SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ŽILINSKÉHO KRAJA. (stav k )

Transcription

1 SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ŽILINSKÉHO KRAJA (stav k..998) ŽILINA, december 999

2 Názov: Žilinského kraja (stav k..998) Vydali: Gestor správy: Koordinátor správy: Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Centum environmentalistiky a informatiky odbor environmentalistiky, stredisko Žilina Ing. Zuzana Lieskovská (SAŽP CEI) RNDr. Miloslav Badík (SAŽP CEI OE stredisko Žilina) Autorský kolektív: Grafické úpravy: RNDr. Miloslav Badík, Ak.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. Irena Janošková, RNDr. Iveta Ječmenová, Karol Kolár, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Ľubomír Mateček, RNDr. Peter Prokša, Ing.arch. Alena Rihalová, Ing.arch. Ján Solovic, RNDr. Tibor Tkáč, RNDr. Mária Zuskinová RNDr. Miloslav Badík, Bac. Jozef Prievozník Spolupráca: Vydanie: Centrá SAŽP, a ostatné inštitúcie uvedené ako zdroje informácií prvé

3 informačných systémov. V roku 998 pokračovala realizácia projektu v jednotlivých subsytémoch projektu - ovzdušie, voda, príroda, odpady, stavby, vplyvy, dotácie, kontrola - menej intenzívne, keďže neboli splnené všetky úlohy odsúhlasené projektovou radou v máji roku 998. Hlavným problémom pri realizácii projektu bolo nedostatočné zabezpečenie okresných a krajských úradov, odborov životného prostredia, výpočtovou technikou. Vnútorný informačný systém MŽP SR (VIS) V roku 996 bola schválená Koncepcia budovania vnútorného informačného systému MŽP SR ako jedného zo subsystémov Rezortného informačného systému. Základom pre realizáciu koncepcie sa stalo technické a programové vybavenie zabezpečené prostredníctvom projektu PHARE - EU/9/ISS/6 - Inštitucionálne posilnenie MŽP SR. Z prostriedkov PHARE boli technicky zabezpečené a sieťovo prepojené tri sekcie ministerstva. V rámci projektu bolo ďalej vyvinuté aplikačné programové vybavenie pre spracovanie všetkých zásadných dokumentov odborov, ktoré boli zahrnuté do spomínaného projektu. V roku 998 sa pokračovalo v realizácii technického zabezpečovania ďalších sekcií ministerstva, avšak s krátenými finančnými prostriedkami. V roku 998 sa v rámci Koncepcie VIS začali tiež prípravné práce na vytvorenie internetovskej stránky MŽP SR. ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ICH OCHRANA OVZDUŠIE Najvýznamnejším faktorom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia v Žilinskom kraji, je prevažne údolná poloha sídelných aglomerácií, čo spolu s veľkým podielom bezveterných dní a dní s nízkymi rýchlosťami vetra a so značným počtom teplotne inverzných situácií vytvára nepriaznivé rozptylové podmienky. Výsledkom je kumulácia znečisťujúcich látok v ovzduší počas týchto nepriaznivých meteorologických situácií, keď aj relatívne menšie množstvo emisií (ako v lepšie prevetrávaných oblastiach) častejšie spôsobuje smogové situácie. EMISNÁ SITUÁCIA Bilancia emisií základných znečisťujúcich látok Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok na území Slovenskej republiky sa sleduje prostredníctvom databázy Registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia (REZZO), ktorá sa od roku 98 spracováva na SHMÚ v Bratislave. Register je členený podľa výkonu, veľkosti a druhu zdrojov na časti: REZZO - stacionárne zdroje s tepelným výkonom väčším ako MW a vybrané technológie REZZO - stacionárne zdroje s tepelným výkonom,- MW a vybrané technológie REZZO - stacionárne (lokálne) zdroje s výkonom menším ako, MW. (Databáza sa aktualizuje každoročne, pričom emisie sa počítajú na základe emisných faktorov a údajov o sumárnej spotrebe paliva malospotrebiteľmi) REZZO - mobilné zdroje bez ohľadu na výkon Emisie základných znečisťujúcich látok zaznamenávajú od roku 99 postupný pokles. Príčinou uvedeného trendu je pokles priemyselnej výroby a spotreby energie, prijatie novej environmentálnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia, nahrádzanie menej ušľachtilých palív (hnedé uhlie, vykurovací olej) zemným plynom, povinné používanie trojcestných katalytických konvertorov pre všetky nové aj importované staršie osobné motorové vozidlá, používanie bezolovnatého benzínu. Významným ekonomickým nástrojom ochrany ovzdušia sa stáva postupná liberalizácia cien palív a energie. Významne poklesla úroveň klasického znečisťovania ovzdušia (spaľovacie procesy, priemysel), naopak narastalo automobilové znečisťovanie ovzdušia a s tým súvisiace koncentrácie prízemného ozónu. Pokles emisií oxidov dusíka nie je taký výrazný ako u oxidu siričitého a tuhých látok, nakoľko tieto nie sú do takej miery závislé na type paliva, ale závisia predovšetkým od režimu spaľovania. 7

4 Žilinský kraj sa podieľa na produkcii celkových emisií SO v SR 8,7 %, NO x, %, a tuhých látok,6 %. Tab. č. : Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v Žilinskom kraji v roku 998 Okresy Emisie (t/rok) Merné územné emisie (t/rok.km ) Tuhé látky Oxid siričitý Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý Tuhé látky Oxid siričitý Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý Bytča ,,8,,7 Čadca ,8,9,7, Dolný Kubín ,9,6,8,67 Kysucké Nové Mesto ,99,6,,8 Liptovský Mikuláš ,69,86,,78 Martin ,879,,7,7 Námestovo ,,9,97,6 Ružomberok 89 9,88,86,99,7 Turčianske Teplice ,,78,97,8 Tvrdošín ,7,69,,77 Žilina ,98,7,8 8,8 Žilinský kraj ,9, 8,889,9 Slovenská republika ,,6,7, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. : Množstvo emisií z lokálnych stacionárnych zdrojov v Žilinskom kraji v roku 998 (t/rok) Okresy Emisie Tuhé látky Oxid siričitý Oxidy dusíka Prchavé organické látky Bytča 8 8 Čadca Dolný Kubín 79 6 Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice 8 Tvrdošín 67 Žilina Žilinský kraj Zdroj: KÚ Žilina Tab. č. 6: Množstvo emisií z mobilných zdrojov zdrojov v Žilinskom kraji v roku 998 (t/rok) Okresy Emisie Tuhé látky Oxidy dusíka Prchavé organické látky Bytča 79 Čadca 69 9 Dolný Kubín 9 77 Kysucké Nové Mesto 9 6 Liptovský Mikuláš Martin Námestovo 9 9 Ružomberok Turčianske Teplice 7 Tvrdošín 68 Žilina 7 79 Žilinský kraj Zdroj: KÚ Žilina 8

5 Graf č. : Celkové emisie hlavných znečisťujúcich látok v Žilinskom kraji v roku 998 (t/rok) Tuhé látky Oxid siričitý Oxidy dusíka Mapa č. : Merné územné emisie v Žilinskom kraji v roku 998 (t/km ) Bytča Č adca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina Zdroj: *SHMÚ, KÚ Žilina Zdroj: SAŽP 9

6 Tab. č. 7: Poradie najvýznamnejších zdrojov znečisťovania ovzdušia (REZZO ) v roku 998 v Žilinskom kraji (t/rok) Tuhé látky Oxid siričitý Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý Zdroj Množstvo Zdroj Množstvo Zdroj Množstvo Zdroj Množstvo SCP, a.s., Celpap, Ružomberok DOLVAP, s.r.o., Kameňolom a vápenka, Varín emisií 88, SEZ, š.p., Tepláreň Žilina,9 SEZ, š.p., Tepláreň Martin OTF, a.s., Nižná 7, SCP,a.s.Celpap Ružomberok OFZ, a.s., prev. 6,8 MAYTEX,a.s. Široká L.Mikuláš OFZ, a.s., Istebné 6, OTF, a.s., Nižná SEZ, š.p., Tepláreň, OFZ, a.s., prev. Žilina Istebné ZŤS, a.s., 7, SCP, záv. Solo, Námestovo a.s., St. Nicolaus, a.s., Liptovský Mikuláš AMICORP, s.r.o., Pezinok, záv. Lipt. Mikuláš Drevina-Turany, s.r.o., Turany Ružomberok 8,79 ZŤS, a.s., Námestovo,7 Drevina- Turany, s.r.o., Turany 9,9 ENERGO-DIT, s.r.o., Liptovský Hrádok IMISNÁ SITUÁCIA Regionálne znečistenie ovzdušia. emisií 966,7 SEZ, š.p., Tepláreň Žilina 89, SCP, a.s., Celpap, Ružomberok, OFZ, a.s., prev. Široká 8, OFZ, a.s., Istebné 8, SEZ, š.p., Tepláreň Martin 6,9 MAYTEX, a.s., Lipt. Mikuláš, PCHZ, a.s., Žilina emisií 96, DOLVAP,s.r.o. Varín,Kameňolom a vápenka 7,9 SCP, a.s., Celpap, Ružomberok 6, OFZ, a.s., prev. Široká 8,6 OFZ, a.s., Istebné,9 OTF, a.s., Nižná 6,6 ZŤS, a.s., Námestovo,88 SEZ, š.p., Tepláreň Žilina 86, SCP, záv. Solo, a.s., Ružomberok 98,9 SCP, záv. Solo, Ružomberok 6, Slov.paroplynová,69 Drevinaa.s.,Ružomberok spol. Turany, s.r.o., Turany 8,9 OTF, a.s., Nižná 8, Kysucké drevárske združ., a.s., Krásno n. Kysucou emisií 77, 79,7 7,7, 8, 8,6 8,6, 69, 69, Zdroj: SHMÚ Bratislava Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac menej rovnomerne rozptýlené v celej hraničnej vrstve (do výšky asi m) a úroveň prízemných koncentrácií je nižšia ako v mestách. V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, uhľovodíky, ťažké kovy. Doba trvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja. Podiel transhraničného diaľkového prenosu škodlivín na regionálnom znečistení je približne 6 %. Konkrétnym negatívnym prejavom regionálneho znečistenia ovzdušia je poškodzovanie až hynutie lesných porastov predovšetkým vo vrcholových partiách pohorí. Tab. č. 8: Monitoring regionálneho znečistenia ovzdušia a chemického zloženia zrážkových vôd v Žilinskom kraji Stanica Poloha stanice Merací program Chopok Nízke Tatry Liesek - Roháče 9 o z.d., 8 o 68 z.š. 8 m n.v. súčasť siete EMEP a GAW/BAPMoN/ WMO 9 o 6 z.d., 9 o z.š. 69 m n.v. súčasť siete EMEP Ovzdušie Atmosferické zrážky Plynné komponenty Atmosférický aerosól (polietavý prach) SO, NO x, HNO -hodinové priemery O kontinuálna registrácia analyzátorom Prchavé organické látky C C 6 až minútové odbery x týždenne o, hod. Hmotnostná koncentrácia atmosferického aerosólu denné, -denné alebo týždenné odbery Pb, Cu, Zn, Mn, Cr, V, Ni, Cd mesač. priemery SO -, NO - - -hodinové priemery Denné zrážky PH, vodivosť, SO -, NO -, Cl -, NH +, Na +, K +, Ca +, Mg +, F - -, PO Mesač. zrážky PH, vodivosť, SO -, NO -, Cl -, NH +, Na +, K +, Ca +, Mg +, Zn +, Mn +, Fe +, Al +, F -, PO - Zdroj: SHMÚ Bratislava

7 SO -S NO -N SO -S NO -N Tab. č. 9: Priemerné ročné koncentrácie regionálneho znečistenia ovzdušia na staniciach Liesek a Chopok, zaradených do národnej siete regionálnych staníc SR v rokoch Monit. Rok Prach Pb Mn Cu Cd Zn Ni Cr stanica µg/m µg/m µg/m µg/m µg/m ng/m ng/m ng/m ng/m ng/m ng/m ng/m Liesek 99,9,6,,,68,9 7,,, 6,,, 99,,88,6,97,7,,6,9,,,9, 99 9,,9,,76,, 8,7,,,,, 996,,,68,8,,, 7,,9 66,9,6, 997, 6,,6,,, 6, 6,,6,,,6 998,,,,6,9,6,,, 9,, Chopok 99,,,,,8 9,9, 8,6, 97, 9,, 99 -,,,, ,,6,8, ,,,,7,9,6,7 6,6,,,,7 997,,,8,69,9,,,8, 6,6,, ,9,8,,6,,, 8,, 9,8 8, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tabuľka prezrádza zaujímavé skutočnosti - totiž že pokým obsah síry a dusíka v ovzduší, či už vo forme oxidov alebo síranov, či dusičnanov, za posledných 6 rokov v nižších (Liesek) i vyšších polohách (Chopok) mierne poklesol, koncentrácia prašnosti a olova v ovzduší v Liesku naopak mierne stúpla a koncentrácie mangánu, medi, kadmia, zinku a chrómu v Liesku a mangánu a chrómu aj na Chopku výrazne vzrástli. Naopak, obsah olova, medi, kadmia, zinku a niklu v ovzduší na Chopku výrazne poklesol. Tab. č. : Ročné vážené priemery koncentrácií škodlivín v mesačných zrážkach v rokoch Monit. stanica Rok Zrážky mm ph Na + mg/l K + mg/l Mg + mg/l Zn µg/l Fe µg/l Al µg/l NH + -N mg/l NO N mg/l SO S mg/l Liesek Chopok 99 8,,,9,, 6,,,99,6, ,7,,,8, 6 66,8,9, 99 77,,7,6,6, 7 7,6,9, 996 8,,,,, ,6,8, ,,,,, 7,,9, ,,6,,,,,8, ,,6,8,,7 8,,,7,,8 99 6,,9,7,,96 9,8,, ,6,7,7,6,7 9 6,9,9, 996 7,,,9,6,6 7,88,, ,,,9,,69 7,8,, 998 9,,6,,,7 6,6,7, Zdroj: SHMÚ Bratislava Podľa výsledkov meraní programu EMEP sa Žilinský kraj nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. Priemerné ročné regionálne (územné) koncentrácie SO sú v súčasnosti nižšie ako µg.m - (kritická úroveň pre les a prirodzenú vegetáciu). Kyslosť zrážkovej vody poklesla na regionálnych staniciach EMEP (Environment Monitoring Evaluation Programme Kooperatívny program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia ovzdušia) od roku 98 (typické ph =, -,) na súčasné typické hodnoty ph okolo, -,8. Vyššia kyslosť zrážkových vôd bola zaznamenaná na regionálnych staniciach umiestnených na severe Slovenska (Stará Lesná, Starina, Chopok, Liesek- hodnoty ph, -,8), kým na regionálnych staniciach na juhu Slovenska (Bratislava, Topoľníky, Mochovce, Milhostov) boli tieto hodnoty v intervale, -,8. Koncentrácia síranov v zrážkovej vode poklesla z hodnôt okolo, mg S.l - v roku 98 asi o %. Podľa modelových výpočtov SHMÚ sa v roku 996 z domácej emisie SO zhruba % usadilo na vlastnom území a cca 7 % sa prenieslo cez hranice štátu. Priemerné ročné koncentrácie oxidov dusíka na regionálnych staniciach EMEP sa pohybovali v intervale od,7 do, µgn.m -. Kritická úroveň koncentrácie oxidov dusíka (9 µgn.m - pre všetky ekosystémy) teda nebola prekročená. Typická koncentrácia dusičnanov v zrážkovej vode je

8 v súčasnosti okolo, mg NO-N.l -, čo zodpovedá priemernej ročnej depozícii oxidačného dusíka asi, g.m -. Zatiaľ nie sú známe hodnoty regionálnych koncentrácií oxidov dusíka. Lokálne znečistenie ovzdušia Značná časť územia kraja nepatrí medzi vybrané oblasti, kde je merané lokálne znečistenie ovzdušia. Z uvedeného dôvodu nie je možné uviesť hodnoty imisného znečistenia ovzdušia základnými znečisťujúcimi látkami. V Žilinskom kraji sa lokálne znečistenie ovzdušia monitoruje v súčasnosti na automatických meracích staniciach SHMÚ v Žiline (jedna z nich je umiestnená v centre mesta pri dopravnej komunikácii s intenzívnou automobilovou dopravou, druhá naopak mimo frekventovanejších ciest, na okraji najväčšieho žilinského sídliska Vlčince), na jednej v Ružomberku (Riadok) a v Martine. Okrem toho si vlastnú monitorovaciu stanicu zriadili aj SCP, a.s., Ružomberok. Oblasť Žiliny a Ružomberka patria podľa vyhlášky MŽP SR č. /9 Z.z. medzi zaťažených území Slovenskej republiky, vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia. Zaradenie Martina medzi tieto oblasti je v návrhu. Tab. č. : Vymedzenie zaťažených území Žilinského kraja vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia (vyhláška MŽP SR č. /9) Oblasť Vymedzenie územia katastrálne územia Ružomberok Biely Potok, Likavka, Liptovská Štiavnica, Lisková, Ludrová, Martinček, Ružomberok, Sliače, Štiavnička Žilina Žilina, Lietavská Lúčka Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. : Štatistické charakteristiky znečistenia ovzdušia (µg.m - ) vyhodnotené za monitorovacie stanice Žilina-Vlčince, Žilina-Veľká okružná, Ružomberok-Polík a Martin v rokoch Monitorovacia stanica Rok Priemerná ročná koncentrácia Maximálna denná koncentrácia Maximálna -minútová koncentrácia Žilina-Vlčince Žilina-Veľká okružná Ružomberok Sihoť Ružomberok - Polík NO x SO Prach CO H S NO x SO Prach CO H S NO x SO Prach CO H S 99,6,77 67,9 -, , 8, 6, -, , 7,9 66, -, ,8 8,9 77, -, ,, 7, -, , 6 7 -, ,,6 77, ,6, 6, , 8, 6, ,8, 67, , 8,6 6, ,6 8,6, 78, ,9,8 7, -, , 8,6 7,7 -, ,,8 66, -, , 9, 8,9 -, ,7 7, 6,6 -, ,, - -, , 9, - -, , - -, ,, - -, ,9 6,6 - -, , 8,6 - -, Martin 998,7, Zdroj: SHMÚ Bratislava

9 Tab.č. : Imisné limity pre vybrané znečisťujúce látky: Znečisťujúca látka Vyjadrená Imisné limity ( µg.m - ) ako IH r IH d IH 8h IH k Polietavý prach Oxid siričitý SO 6 - Oxid siričitý a polietavý prach SO + p.p. - * - - Oxidy dusíka NO x 8 - Oxid uhoľnatý CO - - Ozón O Olovo v polietavom prachu Pb, Kadmium v polietavom prachu Cd, Pachové látky nesmú byť v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo * - Vypočítaný aritmetický súčet denných priemerných koncentrácií oboch zložiek Vysvetlivky k symbolom: IH r - Priemerná ročná koncentrácia znečisťujúcej látky. Priemernou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku jedného roka ako aritmetický priemer z priemerných -hodinových koncentrácií. IH d - Priemerná denná koncentrácia znečisťujúcej látky. Priemernou dennou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku hodín. Priemernou dennou koncentráciou sa rozumie aj stredná hodnota najmenej dvanástich rovnomerne rozložených meraní priemerných polhodinových koncentrácií v časovom úseku hodín (aritmetický priemer). IH 8h - Priemerná 8-hodinová koncentrácia znečisťujúcej látky. Priemernou 8-hodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku 8-hodín. IH k - Priemerná polhodinová koncentrácia znečisťujúcej látky. Priemernou polhodinovou koncentráciou sa rozumie stredná hodnota koncentrácie zistená na určenom mieste v časovom úseku minút. Podmienky dodržania limitu: koncentrácia IH d a Ih k pre polietavý prach, SO, NO x, a CO nesmie byť v priebehu roka prekročená viac než u % prípadov. Oxid siričitý V porovnaní s minulým rokom bol zaznamenaný celkový pokles znečistenia oxidom siričitým, čo potvrdzuje dlhodobejší trend poklesu IH r z posledných rokov. Na celom území Žilinskéhop kraja sa nevyskytol prípad prekročenia imisného limitu, najvyššia priemerná ročná koncentrácia (Martin) bola hlboko pod imisným limitom. Graf č. : Vývoj priemerných ročných koncentrácií SO na vybraných monitorovacích staniciach Žilinského kraja (µ.m -, IH r 6 µ.m - ) Žilina-V lčince Žilina-V eľká okružná Ružomberok Sihoť Ružomberok - Polík Martin Zdroj: SHMÚ Oxidy dusíka Krátkodobý imisný limit IH k µ.m - bol prekročený v Žiline (Veľká okružná). Imisný limit IH d priemernej dennej koncentrácie µ.m - bol prekročený v Ružomberku (Polík % dní v roku), v Žiline (Veľká okružná 7, % a Vlčince 7, % dní v roku). Priemerné ročné koncentrácie neboli prekročené nikde na území Žilinského kraja, najviac sa imisnému limitu priblížila lokalita Žilina Veľká okružná, ale i tu je badateľný mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

10 Graf č. : Vývoj priemerných ročných koncentrácií NO x na vybraných monitorovacích staniciach Žilinského kraja (µ.m -, IH r 8 µ.m - ) Žilina-Vlčince Žilina-Veľká okružná Ružomberok Sihoť Ružomberok - Polík Martin Zdroj: SHMÚ Polietavý prach Krátkodobý imisný limit IH k a IH d nebol v roku 998 prekročený ani na jednej lokalite Žilinského kraja, znečistenie ovzdušia polietavým prachom bolo na všetkých sledovaných lokalitách v kraji pod úrovňou imisného limitu IH r. Graf č. : Vývoj priemerných ročných koncentrácií polietavého prachu na vybraných monitorovacích staniciach Žilinského kraja (µ.m -, IH r 6 µ.m - ) Žilina-V lčince Žilina-V eľká okružná Ružomberok Sihoť Martin Zdroj: SHMÚ Indexy znečistenia ovzdušia (IZO) Komplexnú klasifikáciu znečistenia ovzdušia poskytuje vyhodnotenie indexov znečistenia ovzdušia, pri ktorých sa uvažuje kumulatívny efekt vybraných škodlivín. Tab. č. : Stupeň znečistenia ovzdušia podľa indexov znečistenia ovzdušia: Index znečistenia ovzdušia (IZO) Rozsah IZO Stupeň znečistenia ovzdušia IZO r - index dlhodobého znečistenia, -, takmer žiadne IZO k - index krátkodobého znečistenia, -,9 slabé IZO d - index denného znečistenia, -,, -, nad, mierne stredné veľké

11 Tab. č. : Indexy znečistenia ovzdušia za monitorovaciu stanicu Žilina-Veľká okružná Rok IZO r IZO d IZO k NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma 99,,7,,,,8,,,,,, 99,,,,6,7,6,8,,,,, 99,,,,6,7,,8,,9,,, 996,,6,,7,7,7,9,,,,,6 997,,,,6,7,6,9,,,,,6 998,9,,9,,8,,7,8,,,, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. 6: Indexy znečistenia ovzdušia za monitorovaciu stanicu Žilina-Vlčince Rok IZO r IZO d IZO k NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma 99,7,9,,7,7,,,7,9,,,6 99,7,6,,,,6,8,8,8,.,, 99,7,,,,,6,9,8,7,,, 996,9,,,7,,7,,,8,,, 997,7,,,,,,,9,8,,, 998,6,,,9,,,7,,7,,, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. 7: Indexy znečistenia ovzdušia za monitorovaciu stanicu Ružomberok - Polík Rok IZO r IZO d IZO k NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma 99,,7 - -,6,8 - -,, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. 8: Indexy znečistenia ovzdušia za monitorovaciu stanicu Ružomberok - Sihoť Rok IZO r IZO d IZO k NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma 99,,7,,,,9,,,6,,, 99,6,6,,,9,6,,6,7,,, 99,,,,,8,,9,,,,,8 996,7,,,6,,6,,9,8,,, 997,,,,,,6,,9,6,,, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. 9: Indexy znečistenia ovzdušia za monitorovaciu stanicu Martin Rok IZO r IZO d IZO k NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma NO x SO Prach Suma ,,,7,,8,,6,8,,,,8 Zdroj: SHMÚ Bratislava Ťažké kovy v polietavom prachu U koncentrácií olova je vývojový trend v Žilinskom kraji priaznivý, podobne u koncentrácií kadmia na monitorovacej stanici Žilina Veľká okružná. Koncentrácia kadmia na monitorovacej stanici Ružomberok Sihoť vykazuje oproti minulému roku mierny vzostup, ale z hľadiska vývojového dlhodobejšieho trendu pomerne vyrovnaný stav s malým rozptylom hodnôt priemerných ročných koncentrácií.

12 Koncentrácia škodlivín vo voľnom ovzduší podľa výsledkov ŠZÚ za Žilinský kraj r. 997 a 998 Tab. č. : Štatistické charakteristiky znečistenia ovzdušia (µg.m - ) vyhodnotené za monitorovacie stanice Žilina - Vlčince, Žilina - Veľká okružná, Ružomberok - Polík a Martin v rokoch Monitorov. stanica Rok Žilina 997 Dolný Kubín Liptovský Mikuláš Martin 997 Ružomberok * hodnota - IH r Škodlivina Počet odber. miest Počet vzoriek Aritm. priemer (µg.m - ) Min. hodnota (µg.m - ) Maxim. hodnota (µg.m - ) IH d Poč.vz. prekr. NPK Poč.vzor. prekr. NPK (%) SO, ND,8 NO x 8 68,7, 7,7 6, NH 6, ND 68,8 PP 6,9,6 8,8 6,7 Pb 8,8,,9, Cd 8,7,, Ni 8,9,7 Mn 8,,,98 SO 8,6 8 PP 7 6,9,6, Pb,7,,7, Cd,,, Mn,,,67 Cr,66,,7 SO 79,76 86,7 PP 86,67,, Pb,9,,7,7 Cd,,, Mn,6,, Cr,,7, NO x - 7 8,6, 7 7, NH - 76,, 68,7 6, H S - 7,6, 8,6 PP - 8,6,, Pb - 8,, Cd - 8,, Cu - 8, NO x - 7 9,7 ND 6,6 6,6 NH - 8,97, 9,8, H S - 7,88 ND, 8 PP - 8 7,, 9, SO,8 7,6 NO x 6 8,9,8 7 8, PP 8,8 6,9 NO x - 8,,8,,9 NH - 8 7,, 8,,6 H S - 7,6, 8,7 PP - 8, 6,7, Pb - 8,,* Cd - 8,7,* Cu - 8,9 NO x - 8 6,96 ND 9,, NH - 8,,,6,7 H S - 76,6 ND,9 8 Zdroj: ŠZÚ 6

13 Tab. č. : Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov v polietavom prachu (ng/m - ) v roku Monitorovacia stanica Rok Pb Cd Ni Žilina(Veľká oktružná) , 7,6* 996, - 997,, ,6 Ružomberok (Sihoť) 99 7,, - 99,9-99 8,7-996,8-997,8, ,87 - Dolný Kubín 99 9,, - Zdroj: SHMÚ Bratislava - iba. polrok ( dní) PRÍZEMNÝ OZÓN Väčšina atmosférického ozónu (približne 9 %) sa nachádza v stratosfére, zvyšok v troposfére. Rast koncentrácie ozónu v troposfére priemyselnej severnej pologule sa pozoroval do konca osemdesiatych rokov, a to približne o µg.m - ročne. Súvisí s rastúcou emisiou prekurzorov ozónu (NO X, VOC, CO) z automobilovej dopravy, energetiky a priemyslu. V deväťdesiatych rokoch koncentrácia prízemného ozónu v Európe viac- menej stagnuje, čo potvrdzujú aj merania na Slovensku. Zvýšené koncentrácie ozónu vo voľnej troposfére zintenzívňujú skleníkový efekt atmosféry, v hraničnej vrstve atmosféry (- km) nepriaznivo ovplyvňujú ľudské zdravie (hlavne dýchací systém človeka), vegetáciu (najmä poľnohospodárske plodiny a lesné porasty) a rôzne materiály. Tab. č. : Odporúčané imisné limity ozónu podľa direktívy EÚ 9/7 EEG Imisné limity Koncentrácia O (µg.m - ) Priemer za časový interval pre ochranu ľudského zdravia 8 h * pre ochranu vegetácie h 6 h pre informáciu obyvateľstva 8 h pre varovanie obyvateľstva 6 h * - 8-h priemer je počítaný ako kĺzavý priemer -krát za deň na základe hodnôt v časových intervaloch.-9., 8.-7., 6.-. a.-. Na Slovensku platí pre hodnotenie vplyvu O na ľudské zdravie imisný limit µg.m - (8-h priemer). Pre posúdenie dlhodobejšieho vplyvu O na vegetáciu sa často používa limit µg.m - odporúčaný Európskou hospodárskou komisiou pri OSN. Tab.č. : Dlhodobé charakteristiky úrovne koncentrácie prízemného ozónu (µg.m - ) v rokoch Monitorovacia stanica RP PVO RP PVO RP PVO RP PVO RP PVO RP PVO Chopok * 8 Martin Ružomberok Žilina Zdroj: SHMÚ Bratislava RP - ročný priemer, PVO- priemer z denných hodín (9-6 hod.) počas vegetačného obdobia (apríl- september), * - - 7% meraní Ročné priemery koncentrácií prízemného ozónu sa na monitorovacích staniciach Žilinského kraja v Žiline a Martine pohybovali v rozmedzí 9 µg.m -, čo je oproti roku 997 pokles hodnôt. Najvyššie ročné priemerné koncentrácie prízemného ozónu v roku 998 na Slovensku mala vrcholová stanica Chopok (8 µg.m - ), čo súvisí s dominantným vplyvom ozónu vo voľnej troposfére na 7

14 koncenttráciu ozónu vyšších vrcholových polôh. Na celom území Žilinského kraja (s výnimkou mestských polôh) je v každom roku pravidelne prekračovaná kritická hodnota µg.m - (EHK OSN), počítaná jako priemer z denných hodín vegetačného obdobia. Doterajšie merania potvrdili vysokú úroveň koncentrácie prízemného ozónu na Slovensku. Časté je prekračovanie primárnych aj sekundárnych limitov, určených k ochrane ľudského zdravia a vegetácie. Úroveň koncentrácie prízemného ozónu pozitívne koreluje s teplotou vzduchu, čo je veľmi dôležité pri globálnom otepľovaní našej planéty. Tab. č. : Počet prekročení imisného limitu (IH 8h µg.m - ) v rokoch (v časovom intervale - hod.) Monitorovacia Počet prekročení stanica Chopok Martin Ružomberok Žilina Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. : Prehľad smogových situácií Žilinského kraja v rokoch Monitorovacia stanica Rok Škodlivina Upozornenie Reg Reg Varovné Počet (hod) (hod) (hod) hlásenie prípadov hodín Ružomberok - Sihoť 99 NO x 6, SO Upozornenie 6, SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 99 NO x SO Upozornenie SO +DUST 7 Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 996 NO x 76, SO Upozornenie 6 SO +DUST 8, Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 997 NO x SO Upozornenie 68 SO +DUST 68 Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 998 Od septembra 997 je stanica mimo prevádzky. Ružomberok - Polík V roku 99 až 996 nedošlo na tejto stanici k prekročeniu imisných limitov určujúcich vyhlasovnie regulačných stupňov podľa Vyhlášky č. /99 Z.z. NO x 6 SO Upozornenie 6 SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 998 V roku 998 nedošlo na tejto stanici k prekročeniu imisných limitov určujúcich vyhlasovnie regulačných stupňov podľa Vyhlášky č. /99 Z.z.. 8

15 Monitorovacia stanica Rok Škodlivina Upozornenie Reg Reg Varovné Počet (hod) (hod) (hod) hlásenie prípadov hodín Žilina Veľká okružná 99 NO x., SO, Upozornenie 9 SO +DUST Prvý reg. stupeň, CO Druhý reg. st. O 99 NO x,, SO, Upozornenie 9 SO +DUST Prvý reg. stupeň 8 CO Druhý reg. st., O 996 NO x 9, 9, SO, Upozornenie 8 9, SO +DUST Prvý reg. stupeň 8 CO Druhý reg. st. O 997 NO x, SO, Upozornenie, SO +DUST Prvý reg. stupeň, CO Druhý reg. st. O 998 NO x 9, 7,, SO, Upozornenie SO +DUST Prvý reg. stupeň 7 7, CO Druhý reg. st., O Monitorovacia stanica Rok Škodlivina Upozornenie Reg Reg Varovné Počet (hod) (hod) (hod) hlásenie prípadov hodín Žilina Vlčince 99 NO x SO Upozornenie SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 99 NO x SO 8 Upozornenie 7 SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 996 NO x SO 7 Upozornenie 7 SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 997 NO x 9, SO 9 Upozornenie 6, SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 998 NO x 9 SO Upozornenie SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 9

16 Monitorovacia stanica Rok Škodlivina Upozornenie Reg Reg Varovné Počet (hod) (hod) (hod) hlásenie prípadov hodín Martin 99 V roku 99 nedošlo na tejto stanici k prekročeniu imisných limitov určujúcich vyhlasovnie regulačných stupňov podľa Vyhlášky č. /99 Z.z.. 99 NO x, SO Upozornenie SO +DUST Prvý reg. stupeň, CO Druhý reg. st. O 996 NO x, SO, Upozornenie 7 SO +DUST Prvý reg. stupeň CO Druhý reg. st. O 997 NO x SO,, Upozornenie 9 87 SO +DUST 7, Prvý reg. stupeň, CO Druhý reg. st. O 998 V roku 998 nedošlo na tejto stanici k prekročeniu imisných limitov určujúcich vyhlasovnie regulačných stupňov podľa Vyhlášky č. /99 Z.z.. Zdroj: SHMÚ Bratislava Mapa č. : Problematika ovzdušia Žilinského kraja Legenda: č. Monitorovacie stanice č. Monitorovacie stanice. Regionálne stanice (sieť Chopok 8. Monitorovacie stanice Dolný Kubín. EMEP) Liesek 9. ŠZÚ Liptovský Mikuláš. Automatické meracie Martin. Martin (do r. 997). stanice SHMÚ Ružomberok Sihoť. Ružomberok-Polík (do r. 997). Ružomberok - Polík. Žilina-Veľká okružná (do r. 997) 6. Žilina Veľká okružná. Žilina-Vlčince (do r. 997) 7. Žilina - Vlčince. Podniková SCP, a.s. Ružomberok

17 Legenda: - pokračovanie č. Zdroje znečistenia ovzdušia 6. St. Nicolaus, a.s. Liptovský Mikuláš. Kinex, a.s. Bytča spaľovňa odpadov 7. Drevina, s.r.o. Turany. Ľudová Tvorba Veľké Rovné 8. Martinská FN Martin spaľ. nemoc. odpadu. Kysucké drev. združenie, a.s. Krásno nad Kysucou 9. SEZ, š.p. Tepláreň Martin. NsP Čadca spaľovňa nemocničného odpadu. Tatra Nábytkáreň, a.s. Martin. SOTE, s.r.o., Čadca kotolňa Sihly. ŽOS, a.s Vrútky 6. Bytový podnik, s.r.o. Turzovka. ZŤS, a.s. Námestovo 7. Garnex, s.r.o. Oravský Podzámok. SCP, a.s. Ružomberok 8. OFZ a.s. Istebné prevádzka Istebné. SPS, a.s. Ružomberok 9. OFZ a.s. Istebné prevádzka Široká. Texicom RTZ, s.r.o. Ružomberok. KLF ZVL, a.s. Kysucké Nové Mesto spaľ. odp. 6. OTF, a.s. Nižná. AMICORP, s.r.o. Liptovský Hrádok 7. DOLVAP, s.r.o. Varín. ENERGODIT, s.r.o. Liptovský Hrádok 8. PCHZ, a.s. Žilina. Kožiarske závody, a.s. Lipt. Mikuláš spaľ. odp. 9. SEZ, š.p. Tepláreň Žilina. Liptovské strojárne plus, a.s. Liptovský Mikuláš. Veterinárna asanačná spoločnosť, s.r.o. Žilina. MAYTEX, a.s. Liptovský Mikuláš. ŽSR Žilina kotolňa Rušňového depa Legenda: - pokračovanie Vymedzenie zaťažených území Žilinského kraja vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia (vyhláška MŽP SR č. /9) Oblasť Vymedzenie územia katastrálne územia. Ružomberok Biely Potok, Likavka, Liptovská Štiavnica, Lisková, Ludrová, Martinček, Ružomberok, Sliače, Štiavnička. Žilina Žilina, Lietavská Lúčka

18 VODA POVRCHOVÉ VODY Z hydrografického hľadiska územie kraja leží na hlavnom európskom rozvodí. Celá časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora. Celá riečna sieť Žilinského kraja patrí do povodia Váhu, tvorí ju rieka Váh a jej významné prítoky Belá, Revúca, Orava, Turiec, Varínka, Kysuca a Rajčianka. Na území kraja sa vyskytujú všetky oblasti tokov od bystrinných, horských tokov, cez podhorské toky až po oblasť rovinných tokov. Využívanie povrchovej vody Tab. č. 6: Významné odbery z povrchových vôd Názov užívateľa Tok Množstvo (tis. m ) SCP CELPAP Ružomberok Váh 999, , 6 87,. SEVAK PR Žilina Bystrica 7 89,7 7 6, 7 6,. OFZ Istebné Orava 78, 6 76, 86,. SUPRA š.p. Ružomberok Váh 7 8,9 7,6 6 6,. STVAK SV Prievidza-B.Bystrica Turiec, 86,, 6. SCP-SOLO Ružomberok Revúca 6,, 88, 7. OFZ Široká Orava,7, 99, 8. SEZ-Tepláreň Žilina Váh, 889,,6 9. Chemicelulóza Žilina Váh 88, 86,7 6,. MAYTEX Liptovský Mikuláš Smrečianka 8, 66, 697,. PCHZ Žilina Váh 788, 88, 79,9. SEZ-Tepláreň Martin Turiec 9,8 689,8 66,. Kožiarenske závody Lipt. Mikuláš Smrečianka 8,, nie je uvedený. ZTS TEES Martin Bystrička 7, 7, 8,. ZTS TEES Martin Malý potok 6,7 66, nie je uvedený 6. ZTS TEES Martin Valčiansky potok nie je uvedený 8, nie je uvedený 7. TEXICOM Ružomberok Hrabovský potok nie je uvedený 98, 69, Zdroj: SHMÚ Bratislava Tab. č. 7: Významné vypúšťania do povrchových vôd Názov užívateľa Tok Množstvo (tis. m ) SEVAK - kan. Ružomberok Váh, 78,7 8,. SEVAK - kan. Žilina Váh 8, 9 7,6 9 8,. SUPRA š.p. Ružomberok Váh 6 9,98 9, 898,98. SEVAK - kan. Martin-Vrútky Váh, 89, 8,8. SEVAK - kan. Liptovský Mikuláš Váh 88, 6, 66,9 6. OFZ Istebné Orava 7 78,8 6 6, 98, 7. SCP-SOLO Ružomberok Revúca,,8 8,9 8. SEVAK - kan. Nižná Orava 78, 99, 98,78 9. SCP CELPAP Ružomberok Váh 69,96 967,,. SEVAK - kan. Liptovský Hrádok Váh 87,7,9,7. OFZ Široká Orava,9 98,9 76,86. SEVAK - kan. Čadca Kysuca 99, 8,6 96,. SEVAK - kan. Dolný Kubín Orava 9,, 8,. ZTS TEES Martin Turiec nie je uvedený 9,66 87,6. SEVAK kan. Turčianske Teplice Teplica nie je uvedený 7,76 68, PCHZ Žilina Váh nie je uvedený 7,87 8,7 7. SEVAK kan. Kysucké Nové Mesto Kysuca nie je uvedený,8 6, 8. SEVAK kan. Námestovo Orava nie je uvedený 8,78 6,9 9. SEZ-Tepláreň Martin Turiec nie je uvedený 8, 86,7. SEVAK kan. Bytča Váh nie je uvedený 6,6 9,. SEVAK kan. Žilina, Rajec Rajčanka nie je uvedený, 98,7. SEZ-Tepláreň Žilina Váh nie je uvedený 99, 7,8. SEVAK kan. Turzovka Kysuca nie je uvedený 9,98 8,. Drevina Turany Váh nie je uvedený 8,88 78,. SEVAK kan. Liptovský Ján Štiavnica nie je uvedený 768,66 7,9 6. SEVAK kan. Demänovská dolina Demänovka nie je uvedený 7,97 7,97 Zdroj: SHMÚ Bratislava

19 Tab. č. 8: Významné zdroje znečistenia povrchových vôd Názov zdroja Tok Rok Vypúšťané znečistenie (t/rok) Čistenie BSK- CHSK- RAS NL NEL. SEVAK Liptovský 996,7 9,6 8,8 8, 6, Mikuláš Váh 997 7,6 67,6 9,7 9,8,76 M-B 998 6, 69,7 6,7 6,8,66. SEVAK Ružomberok 996 9,8 7,7 8,6 6,9,9 Váh , 98, 78,7 9,6 8,78 M-B 998 9, 9,6 78,7 7, 6,. SCP a.s. SUPRA 996 7, 7,6 67, 8, 7, M+S+ Ružomberok Váh ,,99 7,98 87,,798 GORL 998 7,, 66,6 88,,89. SCP a.s. CELPAP Váh 996 9,7,8 89,,7,9 M-CH Ružomberok. SEVAK Martin - Vrútky 996,6 8,,66,6,8 Váh ,8 8,6,6,6,998 M-B 998, 66,7 6,8 9,8,9 6. PCHZ a.s. Žilina 996,99, 66,9 8,, M-CH-B Váh 997,8 77,8 768, 8,7, 7. SEVAK Čadca Váh ,7, 6, 69, 9,6 M-B 8. SEVAK Kysucké Nové , 8, 6,6,9,9 Mesto Váh 997 9,69 7,9,6 79,9 7,6 M-B 998 6,7, 8, 9,7 8, 9. SEVAK Žilina - Hričov 996, 7, 8,6 6,,6 Váh 997,8 87,96 6,9,8, M-B 998 9,8,97 9,9 7, 8, Zdroj: SHMÚ Bratislava Čistenie: M mechanické, B biologické, CH chemické, S sedimentácia, GORL gravitačné odlučovače ropných látok Kvalita povrchových vôd Kvalitu vody v povrchových tokoch ovplyvňujú geologické pomery povodia a zásadným spôsobom bodové zdroje znečistenia (mestá, obce, priemysel) i plošné znečistenie (poľnohospodárstvo, skládky, imisie). Toky na území Žilinského kraja patria do povodia Váhu. V Žilinskom kraji bola sledovaná kvalita vody v roku 998 v 6 profiloch, čo je oproti predchádzajúcim rokom pokles o 9 profilov. Graf č. : Vývoj kvality povrchových vôd Žilinského kraja podľa tried čistoty a) Rieka Váh Nad Liptovským Hrádkom, rkm 6,6 Okoličné, rkm, A B C D E A B C D E Lisková, rkm,9 Hubová, rkm 8, A B C D E A B C D E

20 Nad ústím Oravy, rkm, Pod Krpeľanmi, rkm 9, A B C D E A B C D E Sučany, rkm 8,6 Dubná skala, rkm 7, A B C D E A B C D E Nad Žilinou, rkm 6,7 VN Hričov stred, rkm 8, A B C D E A B C D E Pod VN Hričov, rkm 6, Bytča, rkm 6, A B C D E A B C D E

21 b) Prítoky Váhu Biely Váh - Važec, rkm, Belá - Liptovský Hrádok, rkm, A B C D E A B C D E Revúca Ružomberok, rkm, Orava Kraľovany, rkm, A B C D E A B C D E Turiec Vrútky, rkm, Varínka Varín, rkm, A B C D E A B C D E Kysuca Makov, rkm 8, Bystrica pod VN Nová Bystrica, rkm 9, A B C D E A B C D E

22 Kysuca Považský Chlmec, rkm,6 Rajčanka Žilina, rkm, A B C D E A B C D E Graf č. 6: Vývoj kvality povrchových vôd Žilinského kraja pre vybrané ukazovatele a) Rieka Váh Lisková, rkm,9 Hubová, rkm 8, N-NH N-NO Sap. index BSK Pod Krpeľanmi, rkm 9, Dubná skala, rkm 7,,,,,, N-NH N-NO Sap. index BSK,,,,, N-NH N-NO Sap. index BSK N-NH N-NO Sap. index BSK Pod VN Hričov, rkm 6,,,,,, N-NH N-NO Sap. index BSK 6

23 b) Prítoky Váhu Biel y Váh - Važec, rkm, Belá - Liptovský Hrádok, rkm,,, ,, N-NH N-NO Sap. index BSK,, N-NH Sap. index N-NO BSK Revúca Ružomberok, rkm, Orava Kr aľovany, rkm,,,,,, N-NH N-NO Sap. index BSK Turiec Vrútky, rkm, Varínka V arín, rkm, 7 6 N-NH Sap. index N-NO BSK,,, N-NH N-NO Sap. index BSK N-NH Sap. index N-NO BSK Bystrica pod VN Nová Bystrica, rkm 9,7 Kysuca Považský Chlmec, rkm,6,,, N-NH N-NO Sap. index BSK,,,,, N-NH N-NO Sap. index BSK 7

24 Rajčanka Žilina, rkm,,,,,, N-NH Sap. index N-NO BSK Z výsledkov meraní za roky bol Váh zaradený v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu (A) od miesta odberu Čierny Váh nad VN Čierny Váh až po Hubovú, vrátane Bieleho Váhu v mieste odberu Važec a Belej v Liptovskom Hrádku, do II. triedy čistoty, v skupine základných chemických ukazovateľov (B) do III. triedy čistoty (zvýšené ph, Nl, H org. ) a v skupine doplňujúcich chemických ukazovateľov (C) do I. triedy čistoty. Tento stav sa nezmenil oproti dvojročiu Najnepriaznivejšie je zatriedenie podľa mikrobiologických ukazovateľov (E), kde vysoké hodnoty koliformných baktérií zaraďujú miesto odberu Čierny Váh nad VN Čierny Váh do III. triedy čistoty a v mieste odberu Biely Váh Važec do IV. triedy čistoty. V mieste odberu Belá Liptovský Hrádok nastalo zníženie počtu koliformných baktérií a zaradenie toku sa zlepšilo zo IV. triedy čistoty na III. triedu čistoty. Na hlavnom toku až po Hubovú bola zaznamenaná v skupine mikrobiologických ukazovateľov (E) IV. trieda čistoty. Na prítoku Revúca v mieste odberu Ružomberok nastalo výraznejšie zlepšenie z V. na III. triedu čistoty poklesom koncentrácií NL a NEL. V mieste odberu Váh pod Krpeľanmi nastalo zhoršenie kvality vody v skupine ukazovateľov (B) z III. na IV. triedu čistoty spôsobené zvýšeným ph (c 9 =8,). Na toku Orava v mieste odberu Orava Kraľovany nastalo zlepšenie z V. na IV. triedu čistoty znížením koncentrácií NL. Výraznejšie zlepšenie bolo zaznamenané na prítoku Varínka v mieste odberu Varín v skupine ukazovateľov kyslíkového režimu (A) zo IV. Na II. triedu čistoty poklesom koncentrácií NL. PODZEMNÉ VODY Podzemné vody sú dôležitým zdrojom využívaným na zásobovanie pitnou vodou, v priemyselnej výrobe a v poľnohospodárstve. Tab. č. 9: Významné odbery podzemných vôd Názov užívateľa Množstvo (tis. m ) SKV Liptovská Teplička Želatináreň Liptovský Mikuláš Kožiarske závody Liptovský Mikuláš SKV Ružomberok SKV Liptovský Mikuláš Oravský SV SKV Turčianske Teplice SKV Martin SKV Žilina SRZ Ružomberok 9 6. SKV Liptovský Hrádok Vodovod Krásno nad Kysucou Vodovod Kysucké Nové Mesto SKV Bytča 6-79 Zdroj: SHMÚ Bratislava 8

25 Zvláštne vody. Minerálne vody Sú to prírodné vody, ktoré sa líšia od obyčajných vôd teplotou, chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Sú definované v STN 86 8 ako vody vyvierajúce z prírodných alebo zachytených prameňov, ktoré pri vývere obsahujú v litre vody viac ako g rozpustných tuhých látok, g rozpustného kysličníka uhličitého alebo nad mg sulfanu. Na území Žilinského kraja je ich výskyt bohatý najmä v kotlinách. Výskyt minerálnych prameňov podľa okresov je uvedený v tabuľke. Tab. č. : Prírodné minerálne zdroje a zdroje prírodných minerálnych stolových vôd v okresoch Žilinského kraja Okres Počet Katastrálne územia sídiel prameňov Bytča - - Čadca Klokočov, Makov, Čadca u Vojta, Vysoká nad Kysucou, Čadca Buková Dolný Kubín Žaškov, Pucov, Vyšný Kubín, Mokraď, Krivá, Chlebnice, Malý Bysterec, Horná a Dolná Lehota, Dlhá nad Oravou, Žaškov Dierová Kysucké Nové Mesto 6 Nesluša, Ochodnica Liptovský Mikuláš Dúbrava, Jakubovany, Konská, Kráľova Lehota, Malužiná, Podtureň, Pribylina, Vavrišovo, Závažná Poruba, Žiar, Vyšná Boca, Liptovský Hrádok, Partizánska Ľupča - Železnô, Iľanovo, Jamník, Potok, Uhorská Ves, Hybe, Pavčina Lehota, Liptovský Ján, Liptovský Trnovec Martin Martin, Necpaly, Podhradie, Slovany, Turčianska Štiavnička, Socovce, Sučany, Kláštor pod Znievom, Martin - Záturčie, Martin Fatra Námestovo Hruštín, Mútne, Oravská Polhora, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov Ružomberok Bešeňová, Bešeňová Záskalie, Bešeňová - Stráň, Kalameny, Korytnica, Liptovská Lúžna, LiptovskáOsada, Liptovské Sliače, Liptovská Štiavnica, Martinček, Ludrová, Ľubochňa, Potok, Rojkov, Ružomberok, Ružomberok Matejkovo, Stankovany, Švošov, Lúčky Turčianske Teplice 7 Budiš, Dubové, Mošovce, Rudno, Polerieka, Turčianske Teplice, Slovenské Pravno, Diviaky, Rakša, Zorkovce Tvrdošín 6 Oravice, Dolný Štefanov, Ústie nad Oravou, Habovka Mihulčie Žilina Paština Závada, Poluvsie, Kotrčina Lúčka, Lysica, Rajecké Teplice, Rajecká Lesná, Rajec, Peklina, Stráňavy, Kamenná Poruba, Štiavnik Zdroj: ÚPN-VÚC Žilinského kraja Osobitnú skupinu medzi prírodnými minerálnymi zdrojmi predstavujú prírodné liečivé zdroje a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd. Na ich ochranu sú stanovené ochranné pásma, v ktorých je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá tieto zdroje môže nepriaznivo ovplyvniť. Tab.č. : Prírodné liečivé zdroje v Žilinskom kraji Lokalita Sumárna výdatnosť (l.s - ) Povrchová teplota (od do C) Prírodné liečebné kúpele celoštátneho významu. Lúčky 6,, -,. Rajecké Teplice 6,, - 8,9. Turčianske Teplice, 8, -,. Korytnica,9, - 9, Plniarne liečivých vôd a prírodných minerálnych stolových vôd. Budiš,-,8,. Záturčie Fatra,,. Korytnica,, - 9,. Kláštor pod Znievom 8, 6,7 Zdroj: Generel ochrany a racionálneho využitia vôd Ostatné pramene sa využívajú iba miestne a zväčša sú zachytávané nevyhovujúcim spôsobom. 9

26 Geotermálne vody Sú to prírodné vody, ohriate zemským teplom tak, že ich teplota po výstupe na zemský povrch je vyššia ako priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite, (v našich podmienkach C). V Žilinskom kraji sú vymedzené oblasti s výskytom zdrojov geotermálnej energie. Tab.č. : Tepelno energetický potenciál zdrojov geotermálnych vôd Žilinského kraja Oblasť Plocha (km ) Tep.energ.potenciál (MW) Výdatnosť (l.s - ) Turčianska kotlina 9,, 8, Žilinská kotlina,, 6, Skorušina, 7, 9, Liptovská kotlina 6, 7,6 69, Zdroj: VÚVH Využiteľným tepelno- energetickým potenciálom (TEP) geotermálnych vôd rozumieme tepelnú energiu, ktorú možno účelne zužitkovať pri ochladení vôd na retenčnú teplotu C (v poľnohospodárstve - na vykurovanie skleníkov, energetické účely v areáloch termálnych kúpalísk, v bytovej komunálnej sfére, apod). Využívanie tepelného spádu sa v sledovanom území zatiaľ na takéto účely nerealizuje. Potenciálne použiteľné sú lokality Bešeňová a Oravice. Geotermálne vody sa v súčasnosti využívajú len na rekreačné účely. Evidenciou a koncepciou využitia geotermálnych vôd sa zaoberá Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava. Tab. č. : Zdroje geotermálnych vôd v Žilinskom kraji Lokalita Výdatnosť (l.s - ) Teplota ( C) Tepelný výkon (MW) Využitie. Rajec, 7,, rekreačné. Socovce, 7,, -. Mošovce, 9,,7 rekreačné. Diviaky,8 7,, rekreačné. Turčianske Teplice, 8,,6 rekreačné 6. Párnica,,7,9-7. Stankovany,6 8,, - 8. Bešeňová, 6,,89 rekreačné 9. Liptovská Štiavnica,,, rekreačné. Liptovské Sliače,,, -. Pavčina Lehota 6,,, -, -. Liptovská Kokava,,,8 -, -. Liptovský Trnovec, Ráztoky, 6,7,7 -,89 -. Liptovský Ján, 9, nie je uvedený rekreačné. Oravice, 9,, rekreačné 6. Kalameny, nie je uvedená,9-8,6 - Zdroj: VÚVH Výrazné možnosti využitia zdrojov sa predpokladajú na kúpeľnú liečbu a pre ďalší rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Banské vody V Žilinskom kraji nemajú ložiskové a banské vody výraznejší podiel na celkovej vodnej bilancii. Opustené banské diela v Malužinej, oblasti od Vyšnej Boce po Chabenec a Magurka drénujú puklinové vody, ktorých množstvá nie sú známe. Na ložisku Liptovská Dúbrava je zvodnenie pomerne veľké. Priemerné výtoky zo štôlní Emerich, Svätopluk, Hlavný prekop, Spodná Ignác štôlňa a Bielopotocká štôlňa predstavujú 6,6 l.s -. Nie sú známe zvodnenia na ložisku sedimentárnych železných rúd v oblasti Západných Tatier v okolí Oravice ani na ložisku Nižné Matejkovo v Ľubochnianskom žulovom masíve. V ložisku starej ťažby kremeňa v Beskydách v okolí Klokočova vyteká z dvoch starých štôlní cca, l.s - banských vôd. V súčasnom období sa s využívaním banských vôd neuvažuje.

27 Kvalita podzemných vôd V Slovenskej republike sa od roku 98 systematická pozornosť sledovania kvality podzemných vôd sústredila do významných vodohospodárskych oblastí. V súčasnosti je sledovanie kvality podzemných vôd sústredené v 6 oblastiach (aluviálne náplavy, mezozoiká a neovulkanické komplexy) v základnej sieti SHMÚ doplnenej vrtmi a prameňmi využívaných vodných zdrojov. V roku 998 do pozorovacej siete Žilinského kraja patrili monitorované oblasti: Riečne náplavy Varínky a Váhu Riečne náplavy Belej Riečne náplavy Oravy Kysucká kotlina Strážovské vrchy Sledované ukazovatele kvality podzemných vôd sa porovnávajú a vyhodnocujú podľa limitných hodnôt, ktoré pripúšťa STN 7 7 Pitná voda. Riečne náplavy Varínky a Váhu Monitorovaciu sieť kvality podzemných vôd v oblasti riečnych náplavov Varínky a Váhu tvorilo v kraji využívaných vrtov (Bytča, Krasňany, Stráža, Teplička, Varín) a vrt základnej siete SHMÚ (Hrabové). Tab. č. : Prekročenie limitných hodnôt STN 7 7 pre oblasť riečnych náplavov Varínky a Váhu (998) Ukazovateľ Limitná hodnota Číslo stanice Názov stanice Dátum odberu Nameraná hodnota Mangán, mg.l ZS Hrabové , Dusitany, mg.l ZS Hrabové , Ortuť, µg.l - 77 VV Stráža.6.998,7 Zdroj: SHMÚ Medzi významné zdroje znečistenia oblasti patria: SEZ Tepláreň Žilina, HYZA, a.s. Žilina, PCHZ, Žilina, SeVaK, Žilina-Hričov, SeVaK Bytča, KINEX Bytča, Riečne náplavy Belej Monitorovaciu sieť kvality podzemných vôd v oblasti riečnych náplavov Belej tvoril nevyužívaný prameň (Hrdovo), nevyužívaný vrt (Vavrišovo) a vrt základnej siete SHMÚ (Vavrišovo). Tab. č. : Prekročenie limitných hodnôt STN 7 7 pre oblasť riečnych náplavov Belej (998) Ukazovateľ Limitná hodnota Číslo stanice Názov stanice Dátum odberu Nameraná hodnota Celkové železo, mg.l NV Vavrišovo.8.998,8 Zdroj: SHMÚ Medzi významnejšie zdroje znečistenia oblasti patrí: SeVaK Liptovský Hrádok. Riečne náplavy Oravy Monitorovaciu sieť kvality podzemných vôd v oblasti riečnych náplavov Oravy tvoril nevyužívaný prameň (Námestovo prameň Jedličník) a vrty základnej siete SHMÚ (Veličná, Liesek, Podbiel, Párnica). Tab. č. 6: Prekročenie limitných hodnôt STN 7 7 pre oblasť riečnych náplavov Oravy (998) Ukazovateľ Limitná hodnota Číslo stanice Názov stanice Dátum odberu Nameraná hodnota Amónne iony, mg.l - 9 ZS Liesek.7.998,96 Celkové železo, mg.l - 99 ZS Veličná.7.998,6 Dusitany, mg.l - 9 ZS Liesek.7.998,6 Hliník, mg.l - 99 ZS Veličná.7.998, Zdroj: SHMÚ Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia oblasti patrí: SeVaK Oravská priehrada, SeVaK Dolný Kubín, ZVL Dolný Kubín a OFZ Istebné.

28 Kysucká kotlina Monitorovaciu sieť kvality podzemných vôd v oblasti Kysuckej kotliny tvorilo 9 vrtov základnej siete SHMÚ (Brodno, Kysucké Nové Mesto, Dunajov, Krásno nad Kysucou, Čadca, Čierne, Raková x Turzovka). Tab. č. 7: Prekročenie limitných hodnôt STN 7 7 pre oblasť Kysuckej kotliny (998) Ukazovateľ Limitná hodnota Číslo stanice Názov stanice Dátum odberu Nameraná hodnota Amónne iony, mg.l - 69 ZS Raková.7.998,99 Mangan, mg.l - 69 ZS Dunajov.6.998, 9 ZS Čierne.7.998,6 69 ZS Raková.7.998, 89 ZS Turzovka.7.998, 79 ZS Turzovka.7.998,77 Celkové železo, mg.l - 69 ZS Dunajov.6.998, 9 ZS Krásno nad Kysucou.7.998, 9 ZS Čierne.7.998,7 69 ZS Raková.7.998,8 89 ZS Turzovka.7.998, 79 ZS Turzovka.7.998,9 Chem.spotr., mg.l - 89 ZS Turzovka.7.998,8 O mang.dras. 79 ZS Turzovka.7.998, Hliník, mg.l - 79 ZS Turzovka.7.998, Nepolár. extr., mg.l - 69 ZS Raková.7.998, látky v UV 89 ZS Turzovka.7.998,7 Fluoranten, µg.l - 69 ZS Raková.7.998,6 Zdroj: SHMÚ Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia oblasti patrí: SeVaK Turzovka, SeVaK Čadca, SeVaK Krásno nad Kysucou, SeVaK Kysucké Nové Mesto a PRATEX Čadca. Turčianska kotlina Monitorovaciu sieť kvality podzemných vôd v oblasti Turčianskej kotliny tvorili nevyužívaný prameň (Kláštor pod Znievom), nevyužívané vrty (Ležiachov, Socovce, Dubové), využívané pramene (Necpaly, Blatnica, Rakša), využívaný vrt (Turčiansky Ďur) a 6 vrtov základnej siete SHMÚ (Košťany, Príbovce, Kláštor pod Znievom, Ivančiná, Blažovce, Košúty). Tab. č. 8: Prekročenie limitných hodnôt STN 7 7 pre oblasť Turčianskej kotliny (998) Ukazovateľ Limitná hodnota Číslo stanice Názov stanice Dátum odberu Nameraná hodnota Amónne iony, mg.l - 89 ZS Košťany.7.998, 69 NV Socovce.8.998,78 Mangan, mg.l - 89 ZS Košťany.7.998, 69 NV Socovce.8.998, 669 NV Dubové.8.998,6 Celk. železo, mg.l - 89 ZS Košťany.7.998,6 69 ZS Príbovce.7.998, 69 NV Socovce.8.998, 669 NV Dubové.8.998,8 Dusitany, mg.l - 69 NV Socovce.8.998, 669 NV Dubové.8.998,7 Nepolár. extr. látky v UV, mg.l NV Dubové.8.998,6 Zdroj: SHMÚ Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia oblasti patrí: SEZ Tepláreň Martin, ZŤS Martin a Vojenská správa budov Sklenné. Strážovské vrchy Monitorovacia sieť kvality podzemných vôd v oblasti Strážovských vrchov zasahuje do Žilinského kraja iba jedným využívaným vrtom (Fačkov). Prekročenie limitných hodnôt STN 7 7 v tejto oblasti v Žilinskom kraji nebolo v roku 998 zaznamenané. Podzemné vody v tejto oblasti patria medzi relatívne málo kontaminované.

29 Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia oblasti patrí: KORASAN Rajec, ZVL DIAMON Rajec, VD Rajec, Kúpele Rajecké Teplice, SeVaK Lietavská Lúčka. Mapa č. : Problematika povrchových a podzemných vôd Žilinského kraja TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA Zásobovanie pitnou vodou Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa v sledovanom území uskutočňuje z verejných vodovodov, resp. individuálne - zo studní. Významným zdrojom využívaným pre zásobovanie pitmou vodou, ako aj pre zásobovanie úžitkovou vodou v priemysle a poľnohospodárstve sú podzemné zdroje. Najväčšie zásoby podzemných vôd sa nachádzajú v nasledovných vodohospodársky významných oblastiach: oblasti bohaté na vodné zásoby kvartérne náplavy Váhu a jeho prítoky, mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, mezozoikum Liptovských Tatier a Malej Fatry, Strážovské vrchy, oblasti stredného zvodnenia Turčianska kotlina, Rajecká kotlina, Žilinská kotlina, oblasti nízkeho zvodnenia ílovcový paleogén povodí Kysuce a Oravy. Priemerné ročné výdatnosti prameňov sa v roku 997 pohybovali väčšinou okolo dlhodobých hodnôt, resp. ich prevyšovali na Dolnom Váhu - %, na Strednom a Hornom Váhu 9-6 %. Priemerné ročné hladiny sa v roku 997 pohybovali v povodí Dolného Váhu od - do cm, na Strednom a Hornom Váhu od 6 do cm. Realizáciou VN Nová Bystrica je k dispozícii veľkokapacitný zdroj pitnej vody, z ktorého je dotovaný deficit miestnych zdrojov pre Čadcu, Kysucké Nové Mesto a Žilinu. Výstavbou prívodu vody z VN do Žiliny bol položený základ Severoslovenskej vodárenskej sústavy a prepojenie skupinových vodovodov (SKV) Žilina a Čadca. Ďalšími významnými zásobovacími rádmi sú: - Oravský SKV- zásobujúci okresy Tvrdošín, Námestovo a Dolný Kubín

30 - Martinský SKV- zásobujúci takmer všetky sídla v okrese Martin - SKV Liptovský Mikuláš - SKV Ružomberok Tab. č. 9: Zdokumentované zdroje pitnej vody prislúchajúce SKV Žilinský kraj Názov SKV ID Názov lokality Povodie Výdat. (l.s - ) Typ Okres min. St,Vr Pr Po Čadca Nová Bystrica- VN Nová Bystrica Váh 9, - - * Kysucké Nové Čadca-Žilina Horný Vadičov Váh, - * - Mesto Spolu, Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Liptovský Mikuláš Oravský Párnica Polhoranka Zuberec-Studený potok Zuberec-Pribisko horný Blatná Čimhová Spolu Liptovský Mikuláš Huty Matiašovce Garajky Spolu Váh Váh Váh Váh Váh Váh Váh Váh Váh 6,, 8,,, 6,, 7,,,, * - - * * * * * - - * * Komentár Rozšírenie úpr.vody Liptovský Ján Škopová dolina Váh 6, - * - Martin SKV Martin 7 Turany Váh 68, * - - Ležiachov Spolu Váh 6, 8, Ružomberok Ružomberok 9 Liptovská Lúžna Váh, - * - Žilina Nová Bystrica- Čadca-Žilina Krivánska Rizňa Belá Váh Váh,, - - * * - - Spolu, TurčianskeTepl Turček 7 VN Turček Váh, - - * ice Turč.Teplice 7 Horná Štubňa Váh, - * - Zdroj: ÚPN-VÚC Žilinského kraja Najnepriaznivejšia situácia z dôvodu nedostatku zdrojov pitnej vody je v oblasti flyšového pásma v okresoch Bytča, Žilina, Čadca a v povodí Bielej Oravy. Zo zdrojov v povodí Turca (VN Turček a zdrojov Polerieka) sú dotované deficity pitnej vody pre okresy Žiar nad Hronom a Prievidza. Tab. č. : Zásobovanosť z verejných vodovodov v správe SeVaK v Žilinskom kraji (rok 998) Závod Celkový počet obyvateľov Počet pripojených obyvateľov % Čadca , Dolný Kubín , Liptovský Mikuláš , Martin ,6 Považská Bystrica 7 8 7, Ružomberok , Žilina 87 7, Celkom , Zdroj: SeVaK š. p. Žilina Z celkového počtu 69 obyvateľov kraja bolo v roku 998 z verejných vodovodov (v správe SeVaK) zásobovaných 7 6 obyvateľov, čo predstavuje hodnotu 77,8 %. Okrem vodovodov v správe SeVaK-u sa na zásobovaní podieľajú aj miestne skupinové vodovody a miestne vodovody (v správe obcí). Celkový podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov predstavoval v roku 998 hodnotu 8,9 %, celoslovenský priemer bol 8,7 %. Pre porovnanie - v roku 997 bol celkový percentuálny podiel napojenia 8, %, celoslovenský priemer predstavoval hodnotu 8,9 %. Údaje o vybraných ukazovateľoch vo vodnom hospodárstve sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách.

31 Tab. č. : Ukazovatele vo vodnom hospodárstve za prevádzku vodných tokov Povodie Váhu Slovenská republika Ukazovateľ (tis. m ) Dod. povrchovej vody za odplatu Dod. povrchovej vody ver. vodovody Dod. povrchovej vody priemysel Dod. povrchovej vody poľnohospodárstvo Dod. povrchovej vody poľnoh.- závlahy Dod. povrchovejvody- ostatné odbery Zdroj: ŠÚ SR Tab. č. : Ukazovatele vo vodnom hospodáestve za výrobu a rozvod vody Povodie Váhu Slovenská republika Ukazovateľ (tis. m ) Voda pit. vyr. vo vlast. vodoh. zar Voda prevzatá 9 Voda odovzdaná bezplatne 7 6 Voda určená na realizáciu Voda fakturovaná pitná Voda faktur. pitná pre domácnosti Voda fakt. pitná pre ostat. odberateľov Zdroj: ŠÚ SR Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odvádzanie a zneškodňovanie tekutého komunálneho odpadu je riešené viacerými spôsobmi. Odpadové vody sú čistené v ČOV, alebo sú akumulované v žumpách, ktoré sú periodicky vyprázdňované, prípadne sú vypúšťané priamo do recipientu bez čistenia. Vypúšťanie odpadových vôd bez adekvátneho čistenia výrazne prispieva k zhoršovaniu stavu životného prostredia. K..998 bolo na verejné kanalizácie v správe SeVaK-u napojených 9 obyvateľov kraja, t.j. 6, % všetkých v kraji bývajúcich obyvateľov. Najnepriaznivejšia situácia bola v pôsobnosti Závodu Čadca (okresy Čadca a Kysucké. Nové Mesto) - 9, % všetkých obyvateľov. Podiel % na kanalizáciu napojených obyvateľov nedosiahli ani ďalšie závody: Dolný Kubín - 6, % - (okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín), Liptovský Mikuláš - 7,8 %, Žilina - 8, % (okresy Žilina a Bytča). Najväčší podiel na kanalizáciu napojených obyvateľov bol v okrese Martin - 68, %. Tab. č. : Napojenie na verejnú kanalizáciu v správe SeVaK-u v Žilinskom kraji (rok 998) Závod Celkový počet obyvateľov Počet pripojených obyv. % Čadca , Dolný Kubín , Liptovský Mikuláš ,8 Martin , Ružomberok , Žilina , Celkom , Zdroj: SeVaK š. p. Žilina Kanalizáciou s ČOV sú vybavené všetky okresné sídla. Ostatné sídla s kanalizáciou a ČOV sú: Kotešová, Turzovka, Kysucký Lieskovec, Krásno nad Kysucou, Rajec, Stráňavy, Lietava, Turany, Krpeľany, Sučany, Turček, Vrícko, Istebné, Horná Lehota, Krivá, Tvrdošín, Nižná, Oravská Lesná, Liptovská Teplá, Bešeňová, Liptovský Hrádok, Liptovský Peter, Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovská Kokava, Smrečany, Bobrovec, Pavčina Lehota, Demänovská Dolina. Nevyhovujúce zneškodňovanie odpadových vôd v zmysle Nariadenia vlády SR č. /9 z..99, ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, sa uskutočňuje na väčšine ČOV, v dôsledku čoho je nevyhnutná ich rekonštrukcia.

32 HORNINOVÉ PROSTREDIE Na území Žilinského kraja sa na geologickej stavbe podieľajú horniny flyšového pásma (magurská a krosnienska jednotka), bradlové pásmo, centrálnokarpatský paleogén, kryštalinikum so svojou obalovou jednotkou, križňanský a chočský príkrov, neogénne sedimentárne panvy a úplne na južnom okraji aj neovulkanity. Paleogénne horniny sú prevažne pokryté vrstvou kvartérnych sedimentov. Flyšové pásmo buduje celú severnú časť kraja. Je to prevažne monotónny komplex navzájom sa striedajúcich pieskovcových a ílovcových vrstiev. Bradlové pásmo je tektonická megabrekcia, pričom nad terén vystupupujúce vápencové bradlá obklopujú mäkkšie kriedové a paleogénne slieňovce a ílovce. Kryštalinikum vytvára jadrá jednotlivých pohorí, ktoré sú zložené z rôznych magmatitov a metamorfitov. Jednotlivé pohoria spoluvytvára sústava príkrovov budovaných mezozoickými komplexmi ležiacimi nad tatrikom. Panvy a kotliny sú vyplnené prevažne treťohornými sedimentami hrúbky aj niekoľko tisíc metrov. GEOLOGICKÉ FAKTORY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Geologické faktory (geofaktory) predstavujú tie zložky geosféry, ktoré významnou mierou (v kladnom, alebo zápornom zmysle) ovplyvňujú využívanie územia a kvalitu životného prostredia. Kladné geofaktory, nazývané aj geopotenciály, sú napríklad: zásoby nerastných surovín, podzemné vody, vhodné prostredie pre rozvoj osídlenia, vhodné prostredie na situovanie skládok odpadu. Najvýznamnejším geopotenciálom v kraji sú momentálne zásoby nerastných surovín. Medzi významné geopotenciály patria však aj pramene minerálnych a termálnych vôd. Mapa č. : Geologická mapa Žilinského kraja 6

33 Geobariéry (geofaktory negatívne ovplyvňujúce geologické prostredie) vystupujú najmä vo forme geodynamických javov (katastrofálne zosuvy, zemetrasenia, radónové emanácie, erózne javy a iné), ale aj vo forme nedostatku, resp. zníženej kvality geopotenciálov (napr. znečistená podzemná voda). Geologické faktory monitoruje GSSR, ktorá pracuje na Čiastkovom monitorovacom systéme geologických faktorov životného prostredia. Tento je súčasťou Monitorovacieho systému životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý bol schválený uznesení vlády SR č. 6 zo dňa Je systémom otvoreným a v súčasnej dobe pozostáva z podsystémov. Výber reprezentatívnych lokalít pre monitorovanie vychádzal z viacerých kritérií, ktorých váha a vzájomný vzťah sa postupne vyvíjali. K najrozsiahlejším geodynamickým javom v riešenom území patria svahové pohyby, ktoré sa najčastejšie prejavujú zosuvmi. Zosuvné územia v záujmovom území sú viazané prevažne na flyšoidné alebo ílovcovo-slieňovcové komplexy paleogénu a mezozoika. Tento predkvartérny podklad spôsobuje zosúvanie sa svahových sedimentov, len zriedka zasahujú šmykové plochy aj do zvetraných hornín podkladu. V súčasnej dobe sa v Žilinskom kraji monitorujú svahové pohyby typu zosúvania na lokalitách: Okoličné, Liptovská Mara, Žilina Dubeň, Oravský Podzámok, Harvelka. Význam posledne menovanej lokality poklesol po preložke plánovanej cesty a tiež v Oravskom Podzámku sa plánuje preložka cesty. Ostatné typy svahových pohybov sa v kraji nemonitorujú. Erózne procesy sa v rámci ČMS geofaktory v kraji nemonitorujú. Procesy zvetrávania sa pomocou merača mikronivelačných zmien povrchu terénu sledujú na lokalitách: Nová Bystrica, Podbiel, Liptovský Hrádok, Liptovské Matiašovce. Na uvedených lokalitách sa s presnosťou na stotinu mm zisťujú zmeny povrchu odkrytých hornín spôsobené procesmi zvetrávania a následným odnosom. Presadanie zemín v základovej pôde v kraji sa nesleduje. Zmeny antropogénnych sedimentov v kraji sa nesledujú. Stabilita horninových masívov pod historickými objektami monitoruje sa Strečniansky hrad, ale výsledky získaných meraní zatiaľ neumožňujú spoľahlivú interpretáciu. Antropogénne sedimenty pochované v oblasti stredného Slovenska boli práce zamerané na identifikáciu a charakteristiku sedimentov vznikajúcich v minulosti v dôsledku banskej činnosti. Jedná sa o dve oblasti, kde prebiehala ťažba. Na ložisku Dúbrava sa ťažil antimón a na Magurke v minulosti kutali na zlato. Tektonická a seizmická aktivita územia pri riešení tejto úlohy sa sledujú vertikálne pohyby zemského povrchu a dokumentujú pohyby pozdĺž zlomov. Seizmicita, ako ďalší geodynamický jav, sa najvýznamnejšie prejavil v Žiline a jej okolí v roku 88, kedy oblasť postihlo zemetrasenie s intenzitou 8 MCS stupnice. Slabá seizmicita sa prejavuje aj na podtatranskom zlome v Liptovskej kotline. Najsilnejšie zemetrasenie v minulom roku (..998) malo epicentrum JV od Dolného Kubína. Podľa makroseizmických pozorovaní malo intenzitu MSK. Ohniská zemetrasenia, z ktorých sa šíri seizmická energia, ležia aj v oblasti bradlového pásma, na žiarskom zlome obmedzujúcom Malú Fatru oproti Turčianskej kotline a slabá seizmická intenzita sa prejavuje aj na podtatranskom zlome v Liptovskej kotline. Monitorovanie kvality snehovej pokrývky sa realizuje odberom vzoriek snehovej pokrývky. Monitorovanie aktívnych riečnych sedimentov prebieha odberom vzoriek na referenčných miestach. V Žilinskom kraji je to povodie Váhu a Oravy. Odobrané vzorky boli analyzované na celkový obsah sledovaných prvkov. Monitorovanie radónu v geologickom prostredí na území SR v rámci tohoto ČMS sú výsledky terénnych geofyzikálnych meraní ešte v štádiu spracovávania a tvorby databázy. Geotermálna energia Údaje o geotermálnej enegii sme čerpali z Atlasu geotermálnej energie Slovenska. Základnú databázu údajov tvoria teplotné údaje z 76 vrtov na celom území Slovenska, z toho sa v Žilinskom kraji nachádza 7 : DB- Svinná, FGL- Pavčina Lehota, GHŠ- Horná Štubňa, HGL- Kalameny, HGL- Lúčky, HM- Rakša, HŽK- Žilina-Chrastie, OH- Hladovka, OP- Oravská Polhora, OZ- Oravice, RK- Rajec, TTŠ- Turčianske Teplice, VL- Vlachy, ZGL- Bešeňová, ZGL-/A Liptovský Trnovec, ZGL- Liptovská Kokava, ZGT- Martin. 7

34 Tab. č. : Geotermálne zariadenia Por. č. Vrt Lokalita Teplota C 6 (+) FGL- Pavčina Lehota 88 (+) OZ- Oravice RK- Rajec 7 6 (+) TTŠ- Turčianske Teplice 8 + ZGL- Bešeňová 6 9 (+) ZGL- Liptovský Trnovec 6 6 (+) ZGL- Liptovská Kokava 9 (+) RTŠ- Kamenná Poruba 8 + geotermálne zariadenia v činnosti (+) geotermálne zariadenie vo výstavbe, alebo plánované Žilinská kotlina Geotermálna aktivita územia je nízka. Hodnota hustoty tepelného toku medzi južným okrajom kotliny a Rajeckými Teplicami vytvára rovnorodé tepelné pole s q = mw.m -, ktoré stúpa smerom k Žiline na 6 mw.m - a viac. Teplotné pole sa od stredu kotliny v priestore Rajca smerom k západnému a východnému okraju a severným smerom k Žiline aktivizuje z 7, na -, C. Ako zvodnence geotermálnych vôd sa predpokladajú triasové karbonáty v hĺbkach m, kde sa teploty pohybujú v rozmedzí 7, - 7 C. O geotermálnej aktivite územia svedčia prirodzené vývery termálnych vôd v Rajeckých Tepliciach. Teplota sa pohybuje medzi, - 8, C. Vrtmi sú geotermálne vody zistené v Stráňavách (6 m), vo Višňovom ( m), v Kamennej Porube ( 8 m), v Rajci a v Pekline. Teplota sa pohybuje medzi - 8 C. Sú to vody Ca (Mg) - HCO typu. Pravdepodobné obnovované využiteľné množstvo geotermálnej energie kotliny je, MW t. Turčianska kotlina Geotermálna aktivita územia je priemerná, klesá z juhu na sever zo 7 na mw.m -, čo zodpovedá tomu, že južný okraj kotliny susedí s neovulkanitmi Kremnických vrchov. Podobne aj teplota klesá z na C. Teplota však súčasne klesá zo stredu kotliny k okrajom. Na geotermálnu aktivitu poukazujú aj prirodzené vývery geotermálnych vôd v Turčianskych Tepliciach (T = C) a v Mošovciach (T = C). Vody sú Ca (Mg) - HCO typu. Pravdepodobné obnovované využitelné množstvo geotermálnej energie sa hodnotí na, MW t. Liptovská kotlina Geotermálna energia územia je priemerná, kotlina je preskúmaná piatimi vrtmi. V regionálnom tepelnom poli hodnota hustoty tepelného toku klesá od bešeňovskej hráste zo 7 mw.m - a viac západným smerom na 6 mw.m - a východným smerom do depresie Liptovskej Kokavy na menej ako mw m -. Aj tu teda hodnota klesá zo stredu kotliny k okrajom. Bešeňovská hrásť je prehriata výstupom geotermálnych vôd z hĺbky (viac ako m) na povrch. Podobný obraz poskytuje aj teplotné pole, keď teplota v hĺbke m v bešeňovskej hrásti klesá k okrajom kotliny z viac ako C na - C. Zvodnence geotermálnych vôd sa predpokladajú v hĺbkach m. Tu sa teploty pohybujú medzi - C. Prognózne využiteľné množstvo geotermálnej energie predstavuje, MW t, čo reprezentuje výdatnosť realizovaných a fiktívnych vrtov v intervale 6 - l.s - s teplotou vody na ústí vrtu 7 7 C pri celkovej výdatnosti 6 l.s -. Skorušinská panva O geotermálnej aktivite územia svedčia prirodzené vývery geotermálnych vôd v Oraviciach, v lokalite Mihulčie. Vyvierajú tu vody s teplotou, 8, C. Vrtom OZ- hlbokým 6m sa na tomto mieste overilo l.s - vody teplej 8, C a cca 6m severne vrtom OZ- hlbokým 6 m sa potvrdili v tej istej štruktúre vody teplé 6 C v množstve l.s -. Hodnota hustoty tepelného toku celej oblasti sa pohybuje medzi 6 6 mw.m -, jedine v juhozápadnej časti územia medzi 6 mw.m -. Vody overené vrtmi sa viažu na triasové karbonáty križňanského príkrovu. Ide o vody Ca(Mg)-SO typu s celkovou mineralizáciou,6,7 g/l. Pravdepodobné obnovované využiteľné množstvo geotermálnej energie sa odhaduje na 7, MW t. 8

35 NERASTNÉ SUROVINY Územie kraja je pomerne bohaté na ložiská stavebného kameňa, ktorý predstavujú hlavne dolomitické vápence a pieskovce. V oblasti Malej Fatry sa ťažia vápence ako surovina na výrobu cementu a vápna. Kraj je v oblasti Hornej Oravy bohatý na výskyt rašeliny, ktorá sa tu ťaží priemyselným spôsobom. Značné zásoby tehliarskych hlín podnietili vznik viacerých tehelní, v súčastnosti sú však v prevádzke len Liptovský Mikuláš Ondrašová, Martin a Ružomberok. Energetické suroviny sa v Žilinskom kraji nenachádzajú v ekonomicky významnom množstve, z rudných surovín sa ukončila v roku 99 kvôli nerentabilnosti ťažba antimónu na ložisku Dúbrava. V minulosti sa ťažili zlaté a strieborné rudy na Magurke v Nízkych Tatrách. Známe sú výskyty dekoračného kameňa, ale v súčasnosti neprebieha na nich exploatačná aktivita. Raritou je ložisko minerálnych vôd Oravská Polhora, zistené na sklonku minulého desaťročia. V rokoch bol vrtom FPJ - pri Oravskej Polhore zistený v hĺbke 7 7 m navŕtaný kolektor I - Br vôd o exploatačnej výdatnosti l/s, s celkovou mineralizáciou 7 g/l. Pri riešení mnohých problémov ochrany prírodných zložiek životného prostredia môžu zohrať významnú úlohu nerastné surovinové zdroje. Jedná sa o nerasty, ktoré dokážu pozitívne vplývať na životné prostredie (pohlcovanie nežiadúcich látok, izolácia prostredia, znižovanie energetickej náročnosti, ovplyvňovanie technologických procesov a pod.). Na Slovensku je pomerne široká surovinová základňa hlavne nerudných ekologických surovín. Aj v Žilinskom kraji sa nachádzajú takéto suroviny, ako napríklad rôzne íly a karbonáty. Jednou z významných vlastností ílov sú ich izolačné vlastnosti, ktoré ich predurčujú na budovanie cloniacich bariér, napr. pre úložiská najrôznejších odpadov, upchávky alebo výstelky vrtov, jám, tunelov a pod. Spomedzi ílových minerálov najlepšie uvedeným potrebám vyhovujú smektity (skupina montmorillonitu), poprípade illity. Aj v Žilinskom kraji sú veľké zásoby ílov, pre účely ekologického využitia však vo väčšine prípadov chýba podrobnejší výskum ich špecifických vlastností. Karbonáty, ako vápenec a dolomit (hojne zastúpené horniny v kraji) okrem tradičnej stavebnej výroby predstavujú aj potenciálny zdroj ekologických surovín. Najväčší rozsah využívania karbonátových surovín je u nás zatiaľ pri úprave vôd a lesných porastov poškodených kyslými dažďami, sú však predpoklady pre ich využitie aj pri filtrácii a úprave vôd, desulfurizácii odpadových plynov, v zdravotníctve a pod. Aplikačné skúšky preukázali vhodnosť dolomitov z vybraných ložísk na výrobu polovypáleného dolomitu (PVD), ktorý svojou pórovitou štruktúrou s veľkým merným povrchom je schopný fungovať ako filter na zachytávanie niektorých toxických prvkov v čistiarňach vôd. Zároveň rýchle neutralizuje kyslé vody a obohacuje ich o Ca a Mg. Nasledovné tabuľky dávajú prehľad o konkrétnych ložiskách v kraji. Tab. č. : Ťažba štrkopieskov a pieskov a počet pracovníkov zamestnaných pri ťažbe * dobývací priestor - ložisko nevyhradeného Ťažba (tis.m ) Počet zamestnancov nerastu * Bytča,,,,,,, - Krivá p/horou,,,,,,, * Lipovec,,,,,,, * Palúdzka, 8, 7,,8 8,7 6,9 9, 8 6 * Sučany, 7, 6,6 8,, 76,6, * Vrútky I-Lipovec, 7, 7,,,8,7, Východná,,,,6,6,,6 6 Celkom, 7,8 8,,9 9,,, Zdroj: GSSR 9

36 Tab. č. 6: Ťažba stavebného kameňa a počet pracovníkov zamestnaných pri ťažbe * dobývací priestor - ložisko nevyhradeného Ťažba (tis.m Počet zamestnancov nerastu * Jablonové, 6,, 6, 7, 6, 7, Kláštor pod Znievom,,7,,,,, - Kolárovice,,,9,,,,6 *Kraľovany II 9,,9,,,,, * Kraľovany-Bystrička,, 9,,8 6, 9,6, * L. Porúbka-Malužiná 69, 8, 7, 6,, 8,7, Liptovské Kľačany,,,,,,, - Lopušné Pažite, 6, 7,,,,6 6, Ludrová-Biela Púť, 6, 9,9 8,7 8,7 9, 6, Mošovce-Boriny,,6,8,6,9,6, - Rajecká Lesná-Úsypy,,,,,,, * Rajec-Šuja,9 8, 89,, 8, 7,, * Rakša 7,,6 9, 9, 68,, 6, * Ružomberok II,6,7 7,6,6,6,7, * Ružomberok III 6,,, 6,,, 8, * Ružomberok IV,,,8,,,, * Turie, Turie I 8,,, 9,,9,, Važec,,,,,,, * Veľká Čierna 6, 6, 7,9 68,6 79, 68,6 6, * Veľká Čierna I,,,,,,, - Veľké Rovné,,,,,,, * Vrícko 7,,,, 8, 8,, * Vrútky-Dubná Skala 7, 7,, 7,6, 8, 96, * Zuberec-Podspády,,,6,,,9, Celkom 777, 6,7 9,9 7, 9,8 87, 77, 9 9 Zdroj: GSSR Tab. č. 7: Ťažba štrkopieskov a pieskov a počet pracovníkov zamestnaných pri ťažbe Ťažba (tis.m Počet zamestnancov * dobývací priestor - ložisko nevyhradeného nerastu * Bytča,,,,,,, - Krivá p. Horou,,,,,,, * Lipovec,,,,,,, * Palúdzka, 8, 7,,8 8,7 6,9 9, 8 6 * Sučany, 7, 6,6 8,, 76,6, * Vrútky I-Lipovec, 7, 7,,,8,7, Východná,,,,6,6,,6 6 Celkom, 7,8 8,,9 9,,, Zdroj: GSSR Tab. č. 8: Ťažba tehliarskej suroviny a počet pracovníkov zamestnaných pri ťažbe * dobývací priestor - ložisko nevyhradeného Ťažba (tis.m Počet zamestnancov nerastu * Bytčica,, 9,,,,, * Martin,9 6,, 6, 6, 8, 8,6 * Ondrašová 9,6,7,7 9,,,, 8 6 * Ružomberok,, 7, 9, 8,, 6, Staškov,,,,,,, * Sučany 9,,,,,,, 9 Celkom,,6 7,6 8, 89,,,9 6 7 Zdroj: Banícka ročenka Tab. č. 9: Ťažba vápencov pre špeciálne účely a počet pracovníkov zamestnaných pri ťažbe * dobývací priestor - ložisko nevyhradeného Ťažba (tis.m Počet zamestnancov nerastu *Lietavská Lúčka 8,, 96,,7 76, 96,9, *Lietavská Svinná,,8 8,6,,6, 7,7 7 *Polom ,9 66, Celkom ,9 679, Zdroj: Banícka ročenka

37 Tab. č. : Ťažba ostatných surovín a počet pracovníkov zamestnaných pri ťažbe Ťažba (tis.m Počet zamestnancov * dobývací priestor - ložisko nevyhradeného nerastu * Ludrová,,,,,,, Zdroj: Banícka ročenka Tab. č. : Ťažba rúd a výroba koncentrátov Ložisko Dúbrava Ťažba rudy (kt) 8,,,,,,,, Výroba koncentrátov (kt),,,,,,,, Zdroj: Banícka ročenka Tab. č.: Počet zamestnancov pri ťažbe rúd Závod Počet zamestnancov Dúbrava V podzemí 8 8,,,,,, Na povrchu 9,,,,,, spolu,,,,,, Zdroj: Banícka ročenka PÔDA Pôdy sú neobnoviteľným zdrojom prírodného, a tým aj životného prostredia. Sú časťou ekosystému a so svojim kolobehom látok a spolu s chemickými prvkami, vodou a slnečnou energiou sú primárnou základňou života na Zemi. Tab. č. : Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Žilinskom kraji podľa okresov k..998 (ha) Okres Celková výmera PPF Orná pôda Záhra dy Ovocné sady Trvalé trávne porasty Lesné pozemky Vodné plochy Zastava né plochy Ostat. plochy Bytča Čadca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina Kraj ha spolu % 6,7,,9,6,,9,6,7 Zdroj: ÚGKK SR Tab. č. : Vývoj úbytkov poľnohospodárskej pôdy (vrátane ornej pôdy) podľa účelov použitia (ha) na výstavbu na ťažbu ostatné úbytky celkom úbytok priemyseska občian- poľno- vodné iné celkom uhlia ostatné celkom zalesňo- ostat- celkom poľnohos- a hospo- diela investičvaninpodárske bytová dárska né účely účely pôdy rok Zdroj: ÚGKK SR

38 Graf č. 7: Úhrnné hodnoty druhov pozemkov v Žilinskom kraji k..998 % % % % % % orná pôda záhrady TTP Lesné pozemky vodné plochy zastavané plochy ostatné plochy % Graf č. 8: Vývoj úbytkov poľnohospodárskej pôdy (vrátane ornej pôdy) podľa účelov použitia (ha) p riem ysel.vý stavb a ť ažba celkom poľ nohosp.výstavba in é in vestič né úč ely výstavba vodných diel obč.a bytová výst. zalesňovanie ostatné úč ely Najviac úbytkov poľnohospodárskej pôdy je zaznamenané v prospech lesných porastov, ale zvyšuje sa i nenávratný úbytok na iné účely. Tab. č. : Vývoj úbytkov ornej pôdy do poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov, nepoľnohospodárskych. a nelesných pozemkov podľa účelov použitia (ha) Úbytky ornej pôdy rok do poľnohospodárskej pôdy TTP priemyselnú občiansku a bytovú na výstavbu na ťažbu ostatné úbytky celkom poľnohospodársku vodných diel iné investičné účely ostatné účely celkom uhlia ostatnú celkom zalesňovanie celkom poľnohospodárskej pôdy Kontaminácia pôdy Zdroj: ÚGKK SR Kontaminácia pôdy predstavuje významný negatívny vplyv ľudskej činnosti na túto zložku životného prostredia. Samotná prítomnosť škodlivých látok v pôde ich v prevažnej väčšine

39 nepoškodzuje. Škodlivosť sa prejavuje najmä ich absorpciou pôdnymi organizmami, rastlinami, ako i prienik do pôdneho roztoku a následne do podzemných vôd. Plošný prieskum kontaminácie pôd Rok 998 bol tretím rokom II. cyklu Plošného prieskumu kontaminácie pôd (ďalej PPKP), podsystému ČMS - Pôda. Je priamo prepojený so systémom ASP (agrochemické skúšanie pôd) tým, že využíva organizovaný odber pôdnych vzoriek. Predmetom plnenia PPKP je sledovanie kontaminujúcich látok v pôdach vo vybraných katastrálnych územiach. Pod kontamináciou pôdy sa rozumie prekročenie najvyššej prípustnej hodnoty obsahu prvkov a zlúčenín v pôde sledovaných v Čiastkovom monitorovacom systéme Pôda podľa Rozhodnutia MP SR o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde a o určení organizácií oprávnených zisťovať skutočné hodnoty týchto látok č. /99 -. V území sa vyskytujú pôdy zaradené podľa rozhodnutia MP SR č. /99- do kategórie A, A, teda pôdy rizikové, s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie, čo znamená, že obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit A,A, až po limit B. V Žilinskom kraji neboli zistené kontaminované pôdy kategórie B a C. Na plošnej kontaminácii pôd sa podieľajú najväčšou mierou tieto činitele: výskyt prirodzenej kontaminácie pôd rizikovými prvkami z geochemických anomálií vplyv globálnych emisií pochádzajúci prevažne zo zahraničných zdrojov a prejavuje sa zvýšeným obsahom Cd, Pb, Cr, As vplyv vnútroštátnych zdrojov s lokálnym až regionálnym dosahom, pochádzajúci z rôznych druhov metalurgického a iného priemyslu, ako aj z teplární vplyv poľnohospodárstva (najmä na obsah Cd z fosforečných hnojív) vplyv emisií z dopravných prostriedkov. Tab. č. 6: Najvyššie prípustné koncentrácie niektorých rizikových látok v pôde ) (mg.kg - suchej hmoty) Riziková látka A A B C Kovy: As 9, Ba x Be x Cd,8, Co x Cr, 8 Cu 6 Hg, x Mo x Ni, Pb 8, 6 Se,8 x Sn x V x Zn, Anorganické zlúčeniny: F (celkový) ) x S (sulfidická) x Br (celkový) x ) hodnoty pre štandardnú pôdu (obsah ílovej frakcie %, obsah organickej hmoty %) ) súbežne sa musí urobiť analýza vodorozpustných foriem fluóru, pričom sa za hranicu možného toxického pôsobenia považuje hodnota nad mg.kg - vodorozpustných foriem A - referenčná hodnota znamená, že pôda nie je kontaminovaná, ak je koncentrácia prvku/látky pod touto hodnotou. V prípade ak dosahuje, resp. prekračuje túto hodnotu, znamená to, že obsah tejto látky je vyšší ako sú fónové (pozaďové) hodnoty pre danú oblasť, prípadne vyššie ako hodnoty medze citlivosti analytického stanovenia. A - referenčná hodnota vzťahujúca sa k hodnote A platná pre stanovenie rizikových (škodlivých) látok vo výluhu M HNO. B - indikačná hodnota znamená, že kontaminácia pôd bola analyticky preukázaná. Ďalšie štúdium a kontrola miesta znečistenia sa vyžaduje vtedy, ak vznik, rozloha a koncentrácia môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie alebo iné zložky životného prostredia.

40 C - Indikačná hodnota pre asanáciu znamená, že ak koncentrácia prvku látky dosiahne túto hodnotu, je nevyhnutné okamžite vykonať definitívne analytické zmapovanie rozsahu poškodenia príslušného miesta a rozhodnúť o spôsobe nápravného opatrenia. Ak sa hodnoty koncentrácie nachádzajú v rozsahu B a C, je potrebné postupovať podobným spôsobom. Zhodnotenie kontaminácie pôd v Žilinskom kraji bolo vykonané na základe údajov o uvoľniteľnom obsahu rizikových prvkov v pôdach, t.j. obsahu v M HNO (resp. M HCl u As) a v prípade ortute o celkovom obsahu. Údaje pochádzali z výsledkov ČMS Pôda (pre lesné i poľnohospodárske pôdy) z prvého cyklu monitoringu (99-996) a z prvého roku druhého cyklu monitoringu, ďalej z lokalít, kde sa sledoval obsah rizikových prvkov už pred založením monitorovacieho systému, ale ktoré nie sú súčasťou ČMS a zo systému plošného prieskumu kontaminácie pôd, ktorý je súčasťou ČMS Pôda. Poľnohospodárske pôdy zaberajú 6,7 % rozlohy kraja. Vzorky, v ktorých obsah najmenej jedného kontaminantu prekročil limit A (tzv. rizikové pôdy) predstavovali 8,8 % z celkového počtu analyzovaných vzoriek. Prevažujúcimi kontaminantami sú olovo a hlavne kadmium. Nadlimitné namerané hodnoty však neprekračujú významnejšie limit A s výnimkou lokalít Zuberec v okrese Tvrdošín (výrazné prekročenie limitu A u Pb, Cd a mierne u Zn) a Vyšná Boca v okrese Liptovský Mikuláš (výrazné prekročenie limitu A u As, mierne u Pb). Z plošného prieskumu kontaminácie pôd boli k dispozícii len údaje o monitorovaní obsahu kadmia a arzénu. Hodnota arzénu neprekračovala limitnú hodnotu A, limit A u kadmia bol prekročený u, % vzoriek, výraznejšie len v lokalitách Zemianska Lubela (okres Liptovský Mikuláš), Mošovce nad Turcom a Háj (okres Turčianske Teplice) a Valča (okres Martin). Lesné pôdy predstavujú % z celkovej rozlohy kraja. Vzorky odobraté z tohto územia, kde na trvalých monitorovacích lokalitách hodnota aspoň jedného zo sledovaných kontaminantov prekročila limit A predstavujú 76,9 % zo všetkých analyzovaných vzoriek. Dominujúcimi kontaminantami sú kadmium, ortuť a predovšetkým olovo. Nameraná hodnota olova významnejšie prekročila limit A v lokalitách Kysucký Lieskovec (okres Kysucké Nové Mesto), Pribylina, Východná (okres Liptovský Mikuláš), Lomná, Oravská Polhora, Mútne (okres Námestovo). Mapa č. : Kontaminácia pôdneho fondu

41