Produkčný potenciál energetickej dreviny rodu salix a energetickej byliny miscanthus sinensis

Transcription

1 Produkčný potenciál energetickej dreviny rodu salix a energetickej byliny miscanthus sinensis Production potential of fast growing woody plants of genus salix and energetic grass miscanthus sinensis Abstract Natália Broošová The objective of this paper was to obtain information on the production potential of fast growing woody plant of the genus Salix variety Tora and energy crop Miscanthus sinensis - variety Tatai in the first and the second three-year harvest cycle during the growing season in Research was conducted on experimental plots in the village Kolíňany which is located 12 km north of Nitra. During the study selected production indicators were recorded (number of shoots/stalks, height, thickness and weight). Total dry biomass of individuals and converted biomass yield in t.ha -1, based on the results of measurements, were determined at the end of the growing season. In the stands in the first year of the first three-year cycle we watched rootedness of cuttings and seedlings. Percentage of rooting after planting Salix represents 95,8 % and Miscanthus sinensis 94 %. Total aboveground biomass crop of Salix in the first growing year would be 2,26-3,78 t.ha -1, in the third growing year 24,5-29,75 t.ha -1. Total aboveground biomass crop of Miscanthus sinensis growing in the first year would be 4 t.ha -1, in the third growing year 16,8-17,6 t.ha -1. Key words Salix, Miscanthus sinensis, production potential, biomass 1. Súčasný stav riešenej problematiky 1.1. Definícia a význam biomasy Biomasa podľa definície Smernice 2009/28/ES o podpore vyuţívania energie z obnoviteľných zdrojov energie znamená biologicky rozloţiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a ţivočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozloţiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu. Je to zakonzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu (Janíček et al., 2007). Pastorek (2004) definuje biomasu ako substanciu biologického pôvodu, ktorá je buď zámerne získavaná ako výsledok výrobnej činnosti alebo ide o vyuţitie odpadu z poľnohospodárskej, potravinárskej a lesnej výroby, z údrţby krajiny a starostlivosti o ňu. Biomasa patrí medzi najvýznamnejšie obnoviteľné energetické zdroje a je významným energonosičom, ktorý môţe do značnej miery nahradiť fosílne palivá. Význam biomasy je veľký aj vzhľadom k pomerne rozsiahlym mnoţstvám, ktoré sú k dispozícii, k moţnostiam jej skladovania a vzhľadom na jej príspevok k zlepšeniu bilancie emisií oxidu uhličitého. Biomasa má význam nielen ako zdroj energie, ale môţe mať rovnako dôleţité a rozhodujúce postavenie v sociálno-ekonomických aspektoch, hlavne na vidieku, pretoţe rozvojom jej energetického vyuţívania sa otvárajú moţnosti na vytváranie veľkého mnoţstva nových

2 pracovných príleţitostí a súčasne to umoţní aj systematickú údrţbu krajiny (Janíček et al., 2007). Podiel zdrojov obnoviteľných foriem energie na spotrebe primárnych energetických zdrojov činí v Európskej únii cca 6 %, na Slovensku je tento podiel menší ako 4,2 %. Spomedzi obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku má najväčší podiel, asi 42 %, biomasa (Zacharda, 2007). Spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii sa ustanovuje Smernicou 2009/28/ES o podpore vyuţívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Smernica definuje záväzné národné ciele a opatrenia pre vyuţívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Slovensko sa zaviazalo v tejto súvislosti dosiahnuť 14 % pokrytie hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v roku Na Slovensku ustanovuje podporu obnoviteľných zdrojov energie Zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie Energetické plodiny Z pohľadu Slovenska má vyššie vyuţitie biomasy za cieľ zníţiť ekonomickú závislosť na dovoze primárnych energetických zdrojov, zlepšiť ţivotné prostredie a zvýšiť hospodárnosť vo vyuţívaní zdrojov energie. Perspektívnym primárnym zdrojom energie je biomasa získaná z pestovaných energetických rastlín (Porvaz, 2008). Murtinger a Beranovský (2006) týmto výrazom označujú rastliny, ktoré sa pestujú predovšetkým na energetické vyuţitie, t. j. nie na produkciu potravín alebo na technické vyuţitie. V zásade sa dá kaţdá plodina vyuţiť energeticky, avšak praktický význam majú iba plodiny s určitými, pre energetické účely významnými vlastnosťami. Sú to hlavne: - dobrá účinnosť premeny oxidu uhličitého na biomasu pomocou slnečného ţiarenia, a teda aj vysoká primárna produkcia (z tohto hľadiska majú výhodu tzv. C4 rastliny), - veľký obsah sušiny (nízky obsah vody) v čase zberu, - vysoká výhrevnosť a nízky obsah popola, - nenáročnosť na vodu a ţiviny, - odolnosť proti chorobám a škodcom. Ich rast a najmä objemová produkcia pri intenzívnom pestovaní výrazne prevyšuje priemerné hodnoty ostatných plodín v daných pestovateľských podmienkach (Jandačka, Nosek, 2011) Nedrevnaté energetické plodiny V súčasnosti sa hľadajú nové rastlinné druhy, ktoré by boli vhodné na pestovanie rastlín pre energetické účely. Aktuálne je aj šľachtenie a introdukcia nových druhov energetických rastlín pochádzajúcich zo subtropických a tropických krajín pre pásmo miernej klímy. Medzi rastliny vhodné na energetické účely patrí ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). Je to vytrvalá tráva vysokého vzrastu pochádzajúca z juhovýchodnej Ázie (Porvaz, 2008). Patrí k rastlinám s C4 typom premeny uhlíka, ktoré efektívne vyuţívajú slnečnú radiáciu, premieňajú ju vo fotosyntetických procesoch a vytvorenú organickú hmotu prednostne distribuujú do nadzemných orgánov (Lewandowski et al., 2003). V našich agroklimatických podmienkach je značne odolná voči chorobám a škodcom. V prvom roku pestovania je však náchylná na vymŕzanie a v počiatočných fázach rastu na zaburinenie (Porvaz, 2008) Drevnaté energetické plodiny rýchlorastúce dreviny Ide o dreviny a kríky, ktoré majú vysokú úrodnosť nadzemnej dendromasy. Ich rast a najmä objemová produkcia v prvých rokoch, alebo po opakovanej ťaţbe výrazne prevyšujú priemerné hodnoty ostatných drevín (Jandačka, Nosek, 2011).

3 Pestovanie rýchlorastúcich drevín sa uplatňuje hlavne v oblastiach s miernym podnebím a na pôdach s dobrou zásobou vody a ţivín. V horších klimatických podmienkach nie je záruka výnosov a môţe dôjsť i k poškodeniu mrazom (Pastorek, 2004). Vŕby sa vyznačujú veľkou premenlivosťou tvarov a vzrastu, od drobných kríkov cez kry aţ po mohutné stromy. Sú to dvojdomé rastliny s opadavými listami. Len v SR je známych okolo 25 druhov (spolu s introdukovanými) okrem veľkého mnoţstva kríţencov medzi jednotlivými druhmi. V prvých dvoch rokoch od výsadby narastie vŕba aţ do výšky troch metrov (Jandačka, Nosek, 2011). 2. Vedecký cieľ práce Výskum je zameraný na získanie informácií o produkčnom potenciáli rýchlorastúcej energetickej dreviny rodu Salix odroda Tora a energetickej byliny Miscanthus sinensis odroda Tatai v prvom a druhom trojročnom pestovateľskom cykle v pôdnoklimatických podmienkach juhozápadného Slovenska počas vegetačného roku Cieľom práce je : - zistiť produkčnú výkonnosť rýchlorastúcej energetickej dreviny rodu Salix v prvom a druhom trojročnom pestovateľskom cykle v pôdnoklimatických podmienkach juhozápadného Slovenska, - zistiť produkčnú výkonnosť energetickej byliny Miscanthus sinensis v prvom a druhom trojročnom pestovateľskom cykle v pôdnoklimatických podmienkach juhozápadného Slovenska, - zistiť úrodu biomasy Salix a Miscanthus sinensis v prvom a druhom trojročnom pestovateľskom cykle v prepočte na t.ha Materiál a metodika 3.1. Charakteristika výskumnej lokality Pokusná plocha (obr. 1 a 2), na ktorej sa výskum uskutoční sa nachádza v katastrálnom území obce Kolíňany, ktorá je vzdialená od Nitry 12 km na sever. Táto oblasť zapadá do mierne teplého a mierne vlhkého klimatického regiónu so sumou teplôt aţ C. V tomto regióne je pravdepodobnosť suchého vegetačného obdobia %. Ročný priemer zráţok sa pohybuje od mm. Najchladnejší mesiac je január s priemernou teplotou - 1,7 C. Najvyššia priemerná teplota je v júli 19,7 C. Ročný dlhodobý klimatický normál je 9,7 C. Povrch je rovinatý a často sa vyskytujú stredne skeletovité pôdy. Pôda na výskumnej báze je stredne ťaţká a typ pôdy je fluvizem glejová. Priemerná hodnota ph na sledovanom pozemku je 7,26. Priemerný percentuálny obsah humusu je 1,8 % (Demo, 2011) Charakteristika plantáže Pokusná plocha, na ktorej sa nachádza Salix v prvom trojročnom zberovom cykle (obr. 3) má rozlohu 70 m 2 a bolo na nej vysadených 96 rastlín v troch štvorriadkoch. Rastliny sú vysadené v spone 1 m x 0,75 m. Šírka jedného štvorriadku je 2,25 m. Plocha bola ohradená z dôvodu ochrany pred lesnou zverou. Pokusná plocha, na ktorej je vysadený Salix v druhom trojročnom zberovom cykle (obr. 4) má rozlohu 435 m 2 a bolo na nej vysadených 416 rastlín v dvojriadkovom spone. Rastliny sú vysadené v spone 1 m x 0,75 m. Vzdialenosť medzi jednotlivými dvojriadkami je 1,5 m. Pokusná plocha pre Miscanthus sinensis v prvom trojročnom zberovom cykle (obr. 5) má rozlohu 88 m 2 a bolo na nej vysadených 96 rastlín v troch štvorriadkoch. Rastliny sú vysadené v spone 1 m x 1 m. Šírka jedného štvorriadku je 3 m.

4 Pokusná plocha pre druhý trojročný cyklus pre Miscanthus sinensis má rozlohu 132 m 2 a bolo na nej vysadených 117 rastlín. Rastliny sú vysadené v spone 1 m x 1 m. V porastoch je dôleţitá ochrana pred zaburinením. Hlavne v prvom a druhom pestovateľskom roku udrţiavame porasty na pokusných plochách v bezburinnom stave okopávaním a kosením medziriadkov Rastlinný materiál Charakteristika odrôd zahrnutých vo výskume: Odroda Tora (S. chwerinii x S. viminalis) je pôvodom kríţenec sibírskej košikárskej vŕby a švédskej odrody Orm. Je charakteristická menším počtom výhonov, odolnosťou voči hrdzi a menším výskytom škodcov napádajúcich vrcholy výhonov, je menej vyhľadávaná zverou, nie je odolná voči mrazu, ale má schopnosť obnovy po poškodení mrazom (Demo et al., 2012). Úrodu biomasy Miscanthus tvoria nadzemné orgány výhony (steblá) s listami. Ich rast sa obnovuje v ročnom rastovom cykle, ktorý na juhozápadnom Slovensku začína v apríli a končí v druhej dekáde októbra. Biomasa obsahuje vysoké % celulózy a lignínu. Vzhľadom na to, ţe sa Miscanthus pestuje na jednom stanovišti niekoľko rokov, je prínosom aj pre zvieratá ţijúce vo voľnej prírode, poskytuje im vhodné prostredie pre ich ţivot v poľnohospodárskej krajine (Demo et al., 2013) Merané produkčné ukazovatele Realizácia vedeckých cieľov si vyţaduje sledovanie nasledovných produkčných ukazovateľov: Ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis) Prvý trojročný pestovateľský cyklus ( ): - výsadba sadeníc maďarskej odrody Tatai, - percento zakorenených sadeníc 35 dní po výsadbe, - počet stebiel, - výška stebiel, - hrúbka stebiel, - celková suchá biomasa jedinca (trsu) stanovená na konci vegetačného roku a prepočítaná úroda biomasy v t.ha -1. Druhý trojročný pestovateľský cyklus ( ): - počet stebiel u jedincov (v trse), - výška stebiel, - hrúbka stebiel, - celková suchá biomasa jedinca (trsu) stanovená na konci vegetačného obdobia. Vŕba (S. schwerinii x S. viminalis) Prvý trojročný pestovateľský cyklus ( ) - výsadba odrezkov odrody Tora, - percento zakorenených odrezkov 30 dní po výsadbe, - počet vytvorených výhonov, - dĺţka výhonov, - hrúbka výhonov, - úroda biomasy u jedinca a prepočet úrody v t.ha -1. Druhý trojročný pestovateľský cyklus ( ) - počet výhonov vytvorených v prvom roku druhého trojročného pestovateľského cyklu, - dĺţka výhonov,

5 - hrúbka výhonov, - úroda biomasy u jedincov a prepočet úrody v t.ha Výsledky vlastnej práce 4.1. Produkčné ukazovatele Salix Výsadba a zakorenenosť odrezkov V máji 2012 boli ručne vysadené odrezky dlhé 20 cm. Jednotlivé odrezky vyčnievali nad úroveň pôdy 3 cm, to znamená, ţe hĺbka výsadby odrezkov odrody Tora bola 17 cm. Ošetrovanie porastu proti burinám sa uskutočňovalo ručne okopávaním. Porast bolo z dôvodu ohrýzania lesnou zverou potrebné oplotiť. V prvej fáze výskumných prác sme sledovali zakorenenosť odrezkov. Z celkového počtu 96 vysadených odrezkov sa ujalo 92. Percento zakorenenia po výsadbe predstavuje 95,8 %. Po prvom vegetačnom období, v marci 2013, bol porast z dôvodu podpory rastu väčšieho počtu výhonov ručne zrezaný (spätný rez) Počet, dĺžka, hrúbka výhonov, váha jedincov V poraste prvého (obr. 6 a 7) a druhého trojročného zberového cyklu sme náhodne vybrali tri jedince, na ktorých sa meranie uskutočňovalo. Najprv sme spočítali počet výhonov na kaţdej rastline. V poraste prvého zberového cyklu sa nachádzalo 30 jednovýhonových jedincov, 53 dvojvýhonových a 7 trojvýhonových. Jedince, ktorých váhu, výšku a hrúbku sme merali, boli zrezané niekoľko centimetrov nad zemou. Priamo na pozemku v Kolíňanoch sme pomocou závesnej váhy odváţili čerstvú hmotnosť jednotlivých rastlín. Váţenie prebiehalo v zimnom období z toho dôvodu, ţe v tomto čase sa v rastlinách nachádza najmenšie mnoţstvo vody. Na meranie výšky bol pouţitý zvinovací meter. Hrúbku výhonov sme merali pomocou posuvného meradla s presnosťou 0,1 mm. Pri staršom poraste sme hrúbku merali vo výške 1 m, pri mladšom vo výške 60 cm. Priemerné hodnoty meraní jednotlivých vybraných jedincov uvádzame v tabuľke 1 a 2 osobitne pre prvý a druhý trojročný zberový cyklus. Priemerné, maximálne a minimálne hodnoty (výška a hrúbka výhonov) odrody Tora v prvom a druhom trojročnom zberovom cykle uvádzame v tabuľke 3. V prvom vegetačnom roku dosiahli namerané priemerné výšky 184 cm a hrúbky 11,07 mm. V treťom vegetačnom roku dosiahli namerané priemerné výšky 332,23 cm a hrúbky 11,09 mm. Tab. 1 Produkčné ukazovatele Salix v 1. vegetačnom roku Prvý trojročný zberový cyklus Opakovanie Počet výhonov Priemerná Priemerná dĺţka hrúbka výhonov výhonov [cm] [mm] Hmotnosť [kg] ,05 0, ,56 0, ,62 0,3 Tab. 2 Produkčné ukazovatele Salix v 3. vegetačnom roku Druhý trojročný zberový cyklus Opakovanie Počet výhonov Priemerná Priemerná dĺţka hrúbka výhonov výhonov [cm] [mm] Hmotnosť [kg] ,42 9,94 4, ,6 13,02 5, ,67 10,32 4,2

6 Tab. 3 Výška a hrúbka výhonov odrody Tora na konci roku 2012 Odroda Výška výhonov [cm] Hrúbka výhonov [mm] Salix Priemer ,07 Prvý vegetačný Maximum ,89 rok Minimum 162 9,47 Salix Tretí vegetačný rok Priemer 332,23 11,09 Maximum ,75 Minimum 187 4, Úroda biomasy a prepočet úrody Na stanovanie hmotnosti suchej nadzemnej biomasy sme pomocou noţníc na konáre z porastov odobrali vzorky výhonov. Vzorky z mladšieho aj staršieho porastu boli rôznej hrúbky a pribliţne 60 cm dlhé. Po prepravení do laboratória sme zo stredu vystrihli 10 cm dlhý výsek. Pomocou analytických váh s presnosťou 0,0001 g sme stanovili čerstvú hmotnosť týchto výsekov. Následne po vysušení pri teplote 105 C sme odváţili suchú hmotnosť. Sušinu sme potom stanovili na základe rozdielu medzi čerstvou a suchou hmotnosťou. Úrodu biomasy (t.ha -1 ) sme stanovili tak, ţe sme hmotnosť rastliny pri zberovej vlhkosti a suchú hmotnosť jednej rastliny prepočítali na počet rastlín na ploche 1 ha. Hodnoty uvádzame v tabuľke 4. V prvom vegetačnom roku by úroda ( rastlín.ha -1 ) pri zberovej vlhkosti bola 4,11 6,86 t.ha -1. V treťom vegetačnom roku by úroda ( rastlín.ha -1 ) pri zberovej vlhkosti bola 44,8 54,4 t.ha -1. V oboch prípadoch počítame so 100 % zakorenenosťou. Na stanovenie suchej hmotnosti jedincov bolo potrebné zistiť percento sušiny v dreve. Pri mladšom poraste bola hodnota sušiny 55,04 %, pri staršom 54,68 %. Celková úroda nadzemnej biomasy v prvom vegetačnom roku by bola 2,26 3,78 t.ha -1, v treťom vegetačnom roku 24,5 29,75 t.ha -1. Tab. 4 Úroda biomasy [t.ha -1 ] Odroda Opakovanie Pri zberovej vlhkosti Suchá hmota Salix Prvý vegetačný rok Salix Tretí vegetačný rok 1 5,49 3,02 2 6,86 3,78 3 4,11 2, , ,4 29, ,8 24, Produkčné ukazovatele Miscanthus sinensis Výsadba a zakorenenosť sadeníc Sadenice Miscanthus (obr. 8) sme na lokalite v Kolíňanoch vysadili v máji 2012 do hĺbky pôdy 10 cm. Ošetrovanie porastu pozostávalo z ručného odstraňovania burín. Porast nebolo potrebné oplotiť. V prvej fáze výskumu sme sledovali zakorenenosť (obr. 9). Z celkového počtu 96 sadeníc sa ujalo 90. Percento zakorenenia po výsadbe predstavuje 94 %.

7 4.2.2 Počet, dĺžka, hrúbka stebiel, váha jedincov V poraste prvého a druhého (obr. 10) trojročného zberového cyklu sme náhodne vybrali tri jedince, na ktorých sa merania uskutočňovali. Váţenie prebiehalo v zimnom období z dôvodu, ţe v tomto čase sa v rastlinách nachádza najmenšie mnoţstvo vody. Na kaţdej rastline sme spočítali počet stebiel. Jedince, ktorých váhu, výšku a hrúbku sme merali, boli zrezané niekoľko centimetrov nad zemou. Priamo na pozemku v Kolíňanoch sme pomocou závesnej váhy odváţili čerstvú hmotnosť jednotlivých rastlín. Na meranie výšky bol pouţitý zvinovací meter. Hrúbku výhonov sme merali pomocou posuvného meradla s presnosťou 0,1 mm. Priemerné hodnoty meraní jednotlivých vybraných jedincov uvádzame v tabuľke 5 a 6 osobitne pre prvý a druhý trojročný zberový cyklus. Priemerné, maximálne a minimálne hodnoty (výška a hrúbka stebiel) odrody Tatai v prvom a druhom trojročnom zberovom cykle uvádzame v tabuľke 7. V prvom vegetačnom roku dosiahli namerané priemerné výšky 76,6 cm a hrúbky 3,74 mm. V treťom vegetačnom roku dosiahli namerané priemerné výšky 226 cm a hrúbky 9,55 mm. Tab. 5 Produkčné ukazovatele Miscanthus sinensis v 1. vegetačnom roku Prvý trojročný zberový cyklus Opakovanie Počet stebiel Priemerná Priemerná dĺţka hrúbka stebiel stebiel [cm] [mm] Hmotnosť [kg] ,2 0, ,9 0, ,13 0,50 Tab. 6 Produkčné ukazovatele Miscanthus sinensis v 3. vegetačnom roku Druhý trojročný zberový cyklus Priemerná Priemerná dĺţka Opakovanie Počet stebiel hrúbka stebiel Hmotnosť [kg] stebiel [cm] [mm] ,45 2, ,20 8,20 2, ,90 11,01 2,20 Tab. 7 Výška a hrúbka stebiel odrody Tatai na konci roku 2012 Odroda Výška výhonov [cm] Hrúbka výhonov [mm] M. sinensis Priemer 76,6 3,74 Prvý vegetačný Maximum 83 4,15 rok Minimum 68 2,5 M. sinensis Priemer 226 9,55

8 Tretí vegetačný rok Maximum ,86 Minimum 210 6, Úroda biomasy a prepočet úrody Na stanovanie hmotnosti suchej nadzemnej biomasy sme pomocou noţníc na konáre z porastov odobrali vzorky stebiel. V laboratóriu sme pomocou analytických váh s presnosťou 0,0001 g stanovili čerstvú hmotnosť. Následne po vysušení pri teplote 105 C sme odváţili suchú hmotnosť. Sušinu sme potom stanovili na základe rozdielu medzi čerstvou a suchou hmotnosťou. Úrodu biomasy (t.ha -1 ) sme stanovili tak, ţe sme hmotnosť rastliny pri zberovej vlhkosti a suchú hmotnosť jednej rastliny prepočítali na počet rastlín na ploche 1 ha. Hodnoty uvádzame v tabuľke 8. V prvom vegetačnom roku by úroda ( rastlín.ha -1 ) pri zberovej vlhkosti bola 5 t.ha -1. V treťom vegetačnom roku by úroda ( rastlín.ha -1 ) pri zberovej vlhkosti bola t.ha -1. V oboch prípadoch počítame so 100 % zakorenenosťou. Na stanovenie suchej hmotnosti jedincov bolo potrebné zistiť percento sušiny. Hodnota sušiny bola 80 %. Celková úroda nadzemnej biomasy v prvom vegetačnom roku by bola 4 t.ha -1, v treťom vegetačnom roku 16,8 17,6 t.ha -1. Tab. 8 Úroda biomasy [t.ha -1 ] Odroda Opakovanie Pri zberovej vlhkosti Suchá hmota M. sinensis Prvý vegetačný rok M. sinensis Tretí vegetačný rok 5. Záver , , ,6 Práca je zameraná na získanie informácií o produkčnom potenciáli rýchlorastúcej energetickej dreviny rodu Salix odroda Tora a energetickej byliny Miscanthus sinensis odroda Tatai v prvom a druhom trojročnom zberovom cykle v pôdnoklimatických podmienkach juhozápadného Slovenska. Zameriava sa na stanovenie vybraných produkčných ukazovateľov a stanovenie celkovej suchej biomasy jedinca a prepočítanie úrody biomasy v t.ha -1. Pokusy sú realizované na experimentálnych plochách v katastrálnom území obce Kolíňany počas vegetačného roku V prvej fáze výskumných prác sme sledovali zakorenenosť odrezkov a sadeníc. Zakorenenosť odrezkov Salix po výsadbe predstavuje 95,8 %. Sadenice Miscanthus sinensis dosiahli vzchádzavosť 94 %. V poraste prvého zberového cyklu Salix sa nachádzalo 30 jednovýhonových jedincov, 53 dvojvýhonových a 7 trojvýhonových. V poraste druhého zberového cyklu sa na jedincoch Salix nachádzalo výhonov. Jedince jednoročného porastu Miscanthus sinensis vytvárali stebiel, v trojročnom poraste sa počet stebiel pohyboval v rozmedzí Priemerná výška jedinca v jednoročnom poraste Salix bola 184 cm, v treťom vegetačnom roku dosiahla nameraná priemerná výška 332,23 cm. Jednoročný porast Miscanthus sinensis

9 mal priemernú výšku 76,6 cm, trojročný porast dosiahol na konci vegetačného roka priemernú výšku 226 cm. Jedince jednoročného porastu Salix mali priemernú hrúbka výhonov 11,07 mm, v treťom vegetačnom roku dosiahla priemerná hrúbka 11,09 mm. Miscanthus sinensis v prvom vegetačnom roku dosahoval priemernú hrúbku 3,74 mm, jedince v treťom vegetačnom roku mali priemernú hrúbku 9,55 mm. Hmotnosť jedincov, meraná priamo na pokusnej ploche v Kolíňanoch, sa pri jednoročnom poraste Salix pohybovala v rozmedzí 0,3 0,5 kg. Jedince v poraste druhého trojročného cyklu váţili 4,2 5,1 kg. V jednoročnom poraste Miscanthus sinensis bola hmotnosť jedincov 0,5 kg, v trojročnom poraste bola váha jedincov v rozmedzí 2,1 2,2 kg. Pri prepočítavaní celkovej úrody nadzemnej biomasy sme v prípade obidvoch druhov rátali s teoretickou 100 % zakorenenosťou. Celková úroda nadzemnej biomasy Salix by dosiahla nasledujúce hodnoty: - Salix v prvom vegetačnom roku 2,26 3,78 t.ha -1, - Salix v treťom vegetačnom roku 24,5 29,75 t.ha -1. Celková úroda nadzemnej biomasy Miscanthus sinensis by dosiahla nasledujúce hodnoty: - Miscanthus sinensis v prvom vegetačnom roku by bola 4 t.ha -1, - Miscanthus sinensis v treťom vegetačnom roku 16,8 17,6 t.ha -1. Počas vegetačného roka 2012 sme na výskumnej báze v Kolíňanoch zaznamenávali vybrané produkčné parametre, na základe ktorých bolo moţné určiť prod ukčnú výkonnosť energetických rastlín Salix - odroda Tora a Miscanthus sinensis - odroda Tatai. Poznanie produkčných vlastností pestovaných energetických rastlín je dôleţité pri výbere druhu a odrody v konkrétnych podmienkach a vyţaduje si experimentálny výskum. 6. Zoznam použitej literatúry 1. DEMO, Milan et al Ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis A.) ako zdroj biomasy pre energetické účely. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, s. ISBN DEMO, Milan et al Vŕba (Salix L.) ako zdroj biomasy pre energetické účely : pestovateľské technológie. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, s. ISBN DEMO, Milan et al Produkčný a energetický potenciál švédskych odrôd rýchlorastúcej energetickej dreviny rodu Salix pestovanej v suchších pôdno-klimatických podmienkach juhozápadného Slovenska. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, s. ISBN JANDAČKA, Jozef NOSEK, Radovan et al Využitie rastlinnej biomasy v energtike. 1. vyd. Ţilina : GEORG, s. 5. JANÍČEK, František et al Obnoviteľné zdroje energie 1: Technológie pre udržateľnú budúcnosť. 1. vyd. Bratislava : Renesans, s. ISBN LEWANDOWSKI, Iris et al Delayed harvest of Miscanthus influences on biomass quantity and quality and environmental impacts of energy production. In European Journal of Agronomy, vol. 19, 2003, p MURTINGER, Karel BERANOVSKÝ, Jiří Energie z biomasy. 1. vyd. Brno : ERA, 2006, 94 s. ISBN PASTOREK, Zdeněk et al Biomasa: obnovitelný zdroj energie. 1. vyd. Praha : FCC Public, s. ISBN

10 9. PORVAZ, Pavol et al Pestovanie ozdobnice čínskej (Miscanthus sinensis Anderss.) na energetické účely. 1. vyd. Michalovce : SCPV - Ústav agroekológie, s. ISBN ZACHARDA, František Potenciál poľnohospodárskej a lesníckej biomasy, ekonomické a legislatívne predpoklady rozvoja bioenergetiky. In Predpoklady využívania poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické a biotechnické využitie. Nitra, 2007, č. 58, s MH SR Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Dostupné na internete: < Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28/ES o podpore vyuţívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES. Dostupné na internete: < Kontaktná adresa Ing. Natália Broošová Katedra udrţateľného rozvoja, Mariánska 10, Nitra, Slovenská republika, , natalia.broosova@gmail.com

11 7. PRÍLOHY Obr. 1 Mapa Kolíňany (Google Maps, 2013) Obr. 2 Experimentálna báza Kolíňany (Demo, Húska, 2012)

12 Obr. 3 Schéma porastu - prvý trojročný zberový cyklus Salix (vlastné spracovanie, 2013)

13 Obr. 4 Schéma porastu - druhý trojročný zberový cyklus Salix (vlastné spracovanie, 2013) Obr. 5 Schéma porastu - prvý trojročný zberový cyklus M. sinensis (vlastné spracovanie, 2013) Obr. 6 Jednoročný porast Salix v lete (Demo, Húska, 2012) Obr. 7 Jednoročný porast Salix v zime (Demo, Húska, 2012)

14 Obr. 8 Sadenice Miscanthus sinensis (Demo, Húska, 2012) Obr. 9 Zakorenený porast Miscanthus sinensis (Demo, Húska, 2012) Obr. 10 Trojročný porast Miscanthus sinensis (Demo, Húska, 2012)