EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Cyperská republika (CY)

Transcription

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Cyperská republika Základné údaje Všeobecné informácie o krajine Názov štátu: Rozloha: Cyperská republika (CY) km 2 - z toho 58,38% územia ostrova pod kontrolou vlády CY; 3355 km 2 36,2 % zaberá územie severnej časti ostrova, tzv. Severocyperská turecká republika ( SCTR ). Zvyšných takmer 6% územia zaberajú dve Britské suverénne základne a nárazníková zóna, ktorá rozdeľuje celú krajinu Počet obyvateľov: (december 2012) na juhu ostrova, z toho gréckych Cyperčanov a cudzincov. Na severe ostrova (na okupovaných územiach) cca tureckých Cyperčanov. Okrem toho sa tu nachádzajú nelegálni migranti z Turecka (odhadom cca tisíc) Hlavné mesto: Územno-správne oblasti: Nikózia - Nicosia (angl.), Lefkosia (grécky) Lefkoşa (turecky), obyvateľov 6 hlavných správnych oblastí: Nikózia, Larnaka, Limassol, Pafos, Famagusta a Kyrenia (v prípade oblastí Famagusty a Kyrenie, ktorých mestá ležia na severe Cypru, dochádza súčasne k administratívnemu výkonu v G/C aj v T/C časti ostrova) 1

2 Hustota obyvateľstva v CY: 95 obyvateľov/ km 2 (2009) HDP na obyvateľa: EUR (koniec r. 2013) Ročný rast HDP: -5,4% (koniec r. 2013) Podiel na tvorbe HDP (2013): služby 84,2 % priemysel 12,6 %, poľnohospodárstvo 2,8 % Nezamestnanosť: 15,4 %(september 2014) Mena: Euro (EUR) Inflácia: vo výške 0,0% (september 2014) Národnostné zloženie: grécki Cyperčania (71,9%), tureckí Cyperčania (9,5%), ostatní cudzinci s trvalým pobytom na Cypre (18,6%) Náboženstvo: náboženské skupiny spadajúce pod gréckocyperskú komunitu: pravoslávni (ortodoxní) Gréci (98,8%), Arméni (0,4%), Maroniti (0,7%) a rímski katolíci (0,1%). Na severe ostrova nie sú k dispozícii oficiálne štatistiky, podľa odhadov 100% islamské / moslimské náboženstvo Úradný jazyk: novogrécky a turecký (bez problémov je možné sa Štátny sviatok: dohovoriť v anglickom jazyku) 1. október - Deň nezávislosti Cypru (T/C komunita oslavuje 15. november - Deň vyhlásenia tzv. Severocyperskej tureckej republiky SCTR ) Vznik štátu: 1. október 1960 Štátne zriadenie: Republika s prezidentským systémom vládnutia Hlava štátu: Výkonná moc: Nikos Anastasiades od 1. marca 2013 na 5-ročné obdobie (víťaz II. kola prezidentských volieb). Ďalšie prezidentské voľby sa uskutočnia vo februári Prezident (vykonáva súčasne funkciu predsedu vlády) a 11-členná vláda (Rada ministrov), ktorú menuje prezident (ostatné menovanie vlády sa uskutočnilo 1. marca 2013 po prezidentských voľbách, kedy automaticky dochádza aj k zmene predsedu Rady ministrov Cyperskej republiky). Predseda vlády: funkciu predsedu Rady ministrov vykonáva prezident Nikos Anastasiades (od 1. marca 2013 na 5-ročné obdobie) Minister zahraničných vecí: Ioannis Kasoulides (od 1. marca 2013) Zákonodarný orgán: jednokomorový parlament, 56-členná Poslanecká snemovňa The House of Representatives, ktorej poslanci sú volení na 5-ročné funkčné obdobie (pričom traja poslanci národnostných a náboženských skupín sú bez hlasovacieho práva) Ostatné parlamentné voľby: 22. mája 2011 (predtým 21. mája 2006) Predseda Poslaneckej snemovne: Iannakis Omirou (zvolený 2. júna 2011, 28 hlasmi) (Sociálnodemokratická strana EDEK) Predseda Zahraničného výboru a výboru pre otázky EÚ: Averof Neofytou Hlavné politické strany: - vládne strany: Demokratické zhromaždenie (DISY) - 20 kresiel - opozičné strany: Pokroková strana pracujúceho ľudu (AKEL) - 19 kresiel Demokratická strana (DIKO)* - 8 kresiel Hnutie sociálnych demokratov (EDEK) - 5 kresiel 2

3 Európska strana (EVROKO)* - 2 kreslá Cyperská strana zelených (CGP) - 1 kreslo 1 nezávislý poslanec *Od marca 2014 je vládnou stranou iba DISY. Strana DIKO opustila vládnu koalíciu, avšak mieni podporovať vládne návrhy v boji s ekonomickou krízou, rovnako ako strana EUROKO Charakteristika politického systému Cyperská republika je republikou s prezidentským systémom vlády. Podľa Ústavy z roku 1960 výkonná moc v krajine patrí prezidentovi, ktorý ju zabezpečuje prostredníctvom ním menovanej Rady ministrov a tvorí ju 11-členný vládny kabinet. Prezident sa volí na 5-ročné obdobie (ostatné prezidentské voľby sa konali 24. februára 2013). Parlamentné voľby nemajú priamy vplyv na zloženie vlády, ale sú do značnej miery indikátorom rozloženia síl na politickej scéne (ostatné parlamentné voľby sa konali 22. mája 2011). V cyperskom prezidentskom systéme v súlade s Ústavou patrí plne do právomoci prezidenta vymenovať členov vlády, ktorej zároveň predsedá a de facto vykonáva aj funkciu premiéra krajiny (predsedu Rady ministrov). V prezidentskom systéme sa nová vláda neuchádza o dôveru parlamentu a jej členovia sa ujímajú funkcií k určenému dátumu, spravidla v niekoľkých dňoch po voľbách. Súčasný vládny kabinet prezidenta Anastasiadesa sa ujal funkcie k 1. marcu Právomoc prezidenta a predsedu Rady ministrov N. Anastasiadesa je do istej miery limitovaná faktorom politických záväzkov voči politickým stranám, ktoré ho podporili vo voľbách (koaličná ultrapravicová Demokratická strana DIKO), čo má logicky priamy vplyv nielen na zloženie vládneho kabinetu, ale aj na stratégiu vedenia rozhovorov na najvyššej úrovni medzi lídrami oboch komunít pri riešení cyperského problému. Situácia sa však zmenila po roku vlády, kedy DIKO opustila vládu a v dôsledku toho došlo k personálnemu preobsadeniu vládnych postov. G/C časť cyperského parlamentu, resp. Snemovňa reprezentantov (House of Representatives) je tvorená 56-timi poslancami a tromi zástupcami etnických a náboženských skupín (bez hlasovacieho práva): Arménov, Maronitov a rímskych katolíkov. Podľa Ústavy Cyperskej republiky je v 80-člennom cyperskom parlamente vyčlenených ďalších 24 miest pre poslancov T/C komunity, ktoré sa majú obsadiť po vyriešení cyperskej otázky v zjednotenej krajine. V ostatných voľbách mohli tureckí Cyperčania po prvýkrát voliť spolu s grécko-cyperskými voličmi poslancov do grécko-cyperskej časti parlamentu a túto možnosť mali aj v prezidentských voľbách ako aj prvýkrát vo voľbách do EP ( ). Volebné právo sa vzťahuje na tureckých Cyperčanov žijúcich, resp. s trvalým pobytom na území kontrolovanom vládou CY (t.j. geograficky na juhu ostrova). Volebné právo vo voľbách do EP sa vzťahovalo aj na tureckých Cyperčanov žijúcich na okupovaných územiach (sever ostrova), za podmienky, že disponovali identifikačným preukazom Cyperskej republiky vydaným po r. 2000). 3

4 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Cyprus mal do konca r fungujúcu trhovú ekonomiku s dostatočným stupňom makroekonomickej stability na vytvorenie konkurenčného tlaku v rámci EÚ. Cyperská ekonomika dosiahla úspešné ekonomické výsledky, vďaka čomu je klasifikovaná Svetovou bankou ako vysokozisková. Cyperská republika bola hospodársky vyspelým štátom s HDP za rok 2012 v objeme eur na obyvateľa. Ekonomický rast Cypru bol dosiahnutý aj vďaka úzkej spolupráci verejného sektora a sociálnych partnerov. Od začiatku osemdesiatych rokov sa Cyprus stal centrom turistiky a služieb, ale i medzinárodného obchodu vďaka offshore spoločnostiam. Koncom r však bolo jasné, že kvôli neudržateľnosti verejných financií bude musieť byť krajina odkázaná na medzinárodnú pomoc, čo sa aj v marci 2013 stalo. Po prepuknutí hospodárskej krízy všetky základné makroekonomické ukazovatele začali mať alarmujúcu tendenciu. Nezamestnanosť má rastúcu tendenciu (jej rast je najrýchlejší spomedzi všetkých krajín EÚ), keď je aktuálne na úrovni 15,4% (september 2014). Predpokladá sa, že od roku 2015 by mala postupne klesať. Miera inflácie zaznamenávala až do polovice roku 2013 vyššie hodnoty, ako bol priemer EÚ. Na jeseň 2013 nastal zlom, kedy došlo po prvýkrát k tomu, že bola zaznamenaná deflácia, t.j. mínusový rast cien. Tento trend pokračoval aj naďalej a postupne sa prehlboval, pričom najväčší pokles zaznamenal v marci 2014 (-2,6%). V septembri 2014 bola miera inflácie 0,0%. Vo fiškálnej politike sa podarilo dosiahnuť v roku 2010 zníženie rozpočtového deficitu zo 6,1% v predošlom roku na 5,3%, avšak v ďalšom období sa nesplnili predpoklady jeho ďalšieho zníženia pod 4%. Naopak deficit za rok 2011 vyskočil na 6,3% HDP a za rok 2012 na 6,4% HDP. Verejný dlh krajiny dosiahol v roku ,78 mld. eur (71,5% HDP) a v roku 2012 sa ešte prehĺbil, keď zadlženosť Cypru dosiahla 15,35 mld. eur, teda 86,6% HDP. Po započítaní záväzkov z programu medzinárodnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu a Medzinárodného menového fondu dosiahla aj vďaka efektu snežnej gule celková zadlženosť Cypru v roku % HDP, pričom v roku 2015 by mala klesnúť na 103% HDP. Rozpočet na r skončil v deficite 1138,7 mil. eur (6,4% HDP), keď celkové príjmy boli 7079,5 mil. eur a celkové výdavky 8218,2 mil. eur. Je to mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku (-6,3% HDP). Rozpočet v roku 2013 sa vyvíjal v reštrikčnejšom duchu aj z dôvodu, že Cyprus sa nachádza v prísnom programe pomoci. Výdavky (7 501,1 mil. eur) prevyšovali príjmy (6 610,4 mil. eur) o 890,7 mil. eur (-4,9% HDP), čo bolo o niečo menej ako v roku Cyperská vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2014, ktorý počítal s 10% plošným znížením výdavkov. Minister financií Harris Georgiades predložil v polovici októbra na rokovanie finančného výboru Cyperského parlamentu návrh štátneho rozpočtu na rok 2015, ktorý počíta s celkovými príjmami vo výške 9,489 mld. eur a celkovými výdavkami vo výške 9,197 mld. eur. Primárny prebytok štátneho rozpočtu (bez zarátania nákladov na obsluhu zahraničného dlhu) tak predstavuje 290,7 mil. eur. Aj vďaka prísnej rozpočtovej disciplíne naordinovanej zo strany Troiky by mal objem celkovej zahraničnej zadlženosti dosiahnuť vrchol v tomto roku vo výške 105% HDP krajiny, pričom v roku 2015 by mal poklesnúť na 103%. To je omnoho viac, ako predpokladala Troika pri stanovení podmienok pomoci pre cyprus začiatkom roku 2013 (vtedy sa odhadovalo, že celkový dlh dosiahne 124% HDP v roku 2016). Cyprus má vybudované kvalitné obchodné a finančné služby, moderné telekomunikácie, dobré letecké spojenie, právny systém prispôsobený pre podnikanie, nízky stupeň kriminality. Cyprus profituje aj vďaka svojej výhodnej geografickej polohe na križovatke troch kontinentov, priaznivým klimatickým podmienkam, ako aj vysokej úrovni vzdelania obyvateľstva. 4

5 Makro ekonomické ukazovatele Ukazovateľ HDP (v bež. cenách v mil. ) HDP na obyv. ( ) HDP zmena (%) -1,7 +0,9 +0,5-2,4-5,4 Miera nezamestnanosti (%) 4,3 5,5 6,7 8,5 16,0 Inflácia (%) 0,2 2,6 3,5 3,1-1,9 Zdroj: Štatistický úrad CY Podiel odvetví na tvorbe HDP v % Primárny sektor 2,5 2,4 2,7 2,7 2,6 2,8 Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, rybolov 2,1 2,1 2,3 2,4 2,4 2,7 Ťažba a lomy 0,4 0,3 0, ,2 0,1 Sekundárny sektor 19,3 18,3 16,4 16,7 14,7 12,6 Priemysel 7,6 7,1 6,6 6,1 5,7 5,6 Výroba elektriny, dodávky plynu a vody 2,3 2,3 2,3 2,6 3,2 3,0 Stavebníctvo 9,4 8,7 7,2 8,0 5,8 4,0 Terciárny sektor služby 78,2 79,3 81,2 80,6 82,7 84,2 Veľkoobchod a maloobchod 13,4 12,6 12,2 12,0 11,9 11,9 Hotely a reštaurácie 6,5 6,1 6,0 6,5 6,9 7,4 Doprava, sklady a komunikácie 6,9 6,6 7,2 8,9 9,0 9,5 Finančné služby 8,2 8,6 8,7 8,8 9,6 10,2 Nehnuteľnosti, prenájom a obch. aktivity 19,3 19,3 21,2 11,8 19,0 19,2 Verejná správa a obrana 10,0 10,3 10,3 11,2 10,7 10,6 Vzdelávanie 5,7 5,7 6,4 6,7 6,9 7,2 Zdravotná a sociálna starostlivosť 3,7 3,8 4,2 4,2 4,3 4,3 Ďalšie spoločenské a osobné služby 3,7 3,7 3,8 4,1 3,2 3,1 Domácnosti so služobníctvom 0,8 1,0 1,2 1,2 1,2 1,2 Zdroj: Štatistický úrad CY Ekonomický vývoj v Cyperskej republike v roku 2013 a 2014 Rok 2013 bol pre cyperskú ekonomiku rokom pravdy, kedy sa Cyprus ocitol pred bankrotom a bol nútený dohodnúť a prijať veľmi tvrdé podmienky pomoci zo strany medzinárodných veriteľov. Rozhodnutie Euroskupiny zo vstúpilo do histórie ako bezprecedentné. Situácia sa aj nečinnosťou predchádzajúcej cyperskej vlády zhoršila natoľko, že Cyprus sa dostal do stavu, kedy na svoju záchranu nepotreboval 17,5 mld. eur, t.j. takmer 100% HDP, ako sa pôvodne predpokladalo, ale až 23 mld. eur. Euroskupina, aby zabránila ďalšiemu zadlžovaniu a opakovaniu gréckeho scenára, rozhodla o tom, že z prostriedkov ESM/MMF požičia Cypru maximálne 10 mld. eur, pričom zvyšných 13 mld. eur si bude musieť Cyprus zabezpečiť sám. Vzhľadom na obmedzené privatizačné možnosti či reštrukturalizáciu verejného sektora sa ako jediným reálnym riešením vyzbierania potrebných financií javilo zdanenie vkladov v cyperských bankách, a to vo forme zdanenia všetkých vkladov, vrátane aj tých poistených do 100 tisíc eur. V následnom hlasovaní cyperský parlament dňa tento kontroverzný návrh jednoznačne zamietol. Od 16. marca 2013 došlo aj k tzv. bankovým prázdninám, keď boli všetky banky na ostrove výnosom Ministerstva financií zatvorené, a to takmer 2 týždne. Po otvorení bánk začali platiť veľmi rozsiahle administratívne opatrenia na kontrolu kapitálu, aby sa zabránilo hromadnému odlivu kapitálu z Cypru. Tie sa v priebehu nasledovných týždňov a mesiacov postupne zjemňovali, pričom koncom mája 2014 došlo k ich definitívnemu zrušeniu na oblasť vnútroštátnych transakcií, vrátane opätovnej možnosti zakladania nových účtov. 5

6 Na zasadnutí Euroskupiny na okraj neformálnej rady Ecofin v Dubline bola opätovne potvrdená politická dohoda pomôcť Cypru z prostriedkov ESM/MMF (zakotvené vo finálnej verzii memoranda o porozumení), podľa ktorej došlo o.i. k úplnému rozloženiu (zániku) druhej najväčšej bankovej inštitúcie Laiki Bank a zlúčeniu dobrej časti Laiki Bank s najväčšou bankovou inštitúciou Bank of Cyprus. Poistené vklady do 100 tisíc z Laiki Bank prešli do Bank of Cyprus, všetky vklady nad 100 tisíc eur začali podliehať tzv. haircutu. Rozloženie Laiki Bank a následná reštrukturalizácia a rekapitalizácia Bank of Cyprus sa uskutočnili mimo rámca pomoci z ESM/MMF. To znamená, že z prostriedkov ESM/MMF okrem obsluhy zahraničného dlhu Cypru a zabezpečenia bežného výkonu širokého verejného sektora išli peniaze na rekapitalizáciu všetkých bankových a kreditných inštitúcií na Cypre, s výnimkou Bank of Cyprus (a Laiki Bank). Proces rekapitalizácie Bank of Cyprus bol ukončený , kedy došlo aj k realizácii definitívnej výšky odpisu nepoistených vkladov, a to 47,5%. Zdanenie týchto nepoistených vkladov prinieslo cyperskej vláde cca 10 mld. eur, t.j. požadovaný objem rekapitalizácie Bank of Cyprus a Laiki Bank, na ktoré musel Cyprus nájsť peniaze a ktoré neboli súčasťou pomoci zo strany medzinárodných veriteľov. Tento bezprecedentný krok bude mať veľmi negatívny dopad na cyperské hospodárstvo, nakoľko zdanenie vkladov v Bank of Cyprus a Laiki Bank sa týka všetkých typov vkladov, nielen sporiacich, ale aj bežných prevádzkových. Mnoho najmä malých a stredných podnikov bude čeliť druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko im bude chýbať prevádzkový kapitál. Okrem toho, cyperská vláda začala od prvého uloženého eura v Bank of Cyprus zdaňovať sadzbou 27,5% všetky účty poisťovní, súkromných škôl a lotérií. Minister financií CY Harris Georgiades vydal začiatkom októbra 2013 ministerský výnos na akvizíciu 99% podielového kapitálu cyperských družstevných bánk, potom, čo tieto banky získali pomoc z ESM v objeme 1,5 mld. euro na svoju rekapitalizáciu. Kapitálový vklad bude použitý na vykrytie kapitálového výpadku družstevných bánk na najbližšie 3 roky a to na základe analýzy americkej spoločnosti PIMCO. Koncom októbra 2013 vykonala Trojka medzinárodných veriteľov druhú monitorovaciu misiu na ostrove, pričom konštatovala, že Cyprus si nateraz plní všetky záväzky a vývoj makroekonomických ukazovateľov sa aj vďaka väčším úsporám na výdavkovej strane štátnej správy a lepším príjmom do štátneho rozpočtu nateraz javí lepší, ako sa predpokladalo v Memorande o porozumení. Trojka ku koncu novembra vyplatila Cypru 50% pomoci z ESM, a to v troch tranžách (k mld. eur a k mld. eur v hotovosti na splatenie pôvodných záväzkov a chod štátnej správy, k ,5 mld. eur bezhotovostne na rekapitalizáciu družstevných bánk). Následná tretia monitorovacia misia Troiky na ostrove (február 2014) potvrdila trend konsolidácie verejných výdavkov, lepšie makrofiškálne plnenie podmienok, avšak zároveň pokračujúce riziko spojené so zraniteľnosťou bankového sektora a problém získania jeho opätovnej dôvery. Najpálčivejším problémom v bankovom sektore sú stále vysoké záväzky Bank of Cyprus a objem pôžičiek, ktoré nedokážu bežní ľudia splácať (až 50% HDP krajiny). Na základe výsledkov tretej monitorovacej misie ministri financií Euroskupiny začiatkom marca 2014 odsúhlasili vyplatenie ďalšej tranže pre Cyprus (150 mil. eur z ESM a 86 mil. z MMF). Trojka zároveň trvá na tom, že Cyprus musí v najbližšom období spustiť privatizáciu polovládnych organizácií, ako sú Cyperské elektrárne, Cyperské telekomunikácie či Cyperská správa prístavov, ktorá by mala vláde do roku 2018 priniesť dodatočných 1,4 mld. eur. Cyperský parlament v opakovanom hlasovaní prijal dňa predmetný privatizačný zákon. MF CY očakáva, že najviac finančných prostriedkov sa podarí získať z privatizácie Cyperských telekomunikácií, pričom najnáročnejšia bude privatizácia Cyperských elektrární, nakoľko sa podnik bude musieť rozdeliť na výrobnú a distribučnú časť. Začiatkom mája 2014 vykonala Troika medzinárodných veriteľov v poradí 4. a v druhej polovici júla monitorovaciu misiu ostrova. Napriek množstvu úsilia, ktoré cyperská vláda podnikla v riešení krízy, výhľad ostáva stále neistý a ťažký. Najväčším problémom je objem nesplácaných pôžičiek, ktorý dosiahol v lete t.r. 143% HDP a stále rastie. Cyprus taktiež mešká s prijatím legislatívy ohľadom právneho rámca na vymáhanie založeného majetku. Z tohto dôvodu nebola ostatná tranža pomoci (naplánovaná na september v objeme 433 mil. eur) zatiaľ odsúhlasená a vyplatená. Cyprus by mal podľa 6

7 ostatného stanoviska MMF z bez zbytočných prieťahov prijať komplexný balík zákonov, ktorými je nutné zmeniť súčasnú legislatívu týkajúcu sa vymáhania založeného majetku. Nový reformovaný právny rámec by mal umožniť bankám a finančným domom, aby sa ľahšie dostali k nesplácanému a založenému majetku, čím by sa posilnila ich súčasná finančná stabilita. Najnovšia, v poradí 6. misia Troiky by nemala na ostrov prísť skôr ako začiatkom roku Z celkového 10 miliardového balíka pomoci Cyprus vyčerpal ku koncu októbra ,75 mld. eur. b) Hlavné odvetvia hospodárstva Priemysel Priemyselná výroba na Cypre zostáva aj naďalej pomerne slabým odvetvím národného hospodárstva. Jej podiel na tvorbe HDP v ostatných rokoch, teda od roku 2007, stagnuje, resp. klesá, keď v roku 2013 dosiahol 5,6%, pričom v roku ,7%, v roku ,1% a v roku ,6%. Hlavným dôvodom poklesu je nízka konkurencieschopnosť miestneho priemyslu. Služby Ekonomika Cypru sa opiera predovšetkým o sektor služieb, ktorého podiel od roku 2007 stále stúpa a ktorý sa na tvorbe HDP podieľal v roku 2013 na úrovni 84,2%, pričom v roku ,7%, v roku ,6%, ,2%, v roku ,3%. Sektor služieb zahŕňa komunálne, sociálne, finančné, poisťovacie, obchodné, hotelové a reštauračné služby. V službách bolo zamestnaných 72,0 % aktívneho obyvateľstva. Turistický ruch patrí v CY v rámci sektoru služieb k jedným zo základných zdrojov príjmov. Začiatok turistickej sezóny 2013 bol poznamenaný menším počtom objednávok turistických zájazdov aj vďaka nejasnostiam okolo bánk a zdanenia vkladov v nich. Koncoročné štatistiky však ukázali, že sezóna 2013 bola síce slabšia na celkový počet turistov (2,405 mil.), avšak z hľadiska príjmov z turistiky išlo o najsilnejší rok za ostatné tri roky (2 082 mil. ). Za 7 mesiacov roku 2014 (1,734 mil. turistov, 1,099 mld. eur príjmy z turizmu) sa dá predpokladať, že turistická sezóna bude podobná tej z roku Najvýznamnejšími partnermi v oblasti cestovného ruchu zostávajú európske krajiny. Takmer polovicu zahraničných turistov tvorili návštevníci z Veľkej Británie pred klientelou z Ruska, Grécka, Nemecka, Švajčiarska, škandinávskych krajín a Ukrajiny. Čo sa týka obľúbených destinácií, cestujú cyperskí turisti do nasledovných krajín, zoradených postupne: Grécko, Veľká Británia, Ruská federácia, Egypt, Izrael, Libanon a Sýria. Finančné služby sa v roku 2013 podieľali na tvorbe HDP 10,2%, čo je nárast oproti ostatnému de facto stabilnému obdobiu (2012 9,6%, ,8%, ,7%, ,6%) a to aj napriek faktu, že celkové finančné prostredie na Cypre sa vďaka takmer kolapsu bankového sektora a núteným opatreniam zvýšiť dane z príjmov právnických osôb z 10% na 12,5% (jedna z podmienok záchrannej finančnej pomoci zo strany Troiky) zhoršilo. Okrem domácich bánk a inkorporovaných dcérskych spoločností zahraničných bánk poskytujú finančné služby aj tzv. INTERNATIONAL BUSSINES COMPANIES (IBC - bývalé off-shore). Sú to spoločnosti vo vlastníctve nerezidenčných cyperských osôb, ktorí sú registrovaní na Cypre a svoje príjmy generujú mimo územia Cypru. Na Cypre je súčasne registrovaných 50 tis. IBC, z ktorých je asi 14 tis. aktívnych a asi 1200 má svoje skutočné zastúpenie na Cypre. Podľa odhadov Centrálnej banky IBC sektor prispieva priamo do domácej ekonomiky približne 45 mil.. Vzhľadom na veľkosť cyperskej ekonomiky je ich prínos pomerne významný. Off-shore sektor má účinky na multiplikačné profesionálne služby, najmä právne, účtovné, audítorské, daňové a konzultačné. Realitné a obchodné služby sa podieľali na tvorbe HDP v roku 2013 na úrovni 19,2%, čo je skoro rovnaký objem od roku 2008 s výnimkou roku 2011, kedy došlo k prepadu skoro o 50% (11,8% oproti 21,2% v roku 2010). Podiel vnútorného obchodu na HDP stagnuje, prípadne mierne klesá, keď v roku 2013 tvoril 11,9%, čo dlhodobo osciluje okolo 12% hranice ( ,9%, ,0%, %, ,6%). 7

8 Námorná doprava Najväčší podiel na rozvoji dopravy ako sektoru národného hospodárstva na Cypre má námorná doprava. Podiel námornej dopravy na tvorbe HDP sa odhaduje na 2%, ale spolu so súvisiacimi účtovnými a finančnými službami sa jej prínos k HDP pohybuje okolo 10%. Po vstupe Cypru do EÚ je politikou vlády CY modernizovať prístavy, zvýšiť kvalitu služieb a účinne sa napojiť na transeurópske dopravné siete. Najvýznamnejším prístavom je Limassol, ktorý sa hlavne využíva na prekládku tovaru, najmä do malých prístavov na Blízkom východe. Ročná prekladová kapacita prístavu je tonážnych jednotiek (TEU). Pre prekládku a distribúciu je limassolský prístav bezcolnou oblasťou. Prístav sa tiež využíva pre dovozy obilia. Do roku 2010 by mal byť dokončený rozvojový plán prístavu, ktorého prvou fázou je výstavba kontajnerového terminálu prístupného pre zaoceánske lode a tiež výstavba moderného terminálu pre cestujúcich. Tento terminál by mal byť plne v súlade s novými bezpečnostnými štandardmi EÚ a s požiadavkami vyplývajúcimi zo Schengenského režimu. Druhým významným prístavom je Larnaka, ktorá má po úpravách ročnú kapacitu TEU. Larnacký prístav je tiež bezcolná oblasť. Menšie prístavy sú v Dhekelii a Moni. Prístav Vassiliko slúži predovšetkým ako ropný terminál. Hlavným prístavom pre osobnú dopravu je Limassol, vláda však chce pretransformovať na hlavný prístav pre osobnú dopravu prístav v Larnake. Prvá fáza projektu bola dokončená v roku Letecká doprava Hlavným letiskom pre osobnú dopravu je Larnaka, ktorá prijíma cca 4,8 mil. cestujúcich ročne. Menšie letisko prevažne pre charterové lety je v Pafose, v súčasnej dobe prijíma cca 1,3 mil. cestujúcich. V súčasnosti letisko v Larnake a v Pafose využíva cca 100 leteckých spoločností, z toho 70 charterových. Národnou leteckou spoločnosťou na Cypre je Cyprus Airways, ktoré momentálne hľadajú kvôli zlej finančnej situácii strategického investora. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Cyperská republika je členom OSN a jej špecializovaných organizácií (vrátane UNCTAD, FAO, IAEA, ICAO, ILO, IMO, UNESCO, UNIDO, WHO, WIPO), Svetovej obchodnej organizácie, Svetovej banky (IBRD, IFC, IDA), Medzinárodného menového fondu, Rady Európy, OBSE, Britského spoločenstva národov. Od je Cyperská republika členom EÚ, v druhom polroku 2012 vykonával CY po prvýkrát rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Cyperská republika dlhodobo deklarovala nezáujem o členstvo v NATO aj PfP. Súčasná vláda však po svojom nástupe v marci 2013 informovala, že jednou z priorít zahraničnej politiky CY bude aj možnosť účasti Cypru v PfP. Súčasné aktivity v tejto oblasti sú však nateraz minimálne. Cyperská republika neudržiava diplomatické styky s Tureckom, nakoľko Turecko neuznáva medzinárodne uznanú vládu CY a označuje ju len ako grécko-cyperskú administratívu. 8

9 II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Daňový systém Zahraničné dôchodky sú zdanené sadzbou 5%, pričom dôchodok do výšky ročne je od dane oslobodený. Ďalej sú od dane oslobodené napr. úroky, dividendy, jednorazová odmena pri odchode do dôchodku, odškodnenie v prípade úmrtia alebo úrazu, zisky z predaja cenných papierov, sumy plynúce fyzickej osobe z platieb do schválených fondov (rôzne druhy sporení). Zdanenie kapitálových ziskov z prevodu nehnuteľnosti, ako i zo zisku z predaja akcií spoločností, ktoré vlastnia nehnuteľnosti, s výnimkou spoločností obchodovaných na burze, dosahuje na Cypre 20%. Od dane sú oslobodené napr. prevody z titulu úmrtí, dary medzi rodičmi a deťmi, manželmi a príbuznými do tretieho stupňa, prevody z titulu vyvlastnenia, prevody z titulu reorganizácie, dary na charitu, dary vláde atď. Celoživotne sú od dane oslobodené príjmy fyzických osôb v prípade, že ide o príjem z predaja vlastného bývania (do ), predaj poľnohospodárskej pôdy farmárom (do ), iný predaj do výšky Daň z nehnuteľností Z nehnuteľností v hodnote do sa daň neplatí. Dani z nehnuteľností nepodliehajú verejné cintoríny, cirkevné budovy, verejné nemocnice, školy, nehnuteľnosti vlastnené štátom, ambasády a konzuláty, verejné priestranstvá, majetok pod tureckou okupáciou, pamiatkovo chránený majetok, budovy charitatívnych organizácií a poľnohospodárska pôda vlastnená farmármi a chovateľmi dobytka, ktorí na nej žijú. Daň z pridanej hodnoty Základná sadzba DPH je 19 % (od , predtým bola 15%, následne 17% a od do %). 8% znížená sadzba platí pre: ubytovacie služby v hoteloch a podobných zariadeniach, reštauračné služby (s výnimkou alkoholických nápojov, piva, vína 17%), prepravu osôb a batožiny v mestských, prímestských, vidieckych taxi a tiež v prímestských a výletných autobusoch. Ďalej je touto sadzbou zdaňovaná preprava osôb a batožiny po mori v cyperských vodách. 5% znížená daň platí pre pohrebné služby, nebalenú vodu, noviny a časopisy, knihy, rôzne tovary pre handicapované osoby, zmrzlinu a podobné produkty, slané a korenené výrobky z obilnín, slané a korenené výrobky zo zemiakov, pražené a korenené orechy, čistenie ulíc, zber odpadkov a recyklácia, umelecké diela, kadernícke služby, renovácia a oprava bytov a rodinných domov (za určitých podmienok), skvapalnený zemný plyn, dodávky liekov (ktoré nepodliehajú 0 % sadzbe), hnojivá, krmivá pre zvieratá, živé zvieratá, semená, prepravu osôb a batožín v mestských a vidieckych autobusoch, prenajímanie campingov a karavanových parkov. 0% sadzba platí pre: medzinárodnú leteckú a námornú prepravu, dodávku služieb pre námorné lode a lietadlá, dodávku liekov a potravín (s výnimkou potravín pre catering), dodávku tovaru registrovanej osobe v inom členskom štáte. Oslobodení od DPH: nájomné, zdravotnícke služby, poistenie a finančné služby, vzdelávacie služby. Povinná registrácia k DPH je: a) pri obrate v predchádzajúcich 12 mesiacoch b) pri obrate vyššom ako očakávanom v nasledujúcich 30 dňoch. Registrácia pri obrate nižšom ako je dobrovoľná. 9

10 Vzhľadom na žiadosť Cypru o finančnú pomoc z EFSF/ESM, prijal cyperský parlament dňa balík viac ako 20 zákonov potrebných pre získanie tejto pomoci. Schválené zákony upravujú celú škálu právnych predpisov, vrátane zákona o DPH. V roku 2013 základná sadzba dane z pridanej hodnoty vzrástla na 18% a od na 19%. Daň z príjmu právnických osôb: 12,5% Dane z príjmov zamestnancov za rok 2013 Daň v % Výška čistých príjmov (EUR) 0% do % % % % nad Spotrebná daň Spotrebná daň sa platí za: palivá (minerálne oleje, uhľovodíky, bezolovnatý benzín, motorový olej, plynový motorový olej, kerozín do motora, ťažký vykurovací olej, skvapalnený motorový plyn, prírodný plyn, uhlie a koks na kúrenie) motorové vozidlá (podľa kategórie vozidla a objemu motora) alkohol (etylalkohol, pivo, medzi produkty) tabak a tabakové výrobky kožené odevy ventily a batérie, kúpeľňové príslušenstvo z drahých kovov krištáľové výrobky porcelánové výrobky imitácie syra Kolky a poplatky za prevod nehnuteľností. Do daňového systému spadá tiež platba za kolky za rôzne oficiálne úkony a dokumenty, napr.: registrácia spoločnosti s ručením obmedzeným (fixný poplatok ,6% z hodnoty autorizovaného majetku) zmluvy (1,5% do čiastky a 2% nad , maximálne však ), vydania akcií akciovej spoločnosti (17 ), atď. Pri prevode nehnuteľností sa platí poplatok za prevod od 3 do 8 % podľa hodnoty. Platové pomery Čistá minimálna mzda v roku bola Ministerstvom práce a sociálneho poistenia k stanovená na 855 mesačne pri nástupe do práce a 909 EUR pre zamestnancov, ktorí sú u jedného zamestnávateľa dlhšie ako 6 mesiacov. Podľa odhadov CY tak výška minimálnej mzdy prekročila 50% priemernej mzdy. Minimálna mzda sa netýka však všetkých druhov zamestnaní. Normálny pracovný čas je stanovený na 38 hodín týždenne a 8 hodín denne. Sociálne zaťaženie Sociálne a zdravotné zabezpečenie na Cypre spolu tvorí 17,6%, z čoho 6,8 % hradí zamestnanec, 6,8 % zamestnávateľ, 4 % platí štát. U živnostníkov povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne tvoria 12,6 % príjmu, pričom štát prispieva ďalšími 4 %. Základné úrokové sadzby priemer Bežné vkladové účty: 0,5 2,1 % Vkladové účty terminované: 3,5 5,5 % Spotrebiteľské pôžičky: 6,0 13,0 % 10

11 Podnikateľské pôžičky: 5,0-8,25% Hypotéky: 6,51 8,0 % Kreditné karty: 11,0 17,0% b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Cyperská agentúra pre podporu investícií (CIPA Cyprus Investment Promotion Agency, v SR má podobné zameranie agentúra SARIO) je nezisková spoločnosť plne financovaná vládou Cypru. Cyperská agentúra pre podporu investícií bola založená v januári 2008 a má trojaký mandát: 1.) propagácia Cypru ako atraktívneho investičného centra s hlavnými prioritami v odvetviach: bankovníctvo a finančné služby lodiarsky priemysel informačné a telekomunikačné technológie vzdelávanie energetika zdravotníctvo CR, thalassoterapia, spa 2.) presadzovanie reforiem na Cypre potrebných pre zlepšenie právneho a podnikateľského prostredia a infraštruktúry 3.) poskytnutie pomoci pre investorov a následná starostlivosť. Dňa bolo v Nikózii podpísané Memorandum o porozumení medzi SARIO a CIPA o vzájomnej podpore investícií. c) Verejné obstarávanie Verejné obstarávanie je jedným zo spôsobov prieniku slovenskej produkcie na cyperský trh. Legislatíva verejného obstarávania je od vstupu CY do EÚ kompatibilná s legislatívou EÚ. Podrobná tendrová dokumentácia býva zväčša dostupná len v gréčtine. Ponuku je možné predložiť priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ak obstarávateľ takúto možnosť priamo v podmienkach tendra nevylúči. Obstarávateľom sú väčšinou príslušné ministerstvá, v rámci ktorých sú vytvorené hodnotiace komisie. Hlavným hodnotiacim kritériom býva štandardne kvalita a cena. Odporúčaný postup pre slovenské podnikateľské subjekty: v prípade, že slov. spoločnosť má záujem zúčastniť sa verejného tendra v CY, je potrebné sledovať Vestník EÚ. Ďalej odporúčame sledovať stránky niektorých vybraných ministerstiev CY, ktoré zverejňujú informácie k plánovaným tendrom a stránku kde sú pravidelne zverejňované tendre Energetickým úradom Cypru. Odporúčané stránky: d) Zmluvná základňa Ku koncu roka 2013 platilo medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou 17 dvojstranných zmlúv, z ktorých 8 bolo uzavretých samostatnou SR. Slovenská republika sukcedovala (k ) do 11 československo-cyperských zmlúv, z ktorých je v súčasnosti platných 9 a platnosť 2 bola ukončená. Slovenská republika vypovedala (k ) Dohodu medzi vládou ČSSR a vládou Cyperskej republiky o spolupráci v oblasti zdravotníctva * (Nikózia, ) a na základe vzájomnej dohody došlo (k ) k ukončeniu platnosti Dohody o spolupráci medzi Federálnym ministerstvom vnútra Českej a Slovenskej federatívnej republiky a Ministerstvom vnútra Cyperskej republiky (Praha, ). Slovenská republika uzavrela (po ) s Cyperskou republikou 9 dohôd, z ktorých je v súčasnosti formálne platných 8 (jednou z nich je Dohoda o dlhodobej 11

12 hospodárskej, vedeckej, technickej a priemyselnej spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Cyperskej republiky), platnosť jednej bola ukončená. Na základe vzájomnej dohody došlo vzhľadom na vstup obidvoch krajín do EÚ (k ) k ukončeniu platnosti Obchodnej dohody medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou (Nikózia, ). Dňa bola v Nikózii podpísaná nová Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Cyperskej republiky o spolupráci v oblasti zdravotníctva a lekárskych vied. Platnosť ešte nenadobudla, nakoľko legislatívny proces na cyperskej strane zatiaľ nebol ukončený. 12

13 III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: V snahe získať viac zahraničných investorov, Cyprus v posledných rokoch liberalizoval predpisy k priamym zahraničným investíciám, najmä pokiaľ ide o rozsah zahraničnej účasti a portfólio investícií. Tieto samozrejme neplatia pre investorov mimo EÚ. Zrušenie obmedzení pre investorov z EÚ podnietilo zvýšenie záujmu o investovanie na Cypre. V záujme ďalšieho posilnenia zahraničných investícií od 1. októbra 2004, cyperská vláda liberalizovala Zákon pre priame zahraničné investície, a to nielen pre občanov EÚ, ale aj pre investorov z tretích krajín, vo väčšine sektorov ekonomiky. V dlhodobom horizonte je trend PZI pozitívny a Cyprus má potenciál prilákať priame zahraničné investície aj v budúcnosti. b) Energetická politika krajiny Energetický mix Cyprus je importne orientovanou krajinou so silným sektorom služieb a nevyváženou energetickou štruktúrou, nakoľko nemá dostatočne využiteľné primárne zdroje energie a cca 90 % energie sa generuje z importovanej ropy, i keď v poslednom období dochádza k miernemu presunu smerom k využívaniu plynu. Ostatných 10 % je vykrytých prostredníctvom dovozu uhlia. V roku 2008 bol uvedený do prevádzky nový blok elektrárne vo Vasilikos s kapacitou 120 MW (olej/para) a následne boli vybudované ďalšie dva bloky s kapacitou 180 MW (plynová turbína s kombinovaným režimom). Podľa predpisov EÚ ohľadne ochrany životného prostredia má Cyprus zmeniť olejové elektrárne na plynové. Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií (v percentách) 2013 Zemný plyn 0 % Ropa 91 % Uhlie 5,8 % Jadrové zdroje 0 % Obnoviteľné zdroje energie 3,2 % Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie (v percentách) 2013 Tepelné elektrárne 100 % Jadrové elektrárne 0 % Obnoviteľné zdroje energie 0 % Energetická bezpečnosť krajiny energetická situácia CY je dlhodobo neudržateľná, krajina sa musí zbaviť 100% závislosti na výrobe elektrickej energie cez generátory na naftu, pričom vláda chce túto oblasť diverzifikovať aj prechodom na používanie zemného plynu ako zdroja pre výrobu elektrickej energie vysoká zraniteľnosť energetického systému CY sa plne ukázala v júli 2011, keď po výbuchu munície na neďalekej vojenskej základni a následnom odstavení najväčšej elektrárne Vasilikos spaľujúcej fosílne palivo prišla krajina o viac ako 50% kapacít výroby elektrickej energie. V súčasnosti prebieha jej rekonštrukcia a inovácia. ťažba a spracovanie zemného plynu však sama o sebe vyžaduje dodávku elektrickej energie vo výške desiatok MW, ktoré ale krajina dnes nemá k dispozícii jednou z kľúčových otázok v energetickej oblasti CY vrátane trhu so zemným plynom je zabezpečiť jeho konkurencieschopnosť, čo je obzvlášť problematické vzhľadom na malý a uzavretý trh ostrovnej krajiny 13

14 v zmysle CY zákona môže v súčasnosti dovážať a distribuovať zemný plyn na ostrove len Národná spoločnosť CY pre zemný plyn, rovnako výroba a predaj elektrickej energie je monopolom štátnej elektrárenskej spoločnosti; tieto skutočnosti bude potrebné zmeniť aj ako súčasť nevyhnutných opatrení pred začatím komerčnej ťažby zemného plynu. Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (Netto Import v percentách) 2013 Zemný plyn 0 % Ropa 100 % Uhlie 100 % Jadrové zdroje 0 % Priority energetickej politiky Cypru Priority energetickej politiky Cypru možno zhrnúť do dvoch základných bodov: a) riešenie aktuálnej a dlhodobo neudržateľnej situácie a hľadanie nových dodávateľov čo najlacnejších zdrojov energií na ostrov. Podľa Cyperskej vlády by začiatkom roku 2015 mala byť prijatá revidovaná stratégia. b) koncentrácia na monetarizáciu príjmov z budúcej ťažby zemného plynu z podmorského dna vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru. Je zrejmé, že v prípade dovozu energetických nosičov, je záujmom cyperskej vlády preklenúť aktuálny stav charakterizovaný nákupom veľmi drahých nosičov do doby, dokiaľ nedôjde k reálnej ťažbe zemného plynu, či už pre vlastnú spotrebu, alebo pre vývoz do iných krajín. Aktuálny stav v prieskume a ťažbe energetických nosičov začiatkom roku 2014 Na základe potvrdenia rozsiahlych zdrojov zemného plynu a ropy vo VEZ - Výlučnej ekonomickej zóne Cyperskej republiky (v susedstve VEZ Izraelu), tak, ako to dokazujú doterajšie prieskumné vrty, má región Východného Stredomoria reálny potenciál stať sa odpoveďou na hroziacu energetickú krízu EÚ, keďže po roku 2020 by súčasné zdroje energetických nosičov pre EÚ (Severné more, RF, Severná Afrika) už nemali stačiť pokrývať stále rastúce potreby EÚ. Potrebné dodávky by tak mohli pochádzať práve z podmorských nálezísk nachádzajúcich sa vo VEZ krajín v okolí Východného Stredomoria. Cyperská vláda plánuje ako prechodné riešenie importovať zemný plyn až do chvíle, kým nebude krajina sama schopná ho ťažiť zo svojich objavených podmorských ložísk. Do úvahy pripadá Izrael, s ktorým zástupcovia cyperskej vlády a najdôležitejších štátnych regulačných spoločností pôsobiacich v petrochemickom priemysle zriadili pracovné skupiny, ktoré budú posudzovať otázky spojené s energetickou infraštruktúrou ako aj perspektívy širšej energetickej spolupráce nielen medzi Cyprom a Izraelom, ale aj v spolupráci s Gréckom. Infraštrukturálne riešenia majú byť iba dočasné, pričom do úvahy prichádza preprava podmorskými plynovodmi alebo nákladnými loďami vo forme stlačeného plynu. Projekt ťažby cyperského plynu je zatiaľ iba v začiatkoch, keď Cyprus prednedávnom uzavrel tender na druhé kolo licencií pre veľké medzinárodné petrochemické koncerny a koncesiu na ťažbu zemného plynu udelil 4 koncernom. Prvá licencia bola udelená americkej ťažobnej spoločnosti Noble Energy so sídlom v texaskom Dallase, ktorá uskutočnila prieskumné vrty a potvrdila náleziská v objeme do 220 miliárd m 3 zemného plynu v VEZ Cypru. Cyperský parlament schválil v decembri 2012 zákon o zriadení štátneho regulačného úradu KRETYK, ktorý by mal dohliadať nad budúcou ťažbou a v marci 2014 zriadenie novej spoločnosti Cyprus Hydrocarbon Company s cieľom propagácie a hľadania potenciálnych partnerov pre budúcu ťažbu zemného plynu. Prvé reálne príjmy z ťažby zemného plynu nemožno očakávať skôr ako po roku Začiatkom októbra 2013 však minister obchodu, priemyslu, energetiky a turizmu CY Giorgos Lakkotrypis oznámil, že podľa druhého prieskumného vrtu urobeného americkou spoločnosťou Noble Energy v sektore 12 VEZ Cyprus disponuje zásobami zemného plynu 14

15 v rozsahu 102 až 170 miliárd m 3, pričom reálne vyťažiteľných je cca 141,5 miliárd m 3. Je to o niečo menej, ako boli odhady z roku 2011 ( miliárd). Napriek nižším dátam sa čistý zisk pre Cyprus založený na konzervatívnom strede (130 mld. m 3 ) odhaduje na mld. eur (v priebehu 14-ročnej ťažby). Situácia sa môže ešte zmeniť potom, čo talianskojuhokórejské konzorcium ENI-Kogas (disponuje licenciou na vrty v sektoroch 2, 3 a 9) a francúzsky Total (sektory 10 a 11) začnú so svojimi vlastnými prieskumnými vrtmi v roku Napriek nižším odhadom však ide o veľmi pozitívne odhady (tretie najväčšie v Levantinskej panve po Izraeli a Libanone), robiace z regiónu východného Stredozemia jedno z najsľubnejších ložísk zemného plynu na svete (cca 1080 mld. m 3 ). Aj keby sa z nejakého dôvodu (predraženie výstavby Vassilikos, nižšie odhady ako súčasné) nakoniec ukázal export zemného plynu ako nerentabilný, stále ide o obrovské zásoby pre vlastnú spotrebu Cypru. Každých 14 mld. m 3 zásob odpovedá produkcii Cyperských elektrární na 25 rokov. Zásoby zemného plynu by tým pádom stačili na pokrytie energetickej náročnosti Cypru na cca 300 rokov. Zatiaľ potvrdené zásoby zo sektoru 12 nestačia na rentabilnú výstavbu závodu Vassilikos, čo je prioritou cyperskej vlády. Viacej napovedia výsledky prieskumného vrtu v sektore 2, s ktorým začalo v septembri 2014 taliansko-juhokórejské konzorcium ENI-Kogas ako aj v sektore 10, ktoré by mala francúzska spoločnosť spustiť v roku Aktivity ENI-Kogas však vyvolali reakciu Turecka, ktoré vyslalo do výlučnej ekonomickej zóny začiatkom októbra 2014 seizmické prieskumné plavidlo Barbaros patriace TPAO Tureckej národnej ropnej spoločnosti. Narušenie VEZ zo strany tureckého plavidla vyvolalo veľké politické napätie medzi oboma krajinami, pričom Cyprus odsúdil toto počínanie Turecka na medzinárodnej pôde, spoločne so svojimi EÚ partnermi (závery zasadnutia Európskej rady z ). Tento bilaterálny spor medzi Tureckom a Cyprom spôsobil dočasné pozastavenie mierových rokovaní o riešení cyperského problému. Pozície k prioritným (z pohľadu SR) medzinárodným energetickým projektom (Severojužné prepojenia, plynovod South Stream, klimaticko-energetický balík, ťažba bridlicového plynu a pod.) Cyperská republika vo všeobecnosti podporuje akékoľvek riešenia energetických projektov, ktoré sú v celkovom meradle prospešné pre EÚ a jej členské krajiny. Z tohto dôvodu nerobí rozdiely medzi severojužným prepojením alebo plynovodom South Stream. Zároveň však preferuje, aby EÚ využívala v prvom rade energozásoby, ktorými disponuje sama (t.j. zo svojich členských krajín), a až následne vykrývala potreby dovozom z iných regiónov. V otázke bridlicového plynu je podľa Cyperskej republiky potrebné klásť väčší dôraz na preskúmanie celkových dopadov ťažby na životné prostredie. V rámci klimaticko-energetického balíka Cyprus podporuje spoločný cieľ znižovania emisií skleníkových plynov, ktorý bude založený na spravodlivom rozložení úsilia, bude zohľadňovať špecifiká jednotlivých krajín (dôraz na interkonektivitu než na výkonnosť ekonomík / HDP per capita). CY vníma cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 40% (maximum) z dvoch protichodných pohľadov a) na jednej strane je to potrebné, nakoľko Cyprus je aj podľa relevantných odborných štúdií najviac vystavený globálnemu otepľovaniu (do roku 2050 môže byť až 70% územia ostrova zmeneného na púšť), b) pri rozdelení úloh a úsilia medzi jednotlivé krajiny treba brať v úvahu fakt, že Cyprus ako jedna z iba dvoch krajín EÚ nie je napojená na európsku energetickú sieť (ostrovný štát, veľká vzdialenosť od pevniny a pod.). Aj z tohto dôvodu nemôže Cyprus obnoviteľné zdroje energie (napríklad zo solárnych panelov v letných mesiacoch) naplno využívať (nemôže ich exportovať, a taktiež ich nemôže uskladňovať na zimné mesiace, lebo by hrozilo vznietenie celej elektrifikačnej sústavy). 15

16 IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Cyprus má po vstupe do EÚ plne harmonizovaný colný režim s EÚ. Dokumentáciu požadovanú pri dovoze tvorí dodací príkaz, faktúra a baliaci list, u potravín aj zdravotný certifikát a doklad o prísadách. Dovoz výrobkov na reexport je bezcolný. Označovanie potravín v gréckom jazyku je povinné. Právnu zodpovednosť za bezpečnosť spotrebiteľa u dovážaných a vyrábaných výrobkov určuje zákon. Zákaz dovozu sa vzťahuje na zbrane, narkotiká, poburujúce publikácie, falzifikáty peňazí, poľnohospodárske produkty bez fytosanitárnych certifikátov, psov, mačky, tropické ryby a papagáje bez špeciálneho veterinárneho povolenia. Štandardy sú plne harmonizované s EÚ. V tendroch sa vyžadujú ISO kvality. Označenie CE sa plne vyžaduje u stavebných materiálov, elektrotechniky, plynových spotrebičoch, strojoch, zdravotníckych prístrojov, tlakových nádob, ochranných zariadení, rekreačných plavidiel, hračiek. Zóny voľného obchodu sú v prístavoch Limassol a Larnaka, účasť zahraničných firiem v ich aktivitách povoľuje Centrálna banka Cypru. Obchodná prax je charakterizovaná značnou mierou pragmatizmu, bez rozsiahlych všeobecných úvah a byrokracie. Obchodné rokovania sa vyznačujú smerovaním k jasným, konkrétnym a cieľovo orientovaným zámerom. Cyprus ako krajina, ktorá bola dlhodobo pod britským vplyvom nesie doteraz známky britského spôsobu obchodovania a usporiadania obchodnej siete. Relatívne vysoká životná úroveň sa odzrkadľuje aj v sortimentnej a kvalitatívnej štruktúre zásobovania vnútorného trhu. Platobná schopnosť je dobrá a problémy s nedodržaním dohodnutých podmienok prakticky neexistujú. Cyprus po vstupe do EÚ plne harmonizoval colný režim s EÚ. Vzťahuje sa naň pre obchod s tretími krajinami spoločný colný sadzobník EÚ (viď. TARIC a pravidlá obchodu platné pre členské štáty EÚ. Dočasný vstup tovaru na územie Cypru môže byť uskutočnený bez colných poplatkov. Toto opatrenie sa vzťahuje napr. na motorové vozidlá, tovar v zušľachťovacom styku alebo opravy pred reexportom, tovar na výstavy, obchodné vzorky. Termínované vstupné povolenie je platné 3 mesiace vydané pri vstupe tovaru na územie Cypru a môže byť predĺžené ústredím Colnej správy. Dovoz na Cyprus je realizovaný cez prístavy Limassol a Larnaka, kde sú súčasne stanovené zóny voľného obchodu. Na území Cyperskej republiky sú 3 zóny voľného obchodu (ďalej FZ free zones). Prvé dve zóny sú dva hlavné prístavy v krajine - Limassol a Larnaka - ktoré sú využívané výlučne na prekládku, pričom tretia zóna, situovaná blízko medzinárodného letiska v Larnake, môže byť využívaná pre účely prebaľovania tovaru a k zušľachteniu či ďalšiemu spracovaniu. Tieto zóny sú považované za územia mimo colného priestoru EÚ. To znamená, že napr. tovar pôvodom mimo EÚ, ktorý je umiestnený v FZ, nemôže byť zaťažený dovozným clom, DPH alebo spotrebnou daňou. FZ podliehajú predpisom CY a EÚ. Sú v jurisdikcii Colného úradu, ktorý dohliada na uplatňovanie niektorých obmedzení a zakázanú činnosť v závislosti na charaktere tovaru. Na FZ v Larnake má naviac dohľad Ministerstvo obchodu, priemyslu a turizmu CY. Firmy, ktoré majú povolenie umiestniť svoj tovar v larnackej FZ, využívajú skutočnosť, že zóna je výnimkou z uplatňovania pravidiel pre vstup na colné územie Cypru resp. na jednotný vnútorný trh. Tento fakt dovoľuje firme importovať základné suroviny alebo tovar určený na ďalšiu prepravu bez platenia cla a DPH. Jediným obmedzením je podmienka, že tovar musí byť striktne predaný resp. reexportovaný mimo oblasť EÚ. V prípade, že firma plánuje obchodovať na miestnom trhu, musí získať povolenie od Colného úradu a uhradiť príslušné dovozné clo. Žiadosti sa predkladajú na Ministerstvo obchodu, priemyslu a turizmu CY. Dovoz výrobkov na reexport je bezcolný. 16

17 Spôsob distribúcie výrobkov závisí od konkrétnej komodity, napr. distribúcia potravín resp. trhových výrobkov vyžadujúca prienik do obchodných reťazcov, je spojená s rôznymi druhmi poplatkov. Iný systém funguje pri distribúcii napr. strojov a dopravných zariadení, resp. priemyselných výrobkov, pre ktoré najvhodnejší spôsob distribúcie je prostredníctvom veľkoskladov. V každom prípade najoptimálnejší variant distribúcie je prostredníctvom generálneho importéra, domácej obchodnej spoločnosti, ktorá pozná miestne obchodné i distribučné reťazce i zvyklosti, má potrebné obchodné kontakty a v rámci propagácie môže pokryť potrebné náklady na reklamu, resp. povinné poplatky vstupu do obchodných reťazcov. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Obchodná bilancia Obchodná bilancia zahraničného obchodu Cyperskej republiky (CY) má dlhodobo zápornú hodnotu, rovnako ako u väčšiny krajín, ktorých príspevok do HDP je najväčšou mierou zabezpečovaný sektorom služieb. Na Cypre je to najmä bankový sektor a sektor turistického ruchu. Dňa Cyprus vstúpil do eurozóny. Rozhodnutie bolo prijaté EK v júli 2007 a fixný prepočítací kurz cyperskej libry voči euru bol stanovený 1EUR = 0, CYP. V komoditnej štruktúre dovozu sú najdôležitejšími položkami: stroje a mechanické nástroje, elektrické zariadenia, TV, zvukové rekordéry, reproduktory a ich časti, dopravné prostriedky (vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravné zariadenia), nerasty, výrobky chemického priemyslu (palivá, mazivá) a textílie a textilné výrobky. Z krajín EÚ najmä z Grécka, Talianska, Veľkej Británie, Nemecka a Holandska pochádza viac ako 80 % importovaných tovarov. V roku 2011 v rámci obchodnej bilancie Cyperskej republiky bol zaznamenaný rast dovozu i vývozu, čím stúpol aj záporný schodok krajiny. Naopak, v roku 2012 i 2013 došlo k poklesu zápornej obchodnej bilancie, nakoľko pri nezmenenom vývoze poklesol dovoz na Cyprus. Podobný trend badať aj v tomto roku. Základné parametre cyperského zahraničného obchodu za ostatných 7 rokov Obchodná bilancia v mil. EUR Rok ZO Cypru celkom z toho v rámci EÚ Import Export Obrat Saldo Import Export Obrat (c.i.f.) (f.o.b.) (c.i.f.) (f.o.b.) Saldo ,4 1082,7 7436,1-5270,7 4351,8 607,8 4959,6-3744, ,7 1190,4 8557,1-6176,3 4941,6 605,9 5547,5-4335, ,8 970,4 6662,2-4721,4 4105,3 505,1 4610,4-3600, ,4 1136,8 7654,2-5380,6 4532,2 583,8 5116,0-3948, ,5 1404,0 7714,5-4906,5 4280,5 712,0 4992,5-3568, ,2 1422,4 7164,6-4319,8 3921,9 624,8 4546,7-3297, ,5 1611,6 6422,1-3198,9 3343,7 702,8 4046,5-2640,9 1-8/ ,9 995,9 4253,8-2262,1 920,8 446,4 1367,2-474,3 Zdroj: Republic of Cyprus, Statistical Service Cyprus, ako malá, ostrovná ekonomika s nízkym počtom obyvateľov, je závislý na dovozoch, preto je vysoká pasívna bilancia sprievodnou vlastnosťou cyperského ZO. Na adresu zloženia cyperského vývozu je treba uviesť, že vývoz z Cypru je tradične charakterizovaný značným podielom reexportovaných dodávok. Reexporty sú svojím objemom porovnateľné s vývozom produktov domácej produkcie, spravidla ju prevyšujú. 17