Z dejín obchodu na Spiši ( storočie)

Transcription

1 Z dejín obchodu na Spiši ( storočie) Miriam Lengová, Regionálne historické centrum Eindhoven, Holandsko, LENGOVÁ, Miriam. Trading activities in the Zips region ( century). Individual and Society, 2012, Vol. 15, No. 2. This article describes the main developments in trading activities in the Zips region. This region was a major trading area, which boasted important international trading routes from prehistoric times. On and near these trading routes settlements were built, later giving rise to markets. As early as in the thirteenth century settlements in the Zips region engaged in international trade. Besides the chief trading centres of Kežmarok and Levoča, there were numerous medium-sized cities, which have also developed into important trading centres. For this reason, competition among these cities was characteristic of the economic development in this region. Trade. Zips. Markt. Economic privileges. Staple right. Hospodársky vývoj spišských miest v 15. až 17. storočí, ako i spoločenskú a ekonomickú činnosť ich obyvateľov ovplyvňovalo viacero faktorov. Z hľadiska geografickej polohy mal región Spiš ideálne podmienky na ekonomický rast a nadobúdanie čoraz väčšieho politického i hospodárskeho významu. Bol otvorený na všetky svetové strany a zároveň chránený pohoriami. Cez územie Spiša viedli medzinárodné obchodné cesty. Postupne sa vytvorila rozvinutá cestná sieť, ktorá bola predpokladom vzniku a rozvoja miest, obchodu a remesiel. Spišské mestá sa formovali priamo v blízkosti týchto ciest, čo im umožnilo stať sa strediskami obchodu a remesiel a to nielen v regionálnom meradle. Spiš bol popretkávaný dôležitými obchodnými trasami, ktoré umožňovali kontakt s okolitými stolicami. Známe sú pod pojmom magna via, veľká cesta. Označovali trasy, spájajúce lokality, medzi ktorými prebiehala pravidelná tovarová výmena. Jedna z nich, s veľkým obchodným významom, bola priamou spojnicou medzi Levočou a Kežmarkom. Veľká cesta zo severu, ktorá umožňovala styk s Poľskom, Sliezskom a Ukrajinou prechádzala popri Kežmarku cez Spišskú Sobotu a Spišský Štvrtok. Na spojnicu medzi Levočou a Spišskou Sobotou sa napájala veľká cesta z Gemera. Z Levoče smerovala veľká cesta cez Gelnicu na Jasov. Tá umožňovala priame spojenie s Dolnou zemou (dnešným Maďarskom). 1 Prostredníctvom povodia Váhu mal Spiš priamy styk aj s krajinami stredovekého českého kráľovstva. Ekonomicky najvýznamnejšie spišské slobodné kráľovské mestá Levoču a Kežmarok k rozvoju na remeselnícke a obchodné centrum predurčila predovšetkým ich výhodná geografická poloha. V pomerne malej vzájomnej vzdialenosti vzniklo na území Spiša množstvo viac či menej hospodársky rozvinutých miest a mestečiek. Vyvíjali sa ako remeselnícke a trhové strediská. Vzájomná konkurencia poznamenala ich ekonomický vývoj. 1 SUCHÝ, Michal. Dejiny Levoče 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1974, s Pozri aj MÜNICH, Alexander. Zipsens Handel im Mittelalter. In: Zipser Bote, 1891, č. 47, s. 2-3.

2 Obyvatelia Spiša sa v najstaršom období živili poľnohospodárstvom. Vďaka významným obchodným cestám existovali trhy v mnohých spišských osídleniach už od raného stredoveku, napríklad Starý trh v Kežmarku, Sobotný trh v Spišskej Sobote, či v Spišskej Starej Vsi. Postupne v osídleniach prevládali remeselníci a usadili sa obchodníci. Podľa M. Suchého bol Spiš do medzinárodného obchodu zapojený už v 13. storočí. 2 Do ekonomického rozvoja spišského regiónu, pôvodne osídleným slovanským obyvateľstvom, významne zasiahla tzv. nemecká kolonizácia. Prebehla v troch vlnách v období 12. až 14. storočia a mala doosídľovací charakter. V 13. a 14. storočí sa nemeckí prisťahovalci zaslúžili o spoločenský a ekonomický rozvoj spišských miest. Prichádzali z hospodársky, spoločensky a kultúrne rozvinutých krajín. Na nimi osídlenom území sa riadili vlastným dovezeným právom, na základe ktorého dostávali rozsiahle výsady a privilégiá. Tieto sa stali predpokladom ich hospodárskeho rozvoja. Privilégiá a poznatky privezené a uplatňované nemeckým obyvateľstvom boli predpokladom pre ekonomický rozvoj spišských osád, v blízkosti ktorých sa usadili a postupne s nimi splynuli. Osady získali takýmto spôsobom mestské privilégiá. Kežmarok získal mestské privilégium v roku Mešťania mohli slobodne voliť svojho richtára a mestskú radu so súdnou právomocou, mali zabezpečenú osobnú a majetkovú slobodu. Privilégium potvrdzovalo právo slobodného trhu konaného v pondelok a aj slobodné užívanie pozemkov. Za užívanie kostola s cintorínom platilo mesto desiatok, ročná pozemková daň predstavovala 20 hrivien. 3 Levočské mestské privilégium sa nezachovalo. Od roku 1317 sa Levoča spomína ako slobodné kráľovské mesto, Kežmarok od roku Treba si však uvedomiť, že hospodárska vyspelosť, podmienená kráľovskými privilégiami, i politická a hospodárska organizácia nemeckých prisťahovalcov vytlačila pôvodne slovenské obyvateľstvo z politickej a hospodárskej sféry v spišských mestách na niekoľko storočí. Podľa Gašpara Haina boli všetci obyvatelia Levoče v 16. storočí Nemci a vyznávali evanjelickú cirkev. 5 Hainova informácia neodpovedá skutočným národnostným pomerom v Levoči. Nemecké obyvateľstvo tvorilo väčšinu, v roku 1560 až 84,5% obyvateľstva, 9,6% tvorilo slovenské a 3,1% maďarské obyvateľstvo. Už od roku 1570 existoval v Levoči slovenský kostol a hovorilo sa tu po slovensky. V priebehu 17. storočia podiel Nemcov na obyvateľstve postupne klesal, no stále tvorili väčšinu. V roku 1635 tvorilo nemecké obyvateľstvo 60,6%, slovenské 30,8% a maďarské 3,8% obyvateľstva. V roku 1650 stúpol podiel Nemcov na 76%, Slovákov sa znížil na 15,3% a Maďari tvorili 3,9% obyvateľstva. 6 V Kežmarku malo nemecké obyvateľstvo pevnejšiu pozíciu ako v Levoči. V roku 1557 tvorilo nemecké obyvateľstvo v Kežmarku až 86,6%, slovenské 9,8% a maďarské 2,1% obyvateľstva. V roku 1602 sa podiel nemeckého obyvateľstva zvýšil na 87,2%. Aj v polovici 17. storočia tvorili Nemci stále väčšinu, v roku ,4% obyvateľstva. Podiel slovenského obyvateľstva sa zvýšil na 11,5%. 7 Ekonomický rozvoj spišských miest nezávisel len od vlastníctva mestských privilégií, ale aj hospodárskych výsad. Najdôležitejšie privilégiá sa týkali práva poriadať týždenné a výročné trhy (jarmoky) ako aj slobodného pohybu a predaja. Medzi významné privilégiá patrilo oslobodenie od platenia poplatkov za prevážanie a predaj tovaru. Najstaršie bolo trhové mýto, z ktorého sa vyvinuli cestné a prechodové mýta, vyberané najmä na brodoch cez rieky, na 2 SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s CHALUPECKÝ, Ivan. Kežmarok. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1968, s POLLA, Branislav. K najstarším dejinám. In: Kežmarok. Bratislava : Obzor, 1969, s. 11. SZEPESHÁZY, Carl von. Merkwürdigkeiten des Königreichs Ungern. Notizen über Kesmark. In: Karpaten-Post, 1880, roč. 1, č. 3, s CHALUPECKÝ, I. Kežmarok..., s SZEPESHÁZY, C. Merkwürdigkeiten des Königreichs Ungern..., s GROTHE, Hugo. Das deutsche Volkstum der Slowakei in Vergangenheit und Gegenwart. Leipzig, 1943, s CHALUPECKÝ, Ivan. K vývoju národnostnej štruktúry miest na Spiši v rokoch In: MARSINA, Richard. (Ed.). Národnostný vývoj miest na Slovensku do roku Martin : Osveta, 1984, s CHALUPECKÝ, I. K vývoju národnostnej štruktúry miest na Spiši v rokoch , s. 208.

3 mostoch a hraničných prechodoch. Za dovážané a vyvážané tovary sa platilo pohraničné clo, tzv. tridsiatok. Vyberanie tridsiatku nariadil Karol Róbert v roku Dovtedy sa vyberal tzv. osemdesiatok. Pôvodne sa tridsiatok vyberal iba z dovážaných tovarov, kráľ Ľudovít v roku 1370 nariadil vyberať tridsiatok aj z vývozu. Na rozdiel od mýt, panovníci nedávali trvalé oslobodenie od tridsiatku, ale iba na určitý čas, resp. na určité druhy tovaru. Na vyberanie tridsiatku boli vytvorené tridsiatkové stanice. Vyberači tridsiatkov boli povinní viesť tridsiatkové registre. Tieto obsahujú základné údaje o obchodníkoch a tovaroch, s ktorými obchodovali. Levoča získala colné výhody v roku V roku 1406 získala od Žigmunda právo, podľa ktorého sa levočskí obchodníci mohli pohybovať a predávať svoj tovar po celom Uhorsku, a to bez ohľadu na miesta skladu a colné privilégiá. 8 V roku 1419 boli mešťania Levoče oslobodení od platenia tridsiatku. 9 Pretože oslobodenia od tridsiatku nemali trvalý charakter a mohli byť rôzneho obsahu, boli podnetom sporov. Napríklad, kto bol oslobodený od platenia cla a na ktorý tovar sa vzťahovalo clo. Colné privilégium Levoče sa vzťahovalo len na vyvážané tovary a z dovezených len na tie, ktoré Levočania predávali vo vnútri krajiny v malom. Colnú slobodu Levočanov obmedzilo nariadenie z roku Od tovarov, ktoré Levočania priviezli a predali iným ako Levočanom, museli platiť plný tridsiatok. 10 Kežmarok bol oslobodený od platenia ciel v Uhorsku v roku 1412, v roku 1417 získal privilégium slobodného užívania lesov. Privilégiom z roku 1419 sa mohli v meste konať dva výročné trhy, 2. februára a 29. júna. V roku 1464 boli Kežmarčania oslobodení od platenia tridsiatku na celom území Uhorska a oslobodení od platenia mýta. 11 Tieto privilégiá posilnili pozície levočských a kežmarských mešťanov na trhoch a v obchode krajiny. Tretie hospodárske centrum, Spišská Nová Ves disponovala právom týždenného sobotného trhu od roku Kvôli blízkosti Levoče a Kežmarku sa presadzovala len pomaly. Do spišského hospodárstva zasiahla ako banícke mesto. Vlastnila privilégium ťažiť rudu a na to bol chotár Spišskej Novej Vsi bohatý. Už pred rokom 1412 získala právo konať jarmoky a privilégium oslobodenia od platenia kráľovského mýta. V roku 1435 boli mešťania oslobodení od platby tridsiatku. 13 V 15. storočí bola Spišská Nová Ves prekvitajúce banské mesto. Ťažilo sa tu železo, meď, olovo a striebro. 14 Významným privilégiom a dôležitým prvkom v ekonomickom rozvoji miest bolo právo skladu. Predovšetkým pre mesto, ktoré ho vlastnilo. Tvorilo jednu zo základných zložiek príjmov a bolo aj protikonkurenčným opatrením. Právo skladu sa vyvinulo z tridsiatku na hlavných zahraničných cestných spojoch počas 13. storočia. Aby mesto mohlo získať právo skladu, muselo mať rozvinutý miestny trh. Podľa Ľudovítovho privilégia z roku 1364 získala Levoča právo skladu od Karola Róberta. Demkó konštatoval, že sa tak stalo roku Levočské právo skladu sa vzťahovalo na všetkých domácich i zahraničných obchodníkov prichádzajúcich na Spiš. Boli povinní zastaviť sa v Levoči a po dobu 15 dní vystavovať na predaj svoj tovar vo veľkom. Po uplynutí tejto lehoty a po zaplatení určitého poplatku 8 HORVÁTH, Pavel. Obchodné styky Levoče s Poľskom v 2. polovici 16. storočia. In: Historické štúdie, 1955, roč. 1, s SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s. 69. Oslobodenie od platby tridsiatku a ciel potvrdil v roku 1550 aj Ferdinand I. Štátny archív (ďalej ŠA) Levoča, Magistrát mesta Levoča (ďalej MML), trieda (ďalej tr.) VIII, 18/ KAZIMÍR, Štefan. Základné rysy obchodu Prešova v 16. a 17. storočí. In: Nové obzory, 1977, roč. 19, s. 176, CHALUPECKÝ, I. Kežmarok..., s. 8-9, 19. SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s ŠA Levoča, pobočka Spišská Nová Ves, Magistrát mesta Spišská Nová Ves, listina č. 9. Podľa MARSINA, Richard. K počiatkom Spišskej Novej Vsi. In: Spišská Nová Ves 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1968, s SUCHÝ, Michal. Spišské mestá v poľskom zálohu. In: MARSINA, Richard (Ed.). Spišské mestá v stredoveku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1974, s VOJTAS, Jozef. Z minulosti Spišskej Belej. In: Spišská Belá. Bratislava : Obzor, 1971, s DEMKÓ, K. Lőcse története, s Podľa SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s. 57 a 67. Pozri aj SUCHÝ, Michal. Stredoveké právo núteného skladu. In: Historický časopis, 1962, roč. 10, č. 2, s , 206.

4 mohli s nepredaným tovarom pokračovať v ceste alebo sa vrátiť domov. 16 Levoča mala z tohto povinného predaja niekoľkonásobný zisk. Obchodníci sa museli v meste ubytovať, zaplatiť za miesto predaja, za používanie mestskej váhy, za krmivo pre kone a podobne. Domáci obchodníci kupovali cudzí tovar vo veľkom, ktorí potom so ziskom v malom mohli rozpredávať. Stávalo sa, že obchodníci mestá s právom skladu obchádzali bočnými cestami, alebo sa vydávali za obchodníkov pracujúcich pre zemepána, či cirkevného hodnostára. 17 Levočské právo skladu sa stalo predmetom sporov nielen na Spiši medzi slobodnými kráľovskými mestami Levočou, Kežmarkom a banským mestom Spišskou Novou Vsou, ale aj inými slobodnými kráľovskými mestami na východe Slovenska, najmä Košicami a Prešovom. Levočské právo skladu sa malo vzťahovať len na tovar dovážaný z Poľska a Sliezska. Levoča sa však snažila odvádzať všetkých kupcov už od Rimavskej Soboty, čím poškodzovala Košice. Po sťažnosti Košíc sa v roku 1412 podarilo právo skladu Levoči obmedziť, avšak nie na dlho. Levoča uplatňovala svoje právo naďalej a tým ho znova obnovila. 18 Medzi Levočou a Kežmarkom prebiehala o právo skladu tzv. storočná vojna 19, ktorá sa prejavila najmä v lokálnych sporoch, ale odzrkadlila sa aj v politickej orientácii oboch miest v celokrajinských sporoch, napr. v bojoch o uhorský trón. Spišské mestá, na čele s Kežmarkom, nerešpektovali levočské právo skladu. Kežmarok si právo skladu uzurpoval a čakal len na vhodnú príležitosť, aby si ho nechal potvrdiť. Obdobné zámery mala aj Spišská Nová Ves. Obom mestám sa nakoniec a za rovnakých okolností podarilo získať právo skladu. Kežmarok i Spišská Nová Ves boli vyplienené a spustošené počas husitského vpádu v roku Po odchode husitského vojska sa Kežmarok obrátil na cisára Žigmunda so žiadosťou, aby mu potvrdil staré privilégiá, ktoré boli vraj pri husitskom pustošení zničené. Medzi privilégiá Kežmarok zapísal aj právo skladu. K potvrdeniu privilégií došlo 11. októbra V tom istom roku získala právo skladu aj Spišská Nová Ves. 21 Kežmarské i spišskonovoveské právo skladu však nebolo také rozsiahle ako levočské. 22 Vzťahovalo sa iba na tovar, ktorý sa prevážal na ľahkých vozoch. Tovar prevážaný na ťažkých vozoch mohla na Spiši zastavovať iba Levoča. 23 Spory o právo skladu po roku 1435 neskončili. Kežmarok sa nachádzal bližšie k poľským hraniciam, čím odchytával poľských obchodníkov a uberal tým Levoču o finančné zisky. Vojna o právo skladu pokračovala v menších sporoch na trhoch, ale aj vzájomnom ničení majetku. Od polovice 15. storočia sa Kežmarok ocitol v závislosti od zemepána a meštania stratili mnohé z privilégií, ktoré predtým užívali. Spory neustali, ani keď bolo právo skladu Kežmarku odobraté. V čase bojov o uhorský trón medzi 16 SUCHÝ, M. Stredoveké právo núteného skladu..., s SUCHÝ, M. Stredoveké právo núteného skladu..., s HORVÁTH, P. Obchodné styky Levoče s Poľskom, SUCHÝ, M. Dejiny Levoče, s HALAGA, Ondrej. Spojenia slovenských miest s Poľskom a Rusou do 16. storočia. In: Historcké štúdie, 1966, roč. 11, s O priebehu a podobách vojny o právo skladu bližšie pozri: SUCHÝ, M. Stredoveké právo núteného skladu..., s BARÁTHOVÁ, Nora. Boje Kežmarku o práva slobodného kráľovského mesta. In: Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku. Levoča, 1994, s BARÁTHOVÁ, Nora: Spory Kežmarku s Levočou. In: Pohľady do minulosti. Levoča : Spišské múzeum v Levoči, 2001, s ŽIFČÁK, František. Storočná vojna na spišský spôsob. Levoča kontra Kežmarok v 15. a 16. storočí. In: História, roč. 4, 2004, č. 9-10, s HAJNÓCI, Jozef: Der Kesmark-Leutschauer Krieg. In: Karpaten-Post, 1920, roč. 41, č GENERSICH, Kristián. Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark in Oberungarn am Fuße der Carpaten 1. Košice, ŠA Levoča, MML, tr. VIII, 37/1558, 106/ ŠPIRKO, Jozef: Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša ( ). Spišská Kapitula, POLLA, B. K najstarším dejinám..., s. 13. GENERSICH, K. Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark..., s. 151n. SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s SUCHÝ, M. Stredoveké právo núteného skladu..., s SUCHÝ, M. Stredoveké právo núteného skladu..., s Pozri aj BARÁTHOVÁ, Nora. Nad Kežmarkom vietor veje. Bratislava : Tatran, 1990, s. 28. HAJNÓCI, Jozef. Aus der Geschichte der kön. Freistadt Löcse. In: Zipser Bote, 1900, č. 17, s HORVÁRTH, P. Obchodné styky Levoče s Poľskom..., s. 119.

5 Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským ( ) sa spory miest vyostrili v otvorenom boji a vzájomnom plienení majetkov. V roku 1544 nariadil Ferdinand I. Kežmarku v záležitosti práva skladu večné mlčanie. 24 V roku 1546 zakázal Kežmarku poškodzovanie Levoče a tiež, aby pri využívaní svojich privilégií ostal v nimi vymedzených hraniciach. 25 V roku 1552 zakázal Kežmarku prekážať v slobodnom obchodovaní mešťanom Levoče, ale aj Prešova a Sabinova 26 a v roku 1558 prisúdil právo skladu len Levoči. 27 Kežmarok získal právo skladu až na konci 17. storočia po tom, ako sa v roku 1655 vykúpil z područia zemepána. 28 Kežmarské právo skladu sa týkalo len maloobchodu. Vzťah medzi Levočou a Prešovom v polovici 17. storočia naznačuje, že v Levoči sa neuplatňovalo skladové právo na tovar dovážaný obchodníkmi z Vratislavi, Moravy a z Viedne do Prešova. Tí zaplatili Levoči len tridsiatok 48 denárov. Uhorskí kupci platili polovicu. 29 Významným ekonomickým faktorom, ktorý ovplyvnil vývoj obchodu na Spiši boli zálohované spišské mestá. 30 V rokoch 1412 až 1772 sa časť spišského územia so šestnástimi mestami (trinásť spišských miest a tri mestá z ľubovniansko-podolínskeho domínia spolu s Ľubovnianskym a Podolínskym hradom) v dôsledku zálohu uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským ocitla pod správou dvoch štátov, uhorského a poľského. Po zálohovaní sa rozpadlo pôvodné Spoločenstvo 24 spišských miest. Zálohované mestá vytvorili Zväz 13 spišských miest. Záujem oboch štátov o zálohované mestá vytváral podmienky na ich celkový hospodársky rozvoj. Okrem trhových privilégií vlastnili aj privilégiá voľného pohybu a predaja nielen po celom Uhorsku, ale aj Poľsku a rôzne colné výhody. Čulé obchodné styky s Poľskom a významné obchodné cesty vedúce údolím riek Popradu a Torysy na Krakov a cesta cez Spišskú Starú Ves do Nového Targu podporili intenzívny hospodársky rozvoj. Prosperita zálohovaných miest vzrástla a postupne získavali prevahu v obchode s Poľskom. S ich konkurenciou museli rátať už v 15. storočí nielen Kežmarok a Levoča, ale aj ostatné východoslovenské slobodné kráľovské mestá. Hospodársky stav zálohovaných miest bol zaznamenaný v tzv. lustráciách. Spišské mestá sa vďaka blízkosti významných obchodných ciest podieľali na vnútornom i medzinárodnom obchode a profitovali z neho. Podstatná časť obratu sa realizovala na periodických trhoch a jarmokoch. Najvýznamnejšie trhové centrá na Spiši boli Levoča a Kežmarok. V priebehu 16. storočia im narastala konkurencia v zálohovaných mestách. V 17. storočí nebolo na Spiši mesiaca, v ktorom by sa nekonal aspoň jeden jarmok. Levoča mala právo konať dva týždenné trhy v stredu a v sobotu a jeden jarmok, ktorý trval osem dní. 31 Neskôr sa jej právo rozrástlo na 4 jarmoky. Konali sa prvý piatok po novom roku, v piatok v týždni Judica alebo Čiernej nedele, na sviatok Navštívenia P. Márie (2. júla) a v piatok v týždni Gála. V piatok sa konal tzv. kramársky trh (Krämmermarkt). Vždy 24 FELBER, R. CHALUPECKÝ, I. KLUBERT, Š. KRESŤAN, S. Levoča a okolie. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971, s. 16, ŠA Levoča, MML, tr. VIII, 13/ ŠA Levoča, MML, tr. VIII, 30/ FELBER, R. Levoča a okolie..., s. 16, GENERSICH, K. Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark..., s. 151 a ďalej. ŠA Levoča, MML, tr. VIII, 37/1558, 106/1693. SUCHÝ, M. Stredoveké právo núteného skladu..., s CHALUPECKÝ, I. Kežmarok..., s. 8. BARÁTHOVÁ, N. Nad Kežmarkom vietor veje..., s KAZIMÍR, Š. Základné rysy obchodu Prešova v 16. a 17. storočí..., s. 172, SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu, s SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., a CHALUPECKÝ, Ivan. V poľskom zálohu ( ). In: CHALUPECKÝ, Ivan (Ed.). Dejiny Popradu. Košice : ORIENS, 1998, s KOLLÁROVÁ, Zuzana. Hospodársky život v rokoch In: KOLLÁROVÁ, Zuzana (Ed.). Spišská Belá. Prešov: Univerzum, 2006, s ŠA Levoča, MML, tr. VIII, 19/1550 a inv. č. C/29. SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s HORVÁTH, P. Obchodné styky Levoče s Poľskom, s. 121.

6 v stredu pred kramárskym trhom bol dobytčí trh (Viehmarkt). 32 Kežmarok mohol poriadať jeden týždenný trh ako aj štyri trojdňové jarmoky. Konali sa 14 dní pred, alebo po určených troch dňoch. V prvý deň sa konal tzv. predjarmok (Vormarkt), na druhý deň bol dobytčí trh, a tretí deň tzv. hlavný trh (Hauptmarkt). 33 Spišská Nová Ves mala právo poriadať jeden týždenný trh. V roku 1435 jej bol privilégiom zvýšený počet jarmokov z jedného na dva. 34 V 17. storočí mohla Spišská Nová Ves poriadať tri jarmoky. Dobytčí trh sa konal vždy v stredu, kramársky vo štvrtok, v piatok a v sobotu. 35 V roku 1364 udelil uhorský kráľ Ľudovít I. trhové privilégiá Starej Ľubovni a Ľubici. 36 Ľubičanom však nevyhovovalo poriadanie trhu v stredu. Preto sa v roku 1407 obrátili na Žigmunda Luxemburského o jeho zmenu zo stredy na nedeľu. 37 Spišská Sobota, hoci bola staré trhové mesto, získala právo sobotných trhov až v roku Ide však len o potvrdenie daného stavu, keďže Spišská Sobota sa takto volala už v polovici 13. storočia. Podľa privilégia z roku 1567 mala Spišská Sobota právo usporadúvať jarmok k sviatku Troch kráľov (6. januára) a na sv. Juraja (24. apríla). V roku 1690 sa jej právo rozšírilo o dva jarmoky, a to na sv. Bartolomeja (24. august) a na Všetkých svätých (1. november). V prvý deň sa konal dobytčí trh, na deň druhý tzv. tovarový trh. 39 Spišská Belá mala právo poriadať až sedem dvojdňových jarmokov v nasledovných termínoch: januára, apríla, mája, júla, septembra, novembra a decembra. V prvý deň bol dobytčí trh a na druhý deň sa predával ostatný tovar. 40 Stará Ľubovňa i Hniezdne mali rovnako právo usporadúvať až sedem jarmokov. 41 Z tohto krátkeho súpisu trhových práv vyplýva, že niektoré zálohované mestá mali koncom 16. storočia a v 17. storočí právo poriadať viac jarmokov ako kráľovské mestá Kežmarok a Levoča. Väčšinu trhových privilégií získali v priebehu 17. storočia od poľských panovníkov. Spišské mestá a mestečká si navzájom konkurovali remeselníckou výrobou, trhmi a obchodom. Tak dochádzalo k permanentnému prelínaniu ich obchodných záujmov. Výmenu výrobkov medzi výrobcami a spotrebiteľmi sprostredkovávali obchodníci. Rozdeliť ich možno do troch kategórií. Na najnižšom stupni stáli kramári (Krämer), ktorí sa živili podomovým predajom, alebo predávali svoj tovar na trhoch v šiatroch. Obchodníci, nazývaní aj kupci, obchodovali s plátnom, súknom, remeselníckymi výrobkami každodennej potreby a mali tovar vo väčšom množstve. Veľkoobchodníci (Kauffmann) obchodovali na medzinárodnej úrovni a tvorili mestský patriciát. Mávali veľké množstvá tovaru na sklade a predávali len vo veľkom, zväčša obchodníkom. 42 Do obchodu sa nezapájali len obchodníci, ale aj remeselníci. Trh slúžil na umiestnenie ich výrobkov a tvoril najdôležitejší príjem financií. Remeselníci nepredávali svoje výrobky len prostredníctvom obchodníkov, ale sami sa aktívne zapájali do medzimestského a medzinárodného obchodu. Z levočských tridsiatkových registrov vyplýva, že niektorí remeselníci sa postupne viac venovali obchodu 32 SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s HORVÁTH, P. Obchodné styky Levoče s Poľskom..., s SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s CHALUPECKÝ, I. V poľskom zálohu..., s. 97. JANKOVIČ, Vendelín. Z minulosti Spišskej Soboty. In: Nové obzory, 1966, roč. 8, s WEBER, Samuel. Gechichte der Stadt Leibitz. Kežmarok, 1896, s CHALUPECKÝ, I. V poľskom zálohu..., s. 97. JANKOVIČ, V. Z minulosti Spišskej Soboty..., s ŠA Levoča, Provincia XVI spišských miest, varia, inv. č CHALUPECKÝ, I. V poľskom zálohu..., s. 97, 98. SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s ŠA Levoča, pobočka Poprad (ďalej p. P.), Magistrát mesta Spišská Belá (ďalej MM-SB), 30/1739. WEBER, Samuel. Gechichte der Stadt Béla. Spišská Nová Ves, 1892, s SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s ŠPIESZ, Anton. Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983, s HOUDEK, Ivan. Cechovníctvo na Slovensku. Turčiansky Svätý Martin : Muzeálna Slovenská Spoločnosť, 1943, s. 30.

7 ako remeslu. 43 Úspešné zapájanie sa do obchodu umožňovali mešťanom spišských miest privilégiá slobodného pohybu a predaja po celej spišskej župe, na zálohovanom území, ale tiež v susedných župách a krajinách. Remeselníci mali oproti obchodníkom výhodu združenia v cechoch, ktoré obhajovali ich záujmy na trhoch a jarmokoch. Medzi remeselníkmi a obchodníkmi dochádzalo preto ku konkurenčným sporom. Obchodníci vytvorili remeselníckym cechom podobné združenia. Bratstvo obchodníkov sa v Kežmarku spomína už v roku Tridsiatkový register Kežmarku z roku spomína mená 32 mužov a 1 ženy, ktorí sa zaoberali obchodovaním sami alebo prostredníctvom najatých povozníkov zo Spiša, ale i z Poľska. 44 Artikuly kežmarských obchodníkov pochádzajú až z roku Levočskí obchodníci vytvorili spolok až v roku 1686, tzv. obchodnú gildu. 46 Členom sa mohol stať len riadne vyučený obchodník. No prístup mal aj záujemca, ktorý mohol zaplatiť pomerne vysoké vstupné. Cechy výsady obchodníckeho spolku odmietali rešpektovať. 47 Kramári sa rovnako združovali do cechov. I. Houdek predpokladá, že na Spiši existovali cechy kramárov už v 15. storočí v Levoči, Kežmarku a Spišskej Belej. 48 Bližšie správy však o týchto cechoch nemáme. Krajinský cech kramárov bol podľa I. Houdka založený v roku Od roku 1688 bolo jeho sídlom Banská Bystrica. Pod tento cech spadala aj Spišská stolica. 49 Listina cechu kramárov v Levoči pochádza z roku Remeselnícke cechy monopolizovali svoju pozíciu na trhu a obmedzovali konkurenciu. 51 Rovnako ručili za kvalitu remeselníckych výrobkov dodávaných na trh. Už Spišský zákonník (Zipser Willkühr) 52 zo 14. storočia, obsahoval nariadenia pre remeselníkov. Napríklad ševci nesmeli na trhu ponúknuť mokrú kožu. Mäsiarsky majster mohol ponúknuť na trhu to isté mäso len dvakrát. Ak ho ponúkol tretíkrát, pokuta ho neminula. Toto mäso nemohol ponúknuť ani na trhu, ktorý sa konal v inom meste. Cinári museli miešať kovy v pomere 3 funty cínu a 1 funt olova. Zlatníkom sa nariaďovalo, aby v striebre nebolo viac medi ako jeden lót. Majstri museli svoje výrobky opatriť značkou. Inak by boli pokutovaní ako falšovatelia. Výrobky boli pravidelne kontrolované. Tie, ktoré nezodpovedali predpisom, boli zničené a majster bol potrestaný pokutou. Na týždenných trhoch mohli predávať len domáci, cudzí a zahraniční remeselníci a obchodníci boli pripustení len na jarmoky. Remeselníci, ktorí neboli členmi cechov, nemohli na trhoch a jarmokoch ponúknuť svoje výrobky na predaj. Za prichytenie na trhu, či jarmoku boli vysoko pokutovaní a zhabaný im bol všetok tovar. Podmienky, ktoré cechy na jarmokoch diktovali, neboli výhodné voči prichádzajúcim cudzím remeselníkom i obchodníkom. Okrem toho, že za účasť na jarmoku museli zaplatiť istý poplatok, predávať mohli len na horších miestach, prípadne len určitý druh tovaru. 53 Na levočskom trhu sa nesmelo predávať liptovské súkno, alebo inak po domácky vyrobené súkno, pretože 43 SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s Tridsiatkové registre sa nachádzajú v ŠA Levoča, MML, tr. IV/A. 44 BARÁTHOVÁ, Nora. Remeslá a obchod na Spiši. In: HORVÁTHOVÁ, Margaréta PÖSS, Ondrej (Ed.). Remeslo a jarmok na Slovensku. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 1998, s BARÁTHOVÁ, N. Nad Kežmarkom vietor veje..., s SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s ŠA Levoča, MML, tr. XII, A 7; MOL, C-15. Podľa SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s HOUDEK, I. Cechovníctvo na Slovensku..., s HOUDEK, I. Cechovníctvo na Slovensku..., s SZABÓ, Árpád. Die alten Leutschauer Zunftbriefe. In: Zipser Bote, 1894, č. 18, s O vplyvu cechov na trhy pozri LENGOVÁ, Miriam. Cechy, remeselníci a trh v Kežmarku ( stor.). In: Človek a spoločnosť, 2006, roč. 9, č. 1. Dostupné na internete: < LENGOVÁ, Miriam. Z dejín remesiel a cechov v Levoči. In: Človek a spoločnosť, 2010, roč. 13, č. 1. Dostupné na internete: < >. 52 PIIRAINEN, Ilpo Tapani. Nachträge zum Zipser Recht. Die Handschrift 14 und 15 der Zipser Willkühr. Levoča : Polypress, 2001, s. 72, 75, 77, 79, 81, BARÁTHOVÁ, N. Remeslá a obchod na Spiši..., s. 45, 46. Pozri aj LENGOVÁ, Miriam. K dejinám cechov na Slovensku. In: Človek a spoločnosť, 2005, roč. 8, č. 2. Dostupné na internete: <

8 nedosahovalo požadovanú úroveň. Kto by sa však o to pokúsil, súkno mu bolo zhabané. 54 V roku 1612 bol napríklad tkáčom zo Žiliny zamedzený predaj výrobkov na levočskom trhu. O vysvetlenie incidentu žiadala Uhorská kráľovská komora. 55 V roku 1626 bol na karolínskom jarmoku v Prešove zhabaný tovar levočským kožušníkom. 56 Tu spomenuté incidenty neboli na trhoch, ale najmä jarmokoch žiadnou výnimkou. 57 Naopak pekársky cech v Levoči povoľoval ako domácim tak aj cudzím pekárom, piecť a predávať pečivo v neobmedzenom množstve. Pekári vďačili za svoju slobodu veľkému množstvu ľudí, ktorí prichádzali na výročné trhy v Levoči. 58 Mestský magistrát Kežmarku vydal tzv. obchodný štatút určený pre cudzích obchodníkov a remeselníkov. 59 Z Levoče sa zachoval tzv. trhový poriadok, ktorý mal zabrániť vzniku prípadných sporov na trhoch a jarmokoch. 60 Na dodržiavanie trhového poriadku dozerali richtár a jeho dvaja pomocníci. Dohliadanie na poriadok počas trhov patrilo aj k povinnostiam cechov. Prichádzajúci obchodníci a remeselníci, ako aj kvalita ich tovaru, boli kontrolovaní pri mestskej bráne. Tovar, ktorý nevyhovoval predpisom, bol zhabaný. Ten, kto ho predával, potrestaný pokutou. Žiaden z obchodníkov nesmel mať pri sebe zbraň. Prísne sa kontrolovala správnosť váh a mier. Všetci predajcovia na trhu smeli používať len povolené miery a váhy a nepodvádzať. Na spišských trhoch platili spišské miery a váhy. Napríklad spišský lakeť (ríf) mal 64 cm (viedenský a budínsky mal 77,53 cm), spišský gbel mal 60 litrov, spišský funt mal 21 dkg, spišský centnár (cent) obsahoval 21 kg. 61 Pohyblivosť cien na trhu závisela od viacerých faktorov, napríklad kúpyschopnosti obyvateľstva, dopytu po jednotlivých remeselníckych výrobkoch, od úrodnosti roku, rôznych živelných pohrôm, či vojen. Ceny poľnohospodárskych výrobkov sa formovali na základe zákona ponuky a dopytu. Ceny remeselníckych výrobkov podliehali regulácii zo strany cechov a magistrátov a v rokoch, keď boli na trhoch veľké cenové výkyvy, aj regulácii stolíc. Ceny remeselníckych výrobkov a mzdy sa zvyšovali pomalším tempom než ceny potravín a surovín. Ceny obilnín sa zvyšovali už od začiatku 16. storočia a ich rast nadobúdal na intenzite začiatkom druhej polovice storočia. Na konci pätnásťročnej vojny ( ) boli ceny obilnín asi o 400% vyššie. V rokoch 1607 až 1608 však ich cena prudko poklesla. Ceny remeselníckych výrobkov vzrástli za to isté obdobie len o 100 až 150%. Ak si chcel remeselník koncom 16. storočia kúpiť to isté množstvo obilia, musel dať zaň asi o 150% viac svojich výrobkov, ako v prvej polovici storočia. Ceny mäsa, vína, slaniny a iných poľnohospodárskych produktov sa zvýšili o 100 až 200%, v niektorých rokoch aj o viac. 62 V rokoch 1619 až 1624 postihla územie dnešného Slovenska inflácia, ktorá spôsobila zvýšenie cien všetkých, aj remeselníckych výrobkov. Zákonný článok 40 z roku 1625 odovzdal právomoc regulácie cien do kompetencie šľachtických stolíc. Na tejto činnosti sa mali podieľať aj slobodné kráľovské mestá. Neskoršie vydané zákony o limitovaní cien (zák. 54 Cechový štatút súkenníkov z roku SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s ŠA Levoča, MML, tr. XII, b.č., 45/ ŠA Levoča, MML, tr. XII, 102/9b. 57 LENGOVÁ, M. Cechy, remeselníci a trh v Kežmarku...; LENGOVÁ, M. Z dejín remesiel a cechov v Levoči SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s ŠA Levoča, p. P., Magistrát mesta Kežmarok (ďalej len MMK), perg SCHWARTZ, Michael. Leutschau - Verkanntes und Unbekanntes. In: Karpathen-Jahrbuch, 1975, s Tieto miery uvádzajú MÜNICH, Alexander. Zipsens Handel im Mittelalter. In: Zipser Bote, 1892, č. 1, Príloha. LIPTÁK, Ján. Bilder aus der Zipser Vergangenheit. In: Karpaten-Post, 1935, č. 19, s. 2. Objem spišského gbelu bol 48 litrov. KOHÚTOVÁ, Mária VOZÁR, Jozef (Ed.). Hospodárske dejiny Slovenska Bratislava : VEDA, s KAZIMÍR, Štefan. Mestská trhová výroba, remeslo, obchod, ceny a mzdy. In: KOHÚTOVÁ, Mária VOZÁR, Jozef (Ed.). Hospodárske dejiny Slovenska Bratislava : VEDA, 2006, s. 41. Pozri aj KAZIMÍR, Štefan: K problematike výskumu cien a miezd na Slovensku. In: Historický časopis, roč. 9, 1961, č. 3, s

9 článok Uhorského snemu 92/1649, 31/1655) a prax stolíc sa zaslúžili o to, že ceny remeselníckych výrobkov vykazovali v priebehu dlhého času stabilitu a relatívne nízku úroveň. 63 Pre porovnanie možno uviesť ceny poľnohospodárskych produktov na Spiši v roku 1525: merica pšenice stála 40 denárov, raže 25, jačmeňa 20, ovsa 10 a hrachu 40 denárov a v roku 1600: mericu pšenice bolo možné kúpiť za 420 denárov, raže za 350, jačmeňa za 300 a ovsa za 125 denárov. 64 V roku 1622 uvádza S. Weber nasledovné ceny: merica pšenice stála 4 zlaté, raže 3 zlaté a 50 denárov, jačmeňa 3 a ovsa 2 zlaté. 65 V roku 1646 ceny výrazne klesli. Mericu pšenice bolo možné kúpiť za 1 zlatý a 8 denárov, raže za 66 až 78 denárov, jačmeňa za 70 a ovsa za 36 až 43 denárov. 66 Keď sa pozrieme na vývoj cien mäsiarskych produktov, v roku 1538 predávali mäsiari jeden funt hovädzieho mäsa za 1½ denára, 2 kurčatá alebo jedna hus stála 6 denárov. V roku 1623 stál jeden funt hovädzieho alebo teľacieho mäsa 2 denáre, jeden pár volov stál 61 zlatých a vykŕmené prasa vyšlo na 20 zlatých. 67 V roku 1639 sa mäsiari sťažovali, že stále klesá cena mäsa a preto žijú v biede. Hovädzie mäso predávali za 4 denáre. 68 Na nízke predajné ceny výrobkov sa sťažovali v rokoch 1622 a 1634 aj levočskí kováči, ktorí sa kvôli tomu ocitali na prahu chudoby. 69 V liste z roku 1636 sa rukavičkári Levoče, Prešova a Košíc sťažovali, že padli do veľkej chudoby. 70 Mestá sa okrem krajinského podieľali aj na medzinárodnom obchode, najmä s Poľskom a Ruskom. Výhodu v obchode s Poľskom mali spišské mestá zálohované Poľsku. V 15. a 16. storočí prevládali v obchode s Poľskom poľnohospodárske a banské výrobky, na druhom mieste boli remeselnícke výrobky. 71 Na spišské jarmoky prichádzali so svojím tovarom aj obchodníci z Ruska, Poľska, Turecka, Flanderska a nemeckých krajín. Prinášali so sebou najmä luxusné textílie, sliezske, poľské, nemecké, holandské, anglické a moravské súkno, hodváb, zamat, výrobky zo vzácnych druhov dreva a skla, papier, južné ovocie, cukor, koreniny, či ryžu. 72 Najväčším vývozným artiklom bolo plátno a súkno. Keďže každé spišské mesto malo slobodu lovu a rybolovu, tvorili významný obchodný a vývozný artikel aj ryby. Vyhľadávané boli výrobky levočských zlatníkov, garbiarov a ihlárov, kežmarských tkáčov a farbiarov, spišskonovoveských súkenníkov, či spišských čižmárov. Kežmarskí farbiari sa zaoberali aj predajom plátna. Predávali ho na trhoch v Bratislave, Lipsku, Poľsku, Krakove a Uhorsku, najmä v Debrecíne, kde mali vlastné stánky a Budapešti. Spišské plátno sa vyvážalo aj do Sedmohradska, 73 jeho odberateľmi boli i grécki kupci KAZIMÍR, Štefan. Mestská trhová výroba, remeslo, obchod, ceny a mzdy. In: KOHÚTOVÁ, Mária VOZÁR, Jozef (Ed.). Hospodárske dejiny Slovenska Bratislava : VEDA, s WEBER, Samuel: Preise in der Zips In: Karpaten-Post, 1894, roč. 15, č. 46, s. 2. S. Weber uvádza aj tieto ceny z roku 1525: merica pšenice stála 44 denárov, raže 33, jačmeňa 25, ovsa 12 a hrachu 50 denárov. WEBER, Samuel. Zipser Geschichts- und Zeitbilder. Levoča, 1880, s WEBER, S. Zipser Geschichts- und Zeitbilder..., s WEBER, S. Preise in der Zips , s WEBER, S. Preise in der Zips , s ŠA Levoča, MML, tr. XIII, 28/ ŠA Levoča, MML, tr. XII, 81/2, 81/3, 81/6. 70 ŠA Levoča, MML, tr. XII, 86/7. 71 HORVÁTH, Pavel. Príspevok k obchodným stykom východoslovenských miest s Poľskom a Sedmohradskom v 16. a 17. storočí. In: Nové obzory, 1965, roč. 7, s SCHWARTZ, M. Leutschau - Verkanntes und Unbekanntes..., s HORVÁTH, P. Príspevok k obchodným stykom východoslovenských miest..., s KAZIMÍR, Š. Základné rysy obchodu Prešova v 16. a 17. storočí..., s. 176, SZEPESHÁZY, C. Merkwürdigkeiten des Königreichs Ungern..., s. 3. WEBER, S. Zipser Geschichts- und Zeitbilder..., s LIPTÁK, Ján. Die Zipser Leinwand und ihre Meister. In: Zipser Jahrbuch und Kalender Kežmarok, 1937, s. 82.

10 Najvýznamnejšie obchodné centrum na Spiši bola Levoča. Podľa Š. Kazimíra bol jarmok v Levoči len vnútrokrajinský a do zahraničia sa nakupovalo železo, železiarsky tovar, medené nádoby a v malej miere aj dobytok. 75 Levočské jarmoky mali však veľký medzinárodný význam. Na levočských trhoch sa stretali obchodníci z celého Uhorska, ale i západnej a južnej Európy. V 16. storočí bola Levoča významnejším strediskom obchodného kapitálu ako Košice. Dovoz Levoče v tomto období vysoko prevyšoval dovoz mešťanov z iných východoslovenských miest. V 16. a 17. storočí sa levočskí obchodníci, ale aj remeselníci aktívne zapájali do medzinárodného obchodu. Početné doklady o tom poskytujú tridsiatkové registre. 76 Z týchto registrov je možné určiť, aký tovar bol dovážaný do mesta. Z Poľska sa cez Levoču dovážalo olovo, cín, opasky, klobúky, papier, soľ, ryby, haringy, mäso, maslo, obilie, chmeľ, kožušiny, vypracované kožky, olivový olej, plátno, lacné druhy súkna, ale aj južné ovocie, koreniny. Sklo, kožušiny a drahšie druhy súkna sa dovážali cez Poľsko z Čiech, Moravy a Sliezska. Cez Vratislav a Krakov nadväzovali levočskí obchodníci spojenia aj s hornonemeckými obchodníkmi. Cez Bratislavu z Viedne dovážali Levočania papier, južné ovocie, nože, hodváb, jemné plátno, taft, nite, šnúry, bavlnu, síru a železiarsky tovar. 77 Zo Sedmohradska sa dovážala bavlna, hovädzina, farebné kože, koberce, baranie kože, mydlo, drevené nádoby a misy. Do Poľska sa vyvážalo víno, meď, kože, med, vosk, hotové železné a medené výrobky. 78 Meď z východného Slovenska sa v 16. storočí vyvážala najviac v réžii Levočanov. Cieľovou stanicou tohto vývozu boli Gdansk a Krakov. Na obchodovaní s oceľou až do oblasti baltského mora a na juh k Dolnému Dunaju sa podieľali jej vyrábatelia aj zo Spišských Vlách a Spišskej Novej Vsi. 79 Na Moravu sa vyvážali kože a loj. 80 Vo veľkom sa vyvážalo aj víno, ktoré pochádzalo z levočských viníc v okolí Tokaja, Erdöbenye a Liszky, a pivo, najmä do Poľska a Ruska. 81 Právo variť pivo mal každý majiteľ domu. Tridsiatkový register uvádza ďalej vývoz do Bratislavy (vosk, meď, kože), Bardejova (železo, oceľ), Starej Ľubovne (meď, oceľ, bobrie a iné kožky). 82 Levočskí obchodníci a remeselníci navštevovali aj jarmoky v Prešove. Prešov bol významným centrom pre import zo susedných krajín a bol aj nákupným strediskom pre sedmohradských obchodníkov. Levočania v pomere k ostatným východoslovenským mestám realizovali najvyšší obrat v zahraničnom obchode, na obrate sa podieľali najmenej 50%. Ťažisko ich obchodnej činnosti spočívalo v dovoze tovarov zo Sliezska, Poľska a z Moravy pre partnerov vopred vyhliadnutých. 83 Od polovice 17. storočia sa trh orientoval v exporte a importe na Vratislav a Viedeň. Podiel Krakova na miestnom obchode postupne upadol. Z Vratislavi sa dovážali textilné a železiarske výrobky, rôzny tovar zo západnej Európy, z Viedne drahší textil, koreniny, železiarske výrobky, liečivá, farbivá a južné ovocie. Z mesta sa vyvážal vosk, surové kože a loj. Levočania boli odberatelia aj bardejovského plátna. 84 Podľa A. Špiesza bol obchod v Levoči pasívny, dovoz vysoko prevažoval nad vývozom. Veľa levočských obchodníkov malo veľké podlžnosti, ktoré nemohli voči svojim partnerom vo Vratislavi a Viedni vyplatiť KAZIMÍR, Š. Základné rysy obchodu Prešova v 16. a 17. storočí..., s. 172, Nachádzajú sa v ŠA Levoča, MML, tr. IV A. 77 KAZIMÍR, Štefan. Východné Slovensko v stredoeurópskom obchode 16. storočia. In: Nové obzory, 1979, roč. 21, s HORVÁTH, P. Príspevok k obchodným stykom..., s KAZIMÍR, Š. Mestská trhová výroba, remeslo, obchod, ceny a mzdy..., s KAZIMÍR, Š. Základné rysy obchodu Prešova v 16. a 17. storočí..., s. 176, SZEGFI, Maurus. Aus den Blüthentagen der Stadt Leutschau. In: Zipser Bote, 1880, č. 13, s KAZIMÍR, Š. Východné Slovensko v stredoeurópskom obchode..., s. 107, KAZIMÍR, Š. Základné rysy obchodu Prešova..., s. 176, MAREČKOVÁ, Marie. Sezonalita prešovského a bardějovského obchodu v prvé polovině 17. století. In: Nové obzory, 1980, roč. 22, s ŠPIESZ, A. Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch , s. 154, 155.

11 Remeselníci a obchodníci zálohovaných miest sa tiež zapájali do tranzitného obchodu. Do obchodu sa zapájali nielen ako obyvatelia Uhorska, ale aj ako obyvatelia Poľska, čo im umožňovalo využívať privilégiá oslobodenia od platenia ciel v oboch krajinách. V zálohovaných mestách bolo pomerne málo skutočných obchodníkov. Zväčša sa do tranzitného obchodu zapájali viac ako priekupníci a furmani. Vedľajšia obchodná cesta spájajúca Uhorsko s Poľskom viedla povodím rieky cez Spišské Hanušovce, Reľov, Slovenskú Ves, Spišskú Belú, Kežmarok až do Levoče. 86 Pri cestách sa stavali voziarne, ktoré slúžili na oddych kupcom i zvieratám. Bohatí obchodníci sa voziarňam vyhýbali. Ubytovali sa v mestečkách a mestách, v ktorých boli hostince. 87 Obchodníci a remeselníci zálohovaných miest narážali na konkurenciu slobodných kráľovských miest, Levoče a Kežmarku a aj ostatných východoslovenských miest, ktoré protestovali proti používaniu ich privilégií. 88 Prejavom konkurencie bol napríklad aj boj Kežmarku o colné privilégiá, o ktoré sa sporil so zálohovanými mestami. Privilégium oslobodenia od platenia ciel v Poľsku získal v roku 1440 od Vladislava Jagelovského, ako prejav vďaky za podporu v bojoch o uhorský trón proti Alžbete, vdove po Albrechtovi Habsburskom. 89 Kežmarským obchodníkom a remeselníkom sa týmto privilégiom zlepšila obchodná pozícia na poľských trhoch. Na ochranu vlastných obchodných pozícií a zamedzenie hospodárskeho rozvoja okolitých miest vydávali mestá rôzne opatrenia. V roku 1499 Vladislav II. upozornil Levoču i Kežmarok, že zálohované mestá majú právo slobodne dovážať tovar z Krakova a z iných poľských miest. 90 To isté im v roku 1524 pripomenul aj Ľudovít II. 91 No už o rok neskôr vznikol spor medzi Levočou a zálohovanými mestami. Levoča počas troch týždňov zamedzovala mešťanom zálohovaných miest prístup na trhy v meste. 92 V roku 1523 napomínal Ľudovít II. Košice, aby kupcom z 13 zálohovaných miest nebránili pri nákupe vína a iných tovarov a v pohybe aj za Košice, keďže majú na to plné právo. 93 V roku 1551 nariadil Žigmund II. August všetkým poľským mýtnikom, aby od mešťanov 13 spišských miest, Starej Ľubovne a Podolínca nevyberali mýto, lebo sú od neho oslobodení. 94 V roku 1560 Ferdinand I. mandátom nariadil, že mešťanom zálohovaných miest nik nesmie brániť vo voľnom obchode, zadržiavať im tovar, alebo ich väzniť, či súdiť. V prípade sťažnosti sa mali obrátiť na richtára príslušného mestečka. 95 V tom istom roku zakázal Levoči voči nim uplatňovať právo skladu. 96 Tiež upozornil Spišskú komoru, že nemá právo od mešťanov zálohovaných miest vyberať tridsiatok a brániť im v obchodovaní južne od Košíc a žiadať od mešťanov Spišskej Novej Vsi dodržiavať práva skladových miest. 97 To isté pripomenul aj v roku 1561 mestám Levoči, Košiciam, Prešovu, Bardejovu a Sabinovu. 98 Spory medzi mestami však pretrvávali ďalej. V roku 1563 získali zálohované mestá od 86 RUCIŃSKI, Henryk. Stosunki z Wegrami. In: ADAMCZYK, Mieczylaw (Ed.). Dzieje miasta Nowego Targu. Nowy Targ, 1991, s OLEJNÍK, Ján. Slúžili ostatným kupcom. In: Vysoké Tatry, 1987, roč. XXVI, č. 4, s SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, p. P., MMK, Perg. 48. Pozri aj SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/2, 8. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/5, 6. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s. 73. JANKOVIČ, Vendelín. Z minulosti Spišskej Soboty. In: KUCHÁR, Augustin (Ed.). Popradské metamorfózy. Poprad : MsNV Poprad, 1977, s JANKOVIČ, V. Z minulosti Spišskej Soboty..., s JANKOVIČ, V. Z minulosti Spišskej Soboty..., s ŠA Levoča, SM-GA, B II/10. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/4. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/9. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/11. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/13. SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s. 74.

12 Žigmunda Augusta dôležité privilégium: možnosť slobodného pohybu a obchodu v celom Poľsku. 99 Spory medzi mestami sa viedli aj v záležitosti trhových a jarmočných privilégií. Zálohované mestá získavali trhové a jarmočné privilégiá najmä v priebehu 16. storočia. Na začiatku 17. storočia mali už niektoré právo poriadať viac trhov a jarmokov ako Levoča a Kežmarok. Boj o trhy nadobudol v 17. storočí ochranársky charakter a prispel k prehĺbeniu ekonomickej izolácie. Spory o trhové a jarmočné privilégiá sú najviditeľnejšie a najvýraznejšie medzi Kežmarkom, Spišskou Belou a Ľubicou (dnes časť Kežmarku). Konkurenciu podmieňovala malá vzájomná vzdialenosť. Obidve spišské mestečká sa len ťažko presadzovali oproti monopolizačným snahám silnejšieho susedného Kežmarku. Konkurencia sa sprvu prejavila predovšetkým v chotárnych sporoch. Vďaka zálohu a privilégiám poľských panovníkov sa Spišská Belá a Ľubica rýchlo rozvíjali ako trhové centrá, čím ohrozovali ekonomickú prosperitu susedného Kežmarku. Ľubica disponovala trhovým právom už od roku Spišská Belá získala trhové výsady až v roku 1535, od poľského panovníka Žigmunda I. Mohla poriadať trh v nedeľu po omši. 100 Toto právo bolo rozšírené aj o jarmočné privilégiá. Ľubica získala v tom istom roku právo jarmoku v deň narodenia sv. Márie. 101 Mešťania Ľubice disponovali aj privilégiom oslobodenia od platenia tridsiatku. Ľubickí obchodníci končili v kežmarskom väzení, začo sa Ľubičania pomstili ničením kežmarského majetku a sťažnosťami pre násilnosti na nich páchaných zo strany Kežmarčanov. 102 V roku 1607 rozšíril Žigmund III. Spišskej Belej právo konať jarmoky z jedného na dva na deň sv. opáta Antona a deň sv. apoštola a evanjelistu Mateja. 103 Kežmarok reagoval protestom 104 a následne vydal listinu, ktorou žiadal potrestať každého, kto sa odvážil prísť na jarmok do Spišskej Belej finančnou pokutou 12 zlatých. 105 Proti tomuto nariadeniu vystúpil kapitán Ľubovnianskeho hradu, ktorý zbavoval majetku a cti každého, kto vkročil do Kežmarku. 106 Nakoľko sa tieto nariadenia dodržiavali, ťažko odhadnúť. Arciknieža Matej podporil snahu Kežmarku zlikvidovať ďalší rast obchodného významu Spišskej Belej. Vyhlásil, že Spišská Belá nedostala od uhorských panovníkov žiadne oprávnenie konať týždenné trhy a jarmoky a označil ju za porušovateľku uhorských zákonov. Konanie trhov a jarmokov v Spišskej Belej zakázal. Ak by tento zákaz porušila, malo sa jej odobrať právo užívať lesy a pastviny, zhabať dobytok a zbaviť ju aj ďalších slobôd. Ochranu proti akýmkoľvek represáliám vyhlásil nad ostatnými 12 zálohovanými mestami, pretože sa zaviazali dodržiavať zákony Uhorska. 107 Kežmarok však svojou akciou nič nezískal a ambície Spišskej Belej sa posilnili. Trhy, ani jarmoky Spišskej Belej zrušené neboli. Hoci u uhorských panovníkov Spišská Belá nenašla pochopenia, v ústrety jej vyšli poľskí panovníci. Levočskí a kežmarskí remeselníci reagovali bojkotovaním jarmokov, napr. v roku 1649 sa na tom dohodli remenári. 108 V roku 1655 získal Kežmarok právo konať 4 jarmoky, čím sa čiastočne vyrovnal Poľsku zálohovaným spišským 99 WEBER, Samuel. Geschichte der Stadt Bela. Spišská Nová Ves, 1892, s VOJTAS, J. Z minulosti Spišskej Belej..., s SCHMAUK, M.: Supplementum II..., s Podľa SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s. 79. V listine z roku 1649, v ktorej Ján Kazimír potvrdil Spišskej Belej právo na trh v nedeľu sa uvádza, že toto právo získala od kráľa Žigmunda. ŠA Levoča, p. P., MM-Sp. Belá, 22/ WEBER, S. Gechichte der Stadt Leibitz..., s ŠA Levoča, p. P., MMK, Pap WEBER, S. Geschichte der Stadt Leibitz..., s ŠA Levoča, p. P., MM-Sp. Belá, 20/ ŠA Levoča, p. P., MMK, Pap SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu..., s GENERSICH, K. Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark..., s GENERSICH, K. Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark..., s ŠA Levoča, SM-GA, B I/25. Podľa SUCHÝ, Michal. Základné vývinové tendencie Spišskej Belej v storočí a jej postavenie medzi spišskými mestami. In: Nové obzory, 1973, roč. 15, s ŠA Levoča, MML, tr. XIII, sign. 28/208.

13 mestám. 109 No i napriek tomuto privilégiu sa Kežmarok v roku 1656 sporil s 13 zálohovanými spišskými mestami o ich trhové a mýtne výsady. 110 V roku 1655 získala aj Ľubica právo na vydržiavanie troch jarmokov od Ferdinanda III., ktorý zároveň potvrdil aj právo týždenného trhu v nedeľu po omši. K protestu proti tomuto privilégiu sa v roku 1656 ku Kežmarku pridala aj Levoča. 111 V roku 1667 musela Spišská Belá opäť obhajovať svoje jarmočné privilégiá voči Kežmarku, kedy od Jána Kazimíra získala právo poriadať tri jarmoky a to 10. januára, 10. mája a 21. septembra. 112 Mestský magistrát Kežmarku reagoval ešte v tom istom roku zákazom zúčastňovať sa jarmokov v Ľubici a Spišskej Belej platiaceho pre všetkých obyvateľov. Kto nariadenie nedodržal, bol predvedený pred mestský magistrát, ktorý previnilcovi vymeral príslušný trest. 113 Zároveň sa kežmarský magistrát obrátil na Uhorskú kráľovskú komoru so sťažnosťou v záležitosti spišskobelianskeho privilégia. 114 Protestoval aj v roku 1688 ohľadom privilégia, potvrdzujúceho pre Spišskú Belú konanie osobitných jarmokov. 115 V roku 1693 sa magistrát Kežmarku dohodol s magistrátom Levoče o zákaze remeselníkom a obchodníkom zúčastniť sa jarmokov v Ľubici a v Spišskej Belej. 116 Hospodársky rozvoj miest nebol priamočiary. Priaznivé obdobia sa striedali s obdobiami úpadku a krízy. Na hospodársku prosperitu spišských miest a vývoj obchodu na Spiši negatívne vplývali vojny, epidémie, požiare a rôzne živelné pohromy, nadmerné sucho, alebo záplavy, ktoré neprospievali najmä poľnohospodárstvu a prinášali so sebou zdražovanie potravín a hladomor. Pri rozsiahlych požiaroch v Levoči v rokoch 1550 a 1599 vyhorela väčšina mesta. V roku 1599 bolo pred požiarom uchránených len 45 domov. Následkom bol aj hladomor spôsobený neúrodou pšenice na ohňom zničených poliach. 117 Spišská Belá sa musela vysporiadať s veľkými škodami vzniknutými požiarmi v pomerne krátkom čase v rokoch 1535, V roku 1622 spôsobilo veľké sucho na Spiši hladomor. V rokoch a 1662 to boli rozsiahle záplavy. Len Kežmarku spôsobili škody za 1000 zlatých. 120 Spiš zasiahli celouhorské politické udalosti, boje o uhorský trón v 15. a 16. storočí, povstania uhorskej šľachty v 17. storočí. Čo poukazuje na strategický a hospodársky význam spišského regiónu v Uhorsku. Do bojov o uhorský trón boli vtiahnuté najmä obchodné centrá Levoča a Kežmarok. Ich hospodárska rivalita ovplyvňovala aj ich politické rozhodnutia. Keď Žigmund Luxemburský bojoval na konci 14. storočia o uhorský trón, v Levoči sa usadili Žigmundove vojská, v Kežmarku vojská uhorskej šľachty. 121 Komplikovaná situácia na Spiši vznikla po zálohovaní jeho časti poľskému panovníkovi. Otvárali sa hranice smerom do Poľska a tak sa pomerne ľahko dalo preniknúť až do centra Spiša a tiež k prosperujúcim 109 CHALUPECKÝ, I. Kežmarok..., s. 8-9, 19. BARÁTHOVÁ, N. Nad Kežmarkom vietor veje..., s. 14, ŠA Levoča, Spišská župa (ďalej SŽ), 302/1656 adm., 303/1656 adm., 307/1656 adm. 111 ŠA Levoča, MML, tr. VIII, 96a/ ŠA Levoča, p. P., MM-Sp. Belá, 26/1667. WEBER, S. Geschichte der Stadt Bela..., s REPP, Friedrich. Satzungen der Stadt Kesmark vom Jahre In: Karpathenland, roč. 2, 1929, zošit 1, s Mestské štatúty z roku 1667 sa nachádzajú na stranách 1 až 15 v tzv. Dvanástkovej knihe (Zwölftelbuch) pre deviatu dvanástku založenej v roku ŠA Levoča, p. P., MMK, Pap Spišská komora na sťažnosti odpovedala ešte v roku 1667 listom, v ktorom žiadala, aby mesto Kežmarok spísal všetky škody, ktoré by mesto kvôli trhom v Spišskej Belej utrpelo. ŠA Levoča, p. P., MMK, pap ŠA Levoča, SŽ, 332/1668, 338/ ŠA Levoča, p. P., MMK, pap BOHUS, Juraj. Historisch-geographische Beschreibung des in Oberungarn berühmtesten Zipser Landes. In: Zipser Bote, 1915, roč. 36, č. 38, s. 1. SUCHÝ, M. Dejiny Levoče..., s KOLLÁROVÁ, Z. Hospodársky život v rokoch, s WEBER, S. Gechichte der Stadt Béla..., s WEBER, S. Zipser Geschichts- und Zeitbilder..., s. 304, SUCHÝ, M. Spišské mestá v poľskom zálohu, s. 63.