Základná škola s materskou školou Harichovce

Transcription

1 Základná škola s materskou školou Harichovce Školský občasník Jún 2017 Ďakujem Ďakujem, že sme až tu hore vyšli, aj zato, keď sme sa tam vtedy všetci zišli. Uvideli sa pohľady, detské tváre, prvé kamarátstva, niektoré aj pravé. Takto sa začali naše detské sny, pri spomienke na úsmev prekrásny. Bitky o bábiku, vysmievanie za pád, takto začal Niagarský vodopád. Z ničoho nič sedíme za lavicami, od deviatakov obdarení kyticami. Postupne začíname jednej veci chápať, detské sny sa už začínajú utápať. O tri roky stojíme pred oltárom, stali sme sa Božími deťmi, jeho nektárom. Náš úprimný úsmev sa pomaly nadvihuje, pohľad na rozprávkový svet vystrihuje. Zrazu spomíname na tie časy, keď sme si sami chceli určiť trasy. Teraz si šťastie vybralo každého z nás, robiť veľké rozhodnutia, naša budúcnosť je v nás. Všetko, čo robíme, si vybral život sám, my mu pomáhame, vytvárame si svoj vlastný talizman. A tak len ďakujem mame a otcovi zato, že tu som, že môžem povedať ďakujem, dovidenia a pokračovať si za snom. napísala: Martina Rimská, 9. ročník Hariško Strana 1

2 Skala útočiska Skalu útočiska poznáme ako názov knihy povestí nášho regionálneho autora Petra Karpinského. V marci tohto roku sa konala aj literárna súťaž, ktorá niesla rovnomenný názov. Vyhlásenie výsledkov sa konalo v Spišskej knižnici. Do tejto súťaže sa zapojilo aj niekoľko žiakov našej školy a úspešne tak reprezentovali našu základnú školu. Výherné básne sme uverejnili už v decembrovom čísle Hariška. Teraz vám prinášame ich prozaickú tvorbu. Z lenivej nakoniec pracovitá včielka Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolinami, na jednej úplne obyčajnej lúke, žila jedna úplne obyčajná lienka s obyčajným menom Simonka. Mala úplne obyčajnú lienkovskú rodinu. V tej rodine žil jej sedemročný brat Patrik s mamkou Adrianou a s ockom Jožkom. Aby ste vedeli, Simonka bola vždy tá najlenivejšia lienka na celej lúke. Keď Simonka mala sedemnásť rokov, rodičia jej povedali:,,simonka, mala by si sa už trochu osamostatniť a mala by si si nájsť nejaké bývanie. Simonka im však odpovedala:,,dobre pôjdem, veď to je pre mňa hračka bývať sama, aspoň budem jesť to, čo mi chutí.,, Ale kým ti skončí lienkovská škola, budeš bývať ešte s nami, povedali rodičia. Simonka skončila strednú školu pre lienky a našla si aj frajera menom Adam. Rozhodli sa, že budú bývať spolu. Prišiel ten deň. Simonka mala odísť. Rozlúčila sa s celou rodinou a keď vyšla pred dom, tak ju tam už čakal jej frajer, lúčny koník Adam. Ocko im išiel ukázať lúku, na ktorej budú bývať. Ukázal im tú najluxusnejšiu lúku v celom šírom okolí. Boli veľmi radi, že majú taký pekný trávnatý domček. Adama prijali v robote, ktorú mal hneď vedľa lúky. Chodil upratovať svojim susedom lúky, alebo sa im chodil starať o deti. Simonka bola lenivá a žiadnu robotu si nenašla. Adam bol z toho tak nervózny, že od Simonky odišiel. Simonkin brat už tiež žil sám so svojou frajerkou, s ktorou chodil každý týždeň zbierať zásoby na zimu. Skoro vždy volali Simonku, aby išla s nimi, ale jej sa nikdy nechcelo. Vždy im povedala, že jej na zimu stačí to, čo jej dali rodičia. Prišla zima a lienke Simonke bola zima, lebo si nenazbierala žiadne drevo. Pomaly jej začali dochádzať potraviny na zimu. Prešla štvrtina zimy a Simonka už nemala čo jesť. Keď sa to dozvedeli jej rodičia ihneď po ňu prišli a zobrali ju domov. Trochu na ňu rodičia kričali a každý koho Simonka stretla sa jej vysmieval, lebo už je dospelá a nevie sa o seba postarať. Jej brat po dlhšom čase oznámil svojej celej rodine, že bude svadba. Keď boli na svadbe, lienka Simonka si uvedomila, že by si mala nájsť nejakú prácu a frajera. Potom by si zrobila aj vysokú školu. Presne to, čo povedala, Simonka sa aj stalo. Hneď na ďalší deň po svadbe vstala naraňajkovala sa a išla si hľadať prácu. A mala také šťastie keď vošla do lúčneho kvetinárstva a opýtala sa, že či by tam nemohla robiť. Kvetinárka, čo tam predávala kvety, jej povedala, že to Hariško Strana 2

3 povie šéfovi a že jej napíše. Simonke večer prišla sms, že na ďalší deň má pohovor s pánom šéfom. Cestou domov bola taká šťastná, lebo sa mohla aspoň s niečim doma pochváliť. S najlepšími kamarátkami sa dohodla, že pôjdu spolu na tú istú lúčnu vysokú školu. Začala študovať a jedného dňa sa uskutočnil na škole ples. Simonka sa opýtala najkrajšieho chalana, ktorý sa volal lúčny koník Fero, či by s ňou išiel na ples. A on povedal: Áno. Keď začali na plese tancovať, boli takí úžasní, že ich vyhlásili za najlepší tanečný pár na plese. Po plese sa Simonka s Ferom skamarátili. O mesiac sa Fero stal Simonkiným lúčnym priateľom a o dva roky bola ďalšia svadba. Potom si Simonka dokončila vysokú školu, začala dobre zarábať a onedlho pribudol ďalší prírastok do rodiny. Z lenivej lienky sa stala nakoniec pracovitá, vzdelaná lienka. A zazvonil zvonec a rozprávky bolo koniec. napísal: Marek Čuj, 4. roč. Lenivý mravec Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna lúka, na ktorej sa všetci začali pripravovať na zimu. Všetci, okrem jedného lenivého mravčeka. Kým v mravenisku všetci usilovne pracovali, on sa vyhrieval na liste na posledných lúčoch jesenného slniečka. Bol rád, že nič robiť nemusí a nikto ho do práce nenaháňa. Všetci pracovali rýchlo, lebo zima bola blízko. Mravček si však užíval pokoj od práce. Kým nezačal padať prvý sneh. Začala zima. Uzimený mravček sa nemal kam schovať pred zimou a nemal čím zahnať hlad. Veľmi ľutoval, že na jeseň kamarátom z mraveniska nepomáhal. Na celú lúku napadol sneh, pokryl všetko, aj lenivého mravčeka. Kamaráti ho však našli, zobrali k sebe do mraveniska. Dali mu najesť a teplú posteľ. Mravček im za to sľúbil, že už nikdy nebude taký lenivý a vždy im bude pomáhať. A tak sa aj stalo. Od toho času neexistuje mravenisko, v ktorom by býval lenivý mravec, pretože túto rozprávku rozprávajú už malým mravčekom na výstrahu. Potom zazvoní zvonec a lúčnej rozprávky je koniec. napísala: Michaela Kurtová, 4. roč. Neobyčajný boj dvoch rôznych svetov Kde bolo, tam bolo, za siedmymi domami, za siedmymi stromami, bola hora, na hore lúka, na lúke krajina, krajina neobyčajne obyčajná, krajina nám ľudom neobyčajná. Krajina, o ktorej nevie žiaden človek okrem mňa... Krajina na lúke, ktorá je nám pred nosom. V tej krajine sa skrýva tajomstvo. A to tajomstvo vám teraz prezradím. V tej krajine totiž nežije ľud, ale hmyz: pavúky, motýle, včely... Hariško Strana 3

4 stvorenia, ktoré žiaden záhradník nemá rád. A ja o tejto krajine poznám príbeh, ktorý mi rozpovedal jeden mravček. Teraz sa usaďte a pozorne počúvajte. Na lúke v krajine Menta v samotnom včeľom paláci vypukla hádka. V paláci bývala kráľovná Emetis, veľká krásna včela, vládkyňa krajiny Menta. Práve sa hádala s prefíkaným lišiakom Mífusom, vládcom susedného lesa menom Dubnis. V tom lese nežili žiadne veľké zvieratá, ako sú medvede, jelene, vlci, ale len zajace a králiky, ktoré bývali na okraji lesa pretože sa báli líšok a kún, ktoré boli sluhmi Mífusa. S nimi žili aj ježkovia, ktorí boli ako ochrana malého lesa, tiež veveričky, usilovné kuchárky a iné usilovné zvieratá. Veľké zvieratá tam nežili preto, lebo sa tam jednoducho nevošli. A preto prosil Mífus viac územia z krajiny Menta od Emetis. Lenže kráľovná to dopustiť nechcela, lebo vedela, že keby sa do lesa Dubnis prisťahovalo viac veľkých zvierat, tie zvieratá by ich jedných jednoduchým šliapnutím pripučili. A tak sa hádali. Hádali sa veľmi dlho, a preto Mífus odišiel do svojej kráľovskej nory. Keď vošiel hneď si nazúrene sadol do svojho veľkolepého trónu a zavolal svojho verného kapitána vojakov. Kapitán sa prisťahoval z miesta, ktoré je ďaleko od lesa Dubnis. Prišiel až z Austrálie. Bol to dikobraz, veľmi vážny dikobraz, ešte nikto ho nevidel sa smiať. Jedine, škodoradostne. Hneď ako kapitán dikobraz pricupotal k trónu kľakol si a spýtal sa vládcu: Čo si odo mňa želáš? Ten s rovnakým výrazom na tvári, aký mal keď vošiel do kráľovskej nory odpovedal: Vojnu. Čo-o-o-o?! spýtal sa dikobraz s koktavým hlasom. Dobre si počul! Vojnu. Priprav ježov k boju! Ten odporný hmyz nevie s kým si začal! zakričal Mífus. Áno, veličenstvo... prikývol dikobraz a odcupotal z veľkej sály. Keďže sa mladý dikobraz bál len jediného - lišiaka Mífusa, tak ho počúval na slovo. Rýchlo pribehol k vojakom, nezbedným ježkom. Medzi nimi stálo pár odvážnych kún, ktoré bojovali o život a jedlo pre svoju rodinu. Za kapitánom dikobrazom išli na neplánovaný podvečerný tréning. V krajine Menta sa zatiaľ zabávali, mali turnaj a netušili čo sa blíži. Boli tam motýlí rytieri, lúčne koníky, ktoré robili neuveriteľné bojové kúsky. Potom tam boli šašovské lienky, ktoré na prekvapenie všetkých rozosmiali. Dokonca aj majestátneho hosťa, kráľovnú Emetis. Prišli aj krásne tanečnice húsenice a motýle, ktoré mali krídla ako farby dúhy. Všetci diváci sa pozerali na tu krásu so zatajeným dychom. Naraz pribehol jeden mravček menom Izidor do stredu pódia, oddýchol si od behu a potom zvolal: Išiel som potichu do lesa Dubnis, lebo som počul ako sa moji bratia zhovárali, že tam rastie veľký krík s malinami, a tak som ho išiel hľadať. Po ceste som počul z kráľovskej nory, ako sa Mífus rozpráva s nejakým zvieraťom o tom, že na nás pošle svoju silnú armádu. Hneď po jeho reči kráľovná Emetis zvolala: Ak to, čo povedal tento mravček Izidor je pravda, potom sa musíme na tých chuligánov pripraviť! Zrazu sa zo všetkých strán hľadiska ozvalo: Ale veď tí ich vojaci sú takí silní, veď to nemôžeme prežiť! To sa nedá! Ako proti nim môžeme vyhrať?! Môžeme, lebo máme jednu vec, čo oni ani nevedia čo to je... a to nádej. My veríme, že nám to vyjde. Tak sa aj vy pridajte a verte v to, že tento súboj prežijeme, povzbudila ich krásnou rečou kráľovná Emetis. A nezabúdajte, nejdeme bojovať, prerušila na chvíľu silný šepot kráľovná Emetis. Potrebujem iba pavúkov. Tak všetkých pavúkov zvolávam ku tkáčovi, kde sa stretneme o hodinu, povedala a už letela do svojho paláca. Na ďalší deň prišli Hariško Strana 4

5 ježkovia, kuny a iné zvieratá. Sprevádzal aj prefíkaný lišiak Mífus, pretože si chcel vychutnať tú chvíľu, keď krajinu Menta porazia. Už boli na hraniciach, kráľovná bola v svojej krajine aj s pavúčikmi pripravená a čakala na útočníkov. Hneď ako útočníci stúpili na začiatok krajiny Menta, všetky usilovné pavučice a pavúčikovia začali pliesť zo svojich sietí veľkú velikánsku izbu odkiaľ nemohli vystúpiť. Keď dokončili svoju prácu, vyliezli cez maličký otvor, zasieťovali ho a nechali kráľovnú Emetis s nazúrenými útočníkmi samu. Tá opatrne začala: Naša krajina Menta je veľmi krásna a aj veľmi veľká. A tak sme sa rozhodli, že vy tu môžete bývať s nami. My sa však tiež môžeme prisťahovať na vaše pozemky, do vašej krajiny. Nebudeme sa ustavične mlátiť, drtiť a zabíjať, ale budeme mať medzi sebou mier. Spravíme z týchto úplne odlišných svetov jeden, v ktorom budú dvaja vládcovia a veľký pokoj. Čo vy na to? Pozrela na lišiaka Mífusa. Hmmm viete čo? Táto myšlienka nie je až taká zlá. Súhlasím, odvetil Mífus. Drobná Emetis od šťastia líšiaka Mífusa objala. Aj keď bola kráľovná menšia ako jeho labka, lišiaka to potešilo. V celej hore zavládol mier a zvieratá sa s hmyzom skamarátili a na lúke teraz má taký králik alebo zajačik skrýšu a v lese sem tam vykukuje nejaký včelí úľ alebo mravenisko. napísala: Liliia Kyshko, 4. roč. Lienka Ninka Lienka Ninka sa v jeden slnečný deň vybrala opäť do školy. Mamka jej ráno dala desiatu a zamávala jej na rozlúčku. Ako prišla do školy, zbadala Izabelu. Bola to jej najlepšia kamarátka. Izabela však bola veľmi smutná. Lienka sa divila, prečo je Izabela taká nešťastná, veď, ak príde do školy, každý deň ju hneď príde pozdraviť ako prvá a s úsmevom. A tak sa jej Ninka opýtala: Prečo si taká smutná? A Izabela jej povedala: Lebo môj braček sa stratil. Ninka sa na ňu smutne pozrela. Išla jej niečo povedať, ale vedela, žeby ju veľmi nepotešila. Zazvonilo na hodinu prírodovedy. Pani učiteľka vošla do triedy, otvorila triednu knihu a začala vyvolávať žiakov. Ninka chodila odpovedať veľmi často, lebo prírodovedu mala najradšej. Mala kopu známok a pani učiteľka ju nemala prečo vyvolať, pretože všetko vždy vedela. A tak mala dosť času na rozmýšľanie, kde by mohol byť Izabelkin braček. V duchu si povedala: Mohol ísť do lesa, alebo k motýľom? Prešla matematika, slovenčina, čítanie a aj vlastiveda. Ale Ninka celý čas rozmýšľala, kde by mohol byť Izabelkin braček. Prišla posledná hodina, zazvonilo na koniec vyučovania. Ninka vybehla zo školy a bežala rýchlo domov. Keď tam prišla, hneď sa vyzliekla a utekala do svojej izby, kde sa začala baliť. V izbe bola jej staršia sestra lienka Monika. Monika sa opýtala Ninky: Prečo sa tak ponáhľaš? A Ninka jej odpovedala: No vieš, Izabelke sa stratil braček. Monika pokračovala v otázkach: A prečo sa balíš ty a nie Izabelka? Ninka sa na ňu pozrela a všetko jej vysvetlila. Potom to pochopila aj jej staršia sestra Monika a začala sa tiež baliť. Ninka sa jej prekvapene spýtala: A prečo sa balíš aj ty? Monika si šla pre baterku do skrine, pozrela sa na svoju mladšiu sestru Ninku Hariško Strana 5

6 a povedala jej: Nenechám svoju mladšiu sestru v štichu, tak idem s tebou. To bude super,viac hláv, viac rozumu, povedala lienka Ninka. A Monika sa na ňu usmiala. A o pár minút vyrazili. Najprv to išli povedať Izabelke, či nejde s nimi. No po ceste stretli húsenicu Adrianku, ktorá sa pridala do lúčneho pátrania. Zaklopali na dvere Izabelkinho domu. Otvorila im Izabelkina mamka. Opýtali sa, či by im nemohla zavolať Izabelku. Zavolala ju. Len čo sa zjavila pri dverách, všetko jej vyrozprávali pekne po poriadku. Ale ona sa len zasmiala a povedala: Vy neviete čo je dnes za deň? No predsa 1. apríl! Všetci to pochopili a začali sa smiať. Nebol to síce pekný fór, ale priateľstvo lúčnych zvieratiek bol tak silné, že keď už boli všetci pobalení, tak sa vybrali na výlet do hustej trávy, kde to mali najradšej. Opekali si lúčne maršmalovny z kvetov. Keď si na nich všetci pochutnávali, skríkla Ninka, že v kríkoch je vyhrabaný krtko. To ste mali vidieť, rozutekali sa na všetky svetové strany. Nakoniec to bol pekný Ninkin 1.apríl. Asi najkrajší. Už sa teší na budúci rok, ako ich znovu nachytá no už na takom fóre, ktorý nikoho nevystraší. A možno niekto nachytá aj Ninku. A spolu sa znovu všetci zasmejú v hustej tráve a budeme ich počuť až k nám domov. napísala: Mária Závacká, 4. roč. Lúčne priateľstvo Bola jar. Vzduch krásne voňal, stromy sa pýšili novými púčikmi a vtáčiky im spievali oslavné piesne. Nad lúkou plnou farebných kvetov poletovali tri motýle. Červený, žltý a biely mávali svojimi krídlami nad hlavičkami lúčnych kvetov. Boli to dobrí kamaráti. Páčili sa im všetky kvietky červené, žlté, biele, ružové i oranžové. Nemohli sa prestať dívať na to, aké sú nádherné. Celý deň sa medzi nimi naháňali a hrali na schovávačku. Zrazu sa slniečko schovalo za oblak. Vzduch sa ochladil a na zem začali padať prvé kvapky dažďa. Kvetinky sa sklonili k zemi a rýchlo pozamykali svoje hlavičky. Kvap kvap. Drobné kvapky padali aj na krídla motýľov. Zle je! volali kamaráti. Musíme sa rýchlo schovať. Prileteli ku kvietku, ktorý bol najbližšie. Bol to červený vlčí mak.,,dobrý kamarát mak, vlčí mak, otvor nám, schovaj nás pred dažďom, prosili motýle. Vlčí mak im povedal: Ty, červený motýlik, sa môžeš u mňa schovať, lebo si taký istý ako ja. Žltého a bieleho motýľa však dnu nepustím, lebo sú iné. Ach, akože by som mohol opustiť svojich kamarátov? Nie, keď nemôžu oni, nejdem ani ja, povedal červený motýlik a odletel s kamarátmi hľadať iný úkryt. Dažďových kvapiek začalo padať viac a viac. Motýliky už boli úplne premočené. Prileteli k žltej púpave. Dobrá púpava, žltá púpava, pusť nás dnu, schovaj nás pred dažďom, prosili kamaráti. Teba, žltý motýlik, rád pustím dnu, lebo si taký istý ako ja. Ale červeného a bieleho nepustím, lebo sú iné, povedala žltá púpava. Ach, ale my sme kamaráti, nechcem sa rozdeliť. Keď nemôžu oni, nejdem ani ja, povedal statočne žltý motýlik a odletel s kamarátmi hľadať iný úkryt. Spustil sa hustý lejak. Motýliky, úplne mokré Hariško Strana 6

7 a uzimené, prileteli k bielej margarétke. Margarétka, biela kvetinka, otvor nám svoje lupienky, schovaj nás, lebo iste zahynieme. Už sme celí premočení a je nám zima, prosili motýle. Teba biely motýlik, rada schovám, lebo si taký istý ako ja, povedala biela margarétka. Ale červeného a žltého nemôžem pustiť dnu, lebo sú iní ako ja. Nikdy neopustím priateľov v núdzi, povedal statočne biely motýlik hoci mu už dochádzal dych a krídelka mal tak mokré, že s nimi len ťažko mával. Slniečko spoza mraku všetko pozorovalo. Bolo mu ľúto zmoknutých motýlikov a odohnalo dažďový mrak. Prestalo pršať a na zem znovu dopadli teplé lúče. Rýchlo zohriali uzimených motýlikov a vysušili im ich mokré krídelká. Motýliky boli šťastné, že zostali spolu a opäť sa môžu spolu hrať. napísal: Patrik Heimschild, 4. roč. Tajomstvo včiel Bola raz jedná lienka Medulienka a lúčny koník Fedor. Koník Fedor bol veľký lenivec nikomu nechcel pomáhať. Raz ho oslovila lienka a poprosila ho, aby jej pomohol odviesť nazmetané smeti z dvorčeka. Začala sa jar a ona chcela mať pekný dvor aj záhradku, aby v nej mohli zakvitnúť tie najkrajšie jarné kvietky. Sľúbila mu, že keď jej pomôže prezradí mu jedno tajomstvo. Fedor bol veľmi zvedavý, čo to asi môže byť, a tak ochotne pomohol lienke poodvážať všetok neporiadok z jej dvora. Keď boli s prácou hotoví, lienka ho pozvala na chutný čajík s medom. A tam začala lienka rozprávať: V neďalekom mravenisku žil mravček Palček, ktorý nemal kamaráta, s ktorým by sa mohol hrať, pretože bol veľmi drobný. Raz tadiaľ letela včielka Maja a videla ho, ako smutný sedí v tráve a prihovorila sa mu:,,hej mravček, čo si taký smutný? Poď ideme sa zahrať napríklad na schovávačku a keď ma nájdeš, ukážem ti náš poklad. Mravček celý natešený súhlasil a začal počítať, kým sa včielka schovala. Potom ju začal hľadať, až ju napokon našiel schovanú v prvosienke. Včielka, čo sľúbila, to aj dodržala a mravčekovi ukázala korunku včelej kráľovnej. Takto lienka svoj príbeh ukončila a povedala mu, že tajomstvo spočíva v tom, že kto tu korunku uvidí, už nikdy nebude lenivý, ale vždy len usilovný ako včelička. Koník Fedor sa nad tým zamyslel a sľúbil, že bude pomáhať všetkým, aby bol ako usilovné včeličky. napísal: Jakub Janečko, 4. roč. Hariško Strana 7

8 Návšteva z Veľkej Británie Už sa stalo tradíciou, že do Hariška pripravujeme rozhovory s bývalými žiakmi, s ktorými radi udržiavame kontakty. Je milé, keď sa dozvedáme, ako sa im darí na inej škole, v iných mestách, mimo Harichoviec. Čo nové zažili, naučili sa, ako porovnávajú život v ich rodnej dedinke s miestom, v ktorom aktuálne žijú. Do júnového čísla Hariška sme si zobrali na mušku spolužiaka, ktorý je žiakom 6. ročníka našej základnej školy, ale školskú dochádzku si plní v Anglicku, kde žije odmala, Alexandra Lorinca. Alex strávil v našej škole jeden týždeň pred veľkonočnými prázdninami. A. F.: Prečo si sa rozhodol prísť cez veľkonočné prázdniny na Slovensko navštíviť nás? A. L.: Chcel som vidieť, ako funguje škola u vás na Slovensku. A. F.: Aký hlavný rozdiel si spozoroval? A. L.: Máte iné hodiny a iný rozvrh, a tiež máte viac prestávok ako my, častejšie. A. F.: Aký je tvoj obľúbený predmet? A. L.: Technika, lebo mám rád ručné práce a neučíme sa. A.F.: Ktorú učiteľku si si na našej škole obľúbil? A. L.: Pani učiteľku Mlynárovú, pretože učí viac predmetov, dobre učí a dáva výborné známky. A. F.: Akú si mal cestu na Slovensko? A. L.: Cestu som mal dobrú, cestoval som lietadlom a neboli žiadne turbulencie. Vždy keď letím na Slovensko, je hmla, ale teraz bolo pekné počasie. A. F.: Páči sa ti život v anglickom meste? Čo sa ti páči viac u nás na Slovensku? A. L.: Viac sa mi páči na dedine. Mám väčší priestor sa bicyklovať a ísť von. Máte chutné tradičné jedlá. A. F.: Páčia sa ti veľkonočné tradície u nás, alebo radšej hľadáš vajíčka v Anglicku? A. L.: Radšej mám zvyky u vás. A. F.: Akú najkrajšiu spomienku si nesieš z tvojho pobytu na Slovensku? A. L.: Snowboardovanie v Levočskej doline a v Nízkych Tatrách. A. F.: Čo robíš vo svojom voľnom čase? A. L.: Domáce úlohy a cez víkend sa chodím bicyklovať Hariško Strana 8

9 A. F.: Pestuješ nejaký šport alebo chodíš do umelecky školy? A. L.: Hrám basketbal, futbal, tenis, chodím plávať a snowboardovať. Ďakujem Ti za rozhovor, nech sa Ti darí! pripravil : Adam Fedor, 6. roč. Hariško Strana 9

10 O hudobnom skladateľovi Edvard Hagerup Grieg Bol nórsky hudobný skladateľ narodený 15. júna 1843 v nórskom meste Bergen. V Bergene sa narodil, zomrel a prežil väčšinu svojho života. Študoval na konzervatóriu v Nemecku a neskôr u dánskeho hudobného skladateľa Nielsa W. Gadea. Jeho hudba je väčšinou inšpirovaná nórskymi ľudovými piesňami. Z jeho skladieb vyviera veľká láska k prírode a vlasti. Jeho tvorbu môžeme zaradiť do obdobia romantizmu. Zložil známe skladby, napríklad V sieni jaskynného kráľa (In the Hall of the Mountain King) alebo Ráno (Morning), ktoré sme už mohli počuť v rôznych filmoch a reklamách. Zomrel v roku Urobili mu obrovský a veľkolepý pohreb, na ktorom sa zúčastnili tisíce ľudí. Dnes je jeho popol, spoločne s popolom jeho ženy, uložený blízko jeho domu. pripravil : Adam Fedor, 6. roč. Hariško Strana 10

11 Rozhovor z knižnice,,kniha je najkrajší dar, pretože vždy ostane s tebou. (Anonym) Milí kamaráti! Dňa 17. marca 2017, počas mesiaca kníh, sme my, piataci, navštívili Spišskú knižnicu. Čas sme strávili s pani knihovníčkou Beátou Kalatovičovou, od ktorej sme sa veľa dozvedeli o povestiach a komiksoch. Rozhodli sme sa s ňou spraviť interview. Keď prídeme k Vám do knižnice, stále nás víta Vaša usmiata tvár. Práca knihovníčky Vás iste baví a napĺňa. Prečo ste sa rozhodli pracovať v knižnici? B. K.: Práca knihovníčky ma naozaj napĺňa. Prečo som sa rozhodla pracovať v knižnici? Bolo to čosi prirodzené, keďže do knižnice som začala chodiť už ako malé dieťa. Pracovali tam tety, známe mojej mamy. Spoznala som prácu za výpožičným pultom, spoznávala som knihy a aj prácu knihovníčok. A tak, keď som ukončila gymnázium, nastúpila som do okresnej knižnice, aj keď som uvažovala nad učiteľským povolaním. Popri zamestnaní som si urobila Strednú knihovnícku školu v Košiciach. Chodievali ste si v detstve požičiavať knihy do knižnice? Ktorá kniha bola vtedy vaša obľúbená? Čím Vás zaujala? B. K.: Ako dieťa som veľmi často chodila do knižnice po knihy na čítanie, ale aj trochu pomôcť tetám knihovníčkam. Prečítala som veľa pekných, zaujímavých kníh rozprávky ľudové, ale aj autorské, z ktorých mi ostali nezabudnuteľné Osmijankove rozprávky od K. Bendovej, ale aj Fimfárum od J. Wericha. Ďalej to boli príbehy o deťoch (Čuk a Huk od A. Gajdara, Explózia od R. Morica). V neposlednom rade to boli povesti od J. Horáka. Neskôr pribudli dievčenské romány a asi najviac ma zaujal román Jana Eyrová od Ch. Bronteovej. S literatúrou úzko súvisí aj prednes poézie a prózy. Zúčastňovali ste sa v detstve na recitačných súťažiach. B. K.: Nebola som nejaký vychýrený recitátor, ale raz som sa predsa dostala na obvodné kolo v prednese poézie a prózy s úryvkom z knihou Heidi, ktorú napísal J. Spyri. Hariško Strana 11

12 V knižnici zvykneme vidieť Vás, ako aj Vaše kolegyne neustále pracovať pilne ako včielky. Sme veľmi zvedaví, aké činnosti obsahuje Vaše zamestnanie. Prezradíte nám to? B. K.: Sú práce, ktoré idú mimo našich čitateľov. Napríklad, kým sa dostane kniha k vám, čitateľom, musíme knihu najprv kúpiť, zapísať, v našom oddelení ju obalíme, označíme, podrobnejšie sa s ňou zoznámime, aby sme vám ju mohli ponúknuť. Ďalej sú to prípravy podujatí čítanie kníh, príprava materiálov. V letných mesiacoch opravujeme knihy, umývame ich a aj vyraďujeme opotrebovanú literatúru. Zvyknete sa vydať na potulky po knižnici a jej jednotlivých oddeleniach aj súkromne, teda mimo Vašich pracovných povinností, a požičiavate si knihy z knižnice? B. K.: Sú obdobia, kedy mám detskej literatúry už dosť a vtedy siahnem po literatúre pre dospelých. Skôr je to krásna literatúra ako náučná, a tu mi často pomôžu kolegyne z príslušného oddelenia. Po akej literatúre (literárnom žánri, knihe) siahnete najradšej v súčasnosti? B. K.: Doba priniesla aj nový žáner ako je fantasy literatúra. Zaujal ma a je niekoľko titulov, ktoré sa mi veľmi páčia. Spomeniem Dievčatko z krajiny drakov Molitorovci, Nesmrteľný alchymista M. Scott, Laura a tajomstvo Aventerry P. Freund. Nedá mi ešte nespomenúť knihu Nadbytoční. Príbeh z roku 2140 je to scifi. K týmto žánrom máme pripravené aj podujatia. Počas Vašej práce ste zažili viacero generácií čitateľov. Ako sa zmenil čitateľský vkus a,,apetít detí a ako sa zmenili čitatelia samotní? B. K.: Za štyridsaťročnou prácou sa nielen práca, ale aj deti zmenili. Niekedy viac čítali verneovky, mayovky, dievčatá dievčenské romány z Čajky. Dnešné deti viac čítajú spomínanú fantasy literatúru, knihy do T. Brezinu a majú k dispozícií krásne ilustrované knihy z náučnej literatúry. Dostávajú tak veľa informácií z rôznych oblastí života. Potešilo by nielen mňa, ale aj kolegyne, keby sa pre deti knihy stali súčasťou života. Kniha je kamarát, ktorý Vás, deti, nikdy nesklame, ktorý Vás poteší, pobaví, stačí po nej siahnuť. Chceli by ste niečo odkázať žiakom ZŠ s MŠ Harichovce? B. K.: Milí žiaci, prajem Vám, aby sa Vám darilo v škole, ale aj v osobnom živote a vždy sa budem tešiť, keď nás prídete navštíviť a v knihách nášho oddelenia nájdete nového kamaráta. Ďakujeme za rozhovor! pripravila: Soňa Sališová a kolektív 5. ročníka Hariško Strana 12

13 Tanečné dielo na špičkách V predošlom čísle som písala o balete a mojej obľúbenej baletke, Maji Pliseckej a teraz by som vám chcela prezradiť, ako som sa dostala k baletu a tancu. Keď som bola malá, len čo som počula hudbu, hneď som tancovala. Nedokázala som dlho sedieť alebo stáť bez tancovania. To si všimla moja mamka s ockom a rozhodli sa prihlásiť ma na tanečnú. Išla som na prijímacie skúšky a prijali ma. Postupne som sa zdokonaľovala, až som absolvovala prvú súťaž v Smižanoch. Tam sme vyhrali aj s kamarátkami prvé miesto, postúpili sme na súťaž v Poprade, kde sme skončili na druhom mieste. Postupne sa zlepšujem a chodím na veľa súťaží. Mojím snom je stáť sa baletkou. Preto mi držte prsty! pripravila: Miriam Mlynárová, 6. roč. Hariško Strana 13

14 Stred v duši človeka Byť v strede znamená o všetkom vedieť, vnímať všetko okolo seba rovnocenne, mať ku všetkému rovnako blízko. Tento príspevok bude o mandalách, v súčasnosti veľmi populárnych maľovankách alebo obrazcoch, ktoré nám pomáhajú odreagovať sa, byť kreatívnym a lákajú nás využiť všetky možné farbičky, ktoré v peračníku máme. Mandala je obraz, ktorý kreslíme alebo maľujeme do kruhu. Samotné slovo MANDALA sa zrodilo v Himalájach medzi Čínou a Indiou kedysi tu existovala veľká ríša, ktorá sa volala Tibet. V tomto prosperujúcom období tu vzniklo veľa budhistických kláštorov, v ktorých sa mohli ľudia slobodne venovať duchovnému životu. Odtiaľ pochádzajú aj stredoveké rituálne mandaly maľované na koži. Zvyčajne sa do stredu mandaly umiestňuje nejaký dôležitý symbol (srdiečko, kvietok, štvorlístok, krížik, bodka, slniečko, hviezdička, anjelik a mnoho iných). Stred mandaly má najväčšiu príťažlivosť, preto dodáva zobrazenému symbolu aj veľa sily. Okolo stredu v kruhových formách sa často opakujú rôzne ozdoby, ornamenty a geometrické formy. Výzdobu obvodových kružníc môžu tvoriť aj rastlinné a zvieracie motívy alebo ľudské postavy. Niekedy sú do týchto kruhových obrazov zapísané aj slová. Všetky mandaly majú jedno spoločné. Vždy vyjadrujú odvekú túžbu človeka byť súčasťou posvätného priestoru alebo sa k nemu aspoň priblížiť. Takýto vyzdobený okrúhly obraz má veľkú vnútornú silu a dokáže na človeka silno zapôsobiť po duchovnej i zdravotnej stránke. Preto je dôležité, aby sa mandaly vždy tvorili s láskou. V indiánskej kultúre bola mandala veľmi dôležitá. Odpradávna sa používala na zasvätenie do tajomstiev ľudskej duše a prírody. Pomocou mandaly, očistenia sa a pôstu vedeli šamani liečiť choroby, cestovať do ríše snov alebo predpovedať budúcnosť. Dokonca aj ľudová kultúra slovanských krajín je nes mierne bohatá na mandalové formy, či už sú to maľované taniere, kroje a výšivky, predmety dennej potreby alebo symboly. Slovanské národy sa právom považujú za krajiny s najbohatším folklórom na svete. Hariško Strana 14

15 Existujú aj tzv. psychologické mandaly Carl Gustav Jung objavil liečivú schopnosť okrúhlych obrazov a stal sa prvým propagátorom slova,,mandala v Európe. Zistil totiž, že keď jeho pacienti namaľovali sériu okrúhlych obrazov mandál (stretol sa s nim prvýkrát v Tibete), tak sa im zlepšil zdravotný stav. V týchto tajomných obrazoch nevedomky vyjadrili to, čo ich trápi a keďže si svoju duševnú bolesť mohli cez svoje vlastné namaľované obrazy lepšie uvedomiť, tým sa dokázali aj uzdraviť. Piataci na výtvarnej výchove vytvorili krásne mandaly, ktoré si môžete vymaľovať v prílohe Hariška. zdroj: zostavila: Mgr. Daša Filinská a Mgr. Eva Repaská Hariško Strana 15

16 Hariško Strana 16

17 Hariško Strana 17

18 Hariško Strana 18

19 Hariško Strana 19

20 Prvácka spoveď Laura Čurillová 1. Ako sa ti páči v škole? V škole sa mi páči. 2.Čo ti chýba v škole? V škole mi najviac chýbajú hračky. 3. Čo by si na škole zmenila? Neučila by sa matematika. 4. Ktorú pani učiteľku máš najradšej? Najradšej mám pani učiteľku Repaskú. 5. Čo sa ti na pani učiteľke najviac páči? Pani učiteľka je na mňa milá a láskavá. 6. Ktorý predmet máš najradšej? Najradšej mám telesnú výchovu. 7. Chodíš na nejaký krúžok v našej škole, ak áno, prečo si si ho vybrala? Chodím na zumbu, lebo rada tancujem. 8. Ktorý deň v týždni máš najradšej? Najradšej mám stredu. 9. Našla si si nových kamarátov? Ani nie, všetkých poznám zo škôlky. 10. Hádaš sa so svojimi spolužiakmi? Áno, keď ma nahnevajú. 11. Ako sa ti páči zvonenie? Zvonenie sa mi veľmi páči. Hariško Strana 20

21 Maroš Fedor 1. Ako sa ti páči v škole? Do školy chodím rád, je tu sranda. 2. Čo ti chýba v škole? V škole mi chýba jeden kamarát zo škôlky. 3. Čo by si na škole zmenil? Zmenil by som niektoré učiteľky a školníka. 4. Ktorú pani učiteľku máš najradšej? Najradšej mám pani učiteľku Greňovú. 5. Čo sa ti na pani učiteľke najviac páči? Pani učiteľka je na mňa milá. 6. Ktorý predmet máš najradšej? Najradšej mám telesnú výchovu. 7.Chodíš na nejaký krúžok v našej škole, ak áno, prečo si si ho vybral? Hrám futbal, baví ma hranie futbalu. 8. Ktorý deň v týždni máš najradšej? Najradšej mám piatok. 9. Našiel si si nových kamarátov? Nie, všetkých poznám zo škôlky. 10. Hádaš sa so svojimi spolužiakmi? Občas ale nie často. 11. Ako sa ti páči zvonenie? Nepáči sa mi hudba. Hariško Strana 21

22 Alex Vokůrka 1. Ako sa ti páči v škole? Páči sa mi tu. 2. Čo ti chýba v škole? V škole mi chýbajú postele. 3. Čo by si na škole zmenil? V rozvrhu by nebolo tak veľa hodín. 4. Ktorú pani učiteľku máš najradšej? Žiadnu, všetky sú skvelé. 5. Čo sa ti na pani učiteľkách najviac páči? Pani učiteľky je sú ku mne milé. 6. Ktorý predmet máš najradšej? Najradšej mám telesnú výchovu. 7. Chodíš na nejaký krúžok v našej škole? Chodím na Z každého rožka troška. 8. Ktorý deň v týždni máš najradšej? Najradšej mám stredu. 9. Našiel si si nových kamarátov? Áno, našiel. 10. Hádaš sa so svojimi spolužiakmi? Nie, sú priateľskí. 11. Ako sa ti páči zvonenie? Zvonenie je veľmi pekné. pripravila: Martinka Staroňová, 6. roč. Hariško Strana 22

23 Krásni a svieži aj počas letných prázdnin Leto je čas oddychu, leňošenia, budeme mať viacej času starať sa o svoju pleť, preto som pre vás pripravila niekoľko tipov na pleťové masky, ktoré sú prírodné a úplne jednoduché na suroviny, ktoré budete potrebovať na ich prípravu. Horúce leto je obdobie, kedy sa radi osviežime nejakým ovocným nápojom či kokteilom, preto v tomto príspevku nájdete aj niekoľko receptov na ovocné či zeleninové kokteily a smoothie. NA MASTNÚ PLEŤ Medová maska s droždím Potrebujeme: 120g čerstvého droždia 1 polievková lyžica medu 4 kávové lyžičky sladkej smotany alebo olivového oleja Rozmrvte čerstvé droždie, pridajte 1 lyžicu medu a 4 kávové lyžičky sladkej smotany alebo olivového oleja. Všetko vymiešajte vareškou do konzistencie pasty. Zmes naneste na očistenú tvár a nechajte pôsobiť 15 minút. Potom masku zmyte vlažnou vodu a tvár ošetrite krémom podľa typu pleti. Citrónovo-bielková čistiaca maska Potrebujeme: 1 vaječný bielok 1 polievková lyžica citrónovej šťavy Oddeľte z vajíčka bielok, vyšľahajte ho a zmiešajte s polievkovou lyžicou šťavy. Opatrne naneste na tvár a nechajte masku zaschnúť. Hrubšia vrstva sa hodí na mastnejšie miesta pleti, ako je T-zóna v oblasti čela a nosa. NA SUCHÚ PLEŤ Pomarančová vitamínová bomba Potrebujeme: 4 polievkové lyžice tvarohu šťavu z polovice pomaranča dužinu z druhej polovice pomaranča Hariško Strana 23

24 Vyšľahajte 4 polievkové lyžice tvarohu so šťavou z polovice pomaranča a pridajte dužinu z druhej polovice. Naneste na tvár a krk a po tridsiatich minútach pôsobenia starostlivo zmyte teplou vodou. Vďaka účinným látkam pomaranča zásobuje táto maska pleť vitamínmi a minerálmi a osviežuje unavenú pleť. Výživná banánová maska na suchú pleť Potrebujeme: 1 banán 1 vaječný žĺtok trochu olivového oleja Zmiešajte banán s jedným vaječným žĺtkom a trochou olivového oleja. Vypracujte na jemnú kašičku a naneste na očistenú pokožku. Nechajte pôsobiť minút. NA AKNÉ Drožďová maska Potrebujeme: 1 polievková lyžica mlieka 1/3 droždie Zmiešajte 1/3 drožďovej kocky s 1 polievkovou lyžicou mlieka, rozmiešajte na kašičku a naneste na vyčistenú pleť. Nechajte pôsobiť dvadsať minút a zmyte vlažnou vodou. Masku môžete použiť aj dvakrát do týždňa. Jedna kocka droždia vám vystačí na tri aplikácie. Môžete si zaexperimentovať a miesto mlieka použiť med, citrónovú šťavu alebo jogurt. Medovo-jablková maska Potrebujeme: jablko 2 polievkové lyžice medu Jablko nastrúhajte, pridajte dve lyžice medu a zmiešajte. Masku aplikujte na tvár najmä na miesta, kde sa vyskytuje akné a nechajte pôsobiť. Táto maska nie je z tých, ktoré uschnú, takže po polhodine ju z tváre zmyte. Hariško Strana 24

25 Kokosový nápoj s limetkou Potrebujeme: 2 dcl kokosové mlieko limetková šťava 4 dcl multivitamínový džús ľad (kocky alebo drť) Do nádoby nalejeme premiešané kokosové mlieko, limetkovú šťavu a džús, pridáme pár ľadových kociek a všetko poriadne premixujeme. Dostaneme napenený nápoj. Kokosové mlieko má tendenciu oddeľovať sa, vtedy stačí podávaný nápoj premiešať slamkou či lyžičkou. Okraje pohárov som namočíme v mede a kokosovej múčke. zdroj: Ľadový mangový nápoj Potrebujeme: 1 väčšie mango 24 kociek ľadu menej ako 1 dcl sirup (limetka, melón, jahoda...) podľa potreby voda alebo zelený čaj Najprv si mango ošúpeme a nakrájame na menšie kocky. Vyberieme si ľad z mrazničky a nasypeme ho do mixéra. Pridáme mango a trochu sirupu (limetkový, melónový či jahodový). Pokiaľ vám to nejde poriadne mixovať tak pridajte trochu vody alebo zeleného čaju. Rozmixujeme do hladkej kaše a nalejeme do pohára. zdroj: Čučoriedkové smoothie Potrebujeme: 150 ml biely jogurt 1 hrnček čučoriedok 1 kávová lyžička medu Všetky suroviny spolu rozmixujeme a vymiešame hladké smoothie. zdroj: Hariško Strana 25

26 Broskyňové smoothie Potrebujeme: 2 hrnčeky mlieka 2 hrnčeky broskýň ¼ hrnček pomarančového džúsu 2 polievkové lyžice cukru 5 kociek ľadu Do mixéra nalejeme mlieko, pomarančový džús, pridáme cukor, kocky ľadu a nakoniec na kocky nakrájané broskyne. Všetky ingrediencie v mixéri spolu rozmixujeme na krémovú penu. Hotové smoothie rozdelíme do pohárov a podávame. zdroj: Paradajkové smoothie Potrebujeme: 1,5 dcl plnotučného mlieka 1,5 dcl paradajkovej šťavy 1 polievkovú lyžicu citrónovej šťavy 1 polievkovú lyžicu jablkovej šťavy štipka mletej škorice Všetky ingrediencie vložíme do mixéra a rozmixujeme. Môžeme pridať štipku soli. zdroj: Prajem vám krásne a svieže leto! zostavila: Martina Rimská, 9. roč. Hariško Strana 26

27 Vieš čo sú to Riddles? Hádaj! 1.Who always goes to bed with his shoes on? 2. A blanket of crystals that covers all. Nothing can escape its fall. It will put you to sleep in a harsh way, and you will never again see the day. It's on the earth always and forever, part of our lives leaving, never. Floats and falls like little butterflies. Catch them and they will surely die. What am I? 3. Here on earth it is true, yesterday is always before today; but there is a place where yesterday always follows today. Where? 4. What boy wizard magically grew a beard each night? Answers: 1.Hourse 2.Snow 3.The Dictionary 4.Harry Potter Now, you can match the pictures with the words. pripravil: Dominik Tatarko, 5. roč. Hariško Strana 27

28 Starosti so slovíčkami Slang je definovaný ako nespisovný jazyk, ktorým medzi sebou komunikujú niektoré spoločenstvá a záujmové skupiny. Termín sa prvý raz použil v Anglicku v 18. storočí v podobe s langue ako označenie pre,,neštudovaný, vulgárny jazyk nižších pracujúcich spoločenských vrstiev a tvoril výrazný protipól voči oficiálne uznanému a kultivovanému jazyku anglických gentlemanov a dám. Slangové výrazy vznikajú rôzne: z cudzích jazykov (čekni to = skontroluj to, lóve = peniaze), novým významom bežných slov (haluz = niečo absurdné, vzniklo zo slova halucinácia), ako novotvary (ty kokso = oslovenie vo chvíľach údivu, vygooglovať = nájsť prostredníctvom vyhľadávača Google), deformáciou alebo skrátením v rámci,,ergonómie, teda šetrenia jazyka (samoška, telka, elina, hoďka, depka). Zaujímavým prípadom je významová protikladnosť, napríklad cool znamená skvelý, aj keď v pôvodnom význame je chladný, vychladnutý. V slovenčine máme podobné slovo "strašný", čo môže byť absolútnym superlatívom,,to je strašný spevák. Slang je prejavom toho, že jazyk je živý organizmus a živo aj pôsobí. Bližšie infošky nájdete na: Šiestaci sa na hodine sloviny pohrali so slovami a vytvorili takéto básne. Kométy Škola Slovina, matika, litika, to sú nepodstatné predmety. Ráno do školy vstávam a triko na seba dávam. Radšej také prázdniny, to sú super kométy! Učka nás už v škole čaká a Zuzka to vždy s učením fláka. Kométy tu lietajú, vo vzduchu sa vznášajú! Ako taká matika, Vyvolá ju pred tabuľu, za odpoveď dostane guľu. či nepodstatná litika. (Martinka Staroňová) Matika jej nikdy nešla, zato v telige sa našla. (Elenka Zábojníková) Hariško Strana 28

29 Báseň Išiel som ku kamošovi, povedal som bračekovi:,,prestaň hundrať, idem preč, od tabletu pôjdeš preč! do cesty. To snáď nie, ešte báseň vymyslieť. Dokonca aj test z angliny, snáď ma nebude skúšať ešte aj z neminy. (Adam Fedor) Idem si tak po chodníku, poklepem si po pleci, myšlienka mi rovno vrazí Predmety Kamoška Dnes sme mali dejak, nedarilo sa mi nejak. Potom prišla matika, podobne aj fyzika. Slovina je ako za trest, keď je na programe nejaký test. Výtvarka je celkom fajn, na telige sa dobre hraj. (Martin Kešeľák) Julka má bezva kamošku, pustí ju aj na trampošku. Číta si anglinu a povie somarinu. Zemák dnes máme, je na povale. Písomku majú z dejáku a ona to má na háku. Regiochet je dnes, musí prezentáciu doniesť. Ona má triašku, lebo majú z bioly päťminútovku ťažkú. Dostala z litiky na vysvečku jednotku a kúpia jej za to štvorkolku. Ľubka je Julkina kamoška, robí sa, že je bifľoška. (Viktória Babiková) pripravila: Mgr. Daša Filinská Hariško Strana 29

30 Lúčime sa... Viki Liptáková Jakub Babík Majka Rerková Samuel Hric Maťa Rimská Erik Hrušovský Michal Filinský Peťa Blahutová Matej Baran Paľko Hrušovský tr. uč. Mgr. Mária Hamráková Hariško Strana 30

31 PRVÁ POMOC OD HaRiška Je možné ju použiť v prípade, ak: - si sa nestihol naučiť a nechceš odpovedať - nemáš domácu úlohu - si chceš oddýchnuť, kým ostatní budú písať päťminútovku (Prvú pomoc môžeš použiť len raz, len na prípady vyššie uvedené. Nevzťahuje sa na veľké písomné práce, ohlásené malé previerky a pomocné práce v domácnosti. Prvá pomoc bude úspešná len v prípade zachovania zásad slušného správania. V opačnom prípade stráca prvá pomoc účinnosť.) PRVÁ POMOC Meno a priezvisko: Predmet: Ročník: Podpis vyučujúceho: Hariško Strana 31

32 Tešíme sa na leto a viete prečo? Slnko bude hriať a deti konečne sa usmievať. Tráva bude zelená, nie taká zablatená a hnedá. Zvieratká začnú z nôr vychádzať a po lúkach sa prechádzať. Uvidíme krásne voňavé kvety, na ktoré slniečko svieti. Dážď semienko rastliny poleje a z neho niečo krásne vyrastie. Ja svojej mamke venček z púpavy urobím a veľkú radosť je spravím. napísala: Vanesa Filinská, 6. roč. Prajeme vám krásne a horúce leto! HaRiška pripravili členovia novinárskeho krúžku pod vedením: Mgr. Daše Filinskej Mgr. Márie Hamrákovej Hariško Strana 32