja predovšetkým v ľudskej pohodlnosti. Pre príslušníkov národa nakazeného dekadenciou je zodpovedné založenie rodiny len nepotrebnou záťažou. Tento stav, pre Európu zničujúci, je evidentne výsledkom popularizácie chorých ideálov konzumu, materializmu a sebectva v tých najextrémnejších podobách. Tie majú za následok nezáujem mladých Európanov plodiť a vychovávať deti. Súčasné mediálne vymývanie mozgov spôsobuje, že pre väčšinu mladých ľudí je dnes hlavným poslaním života dekadentná zábava, chorý exhibicionizmus a túžba po luxusných hlúpostiach, často úplne nepotrebných pre život. Tovary a služby sa mnohokrát kupujú len s cieľom ukázať sa, nie aby človeku reálne pomáhali. Na záchranu európskej civilizácie je najvyšší čas vytvoriť vhodné podmienky, kde uvedomelé európske ženy a dobré matky budú cítiť, že sú v spoločnosti chránené a uznávané. Veď práve ony získali ten najvzácnejší dar: vedome vytvárať nový život. Tolerancia zvrátenosti v Európe musí byť okamžite nahradená celospoločenskou výchovou mládeže k zodpovednosti a rodinnému spôsobu života. Jednotlivé európske štáty by mali vhodne prevedenou podporou materstva a propagáciou rodinného života opätovne rozpáliť v mladých Európanoch túžbu po rodičovstve. Imrich Forró ROK JEŽIŠOVHO NARODENIA Západní kresťania vychádzali pri zostavovaní svojho kalendára z rímskeho (juliánskeho) a rok 754 od založenia Ríma považovali za prvý rok od narodenia Ježiša. Dionysius Exiguus bol hlavným tvorcom kresťanského kalendára a letopočtu, ale až v 6. storočí n. l. zložitými výpočtami stanovil, že Ježiš sa narodil pred 525 rokmi, v decembri roku 753 od založenia Ríma. Tento dátum však veľa odborníkov neuznáva, lebo ho nie je možné ničím potvrdiť. Medzi skeptikov patrí aj Uwe Topper, ktorý v knihe Vymyslený stredovek pochybuje o vierohodnosti nášho letopočtu. Rímsky cisár Klaudius a Herodes Agrippa boli za mladých čias vrstovníci a priatelia. Vyrastali spolu v Ríme, preto boli známe aj podrobnosti týkajúce sa ich rodín. Berenika, matka Herodesa, rozprávala Antónii, matke Klaudia, že Herodes sa narodil v Betleheme, nie v Jeruzaleme. Miesto narodenia zmenila preto, lebo Betlehem bol zapadákov. Je známe, že Ježiš sa tiež narodil v Betleheme. Podľa proroctva sa mal v Betleheme narodiť Mesiáš, ktorý vyslobodí židov spod nadvlády. Z tejto informácie je zrejmé, že Ježiš sa narodil v tom istom roku ako Herodes Agrippa, teda v 10. roku pred n. l. To, že sa dátum narodenia Ježiša a Herodesa zhoduje, potvrdzuje aj skutočnosť, že dedko Herodesa, Herodes Veľký nechal popraviť všetkých novorodencov v Betleheme, aby si nikto nemohol nárokovať, že jeho dieťa je ten očakávaný Mesiáš. A kedy došlo k ukrižovaniu? Cisár Klaudius vo svojich poznámkach píše, že poprosil Herodesa Agrippu, aby ho o tejto udalosti informoval. Z listu, ktorý mu Herodes napísal, dospel k záveru, že to bolo v tom roku, keď zomrela Klaudiova babka Lívia, posledná Augustova manželka. Lívia Drusilla Augusta zomrela 28. sep tembra 29. roku n. l. Vychádza nám, že Ježiš sa narodil v 10. roku pred n. l. a ukrižovaný bol v 29. roku n. l. Žil 39 rokov. Nina Grostafová NENECHAJME SI TVORIŤ ŽIVOT DRUHÝMI Všetky tajné služby a vlády veľkých krajín sveta poznajú tajomstvo, že myšlienka je tvorivá, a túto vedomosť evidentne nevyužívajú v prospech väčšiny, teda náš všetkých. V mnohých médiách sa celodenne a každodenne šíria celé húfy negatívnych správ, negatívnych myšlienok, ktoré vytvárajú obraz nášho sveta. Naša pozornosť je zamestnávaná v prvom rade negatívnymi správami, aby sme nemali čas byť v pokoji, čím by sme každý sám so sebou stratili kontakt. Ide o kontakt s našou duchovnou podstatou, máme čistú láskavú dušu, ktorá sídli v srdci a potrebuje, aby sme sa prejavovali srdcom, láskavo, pravdivo a žili slobodne. Keď stratíme kontakt so sebou ako zdrojom sily, radosti a lásky, automaticky siahame po náhrade, a tou sú všetky potešenia, ktoré ponúka stále pokrokovejší svet: neobmedzené nákupy, mobily, tablety, Facebook, pes temer v každej domácnosti, promiskuitný život, seriály, zábavný priemysel... Preto vyzývam všetkých vnímavých ľudí poďme spojiť našu čistú tvorivú silu s jasným zámerom tvoriť novú, lepšiu realitu. Sila, ktorá môže túto starú realitu zmeniť, však musí naozaj vychádzať zo srdca, nie z hlavy. Funguje to tak, že zameriame svoju bdelú pozornosť do srdca a z tejto pozície budeme vysielať len čisté myšlienky a predstavy o mieri, slobode, láske medzi ľuďmi, národmi, náboženstvami, rasami, kontinentmi... Preciťujme, že tento stav tu už je. Čím častejšie budeme takéto myšlienky počas dňa vysielať, preciťovať súvisiace pocity a nepripustíme tie opačné alebo pochybujúce, tým bude naša práca účinnejšia. Ak moja výzva pôsobí na niekoho naivne alebo sa jej nejaká časť vo vašom vnútri vysmieva, vedzte, že práve máte do činenia s odporom. Ak dokážete nadviazať kontakt so svojou dušou a z tej pozície napr. aj čítať tento príspevok, žiaden odpor nepocítite. 135

69 VIVA BRATISLAVA! Vždy správne naladení. FM 101,1 94,9

70 ZEM VEK Redakcia ZEM VEK GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 4/2015 Cena v predaji: 3 Cena pri predplatnom: 2,50 Číslo vyšlo ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, Bratislava redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Milan Pullmann, Vladimír Líška, Viktória Zezuliaková, Veronika Mráziková Art director: Adam Danko Marketing director: Stanislava Borská Obchodné oddelenie: Jana Zigová, Dárius Chreno zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 20 Obdobie máj december 2015 (vrátane poštovného) Objednávkový formulár nájdete na Telefonické objednávky: v pracovných dňoch od 9.00 do h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Májové číslo si môžete objednávať do 20. apríla 2015 na Cena je 3 /kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA NOVÝ ALMANACH MMXIV V predaji v limitovanej edícii ALMANACH MMXIV ZEM&VEK je výberom toho najlepšieho, čo od januára do decembra 2014 na stránkach Zem&Vek bolo uverejnené. Ako bonus prinášame články napísané výhradne pre Almanach Autori fotografií a ilustrácií: strana 29, 32, 33, 50 59, 113: Matúš Plecho strana 13, 20, 23, 36, 41, 47, 60 67: SITA/AP strana 91 93: Tibor Eliot Rostas strana 17, 64 71, 75: SITA/AP strana 49, 51: Artur Bekmatov strana 13 15, 25, 131: TASR strana 7: Stanislava Borská strana 7: Adam Danko ilustračné foto: shutterstock ARCHÍV ZEM VEK Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na kde si môžete objednať vybrané čísla. BESEDY S ČITATEĽMI Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, BRATISLAVA sofian@sofian.sk IČO: Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, Bratislava r.gregus@henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN SOFIAN, s. r. o. Spolupracujeme: o 17:00 h Čitáreň Knižnice Juraja Fándlyho Rázusova 1, Trnava o 17:00 h ZUŠ Dezidera Kardoša sídlisko Dubnička, Bánovce nad Bebravou Garant: Literárny klub a ZUŠ DK SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK PONDELOK O 18:00 NOVÉ PRIESTORY! ATELIÉR BABYLON NÁMESTIE SNP 14, BRATISLAVA-STARÉ MESTO VSTUPNÉ: 5 predpredaj, 6 na mieste VSTUPENKY: Cena: 11 Cena pre predplatiteľov: 9 Almanach MMXIV si môžete objednať prostredníctvom webovej stránky om na zemavek@zemavek.sk alebo telefonicky na telefónnom čísle AK VÁM V KNIŽNICI CHÝBA MINULOROČNÝ ALMANACH, MÔŽETE SI HO OBJEDNAŤ SPOLU S TOHTOROČNÝM ZA ŠPECIÁLNU CENU 16,90 A PRE PREDPLATITEĽOV LEN 12,90 ZA OBA KUSY.

71 Judaizmus a sionizmus sú diametrálne odlišné. Máme zakázané mať štát a okupovať ľudí. Modlíme sa za dušu, Božiu pomoc, mier a odstránenie plánu izraelského štátu. Yisroel Dovid Weiss newyorský rabín