Štefan Kohán Tyršovo nábrežie 9, SK Košice

Transcription

1 HODNOTENIE RASTU A OBJEMOVEJ PRODUKCIE ORECHA ČIERNEHO (JUGLANS NIGRA L.) PRI INTENZÍVNOM A TRADIČNOM SPÔSOBE PESTOVANIA V ZMENENÝCH EKOLOGICKÝCH PODMIENKACH NÍŽINNÝCH OBLASTÍ SLOVENSKA Štefan Kohán Tyršovo nábrežie 9, SK Košice KOHÁN, Š.: Evaluation of the growth and volume production of black walnut (Juglans nigra L) in intensive and traditional method of growing under changed ecological conditions of the lowlands in Slovakia. Lesn. Čas. Forestry Journal, 52(4): , 2006, tab. 3, ref. 24. Original paper. ISSN Research on the growth and volume production of black walnut was carried out on research plots in Podunajské Biskupice, Boťany, Horeš and Hrable, which are located on non- inundated alluvia of the rivers Danube, Latorica, Tisa and Hron. On the research plots Podunajské Biskupice and Boťany black walnut was cultivated intensively, while on the plots Horeš and Hrable by traditional method. It follows from the results that with intensive method height and diameter growth were better than with traditional method. Similar results were found for volume production and volume increments. The results also confirmed that with applying intensive cultivation technologies we can reach under given condition about 500 m 3 of total volume production and corresponding 10 m 3 of average annual volume increment per 1 hectare with rotation 50 years. But an important precondition is early and proper performance of tending treatments in a way that these stands have average spacing m at the rotation age. Key words: black walnut, growth and volume production, intensive and traditional cultivation, non inundated alluvia, lowlands, changed ecological conditions, Slovakia Výskum rastu a objemovej produkcie orecha čierneho sa uskutočnil na výskumných plochách Podunajské Biskupice, Boťany, Horeš a Hrable, ktoré ležia na nezaplavovaných alúviách Dunaja, Latorice, Tisy a Hrona. Na výskumných plochách Podunajské Biskupice a Boťany sa orech čierny pestoval intenzívnym spôsobom, kým na plochách Horeš a Hrable tradičným spôsobom. Z výsledkov hodnotenia výskumu vyplýva, že pri intenzívnom spôsobe pestovania bol lepší výškový a hrúbkový rast, ako aj vyššia objemová produkcia a objemové prírastky ako pri tradičnom spôsobe pestovania. Naše výsledky zároveň potvrdili, že pri aplikácii intenzívnych pestovných technológií možno dosiahnuť v daných podmienkach asi 500 m 3 celkovej objemovej produkcie a tomu zodpovedajúci 10 m 3 priemerného ročného objemového prírastku na 1 hektár pri asi 50-ročnej rubnej dobe. Dôležitým predpokladom toho však je včasné a správne vykonávanie výchovných zásahov tak, aby sa v rubnom veku mali tieto porasty priemerný spon asi 6,0 6,5 6,0 6,5 m. Kľúčové slová: orech čierny, rast a objemová produkcia, intenzívny a tradičný spôsob pestovania, nezaplavované alúviá nížinných oblastí Slovenska, zmenené ekologické pomery 1. Úvod a problematika Význam pestovania orecha čierneho (Juglans nigra L.) narastá v poslednom období takmer vo všetkých nížinných oblastiach Slovenska. Ekologické podmienky boli totiž v týchto oblastiach rozsiahlymi vodohospodárskymi úpravami ako aj inými technickými opatreniami negatívne ovplyvnené a takto sa stali v niektorých prípadoch nevhodnými na úspešné pestovanie mäkkých rýchlorastúcich drevín predovšetkým šľachtených topoľov. Význam pestovania orecha čierneho spočíva najmä v tom, že má skromnejšie nároky na stanovištné predovšetkým pôdne pomery, je rýchlorastúcou tvrdou listnatou drevinou a okrem toho poskytuje aj veľmi hodnotnú drevnú surovinu. Okrem toho pre priaznivé estetické vlastnosti a pre značnú fytoncídnu aktivitu, ako aj vysoký obsah repelentných látok má svoje miesto aj v sadovníckej a krajinárskej tvorbe. Napokon nie je zanedbateľná ani jeho pomerne značná odolnosť voči rozličným škodcom a chorobám.

2 Ako jedna z prvých introdukovaných drevín sa v Európe pestuje od roku 1629, kedy bola dovezená zo Severnej Ameriky, kde je jeho areál veľmi rozsiahly. Optimálny výskyt orecha čierneho je vo východnej časti Severnej Ameriky a to v povodí riek Ohio a Mississippi na území štátov Virgínia, Kentucky, Illinois, Indiana a Ohio, t. j. v rozmedzí 35º 45 º severnej zemepisnej šírky. V tejto časti Severnej Ameriky je orech čierny primiešanou drevinou listnatých lužných lesov. Táto oblasť sa môže charakterizovať ako teplá a vlhká, kde priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 12 až 14 ºC, kým celkové množstvo ročných zrážok okolo mm. Klimatické podmienky v týchto oblastiach sú pre pestovanie orecha čierneho priaznivejšie než klimatické podmienky v nížinných oblastiach Slovenska. Dokazuje to okrem iného aj to, že v porastových výsadbách dosahuje orech čierny výšku až 45 m. V údolí Rhône vo Francúzsku vytvára vysoké a čisté kmene, ktoré sú vhodné aj na výrobu najcennejších sortimentov (GARAVEL 1960, FERREL, BENTLEY 1969, RIETVELD, WILLIAMS 1978, BEY 1979, SCHLESINGER, WILLIAMS 1984). Problematike pestovania orecha čierneho sa už dávnejšie prakticky od začiatku XX. storočia intenzívne venujú v Maďarsku a to v podobných ekologických podmienkach aké sú v nížinných oblastiach Slovenska. Z hodnotenia ich výsledkov vyplýva, že jeho úspešné pestovanie predpokladá hlboké pôdy s priaznivými fyzikálnymi vlastnosťami avšak neznáša veľmi ťažké a vlhké pôdy kým dáva ešte uspokojivé výsledky aj na čerstvejších piesočnatých pôdach ako aj na soľných pôdach I. triedy. Keďže je slnnou drevinou veľký dôraz sa pri jeho pestovaní kladie na voľbu vhodných sponov ako aj na včasné a správne vykonávanie výchovných zásahov. Pri tradičnom pestovaní sa jeho porasty zakladajú v relatívne hustejších sponoch prevažne 2 2 m, kým pri intenzívnom pestovaní v širších sponoch, napr. 4 2 m, resp. aj viac (MAJERSZKY 1914, RÓTH 1953, TÓTH et al. 1972, DANSZKY 1973 a iní). Pomerne dobré výsledky dáva orech čierny aj v zmenených ekologických podmienkach dolného toku Moravy a to aj na pôdach negatívne ovplyvnených vodohospodárskymi zásahmi so zníženou hladinou podzemnej vody (ŠIKA 1964, PRUDIČ 1991, BERAN, ŠINDELÁŘ 1995, HRÍB et al a ďalší). Štruktúru rovnorodých porastov orecha čierneho ako aj produkciu nadzemnej biomasy tejto dreviny spracoval TOKÁR (1984, 1992, 1998, TOKÁR, KREKULOVÁ 2005). Čiastkové výsledky pestovania orecha čierneho v podmienkach nížinných oblastí Slovenska hodnotili najmä KOHÁN (1991, 1999) a SOJÁK (1996). Z výsledkov ich hodnotení vyplýva, že pri správnom spôsobe pestovania dáva orech čierny aj v týchto menej vhodných podmienkach uspokojivé výsledky. Tieto predbežné výsledky chceme doplniť novšími údajmi, ktoré sme získali na sledovaných výskumných plochách. Cieľom nášho príspevku je hodnotiť rast a objemovú produkciu orecha čierneho pri tradičnom a intenzívnom spôsobe pestovania v zmenených ekologických podmienkach nížinných oblastí Slovenska. 2. Materiál a metodika Výskum pestovania orecha čierneho sme uskutočnili v porastoch pestovaných jednak intenzívnym, jednak tradičným spôsobom. Intenzívne porasty sa zakladali na celoplošne pripravených pôdach kvalitnými jednoročnými sadenicami vždy v jarnom období jamkovou sadbou a do zapojenia porastu sa v nich uskutočnila aj celoplošná mechanická kultivácia pôdy. Pri tradičnom spôsobe pestovania sa porasty zakladali bez celoplošnej prípravy pôdy jamkovou sadbou kvalitnými jednoročnými sadenicami vždy v jarnom období a v prvých troch rokoch sa v nich uskutočnilo iba individuálne ošetrovanie sadeníc a to okopávaním. Intenzívne pestované porasty sú reprezentované výskumnými plochami Podunajské Biskupice a Boťany kým tradičným spôsobom pestované porasty reprezentujú výskumné plochy Horeš a Hrable. V priebehu ďalšieho vývoja sa v intenzívnych porastoch uskutočnila doteraz jedna prečistka a jeden schematicko-selektívny prebierkový zásah. Pri tradičnom spôsobe pestovania sa v porastoch vykonala jedna prečistka a dva selektívne prebierkové zásahy. Prehľad základných údajov a stanovištných pomerov na sledovaných výskumných plochách sa uvádzajú v tabuľke 1, kde nájdeme údaje o spone, počte vysadených stromov (ks.ha -1 ), ako aj o rastovej ploche na jeden strom. Z tabuľky vyplýva, že spon pri založení intenzívnych porastov sa pohyboval v medziach 4,0 2,0 m až 2,5 2,5 m s počtom stromov kusov, resp kusov na jeden hektár čomu zodpovedá rastová plocha

3 8,00 m 2, resp. 6,25 m 2 na jeden strom. V tých porastoch, ktoré boli založené tradičným spôsobom sa aplikovali hustejšie spony a to v rozpätí 2,0 1,5 m do 2,5 1,5 m. Týmto sponom zodpovedá počet stromov, resp kusov na jeden hektár a rastová plocha 3,0 m 2, resp. 3,75 m 2 na jeden strom. 124 Tabuľka 1 Prehľad základných údajov a stanovištných pomerov na výskumných plochách Table 1 Overview of basic data and site conditions on research plots Názov plochy 1) Podunajské Biskupice Boťany Horeš Hrable Povodie rieky 2) Dunaj Latorica Tisa Hron Spôsob pestovania 3) intenzívny 4) tradičný 5) Spon 6) (m) 2,5 2,5 4,0 2,0 2,5 1,5 2,0 1,5 Počet stromov 7) ks.ha Rastová plocha na 1 strom 8) (m 2 ) 6,25 8,00 3,75 3,00 Číslo HSLT 9) Názov HSLT 10) hrabová lužná jasenina 11) Číslo SLT 12) Názov SLT 46 b brestová jasenina s hrabom (UFrc) 13) Číslo LT 14) Názov LT 15) suchá brestová jasenina s hrabom 16) cesnaková brestová jasenina s hrabom 17) suchá brestová jasenina s hrabom 18) žihlavová brestová jasenina s hrabom 19) Pôdny predstaviteľ 20) sivá vápnitá paternia 21) hnedá glejová pôda 22) hnedastá vápnitá paternia 23) Druh pôdy 24) piesočnatá 25) ílovito hlinitá až hlinitá 26) ílovitá 27) hlinitá 28) Reakcia pôdy 29) slabo alkalická 30) mierne kyslá 31) neutrálna 32) 1) name of plot, 2) river watershed, 3) cultivation method, 4) intensive, 5) traditional, 6) spacing, 7) number of trees per ha -1, 8) growth area per 1 tree, 9) number of HSLT, 10) name of HSLT, 11) hornbeam floodplain ash forest, 12) no. of the set of forest types, 13) elm ash forest with hornbeam, 14) number of forest type, 15) name of forest type, 16) dry elm ash forest with hornbeam, 17) garlic elm ash forest with hornbeam, 18) dry elm ash forest with hornbeam, 19) nettle elm-ash forest with hornbeam, 20) soil representative, 21) grey calcareous parent rock, 22) brown gley, 23) brownish calcareous fluvisol, 24) kind of soil, 25) sandy, 26) clay loamy up to loamy, 27) clay, 28) loamy, 29) soil reaction, 30) slightly alkaline, 31) moderately alkaline, 32) neutral V rámci biotechnických meraní sa uskutočnilo meranie výšok (s výškomerom METRA s presnosťou na 0,5 m), ako aj meranie hrúbok (d 1,3 s presnosťou na 0,5 cm) a to všetkých jedincov na sledovaných výskumných plochách. Pri spracovaní materiálu z meraní sa zisťovali hlavné taxačné veličiny a to stredná výška, stredná hrúbka, zásoba (m 3.ha -1 ), objem prebierok, celková objemová produkcia na jeden hektár, ďalej bežne a priemerné prírastky (m 3.ha -1.rok -1 ), objem stredného kmeňa ako aj hrúbková plocha na jeden hektár a hrúbková plocha stredného kmeňa. Pri hodnotení objemovej produkcie sa uvádza objem hrubiny, ktorý sa vypočítal podľa objemových tabuliek HALAJA (1963) a to pre dub. Pre charakteristiku klimatických pomerov sa uvádza priemerná teplota vzduchu, priemerný úhrn zrážok, počet letných dní, dĺžka slnečného svitu, snehová pokrývka a ročný výpar z pôdy. Teplota vzduchu a úhrn zrážok sa uvádza jednak v ročnom priemere, jednak vo vegetačnom období (KONČEK 1949). Pre typologickú charakteristiku sa na jednotlivých výskumných plochách zisťoval hospodársky súbor lesných typov (HSLT), skupina lesných typov (SLT), ako aj lesný typ (LT) (HANČINSKÝ 1972). Pre hodnotenie pôdnych pomerov sa zisťoval pôdny predstaviteľ, druh pôdy a reakcia pôdy. Tieto údaje sa získali v rámci pôdneho prieskumu, ako aj na základe výsledkov laboratórneho rozboru mechanických a chemických vlastností pôdy. Hodnotenie prírodných pomerov umožní posúdiť možnosti na úspešné pestovanie orecha čierneho v ekologických podmienkach významných nížinných oblastí Slovenska konkrétne v oblasti Podunajskej a Potiskej nížiny. 3. Charakteristika a hodnotenie prírodných pomerov Sledované výskumné plochy, z ktorých sme naše výsledky získali ležia na nezaplavovaných alúviách Dunaja, Hronu, Latorice a Tisy.

4 Oblasť Podunajskej nížiny, kde ležia výskumné plochy Podunajské Biskupice a Hrable môžeme klimaticky charakterizovať ako teplú, suchú s miernou zimou a dlhým slnečným žiarením. Dlhoročná priemerná teplota vzduchu dosahuje 9,5 ºC kým vo vegetačnom období 16,3 ºC. Priemerný úhrn ročných zrážok predstavuje 579 mm, z čoho na vegetačné obdobie pripadá 318 mm. Priemerný počet letných dní je 71,2. Dĺžka slnečného svitu v dlhoročnom priemere predstavuje hodín. Najteplejším mesiacom je júl (priemerná teplota nad 20 ºC), najchladnejším je január (-2,3 ºC). Snehová pokrývka trvá pomerne krátko a to v priemere 37,7 dní. Ročný výpar z pôdy dosahuje mm je v mesiacoch máj až august veľmi intenzívny a môže dosahovať až 45 mm. Prehľad o typologických jednotkách a pôdnych pomeroch na sledovaných výskumných plochách poskytuje tabuľka 1. Z nej vyplýva, že tieto plochy patria do HSLT č. 124 teda hrabových lužných jasenín (tvrdých luhov). Nižšou typologickou jednotkou je SLT č. 46 b, čiže skupina lesných typov brestových jasenín s hrabom (UFrc). Z lesných typov sú zastúpené žihľavová brestová jasenina s hrabom (č. 952), cesnaková brestová jasenina s hrabom (č. 953), ako aj suchá brestová jasenina s hrabom (č. 954). Okrem vlhkej brestovej jaseniny s hrabom (č. 951) sú teda zastúpené všetky lesné typy, ktoré tvoria HSLT hrabových lužných jasenín (tvrdých luhov). Z pôvodných predstaviteľov tak na ploche Boťany ako aj na ploche Horeš, ktoré ležia v oblasti Potiskej nížiny je zastúpená hnedá glejová pôda, ktorá je na ploche Boťany stredne ťažká, hlinitá až ílovitohlinitá, kým na ploche Horeš ťažká, ílovitá a vykazuje mierne kyslú reakciu. V oblasti Podunajskej nížiny na výskumnej ploche Podunajské Biskupice pôdnym predstaviteľom je sivá vápnitá paternia. Po zrnitostnej stránke je pôda piesočnatá a vykazuje slabo alkalickú reakciu. Výskumná plocha Hrable je typologicky charakterizovaná ako hnedá vápnitá paternia so stredne ťažkou hlinitou pôdou, ktorá vykazuje priaznivé fyzikálne vlastnosti. Reakcia pôdy je tu neutrálna. Hladina podzemnej vody poklesla na sledovaných výskumných plochách v dôsledku vodohospodárskych úprav a iných technických zásahov v priemere asi o 1 m. Uvedená charakteristika a hodnotenie prírodných pomerov ukazuje, že sledované výskumné plochy verne reprezentujú relatívne suchšie stanovištia v oblasti Podunajskej a Potiskej nížiny, ktoré vznikli po vykonaní vodohospodárskych úprav a iných technických opatrení v týchto regiónoch. Súčasne môžeme konštatovať, že podľa zahraničných ako aj čiastkových domácich skúseností a poznatkov po stránke klimatickej sú v záujmových oblastiach v podstate vhodné podmienky na úspešné pestovanie orecha čierneho. Zároveň treba si však uvedomiť, že na niektorých najmä na ťažkých, ílovitých pôdach je žiaduce zlepšiť vlahovú bilanciu a súčasne aj prevzdušnenosť pôdy, čo sa dosiahne predovšetkým dôslednou aplikáciou intenzívnych technológií zakladania a pestovania porastov orecha čierneho. Význam týchto stanovíšť v lesoch záujmových oblastí je značný najmä preto lebo ich rozloha v dôsledku už uvedených vodohospodárskych zásahov a iných technických opatrení, najmä vybudovania veľkého počtu odvodňovacích kanálov sa značne rozšírila. Výsledky našich výskumov bude možné takto aplikovať na pomerne rozsiahlom území s negatívne ovplyvnenými ekologickými podmienkami v nížinných oblastiach Slovenska. 4. Výsledky a diskusia So zreteľom na rozdielnosť stanovištných pomerov, na spôsoby pestovania ako aj na odlišný vek, jednotlivé sledované plochy sa hodnotia osobitne. Výsledky hodnotenia preto platia pre ten stanovištný typ, ako aj pre konkrétny spôsob pestovania na jednotlivých sledovaných výskumných plochách. V tabuľke 2 uvádzame prehľad o zmene počtu stromov na jeden hektár, o zmene sponu, ako aj o zmene rastovej plochy na 1 strom a to k danému veku, ktorý bol určený podľa LHP,

5 a v ktorom sa uskutočnilo hodnotenie výsledkov pestovania orecha čierneho na jednotlivých výskumných plochách. Údaje o strednej výške a strednej hrúbke, o bežných a priemerných prírastkoch na nich ako aj o hrúbkovej ploche na jeden hektár a hrúbkovej ploche stredného kmeňa sa uvádzajú tiež v tabuľke 2. Prehľad o objemovej produkcii, t. j. o zásobe, objeme prebierok, celkovej objemovej produkcii, o priemernom ročnom a bežnom ročnom objemovom prírastku, ako aj o objeme stredného kmeňa informuje tabuľka 3. Tabuľka 2 Prehľad rastových údajov orecha čierneho na výskumných plochách Table 2 Overview of growth data for black walnut on research plots Názov plochy 1) Podunajské Biskupice Boťany Horeš Hrable Spôsob pestovania 2) intenzívny 3) tradičný 4) Vek 5) Priemerný spon (súčasný) 6) (m) 4,9 4,9 5,0 5,0 5,2 5,2 5,1 5,1 Počet stromov (súčasný) 7) (ks.ha -1 ) Rastová plocha 1 stromu (súčasná) 8) (m 2 ) 24,04 25,00 26,80 26,01 Stredná výška 9) (m) 22,1 23,6 25,1 28,0 Priemerný ročný výškový prírastok 10) (m) 0,6 0,5 0,4 0,4 Bežný ročný výškový prírastok 11) (m) 0,3 0,3 0,2 0,2 Stredná hrúbka 12) (cm) 22,5 28,1 30,0 31,2 Priemerný ročný hrúbkový prírastok 13) (cm) 0,6 0,6 0,5 0,4 Bežný ročný hrúbkový prírastok 14) (cm) 0,4 0,5 0,3 0,2 Hrúbková plocha 15) (m 2.ha - ) 16,935 25,211 28,295 29,491 Hrúbková plocha stredného kmeňa 16) (m 2 ) 0,041 0,063 0,076 0,077 1) name of plot, 2) river basin, 3) cultivation method, 4) intensive, 5) age, 6) average spacing (current), 7) number of trees (current), 8) growth area of 1 tree (current), 9) mean height, 10) average annual height increment, 11) current annual height increment, 12) mean diameter, 13) mean annual diameter increment, 14) current annual diameter increment, 15) basal area, 16) basal area of mean stem Tabuľka 3 Prehľad objemovej produkcie orecha čierneho na výskumných plochách Table 3 Overview of volume production of black walnut on research plots Názov plochy 1) Podunajské Biskupice Boťany Horeš Hrable Spôsob pestovania 2) intenzívny 3) tradičný 4) Vek 5) Priemerný spon (súčasný) 6) (m) 4,9 4,9 5,0 5,0 5,2 5,2 5,1 5,1 Počet stromov (súčasný) 7) (ks.ha -1 ) Rastová plocha 1 stromu (súčasná) 8) 25,04 25,00 26,80 26,01 (m 2 ) Zásoba 9) (m 3.ha -1 ) 111,6 297,1 341,2 443,9 Objem prebierok 10) (m 3.ha -1 ) 92,1 127,6 125,7 195,0 Celková objemová produkcia 11) 283,7 424,7 466,9 638,9 (m 3.ha -1 ) Priemerný ročný objemový 7,1 9,4 8,5 9,1 prírastok 12) (m 3.ha -1 ) Bežný ročný objemový prírastok 13) 9,6 10,1 6,7 3,2 (m 3.ha -1 ) Objem stredného kmeňa 14) (m 3.ha -1 ) 0,268 0,743 0,915 1,159

6 1) name of plot, 2) cultivation method, 3) intensive, 4) traditional, 5) age, 6) average spacing (current), 7) number of trees (current), 8) growth area of 1 tree (current), 9) growing stock, 10) volume of thinning, 11) total volume production, 12) average annual volume increment, 13) current annual volume increment, 14) volume of mean stem Pokusná plocha Podunajské Biskupice, ktorá leží na ľahších piesočnatých alúviách Dunaja je najmladším objektom a hodnotí sa vo veku 40 rokov. Vykonaním výchovných zásahov sa pôvodný spon zväčšil na 4,9 4,9, počet jedincov sa znížil na 416 ks na jeden hektár. Hoci výskumná plocha leží na relatívne suchších, nezaplavovaných pôdach vykazuje doteraz pomerne dobrý rast, keďže stredná výška dosahuje 22,0 m, kým stredná hrúbka 22,1 cm. Priemerný výškový a hrúbkový prírastok, ktorý predstavuje 0,6 m, resp. 0,6 cm sú v poslednom období pozorovania ustálený, kým bežný výškový a hrúbkový prírastok sú mierne zmenšený. Priemerný ročný objemový prírastok, ktorý teraz vykazuje 7,1 m 3 na jeden hektár sa v poslednom období tiež mierne zvyšuje kým bežný ročný objemový prírastok sa mierne znižuje. Na zabezpečenie ďalšieho priaznivého vývoja najmä nezlepšenie hrúbkového rastu bude žiaduce uskutočniť v poraste ešte jeden schematicko-prebierkový zásah o intenzite asi 25 % z počtu jedincov, čím sa dosiahne rubný spon 6,0 6,5 6,0 6,5 m. Pre úplnosť ešte poznamenávame, že celková objemová produkcia predstavuje 283,7 m 3 na jeden hektár, kým objem stredného kmeňa 0,268 m 3. Pokusná plocha Boťany, ktorá leží na stredne ťažkých až ťažších ílovito-hlinitých alúviách Latorice sa hodnotí vo veku 45 rokov. Na tejto ploche sa vykonaním výchovných zásahov pôvodný počet stromov znížil na 400 ks na jeden hektár, kým spon sa rozšíril na 5 5 m. Z výsledkov hodnotenia vyplýva, že orech čierny tu dosiahol strednú výšku 23,6 m, priemerný ročný výškový prírastok 0,5 m a bežný ročný výškový prírastok 0,3 m. Tak priemerný ako aj bežný ročný výškový prírastok sa v poslednom sledovanom období ostali nezmenené. Podobné priaznivé výsledky sme dostali aj z hodnotenia hrúbkového rastu. Stredná hrúbka dosiahla tu 28,1 cm, kým priemerný ročný a bežný ročný hrúbkový prírastok 0,6 cm, resp. 0,5 cm, pričom tieto hodnoty sú v poslednom 5-ročnom období sledovania nezmenené. Celková objemová produkcia orecha čierneho dosiahla na tejto výskumnej ploche 424,7 m 3 na jeden hektár. Pozoruhodné je pritom, že tak hodnota priemerného, ako aj bežného ročného objemového prírastku, ktorý predstavuje 9,4 m 3, resp. 10,1 m 3 na jeden hektár sa v poslednom období sledovania podstatne nezmenila. Táto skutočnosť svedčí o tom, že na relatívne suchších a mierne ťažších pôdach intenzívnym spôsobom pestovania orecha čierneho dosiahnuť primeranú drevnú produkciu. Na zlepšenie hrúbkového rastu treba vykonať na tejto ploche ešte jeden selektívny prebierkový zásah s odstránením asi 25 % zo súčasného počtu jedincov, čím sa dosiahne rubný spon 6,0 6,5 6,0 6,5 m. Rubná doba sa reálne predpokladá v medziach rokov. Pokusná plocha Horeš, ktorá leží na ťažkých ílových, nedostatočne prevzdušnených alúviách Tisy sa hodnotí vo veku 55 rokov. Na rozdiel od predchádzajúcich plôch sa tento porast pestoval tradičným spôsobom a vykonaním výchovných zásahov sa pôvodný spon 2,5 1,5 m rozšíril na 5,2 5,2 m. Stredná výška predstavuje na tejto ploche 25,1 m, kým priemerný ročný výškový prírastok 0,5 m a bežný ročný výškový prírastok 0,3 m. Stredná hrúbka orecha čierneho dosiahla na tejto ploche hodnotu 30,0 cm, kým priemerný ročný hrúbkový prírastok 0,4 cm a bežný ročný hrúbkový prírastok 0,2 cm. Tak výškové ako aj hrúbkové prírastky vykazujú v poslednom období sledovania mierne klesajúcu tendenciu, čo súvisí s vyšším vekom, menej priaznivými stanovištnými podmienkami, ako aj tradičným spôsobom pestovania. S ohľadom na uvedené skutočnosti poskytuje tento porast aj pomerne nižšiu objemovú produkciu a nižšie objemové prírastky, keďže celková objemová produkcia predstavuje 466,9 m 3, kým priemerný ročný objemový prírastok 8,5 m 3 a bežný ročný objemový prírastok 6,7 m 3 na jeden hektár. S ohľadom na súčasný stav a predpokladanú asi 70-ročnú rubnú dobu výchovné zásahy už nie sú aktuálne.

7 Pokusná plocha Hrable, ktorá leží na stredne ťažkých hlinitých, nezaplavovaných alúviách Hrona s priaznivými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami sa hodnotí vo veku 70 rokov, teda v rubnom veku. Hoci sa na tejto ploche vykonali tri selektívne prebierkové zásahy pôvodný spon, ktorý predstavoval 2,0 1,5 m, rozšíril sa iba 5,1 5,1 m čo v daných podmienkach neumožnil pre pestovaný orech čierny vytvárať žiaduce veľké koruny ako aj prírastky. Z tejto skutočnosti potom logicky vyplýva, že ani stredná výška, ktorá tu predstavuje 28,0 m, ani stredná hrúbka, ktorá dosiahla 31,2 cm nezodpovedajú potencionálnym možnostiam produkcie v daných stanovištných podmienkach. Na celkovú objemovú produkciu, ktorá tu dosiahla 6,369 m 3, ako aj na výšku priemernej ročnej objemovej produkcie relatívne mal určitý pozitívny vplyv pomerne vysoký počet jedincov na tejto ploche. Keďže na tejto pokusnej ploche už prakticky sa dosiahol rubný vek (70 r.) realizácia prebierkových zásahov už nie je aktuálna. Na základe doterajších skúseností a poznatkov môžeme konštatovať, že pri aplikácii intenzívnych pestovných technológií by sa dosiahli v každom smere priaznivejšie výsledky. Výsledky, ktoré sme dosiahli na hodnotených výskumných plochách sme porovnávali s výsledkami, ktoré sa dosiahli v podobných stanovištných podmienkach pri pestovaní orecha čierneho v Maďarsku (PALOTÁS 1973). Z výsledkov porovnania vyplýva, že výškový rast orecha čierneho bol tak na našich pokusných plochách v Maďarsku pri použití rovnakých technológií pestovania v podstate rovnaký. Napriek tomu však v Maďarsku sa dosiahol mierne lepší hrúbkový rast, a to asi o 3 6 %. Podobné výsledky sme dostali aj z pozorovania objemovej produkcie a objemových prírastkov, ktoré podobne ako hrúbkový rast boli ako aj v Maďarsku i keď len veľmi mierne asi o 3 5 % lepšie, než na našich pokusných plochách. Tento rozdiel pripisujeme predovšetkým o niečo lepším klimatickým podmienkam v Maďarsku. 5. Zhrnutie a záver V príspevku sa uvádzajú výsledky hodnotenia rastu a objemovej produkcie orecha čierneho v oblasti Podunajskej a Potiskej nížiny. Hodnotenie sa uskutočnilo na výskumných plochách, na ktorých sa orech čierny pestoval jednak intenzívnym, jednak tradičným spôsobom a to v podmienkach, ktoré boli negatívne ovplyvnené vodohospodárskymi zásahmi a inými technickými opatreniami v predmetných oblastiach. Výsledky hodnotenia ukázali, že pri intenzívnych pestovných technológiách sa dosahujú lepšie výsledky ako pri aplikácii tradičného spôsobu pestovania. Podľa stanovištných podmienok možno dosiahnuť pri intenzívnom pestovaní už pri 50-ročnej rubnej dobe asi 10 m 3 priemerného ročného objemového prírastku na 1 hektár, kým pri tradičnom spôsobe pestovania treba na to asi 70- ročná rubná doba. Dôležitým predpokladom úspechu je však včasné a správne vykonávanie výchovných zásahov, aby sa vytváral rubný spon v rozpätí asi 6,0 6,5 6,0 6,5 m. Naše výsledky zároveň potvrdili, že orech čierny je perspektívnou drevinou v našich nížinných oblastiach, ktoré boli negatívne ovplyvnené vodohospodárskymi zásahmi a inými technickými opatreniami. Literatúra 1. BERAN, F., ŠINDELÁŘ, J. 1995: Poznámky a náměty k dalšímu využívaní ořešáku černého (Juglans nigra L.) v lesích České republiky. Zprávy lesnického výzkumu, 40(1): BEY, C, F. 1979: Geographic variation in Juglans nigra in the midwestern United States. Silvae Genetica, 28(4): DANSZKY, I. et al. 1973: Erdőművelés. Budapest, Mezőgazdasági Könyvkiadó Vállalat. 418 p. 4. FERRELL, R. S., BENTLEY, W. R. 1969: Plantation investment opportunities in black walnut. Journal For., 67(4): GARAVEL, I. 1960: Le noyer d Amerique. Rev. for. franç., 6, p HALAJ, J. 1963: Tabuľky na určovanie hmoty a prírastku porastov. Bratislava, SVPL, 327 s. 7. HANČINSKÝ, L. 1972: Lesné typy Slovenska. Bratislava, Príroda, 307 s. 8. HRIB, M. et al. 2003: Growth of black walnut (Juglans nigra L.) in the floodplain forests of

8 the Židlochovice forest enterprise. Ekológia, 22, p KOHÁN, Š. 1991: Výsledky pestovania rýchlorastúcich listnatých drevín v meniacich sa hydrologických podmienkach nížinných lesov. Lesn. Čas. Forestry Journal, 37, s KOHÁN, Š. 1999: Niektoré výsledky a možnosti pestovania orecha čierneho (Juglans nigra L.) v podmienkach nížinných oblastí Slovenska. J. For. Sc., 45(1): KONČEK, M. 1949: Príspevok k charakteristike klímy Slovenska na základe zrážkových pomerov. Geographica Slovaca I., Bratislava, 120 s. 12. MAJERSZKY, I. 1914: Az amerikai fekete dió (Juglans nigra). Erdészeti Lapok, 55, p PALOTÁS, F. 1973: Feketedió állományok fatermése. Erdészeti Kutatások, 69, p PRUDIČ, Z. 1991: Růst ořešáku černého (Juglans nigra) na LZ Strážnice. Lesnictví, 37(4 5): RIETWELD, W, J., WILLIAMS, R. D. 1978: Dormanci and root regeneration of black walnut seedlings: effect of chilling. USDA For. Serv. Res. Note NC-244, Folwell Ave St. Paul, 3 p. 16. RÓTH, G. 1953: A magyar erdőművelés különleges feladatai. Budapest, Mezőgazdasági Kiadó. 286 p. 17. SCHLESINGER, R., WILLIAMS, R. 1984: Growth response of black walnut to interplantedtrees. For. Ecol. Manage, 9(3): SOJÁK, D. 1996: Produkcia dendromasy vybratých ihličnatých a tvrdých listnatých drevín Podunajskej nížiny. Zprávy lesnického výzkumu, 41(2): ŠIKA, A. 1964: Pěstování ořešáku černého (Juglans nigra L.) na jižní Moravě. Acta musei Silesiae, C-III, p TOKÁR, F. 1984: Štruktúra, produkcia rovnorodých porastov orecha čierneho (Juglans nigra L.) v lužných lesoch Hrona. Lesnictví, 30, s TOKÁR, F. 1992: Vplyv prebierok na vývoj objemovej a hmotnostnej produkcie nezmiešaných porastov orecha čierneho (Juglans nigra L.). Lesn. Čas.-Forestry Journal, 32(3): TOKÁR, F. 1998: Vplyv prebierky na produkciu a kvalitu dendromasy duba červeného (Quercus rubra L.) a orecha čierneho (Juglans nigra L.). Lesn. Čas.-Forestry Journal, 38(6): TOKÁR, F., KREKULOVÁ, M. 2005: Influence of phytotechnology on growth production and leaf area index of black walnut (Juglans nigra L.) monokultures in Slovakia. Journal of Forests Science, 51(5): TÓTH, B. et al. 1972: Szikesek fásítása. Budapest, Akadémiai Kiadó, 260 p. Summary Results of the evaluation of the growth and volume production of black walnut (Juglans nigra L.) are presented in the work. Black walnut was cultivated by intensive and traditional method on research plots under changed ecological conditions in the lowlands of Slovakia. Water management and other technical measures affected its cultivation negatively. Table 1 presents general data, overview of typological conditions as well as soil characteristics on the research plots. We can see in the table that black walnut was cultivated intensively on the research plots Podunajské Biskupice and Boťany. The stand was established with spacing m (Podunajské Biskupice) and m (Boťany). With traditional cultivation method on the plots Horeš and Hrable the stands were established with spacing m, m respectively. The studied stands belong to HSLT (management set of stand types) of hornbeam floodplain ash forests, with soils that are grey calcareous parent rock, brown gley soil as well as brownish calcareous parent rock that show light alkaline or moderate alkaline, neutral reaction. Table 2 presents the overview on height and diameter growth of black walnut on respective plots, where former spacing was enlarged by tending treatment to m (Podunajské Biskupice), m (Boťany), m (Horeš) and m (Hrable). The results showed that intensive cultivation method had positive effect on height and diameter growth of black walnut, which reached mean height 22.1 m and mean diameter 22.5 cm at the age of 40 years, while at the age of 45 years mean height was 23.6 m and mean diameter 28.1 cm. Table 3 includes data on the volume production and volume increments. It follows from these data that with intensive cultivation total volume production of m 3 per 1 hectare was already reached at the age of 45 years on the plot Boťany. Corresponding average annual volume increment was 9.4 m and with 50-year rotation age it can reach 10.0 m 3 per 1 hectare. An important precondition of high production is early and proper tending in the way to reach spacing m at the rotation age. Translated by: Z. Al-Attasová