Extrémne prírodné javy zemetrasenia a vulkanizmu v Európe a ich vplyv na cestovný ruch

Transcription

1 VYSOKÁ ŠKOLA POLYTECHNICKÁ JIHLAVA Katedra cestovného ruchu Extrémne prírodné javy zemetrasenia a vulkanizmu v Európe a ich vplyv na cestovný ruch Bakalárska práca Autor: Stanislava Prašnická Vedúci práce: doc. Ing. Antonín Dvořák, CSc. Jihlava 2018

2 Copyright 2018 Stanislava Prašnická

3

4 Abstrakt PRAŠNICKÁ, Stanislava: Extrémne prírodné javy zemetrasenia a vulkanizmu v Európe a ich vplyv na cestovný ruch. Bakalárska práca. Vysoká škola polytechnická Jihlava. Katedra cestovného ruchu. Vedúci práce: doc. Ing. Antonín Dvořák, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár. Jihlava 2018 počet strán 56. Bakalárska práca je zameraná na zemetrasenia a sopečnú činnosť v Európe. Aké dôsledky vychádzajú z týchto hrozieb a ako to pôsobí na cestovný ruch v daných krajinách. Cieľom je zistiť ako ovplyvňujú aktívne či vyhasnuté sopky lokálnu ekonomiku a cestovný ruch v krajinách Island a Taliansko, ako aj vplyv zemetrasení hlavne v krajinách, kde sú najintenzívnejšie a to opäť v Taliansku a v Grécku. V teoretickej časti si priblíţime pojem zemetrasenie a vulkanizmus, čo tieto javy spôsobuje, vďaka čomu a ako ich meriame a tieţ si vysvetlíme ako sa rozdeľuje ich sila dopadu. Na základe pouţitých jednotlivých analýz zistíme nakoľko tieto prírodné javy ovplyvňujú cestovný ruch v Európe. Kľúčové slová Zemetrasenie, Richterova stupnica, vulkanizmus, sopka, cestovný ruch

5 Abstrakt PRAŠNICKÁ, Stanislava: Extrémní přírodní jevy zemětřesení a vulkanismu v Evropě a jejich vliv na cestovní ruch. Bakalářská práce. Vysoká škola polytechnická Jihlava. Katedra cestovního ruchu. Vedoucí práce: doc. Ing. Antonín Dvořák, CSc. Stupeň odborní kvalifikace: bakalář. Jihlava 2018 počet stran 56. Bakalárska práce je zaměřena na zemětřesení a sopečnou činnost v Evropě. Jaké důsledky vycházejí z těchto hrozeb a jak to působí na cestovní ruch v daných zemích. Cílem je zjistit jak ovlivňují aktívní a vyhasnuté sopky lokální ekonomiku a cestovní ruch v zemích Řecko a Italie, jako aj vliv zemětřesení, hlavně v zemích, kde jsou nejintenzivnější a to znovu v Itálii a v Řecku. V teoretické části si přiblíţíme pojem zemětřesení a vulkanismus, co tyto jevy způsobuje, díky čemu a jak je měříme a také si vysvětlíme, jak se rozděluje jejich sila dopadu. Na základě pouţitých jednotlivých analýz zjistíme, nakolik tyto přírodní jevy ovlivňují cestovní ruch v Evropě. Klíčová slova Zemětřesení, Richterova stupnice, vulkanismus, sopka, cestovní ruch

6 Abstract PRAŠNICKÁ, Stanislava: The extreme nature of the phenomena of earthquake and volcanism in Europe and their impact on tourism. Bachelor thesis. College of Polytechnics Jihlava. Department of Tourism. The Supervisor: doc. Ing. Antonín Dvořák, CSc. Degree of professional qualification: bachelor. Jihlava Number of pages 56. The bachelor thesis is focused on earthquakes and volcanic activity in Europe. What consequences stem from these threats and how much it influences on tourism in the countries. The aim is find out how much the active or dead volcanoes influence to the local economy and tourism in the countries of Iceland and Italy, as well as the impact of the earthquakes, especially in the countries where they are most intense, again in Italy and Greece. In the theoretical part, we get closer to the concept of earthquake and volcanism, what it causes them, what it do and how we measure them, and also explain how their impact forces are distributed. Based on the analyses what we use, we will find out how these natural phenomena affects tourism in Europe. Key words Earthquake, Richter s scale, volcanism, volcano, tourism

7 Prehlásenie Prehlasujem, ţe predloţená bakalárska práca je pôvodná a spracovala som ju samostatne. Prehlasujem, ţe citácia pouţitých prameňov je úplná, ţe som v práci neporušila autorské práva (v zmyslu zákona č. 121/2000 Sb., o práve autorskom, o práve súvisiacich s právom autorským a o zmene niektorých zákonov, v platnom znení, ďalej tieţ AZ ). Súhlasím s umiestnením bakalárskej práce v knihovni VŠPJ a s jej uţívaním k výučbe alebo k vlastnej vnútornej potrebe VŠPJ. Bola som oboznámená s tým, ţe sa na moju bakalársku prácu plne vzťahuje AZ, predovšetkým 60 (školské dielo). Beriem na vedomie, ţe VŠPJ má právo na uzavretie licenčnej zmluvy o uţívaní mojej bakalárskej práce a prehlasujem, ţe súhlasím s prípadným pouţitím mojej bakalárskej práce (predaj, poţičanie a pod.). Som si vedomá toho, ţe pouţitie mojej bakalárskej práce či poskytnutie licencie k jej vyuţitiu môţu len so súhlasom VŠPJ, ktorá má právo odo mňa poţadovať primeraný príspevok na úhradu nákladov vynaloţených vysokou školou na vytvorenie diela (aţ do jej skutočnej výšky) zo zárobku dosiahnutého v súvislosti s uţitím či poskytnutím licencie. V Jihlave dňa Podpis

8 Poďakovanie Ďakujem predovšetkým pánovi doc. Ing. Antonínovi Dvořákovi, CSc. za jeho odborné vedenie, čas, ochotu a rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto bakalárskej práci. Veľké ďakujem patrí aj celej mojej rodine za podporu, nie len pri spracovaní bakalárskej práce, ale aj počas celého štúdia. Tieţ sa chcem poďakovať mojej švagrinej Lenke a priateľovi Zdenkovi za inšpiratívne rady a pomoc pri vypracovaní práce.

9 Obsah Zoznam obrázkov Zoznam tabuliek Zoznam pouţitých skratiek Úvod Motivácia Cieľ práce Zemetrasenie a litosférické dosky Kde zemetrasenia vznikajú Pod Povrchom Pohyb zemských dosiek Meranie sily zemetrasenia Richterova stupnica Mercalliho stupnica intenzity Zemetrasenia v Európe a jeho hrozba Paletové regály pre seizmické zóny Seizmické nebezpečenstvo, projekt Harmonizácia v Európe (SHARE) Rozsah projektu Stav projektu Zemetrasenia v Európskych štátoch Zemetrasenia v Taliansku Silné otrasy na Gréckych ostrovoch Island Zemetrasenia v Španielsku Zdevastovaný Lisabon Zemetrasenia v Európskych štátoch bez výraznejších škôd História a hrozba zemetrasenia na Slovensku

10 8 Vulkanizmus (Sopečná činnosť) Stupnica sily sopečných výbuchov Druhy sopiek Varovné signály pred výbuchom sopky Typy erupcií Najnavštevovanejšie a najnebezpečnejšie sopky na Islande Island a jeho sopky Grímsvötn Eyjafjallajökull Talianske vulkány Etna Vezuv Stromboli Pozitíva a negatíva prírodných ţivlov, ktoré ovplyvňujú cestovný ruch Diskusia Záver Zoznam pouţitej literatúry Pouţité elektronické zdroje Prílohy Príloha A: Riadený rozhovor s cestovnými kanceláriami a agentúrami

11 Zoznam obrázkov Obrázok 1: Rozdelenie litosférických dosiek Obrázok 2: Najrizikovejšie miesta vzniku zemetrasenia, ktoré sú vyznačené červenou farbou Obrázok 3: Seizmická mapa SHARE Obrázok 4: Jednotlivé zemetrasenia v Taliansku Obrázok 5: Najväčšie zemetrasenia v Taliansku od roku Obrázok 6: Spiaci hostia na ostrove Kos Obrázok 7: Epicentrá zemetrasenia na Slovensku Obrázok 8: Skladba sopky Obrázok 9: Sopky na Islande Obrázok 10: Sopky v Taliansku Obrázok 11: Skameneliny ľudí v Pompejach Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Richterova stupnica Tabuľka 2: Mercalliho stupnica Tabuľka 3: Typy erupcii

12 Zoznam použitých skratiek SHARE projekt Harmonizácie v Európe v skratke VEI Index intenzity aktivity sopky EMSC Európske stredomorské seizmologické centrum APA Americká psychologická asociácia 12

13 Úvod Na základe konzultácií s vedúcim bakalárskej práce som si zvolila tému Extrémne prírodné javy zemetrasenia a vulkanizmu v Európe a ich vplyv na cestovný ruch. Pre takúto tému sme sa rozhodli, pretoţe je veľmi zaujímavá a obsiahla. Mňa osobne zaujíma situácia zemetrasenia a sopečnej činnosti v Európe. Uţ dlhší čas som sledovala v určitých krajinách následky po zemetraseniach a výbuchoch sopky. Stále som si kládla otázku, či to ľudí, ktorí cestujú do týchto postihnutých krajín nejako neodradí a neovplyvní najmä ich rozhodnutie vycestovať. Chcem sa venovať a zistiť, do akej miery tento problém skutočne problémom je, aké to ma dopady na krajiny, ktorých sa to týka. Zaujímavosťou je, ţe to postihuje krajiny, ktoré patria medzi obľúbené dovolenkové destinácie medzi zahraničnými turistami. Zaujímam sa o to do akej miery tieto ţivly dokáţu ovplyvniť cestovný ruch a či ho vôbec ovplyvňujú a ako sa k tomu stavajú cestovné kancelárie a letecké spoločnosti. Priebeh a následky zemetrasení a výbuchy sopiek môţeme sledovať v médiách. Občas to je ale veľmi znepokojujúci pohľad na zničené budovy, všade cítiť strach a paniku a v neposlednom rade úmrtia ľudí, či váţne zranenia. Podľa môjho názoru je táto téma aktuálna a do budúcnosti predstavuje naozaj veľké riziko, či uţ pre cestovný ruch, obyvateľov rizikových lokalít alebo celý svet. Zatiaľ nebola publikovaná ţiadna práca, ktorá by sa zamerala na kombináciu cestovný ruch a prírodné katastrofy, preto som sa rozhodla, ţe troška priblíţim túto problematiku a pokúsim sa odôvodniť to, do akej miery prírodné katastrofy zemetrasenia a vulkanickej činnosti zasahujú do cestovného ruchu. Motivácia Moje podnety k napísaniu práce s tematickým zameraním na vplyv zemetrasení a sopečnej činnosti na cestovný ruch bolo sledovanie stále častejších zemetrasení v prímorských krajinách, kde je turistická návštevnosť vysoká. Pozoruhodným prírodným javom sú taktieţ výbuchy sopiek na Islande a v Taliansku, ktoré ovplyvňujú klímu planéty a leteckú dopravu. Zaujalo ma dianie v postihnutých miestach a tieţ názor a postoj turistov na danú situáciu. 13

14 Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce je spracovať, zhromaţdiť a analyzovať informácie, ktoré sa týkajú zemetrasenia a vulkanickej činnosti vyskytujúcej sa v Európe. K porozumeniu praktickej časti je dôleţité analyzovať, spracovať a podrobne vysvetliť teoretickú časť. V teoretickej časti sa zameriavam na vysvetlenie pojmov zemetrasenie a sopečná činnosť a ako a prečo vznikajú. Dôleţité je aj vymedziť stupnicu, podľa ktorých sa meria sila ničivej prírody. Praktická časť záverečnej práce pozostáva z analýzy jednotlivých krajín v Európe a následný rozbor, ako vplývajú tieto prírode javy v jednotlivých krajinách na cestovný ruch a miestne obyvateľstvo. Hlavným cieľom práce je zistiť, či prírodné javy vulkanizmu a zemetrasenia ovplyvňujú pozitívne alebo negatívne cestovný ruch v Európe. Budem sa venovať tomu, aký postoj ku katastrofám majú turisti, ktorí katastrofu preţili alebo sa chystajú na postihnuté miesto vycestovať. 14

15 TEORETICKÁ ČASŤ 1 Zemetrasenie a litosférické dosky Pojem zemetrasenie chápeme ako otrasy povrchu zeme, ktoré sú spôsobené pohybmi v oblasti litosféry Zeme. Všeobecne známe je, ţe zemetrasenia zapríčiňujú nemalé škody napríklad zrútenie budov, mostov a ďalších stavieb, ktoré boli vytvorené ľudskou rukou. Zemetrasenia spôsobujú hmotné škody a prispievajú k stratám na ţivotoch a panike. Zemská kôra je najvrchnejšia geologická časť Zeme. Môţeme ju rozdeliť na pevninskú a oceánsku. Zemská kôra nie je kompaktná, ale je rozlomená na tzv. dosky a platne, ktoré do seba zapadajú ako puzzle (papierová skladačka). Tieto kusy kôry sú v neustálom vzájomnom pohybe, pri ktorom dochádza k nárastu napätia najmä na styku dvoch platní. Keď nahromadené napätie presiahne určitú hranicu, dochádza k uvoľneniu vo forme zemetrasenia. Seizmické vlny sa šíria okolitým prostredím z epicentra a narastajúcou vzdialenosťou sa ich intenzita zniţuje. Zemskú kôru tvoria litosférické dosky, ktoré sú v neustálom pohybe. Ich ročný posun nie je markantný, posúvajú sa o niekoľko centimetrov ročne. Tento zdanlivo pomalý pohyb vyvoláva zemetrasenie a sopečnú činnosť. (Morris, 2003) Obrázok 1: Rozdelenie litosférických dosiek Zdroj: Na obrázku 1 môţeme vidieť farebné rozlíšenie litosférických dosiek, na ktorých vzniká väčšina zemetrasení. Zelená farba označuje Euroázijskú dosku. 15

16 2 Kde zemetrasenia vznikajú 2.1 Pod Povrchom Jadro našej planéty sa skladá z niklu a ţeleza, ktoré sú uprostred Zeme tuhé. Zemský plášť sa nachádza okolo zemského jadra. Hovoríme, ţe tvorí obal okolo zemského jadra. Člení sa na vonkajší a vnútorný plášť. Je zloţený z pevných látok, ktoré obsahujú kyslík, kremík, horčík, ţelezo a vápnik. Hmota zemského plášťa sa pomaly pohybuje. Teplejšie hmoty sa presúvajú k povrchu a chladnejšie hmoty smerom nadol. Hrúbka zemskej kôry je aţ 70 kilometrov a to pod najväčšími svetovými pohoriami. Zemetrasenie vzniká v zemskej kôre, teda nie vo veľkých hĺbkach od zemského povrchu. Môţu nastať aj také situácie, ţe zemetrasenie sa objaví aj v hĺbke 700 kilometrov pod povrchom Zeme. (Morris, 2003) 2.2 Pohyb zemských dosiek K najväčším zemetraseniam dochádza na území, kde sa stretnú dve dosky zemskej kôry. Rozdeľujeme tri typy vzájomného pohybu dosiek: bočný posun jednej platne popri druhej (transformácia), vzájomné vzďaľovanie sa (divergencia) a vzájomné pribliţovanie (konvergencia). Najintenzívnejšie zemetrasenia vznikajú pri treťom type pohybu, teda konvergenčnom. V tomto prípade jedna doska tlačí pod seba druhú, čo sa môţe charakterizovať ako podsúvanie litosférických dosiek. Tento proces nazývame subdukcia. Ide o proces, ku ktorému dochádza, keď oceánska doska naráţa do silnejšej kontinentálnej dosky. Oceánska doska, ktorá klesá tlačí na tú hornú dosku, a teda môţe vzniknúť zemetrasenie vo väčších hĺbkach. (Morris, 2003) 16

17 3 Meranie sily zemetrasenia Na meranie sily zemetrasenia je potrebný prístroj. Tento prístroj sa nazýva seizmograf alebo seizmometer. Seizmograf zaznamenáva pohyby zemskej kôry na papier, ktorý sa objaví na bubone v procese otáčania. Vlnovky, ktoré vznikajú počas procesu zemetrasenia tvoria graf, ktorý nazývame seizmogram. Môţe mať tlačenú podobu alebo ho môţeme sledovať na obrazovke počítača. Čím je zemetrasenie silnejšie, tým sú pohyby zemskej kôry intenzívnejšie a tým vyššie sú aj amplitúdy 1 vĺn seizmogramu. S týmito prístrojmi je moţné zaznamenať seizmické vlny a takto sa dozvedáme o sile a trvaní zemetrasenia. Získať údaje sa dá z rôznych miest, a tak na základe ich spracovania môţeme presne určiť polohu epicentra (ohniska) zemetrasenia. Intenzita pohybu zemskej kôry je určená na základe efektov zemetrasenia a vyjadruje sa číslom numerickej škály. Dnes je najznámejšiu škálou na meranie intenzity zemetrasenia Richterova stupnica. Táto stupnica vychádza z údajov, ktoré sú zachytené seizmografmi. (Morris, 2003) 3.1 Richterova stupnica Za túto číselnú stupnicu sme vďační americkému seizmológovi Charlesovi F. Richterovi (* 十 ), ktorý ju vytvoril v roku 1935 pre oblasť Kalifornie (USA). Kaţdý stupeň prezentuje desaťnásobný nárast otrasov zemskej kôry. Tabuľka 1: Richterova stupnica Stupeň Popis Výskyt zemetrasení Ročný priemer Intenzita zemetrasenia v blízkosti epicentra 0-1, Zachytí len prístroj 2-2, Zachytí len prístroj 3-3,9 Takmer nepocítené Cítia len niektorí ľudia 4-4,9 Mierne Cíti väčšina ľudí 5-5,9 Stredné 800 Spôsobuje darobné škody 6-6,9 Silné 120 Spôsobuje veľké škody 7-7,9 Veľmi silné 18 Ničivé 8-8,9 Mimoriadne silné 1za rokov Pustošivé Zdroj: Neil Morris, Zemětřesení (Morris, 2003) 1 Výkyv 17

18 3.2 Mercalliho stupnica intenzity Mercalliho stupnica sa skladá z 12 stupňov, avšak táto stupnica bola ním len upravená. Pôvodnú stupnicu navrhol Talian Giuseppe Mercalli v roku Táto stupnica vychádza zo spôsobených škôd, ktoré po zemetrasení ostalo.(29) Tabuľka 2: Mercalliho stupnica Zdroj: 18

19 4 Zemetrasenia v Európe a jeho hrozba Ako ste sa mohli v predošlých kapitolách dočítať, zemetrasenie je spôsobené napätím medzi litosférickými doskami. Pri prirodzene sa vyskytujúcich zemetraseniach je zdrojom tohto napätia tektonická platňa. Eurázijská doska zahŕňa veľkú časť európskej a ázijskej pevniny a je v kontakte litosférickými doskami na juhu (africká doska), juhovýchodne (Arabská mikrodoska) a západne (severoamerická doska). Okrem toho existuje mnoţstvo mikrodosiek medzi Európou a Afrikou. To spôsobuje, ţe tektonický obraz je obzvlášť zloţitý okolo stredozemného mora, vrátane alpskej oblasti. Prostredníctvom mikrodosiek sa zemetrasenia v Európe vyskytujú vo veľkej oblasti. (1) Zemetrasenia sa v Európe vyskytujú pomerne často. Najviac deštruktívne udalosti sa vyskytujú v stredomorských krajinách, najmä v Grécku a Taliansku, ktoré sa nachádzajú v kolíznej zóne medzi euroázijskými a africkými platňami. Krajiny ako Albánsko, Rumunsko a Portugalsko zaţili veľké zemetrasenia, ale ich výskyt v tejto oblasti je ojedinelý. Menšie zemetrasenia pociťujú iné národy, aj keď sú to vo všeobecnosti malé škody. V súčasnosti začína trápiť zemetrasenie aj krajiny ako Chorvátsko či Island. Obrázok 2: Najrizikovejšie miesta vzniku zemetrasenia, ktoré sú vyznačené červenou farbou Zdroj: 19

20 5 Paletové regály pre seizmické zóny Paletové regály sú zariadenia namontované v oblastiach, kde je seizmická aktivita častá. Musia byť vyrobené, namontované a navrhnuté špeciálne na to, aby odolali seizmickým silám. Mali by byť namontované bez hrozby zničenia alebo poškodenia zdravia ľudí. Účinný seizmický dizajn je pomerne zloţitý, a preto spoločnosť Dexion vyuţíva prácu vysoko kvalifikovaných inţinierov, ktorí vyuţívajú najnovšie technológie na výpočet vyţadovaných nosných a štítnických parametrov tohto systému. Spoločnosť Dexion vyrába veľa takýchto zariadení pre zákazníkov v oblasti celej Európy, ale ja mimo nej. (28) 20

21 6 Seizmické nebezpečenstvo, projekt Harmonizácia v Európe (SHARE) Stále častejšie zemetrasenia, ktoré ohrozujú aktuálne dianie v Európe spôsobujú smrť a paniku v jednotlivých Európskych krajinách. Ako uţ bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole, ide hlavne o krajiny, ktoré obmýva Stredozemné more. Akýkoľvek pokus o zmiernenie seizmického rizika, ktorým čelí spoločnosť si vyţaduje presný odhad seizmického nebezpečenstva. Od roku 2009 do roku 2013 bol vytvorený projekt o seizmickom nebezpečenstve, ktorý sa nazýva Projekt Harmonizácie v Európe v skratke SHARE Projekt pracoval na vývoji súdrţného modelu seizmického nebezpečenstva v Európe a bol predloţený ako referencia modelu seizmického nebezpečenstva pre prúd uplatňovania európskych seizmických predpisov pre konštrukciu budov. Činnosť nadobudol v roku (3) 6.1 Rozsah projektu Projekt SHARE je spoločný projekt v programe Spolupráca siedmeho rámcového programu Európskej komisie 2. Hlavným cieľom projektu SHARE je poskytnúť model európskeho stredomorského regiónu zaloţený na oblastiach, ktoré postihuje seizmické nebezpečenstvo pomocou aktualizačných mechanizmov. Cieľom projektu je vytvorenie nových štandardov v praxi a hodnotenia seizmických nebezpečenstiev (PSHA) prostredníctvom úzkej spolupráce európskych geológov, seizmológov a inţinierov. (4) 6.2 Stav projektu Zdruţenie SHARE úspešne poskytlo celoeurópske hodnotenie seizmického nebezpečenstva v rámci viacerých disciplín od geológie po seizmológiu a zemetrasenie. Projekt vytvoril rámec pre integráciu cez národné hranice, zostavil relevantné údaje o zemetrasení a vyvinul udrţateľný, vysoko efektívny model, zaloţený na nebezpečenstve v oblasti zemetrasenia. Tento model bol zhromaţdený najmä prostredníctvom spätnej väzby zo strany rozsiahleho odborného vyzdvihnutia. (4) 2 Výskum a technologický rozvoj v Siedmom rámcovom programe (7. RP) je hlavným nástrojom Európskej únie na financovanie výskumu v Európe. 7. RP, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov , je prirodzeným pokračovaním Šiesteho rámcového programu (6. RP) a je výsledkom rokov konzultácií s vedeckou obcou, výskumnými organizáciami a organizáciami tvoriacimi politiky, ako aj s inými zainteresovanými stranami. Zdroj ( 21

22 Obrázok 3: Seizmická mapa SHARE Zdroj: Na obrázku 3 môţeme vidieť jednu zo seizmických máp SHARE 22

23 PRAKTICKÁ ČASŤ 7 Zemetrasenia v Európskych štátoch 7.1 Zemetrasenia v Taliansku Taliansko sa radí medzi krajiny v Európe, kde sa zemetrasenia vyskytujú pomerne často a nie vţdy ide len o zemetrasenia slabé aţ neciteľné. Túto krajinu v tvare topánky trápia silné zemetrasenia, ktoré môţu zničiť celé budovy alebo zabíjať ľudí. Troška si priblíţime históriu a zhrnieme si tie najsilnejšie zemetrasenia, ktoré otriasli Talianskom za posedných 50 rokov. Dňa si zemetrasenie vyţiadalo 2914 mŕtvych. Sila zemetrasenia 7,2 magnitúdy. Epicentrum sa nachádzalo v Eboli, najviac postihnuté mestá boli Neapol a jeho okolie. Druhé zemetrasenie sa stalo dňa v regióne Friuli. Otrasy zasiahli krajinu o sile 6,1 magnitúdy, zomrelo 989 ľudí. Tretie zemetrasenie zasiahlo dňa východnú časť Sicílie o sile 4,7 magnitúdy, zomrelo 18 ľudí Dňa si sila ničivej prírody vyţiadala 11 mŕtvych ľudí. Toto zemetrasenie, ktoré sa odohralo v okolí Umbria si nevyţiadalo len ľudské obete, ale mnoho rodín prišlo o strechy nad hlavou. Ničivé otrasy zeme zapríčinili zrútenie mnoho historických pamiatok ako napríklad bazilika svätého Františka z Assisi O ţivot prišli tri obete počas piateho zemetrasenia dňa v regióne Alto Adige o sile 5,2 magnitúdy. V tomto istom roku dňa zemetrasenie zasiahlo aj kraje Molise a Apúlia a zomrelo 30 ľudí. V poradí 6. zemetrasenie, ktoré si vyţiadalo aţ 300 mŕtvych sa uskutočnilo v kraji Abruzzo dňa Najviac postihnuté bolo hlavné mesto tohto kraja L Aquila. Počas tohto zemetrasenia zomreli dvaja občania Českej republiky. Sila zemetrasenia bola 6,3 magnitúdy. V roku 2012, v dňoch 20. a 29. mája zemetrasenie zasiahlo aj Bolognu. Otrasy boli citeľné aj v Miláne, Florencii a v Pise. Sila zemetrasenia sa odhadovala na 5,9 aţ 6,1 magnitúdy. Zemetrasenie si vyţiadalo 27 obetí. 23

24 Ďalšie zemetrasenie sa udialo dňa a vyţiadalo si 13 mŕtvych. Sila zemetrasenia bola 6,2 magnitúdy. Epicentrum zemetrasenia bolo v regióne Aquila. (19) Po mnoţstve ničivých zemetrasení nasledovalo ďalšie dňa v stredozemí Talianska, konkrétne v dedine Pescara del, Tronto v mestách Accumoli a Amatrice. Epicentrom zemetrasenia bola dedinka Montereale. Otrasy boli citeľné aj v Ríme. Občania Ríma tvrdili, ţe budovy sa triasli okolo dvadsať sekúnd, a ţe ich postele tancovali s nimi na podlahe. Úrady v Ríme evakuovali a pozastavili viacero staníc metra, škôl a kancelárskych budov. Podľa seizmologického strediska EMSC sila zemetrasenia dosahovala od 5,3 do 5,7 magnitúdy. Počet obetí bolo 34 a niekoľko stoviek ľudí bolo zranených. V tomto období Stredné Taliansko stále čelí hroziacim zemetraseniam a ešte stále sa nespamätalo z predošlých zemetrasení, ktoré v minulosti zničili budovy, mestá a vyţiadali si mnoho obetí. (20) Obrázok 4: Jednotlivé zemetrasenia v Taliansku Zdroj: V čase zemetrasenia sa na postihnutom mieste pohybovala Slovenka Marta M. Janyšková, ktorá ponúka informácie z prvej ruky. K mestečku Norcia, kde minulý 24

25 týždeň pricestoval kontajner s humanitárnou pomocou zo Slovenska, je prístupná len jedna cesta. Každý prístupový vchod z hlavnej cesty, ako napr. zo štátnej cesty Salaria, je nielenže neupravený, zasypaný niekde i dvojmetrovou prikrývkou snehu, ale od hlavnej cesty je 24 hodín strážený vojskom (37) "V provincii Teramo pri obci Giulianova, kde sú niektoré obydlia už vyše týždňa odrezané od civilizácie a elektriny a cesty zasypané troma metrami snehu, sme mali možnosť pozorovať, ako niektorí obyvatelia volajú o pomoc s obyčajnou baterkou, keď počuli nad strechou domu lietať helikoptéru štátnej polície (37) Na otázku do akej miery je územie stredného Talianska seizmicky aktívne nám zodpovedal šéf oddelenia seizmológie na Geofyzikálnom ústave Akadémie vied Českej republiky JAN ŠÍLENÝ. Sú to stredné Apeniny. Ide o horské pohorie s pomerne komplikovanou tektonikou. Je tam adriatická tektonická doska, ktorá sa posúva smerom k západu a Apeniny sú vlastne dôsledkom tohto pohybu. Na druhej strane sa nachádza útvar, ktorý sa otvára. Z globálneho hľadiska sa zase africká doska nasúva na eurázijskú, takže tá situácia je tam pomerne zložitá. Zemetrasenia tam aj preto nie sú vôbec výnimkou. V nedávnej minulosti tam boli aj podobne silné zemetrasenia. Napríklad v roku 1997 v Umbrii nastali otrasy podobného magnitúda, ako teraz aj s niekoľkými dotrasmi. Bola to seizmická aktivita, ktorá trvala mesiac-dva. V roku 2009 došlo k ešte významnejšiemu zemetraseniu blízko mesta Aquila, kde zahynulo asi 300 ľudí. K tomu dnešnému zemetraseniu došlo práve medzi týmito dvoma miestami (38) Zemetrasenia v Taliansku sa stávajú atrakciou pre turistov zo zahraničia. Účastníkov cestovného ruchu vôbec neodrádza nebezpečenstvo zemetrasenia, práve naopak navštevujú miesta, ktoré mocná príroda zdevastovala. Nosia si so sebou kamery a fotoaparáty, dokumentujú si to, čo sila prírody dokáţe, či ide o zničené budovy alebo prírodu. Turisti tým, ţe prichádzajú na zasiahnuté miesta chcú podporiť miestnu ekonomiku, aby sa mestá opäť postavili na nohy. Mnoho turistov prichádza na zasiahnuté miesto len kvôli svojej zvedavosti a ľútosti. (22) Slovenské veľvyslanectvo odporúča turistom, ktorí sa chystajú stráviť svoju dovolenku v letoviskách na severe Talianska, aby si preverili situáciu v zasiahnutých oblastiach, či uţ informácie získajú od svojej cestovnej kancelárie alebo v hoteli, v ktorom sú ubytovaní, inak ich 25

26 naplánovaná cesta by nemala byť nijako obmedzená. Zemetrasenia v Taliansku nijako výrazne neobmedzujú cestovný ruch, keďţe epicentrá sa nachádzajú ďalej od hlavných stredísk, ktoré sú navštevované turistami. (23) Obrázok 5: Najväčšie zemetrasenia v Taliansku od roku 1900 Zdroj: Na obrázku 5 sú vyobrazené dátumy zemetrasení v Taliansku od roku 1900, kde sa uskutočnili, koľko si dané zemetrasenie v lokalite vyţiadalo obetí a miera jeho sily. 7.2 Silné otrasy na Gréckych ostrovoch Grécko patrí medzi tie časti sveta, kde dochádza často k otrasom zeme. V celej krajine zaznamenali viac neţ desať zemetrasení s magnitúdom vyšším ako 2,0. Táto turistami obľúbená krajina je seizmicky najaktívnejšia oblasť v Európe a pripadá na ňu polovica zemetrasení, ktoré kontinent postihujú. Grécke ostrovy patria medzi najideálnejšie pre strávenie perfektnej dovolenky plnej oddychu a zábavy. Ostrovy ako Rodos, Kos, Zakynthos, Kréta, Korfu, Mykonos, Santorini, Thassos, Lefkáda a Lesbos sa radia medzi tie najnavštevovanejšie. Grécke ostrovy však postihujú zemetrasenia, ktoré ohrozujú nie len miestnych obyvateľov, ale 26

27 aj turistov. Keďţe ostrovy sa nachádzajú v seizmicky aktívnej oblasti, nie je prekvapivé, ţe sa tam vyskytujú pomerne časté zemetrasenia. Na ostrove Rhodos zemetrasenie o sile 6,3 magnitúda si vyţiadalo jednu obeť. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo 70 kilometrov od Rhodosu. Tieto otrasy pocítili aj obyvatelia Kréty. V priebehu zemetrasenia vybehli do ulíc tisíce vyplašených turistov. Počas tohto zemetrasenia sa na Rodose nachádzali aj slovenskí turisti. Cestovné kancelárie Seneca a Satur informovali, ţe turisti zo Slovenska sú v poriadku. Klienti znepokojene volali na linky cestovným kanceláriám a svojím delegátom, ktorí im danú situáciu vysvetlili a upokojili ich. (24) Ďalšie zemetrasenia o sile 6,7 magnitúda sa udialo na ostrove Kos, ktorý je tieţ pomerne často navštevovaný. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo 16 kilometrov severovýchodne od Kosu. Otrasy zeme boli citeľné aj na iných ostrovoch v Egejskom mori. Miestne úrady varovali ľudí, aby sa nezdrţovali na pláţach pre hroziace tsunami. Pouţívatelia sociálnych médií zverejňovali fotky poškodených budov a záplavy v dôsledku tsunami. Počas tohto zemetrasenia došlo aj k hmotným škodám a to najmä v hlavnom meste na ostrove Kos. (25) Zemetrasenia si vyţiadali dve obete z Turecka a Švédska a zranených bolo okolo 120 ľudí. Ulice v mestách boli plné trosiek, na hoteloch boli porozbíjané okná, stovky turistov s pocitom paniky museli svoju noc stráviť pod holým nebom, personál z hotelov ponúkal svojím hosťom pláţové lehátka, na ktorých si mohli pospať. (26) Keďţe Grécke ostrovy sa nachádzajú v seizmicky aktívnej oblasti, zemetrasenia zasahujú aj ostatné ostrovy, ktoré však nespôsobili váţne škody. Ďalej menej váţnejšie zemetrasenia zaznamenali na Kréte a na ostrove Lesbos. Aj hlavné mesto Grécka Atény trápia otrasy zeme. Sila otrasov dosahovala od 4,2 do 5,2 magnitúda. Zemetrasenia v Aténach nie sú také silné ako na ostrovoch v Egejskom mori. Atény nehlásia doposiaľ ţiadne materiálne škody a ani zranených či mŕtvych ľudí. Turistov zemetrasenia zatiaľ neodrádzajú cestovať a uţiť si svoju dovolenku v Grécku, avšak turisti, ktorí preţili zemetrasenie na Rodose a hlavne na Kose spomínajú na túto udalosť s hrôzou. 27

28 Obrázok 6: Spiaci hostia na ostrove Kos Zdroj: https%3a%2f%2fwww.ta3.com%2fclanok%2f %2fnikdy-na-to-nezabudnem-studentka-janapopisala-zemetrasenie-na-kose.html Na obrázku 6 sú odfotení spiaci hostia po zemetrasení na Kose 7.3 Island Ostrovný štát Island sa nachádza na severe Atlantického oceána. Je centrom vulkanickej a seizmickej aktivity. Island leţí na zlome zemskej kôry. Veľmi často sa stáva, ţe zemetrasenie je spojené z činnosťou sopiek, ktorých je na Islande mnoho. Pri kaţdom výbuchu sopky sú zaznamenané aj otrasy zeme. Island skôr zaznamenáva miernejšie zemetrasenia s maximálnou silou 4,3 magnitúda. Podľa webu silné zemetrasenie postihlo Island v roku 2000 o sile 6,6 magnitúda. 28

29 Zničili budovy a infraštruktúru, avšak obete alebo zranení ľudia neboli zaznamenaní. (30) 7.4 Zemetrasenia v Španielsku Zemetrasenia v Španielsku nie sú aţ tak časté, ale na druhej strane sú ničivé. Ich sila môţe vzrásť aţ na úroveň 8 magnitúda čo sa naposledy stalo v roku Na ostrove Malaga došlo k otrasom zeme o sile 6,1 magnitúda. Tieto otrasy boli citeľné aj na pevnine Španielska. K zemetraseniu došlo v mesiaci január 2017, počas ktorého ostrov Malaga nie je aţ do takej miery navštevovaný turistami. Počas tohto zemetrasenia neboli zaznamenané ţiadne úmrtia turistov. Španielsky geologický ústav informoval, ţe zaznamenali aţ 12 otrasov a z toho dva dosahovali silu aţ 5,2 magnitúda. Zemetrasenie spôsobilo hmotné škody, zrútené budovy a pätnástich zranených. (31) Španielske mesto Lorca zasiahlo zemetrasenie o sile 5,1 magnitúda. Zemetrasenie malo za následok 9 obetí, vyše 160 zranených a zrútili sa úplne všetky historické budovy. (32) 7.5 Zdevastovaný Lisabon Hlavné mesto Portugalska Lisabon úplne zdevastovalo zemetrasenie pred 260 rokmi. Bolo to jedno z najsilnejších zemetrasení v histórií. Jeho sila dosahovala neuveriteľných 9 magnitúdy. Epicentrum vzniklo v Atlantickom oceáne na rozhraní eurázijskej a africkej tektonickej dosky. Mesto po zemetrasení zasiahla ďalšia katastrofa a to 6 metrové tsunami a poţiare. Hlavné mesto prišlo o 85 % budov a o ţivot prišlo viac ako 100-tisíc ľudí. Tieto vysoké prívalové vlny, ktoré boli vyvolané zemetrasením postihli aj Azorské ostrovy, Madeiru, pobreţné oblasti Španielska, Francúzska, Holandska, Anglicka, Írska a tieţ na Škandinávii. Geológovia nedokáţu s určitosťou tvrdiť, ţe sa zemetrasenia o takejto sile znova nevrátia. Epicentrá zemetrasenia vznikajú v Atlantickom oceáne, kde sa stretávajú dve tektonické dosky a to euroázijská a africká. Je viac neţ pravdepodobné, ţe zemetrasenia sa budú opakovať. (33) 7.6 Zemetrasenia v Európskych štátoch bez výraznejších škôd Rumunsko Rumunsko, ktoré obmýva Čierne more trápia zemetrasenia len zriedka. Ak sa otrasy zeme objavia, tak citeľné, ale nespôsobujú hmotné škody. V blízkej minulosti neboli 29

30 doposiaľ zaznamenané ţiadne väčšie škody alebo nahlásené straty na ľudských ţivotoch. Najväčšia zaznamenaná sila zemetrasenia bola 5,6 magnitúda. Chorvátsko Aj Chorvátsko, ktoré je dovolenkový raj pre Slovákov a Čechov trápia otrasy zeme menšej sily. Zatiaľ sa zaznamenali sily otrasov do 3,9 magnitúda. Slabšie zemetrasenia však nespôsobili ţiadne väčšie škody ani obete. Turisti, ktorí si v čase vzniku zemetrasenia uţívali Chorvátske slnko a pláţe, preţívali paniku a utekali zo svojich hotelov alebo domov. Niektorí turisti boli nútení spať vo svojich automobiloch. Napriek tomu, ţe krajinu trápia menšie zemetrasenia, ich početnosť je vyššia. Seizmológovia tvrdia, ţe je lepšie zaţiť viac menších otrasov ako keby bol jeden a ničivý. Zemetrasenia zaznamenali v okolí mesta Rjeky a neďaleko mesta Split. (27) Česká republika Česká republika je vnútrozemský štát v Európe. Túto krajinu zasahujú zemetrasenia o sile najviac 4 magnitúda. Zemetrasenia sú pomerne časté, a to hlavne v oblasti Chlebu v Karlovarskom kraji na západe krajiny. Pre Českú republiku nebezpečenstvo zemetrasenia nie je vysoké. Ide síce o citeľné zemetrasenia, ale nevykazujú nejakú hrozbu. Zemetrasenia v Európskych krajinách najčastejšie vznikajú v blízkosti dvoch tektonických dosiek. Najviac ohrozené štáty sú Taliansko, Portugalsko, Grécko a Island. Zemetrasenia na Islande sú spojené so sopečnými erupciami. V krajinách ako Chorvátsko, Rumunsko, Albánsko a Francúzsko sú to zemetrasenia citeľné aţ necítiteľné bez váţnejších škôd. 7.7 História a hrozba zemetrasenia na Slovensku 5. jún 1443 Sila zemetrasenia sa vyšplhala aţ na 5,7 magnitúdy. Toto zemetrasenie bolo jedno z najsilnejších na strednom Slovensku. Zničilo Banskú Štiavnicu a bane v jej okolí. Zemetrasenie malo za následok zranenia a úmrtia. 28. júna 1763, Komárno Sila zemetrasenia bola 5,8 magnitúda. Otrasy zeme spôsobilo zničenie niekoľkých kostolov a 279 domov. Zahynulo 63 ľudí a 102 bolo zranených. 30

31 15. januára 1858, Ţilina Sila zemetrasenia dosiahla 5,1 magnitúda. Zemetrasenie spôsobilo zničenie niektorých rodinných domov, ktoré prestali byť obytné. Bolo to prvé zemetrasenia v Západných Karpatoch, pre ktoré sa vykonali systematické zbery a analýza pozorovaní. 9. januára 1906, Dobrá Voda (pri Trnave) Sila zemetrasenia dosiahla 5,7 magnitúda. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí. Epicentrum sa nachádzalo na dnešnom Slovensku. Zemetrasenie spôsobilo mnoho škôd v okolitých obciach. Zaznamenali aj zmenu hladiny podzemnej vody. (34) Obrázok 7: Epicentrá zemetrasenia na Slovensku Zdroj: Slovensko je krajina, ktorá spadá do miernej seizmickej aktivity. Počet zemetrasení počas jedného roka môţe dosiahnuť aţ 80, pričom vo väčšej miere ide o veľmi slabé zemetrasenia, ktoré sa zaznamenajú len prístrojmi. Počet zemetrasení, ktoré cítia aj obyvatelia sú okolo 3 aţ 4. Nie všetky zemetrasenia majú epicentrum na Slovensku. Epicentrum môţe vzniknúť aj v Maďarku či v Rakúsku. Na území Slovenska vyčleňujeme 5 oblastí, kde sa zemetrasenia vyskytujú najčastejšie. Ide o oblasti Dobrej Vody (severná časť Malých Karpát), oblasť Komárna, oblasť Ţiliny, stredné Slovensko (okolie Banskej Bystrice) a východné Slovensko (Vihorlat, Humenné, Vranov nad Topľou). (35) 31

32 TEORETICKÁ ČASŤ 8 Vulkanizmus (Sopečná činnosť) S pojmom sopka sa stretávame skoro kaţdý beţný deň, ale vieme vôbec čo sopka je a ako vlastne funguje? Prečo sopka spôsobuje erupcie, ktoré môţu spôsobiť aj vyhynutie všetkého ţivého na Zemi? Ako prvý krok k pochopeniu ako sopka funguje musíme preskúmať vnútro našej planéty. Stred Zeme alebo jadro je asi km hrubé. Jadro je tvorené vnútornou vrstvou tuhého ţeleza, vonkajšou vrstvou roztaveného ţeleza, kobaltu a niklu. (Steele, 2003) Jadro Zeme obklopuje asi km silný plášť, ktorý sa skladá z rôznych kovov. Spodná časť tejto vrstvy je plastická. Vrchná vrstva vrchného plášťa spolu so zemskou kôrou tvoria pevnú litosféru, ktorá je rozlámaná na dosky. Zemská kôra je hrubá asi 70 kilometrov pod pevninou a pod morom je to iba 5 kilometrov. Zemská kôra sa neustále mení a je tvarovaná silami hlboko vo vnútri Zeme. (Steele, 2003) Teplota a tlak v zemskom jadre sú nepredstaviteľne vysoké okolo 6000 C a práve tento tlak a teplota spôsobujú, ţe roztavená hornina, ktorú môţeme nazvať aj magma sa tlačí skrz plášť smerom hore k zemskej kôre. Na mieste, kde magma pretrhne zemskú kôru sa z nej stáva stavebný materiál pre oceánsku a pevninovú kôru. Akonáhle sa magma dostane do vzduchu alebo do mora, nazývame ju láva. (Steele, 2003) Sopka je otvor do vnútra našej Zeme. Prúdy roztavenej horniny, čiţe lávy, vytekajú z tohto otvoru. Popol a kamene sú vyvrhované do ovzdušia. Láva, ktorá vyteká chladne, tvrdne a vytvára novú horninu. Niektoré sopky sú agresívne iné zas miernejšie. Niektoré sopky vybuchujú neustále a niektoré jeden krát za 100 alebo 1000 rokov. Sopky, kde stále hrozí riziko výbuchu sa volajú činné sopky. Tie, ktoré uţ aktívne nie sú a ani nebudú sa nazývajú vyhasnuté sopky. (Steele, 2003) Skladba sopky: Sopečný kuţeľ - Kuţeľovitá vyvýšenina charakteristická pre väčšinu sopiek Kráter - sopečný útvar, odkiaľ je vyvrhovaná magma v podobe lávových prúdov a vulkanoklastov na povrch. 32

33 Paraziticky kráter - tzv. bočný kráter, ak je sopka príliš vysoká a vystupujúca magma si dokáţe nájsť cestu na povrch aj inými spôsobmi, vyjde práve týmto kráterom. Sopouch - sopečný komín spojujúci magmatický krb so zemským povrchom. Prúdi cezeň magma. Magmatický krb - Hlbinný rezervoár ţhavého magmatu. Nachádza v hĺbke aţ do niekoľko desiatok kilometrov. Pokiaľ magma stúpa ďalej na povrch dôjde k erupcii. (NOVÁK, 2011) Obrázok 8: Skladba sopky Zdroj: Stupnica sily sopečných výbuchov Pomocou osemdobovej stupnice VEI (Volcanic Explosivity Index) sa zisťuje sila sopečnej erupcie. Pri tomto procese zisťujeme celú radu kritérií, z ktorých je najdôleţitejší objem vyvrhnutého materiálu. Stupeň 1: Objem vyvrhnutého materiálu je menší ako 10 tisíc m³. Priebeh erupcie nie je explodujúci. Škody bývajú nepatrné. Stupeň 2: Objem vyvrhnutého, materiálu je 10-tisíc aţ 1 milión m³. Mrak, ktorý sopka vyprodukuje nedosiahne výšku viac ako jeden kilometer. Nedochádza k veľkým škodám. Príkladom tejto sopky je Stromboli v Taliansku. Stupeň 3: Objem vyvrhnutého materiálu je aţ 10 miliónov m³. Výška mraku je 1 aţ 5 kilometrov. 33

34 Stupeň 4: Objem vyvrhnutého materiálu je 0,1 aţ 1 m³, vyvrhnutie môţe dosiahnuť do výšky od 10 do 25 kilometrov. Erupcia má katastrofický priebeh. K takejto erupcii dochádza priemerne jeden krát za 10 rokov. Stupeň 5: Objem vyvrhnutého materiálu 1 aţ 10 m³, výška vyvrhnutia je aţ 25 km. Ako príklad môţeme uviesť sopku Vezuv, ktorá zničila aj slávne mesto Pompeje. Takáto erupcia má nepredvídateľné následky. Stupeň 6: Objem vyvrhnutého materiálu je od 10 do 100 m³, výška vyvrhnutého materiálu je väčšia ako 25 km. Dochádza k následnej katastrofe s globálnymi dôsledkami. Tento výbuch sopky nastáva menej ako raz za storočie. Ide o jav, ktorý ovplyvní klímu planéty aţ na niekoho rokov a vedie k neúrode pôdy a sociálnym otrasom. Stupeň 7: Vyvrhnutý materiál 100 aţ 1000 m³, výška vyvrhnutého materiálu je niečo cez 25 km. Dnes by takáto erupcia ohrozila existenciu civilizácie. Stupeň 8: Objem vyvrhnutého materiálu je viac ako 1000 m³. Ide o takzvané supervulkány. Explózie tohto typu sopky majú katastrofálny dopad na klímu celej planéty a vedú ku vymretiu ţivočíšnych druhov. (NOVÁK, 2011) 8.2 Druhy sopiek Bahenná sopka Tento druh sopky vyvrhuje kvapaliny alebo plyny na zemský povrch. Ide o proces, kde sa horúca voda zo zemského povrchu premiešava s bahnom a inými čiastočkami zeme. V Európe sa tieto sopky vyskytujú len veľmi málo. Niekoľko ich môţeme nájsť v Taliansku a aj v Rumunských Karpatoch. (5) Štítová sopka Tieto sopky majú charakteristický tvar. Sú v tvare kruhu a na krajoch majú vyvýšené hrany. Tvar sopky je spôsobený veľmi vysokou lávou, ktorá sa prerýva zo zeme. Táto láva sa dostane do väčšej vzdialenosti ako pri explozívnych erupciách. Patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce. Nájdeme ich najčastejšie na Islande. (5) Subglaciálne sopky Inak ju môţeme aj nazvať ľadovcová sopka. Jej výnimočnosť najčastejšie spočíva v prejavoch sopečnej činnosti a v erupciách. Tieto sopky sú pokryté ľadom. Najčastejšie 34

35 sa vyskytujú na Islande. Erupcia ľadovcovej sopky uvoľňuje teplo a tak roztápa ľadovcovú pokrývku. Voda veľmi rýchlo ochladí lávu vytekajúcu z kráteru sopky. Jej činnosť môţeme tieţ prirovnať k činnosti podmorskej sopky. (5) Podmorské sopky Tento druh sopky vzniká v trhlinách zemskej kôre na morskom dne. Odhaduje sa, ţe aţ 75% magmy vyprodukuje práve tento druh sopky. Podmorské sopky sa najčastejšie nachádzajú tam, kde dochádza ku styku dvoch zemských dosiek. Sopka produkuje vysokú teplotu a vodivosť vody spôsobuje, ţe magma vychladne a tuhne rýchlejšie ako pri magme pozemnej. Láva sa takto mení na vulkanické sklo 3. (5) Stratovulkán Ide o vysokú, kuţeľovitú sopku, ktorá sa skladá z mnoţstva vrstiev zatuhnutej lávy, tefry 4, pemzy 5 a sopečného popola. Pre tento typ sopky sú typické pravidelné výbuchy. Príkladom takejto sopky je sopka Vezuv. Tento druh sopky sa najčastejšie vyskytuje v subdukčných zónach 6, na hranici tektonických dosiek. (5) Supervulkány Erupcie týchto sopiek dosahujú sily 8 VEI. Ide teda o sopku, kde pri jej erupcií sa do okolia uvoľní viac ako 1000 krychlových kilometrov materiálu. Takýto supervulkán sa v Európe nenachádza. Jedná sa naozaj o mohutné sopky. Erupcia takejto sopky môţe vyvolať aj malú dobú ľadovú alebo môţu vymrieť niektoré druhy ţivočíchov a rastlín. (5) 8.3 Varovné signály pred výbuchom sopky Predvídanie sopečnej činnosti môţe byť niekedy veľmi ťaţké. Dokonca aj seizmológovia, ktorí sopku pozorujú, bývajú niekedy zaskočení. Ale existuje pár znamení, podľa ktorých vieme určiť, ţe výbuch nastane. V blízkosti sopky dochádza k zvýšeniu seizmickej činnosti. Z kráterov alebo zo sopouchov a puklín vychádza stále viac plynu. Tieto plyny môţu pripomínať vôňu síry. 3 Je amorfný (nevykryštalizovaný) produkt rýchlo chladnúcej magmy, v ktorom nemali atómy prvkov dostatok času aby sa stihli usporiadať do kryštálovej mrieţky. 4 Pri erupcii môţu sopky vyvrhnúť mnoţstvo pevných častíc ktoré nazývame aj ako pyroklastika. Jedná sa o stuhnutú lávu a aj kusy horniny sopečného kuţeľa 5 Pemza je vysoko pórovitá hornina vulkanického pôvodu, prevaţne svetlých farieb 6 je oblasť zemskej kôry, kde dochádza na aktívnom okraji k subdukcii, teda podsúvaniu chladnejšej oceánskej platne pod inú kontinentálnu alebo oceánsku tektonickú platňu 35

36 Typické je aj ozývanie sa neobvyklých zvukov a burácania ako magma stúpa vo vnútri horniny. Niekedy sa zdvihnú aj budovy a sopka prinúti more aby ustúpilo z pobreţia. (Steele, 2003) 8.4 Typy erupcií Erupcie sopiek sa od seba môţu rôzne líšiť. Výskumníci, ktorí sa o sopky zajímajú rozdelili sopky do rôznych kategórií podľa typu erupcií. (Steele, 2003) Tabuľka 3: Typy erupcii Typ erupcie Popis Plinijska Magma bohatá na plyny exploduje vnútri sopky. Uhlíky a popol sú vyvrhnuté aţ do výšky 30 km. Péléska Magma bohatá na plyny exploduje za nízkeho tlaku. Mohutný mrak ţhavých plynov, popola a kamenia sa váľa po úbočí ako lavína. Havajská Po nízkotlakovej erupcií vyteká obrovské mnoţstvo horúcej lávy a vytvára dlhé prúdy. Strombolská Časté, nízkotlakové erupcie, vyvrhujúce kamene, kvapky lávy a plyny. Vulkánská Pravidelné vysokotlakové erupcie vyvrhujú hustú lávu a obrovské kvádre Zdroj: (Steele, 2003) 36

37 PRAKTICKÁ ČASŤ 9 Najnavštevovanejšie a najnebezpečnejšie sopky na Islande 9.1 Island a jeho sopky Island je ostrov, ktorý sa nachádza v blízkosti polárneho kruhu. Obmývajú ho dva veľké oceány zo severu Severný ľadový oceán a z juhu Atlantický oceán. Island je krajina tvorená mnohými sopkami, ľadovcami a gejzírmi. Ostrov je mimoriadne členitý a jeho prírodné podmienky sú ovplyvňované sopečnou činnosťou. Klíma je výrazne ovplyvňovaná Golfským prúdom. Vďaka tomuto prúdu sú zimy na Islande pomerne mierne a letá sú chladnejšie. Povrch ostrova tvoria tundry, ľadovce a lávové polia. (6) Island ma výborné geologické podmienky. Hlavné mesto je Reykjavík. Vďaka svojmu umiestneniu v strede Atlantického hrebeňa a na rozhraní dvoch tektonických dosiek je Island sopečným ostrovom. Môţeme tam nájsť aţ 130 sopiek z toho 30 aktívnych a 13 sopiek vybuchuje. (7) Obrázok 9: Sopky na Islande Zdroj: Grímsvötn Najaktívnejšia sopka na Islande je Grímsvötn. Výška sopky je 1725 metrov nad morom. Jej posledná aktivita je zaznamenaná dňa 24. mája Grímsvötn má najčastejšie sopečné erupcie. Svojmu okoliu hrozí mnoho rizikami. Tým hlavným je, ţe sopka je pokrytá ľadom. Ľad sa pri erupcii roztápa a práve roztápanie ľadu má za následok 37

38 záplavy. Takáto erupcia spôsobila záplavy v roku Podľa odborníkov v oblasti geológie a vulkanológie má táto sopka cyklické chovanie. (7) Výbuchy Grímsvötn vznikajú pravidelne. Výbuch sa opakuje pribliţne kaţdé desaťročie a trvá len krátko. Je to pomerne neškodný vulkán. Za posledné roky vulkán vybuchol v rokoch 1993, 1995, 1998 a Výbuch v roku 2004 bol sprevádzaný aj menšími zemetraseniami. Úrady sa pripravovali na moţnú záplavu z rozpoleného ľadu. Taktieţ boli uzavreté cesty neďaleko vulkánu, kde autá a aj domy boli pokryté sopečným popolom. (8) Deň 21. máj 2011 je pamätný pre mnoţstvo ľudí, ktorí sa rozhodli vyuţiť sluţby leteckej dopravy. Sopka Grímsvötn vybuchla. Výbuch spôsobil viac ako 900 zrušených letov na Islande ale aj vo Veľkej Británii, Grónsku, Nemecku, Írsku, Nórsku a Škótsku. Celková aktivita Grímsvötn trvala aţ do 28. mája (7) Výbuchom sa zaoberala aj spoločnosť EUROCONTROL, 7 ktorá podávala podrobné správy o priebehu tejto erupcie hlavne z hľadiska leteckej dopravy. 9.3 Eyjafjallajökull Sopka patrí medzi tie menšie na Islande, ktorá je pokrytá ľadom. Radí sa do supervulkánov. Výška sopky je 1666 metrov nad morom. Priemer jej kráteru je 3 aţ 4 metre a je vyplnený ľadom. Sopka Eyjafjallajökull je prepojená so sopkou Kalta. Zaznamenané erupcie sa stali v rokoch 920, 1612, a posledná erupcia sa stala v roku Po erupcii Eyjafjallajökull nasledoval aj výbuch sopky Kalty. (7) K výbuchu Eyjafjallajökull došlo 14. Apríla Erupcia ochromila leteckú dopravu v celej severnej, západnej a strednej Európe. Ochromenie v leteckej doprave trvalo v niektorých krajinách aţ do 18. apríla. Dôvodom zrušenia letov skoro v celej Európe spôsobil veľký oblak popola, ktorý sa rozniesol do značnej časti Európy. Medzi prvé krajiny, ktoré museli zrušiť leteckú dopravu boli Holandsko, Britské ostrovy, Nemecko a Škandinávske krajiny. Počas víkendu v dňoch 17. a 18. apríla sa v Európe vydalo niekoľko rôznych vyhlásení leteckých spoločností a cestovných kancelárií. Erupcia sopky a jej následný oblak popola, ktorý sa vznášal nad Európou zhoršil finančnú situáciu mnohých cestovných 7 EUROCONTROL je medzivládna organizácia so 41 členskými štátmi a dvoma zmluvnými štátmi. Eurocontrol ma predstavu budovania takzvaného jednotného európskeho neba lebo zabezpečenia výkonnosti riadenia letovej prevádzky, ktorá je potrebná pre 21 storočie. (9) 38

39 kancelárií, dopravcom a firiem, ktoré sú na cestovnom ruchu závislé. Letecké spoločnosti svojim klientom, ktorí si kúpili letenky a pripravovali sa odletieť, či uţ to bolo z alebo do Európy, uhrádzali dlhšie pobyty v cieľových destináciách, alebo klienti mohli prijať ponuku na náhradné ubytovanie. Táto situácia si vyţiadala priveľké náklady a ţiadny zisk. Poisťovne odmietli túto situáciu kryť zo svojich nákladov, keďţe išlo o zásah vyššej moci. Väčšina klientely mala pochopenie pre danú situáciu, no veľká časť suverénne podávala sťaţnosti, ţe mali cestovné kancelárie zariadiť, aby oblak popola nebol taký veľký a aby ho vietor nad Európu nezaniesol. (10) 9.4 Kalta Patrí medzi najväčšie sopky na Islande. Jej nadmorská výška je 1542 metrov nad morom. Nachádza sa východne od sopky Eyjafjallajokull. Je pokrytá ľadom. Hĺbka ľadu dosahuje aţ 700 metrov. Kráter sopky má priemer 10 kilometrov. Kalta vybuchuje takmer pravidelne kaţdých rokov. Celkovo je zaznamenaných 20 výbuchov v rozmedzí rokov. Jej erupcie sú veľmi silné, a preto ich zaradzujeme do 4. aţ 6. indexu VEI. S jej výbuchom prichádzajú aj nesmierne veľké povodne, ktoré môţu zasiahnuť celý ostrov. Výbuch Kalty v súčasnosti seizmológovia stále monitorujú. Erupcia Kalty by mohla ohroziť celý Island a značnú časť Európy. Výbuch môţe byť väčší ako erupcia Eyjafjallajökull. Seizmológovia stále nevedia určiť konkrétny čas výbuchu. Miestni obyvatelia vedia, čo robiť v prípade výbuchu, no viac sa obávajú o turistov, ktorí sú rozptýlení po celom ostrove a je menšia pravdepodobnosť, ţe sa včas dozvedia o moţnej hrozbe. Firmy, ktoré fungujú v cestovnom ruchu upozorňujú turistov, nech svoju cestu na Island neodkladajú, pretoţe výbuch môţeme očakávať kedykoľvek. (11) 9.5 Hekla Zvaná aj ako Brána do pekla. Radí sa medzi stratovulkány. Hekla patrí medzi najaktívnejšie sopky. Posledná aktivita bola zaznamenaná 20. februára v roku Je vysoká 1491 metrov nad morom. Jej tvar môţe pripomínať prevrátený čln. Sopka Hekla má viacero kráterov. Je známa tým, ţe o svojej erupcii nedáva vedieť a to spôsobuje ohrozenie turistov a horolezcov. Jej erupcie sa prejavia aţ minút dopredu. I keď Hekla predstavuje stále veľké nebezpečenstvo, turistov to vôbec neodradzuje ju navštíviť. Výstup na sopku Heklu láka nie jedného turistu. Niektoré slovenské a české cestovné kancelárie ponúkajú poznávacie zájazdy na Island. Napríklad česká cestovná 39

40 kancelária Mundo ponúka moţnosť výstupu práve na túto sopku. Ďalšie cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú zájazdy na sopkami zaplavený Island je CK BUBO, ESO a Poznání. Výstup na sopku Heklu nie je nič nerealizovateľného, ale turisti by mali dbať na dobré počasie. Takisto ako všade na Islande aj tu sa počasie veľmi rýchlo mení a môţe sa stať, ţe pri výstupe na Heklu turisti ostanú uväznení v hmle. Pokiaľ ide o trasu, je veľmi dobre značená, čiţe sa nestratíte. Je značená tyčami so ţltými značkami, ktoré je dobre vidieť. Výstup sa radí medzi strednú obtiaţnosť. Celková doba výstupu a vzostupu je od 8 do 10 hodín. Nepotrebujete povolenie. (12) 40

41 10 Talianske vulkány Taliansko je jedna z veľmocí cestovného ruchu v Európe, ktorá sa nachádza na Apeninskom polostrove. Pobreţie Talianska je jedno z najdlhších a najčlenitejších. Pobreţiu pripadajú štyri pätiny z celkovej dĺţky hraníc. K Taliansku patria aj dva ostrovy Sardínia a Sicília a ešte mnoho menších. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami ako Etna, Stromboli a Vezuv. Kaţdý milovník dobrodruţstiev si príde na svoje. Taliansko je prevaţne hornatá krajina. Na severe sa rozprestiera pohorie Alpy s ich najvyšším vrchom Mont Blanc a skoro celé Taliansko obmýva teplé stredozemné more. Apeninský polostrov a jeho ostrovy majú subtropické podnebie. Taliansko disponuje aj mnohými krásnymi historickými centrami. Hlavné mesto Talianska je Rím, kde sa nachádza cirkevný štát Vatikán. V Taliansku sa nachádza mnoho sopiek, niektoré z nich sú stále činné a predstavujú nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre turistov určité riziko nebezpečenstva. Sopky Etna, Vezuv a Stromboli patria medzi tie najnavštevovanejšie. Sopky a hlavne tie aktívne sa chápu skôr ako negatívny jav, ale aj napriek hrozbe, ktorá môţe nastať sú pre cestovný ruch veľkým prínosom, hlavne vo finančnej oblasti. Sopky sú pre turistov veľmi príťaţlivá atrakcia a mnohí z nich prichádzajú do Talianska len pre to, aby mohli na vlastné oči vidieť dym vychádzajúci zo sopky alebo na ňu vystúpiť. Napríklad pre obyvateľov Lipárskych ostrovov príchod turistov predstavuje vyše polovicu ich príjmov. V Taliansku tieţ môţeme nájsť sopky alebo sopečné ostrovy ako napríklad Pantelleria, Volcano, Vulcanello, Campi Flegrei, Ischia, Larderello, Lipari, Monte Albano a Sabatini. Obrázok 10: Sopky v Taliansku zdroj: Na obrázku 10 môţeme vidieť vyobrazené sopky ţltým trojuholníkom. 41

42 10.1 Etna Sopka Etna sa nachádza na ostrove Sicília v Taliansku. Jej výška je 3350 metrov nad morom a to z nej robí najväčšiu sopku v Európe. Na jej upätí sa rozprestierajú vinice, figové, olivové a citrusové sady. V okolí sopky sú sopečné pôdy. Vrchol sopky je odlesnený a vyššie poloţené miesta sú pokryté pinovými hájmi a vulkanickým popolom. Počas roka sa tam drţí snehová pokrývka. Etna sa ťaţko odhaduje, nesie znaky štítových sopiek a aj supervulkánu. Jej príčiny výbuchu sú stále nejasné, nakoľko erupcie Etny nesúvisia so ţiadnou subdukčnou ani riftovou zónou a ani vulkanizmom horúcich škvŕn 8. (14) Erupcie sú zvyčajne pokojnejšie, ale stane sa aj to, ţe sopka explózne vybuchne. Posledný katastrofický výbuch sa stal v roku Ďalší výbuch s veľkým objemom vytekajúcej lávy sa uskutočnil v roku Tento výbuch zničil mesto Mascali. V ďalších rokoch Etna vyvrhla veľké mnoţstvo mračien popola a prachu, ktoré boli vidieť aţ z Líbye a aj z vesmíru. (14) Etna je sopka, ktorá patri medzi najvyhľadávanejšie v Taliansku. Nie jedna cestovná kancelária poskytuje širokú ponuku poznávacích zájazdov. Na najvyššiu sopku v Európe sa je moţné vyviesť lanovkou, ktorá premáva do jednej tretiny hory. Ostatné dve tretiny si musia turisti prejsť po vlastných s miestnymi sprievodcami, alebo vyuţiť terénne auto, ale ani tým sa na samotný vrchol dostať nedá. Celá oblasť sopky spadá pod národný park. Len pre zaujímavosť, Etnu vidno aj z mesiaca. (15) Sopka Etna na seba upozornila dňa , keď začala chrliť z kráteru lávu a popol. Celá táto erupcia trvala aţ 4 dni. Situácia bola taká váţna, ţe na neďalekom letisku Comison boli zrušené lety aţ do ďalšieho dňa po výbuchu. Počet lietadiel prilietajúcich na letisko v Catanii neďaleko Etny obmedzili na päť za hodinu. 10 ľudí utrpelo menšie zranenia po zasiahnutí horúcich úlomkov v nadmorskej výške 2700 metrov. Medzi zranenými boli aj turisti a vedci. Erupcie tohto druhu sú u sopky Etny pomerne časté. Mesto Catania bolo zničené v dôsledku zemetrasenia a výbuchu sopky Etny. Najväčšia tragédia sa odohrala v roku Silné zemetrasenie spustošilo celé toto mesto. Na niektorých pamiatkach môţeme dodnes vidieť stopy po sopke. Sicílčania boli nútení mesto budovať odznova. (16) 8 Je geologická lokalita na povrchu Zeme, kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k sopečnej činnosti. 42

43 10.2 Vezuv Sopka Vezuv sa radí medzi stratovulkány. Nachádza sa v Neapolskom zálive len 9 kilometrov od mesta Neapol. Je vysoká 1281 metrov nad morom. Vezuv je známa predovšetkým plíniovským výbuchom, ktorý v roku 79 zničil mestá Pompeje a Herculaneum. Naďalej sa povaţuje za stále činnú sopku, aj keď v poslednej dobe nejaví známky aktivity. Produkuje iba malé mnoţstvo pary. Nakoľko Vezuv sa nachádza na africkej pevninskej doske, ktorá je podsúvaná pod euroázijskou, môţe byť jej aktivita kedykoľvek obnovená (5), a preto je zostavený evakuačný plán za predpokladu evakuovať obyvateľov v priebehu 72 hodín. Evakuovaných by malo byť 25 obcí v upätí sopky Vezuv. Podľa zverejnených údajov, ktoré priniesla agentúra APA, by v prípade sopečného výbuchu nasadili denne 500 autobusov a 200 vlakov aby dopravili určený počet obyvateľov do bezpečia. Je určená tzv. červená zóna, v ktorej by mohlo dôjsť k istej hrozbe. Experti tvrdia, ţe rovnaká erupcia ako zničila mesto Pompeje môţe v súčasnosti ohroziť 2 aţ 5 miliónov ľudí. Okolie Vezuv patrí medzi najhustejšie osídlené regióny v Európe. Vezuv sa naposledy prebudila v roku Láva z krátera vyvierala aţ neuveriteľných 11 dní. Udalosť si pripísala 26 úmrtí a ďalších ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Sopka odvtedy nejaví známky činnosti, ale podľa geológov je to len otázka času. (17) Sopka Vezuv je známa aj vďaka mestu Pompeje. Toto mesto v roku 79 bolo zasypané popolom vyprodukovaným zo sopky. Dnes patrí medzi najzaujímavejšie turistické atrakcie. Osudný výbuch sopky Vezuv spôsobil smrť viac ako ľudí. Pravé kvôli tejto udalosti je toto miesto navštevované dennodenne rôznymi historikmi, ale aj mnoţstvom turistov. Väčšia polovica turistov si chce doniesť z tohto mesta nejaký suvenír na pamiatku, a práve preto si odnášajú úlomky muriva alebo iných častí z mesta. Fascinujúce na tom všetkom je to, ţe vulkanický popol, sopečné kamenne a vrstvy lávy sa postarali o zakonzervovanie výnimočných historických pamiatok a presný tvar ľudí, keď zomreli. Vďaka archeológovi G. Fiorelli je sprístupnená jedna tretina mesta turistom. (15) 43

44 Obrázok 11: Skameneliny ľudí v Pompejach Zdroj: Stromboli Talianska sopka Stromboli sa nachádza na ostrove v Tyrhénskom mori. Je stále aktívna s výškou 926 metrov nad morom, ale v skutočnosti je vyššia a to preto, ţe sa nachádza pod vodnou hladinou, kde dosahuje hĺbku do 2000 metrov. Sopka Stromboli tvorí jeden z Lipárskych ostrovov. Je charakteristická tým, ţe ma výbušné erupcie a ich trvanie nie je dlhšie ako niekoľko hodín. Posedný výbuch bol zaznamenaný dňa 13. apríla Na tomto ostrove ţije niečo cez ľudí. Sopka môţe chrliť lávu, ale nejaké veľké nebezpečenstvo nepredstavuje. V prípade chrlenia lávy zo sopky príslušné orgány zakazujú výlety priamo na sopku. Pokiaľ ide o príjmy z cestovného ruchu tak domáci z turizmu profitujú. Turisti si objednávajú okruţné plavby, kde môţu z lode pozorovať ţhavé prúdy vytekajúcej lávy. Kvôli bezpečnosti sa plavidlá nemôţu priblíţiť na menej ako 300 metrov. (18) 44