Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou

Transcription

1 ELSEWA s.r.o Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou 9. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY MALÉ VODNÉ DIELA KRAJINA A VODA Štrbské Pleso, Hotel Toliar, Tlač: Slovenská technická univerzita v Bratislave

2

3 OBSAH I. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY - VODOVODY MANAŽMENT ÚNIKOV VODY V SYSTÉME VEREJNÉHO ZÁSOBOVANIA PITNOU VODOU... 5 Katarína Tóthová, Vanda Dubová MONITORING AGRESIVITY VODY Vanda Dubová, Ján Ilavský, Danka Barloková APLIKÁCIA RIZIKOVEJ ANALÝZY PRI ZÁSOBOVANÍ TEPLOU VODOU Daniela Očipová, Zuzana Vranayová ÚPRAVA POVRCHOVEJ VODY NA PITNÚ ZA POUŽITIA GRAVITAČNEJ FILTRÁCIE Pavol Ďurček OCHRANA VODNÝCH ZDROJOV V SLOVENSKO-POĽSKEJ PRIHRANIČNEJ OBLASTI.. 35 Slávka Gałaś, Andrzej Gałaś VODOVODNÁ PRÍPOJKA Ľuboš Hurban, Jarmila Božíková ŠTRUKTÚRA DÁT V HYDROINFORAMČNÝCH SYSTÉMOCH A ICH PREPOJENIE Ivan Mrnčo SANÁCIA VODOVODNÝCH POTRUBÍ BEZVÝKOPOVÝMI TECHNOLÓGIAMI Martina Hanková II. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY - KANALIZÁCIE SOUČASNÝ STAV A BLÍZKÝ VÝHLED MĚSTSKÉHO ODVODNĚNÍ Petr Hlavínek, David Stránsky PRÍPRAVA PLÁNU OBNOVY STOKOVEJ SIETE POSÚDENIE STOKOVEJ SIETE Z ENVIRONMENTÁLNEHO A HYDRAULICKÉHO HĽADISKA Marek Sokáč ODPORÚČANÉ SPÔSOBY OBNOVY STÔK Dušan Rusnák VOĽBA STOKOVÉHO SYSTÉMU VZHĽADOM NA CHARAKTER ÚZEMIA Štefan Stanko ROZVOJ A ZLEPŠENIE INFRAŠTRUKTÚRY VODOVODOV A KANALIZÁCIÍ NA ÚZEMÍ MESTA VRANOV NAD TOPĽOU Zuzana Rusičová, Martina Zeleňáková BIOKORÓZIA KANALIZAČNÝCH POTRUBÍ Katarína Foraiová SPRACOVANIE KALOV NA NÍZKO KAPACITNÝCH KOMUNÁLNYCH ČOV Ivana Mahríková POŽIADAVKY NA MATERIÁLY RÚR A SÚČASTÍ POUŽÍVANÉ NA OBNOVU STÔK Monika Bronišová, Dušan Rusnák ČERPADLÁ A ČERPACIE STANICE Lukáš Chabaľ, Dušan Rusnák

4 MEMBRÁNOVÁ TECHNOLÓGIA A ČISTENIE ODPADOVÝCH VÔD Tina Pikorová POSÚDENIE STOKOVEJ SIETE MARTIN-VRÚTKY Marián Kolarič, Dušan Rusnák, Štefan Stanko POSÚDENIE BIOLOGICKÉHO ČISTENIA ODPADOVEJ VODY V ČOV MICHALOVCE Eva Balberčáková, Magdaléna Bálintová II. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY - KANALIZÁCIE - ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO PREVÁDZKOVANIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Ivona Škultétyová BILANCIA VZNIKU ODPADOV Lenka Dančová, Ivona Škultétyová UZAVRETIE A MONITORING SKLÁDOK ODPADOV Kristína Galbová III. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY - NAKLADANIE SO ZRÁŽKOVÝMI VODAMI ZKUŠENOSTI S HOSPODAŘENÍM S DEŠŤOVÝMI VODAMI V ČR Petr Hluštík, Petr Hlavínek PRIEMYSELNÉ OBLASTI A MANAŽMENT ZRÁŽKOVÝCH VÔD Z POVRCHOVÉHO ODTOKU Zuzana Vranayová, Zuzana Karelová EFEKTÍVNE VYUŽITIE STRIECH PRE ZACHYTÁVANIE ZRÁŽKOVEJ VODY Z POVRCHOVÉHO ODTOKU Mohamed Ahmidat Khalil Masoud, Zuzana Vranayová ODVODNENIE SPEVNENÝCH PLÔCH, ODLUČOVANIE ROPNÝCH LÁTOK A VSAKOVANIE DAŽĎOVEJ VODY Miroslav Bebko VYUŽITELNOST SRÁŽKOVÝCH VOD V RÁMCI OBJEKTŮ RODINNÝCH DOMŮ Pavla Šebestová, Jitka Hajduková, Petra Malíková ZÁSADY NÁVRHU A DIMENZOVANIE VSAKOVACÍCH ŠÁCHT PRE ZRÁŽKOVE VODY 231 Gabriel Markovič, Peter Kapalo NÁVRH ZACHYTÁVANIA DAŽĎOVÝCH VÔD VO VYBRANOM ÚZEMÍ Martina Zeleňáková, Monika Macurová, Gabriela Rejdovjanová SPÔSOBY ODVODNENIA A JEHO ALTERNATÍVNE RIEŠENIE Martina Zeleňáková, Gabriela Rejdovjanová VYUŽITIE MATEMATICKÉHO MODELOVANIA STOKOVEJ SIETE S OHĽADOM NA KLIMATICKÉ ZMENY Michal Holubec, Štefan Stanko

5 IV. POVODŇOVÉ RIZIKÁ A MANAŽMENT INFORMAČNÍ SYSTÉM VODA ČESKÉ REPUBLIKY Petr Zoubek PROCES PLÁNOVÁNÍ V POVODÍCH DLE AQUIS COMMUNAUTAIRE Libor Ansorge VÝZNAM VRCHOLOVÝCH NÁDRŽÍ L. MARA A ORAVA PRI REGULOVANÍ POVODŇOVÝCH PRIETOKOV Pavol Zachar, Peter Caban, Dušan Chlapík HODNOTENIE POVODŇOVÉHO RIZIKA VO VYBRANÝCH ŠTÁTOCH EURÓPY Martina Zeleňáková, Lenka Gaňová ZLOŽITÉ RIEŠENIA PREVENCIE PRED POVODŇAMI Jozef Kmec V. KRAJINA A VODA ALTERNATÍVNE ZDROJE ENERGIE FINANCIAL EVALUATION OF THE EFFECTIVENESS OF THE APPLICATION OF THE RAINWATER UTILIZATION SYSTEM Daniel Słyś, Józef Dziopak, Joanna Hypiak ENERGETICKO EKONOMICKÉ POSÚDENIE NÁVRHU MALEJ VODNEJ ELEKTRÁRNE V KOŠICKOM REGIÓNE Natália Jasminská,Ľudovít Tkáčik, Patrícia Čekanová, Marián Lázár ENERGETICKÉ VYUŽITIE PODZEMNÝCH VÔD V KOŠICKEJ AGLOMERÁCIÍ Ľudovít Tkáčik, Natália Jasminská, Tomáš Brestovič, Peter Horbaj VI. KRAJINA A VODA MANAŽMENT VODNÝCH STAVIEB METÓDY VYUŽÍVANÉ PRI ENVIRONMENTÁLNOM HODNOTENÍ VODNÝCH STAVIEB Lenka Zvijáková, Martina Zeleňáková DYNAMIKA HLADINY PODZEMNÍ VODY V NIVNÍ KRAJINĚ JIŽNÍ MORAVY Katarína Domokošová, Jiří Schneider, Alice Kozumplíková, Jana Konečná KONCEPT REVITALIZAČNÍHO MANAGEMENTU MALÝCH LESNÍCH POVODÍ Alice Kozumplíková, Jiří Schneider, Katarína Domokošová PROBLEMATIKA VÝBĚRU VHODNÝCH GEOSYNTETIK PRO STABILIZACI BŘEHŮ Miloslav Šlezingr ARMOVANÝ STABILIZAČNÍ KOBEREC NÁVRH A ZALOŽENÍ Miloslav Šlezingr

6 Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou MANAŽMENT ÚNIKOV VODY V SYSTÉME VEREJNÉHO ZÁSOBOVANIA PITNOU VODOU MANAGEMENT OF WATER LEAKAGES IN WATER SUPPLY SYSTEM Ing. Katarína Tóthová, PhD., Ing. Vanda Dubová Stavebná fakulta STU v Bratislave, Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva, Radlinského 11, Bratislava, katarina.tothova@stuba.sk, Abstract: In the paper active control of hidden leakages and illegal water use are presented through the evaluation of continuous flow measurements at the inlet to consumption area. The methodology describes simple and affordable practices of flow analyses that result in important information on the need for the application of advanced approaches of active leakage control using modern instrumentation. Deployment of expensive correlation equipment becomes more efficient and this equipment will be used really only where a significant leakage is indicated and where detection and removing of it would mean a major contribution to water losses reduction. 1. Úvod Straty vody vo vodárenskom systéme sú stále témou aktuálnou, pretože ich úroveň predstavuje jedno z hlavných ukazovateľov technického stavu systému a majú priamy vplyv na efektívnosť prevádzkovania vodovodu. Hodnotenie technického stavu a určenie príčin jeho nedostatkov s cieľom ich odstránenia sú často diskutované témy hlavne z dôvodu smerovania finančných prostriedkov do údržby a obnovy infraštruktúrneho majetku. Na Slovensku technický stav vodárenskej infraštruktúry odráža dobu svojho budovania a prevádzkovania z čias s minimálnymi finančnými zdrojmi na jeho údržbu a obnovu. Výsledkom sú vysoké straty vody, ktorých najväčší podiel tvoria fyzické úniky z potrubí. Tento nepriaznivý stav nie je možné vyrovnať počas krátkeho obdobia, pretože finančné zdroje sú limitované hlavne sociálnou udržateľnosťou ceny vody. Legislatívou požadované zabezpečenie stále vyššej kvality tovarov a dodávaných služieb neprerušovaného zásobovania vodou prevádzkovateľa vodovodu tlačí do zavedenia efektívnych postupov prevádzkovania, ku ktorým patria aj postupy aktívnej kontroly únikov vody ako súčasť manažmentu strát vody. Príspevok opisuje jednoduché a dostupné praktiky analýzy prietokov, ktorých výsledkom je dôležitá informácia o potrebe uplatnenia pokročilých postupov aktívneho vyhľadávania únikov použitím moderných prístrojových vybavení. Nasadenie drahých korelačných prístrojov sa tak stáva efektívnejším a využije sa naozaj len tam kde je indikovaný významnejší únik, ktorého odhalenie a odstránenie významne prispeje k zníženiu strát vody

7 9. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY MALÉ VODNÉ DIELA KRAJINA A VODA 2. Manažment strát vody Manažment strát vody je súbor organizačných a technických činností, ktoré sú smerované k znižovaniu strát vody a k ich efektívnej kontrole. Snahou vodárenskej spoločnosti je znížiť straty vody na najnižšiu reálnu hranicu, avšak za optimálnych ekonomických podmienok. To si vyžaduje systémový prístup k znižovaniu strát. Ak preskočíme dôležitosť fáz projekčnej a realizačnej prípravy vodovodného systému, pri východiskovej pozícii znižovania strát v prevádzkových podmienkach, sú pri riadení strát rozhodujúce štyri základné činnosti: aktívna a pasívna kontrola únikov manažment tlaku v sieti manažment opráv odhalených porúch, manažment použitého materiálu, evidencia a vyhodnocovanie porúch Každá z vymenovaných činnosti si vyžaduje organizačné zabezpečenie, ktoré často buď chýba alebo nepokrýva všetky potrebné oblasti a stáva sa príčinou neúspechu reálneho zníženia strát vody. Pravidlom je, že vodárenská spoločnosť má špičkové prístrojové vybavenie napr. na vyhľadávanie únikov (korelačné prístroje) alebo softvérové vybavenie rôzneho druhu (GIS, SCADA), ale často nie sú stanovené ich vzájomné väzby a priority nasadenia týchto prostriedkov a alebo zlyháva tok potrebných informácií spoločnosťou. Pre zabezpečenie kontroly strát vody sú dôležité všetky súčasti vymenovaného manažmentu, avšak reálne a pomerne rýchle zníženie vysokej úrovne strát je možné dosiahnuť najmä aktívnym vyhľadávaním skrytých únikov na potrubí prípadne objektoch. Skryté, dlhotrvajúce poruchy - úniky, hoci malej intenzity, predstavujú uniknutý objem vody značne väčší ako je objem strát pri zjavných. 3. Aktívna kontrola únikov Aktívna kontrola je súbor postupov riadenia distribúcie vody pri ktorých sú prevádzkovateľom aktívne vyhľadávané a detekované úniky. Na rozdiel od pasívnej kontroly, ktorá spočíva len v zaznamenávaní porúch a únikov, ktoré zistí prevádzka pri bežnej údržbe, alebo ich nahlásia zákazníci alebo verejnosť, je aktívne vyhľadávanie skutočným nástrojom na znižovanie úrovne únikov ako najväčšieho podielu z bilančnej hodnoty strát vody. Medzi postupy aktívnej kontroly patria používané a známe metódy rozdelenia siete na merateľné okrsky a ich priebežné vyhodnocovanie, ktorého výsledkom je stanovenie priorít nasadenia technických prostriedkov a presnejších metód pre určený okrsok. Inými slovami, aktívna kontrola únikov prebieha v merateľných okrskoch od najjednoduchších metód vyhodnocovania mesačnej a ročnej bilancie vody, cez analýzu minimálnych nočných prietokov, hydrodynamických a hydrostatických tlakov až po nasadenie spresňujúcich postupov na lokalizáciu miest únikov, prípadne nelegálnych odberov. Merateľné okrsky podľa hydraulického zapojenia môžu byť trvalé alebo aj dočasné. Čím je menší merateľný okrsok, tým presnejšie sú výsledky uplatnenia metód aktívnej kontroly. Nie vždy je však možné sieť rozdeliť do menších celkov a stanoviť prítok a odtok z okrsku. V takýchto prípadoch je možné uplatniť postup nočnej manipulácie uzávermi na sieti, ktorým je možné na krátku dobu vytvoriť menšie okrsky a vyhodnotiť úniky v ich. Uplatnenie aktívnej kontroly únikov na sieti je možné zhrnúť do postupných krokov: - vytvorenie samostatne merateľných okrskov - bilancia vody v okrskoch, vyhodnotenie ukazovateľov vody nefakturovanej a strát vody (objemové ukazovatele, straty na jednotku dĺžky alebo počet prípojok a pod.) a - 6 -

8 Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou určenie priorít uplatnenia aktívnej kontroly okrskov na základe výsledkov bilancií v okrskoch - aktívna kontrola v prioritných okrskoch analýza nočných prietokov, určenie veľkosti únikov v okrskoch - aktívna kontrola v prioritných okrskoch hodnotenie tlaku a jeho manažment - nasadenie špeciálnych technických prostriedkov lokalizácie únikov v prioritných okrskoch - návrat k bilančnému hodnoteniu vody nefakturovanej a strát vody v okrskoch, kde bola uplatnená aktívna kontrola únikov 3.1 Rozdelenie siete na samostatne merateľné okrsky Vodovodné siete predstavujú často komplikovanú viacokruhovú hydraulickú sústavu, s viacerými vodojemami, čerpacími prvkami alebo napojenú na viaceré vodné zdroje. I keď hydraulicky je preukázateľne výhodnejšia viacokruhová sieť s možnosťou variantných smerov prietokov podľa aktuálnej potreby, prevádzkové skúsenosti poukazujú na prevažujúce nevýhody takejto siete. Hlavnou nevýhodou takejto jednotnej siete, kde všetko so všetkým je prepojené je netransparentnosť zásobovacích ciest, znemožňujúca rýchlu voľbu zásahu pri neštandardných stavoch, neumožňujúca bilančné kroky pre spresnenie a lokalizáciu presnej spotreby a strát vody a tiež nemožnosť určenia spotrieb a potrieb v lokalitách mesta za účelom plánovania rekonštrukcií či rozšírenia vodovodu. Pri väčších mestských sieťach je delenie predovšetkým hydraulickým problémom a nie je jednoduché nájsť také riešenie, ktoré by neovplyvnilo existujúci stav, prípadne neohrozilo zásobovanie. Vhodnou pomôckou k posúdeniu riešenia prípadne alternatív riešení je matematický výpočtový model siete, ktorý je skalibrovaný a verifikovaný na reálnych meraných dátach. Cieľom vytvoreného matematického modelu je určiť hydraulické charakteristiky vodovodného systému a na ich základe navrhnúť úpravy na sieti tak, aby boli splnené všetky platné hydraulické a technické požiadavky. Ideálnym rozdelením siete na trvalé okrsky so zavedeným on-line monitorovaním prítoku do okrsku je rozdelenie priamo podľa spotrebísk obcí, prípadne tlakových pásiem mesta. 3.2 Stanovenie teoretických hodnôt minimálnych nočných prietokov V čase nočného pokoja medzi hodinou v noci je odber z vodovodnej siete minimálny. Merané prietoky sú v tomto čase ustálené a ich hodnota predstavuje nasledovné súčasti: - skutočné nočné odbery (spotreba obyvateľstva a veľkoodberateľov) - skryté úniky (fyzické úniky z potrubia) Skutočné nočné odbery Pre spotrebisko s prevažujúcou spotrebou domácností (bez významnejších veľkoodberateľov) je charakteristický priebeh spotreby počas 24 hodín znázornený na obrázku 1. Minimálna hodinová spotreba Qmin [m 3 /hod] objemovo predstavuje cca 0,8-1 % z denného objemu spotreby Qd [m 3 /deň]. Ak je v okrsku významnejší veľkoodberateľ je potrebné preveriť jeho nočné odbery na základe meraní a pripočítať k skutočným nočným odberom domácností

9 9. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY MALÉ VODNÉ DIELA KRAJINA A VODA Obrázok 1 Percentuálne rozloženie spotreby vody v spotrebisku s prevažujúcou potrebou v domácnostiach Skryté úniky z potrubí Skryté úniky z potrubí v okrsku je možné charakterizovať dvoma kategóriami: - teoreticky nevyhnutné straty TNS - odstrániteľné skryté úniky OSU V každej distribučnej sieti existujú straty vody, ktoré sú technicky nevyhnutné. Existujú vedecké štúdie, ktoré stanovujú úroveň technicky nevyhnutných strát vody TNS. V zahraničí je táto hodnota stanovovaná podľa tzv. Lambertových grafov, ktoré je možno previesť do tabuľky 1 (Lambert 2002). Ako výplývá z tejto tabuľky, hodnota TNS vyjadrená v l.príp - 1.deň -1 zavisí od hustoty prípojok a od priemerného prevádzkového tlaku. Lineárnou interpoláciou pre danú hustotu prípojok a priemerný prevádzkový tlak sa stanoví TNS v l.príp - 1.deň -1. Vynásobením TNS celkovým počtem prípojok sa potom získa hodnota TNS v l/deň resp. v l/s. Tabuľka 1 Teoreticky nevyhnutné straty vody (TNS) (l/príp.deň) hustota priemerný prevádzkový tlak (MPa) prípojok (p/km) 0,2 0,4 0,6 0, Uvedenou analýzou minimálnych nočných spotrieb v okrsku je možné určiť odstrániteľné úniky v okrsku ako rozdiel nameranej hodnoty Qmin, skutočných odberov odberateľov a technicky nevyhnutných strát. Na základe určenia hodnoty odstrániteľných únikov v okrsku sa stanovia priority detekcie miest únikov v okrsku. Pre prioritné okrsky, teda tie ktoré sú z pohľadu únikov a strát vody vyhodnotené ako najhoršie a ktorých dĺžka potrubí je menšia ako cca 4km je potrebné nasadiť vyhľadávacie korelačné prístroje na dohľadanie miest únikov. Pri väčších okrskoch je potrebné pred použitím vyhľadávacích korelačných prístrojov zúžiť pravdepodobné miesto výskytu. To je možné realizovaním nočnej manipulácie s uzávermi na sieti s cieľom vytvorenia a vyhodnotenia dostatočne malých okrskov. 3.3 Nočné manipulácie na sieti Postupom uzatvárania uzáverov je možné ohraničiť menšie samostatné zóny spotrebiska tak, aby na presne zaznamenanú dobu (cca 5-10 minút) boli tieto úplne odstavené od prívodu vody. Súčasne v dobe nočných manipulácii je nutné mať zabezpečené kontinuálne meranie prietoku na vstupe do spotrebiska (napr. celej siete mesta, alebo samostatne merateľného okrsku) s časovým krokom záznamu minimálne 1 min. Keďže uzavretie prívodu vody do - 8 -

10 Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou sekcií je realizované v čase minimálnych nočných odberov, pokles zaznamenaný na prítoku korešponduje s minimálnym odberom v uzavretej zóne. Podmienky a príprava nočných manipulácií merania: Existencia záznamu o prítoku do okrsku. Najideálnejšie je kontinuálne zaznamenávaný prítok do sledovaného spotrebiska, napr. okrsku (meraný na dispečingu, alebo dataloggermi na vodomere). V prípade merania objemu vody len vodomerom je potrebné, aby boli ručne zapisované hodnoty v pravidelných intervaloch 1 minúta priamo na mieste počas manipulácie s uzávermi. Určenie zón okrsku Zóny sa určia tak, aby každú zónu bolo možné uzatvoriť systémov uzáverov - oddeľovačov. Funkčnosť uzáverov Uzávery vo funkcii oddeľovačov (uzáver oddeľujúci zóny) je potrebné predom podrobiť analýze ich funkčnosti. V prípade ich nefunkčnosti je potrebné zabezpečiť ich opravu či výmenu. Synchronizácia času pred začatím merania Čas všetkých záznamov je potrebné synchronizovať s časom na dispečingu alebo s hodinkami odčítača. Dôležité je zaznamenať presný čas hlavne v čase úplného uzavretia zóny (zóna môže byť úplne uzavretá uzavretím viacerých uzáverov). Časový postup uzatvárania uzáverov Postup uzatvárania zóna preverenými uzávermi sa stanoví na čas nočných hodín, najlepšie medzi 2-3 nočnou hodinou. Každá zóna okrsku sa uzatvorí postupným pomalým uzatváraním uzáverov - oddeľovačov. Úplné uzavretie jednej zóny sa doporučuje na dobu cca 5-10 minút. Po uplynutí tejto doby uzavretia sa zóna pomaly otvorí do pôvodného stavu. Postupne sa takto vystriedajú všetky pripravené zóny. Medzi uzavretiami zón je potrebný čas na odsledovanie, či sa prítok vrátil do svojho pôvodného stavu. Zmenou prietoku vzniká nebezpečie vzniku novej poruchy, preto aj manipulácia s uzávermi musí byť veľmi pomalá. Vyhodnotenie meraní na prítoku do okrsku Vyhodnotenie špecifického min. nočného prietoku na dĺžku siete [l/s/km] v celom spotrebisku: q min = Qmin/L [l/s/km] (1),kde Qmin - minimálny nočný prietok medzi hod. [l/s] L - dĺžka potrubí v celom spotrebisku [km] Určenie priemerného minimálneho nočného prietoku v zóne i: Qmin i = q min * L i [l/s/km] (2),kde q min - špecifický nočný prietok spotrebiska [l/s/km] L i - dĺžka potrubí v zóne i [km] Qmin = Qmin i [l/s] (3) Vyhodnotenie zásahov v sieti spočíva v analýze záznamov o prítoku do siete a určenie poklesov pri odstavení jednotlivých zón. Pokles prietoku pri uzavretí zóny i - Q i indikuje veľkosť únikov v nej. Porovnaním hodnoty Q i s hodnotou Qmin i (2) sa určí významnosť únikov v zóne vzhľadom na celé spotrebisko

11 9. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY MALÉ VODNÉ DIELA KRAJINA A VODA Kontrolný súčet všetkých poklesov prietokov Q i by sa mal rovnať minimálnemu nočnému prietoku Qmin v celom sledovanom spotrebisku. Qi = Qmin [l/s] (4) Ak zaznamenaný únik v zóne i Q i > Qmin i, tak v okrsku i existuje významnejší únik. Postupom nočných manipulácií a meraní je možné efektívne dohľadať hlavne veľké poruchy, ktoré sú predpokladané v problémovom okrsku. V takomto prípade akustické prístroje na dohľadanie poruchy často zlyhávajú, pretože veľký únik vody nemá indikačný akustický signál. 3.4 Lokalizácia nelegálnych odberov Analýzu minimálnych nočných odberov je možné aplikovať aj na odhad miery nelegálnych odberov v okrsku. Nelegálne odbery predstavujú neautorizovanú spotrebu vody, ktorá je v odbornej literatúre označovaná aj ako ekonomická strata, pretože sa jedná o vodu nezaplatenú v hodnote vodného a pravdepodobne aj stočného koncovému užívateľovi. Preto pri znižovaní strát vody je ekonomicky efektívne venovať zvýšenú pozornosť práve nelegálnym odberom. Odhalenie trvalých čiernych prípojok je pomerne zložitý proces. Prvým krokom (indíciou) pri rozhodovaní o začatí systémových krokov k identifikácii čiernych odberov je vyhodnotenie veľkosti strát vody v okrsku SV a určenie ich vzťahu k hodnote minimálneho nočného prietoku Qmin nasledovne: A. SV Qmin B. SV > Qmin Hodnota strát vody SV a hodnota Qmin musia byť samozrejme porovnávané v rovnakých jednotkách, najlepšie v l/s ako je to vyznačené na obrázku 5. Ak sa hodnota Qmin nachádza približne na úrovni strát vody SV alebo nad ňou (A) v okrsku je evidentný nelegálny odber zo siete. Obrázok 5 Hranica minimálneho nočného prietoku. Ak sa hodnota Qmin nachádza pod úrovňou strát vody SV (B), v okrsku prevládajú skryté úniky vody. Prioritne je potrebné sa venovať okrskom, ktorých úroveň strát sa nachádza v oblasti A. 4. Záver Vyhľadávanie únikov vody na vodovodnej sieti modernými multikorelačnými prístrojmi i napriek ich proklamovaným schopnostiam často neprináša žiadané zníženie objemu strát vody. Príčina môže byť v tom, že tieto prístroje sú nasadzované tam, kde skutočné úniky vody nie sú významné. Preto pred ich použitím je vhodné uplatniť systémový prístup analýzy

12 Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou prietokov v potrubnej sieti. K ich systematickému vyhodnocovaniu je potrebné zvoliť členenie vodárenského systému na väčšie či menšie okrsky s trvalo alebo dočasne meranými vstupmi a výstupmi. Vyhodnotením bilancií vody v okrskoch spolu s analýzou minimálnych nočných prietokov je možné stanoviť potrebnú informáciu o prioritách nasadenie technických prostriedkov na vyhľadávanie únikov, čím sa zvýši ich efektívnosť a účinnosť. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu vedy a techniky na základe Zmluvy č. APVV Príspevok vznikol v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská Republika- Rakúsko , projektu dewalop kód N_0084. Použitá literatúra [1] Lambert A. (2002): International report on Water Losses Management and Techniques. Water Science and Technology : Water Supply, Vol.2, No. 4, [2] Alegre H., Hirner W., Baptista J.M., Parena R.: Performance Indicators for Water Supply services. IWA Manual of Best Practice. [3] TUHOVČÁK, L.; TÓTHOVÁ, K. Methodology of Technical and Economic Audit of Water Losses. In Water Loss Cape Town, Jižní Afrika: IWA International Water Association, s ISBN: [4] TUHOVČÁK, L.; SVOBODA, M.; SHPAIR, D. Ekonomicky akceptovatelná úroveň ztrát vody. In Straty vody vo vodovodných systémoch. Stará Lesná, Slovensko: Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o., s

13 Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou AUTOR: Kolektív NÁZOV: Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY - MALÉ VODNÉ DIELA KRAJINA A VODA EDITOR: NÁKLAD: RNDr. Ivona Škultétyová, PhD. Ing. Štefan Stanko, PhD. 80 ks POČET STRÁN 354 URČENÉ PRE Účastníkov konferencie s medzinárodnou účasťou 9. ZDRAVOTNO-TECHNICKÉ STAVBY - MALÉ VODNÉ DIELA KRAJINA A VODA RECENZIE PRISPEVKOV Členovia medzinárodného programového a vedeckého výboru VYDAL: Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva, Stavebná fakulta STU, Bratislava v spolupráci s ELSEWA s.r.o ROK VYDANIA: 2010 ZA ODBORNÚ NÁPLŇ ZODPOVEDAJÚ AUTORI ZBORNÍK NEPREŠIEL JAZYKOVOU ÚPRAVOU