MERCOSUR: vnútorný boj o budúcnosť

Transcription

1 MERCOSUR: vnútorný boj o budúcnosť Autor: Daniel DOM Oponentka: Malvína HLADKÁ 7 Úvod Argentínsko-brazílska aliancia Uruguaj malá sestra veľkého brata Venezuela, nový člen? Európska únia a Mercosur Úvod Latinská Amerika je neslávne známa ambicióznymi myšlienkami regionálnej integrácie, ktoré sa nikdy nezrealizovali, alebo inak zlyhali. Regionálna integrácia, ktorá opätovne začala v polovici 80. a začiatkom 90. rokov má podobu dvoch konkurujúcich procesov. Regionálny zahŕňa štáty Mercosuru, pozostatky Stredoamerického spoločného trhu, Caricom, Andský pakt a množstvo bilaterálnych a viacstranných dohôd voľného obchodu. Druhý proces má charakter hemisférický a je ukotvený v bilaterálnych zmluvách rozšírenej NAFTA+ schémy v podobe Zóny voľného obchodu Amerík (FTAA) 1, ktorá však nie je integračným zoskupením v zmysle vytvárania supranacionálnych inštitúcií. Z hľadiska regionálnych bezpečnostných komplexov rozoznávame na juhoamerickom kontinente dve hlavné subregionálne zoskupenia a to menšie Andské spoločenstvo a hospodársky silnejší Mercosur [1, s.324]. Založenie Mercosuru bolo motivované myšlienkami európskej integrácie v oblasti budovania spoločného základu politickej stability a demokracie v regióne. Argentína a Brazília si po skúsenostiach s vojenskými režimami a medzištátnou rivalitou na kontinente uvedomili, ako sú ich demokracie zraniteľné. Druhým silným dôvodom pre vzájomnú spoluprácu, predovšetkým po zániku bipolárneho rozdelenia sveta a nástupe ekonomickej globalizácie, bol pocit marginalizácie v regionálnej a globálnej ekonomike. Snaha o zvýšenie konkurencieschopnosti a spoločný makroekonomický postoj na globálnej scéne viedla štáty tzv. južného cípu k založeniu Spo- 1 Španielsky ALCA: Washingtonom presadzovaný koncept zóny voľného obchodu pre 34 štátov Ameriky s výnimkou Kuby pozn. aut. 81

2 7 I. KAPITOLA MERCOSUR: vnútorný boj o budúcnosť ločného trhu juhu. 2 Mercosur začínal síce ako zóna voľného obchodu, ale s ambíciou vyvinúť sa v colnú úniu definovanú spoločnou colnou sadzbou (CET) a prípadne spoločným trhom s voľným pohybom tovaru, kapitálu a pracovnej sily. V súčasnosti je ale neúplnou colnou úniou s mnohými výnimkami aj v CET. Hoci je Južná Amerika z hľadiska kultúry a spoločnej histórie najhomogénnejším regiónom sveta, jej integračné ambície sú brzdené v niekoľkých rovinách. Argentínsko-brazílska aliancia 2 Mercosur (portugalsky Mercosul) je najväčšia zóna voľného obchodu juhoamerických krajín založená zmluvou z Asunción (1991) medzi štátmi Brazílie, Argentíny, Uruguaja a Paraguaja a neskôr doplnená a novelizovaná zmluvou z Ouro Preto (1994). Pridružené členstvo majú Bolívia, Čile, Kolumbia, Ekvádor a Peru. Venezuela prijala pozvanie za člena Mercosuru 9. decembra Pridružené krajiny požívajú výhody preferenčného cla, ale nemusia prijímať externé colné tarify Mercosuru voči tretím krajinám pozn. aut. 3 Tzv. zmluvou z Guadalajary (18. júla 1991) bola ustanovená spoločná agentúra pre monitorovanie a kontrolu jadrových materiálov (ABAC). Bližšie pozri [3, 7]. Na tento komplex vzťahov je možné nahliadať z hľadiska interferencie superveľmoci USA a jej záujmov a z hľadiska faktorov posilňujúcich alebo oslabujúcich subregionálnu spoluprácu, najmä v interakcii argentínsko-brazílskeho integračného jadra Mercosuru s andskými štátmi. Argentínsko-brazílske zbližovanie má svoje korene v opustení pretekov jadrového výskumu a následnom budovaní recipročnej dôvery, ktorá neskôr veľmi rýchlo prerástla do systému vzájomnej nukleárnej kontroly. 3 Vojna Argentíny o Falklandské ostrovy podnietila nepísanú regionálnu bezpečnostnú alianciu s Brazíliou a vytvorila perspektívu spolupráce a potlačenia historickej rivality [5]. Počiatky intenzívnejšej hospodárskej spolupráce Argentíny s blízkym susedom boli jedným z dôsledkov jej neproduktívnych obchodných vzťahov s USA. Táto situácia motivovala Brazíliu k ekonomickému pritiahnutiu Argentíny na jej vlastný geopolitický orbit a zároveň spĺňala argentínske ambície expandovať na brazílske trhy [13]. Devalvácia brazílskeho realu na konci 90. rokov ale nemalou mierou prispela k finančnej kríze v susedných krajinách, hlavne v Argentíne (vtedy ešte menovo viazanej na USD). Subregionálna orientácia Argentíny sa začala prejavovať aj odklonom od jej strategického kurzu automatických aliancií s USA. Ešte v roku 1997 bola Clintonovou administratívou Argentína hodnotená ako jeden z najvýznamnejších spojencov mimo NATO [20, s. 6], ale jej finančná kríza v rokoch 2002/2003 a tvrdá, nie celkom spojenecká reakcia USA prinútili krajinu hľadať nové strategické partnerstvo. Hospodársku integráciu oboch krajín síce krízy spomalili, ale podnietili značný pokrok v politic- 82

3 Daniel DOM 7 kej oblasti. Obe krajiny poučili o ich vzájomnej závislosti a dlhodobo ukotvili tému Mercosuru a vzájomných bilaterálnych vzťahov na úrovni strategického partnerstva [16]. Zmenu zahraničnopolitickej orientácie Argentíny zdôraznilo nové ľavicovo orientované politické vedenie Néstora C. Kirchnera, ktoré odmietalo tzv. Washingtonský konsenzus 4 a kritizovalo predošlú neoliberálnu hospodársku politiku. V kontexte presadzovania spolupráce typu Juh-Juh bola v Brazíli strategická logika podporená zahraničnou politikou sebadôvery (auto-estima) prezidenta Ignácia Lulu, ktorá priniesla psychologickú víziu kolektívnej identity Južnej Ameriky so silným sociálnym rozmerom. V praxi to znamenalo vyššiu mieru brazílskej intervencie a solidarity pri alokácii zdrojov pre susedov [6, s.1139]. Z hľadiska Brazílie sú priority jej zahraničnej politiky stanovené podľa vzorca Argentína Mercosur Južná Amerika. Líderstvo Brazílie v aliancii s Argentínou je formované ako hospodárska protiváha severoamerickému vplyvu a tento nový druh regionalizmu je prítomný aj v taktickom odmietaní rokovať o dohodách o voľnom obchode s USA, resp. v snahe viesť tieto rokovania vo formáte a nie na individuálnom základe [23]. Brazílska zahranično-obchodná stratégia je čiastková a primárne zameraná na záležitosti prístupu k trhu. Riadi sa pritom hospodárskymi záujmami v Južnej Amerike a v odvetviach, kde je najviac konkurencieschopná. USA sa zasadzujú o komplexnejšie obchodné dohody, ktoré market access ďaleko presahujú 5. Tieto rozdiely sa markantne prejavili v novembri 2005 na Summite Amerík v Mar del Plata, kde sa krajiny Mercosuru a Venezuela odmietli pripojiť k rokovaniam o FTAA, kým bohaté krajiny neznížia svoje poľnohospodárske dotácie a neodstránia obchodné bariéry [12]. Brazília svoju prioritu prístupu na trh presadzuje ako regionálny líder a hlas rozvojových krajín. Jej zámerom je zmeniť poľnohospodársku politiku WTO a politicky využiť Mercosur pri odmietaní dohôd FTAA pre ich nedostatočnú vyváženosť voči brazílskym záujmom. USA patria síce medzi najväčších obchodných partnerov Brazílie, ale jej obchodné priority váhu vzájomného obchodu nezohľadňujú [11]. Na druhej strane ani podiel štátov Mercosuru na brazílskom exporte nie je významný. Môžeme povedať, že jej medzinárodný obchod je značne diverzifikovaný, vrátane jej exportu do krajín EÚ 6. To Brazílii zaruču- 4 Washingtonský konsenzus je súbor makroekonomických politík určených predovšetkým latinskoamerickým krajinám. V prípade Argentíny sa o presadenie týchto princípov zasadzoval jej bývalý prezident Carlos Menem ( ) pozn. aut. 5 Vážnu nezhodu na rokovaniach v Mar del Plata priniesla ambícia USA presadiť kontinentálny štandard pri dodržiavaní práv duševného vlastníctva. Zabraňoval by neautorizovanému šíreniu liekov v rozvojových krajinách, hlavne Brazílii, ktorá sa bráni problémom šírenia HIV/AIDS pozn. aut. 6 Brazília vyváža 25 % svojich tovarov do EÚ, 21 % do USA, 20 % do Latinskej Ameriky a 15 % do Ázie. Brazílsky export do krajín Mercosuru predstavuje menej ako 10 %. [11, s. 9] 83

4 7 I. KAPITOLA MERCOSUR: vnútorný boj o budúcnosť je nezávislosť hegemóna. Preto okrem pomeru vzájomného svetového obchodu je pre smerovanie brazílskej zahraničnej politiky kľúčový jej hospodársky model so silným rozvojovým komponentom. Zahraničné hrozby sú vnímané a spájané predovšetkým s ekonomickými a nie vojenskými rizikami [2, s.22]. Uruguaj malá sestra veľkého brata 7 Za zmienku stojí, že Uruguaj je podľa Environmental Sustainability Index [22] v ochrane životného prostredia na treťom mieste po Fínsku a Nórsku. Plánované celulózky reprezentujú oproti 10 zastaralým celulózkam v Argentíne najmodernejšiu technológiu pozn. aut. 8 Argentínska finančná kríza mala negatívny vplyv na uruguajský bankový sektor a spôsobila 11 % pokles HDP, 20 % nárast nezamestnanosti a zbedačenie tretiny vidieckej populácie. Pôžičky krajiny sa vyšplhali do výšky 2,3 mld. USD. Napriek tomu sa Vázquezova vláda zodpovedne rozhodla dodržať svoje záväzky voči MMF a tak si udržala kredibilitu v očiach investorov [26]. Mercosur stojí pred vážnym problémom vo vzťahu k svojim menším členom, najmä Uruguaju, u ktorého narastá sklamanie z nedostatočných výhod členstva a snaží sa posilniť svoje obchodné vzťahy s USA. Intenzívny bilateralizmus medzi Argentínou a Brazíliou poškodzuje menšie krajiny Mercosuru prehlásil v marci 2006 minister financií Uruguaja Danilo Astori a dodal, že namiesto zmierňovania rozdielov medzi členskými krajinami dochádza k ich prehlbovaniu [25]. Na druhej strane uruguajských snáh o uzatvorenie preferenčnej dohody s USA stojí rozhodnutie Mercosuru, ktoré zakazuje bilaterálne zmluvy s tretími krajinami bez odobrenia organizácie [15]. Pohyb krajiny týmto smerom by si vyžiadal jej vystúpenie z Mercosuru. Ako sa neskôr ukázalo, uruguajská vláda od tohto zámeru oficiálne opustila [24]. Napriek tomu tieto snahy nie sú pochované. Uruguaju je predkladaný čílsky model, kde krajina ako pridružený člen uzatvára čo najviac dohôd o voľnom obchode, liberalizuje svoje hospodárstvo a tak vytvára prostredie pre priame zahraničné investície [18]. V súčasnosti medzištátne napätie vyvoláva historicky najväčšia španielsko-fínska investícia do celulózky v poriečí Uruguaja. Nedávno eskalovala blokádou ciest medzi Argentínou a Uruguajom a viedla tak porušeniu základného princípu slobody pohybu tovarov v zóne. V máji Argentína z dôvodov environmentálnej ochrany rieky preniesla spor na pôdu Medzinárodného súdu v Haagu. Uruguaj na to reagoval vyhláseniami o oslabovaní mechanizmov Mercosuru pre urovnávanie obchodných sporov. 7 Pre Uruguaj je prilákanie zahraničných investícií kľúčom riešenia dlhu voči MMF 8 a udržania trvalého rastu hospodárstva, ktoré svojim objemom ani produkciou surovín nemôže konkurovať gigantickým susedom. Aj preto sa ľavicová vláda Tabaré Vázqueza prikláňa k pragmatickým riešeniam politického stredu, ale je si ve- 84

5 Daniel DOM 7 domá aj svojej zviazanosti s budúcnosťou Mercosuru a princípmi solidarity medzi jeho členmi. 9 Bude záležať na veľkých hráčoch združenia, či integrácia v Mercosure ostane len pri víziách, alebo ju inštitucionálne prehĺbia aj za cenu posilnenia supranacionality a tým pádom oslabenia ich národného vplyvu Venezuela, nový člen? V apríli 2006 na stretnutí prezidentov v Asunción ohlásil Hugo Chávez vystúpenie Venezuely z Andského spoločenstva národov (CAN). Tento krok zdôvodnil kategorickým odsúdením uzavretia dohôd o voľnom obchode Kolumbie a Peru s USA a obavami zo zaplavenia domáceho trhu lacným tovarom z USA. Z jeho pohľadu členstvo Venezuely nemalo význam v zoskupení, ktoré slúži iba elitám a nadnárodným spoločnostiam a nie nášmu ľudu, pôvodnému obyvateľstvu a chudobe [17]. Na Chávezov postoj je možné nazerať ako na politické vystúpenie proti USA, ale tiež isté potrestanie Kolumbie za jej zasahovanie do venezuelských volieb. 10 Vektor Chávezovho antiamerikanizmu sa prejavil aj vystúpením Venezuely zo zoskupenia G-3 11 a podporou regionálnej integrácie motivovanej princípmi politickej a ideologickej afinity medzi ním, Fidelom Castrom a Evo Moralesom pod značkou tzv. Bolívarskej alternatívy pre Ameriku (ALBA). Chávezovu zahraničnopolitickú rošádu korunovalo jeho vyhlásenie o plnom členstve Venezuely v Mercosure. To v prípade tretej najväčšej ekonomiky na kontinente a piateho najvýznamnejšieho exportéra ropy na svete, značne posilní váhu združenia vo vzťahu k USA. Je ale potrebné zdôrazniť, že napriek vzájomne napätým vzťahom je Venezuela spoľahlivým dodávateľom ropy do USA. 12 Začiatok venezuelského členstva v Mercosure ihneď poznačil diplomatický rozpor s USA pri nominácii kandidátov na nestále členstvo v BR OSN. Venezuela bola prirodzene podporená Brazíliou a Argentínou [4] na úkor guatemalskej kandidatúry. Otázkou budúcnosti zostáva, ako sa tento vzácny súhlas prejaví aj pri budovaní energetických sietí, hlavne plynovodov v južnej Amerike, keď ideologické venezuelsko-bolívijské spojenectvo narazí na pragmatické záujmy Brazílie a ostatných štátov južného cípu. Dôležité bude, ako kontroverzné venezuelské vedenie 9 Za zmienku stojí hrozba uvalenia reštrikcií na vojenskú pomoc zo strany USA, ktorej čelí Uruguaj kvôli nevyňatiu amerických občanov spod jurisdikcie MTT (ICC) v súvislosti s článkom 98 zmluvy. Naopak Argentíne bola udelená výnimka ako hlavnému spojencovi mimo NATO [19]. 10 Ako vypovedal bývalý vysoký predstaviteľ kolumbijskej bezpečnostnej služby (DAS) Rafael García, DAS spolupracovala so stovkou ozbrojencov na destabilizácii venezuelskej vlády, ktorá viedla k zabitiu prokurátora D. Andersona a komplotu voči Chávezovi [8]. 11 G-3: Venezuela, Mexiko, Kolumbia pozn. aut. 12 Napriek venezuelskému nesúhlasu s vojnou v Iraku Caracas pred vypuknutím vojenského konfliktu ubezpečil USA, že bude spoľahlivým dodávateľom ropy. Podobne pozitívne možno hodnotiť aj ich spoluprácu pri potláčaní obchodu s drogami [21]. 85

6 7 I. KAPITOLA MERCOSUR: vnútorný boj o budúcnosť dokáže pretaviť zmes politík hospodárskeho intervencionizmu, nacionalizmu a Chávezových populistických avantúr do konštruktívneho vzťahu s krajinami Mercosuru, harmonizácie s pravidlami organizácie 13 a demokratického cítenia týchto krajín. Pretože ako povedal brazílsky minister zahraničných vecí Celso Amorim: Nie Mercosur sa má prispôsobiť Venezuele, ale Venezuela Mercosuru v opačnom prípade sa nedosiahne žiadna dohoda [14]. Európska únia a Mercosur 13 Podľa harmonogramu stanoveného členskými krajinami má Venezuela na prijatie spoločných taríf obdobie rokov 2010 až Podobne Andské spoločenstvo stanovuje 5-ročné obdobie na úplné vystúpenie krajiny zo združenia pozn. aut. 14 Ako počas stretnutia poznamenal Wolfgang Schüssel všetci sa porozprávali so všetkými pozn. aut. Už od roku 1995 únia iniciovala rokovania s Mercosurom v oblasti inter-regionálnej zóny voľného obchodu. Politika EÚ sleduje vytvorenie osobitného vzťahu s krajinami južného cípu ako istej protiváhy voči vplyvu USA pri presadzovaní ich vlastného programu voľného obchodu (FTAA). V podobnom duchu sú krajiny Mercosuru naklonené týmto rokovaniam, ale vzájomná dohoda viazne kvôli rovnakým problémom ako pri FTAA. Brazília chce zlepšiť svoj prístup na trh EÚ s poľnohospodárskymi produktmi, zatiaľ čo únia presadzuje zníženie ciel pre svoje priemyselné výrobky [11, s.11] a otvorenie sektoru služieb. Obe strany sú si vedomé, že k pokroku v týchto otázkach nedôjde, kým sa neuzavrú rokovania katarského kola v WTO medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami [10]. V tomto zmysle výsledky schôdzky WTO v Hongkongu nesplnili očakávania juhoamerických krajín a ukázalo sa, že hlavnou, i keď nie jedinou obštrukciou pre dosiahnutie dohody sú poľnohospodárske dotácie vo vzťahu k spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ. Štvrté stretnutie hláv štátov Latinskej Ameriky a Karibiku s EÚ vo Viedni prinieslo jednu zaujímavú novinku, keď boli rozbehnuté viaceré paralelné rokovania a agendy. Ale vo vzťahu s Mercosurom neboli dosiahnuté hmatateľné výsledky okrem zdôraznenia dôležitosti biregionálnej asociačnej dohody a pokračovania interegionálneho dialógu aj v období medzi summitmi 14 so snahou inštitucionálne ich ukotviť v euro latinskoamerickej rade [9]. Summit bol ukončený len minimálnym konsenzom z dôvodu problematických ideologických debát v duchu znárodnenie kontra liberalizácia. 86

7 Daniel DOM 7 Implikácie pre SR Región Latinskej Ameriky nepatrí medzi priority zahraničnej politiky SR, čomu zodpovedá aj zredukované zastúpenie SR v tomto regióne. Z pohľadu SR sú kľúčovými krajinami Mercosuru Brazília a Argentína. Brazília z dôvodu jej investícií na Slovensku a možností exportu slovenských produktov a Argentína vo vzťahu jej spoločného členstva so SR v BR OSN [27]. Z hľadiska európskej úrovne SR podporuje uzavretie asociačnej dohody medzi EÚ a Mercosurom. Výhoda uzavretia takejto dohody je zrejmá z príkladu Mexika a Chile. Napriek istým výhodám prehlbovania spolupráce z pozície členskej krajiny EÚ sa však vstupom stredoeurópskych a pobaltských krajín do EÚ sa európsky záujem od Latinskej Ameriky ešte viac vzdialil. ZDROJE [1] Buzan, Barry Waever, Ole: Regions and powers, The structure of International Security, Cambridge University Press [2] Brazil as an intermediate state and regional power: action, choice and responsibilities, International Affairs, január 2006, The Royal Institute of International Affairs. [3] Brazilian-Argentine Agency for Accounting and Control of Nuclear Materials (ABACC), Nuclear Threat Iinitiative, /official_docs/inventory/pdfs/abacc.pdf, [4] Brazil supports Venezuela for UN Security Council, Mercopress, 6. júna a Argentina supports Venezuela to Security Council, Mercopress, 3. jún, [5] Brigagăo, Clovis Fonrouge, Marcelo F. Valle: A regional model of confidence building for nuclear security in Argentina and Brazil, The International Journal of Peace Studies, July 1998, Volume 3 Number 2, [6] Burges, Sean W.: Auto-estima in Brazil, International Journal, jeseň 2005, [7] Carasales, Julio C.: The Evolution of the Argentine-Brazilian Nuclear Rapprochement, Institute for Science and International Security, [8] Colombia: Uribe Must End Attacks on Media, Human Rights News, [9] Declaration of Vienna, IV. EU-LAC Summit, Viedeň, 12. mája [10] EU/Mercosur trade accord to counter political events, Mercopress, 1. jún,

8 7 I. KAPITOLA MERCOSUR: vnútorný boj o budúcnosť [11] Hornbeck, J. F.: Brazilian Trade Policy and the United States, CRS Report, ver. 3. február 2006, [12] Kirchner tells Fox to look after Mexico, Mercopress, 9. november 2005, [13] Macbeth, Hampden Ramirez, Shana: Argentina-Brazil Relations: Urgent Challenges Come to the Forefront, Council On Hemispheric Affairs, _Releases_2005/05.73_Argentina_Brazil_Relations_Urgent_Challenges_Co me_to_the_forefront.htm, [14] Malamud, Carlos: La salida venezolana de la CAN y su repercusiones sobre la integración regional (2Ş parte): Su impacto en Mercosur (ARI), , [15] Mercosur/CMC/Dec N 32/00, decisions/dec3200s.asp, [16] MZV Argentíny: Strategické ciele zahraničnej politiky, mrecic.gov.ar/portal/seree/home.html, [17] Presidente Hugo Chávez anuncia su retiro de la CAN, La República, &id_subseccion=1&template=noticia&fecha= #, [18] Recomiendan el modelo chileno para lograr TLC, Diario El País, pc=uy&doc_id= , [19] Ribando, Clare M.: Article 98 Agreements and Sanctions on U.S. Foreign Aid to Latin America, CRS Report ver. 10. apríl 2006, [20] Sullivan, Mark P.: Argentina: Political Conditions and U.S. Relations, CRS Report ver. 31. marec 2005, [21] Sullivan, Mark P.: Venezuela: Political Conditions and U.S. Policy, CRS Report, ver. 18. máj 2005, [22] Sustainability Index, The Environmental Performance Measurement Project, Yale UNI, [23] US reject 4+1 agreement with Mercosur, Mercopress, 9. februára 2006, [24] Uruguay descarta un TLC con EE.UU, Notisur, nts/?p=15008, [25] Uruguayans lose faith in trade pact, Financial Times, 20. marca 2006, [26] Uruguay s Tabaré Vazquez: Pink Tide or Political Voice of the Center?, [27] Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2006, MZV SR, mepoforum.sk/index.php?id=285&downid=225,