ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ

Transcription

1 ANALÝZA VYBRANÝCH MAKROEKONOMICKÝCH INDIKÁTOROV KRAJÍN V4 PO VSTUPE DO EÚ THE ANALYSIS OF THE SELECTED MACROECONOMIC INDICATORS OF THE V4 COUNTRIES AFTER THEIR ACCESSION TO THE EU Ľudmila Bednárová ABSTRACT During the last years the Visegrad Four countries have reported faster growth rate of their economies. They have gradually drawn nearer the European Union average despite of deterioration of the situation during the financial and economic crisis. The entry of these countries to the European Union is considered to be a key factor of increased economic performance, which opens up new trade and investment opportunities for them. The aim of this paper is to analyze and compare the economic performance of the Visegrad Four countries after their accession to the European Union on the basis of selected macroeconomic indicators such as gross domestic product, unemployment and inflation. Furthermore, the papers seeks to find out the relationship between the selected variables by means of correlation analysis. KEY WORDS Economic performance. Gross domestic product. Unemployment. Inflation. JEL classification: E20. ABSTRAKT V priebehu posledných rokov zaznamenali krajiny Vyšehradskej štvorky rýchlejšie tempo rastu svojich ekonomík. Postupne sa priblížili k priemeru Európskej únie, aj napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Za kľúčový faktor zvýšenej ekonomickej výkonnosti sa považuje vstup týchto krajín do Európskej únie, čím sa týmto krajinám otvorili nové obchodné a investičné príležitosti. Cieľom príspevku je analyzovať a následne porovnať výkonnosť ekonomiky krajín Vyšehradskej štvorky po ich vstupe do Európskej únie na základe vybraných makroekonomických ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, nezamestnanosť a inflácia Následne pomocou korelačnej analýzy zistiť vzťah medzi vybranými premennými. 7

2 KĽÚČOVÉ SLOVÁ Ekonomická výkonnosť. Hrubý domáci produkt. Nezamestnanosť. Inflácia. ÚVOD Krajiny ako Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovenská republika tvoria jeden celok v podobe Vyšehradskej štvorky (V4) už od roku Okrem tohto jednotného spoločenstva sú tieto krajiny súčasťou väčšieho európskeho celku, a to Európskej únie (EÚ). Členmi EÚ sa stali dňom 1. mája 2004 a následne 21. decembra 2007 spoločne vstúpili do schengenského priestoru. Jediným rozdielnym znakom je ich členstvo v eurozóne. Slovenská republika po splnení ďalších maastrichtských konvergenčných kritérií ako jediný štát dňom 1. januára 2009 začala používať ako platidlo euro a stala sa tak členom eurozóny. Vstup do EÚ priniesol štátom V4 viaceré výhody. Vzrástla ich ekonomická sila, došlo k voľného pohybu služieb a pracovných síl, štáty majú možnosť využívať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, celkovo sa zvýšila životná úroveň ich obyvateľstva. MATERIÁL A METÓDA Cieľom príspevku je analyzovať a porovnať výkonnosť Slovenska a ostatných krajín Vyšehradskej štvorky pomocou vybraných makroekonomických veličín, ako je hrubý domáci produkt, hrubý domáci produkt na 1 obyvateľa, miera nezamestnanosti a inflácia. Východiskovými informačnými zdrojmi pre naplnenie tohto cieľa boli hlavne údaje z portálu štatistického úradu Európskeho spoločenstva (Eurostat-u), údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a údaje z pracovného dokumentu útvarov komisie EÚ. Pri spracovaní príspevku sme použili hlavne metódu analýzy, syntézy, komparácie a korelačnú analýzu, kde prostredníctvom Pearsonovho korelačného koeficientu sme zisťovali súvislosť medzi vybranými premennými. DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Výkonnosť ekonomiky možno vyjadriť a merať pomocou viacerých makroekonomických agregátnych ukazovateľov. Základnými makroekonomickými veličinami, používanými na meranie výkonnosti ekonomiky, sú ukazovatele hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt (Lisý a kol. 2005).K ďalším ukazovateľom patrí: čistý domáci, respektíve, čistý národný produkt, národný dôchodok, miera inflácie, miera nezamestnanosti a ďalšie (Táncošová 2013). Pre meranie výkonnosti sme si vybrali štyri základné ukazovatele, a to hrubý domáci produkt (HDP), HDP na 1 obyvateľa, mieru nezamestnanosti a mieru inflácie. 8

3 V tab. 1 je prehľad o vývoji HDP v rokoch podľa jednotlivých krajín V4. Z prehľadu je vidieť, že vstup do EÚ sa pozitívne odrazil na vývoji HDP jednotlivých štátov. Tento trend môžeme vidieť až do roku 2009, kedy došlo k poklesu, ktorý bol zapríčinený negatívnym vplyvom hospodárskej krízy na ekonomiku všetkých krajín. Od roku 2010 bol zaznamenaný postupný nárast HDP, ktorý dosiahol v roku 2014 hodnoty pred krízou. Najväčší nárast oproti roku 2004 zaznamenalo Poľsko (dvojnásobný nárast) a Slovenská republika (117,7 %). Tabuľka 1. Vývoj hrubého domáceho produktu v rokoch (v mil. ) CZ , , , , , , , , HU , , , , , , , , PL , , , , , , , SK , , , , , , , , Pre analýzu sme si vybrali aj ukazovateľ hrubý domáci produkt na 1 obyvateľa, ktorý je prehľadnejším a lepším ukazovateľom pre komparáciu. V tab. 2 je zobrazený vývoj HDP na 1 obyvateľa za obdobie rokov Tabuľka 2. Vývoj HDP na 1 obyvateľa v rokoch (v ) CZ HU PL SK Podobne ako pri predchádzajúcom ukazovateli aj tu vidíme postupný nárast HDP na 1 obyvateľa do roku 2009, pričom najvyššiu hodnotu HDP na 1 obyvateľa dosahovala Česká republika ( ), na Slovensku to bolo V roku 2009 došlo k miernemu poklesu hodnoty tohto ukazovateľa u všetkých krajín, následne od roku 2010 vidieť nárast až na Českú republiku, kedy od roku 2011 dochádza postupne k poklesu HDP na 1 obyvateľa. Najvýraznejšie zvýšenie bolo zaznamenané v Poľsku a na Slovensku. Ďalším významným ukazovateľom pre meranie výkonnosti ekonomiky je miera nezamestnanosti. Dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť vykazuje Slovensko, v roku 2014 to bolo 13,2 %. Nezamestnanosť predstavuje na území Slovenskej republike jeden z najzávažnejších sociálnoekonomických problémov. Miera nezamestnanosti nie je rovnomerne rozložená, existujú výrazné diferencie z pohľadu regionálneho členenia, veku a vzdelania. 9

4 Tabuľka 3. Vývoj nezamestnanosti v rokoch (v %) ČR 8,3 7,9 7,1 5,3 4,4 6,7 7,3 6,7 7,0 7,0 6,1 Maďarsko 6,1 7,2 7,5 7,4 7,8 10,0 11,2 11,0 11,0 10,2 7,7 Poľsko 19,1 17,9 13,9 9,6 7,1 8,1 9,7 9,7 10,1 10,3 9,0 SR 18,4 16,4 13,5 11,2 9,6 12,1 14,5 13,7 14,0 14,2 13,2 Nezamestnanosť je úzko spojená s ekonomickým rastom. Prostredníctvom korelačnej analýzy sme zisťovali, či existuje vzťah medzi nezamestnanosťou a HDP. Tabuľka 1. Korelačný koeficient vzťahu medzi nezamestnanosťou a HDP p-value Korelačný koeficient Česká republika Maďarsko Poľsko Slovenská republika Zdroj: Vlastné spracovanie Na základe vykonanej korelačnej analýzy a výsledkoch p-hodnoty môžeme konštatovať, že na území Česka, Maďarska a Slovenska je hodnota p-value väčšia ako 0,05, z čoho vyplýva, že medzi nezamestnanosťou a HDP nie je štatistický významná lineárna súvislosť.ak sa pozrieme na dosiahnutú hodnotu p-value, v Poľsku, tak tá je menšia ako 0,05, čo znamená, že medzi nezamestnanosťou a HDP existuje lineárny vzťah, teda môžeme konštatovať, že tieto ukazovatele sa navzájom ovplyvňujú. Výsledný korelačný koeficient dosiahol hodnotu -0,83063, z čoho vyplýva, že medzi týmito ukazovateľmi je silná vzájomná súvislosť. Miera inflácie sa používa ako meradlo cenovej stability.v tab. 4 vidíme, že inflácia v jednotlivých štátoch rástla do roku 2009, potom došlo k jej poklesu. Opätovný nárast bol zaznamenaný až v rokoch 2011 a V roku 2014 miera inflácie je veľmi nízka. Tabuľka 2 Vývoj inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien (v %) ČR 2,6 1,6 2,1 3,0 6,3 0,6 1,2 2,1 3,5 1,4 0,4 Maďarsko 6,8 3,5 4,0 7,9 6,0 4,0 4,7 3,9 5,7 1,7 0,0 Poľsko 3,6 2,2 1,3 2,6 4,2 4,0 2,7 3,9 3,7 0,8 0,1 SR 7,5 2,8 4,3 1,9 3,9 0,9 0,7 4,1 3,7 1,5-0,1 Následne sme zisťovali, či existuje súvislosť medzi infláciou a nezamestnanosťou. Na základe vykonanej korelačnej analýzyuvádzame vypočítané hodnoty p-value a hodnotu korelačného koeficientu v tab

5 Tabuľka 3 Korelačný koeficient vzťahu medzi nezamestnanosťou a infláciou p-value Korelačný koeficient Česká republika Maďarsko Poľsko Slovenská republika Zdroj: Vlastné spracovanie Na základe dosiahnutých výsledkoch vidíme, že hodnoty p-valuesú väčšie ako 0,05, môžeme teda konštatovať, že medzi infláciou a nezamestnanosťou nie je signifikantná štatisticky významná lineárna súvislosť, a preto samotný korelačný koeficient nemá výpovednú hodnotu. ZÁVER Vstup krajín Vyšehradskej štvorky do Európskej únie sa pozitívne odrazil vo vývoji všetkých makroekonomických ukazovateľoch, došlo k nárastu hrubého domáceho produktu, postupne dochádzalo k znižovaniu nezamestnanosti i inflácie. Tento priaznivý vývoj môžeme pozorovať do roku Rok 2009 sa nepriaznivo podpísal na výkonnosť ekonomiky všetkých krajín Vyšehradskej štvorky, ide o rok označovaný ako rok hospodárskej krízy, ktorá postupne prerástla do krízy finančnej. Z tohto dôvodu došlo v roku 2009 k poklesu celkovej výkonnosti ekonomiky, čo sa odrazilo na znížení hodnoty všetkých nami analyzovaných ukazovateľoch. Po tomto roku však došlo k opätovnému oživeniu ekonomiky krajín V4. Toto oživenie sa prejavilo v náraste hodnôt základných ekonomických ukazovateľov, ktorých hodnoty dobiehajú priemerné hodnoty za Európsku úniu ako celok. POĎAKOVANIE Príspevok je jedným z čiastkových výstupov v súčasnosti riešeného vedecko-výskumného grantu VEGA 1/0139/16 Analýza determinantov a faktorov ovplyvňujúcich efektívnosť a konkurencieschopnosť subjektov hospodáriacich na pôde v SR. LITERATÚRA EuropeanCommision(2015). Country Report Hungary 2015 [online]. [cit ]. Dostupné z: EuropeanCommision(2015). Country Report Poland 2015 [online]. [cit ]. Dostupné z: Eurostat. Makroekonomické ukazovatele [online]. [cit ]. Dostupné z: Lisý, J. a kol. (2005). Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Bratislava: IURA EDITION. 11

6 ISBN Štatistický úrad Slovenskej republiky. Makroekonomická štatistika. [online]. [cit ]. Dostupné z: Táncošová, J. ( 2013).Ekonómia. Bratislava: IURA EDITION. ISBN * Príspevok bol vypracovaný ako jeden z výstupov v rámci riešenia projektu VEGA 1/0139/16. KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Ľudmila Bednárová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, Prešov ludmila.bednarova@unipo.sk 12