Mýty a fakty vo využívaní geotermálnych vôd v Košickom samosprávnom kraji

Transcription

1 Mýty a fakty vo využívaní geotermálnych vôd v Košickom samosprávnom kraji Ing. Ján Koščo, PhD., Technická univerzita v Košiciach, fakulta BERG, ÚPaM, Letná 9, Košice, jan.kosco@tuke.sk RNDr. Milan Husár, Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, Košice, milan.husar@vucke.sk Abstrakt: Využívanie geotermálnej energie na území Košického samosprávneho kraja je v súčasnej dobe na minimálnej úrovni. Veľký projekt realizácie geotermálnej elektrárne, ktorej odpadové teplo by slúžilo aj na vykurovanie mesta Košice, je po 13 rokoch stále len v štádiu plánov. Avšak Košický samosprávny kraj disponuje aj inými zdrojmi geotermálnej energie, ktoré sú menej teplé, avšak dali by sa využiť na rekreáciu, relax a liečebné účely. Summary: Geothermal energy in the Košice Region I currently minimum, almost zero. Great project implementation geothermal power plant, which would serve as the heating of Košice is also the 13 years are still only at the planning stage. However, the governing Region and has other sources of geothermal energy, which is "less" hot, but, could be used for recreation, relaxation and therapeutic purposes. Key words: Geothermal water, geothermal power plaint, balneology 1. Mýty a fakty Košický samosprávny kraj patrí na Slovensku medzi územia, kde je podľa rôznych relevantných údajov najväčší potenciál geotermálnej energie v rámci Slovenskej republiky, zvlášť v oblasti Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Prečo je to tak, dokladajú rôzne správy a údaje z doteraz vykonaného geologického prieskumu na týchto územiach a ich vyhodnotenie odborníkmi v tejto oblasti. [2] (Graf č. 1) Graf č. 1 Podiel technického potenciálu OZE v SR k územiu KS [3] Súčasný stav vo využívaní geotermálnej energie v Košickom samosprávnom kraji na akékoľvek účely v podstate neexistuje (Graf č. 2). Už od roku 1999, po ukončení

2 technických prác, sa hovorí o možnosti využitia geotermálneho zdroja Ďurkov, avšak do dnešného dňa sa v podstate nič neudialo a podľa môjho názoru sa ani nič podstatné ešte dlho neudeje. Dá sa skonštatovať, že je to jedno z mála slovenských prvenstiev vo svete a asi i v rámci celej galaxie. Neviem si predstaviť, že by sa niečo podobné udialo v okolí Bratislavy, alebo niekde v inej krajine. Dovolíme si povedať, že ani v rozvojovej krajine by nenechali takýto zdroj ležať bez využitia. Nie je našim cieľom a ani úlohou rozoberať príčiny takéhoto stavu, ale je to skutočne hanba obrovských rozmerov. Graf č. 2 Súčasné využívanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie v KSK [3] Avšak nechajme veľkolepé projekty ohľadom možností výstavby geotermálnej elektrárne, resp. teplárne v Ďurkove a pozrime sa na to, aké sú ešte iné možnosti využitia termálnych zdrojov v rámci Košického samosprávneho kraja, lebo ak sa ako obyčajný občan budem zaujímať o výstavbu napr. geotermálnej elektrárne, bude sa ma to týkať len asi tak, že je to zaujímavý projekt, ale pre nás to nebude okrem zlepšenia environmentálnych pomerov znamenať nič. Faktúru za elektrinu budeme i tak naďalej platiť VSE, pochybujeme, že dôjde k zníženiu ceny za 1 kwh, takže to je asi tak všetko. To isté by sa týkalo prípadnej teplárne. 2. Aké sú iné možnosti využitia geotermálnej energie? Myslíme si, že oveľa zaujímavejšia možnosť využitia geotermálnych zdrojov je ich využitie na rekreačné a balneologické účely, za súčasného využívania na energetické účely. V súčasnej dobe niečo podobné v rámci kraja neexistuje. A aj to, čo sme mali, už

3 zaniklo. V dobách pred rokom 1948 boli takmer v každom meste termálne, minerálne, resp. klimatické kúpele, a nielen v rámci Košického kraja. Napr. Spišská Nová Ves mala Iglófured v Novoveskej Hute, Košice mali Gajdove kúpele, takisto Rožňava mala svoje kúpele pri Čučme, existovali ešte i kúpele Byšta, Sobranecké kúpele, Borda, Štós, Gelnica Thurzov. Dnes ani v rámci mesta Košíc, kde boli i kúpele na Sennom trhu, niet kam ísť. Že by sa naši predkovia starali o svoj relax a zdravie viacej? Pre využívanie termálnych vôd na rekreačné a balneoterapeutické účely nie sú potrebné také zdroje, aké sú v okolí Ďurkova, kde voda na ústí vrtu dosahuje teplotu okolo 125 C a je čerpaná z veľkých hĺbok. Samozrejme, že takéto vrty sú aj primerané drahé, pričom cena za 1 m vrtu môže dosiahnuť až 2 000,- EUR. Čiže náklady na jeden vrt sa pohybujú okolo sumy 6,0 mil. EUR. K tomu je potrebné pripočítať ešte reinjektážny vrt, taktiež takmer v rovnakej sume. Pričom táto termálna voda môže slúžiť vzhľadom na svoj obrovský obsah minerálov len ako zdroj tepla a po odovzdaní energie je potrebné ju reinjektovať späť do podložia, pričom svetlo sveta neuvidel. Je to iba zdroj tepla, ktorý vo výmenníku odovzdá svoju tepelnú energiu a vracia sa späť do hlbín. Určitá možnosť vo využití tejto termálnej vody na rekreačné a balneoterapeutické účely sa črtá ešte predtým než bude reinjektovaná. Závisí to však od dobrej vôle investora a vlastníka geotermálnej elektrárne. V prípade Ďurkova sa po toľkých rokoch ukazuje, že tade cesta nevedie, preto aj očakávania menej informovaných občanov sú zbytočne veľké, ak si predstavujú možnosť využitia takéhoto zdroja na rekreačné a liečebné účely. Aké sú iné dostupnejšie formy? V rámci Košického samosprávneho kraja je ich viacero. Jedná sa o lokality, kde sú už geotermálne vrty realizované, avšak do dnešného dňa taktiež nie sú využívané. Jedná sa síce o podstatne plytšie vrty, avšak pre účely rekreácie a liečebné účely sú plne postačujúce a hlavne nepomerne lacnejšie. A navyše sa jedná podľa nášho názoru o veľmi zaujímavé, z perspektívneho hľadiska i lukratívne lokality. Jedná sa o nasledovné lokality (obr. 1):

4 Obr. 1 Nevyužívané geotermálne vrty v KSK Zemplínska Šírava oblasť Kaluža, kde sa v súčasnej dobe už projekt výstavby aquaparku po dovŕtaní termálneho vrtu do hĺbky 940 m s teplotou vody cca 45 C, už začal realizovať (obr. 2). V súčasnej dobe je to možné považovať za malý zázrak, ale ako prvá lastovička je to určite pozitívne motivujúci príklad aj pre ostatných. Je potrebné dodať, že po rozbore termálnej vody boli hlavným balneológom SR potvrdené liečivé účinky tejto vody, teda aj vhodnosť na balneologické využitie, pričom obec uvažuje i o využití na energetické účely. Obr. 2 Kaluža začiatok realizácie termálneho Aquaparku Borša Tokajská oblasť, aj keď obec Borša do Tokajskej oblasti priamo nepatrí, je pre svoju výhodnú polohu predurčená k realizácii podobného projektu ako sa realizuje v Kaluži. Nachádza sa tu aj kaštieľ, rodisko Františka Rákocziho II. (obr. 3). V obci boli v rokoch realizované vrtné práce, kde sa v hĺbke do 400 m zistili 2 zdroje termálnej vody

5 s teplotou do 40 C. Bohužiaľ do dnešného dňa nedošlo k žiadnej konkrétnej realizácii obdobného projektu ako v Kaluži. Obr. 3 Zanedbaný kaštieľ cca 100 m od termálneho vrtu Košice Anička, kde bol v roku 1981 realizovaný cca 310 m hlboký vrt G4, z ktorého prelivom vytekala minerálna voda s teplotou 28 C (obr. 4). Myslím si, že sa jedná o zabudnutú investíciu. Možno by bolo vhodné to oprášiť a začať sa znovu zaoberať možnosťou využitia tejto nielen Košičanmi obľúbenej lokality a obnoviť zašlú slávu Gajdových kúpeľov. Obr. 4 Súčasný stav na Aničke Kechnec, kde bol v roku 2008 realizovaný termálny vrt do hĺbky cca 1500 m, s teplotou cca 50 C. Podľa posledných informácií sa hľadá investor, projekt je pripravený (obr. 5), avšak podľa môjho názoru by možno bolo vhodnejšie začať so skromnejším rozpočtom a rozdeliť tento projekt na viacero etáp. Spočiatku by sa mohlo začať s bazénovým využívaním termálnej vody tak, aby začali prúdiť do obecnej pokladne peniaze, ktoré by sa dali okrem iného využiť i na realizáciu ďalších etáp, pretože úvodná plánovaná investícia vo výške 15,0

6 mil. EUR sa nám zdá veľmi vysoká. Možno začať s jednou desatinou rozpočtu by bolo reálnejšie. Obr. 5 Projekt Aquaparku v Kechneci Arnutovce a Letanovce brána do Slovenského raja, kde boli koncom sedemdesiatych rokov odvŕtané 2 vrty do hĺbky cca 1200 m, resp. 660 m. Teplota takmer 30 rokov vytekajúcej vody z oboch vrtov dosahuje 31 C, avšak využitie sa pre tieto zdroje nenašlo žiadne. Súčasný stav je taký, že vlastníctvo vrtu v Arnutovciach (obr. 6) a okolitých pozemkov je po delimitácii od skrachovaného PD Spišský Štvrtok v rukách miestneho urbariátu, teda možnosť využiť tento vrt je finančne i organizačne veľmi komplikovaná. Obdobná situácia je aj v prípade vrtu v Letanovciach (obr. 7), kde jeho využitie blokujú majetkové pomery a finančná náročnosť (potreba prehĺbenia vrtu). Obr. 6 Voľne vytekajúca termálna voda z vrtu Arnutovce

7 Obr. 7 Voľne vytekajúca termálna voda z vrtu Letanovce 3. Ako by sa to dalo Už za režimu pred rokom 1989 bolo verejným tajomstvom, že doláre zarobené v cestovnom ruchu a kúpeľníctve boli najlacnejšie zarobené peniaze. Za pozitívnymi príkladmi nemusíme chodiť veľmi ďaleko, stačí niekoľko km južne, resp. severne od slovenských hraníc. Asi najväčšie skúsenosti vo využívaní geotermálnych vôd na rekreačné a liečebné účely v Európe a dovolíme si povedať, že i na svete, majú naši maďarskí susedia. Ak sme sa pozreli na mapu a porovnali som si porovnateľné územie na južnej strane Košického samosprávneho kraja, našli sme minimálne 16 takýchto zariadení, spomenieme len najznámejšie: Vásárosnámény, Sárospatak, Polgár, Tiszaújváros, Miskolc, Miskolc Tapolca, Mezokovesd, Bogács, Eger, Egerszalók, Demjén... Na pomerne malom území je ich viac ako v rámci celej Slovenskej republiky. Nie je to žiadna novinka, že služby týchto zariadení okrem turistov z iných krajín bohato využívajú aj naši občania, čo znamená značný odliv peňazí práve z oblasti cestovného ruchu, ktorých veľkú časť by bolo možné využiť doma. Myslím si, že by to mohlo byť dostatočnou výzvou pre našich politikov, či už v samospráve alebo v štátnej správe, aby sa už konečne prešlo od slov k činom. V rámci stratégie Košického samosprávneho kraja je uvažované aj o využívaní geotermálnej energie na takéto účely, ale bohužiaľ zatiaľ len na papieri. Aj keď sa prvá lastovička v Kaluži už realizuje je to stále málo. Živo si vieme predstaviť, že po raňajkách môže turista vyraziť na cyklotúru po okolí tokajských viníc a historických pamiatok, resp. do Slovenského Raja (Tatier), po dobrom

8 obede z miestnych špecialít v štýlovej reštaurácii si zájsť na relax do termálnych kúpeľov v Borši (v Arnutovciach Letanovciach) a vyhnať únavu zo svalov a večer pokračovať pri dobrej večeri a ochutnávke tokajských vín (ľudových jedál a nápojov v miestnej reštaurácii, penzióne) v príjemne strávenom predĺženom víkende. Avšak k tomu nás čaká asi ešte veľmi dlhá cesta a preto asi zasa vyrazíme za podobným dobrodružstvom do Maďarska, resp. Poľska a podporíme zahraničné ekonomiky namiesto našej. 4. Záver Košický kraj a nielen on v rámci Slovenska zrejme nie je zaujímavý pre veľkých investorov. Dokonca aj priemyselný park v Kechneci je po odchode Molexu v poklese. Jednou z ciest ako pozdvihnúť úroveň nášho kraja je podpora a ďalší rozvoj takých aktivít ako je v Kaluži a s tým súvisiacich aktivít, ako napr. výstavba cyklistických chodníkov, opravy rozbitých ciest, rekonštrukcie historických objektov, napr. Rákociho kaštieľa v Borši, atď. Ale to ľudia, ktorí sa tým zaoberajú vedia lepšie ako my, to všetko je už vymyslené, stačí sa prejsť po okolitej Európe. Zámerne píšeme okolitej, pretože keď to ide v krajinách bývalého východného bloku, ako sú Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Česko, tak to musí ísť aj u nás. Všetko je o ľuďoch a o peniazoch. Avšak nevieme si predstaviť starostu obce, ktorá má existenčné problémy a snaží sa v Bratislave vybehať investície na výstavbu kanalizácie, vodovodu resp. opravu miestnych komunikácií, aby sa začal venovať aj zlepšovaniu podmienok pre cestovný ruch alebo nedajbože ešte začal uvažovať o realizácii aquaparku. To je už parketa investorov a kompetentných orgánov verejnej správy na vyššej úrovni. LITERATÚRA [1] HUSÁR, M.: Potenciál obnoviteľných zdrojov energie v Košickom samosprávnom kraji, seminár ARR, Kaluža 5. september 2012, [2] FRANKO, O. et al.: Atlas geotermálnej energie Slovenska, 1995, ŠGÚDŠ, 267 s., ISBN: X [3] NAGY, M.: Regionálne aspekty využívania obnoviteľných zdrojov energie, 2010, Diplomová práca, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, 86 s.