NOVINÁRI V HISTORICKÝCH PRELOMOCH MOCI A POLITIKY ( ) II

Transcription

1 OTÁZKY ŽURNALISTIKY NOVINÁRI V HISTORICKÝCH PRELOMOCH MOCI A POLITIKY ( ) II JOZEF DARMO K ¾ ú è o v é s l o v á : novinári v povojnových zmenách v slovenskom novinárstve vznik povojnovej novinárskej organizácie slovenskí novinári v zápase o demokraciu a slobodu tlaèe novinárske politické èistky v rokoch S akou úrovòou profesionálneho sebavedomia, vedomia a vnútornej solidarity vstupovala do nových pomerov po skonèení vojny, zániku Slovenskej republiky a obnovení Èeskoslovenskej republiky novinárska obec? Struène to možno zhrnú takto: Napriek vojnovým udalostiam bol v novinárskom prostredí prítomný úzus profesionálnej tolerantnosti, ktorý rešpektovala aj bojovo inšpirovaná povstalecká generácia novinárov. Otázka rozdielnych názorov èi profesionálnych postojov nebránila koexistencii a možnej spolupráci na poli profesionálnych aktivít. Za celé obdobie zaniknutej Slovenskej republiky nedošlo v novinárskej obci k vzájomným škandalóznym osoèovaniam èi k udavaèstvu. Máme na mysli novinárov profesionálnej orientácie a nie naverbovaných autorov rôznych komentárov z radov aktivistov Úradu propagandy, ktorý si sám obsluhoval za honorár propagandistickú zložku vysielania v Slovenskom rozhlase. Polemiky sa viedli v názorovej rovine, nepersonifikovali sa do medzi¾udských vz ahov. V prostredí redakcií sa ustálil postoj, že názorová orientácia, jej rôznorodos nemôže by prekážkou v ¾udskom rozmere osobných vz ahov novinárov, pokia¾ tieto nie sú v konflikte s princípmi etiky, morálky, ¾udských práv a slobôd, záujmov národa a obèanov. V novinárskom prostredí ešte nevládol démon sloganu: Kto nejde s nami, je proti nám. Aj preto, ako sa ukázalo, boli tu i novinári bývalej èeskoslovenskej, pražskej orientácie, ktorí sa neskôr aktívne zapojili do krídla obèianskeho odboja napojeného na Benešove aktivity v Londýne. Nebudeme sa zaobera zmenami vo vývoji mediálnych systémov tlaèe na Slovensku po roku Ani podrobnejšie vznikom Povereníctva informácií, ZAS-u, Èeskoslovenského rozhlasu, slovenského filmu, teda pracovným priestorom aktivít novinárskej obce. Odkazujeme na publikované študie v Otázkach žurnalistiky, v zborníkoch Katedry žurnalistiky FiF UK Žurnalistika alebo v uèebných textoch novinárskych škôl. Sledujeme ve¾mi citlivú tému, a to stretu moci, ideológií, politiky a ich dosah na osudy novinárov. Teda na otázky slobody a práva vykonáva túto profesiu s ïalekosiahlym významom pre politický, kultúrny a obèiansky život. Zánik Slovenskej republiky a obnova ÈSR postavili novinársku obec pred problém transformovania sa do nových politických pomerov. Novoutvorená vláda zriadila Ministerstvo informácií v Èechách a na Morave a Povereníctvo informácií na Slovensku. Ministerstvo vnútra a Povereníctvo vnútra na Slovensku nariadili uskutoèni oèistu verejného života v štátnej správe, v kultúrnych, vedeckých, spoloèenských inštitúciách a v prostriedkoch informácií na Úrade propagandy, v rozhlase, v ZAS-e, v slovenskom filme, v redakciách a v novinárskej organizácii. Povereník informácií Michal Chorvát rozhodnutím z 12. júla 1945 vymenoval v zmysle nariadenia SNR zo dòa 25. mája 1945 è. 44/ ods. 1 preverovaciu komisiu pod predsedníctvom dr. Rudolfa

2 J. DARMO: Novinári v historických prelomoch moci a politiky ( ) II 301 Mrliana. 1 Plnila úlohu ústrednej preverovacej komisie pre inštitúcie v pôsobnosti Povereníctva informácií a osvety (PIO) rozhlas, film a ZAS. Tieto inštitúcie boli zaradené do štyroch kategórií a pod¾a nich boli menovite urèení èlenovia komisie ako gestori previerok. I. kategória: dr. Fedor Jesenský (ústredie PIO), Ján Bálinth (rozhlas); II. kategória: Štefan Baláž (ústredie PIO), Anton Fischer (film), Emil B. Štefan (ZAS), Edita Draxlerová (ústredie PIO); III. kategória: Ján Lóži (ústredie PIO), Rudolf Slávik (ústredie PIO); 4. kategória: Lukáè Feranèík (ústredie PIO). 2 Preverovacia komisia zaèala pracova 1. augusta Vtedy vyzvala všetkých zamestnancov bývalého Úradu propagandy (ÚP), aby sa dostavili na previerky. 3 K dispozícii sú zápisnice z preverovania. 4 Išlo prevažne o bývalých pracovníkov administratívneho, technického a organizaèného servisu ÚP. Z tých, ktorí sa na previerku dostavili, nepreverila iba Jána Jankovièa. Komisia skonèila prácu 12. februára 1946 s poznámkou, že pracovala humánne. Na Povereníctve informácií a osvety zostalo po oèiste pracova 162 zamestnancov vrátane dr. Rudolfa Mrliana a osobného tajomníka Ondreja Stojku. 5 Pod¾a archívneho zoznamu bolo od 15. februára 1946 do 31. decembra 1947 prijatých ïalších 70 zamestnancov. Ich poèet dosiahol 203 pracovníkov. Zamestnanci sa prijímali pod- ¾a vládneho uznesenia vydaného ešte za predmníchovskej ÈSR 20. októbra 1930 o kompetencii ustanovovania zmluvných zamestnancov. Toto vládne ustanovenie nadobudlo platnos aj po roku 1945, a to uznesením Zboru povereníkov zo dòa 13. júna Stalo sa tak za predchádzajúceho súhlasu Ministerstva financií. 6 V období rokov platil v novinárskom prostredí, ako aj vo verejnosti názor, že tlaè má slobodne komunikova názory spoloènosti a pôsobi slobodne medzi inštitúciami moci, politiky a obèanmi. S takto chápanou slobodou sa prirodzene viazala potreba vnútornej profesionálnej, obèianskej zodpovednosti a dobrovo¾nej informaènej disciplíny a profesionálnej etiky. Navyše bolo neprijate¾né, aby sa Slovensko vrátilo opä k provinènému nazeraniu na seba, na súžitie s národnos ami, s partnerským èeským národom. Slovensko sa malo sta spolutvorcom novej spoloènej štátnosti, ktorá nemala by, až na demokratický pluralitný charakter moci, kópiou predvojnovej republiky. Aspoò zo slovenskej strany bola táto vô¾a jednoznaèná. Bola tu prirodzená požiadavka zvidite¾òovania Slovákov a Slovenska ako republiky v štátnej federácii s Èeskou republikou. Tak sa chápal v Košickom vládnom programe zakotvený východiskový princíp: rovný s rovným. Slovensko preto nemeškalo. Budovalo svoje štruktúry moci, štátnej správy, kultúrne a informaèné inštitúcie ako inštitúcie s celoslovenskou pôsobnos ou, suverénne v rozhodovaní o slovenských záležitostiach. A súèasne ako inštitúcie otvorené k budúcim orgánom federácie, ktoré by spravovali spoloèné veci. Èeská strana zaèala však obnovova starý model štruktúr moci a správy z predmníchovskej republiky. Praha budovala nie èeské, ale èeskoslovenské orgány moci a štátnej správy, 1 ŠÚA, PIO, K-8, fasc. 28/48. Prípis povereníka Michala Chorváta. Pôvodne bol prípisom zo dòa è. 624/1945 menovaný za predsedu Julo Horváth. 2 Tamže. 3 ŠÚA, PIO. Obežník: Všetkým zamestnancom Povereníctva informácií zo dòa , obežníky zo dòa a ŠÚA, PIO, K-8, fasc. 28/48. V spise sú menovacie dekréty pre jednotlivých èlenov preverovacej komisie. 5 ŠÚA, PIO, K-8, fasc. 1045/46. Zoznam zamestnancov nachádzajúcich sa na Povereníctve informácií po rekonštrukcii. 6 ŠÚA, PIO, K-8, fasc. 40/48. V spise sa nachádza aj menoslov zamestnancov.

3 OTÁZKY ŽURNALISTIKY ktoré plnili súèasne úlohy regionálnej moci a správy na území Èiech a Moravy. Bol to mocenský model unitárneho štátu, nie dvoch republík. Vnútropolitický vývoj dostal charakter zápasu federálnej a unitárnej koncepcie štátu. Slovensko nastúpilo pozièný zápas o federáciu. Prejavilo sa to vo vz ahoch štátnej moci, ale aj v oblasti informácií. Povereníctvo informácií a osvety presadzovalo svoju celoslovenskú kompetentnos voèi Ministerstvu informácií a osvety, ktoré pracovalo jednoznaène na podriadení si Povereníctva informácií, a to najmä v zahraniènopolitickej oblasti. Na federálnom princípe sa budovala od samého poèiatku aj novinárska organizácia na Slovensku. Už 25. marca 1945 sa v Košiciach zišli slovenskí novinári pôsobiaci v Národnej obrode, v Pravde, Demokrate, ZAS-e a dohodli sa na založení prípravného výboru, ktorý do tých èias, kým bude založená organizácia,... bude zastupova záujmy slovenských novinárov. 7 V pripravených dokumentoch jednoznaène zaznelo, že to bude organizácia nie ideologická, ale profesionálna, stavovsky demokratická, s podporným politickým, profesionálnym a sociálnym (odborovým) programom. Mala bráni profesionálnu a obèiansku nezávislos pri výkone novinárskeho povolania, slobodu informácií a ich komunikácie. Po nedávnych skúsenostiach sa jednoznaène zdôrazòovalo, že úlohou novinára je, aby svojimi novinárskymi aktivitami šírenia objektívnych informácií spájal zjednocujúci duch národného, obèianskeho a celospoloèenského záujmu. Všeobecne sa prijímal princíp, že aj politické strany majú slúži tomuto cie¾u. Oèakávalo sa, že aj v podmienkach, keï sa noviny dostávajú výluène do rúk politických strán, spoloèenských organizácií a inštitúcií, nezvrhne sa slovenské novinárstvo po skúsenostiach z minulosti k sektárskemu partajníctvu, že sa nestane tribúnou straníckeho hašterenia. Aj preto si mal novinár ubráni svoju profesionálnu nezávislos. Tomu mala slúži novinárska organizácia. 8 Dòa 19. marca 1946 sa zakladá Zväz slovenských novinárov. Táto organizácia vstúpila do vz ahu k Svazu èeských novináøù ako jej federálny partner. Obe organizácie sa dohodli na utvorení spoloèného konzultaèného orgánu Ústredného zväzu ès. novinárov na princípe parity delegovaných zástupcov 4 : 4. Tento federálny princíp sa podarilo presadi nielen v novinárskej organizácii, ale aj vo vydávaní tlaèe, v agentúrnom spravodajstve ZAS-u a ÈTK èi Slovenského filmu (založila sa Slovenská filmová spoloènos ). Po zániku Slovenského rozhlasu bolo rozhlasové vysielanie podriadené Èeskoslovenskému rozhlasu v Prahe. Otázky kompetencií s rozhlasom na Slovensku sa iba vyjasòovali, rovnako i problematika spoloèného programu. Inak bol rozhlas na Slovensku plne v pôsobnosti PIO. Sloboda tlaèe bola deklarovaná. No už na horizonte usadzovania sa politickej moci s prevahou komunistov v Prahe sa èrtali obmedzenia. Vláda zaèala robi v legislatíve kroky, ktoré by korigovali liberalizmus vo vydávaní novín. Najmä vznikajúce štruktúry rodiacich sa pražských celostátních orgánov a inštitúcií, teda moci komunistických aparátèikov, dogmatikov straníckej propagandy, tento liberalizmus a slovenský federalizmus znepokojoval. Slobodu v pluralite názorov a obèianskych slobôd vnímali ako vlastné ohrozenie moci. So slobodou tlaèe, s vládou tolerancie treba keï už nie hneï skoncova, tak aspoò jej prejavy obmedzi. Neodmietali slobodu slova, ale zdôrazòovali, že jednotlivec obèan i novinár sa má podriadi celku a že 7 Pravda, DARMO, J. HOLINA, V.: Novinárska organizácia na Slovensku ( ). In: Dokumenty zhromaždenia delegátov Slovenského syndikátu novinárov. Bratislava 1990, s

4 J. DARMO: Novinári v historických prelomoch moci a politiky ( ) II 303 aj sloboda prejavu a sloboda výkonu novinárskej profesie musia by slobodou øádu celku. 9 Oslabi slovenský federalizmus znamenalo predovšetkým potlaèi vplyv katolicizmu. V dominantnej réžii KSÈ sa v našej povojnovej organizácii tlaèovej slobody, pod èrtajúcou sa vládou jednej ideológie ateizmu zaèína boj proti kres anskému substrátu Slovenska, osobitne katolicizmu. Èrtala sa doba, keï sa nebudú priznáva ani formálne práva každého obèana na vierovyznanie. A už vonkoncom sa nemala pripusti zásada, aby každý obèan mohol zo zákona vydáva noviny a šíri svoje názory. V polovici roka 1947 v Èechách a na Morave nadobudla vo¾bami v roku 1946 nekontrolovanú moc komunistická strana. Sloboda tlaèe, sloboda slova a práva na informácie sa dôsledne zaèali podriaïova do øádu celku a práva robotníckej triedy. Nebolo to v povojnovom vývoji ani na Slovensku niè neoèakávaného. Predsa vo vedení SNP sa skoncentroval o. i. aj komunistický princíp chápania slobody tlaèe a slobody slova. A tento stranícky poh¾ad nebol vzdialený ani vodcom nekomunistických strán. Tak sa na princípoch istej, pravda, zákonom prípustnej regulácie slobody tlaèe a slobôd vôbec zhodli všetci politickí èinitelia, a to v diskusii letných mesiacov roka Jednoznaèné ví azstvo Gottwaldovej komunistickej strany vo vo¾bách v Èechách a na Morave a naopak porážka KSS na Slovensku volebným ví azstvom Demokratickej strany zvýšili politické pnutia medzi Prahou a Slovenskom. Pripravoval sa projekt násilnej zmeny politických pomerov na Slovensku v prospech KSS. Nasledovali nielen pražské dohody, podkopná aktivita KSS. V oblasti tlaèe sa aktivizuje Ministerstvo informácií. Dòa 22. februára 1947 postupuje Ministerstvo vnútra list na Úrad predsedníctva vlády v Prahe (už úplne v moci KSÈ). Je reakciou na list Ministerstva informácií. Vec: Prohlídka tisku. Dùvìrné., ktorý Ministerstvo informácií zaslalo Ministerstvu vnútra ešte 13. septembra List Ministerstva vnútra adresovaný Úradu predsedníctva vlády sa vo svojom stanovisku tlmoèenom vláde na tento list odvoláva. Ministerstvo vnútra sa vyjadruje k problému kontroly tlaèe. Úrad predsedníctva vlády odovzdal opis tohto stanoviska Ministerstva vnútra Ministerstvu informácií a Povereníctvu informácií so žiados ou, aby k nemu zaujali stanovisko. Prezidiálny šéf Povereníctva informácií dr. Fedor Jesenský poveril jeho vypracovaním prednostu II. odboru Petra Suchanského. Ten stanovisko predkladá dr. Jesenskému 11. apríla V òom sa o. i. konštatuje: Súhlasíme s tým, že treba sledova tak spôsob, ako i obsah písania domácej tlaèe, ale jedine s tým zameraním, aby sme tlaè chránili pred výstrelkami a prechmatmi v politickej i morálnej výchove obèianstva, ktorej správnos pokladáme za eminentný štátny záujem. Uskutoèòovanie tejto kontroly tlaèe sa nijako nesmie dotýka a tým menej ohrozova ústavne zaruèenej slobody slova a tlaèe. Žia¾bohu, vo Vašom návrhu takýto nábeh vidíme, a preto naše pripomienky kladieme na túto posta. Najzákladnejším znakom demokracie je sloboda slova a tlaèe, v ktorej sa vo¾ne majú odzrkad¾ova mienky a túžby slobodného ¾udu. Stojac na tomto základe nášho demokratického štátu, musíme sa jasne vyslovi proti všetkému, èo by akouko¾vek formou, v akomko¾vek smere porušovalo tento základ demokracie, a preto zásadne nemôžeme prija Váš návrh, vystavený v predmetnom liste OSVALD, V.: Noviny vèera a zítra. Praha, Práce 1946, s ŠÚA, PIO. List Petra Suchanského, prednostu II. odboru tlaèovému odboru PIO, adresovaný dr. Fedorovi Jesenskému, prezidiálnemu šéfovi Povereníctva informácií.

5 OTÁZKY ŽURNALISTIKY Rovnaké stanoviská zaujímala aj slovenská novinárska obec, Zväz slovenských novinárov vedený demokratom Karolom Huškom. V tempe prijímaných troch pražských dohôd Slovensko spelo už v roku 1947 k predpremiére februára Dòa 28. septembra 1947 došlo k opätovnej aktivizácii preverovacích komisií. Vymenovali sa noví èlenovia preverovacej komisie Povereníctva informácií. Z pôvodnej komisie, ktorá v rokoch uskutoènila oèistu slovenskej žurnalistiky od exponentov z rokov , sa úèasti v novej písomne vzdal dr. Fedor Jesenský. Z úradu Povereníctva informácií odišli Ján Bálinth a Emil B. Štefan. V Londýne už pôsobili Edita Draxlerová a Anton Fischer. Odišli ïalší: Štefan Baláž, Ján Lóži, Rudolf Slávik. Za predsedu novovymenovanej preverovacej komisie bol menovaný dr. Rudolf Mrlian. Ten navrhol ïalších èlenov: ministerského komisára dr. Jozefa Krajèovièa, Andreja Tordaja, dr. Pavla Šulana, Rudolfa Rešetku, podúradníka Daniela Bradáèa, kancelárskeho zriadenca Mikuláša Balogha a Antona Živnera. Pod¾a úradného záznamu zo dòa 11. decembra 1947 rozhodol vtedajší povereník informácií prof. Bohumil Lukaèoviè (vystriedal dr. Samuela Belluša) o odvolaní pôvodnej preverovacej komisie a vymenoval novú v zložení: dr. Fedor Jesenský predseda, èlenovia: Ján Èajak ml., zmluvný úradník osvetovej služby, dr. Rudolf Mrlian, odborový radca, dr. Pavol Šulan, zmluvný úradník osvetovej služby, Karol Hostaša, zmluvný redaktor, Rudolf Slávik, hlavný kancelársky oficiál, Anton Živner, zmluvný pomocný zriadenec. Návrh zloženia preverovacej komisie bol však rozhodnutím zo dòa 21. januára 1948 opätovne upravený. Za predsedu bol menovaný Ján Èajak ml., dr. Fedor Jesenský ako prezidiálny šéf nemal by v komisii. Aj toto rozhodnutie o zložení preverovacej komisie bolo 6. februára 1948 upravené. Za predsedu bol menovaný dr. Rudolf Mrlian a Ján Èajak ml. zostal èlenom. Zloženie komisie bolo už v réžii politického zápasu demokratických síl a komunistickej orientácie spoloèenského vývoja. Boli to posledné pokusy, ako udrža v priestore informácií demokratické pomery. So zrete¾om na pofebruárový vývoj sa vec preverovacích komisií stala bezpredmetnou. 11 Po februári 1948 nastúpili ove¾a razantnejšie Akèné výbory oèisty verejného života od reakcie. KSÈ hneï po prevzatí moci kádrovo rekonštruuje Povereníctvo informácií. Toto prijíma opatrenia k oèiste. Základom sa stáva dokument Povereníctva vnútra: Doèasné opatrenia vo veci služobného pomeru zamestnancov odstránených poèas oèisty z verejnej služby. 12 Odstránení boli odsúdení pod¾a nariadenia è. 33/1945 Sb. n. SNR o potrestaní a) fašistických zloèincov, okupantov, zradcov a kolaborantov; b) ktorí boli odsúdení pod¾a uvedeného nariadenia pod písm. a) k trestom verejného pokarhania. KSÈ vypracovala pre propagandu boja o moc inventár ideologickej prípravy vyrovnania sa s reakciou aj v oblasti informácií, v tlaèi, v rozhlase, v ZAS-e, vo filme a na Povereníctve informácií. Zo zástancov demokracie a spravodlivého štátoprávneho postavenia Slovenska z radov inteligencie, ale aj partizánov a príslušníkov zahranièného odboja sa stali buržoázni nacionalisti. Spojenie so zahraniènou špionážou zabezpeèovali Židia a ¾udácki klérofašisti. Nastáva zúètovanie so všetkými demokraticky zmýš- ¾ajúcimi novinármi. Nastupuje stranícka jednofarebnos. Komunistami ovládané Povereníctvo vnútra pripravuje podmienky na realizáciu ïalšej oèisty. Februárom Slovensko prehralo zápas o demokraciu, demokratický rozvoj federalizovaného Èesko-Slovenska. Zví azilo komunistické Èesko za kolaborácie slovenských komunistov. Demokracia bola porazená. So Slovenskom sa zúètovávalo ako s porazeným nepriate¾om. Zo 11 ŠÚA, PIO. Prípis prezídia Povereníctva informácií dr. Rudolfa Mrliana zo ŠÚA, PIO, K-8, fasc. 1045/46. Prípis povereníka vnútra Daniela Okályho zo dòa

6 J. DARMO: Novinári v historických prelomoch moci a politiky ( ) II 305 Slovenského rozhlasu, ktorý sa vývojom a úrovòou rozhlasovej práce vypracoval na významnú mediálnu kultúrnu inštitúciu, sa stal Èeskoslovenský rozhlas už bez riadite¾stva v Bratislave, v postavení bratislavskej odboèky Èeskoslovenského rozhlasu. Slovenská filmová spoloènos sa stáva odboèkou Èeskoslovenského štátneho filmu. Oklieš uje sa spravodajský agentúrny priestor ZAS-u. Redukuje sa poèet slovenských spravodajcov v zahranièí. Slovensko sa z poh¾adu zahranièia a vo vydávaní spravodajstva zo zahraniènej politiky v agentúrnej praxi ÈTK, ktorá neskôr zánikom ZAS-u ovládla Slovensko aj spravodajsky, dostáva definitívne do pozície informaènej provincie. To bol však iba vonkajší scenár vyrovnania sa s novinárskou obcou Slovenska. Z redakcií bola doslova vymetená tak ažko budovaná profesionálna solidarita. Za podpory bezpeènostných zložiek, teroru a zastrašovania sa k slovu dostávali naverbovaní karieristi. Za ich pomoci a s nimi na èele sa v redakciách novín, èasopisov, v rozhlase, vo filme, v ZAS-e, na Povereníctve informácií vytvárajú Akèné výbory totálnej oèisty slovenskej žurnalistiky od reakcie. Spustila sa doslova lavína nezákonnosti, udavaèstva, petícií a žiadostí s menoslovmi reakèných živlov, ktorých treba odstráni. Špionománia, slovenský buržoázny nacionalizmus a antisemitizmus sa stali inventárom zdôvodnení èistiek. Tak zamestnanci Slovenskej filmovej spoloènosti do jedného žiadajú O È I S T U v slovenskom filme. 13 A od koho sa majú tieto mediálne inštitúcie oèisti? ¼udia, ktorí nemali niè spoloèné so Slovenským filmom, novopeèení novoslováci, nepreverení pozmenení židkovia a židoveèky, ktorí zasadli za stoly slovenského filmu a kalia vodu, ako sa len dá svojimi neodbornými zásahmi. A tak sa podsúva v Nitre na odstrel židovský advokát dr. Štark, v Raèi istý pánko Luknár, v Bratislave-Prievoze menší kapitalista Majcich, rasove uschovaný Golan, bývalý Glück, ilegálne uschovaný židovsko-maïarský-nemèisko pán Michal Fried, tiež exemplár Vlado Bahna, hávä, ktorá mala by zo Slovenskej filmovej spoloènos i už dávno odstránená. Vo veci oèisty od reakèných živlov konal aj Akèný výbor Národného frontu zamestnancov Ès. rozhlasu v Bratislave. Lebo rozhlas celý ako podnik je politicky dôležitým k¾úèovým podnikom, ovplyvòuje najširšie vrstvy nášho ¾udu, ba preniká aj za hranice nášho štátu. Musí by šírite¾om myšlienok politických, osvetových, kultúrnych a umeleckých, nekompromisne sa stotožòujúcich s vládnou a štátnou politikou. V blízkej minulosti bol rozhlas pod bezprostredným právnym vplyvom reakcie legalizovanej v bývalej DS....v programe sa èoraz viac šírili myšlienky podrývaèského reakèného jedu. Nasleduje uznesenie Akèného výboru Národného frontu zamestnancov rozhlasu: Prepusti zo služieb rozhlasu k 31. marcu 1948 bez akýchko¾vek nárokov voèi podniku, ktoré vyplývajú zo služobnej zmluvy. Nasledujú mená a dôvody oèisty : Ján Balaïa podpora a protektorstvo reakèných živlov v rozhlase ; Gabriel Rapoš podpora a protektorstvo reakèných živlov v rozhlase. Marenie konsolidaènej èinnosti v rozhlase v zmysle vládneho programu... Intenzívne zásahy do politického programu v reakènom duchu. Reakèná redaktorská èinnos v Èase a Nových prúdoch. Vylúèený zo Zväzu novinárov, Vlado Horváth zradil a plne sa zapojil do reakènej kliky ; Mikuláš Kresák èlen symfonického orchestra Ès. rozhlasu, exponent reakèného krídla DS... verejne šíril štvavé reèi proti ¾udovej demokracii, socializmu... ; Gustáv Brom, referent zábavnej hudby 13 ŠÚA, PIO, K-12, fasc. 1511/48. Uznesenie Akèného výboru Národného frontu zamestnancov Ès. rozhlasu v Bratislave vo veci oèisty od reakèných živlov. Uznesenie je nedátované, ale následnými rozhodnutiami spadá do konca februára a prvých dní marca Následne citované èasti v úvodzovkách sú z tohto dokumentu.

7 OTÁZKY ŽURNALISTIKY v službách odboru mladých demokratov reprodukoval so svojím orchestrom na zájazde po Slovensku kabaretné èísla namierené proti ROH, SSM a ZSSR ; Viliam Fiala pre najužšiu spoluprácu s reakènou klikou a pre jeho negatívny postoj k vytvoreniu jednotnej èeskoslovenskej rozhlasovej spoloènosti ; Anna Mojtová, programová redaktorka úèinne pomáhala reakènému krídlu bývalej DS, podozrivá z úèasti na protištátnom sprisahaní... ; Alexander Moyzes, skladate¾ pomýlené postoje v nedávnej minulosti ; ¼udovít Šebesta, bývalý vedúci vysielania pre krajanov v Prahe vylúèený AV Ès. rozhlasu v Prahe ; Vladimír Ursíny, bývalý hlásate¾ vysielania pre krajanov v Prahe staval sa negatívne k výdobytkom ¾udovodemokratického režimu atï., atï. Z rozhlasu v Bratislave bolo vylúèených 23 pracovníkov. Rozsudok nad ich osudom za Akèný výbor zamestnancov Ès. rozhlasu podpísali: Ctibor Kováè predseda, Ctibor Štítnicky podpredseda, Elena Karpáty tajomníèka AV. Zo služieb ZAS-u boli prepustení zamestnanci: gen. riadite¾ ZAS-u Martin Kostolný, redaktori Ján Holý, František Krchnák, Ján Mihalkoviè a Peter Suchanský. Všetci na základe rozhodnutia AV Zväzu slovenských novinárov. Zväz vylúèil menovaných preto, že vyvíjali èinnos proti záujmom ¾udu a republiky, pre rozvracanie ¾udovodemokratického zriadenia alebo pre èiny prieèiace sa novinárskej cti. 14 Z Povereníctva informácií bolo prepustených alebo penzionovaných pod¾a zákona è. 213/1948 Sb. 44 pracovníkov. 15 Z okresných osvetových rád, ktoré patrili do pôsobnosti Povereníctva informácií, prepustili alebo penzionovali pod¾a zákona è. 213/1948 Sb. sedem pracovníkov. 16 Pod¾a výnosu Ministerstva vnútra zo dòa 1. marca 1948 è. B / IV/1 mali by zo služby odstránení všetci zamestnanci, ktorí boli pod¾a niektorých retribuèných predpisov uznaní za vinných. Voèi všetkým mali by vyvodené dôsledky stanovené zákonom è. 213/1948 Sb. do 1. septembra 1948, prípadne do 30. septembra Zkoumati, zda opatøení AV smìøovala k ochranì nebo k zabezpeèení lidovì-demokratického zøízení nebo k oèistì veøejného života ( -1 ods. 1. zák.) nepøisluší úøadu, nýbrž jedinì ÚAV NF ( -1 ods. 2. zák.), jehož rozhodnutí je pro úøady závazné. 17 Oèista v Èeskoslovenskom štátnom filme na Slovensku postihla 27 pracovníkov. Dôvod prepustenia, ktorý uviedol Akèný výbor poštátneného filmu vo svojom prípise Povereníctvu vnútra, VII. odbor zo dòa 5. marca 1948, znel: Išlo o osoby, ktoré boli v spojení s reakèným krídlom DS, ktoré za ochrany bývalého povereníka dr. Belluša sa snažili vnies neporiadok do poštátneného filmu a hatili vývoj poštátnenia. 18 Mraky sa zaèali s ahova aj nad Zväzom slovenských novinárov. Na èlenskej schôdzi Svazu èeských novináøù (SÈN) komunisti vedení Vojtìchom Dolejším dòa 18. februára 1948 vo vnútri zväzu konfrontaène vystúpili proti demokraticky zmýš¾ajúcim novinárom na èele s Pavlom Tigridom a pomerom hlasov 94 : 51 presadili prijatie 14 ŠÚA, PIO. Prípis ZAS-u zo dòa Povereníctvu vnútra è. 2250/48 podpísaný generálnym riadite¾om ZAS-u Mikulášom Šurinom. 15 ŠÚA, PIO. Zoznam osôb postihnutých oèistnou akciou ku dòu Zoznam je dátovaný dòom ŠÚA, PIO. Zoznam zamestnancov Okresných osvetových rád, prepustených alebo penzionovaných pod¾a zák. è. 213/48 Sb. 17 ŠÚA, PIO. Prípis Úradu predsedníctva zboru povereníkov zo dòa predmet: Akèné výbory vysvetlivky k vykonaniu zákona è. 213/1948 Sb., príloha A. 18 ŠÚA, PIO. Prípis Slovenského riadite¾stva Èeskoslovenského štátneho filmu Povereníctvu vnútra. Vec: oèista verejného života, è. j. 1/2324/48, z októbra 1948 (deò je na spise neèitate¾ný).

8 J. DARMO: Novinári v historických prelomoch moci a politiky ( ) II 307 rezolúcie, ktorá znamenala otvorené prihlásenie sa ku stalinskej informaènej politike. Túto od roku 1945 uplatòoval vo funkcii ministra informácií Václav Kopecký. Rezolúcia znamenala rozkol v novinárskej organizácii. Kritériom novinárskej práce v novinách sa stal postoj ku KSSZ, KSÈ a jednoznaèné akceptovanie ideologickej konfrontácie so západnými demokraciami. Krátko po februári 1948 sa pri Zväze slovenských novinárov (ZSN) vytvára Akèný výbor pre oèistu novinárskych radov. Z èlenskej základne ZSN vylúèili vyše 40 novinárov. Ide o organizovaných èlenov. Poèet novinárov neèlenov zväzu bol ove¾a vyšší. Po prvom zjazde ès. novinárov v Prahe dòa 24. októbra 1948 sa vytvára jednotný celoštátny Zväz ès. novinárov. ZSN ako zvrchovaná novinárska organizácia zaniká. Dòa 29. januára 1949 sa utvára Národný zväz slovenských novinárov, ktorý má charakter poboèky celoštátnej organizácie. Rozhodnutím èlenskej schôdze sa jej názov mení 25. apríla 1953 na Slovenský výbor Zväzu ès. novinárov. Novinárska organizácia sa stáva už nie profesionálnou, ale ideovou organizáciou. V novinách mohol pracova iba èlen novinárskej organizácie. Oèista tak pokraèovala ïalej. Skonèili sa dve dejstvá novinárskych èistiek, ktoré postihli novinárov po roku Novinárska profesia prestúpila rubikon svojej profesionality. Stratila hodnoty humanizmu, kultúry, úcty k èloveku, k obèanovi a k národu ako spoloèenstvu s vitálnymi zdrojmi nevyhnutnými pre zmysluplnú novinársku èinnos. Svedomie žurnalistiky, stelesnené v novinárskych osobnostiach demokratického, humanistického zmýš¾ania bolo vyhostené na smetisko perzekúcií. Miesta v redakciách zaujali pomocníci strany, krátkodobými kurzami zaškolení robkori, ro¾dopi bez vzdelania, ale verní. Je to žatva hašterenia, udavaèstva, kalièenia dôstojnosti èloveka, propagandistickej štafáže k politickým hrdelným procesom a vraždám. Slovenská žurnalistika vstupuje do dlhého obdobia svojej aživej histórie. Kontakt na autora: PhDr. Jozef Darmo, CSc., Mediálne informaèné centrum, Pionierska 4, Bratislava Journalists in Historical Breaks of Power and Politics ( ; ) Jozef Darmo Keyword: politicization and ideologisation of journalistic profession in the 20 th century journalist in Czechoslovak democracy of historical, geopolitical changes and political and legal status of journalist collapse of Czechoslovak Republic and birth of the Slovak Republic the years of and journalists journalist in the postwar journalism establishing of postwar journalists organization the Slovak journalists in the struggle for democracy and freedom of the press cleanings among journalists in The twenties century was a century of the media. The social development brought the mass media: press, radio, television and, at the end of the century, also Internet a teletext. The journalism was fully established as a specific form of social communication as well as a profession with wide range of activities and specializations. Mass communication became an important attribute of social organization, political systems, self-regulation, management as well as tool for gaining and maintaining the power. Phenomena of political power and of public opinion together with political journalism came up. Too, relationship of journalism, journalists and political power is established. Democratic but also totalitarian systems (of dictators or one political party) aimed to control ideologically and politically journalism, journalists, and to corrupt them economically and to campaign against them by power, legal repressions and cleanings.