SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU

Transcription

1 SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU (Vypracovaná podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 24/2006 Z.z.) PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA TRNAVSKÉHO KRAJA na roky Apríl 2013

2 Správa o hodnotení strategického dokumentu 2

3 OBSAH I. Základné údaje o obstarávateľovi Označenie Sídlo Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa, od ktorého možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente, a miesto na konzultácie II. Základné údaje o strategickom dokumente Názov Územie (SR, kraj, okres, obec) Dotknuté obce Dotknuté orgány Schvaľujúci orgán Obsah a hlavné ciele strategického dokumentu a jeho vzťah k iným strategickým dokumentom III. Základné údaje o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia Informácie o súčasnom stave životného prostredia vrátane zdravia a jeho pravdepodobný vývoj, ak sa strategický dokument bude realizovať Informácia vo vzťahu k environmentálne obzvlášť dôležitým oblastiam, akými sú navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000), chránené vodohospodárske oblasti a pod Charakteristika životného prostredia vrátane zdravia v oblastiach, ktoré budú významne ovplyvnené Environmentálne problémy vrátane zdravotných problémov, ktoré sú relevantné z hľadiska strategického dokumentu Environmentálne ciele vrátane zdravotných cieľov zistených na medzinárodnej, národnej a inej úrovni, ktoré sú relevantné z hľadiska strategického dokumentu, ako aj to, ako sa zohľadnili počas prípravy strategického dokumentu IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvov strategického dokumentu vrátane zdravia Pravdepodobne významné environmentálne vplyvy na životné prostredie a vplyvy na zdravie (primárne, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, strednodobé, dlhodobé, trvalé, dočasné, pozitívne aj negatívne)...53 V. Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie Opatrenia na odvrátenie, zníženie alebo zmiernenie prípadných významných negatívnych vplyvov na životné prostredie vrátane zdravia, ktoré by mohli vyplynúť z realizácie strategického dokumentu VI. Dôvody pre výber zvažovaných alternatív a popis toho, ako bolo vykonané vyhodnotenie vrátane ťažkostí s poskytovaním potrebných informácií, ako napr. technické nedostatky alebo neurčitosti VII. Návrh monitorovania environmentálnych vplyvov vrátane vplyvov na zdravie VIII. Pravdepodobne významné cezhraničné environmentálne vplyvy vrátane vplyvov na zdravie IX. Netechnické zhrnutie poskytnutých informácií Informácia o ekonomickej náročnosti (ak to charakter a rozsah strategického dokumentu umožňuje) Vyhodnotenie pripomienok zaslaných k oznámeniu o strategickom dokumente POH Trnavského kraja na roky Zoznam použitých skratiek Použitá literatúra a zdroje Potvrdenie správnosti údajov Správa o hodnotení strategického dokumentu 3

4 I. Základné údaje o obstarávateľovi 1. Označenie. Obvodný úrad životného prostredia v Trnave, Identifikačné číslo: Poznámka: Pôvodným spracovateľom Oznámenia o strategickom dokumente a vlastného strategického dokumentu bol Krajský úrad životného prostredia Trnava. V zmysle zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od zrušili všetky krajské úrady životného prostredia SR, pričom ich kompetencie prešli na obvodné úrady životného prostredia SR v sídle kraja. V texte správy o hodnotení bude posudzovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky uvádzaný aj v skrátenej forme: POH Trnavského kraja alebo strategický dokument. 2. Sídlo. Kollárova 8, Trnava 3. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa, od ktorého možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente, a miesto na konzultácie. Ing. Rudolf Kormúth - prednosta Kollárova 8, Trnava Tel: 048/ , rudolf.kormuth@tt.ouzp.sk Ing. Martin Pullmann Ing. Marta Škodová Odbor ochrany prírody a krajiny, odpadového hospodárstva a EIA Kollárova 8, Trnava Tel: 033/ martin.pullmann@tt.ouzp.sk, marta.skodova@tt.ouzp.sk II. Základné údaje o strategickom dokumente 1. Názov. Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky Územie (SR, kraj, okres, obec). Kraj: Trnavský (NUTS 3) Okres: 5 okresov (LAU 1) Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany Obec: 199 obcí (LAU 2) Trnavského kraja 3. Dotknuté obce. Dotknutými obcami sú obce Trnavského kraja začlenené do piatich okresov, ktoré sú v pôsobnosti Krajského úradu životného prostredia Trnava, a to: okres Trnava: Mestá (1): Trnava Správa o hodnotení strategického dokumentu 4

5 Obce (44): Biely Kostol, Bíňovce, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Borová, Brestovany, Bučany, Buková, Cífer, Dechtice, Dlhá, Dobrá Voda, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Lovčice, Dolné Orešany, Horná Krupá, Horné Dubové, Horné Orešany, Hrnčiarovce nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Kátlovce, Košolná, Križovany nad Dudváhom, Lošonec, Majcichov, Malženice, Naháč, Opoj, Pavlice, Radošovce, Ružindol, Slovenská Nová Ves, Smolenice, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Šúrovce, Trstín, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč, Zvončín), okres Dunajská Streda: Mestá (3): Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder Obce (64): Báč, Baka, Baloň, Bellova Ves, Blahová, Blatná na Ostrove, Bodíky, Boheľov, Čakany, Čenkovce, Čiližská Radvaň, Dobrohošť, Dolný Bar, Dolný Štál, Dunajský Klátov, Gabčíkovo, Holice, Horná Potôň, Horné Mýto, Horný Bar, Hubice, Hviezdoslavov, Jahodná, Janíky, Jurová, Kľúčovec, Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany, Kútniky, Kvetoslavov, Kyselica, Lehnice, Lúč na Ostrove, Macov, Mad, Malé Dvorníky, Medveďov, Mierovo, Michal na Ostrove, Ňárad, Nový Život, Ohrady, Okoč, Oľdza, Orechová Potôň, Padáň, Pataš, Potônske Lúky, Povoda, Rohovce, Sap, Štvrtok na Ostrove, Topoľníky, Trhová Hradská, Trnávka, Trstená na Ostrove, Veľká Paka, Veľké Blahovo, Veľké Dvorníky, Vieska, Vojka nad Dunajom, Vrakúň, Vydrany, Zlaté Klasy), okres Galanta: Mestá (3): Galanta, Sereď, Sládkovičovo Obce (33): Abrahám, Čierna Voda, Čierny Brod, Dolná Streda, Dolné Saliby, Dolný Chotár, Gáň, Horné Saliby, Hoste, Jánovce, Jelka, Kajal, Košúty, Kráľov Brod, Malá Mača, Matúškovo, Mostová, Pata, Pusté Sady, Pusté Úľany, Šalgočka, Šintava, Šoporňa, Tomášikovo, Topoľnica, Trstice, Váhovce, Veľká Mača, Veľké Úľany, Veľký Grob, Vinohrady nad Váhom, Vozokany, Zemianske Sady), okres Hlohovec: Mestá (2): Hlohovec, Leopoldov Obce (22): Bojničky, Červeník, Dolné Otrokovce, Dolné Trhovište, Dolné Zelenice, Dvorníky, Horné Otrokovce, Horné Trhovište, Horné Zelenice, Jalšové, Kľačany, Koplotovce, Madunice, Merašice, Pastuchov, Ratkovce, Sasinkovo, Siladice, Tekolďany, Tepličky, Trakovice, Žlkovce), okres Piešťany: Mestá (2): Piešťany, Vrbové Obce (25): Banka, Bašovce, Borovce, Dolný Lopašov, Drahovce, Dubovany, Ducové, Hubina, Chtelnica, Kočín-Lančár, Krakovany, Moravany nad Váhom, Nižná, Ostrov, Pečeňady, Prašník, Rakovice, Ratnovce, Sokolovce, Šípkové, Šterusy, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veľké Orvište, Veselé) 4. Dotknuté orgány. - Ministerstvo životného prostredia SR - Slovenská inšpekcia ŽP - Úrad Trnavského samosprávneho kraja - Úrad verejného zdravotníctva SR - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante - Obvodný banský úrad v Bratislave - Obvodný pozemkový úrad Trnava - Obvodný lesný úrad Trnava - Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava - Krajský pamiatkový úrad Trnava - Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trnave - Obvodný úrad Trnava, odbor krízového riadenia - Obvodný úrad ŽP Trnava - Obvodný úrad ŽP Dunajská Streda - Obvodný úrad ŽP Galanta - Obvodný úrad ŽP Piešťany Správa o hodnotení strategického dokumentu 5

6 - Obvodný úrad ŽP Trnava Stále pracovisko Hlohovec - Štátna veterinárna a potravinová správa SR - Regionálna veterinárna a potravinová správa Trnava - Regionálna veterinárna a potravinová správa Galanta - Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda - Obecné a mestské úrady Trnavského kraja 5. Schvaľujúci orgán. Obvodný úrad životného prostredia Trnava 6. Obsah a hlavné ciele strategického dokumentu a jeho vzťah k iným strategickým dokumentom. (ďalej POH Trnavského kraja) je dokumentom strategického významu v oblasti odpadového hospodárstva s vplyvom na životné prostredie. Do záväznej časti programu sú premietnuté princípy riadenia odpadového hospodárstva a cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi odpadov (prúdy odpadov), polychlórovanými bifenylmi a kontaminovanými zariadeniami, ako aj opatrenia na ich dosiahnutie. POH Trnavského kraja je v súlade s nadradeným strategickým dokumentom celoštátnej úrovne Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej POH SR), ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 69 z POH Trnavského kraja je rozčlenený na 6 hlavných kapitol a 4 prílohy k POH. I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE I.1 Názov orgánu, ktorý program vydal I.2 Doba platnosti a pôsobnosť programu I.3 Počet obyvateľov územia, pre ktoré sa program vydáva I.4 Rozloha územia, pre ktoré je vypracované POH I.5 Ekologická charakteristika územia I.6 Štruktúra a stav hospodárstva II. CHARAKTERISTIKA SÚĆASNÉHO STAVU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA II.1 Právny rámec odpadového hospodárstva II.1.1 Riadenie odpadového hospodárstva II.1.2 Právne predpisy odpadového hospodárstva II.2. Vznik odpadov a nakladanie s nimi v období rokov II Vznik odpadov v Trnavskom kraji v rokoch II Vznik odpadov podľa kategórií II.2.2 Nakladanie s odpadmi v Trnavskom kraji v rokoch II.3 Komunálne odpady II.3.1 Vznik a nakladanie s komunálnymi odpadmi v Trnavskom kraji II.3.2 Separovaný zber komunálnych odpadov II.4 Vznik a nakladanie s vybranými druhmi odpadov II.4.1 Opotrebované pneumatiky II.4.2 Odpady z viacvrstvových kombinovaných materiálov II.4.3 Odpady z papiera II.4.4 Odpady zo skla II.4.5 Odpady z plastov II.4.6 Biologicky rozložiteľné odpady II Vznik a nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi celkovo II Vznik a nakladanie s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi II Vznik a nakladanie s čistiarenskými kalmi II.4.7 Odpady z textilu II.4.8 Stavebné odpady II Vznik a nakladanie so stavebnými odpadmi kategórie N II Vznik a nakladanie so stavebnými odpadmi kategórie O Správa o hodnotení strategického dokumentu 6

7 II Vznik a nakladanie s drobnými stavebnými odpadmi II.4.9 Odpady z obalov II Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov celkovo II Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov II Vznik a nakladanie s odpadmi z obalov z dreva II.4.10 Opotrebované batérie a akumulátory II Vznik a nakladanie s opotrebovanými batériami a akumulátormi kategórie O II Vznik a nakladanie s opotrebovanými batériami a akumulátormi kategórie N II.4.11 Odpadové oleje II.4.12 Odpady zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti II Vznik a nakladanie s odpadmi zo zdravotnej starostlivosti II Vznik a nakladanie s odpadmi z veterinárnej starostlivosti II.4.13 Staré vozidlá II.4.14 Elektroodpady II.4.15 Odpady s obsahom polychlórovaných bifenylov II.4.16 Odpady s obsahujúce ortuť II Celkové nakladanie a vznik odpadov s obsahom ortuti II Vznik a nakladanie so žiarivkami a iným odpadom s obsahom ortuti ako zložky KO komunálneho odpadu II Vznik a nakladanie s batériami s obsahom ortuti II Vznik a nakladanie s amalgámovým odpadom z dentálnej starostlivosti II.4.17 Odpady obsahujúce azbest II.5 Zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov II.5.1 Zariadenia na zhodnocovanie odpadov II.5.2 Zariadenia na zneškodňovanie odpadov II Skládky odpadov II Spaľovne odpadov II.6 Vyhodnotenie predchádzajúceho programu II.6.1 Analýza záväznej časti POH Trnavského kraja do roku 2005 II Vyhodnotenie nakladania s komoditami II Vyhodnotenie organizačných, technologických a výrobných opatrení na zníženie vzniku odpadov stanovených v POH Trnavského kraja do roku 2005 II Vyhodnotenie opatrení na znižovanie biologicky rozložiteľných odpadov z komunálnych odpadov II.6.2 Analýza smernej časti POH Trnavského kraja do roku 2005 II Zariadenia na zhodnocovanie odpadov II Zariadenia na zneškodňovanie odpadov III. ZÁVÄZNÁ ČASŤ POH TRNAVSKĚHO KRAJA III.1 Ciele pre vybrané druhy odpadov III.1.1 Komunálne odpady a biologicky rozložiteľné odpady III.1.2 Biologické odpady III.1.3 Elektroodpad III.1.4 Odpady z obalov III.1.5 Použité batérie a akumulátory III.1.6 Staré vozidlá III.1.7 Opotrebované pneumatiky III.1.8 Stavebný odpad a odpad z demolácií III.1.9 Odpady s obsahom PCB a zariadenia kontaminované PCB III.1.10 Odpadové oleje III.2 Opatrenia na dosiahnutie cieľov pre vybrané prúdy odpadov III.2.1 Komunálne odpady, biologicky rozložiteľné komunálne odpady a biologické odpady III.2.2 Vybrané prúdy odpadov IV. SMERNÁ ČASŤ POH TRNAVSKÉHO KRAJA IV.1 Zariadenia na zhodnocovanie odpadov IV.2 Zariadenia na zneškodňovanie odpadov IV.3 Systémy zberu odpadov Správa o hodnotení strategického dokumentu 7

8 V. FINANCOVANIE A ROZPOČET ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA VI. VYHODNOTENIE PRIPOMIENOK VEREJNOSTI K POH TRNAVSKÉHO KRAJA NA ROKY PRÍLOHY K POH TRNAVSKÉHO KRAJA Príloha 1 Nakladanie s odpadmi v okresoch Trnavského kraja Príloha 2 Zoznam zariadení na zhodnocovanie odpadov Príloha 3 Zoznam skládok odpadov Príloha 4 Zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov Hlavné ciele: Ciele a opatrenia v záväznej časti POH kraja sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podľa článku 4 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc: - predchádzanie vzniku odpadu, - príprava na ich opätovné použitie, - recyklácia, - iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie odpadov, - zneškodňovanie odpadov. Vzťah k iným strategickým dokumentom: POH Trnavského kraja sa vydáva na obdobie piatich rokov, t.j. na roky Je vypracovaný v súlade so strategickým dokumentom POH SR na roky , ktorý schválila Vláda SR dňa Iné strategické a koncepčné dokumenty prijaté v SR súvisiace s problematikou odpadového hospodárstva: - Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, - Národný strategický referenčný rámec , - Operačný program Životné prostredie , - Investičná stratégia odpadového hospodárstva v SR, - Národný realizačný plán Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs), - Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Iné strategické a koncepčné dokumenty prijaté na regionálnej úrovni Trnavského kraja súvisiace s problematikou odpadového hospodárstva: - Územný plán VÚC Trnavského kraja v platnom znení, - Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja na roky , - Rozvojový plán NUTS 2 Západné Slovensko. III. Základné údaje o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia 1. Informácie o súčasnom stave životného prostredia vrátane zdravia a jeho pravdepodobný vývoj, ak sa strategický dokument bude realizovať. Trnavský kraj leží v západnej časti Slovenskej republiky. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a na juhu s Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa). Západnú a severozápadnú časť územia ohraničuje pohorie Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia výbežok Považského Inovca. Strednú a južnú časť zaberá Podunajská nížina, Trnavská pahorkatina a Podunajská pahorkatina. Správa o hodnotení strategického dokumentu 8

9 Na území kraja sa stretáva povodie Váhu a Dunaja. Vodohospodársky významnými tokmi kraja sú: Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Dudváh a Čierna Voda. Rieka Dunaj je hraničným tok s Maďarskom. Na vodných tokoch v sledovanom území je vybudovaných viacero vodných nádrží: Gabčíkovo, Kráľová, Sĺňava, Čerenec, Buková, Boleráz, Suchá nad Parnou a Horné Orešany. Oblasť Žitného ostrova tvorí významnú prirodzenú akumuláciu podzemných a povrchových vôd a je vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Významnými zdrojmi pitnej vody v kraji sú Veľké Orvište, Rakovice, Dechtice, Ratnovce, Sokolovce, Dobrá Voda. Južná časť kraja je jednou z najperspektívnejších oblastí termálnych zdrojov Slovenskej republiky. V okrese Dunajská Streda je 18 geotermálnych vrtov, z ktorých 10 sa využíva, v okrese Galanta sú všetky 3 geotermálne vrty využívané. Prírodné liečivé zdroje sú reprezentované liečivým žriedlom v Piešťanoch s 8 prameňmi. Poľnohospodárska pôda v kraji patrí z celoslovenského pohľadu k najkvalitnejším a najúrodnejším pôdam s vysokým produkčným potenciálom. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je ha. Značná časť výmery poľnohospodárskej pôdy je intenzívne využívaná ako orná pôda, chmeľnice, záhrady, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty. V sledovanom území zaberá plocha lesov výmeru ha, z čoho hospodárske lesy tvoria 80 %, ochranné lesy 13 % a lesy osobitného určenia 7 %. Stav životného prostredia Trnavského kraja je čiastočne popísaný a pravidelne aktualizovaný v Správach o stave životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré MŽP SR zverejňuje na základe zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, odovzdávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ( Podrobnejšie informácie o stave životného prostredia sú dostupné v strategickom dokumente Územný plán regiónu Trnavského kraja ( Verejne prístupné ( sú aj informácie o jednotlivých zložkách ŽP tak ako sú spracované resp. zaradené do troch vydaní publikácie Environmentálna regionalizácia SR, ktorú spracováva SAŽP z podkladov odborných organizácií rezortu životného prostredia. Informácie o súčasnom stave životného prostredia, uvedené v tomto dokumente, boli čerpané najmä z vyššie uvedených dokumentov. Ovzdušie Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. V 7 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Kritériá kvality ovzdušia sú uvedené vo vyhláške MPŽPaRR SR č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia. Na základe výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia je vymedzený zoznam aglomerácií a zón, ktorý je uvedený v Prílohe č. 17 k vyhláške č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia. Aglomerácie a zóny sa z hľadiska úrovne znečistenia ovzdušia znečisťujúcimi látkami, pre ktoré sú určené limitné hodnoty, rozdeľujú do troch skupín: 1. Aglomerácie a zóny, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia jednou látkou alebo viacerými znečisťujúcimi látkami vyššia ako limitná hodnota, prípadne limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie, ak je určená. V prípade ozónu medzi aglomerácie a zóny, v ktorých je koncentrácia ozónu vyššia ako cieľová hodnota pre ozón. 2. Aglomerácie a zóny, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia jednou látkou alebo viacerými znečisťujúcimi látkami medzi limitnou hodnotou a limitnou hodnotou zvýšenou o medzu tolerancie. V prípade ozónu aglomerácie a zóny, v ktorých je koncentrácia ozónu vyššia ako dlhodobý cieľ pre ozón, ale nižšia alebo sa rovná cieľovej hodnote pre ozón. 3. Aglomerácie a zóny, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia znečisťujúcimi látkami pod limitnými hodnotami a koncentrácia ozónu je nižšia ako dlhodobý cieľ pre ozón. Územie Trnavského kraja je na základe tohto členenia zaradené do 1. a 3. skupiny (do 2. skupiny nie je zaradené). Dôvodom zaradenia územia kraja do 1. skupiny je znečisťujúca látka PM 10 (suspendované častice tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 µm s 50 % účinnosťou). Dôvodom zaradenia do 3. skupiny sú znečisťujúce látky SO 2, NO 2, CO a benzén. Na základe výsledkov hodnotenia kvality ovzdušia sú v kraji vymedzené dve oblasti riadenia kvality ovzdušia uvedené v nasledujúcej tabuľke. Správa o hodnotení strategického dokumentu 9

10 Tabuľka: Zoznam Oblasti riadenia kvality ovzdušia v Trnavskom kraji Vymedzená oblasť riadenia Znečisťujúca Plocha Počet Aglomerácia/Zóna kvality ovzdušia látka (km 2 ) obyvateľov územie mesta Senica PM Trnavský kraj územie mesta Trnava PM Poznámka: Zdroj: SHMÚ Údaje sú uvádzané podľa evidencie SHMÚ za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica. Oblasti riadenia kvality ovzdušia v Trnavskom kraji Poznámka: Zdroj: SHMÚ Údaje sú uvádzané podľa evidencie SHMÚ za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica. Emisie Úroveň znečistenia ovzdušia ovplyvňujú predovšetkým emisie z veľkých priemyselných zdrojov, ktoré sú významnými zástupcami hutníckeho, potravinárskeho, palivovo energetického priemyslu. Ďalšími lokálnymi zdrojmi sú najmä doprava, minerálny prach zo stavebnej činnosti, lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivá, veterná erózia z nespevnených povrchov. Hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia v kraji je predovšetkým potravinársky priemysel Slovenské cukrovary, a.s. Sereď a priemysel palív a energetiky ENVIRAL, a.s. Leopoldov. Správa o hodnotení strategického dokumentu 10

11 Tabuľka: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov v Trnavskom kraji v r Okres Emisie TZL (t/rok) Merné územné emisie TZL (t/rok.km 2 ) Dunajská Streda ,35 0,35 0,35 0,35 Galanta ,39 0,40 0,40 0,40 Hlohovec ,45 0,46 0,47 0,45 Piešťany ,56 0,57 0,57 0,55 Trnava ,36 0,37 0,34 0,36 Trnavský kraj* ,15 3,19 3,18 3,14 * údaj za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: SHMÚ Okres Emisie SO 2 (t/rok) Merné územné emisie SO 2 (t/rok.km 2 ) Dunajská Streda ,06 0,05 0,04 0,04 Galanta ,38 0,33 0,26 0,30 Hlohovec ,07 0,07 0,07 0,07 Piešťany ,08 0,08 0,06 0,07 Trnava ,17 0,22 0,13 0,13 Trnavský kraj* ,93 0,92 0,71 0,78 * údaj za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: SHMÚ Emisie NO x (t/rok) Merné územné emisie NO x (t/rok.km 2 ) Okres Dunajská Streda ,19 0,19 0,19 0,20 Galanta ,44 0,45 0,46 0,50 Hlohovec ,38 0,50 0,53 0,58 Piešťany ,32 0,32 0,30 0,32 Trnava ,67 0,74 0,54 0,56 Trnavský kraj* ,54 2,86 2,47 2,67 * údaj za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: SHMÚ Okres Emisie CO (t/rok) Merné územné emisie CO (t/rok.km 2 ) Dunajská Streda ,49 0,49 0,48 0,48 Galanta ,66 0,71 0,64 0,63 Hlohovec ,73 0,76 0,72 0,73 Piešťany ,82 0,83 0,80 0,80 Trnava ,67 1,41 0,62 0,53 Trnavský kraj* ,86 5,69 4,72 4,88 * údaj za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: SHMÚ Tabuľka: Poradie najväčších znečisťovateľov na území Trnavského kraja podľa množstva emisií za r Tuhé znečisťujúce látky SO 2 P. č. Prevádzkovateľ Okres Prevádzkovateľ Okres 1. Amylus Slovakia, s.r.o., Slovenské cukrovary, a.s. Trnava Boleráz Sereď Galanta 2. RaVOD Pata Galanta Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava Trnava 3. TECHAGRA, a.s. zdroje v okrese Dunajská Streda Zlievareň Trnava, s.r.o. Trnava 4. Slovenské cukrovary, a.s. Sereď Galanta Mach Trade Sereď Galanta 5. PENAM, a.s. Nitra, prev. Trnava Trnava Baňa Čáry, a.s. Senica 6. Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava Trnava ENVIRAL, a.s. Leopoldov Hlohovec 7. AGROPODNIK, a.s. Trnava Trnava PD Siladice Hlohovec Správa o hodnotení strategického dokumentu 11

12 Tuhé znečisťujúce látky SO 2 P. č. Prevádzkovateľ Okres Prevádzkovateľ Okres 8. Zlievareň Trnava, s.r.o. Trnava Obec Lakšárska Nová Ves, ZŠ Lakšárska Nová Ves Senica 9. IMET, a.s. Skalica Skalica Slovasfalt Bratislava, obaľ. Moravský Svätý Ján Senica 10. ENVIRAL, a.s. Leopoldov Hlohovec ZF SACHS Slovakia, a.s. Trnava Trnava NO x CO 1. Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava Trnava Službyt Senica Senica 2. Slovenské cukrovary, a.s. Swedwood Slovakia, s.r.o. OZ Galanta Sereď Malacky, prev. Trnava Trnava 3. ENVIRAL, a.s. Leopoldov Hlohovec I.D.C. Holding, a.s. Pečivárne Sereď Galanta 4. Amylus Slovakia, s.r.o., Boleráz Trnava ENVIRAL, a.s. Leopoldov Hlohovec 5. Službyt Senica Senica Slovenské cukrovary, a.s. Sereď Galanta 6. Swedwood Slovakia, s.r.o. Amylus Slovakia, s.r.o., Trnava OZ Malacky, prev. Trnava Boleráz Trnava 7. Mach Trade Sereď Galanta Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava Trnava 8. BEKAERT Hlohovec, a.s. Hlohovec Zlievareň Trnava, s.r.o. Trnava 9. PCA Slovakia Trnava Trnava Wienerberger Slov. tehelne, s.r.o., závod Boleráz Trnava 10. Zlievareň Trnava, s.r.o. Trnava Baňa Čáry, a.s. Senica Poznámka: Zdroj: SHMÚ Údaje sú uvádzané podľa evidencie SHMÚ za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica. Tabuľka: Počet veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v rámci kraja r Veľké zdroje počet Stredné zdroje počet Okres celkom z toho v prevádzke celkom z toho v prevádzke Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Trnava Trnavský kraj Poznámka: Zdroj: OÚ ŽP Trnava Údaje sú uvádzané podľa evidencie OÚ ŽP Trnava za územie Trnavského kraja, bez okresov Senica a Skalica. Lokálne znečistenie Najvyššie hodnoty lokálneho znečistenia sa spravidla vyskytujú v lokalitách so značnou koncentráciou osídlenia, priemyslu a dopravy. Lokálne znečistenie ovzdušia sa v Trnavskom kraji meria na monitorovacích staniciach SHMÚ: Senica Hviezdoslavova, Trnava Kollárova, Dunajská Streda Topoľníky Aszód, stanica EMEP (European Monitoring and Evaluation Programme Program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového prenosu znečistenia ovzdušia v Európe). Správa o hodnotení strategického dokumentu 12

13 Tabuľka: Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie (MT) za r v Trnavskom kraji Aglomerácia / zóna Trnavský kraj Znečisťujúca látka Doba spriemerovania Limitná hodnota [µg.m-3] Počet prekročení Senica, Hviezdoslavova Trnava, Kollárova 1 hod Ochrana zdravia VP 3) PM SO 2 NO 2 PM 2,5 10 CO Benzén SO + MT 2 NO 2 24 hod 1 hod rok hod 50 1 rok 40 8 hod 4) (24) (3) (18) (35) (35) a 0 75 a , rok 8 hod 1) 1 rok 3 hod po sebe 3 hod po sebe a 23,8 0 a 0 a 22, , , ,9 Topoľníky, Aszód, EMEP 3) 41 26, ,7 1) maximálna osemhodinová koncentrácia Zdroj: SHMÚ 2) limitné hodnoty pre výstražné prahy 3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň 4) limitné hodnoty zvýšené o medzu tolerancie (výnimka platí do ); x výnimka nebola udelená Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu sú zvýraznené hrubým písmom Označenie výťažnosti: > 90 %, a %, b %, c < 50 % platných meraní Poznámka: Údaje sú uvádzané podľa evidencie SHMÚ za celé územie Trnavského kraja vrátane okresov Senica a Skalica. V r bola 59 krát prekročená 24-hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre PM 10 na staniciach Senica Hviezdoslavova, Trnava Kollárova a na vidieckej stanici Topoľníky. Denná limitná hodnota PM 10 zvýšená o medzu tolerancie bola prekročená na stanici Trnava Kollárova. Ostatné znečisťujúce látky neprekročili limitné alebo cieľové hodnoty. Monitorovanie SO 2 a NO 2 na stanici Topoľníky Aszód nebolo vyhodnotené z dôvodu nereprezentatívnych údajov. Pri tridsiatom prekročení limitnej hodnoty je príslušný obvodný úrad životného prostredia povinný pristúpiť k realizácií krátkodobých opatrení ktoré obsahuje Akčný plán na zlepšenie kvality ovzdušia (akčný plán vydáva Obvodný úrad životného prostredia Trnava všeobecne záväznou vyhláškou a priebežne zverejňuje informácie o jeho plnení). Tabuľka: Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia benzo(a)pyrénom (BaP) podľa cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí. V Trnavskom kraji za r Znečisťujúca látka BaP Zóna Cieľová hodnota [ng.m -3 ] 1,0 Horná medza na hodnotenie [ng.m -3 ] 0,6 Dolná medza na hodnotenie [ng.m -3 ] 0,4 Trnavský kraj Trnava, Kollárova 1,1 Zdroj: SHMÚ Cieľová hodnota bola prekročená na monitorovacej stanici Trnava Kollárova. Zaťaženie územia základnými znečisťujúcimi látkami premieta predpokladané znečistenie vypočítané metódou matematického modelovania a predstavuje hodnotenie priemerných ročných koncentrácií vybraných znečisťujúcich látok (SO 2, TZL, NO 2 a CO) zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, automobilovej dopravy a pozadia. Správa o hodnotení strategického dokumentu 13

14 Pravdepodobný vývoj stavu ovzdušia, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany ovzdušia a ostatných zložiek životného prostredia. Voda Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť požiadavky spoločenstva v oblasti ochrany, využívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešené rámcovým dokumentom známym pod názvom Rámcová smernica o vode RSV (Water Framework Directive 2000/60/EC). Rámcová smernica bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vyhlášky č. 418/2010 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona. Do nového zákona boli premietnuté aj jednotlivé princípy z príslušných smerníc EÚ. Ide najmä o: - všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, - účelné a hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, - manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, Správa o hodnotení strategického dokumentu 14

15 - znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, - definuje citlivé a zraniteľné oblasti a uvádza kritéria na ich identifikáciu. V SR sa v zmysle vodného zákona spracovávajú plány manažmentu povodí, Vodný plán Slovenska a plány manažmentu medzinárodných povodí. Plány manažmentu povodí sú záväzné dokumenty, ktoré schvaľuje MŽP SR, a ktorých dodržiavanie je záväzné pre všetkých, ktorí vykonávajú činnosti spadajúce pod rozsah vodného zákona. Vodný plán Slovenska určuje rámcové úlohy na ochranu a zlepšenie stavu vôd a na udržateľné a hospodárne využívanie vôd. Vláda Slovenskej republiky ho schválila uznesením č. 109/2010 zo dňa 10. januára Predmetný Vodný plán Slovenska bol spracovaný v rámci prvého plánovacieho cyklu RSV, ktorý sa končí v r Územie Trnavského kraja je riešené v rozsahu jeho 5 okresov Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany a Trnava. V kapitole Voda nie sú spracované podklady za okresy Senica a Skalica. Povrchové vody Územie patrí do povodia európskeho veľtoku Dunaj, ktorý na juhu územia kraja tvorí hranicu s Maďarskou republikou. Významnými vodnými tokmi kraja sú i rieky Váh a Malý Dunaj. Toky kraja patria čiastkového povodia Váhu a čiastkové povodia Dunaja. Ďalšími významnými tokmi pretekajúcimi územím sú: Dudváh, Chtelnica, Trnávka, Parná, Gidra a Čierna voda. Okrem týchto tokov, na území kraja je množstvo kanálov, ktoré odvádzajú vnútorné, ale aj vonkajšie vody do recipientov. Na toku Dunaj, v okrese Dunajská Streda je vybudované vodné dielo Gabčíkovo. Toto vodné dielo znamená umelý zásah do hydrologického režimu Dunaja, čo nesie so sebou určité riziko zmien kvality vody. Najvýznamnejšou vodnou plochou na území kraja je vodná plocha vytvorená v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo zdrž Hrušov. Medzi významnejšie vodné plochy patria i vodné nádrže Sĺňava a Kráľová na rieke Váh. Medzi väčšie vodné nádrže zaraďujeme aj nádrže Čerenec, Boleráz, Horné Orešany, Suchá nad Parnou a Buková. Hodnotenie kvality povrchových vôd Nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z.z. (ďalej len NV), ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, ustanovuje požiadavky hlavne na kvalitu povrchovej vody, klasifikáciu dobrého ekologického stavu povrchových vôd, limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd sú definované v Prílohe č. 1 k NV č. 269/2010 Z.z. Na území Trnavského kraja v r najviac prekročení požiadaviek na kvalitu povrchovej vody vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík (N-NO 2 ) vo všetkých čiastkových povodiach. Z hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov najviac prekročení bolo v ukazovateľoch termotoleratné koliformné baktérie (TKB), črevné enterokoky (EK) a koliformné baktérie (KB). Čiastkové povodie Dunaja V čiastkovom povodí Dunaja v r požiadavky na kvalitu vody podľa NV nespĺňalo ani jedno monitorovacie miesto v ukazovateli N-NO 2. V monitorovacom mieste Dunaj Medveďov bol prekročený limit podľa NV zo syntetických ukazovateľov špecifického znečistenia vôd pre ročný priemer bis(2-etylhexyl) ftalátu (DEHP). Na znečistení toku Dunaja sa podieľajú bodové zdroje znečistenia (priemyselné a komunálne odpadové vody), z plošných zdrojov najmä poľnohospodárska činnosť, taktiež lodná doprava a veľká vodná erózia a splachy z urbanizovaných miest. Monitorované miesta v pozdĺžnom profile Dunaja v charakterizujú zmeny kvality vody predovšetkým vplyvom prítokov. V hornom úseku je to Morava a v dolnom úseku prítoky Váh, Hron a Ipeľ, z maďarskej strany Mošonský Dunaj (Mošonské rameno) a Dorog. Vplyvom výborných samočistiacich procesov sa prinášané znečistenie dokáže postupne pozdĺž toku odbúravať. Kvalita vody v Dunaji je od Hainburgu až po Štúrovo dlhodobo vyrovnaná resp. sa mierne zlepšuje v niektorých ukazovateľoch hlavne organického znečistenia. Správa o hodnotení strategického dokumentu 15

16 Čiastkové povodie Váhu V čiastkovom povodí Váhu boli požiadavky na kvalitu povrchovej vody splnené v sledovaných ukazovateľoch v monitorovaných miestach Váh Horné Zelenice a Váh nad Sereďou. Z prítokov Váhu bol najhorší kvalitatívny stav, s najvyšším počtom ukazovateľov nespĺňajúcich požiadavky NV zaznamenaný na malých tokoch Trnávka (v monitorovanom mieste pod ČOV Trnava), Šárd, Salibský Dudváh, Krupský potok, Dubová ( pod Piešťanmi). Taktiež potoky Jarčie, Bábsky potok a Salibský Dudváh sú drobné nížinné toky v riešenom území, kde popri bodovom komunálnom znečistení má výraznejší vplyv aj difúzne znečistenie z poľnohospodárskej činnosti v povodí tokov. Monitorované miesto toku Trnávka patrí dlhodobo k miestam monitorovania s najhoršou kvalitou vody, čo je spôsobené kombináciou negatívnych faktorov - recipient s nízkym prietokom pretekajúci poľnohospodárskou oblasťou a prítomnosť mestskej aglomerácie Trnavy. Vyskytli sa tu nadlimitné hodnoty u chemickej spotreby kyslíka dichrómanom (CHSK Cr ), EK (vodivosti), dusičnanového dusíka (N-NO 3 ), amoniakálneho dusíka (N-NH 4 ), N-NO 2, celkového fosforu (P celk ) a u celkového dusíka (N celk. ). V jej povodí sa nachádzajú významné priemyselné podniky (Chemolak Smolenice, Amylum Slovakia v Bolerázi a firmy priamo v Trnave - Johns Manville Slovakia, PSA Peugeot Citroën Slovakia, Comax-TT Trnava). Tok Trnávka patrí dlhodobo k najviac znečisteným tokom na území SR. V prípade Šárdu hrá významnú negatívnu úlohu najmä nízky prietok v toku (prietok v toku je regulovaný rozdeľovacím vodohospodárskym objektom). Na rieke Váh ovplyvňujú kvalitu vody najmä veľké mestské aglomerácie odvádzajúce odpadové vody do toku a jeho prítokov. Z významnejších priemyselných zdrojov (s vlastnou ČOV alebo zaústených do mestskej kanalizácie) je potrebné spomenúť Bekaert a Zentiva Hlohovec a Slovenské cukrovary Sereď. Na tomto úseku Váhu boli namerané nadlimitné hodnoty len v ukazovateli N-NO 2. Na dolnom toku Váhu (v Podunajskej nížine) sa výraznejšie prejavuje aj vplyv difúznych zdrojov znečistenia najmä z poľnohospodárskej výroby. K znečisteniu Horného Dudváhu prispievajú liehovar (Slovenské liehovary a likérky) a výrobca bioetanolu (Enviral) v Leopoldove, tok je aj recipientom odpadových vôd z atómovej elektrárne (SE EBO) v Jaslovských Bohuniciach. Malý Dunaj má veľký hospodársky význam - jeho voda sa čerpá na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v CHVO Žitného ostrova cez kanály Malinovo-Blahová (HŽO I.) a Tomášov- Lehnice (HŽO II.). Hlavné zdroje znečistenia Malého Dunaja sa nachádzajú v oblasti Bratislavy (mimo posudzované územia). Sú to chladiace vody z dvoch blokov rafinérie Slovnaft a.s., ktoré sú často zdrojom znečistenia ropnými látkami, fenolmi a inými látkami organického pôvodu a odpadové vody z ČOV mesta Bratislavy a odľahčovacích stôk. Organické znečistenie sa samočistiacimi procesmi postupne odbúrava, ale N-NO 2 sa vyskytuje v celom pozdĺžnom profile Malého Dunaja a ešte aj vo Váhu ako ukazovateľ prekračujúci limitné koncentrácie podľa NV. Nepriaznivý vplyv na kvalitu vody Malého Dunaja má aj Čierna voda, ktorá v celej dĺžke patrí medzi najznečistenejšie toky v povodí Malého Dunaja. Znečistenie Čiernej vody pochádza hlavne z komunálnych odpadových vôd priľahlých obci, z ktorých sú do Čiernej vody zaústené splaškové vody vo veľkej miere aj z malých domových čistiarní s pomerne slabým čistiacim efektom. Požiadavky na kvalitu povrchovej vody pre všeobecné ukazovatele neboli splnené pre N-NO 2 a P celk. Voda Klátovského kanála nespĺňa požiadavky na kvalitu povrchovej vody pre všeobecné ukazovatele prekročením limitu pre vápnik (Ca). Zo syntetických ukazovateľov špecifického znečistenia vôd bol prekročený limit pre ročný priemer u DEHP. Kvalita vody v kanáli Aszód-Čergov nespĺňa požiadavky na kvalitu pre všeobecné ukazovatele prekročením limitu pre rozpustený kyslík (O 2 ), N-NO 2 a Ca. Zo syntetických ukazovateľov špecifického znečistenia vôd bol prekročený limit pre ročný priemer u DEHP. Kanál Gabčíkovo-Topoľníky je recipientom komunálnych odpadových vôd z mestskej čistiarne odpadových vôd v Dunajskej Strede Kútnikoch. Kvalita vody nespĺňa požiadavky pre všeobecné ukazovatele, a to pre nedostatočný obsah O 2 a N-NO 2. Ukazovatele ostatných skupín sa nesledovali. Oproti minulému roku sa kvalita vody zhoršila na kyslíkový deficit. Hlavným environmentálnym cieľom pre útvary povrchových vôd je v zmysle zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona NR SR č. 384/2009 Z.z. dosiahnuť dobrý stav do roku 2015, resp. najneskôr do roku 2027 opatreniami, ktoré zabezpečia ich ochranu, zlepšovanie, obnovovanie stavu útvarov povrchových vôd a zabránia zhoršovaniu ich súčasného stavu. Dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov opatreniami, ktoré zabezpečia ich ochranu a zlepšenie súčasného stavu, zabezpečiť postupné Správa o hodnotení strategického dokumentu 16

17 znižovanie znečistenia škodlivými látkami a postupne obmedzovať vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok až do skončenia ich vypúšťania. Hodnotenie stavu povrchových vôd sa vykonáva v zmysle 4 uvedeného zákona a je založené na hodnotení ich ekologického stavu, resp. ekologického potenciálu a chemického stavu. Základom hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd sú špecifické znečisťujúce látky, ktoré sú definované ako znečistenie spôsobené prioritnými látkami. Pri ich hodnotení sa uplatňujú environmentálne normy kvality (ENK) v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES. Pri hodnotení sa berú do úvahy aj požiadavky smernice 2009/90/ES. V riešenom území, na základe hodnotenia chemického stavu, boli klasifikované útvary povrchových vôd nedosahujúce dobrý chemický stav v rámci riek: - Malý Dunaj, - Trnávka, - prívodný kanál k vodnej elektrárni Gabčíkovo. Základom hodnotenia ekologického stavu útvarov povrchových vôd sú biologické prvky kvality. Vodné spoločenstvá totiž citlivo a najmä synergicky prijímajú všetky zmeny vo vodnom prostredí. Reakcia organizmov na zmeny prostredia sa odráža v zmene ich štruktúry a fungovania. Hodnotením ekologického stavu boli v riešenom území identifikované útvary povrchových vôd v prevažnej miere v priemernom a zlom ekologickom stave. Toto hodnotenie platí prakticky pre všetky dôležité útvary povrchových vôd v riešenom území. Okrem toho sa tu nachádzajú útvary, v ktorých ekologický stav bol klasifikovaný ako veľmi zlý (Stará Čierna voda a Šard). Pre významne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary (útvary povrchových vôd, ktoré boli klasifikované v zlom ekologickom stave v dôsledku hydromorfologických zmien spôsobených ľudskou činnosťou) sa stanovuje ekologický potenciál. Hodnotením ekologického potenciálu boli na riešenom území identifikované priemerné útvary povrchových vôd (Dunaj, Váh, Trnávka)., Podzemné vody Majoritnú časť riešeného územia zaberá Podunajská nížina, ktorej súčasťou je i Žitný ostrov. Žitný ostrov je najväčší riečny ostrov v Európe a zároveň je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Ide o obrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny. Hlavným zdrojom napájania podzemných vôd je Dunaj. Infiltráciou vody z Dunaja vzniká hlavný prúd podzemnej vody, ktorý v strednej a dolnej časti Žitného ostrova je odvádzaný kanálmi do povrchových tokov. Spád hladiny podzemnej vody je v hornej časti Žitného ostrova niekoľkokrát väčší ako v dolnej. Priepustnosť zvodnených materiálov osi ostrova postupne klesá smerom na východ. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie zásoby podzemných vôd (dunajské náplavy) nielen v rámci riešeného územia, ale aj celej SR. V riečnych náplavoch Podunajskej nížiny resp. Podunajskej roviny a západnej časti Podunajskej pahorkatiny (Trnavská pahorkatina a Dolnovážska niva), v štrkoch a pieskoch tokov Dunaj a Váh sa nachádzajú najväčšie využiteľné zásoby podzemných vôd (1,00 > 10,00 l.s -1.km -2 ) v rámci jednotlivých hydrogeologických rajónov. Najväčšie mocnosti dunajských náplavov boli zistené v okolí Horného Baru, Baky a západne od Gabčíkova. Mocnosti spolu s klastickými neogénnymi sedimentmi dosahujú viac ako 400 m. V severnej časti riešeného územia priaznivejšie hydrogeologické podmienky vytvárajú vápence a dolomity v oblasti Brezovských Karpát. Severozápadný cíp riešeného územia tvorí z hydrogeologického hľadiska priaznivé skrasovatené územie (tzv. Dobrovodský kras). Využiteľné zásoby podzemných vôd tu v jednotlivých hydrogeologických rajónoch predstavujú množstvo 1,00 9,99 l.s -1.km -2. Využiteľné množstvá podzemných vôd od < 0,49 do 0,99 l.s -1.km -2 v rámci hydrogeologických rajónov sa vyskytujú v neogénnych sedimentoch Podunajskej nížiny resp. východnej časti Podunajskej pahorkatiny (Nitrianska pahorkatina). Prevládajú tu rôzne druhy ílov, polohy pieskov a ojedinele drobných štrkopieskov sú obyčajne málo mocné. Najmenšie zásoby podzemných vôd sa vyskytujú v neogéne Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát v rámci Dobrovodskej kotliny (zlomy Malých Karpát, na ktorých sa stýka nezozoikum s neogénom). Využiteľné zásoby podzemných vôd tu v jednotlivých hydrogeologických rajónoch predstavujú množstvo < 0,20 0,49 l.s -1.km -2. Správa o hodnotení strategického dokumentu 17

18 Hodnotenie kvality podzemných vôd Kvalita podzemných vôd na Slovensku v r sa sledovala v 73 kvartérnych a predkvartérnych útvaroch podzemných vôd, z ktorých zasahujú do riešeného územia 3 útvary kvartérnych sedimentov a 3 útvary predkvartérnych hornín. V každom útvare podzemných vôd sa monitorované objekty vyhodnocovali na základe splnenia alebo nesplnenia požiadaviek NV SR č. 496/2010 Z.z. Útvary podzemných vôd, u ktorých došlo k prekročeniu medznej hodnoty aspoň jedným ukazovateľom, sa vyhodnocujú ako nevyhovujúce danému NV. Na riešenom území boli vo všetkých útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch prekročené limitné hodnoty v porovnaní s požiadavkami NV. Medzi najčastejši prekračované ukazovatele v útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch patria celkové Fe a Mn, čo je hlavne dôsledkom nepriaznivých kyslíkových pomerov. Prekročenie limitných hodnôt bolo namerané ďalej u síranov, dusičnanov, chloridov, amónnych iónov a rozpustených látok (RL). Z ťažkých kovov boli prekročené limitné hodnoty Al, As a Pb. Z organických látok boli namerané prekročenia pre celkový organický uhlík (TOC) a nepolárne extrahovateľné látky (NEL-index), z aromatických uhľovodíkov u benzénu (BZ), chlórbenzénu (CB), dichlórbenzénu (DCB) 1,2; DCB 1,3; DCB 1,4. Z chlórovaných rozpúšťadiel boli prekročené limitné hodnoty u PCE-perchlóretylén, TCE- trichlóretylén a TCM- tetrachlórmetán a z polyaromatických uhľovodíkov (Benzopyrén- BZP, Fluórantén, Pyrén, Acenaftén, DB(ah)antrac, Chryzén a Fenantrén). Prekročené boli aj limitné hodnoty pesticídov (Atrazin, Desitylatr, Phenmedip, Metamitron, Prometryn, S-metalachlór). Správa o hodnotení strategického dokumentu 18

19 Tabuľka: Počet ukazovateľov, pri ktorých boli prekročené limitné hodnoty v útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch Základný fyzikálnochemický rozbor Všeobecné organické látky Terénne merania Stopové prvky Aromatické uhľovodíky Chlórované rozpúšťadlá Polyaromatické uhľovodíky Pesticídy Medzi najčastejšie prekračované ukazovatele v útvaroch podzemných vôd v predkvartérnych horninách patria celkové Fe a Mn. Toto zvýšenie je hlavne dôsledkom nepriaznivých kyslíkových pomerov. Prekročenie limitných hodnôt bolo tiež namerané u dusičnanov, amónnych iónov, chloridov, síranov a RL. Z organických látok boli namerané prekročenia u TOC a z ťažkých kovov u As. Z aromatických uhľovodíkov u DCB a z polyaromatických uhľovodíkov u Fluóranténu, Chryzénu a Pyrénu. Tabuľka: Počet ukazovateľov, pri ktorých boli prekročené limitné hodnoty v útvaroch podzemných vôd v predkvartérnych horninách Základný fyzikálnochemický rozbor Všeobecné organické látky Terénne merania Stopové prvky Aromatické uhľovodíky Chlórované rozpúšťadlá Polyaromatické uhľovodíky Pesticídy Hlavným environmentálnym cieľom pre útvary podzemných vôd je v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z.z. dosiahnuť dobrý stav do roku 2015, resp. najneskôr do roku 2027 opatreniami, ktoré zabezpečia ich ochranu, zlepšovanie a obnovovanie stavu útvarov podzemných vôd, rovnováhu medzi odbermi podzemných vôd a doplňovaním ich množstiev, zabrániť vnikaniu znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo jeho obmedzovanie tak, aby nedošlo k zhoršovaniu stavu útvarov podzemných vôd, dosiahnuť postupné znižovanie znečistenia podzemných vôd opatreniami, ktoré zabránia trvalému vzostupnému trendu koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách v dôsledku ľudskej činnosti. Hodnotenie stavu podzemných vôd sa vykonáva v zmysle 4 uvedeného zákona a je založené na hodnotení ich chemického a kvantitatívneho stavu. Základom hodnotenia chemického stavu je porovnanie (vypočítanej) priemernej hodnoty nameraných údajov v každom monitorovacom bode s normami kvality pre dusičnany a pesticídy stanovené na úrovni EK a prahovými hodnotami, ktoré boli stanovené na národnej úrovni pre všetky znečisťujúce látky a ukazovatele znečistenia - zistené v jednotlivých útvaroch podzemných vôd vo významnejšom množstve spôsobujúcom plošne rozsiahlejšiu kontamináciu podzemných vôd. V kraji na základe hodnotenia chemického stavu, bol jeden kvartérny útvar podzemných vôd SK P (Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov j. časti oblasti povodia Váh) identifikovaný v zlom chemickom stave. Ostatné kvartérne útvary podzemných vôd zasahujúce na územie kraja boli v dobrom chemickom stave. Z predkvartérnych útvarov podzemných vôd bol SK P (Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a jej výbežkov v oblasti povodia Váh) hodnotený v zlom chemickom stave a 2 útvary v dobrom chemickom stave. Základom hodnotenia kvantitatívneho stavu je na území Slovenska výlučne posúdenie vplyvu odberov podzemných vôd. Pre celkové hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd boli sumarizované výsledky bilancovania množstiev podzemných vôd, hodnotenia zmien režimu podzemných vôd, hodnotenia vplyvu odberov podzemných vôd na stav útvarov povrchových vôd a hodnotenia miery vplyvu odberov podzemných vôd na terestrické ekosystémy závislé na podzemných vodách. V kraji, na základe hodnotenia kvantitatívneho stavu, boli kvartérne útvary podzemných vôd identifikované v dobrom kvantitatívnom stave. Predkvartérne útvary podzemných vôd SK200080KF a SK P boli hodnotené v dobrom kvantitatívnom stave a SK200030FK (Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody Pezinských Karpát oblasti povodia Váh) bol identifikovaný v zlom kvantitatívnom stave z hľadiska bilančného hodnotenia podzemných vôd. Zdroje znečistenia vôd V posudzovanom území ovplyvňujú kvalitu vody najviac odpadové vody z mestskej aglomerácie Trnava a z miest Hlohovec a Sereď. Nachádzajú sa tam významné priemyselné podniky Johns Manville Slovakia, PSA Peugeot Citroën Slovakia a Comax-TT v Trnave, Bekaert a Zentiva Správa o hodnotení strategického dokumentu 19

20 Hlohovec, Slovenské cukrovary Sereď a ďalšie. Najväčším zdrojom znečistenia vôd sú však odpadové vody z mestskej ČOV v Trnave - Zelenči. Nezanedbateľným problémom sú zdroje plošného znečistenia, ktoré sú však ťažšie identifikovateľné než bodové, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale i zrážkové vody. Tabuľka: Vypúšťané znečistenie (t/r) z významných zdrojov znečistenia v Trnavskom kraji v r Zdroj znečistenia BSK 5 CHSK Cr NL NEL UV,IČ ČOV Trnava - Zeleneč 247,71 466,82 199,59 0,000 Atómové elektrárne J. Bohunice 6,69 54,78 32,49 0,325 Slovenské cukrovary s.r.o. Sereď 5,85 19,72 5,14 0,000 Bekaert Hlohovec, a.s. 0,00 13,30 5,69 0,023 Jadrová vyraďovacia spoločnosť, Bohunice 3,73 10,43 14,46 0,035 PCA, s.r.o., Trnava 1,64 7,57 1,45 0,027 Comax TT, a.s., Trnava 8,14 33,52 10,41 0,071 Zdroj: SHMÚ Zásobovanie pitnou vodou Zákonom o vodách, zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákonom o ochrane zdravia, zákonom o obecnom zriadení, spolu s vykonávacími vyhláškami, ktoré stanovujú hygienické požiadavky na pitnú vodu, početnosť a rozsah kontroly pitnej vody bol vymedzený rámec na riadne fungovanie zásobovania pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v nových podmienkach a zároveň je zaistená plná zlučiteľnosť právnych predpisov SR s legislatívnymi predpismi s EÚ. Na riešenom území Trnavského kraja zabezpečujú zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov predovšetkým Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Nitre (okresy Dunajská Streda a Galanta) a Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., (TAVOS, a.s.) so sídlom v Piešťanoch (okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany s výnimkou mesta Hlohovec). V meste Hlohovec zabezpečuje zásobovanie pitnou vodou Vodárenská a kanalizačná spoločnosť, s.r.o., Hlohovec. V niektorých obciach kraja s miestnym vodovodom je vodovod v správe obecného úradu. K bolo z celkového počtu obyvateľov Trnavského kraja zásobovaných z verejného vodovodu 86,43 % obyvateľov, čo je na úrovni celoslovenského priemeru (86,56 %). V riešenom území Trnavského kraja je najnižšia zásobovanosť v okresoch Dunajská Streda (79,07 %) a Trnava (83,07 %). Tabuľka: Zásobovanie vodou z verejných vodovodov v okresoch Trnavského kraja v r Okres Počet obcí zásobovaných vodou z verejných vodovodov % počtu obcí zásobovaných vodou z verejných vodovodov Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov % počtu obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov Dunajská Streda 57 85, ,07 Galanta , ,09 Hlohovec 23 95, ,15 Piešťany , ,77 Trnava 39 86, ,07 Trnavský kraj* , ,43 SR , ,56 *Údaj za celý Trnavský kraj vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: VÚVH Bratislava Zásobovanie pitnou vodou na území kraja sa realizuje prostredníctvom skupinových alebo samostatných vodovodov. Najvýznamnejšími vodárenskými systémami v riešenom území sú: - Systém Trnava - Dobrá Voda - Veľké Orvište s pôsobnosťou na území troch okresov (Trnava, Piešťany, Hlohovec). Na tento systém sú napojené skupinové vodovody Trnava, Hlohovec, Piešťany, Vrbové a niektoré samostatné vodovody. Správa o hodnotení strategického dokumentu 20

21 - Systém Jelka Galanta - Nitra zásobuje pitnou vodou obyvateľov okresov Galanta, Šaľa a Nitra na báze veľkozdroja Jelka. Na území kraja sú naň napojené skupinové vodovody Galanta, Sereď, Sládkovičovo a tiež niektoré miestne vodovody. - Skupinový vodovod Gabčíkovo - cez vetvu Kolárovo Vlčany je vodovodný systém Gabčíkovo prepojený so systémom Jelka Galanta Nitra. V ostatných rokoch sa budovali najmä prívody vody z Gabčíkova. Zdroje pitnej vody Na zásobovanie obyvateľov kraja pitnou vodou sa využívajú len zdroje podzemnej vody, pričom rozhodujúce zdroje sú situované v okresoch Dunajská Streda a Galanta. Ide o veľkokapacitné zdroje Gabčíkovo a Jelka. Územie okresu Dunajská Streda je súčasťou Žitného ostrova, ktorý je významnou prirodzenou akumuláciou podzemných a povrchových vôd a ako taký bol nariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. vyhlásený za chránenú vodohospodársku oblasť. Z vodohospodárskeho hľadiska je najväčšou zásobárňou kvalitnej pitnej vody v SR a už v súčasnosti slúži na zásobovanie viacerých deficitných oblastí západoslovenského regiónu - okresov Komárno, Nové Zámky, Nitra, Levice, Senec, Pezinok. V oblasti Žitného ostrova sa nachádza vodný zdroj Gabčíkovo, ktorého kapacita je v súčasnosti l.s -1. Plánuje sa jej zvýšenie o 480 l.s -1. Perspektívne sa plánuje tiež využívanie lokality B s doporučenou výdatnosťou l.s -1. Ďalej v blízkosti Žitného ostrova je vodný zdroj Jelka s výdatnosťou 720 l.s -1. Sú tu i menšie vodné zdroje, ktoré sa využívajú na zásobovanie vodovodov v rámci Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Z týchto zdrojov je voda diaľkovodmi dodávaná do skupinových vodovodov a spotrebísk, ktoré sú navzájom poprepájané. Dobré podmienky pre výskyt výdatných zdrojov vody sú tiež v oblasti náplavov Váhu v okrese Piešťany, v oblasti Trnavskej pahorkatiny a v podhorí Malých Karpát. Vodovody využívajú zdroje podzemných vôd v oblasti Dobrej Vody, Dechtíc a Trnavy cca 550 l.s -1 (okres Trnava) vodné zdroje Veľké Orvište a Rakovice cca 300 l.s -1 (okres Piešťany) a vodný zdroj v oblasti Leopoldova 100 l.s -1 (okres Hlohovec). Okrem týchto sa využívajú aj ďalšie menšie zdroje vody. V súčasnosti je celý vodárenský systém schopný zabezpečiť plynulú dodávku kvalitnej pitnej vody pre všetkých spotrebiteľov. Kanalizácia Pre oblasť odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd majú zásadný význam ustanovenia v príslušných právnych predpisoch, ktoré sú transpozíciou požiadaviek smernice 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. V aglomeráciách od do ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a v aglomeráciách menších ako ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do a v aglomeráciách nad ekvivalentných obyvateľov do podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách možno v súlade so zákonom o vodách odvádzať len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerane vysoké náklady alebo jej vybudovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie životného prostredia možno použiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou. Miera napojenia obyvateľov kraja na kanalizačnú sieť k bola 54,20 %. Je to o 6,18 % nižší podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu, aký sa dosahuje za celé Slovensko (60,38 %). Najnižšia úroveň napojenia na verejnú kanalizáciu je v riešenom území v okresoch Dunajská Streda (43,39 %) a Galanta (48,30 %), pričom aj v ostatných okresoch s výnimkou okresu Trnava, je miera napojenia na verejnú kanalizáciu pod celoslovenským priemerom (60,38 %). Správa o hodnotení strategického dokumentu 21

22 Tabuľka: Napojenosť na verejnú kanalizáciu v okresoch Trnavského kraja v r Počet obcí Počet obyvateľov % počtu obcí napojených na napojených na Okres napojených na verejnú verejnú verejnú kanalizáciu kanalizáciu kanalizáciu % počtu obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu Dunajská Streda 35 52, ,39 Galanta 26 72, ,30 Hlohovec 6 25, ,85 Piešťany 16 59, ,13 Trnava 40 88, ,86 Trnavský kraj* , ,20 SR , ,38 *Údaj za celý Trnavský kraj vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: VÚVH Bratislava Hodnotenie kvality pitnej vody Hodnotenie kvality pitnej vody vo verejných vodovodoch je založené na výsledkoch kontroly kvality prevádzkovateľov verejných vodovodov vodárenských spoločností a obcí (pretože ten, kto vodu vyrába alebo dodáva, je povinný zabezpečiť jej kvalitu a zdravotnú bezpečnosť a pravidelne vykonávať kontrolu). Prevádzkovatelia verejných vodovodov kontrolujú kvalitu pitnej vody dodávanej do vodovodnej sieti v rámci prevádzkovej kontroly, rovnako ako kvalitu surovej a upravovanej vody počas technologického procesu úpravy. Miesta odberov a počet vzoriek sa určujú na základe požiadaviek na prevádzku verejných vodovodov. Vypracováva sa plán prevádzkovej kontroly, ktorý prevádzkovatelia každoročne predkladajú na schválenie príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Kvalita vody sa sleduje na zdroji, na výstupe z úpravní vody, pri distribúcii vody a na konci verejného vodovodu, čo môže, ale nemusí byť priamo u spotrebiteľa. V prípade preukázania dobrej kvality zdroja pitnej vody a rozvodnej siete môže orgán na ochranu zdravia dovoliť dodávať vodu bez hygienického zabezpečenia. Regionálne úrady verejného zdravotníctva kontrolujú kvalitu pitnej vody priamo u spotrebiteľa. Závažným problémom je aj skutočnosť, že cca 20 % obyvateľov odoberá vodu z nekontrolovaných domových či verejných vodných zdrojov. Kvalita vody v individuálnych vodných zdrojoch je negatívne ovplyvňovaná zlým technickým stavom studní, nedostatočnou hĺbkou ako aj nevyhovujúcou likvidáciou splaškových vôd v ich okolí. Kontrola kvality vody a hodnotenie jej zdravotnej bezpečnosti sa vykonáva prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované nariadením vlády SR č. 496/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Toto nariadenie vychádza z kritérií smernice Rady EÚ 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (ktorej normy v prílohe I vychádzajú predovšetkým zo Smerníc pre kvalitu pitnej vody Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO). Nariadenie vlády oproti smernici obsahuje 29 ďalších ukazovateľov pre stanovenie kvality pitnej vody, z čoho vyplýva, že starostlivosť o kvalitu vody v SR v porovnaní s európskym prostredím má vyšší štandard. V rámci meraní kvality vody v SR podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v r hodnotu 99,39 % (v roku ,46 %). Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 90,51 % (v r ,20 %). V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne. Protipovodňová ochrana Právna úprava manažmentu povodňových rizík v Slovenskej republike vychádza z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík, zohľadňuje teóriu a prax krízového manažmentu a vodného hospodárstva v oblasti ochrany pred povodňami. Základom právnej úpravy manažmentu povodňových rizík sú zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a príslušné všeobecne záväzné právne predpisy. Správa o hodnotení strategického dokumentu 22

23 MŽP SR implementovalo smernicu EP o hodnotení a manažmente povodňových rizík na Slovensku do správy Predbežné hodnotenie povodňového rizika v SR. Cieľom tejto správy bolo určiť pre každé čiastkové povodie na území SR geografické oblasti, v ktorých: a) existujú potenciálne významné povodňové riziká, b) alebo možno predpokladať pravdepodobný výskyt potenciálne významných povodňových rizík. Pri hodnotení existujúceho potenciálne významného povodňového rizika v SR sa riziko považovalo za potenciálne významné v tých geografických oblastiach, v ktorých povodeň v minulosti ohrozila zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo alebo hospodársku činnosť. Z uvedenej správy MŽP SR z roku 2011 vyplynulo, že na riešenom území Trnavského kraja bolo v čiastkovom povodí Váhu identifikovaných spolu 19 oblastí s výskytom významného povodňového rizika, z toho: a) 13 geografických oblastí, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko, b) 6 geografických oblastí, v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika. Tabuľka: Počet úsekov vodných tokov s existujúcim potenciálne významným povodňovým rizikom Okres Počet úsekov vodných tokov v čiastkovom povodí Váhu okres Dunajská Streda 9 okres Galanta 2 okres Trnava 2 v čiastkovom povodí Dunaja - - Zdroj: MŽP SR Tabuľka: Počet úsekov vodných tokov s pravdepodobným výskytom potenciálne významným povodňovým rizikom Okres Počet úsekov vodných tokov v čiastkovom povodí Váhu okres Galanta 2 okres Trnava 4 v čiastkovom povodí Dunaja - - Zdroj: MŽP SR Zobrazenie územia s existujúcim potenciálne významným povodňovým rizikom Zdroj: MŽP SR Správa o hodnotení strategického dokumentu 23

24 Geotermálne vody Sú to prírodné vody ohriate zemským teplom tak, že ich teplota po výstupe na zemský povrch je vyššia ako priemerná ročná teplota vzduchu v danej lokalite. Najvýznamnejšie geotermálne zdroje v riešenom území sa nachádzajú v Piešťanoch liečebné kúpele svetového významu. Bohatý výskyt geotermálnych zdrojov je v okrese Dunajská Streda, ktoré sú akumulované v pontských pieskoch a pieskovcoch v hĺbke m (lokality Dunajská Streda, Horná Potôň, Topoľníky, Gabčíkovo). Pramene sú využívané hlavne na vykurovanie skleníkov, fóliovníkov a budov, menej na rekreačné účely (termálne kúpaliská). Podobné využitie majú geotermálne vody aj v okrese Galanta, kde je na základe vykonaných geotermálnych vrtov registrovaných päť zdrojov geotermálnych vôd (Galanta - 3 zdroje, Sládkovičovo - 1 zdroj, Diakovce - 2 zdroje). Výdatnosť týchto zdrojov sa pohybuje od 5,4 do 34,0 l.s-1, teplota od 38 do 80 C. V okrese Trnava sa nachádza štruktúra s perspektívou využitia geotermálnych vôd, a to Trnavský záliv s troma potenciálnymi lokalitami Trakovice, Borovce a Kátlovce. Pravdepodobný vývoj stavu vôd, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany vôd a ostatných zložiek životného prostredia. Horniny Súčasný stav horninového prostredia je monitorovaný v rámci Čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) Geologické faktory. Zameraný je hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku aj človeka. Monitorovanie riečnych sedimentov Monitorovací subsystém je na území Slovenskej republiky reprezentovaný 48 referenčnými odberovými miestami. V r bolo zaznamenané prekročenie referenčnej koncentrácie (kategória A) na 32 lokalitách aspoň v prípade jednej posudzovanej látky v zmysle Rozhodnutia MP SR č. 531/ o najvyšších prípustných hodnotách škodlivých látok v pôde. Prekročené referenčné hodnoty vo väčšine prípadov reprezentujú koncentrácie na úrovni, resp. len málo vyššie od predpokladaných pozaďových koncentrácií. Z tohto pohľadu je možné za prakticky nekontaminované považovať riečne sedimenty povodí Váhu a hornej časti Dunaja. Na monitorovacích stanovištiach tokov Trnavského kraja nebola indikovaná kontaminácia prejavujúca sa prekročením referenčných koncentrácií zvyčajne dvoch aj viac ukazovateľov (najmä Cu, Zn, Cd, Ni, príp. Pb, Hg, As), resp. vyšším stupňom znečistenia Cd. Porovnanie kvalitatívnych výsledkov kontaminácie riečnych sedimentov v r s predchádzajúcim obdobím ukazuje v zásade na nemenný stav v plošnej distribúcii kontaminujúcich látok. Vhodnosť územia na ukladanie odpadov Mapa vychádza z máp vhodnosti územia na ukladanie odpadov v mierke 1 : , ktoré boli zostavené pre jednotlivé okresy v Štátnom geologickom ústave D. Štúra. Na základe zhodnotenia rozhodujúcich faktorov na ukladanie odpadov mapa člení územie na vhodné, podmienečne vhodné a nevhodné. Hodnotili sa faktory: chránené vodohospodárske územia, zdroje podzemních vôd, chránené územia prírody, chránené lesy, ložiská nerastov, štruktúrne usporiadanie horninového prostredia s ohľadom na stupeň ohrozenia podzemnej vody, geodynamické javy a hydrogeologické charakteristiky. Tento syntetický výstup teda v dostatočnej miere pokrýva celkové požiadavky na hodnotenie parametrov horninového prostredia v kraji vo vzťahu k problematike odpadového hospodárstva. Správa o hodnotení strategického dokumentu 24

25 Environmentálne záťaže S účinnosťou od vstúpil do platnosti novelizovaný zákon č. 384/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z.z., do ktorého bola zapracovaná aj problematika environmentálnych záťaží. Uvedeným zákonom boli definované pojmy: - environmentálna záťaž ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody, - pravdepodobná environmentálna záťaž ako stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže, - sanované/rekultivované lokality ako stav územia, kedy sanačnými prácami, vykonávanými v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, bola odstránená, znížená alebo obmedzená kontaminácia na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. V gescii MŽP SR boli prostredníctvom projektu Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky v rokoch identifikované environmentálne záťaže a bol zostavený Register environmentálnych záťaží (REZ). REZ časť A obsahuje pravdepodobné Správa o hodnotení strategického dokumentu 25

26 environmentálne záťaže, REZ časť B environmentálne záťaže a REZ časť C sanované alebo rekultivované lokality. Súčasťou projektu bola tvorba Informačného systému environmentálnych záťaží (ISEZ), ktorý je prístupný na V rámci Systematickej identifikácie environmentálnych záťaží Slovenskej republiky (Paluchová a kol., ) sa v Trnavskom kraji zaevidovalo 84 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou, 33 lokalít s environmentálnou záťažou a 36 sanovaných a 43 rekultivovaných lokalít. 3 lokality s environmentálnou záťažou boli zaradené medzi vysokorizikové (podľa kritéria K) a boli navrhnute na prednostné riešenie. V rámci nadväzujúceho projektu Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaži na životné prostredie pre vybrané kraje (Helma a kol., ) sa realizovala aktualizácia a doplnenie údajov ako aj doplnkové hodnotenie dopadov environmentálnych záťaži na životne prostredie. Výsledkom Regionálnej štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaži na životne prostredie pre vybrané kraje Trnavský kraj (RNDr. Mária Némethyová a kol., 2010) je tiež aktualizovaný počet environmentálnych záťaží, v zmysle ktorého bolo k roku 2010 je v Trnavskom kraji zaevidovaných 87 lokalít s pravdepodobnou environmentálnou záťažou, 35 lokalít s environmentálnou záťažou a 38 sanovaných a 46 rekultivovaných lokalít. V súčasnosti 4 lokality s environmentálnou záťažou patria medzi vysokorizikové podľa základnej klasifikácie (podľa kritéria K), ktoré zároveň patria aj medzi vysokorizikové z hľadiska celkového hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie (podľa kritéria V). Na základe celkového hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie (podľa kritéria V), z celkového počtu 35 lokalít s environmentálnou záťažou, bolo v Trnavskom kraji zaevidovaných 14 s nízkym rizikom, 17 lokalít so stredným rizikom a 4 lokality s vysokým rizikom, s najvyšším počtom (7) v okresoch Skalica a Trnava. 61 % environmentálnych záťaží v kraji tvoria skládky komunálneho odpadu. Druhou najrozšírenejšou skupinou činností (21 %) bola priemyselná výroba a nasleduje skladovanie a distribúcia tovarov s 12 %. Vo väzbe na Programové vyhlásenie vlády, MŽP SR realizovalo kroky zamerané na stratégiu riešenia problematiky environmentálnych záťaží, výsledkom čoho je Štátny program sanácie environmentálnych záťaží SR na roky , ktorý obsahuje priority riešenia environmentálnych záťaží, ktoré budú napĺňané prostredníctvom cieľov a jednotlivých aktivít rozdelených do krátkodobých, strednodobých a dlhodobých časových horizontov. Definuje tiež ďalší postup prác v oblasti riešenia environmentálnych záťaží, vrátane odhadu ich finančnej náročnosti a tiež identifikuje finančné zdroje využiteľné na riešenie problematiky. Do Štátneho programu sanácie bola do zoznamu odporúčaných lokalít na prioritné riešenie rezortmi MŽP SR, MH SR, MDPaT SR, MO SR a MP SR zaradená 1 lokalita v rámci Trnavského kraja Piešťany kasárne. Verejnosť je o danej problematike informovaná prostredníctvom priebežne aktualizovaného Informačného systému environmentálnych záťaží, na internetovej stránke Informačný systém environmentálnych záťaží je súčasťou informačného systému verejnej správy. Pravdepodobný vývoj stavu hornín, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany horninového prostredia a ostatných zložiek životného prostredia. Pôda Ochranu poľnohospodárskej pôdy zabezpečuje najmä zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Celý Trnavský kraj je výnimočný pre poľnohospodárov hlavne kvôli jeho kvalitným pôdam. V tomto kraji sa nachádza 13 pôdnych typov, z ktorých najväčšie zastúpenie majú černozeme a čiernice (cca 55 %). Černozeme sú hlboké, spravidla bezskeletnaté pôdy s prevažne hlinitou textúrou. Pôdotvorným substrátom sú prevažne spraše a príbuzné nespevnené sedimenty a staré karbonátové aluviálne sedimenty. Najvhodnejšie sú pre pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice, ďateliny, strukovín, olejnín a i. V nivách riek Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Myjava nachádzame fluvizeme (cca 15 %). Hnedozeme majú viac ako 12 % zastúpenie. Ak sa dodržiavajú správne zásady obrábania Správa o hodnotení strategického dokumentu 26

27 a hnojenia, stávajú sa hnedozeme vhodnou pôdou pre pestovanie širšieho sortimentu rastlín hlavne obilnín. Z hľadiska pôdnych druhov majú najväčšie zastúpenie stredne ťažké pôdy (cca 69 %). Tieto pôdy sú najvhodnejšie pre poľnohospodársku výrobu. Podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery Trnavského kraja je cca 70 %. Zornenie poľnohospodárskych pôd kraja je mimoriadne vysoké skoro 90 %. Tabuľka: Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu v 5 okresoch Trnavského kraja v r Poľnohospodárska pôda Kraj resp. (ha) okres Orná Ovocné PP Chmeľnice Vinice Záhrady TTP pôda sady Spolu Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Trnava Trnavský kraj Zdroj: ÚGKaK SR Erózia pôdy Vodná erózia pôdy ako fyzikálny proces je v posledných desaťročiach výrazne akcelerovaný neuváženým obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy. Negatívum erózie spočíva v strate najúrodnejšej vrstvy pôdy spolu s organickou hmotou a živinami. V širšom kontexte môžeme konštatovať, že v dôsledku prítomnosti intenzívnej erózie na poľnohospodárskej pôde dochádza k zhoršovaniu celkového potenciálu územia a kvality života v ňom. Svahovitosť územia resp. jeho členitosť patrí k významným faktorom vplývajúcim na intenzitu erózie a jej plošnú distribúciu. Prevažne rovinatý reliéf Trnavského kraja pozitívne vplýva na relatívne nízky výskyt potenciálnej erózie pôdy. Mierne zvýšená je na svahoch Malých Karpát, západných svahoch Považského Inovca a ovplyvňuje cca 10 % riešeného územia. Veterná erózia pôdy pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Týmto typom erózie sú spôsobené škody hlavne na poľnohospodárskej pôde a v poľnohospodárskej výrobe. Veternou eróziou sú v Trnavskom kraji najviac ohrozené ľahké piesočnaté pôdy Záhorskej nížiny (nie je súčasťou riešenia POH Trnavského kraja) a veterná erózia sa prejavuje i na veľkých blokoch ornej pôdy bez vegetačného krytu alebo s minimálnym vegetačným krytom na Podunajskej nížine. Napriek tomu, z hľadiska ohrozenia poľnohospodárskych pôd patrí prevažná časť riešeného územia do kategórie so žiadnou alebo nízkou ohrozenosťou (cca 78 % územia). Tabuľka: Zastúpenie kategórií pôd Trnavského kraja ohrozených veternou eróziou Kategória erodovateľnosti pôdy Okres (%z poľnohospodárskej pôdy) žiadna alebo nízka stredná vysoká extrémna Dunajská Streda 100, Galanta 96,19 2,78 0,99 0,03 Hlohovec 55,46 25,93 13,89 4,73 Piešťany 65,38 22,79 8,68 3,14 Trnava 71,16 20,00 7,89 0,95 Zdroj: ERS, 2011 Bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ) sú pôdne a ekologicky relatívne najhomogénnejšie jednotky bonitačného informačného systému. V podstate predstavujú hlavné pôdno-klimatické jednotky, ktoré sú podrobnejšie rozdelené podľa kategórií ich sklonu svahov, expozície svahov k svetovým stranám, skeletovitosti, hĺbky pôdy a zrnitosti povrchového horizontu. Na Slovensku sú podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy všetky poľnohospodárske pôdy podľa bonitácie (BPEJ) zaradené do 9 skupín kvality pôdy, pričom prvé 4 skupiny (spolu s pôdou s vykonanými hydromelioračnými, prípadne osobitnými opatreniami Správa o hodnotení strategického dokumentu 27

28 na zachovanie a zvýšenie jej výnosnosti a ostatných funkcií napr. sady, vinice, chmeľnice, protierózne opatrenia) podliehajú najvyššej ochrane z citovaného zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. V Trnavskom kraji spadá do tejto skupiny zákonom chránených pôd až 65 % výmery poľnohospodárskej pôdy. Celkovo vývoj výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy má dlhodobo klesajúci trend: od r do r ubudlo ha poľnohospodárskej pôdy a ha ornej pôdy. Dôvodom úbytku poľnohospodárskej pôdy je jej záber na nepoľnohospodárske využitie, ale aj zalesňovanie. Naopak výmera lesnej pôdy má stúpajúci charakter. Kontaminácia pôdy nevytvára v Trnavskom kraji výraznejšie problémy, zo sledovaných ťažkých kovov (olovo, kadmium, chróm, nikel, ortuť, arzén a zinok) boli zistené nadlimitné obsahy kadmia a olova v Senickom okrese na ploche 56,0 ha (mimo riešeného územia POH) a iba sporadicky a lokálne v ostatných okresoch. Správa o hodnotení strategického dokumentu 28

29 Pravdepodobný vývoj stavu pôd, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany pôd a ostatných zložiek životného prostredia. Fauna a flóra Rastlinstvo sledovaného územia Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980), patrí južná časť Trnavského kraja do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Záhorská nížina a okresu Podunajská nížina. Severná časť Trnavského kraja patrí do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okresu Biele Karpaty, okresu Malé Karpaty a okresu Považský Inovec. Správa o hodnotení strategického dokumentu 29

30 Tabuľka: Fytogeografické členenie Trnavského kraja Oblasť Obvod Okres Oblasť panónskej flóry (Pannonicum) obvod eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) Záhorská nížina Podunajská nížina Biele Karpaty Oblasť západokarpatskej flóry obvod predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) Malé Karpaty (Carpaticum occidentale) Považský Inovec Zdroj: Futák, J., 1980 V kraji sa stretávajú dve oblasti flóry panónska (teplomilná) a západokarpatská (chladnomilná). Panónska oblasť Zahrňuje vegetačné okresy Záhorskej nížiny a Podunajskej nížiny, s výrazným výskytom teplomilných rastlinných spoločenstiev. Do pôvodnej skladby vegetačného krytu v značnej miere zasiahol človek, ktorý prevažnú časť územia premenil na ornú pôdu, lúky, pasienky i vinice. Do prirodzenej skladby takmer všetkých rastlinných spoločenstiev v posledných desaťročiach podstatne zasiahli i vodohospodárske úpravy, intenzifikácia poľnohospodárstva a ďalšie antropogénne faktory. Medzi hlavné skupiny rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) panónskej oblasti v Trnavskom kraji patria, fytocenózy nížinných lužných lesov, fytocenózy dubových a zmiešaných dubových a zmiešaných dubových lesov, fytocenózy acidofilných borovicových a dubovo-borovicových lesov, fytocenózy nížinných lúk a pasienkov, fytocenózy vodných tokov a vodných plôch, fytocenózy trstinových porastov, fytocenózy brehových porastov vodných tokov a vodných plôch, fytocenózy rašelinísk a trasovísk, fytocenózy xerotermných krovín a vŕbových krovín v okolí vodných tokov a vodných plôch a fytocenózy antropicky podmienených biotopov. Osobitnou skupinou sú fytocenózy slanísk a slaných lúk na Podunajskej nížine a fytocenózy vápnitých pieskov a pieskových dún na Záhorskej nížine. Západokarpatská (chladnomilná) oblasť Zahrňuje vegetačné okresy Bielych Karpát, Malých Karpát a Považského Inovca v severnej časti Trnavského kraja. Vegetácia tejto oblasti nemá jednotný ráz a môžeme tu nájsť tak druhy horské, ako aj druhy teplomilné. Vyššie polohy si zachovali nielen svoj lesnatý ráz, ale i prirodzený charakter, miestami i s výskytom horských lúčnych a pasienkových spoločenstiev a súvislých brehových porastov pozdĺž horských a podhorských vodných tokov. Medzi hlavné skupiny rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) západokarpatskej oblasti v kraji patria fytocenózy podhorských jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov, fytocenózy teplomilných dubových a zmiešaných dubových lesov, fytocenózy dubovo-hrabových lesov, fytocenózy bukových a zmiešaných bukových lesov, fytocenózy nížinných a podhorských lúk a pasienkov, fytocenózy xerotermných krovín na podhorských svahoch, fytocenózy skalných stien a sutinových svahov, fytocenózy pramenísk a fytocenózy prechodných rašelinísk a trasovísk. Medzi významné ohrozené rastlinné druhy vyskytujúce sa v kraji patria, napr. zeler plazivý (Apium repens), pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum), klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox, subsp. Lumnitzeri), jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum) a poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). Základným kritériom ochrany rastlinných druhov je okrem ohrozenosti ich zaradenie v zoznamoch príslušných medzinárodných dohovorov a v environmentálnom práve Európskej únie. Aktuálnou problematikou ohrozujúcou druhovú diverzitu vegetácie sa za posledné roky stávajú invázne druhy nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa šíria nekontrolovateľne a vytláčajú taxóny domáce. Zoznam inváznych druhov rastlín, ktoré musia byť vlastníkom alebo správcom pozemku odstránené, je uvedený v prílohe 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. a zahrňuje v súčasnosti 7 inváznych druhov rastlín, z ktorých sa 6 vyskytuje aj v Trnavskom kraji. Pravdepodobný vývoj stavu flóry, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany flóry a ostatných zložiek životného prostredia, nakoľko skládkovaním odpadu alebo Správa o hodnotení strategického dokumentu 30

31 vytváraním nelegálnych skládok odpadu dochádza aj k vyššiemu riziku šírenia inváznych druhov rastlín, čo má negatívne dopady na miestnu flóru. Živočíšstvo sledovaného územia Podľa zoogeografického členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980), patrí južná a juhozápadná časť Trnavského kraja do provincie vnútrokarpatské zníženiny, oblasti panónskej, obvodu dyjskomoravského, okrsku moravského s podokrskami dolnomoravský a záhorský a obvodu juhoslovenského, okrsku dunajského s podokrskami lužný a pahorkatinový. Severná a severozápadná časť Trnavského kraja patrí do provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty, obvodu vnútorného, okrsku západného a obvodu vonkajšieho, okrsku moravsko-slovenského. Tabuľka: Zoogeografické členenie Trnavského kraja Provincia Oblasť Obvod Okrsok Podokrsok dolnomoravský dyjsko-moravský moravský vnútrokarpatské záhorský panónska zníženiny lužný juhoslovenský dunajský pahorkatinový Karpaty Západné Karpaty Zdroj: Čepelák, J., 1980 vnútorný západný vonkajší moravsko-slovenský Súčasná štruktúra zoocenóz v kraji je výsledkom dlhodobého evolučného vývoja a relatívne krátkodobého, ale veľmi intenzívneho pôsobenia činnosti človeka. Tento vplyv sa prejavuje najmä v kvalitatívnych zmenách pôvodných biotopov, na ktoré sú naviazané jednotlivé zoocenózy, vytváraní nových biotopov a vo výrazných zmenách plošného zastúpenia jednotlivých typov biotopov v krajine. Cez územie kraja prebieha viacero hraníc areálov rozšírenia niektorých druhov živočíchov, vyskytuje sa tu niekoľko typických zástupcov panónskych elementov a okrajovo aj zástupcov typických karpatských elementov. Panónska oblasť Zahrňuje v Trnavskom kraji zoologické obvody dyjsko-moravský a juhoslovenský, na území Záhorskej a Podunajskej nížiny, s výrazným výskytom teplomilných živočíšnych spoločenstiev. Do pôvodného živočíšneho zloženia oblasti v značnej miere zasiahol človek, ktorý prevažnú časť územia premenil na ornú pôdu, lúky, pasienky i vinice a do prirodzenej skladby živočíšnych spoločenstiev oblasti podstatne zasiahli i vodohospodárske úpravy a ďalšie antropogénne faktory. Medzi hlavné skupiny živočíšnych spoločenstiev (zoocenóz) panónskej oblasti v kraji patria zoocenózy nížinných lužných lesov, zoocenózy acidofilných borovicových a dubovo-borovicových lesov, zoocenózy nížinných lúk a pasienkov, zoocenózy pieskov a pieskových dún, zoocenózy brehových porastov, vodných tokov a vodných plôch, zoocenózy trstinových porastov, zoocenózy xerotermných krovín a vŕbových krovín v okolí vodných tokov a vodných plôch a zoocenózy antropicky podmienených biotopov. Oblasť Západné Karpaty Zahrňuje v Trnavskom kraji zoologické obvody vnútorný a vonkajší, na území Bielych Karpát, Malých Karpát a Považského Inovca v severnej a severozápadnej časti kraja. Medzi hlavné skupiny živočíšnych spoločenstiev (zoocenóz) západokarpatskej oblasti v kraji patria zoocenózy podhorských lužných lesov, zoocenózy dubových a dubovo-hrabových lesov, zoocenózy bukových a zmiešaných bukových lesov, zoocenózy nížinných a podhorských lúk a pasienkov, zoocenózy trnkových a lieskových krovín na podhorských svahoch, zoocenózy skalných stien, zoocenózy brehových porastov, vodných tokov a vodných plôch a zoocenózy antropicky podmienených biotopov. Medzi významné ohrozené živočíšne druhy vyskytujúce sa v kraji patria, napr. z motýľov modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), z chrobákov chrobák jednorohý (Bolbelasmus unicornis), pižmovec hnedý (Osmoderma eremita), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), z rýb kolok veľký (Zingel zingel), kolok vretenovitý (Zingel streber), blatniak tmavý (Umbra crameri), čík európsky (Misgurnus fossilis), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), z obojživelníkov kunka Správa o hodnotení strategického dokumentu 31

32 červenobruchá (Bombina bombina), kunka žltoobruchá (Bombina variegata), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), z vtákov orliak morský (Haliaeetus albicilla), sokol rároh (Falco cherrug), sokol kobcovitý (Falco vespertinus), orol kráľovský (Aquila heliaca), haja červená (Milvus milvus), trsteniarik tamariškový (Acrocephalus melanopogon), haja tmavá (Milvus migrans), bučiak nočný (Nycticorax nycticorax), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), z cicavcov bobor vodný (Castor fiber), vydra riečna (Lutra lutra), hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi), netopier pobrežný (Myotis dasycneme). Pravdepodobný vývoj stavu fauny, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany živočíšstva a ostatných zložiek životného prostredia, nakoľko skládkovaním odpadu alebo vytváraním nelegálnych skládok odpadu dochádza aj k vyššiemu riziku šírenia inváznych druhov rastlín, čo môže mať následne negatívny dosah na miestnu zoozložku. Zdravotný stav obyvateľstva Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ako aj životné prostredie. Vplyv znečisteného prostredia na zdravie ľudí je doteraz len málo preskúmaný, odzrkadľuje sa však najmä v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva. Stredná dĺžka života pri narodení, tzv. nádej na dožitie, je základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov. Predstavuje priemerný počet rokov života novorodenca, ktorý môže dosiahnuť pri rešpektovaní špecifickej úmrtnosti v danom období. Stredná dĺžka života sa na regionálnej úrovni počíta za dlhšie časové obdobie ako jeden rok, aby sa odstránil vplyv sezónnosti úmrtí a veľkosti nižších správnych území, prejavujúci sa nižším počtom obyvateľov a nižším počtom úmrtí podľa pohlavia a veku. Preto na úrovni kraja boli použité údaje za obdobie troch rokov ( , ) a na úrovni okresov (LAU1) obdobie piatich rokov ( , ). Tabuľka: Stredná dĺžka života pri narodení v rokoch 2005 a 2010 Okres Muži Ženy Muži Ženy Dunajská Streda 70,22 77,61 70,65 77,97 Galanta 69,01 77,19 69,86 77,75 Hlohovec 69,87 78,44 70,85 80,08 Piešťany 71,81 78,89 73,33 80,11 Trnava 70,26 78,23 72,54 80,49 Trnavský kraj* 70,37 77,95 71,74 79,22 * údaj za celý Trnavský kraj vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: Výskumné demografické centrum, INFOSTAT Stredná dĺžka života v Trnavskom kraji u mužov i žien má dlhodobo stúpajúcu tendenciu a to ako na úrovni kraja, tak aj na úrovni všetkých okresov. V rámci okresov Trnavského kraja dosahuje najvyššiu strednú dĺžku života u mužov okresy Piešťany (73,33 rokov) a Trnava (72,54); u žien okresy Trnava (80,49 rokov) a Piešťany (80,11). Naopak najnižšie hodnoty boli zaznamenané u mužov v okresoch Galanta (69,86) a Dunajská Streda (70,65) a u žien v okresoch Galanta (77,75) a Dunajská Streda (77,97). K základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj úmrtnosť mortalita. Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí však nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva. Správa o hodnotení strategického dokumentu 32

33 Tabuľka: Vývoj mortality ( ) Okres Dunajská Streda 9,0 9,5 9,8 9,61 9,88 9,80 Galanta 10,8 11,5 11,1 10,81 10,67 10,99 Hlohovec 9,2 10,1 9,2 9,40 9,44 10,20 Piešťany 10,3 10,7 10,1 9,72 10,56 10,22 Trnava 9,4 8,8 9,5 9,05 8,56 8,97 Trnavský kraj* 9,9 10,1 10,1 9,80 9,83 9,97 * údaj za celý Trnavský kraj vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: ŠÚ SR Najvyššiu mieru úmrtnosti v kraji dosahujú okresy s najstarším obyvateľstvom Galanta (10,99 ) a Piešťany (10,22 ), najnižšiu okresy Trnava (8,97 ) a Dunajská Streda (9,80 ). Pri sledovaní úmrtnosti obyvateľstva v závislosti od veku a pohlavia je možné tak ako v republikovom priemere aj v Trnavskom kraji pozorovať nadúmrtnosť mužov. Podľa ukazovateľa miery úmrtnosti (počet zomrelých/ obyvateľov) podľa príčin smrti k najčastejším úmrtiam v rámci kraja dochádza pri chorobách obehovej sústavy, kde u mužov tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 473,33 (SR 487,10), u žien 542,79 (SR 561,85) a potom pri nádorových ochoreniach, kde u mužov ukazovateľ dosahuje hodnotu 285,31 (SR 267,59) a u žien 198,99 (SR 183,47). Celková miera úmrtnosti podľa príčin smrti v rámci kraja dosahuje hodnotu u mužov 1 070,92 (SR 1 046,44) a u žien 926,88 (SR 924,36). Priemerný vek zomrelých mužov je v kraji 68,01 rokov (SR 67,47 rokov), u žien 75,88 rokov (SR 75,64 rokov). Pravdepodobný vývoj stavu zdravia obyvateľstva, ak sa navrhovaný strategický dokument Program odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebude realizovať. Nulový variant je stav, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument neprijal a následne nerealizoval. V tomto prípade by nedošlo k plneniu rámcovej smernice o odpadoch, ako aj právnych predpisov stanovených pre odpadové hospodárstvo a nezabezpečilo by sa dôsledné dodržiavanie zásad ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. 2. Informácia vo vzťahu k environmentálne obzvlášť dôležitým oblastiam, akými sú navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (NATURA 2000), chránené vodohospodárske oblasti a pod. Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany. Trnavský kraj sa vyznačuje pomerne vysokým počtom chránených druhov fauny, flóry a chránených území. Na území Trnavského kraja sa v súčasnom období nevyskytuje žiadny národný park, ale vyskytujú sa tu 4 chránené krajinné oblasti (CHKO Malé Karpaty, CHKO Biele Karpaty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy), ich výmera je ha a tvorí 5,05 % celkovej rozlohy Trnavského kraja. Celková výmera veľkoplošných chránených území na území Trnavského kraja je ha a tvorí 10,11 % celkovej rozlohy Trnavského kraja. Tabuľka: Zoznam vyhlásených veľkoplošných chránených území Trnavského kraja Názov VCHÚ Kategória VCHÚ Stupeň ochrany Plocha VCHÚ v kraji (ha) Rok vyhlásenia Celková výmera VCHÚ (ha) Malé Karpaty chránená krajinná oblasť , Biele Karpaty chránená krajinná oblasť , Záhorie chránená krajinná oblasť Dunajské luhy chránená krajinná oblasť * údaj za celý Trnavský kraj vrátane okresov Senica a Skalica Zdroj: ŠOP SR, 2013 Správa o hodnotení strategického dokumentu 33

34 Na území kraja sa v súčasnosti vyskytuje 84 maloplošných chránených území, z toho 8 národných prírodných rezervácií (NPR), 24 prírodných rezervácií (PR), 1 národná prírodná pamiatka (NPP), 23 prírodných pamiatok (PP) a 28 chránených areálov (CHA). Celková výmera MCHÚ v kraji je ha a tvorí 1,36 % celkovej rozlohy Trnavského kraja. Tabuľka: Vyhlásené chránené územia v kategóriách NPR, PR, NPP, PP a CHA v Trnavskom kraji Okres NPR PR NPP PP CHA Spolu Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Skalica Trnava Spolu 8 (9*) (24*) (86*) * niektoré NPR a PP prechádzajú na územie viacerých okresov Zdroj: ŠOP SR, 2013 * údaj za celý Trnavský kraj vrátane okresov Senica a Skalica Celková výmera osobitne chránených častí prírody národnej siete (VCHÚ a MCHÚ) v kraji je v súčasnosti ha, čo predstavuje 11,47 % celkovej rozlohy Trnavského kraja. Európska sústava chránených území NATURA 2000 V Trnavskom kraji sú, okrem vyššie uvedenej národnej siete chránených území, vyčlenené aj územia európskej siete chránených území NATURA Spolu je v Trnavskom kraji vyčlenených 10 chránených vtáčích území, ktoré zasahujú do všetkých okresov kraja, okrem okresu Hlohovec (DS 4, GA 2, HC 0, PN 2, SE 2, SI 1, TT 2) s celkovou výmerou cca ha a 41 území európskeho významu, ktoré zasahujú do všetkých okresov kraja (DS 13, GA 1, HC 2, PN 2, SE 19, SI 1, TT 4), s celkovou výmerou cca ha. Územia NATURA 2000 zaberajú spolu výmeru cca ha, t. j. cca 35 % celkovej rozlohy Trnavského kraja. Časť území NATURA 2000 sa prekrýva s územiami národnej siete chránených území. Mokrade Na území Trnavského kraja sú aj ďalšie chránené územia vyčlenené podľa medzinárodných dohovorov. Podľa Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor), sú do zoznamu Ramsarských lokalít (RL) v Trnavskom kraji zapísané 3 lokality RL Dunajské luhy (1993), RL Niva Moravy (1993), RL Alúvium Rudavy (1998). Okrem toho sa v kraji vyskytuje 7 národne významných mokradí, 45 regionálne významných mokradí a 103 lokálne významných mokradí. Správa o hodnotení strategického dokumentu 34

35 Zdroj: ŠOP SR Ochrana vodných zdrojov Ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov definuje zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z.z. Nad rámec uvedeného zákona do Registra chránených území (Vodný plán Slovenska, MŽP SR, november 2009) sú zaradené aj územia určené pre ochranu biotopov alebo druhov rastlín a živočíchov, pre ktoré je udržanie alebo zlepšenie stavu vôd dôležitým faktorom ich ochrany. Register chránených území obsahuje: Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody (ochranné pásma vodárenských zdrojov, povodia vodárenských tokov; chránené vodohospodárske oblasti), Chránené oblasti určené pre chov hospodársky významných vodných druhov (v SR neboli zavedené), Chránené oblasti určené na rekreáciu vrátane vôd vhodných na kúpanie (vody na rekreáciu nie sú v SR osobitne definované a vymedzené, vymedzené sú vody vhodné na kúpanie), Chránené oblasti citlivé na živiny (citlivé oblasti a zraniteľné oblasti), Chránené oblasti pre ochranu biotopov alebo živočíšnych a rastlinných druhov, vrátane príslušných území NATURA 2000 vyhlásených podľa smernice 92/43/EHS a smernice 79/409/EHS (Európska sústava chránených území NATURA 2000, Národná sústava chránených území, Osobitný druh chránených území mokrade). Správa o hodnotení strategického dokumentu 35

36 Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody Ochranné pásma (OP) vodárenských zdrojov OP a opatrenia na ochranu vôd sa stanovujú v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. OP vodárenských zdrojov majú určený spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona 384/2009 Z.z. Bližšia špecifikácia opatrení na ochranu vôd je stanovená vyhláškou MŽP SR č. 29/2005 Z.z. Príloha č. 2 uvedenej vyhlášky stanovuje zásady určovania rozsahu OP vodárenských zdrojov podzemných a povrchových vôd a určovania hraníc OP. V Prílohe č. 3 sú uvedené zásady spôsobu ochrany vôd vodárenských zdrojov a činnosti poškodzujúce alebo ohrozujúce ich množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť. V rámci Prílohy č. 3 sú zároveň vyšpecifikované stavby, zariadenia a činnosti s potrebou osobitného posúdenia pre návrh optimálnej úrovne ochrany v ochranných pásmach II. a III. stupňa podzemných a povrchových vodárenských zdrojov. Všetky významné, využívané zdroje vody na území kraja majú rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu určené OP I., II. a III. stupňa. Tabuľka: Ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa povodí Počet OP vodárenských Výmera OP vodárenských Plocha zdrojov zdrojov (ha) % z plochy Povodie povodia v km 2 podzemné povrchové povodia podzemné vody povrchové vody vody vody Váh ,3 Dunaj ,2 Zdroj: Plán manažmentu čiastkových povodí Váhu a Dunaja, MŽP SR, 2009 Vodárenské toky Vodohospodársky významné vodné toky a vodárenské vodné toky sú toky stanovené vyhláškou MŽP SR č. 211/2005 Z.z. Vodárenské toky sú vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje a sú zaradené do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z. stanovuje vymedzenie vodárenských vodných tokov a ich povodí. V roku 2010 bolo podľa Programu monitorovania stavu vôd na rok 2010 monitorovaných 57 vodárenských tokov v rámci Slovenska. V kraji sa nenachádzajú vodárenské toky využívané ako vodárenské zdroje alebo ako vodárenské zdroje na odber pitnej vody. Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) CHVO sú územia, v ktorých sa vytvárajú prirodzené akumulácie povrchových a podzemných vôd, z ktorých je potrebné v maximálnej miere vylúčiť účinky nepriaznivo ovplyvňujúce kvalitatívny alebo kvantitatívny režim vôd. Podmienky ochrany vôd v CHVO sú upravené podľa 31 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Priamo do riešeného územia zasahuje jedna chránená vodohospodárska oblasť CHVO Žitný ostrov. Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer, vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť metrov, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom 200 m a vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemná voda je väčšinou metrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke metrov. Na územie kraja zasahuje chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov. Správa o hodnotení strategického dokumentu 36

37 Chránené oblasti určené na rekreáciu a vody určené na kúpanie Chránené oblasti určené na rekreáciu na území SR nie sú osobitne definované a vymedzené. V zmysle 8 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z.z. boli ustanovené vody vhodné na kúpanie. Následne vyhláška MZ SR č. 309/2012 ustanovila požiadavky na vody určené na kúpanie. Vody určené na kúpanie sú každoročne vyhlasované v zmysle vodného zákona všeobecne záväznou vyhláškou KÚŽP. Do zoznamu sú zahrnuté iba prírodné kúpaliská s dlhodobo vyhovujúcou kvalitou a vysokou návštevnosťou. Neznamená to však, že ďalšie prírodné lokality nemajú vyhovujúcu kvalitu vody. Na území kraja bola v r zaradená do zoznamu vôd určených na kúpanie jedna prírodná lokalita - Šulianske jazero pri Vojke nad Dunajom. Chránené oblasti citlivé na živiny Citlivé a zraniteľné oblasti sa určujú v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z.z. a stanovuje ich Nariadenie vlády SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Za citlivé oblasti sa ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky alebo týmto územím pretekajú. Za zraniteľné oblasti sú ustanovené poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnych územiach obcí (zoznam sídiel je prílohou nariadenia vlády), z ktorých odtekajú resp. vsakujú vody s nadlimitnou koncentráciou dusičnanov. V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana Správa o hodnotení strategického dokumentu 37

38 vôd pred poľnohospodárskym znečistením uplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd podľa Programu poľnohospodárskych činností. Základné požiadavky na vypracovanie programu sú uvedené v časti B prílohy č. 5 vodného zákona. Poľnohospodársky využívané pozemky v Trnavskom kraji, okrem časti pohoria Malé Karpaty a čiastočne aj Považského Inovca, patria podľa prílohy č 1, NV č. 617/2004, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti, medzi zraniteľné oblasti (cca 95 % k.ú. v rámci kraja). Ochrana prírodných liečivých zdrojov Ochrana prírodných liečivých zdrojov sa vykonáva zákonom č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na riešenom území Trnavského kraja sú z hľadiska ochrany prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie (v zmysle zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov) dotknuté lokality - Piešťany a Šamorín - Čilistov. Chránené záujmy v týchto lokalitách predstavujú z hľadiska územného plánovania limitujúce faktory. Piešťany - štatút kúpeľného miesta je schválený uznesením vlády SR č. 623/1998 v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999 a v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR 1029/2004; o za prírodné liečivé zdroje sú uznané podľa zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zdroje podzemných vôd: V-1/Cmunt/, V-4A /Hynie/; V-8 /Torkoš/; Trajan; V-7 /Beethoven/; V-9 /Scherer/; V-10/Crato/; PS-1/Slovan/; PS-2 /Sláv/; PS-2 /Slovien/; PS-4 /Slovák/; VLÚ-1; PM-1; o ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Piešťanoch sú schválené uznesením predsedníctva SNR č. 134/1968. Šamorín - Čilistov - ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Šamoríne - Čilistove boli vyhlásené vyhláškou MZ SR č. 552/2005 Z.z. o za prírodný liečivý zdroj je uznaný podľa zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zdroj podzemnej vody FGČ-1 v obci Šamorín, katastrálne územie Čilistov. Na vnútorné kúpeľné územia (vymedzené v štatútoch kúpeľných miest) a na jednotlivé stupne OP prírodných liečivých zdrojov sa vzťahujú ustanovenia zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. V ochrannom pásme I. a II. stupňa je zakázané vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Osobitné postavenie má v tejto oblasti mesto Piešťany, kde sa nachádzajú prírodné liečebné kúpele svetového významu s rozsiahlymi ochrannými pásmami prírodných liečivých zdrojov. Nečistené odpadové vody veľmi nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu týchto povrchových aj podzemných vôd. Realizáciou Programu odpadového hospodárstva Trnavského kraja na roky nebudú dotknuté chránené územia riešeného územia. Navrhované zámery na budovanie jednotlivých zariadení na nakladanie s odpadmi v zmysle prílohy č.6 strategického dokumentu Zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodnocovanie odpadov, na zneškodňovanie odpadov alebo zariadení na iné nakladanie s odpadmi budú posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nebudú lokalizované do chránených území prírody a v prípade stretu s chránenými vodohospodárskymi oblasťami budú v súlade s príslušnými platnými predpismi. 3. Charakteristika životného prostredia vrátane zdravia v oblastiach, ktoré budú významne ovplyvnené. Kvalita životného prostredia je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na zdravie a priemerný vek obyvateľstva. Jej priaznivý vývoj je základným predpokladom pre dosiahnutie pozitívnych trendov v základných ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva. Správa o hodnotení strategického dokumentu 38

39 Zdravie je definované ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť choroby je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života. Informácie o súčasnom stave životného prostredia Trnavského kraja sú uvedené v bode III.1. Smerná časť POH Trnavského kraja na roky vychádza z cieľového smerovania nakladania s určenými druhmi odpadov POH SR na roky a podkladov, ktoré boli poskytnuté jednotlivými obvodnými úradmi kraja, samosprávou a organizáciami. V smernej časti strategického dokumentu POH Trnavského kraja je návrh zámerov na vybudovanie nových zariadení na nakladanie s odpadom. V smernej časti POH SR na roky sa uvádza, že v súčasnosti na Slovensku existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie niektorých prúdov odpadov, predovšetkým elektrozariadení, starých vozidiel, odpadových olejov, opotrebovaných pneumatík, odpadov z obalov (vrátane kapacít na spracovanie niektorých plastových odpadov), železného šrotu, hliníkového šrotu, olovených a prenosných batérií a akumulátorov, odpadov s obsahom ortuti, odpadov z viacvrstvových kombinovaných materiálov (nápojových obalov) a odpadového skla. Pre tieto druhy odpadov bude potrebné zefektívniť systémy zberu. Problematickými z hľadiska zhodnocovania sú špeciálne plasty, sklo, úletové a kompozitné materiály najmä zo spracovania elektrozariadení a starých vozidiel. Je potrebné podporiť vývoj, výskum a prevádzkovanie nových technológií na zhodnocovanie týchto druhov odpadov. V prípade, že nie je environmentálne vhodné opätovné použitie alebo materiálové zhodnocovanie odpadov, splnenie požiadavky odklonenia od skládkovania, ako cieľ odpadového hospodárstva na ďalšie obdobie, sa musí zabezpečiť zvýšením úrovne energetického zhodnocovania odpadov a výroby palív z odpadov. Podpora zariadení umožňujúcich odklon odpadu od skládkovania sa musí sústrediť na zariadenia schopné realizovať príslušnú technológiu na ekonomicky akceptovateľnej úrovni. V Trnavskom kraji nie je momentálne prevádzkovaná žiadna spaľovňa odpadov. Od r nie je v prevádzke ani spaľovňa nemocničného odpadu, ktorú prevádzkovala Fakultná nemocnica Trnava. Po odstránení technickej poruchy bude spaľovňa pokračovať v prevádzke. Dominantným zariadením na zneškodňovanie odpadov v Trnavskom kraji sú stále skládky odpadov. V kraji je prevádzkovaných 11 skládok odpadov, z ktorých 1 je na nebezpečné odpady, 1 na inertný odpad a 9 na odpad, ktorý nie je nebezpečný. Ich kapacita je dostatočná a preto nie je nutné budovať nové skládky odpadov. Do triedeného zberu sú v kraji zapojené takmer všetky obce. Väčšia časť triedi len základné zložky papier, sklo, plasty, kovy. Postupne sa zavádza zber kompozitných obalov, pneumatík, odpadov z elektrozariadení, autobatérií, jedlých olejov, drobného stavebného odpadu a aj biologicky rozložiteľného odpadu z komunálneho odpadu. Triedené odpady sú zbierané do vriec hlavne pri rodinných domoch v obciach a mestách, pri bytovkách do veľkoobjemových kontajnerov, a v zriadených zberných dvoroch. Systémy je potrebné zamerať na zvýšenie miery triedenia zložiek komunálneho odpadu. Zavedený je oddelený zber elektroodpadov a spätný odber v predajniach elektrozariadení. Problém so zberom elektroodpadov od fyzických osôb majú spoločnosti, ktoré prevádzkujú zber odpadov, pretože odovzdávaný elektroodpad je často nekompletný, poškodený a s únikom nebezpečných látok. Systém zberu použitých automobilových a priemyselných aj prenosných batérií a akumulátorov je v kraji zabezpečený. Úlohou pre sledované obdobie je zvyšovať jeho efektívnosť a zabezpečiť kontrolu proti neoprávnenému zberu tohto odpadu v obciach. Systém zberu starých vozidiel v kraji je efektívny, avšak problémom je vydávanie falošných potvrdení. V súčasnosti neexistuje v kraji efektívny systém zberu odpadových olejov od fyzických osôb. Zariadenia na zber, ktoré v kraji majú povolenie na zber opotrebovaných olejov, tento zbierajú len od právnických osôb, alebo od fyzických osôb podnikateľov a zber vykonávajú samotní prevádzkovatelia týchto zariadení. Často potom dochádza k neoprávnenému nakladaniu s týmto odpadom a to k spaľovaniu odpadových olejov v malých kotloch, alebo v horšom prípade k únikom odpadových olejov do prostredia. V sledovanom období je potrebné rozšíriť triedený zber komunálnych odpadov o odpadové oleje. Kapacity na zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík sú dostatočné, je však potrebné zvýšiť počet zariadení na zber, kde bude možné odovzdať opotrebované pneumatiky. Správa o hodnotení strategického dokumentu 39

40 Zber zeleného odpadu od občanov v obciach sa realizuje najčastejšie kalendárovým zberom, poprípade môžu občania odovzdať tieto odpady na zbernom dvore obce. Niektoré obce zhodnocujú tento odpad na vlastných kompostoviskách do 10 t. Okrem toho občania kompostujú svoje zelené odpady v domových kompostoviskách. Tento systém je nedostatočný, naďalej pretrváva nekontrolované spaľovanie zelených odpadov občanmi, ktoré zákon o odpadoch ( 18 ods. 3 písm. m) zakazuje. Systém zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) nie je v Trnavskom kraji zavedený. Pri jeho zavádzaní je potrebné nadväzovať na koncového spracovateľa (kompostáreň, bioplynová stanica) a je potrebná súčinnosť samospráv so zariadeniami na nakladanie s odpadmi, prípadne so spoločnosťami, ktoré v danom území realizujú zber komunálnych odpadov. V sledovanom období je potrebné uvažovať aj o zavedení zberu kuchynského a reštauračného odpadu, najmä vo väčších mestách, kde to bude ekonomicky efektívne. Pre zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) je potrebné podporiť budovanie komunitných (malých) kompostární. Veľkokapacitné kompostárne, majú problém s odbytom vyrobeného kompostu. Tu je priestor pre podporu umiestňovania kompostu na trh. Druhou možnosťou zhodnocovania BRO je ich využitie na výrobu bioplynu. Bude potrebné uprednostniť výstavbu bioplynových staníc zameraných na zhodnocovanie odpadov pred bioplynovými stanicami, ktoré využívajú špeciálne pestované technické plodiny. Vhodnou možnosťou je výroba bioplynu v bioplynových staniciach na kombinované vstupné suroviny biologicky rozložiteľné odpady a poľnohospodárske vedľajšie produkty zo živočíšnej výroby alebo čistiarenské kaly v kombinácii s biologicky rozložiteľnými odpadmi v existujúcich kapacitách čistiarni odpadových vôd. Zhodnocovanie stavebného odpadu a odpadu z demolácií sa uskutočňuje najmä prostredníctvom mobilných zariadení, ktorých množstvo, využívanie a kapacita v Trnavskom kraji je však nedostatočná. Pre dosiahnutie stanovených cieľov zhodnocovania je potrebné zlepšiť systém zberu stavebných a demolačných odpadov. Možným riešením je aj ich dôsledné triedenie v mieste vzniku, najmä oddelenie nebezpečných odpadov od ostatných, ktoré môžu byť opätovne použité (tehly, tvárnice...), recyklované (na výrobu nových stavebných materiálov) alebo použité na iné účely (výstavba ciest, alebo ako náhrada prírodných surovín). Bližšie informácie o jednotlivých navrhovaných zariadeniach na zhodnocovanie, zneškodňovanie a iné nakladanie s odpadmi budú predmetom programov odpadového hospodárstva obcí a programov pôvodcov odpadu podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o dopadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Programy budú obsahovať v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 283/2001 Z.z. aj charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva pôvodcu odpadu a obce, v ktorej budú uvedené údaje o množstve odpadov za určené obdobie, údaje o prevádzkovaných zariadeniach na zhodnocovanie, úpravu a zneškodňovanie odpadov. Z uvedeného dôvodu bude možné až na základe týchto dokumentácií POH vyčleniť oblasti, ktoré budú významne ovplyvnené. Za dôsledného dodržiavania platných predpisov v oblasti odpadového hospodárstva by malo dôjsť k zlepšeniu stavu životného prostredia. Tabuľka: Zámery na vybudovanie nových zariadení, resp. rozšírenie kapacity existujúcich zariadení na zhodnocovanie odpadov, na zneškodňovanie odpadov alebo zariadení na iné nakladanie s odpadmi v Trnavskom kraji Predpokladaný Názov zariadenia Investora Miesto termín realizácie Okres Galanta Zariadenie na zber a zhodnocovanie elektroodpadov, Sládkovičovo Zhodnocovanie odpadových plastov katalytickou depolymerizáciou, Sereď Zariadenie na zber odpadov z elektrozariadení a starých vozidiel, Sládkovičovo Zber a zhodnocovanie elektroodpadu Zberňa druhotných surovín a starých vozidiel, Zemianske Sady Zberný dvor Sereď Skládka odpadov Čierna Voda III. etapa REKO Logistic, s.r.o., Kovorobotnícka 28, Bratislava PCP Invest, s.r.o., Niklová 4346, Sereď ROVAMI s.r.o., Abrahámska č. 1345, Sládkovičovo MACH TRADE s.r.o., Niklova ulica, Sereď BUČEK s.r.o., Šalgočka 151 KOVOD, a.s., Partizánska cesta 91, B. Bystrica KEREKTÓ T.K.O. spol. s r.o., Čierna Voda 99 k.ú. Sládkovičovo, ul. Cukrovarská 225, obj. č. 44, k.ú. Sereď p. č. 3663/12, 3663/79 k.ú. Sládkovičovo, ul. Cukrovarská p. č.744/1 k.ú. Sereď p. č. 3663/10,3663/167 k.ú. Zemianske Sady, p. č. 1428/77, 1428/79 a 1428/121 k.ú. Sereď p. č. 2742/1,4,20,21,22 Správa o hodnotení strategického dokumentu k.ú. Čierna Voda

41 Názov zariadenia Investora Miesto Dotrieďovanie a úprava separovaných zložiek komunálneho odpadu Okres Piešťany Bioplynová stanica Drahovce Bioplynová stanica Krakovany Zariadenie na zber odpadov (zber starých vozidiel, kovových odpadov, odpadov z elektrozariadení a zber batérií a akumulátorov) Okres Dunajská Streda Vybudovanie 5. kazety skládky Čukárska Paka Zariadenie na dotrieďovanie a zhodnocovanie KO, (triedička, drvička, energetický blok) Centrálna zberná plocha a kompostáreň pre BRO Zariadenie na zber nebezpečných odpadov Rozšírenie a úprava centrálneho zberného dvora ROMAG spol. s r.o., Hviezdoslavova 1, Senec FTVE 2, s. r. o., Cintorínska 979/20, Drahovce IR inžiniering a reality, s. r. o. Osloboditeľov 112/46, Červeník Environment s.r.o., Dubovany 283, Dubovany k.ú. Sládkovičovo, p. č. 893, 894, 895 k.ú. Drahovce, p. č. 883/21 k. ú. Krakovany p. č. 732/13, 732/8, 834 k. ú. Piešťany, lokalita Bodona - priemyselný areál Predpokladaný termín realizácie ZOHŽO k. ú. Čukárska Paka 2015 ZOHŽO k. ú. Čukárska Paka 2015 ZOHŽO Šamorín k.ú. Šámot 2015 ZOHŽO Čukárska Paka 2015 Darutil s.r.o. Topoľníky 2015 Rozšírenie skládky veľké Dvorníky PURA s.r.o. Veľké Dvorníky 2013 Ecocykling zariadenie na zhodnotenie Veľké Dvorníky, príp. Kostolné ENVIWORK INVEST s.r.o ostatných komunálnych odpadov Kračany 2013 Rozšírenie zberného dvora s doplnením technológie na triedenie a úpravu Obec Kostolné Kračany Kostolné Kračany 2013 odpadov Mobilné zariadenie na zhodnocovanie odpadov Jedlé oleje, tuky a BRO BLACK CYGNUS, s.r.o. Mad 2013 Okres Trnava Zariadenie na zhodnocovanie odpadov (výroba tuhého alternatívneho paliva) Mesto Trnava Trnava, Zavarská cesta 2012 Zariadenie na zber odpadov - Zberný dvor.a.s.a. Trnava s.r.o. Trnava, m.č. Modranka 2013 EWA Fermentor Mesto Trnava Zavarská cesta 2013 Zariadenie na zber a zhodnocovanie odpadu NEPCO SK, s.r.o. k. ú. Cífer 2012 Stredisko na spracovanie elektroodpadu Enviropol, s.r.o Trnava, areál bývalých TAZ, p. č. 8440/ Zariadenie na zber odpadov Cífer LM RECYCLING, s.r.o Lučenec Cífer, M. R. Štefánika 2640/ Autorizované zariadenie na spracovanie elektroodpadov ANEO, s.r.o Trnava, Skladová ulica 2013 Spaľovňa priemyselných odpadov CHEMOLAK, a. s. Chemolak, Továrenská 7 Smolenice 2015 Zariadenie na spracovanie plastov ANEO, s.r.o Trnava, Skladová ulica 2015 Okres Hlohovec Bioplynová stanica Červeník II. FTVE 2, s.r.o., k. ú. Červeník, Cintorínska 979/20, p. č. 1433/5, 1433/ Drahovce 2012 Zariadenia na zber odpadov a starých vozidiel Hlohovec EKO DVOR Leopoldov, k. ú Leopoldov Metalux, s. r. o., M. Benku 42, Hlohovec Mesto Leopoldov Hlohovec, Šoltésova 22, 2012 k. ú. Leopoldov, p. č. 2608/ V Trnavskom kraji je navrhovaných celkom 32 investičných zámerov v oblasti odpadového hospodárstva. Z uvedeného počtu sú navrhované 4 zariadenia na zhodnocovanie odpadov, 14 zariadení na zber odpadov (z toho 4 zberné dvory), 3 zariadenia na zber a zhodnocovanie odpadov, 1 zariadenie na dotrieďovanie a úpravu separovaných zložiek KO, 1 zariadenie na dotrieďovanie a energetické zhodnotenie KO, 3 bioplynové stanice, 1 fermentor a 1 kompostáreň. Na zneškodňovanie odpadov je navrhované rozšírenie kapacity 3 existujúcich skládok odpadov a vybudovanie novej spaľovne priemyselných odpadov. 4. Environmentálne problémy vrátane zdravotných problémov, ktoré sú relevantné z hľadiska strategického dokumentu. Podľa kapitol Zložky životného prostredia a ich ochrana a Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia zo Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2011 hlavné 2013 Správa o hodnotení strategického dokumentu 41

42 kumulatívne environmentálne problémy Slovenskej republiky, aj problémy globálneho rozmeru predstavujú: Klimatické zmeny, Acidifikácia, Poškodenie ozónovej vrstvy Zeme, Prízemný ozón, Eutrofizácia, Fragmentácia biotopov. Všetky súvisia aj s problematikou nakladania s odpadom, teda sú relevantné aj z hľadiska predloženého strategického dokumentu a v tomto zmysle sú prezentované nižšie. Príčiny a dôsledky klimatických zmien Prirodzený skleníkový efekt atmosféry udržuje teplotu vzduchu v prízemnej vrstve vyššiu o 33 C, ako by bola bez pôsobenia tohto efektu. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti (CO 2 oxid uhličitý, CH 4 metán, N 2 O oxid dusný, HFC hydrogénfluórované uhľovodíky, PFC plnofluórované uhľovodíky, SF 6 fluorid sírový a iné) v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy. Existujú ďalšie fotochemicky aktívne plyny ako oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NO x ) a nemetánové prchavé organické uhľovodíky (NMVOC), ktoré nie sú skleníkovými plynmi, ale nepriamo prispievajú k skleníkovému efektu atmosféry. Spoločne sú evidované ako prekurzory ozónu, pretože ovplyvňujú vznik a rozpad ozónu v atmosfére. Druhým najvýznamnejším ľudským vplyvom na zmenu klímy sú aerosóly, aj keď nepatria medzi priame skleníkové plyny, svojou interakciou s inými znečisťujúcimi látkami v ovzduší (SO 2 ) významne prispievajú k prehlbovaniu skleníkového efektu. V SR bol za obdobie zaznamenaný trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,6 C a pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok o 3,4 % v priemere (na juhu SR bol pokles aj viac ako 10 %, na severe a severovýchode ojedinele je rast do 3 % za celé obdobie). Zaznamenaný bol aj výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (do 5 %) a pokles snehovej pokrývky takmer na celom Slovensku. Aj charakteristiky potenciálneho a aktuálneho výparu, vlhkosti pôdy, globálneho žiarenia a radiačnej bilancie potvrdzujú, že najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje (rastie potenciálna evapotranspirácia a klesá vlhkosť pôdy), no v charakteristikách slnečného žiarenia nenastali podstatné zmeny (okrem prechodného zníženia v období rokov ). Zvláštna pozornosť sa venuje charakteristikám premenlivosti klímy, najmä zrážkových úhrnov. Za posledných 15 rokov došlo k významnému rastu výskytu extrémnych denných úhrnov zrážok, čo malo za následok výrazné zvýšenie rizika lokálnych povodní v rôznych oblastiach Slovenska. Na druhej strane najmä v období rokov sa oveľa častejšie ako predtým vyskytovalo lokálne alebo celoplošné sucho, čo bolo zapríčinené predovšetkým dlhými periódami relatívne teplého počasia s malými úhrnmi zrážok v niektorej časti vegetačného obdobia. Zvlášť výrazné bolo sucho v rokoch , 2000, 2002, 2003 a Európska únia považuje zmenu klímy za jednu zo svojich environmentálnych priorít a v záujme splnenia záväzku vyplývajúceho z Kjótskeho protokolu prijala 13. októbra 2003 smernicu EP a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES. SR uvedenú smernicu transponovala do národnej legislatívy zákonom NR SR č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Integrovaný klimaticko-energetický balíček (KEB), ktorý EK oficiálne predstavila 23. januára 2008, je zásadným, komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych, nízko-uhlíkových technológií. Dňa 5. júla 2009 bol v Úradnom vestníku EÚ uverejnený kompletný súbor základných legislatívnych noriem KEB, ktorý tvoria: Nariadenie EP a Rady č. 443/2009/ES z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO 2 z ľahkých úžitkových vozidiel. Smernica EP a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES. Správa o hodnotení strategického dokumentu 42

43 Smernica EP a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov. Smernica EP a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy a zrušuje smernica 93/12/EH. Smernica EP a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc EP a Rady č. 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia č /2006/ES. Rozhodnutie EP a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku Na konferencii OSN o životnom prostredí a udržateľnom rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) bol prijatý Rámcový dohovor OSN o zmene klímy základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. Dohovor v SR vstúpil do platnosti 21. marca SR akceptovala všetky záväzky Dohovoru a do súčasnej doby ho ratifikovalo 183 štátov sveta vrátane EU. Kjótsky protokol, ktorý bol prijatý na tretej konferencii strán (COP Conference of Parties) dohovoru v Kjóte v decembri SR podobne ako krajiny EU (záväzok EU bol prijatý vo forme zdieľaného záväzku, tzv. burden sharing agreement), prijala redukčný cieľ neprekročiť v rokoch priemernú úroveň emisii skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8 %. Na jar roku 2007 prijal Európsky parlament jednostranný záväzok redukovať emisie skleníkových plynov v EU o najmenej 20 % do r oproti r Ďalej nasledovalo vyhlásenie, že EU rozšíri tento záväzok na 30 % redukciu, ak ho príjmu aj ostatne vyspelé krajiny sveta a rozvojové krajiny s vyspelejšou ekonomikou sa pripoja so záväzkami adekvátnymi k ich zodpovednosti a kapacitám. Uvedené medzinárodné záväzky SR plní a je predpoklad ich plnenia aj v nasledujúcich rokoch. Bilancia emisií skleníkových plynov Celkové emisie skleníkových plynov v r reprezentovali ,87 Gg CO 2 ekvivalentov (bez započítania sektora LULUCF). To predstavovalo redukciu o 35,94 % v porovnaní s referenčným rokom V porovnaní s r emisie skleníkových plynov vzrástli o 4 %. Tento nárast bol spôsobený oživením hospodárstva SR po recesiou poznačených rokoch V závislosti od ekonomického vývoja predpokladáme aj v ďalších rokoch mierny nárast emisii skleníkových plynov a stabilizáciu ich trendu. Celkové emisie skleníkových plynov so započítaním záchytov zo sektoru využívanie krajiny a lesníctvo (LULUCF) mali maximum v r a odvtedy kontinuálne klesajú. Podstatné zmeny v metodike a emisných faktoroch nastali v súvislosti s implementáciou opatrení na zachovanie konzistencie s údajmi prezentovanými v správach k smernici o Európskej schéme obchodovania (ETS). Správa o hodnotení strategického dokumentu 43

44 Graf: Vývoj celkových antropogénnych emisií skleníkových plynov z hľadiska plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu Zdroj: SHMÚ Agregované emisie skleníkových plynov sú celkové emisie skleníkových plynov vyjadrené ako ekvivalent CO 2, prepočítané cez GWP 100 (Global Warming Potential). V r pripadlo 82,7 % na emisie CO 2, emisie CH 4 (GWP = 21) sa pohybujú na úrovni 9,2 %, emisie N 2 O (GWP = 310) prispievajú 7,4 % a podiel F-plynov (HFC, PFC a SF 6 ) je menší ako 0,8 %. Hlavný podiel agregovaných emisií skleníkových plynov v r pripadá na sektor energetika 69,6 %, priemyselné procesy pokrývajú 18,5 %, sektor používanie rozpúšťadiel 0,4 %, sektor poľnohospodárstvo 6,7 % a sektor odpady 4,8 %. Podiel jednotlivých sektorov na celkových emisiách skleníkových plynov sa v r výrazne nelíši od rozdelenia v r Najväčší nárast zaznamenali sektory používanie rozpúšťadiel (až 360 %), sektor odpady (124 %) a sektor priemyselné procesy, kvôli zvýšeniu emisií z F-plynov (6 %) od r Dôležité je zdôrazniť, že rok 2008 bol prvým rokom Kjótskeho záväzného obdobia ( ), v ktorom podľa záväzku podpísaného SR musia agregované emisie skleníkových plynov byť 8 % pod úrovňou emisií z r S platnosťou Kjótskeho protokolu súvisí aj sprísnený režim podávania dodatočných informácií o Národnom inventarizačnom systéme pre emisie skleníkových plynov, Národnom registri a hodnotenia emisií/záchytov v sektore LULUCF (Využívanie krajiny a lesníctvo). SR sa zaviazala hodnotiť sektor LULUCF podľa článku 3.3 KP na začiatku záväzného obdobia (r. 2008) a na konci záväzného obdobia (2012). Aktuálna bilancia emisií skleníkových plynov podľa článku 3.3 KP bola v r ,58 Gg CO 2 ekvivalentov, čo znamená znepokojivú situáciu ohľadom plnenia záväzkov, pretože ťažba dreva prevyšuje záchyt. Acidifikácia Acidifikácia je proces, pri ktorom sa zvyšuje kyslosť abiotických zložiek životného prostredia. Znečisťujúce látky, predovšetkým oxidy síry a dusíka vypúšťané do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov, sú v atmosfére transformované na kyselinu sírovú a dusičnú a spôsobujú kyslosť zrážok. Následne okysľujú pôdu, vodu, vedú k zhoršeniu zdravotného stavu organizmov, poškodzovaniu lesov, ako aj k narušeniu stavebno technického stavu budov. Vplyvom kyslých zrážok sa z pôdy vylúhovávajú a strácajú niektoré výživné látky (vápnik, mangán, sodík, draslík) a korene rastlín v kyslom prostredí ľahšie vstrebávajú toxické kovy. Závažným problémom je prekyslenie jazier a následný úhyn rýb. Acidifikácia ovzdušia SR je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (pre ČSFR nadobudol platnosť v marci r. 1984, SR je jeho sukcesorom od mája 1993). K tomuto dohovoru boli postupne prijímané vykonávacie protokoly, ktorými boli okrem iného určené stranám dohovoru záväzky na redukciu jednotlivých antropogénnych emisií znečisťujúcich látok, ktoré sa podieľajú na globálnych Správa o hodnotení strategického dokumentu 44

45 environmentálnych problémoch. Stav plnenia záväzkov, vyplývajúcich z jednotlivých protokolov z hľadiska acidifikácie je nasledovný: Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry Protokol bol prijatý v Oslo v r Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste SR splnila všetky ciele znížiť emisie SO 2 v roku 2000 o 60 % v r o 65 % a v r o 72 % v porovnaní s východiskovým rokom 1980, ktorému sa zaviazala v tomto protokole. V roku 2005 emisie oxidu siričitého dosahovali úroveň 89 tisíc ton, čo je o 89 % menej ako v roku V r emisie to bolo 69,410 tisíc ton, čo je o 92 % menej ako v r Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu Protokol bol prijatý v Göteborgu v r Slovenská republika protokol podpísala v r Záväzok SR je zredukovať emisie SO 2 do r o 80 %, emisie NO 2 do r o 42 %, emisie NH 3 do r o 37 % a emisie VOC do r o 6 % v porovnaní s rokom SR daný cieľ splnila. Graf: Vývoj emisií NO x z hľadiska plnenia záväzkov medzinárodných dohovorov Graf: Vývoj emisií SO 2 z hľadiska plnenia záväzkov medzinárodných dohovorov Zdroj: SHMÚ Zdroj: SHMÚ Správa o hodnotení strategického dokumentu 45

46 Graf: Vývoj emisií NH 3 z hľadiska plnenia záväzkov medzinárodných dohovorov Zdroj: SHMÚ Kyslosť a znečistenie atmosférických zrážok Prirodzená kyslosť zrážkovej vody v rovnováhe s atmosférickým oxidom uhličitým má ph 5,65. Atmosférické zrážky sa považujú za kyslé, ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj katiónov a hodnota ph je nižšia ako 5,65. Sírany sa na kyslosti zrážkových vôd podieľajú asi % a dusičnany %. V r bol zaznamenaný zrážkový úhrn na regionálnych staniciach od 367 do 910 mm. Horná hranica rozpätia patrila najvyššie situovanej stanici Chopok a dolná Topoľníkom, s najnižšou nadmorskou výškou. Kyslosť atmosférických zrážok dominovala na Starine na dolnej hranici ph rozpätia 4,74 5,10. Časový rad a trend ph za dlhšie obdobie naznačuje pokles kyslosti. Acidifikácia povrchových vôd Acidifikácia povrchových vôd sa prejavuje zvyšovaním koncentrácie kyselinotvorných látok vo vodách s následným znižovaním ich ph. V prípade podzemných vôd je významný pozitívny vplyv pufračného systému horninového prostredia (najmä vápencových hornín), ktorý je vo veľkej miere schopný neutralizovať kyslosť atmosférických zrážok. Vodné systémy na neutrálnych alebo kyslých podložiach (napr. rašelina alebo žula) sú všeobecne veľmi citlivé na kyslé depozície. Acidifikácia sa vizuálne prejavuje zvýšenou priehľadnosťou vody v dôsledku koagulácie humínových látok a znížením zákalu vplyvom potlačenia kvality a druhovej diverzity fytoplanktónu, zooplanktónu, bezstavovcov a rýb. Pri poklese hodnôt ph asi na 4,5 dochádza už k vyhynutiu rýb. Zhodnotenie acidifikácie zo všeobecného hľadiska je vzhľadom na variabilitu horninového podkladu, typov pôd, hydrologických a klimatických podmienok náročné. Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášť v tečúcej vode. Voda povrchových tokov a jazier je najkyslejšia na jar. Z celkového pohľadu možno konštatovať, že vývoj hodnôt ph, koncentrácie síranov a alkality v povrchových vodách má premenlivý, a kolísavý charakter. V súčasnosti vďaka právne stanoveným normám platným pre vypúšťané acidifikačné zmesi sa obsah síranov a dusičnanov v atmosfére a v zrážkach znížil, a súčasne sa znížilo ohrozenie povrchových a podzemných vôd acidifikáciou. Acidifikácia pôd Acidifikácia, ako proces okyslenia pôdy, predstavuje jeden zo závažných procesov chemickej degradácie pôd. Schopnosť agroekosystému vyrovnať sa s prirodzenou i antropogénnou acidifikáciou je daná kapacitou a potenciálom pufračnej funkcie pôdy, ktorá odráža stupeň rezistencie pôdy voči acidifikácii. Informácie o stave a vývoji acidifikácie poľnohospodárskej pôdy poskytuje Čiastkový monitorovací systém Pôda. Sledovanie acidifikácie lesných pôd je súčasťou celoeurópskeho programu monitoringu lesov. Správa o hodnotení strategického dokumentu 46