Financovanie obcí pri výkone štátnej správy

Size: px
Start display at page:

Download "Financovanie obcí pri výkone štátnej správy"

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva Financovanie obcí pri výkone štátnej správy Community funding for state administration Diplomová práca Autor: Gabriela Hrončeková, Bc. Študijný odbor: Financie Vedúci práce: JUDr. Petra Andorová Banská Bystrica apríl 2012

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Trnave dňa 30. apríla 2012 Gabriela Hrončeková

3 Poďakovanie Poďakovanie patrí váţenej pani JUDr. Petre Andorovej za čas, ochotu, za poskytnutie neoceniteľných rád a odborné vedenie pri spracovaní tejto diplomovej práce. Ďalej ďakujem zástupkyniam Mestských úradov v Trnave a v Trebišove za poskytnutie potrebných materiálov a umoţneniu vzniku tejto práce.

4 Anotácia HRONČEKOVÁ, Gabriela, Bc.: Financovanie obcí pri výkone štátnej správy. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a účtovníctva. Vedúci práce: JUDr. Petra Andorová. Rok obhajoby: Počet strán: 73. Cieľom diplomovej práce je načrtnúť komplexný pohľad na problematiku decentralizácie verejnej správy a jej následky na financovanie miest a obcí SR pri výkone štátnej správy. Práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť, kde v teoretickej časti je problematika rozdelená na prvú kapitolu, ktorá sa zaoberá definíciou a štruktúrou verejnej správy na Slovensku a procesom jej reformy z centralizovaného systému na decentralizovaný. V ďalšej časti sa venujem deleným kompetenciám, ktoré vznikli v procese decentralizácie a vyţadujú si individuálny systém ich financovania a komunikácie medzi štátom a obcami. Tretia kapitola teoretickej časti je venovaná rozpočtu obcí a miest a zdrojom príjmov obecných rozpočtov z jednotlivých jej zloţiek. Opisuje klasifikácie a štruktúru príjmov rozpočtov podľa zdroja, z ktorého pochádzajú a základ ich výpočtu podľa normatívov a nariadení vlády. V praktickej časti sú porovnané zdroje príjmov rozpočtov mesta Trnava a Trebišov a porovnanie financovania prenesených kompetencií jednotlivých miest pri výkone štátnej správy. Kľúčové slová: verejná správa, samospráva, decentralizácia, kompetencie, prenesený výkon štátnej správy, financovanie preneseného výkonu, rozpočet, príjmy obecného rozpočtu, podielová daň.

5 Annotation HRONČEKOVÁ, Gabriela, Bc.: Community funding for state administration. [Diplomová práca]. Banking Institute College Prague, a foreign university Banská Bystrica. Department of Finance and financial transactions. Head of diploma thesis: JUDr.Petra Andorová. Year of defense: Number of pages: 73. The aim of this diploma thesis is to provide a complex overview of the decentralisation of public administration and its effects on municipal financing in the Slovak Republic in the performance of government. The diploma thesis is divided into theoretical and practical parts. In the theoretical part, chapter 1, deals whit the definition and structure of public administration in the Slovak Republic and the process of reform from centralized to decentralized system. Chapter 2 focuses on the split of authority, resulting from the decentralization process and that requires an individual system of funding and communication between the state municipalities. Chapter 3 analyzes the theory of municipal budgets and the sources of income. This chapter also describes the classification and structure of local income according to their sources and the basis of calculation according to standards and government regulations. The practical part of the diploma thesis is a comparison of the sources of income of the cities of Trnava and Trebišov and a comparison of the delegated funding powers of these cities in the performance of government. Keywords: public administration, local government, decentralization, authority, responsibility, transfer of state administration, transfer of funding performance, budget, general budget revenues, proportion tax.

6 OBSAH ÚVOD VEREJNÁ SPRÁVA Systém a definícia verejnej správy Základné členenie verejnej správy Štátna správa Samospráva Verejno-právne korporácie Decentralizácia ako súčasť procesu reformy verejnej správy Ciele reformy verejnej správy Proces reformy verejnej správy na Slovensku Decentralizácia kompetencií Fiškálna decentralizácia POSOBNOSŤ OBCE PRI PRENESENOM VÝKONE ŠTÁTNEJ SPRÁVY Druhy kompetencií Kompetencie samosprávy Kompetencie štátnej správy Delené kompetencie Vzťah štátu a obcí Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky ZDROJE FINANCOVANIA OBCÍ A S TÝM SÚVISIACE PROBLÉMY Príjmy a výdavky rozpočtu obce Beţné a kapitálové príjmy obcí Daňové a nedaňové príjmy obcí Vlastné a cudzie príjmy obcí Návratné a nenávratné príjmy obcí... 43

7 4 FINANČNÁ ANALÝZA MESTA TRNAVA A TREBIŠOV Charakteristika mesta Trnava a Trebišov Demografická štruktúra Rozpočet obcí v roku 2010 záverečný účet Analýza beţných príjmov Príjmy mesta z preneseného výkonu štátnej správy ZÁVER ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV ZOZNAM PRÍLOH ZOZNAM SKRATIEK... 73

8 ÚVOD Súčasný systém fungovania verejnej správy na Slovensku sa vyformoval v dlhoročnom procese reformy, ktorej základné kroky sa začali uskutočňovať uţ v roku Úlohou a hlavným cieľom tejto reformy bola zmena z centralistického princípu fungovania miestnej verejnej správy. Proces reformy sa uskutočňoval v jednotlivých etapách a v rokoch boli prijaté prvé zákony, ktoré tvorili legislatívny základ pre úspešný vývoj reformy verejnej správy. Dlhodobým zámerom decentralizácie bolo odovzdať zodpovednosť, právomoci a financie pre zabezpečovanie zákonom vymedzených úloh územnej samospráve. Cieľom bolo, aby územná samospráva mohla konať vo veciach samostatnej pôsobnosti nezávisle od štátnej správy ako verejnoprávny subjekt, ktorého činnosť podlieha kontrole zo strany štátu iba v oblasti dodrţiavania zákonnosti a kontrole efektívneho vyuţívania verejných financií poskytnutých v rámci mechanizmov finančného vyrovnávania, resp. účelových dotácií. Dôleţitým cieľom reformných krokov bolo posilnenie územnej samosprávy a k tomu neskôr napomohlo aj schválenie koncepcie v roku 2000, ktorá sa zaoberala priestorovou organizáciou verejnej správy ako aj prerozdelením finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu. Jednotlivým etapám reformy verejnej správy sa venujem v prvej kapitole mojej práce. Výsledkom reformných krokov bolo výrazné posilnenie kompetencií a finančnej samostatnosti obcí a miest. Prechodom pôsobnosti štátnej správy na samosprávu vznikli originálne a delené kompetencie, ktoré si vyţadovali individuálny systém financovania. Prijatím zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky sa postupne viaceré kompetencie presunuli na obec. Decentralizácia bola sprevádzaná daňovou reformou a odovzdaním majetku umoţňujúceho zabezpečovať odovzdané kompetencie a zmenami vo financovaní verejnej správy. Postavenie samosprávy je v rozhodujúcej miere podmienené rozsahom pôsobností, objemom finančných prostriedkov a majetku, ktorými ich zabezpečuje. K ďalším dôleţitým aspektom patria hospodárnosť a účelnosť ako sa s prostriedkami a majetkom narába a ako kvalitne dokáţe zabezpečovať jednotlivé kompetencie. Významnú úlohu má potenciál územia, existujúce rozvojové podmienky, postavenie v osídlení a geografická poloha. 8

9 Prijatými a navrhovanými zmenami spôsobu financovania územnej samosprávy došlo a dochádza k zhoršeniu postavenia miestnej územnej samosprávy v Slovenskej republike. Stupňujúca sa záťaţ a presun kompetencií na mestá a bez analýzy ich vykonateľnosti, ekonomickej a finančnej analýzy, spôsobuje napätie v samospráve. Je ohrozený výkon, rozsah a kvalita základných povinností samosprávy voči svojim občanom. Mestá a obce si uvedomujú váţnosť súčasnej situácie stavu verejných financií a vyjadrujú skutočnú ochotu podieľať sa na potrebnej konsolidácii verejných financií ale jej miera nemôţe ísť na úkor existenčných potrieb miest, obcí a ich obyvateľov. 9

10 1 VEREJNÁ SPRÁVA Verejná správa je sústava riadiacich a výkonných činností, ktoré vyplývajú z objektívnej potreby organizovaného usporiadania spoločnosti daného produkciou a distribúciou verejných statkov. 1 Systém verejnej správy môţe byť odlišný v kaţdej krajine a závisí od historických skúseností, politickej vôle a iných faktorov na to vplývajúcich. Na základe váhy jednotlivých faktorov v kaţdej krajine sa uplatňuje konkrétny model verejnej správy. Zároveň je organizácia verejnej správy špecifická najmä svojim územným usporiadaním. Vo všeobecnosti platí, ţe výkon verejnej správy musí komplexne pokryť celé územie štátu a jeho obyvateľov. Medzi centrom jednotlivými sídlami by malo byť niekoľko hierarchických úrovní a taký počet inštitúcií, aby dochádzalo k zmysluplnej komunikácii. Kvalitná a dobre fungujúca verejná správa je veľmi dôleţitou súčasťou dobre fungujúceho štátu. 1.1 Systém a definícia verejnej správy Pre definíciu verejnej správy a jej fungovanie v riadení spoločnosti je dôleţitý rozdiel medzi súkromným a verejným záujmom. Súkromný záujem je spojený s cieľmi, aktivitami, ktoré sledujú a poskytujú jednotlivci predovšetkým v záujme svojho prospechu. (Hamalová, 2011, s. 24) Verejná správa je orientovaná na výkon vládou rámca hospodárskej a sociálnej politiky, t. j. poskytovania verejných sluţieb občanom. Vládu nemoţno od verejnej správy oddeliť, ale ani naopak si zamieňať štátnu správu s verejnou správou. Vláda je súčasťou politického systému a pohybuje sa v politickom spektre problémov. Jej hlavou úlohou je vykonávanie štátnej správy, zabezpečovanie jej výkonu na celom území republiky (celoštátna pôsobnosť), pričom do popredia vystupuje hlavne jej organizátorský charakter. Má všeobecne vecnú pôsobnosť, teda riadi, koordinuje a kontroluje všetko, čo sa týka výkonnej moci: zabezpečuje medzinárodné, obranné, politické, ekonomické, hospodárske a iné záujmy štátu prostredníctvom svojej 1 NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

11 normotvornej činnosti, najmä tým, ţe vykonáva zákony Národnej rady SR. Jej úlohou je zabezpečovať tieto funkcie, ktoré sú konkretizované v právnom poriadku štátu a v jeho zákonoch. 1.2 Základné členenie verejnej správy Súčasný systém verejnej správy v podmienkach Slovenska vytvára tri subsystémy, kde má kaţdý z uvedených základných subsystémov má aj svoje špecifiká, napriek tomu, ţe kaţdý z nich sa podieľa na správe vecí verejných. Verejnú správu tvoria: - štátna správa, samospráva a verejno-právne korporácie Obrázok č. 1: Členenie verejnej správy Štátna správa Verejná správa Samospráva Územná samospráva Záujmová samospráva Zdroj: Neubauerová, 2006, s Štátna správa Štátna správa ja na Slovensku tvorená: - Ústrednými orgánmi štátnej správy a Orgánmi miestnej štátnej správy Pre organizačné jednotky štátnej správy je charakteristická nariaďovacia a výkonná činnosť, t.j. realizácia rozhodnutí parlamentu formou bezprostredného vykonávania zákonov a ostatných právnych aktov. Nariaďovacia činnosť je metódou, ktorú uplatňujú organizačné jednotky štátnej správy voči právnickým a fyzickým osobám (občanom). 2 V organizácii štátnej správy je vláda vrcholným orgánom výkonnej štátnej moci. Jej prvoradou úlohou je formulovať základné priority spoločenského rozvoja a v rámci daných 2 HAMALOVÁ, M. et al Úvod do štúdia verejnej správy. Bratislava : crr.sk, s. ISBN

12 verejných zdrojov zabezpečiť produkciu tých verejných statkov a sluţieb, ktoré sú nevyhnutné na plnenie cieľov spoločenského ţivota. Verejná správa plní celý raz rozmanitých funkcií, od skupiny mocensko-politických a skupiny verejnoprávnych aţ po skupinu ekonomických funkcií. 3 Svoju riadiacu právomoc uplatňuje len voči vykonávateľom štátnej správy, činnosť nepodriadených subjektov (napr. obcí, vyšších územných celkov, atď.) ovplyvňuje nepriamo, vládnou politikou. V území boli vytvorené obvodné úrady špecializovanej štátnej správy 4, ktoré sú právnickými osobami a rozpočtovými organizáciami štátu napojenými na rozpočet jednotlivých ministerstiev. Okrem administratívnosprávnych vecí zabezpečujú všetku obsluţnú činnosť (správa majetku, personálny manaţment, a i.). Majú plnú právnu subjektivitu. Obvodné úrady špecializovanej štátnej správy vykonávajú štátnu správu v území bliţšie k občanom, konajú len v administratívno-právnych veciach a majú obmedzenú právnu subjektivitu Samospráva Pre samosprávne organizačné jednotky je charakteristická rozhodovacia a výkonná činnosť, t.j. samosprávne jednotky majú moţnosť v rámci stanovených zákonov samostatne rozhodovať prostredníctvom zvolených predstaviteľov občanov o hospodárskom, sociálnom, kultúrnom a ďalšom rozvoji autonómneho územia, o vyuţití majetku i finančných prostriedkoch v záujme potrieb občanov. Pod pojmom samospráva chápať určitý systém riešenia verejných záleţitostí v štáte. V inštitucionálnom zmysle je reprezentovaná sústavou samosprávnych orgánov, ktoré garantujú záujmy obyvateľstva a skupín obyvateľstva pričom môţe ísť o záujmovú samosprávu alebo územnú samosprávu, ktorá je súčasťou verejnej správy. 5 Samospráva je na Slovensku tvorená: - Vyššími územnými celkami a Obcami (mestami) 3 NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN Zákon NR SR č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch. 5 NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

13 Uplatňovanie samosprávy je jeden zo základných znakov charakterizujúcich demokratický štát. Miestna samospráva je takou organizačnou formou verejnej správy, ktorá zabezpečí priamu spojitosť s občanmi aj s ich účasťou na rozhodovaní Verejno-právne korporácie Verejno-právne korporácie predstavujú ďalší subsystém verejnej správy, ktorý sa v podmienkach Slovenska postupne vytváral po roku Korporácia je zákonom upravené zdruţenie osôb vytvorené za účelom stanoveného cieľa. Aby bola korporácia povaţovaná za verejnú, musí spĺňať nasledovné podmienky: 7 - poskytovať verejné sluţby; alebo iné verejno-prospešné činnosti, - disponovať určitými prvkami verejnej moci. Organizačno-vecné členenie korporácií: 8 1) Finančno-ekonomické verejné korporácie (Národná banka Slovenska, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa) 2) Kontrolné verejno-právne korporácie (Najvyšší kontrolný úrad, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, a i.) 3) Kultúrne verejno-právne korporácie (Matica slovenská, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, a i.) 4) Vzdelávacie a vedecko-výskumné verejno-právne korporácie (Slovenská akadémia vied, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Štátne a verejné vysoké školy, a i.) 5) Verejné účelové fondy (Fond národného majetku, Slovenský pozemkový fond, Fond ochrany vkladov, Fond sociálneho rozvoja a i.) Medzi štátnou správou a samosprávou existujú komplementárne vzťahy a koordinované činnosti, ktoré presne vymedzujú zákony. Spoločne sa však oba podieľajú na správe verejných vecí, ktoré majú presne kompetenčne vymedzené. Verejno-právne 6 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN HAMALOVÁ, M. et al Úvod do štúdia verejnej správy. Bratislava : crr.sk, s. ISBN TEJ, J Región a správa. Prešov : Prešovská univerzita, s. ISBN

14 korporácie tvoria len doplňujúcu časť a plnia len špecifické úlohy štátu s pôsobnosťou na ústrednej úrovni Decentralizácia ako súčasť procesu reformy verejnej správy Súčasný systém verejnej správy na Slovensku sa vyformoval v procese reformy, ktorá sa začala uskutočňovať od roku 1991 a nahradila tak centralistický princíp fungovania miestnej verejnej správy, ktorý bol uplatňovaný takmer 40 rokov a nezabezpečoval komplexné a efektívne sluţby pre občanov. V moderných demokraciách je zmyslom reformy verejnej správy dosiahnutie kvality poskytovaných verejných sluţieb a vytvorenia podmienok pre zvýšenie intenzity vplyvu občanov na správe vecí verejných. Predpokladom pre zabezpečenie kvality týchto sluţieb je usporiadanie vzťahov štátu, obce a občanov. Zároveň je však predpokladom pre vytvorenie dobrých vzťahov medzi štátom a jeho občanmi a v neposlednom rade aj podporu miestneho rozvoja. Pretoţe, iba výkonná, efektívna a flexibilná verejná správa môţe vytvárať vhodné podmienky pre zhodnotenie ľudského, prírodného a výrobného potenciálu Slovenskej republiky v prospech rastu kvality ţivotnej úrovne občanov. Vzťahu samosprávy a štátu v decentralizovanom systéme verejnej správy je príznačná vysoká samostatnosť a autonómnosť samosprávnych orgánov, ich spolupráca je viazaná zásadne právnym poriadkom a len v obmedzenej miere inštrukciami štátu a príkazmi. 10 Decentralizácia však nemusí byť univerzálny systém riešenia problémov a nemusí byť vţdy pozitívna alebo negatívna, ak je správne a systematicky implementovaná, mala by prinášať efektivitu a kvalitu sluţieb pre občanov. Zároveň stupeň a forma decentralizácie závisí od politickej a ekonomickej situácie v krajine a od postavenia samosprávy v rozhodovacom procese HAMALOVÁ, M. et al Úvod do štúdia verejnej správy. Bratislava : crr.sk, s. ISBN SCIENTIFIC PAPERS OF THE UNIVERSITY OF PARDUBICE, ISBN MEDVEĎ, J. et al Verejné financie. Bratislava : Sprint dva, s. ISBN

15 Centralizácia predstavuje nemoţnosť realizovať kritérium efektívnosti tej časti potrieb, ktoré nie sú potrebami spoločnosti organizovanej na celoštátnej úrovni. Za rámcom týchto potrieb nemá dostatok informácií o potrebách lokálnych a regionálnych komunít, zároveň je náročné financovať tieto potreby. 12 Štát totiţ nie je vo vzťahu k občanovi iba zvrchovanou inštitúciou, je to najmä politické spoločenstvo občanov. Od toho, ako fungujú vnútorné vzťahy v štáte, závisí úspešnosť štátu ako celku aj spokojnosť jeho občanov. Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach v politickej decentralizácii, v decentralizácií kompetencií a v decentralizácii financií. Cieľom politickej decentralizácie je zvýšiť podiel občanov a ich volených zástupcov na správe verejných vecí. Realizácia politickej decentralizácie sa spája s pluralistickou alebo zastupiteľskou demokraciou, čo znamená, ţe sa uplatňuje systém, ktorý pripúšťa formovanie a formulovanie rôznych politických záujmov. Je zaloţený na priamej konfrontácii a vyrovnávaní záujmov. Vytvorenie hodnôt a štruktúra pluralistickej demokracie vychádza z uznania heterogénnej štruktúry spoločnosti a mnoţstva konkurujúcich záujmov. Zároveň sa vyznačuje horizontálnou a vertikálnou deľbou moci a autonómnosť právneho systému voči politickej moci. Ak je spoločnosť pluralistická, umoţňuje plynulý a politický vývoj na základe spoločensky akceptovateľného prostredia. 13 dimenzií: Pri rozhodovaní o miere decentralizácie je moţné vychádzať z kombinácie jej troch 12 NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN TICHÝ, D.: Fiškálna decentralizácia ako súčasť reformy verejnej správy, Dizertačná práca, Ekonomická univerzita. Bratislava,

16 Tabuľka č. 1: Úrovne decentralizácie Dimenzia Úroveň Decentralizácia kompetencií Decentralizácia financií Politická decentralizácia 1 Minimálne miestne sluţby Nízka daňová právomoc, nízka úroveň transferov na miestnu úroveň Iba dekoncentrácia, predstavitelia územnej verejnej správy sú menovaní vládou, mzdy sú vyplácané centrálne, zodpovednosť voči centrálnej vláde 2 Posilnenie miestnych sluţieb bez vplyvu na tzv. sociálnu infraštruktúru (vzdelávanie, sociálne veci, zdravotníctvo) Prevládajúce transfery od ústrednej vlády, výška daní a poplatkov stanovená centrálne Predstavitelia územnej verejnej správy sú volení, mzdy sú stanovované a vyplácané a miestnej úrovni, priama zodpovednosť voličom 3 Široké spektrum verejných sluţieb, vrátane účasti na sociálnych sluţbách Široká právomoc stanoviť vlastné zdroje, finančné vyrovnávanie, moţnosť získať úvery Zdroj: Niţňanský, 2008, s. 87 Koncepcia uvaţuje v cieľovom stave s nasledujúcimi úrovňami decentralizácie: - v rámci decentralizácie kompetencií - so širokou škálou kompetencií územnej samosprávy (3.úroveň), - v dimenzii decentralizácie financií - so širokou právomocou stanoviť vlastné zdroje, existenciou finančného vyrovnávania vyplývajúca z dohôd medzi jednotlivými úrovňami a určenom v zákone (3. úroveň), - v dimenzii politickej decentralizácie - s priamo volenými predstaviteľmi územnej samosprávy na oboch úrovniach samosprávy, decentralizáciou vyplácania miezd, priamou zodpovednosťou voličom (2. úroveň) 16

17 1.3.1 Ciele reformy verejnej správy Hlavný cieľ decentralizácie bol stanovený ako ukončenie modelu organizácie verejnej správy a decentralizácie kompetencií na územnú samosprávu, dekoncentrácia kompetencií z ústrednej úrovne na územné orgány štátnej správy a zo štátnej správy na orgány samosprávy (prenesený výkon štátnej správy) a zásadné zníţenie výdavkov na verejnú správu. Dôraz sa prikladal hlavne na dve rozhodujúce kritériá EÚ, a to subsidiarita a konkurenčné prostredie. 14 Dlhodobým cieľom zmien na miestnej úrovni je vytvoriť z obcí, z pohľadu občana, najvýznamnejší a najfunkčnejší článok verejnej správy na Slovensku. (Niţňanský, 2009, s. 9) Proces reformy verejnej správy na Slovensku Slovensko v rokoch 1989 aţ 1990 prešlo viacerými zásadnými politickými aj spoločenskými zmenami, ktoré boli nevyhnutné k prechodu na demokratickú spoločnosť a trhovú ekonomiku. Pri takejto kompletnej transformácii spoločnosti zohráva dôleţitú úlohu aj štát a jeho organizácia prostredníctvom verejnej správy. V tom období chýbala ešte koncepcia reformy a preto bola reforma verejnej správy rozdelená na jednotlivé etapy, kde sa prostredníctvom jednotlivých krokov prichádzalo k decentralizácii moci na niţšie stupne. Prvá etapa reformy verejnej správy Slovenská národná rada prijala v roku 1990 zákony o obecnom zriadení 15 a zákona o obecnom majetku 16 na základe ktorých prešla zodpovednosť za mnohé základné sluţby pre občanov zo štátnej správy na orgány samosprávy. Zároveň došlo k zrušeniu inštitúcií národných výborov a krajov, a vytvoreniu 38 okresov a 121 obvodov. Druhá etapa reformy verejnej správy 14 MEDVEĎ, J. et al Verejné financie. Bratislava : Sprint dva, s. ISBN Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 16 Zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. 17

18 Cieľom reformy verejnej správy počas jej druhej etapy bolo odstránenie roztrieštenosti štátnej správy, vytvorenie článkov územnej samosprávy a zároveň posilnenie charakteru obcí. Vláda SR sa priklonila k vytvoreniu miestnej štátnej správy v 8 vyšších správnych celkoch a 79 niţších správnych celkoch. Štruktúra obcí zostala nezmenená. Na základe toho boli prijaté zákony o územnom a správnom usporiadaní SR (č. 221/1996 Z.z.) a zákon o organizácii miestnej štátnej správy (č. 222/1996 Z.z.). Týmto boli splnené len dva ciele z celkových štyroch, ktoré mali byť zamerané na posilnenie samosprávneho charakteru obcí a taktieţ neboli vytvorené územné články regionálnej samosprávy. V kompetenciách štátnej správy zostalo zabezpečovanie verejných statkov pre občanov, kvôli ktorým si ponechala 95% daňových príjmov Slovenska. Aj napriek tomu nebola štátna správa zabezpečiť verejné statky a sluţby pre občanov v dostatočnej miere. Tretia etapa reformy verejnej správy Počas tretej etapy reformy verejnej správy v roku 1999 poverila vláda splnomocnenca pre zodpovednosť a priebeh reformy Viktora Niţňanského a zároveň bol vytvorený dokument Stratégia reformy verejnej správy a o rok neskôr 2000 bola schválená Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Hlavnými cieľmi decentralizácie verejnej správy v 3. etape je: - decentralizácia kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, - dekoncentrácia kompetencií z ústredných orgánov štátnej správy na miestnu štátnu správu špecializovanú, - decentralizácia financií. Decentralizácia verejného sektora a verejnej správy bola súčasťou transformácie ekonomického a sociálneho systému spoločnosti na podmienky trhového hospodárstva, ktorá prebiehala hneď od roku (Medveď, s. 160) Prijatím zákonov č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov a č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalších zákonov sa proces decentralizácie kompetencií začal postupne realizovať. Na základe zákona č. 302/2001 Z.z. bolo zriadených 8 samosprávnych územných celkov, na ktoré prešli kompetencie zo štátnej správy, a tým bola na rovnakých úrovniach zabezpečená pôsobnosť štátnej správy aj samosprávy. Zároveň bol prijatý zákon č. 303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov. 18

19 Štvrtá etapa reformy verejnej správy V nadväznosti na prechod kompetencií na obce a v tom období jednotlivé samosprávne kraje bola v období rokov 2002 aţ 2004 realizovaná I. etapa fiškálnej decentralizácie, kedy sa uplatňoval špecifický a dočasný reţim financovania prenesených kompetencií formou tzv. decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu. 17 Kontinuitu reformného procesu malo podporiť Uznesenie vlády SR č. 370/2003, ktorým bol schválený Projekt decentralizácie verejnej správy pre roky Niektoré najmä malé obce mali problémy s rozsiahlymi zriaďovateľskými kompetenciami, preto niektoré z nich ostali v reţime prenesených kompetencií, alebo boli prenesené na vyššie územné celky. V súlade s posúdením ekonomických aj demokratizačných kritérií vo vzťahu k obecnej samospráve odporučila vtedajšia vláda nasledovné riešenie: 18 - v rokoch zabezpečovať samosprávnu pôsobnosť obcí formami, ktoré umoţňuje zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení, najmä spoluprácou obcí, - prenesený výkon pôsobnosti zabezpečovať úradmi, ktorých sídla a územné obvody budú vymedzené zákonom, - v časovom horizonte k najbliţším komunálnym voľbám posúdiť moţnosť a vhodnosť zlučovania obcí, alebo inej formy vytvárania väčších správnych jednotiek a uplatniť diferencovaný spôsob zdruţovania a zlučovania obcí s prihliadnutím na regionálne rozdiely v sídelnej štruktúre. Decentralizácia zabezpečila obce a mestá rozsiahlymi kompetenciami bez ohľadu na ich veľkosť (aţ 68% obcí má do obyvateľov). Riešením malo byť zdruţovanie a vytváranie väčších samosprávnych jednotiek (minimálne obyvateľmi). Pre zabezpečenie udrţateľnosti a stability fiškálnych vzťahov medzi centrálnou vládou a územnými samosprávami išlo hlavne o rozdeľovanie daňových príjmov medzi štát a územnú samosprávu s efektom konsolidácie verejných financií a dosiahnutia racionalizácie verejného sektora ŢÁRSKÁ, E., ŠEBOVÁ, M Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky otvorené otázky. Bratislava : Ekonomická univerzita, Bratislava, s. ISBN NIŢŇANSKÝ, V. a kolektív, Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na Slovensku. Bratislava : Mercury, s. 19 ŢÁRSKÁ, E., ŠEBOVÁ, M Decentralizácia verejnej správy Slovenskej republiky otvorené otázky. Bratislava : Ekonomická univerzita, Bratislava, s. ISBN

20 Najvýznamnejší efekt reformy verejnej správy má dlhodobú dimenziu. Prejaví sa vtedy, keď samosprávy začnú naplno vyuţívať svoje nové kompetencie, keď dokáţu pripraviť a realizovať plány rozvoja v tých oblastiach, v ktorých ich doteraz zostavoval výlučne štát Decentralizácia kompetencií Pôsobnosť územnej samosprávy vychádza z ústavného rámca, z usporiadania vzťahov medzi tromi úrovňami verejnej správy (štát, kraj, obec) v rámci schválenej koncepcie decentralizácie verejnej správy a z dodrţania princípov efektívneho rozdelenia politickej zodpovednosti. Rozdelenie verejných úloh do troch kategórií je nasledovné: 1. kompetencie štátnej správy - pozostávajú z tzv. výlučných kompetencií, to je takých, ktoré nie je schopný garantovať ţiadny iný subjekt, lebo so vykonávane v záujme a v mene štátu a jeho obyvateľov. Niektoré z takýchto funkcií sú: obrana štátu, zákonodarstvo, zahraničná, fiškálna, menová, daňová politika. Správa štátneho majetku, spravodlivosť a súdnictvo, štátne evidencie, vydávanie štátnych dokladov, rôzne druhy štátnej kontroly vrátane inšpekcií a auditov územnej samosprávy a sluţieb, ktoré zabezpečuje, koordinačné a programové celoštátne činnosti a z kompetencií s celoštátnou pôsobnosťou, ako sú napríklad univerzity, výskumné ústav, špeciálne zdravotnícke zariadenia, národné kultúrne ustanovizne, medzinárodné cesty, celoštátne ţeleznice, prístav, pošty, letiská. 2. kompetencie územnej samosprávy - zabezpečujú celú škálu sluţieb pre občanov v oblasti zásobovania, školstva, zdravotnej starostlivosti, územného a regionálneho plánovania, podpory podnikania a vyuţívania vlastného majetku, pričom ich povinnosťou je taktieţ uplatňovať iniciatívu vo všetkých záleţitostiach, ktoré nie sú vyňaté zákonom z ich kompetencie. 3. delené kompetencie ktoré sa uplatňujú pri verejných sluţbách, kde na ich výkone participuje štát aj územná samospráva. Tieto tvoria najviac problematickú kategóriu z hľadiska deľby kompetencií medzi štát a samosprávu. Spôsob participácie štátu 20 NIŢŇANSKÝ, V., PILÁT, J Princípy delenia kompetencií a moţnosti ich presunu na územnú samosprávu. Bratislava : mesa10, s. ISBN:

21 a územnej samosprávy na týchto kompetenciách veľmi úzko súvisí s celkovým modelom usporiadania verejnej správy a celkovým vývojom v rámci verejného sektora. Obrázok č. 2 : Členenie verejnej správy z hľadiska kompetencií Verejná správa Ústredná verejná správa Regionálna štátna správa (obvodné úrady) Regionálna verejná správa Regionálna samospráva (vyššie územné celky samosprávne kraje) Miestna verejná správa Miestna štátna správa (obvodné úrady, špecializované úrady štátnej správy), ale aj obce prenesené kompetencie Miestna samospráva (obce, mestá) originálne kompetencie Zdroj: Neubauerová, 2006, s. 42 V rámci delených kompetencií platí všeobecne pravidlo, ţe vecný výkon úlohy prináleţí územnej samospráve a štát si ponecháva najmä (okrem tvorby legislatívy) koordinačnú, metodickú, kontrolnú, dozornú, prípadne inšpekčnú činnosť. (NRSR, 2001, s. 18) Ústava SR a nadväzne prijaté zákony (napr. o obecnom zriadení, o presune niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky,...) stanovujú delenie pôsobnosti územnej samosprávy na: - samosprávnu pôsobnosť, - prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. 21

22 V rámci samosprávnej pôsobnosti obcí je moţné rozlíšiť dobrovoľné a povinné úlohy. Zatiaľ čo plnenie dobrovoľných úloh je výlučne v právomoci územnej samosprávy (druh, rozsah, financovanie úlohy), u povinných úloh sú orgány územnej samosprávy viazané zákonom, t.j. pri naplnení zákonných podmienok musí územná samospráva úlohu zabezpečiť. Nakoľko obce a samosprávne kraje nemajú priamy vplyv na prijímanie zákonov, je potrebné v rámci predkladania zákonov striktne rešpektovať zavedenú povinnosť posúdenia dopadu zákona na rozpočet územnej samosprávy. Prenesením výkonu niektorých pôsobností štátnej správy na územnú samosprávu sa táto zúčastňuje, spolu s orgánmi štátnej správy, na výkone štátnej správy (delená pôsobnosť). V rámci prenesenej pôsobnosti štátnej správy je územná samospráva viazaná nielen ústavou a zákonmi, ale aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to aj v prípade, ak sa o nich domnieva, ţe sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Prenesený výkon štátnej správy zákonom na obec alebo na vyšší územný celok riadi a kontroluje vláda. Definovanie, čo môţe byť samosprávnou pôsobnosťou územnej samosprávy a čo preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy, je ponechané na jednotlivé zákony. Územná samospráva však musí plniť prenesenú pôsobnosť štátnej správy iba v prípade súčasného naplnenia oboch podmienok uvedených v ústave: - úloha štátnej správy bola na územnú samosprávu prenesená zákonom, - štát uhrádza náklady preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy Fiškálna decentralizácia Základom pre fiškálnu decentralizáciu s je vyuţitie decentralizačnej alokačnej funkcie, v rámci ktorej je nutné stanoviť aké druhy, a akej kvalite a koľko verejných statkov bude príslušný stupeň verejnej správy zabezpečovať s ohľadom na preferencie obyvateľov a princíp úţitku. Vládou SR schválený oddelený model verejnej správy a prezentovaná miera decentralizácie si vyţaduje zásadnú zmenu vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy. 21 Komplexná realizácia decentralizácie verejnej správy si vyţaduje zmeny v oblasti štruktúry verejných rozpočtov, zmeny tokov verejných financií, zmeny v oblasti daňových právomocí, zmeny v oblasti štátnych fondov, zmeny v oblasti štruktúry rozpočtov, tvorby 21 NR SR, Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Bratislava. 142 s. 22

23 rozpočtov, ako aj nové spôsoby finančného vyrovnávania rozdielnej daňovej sily regiónov, miest a obci. 22 S rozpočtovou decentralizáciou nevyhnutne súvisí decentralizácia príjmov ale aj výdavkov a definovanie transferov medzi jednotlivými vládnymi úrovňami a miestne zadlţovanie. Dôleţité je nastavenie systému tak, aby viedol k efektívnemu a transparentnému riadeniu výdavkov s primeranou zodpovednosťou a kontrolou nad hospodárením. 23 Legislatívne prostredie fiškálnej decentralizácie tvoria štyri právne normy: zákon NR SR a. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebne odpady, zákon NR SR a. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie Vlády SR a. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu z dane z príjmov územnej samospráve, zákon NR SR a.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Fiškálna decentralizácia bezprostredne nadväzuje na daňovú reformu a na prenos jednotlivých kompetencii zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Jej realizáciou získala územná samospráva veľmi dôleţitý nastroj ako je rozhodovanie o vlastných príjmoch, výrazne posilňujúci autonómnosť samosprávy. Podstatou zmeny je prechod od poskytovania dotácii zo štátneho rozpočtu k financovaniu samosprávnej pôsobnosti prostredníctvom daňových príjmov. 24 Hovoríme o fiškálnej decentralizácii, ktorá by mala zabezpečiť finančnú sebestačnosť územných orgánov. Uplatňuje sa princíp samosprávy spočívajúci vo zvyšovaní vlastných príjmov územných samospráv a zároveň o rozhodovaní o efektívnej alokácii výdavkov a hľadanie nových metód a zodpovedností samospráv NIŢŇANSKÝ, V., PILÁT, J Princípy delenia kompetencií a moţnosti ich presunu na územnú samosprávu. Bratislava : mesa10, s. ISBN: MEDVEĎ, J. et al Verejné financie. Bratislava : Sprint dva, s. ISBN NIŢŇANSKÝ, V Decentralizácia na Slovensku. 25 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

24 2 POSOBNOSŤ OBCE PRI PRENESENOM VÝKONE ŠTÁTNEJ SPRÁVY Jednotlivé územné samosprávne celky ako je obec (mesto) a vyšší územný celok sú správne celky Slovenskej republiky, ktoré sú právne nezávislé od štátu a svoje samosprávne kompetencie vykonávajú vo vlastnom mene a samostatne. Popri svojom samosprávnom poslaní vykonávajú aj niektoré čiastkové úlohy miestnej štátnej správy, ktoré sú na nich prenesené konkrétnym zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Kompetenčný zákon stanovuje prechod výkonu pôsobností úloh štátnej správy z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky. To znamená, ţe kompetenčný zákon zveril úlohy obciam a samospráve. Nejde o výkon originálnych kompetencií orgánov samospráv, ale o prenesený výkon štátnej správy. Zjednodušene povedané v týchto oblastiach obce a samospráva vykonávajú úlohy štátnych orgánov a majú zákonný nárok na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výkon predmetných úloh. Cieľ Podstatnou tézou, z hľadiska dodrţiavania princípu subsidiarity je, ţe verejná správa by nemala prijímať ţiadne úlohy, ktoré môţu byť prinajmenšom rovnako dobre alebo rýchlejšie a hospodárnejšie plnené súkromnými podnikmi, slobodnými povolaniami, ţivnostníkmi Druhy kompetencií Pri výkone úloh miestnej štátnej správy nevykonávajú teda obce a vyššie územné celky samosprávne kompetencie, ale plnia zákonom zverené úlohy štátnej správy v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon. Náklady na prenesené výkony štátnej správy financuje štát. Riadenie a kontrolu výkonu štátnej správy prenesený na obec a vyšší územný celok 26 NIŢŇANSKÝ, V., PILÁT, J Princípy delenia kompetencií a moţnosti ich presunu na územnú samosprávu. Bratislava : mesa10, s. ISBN:

25 zákonom zabezpečuje vláda. Zároveň však obec aj vyšší územný celok vykonáva svoje kompetencie iba na svojom vymedzenom území. Druhy kompetencií Kompetencie samosprávy - fakultatívne (nepovinné) úlohy samospráva pôsobnosť Štát nemá ţiadny záujem vstupovať do takejto kompetencie. Je na rozhodnutí obce a samosprávneho kraja a táto úroveň ju zabezpečuje dobrovoľne. Príklady: hudobná škola, kúpalisko, športová hala, múzeum, divadlo,... - obligatórne úlohy pre štát je dôleţité, aby bola takáto úloha zabezpečovaná. Preto poţaduje od obcí a samosprávnych krajov jej plnenie, ale zároveň neupravuje zákonom spôsob a formu jej zabezpečovania. Tento druh kompetencií môţe mať na úrovni obcí rôzne podoby: sú definované princípy, ktoré aplikujú obce vo svojich VZN, úlohy sú regulovaní dispozičným právom, územnej samospráve je pridelená úloha štátnej správy, bez toho aby boli podrobnejšie definované (napr. civilná ochrana,...) Prenášanie kompetencií, spojené s delegovaním rozhodovacích právomocí na regionálnu a lokálnu úroveň vedie k zvýšeniu motivácie zamestnancov, k ich aktivite a zodpovednosti za kvalitu poskytovaných sluţieb a k zvýšeniu transparentnosti a flexibility v rozhodovaní NIŢŇANSKÝ, V., PILÁT, J Princípy delenia kompetencií a moţnosti ich presunu na územnú samosprávu. Bratislava : mesa10, s. ISBN: ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

26 2.1.2 Kompetencie štátnej správy Rozsah kompetencií (plánovanie, rozhodovanie, výkon, financovanie) je na ministerstvách. Dôvodom je: - úloha je výlučnou kompetenciou štátu, - úloha je vykonávaná celoštátnou sieťou (diaľnice, ţeleznice,...) - úloha si vyţaduje vysokú odbornú znalosť, ktorá presahuje moţnosti jednotlivých obcí. Centrálne vykonávané úlohy Ak pre plnenie nie je rozhodujúci kontakt s občanmi, ak je potrebné celoplošné vecné rozhodovanie, alebo ak je to hospodársky zaujímavé, bude úloha vykonávaná centrálne a cestou pracovísk v území. Decentrálne vykonávané úlohy Ak existuje intenzívny styk s občanmi a ak je moţné úlohu vykonávať efektívnejšie mimo centra, potom bude takáto úloha decentralizovaná na územné pracoviská alebo na tých, čo úlohu vykonávajú (napr. školstvo,...) Delené kompetencie Tieto úlohy budú vykonávané spoločne príslušnou územnou samosprávou a štátnou správou. Spoločne zdieľajú aj náklady spojené s ich výkonom. Pri výkone prenesenej štátnej správy sa stávajú príslušné orgány samosprávy súčasťou hierarchie štátnej správy a v určitej podobe nadobúdajú postavenie ich dekoncentrovaných orgánov. 29 Štát nesie náklady výkonu prenesenej pôsobnosti. Zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky sa postupne viaceré kompetencie presunuli na obec. 29 ŠKULTÉTY, P Verejná správa a správne právo. Bratislava: VEDA, s. ISBN

27 Úlohy definované zákonom (centrálne), ale decentrálne vykonávané Zákon predpíše rozsah kompetencie s pravidlami, ktoré je potrebné uplatniť pri konkrétnych rozhodnutiach. Samospráva zabezpečuje výkon v súlade so zákonom. Dôvodom je intenzívny kontakt s občanmi, hospodársky efekt, existujúce know-how, optimálna veľkosť,... Úlohy definované aj vykonávané na základe zákona Štátna správa reguluje komplexne úlohu. Obce vykonávajú úlohu v súlade so zákonom a na základe interných predpisov štátnej správy. Dôvodom je: - potreba jednotného právneho rámca (účtovníctvo, rozpočet, štatistika,...), - právna ochrana občanov (stavebný poriadok), - zaistenie rovnakej kvality (veľkosť triedy, stavebné povolenie,... ) V rámci procesu decentralizácie časť kompetencií zabezpečujú obce formou preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy. 30 Územná samospráva je povinná plniť prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy iba v prípade naplnenia dvoch podmienok uvedených v ústave: - výkon štátnej správy bol na územnú samosprávu prenesený zákonom, - štát uhrádza náklady preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy (finančné a materiálne prostriedky) Medzi hlavné činnosti, ktoré vykonáva obec pri výkone samosprávy patria : - úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu, ktorý bol ponechaný obci do uţívania, - zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, - rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, - usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, 30 Zákon NRSR č. 416 / 2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. 27

28 - zabezpečuje výstavbu a údrţbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových múzeí a pamätihodností obce, - zabezpečuje verejnoprospešné sluţby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom, udrţiavanie čistoty v obci, správu a údrţbu verejnej zelene a verejného osvetlenia zásobovanie vodou, odovzdávanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp a miestnu verejnú dopravu, - utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob ţivota a práce obyvateľov obce, chráni ţivotné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, - plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce, pritom určuje svojim nariadený pravidlá pre čas predaja v obchode, čas prevádzky sluţieb a spravuje trhoviská, - obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí ţivota obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, - vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenie potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, - zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, - organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôleţitých otázkach ţivota a rozvoja obce, - zabezpečuje verejný poriadok v obci, - zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok, - plní úlohy na úseku sociálnej pomoci, - vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, príp. aj v jazyku národnostnej menšiny. 28

29 Prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy sa v súčasnosti obcami vykonáva na úsekoch štátnej správy. Na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku: 31 - pozemných komunikácií, - vodného hospodárstva, - všeobecnej vnútornej správy vedenia matriky, - sociálnej pomoci, - územného plánovania a stavebného poriadku vyvlastňovacieho konania, - ochrany prírody, - školstva, - divadelnej činnosti, - zdravotníctva, - regionálneho rozvoja, - cestovného ruchu. Územná samospráva porušuje zákon o obecnom zriadení, resp. zákon o samospráve vyšších územných celkov, ak na prenesený výkon štátnej správy pouţíva vlastné príjmy a vlastné materiálne prostriedky. Obec má financovať svoje potreby 32, obdobne samospráva vyššieho územného celku a nie potreby štátnej správy. Územná samospráva musí zveľaďovať a zhodnocovať svoj majetok a rešpektovať rozpočet. Preto je povinnosťou územnej samosprávy ţiadať štát o úhradu nákladov spojených so zabezpečovaním preneseného výkonu štátnej správy Vzťah štátu a obcí Vzťah štátu a obcí upravuje okrem Ústavy SR najmä ustanovenie 5 zákona o obecnom z riadení vyjadrením niekoľkých zásad, z ktorých vyplýva: 31 Zákon NR SR č. 416 / 2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. 32 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov 33 Zákon NR SR č. 416 / 2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. 29

30 - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu, - orgány štátu : o prerokúvajú s obcami a lebo s ich zdruţeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s prijatými opatreniami ich oboznamujú. o poskytujú obciam : odbornú pomoc potrebné údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov. - Obce poskytujú orgánom štátu: o o potrebné údaje pre jednotlivé evidencie vedené orgánmi štátu alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych priestorov a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorá má na jej území sídlo alebo pracovisko.. Vzťahy štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí sa premietajú do finančných transferov, ktorými sú podielové dane a dotácie. Podielové dane sú daňovými príjmom obcí a sú zaradené do kategórie vlastných príjmov Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky Vláda sa stala inštitúciou prijímajúcou základné, strategické rozhodnutia a prestala vstupovať do jednotlivostí, ktoré môţe pre občana lepšie zabezpečiť miestna samospráva. Decentralizácia kompetencií a financií na orgány územnej samosprávy viac vyváţila moc v štáte. Vytvorením legislatívneho rámca a definovaním decentralizácie verejnej správy na 34 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

31 všetkých jej úrovniach vznikli nedostatky a nejasnosti pri jej výklade na úrovni decentralizácie kompetencií tak aj ich financovaní. Reakciou na nedostatky pri zabezpečovaní výkonu prenesených kompetencií a ďalšie nedoriešené problémy v systéme verejnej správy na komunálnej úrovni, bolo prijatie uznesenia vlády č. 972/2007 vypracovať Koncepciu komunálnej reformy, ako súčasť modernizácie verejnej správy s cieľom: ekonomizácie, informatizácie a rozvoja ľudských zdrojov. V roku 2009 bol návrh koncepcie vládou schválený. (Niţňanský, 2009, s. 7) Ak by sme analyzovali tak pozitívne, ako aj negatívne stránky tzv. presunu právomoci zo strany štátu na obec, musíme konštatovať, ţe v našich podmienkach je to optimálny variant výkonu štátnej správy samosprávou, ktorý vyplýva z historickej odôvodnenosti, zo spoločenských, z kultúrnych a z právnych predpokladov. Je potrebné zdôrazniť, ţe tento systém sa realizuje vo väčšine európskych demokratických štátov s určitými modifikáciami (Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Taliansko). 35 Napriek tomu aj súčasný systém má viacero nedostatkov. Jeho základným nedostatkom sú nejasnosti vo výklade pojmu preneseným výkon pôsobnosti štátnej správy a nedostatočné financovanie týchto pôsobností najmä pre menšie obce. Dotácie na prenesený výkon sú pre obce určené podľa počtu obyvateľov s trvalým bydliskom na území obce a počtom úkonov, ktoré sú na danom úseku poskytnuté. Jedným s riešení je vytváranie spoločných úradov pre menšie obce na Slovensku, pre ktoré by bolo administratívne aj odborne náročné vykonávať a tým by nezaručili kvalitu a dostupnosť sluţieb pre občanov. Dohody o zriadení spoločného úradu sa uskutočňujú medzi obcami iba na základe dobrovoľnosti, čo je ďalším nedostatkom. Zároveň je negatívom aj to, ţe obce abdikovali z dôvodu nevhodného systému financovania preneseného výkonu s čim spôsobujú sťaţenú dostupnosť sluţieb pre občanov. 35 ŠKULTÉTY, P Verejná správa a správne právo. Bratislava: VEDA, s. ISBN

32 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ustanovuje nasledovné práva a povinnosti pri zriadení spoločného obecného úradu: - obec má právo zdruţovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu, - obec si môţe na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňaţné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môţu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel, - podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vloţených prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak, - náleţitosti zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, zmluva musí obsahovať: a) určenie sídla spoločného obecného úradu; ak spoločný obecný úrad zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy pre obec, ktorá ho uskutočňuje podľa osobitného predpisu aj pre iné obce, je jeho sídlom táto obec, b) určenie počtu zamestnancov, spôsobu financovania jeho nákladov a jeho organizáciu, c) určenie starostu, ktorý bude štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych veciach týkajúcich sa spoločného obecného úradu a v pracovnoprávnych veciach týkajúcich sa zamestnancov v spoločnom obecnom úrade. 32

33 3 ZDROJE FINANCOVANIA OBCÍ A S TÝM SÚVISIACE PROBLÉMY Dôleţitým finančným nástrojom k zabezpečeniu úloh a činnosti jednotlivých úrovní verejnej správy je príslušný verejný rozpočet. Čím je zloţitejšia štruktúra verejnej správy, tým je dôleţitejšie rozhodnúť o optimálnom priradení príjmov, najmä daňových a financovanie výdavkov jednotlivých rozpočtov v rámci rozpočtovej sústavy, predovšetkým v závislosti na rozdelení zodpovednosti za zaisťovanie verejných statkov. Ide o stanovenie daňového určenia a optimalizáciu finančných vzťahov medzi rozpočtami. 36 Obce sú právnickými osobami, ktoré vlastnia majetok, majú svoj rozpočet, personálnu a finančnú nezávislosť, môţu podnikať, participovať na medzinárodnej, cezhraničnej a vnútroštátnej spolupráci, vyberajú miestne dane a správne poplatky. Vykonávajú samosprávne kompetencie a pri niektorých úlohách aj prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. Úlohy zabezpečujú samostatne, či spoluprácou s inými územnými celkami, alebo aj so súkromným sektorom. (NRSR, 2005, s. 28) Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým, aby s a k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť. 37 Ministerstvo financií SR vypracovalo v rámci fiškálnej decentralizácie nasledujúce právne normy: - Zákon NR SR č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobný stavebný odpad. - Zákon NR SR a. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 36 SCIENTIFIC PAPERS OF THE UNIVERSITY OF PARDUBICE, ISBN NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

34 - Zákon NR SR a.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3.1 Príjmy a výdavky rozpočtu obce Decentralizované riadenie a rozhodovanie miestnej samosprávy sa prejavuje objemom a alokáciou výdavkov do jednotlivých aktivít, zároveň je však tento proces determinovaný objemom a štruktúrou príjmov. Výdavkové potreby sú limitované príjmovou základnou. Rozpočet obce sa člení na beţné príjmy a beţné výdavky (beţný rozpočet), kapitálové príjmy a kapitálový výdavky (kapitálový rozpočet) a finančné operácie. Poloţky jednotlivých rozpočtov sú vymedzené rozpočtovou klasifikáciou. 38 Obec a vyšší územný celok môţu vytvárať peňaţné fondy. Zdrojmi peňaţných fondov môţu byť najmä: 39 a) prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok, b) zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení, c) zostatky týchto fondov z minulých rozpočtových rokov. 38 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN Zákon NR SR a.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 34

35 Tabuľka č. 2 : Položky rozpočtov podľa rozpočtovej klasifikácie Príjmy Výdavky 1. Výnosy miestnych daní a poplatkov 1. Záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi 2. Nedaňové príjmy z vlastníctva obce 2. Výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce a činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií obce 3. Výnosy finančných prostriedkov obce 4. Sankcie za porušenie disciplíny uloţené obcou 5. Dary a výnosy dobrovoľných zbierok 6. Podiely 7. na daniach a správe štátu 7. Dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladovy preneseného výkonu štátnej správy 3. Výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy 4. Záväzky vzniknuté v súvislosti s inou obcou alebo s vyšším územným celkom 5. Výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce 6. Úroky z prijatých úverov, pôţičiek a návratných finančných výpomocí 7. Výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou 8. Ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu 8. Iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi 9. Účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo inej obce podľa zmlúv. 10. Prostriedky z Európskej únie. 11. Iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi 12. Prostriedky mimorozpočtových fondov 13. Zisk z podnikateľskej činnosti 14. Návratné zdroje financovania 15. Zdruţené prostriedky Zdroj: Zákon NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, 5 a 7 35

36 Príjmy rozpočtu možno analyzovať aj v štruktúrach: 40 - bežné a kapitálové príjmy, - daňové príjmy (podielové dane, miestne dane) a nedaňové príjmy (ostatné príjmy okrem daňových), - vlastné príjmy (ostatné okrem cudzích) a cudzie príjmy (dotácie, prostriedky z EÚ, návratné zdroje financovania, zdruţené prostriedky od iných subjektov okrem obecných), - návratné príjmy (návratné zdroje financovania úvery, pôţičky, obligácie) a nenávratné (ostatné okrem návratných). Objem a štruktúra príjmov je dôleţitá z dôvodu výdavkovej politiky miestnej samosprávy a tým prezentuje postavenie samospráv. Súčasne vyjadruje ich závislosti na štátnom rozpočte a dotáciách smerujúcich do rozpočtov samospráv, o daňovej autonómii a daňovej politike, o daňovej výnosnosti (miestne dane, ktoré v území samospráva môţu vyberať plus objemovo sú vyššie podielové dane, ktorých výnosnosť pre samosprávu je odvodená od kritérií rozdeľovania tým je zainteresovaná na vyššom plnení hodnôt kritérií, pričom niektoré z nich neovplyvní, lebo majú fixný charakter, napr. nadmorská výška obce). Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotáciami, zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Obec môţe sa plnenie svojich úloh pouţiť aj návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňaţných fondov. (Neubauerová, 2006, s. 97) Ak obec vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú, sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení zostáva ako doplnkový zdroj financovania obce. 40 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

37 3.1.1 Beţné a kapitálové príjmy obcí Beţnými príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sú príjmy podľa 5 ods. 1 alebo podľa 6 ods. 1 v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie kapitálovými príjmami. 41 Bežné príjmy Beţný (prevádzkový) rozpočet sa zostavuje ako bilancia beţných príjmov a beţných výdavkov vzťahujúcich sa k rozpočtovému roku. Ide o výdavkové transakcie, ktoré sa pravidelne kaţdoročne opakujú (mzdy, platy, sociálne a zdravotné poistenie pracovníkov, nákup krátkodobého vybavenia, náklady na beţné opravy a údrţbu...). Kapitálové príjmy Kapitálové príjmy predstavujú skôr jednorázové, neopakujúce sa príjmy nedaňového charakteru. Sú to napr. príjmy z predaja štátneho a komunálneho majetku, účelové investičné dotácie z rozpočtu vyššej vládnej úrovne, strednodobé a dlhodobé investičné úvery apod. (Medveď, 2011, s. 168) Beţný rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný a kapitálový môţe byť aj schodkový Daňové a nedaňové príjmy obcí Daňové príjmy Dane tvoria najväčší podiel príjmov rozpočtu obcí. Výšku a štruktúru nedaňových príjmov môţu obce priamo ovplyvňovať svojím chovaním, pretoţe tieto príjmy do 41 Zákon NR SR a.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 42 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

38 rozpočtu plynú z určitej aktivity obce alebo iných subjektov v prospech obce. Daňové príjmy môţeme rozdeliť medzi: - miestne dane - podielová daň Nedaňové príjmy Do skupiny vlastných nedaňových príjmov patria príjmy z vlastného podnikania a nakladania majetku obce. Obec môţe podnikať pod vlastným menom a získavať tak do rozpočtu obce príjmy z predaja alebo prenájmu majetku. Uţívateľské poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady taktieţ svojim charakterom patria do nedaňových príjmov obce ako aj príjmy z vlastnej správnej činnosti ako sú poplatky za správne úkony, pokuty a príjmy z mimorozpočtových fondov Vlastné a cudzie príjmy obcí Vlastné príjmy Medzi vlastné príjmy obcí patria daňové aj nedaňové príjmy, ktoré plynú z daní a poplatkov. Miestne dane sú spustením fiškálnej decentralizácie fakultatívne a obce sa môţu rozhodnúť či jednotlivé miestne dane budú na svojom území vyberať. Táto vlastnosť je konkrétnym prejavom zvýšenia daňových právomocí samospráv ako plnenie jedného z cieľov fiškálnej decentralizácie. Sadzby miestnych daní sú určené zákonom len v tých prípadoch, kde je to vzhľadom na ich charakter odôvodnené. 43 NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

39 Vlastné príjmy rozpočtu obce: 44 - výnosy miestnych daní a poplatkov podľa os. predpisov. Druhy miestnych daní, ktoré môţe ukladať obec, sú: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň za uţívanie verejného priestranstva, d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie automaty, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie, ch) miestne poplatky: o za komunálny odpad a drobné stavebné odpady obec je povinná tento poplatok vyrúbiť, o daň z motorových vozidiel je príjmom do rozpočtu vyšších územných celkov. Medzi ďalšie vlastné príjmy obcí patria: - výnosy z finančných prostriedkov obce - nedaňové príjmy z vlastníctva a prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií podľa os. predpisov - výnosy z finančných prostriedkov obce - sankcie za porušenie finančnej disciplíny uloţené obcou - dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce - podiely na daniach v správe štátu podľa os. predpisov - iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi. 44 SPIŠIAKOVÁ, H. et al Miestna samospráva základné princípy fungovania. Prešov : Asociácia vzdelávania samosprávy, s. ISBN

40 Prostredníctvom sústavy daňových úradov sa rozdelením zo štátneho rozpočtu poskytujú podiely daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôţitkov obciam. Tento príjem tvorí pribliţne 30% rozpočtových príjmov obcí určených na krytie beţných výdavkov. Určenie výšky podielov je predmetom kaţdoročného vyjednávania zástupcov miestnej samosprávy, vlády SR a poslancov NR SR. Výšku podielov určuje kaţdoročne zákon o štátnom rozpočte. Výnos tejto dane je rozdeľovaný medzi: o miestnu samosprávu 70,3%, o vyšší územný celok 23,5%, o štát 6,2% Obec rozhoduje samostatne o pouţití vlastných príjmov s výnimkou rozhodovania o dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky pouţiť. Zároveň dotácie môţu byť pouţité v súlade s účelom na ktorý boli prostriedky poskytnuté. Podielová daň - daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov Zmena zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spočíva v rozšírení okruhu podielových daní z jednej dane (daň z príjmov fyzických osôb) na základné daňové príjmy verejnej správy (výnos dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní). Odteraz platnému zneniu dochádza len k legislatívno-technickej úprave bez zmeny kritérií a spôsobu rozdeľovania podielových daní. Nariadenie vlády určuje kritéria a váhy rozdeľovania výnosu podielových daní, obciam a vyšším územným celkom, pričom vecne zachováva platný právny stav originálnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov. Váhy, kritéria a koeficienty pre rozdeľovanie výnosu podielových daní preberá nový návrh z pôvodne platného nariadenia vlády Slovenskej republiky. 40

41 Vzorec na výpočet podielu obce na výnose dane 45 kde: PDi = PDi a1 + PDi a2 + 0,32 x VD x (ki x OBi)/ (ki x OBi) + 0,40 x VD x [ (cj x zij)+ (cm x zim)]/[ (cj x Zj) +_(cm x Zm)] + 0,05 x VD x OBi pp/obpp PDi a1 = 0,23 x VD x 0,43 x OBi/OB PDi a2 zákl. = 0,23 x VD x 0,57 x OBi/OB PDi a2 = (PDi a2 zákl. x knv i)/_(pdi a2 zákl. x knv i) x PDa2 zákl. Vysvetlivky skratiek pouţitých vo vzorci sú uvedené v prílohe č. 1 tejto práce. Kritériá a ich váhy Počet obyvateľov váha 23% - finančné zabezpečenie základných samosprávnych kompetencií v oblasti výkonu miestnej verejnej správy podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Absolútna hodnota výnosu pripadajúca na jednotlivú obec bola upravená koeficientom nadmorskej výšky v rozsahu 57 % kritéria. Objem výnosu podielových daní upraveného koeficientom nadmorskej výšky zodpovedá rozdielnej energetickej náročnosti zariadení v samosprávnej pôsobnosti obcí. Koeficient pre kaţdú obec je uvedený v prílohe nariadenia vlády. Počet obyvateľov upravený veľkostným koeficientom obce váha 32% - cieľom je rešpektovať zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pre obce a mestá, ktoré vykonávajú samosprávne pôsobnosti aj pre obyvateľov okolitých obcí Počet žiakov (detí, poslucháčov) váha 40% - kritérium zabezpečuje zdroje na financovanie samosprávnych kompetencií v oblasti školstva. Kaţdému typu zariadenia zodpovedá príslušný koeficient uvedený v prílohách nariadenia vlády č. 3 a 3a v závislosti na zriaďovateľovi. Kritérium smeruje finančné prostriedky do obcí, kde sa tieto školy a zariadenia nachádzajú. 45 Zákon NR SR a. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 41

42 Počet obyvateľov, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov váha 5% - smerovanie na financovanie potrieb v sociálnej oblasti pre obyvateľov v poproduktívnom veku, pre ktorých obec zabezpečuje kompetencie v zmysle platnej legislatívy. Cudzie príjmy V záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu. Orgány štátu poskytujú obciam pomoc v odborných veciach a potrebné údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov obecných zastupiteľstiev. 46 Obce poskytujú orgánom štátu potrebné údaje na jednotlivé evidencie vedené orgánmi štátu alebo na úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. Medzi ostatné príjmy obce patria: - dotácie zo ŠR na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie zo štátnych fondov, - ďalšie dotácie zo ŠR v súlade so zákonom o ŠR na príslušný rozpočtový rok, - účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územné celku alebo rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv podľa os. predpisov, - prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel. Dotácie (granty) a transfery predstavujú poskytnutie finančných prostriedkov z verejných rozpočtov bez toho, aby sa očakávala nejaká protihodnota, ide o nenárokovateľnú podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Dotácie plynúce zo štátneho rozpočtu určené na náklady z preneseného výkonu štátnej správy sa kalkulujú v súlade so zákonom o ŠR na príslušný rozpočtový rok. Rozsah 46 NEUBAUEROVÁ, E., a kolektív Financie územnosprávnych celkov. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN

43 dotácií a pravidlá ich poskytovania súvisia s rozdelením kompetencií medzi jednotlivé stupne verejnej správy, ako aj s tým, aké iné zdroje príjmov majú samosprávy k dispozícii a aké je ich výška. 47 Tieto dotácie tvoria významnú časť príjmov samosprávnych rozpočtov. Na úseku Matrík základným kritériom určenia výšky poskytnutej dotácie je podľa výnosu počet obyvateľov na území obce, resp. mestskej časti, s trvalým pobytom k poslednému dňu prechádzajúceho kalendárneho roka, vyhláseným Štatistickým úradom SR, celkový počet matričných úkonov a počet matričných úkonov o narodení, uzavretí manţelstva a úmrtí zapísaných k poslednému dňu predchádzajúceho roka Návratné a nenávratné príjmy obcí Návratné príjmy Príjmy návratného charakteru sú finančné prostriedky poskytnuté vo forme úveru od peňaţného ústavu. Najčastejšie sú vyuţívané bankové úvery, zvýhodnené pôţičky od iného verejného rozpočtu alebo prostriedkov medzinárodných organizácií alebo vo forme návratných finančných výpomocí od iných subjektov. S cieľom zamedziť zadlţovanie obcí zákon o rozpočtových pravidlách vymedzuje pravidlá pouţívania návratných zdrojov financovania obce: 48 - obec môţe pouţiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových potrieb, záväzky vyplývajúce z úverových vzťahov nemôţu narušiť princíp vyrovnanosti beţného rozpočtu, - celková suma dlhu obce ku koncu roka neprokročí 60% skutočných beţných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, 47 ŢÁRSKÁ, E. a kolektív Komunálna ekonomika a politika. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN Zákon NR SR a.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 43

44 - suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úrokov neprekročí 25% skutočných beţných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. - obec nesmie prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej alebo právnickej osobe. Nenávratné príjmy Medzi nenávratné príjmy patria hlavne dotácie a transfery. Tieto plynú obci predovšetkým zo štátneho rozpočtu, z účelových programov jednotlivých ministerstiev a zo štátnych fondov. Dotácie sú účelové, ktoré majú presne vymedzený účel vyuţitia a neúčelové, ktorých pouţitie nie je presne definované. Účelové dotácie môţu byť : - beţné špecifické účelové dotácie, ktoré sú poskytované na nasledujúce druhy potrieb o o o ktoré sú zabezpečované obcami, ale zodpovednosť za rozsah a kvalitu sluţby nesie štát, napr. základné a stredné školy, kde je nutné zabezpečiť štandardnú úroveň verejných sluţieb v územnom priereze, ktoré sú dočasné, naopakujúce sa v čase - kapitálové špecifické účelové dotácie sú nepravidelné a sú poskytované obciam na úhradu časti výdavkov na konkrétne investičné akcie. Finančná kapacita Finančná kapacita slúţi na výpočet miery samofinancovania, sebestačnosti, zadlţovania, daňovej, majetkovej a reprodukčnej sily prostredníctvom ukazovateľov. Dosiahnuté hodnoty sú výsledkom pravidiel financovania, vzťahov rozpočtu obce a štátu a závisia od príjmovej a výdavkovej stratégie zvolenou obcou. Zvolené nástroje a politiku obce podmieňuje odborná úroveň manaţmentu samosprávy, efektívnosť narábania s finančnými prostriedkami a so zvereným majetkom. 44

45 Všeobecné benchmarkingové indikátory rozpočtov miestnych samospráv sú 49 : Finančná sila obce indikátor pre porovnávanie zdrojov príjmov jednotlivých obcí, ktorý slúţi na analýzu výšky a štruktúry príjmov. Vyjadruje sumu vlastných príjmov v prepočte na jedného obyvateľa obce; Finančná sebestačnosť obce ukazovateľ odzrkadľujúci mieru samostatnosti a stability hospodárenia miestnych samospráv. Vyjadruje pomer sumy vlastných príjmov rozpočtu obce k sume celkových príjmov rozpočtu obce; Daňová sila obce indikátor vyjadrujúci sumu daňových príjmov rozpočtu obce (miestne dane, miestne poplatky a podielové dane) v prepočte na jedného obyvateľa obce; Daňová sebestačnosť obce indikátor vyjadrujúci pomer daňových príjmov obce (miestne dane, miestne poplatky a podielové dane) k beţným príjmom rozpočtu obce

46 4 FINANČNÁ ANALÝZA MESTA TRNAVA A TREBIŠOV 4.1 Charakteristika mesta Trnava a Trebišov Trnava Mesto Trnava je jedno z najvýznamnejších miest na Slovensku, leţí v centre trnavskej pahorkatiny v nadmorskej výške 146m a rozprestiera sa na rozlohe 71,5376 km 2. Trnava je krajským mestom, v ktorom ţije takmer obyvateľov v jednotlivých mestských častiach Trnava Stred, Západ, Sever, Východ, Juh a časti Modranka. Mesto Trnava zohráva dôleţitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu. Stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríţ Berlín Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva. Program spolupráce mesta Trnava s partnerskými mestami v zahraničí na základe solidarity a rovnoprávneho postavenia existuje uţ dve desaťročia a je vhodným prostriedkom na zbliţovanie medzi občanmi a na posilnenie pocitu prináleţitosti k európskemu spoločenstvu. Partnerské mestá pre mesto Trnava sú Břeclav (CZ), Casale Monferrato (IT), Novo Mesto (SI), Sangerhausen (DE), Szombathely (HU), Varţdín (CH), Zabreze (PL). Mestské zastupiteľstvo môţe zriaďovať rozpočtové a príspevkové organizácie mesta a zakladať obchodné spoločnosti. V Trnave sú to nasledovné mestské organizácie: Mestská televízia Trnava, s. r. o., Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava, TT-KOMFORT s.r.o., Stredisko sociálnej starostlivosti, Zariadenie pre seniorov v Trnave. Najvýznamnejšie podniky v meste Trnava a jeho okolí sú hlavne z oblasti automobilového priemyslu. Je to napríklad Logistický park Trnava, v časti Zavar, Spoločnosť FAURECIA Slovakia, s.r.o., OZ Seating Trnava ktorá sa zaoberá výrobou interiérových dielov do automobilov pre PSA. Taktieţ spoločnosti ako STREIT Trnava, DATALOGIC Slovakia, ktoré vyrábajú komponenty pre automobily. Ďalšie veľké 46

47 spoločnosti ako ŢOS Trnava, a.s., Tatrachema výrobné druţstvo Trnava, VÚJE Trnava, a.s. a i. sú veľkými podnikmi v meste, ktoré zamestnávajú obyvateľov z celého okresu Trnava. Trebišov Mesto Trebišov sa nachádza vo východnej časti Slovenska, v Košickom kraji, v nadmorskej výške 109m. Trebišov je okresným mestom s celkovou rozlohou 62,50km 2, je to prevaţne poľnohospodársky kraj s rozľahlými úrodnými sadmi a záhradami, ktorých súčasťou je aj vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality. Okresné mesto Trebišov pozostáva z jednotlivých mestských častí Milhostov a Nový Majer v ktorých ţije celkom takmer obyvateľov. Sluţby obyvateľstvu, rozvinutá infraštruktúra, obchod, úspešné realizovanie viacerých investičných projektov a priemysel vytvárajú spoločenské a materiálne podmienky jeho ďalšieho rozvoja. V Trebišove pôsobí viacero základných a stredných škôl. Mesto má vytvorené dobré podmienky pre rozvoj športu na okresnej úrovni. K dispozícii je Areál vodných športov, futbalový štadión s dvoma trávnatými ihriskami, zrekonštruovaný Zimný štadión a Športová hala. Kvalitnú zdravotnú starostlivosť poskytuje nemocnica s poliklinikou. V oblasti kultúry mesta je dôleţité vyzdvihnúť činnosť Mestského kultúrneho strediska, ktoré zastrešuje viaceré kultúrne telesá ako aj celoročný kultúrno-spoločenský ţivot mesta. Partnerské mestá - Hodonín (CZ), Jaslo (PL) Chelm (PL), Berehovo (UA), Sárospatak (HU). Mestské podniky mesta Trebišov sú: Bytový podnik Trebišov, s.r.o., Technické sluţby mesta Trebišov, Mestské kultúrne stredisko. 4.2 Demografická štruktúra K základným demografickým štruktúram patrí pohlavná a veková štruktúra, ktoré významne ovplyvňujú jednotlivé demografické procesy - pôrodnosť, úmrtnosť, sobášnosť, 47

48 rozvodovosť, migráciu atď. Reprodukčné správanie ovplyvňujú i ďalšie štruktúry rodinný stav, vzdelanie, národnosť a náboţenské vyznanie. Tabuľka č. 3 : Počet obyvateľov obce Trnava a Trebišov Mesto Rok Spolu Trnava Muţi Ţeny Spolu Trebišov Muţi Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Ţeny Graf č. 1 : Demografická štruktúra obce Trnava a Trebišov Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Mesto Trnava je krajským mestom a Trebišov je okresným mestom vo východnej časti Slovenskej republiky. Uţ z uvedeného vyplýva, ţe ako rozlohou tak aj počtom obyvateľov sa jednotlivé mestá líšia. Celkový počet obyvateľov Trnavy a jej jednotlivých častí spolu je a v Trebišove ţije pribliţne iba jedna tretina z počtu obyvateľov 48

49 Trnavy. Počtom obyvateľov patrí Trebišov medzi menšie okresné mestá na Slovensku. Z uvedenej tabuľky vyplýva, ţe Trnave sa mierne zníţil počet obyvateľov od roku V krajskom meste ţije viac ţien ako muţov. V Trebišove sa naopak mierne zvýšil počet obyvateľov od roku Ale rovnako ako v Trnave, v meste ţije viac ţien ako muţov. Pre výpočet podielových daní a dotácií na prenesený výkon štátnej správy na samosprávu je veľmi dôleţitý počet obyvateľov s trvalým pobytom na území obce. Preto sa aj v minulosti spochybňovalo sčítanie obyvateľov, ktoré občania podceňujú a to by mohlo mať za negatívny dopyt na fungovanie obcí a miest. Ale sčítanie má iba orientačný charakter. Kľúčové sú databázy ľudí s trvalým pobytom, ktoré čerpajú z rodnej a úmrtnej matriky. Preto si obce vopred môţu vypočítať, aký výnosy im budú plynúť z príjmu fyzických osôb, lebo to závisí iba od počtu ľudí si prihlási trvalý pobyt, koľko sa narodí a zomrie. Predpokladá sa ţe z podielových daní si tento rok obce rozdelia vyše 1,2 miliardy eur. Tabuľka č. 4 : Počet obyvateľov podľa vekovej štruktúry v obci Trnava a Trebišov Mesto Rok Predproduktívny vek Trnava Produktívny vek Poproduktívny vek Predproduktívny vek Trebišov Produktívny vek Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Poproduktívny vek

50 Graf č. 2 : Veková štruktúra obyvateľstva v obci Trnava v roku 2011 Graf č. 3 : Veková štruktúra obyvateľstva v obci Trnava v roku 2011 Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Podiel obyvateľov v meste Trnava, ktorí sú v predproduktívnom veku (0-14 roční) dosiahol 16% z celkového počtu obyvateľov. V Trebišove to je aţ 20% z celkového počtu obyvateľov mesta. Z hľadiska vekového zloţenia najväčšou skupinou je obyvateľstvo v produktívnom veku (15-59 M/54 Ţ), ktoré tvorí 66 % z celkového počtu obyvateľov v Trnave ale iba 53% z celkového počtu v Trebišove. Počet obyvateľov v poproduktívnom veku (60+ M/55+ Ţ) predstavuje osôb v Trnave, čo tvorí 18% z celkového počtu obyvateľov mesta. V Trebišove túto skupinu tvorí osôb, to znamená 26% z celkového počtu. Rast priemerného veku obyvateľstva v SR, zniţovanie podielu detí a mládeţe a zvyšovanie podielu dôchodcov v populácii prinášajú mnoţstvo negatívnych dôsledkov, hlavne ekonomických. Ekonomický stav regiónu, obcí a miest závisí od vekovej štruktúry obyvateľstva. Zahraniční ani domáci investori nie sú ochotní investovať do obcí s nízkym počtom obyvateľov, nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou a vyšším podielom starších obyvateľov. A to má naopak zase vplyv na stav príjmov v obci. Veľa mladých ľudí sa sťahuje za prácou do väčších miest, kde platí dane a ostatné poplatky, ktoré predstavujú pre jednotlivé obce zdroj príjmov do ich rozpočtov. A poproduktívna časť obyvateľstva kladie väčšie nároky na sociálnu sféru a starostlivosť. 50

51 4.3 Rozpočet obcí v roku 2010 záverečný účet Podľa príslušných ustanovení zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy má kaţdá obec povinnosť predkladať kaţdý rok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrne spracované do záverečného účtu. Záverečný účet podľa 16 ods.. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obsahuje najmä údaje o plnení rozpočtu v členení v súlade s rozpočtovou klasifikáciou, bilanciu aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov a nakoniec aj údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti obce. Tabuľka č. 5 : Celkový rozpočet v obci Trnava a Trebišov v roku 2010 Mesto Rok EUR Beţný HV Trnava Kapitálový HV Finančný HV Výsledok rozpočtového hospodárenia Beţný HV Trebišov Kapitálový HV Finančný HV Výsledok rozpočtového hospodárenia Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Podľa rozpočtových pravidiel hospodárenia samosprávy sa celkový rozpočet vnútorne člení na beţný, kapitálový a finančné operácie. Do výsledku príslušného kalendárneho roka sa zahŕňajú len beţné a kapitálové rozpočty, ktoré vyjadrujú príjmy a výdavky vytvorené v danom roku. Do tohto hodnotenia výsledku sa nezahrňujú finančné operácie, t.j. prostriedky, ktoré sú zo zdrojov vytvorených v minulých rokoch, prípadne návratné finančné prostriedky (úvery). 51

52 Graf č. 4 : Výsledok rozpočtového hospodárenia v obciach v roku 2010 Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Podľa uvedeného grafu môţeme konštatovať, ţe obe obce hospodárili v roku 2010 s kladným výsledkom hospodárenia. V rámci beţného rozpočtu hospodárilo mesto Trnava v roku 2010 s prebytkom vo výške ,24 eura. V kapitálovom rozpočte boli dosiahnuté príjmy vo výške ,83 eura a realizované výdavky vo výške ,33 eura. Schodok kapitálového rozpočtu bol ,50 eura, z dôvodu rozsiahlych investičných výdavkov. Mesto Trebišov má asi tretinový rozpočet krajského mesta Trnavy, ale v rámci beţného rozpočtu mesto Trebišov hospodárilo so schodkom vo výške eura. V rámci kapitálového rozpočtu to bol taktieţ schodok vo výške eura. Teda výsledok rozpočtového hospodárenia bez finančných operácii za rok 2010 je schodok v celkovej výške eura. Mestá majú zriadené vlastné mimorozpočtové peňaţné fondy, ktoré sú vytvárané v súlade s 15 zákona NR SR číslo 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Rezervný fond v Trnave bol zriadený za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na uskutočňovanie spoločných investičných a neinvestičných akcií mesta a právnických a fyzických osôb. Zdrojom fondu rozvoja bývania boli predovšetkým 52

53 finančné prostriedky z predaja obecných bytov vrátane súvisiacich pozemkov. Účelom zriadenia fondu Zdravé mesto bolo zabezpečenie finančných prostriedkov na realizáciu Plánu zdravia mesta Trnava", projektu Zdravé mesto Trnava" a aktivity s tým súvisiace. Účelom vytvorenia fondu odmien bolo zabezpečenie finančných prostriedkov na odmeňovanie zamestnancov v súvislosti so spracovávaním a realizáciou projektov financovaných z predvstupových fondov EÚ, štrukturálnych fondov EÚ a z vlastných zdrojov mesta Trnava. 4.4 Analýza beţných príjmov Príjmy beţného rozpočtu tzv. vlastné predstavujú v prevaţnej miere daňové príjmy, nedaňové príjmy a dotácie. Príjem z dane z príjmov fyzických osôb určenej samospráve je kľúčovou poloţkou príjmu kaţdej obce a mesta a je poukazovaný v jednotlivých mesačných splátkach, ktoré obci posiela daňový úrad. Robí tak na základe zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Výnos z podielovej dane je podstatnou časťou skutočných celkových beţných príjmov mesta a sú v nej okrem iného započítané finančné prostriedky na výkon originálnych kompetencií v oblasti školstva a sociálnej starostlivosti. Ďalšie daňové príjmy získavajú samosprávy z vlastných miestnych daní ako napríklad daň z nehnuteľnosti, daň za psa, daň za uţívanie verejného priestranstva a pod. Ostatné príjmy boli tvorené dotáciami na činnosť preneseného výkonu štátnej správy a vlastnými príjmami škôl. 53

54 Tabuľka č. 6 : Bežné príjmy v obciach Trnava a Trebišov v roku 2010 Bežné príjmy Trnava/ Trebišov/ Daňové príjmy Podielová daň Ostatné dane Nedaňové príjmy Príjmy z vlastníctva majetku Poplatky Dotácie (transfery) Granty a transfery Vl. Príjmy škôl Spolu bežné príjmy Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Graf č. 5 : Bežné príjmy obce Trnava v roku 2010 Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Graf prezentuje pomer jednotlivých zloţiek beţných prímov za rok 2010 v Trnave, kde tvoria príjmy z podielovej dane takmer 34% z celkových beţných príjmov, ktoré sú kalkulované na základe normatívov určených v súlade s nariadením vlády č. 630/2008 Z. z. 54

55 v znení nariadenia vlády č. 29/2009 Z.z.. Ako bolo spomenuté, na Slovensku tvorí táto daň v kaţdom meste a obci priemerne aţ 30% z celkových beţných príjmov obcí. Výšku podielovej dane ovplyvňujú jednotlivé kritériá, ktorým sú pridelené váhy a podľa výpočtu, ktorý stanovila vláda sa vypočíta ich výška pre jednotlivé obce. Aţ 40% výnosu z tejto dane sa určuje podľa počtu ţiakov základných a umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti k 15. Septembru predchádzajúceho kalendárneho roka prepočítaného koeficientom základnej umeleckej školy a školského zariadenia. V roku 2010 bolo v Trnave ţiakov ZŠ a v MŠ, rozpočet zriaďovateľ rozpisuje podľa počtu ţiakov na školy v rozsahu mzdové a prevádzkové výdavky, podrobné členenie rozpočtu si spracujú školy. 32% je podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce prepočítaného koeficientom v závislosti od zaradenia jednotlivých obcí do kategórie podľa jej veľkosti. 23 % sa počíta taktieţ podľa počtu obyvateľov ale tento je prepočítaný koeficientom nadmorskej výšky obce. A zvyšných 5% je podľa obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce, ktorí dovŕšili vek 62 rokov. V poradí druhý najväčší príjem beţných príjmov tvoria ostatné miestne dane a poplatky vo výške 25%. Z toho dane z nehnuteľností tvorili v roku 2010 v mestskom rozpočte mesta Trnava aţ 29% zo všetkých daňových príjmov. Dane z nehnuteľnosti, a dane za špecifické poplatky platia poplatníci, ktorými sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území obce. Dane teda celkom tvoria spolu vyše 50% beţných príjmov mesta Trnava. Miestne dane a poplatky si určuje mesto samostatne, preto prostredníctvom nich môţe pozitívne ovplyvniť rozpočet obce. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady okrem elektroodpadov, ktoré vznikajú na území obce. Do mestského rozpočtu mesta Trnava plynú príjmy daní, ktoré platia aj dvaja daňovníci za jadrové zariadenia. Sú to spoločnosti Jadrová vyraďovacia spoločnosť a.s za jadrové zariadenie Jadrová elektráreň V-1 Jaslovské Bohunice a Slovenské elektrárne za jadrové zariadenie V-2 Jaslovské Bohunice. Príjem z tejto dane bol v roku 2010 v celkovej výške eura. Pri dani z nehnuteľností, ale aj pri ďalších miestnych daniach, si obce a mestá môţu prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení, samozrejme v medziach zákona, samy určiť výšku sadzieb miestnych daní, rozhodnúť o ich zníţení alebo zvýšení, ale i 55

56 o podmienkach oslobodenia od daní a o spôsobe ich vyberania. Tým priamo ovplyvňujú výšku svojich príjmov a moţnosti napĺňania svojich základných potrieb a rozvojových priorít. Mesto Trnava hospodári s majetkom vo výške 200 mil. eura a z jeho prenájmu plynú do rozpočtu mesta bežné nedaňové príjmy, ktoré sú tvorené prevaţne z prenájmu bytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve mesta Trnava a príjmov z prenájmu priestorov počas Tradičného trnavského jarmoku a Vianočných trhov, ktoré sa konajú na Trojičnom námestí kaţdoročne. Príjmy za nájomné bytových a nebytových priestorov predstavuje 54% beţných príjmov plynúcich do rozpočtu z titulu vlastníctva majetku mesta a sú najbeţnejšiu formu podnikania obce s majetkom. Druhá najväčšia poloţka nedaňových beţných príjmov mesta sú príjmy zo skládky komunálneho odpadu a predstavujú finančné plnenie, ktoré odvádza spoločnosť.a.s.a. Trnava s.r.o. ako prevádzkovateľ skládky mestu Trnava na základe zmluvných vzťahov. Výška finančného plnenia je priamo úmerná druhu a mnoţstvu ukladaného odpadu na skládke odpadov, za rok 2010 boli tieto poplatky vo výške eura, čo tvorilo 21% beţných príjmov plynúcich z vlastníctva majetku mesta. Príjmy z transferov zo štátneho rozpočtu z delených kompetencií tvoria v poradí tretí najdôleţitejší príjem rozpočtu mesta. V Trnave to bolo v roku 2010 aţ 17% z celkových beţných príjmov obce. Tieto kompetencie vykonáva celkom 29 zamestnancov, ktorých mzdy sú financované formou transferov zo štátneho rozpočtu. Granty boli pre krajské mesto Trnava poskytnuté v prevaţnej miere na beţné výdavky vyplývajúce z uznesenia vlády č. 260/2010 a 724/2010 z titulu výpadku dane z príjmov fyzických osôb v celkovej výške eura. Dôsledky finančnej a hospodárskej krízy sa prejavili aj v príjmovej základni územnej samosprávy, a to v zníţení výnosu dane z príjmov fyzických osôb. V tejto súvislosti uvoľnila vláda SR zo štátneho rozpočtu v roku 2010 na základe uznesenia č. 260/2010 pre mestá a obce sumu 33,0 mil. na čiastočné vykrytie výpadku tejto dane. Ďalšie granty a dotácie boli poskytnuté na projekty ktoré realizuje mesto Trnava a jej organizácie. Išlo o súťaţe organizované na základných školách, grant poskytnutý z recyklačného fondu na separovaný zber, ktorého výška je závislá od vyseparovaného dopadu, komodít a od spôsobu ktorý stanovuje Recyklačný fond a ostatné projekty. 56

57 Graf č. 6 : Bežné príjmy obce Trebišov v roku 2010 Zdroj: vlastné spracovanie, 2012 Graf predstavuje v akom pomere sa podieľajú jednotlivé príjmy na beţných príjmov mesta Trebišov v roku Pri porovnaní je zrejmé, ţe mestu Trebišov plynú beţné príjmy z cudzích zdrojov, teda nie z vlastných a to znamená, ţe rozpočet aj financovanie výdavkov mesta je závislé od príjmov z cudzích zdrojov, teda z dotácií a grantov. Daňové príjmy v meste Trebišov sú taktieţ tvorené prevaţne z podielovej dane, ktorá bola poukázaná do mestského rozpočtu v celkovej výške eura. Tento príjem tvorí vyše 35% z celkových beţných príjmov obce. Podielová daň je do rozpočtov obcí poukazovaná z výnosov dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zráţkou; vţdy mesačne podľa skutočného plnenia týchto daní v štátnom rozpočte. Mesto Trebišov v rámci starostlivosti o deti v predškolskom a školskom veku zabezpečovalo v roku 2010 prevádzku 4 materských škôl, 5 základných škôl, 10 školských jedální a 4 školských klubov detí, Základnú umeleckú školu a 2 Centrá voľného času. Financovanie 4 MŠ a mestských jaslí je v rámci originálnych kompetencií mesta tak, aby boli zabezpečené vhodné podmienky na kvalitnú výchovu a starostlivosť o deti. Počet 57

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2119132 PRÍSTUPY MIESTNYCH SAMOSPRÁV K OVPLYVŇOVANIU ÚROVNE MIESTNYCH DANÍ (MALÉ OBCE) 2010 Bc. Tatiana Ďurišová

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKÝCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA PRÁVNE A EKONOMICKÉ POSTAVENIE VYBRANÝCH OBCÍ V SR

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKÝCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA PRÁVNE A EKONOMICKÉ POSTAVENIE VYBRANÝCH OBCÍ V SR SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKÝCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2119047 PRÁVNE A EKONOMICKÉ POSTAVENIE VYBRANÝCH OBCÍ V SR 2010 Mária Miženková, Bc SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA

More information

ZÁVÄZNÉ STANOVISKO ORGÁNU ŠTÁTNEJ SPRÁVY AKO ZÁSAH DO PRÁVA NA ÚZEMNÚ SAMOSPRÁVU

ZÁVÄZNÉ STANOVISKO ORGÁNU ŠTÁTNEJ SPRÁVY AKO ZÁSAH DO PRÁVA NA ÚZEMNÚ SAMOSPRÁVU ZÁVÄZNÉ STANOVISKO ORGÁNU ŠTÁTNEJ SPRÁVY AKO ZÁSAH DO PRÁVA NA ÚZEMNÚ SAMOSPRÁVU ONDREJ HVIŠČ Krajská prokuratúra v Prešove, Slovenská republika Abstract in original language Obec v Slovenskej republike

More information

FINANČNÁ DECENTRALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA VÝVOJ DANE Z NEHNUTEĽNOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

FINANČNÁ DECENTRALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA VÝVOJ DANE Z NEHNUTEĽNOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE FINANČNÁ DECENTRALIZÁCIA A JEJ VPLYV NA VÝVOJ DANE Z NEHNUTEĽNOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Financial decentralization and impact on development of property taxes in Slovak republic Erik Poláček 1 1 Slezská

More information

European Union European Regional Development Fund. Sharing solutions for better regional policies. Politika súdržnosti

European Union European Regional Development Fund. Sharing solutions for better regional policies. Politika súdržnosti European Union European Regional Development Fund Sharing solutions for better regional policies Politika súdržnosti Politika súdržnosti je najdôležitejšou investičnou politikou EÚ Zameriava sa na všetky

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2121046 PROGRAMOVÉ ROZPOČTOVANIE NA KOMUNÁLNEJ ÚROVNI 2010 Ildikó Šóšová, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

More information

Akčný plán boja proti suchu. Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava

Akčný plán boja proti suchu. Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava Akčný plán boja proti suchu Národný seminár DriDanube 7. júna 2017, Bratislava 2 Obsah prezentácie Medzinárodný kontext Akčné plány boja proti suchu - príklady Prípravné stretnutie Ďalšie kroky Kontakty

More information

Záverečný účet Mesta Poprad za rok 2013

Záverečný účet Mesta Poprad za rok 2013 Záverečný účet Mesta Poprad za Názov organizácie: Mesto Poprad Štatutárny zástupca organizácie: Ing. Anton Danko, primátor mesta Sídlo organizácie: Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 42 Poprad IČO: 00326470

More information

Trnavský kraj Geographic position:

Trnavský kraj Geographic position: City of Trnava is the seat of the Trnava district, Trnava region and from the 1st December 2001 also the seat of the Trnava Upper Territorial Unit. From a land point of view the agricultural land resource

More information

MOŽNOSTI INVESTOVANIA V OBLASTI REGIONÁLNEHO ROZVOJA/INVESTMENT OPPORTUNITIES IN REGIONAL DEVELOPMENT

MOŽNOSTI INVESTOVANIA V OBLASTI REGIONÁLNEHO ROZVOJA/INVESTMENT OPPORTUNITIES IN REGIONAL DEVELOPMENT MOŽNOSTI INVESTOVANIA V OBLASTI REGIONÁLNEHO ROZVOJA/INVESTMENT OPPORTUNITIES IN REGIONAL DEVELOPMENT Anna PETRUŠKOVÁ Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta anna.petruskova@azet.sk Abstrakt

More information

VZNIK A ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU

VZNIK A ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU VZNIK A ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Ľubica Šebová ÚVOD Problematika spolupráce v cieľovom mieste sa na Slovensku výraznejšie spomína len posledné roky. Pritom v krajinách s rozvinutým

More information

KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA?

KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? KONSOLIDÁCIA ALEBO FRAGMENTÁCIA? Velkost miestnych samospráv v Strednej a Východnej Európe editor: Pawel Swianiewicz výber z anglického originálu OPEN SOCIETY INSTITUTE január 2003 Materiál vznikol vďaka

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Potenciál a perspektívy cezhraničnej spolupráce Nitrianskeho kraja

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Potenciál a perspektívy cezhraničnej spolupráce Nitrianskeho kraja SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Potenciál a perspektívy cezhraničnej spolupráce Nitrianskeho kraja Diplomová práca Študijný program: Študijný

More information

ZADÁVANIE ZMLÚV O SLUŽBÁCH VO VEREJNOM ZÁUJME THE AWARDING PUBLIC SERVICE CONTRACTS

ZADÁVANIE ZMLÚV O SLUŽBÁCH VO VEREJNOM ZÁUJME THE AWARDING PUBLIC SERVICE CONTRACTS ZADÁVANIE ZMLÚV O SLUŽBÁCH VO VEREJNOM ZÁUJME THE AWARDING PUBLIC SERVICE CONTRACTS Miloš Poliak 1 Anotácia: Príspevok rozoberá problematiku zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme. V prvej časti

More information

ECTS Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov. Jaroslava Stašková. Bratislava

ECTS Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov. Jaroslava Stašková. Bratislava ECTS Európsky systém na prenos a zhromažďovanie kreditov Jaroslava Stašková Bratislava 4.6.-5.6.2018 ECTS ako systém na prenos - začiatky ECTS v roku 1989 v rámci programu Erasmus Pilotný projekt systém

More information

Vnútorný predpis Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Vnútorný predpis Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vnútorný predpis Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Číslo: 2/2014 Úplné znenie Štatútu Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity

More information

Analýza systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii

Analýza systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii Analýza systémov štátnych pôžičiek pre financovanie nákladov spojených so štúdiom na vysokých školách vo Veľkej Británii a v Austrálii Zuzana Dančíková, spolupracovníčka inštitútu INEKO júl 2011 Za postrehy,

More information

Starosta mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce P O Z V Á N K A

Starosta mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce P O Z V Á N K A Starosta mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce P O Z V Á N K A Košice, 22. mája 2015 Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, v zmysle 15 ods. 2 písm. a) zákona SNR číslo 401/1990 Zb. o meste Košice

More information

Umiestnenie maturantov v šk. roku 2014/2015 podľa tried

Umiestnenie maturantov v šk. roku 2014/2015 podľa tried Umiestnenie maturantov v šk. roku 204/205 podľa tried TRIEDA: IV. A Technická univerzita Košice Fakulta elektrotechniky a 3 Fakulta baníctva, ekológie, 2 riadenia a geotechnológií Ekonomická fakulta Letecká

More information

ÚSTAVNOPRÁVNE ASPEKTY PREDNOSTI PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE PRED ZÁKONMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ÚSTAVNOPRÁVNE ASPEKTY PREDNOSTI PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE PRED ZÁKONMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY ÚSTAVNOPRÁVNE ASPEKTY PREDNOSTI PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE PRED ZÁKONMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY LEGALLY BINDING ACTS OF THE EC AND EU CONSTITUTIONAL ASPECTS OF PRECEDENCE

More information

PODROBNÝ PLÁN OPATRENÍ PRE PRÍPAD PANDÉMIE CHRÍPKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

PODROBNÝ PLÁN OPATRENÍ PRE PRÍPAD PANDÉMIE CHRÍPKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PODROBNÝ PLÁN OPATRENÍ PRE PRÍPAD PANDÉMIE CHRÍPKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 1 PLÁN OPATRENÍ PRE PRÍPAD PANDÉMIE CHRÍPKY V SR VYPRACOVAL Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky DÁTUM Október 2000

More information

FAKULTA PODNIKOVÉHO MANAŽMENTU EKONOMICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE. ŠTATÚT Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave

FAKULTA PODNIKOVÉHO MANAŽMENTU EKONOMICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE. ŠTATÚT Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave FAKULTA PODNIKOVÉHO MANAŽMENTU EKONOMICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE ŠTATÚT Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave Bratislava 2013 1 V súlade s 33 ods.2 písm. a) zákona č. 131/2002

More information

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie?

Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Publikácia vznikla s podporou Friedrich Ebert Stiftung Bratislava Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Darina Malová Erik Láštic Marek Rybář Bratislava 2005 Copyright: Darina

More information

Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite

Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite V Bruseli 10. októbra 2008 Usmernenia EÚ o fyzickej aktivite Odporúčané politické opatrenia na podporu fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie Schválené pracovnou skupinou EÚ pre šport a zdravie na jej

More information

Prípadová štúdia o nedodržiavaní a nevynucovaní zákonov - príklad školného za externé vysokoškolské štúdium

Prípadová štúdia o nedodržiavaní a nevynucovaní zákonov - príklad školného za externé vysokoškolské štúdium Prípadová štúdia o nedodržiavaní a nevynucovaní zákonov - príklad školného za externé vysokoškolské štúdium Vypracované v rámci projektu Transparency International Slovensko financovaného grantom Agentúry

More information

Vybrané aspekty zdaňovania bankového sektora 1

Vybrané aspekty zdaňovania bankového sektora 1 Vybrané aspekty zdaňovania bankového sektora 1 Selected views of the bank taxation Jana KUŠNÍROVÁ, Marcela RABATINOVÁ Abstrakt V období neustáleho tlaku na zvyšovanie príjmovej stránky verejných rozpočtov

More information

SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE

SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE ISBN 978-80-557-0903-1 J. KOPER, G. KLINČÁKOVÁ, M. KLUČIAROVSKÝ SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE SYNTETICKÉ A ANALYTICKÉ MECHANIZMY DEMOKRATICKEJ TRANSFORMÁCIE Ján KOPER Gabriela

More information

PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRÁVNA ÚPRAVA STAROSTLIVOSTI O VODY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Michal Maslen Vzor citace: Maslen, M. Právna úprava starostlivosti o vody v Slovenskej

More information

Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina. Lukáš Urban

Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina. Lukáš Urban Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina Lukáš Urban FOND MIKROPROJEKTOV Trenčín, 2015 Meno a priezvisko autora: Názov práce: Názov práce v angličtine: Katedra: Lukáš Urban Rozvoj mikroregiónu Púchovská dolina

More information

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky Bratislava

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky Bratislava Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 218 Bratislava 23. 1. 218 Aktuálny vývoj reálnej konvergencie Relatívna výkonnosť a produktivita Slovenska stagnuje a relatívna cenová hladina vzrástla. Pokračuje

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU BAKALÁRSKA PRÁCA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU BAKALÁRSKA PRÁCA Marián Švagerko Bratislava 2011 BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ VZŤAH ŠTÁTU A

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

PROCES REALIZÁCIE HUMANITÁRNEJ POMOCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROCES REALIZÁCIE HUMANITÁRNEJ POMOCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY 19. medzinárodná vedecká konferencia Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, Fakulta špeciálneho inžinierstva ŽU, Žilina, 21. - 22. máj 2014 PROCES REALIZÁCIE HUMANITÁRNEJ POMOCI SLOVENSKEJ

More information

Nové aktivity ekologického turizmu v NP Slovenský raj New Eco-tourismActivities in Slovenský Raj NP

Nové aktivity ekologického turizmu v NP Slovenský raj New Eco-tourismActivities in Slovenský Raj NP Nové aktivity ekologického turizmu v NP Slovenský raj New Eco-tourismActivities in Slovenský Raj NP Ing. Tomáš Dražil, PhD. Správa Národného parku Slovenský raj SLOVENSKÝ RAJ viac ako 600 000 návštevníkov

More information

Metodický pokyn CKO č. 2. programové obdobie

Metodický pokyn CKO č. 2. programové obdobie Centrálny koordinačný orgán Úrad vlády SR Metodický pokyn CKO č. 2 programové obdobie 2014-2020 Aktualizácia č. 1 Vec: Metodický pokyn k výkonnostnej rezerve a výkonnostnému rámcu Určené pre: riadiace

More information

EBA/GL/2014/ decembra Usmernenia. o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP)

EBA/GL/2014/ decembra Usmernenia. o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) EBA/GL/2014/13 19. decembra 2014 Usmernenia o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) Obsah Zoznam obrázkov a tabuliek... 5 Usmernenia EBA o spoločných

More information

MOŽNOSTI FINANCOVÁNÍ VRCHOLOVÉHO SPORTU NA SLOVENSKU

MOŽNOSTI FINANCOVÁNÍ VRCHOLOVÉHO SPORTU NA SLOVENSKU Masarykova univerzita Fakulta sportovních studií Studijní obor: Management sportu MOŽNOSTI FINANCOVÁNÍ VRCHOLOVÉHO SPORTU NA SLOVENSKU Financing options of the top sport in Slovakia Diplomová práce Vedoucí

More information

Ako. Radovan Ďurana. urcit cenu sociálnej sluzby?

Ako. Radovan Ďurana. urcit cenu sociálnej sluzby? Ako Radovan Ďurana urcit cenu sociálnej sluzby? Radovan Ďurana Ako urcit cenu sociálnej sluzby? 2017 Za cenné rady a trpezlivosť by som chcel poďakovať Márii Machajdíkovej a všetkým ochotným ľuďom, ktorí

More information

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s)

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s) Pripojenie k internetu v pevnej sieti Názov programu/služby (Mbit/s) (Mbit/s) (MB) Magio Internet M ADSL 4 0,5 300 000 0,25/0,13 Magio Internet L ADSL 8 1 300 000 0,25/0,13 Magio Internet XL ADSL 15 (20)

More information

Cestovná mapa pre egovernment v SR

Cestovná mapa pre egovernment v SR Cestovná mapa pre egovernment v SR Ľudovít Lauko www.skms.sk S&K Management Systems, s.r.o. 21.11.2005 lauko@skms.sk 1/21 Obsah Východiská budovania egovernmentu Súčasný stav informatizácie a poskytovania

More information

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. VÝROČNÁ SPRÁVA za rok 2007

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. VÝROČNÁ SPRÁVA za rok 2007 Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy VÝROČNÁ SPRÁVA za rok 2007 Bratislava marec 2008 Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členské štáty vykonávali k tomu národnú a

More information

Analýza zvyšování cestovního ruchu v Západních Tatrách. Eva Cipovová

Analýza zvyšování cestovního ruchu v Západních Tatrách. Eva Cipovová Analýza zvyšování cestovního ruchu v Západních Tatrách Eva Cipovová Bakalářská práce 2007 ABSTRAKT Moja bakalárska práca sa zaoberá problematikou zvyšovania konkurencieschopnosti cestovného ruchu v Západných

More information

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 28. 6. 2012 COM(2012) 343 final 2012/0165 (COD)C7-0161/12 Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2003/17/ES predĺžením obdobia

More information

Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA)

Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA) Coastal Hospitality (Virginia Beach, VA) Slovenskými študentmi prehliadané, ale o to zaujímavejšie prímorské mesto Virginia Beach! Nachádza v štáte Virginia približne 220 km južnejšie od Ocean City (MD)

More information

1. Schválenie programu Schválenie bodov I v prílohe

1. Schválenie programu Schválenie bodov I v prílohe Rada Európskej únie V Bruseli 24. apríla 2017 (OR. en) 8381/17 OJ CRP1 15 PREDBEŽNÝ PROGRAM Predmet: 2 625. zasadnutie VÝBORU STÁLYCH PREDSTAVITEĽOV (časť I) Dátum: 26. apríla 2017 Čas: 10.00 hod. Miesto:

More information

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky VPLYV VZDELÁVANIA UČITEĽOV NA MIERU VYUŽÍVANIA DYNAMICKÝCH GEOMETRICKÝCH SYSTÉMOV V MATEMATICKEJ EDUKÁCII THE IMPACT OF TEACHERS TRAINING

More information

Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Makroekonomika /4/ Zahraničie /5/ Osobnosti /6/ Mladí a veda /7/ Jubileum /8/ Európska únia /8/

Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Makroekonomika /4/ Zahraničie /5/ Osobnosti /6/ Mladí a veda /7/ Jubileum /8/ Európska únia /8/ Júl august 2012 Číslo 7 8 Ročník X RECENZOVANÉ Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Makroekonomika /4/ Zahraničie /5/ Osobnosti /6/ Mladí a veda /7/ Jubileum /8/ Európska únia /8/ 2...Úvodne

More information

Prehľad vývoja verejných financií v EÚ

Prehľad vývoja verejných financií v EÚ A T E C 6 ročník 17, 1/9B I Prehľad vývoja verejných financií v EÚ PREDKRÍZOVÝ VÝVOJ Vývoj verejných financií v EÚ do roku 8 možno rozdeliť do troch etáp: V roku 1997 vstúpila do platnosti dohoda členských

More information

Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie

Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie Alexander ONUFRÁK Úvod Prezentovaný príspevok pod názvom Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie ako už zo samotného názvu vyplýva, pojednáva

More information

SKÚSENOSTI S VYUŢÍVANÍM SYSTÉMOV KVALITY V CESTOVNOM RUCHU

SKÚSENOSTI S VYUŢÍVANÍM SYSTÉMOV KVALITY V CESTOVNOM RUCHU SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SKÚSENOSTI S VYUŢÍVANÍM SYSTÉMOV KVALITY V CESTOVNOM RUCHU Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor:

More information

ENSURING THE SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN PROTECTED AREAS IN SLOVAKIA

ENSURING THE SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN PROTECTED AREAS IN SLOVAKIA Ekonomia i Środowisko 4 (55) 2015 Zuzana Lencsésová Tomáš Gajdošík Marian Gúčik ENSURING THE SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN PROTECTED AREAS IN SLOVAKIA Zuzana Lencsésová, Ing., PhD. Univerzita Mateja Bela

More information

Úloha strategického manažmentu v riadení ubytovacieho zariadenia

Úloha strategického manažmentu v riadení ubytovacieho zariadenia Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva Úloha strategického manažmentu v riadení ubytovacieho zariadenia The role of strategic management

More information

Prehľad o deklarovaných vonkajších a vnútorných cieľoch hodnotenia a sebahodnotenia práce škôl

Prehľad o deklarovaných vonkajších a vnútorných cieľoch hodnotenia a sebahodnotenia práce škôl Národný projekt ŠŠI: Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy Autor: Mária Uhereková Prehľad o deklarovaných vonkajších a vnútorných cieľoch hodnotenia a sebahodnotenia

More information

Analýza, monitor kvality podnikateľského prostredia v SR a konkurencie schopnosť ekonomiky

Analýza, monitor kvality podnikateľského prostredia v SR a konkurencie schopnosť ekonomiky 2014 Autorský kolektív: Conorto Roman, Dlhopolček Juraj, Kopečný Pavol, Maxin Radovan, Tonka Vladimír, Tvrdoň Ján, Vajdová Eleonóra, Vyšný Tomáš Analýza, monitor kvality podnikateľského prostredia v SR

More information

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Tajovského 13, Košice

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Tajovského 13, Košice EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Tajovského 13, 041 30 Košice Spoločensky zodpovedné podnikanie a jeho význam pre podniky 2009 Bc. Adela Slivková Obsah

More information

Ivan ČanigaIThe Denouement II Dimension of Shapes

Ivan ČanigaIThe Denouement II Dimension of Shapes Ivan ČanigaIThe Denouement II 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 Ivan ČanigaIDuel 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27

More information

Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku

Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku Národná stratégia zameraná na skvalitnenie tvorby migračných údajov a ich využitia na Slovensku 2014 Národná stratégia bola vyvinutá v rámci projektu SEEMIG Managing Migration and its Effects in SEE Transnational

More information

FIREMNÁ KULTÚRA A ENVIRONMENTÁLNY MANAŽÉRSKY SYSTÉM

FIREMNÁ KULTÚRA A ENVIRONMENTÁLNY MANAŽÉRSKY SYSTÉM ASO.A.5(1)/2015.204-223 VLADIMÍR SOCHA Ústav letecké dopravy, Fakulta dopravní, České vysoké učení technické v Praze, Praha, Česká republika LUBOŠ SOCHA, IVETA VAJDOVÁ, JINDŘICH GAZDA Katedra manažmentu

More information

Záverečný účet mesta Prešov za rok 2017 a hodnotiaca správa

Záverečný účet mesta Prešov za rok 2017 a hodnotiaca správa M E S T O P R E Š O V 1;:;1 Mesto Prešov Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov 1/2 UZNESENIE zo 44. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Prešov dňa : 30.5.2018 číslo: 933/2018 K materiálu: Návrh záverečného

More information

VADEMECUM VA D E MCONTEMPORARY E CHISTORY-SLOVAKIA. Sprievodca archívmi, výskumnými inštitúciami, knižnicami, spoločnost'ami a múzeami

VADEMECUM VA D E MCONTEMPORARY E CHISTORY-SLOVAKIA. Sprievodca archívmi, výskumnými inštitúciami, knižnicami, spoločnost'ami a múzeami SÚČASNÝCH DEJÍN-SLOVENSKO VA D E MCONTEMPORARY E CHISTORY-SLOVAKIA U M VADEMECUM SÚČASNÝCH DEJÍN-SLOVENSKO CONTEMPORARY HISTORY-SLOVAKIA VADEMECUM SÚČASNÝCH DEJÍN- SLOVENSKO Sprievodca archívmi, výskumnými

More information

SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 1999

SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 1999 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Slovensko - krajina v strede Európy SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 1999 1 Slovenská agentúra životného prostredia

More information

Vplyv Európskej únie na legislatívu Slovenskej republiky

Vplyv Európskej únie na legislatívu Slovenskej republiky Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied Vplyv Európskej únie na legislatívu Slovenskej republiky Influence of European Union on legislation

More information

Hodnotenie Sociálnych Vplyvov

Hodnotenie Sociálnych Vplyvov Spoločná Previerka Sociálnej Ochrany a Sociálnej inklúzie a Hodnotenie sociálnej Inklúzie Hodnotenie Sociálnych Vplyvov Slovenská republika, Syntetická Správa V mene Európskej komisie DG Zamestnanosť,

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2119032 KOMPARÁCIA VYBRANÝCH ZIMNÝCH STREDÍSK CESTOVNÉHO RUCHU V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI 2010 Bc. Lukáš TURŇA

More information

BEZPEČNOSTNÉ STRATÉGIE RUSKEJ FEDERÁCIE 1

BEZPEČNOSTNÉ STRATÉGIE RUSKEJ FEDERÁCIE 1 BEZPEČNOSTNÉ STRATÉGIE RUSKEJ FEDERÁCIE 1 Ján Koper Peter Ondria * RESUME The observation of contemporary Russian political system represents very difficult task not only for political science scholars

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA VPLYV PRIEMYSELNÉHO PARKU VRÁBLE NA SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA VPLYV PRIEMYSELNÉHO PARKU VRÁBLE NA SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2118970 VPLYV PRIEMYSELNÉHO PARKU VRÁBLE NA SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ ROZVOJ OKOLITÉHO REGIÓNU 2010 Jana Hoppanová,

More information

EURÓPSKA ÚNIA Výbor regiónov

EURÓPSKA ÚNIA Výbor regiónov EURÓPSKA ÚNIA Výbor regiónov Európsky výbor regiónov a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Obálka: BRATISLAVSKÝ REGIÓN Európska únia 2016 Reprodukcia a opätovné použitie povolené za predpokladu uvedenia

More information

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta KARLOVA VES - MENIACA SA IDENTITA MIESTA 2007 Martin ŠVEDA UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Katedra regionálnej geografie,

More information

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s)

Parametre pripojenia vo vlastnej sieti podniku Maximálna prenosová rýchlosť smerom k užívateľovi (Mbit/s) Pripojenie k internetu v pevnej sieti Názov programu/služby Magio Internet M ADSL 4 0,5 300 000 0,25/0,13 Magio Internet L ADSL 8 1 300 000 0,25/0,13 Magio Internet XL ADSL 15 (20) 1 1 300 000 0,25/0,13

More information

ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ

ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ THE ANALYSIS OF THE SELECTED MACROECONOMIC INDICATORS OF THE V4 COUNTRIES AFTER THEIR ACCESSION TO THE EU Ľudmila Bednárová ABSTRACT

More information

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE

MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE Január 2014 (číslo 1, špeciálne vydanie) Ročník druhý ISSN 1339-3189 Kontakt: info@mladaveda.sk, tel.: +421 908 546 716, www.mladaveda.sk Fotografia

More information

Rómovia: Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na integráciu

Rómovia: Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na integráciu EURÓPSKA KOMISIA TLAČOVÁ SPRÁVA V Bruseli 26. júna 2013 Rómovia: Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na integráciu Európska komisia vyzvala členské štáty, aby splnili svoje

More information

DISPERSED SETTLEMENT IN THE VILLAGE TERCHOVÁ

DISPERSED SETTLEMENT IN THE VILLAGE TERCHOVÁ DISPERSED SETTLEMENT IN THE VILLAGE TERCHOVÁ DOMINIKA KAISOVA The Department of Ecology and Environmental Sciences Constantine the Philosopher University in Nitra Tr. A. Hlinku 1, 949 74, Nitra SLOVAK

More information

BANDLEROVÁ Anna,(SR) - TAKÁ CS-GYORGY Katalin, (MR) LAZÍKOVÁ Jarmila, (SR)

BANDLEROVÁ Anna,(SR) - TAKÁ CS-GYORGY Katalin, (MR) LAZÍKOVÁ Jarmila, (SR) ZHODY A ROZDIELY VO VÝ VOJI MAJETKOVEJ ŠTRUKTÚRY A VO VLASTNÍCTVE K POĽNOHOSPODÁ RSKEJ PÔ DE V KRAJINÁ CH V4 SIMILARITIES AND DIFFERENCES IN THE TREND OF PROPERTY STRUCTURE AND LAND USE IN THE V4 COUNTRIES

More information

ŠTÁTNEJ POMOCI NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

ŠTÁTNEJ POMOCI NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SCHÉMA ŠTÁTNEJ POMOCI NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA v oblasti znižovania znečisťovania ovzdušia a zlepšenia jeho kvality pre programové obdobie 2014-2020 v znení dodatku č. 1 SA.42133 Schéma štátnej

More information

Mária Kozová, Viera Chrenščová

Mária Kozová, Viera Chrenščová Zborník: Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju. - Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UMB, 2009. - s. 218-230. - ISBN 978-80-8083-876-8 [Výchova a vzdelávanie k trvalo udržateľnému

More information

Fact Sheet PRÍSTUP LEADER. Základný sprievodca. Európska komisia

Fact Sheet PRÍSTUP LEADER. Základný sprievodca. Európska komisia Fact Sheet Európska komisia PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca PRÍSTUP LEADER Základný sprievodca Europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť odpovede na vaše otázky o Európskej únii Bezplatné telefónne

More information

Cezhraničné premiestnenie sídla obchodnej spoločnosti z hľadiska praxe

Cezhraničné premiestnenie sídla obchodnej spoločnosti z hľadiska praxe bulletin 37 Cezhraničné premiestnenie sídla obchodnej spoločnosti z hľadiska praxe JUDr. Veronika Michalíková, MBA Právo usadiť sa predstavuje dôležitý prvok slobody pohybu osôb v rámci jednotného vnútorného

More information

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV SK SK SK EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli KOM(2010) 715/4 OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia Európskej únie pre podunajskú

More information

NIEKTORÉ BARIÉRY PRI ZAVÁDZANÍ EMS MICHAL ŠUDÝ - EVA RAKOVSKÁ - MARIÁN ŠUDÝ ANY BARRIERS IN IMPLEMENTATION OF EMS

NIEKTORÉ BARIÉRY PRI ZAVÁDZANÍ EMS MICHAL ŠUDÝ - EVA RAKOVSKÁ - MARIÁN ŠUDÝ ANY BARRIERS IN IMPLEMENTATION OF EMS NIEKTORÉ BARIÉRY PRI ZAVÁDZANÍ EMS MICHAL ŠUDÝ - EVA RAKOVSKÁ - MARIÁN ŠUDÝ ANY BARRIERS IN IMPLEMENTATION OF EMS ABSTRAKT Článok sumarizuje niektoré problémy alebo nedostatky, ktoré môžu vzniknúť pri

More information

Projekt zavedení regionální slevové karty pro Oblastní organizaci cestovního ruchu Malá Fatra. Bc. Kristína Kostolná

Projekt zavedení regionální slevové karty pro Oblastní organizaci cestovního ruchu Malá Fatra. Bc. Kristína Kostolná Projekt zavedení regionální slevové karty pro Oblastní organizaci cestovního ruchu Malá Fatra Bc. Kristína Kostolná Diplomová práce 2013 ABSTRAKT Diplomová práca je rozdelená na teoretickú, analytickú

More information

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY SPRIEVODNÁ SPRÁVA OBJEDNÁVATEĽ ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Ing. arch. Pavel Kropitz Ing. arch. Marian Pivarči jún 2005 Kolektív riešiteľov

More information

Verejné financie ako stimulant rastu kapitálu spoločnosti. Seminárna práca

Verejné financie ako stimulant rastu kapitálu spoločnosti. Seminárna práca Seminárna práca 1 Verejné financie ako stimulant rastu kapitálu spoločnosti Seminárna práca Radúz Morsztýn Financie a mena MB300 Ing. Daniela Maťovčíková 29.5.2009 Seminárna práca 2 Obsah Abstrakt... 3

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ NÁBOŢENSTVO A POLITIKA (VPLYV NÁBOŢENSTVA NA AMERICKÚ POLITICKÚ SCÉNU) BAKALÁRSKA PRÁCA BRATISLAVA 2010 Boţidara Hamarová BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA

More information

PARTICIPÁCIA MLÁDEŢE NA POLITICKOM ŢIVOTE V SR

PARTICIPÁCIA MLÁDEŢE NA POLITICKOM ŢIVOTE V SR PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA PARTICIPÁCIA MLÁDEŢE NA POLITICKOM ŢIVOTE V SR (Mládeţnícke politické organizácie) Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko:

More information

Právní ROZPRAVY 2013 INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE ON LAW AND LAW STUDIES "PRAVNI ROZPRAVY LAW CHANGEOVERS"

Právní ROZPRAVY 2013 INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE ON LAW AND LAW STUDIES PRAVNI ROZPRAVY LAW CHANGEOVERS Reviewed Proceedings of the International Scientific Conference on Právní ROZPRAVY 2013 INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE ON LAW AND LAW STUDIES "PRAVNI ROZPRAVY 2013 - LAW CHANGEOVERS" vol. III. February

More information

TRAFFIC MODEL AT-SK. 6. Fachbeiratsitzung Gyor

TRAFFIC MODEL AT-SK. 6. Fachbeiratsitzung Gyor TRAFFIC MODEL AT-SK 6. Fachbeiratsitzung 13.6.2012 Gyor Content Results of the Transport - Targeted households mobility survey evaluation Calibration Trip chains Description of transport scenarios for

More information

OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU

OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU KRÍZY, KRIŽOVATKY, VÝZVY Grigorij Mesežnikov Boris Strečanský editori Občianska spoločnosť na Slovensku Krízy, križovatky, výzvy Občianska spoločnosť na Slovensku Krízy,

More information

Adresa Pezinská 29, Svätý Jur, Slovakia Telefón +421/910/

Adresa Pezinská 29, Svätý Jur, Slovakia Telefón +421/910/ Europass - životopis Osobné údaje Priezvisko / Meno Adresa Pezinská 29, 900 21 Svätý Jur, Slovakia Telefón +421/910/128 776 E-mail zuza.stefanik@gmail.com Štátna príslušnosť slovenská Zamestnanie/ Prax

More information

STRUČNÉ POROVNANIE LEGISLATÍVY OCHRANY OVZDUŠIA V EURÓPSKEJ ÚNII, SR, POĽSKEJ A MAĎARSKEJ REPUBLIKE

STRUČNÉ POROVNANIE LEGISLATÍVY OCHRANY OVZDUŠIA V EURÓPSKEJ ÚNII, SR, POĽSKEJ A MAĎARSKEJ REPUBLIKE Acta Metallurgica Slovaca, 10, 2004, 2 (151-157) 151 STRUČNÉ POROVNANIE LEGISLATÍVY OCHRANY OVZDUŠIA V EURÓPSKEJ ÚNII, SR, POĽSKEJ A MAĎARSKEJ REPUBLIKE Rosenberger Ľ., Senčáková L., Virčíková E. Katedra

More information

ZMLUVA O POSKYTNUTÍ AUDÍTORSKÝCH SLUŽIEB

ZMLUVA O POSKYTNUTÍ AUDÍTORSKÝCH SLUŽIEB ZMLUVA O POSKYTNUTÍ AUDÍTORSKÝCH SLUŽIEB uzatvorená podľa 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene

More information

DUNAJSKÁ STRATÉGIA EU

DUNAJSKÁ STRATÉGIA EU DUNAJSKÁ STRATÉGIA EU Strategy for the Danube Region Základné informácie Štruktúra a priority Koordinácia Akčný plán, príklady Možnosti financovania Kancelária Horizont 2020 SPU v Nitre Kontakt: martin.valach@uniag.sk

More information

Porovnanie DPH v rámci V4

Porovnanie DPH v rámci V4 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva Porovnanie DPH v rámci V4 (podtitul práce) Bakalárska práca Autor: Lukáš Danko Bankový

More information

28/30 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Členský štát: Slovenská republika. Sprievodný dokument SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

28/30 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Členský štát: Slovenská republika. Sprievodný dokument SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX [ ](2012) XXX draft 28/30 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Členský štát: Slovenská republika Sprievodný dokument SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní

More information

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES

POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCES Časopis pre politológiu, najnovšie dejiny, medzinárodné vzťahy, bezpečnostné štúdiá / Journal for Political Sciences, Modern History, International Relations, security

More information

Štrukturálne fondy EÚ a riešenie rómskeho problému

Štrukturálne fondy EÚ a riešenie rómskeho problému Matej Opet, Lenka Sabolová, Barbara Napolitano matej.opet@euba.sk, npltnb@gmail.com Štrukturálne fondy EÚ a riešenie rómskeho problému 1. Historický pohľad na rómske etnikum Rómovia (po rómsky: rom muž,

More information

Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve v Českej republike

Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve v Českej republike Granty a podpory podnikania v hotelierstve a kúpeľníctve v Českej republike Bakalárska práca Samuel Mišík Vysoká škola hotelová v Prahe 8, spol. s r. o. katedra... Študijný obor: Hotelnictví Vedúci bakalárskej

More information

Marketingový plán aktivít SACR a účasti na veľtrhoch a výstavách v roku 2014

Marketingový plán aktivít SACR a účasti na veľtrhoch a výstavách v roku 2014 Marketingový plán aktivít SACR a účasti na veľtrhoch a výstavách v roku 2014 Slovenská agentúra pre cestovný ruch (ďalej SACR ) vypracovala, na základe schválenej Marketingovej stratégie SACR na roky 2014

More information

BYTOVÁ POLITIKA VO VYBRANEJ KRAJINE EÚ.

BYTOVÁ POLITIKA VO VYBRANEJ KRAJINE EÚ. doc. Ing. Mária Zúbková, PhD. 1 BYTOVÁ POLITIKA VO VYBRANEJ KRAJINE EÚ. HOUSING POLICY IN THE CONCRETE COUNTRY OF EU. Abstract An aim of this article is to describe the system of housing policy in one

More information