Analýza, monitor finančného (daňového, odvodového, poplatkového) zaťaženia podnikania

Transcription

1 2014 Autorský kolektív: Conorto Roman, Kopečný Pavol, Maxin Radovan, Svoboda Martin, Tvrdoň Ján, Vajdová Eleonóra, Vyšný Tomáš Analýza, monitor finančného (daňového, odvodového, poplatkového) zaťaženia podnikania Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

2 NÁRODNÝ PROJEKT Centrum sociálneho dialógu Slovenskej republiky Typ projektu: Neinvestičný Termín realizácie projektu: 05/ /2014 ITMS projektu: , Autorský kolektív : Conorto Roman, Kopečný Pavol, Maxin Radovan, Svoboda Martin, Tvrdoň Ján, Vajdová Eleonóra, Vyšný Tomáš Odborná garancia: Riadiaci výbor národného projektu Centrum sociálneho dialógu Táto publikácia bola vypracovaná v rámci aktivity č. 3 národného projektu Centrum sociálneho dialógu V roku 2014 vydalo Centrum vzdelávania MPSVR SR, Špitálska 25, blok B, Bratislava Copyright autori a Centrum vzdelávania MPSVR SR 2014 ISBN: EAN: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 1

3 Autorské dielo bolo vypracované v rámci aktivity č. 3 Národného projektu Centrum sociálneho dialógu expertným tímom sociálneho partnera AZZZ. Vyjadruje názory a postoje sociálneho partnera na predmetnú tému. Autorské dielo nevyjadruje názory ani postoje prijímateľa projektu a bolo schválené Riadiacim výborom Národného projektu Centrum sociálneho dialógu. Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 2

4 Obsah 1. Stručné zhrnutie Metodika merania daňového, odvodového a poplatkového zaťaženia Medzinárodné hodnotenie pozície Slovenska z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia... 7 Ease of Doing Business Index... 7 Metodológia indexu... 7 Hodnotenie pozície Slovenska v Európskej únii Porovnanie výšky daňového, odvodového a poplatkového zaťaženia Časový náklad platenia daní Počet platieb potrebných pre platenie daní Index globálnej konkurencieschopnosti Zistenia manažérsky súhrn Porovnanie sadzby dane z príjmu právnických osôb Zistenia Manažérsky súhrn Dane a odvody ako prekážka v podnikaní na Slovensku Deň daňovej slobody Zistenia Manažérsky súhrn Odporúčania A1 Zníženie odvodového zaťaženia Priorita Odporúčanie Zdôvodnenie Návrh zníženia odvodového zaťaženia Dopad navrhovaného zníženia odvodového zaťaženia na medzinárodné hodnotenie Slovenska 47 Návrh implementácie Posúdenie dopadov navrhovaného zníženia odvodov Pozitívne efekty znižovania odvodov Sumarizácia dopadov A1.1 Zavedenie inštitútu super hrubej mzdy Vyčíslenie výšky odvodov na báze super hrubej mzdy Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 3

5 A1.2 Zjednodušenie odvodových platieb zamestnávateľa Zjednotenie odvodov zamestnávateľa a zamestnanca Zjednotenie odvodových platieb B1 Zníženie daňového zaťaženia Priorita Odporúčanie Zdôvodnenie Návrh zníženia základnej sadzby dane z príjmu právnických osôb Efekt zníženia daňového zaťaženia na medzinárodné hodnotenie Slovenska Posúdenie dopadov C1 Zníženie nákladov na flexibilnú prácu Priorita Odporúčanie Zdôvodnenie Case Study Nemecko a inštitút mini jobs D1 Zvýhodnenie začínajúcich podnikateľov a spoločností Priorita Odporúčanie Zdôvodnenie Case Study Daňové zvýhodnenie malých a začínajúcich podnikateľov v Singapure Case Study Daňové zvýhodnenie inovatívnych spoločností v štáte New York Záver Pripomienkové konanie Použité zdroje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 4

6 1. Stručné zhrnutie Táto analýza je určená predovšetkým pre publikum podnikateľov a ich zástupcov a preto na daňovú problematiku nazeráme predovšetkým z mikro pohľadu. Na daňovú problematiku sa pozeráme z pohľadu aktívne fungujúceho podnikateľa a vplyvu výšky daňového a odvodového zaťaženia na jeho činnosť. Taktiež sledujeme povinnosti vyplývajúce z platenia povinných platieb na jeho každodennú činnosť a pôsobenie na trhu. Materiál je rozdelený na dve na seba nadväzujúce sekcie. V prvej sa zameriavame na identifikáciu najväčších problémov týkajúcich sa daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku, pričom využívame informácie zo širokého spektra dostupných medzinárodných prieskumov od renovovaných inštitúcií ako Svetová banka, Svetové ekonomické fórum a ďalších prieskumov realizovaných na národnej úrovni. Druhá sekcia dokumentu je tvorená odporúčaniami, ktoré sú koncipované na základe najzásadnejších problémov identifikovaných v prvej časti analýzy. Cieľom bolo nájsť také riešenia, ktoré jednak pomôžu podnikateľom ale zároveň čo najjednoduchším a najúčinnejším spôsobom pomôžu k významnejšiemu rastu slovenskej ekonomiky. Odporúčania možno rozdeliť podľa oblastí nasledovne (zoradené podľa priority): - Zníženie odvodového zaťaženia - Zníženie daňového zaťaženia formou zníženia základnej sadzby dane z príjmu právnických osôb - Zjednodušenie odvodového systému o Zjednodušenie a zjednotenie odvodových platieb o Zavedenie inštitútu super hrubej mzdy - Podpora flexibilnej práce - Daňové zvýhodnenie začínajúcich podnikateľov a spoločností Práve z pohľadu ceny práce a odvodového zaťaženia bolo Slovensko hodnotené zo sledovaných ukazovateľov najhoršie. Zároveň je táto oblasť hodnotená ako jedna z najväčších prekážok rozvoja podnikania u domácich subjektov. Z týchto dôvodov je návrhu zníženia odvodov prioritou číslo 1 a je mu venovaná najväčšia pozornosť. Naším cieľom bolo predložiť také odporúčania, ktoré sú skutočne realizovateľné. Preto súčasťou najzásadnejších odporúčaní je i podrobná kvantifikácia ich finančných dopadov na príjmy a vyčíslenie pozitívnych dopadov, ktoré by ich implementáciou boli dosiahnuté. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 5

7 2. Metodika merania daňového, odvodového a poplatkového zaťaženia Daň je podľa ustálenej definície povinná, zákonom stanovená platba nenávratného charakteru, ktorú ekonomické subjekty pravidelne odvádzajú do štátneho rozpočtu v stanovenej výške a stanovenom termíne. Dane sú charakteristické nenávratnosťou, neekvivalenciou a nedobrovoľnosťou. (Finance.sk, 2014) Z makroekonomického pohľadu je celkové daňové zaťaženie definované prostredníctvom takzvaných daňových kvót, ktoré slúžia pre vyjadrenie celkovej daňovej záťaže v krajine. Ako konštatuje Korečko, K najčastejším ukazovateľom merania daňového zaťaženia, ktoré vyjadruje rozsah odčerpávaných finančných zdrojov z výnosu daňového subjektu, patrí ukazovateľ daňovej kvóty (Korečko, 2011). V Slovenskej republike je možné rozlíšiť tri typy daňových kvót, pričom Daňová kvóta I a Daňová kvóta II spolu predstavujú zloženú daňovú kvótu, ktorá pokrýva celkové daňové a odvodové zaťaženie. Detailné zloženie jednotlivých kvót je uvedené v tabuľke nižšie. Tabuľka 1: Všeobecné zloženie daňových kvót na Slovensku (spracované podľa údajov z (Korečko, 2011)) Daňová kvóta Daňová kvóta I Daňová kvóta II Daňová kvóta III Obsah daňovej kvóty Príjmy zo všetkých daní k HDP: - dane z príjmu - dane zo zisku - dane z kapitálových výnosov - dane zo mzdy - dane z majetku, DPH - spotrebné dane a iné domáce dane z tovarov a služieb - dane z medzinárodného obchodu. Príjmy z povinných odvodov do fondov sociálneho a zdravotného zabezpečenia k HDP: - poistenie v nezamestnanosti - garančné a nemocenské poistenie - dôchodkové poistenie Príjmy z iných povinných odvodov a poplatkov k HDP: - koncesionárske poplatky do RTVS - odvody výrobcov a dovozcov do Recyklačného fondu - licenčné poplatky - poplatky za povinnú certifikáciu - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - diaľničné nálepky - odvody do ÚFT - odvody bánk do Fondu ochrany vkladov - povinné starobné dôchodkové sporenie a iné. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 6

8 Ako hovorí výskumná štúdia Národnej banky Slovenska Daňové zaťaženie sa môže merať tak na makroekonomickej ako aj mikroekonomickej úrovni. Na makroúrovni ide väčšinou o pomerový ukazovateľ medzi vybranými daňami a zodpovedajúcou makroekonomickou daňovou základňou. Na mikroúrovni sa počíta efektívne alebo hraničné daňové zaťaženie typizovaných domácností, projektov alebo firiem. (Marčanová & Ódor, 2008) Podľa vyššie uvedenej definície sa v tomto materiáli zaoberáme daňami spadajúcimi pod oblasti Daňová kvóta I a II a to z mikroekonomického pohľadu. 3. Medzinárodné hodnotenie pozície Slovenska z pohľadu daňovoodvodového zaťaženia V tejto sekcii sa budeme zaoberať porovnaním a zhodnotením stavu čo sa týka daňovej a odvodovej záťaže ako i časovej a administratívnej náročnosti povinností, ktoré súvisia s platením daní a odvodov podnikateľmi. Na zhodnotenie postavenia Slovenska na medzinárodnej úrovni sme sa rozhodli použiť dva všeobecne akceptované indexy, ktoré sú vytvorené dôveryhodnými inštitúciami v ich najaktuálnejších vydaniach a ktoré umožňujú objektívne porovnanie medzi krajinami: - Ease of Doing Business 2013 Svetová banka - Global Competitivness Report 2013/2014 Svetové obchodné fórum Ease of Doing Business Index Ease of Doing Business je index vytvorený Svetovou bankou, pričom vyššie skóre značí lepšie, jednoduchšie a transparentnejšie regulačné prostredie pre podnikateľské subjekty a ochranu vlastníckych práv. Empirický výskum Svetovej banky potvrdzuje, že efekt zlepšenia indikátorov sledovaných v tomto indexe má priamy pozitívny vplyv na ekonomický rast danej krajiny. Metodológia indexu Tento index je zostavený na základe empirického skúmania optimálneho stavu regulácie. Aktuálne hodnotenie jednotlivých indikátorov v krajinách je založené na skúmaní legislatívy a regulačných opatrení. Zistenia sú poskytované tisíckami odborníkov z jednotlivých krajín vrátane vládnych úradníkov, právnikov či konzultantov. Index Svetovej banky sa skladá z 10 sub-indexov: Tabuľka 2: Zloženie indexu Ease of Doing Business 2014 (Svetová banka) Sub-index Kvantifikovateľné indikátory Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 7

9 Začatie podnikania Stavebné povolenia Zapojenie do elektrickej siete Registrácia nehnuteľnosti Prístup k úverom Ochrana investorov Dane Cezhraničný obchod Vynútiteľnosť zmlúv a kontraktov Insolvencia procedúry, čas a náklady pre malé a stredné spoločnosti s ručením obmedzeným pre založenie a začatie formálnej aktivity procedúry, čas a náklady pre výstavbu skladového objektu vrátane získania potrebných stavebných a iných povolení, splnenia ohlasovacích povinností a pripojenia k sieťam procedúry, čas a náklady potrebné pre získanie permanentného zapojenia do elektrickej siete pre skladový objekt procedúry, čas a náklady potrebné pre registráciu nehnuteľnosti (prevod vlastníckych práv pri kúpe nehnuteľnosti) skúma dve oblasti - 1. kvalitu legislatívy regulujúcej vzťahy medzi dlžníkmi a požičiavateľmi (ručenie, bankroty) 2. dostupnosť informácií o kreditnom ratingu subjektov prostredníctvom verejných registrov alebo privátnych credit bureau Ochrana minoritných akcionárov pred zneužitím právomocí a majetku spoločnosti exekutívou organizácie Výška daňového a odvodového zaťaženia pre stredne veľkú spoločnosť a administratívne zaťaženie spojené s daňovou povinnosťou Procedurálne požiadavky pre import a export (počet potrebných oficiálnych procedúr a dokumentov) čas a náklady konania v prípade nesolventnosti a úspešnosť veriteľov (ako priemerné % úspešne získaných prostriedkov z celkového dlhu insolventného subjektu) Čas, náklady a percento získaných aktív pre veriteľov pri bankrote Pre problematiku daní je prirodzene relevantný najmä sub-indikátor dane, ktorý je pripravovaný v spolupráci Svetovej banky s konzultačnou firmou PriceWaterhouseCoopers. Ten meria dane a povinné príspevky, ktoré musí stredne veľká spoločnosť zaplatiť v danom roku, ako i administratívnu záťaž platenia týchto daní a príspevkov (Svetová Banka, 2013). Pod daňami a povinnými príspevkami sa pritom rozumejú daň z príjmu právnických osôb, príspevky do sociálneho systému pre zamestnancov, dane z nehnuteľností, dane z prevodu nehnuteľností, dane z dividend, dane z kapitálového príjmu, dane z finančných transakcií, dane za odvoz odpadu, cestné dane a ďalšie menšie typy poplatkov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 8

10 Box 1: Základné charakteristiky modelovej spoločnosti pre výpočet daňového zaťaženia podľa Svetovej Banky - Spoločnosť s ručením obmedzeným - Podniká v najväčšom meste v ekonomike - 5 spoločníkov (fyzických osôb) - Podniká vo veľkoobchode - 60 zamestnancov - Dosahuje obrat vo výške 1050 násobku národného HDP na obyvateľa - V prvom roku podnikania dosiahne stratu - Hrubá marža spoločnosti predstavuje 20% (obrat je vo výške 120% nákladov na predané tovary hodinách) 3. počet potrebných platieb dane Pre zistenie efektívneho daňového zaťaženia v jednotlivých krajinách sa využíva komplexný scenár, v ktorom sa identifikujú všetky dane a poplatky, ktoré majú dopad na finančné výsledky spoločnosti (teda vrátane napríklad spomínaných povinných dôchodkových a sociálnych príspevkov na zamestnancov firmy). Modelová spoločnosť, ktorá je využívaná pre kvantifikáciu daňového zaťaženia je definovaná vo vysokom detaile (viď. Box 1), ktorý umožňuje zahrnúť všetky vyššie spomínané daňové scenáre. Na základe tejto spoločnosti sú následne hodnotené tri parametre s rovnakou váhou 33,3% v celkovom hodnotení : 1. úplná daňová záťaž spoločnosti (% zisku) 2. počet hodín potrebných pre prípravu daňových priznaní a dokumentov a zaplatenia daní (v Indikátor úplná daňová záťaž je sumou všetkých daní, ktoré spoločnosť znáša po započítaní povolených dedukcií a výnimiek, pričom tieto dane je možné klasifikovať do 5 hlavných oblastí daň z príjmu, odvodová záťaž znášaná zamestnávateľom (vrátane povinných príspevkov do súkromných dôchodkových účtov), dane z nehnuteľností, dane z obratu a ostatné menšie dane. Je teda zrejmé, že metodológia Svetovej banky má vyššiu výpovednú hodnotu ako je len zadefinovanie výšky dane z príjmu fyzických osôb, keďže komplexne pokrýva všetky reálne finančné výdavky spoločnosti súvisiace s daňovými a odvodovými povinnosťami voči štátu a zamestnancom. Počet hodín potrebných pre prípravu daňových priznaní a zaplatenia daní zahŕňa časový náklad na prípravu, podanie a zaplatenie 3 hlavných typov daní dane z príjmu, dane z pridanej hodnoty a odvodov za zamestnancov. Počet potrebných platieb dane kvantifikuje počet potrebných platieb pre splnenie daňových a odvodových povinností, frekvenciu platieb, frekvenciu oznamovacích povinností a počet štátnych úradov, s ktorými spoločnosť prichádza do styku. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 9

11 Všeobecne možno konštatovať, že z dostupných medzinárodných indexov, ktoré porovnávajú rôzne aspekty konkurencieschopnosti či podnikateľského prostredia, je metodológia indexu Ease of Doing Business v oblasti daní a odvodov pravdepodobne najkomplexnejšou a najviac vypovedajúcou o skutočnom stave v jednotlivých krajinách. Hodnotenie pozície Slovenska v Európskej únii Nasledujúci graf prezentuje takzvanú vzdialenosť od ideálnej hranice (Distance to frontier) platenia daní. Pod hranicou sa rozumie najlepšie hodnotená krajina sveta z pohľadu výšky daní a jednoduchosti ich platenia podľa indexu Ease of Doing Business Svetovej banky. 1 Pre porovnanie sme vybrali niekoľko vyspelých svetových ekonomík so zastúpením najmä európskych krajín doplnených o významné svetové ekonomiky ako USA či Japonsko. Čo sa týka umiestnenia Slovenska, to dosahuje pri platení daní výkonnosť 68,79% najlepšej krajiny sveta Spojených arabských emirátov. To predstavuje lepšie hodnotenie ako v prípade regionálne príbuzných krajín ako Maďarsko a Česká republika ale horšie hodnotenie ako je tomu v prípade Poľska. Zároveň však možno konštatovať, že najvyspelejšie krajiny Európskej únie v oblasti platenia daní sa pohybujú v pásme približne 75-90%. Vyjadrené v poradí krajín je Slovensko zo sledovaných 196 krajín sveta 102 krajinou pre platenie daní. Slovensko však dosiahlo za sledované obdobie 2008 a 2014 pozitívny posun k najlepšie hodnotenej krajine sveta o 11,72%. To predstavuje (zo sledovanej vzorky krajín umiestnených na grafe) štvrtý najvyšší pozitívny posun po Fínsku (19,53%), Českej republike (15,54%) a Bulharsku (13,51%). 1 Najlepšie hodnotenej krajine sveta je pridelená hodnota 100 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 10

12 Graf 1: Platenie daní vo vybraných krajinách - vzdialenosť od najlepšej ekonomiky (=100) (%, 2008 a 2014, zdroj primárnych dát: Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) , ,07 45 Index platenia daní 2014 Index platenia daní 2008 Pri pohľade na ten istý graf s umiestenými členskými krajinami Európskej únie je však zrejmé, že pre zlepšenie podmienok platenia daní existuje na Slovensku stále veľmi vysoký potenciál. Slovensko sa nachádza spolu so zvyšnými štátmi V4 (Poľsko, Maďarsko, Česká republika) takmer na chvoste Európskej Únie v intervale 65% až 75% hodnotenia najlepšej ekonomiky sveta. Za skupinou V4 zaostalo z krajín Európskej Únie iba Rumunsko a Taliansko. V rámci skupiny V4 sú rozdiely v hodnotení veľmi nízke a žiadny štát sa zásadne nevymyká spoločnému priemeru skupiny V4. Naopak najlepšie hodnotenými štátmi Európskej Únie v ohľade platenia daní sú Írsko, Dánsko, Veľká Británia, Luxembursko, Fínsko a Holandsko, ktoré sa pohybujú v intervale 85% až 95% (teda ich odstup od najvyššieho svetového štandardu je veľmi malý). Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 11

13 Írsko Dánsko Veľká Británia Luxembursko Fínsko Holandsko Malta Chorvátsko Estónsko Litva Slovinsko Švédsko Cyprus Grécko Portugalsko Nemecko Rakúsko Bulharsko Španielsko Belgicko Francúzsko Poľsko Slovensko Maďarsko Česká rep. Rumunsko Taliansko Graf 2: Platenie daní v krajinách EÚ - vzdialenosť od najlepšej ekonomiky (=100) (%, 2008 a 2014, zdroj primárnych dát: Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) , ,07 Index platenia daní 2014 Index platenia daní 2008 Porovnanie výšky daňového, odvodového a poplatkového zaťaženia Graf nižšie prezentuje celkovú daňovú záťaž (vrátane odvodov) v jednotlivých krajinách Európskej únie vyjadrenú ako percento podielu na zisku spoločnosti. Index Ease of Doing Business skúma všetky dane, odvody a poplatky s dopadom na reálny cashflow spoločnosti. Preto je možné tieto údaje považovať za dáta s komplexnejšou výpovednou hodnotou ako je tomu v prípade samotnej sadzby dane z príjmu právnických osôb, ktorá je bežne využívaná v medzinárodných porovnaniach. Modelová spoločnosť zaplatí na Slovensku 47,2% zo svojho komerčného zisku na všetky daňové, odvodové a poplatkové povinnosti, čo je významne viac ako je priemer EU-27 na úrovni 41,5% a mierne viac ako priemer V4 46,65%. Inými slovami je Slovensko 10. krajinou v poradí s najvyšším úplným daňovo-odvodovým zaťažením v Európskej únii. Z tohto dôvodu je možno označiť tvrdenia o nízkom daňovom zaťažení na Slovensku v porovnaní s Európskou úniou, ktoré sú často používané slovenskými politickými elitami ako argument pri zavádzaní opatrení ďalej zvyšujúcich toto zaťaženie (Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v rámci Európskej únie (EÚ). Tvrdí to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR 2 ), za nesprávne z pohľadu reálneho dopadu na podnikateľské subjekty. 2 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 12

14 Graf 3: Celková daňovo-odvodová záťaž v krajinách EÚ (% zisku, 2014, zdroj primárnych dát: Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) Chorvátsko Luxembursko Cyprus Írsko Dánsko Bulharsko Slovinsko Veľká Británia Litva Holandsko Fínsko Malta Priemer EÚ Poľsko Portugalsko Rumunsko Lotyšsko Grécko Priemer V4 Slovensko Česká rep. Nemecko Estónsko Maďarsko Švédsko Rakúsko Belgicko Španielsko Francúzsko Taliansko 19,8 20,7 22,5 25, ,7 32, ,9 39,3 39, ,5 41,6 42,3 42,9 43, ,7 47,2 48,1 49,4 49,4 49, ,4 57,5 58,6 64,7 65, Na nasledujúcich dvoch grafoch zobrazujeme rozdelenie celkovej daňovo-odvodovej záťaže podniku na jej dva hlavné komponenty a to odvody za zamestnancov (respektíve náklady na prácu) a záťaž, ktorú predstavuje daň z príjmu právnických osôb v danej krajine. Ako vidno nižšie, Slovensko má štvrtý najvyšší podiel nákladov na prácu na celkovej daňovo odvodovej záťaži v EU zo 47,2% celkovej záťaže pripadá na odvody a náklady na prácu až 39,6%. Vyššie náklady na prácu sú v Európskej únii pre modelovú spoločnosť iba vo Francúzsku (51,7%), Belgicku (50,3%) a Taliansku (40,3%). Tento výsledok umiestňuje Slovensko vysoko nad priemer Európskej únie a taktiež nad úroveň priemeru V4. To poukazuje na asymetrické prerozdelenie celkovej finančnej záťaže na odvody a vysoké finančné zaťaženie práce na Slovensku, čo je jednoznačne v neprospech rozvoja nielen zamestnanosti, ale aj celkového ekonomického rozvoja a motivácie ako pracovať tak i podnikať. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 13

15 Graf 4: Odvodová záťaž v krajinách EÚ (% zisku, 2014, zdroj primárnych dát: Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) Dánsko Veľká Británia Malta Cyprus Írsko Luxembursko Chorvátsko Slovinsko Holandsko Bulharsko Nemecko Fínsko Poľsko Portugalsko Priemer EÚ Litva Rumunsko Grécko Maďarsko Priemer V4 Rakúsko Lotyšsko Švédsko Španielsko Česká rep. Estónsko Slovensko Taliansko Belgicko Francúzsko 3,6 10,6 10, , ,9 18,2 18,2 20,2 21,8 24, ,7 27,1 27,3 31, ,6 34,65 34,7 35,2 35,5 36,8 38,4 39,4 39,6 43,4 50,3 51, Pravidelná publikácia Európskej komisie Annual Growth Survey má za cieľ zhodnotiť ekonomické a sociálne východiská a odporučiť členským štátom postup v prioritných oblastiach a opatreniach. V poslednej edícií tejto publikácie pre rok 2014 Komisia v daňovej oblasti odporúčala, aby daňové systémy boli nastavené pro-rastovo, napríklad presunutím daňovej záťaže z práce na dane spojené so spotrebou, nehnuteľnosťami alebo bojom so znečisťovaním. (Európska Komisia, 2013) Podľa údajov o výške záťaže práce na Slovensku môžeme konštatovať, že na Slovensku je trend presne opačný stačí spomenúť príklad z roku 2013, keď bol novelizovaný Zákonník práce v neprospech flexibility využívania pracovnej sily zamestnávateľmi. Zároveň bol od 1. januára 2013 významne obmedzený flexibilný nástroj zamestnávania na dohody, ktoré boli zaťažené plnohodnotnými odvodmi ako je tomu pri klasickom pracovnom pomere. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 14

16 Čo sa týka efektívnej záťaže, ktorá plynie z dane z príjmu právnických osôb, tam patrí Slovensko naopak k jedným z najmenej zaťažených krajín s hodnotu 7% pod priemerom V4 (10,1%) ako i priemerom Európskej Únie (12,79%). Toto je okrem iného dôsledok vysokých odvodov, ktoré spoločnostiam na Slovensku znižujú čistý príjem pred zdanením. Graf 5: Záťaž dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ (% zisku modelovej spoločnosti, 2014, zdroj primárnych dát: Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) Luxembursko Litva Bulharsko Lotyšsko Belgicko Slovensko Česká rep. Estónsko Francúzsko Cyprus Priemer V4 Rumunsko Grécko Maďarsko Írsko Priemer EÚ Slovinsko Poľsko Fínsko Portugalsko Rakúsko Švédsko Taliansko Dánsko Holandsko Španielsko Veľká Británia Nemecko Malta 4,1 4,9 4,9 6 6,4 7 7,7 8,1 8,7 9,1 10,1 10,3 11,2 11,6 12,3 12,79 12,9 14,1 14,1 15,1 15, ,3 20,3 20,8 21,2 21, , Časový náklad platenia daní Čo sa týka časového nákladu platenia daní a odvodov, Slovensko je s kalkulovanou hodnotou 207 hodín času pre modelovú spoločnosť najlepšie hodnotenou krajinou v rámci skupiny V4 s relatívne vysokým odstupom od zvyšku skupiny. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 15

17 Napríklad v Českej republike by rovnakej spoločnosti trvalo až 413 hodín aby splnila všetky zákonné podmienky a uhradila potrebné dane a odvody. V Maďarsku by to zabralo 277 a v Poľsku 286 hodín času. Z grafu je zrejmé, že ani napriek prvej pozícií vo V4 Slovensko nedokázalo dosiahnuť nadpriemerný výsledok z pohľadu celej Európskej únie, keďže priemer všetkých krajín sa pohybuje na úrovni 192 hodín časového vkladu. Lídrami v tomto indikátore sú Luxembursko, Írsko, Estónsko a Fínsko. Iba týmto štyrom krajinám z 29 členských štátov Európskej únie sa podarilo obmedziť časový náklad pod 100 hodín. Približne polovica krajín Európskej únie sa nachádza v intervale hodín, pričom mediánová hodnota celej EÚ je 183,5 hodín. Graf 6: Časová záťaž platenia daní a odvodov v krajinách EÚ (počet hodín potrebných pre splnenie všetkých zákonných povinností pre modelovú spoločnosť, 2014, zdroj primárnych dát: Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) Luxembursko Írsko Estónsko Fínsko Veľká Británia Švédsko Holandsko Dánsko Francúzsko Malta Cyprus Belgicko Rakúsko Španielsko Lotyšsko Priemer EÚ Grécko Chorvátsko Rumunsko Slovensko Nemecko Slovinsko Litva Taliansko Portugalsko Maďarsko Poľsko Priemer V4 Česká rep. Bulharsko Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 16

18 Počet platieb potrebných pre platenie daní V tomto indikátore vykazuje Slovensko horší stav ako je tomu v prípade časového nákladu. Slovensko sa s hodnotou 20 potrebných platieb nachádza pod priemerom V4 (14,5 potrebných platieb ročne) tak i pod priemerom celej EÚ (12,5). Celkovo je Slovensko štvrtým najhorším štátom Európskej únie z pohľadu počtu požadovaných platieb za Rumunskom, Cyprom a Luxemburskom. Navyše priemer Európskej únie 12,5 platby je umelo navýšený niekoľkými krajinami s najvyšším počtom platieb (napríklad v prípade Rumunska je to až 39 platieb). Najčastejšie sa vyskytujúca mediánová hodnota je nižšia na úrovni 10,5. Je preto možné konštatovať, že platby daní, odvodov a poplatkov si na Slovensku vyžadujú až dvojnásobný počet platieb v porovnaní s bežným štátom Európskej únie. Graf 7: Počet platieb potrebných pre platenie daní a odvodov v krajinách EÚ (počet platieb potrebných pre splnenie všetkých zákonných povinností pre modelovú spoločnosť, 2014, zdroj primárnych dát: Svetová bbanka, PriceWaterhouseCoopers) Švédsko Malta Litva Francúzsko Estónsko Veľká Británia Španielsko Portugalsko Grécko Fínsko Česká rep. Holandsko Írsko Nemecko Dánsko Slovinsko Lotyšsko Belgicko Maďarsko Rakúsko Priemer EÚ Bulharsko Priemer V4 Taliansko Poľsko Chorvátsko Slovensko Luxembursko Cyprus Rumunsko 12,5 14, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 17

19 Index globálnej konkurencieschopnosti Správa o globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report) je pravidelná ročná publikácia Svetového obchodného fóra založená na indexe globálnej konkurencieschopnosti. Správa posudzuje schopnosť krajín poskytnúť svojim obyvateľom vysokú životnú úroveň, teda ako efektívne dokáže krajina využívať dostupné ekonomické zdroje. Index teda skúma konkurencieschopnosť, ktorá zahŕňa inštitúcie, legislatívu a faktory, ktoré determinujú úroveň produktivity krajiny. (World Economic Forum, 2013) Správa o globálnej konkurencieschopnosti za roky 2012 a 2013 posudzuje kľúčové faktory produktivity a prosperity v 144 národných ekonomikách sveta, čo z nej robí najkomplexnejšie porovnanie konkurencieschopnosti s jednotnou metodológiou na svete. Z metodologického hľadiska index globálnej konkurencieschopnosti odzrkadľuje fakt, že konkurencieschopnosť je determinovaná mnohými faktormi od investícií do fyzického kapitálu a infraštruktúry vzdelania, technologického pokroku, makroekonomickej stability, sofistikácie podnikateľských subjektov či efektivitou trhu (World Economic Forum, 2013) Tabuľka 3: Zloženie Indexu globálnej konkurencieschopnosti 2013/2014 (Svetové ekonomické fórum) Index globálnej konkurencieschopnosti Základné predpoklady Zvyšovanie efektivity Inovácie a sofistikácia 1. pilier: Inštitúcie 2. pilier: Infraštruktúra 3. pilier: Makroekonomické prostredie 4. pilier: Zdravotníctvo a základné vzdelanie 5. pilier: Vyššie vzdelanie 6. pilier: Efektivita trhu 7. pilier: Efektivita pracovného trhu 8. pilier: Rozvoj finančného trhu 9. pilier: Technologická pripravenosť 10. pilier: Veľkosť trhu 11. pilier: Sofistikácia obchodu a subjektov 12. pilier: Inovácie Indikátory relevantné k daňovej a odvodovej tematike sa nachádzajú v pilieroch č. 6 Efektivita trhu a č. 7 Efektivita pracovného trhu. Tabuľka nižšie prezentuje tieto indikátory pre Slovensko a zvyšné krajiny skupiny V4. Z troch indikátorov sa Slovensko iba v jednom dopad zdanenia na motiváciu investorov umiestnilo lepšie ako priemer V4. Možno však konštatovať, že rozdiely v hodnotení týchto konkrétnych indikátorov sú v rámci regiónu minimálne. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 18

20 Tabuľka 4: Vybrané indikátory Indexu globálnej konkurencieschopnosti v súvislosti s daňovým a odvodovým zaťažením ( , pozícia krajiny v rebríčku - nižšie číslo reprezentuje horšie umiestnenie, zdroj primárnych dát: Svetové obchodné fórum) Krajina Celková pozícia Celková daňová sadzba (% zo zisku) Dopad zdanenia na motiváciu investovať Dopad zdanenia na motiváciu pracovať Slovensko Česká republika Maďarsko Poľsko Priemer V Vzdialenosť SK od V Zistenia manažérsky súhrn - Podľa Svetovej banky dosahuje Slovensko pri kvalite platenia daní výkonnosť 68,79% najlepšej krajiny sveta Spojených arabských emirátov. - Slovensko sa nachádza spolu so zvyšnými štátmi V4 (Poľsko, Maďarsko, Česká republika) takmer na chvoste Európskej únie v intervale 65% až 75% hodnotenia najlepšej ekonomiky sveta. - Modelová spoločnosť zaplatí na Slovensku 47,2% zo svojho komerčného zisku na všetky daňové, odvodové a poplatkové povinnosti, čo je významne viac ako je priemer EU-27 na úrovni 41,5% a mierne viac ako priemer V4 46,65%. - Vyššie náklady na prácu sú v Európskej Únii pre modelovú spoločnosť iba vo Francúzsku (51,7%), Belgicku (50,3%) a Taliansku (40,3%). Slovensko je teda vysoko nad priemerom Európskej únie a taktiež nad úroveň priemeru V4. - Slovensko je s kalkulovanou hodnotou 207 hodín času pre modelovú spoločnosť najlepšie hodnotenou krajinou v rámci skupiny V4 s relatívne vysokým odstupom od zvyšku skupiny. Napríklad v Českej republike by rovnakej spoločnosti trvalo až 413 hodín aby splnila všetky zákonné podmienky a uhradila potrebné dane a odvody. V Maďarsku by to zabralo 277 a v Poľsku 286 hodín času. - Z pohľadu počtu požadovaných platieb je Slovensko štvrtým najhorším štátom Európskej únie za Rumunskom, Cyprom a Luxemburskom. Je možné konštatovať, že platba daní, odvodov a poplatkov si na Slovensku vyžaduje až dvojnásobný počet platieb v porovnaní s bežným štátom Európskej únie. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 19

21 Porovnanie sadzby dane z príjmu právnických osôb V tejto sekcii porovnáme základnú sadzu dane z príjmu právnických osôb vo všetkých krajinách EÚ a jej vývoj medzi rokmi 2006 a Dátovým zdrojom je globálna konzultačná spoločnosť KPMG, ktorá na svojej webovej stránke monitoruje sadzu tejto dane pre všetky krajiny sveta. 3 Základná sadzba dane z príjmu právnických osôb je pre podnikateľov len jedným z viacerých faktorov, ktoré spoločne determinujú celkové finančné zaťaženie podnikania (viď metodológiu Svetovej banky). Napriek tomu je táto sadzba veľmi detailne sledovaným ukazovateľom, keďže umožňuje rýchle porovnanie medzi jednotlivými krajinami. Akékoľvek zmeny v sadzbe dane či už smerom nahor alebo nadol sú vnímané ako veľmi dôležitý signál smerom k vývoju podnikateľského prostredia v danej krajine. V tabuľke nižšie prezentujeme porovnanie sadzieb dane z príjmov pre spoločnosti vo všetkých krajinách EÚ, pričom sú zoradené od najnižšej po najvyššiu podľa stavu v roku Neskôr uvádzame aj tabuľku so zoradením podľa aktuálneho stavu v roku Ako vidno, Slovensko v roku 2006 bolo so sadzbou 19% krajinou s 8-9. najnižšou daňou v rámci EÚ, čo ho zaradilo nad priemernú európsku sadzbu 25,1%. Priemerná sadzba dane v krajinách V4 bola v roku ,5%. Tabuľka 5: Sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ, zoradené podľa najnižšej sadzby v roku 2006 ( , %, zdroj primárnych dát: KPMG) Poradie Krajina Cyprus ,5 2 Írsko 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 3 Bulharsko Litva Lotyšsko Maďarsko Rumunsko Poľsko Slovensko Chorvátsko Estónsko Česká republika Rakúsko Slovinsko Dostupné na Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 20

22 15 Priemer EÚ 25,1 24,11 23,29 23,22 23,4 22,8 22,6 22,85 16 Fínsko ,5 24,5 17 Portugalsko 27, Dánsko Švédsko ,3 26,3 26,3 26, Grécko Holandsko 29,6 25,5 25,5 25,5 25, Luxembursko 29,63 29,63 29,63 28,59 28,59 28,8 28,8 29,22 23 Veľká Británia Francúzsko 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 25 Belgicko 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 26 Malta Španielsko 35 32, Taliansko 37,25 37,25 31,4 31,4 31,4 31,4 31,4 31,4 29 Nemecko 38,34 38,36 29,51 29,44 29,41 29,37 29,48 29,55 V tabuľke nižšie prezentujeme porovnanie sadzieb dane z príjmy pre spoločnosti vo všetkých krajinách EÚ, pričom v tomto prípade sú zoradené od najnižšej po najvyššiu podľa aktuálneho stavu v roku Ako je možné vidieť, Slovensko sa pri porovnaní s 8-9. pozíciou v roku 2006 posunulo na aktuálnu pozíciu. Zároveň taktiež so základnou sadzbou dane na úrovni 23% kleslo tesne pod priemernú hodnotu Európskej únie 22,85%. Priemer krajín V4, ktorý bol v roku ,5% sa mierne zvýšil na 20% - Slovensko však malo v rámci V4 v roku 2013 najvyššiu sadzbu dane keď Česká republika, Maďarsko i Poľsko mali nastavenú rovnakú výšku dane na úrovni 19%. V čase prípravy tohto materiálu (január 2014) je zrejmé, že výška dane bude upravená zo súčasnej hodnoty 23% o jeden percentuálny bod smerom nadol na úroveň 22%. I keď je to možné vnímať ako pozitívny signál je ho potrebné vnímať v kontexte ďalších opatrení ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú daňové zaťaženie firiem na Slovensku (napr. Zavedenie takzvaných daňových licencií). Navyše na poradie Slovenska podľa výšky dane v rámci Európskej únie toto zníženie nebude mať vplyv a Slovensko naďalej ostane krajinou s najvyššou daňou z príjmu právnických osôb v rámci skupiny V4. Tabuľka 6: Sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ, zoradené podľa najnižšej sadzby v roku 2013 ( , %, zdroj primárnych dát: KPMG) Poradie Krajina Bulharsko Cyprus ,5 3 Írsko 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 12,5 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 21

23 4 Litva Lotyšsko Rumunsko Slovinsko Maďarsko Poľsko Česká republika Chorvátsko Estónsko Švédsko ,3 26,3 26,3 26, Priemer EÚ 25,1 24,11 23,29 23,22 23,4 22,8 22,6 22,85 15 Slovensko Veľká Británia Fínsko ,5 24,5 18 Rakúsko Portugalsko 27, Dánsko Holandsko 29,6 25,5 25,5 25,5 25, Grécko Luxembursko 29,63 29,63 29,63 28,59 28,59 28,8 28,8 29,22 24 Nemecko 38,34 38,36 29,51 29,44 29,41 29,37 29,48 29,55 25 Španielsko 35 32, Taliansko 37,25 37,25 31,4 31,4 31,4 31,4 31,4 31,4 27 Francúzsko 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 33,33 28 Belgicko 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 33,99 29 Malta Okrem aktuálnej výšky dane je samozrejme významný i jej vývoj v čase na grafe nižšie je zobrazená jednak aktuálna sadzba dane v roku 2013 a zmena jej sadzby medzi rokmi 2006 a 2013 v jednotlivých členských krajinách EÚ. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 22

24 Graf 8: Sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ (2013) a zmena v sadzbe ( ) ( , %, zdroj primárnych dát: KPMG) , Zmena Tabuľka 7: Sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ (2013) a zmena v sadzbe, zoradené podľa výšky zmeny ( ) ( , %, zdroj primárnych dát: KPMG) Krajina 2013 Zmena Nemecko 29,55-8,79 Slovinsko 17-8 Veľká Británia 23-7 Švédsko 22-6 Taliansko 31,4-5,85 Bulharsko 10-5 Česká republika 19-5 Španielsko 30-5 Holandsko 25-4,6 Dánsko 25-3 Grécko 26-3 Portugalsko 25-2,5 Priemer EÚ 22,85-2,25 Estónsko 21-2 Fínsko 24,5-1,5 Luxembursko 29,22-0,41 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 23

25 Írsko 12,5 0 Litva 15 0 Lotyšsko 15 0 Rumunsko 16 0 Poľsko 19 0 Chorvátsko 20 0 Rakúsko 25 0 Francúzsko 33,33 0 Belgicko 33,99 0 Malta 35 0 Cyprus 12,5 2,5 Maďarsko 19 3 Slovensko 23 4 Na základe grafu i dátovej tabuľky so zmenou je možné konštatovať niekoľko zásadných zistení celkovo možno povedať, že prevládajúcim trendom v krajinách Európskej únií v sledovanom období bolo znižovanie dane z príjmu spoločností priemerne sa sadzba tejto dane medzi rokmi 2006 a 2013 v EÚ znížila o 2,25%. Sledované krajiny je možné rozdeliť do troch skupín nasledovne: - krajiny ktoré medzi rokmi sadzbu dane z príjmu znížili - krajiny, v ktorých sa sadzba dane nezmenila - krajiny, v ktorých sadzba dane vzrástla Sadzbu dane znížilo až 15 krajín EÚ, v ďalších 10 krajinách ostala sadzba nezmenená a iba 3 krajiny EÚ základnú sadzbu dane zvýšilo. Krajiny, v ktorých došlo k najvyššiemu zníženiu dane bolo Nemecko (-8,79%), Slovinsko (-8%), Veľká Británia (-7%) a Švédsko krajina, ktorá býva bežne označovaná ako model sociálneho štátu (-6%). V niektorých krajinách z tejto skupiny napriek značnému zníženiu dane ostala sadzba na relatívne vysokej úrovni, ako je to napríklad v Nemecku (29,55%) alebo Taliansku (31,4%) v porovnaní s jej úrovňou na Slovensku. Nedá sa však povedať že ide o pravidlo, keďže sa v tejto skupine nachádzajú i krajiny, ktoré znižovali dane z úrovne nižšej alebo porovnateľnej so Slovenskom na nové minimá. Príkladom môžu byť krajiny ako Bulharsko (zníženie z 15% na 10%), Slovinsko (zníženie z 25% na 17%) ale aj Česká republika (zníženie z 24% na 19%). Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 24

26 % sadzba dane Graf 9: Porovnanie vývoja dane z príjmu právnických osôb na Slovensku a vo vybraných krajinách EÚ ( , % sadzba dane) ,1 24,11 23,29 23,22 23,4 22,8 22,6 22,85 Švédsko Priemer EÚ 15 Slovensko Bulharsko 10 Česká republika Slovinsko Druhou skupinou krajín sú tie, v ktorých sa sadzba dane medzi rokmi 2006 až 2013 nezmenila. Z celkovo desiatich krajín sa v tejto skupine nachádzajú iba tri krajiny s tradične vysokou daňou sadzbou (Francúzsko, Belgicko a Malta).Zvyšok skupiny predstavujú naopak krajiny, v ktorých je sadzba dane tradične nízka - sú tu zastúpené napríklad pobaltské krajiny či Írsko. Poslednou skupinou krajín sú tie, v ktorých došlo v sledovanom období k zvýšeniu dane z príjmu právnických osôb. Táto skupina je s tromi krajinami najmenej početnou okrem Cypru a Maďarska sa v nej nachádza ešte Slovensko. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 25

27 Práve Slovensko zaznamenalo zo všetkých krajín EÚ najvyšší rast v sadzbe dane medzi rokmi 2006 a 2013 o 4 percentuálne body. Zároveň z troch krajín, v ktorých prišlo k zvýšeniu, sa na Slovensku sadzba dane zvýšila na najvyššiu úroveň (23% v porovnaní s 19% v Maďarsku a 12,5% na Cypre). Zistenia Manažérsky súhrn - Prevládajúcim trendom v krajinách Európskej únií v sledovanom období bolo znižovanie dane z príjmu právnických osôb priemerne sa sadzba tejto dane medzi rokmi 2006 a 2013 v EÚ znížila o 2,25% z 25,1% na 22,85% - Mediánová hodnota zmeny sadzby dane z príjmu právnických osôb vo všetkých krajinách EÚ medzi rokmi 2006 až 2013 bola -1,5%. - Sadzbu dane v tomto období znížilo až 15 krajín EÚ, v ďalších 10 krajinách ostala sadzba nezmenená a iba 3 krajiny EÚ základnú sadzbu dane zvýšilo - Slovensko patrilo medzi 3 krajiny Európskej Únie, ktoré sadzbu dane zvyšovalo - Slovensko zaznamenalo zo všetkých krajín EÚ najvyšší rast v sadzbe dane medzi rokmi 2006 a 2013 o 4 percentuálne body. Zároveň z troch krajín, v ktorých prišlo k zvýšeniu sa na Slovensku sadzba dane zvýšila na najvyššiu úroveň - Slovensko sa pri porovnaní s 8-9. pozíciou v roku 2006 posunulo na aktuálnu pozíciu z 28 sledovaných krajín. Zároveň taktiež so základnou sadzbou dane na úrovni 23% kleslo tesne pod priemernú hodnotu Európskej Únie 22,85%. Dane a odvody ako prekážka v podnikaní na Slovensku Podľa Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) na Slovensku patrí medzi hlavné problémy spojené s podnikaním Problematická vymožiteľnosť práva, vysoká administratívna náročnosť podnikania, neefektívnosť verejného sektora, nedostatočná ponuka služieb e-governmentu, vysoké odvodové zaťaženie a administratívne náročný mechanizmus platby odvodov, časté zmeny legislatívy, pretrvávajúce praktiky klientelizmu a korupcie. (Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2012). Ako sa ďalej v správe o malom a strednom podnikaní za rok 2012 NADSME konštatuje, odstraňovanie týchto nedostatkov napreduje len veľmi pomaly. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 26

28 Enterprise Surveys je analytický projekt Svetovej banky, ktorý pravidelne monitoruje od roku 2002 rôzne aspekty podnikateľského prostredia prostredníctvom osobných rozhovorov s vlastníkmi a manažérmi vyše 130 tisíc spoločností v 135 krajinách sveta 4. Podľa posledného prieskumu uskutočneného na Slovensku, ktorý ako reprezentatívnu vzorku využil údaje od 275 spoločností v roku 2009 a najvýznamnejšie prekážky v podnikaní sú uvedené v nasledujúcom grafe. Respondentské spoločnosti boli zvolené tak, aby zodpovedali zloženiu súkromných subjektov na Slovensku z pohľadu veľkosti spoločnosti, regiónu krajiny a oblasti podnikania. Graf je vyjadrený v percentách spoločností z celkového počtu respondentov, ktoré daný faktor uviedli ako subjektívne najväčšiu prekážku svojho podnikania v krajine. Alarmujúcim výstupom bolo, že daňové zaťaženie v tomto konkrétnom prieskume bolo hodnotené ako najzávažnejšia prekážka podnikania za takú ju označilo až 16,2% oslovených podnikateľov. Je dôležité pripomenúť, že daňové zaťaženie sa od roku 2009 ešte zvýšilo. Administratívne zaťaženie platenia daní považovalo za najzávažnejšiu prekážku ich podnikania 5,1% podnikateľov. Graf 10: Najväčšie prekážky v podnikaní v SR podľa Enterprise Surveys (2009, % oslovených spoločností, vyššie percentuálne skóre reprezentuje vyššiu závažnosť pociťovanej prekážky) Daňové zaťaženie Neadekvátne vzdelaná pracovná sila Šedá ekonomika Prístup k financovaniu Kriminalita Korupcia Povolenia a licencie Politická nestabilita Administratívne zaťaženie platenia daní Súdy 7,0% 6,8% 6,7% 5,7% 5,1% 4,8% 9,3% 13,3% 12,8% 16,2% 0,0% 2,0% 4,0% 6,0% 8,0% 10,0% 12,0% 14,0% 16,0% 18,0% Obdobný prieskum prekážok podnikania na Slovensku je na globálnej úrovni realizovaný i v rámci publikácie Global Competitivness Report Svetového ekonomického fóra. 4 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 27

29 Nasledujúci graf prezentuje výsledky z najaktuálnejšej edície , pričom pridelené skóre predstavuje vážený priemer z odpovedí respondentov (vyššie skóre teda reprezentuje vyššiu vnímanú závažnosť prekážky). Ako vidno z grafu, medzi tri najzávažnejšie prekážky podnikania s relatívne značným odstupom od ostatných patria neefektívna vládna byrokracia, korupcia a reštriktívna regulácia práce. Sú to teda faktory, ktoré súvisia s vládnou mocou, transparentnosťou a efektivitou spravovania verejných zdrojov. Priamo s problematikou daní súvisia položky sadzby daní a regulácia daní, ktoré sa vyskytujú až v druhej skupine závažnosti. Priamo s témou daní a odvodov súvisí položka reštriktívna regulácia práce, ktorá podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti predstavuje v súčasnosti tretiu najväčšiu prekážku pre rozvoj podnikania na Slovensku. Zo siedmych najzávažnejších prekážok podnikania na Slovensku sa tri týkajú daňového a odvodového zaťaženia. Graf 11: Najproblematickejšie faktory pre podnikanie na Slovensku podľa Global Competitivness Report (2013/2014, vyššie skóre reprezentuje vyššiu závažnosť pociťovanej prekážky) Neefektívna vládna byrokracia Korupcia Reštriktívna regulácia práce Legislatívna nestabilita Sadzby daní Neadekvátna ponuka infraštruktúry Regulácia daní Dostupnosť financovania Neadekvátna schopnosť inovovať Zlá pracovná morálna pracovnej sily Neadekvátne vzdelaná pracovná sila Kriminalita Nestabilnosť vlády/prevraty Inflácia Menová regulácia Zlé verejné zdravie 5,9 8,4 13, Štyri najčastejšie pociťované problémy podľa prieskumu prekážok podnikania realizovaného Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS) v roku 2010 sú zlá vymožiteľnosť práva, nestabilita a nejednoznačnosť zákonov, odvodové zaťaženie a korupcia. (Podnikateľská aliancia Slovenska, 2010) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 28

30 Ako konštatuje správa k prieskumu ohľadom korupcie problém korupcie poskočil zo štvrtej na prvú priečku. Ako rozhodujúci problém ju označilo až 52 % respondentov (v roku 2006 necelá štvrtina). Za rozhodujúcu alebo vážnu prekážku pre fungovanie svojho podnikania korupciu označilo až vyše 85 percent pred štyrmi rokmi 65 % z podnikateľov a manažérov, ktorí sa do prieskumu(ov) zapojili. (Podnikateľská aliancia Slovenska, 2010) Podobný nárastový trend platil i pri druhom najčastejšie sa vyskytujúcom probléme, teda vymožiteľnosti práva cez súdy. V roku 2006 ju označilo za závažný problém 75% oslovených podnikateľov, kým v roku 2010 to bolo 85%. Ako správa ďalej konštatuje na tretej a štvrtej priečke figurujú nestabilita a nejednoznačnosť zákonov a odvodové zaťaženie. Pre troch z desiatich podnikateľov sú rozhodujúcou a pre ďalších piatich vážnou prekážkou v ich podnikaní. Medzi najväčšie problémy z pohľadu majiteľov a top manažérov firiem patrí aj fungovanie verejného obstarávania. Za rozhodujúcu alebo vážnu prekážku považujú súčasnú prax v tejto oblasti tri štvrtiny respondentov. (Podnikateľská aliancia Slovenska, 2010). Odvodové zaťaženie boli teda podľa prieskumu štvrtou najvýznamnejšou prekážkou pre fungovanie a rast podnikania, nasledované poplatkovým zaťažením na siedmom mieste a daňovým zaťažením na mieste desiatom. Graf 12: Prekážky pre fungovanie a rast podnikania (zdroj grafu: Podnikateľská aliancia Slovenska: POHĽAD PODNIKATEĽOV A MANAŽÉROV NA PREKÁŽKY PODNIKANIA V SR, Bratislava, 2010 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 29

31 Box 2: Index podnikateľského prostredia Index podnikateľského prostredia (IPP) Podnikateľskej aliancie Slovenska je výsledkom pravidelného monitorovania a hodnotenia kvality podnikateľského prostredia v SR a z hľadiska metodológie patrí k najrelevantnejším nástrojom merania kvality podnikateľského prostredia na národnej úrovni. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) má vlastnú metodiku a jej výsledkom je index IPP. Ako je uvedené k metodike Indexu podnikateľského prostredia, základným obdobím na výpočet IPP, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov, bol 1. júl Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie. konaniach na úradoch, výkazníctvo). Nasledujúce grafy zobrazujú stav jednotlivých externých indikátorov Indexu podnikateľského prostredia k prvému kvartálu Zobrazené sú indikátory ktoré tvoria prvé dva sub-indexy Indexu, teda patria pod skupiny hlavných prvkov právneho a regulačného rámca a iných rozhodujúcich vonkajších podmienok na podniky. Podľa aktuálneho stavu indikátorov ich možno pomyselne rozdeliť do viacerých kategórií. Kritické indikátory sú tie, ktoré dosahujú hodnotu pod 50 bodov, teda ich vnímaný stav sa zhoršil minimálne o 50 percent oproti začiatku sledovania. Z celkového počtu 23 externých indikátorov sa v tejto skupine nachádza 9 sledovaných ukazovateľov (39.1 percenta) Medzi suverénne najhoršie hodnotené indikátory v tejto skupine patrí hodnotenie súdneho systému (vymožiteľnosť práva, funkčnosť súdnictva a uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom). Medzi túto skupinu možno zaradiť i indikátory odkazujúce na výkonnosť, efektivitu a transparentnosť štátneho systému (efektívnosť hospodárenia štátu, prístup štátnej moci, úroveň korupcie na úradoch, byrokracia, prieťahy v V súvislosti s negatívnymi zmenami v Zákonníku práce sa pod hranicu 50 bodov v prvom kvartáli 2013 dostal i indikátor pracovno-právnej legislatívy. Dlhodobo negatívne je taktiež vnímaná kvalita a stálosť prijímanej legislatívy a vývoj hospodárskej kriminality. Druhú skupinu podpriemerné indikátory - predstavujú tie s hodnotením v rozmedzí bodov, teda tie ktoré sú hodnotené ako zhoršujúce sa pri porovnaní so stavom pri začiatku sledovania. Z celkového počtu 23 externých indikátorov sa v tejto skupine nachádza 9 sledovaných ukazovateľov (39.1 percenta). Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 30

32 Do tejto skupiny patrí aj kvalita a výška daňovo-odvodového zaťaženia (zle je hodnotená najmä odvodová legislatíva s hodnotou 46,5 bodu, kde možno očakávať prepad do skupiny kritických indikátorov v najbližšom hodnotení). Druhá skupina indikátorov zahŕňa širšie trhové podmienky, ktoré sú tvorené jednak zo strany štátu smerom k súkromnej sfére a zároveň vzťahmi medzi jednotlivými súkromnými subjektami (sem možno zaradiť trhovú reguláciu, hospodársku súťaž, spoľahlivosť a finančnú disciplínu obchodných partnerov, cenovú stabilitu ale i hospodársku politiku štátu a legislatívu upravujúcu obchodné vzťahy a konkurzy a exekúcie). Poslednou skupinou sú nadpriemerné indikátory s úrovňou nad 100 bodov indexu, teda s vnímaným zlepšením od začiatku sledovania v roku Z celkového počtu 23 externých indikátorov sa v tejto skupine nachádza 5 sledovaných ukazovateľov (21.7 percenta). Medzi tieto indikátory patria tie, ktoré možno dať do priameho súvisu s integráciou Slovenska do Európskej únie a ďalších nadnárodných ekonomických štruktúr (stálosť a predvídateľnosť výmenného kurzu EUR, regulácia cezhraničného obchodu). Mierne pozitívne je hodnotená taktiež dostupnosť výrobných vstupov a kvalita pracovnej sily (109 bodov) a postupne sa zlepšujúca úroveň dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry (144.3 bodu). Významne pozitívne oproti stavu v roku 2001 je hodnotená dostupnosť kapitálu či už prostredníctvom úverového financovania alebo cez kapitálový trh. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 31

33 Graf 13: Externé faktory Indexu podnikateľského prostredia (1Q 2013, vyššie bodové skóre indexu reprezentuje lepšie vnímanie danej oblasti podnikateľského prostredia) 5 Prístup k finančným zdrojom (úvery, kapitálový trh,...) 192,9 Regulácia cezhraničného obchodu (clá, licencie, povolenia,...) Úroveň infraštruktúry (doprava, telekomunikácie,...) 144,3 160,8 Stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu EUR Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily 115,5 109,0 Funkčnosť štátnych inšitúcií (kataster, daňové úrady,...) Legislatíva upravujúca obchodné vzťahy* Index podnikateľského prostredia Hospodárska politika štátu, dostupnosť informácií Konkurzná a exekučná legislatíva Cenová stabilita Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície* Trhová regulácia, legislatíva upravujúca hospodársku súťaž Spoľahlivosť, finančná disciplína obchodných partnerov Legislatíva upravujúca odvody* Výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu Pracovnoprávna legislatíva* Funkčnosť politického systému v štáte Zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov Úroveň korupcie na úradoch* Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom Byrokracia, prieťahy v konaní na úradoch, výkazníctvo* Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci Vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva 80,0 72,4 68,1 64,1 62,2 56,1 55,2 51,8 50,8 46,5 42,6 40,6 23,2 21,0 19,3 18,7 17,9 16,1 9,7 0,0 50,0 100,0 150,0 200,0 250,0 5 Graf vytvorený na základe dát Indexu podnikateľského prostredia, dostupné na Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 32

34 Zaujímavé výsledky priniesol i čiastkový prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý na vzorke 170 spoločností analyzoval najväčšie také prekážky rozvoja podnikov, ktoré by si vyžadovali zamestnanie dodatočnej pracovnej sily. Z grafu nižšie je zrejmé, že tu sa naplno prejavil predovšetkým efekt vysokého odvodového zaťaženia až vyše 70% zo všetkých opýtaných v prieskume označilo vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov za jednu z top 5 prekážok rozvoja. Na druhom mieste početnosti výskytu v prieskumu sa vyskytlo vysoké daňové zaťaženie firmy. Graf 14: Bariéry rastu podnikov, ktorý by vyžadoval prijatie nových zamestnancov (2013, % vyjadruje, koľko zo 170 respondentov prieskumu označilo daný problém ako jednu z 5 top bariér rozvoja podnikania, zdroj grafu: Deň daňovej slobody Deň daňovej slobody je všeobecne známym pojmom pre metodológiu, ktorú používa Institut Économique Molinari pre komparáciu kompletného daňového zaťaženia v krajinách Európskej únie. Táto metóda je principiálne určená pre výpočet daňového a odvodového zaťaženia pre zamestnancov. Podľa nášho názoru je relevantná i pre zamestnávateľov a podnikateľov, keďže veľká časť zaťaženia spadá do oblasti odvodov, ktoré priamo či nepriamo znášajú v konečnom dôsledku práve zamestnávatelia a ktorá ovplyvňuje celkové náklady na prácu. Čo sa týka metodológie, Institut Économique Molinari používa pre porovnanie medzi krajinami relatívne jednoduchú metódu výpočtu celkového daňového a odvodového zaťaženia: content/uploads/2013/08/ipp web.xlsx Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 33

35 % skutočného daňového zaťaženie = Odvodové a dôchodkové platby + daň z príjmu + DPH superhrubá mzda Kde superhrubá mzda je mzda zamestnanca pred zdanením, ktorá zároveň zahŕňa všetky odvodové (sociálne, dôchodkové) platby bez ohľadu či sú kvalifikované ako platby zamestnávateľa alebo zamestnanca. % skutočného daňového zaťaženia je objem peňazí, ktorý zostane zamestnancovi po odčítaní odvodových a dôchodkových platieb, dane z príjmu a DPH zaplatenej pri spotrebe. Pri spotrebe sú ignorované dodatočné marginálne dane (daň z alkoholu, tabaku a pod.) V poslednej štúdií The Tax Burden of Typical Workers in the EU 27 pre rok 2013 Inštitút konštatuje, že celkové skutočné daňové zaťaženie pre pracujúcich v roku 2013 sa v EÚ opätovne zvýšilo zo 44.89% v roku 2012 na 45.06% v Od začiatku monitorovania stavu v krajinách EÚ touto metodikou v roku 2010 sa celkové daňové zaťaženie zvýšilo o 1,07%, pričom zásadný vplyv na tento nárast malo najmä zvyšovanie sadzby dane z pridanej hodnoty v 16 európskych krajinách. Ako ďalej Inštitút konštatuje, 43,4% všetkých daní z miezd vyberaných v Európskej únií odvodov do systémov sociálneho poistenia platených zamestnávateľmi nad rámec hrubej mzdy zamestnancov je do veľkej miery pre zamestnancov neviditeľných. (Rogers & Philippe, The Tax Burden of Typical Workers in EU27, 2013) Graf 15:Vývoj celkového skutočného daňové zaťaženia pre typického zamestnanca v EU-27 (% zo super hrubej mzdy, , zdroj primárnych dát: Institut Économique Molinari) 45,20% 45,00% 45,06% 44,80% 44,60% 44,40% 44,20% 44,00% 43,99% 44,23% 44,11% 43,80% 43,60% 43,40% Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 34

36 % celkového daňovo-odvodového zaťaženia priemerného prracujúceho Jedným zo zaujímavých faktov, ktoré táto štúdia odhaľuje je, že reálne celkové daňovo-odvodové zaťaženie v systémoch s rovnou daňou (ku ktorým donedávna patrilo i Slovensko) je v skutočnosti vyššie ako v zmiešaných daňových systémoch. Dôvodom je predovšetkým to, že rovná daň sa v nich týka daní z príjmu a nižšia sadzba týchto daní je následne kompenzovaná vyššou mierou odvodového zaťaženia. Zároveň od roku 2009 prišlo až v 5 zo 6 krajinách EÚ s rovnou daňou k zvýšeniu sadzby DPH, ktoré taktiež prispieva k vyššej celkovej záťaži. Graf 16: Porovnanie rôznych daňových systémov a ich reálneho daňového zaťaženia ( , %, zdroj primárnych dát: Institut Économique Molinari) 46,82% 45,06% Systémy s rovnou daňou Kombinovaný priemer 44,56% Systémy s progresívnou daňou Toto pozorovanie je relevantné i pre Slovensko a jeho celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Ako je všeobecne známe, systém rovnej dane bol na Slovensku zrušený k januáru 2013: Zisky firiem a príjmy fyzických osôb sa za rok 2012 zdania ešte sadzbou 19 percent. No už od januára začnú firmy platiť daňové preddavky vo výške 23 percent z daňového základu. Vyššiu daň budú platiť aj lepšie zarábajúci zamestnanci či živnostníci. Ak zamestnanec zarobí viac ako 3311 eur mesačne, jeho príjem nad túto hranicu sa zdaní sadzbou 25 percent. 6 Zmena daňového systému a zvýšenie sadzieb daní z príjmu však nebola žiadnym spôsobom kompenzovaná znížením alebo zjednodušením odvodového systému. Ako zároveň dokazujú štatistiky uvádzané v sekcii Hodnotenie pozície Slovenska v Európskej únii a Porovnanie výšky daňového, 6 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 35

37 odvodového a poplatkového zaťaženia, Slovensko patrí ku krajinám Európskej únie s najvyšším odvodovým zaťažení práce. Je potom otázne, ako môže byť Slovensko v priestore V4 a EÚ konkurencieschopné z pohľadu daňového systému, keď relatívne výhodná časť systému (nižšie rovné sadzby dane) boli odstránené a naopak, odvodové zaťaženie ostalo na rovnakej úrovni. Graf nižšie ukazuje priame zahraničné investície na obyvateľa v regióne V4. Tie sú definované ako krátkodobý a dlhodobý kapitál a reinvestície do lokálnych spoločností v krajine od zahraničných investorov. Dáta zobrazujú čistý prílev zahraničných investícií, teda od prílevu kapitálu je odrátaný prípadný odlev zahraničného kapitálu z krajiny. Ako vidno z grafu, Slovensko sa v roku 2012 prepadlo na tretiu najnižšiu úroveň prílevu zahraničných investícií iba mierne nad úrovňou Poľska. Graf 17: Prílev priamych zahraničných investícií per capita v krajinách V4 (USD per capita, ) Česká republika Maďarsko Poľsko Slovensko Čo sa týka výsledkov samotného dňa daňovej slobody, Slovensko malo z 26 sledovaných krajín Európskej únie jedenástu najvyššiu úroveň celkového daňovo-odvodového zaťaženia s hodnotou 46,65%. Priemerná hodnota sledovaných krajín pritom bola v roku ,39%. Čo sa týka regionálneho porovnania, vyššie celkové zaťaženie existovalo v Rakúsku (57,77%) a Maďarsku (53,73%). Naopak nižšie zaťažený je priemerný zamestnanec v Českej republike (46,43%) a Poľsku (44,44%). Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 36

38 Belgicko Francúzsko Rakúsko Maďarsko Nemecko Taliansko Rumunsko Litva Holandsko Švédsko Slovensko Česká republika Fínsko Lotyšsko Grécko Priemer Estónsko Španielsko Poľsko Slovinsko Dánsko Portugalsko Luxembursko Bulharsko Malta Írsko Graf 18: Celkové skutočné daňové zaťaženia pre typického zamestnanca v EÚ (% zo super hrubej mzdy, 2013, zdroj primárnych dát: Institut Économique Molinari) 70,00% 60,00% 50,00% 46,65% 45,39% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 0,00% Z pohľadu zamestnávateľa je dôležitý pohľad najmä na výdavky spojené s odvodmi vrátane sociálnych, zdravotných či dôchodkových systémov. Ako vyplýva z nasledujúceho grafu a dátovej tabuľky, stav na Slovensku je v tomto ohľade negatívny. Celková hodnota odvodov pre modelového zamestnanca na Slovensku predstavuje 35,9% (z toho 26% príspevok zamestnávateľa a 9,9% príspevok zamestnanca). Tento výsledok označuje Slovensko ako krajinu s piatou najvyššou mierou odvodového zaťaženia po Francúzsku, Rakúsku, Maďarsku a Belgicku. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 37

39 Francúzsko Rakúsko Maďarsko Belgicko Slovensko Rumunsko Poľsko Nemecko Česká republika Slovinsko Lotyšsko Taliansko Holandsko Estónsko Litva Portugalsko Španielsko Bulharsko Fínsko Švédsko Luxembursko Malta Grécko Cyprus Írsko Dánsko Graf 19: Odvodové zaťaženie práce typického zamestnanca v EÚ (% zo super hrubej mzdy, 2013, zdroj primárnych dát: Institut Économique Molinari) 60,0% 50,0% 40,0% 30,0% 9,9% 20,0% 10,0% 26,0% 0,0% Odvodové a dôchodkové platby zamestnávateľa Odvodové a dôchodkové platby zamestnanca Tabuľka 8: Prehľad odvodového zaťaženia (2013, zdroj primárnych dát: Institut Économique Molinari) Poradie Superhrubá mzda zamestnanc a Odvodové a dôchodkové platby zamestnávateľ a (EUR) Odvodové a dôchodkové platby zamestnávateľ a (%) Odvodové a dôchodkov é platby zamestnanc a (EUR) Odvodové a dôchodkov é platby zamestnanc a (%) Celkové odvodov é zaťaženi e (%) Krajina 1 Francúzsko ,2% ,4% 49,6% 2 Rakúsko ,8% ,8% 37,6% 3 Maďarsko ,2% ,4% 36,6% 4 Belgicko ,6% ,5% 36,2% 5 Slovensko ,0% ,9% 35,9% 6 Rumunsko ,1% ,9% 35,0% 7 Poľsko ,3% ,0% 34,3% 8 Nemecko ,4% ,3% 33,7% Česká 9 republika ,4% ,2% 33,6% 10 Slovinsko ,9% ,0% 32,9% 11 Lotyšsko ,1% 625 6,8% 30,9% 12 Taliansko ,0% ,3% 30,3% 13 Holandsko ,6% ,1% 29,7% 14 Estónsko ,6% 476 3,6% 29,2% 15 Litva ,4% ,9% 28,3% 16 Portugalsko ,2% ,9% 28,1% Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 38

40 17 Španielsko ,0% ,9% 27,9% 18 Bulharsko ,8% ,0% 25,8% 19 Fínsko ,6% ,2% 24,8% 20 Švédsko ,9% 0 0,0% 23,9% Luxembursk 21 o ,8% ,7% 23,5% 22 Malta ,1% ,1% 18,2% 23 Grécko ,2% ,5% 14,7% 24 Cyprus ,4% ,4% 12,7% 25 Írsko ,0% ,9% 3,9% 26 Dánsko ,6% 145 0,3% 0,8% Pre úplnosť uvádzame nižšie i kompletné dáta pre všetky sledované krajiny, zoradené podľa skutočnej výšky daňového zaťaženia od najnižšieho po najvyššie. Tabuľka 9: Kompletné dáta pre metodológiu Deň daňovej slobody (2013, zdroj primárnych dát Institut Économique Molinari) Krajina Superhrub á mzda zamestna nca Odvodové a dôchodkové platby zamestnávat eľa Hrubá mzda zamestna nca Daň z príjmu Odvo dové a dôch odko vé platb y zame stnan ca Čistá mzda Daň z pridane j hodnot y Odhadov ané zaťaženi e DPH Skutoč ná čistá mzda Skutočn á výška daňové ho zaťažen ia Cyprus % ,97% Írsko % ,96% Malta % ,44% Bulharsko % ,56% Luxembursk o % ,69% Portugalsko % ,20% Dánsko % ,86% Slovinsko % ,16% Poľsko % ,44% Španielsko % ,45% Estónsko % ,13% Grécko % ,98% Lotyšsko % ,23% Fínsko % ,41% Česká republika % ,43% Slovensko % ,65% Švédsko % ,35% Holandsko % ,57% Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 39

41 Litva % ,62% Rumunsko % ,66% Taliansko % ,12% Nemecko % ,99% Maďarsko % ,73% Rakúsko % ,77% Francúzsko % ,61% Belgicko % ,25% Zistenia Manažérsky súhrn - Slovensko má podľa metodiky Deň daňovej slobody z 26 sledovaných krajín Európskej únie jedenástu najvyššiu úroveň celkového daňovo-odvodového zaťaženia s hodnotou 46,65%. Priemerná hodnota sledovaných krajín pritom bola v roku ,39%. - Stav na Slovensku je negatívny najmä čo sa týka výšky odvodov a teda i ceny práce. Celková hodnota odvodov pre modelového zamestnanca predstavuje 35,9% (z toho 26% príspevok zamestnávateľa a 9,9% príspevok zamestnanca). Tento výsledok znamená, že Slovensko je krajina s piatou najvyššou mierou odvodového zaťaženia v Európskej únii po Francúzsku, Rakúsku, Maďarsku a Belgicku. - Na základe rešeršu dostupných prieskumov o prekážkach podnikania na Slovensku je možné konštatovať, že spomedzi oblastí týkajúcich sa daňového, odvodového a poplatkového zaťaženia patrí k najnegatívnejšie hodnoteným práve oblasť výšky odvodového zaťaženia a reštriktívnej regulácie práce. 4. Odporúčania Pripravené odporúčania sú zoradené podľa priority a označené podľa oblastí písmenami A až D. Opatrenia A1.1 a A1.2 možno teda logicky priradiť k opatreniu A1. Jedná sa o administratívne opatrenia, ktoré zjednodušujú a sprehľadňujú oblasť odvodov, ale nemenia samotnú výšku odvodov. Je preto ideálne, aby sa tieto opatrenia realizovali v súčinnosti s opatrením A1. Ostatné odporúčania možno vnímať ako samostatne realizovateľné oblasti. Tabuľka 10: Prehľad navrhovaných odporúčaní Označenie Odporúčanie Priorita (1 - najvyššia) Poznámka Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 40

42 A1 Zníženie odvodového zaťaženia 1 A1.1 Zavedenie inštitútu super hrubej mzdy - pod opatrenie k opatreniu A1 A1.2 Zjednodušenie odvodových platieb zamestnávateľa - pod opatrenie k opatreniu A1 B1 Zníženie daňového zaťaženia a zjednodušenie platenia daní 2 C1 Zníženie nákladov na flexibilnú prácu 2 D1 Zvýhodnenie začínajúcich podnikateľov 3 A1 Zníženie odvodového zaťaženia Priorita 1 Odporúčanie Odporúčame paušálne znížiť odvodové zaťaženie práce počas najbližších piatich rokov zo súčasnej hodnoty 35,95% zo superhrubej mzdy na hodnotu 29,95%. Zdôvodnenie Vysoké odvodového zaťaženie a odpovedajúca vysoká cena práce je na základe skúmaných analýz najvážnejším problémom čo sa týka finančného zaťaženia podnikania a ekonomickej aktivity celkovo: - až vyše 70% zo všetkých opýtaných podnikateľov v prieskume Podnikateľskej aliancie označilo vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov za jednu z top 5 prekážok rozvoja, ktorá bráni spoločnostiam prijímať nové pracovné sily - Slovensko je podľa prieskumu Svetovej banky krajinou so štvrtým najvyšším odvodovým zaťažením v Európskej únii - Situácia čo sa týka nezamestnanosti celkovej, dlhodobej a nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku (viď. sekcia nižšie) je dlhodobo negatívna a je s významným odstupom najhoršia v rámci skupiny krajín V4. - Platová hladina na Slovensku je nízka a čisté prostriedky zostávajúce ľuďom na spotrebu sú kvôli neúmerne vysokým odvodom nedostatočné. Podľa prieskumu platov na Slovensku vykonávaných spoločnosťou Profesia, ktorý bol zostavený na základe skutočných údajov od vyše 72 tisíc respondentov je možné konštatovať nasledujúce: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 41

43 Na Slovensku je priemerný mesačný plat 854 eur. Menej ako priemerný plat pritom na Slovensku zarába 59% ľudí. Polovica zarábajúcich ľudí mesačne dostáva menej ako 784 eur. Stredný plat, takzvaný medián, z platov, ktoré uvádzajú respondenti v online prieskume Platy.sk, je teda o 70 eur nižší ako priemerný plat. (...) Stredný plat na Slovensku je 784 eur. Medián na rozdiel od priemerného platu delí všetky platy na dve rovnaké polovice. Vyjadruje sumu tak, že polovica ľudí zarába menej a polovica viac ako tento plat. Podľa prieskumu 25% ľudí zarába menej ako 603 eur a ďalších 25% zarába viac ako eur. 7 Rozloženie výšky platov v populácií dokumentuje graf nižšie. Graf 20: Rozloženie výšky platov v populácií na Slovensku (2013, hrubá mzda, zdroj grafu: Za každé jedno "čisté" euro, ktoré Slováci zarobia, si štát zoberie 75 centov. Suma zahŕňa sociálne poistenie, ktoré platí za zamestnanca jeho zamestnávateľ, daň z príjmu a sociálne platené zamestnancom. Náklady na prácu v hodnote jedného eura sú tak o 75 percent vyššie ako suma, ktorú zamestnanec v skutočnosti dostane. Nižšie náklady na prácu v hodnote jedného eura ako na Slovensku majú aj v tradičných "sociálnych štátoch." Zatiaľ čo vo Švédsku je to menej len o jeden cent, Fínsko si vezme menej o tri centy a v Dánsku sú tieto náklady dokonca o 13 centov nižšie. (Hospodárske Noviny, 2013) 7 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 42

44 Nezamestnanosť Z pohľadu výšky evidovanej nezamestnanosti je nutné konštatovať veľmi negatívnu situáciu na Slovensku. V najaktuálnejšom období, za ktoré sú dostupné kompletné dáta o nezamestnanosti vo všetkých 28 krajinách Európskej únie v čase prípravy tohto materiálu bola na Slovensku evidovaná nezamestnanosť vo výške 14%. To znamená, že Slovensko malo v sledovanom období 6. najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti z 28 krajín Európskej únie, pričom vyššiu nezamestnanosť malo iba Grécko (27,6%), Španielsko (26,6%), Chorvátsko (16,9%), Portugalsko (16,2%) a Cyprus (16,1%). Priemer krajín V4 v tomto období dosiahol 10,45%, keď Maďarsko aj Poľsko evidovalo nezamestnanosť vo výške 10,4 a Česká republika vo výške 6,9%. Slovenská nezamestnanosť je dvojnásobkom Českej a takmer o 50% vyššia ako v Poľsku a Maďarsku. Priemer celej Európskej únie ako takej dosiahol v júli ,9%. Graf 21: Vývoj nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ dlhodobo (% miera nezamestnanosti, , zdroj primárnych dát: EUROSTAT) , , ,5 11,2 9,6 12,1 14,5 13,7 14,0 Priemer EÚ Česká republika Nemecko Maďarsko 8 Rakúsko 6 Poľsko 4 Slovensko Pri pohľade na segmentáciu nezamestnanosti je situáciu možné hodnotiť ako alarmujúcu zlý stav existuje pri vývoji dlhodobej nezamestnanosti, do ktorej sú podľa metodológie Eurostatu zarátavaní nezamestnaní dlhšie ako 12 mesiacov. Slovensko je krajinou s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti zo sledovaných krajín v roku 2012 dosiahla 9,4%, kým priemer EU-28 sa pohyboval na úrovni 4,7%. Slovensko teda malo v porovnaní s európskym priemerom takmer dvojnásobnú dlhodobú nezamestnanosť. Českej Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 43

45 republiky i Poľsku sa podarilo mieru dlhodobej nezamestnanosti udržať pod priemerom EU-28 a maďarská dlhodobá nezamestnanosť bola iba marginálne nad týmto priemerom. Graf 22: Vývoj dlhodobej nezamestnanosti vo vybraných krajinách EÚ (% miera nezamestnanosti, , zdroj primárnych dát: EUROSTAT) ,4 12,3 11,5 11,9 11, ,3 10,3 8,3 9,3 9,3 9,4 Priemer EU-28 Česká republika Nemecko ,1 4,2 4,3 4,2 3,8 3,1 6,7 6,5 2,6 3 3,9 4,2 4,7 Maďarsko Rakúsko Poľsko Slovensko Tieto negatívne čísla Eurostatu potvrdzujú i zdroje Sociálnej poisťovne ako vidno na grafe nižšie, počet zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni sa medzi rokmi rapídne znížil z približne 2 miliónov na úroveň 1,7 milióna, okolo ktorej až do súčasnosti osciluje. Graf 23: Vývoj počtu zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni ( , zdroj grafu: Sociálna poisťovňa) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 44

46 Návrh zníženia odvodového zaťaženia Ako bolo poukázané v časti Medzinárodné hodnotenie pozície Slovenska, krajina má podľa všetkých sledovaných prieskumov a metodík relatívne vysokú mieru odvodového zaťaženia v porovnaní s priemerom Európskej únie. Graf 24: Porovnanie odvodového zaťaženia v SR vs. priemer EÚ (% super hrubej mzdy zamestnanca, 2013, zdroj primárnych dát: Institut Économique Molinari) 40% 35% 35,95% 30% 25% 26,0% 27,60% 20% 17,90% 15% 10% 5% 9,70% 9,9% 0% Odvodové a dôchodkové platby zamestnávateľa Odvodové a dôchodkové platby zamestnanca Celkové odvodové zaťaženie Priemer EÚ Slovensko Porovnanie odvodového zaťaženia na grafe vyššie vychádza z údajov zozbieraných Institut Économique Molinari platných pre rok 2013, pričom hodnoty sú vyjadrené ako percento z hrubej mzdy zamestnanca. Na základe prieskumu odvodového zaťaženia je viditeľné, že v porovnaní s priemerom EÚ sú odvodové platby zamestnávateľa vyššie až o 8,14%. Na strane zamestnanca je výška odvodov podobná na Slovensku sú vyššie iba o 0,2%. Celkovo sú tak platby na Slovensku na úrovni 35,95% super hrubej mzdy zamestnanca, kým v Európskej únii je to 27,6%. Celkovo sú tak odvodové platby vyššie v porovnaní s priemerom EÚ o 8,35% bodov. V druhom sledovanom prieskume Paying Taxes, ktorej autorom je Svetová banka v spolupráci s globálnou konzultačnou firmou PriceWaterhouseCoopers bola taktiež sledovaná odvodová aj celková daňovo-odvodová záťaž. Na rozdiel od analýzy Institut Économique Molinari, ktorá odvodové aj celkové zaťaženie vyjadrovala pomerovo k hrubej mzde zamestnanca sa analýza Svetovej banky zameriava na dopad daní Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 45

47 a odvodov na hospodárske výsledky modelovej spoločnosti. Daňové a odvodové dopady sú teda kvantifikované na báze % čistého zisku modelovej spoločnosti. Graf 25: Porovnanie odvodovej a celkovej daňovo-odvodovej záťaže v SR a EÚ (% zisku modelovej spoločnosti, zdroj primárnych dát: Štúdia Paying Taxes , Svetová banka, PriceWaterhouseCoopers) 50% 47,20% 45% 40% 35% 39,60% 41,50% 30% 27,10% 25% 20% 15% 10% 5% 0% Odvodová záťaž Celková daňovo-odvodová záťaž Priemer EÚ Slovensko Ako je zrejmé z grafu vyššie, kým v európskom priemere musí modelová spoločnosť vynaložiť 27,1% svojho čistého zisku na odvody, na Slovensku je to až 39,6%. Celková daňovo-odvodová záťaž je podľa Svetovej banky a PriceWaterhouseCoopers taktiež vyššia, keď predstavuje až 47,2% čistého zisku spoločnosti oproti 41,5% priemeru Európskej Únie. I napriek rozličným metódam použitým týmito dvoma inštitúciami výsledky oboch metodík poskytujú podobný výstup. Celkový rozdiel v odvodovom zaťažení medzi Slovenskom a priemerom Európskej únie predstavuje podľa Svetovej banky 12,5% a podľa Institut Économique Molinari 8,35%. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 46

48 Graf 26: Porovnanie výšky odvodového zaťaženia Slovensko vs. Priemer EÚ, porovnanie údajov metodík Svetovej banky a Institut Économique Molinari (2013) 45,00% 40,00% 35,00% 39,60% 35,95% 30,00% 25,00% 20,00% 27,10% 27,60% 15,00% 10,00% 5,00% 12,50% 8,35% 0,00% Slovensko Priemer Európskej Únie Rozdiel SK vs. EÚ Svetová Banka Institut Économique Molinari Inými slovami, rozdiel medzi výškou odvodov Slovenska a EÚ je približne 10,42 percentuálnych bodov. Po zvážení finančných dopadov a pozitívnych efektov (detailne rozpracované ďalej), ktoré by zníženie odvodov prinieslo, navrhujeme zníženie odvodov nasledovne: Tabuľka 11: Návrh zníženia odvodového zaťaženia Rok Zníženie odvodov (v porovnaní so súčasným stavom) Výška odvodov (% zo superhrubej mzdy) ,00% 35,95% ,00% 35,95% ,34% 34,75% ,68% 33,55% ,01% 32,35% ,35% 31,15% ,69% 29,95% Návrh predstavuje zníženie odvodov na konečnú úroveň, ktorá by bola o 16,69% nižšia oproti súčasnému stavu pri vyjadrení zo superhrubej mzdy to predstavuje zníženie výšky odvodov z hodnoty 35,95% na 29,95% (bez ohľadu na to, či sa jedná o odvody zamestnávateľa alebo zamestnanca). Dopad navrhovaného zníženia odvodového zaťaženia na medzinárodné hodnotenie Slovenska Navrhované zníženie odvodového zaťaženia by malo významne pozitívny vplyv na pozíciu Slovenska v Európskej únií. Ak berieme do úvahy iba samotné odvodové zaťaženie, Slovensko by sa zo súčasného štvrtého miesta posunulo na pozíciu mierne nad priemer EÚ s novou hodnotou 32,9%. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 47

49 Graf 27: Celkové odvodové zaťaženie - efekt navrhované zníženia na pozíciu Slovenska v EÚ (% z čistého zisku modelovej spoločnosti, zdroj primárnych dát: Svetová Banka, ECENTER) Dánsko Veľká Británia Malta Cyprus Írsko Luxembursko Chorvátsko Slovinsko Holandsko Bulharsko Nemecko Fínsko Poľsko Portugalsko Priemer EÚ Litva Rumunsko Grécko Slovensko (po znížení) Maďarsko Priemer V4 Rakúsko Lotyšsko Švédsko Španielsko Česká rep. Estónsko Slovensko (aktuálne) Taliansko Belgicko Francúzsko 27,1 32,9 34,65 39, Pri celkovom daňovo-odvodovom zaťažení by bol efekt navrhovaného zníženia z pohľadu konečnej pozície Slovenska mierne výraznejší. Z dnešnej pozície mierne nad priemerom EÚ by sa Slovensko stalo krajinou s dvanástym najnižším celkovým daňovo-odvodovým zaťažením v Európskej únii, a to bez potreby znižovania sadzby dane z príjmu právnických osôb. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 48

50 Graf 28: Celkové daňovo-odvodové zaťaženie - efekt navrhované zníženia na pozíciu Slovenska v EÚ (% z čistého zisku modelovej spoločnosti, zdroj primárnych dát: Svetová banka, ECENTER) Chorvátsko Luxembursko Cyprus Írsko Dánsko Bulharsko Slovinsko Veľká Británia Litva Holandsko Fínsko Slovensko (po znížení) Malta Priemer EÚ Poľsko Portugalsko Rumunsko Lotyšsko Grécko Priemer V4 Slovensko (aktuálne) Česká rep. Nemecko Estónsko Maďarsko Švédsko Rakúsko Belgicko Španielsko Francúzsko Taliansko 19,8 20,7 22,5 25, ,7 32, ,9 39,3 39,8 40, ,5 41,6 42,3 42,9 43, ,7 47,2 48,1 49,4 49,4 49, ,4 57,5 58,6 64,7 65, Nami navrhované opatrenie je badateľným znížením zaťaženia, no ako vidno z uvedených grafov nejedná sa v európskom kontexte v žiadnom prípade o prehnané zníženie. Cieľom nášho návrhu je posunúť Slovensko na úroveň priemeru EÚ, respektíve mierne pod úroveň priemerného zaťaženia v EÚ a posunúť krajinu do lepších 50% krajín EÚ z pohľadu celkového finančného zaťaženia podnikania. Návrh implementácie Znižovanie odvodov navrhujeme realizovať nie jednorazovým skokovitým znížením, ale postupným znižovaním, ktoré by bolo v rovnakej miere rozdelené do piatich po sebe nasledujúcich rokov. Postupné znižovanie navrhujeme z dvoch dôvodov: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 49

51 V prvom rade bude takýto záväzok jasným signálom pre domácich i zahraničných investorov, že naša krajina má záujem o dlhodobé zlepšovanie podnikateľského prostredia. Potenciálni investori budú presvedčení o tom, že prísunom kapitálu budú benefitovať v dlhodobom horizonte. Pre potenciálnych investorov by takýto jasný záväzok okrem toho dával možnosť reálne kvantifikovať (klesajúcu) cenu práce na niekoľko rokov, čo by predstavovalo významný pozitívny faktor pri zvažovaní dlhodobých investícií a vytváralo konkurenčnú výhodu pre Slovensko v porovnaní so susednými, respektíve porovnateľnými krajinami v rámci EÚ. V druhom rade, postupné znižovanie bude maximalizovať pozitívne dopady zníženia odvodov.. Keďže z časového hľadiska sa reálne dopady nových investícií začínajú prejavovať po 12. až 24. mesiacoch, vzniknuté výpadky príjmov budú efektívne prekrývané postupným zvyšovaním hospodárskej aktivity, vyššou zamestnanosťou a tým aj vyššími odvodmi v celkovom objeme. Pri skokovom znižovaní by sa uhrádzanie vzniknutého deficitu mohlo stať dlhodobým problémom. Návrh postupného pravidelného znižovania odvodov vyjadrených v pomere k nákladom zamestnávateľa uvádza tabuľka nižšie. Tabuľka 12: Návrh implementácie postupného znižovania odvodov (% super hrubej mzdy, ECENTER) Miera zníženia (% miera oproti aktuálnemu stavu) Miera zníženia (% bod) Odvody spolu (na báze super hrubej mzdy) Rok 0 (2014) súčasný stav Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) 0% 3,34% 6,68% 10,01% 13,35% 16,69% - 1,20% 1,20% 1,20% 1,20% 1,20% 35,95% 34,75% 33,55% 32,35% 31,15% 29,95% Posúdenie dopadov navrhovaného zníženia odvodov Pri posúdení a kvantifikovaní dopadov navrhovaného zníženia odvodov vychádzame z verejne dostupných informácií o príjmoch a výdavkoch Sociálnej poisťovne podľa oficiálnych dokumentov dostupných z tejto organizácie. Tabuľka nižšie ukazuje prehľad príjmov Sociálnej poisťovne návrh rozpočtu pre rok 2013 a rozpočtový výhľad (odhad) pre roky 2014 a Pre posúdenie dopadov budeme ďalej uvažovať s položkou príjmy z bežného poistného od EAO (ekonomicky aktívnych osôb), ktorá zahŕňa vybrané odvody od zamestnancov a zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 50

52 Táto kategória príjmov zahŕňa všetky príjmy Sociálnej poisťovne z odvodových platieb zamestnancov a zamestnávateľov a zároveň predstavuje majoritnú časť všetkých príjmov Sociálnej poisťovne (v priemere v rokoch to bolo 79,2%). Z toho dôvodu budeme vplyv zníženia odvodov posudzovať na základe tejto príjmovej kategórie. Tabuľka 13: Príjmy podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne (v tis. EUR, zdroj primárnych dát: Sociálna poisťovňa) Návrh Rozpočtový výhľad Ukazovateľ rozpočtu rok rok 2014 rok príjmy celkom v tom: príjmy z bežného poistného od EAO príjmy z dlžného poistného príjmy zo sankcií príjmy z poistného od štátu príjmy od Sociálnej poisťovne ostatné príjmy z toho príjmy zo ŠR SR príspevky na SDS zaplatené zamestnávateľom po uplynutí 60 dní príjmy správneho fondu z príspevkov na SDS príjmy z otvorenia II. piliera V ďalšom kroku pre posúdenie vplyvu simulujeme vývoj vo výdavkovej kategórii Príjmy z bežného poistného od EAO. Dostupné informácie pre vývoj v tejto kategórii zo Sociálnej poisťovne pre roky predpokladali približný medziročný rast výdavkov vo výške 5%. Je potrebné podotknúť, že odhadovaný rast príjmov vo výške 5% považujeme za optimistický odhad. Na základe súčasnej výšky odvodov a konkurencieschopnosti Slovenska z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia by sa v prípade mierneho zhoršenia, či stagnácie ekonomickej situácie tieto odhady nemuseli naplniť. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 51

53 Pre simuláciu vývoja príjmov v tejto kategórií pre roky sme použili mieru medziročného rastu vo výške 4% (bol použitý konzervatívnejší odhad rastu príjmov znížený medzi rokmi z 5% na 4%). Tabuľka nižšie uvádza výsledky simulácie príjmov. Tabuľka 14: Odhad príjmov z bežného poistného od EAO ( ) a simulácia príjmov v tejto skupine ( , zdroj dát: Sociálna poisťovňa, ECENTER) Zdroj Sociálna poisťovňa Odhad ECENTER Rok Príjmy z bežného poistného od EAO Báza % ,0% ,6% % % % % V ďalšom kroku očisťujeme výdavky v skupine príjmov z bežného poistného od EAO tak, aby sme dokázali kvantifikovať iba odvody platené zamestnancami a zamestnávateľmi. Pre tento účel používame opäť údaje zo Sociálnej poisťovne o podiele jednotlivých skupín na platení poistného, ktoré zobrazuje graf nižšie. Z grafu vyplýva, že zamestnanci a zamestnávatelia tvoria absolútnu väčšinu príjmov z poistného na úrovni približne 94% celkového vybraného poistného. Graf 29:Podiel skupín platiteľov poistného (zdroj grafu: Sociálna poisťovňa) Pre očistenie výdavkov od príjmov od samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb je použitý koeficient 93,97%, ktorý predstavuje priemernú hodnotu z rokov 2011 až Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 52

54 Očistené príjmy teda odvody získané od zamestnávateľov a zamestnancov pre roky 2013 až 2019 zobrazuje tabuľka nižšie. Tabuľka 15: Príjmy z bežného poistného od EAO očistené o poistné od DPO a SZČO (tis. EUR, zdroj primárnych dát: Sociálna poisťovňa, ECENTER) príjmy z bežného poistného od EAO (100%) Príjmy z bežného poistného očistené o DPO a SZČO (93,97%) Rok V tabuľke nižšie potom uvádzame vypočítaný finančný výpadok pri navrhovanom znížení odvodov v miere 3,34% ročne po dobu piatich po sebe nasledujúcich rokov. Okamžitý finančný dopad by podľa našich prepočtov v prvom roku predstavoval približne 183 miliónov EUR, ktorý by sa medziročne mierne lineárne zvyšoval ako dôsledok prognózovaných zvyšujúcich sa príjmov z odvodov a postupného znižovania odvodového zaťaženia. Celkový kumulatívny dopad navrhovaného zníženia odvodov počas 5 rokov je takmer 3 miliardy EUR. Tabuľka 16: Kvantifikácia finančného dopadu zníženia odvodov (tis. EUR) Rok Príjmy z bežného poistného od zamestnancov a zamestnávateľov Zníženie odvodo v o Finančný dopad Finančný dopad - kumulatívny ,00% ,00% ,34% ,68% ,01% ,35% ,69% Pozitívne efekty znižovania odvodov Identifikovali sme desať oblastí, v ktorých očakávame pozitívne efekty pri znižovaní odvodov v troch základných oblastiach zamestnanosť, dane a ostatné. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 53

55 Tabuľka nižšie prezentuje tieto efekty, ktoré sú následne detailne popisované nižšie. Tabuľka 17: Prehľad pozitívnych efektov Oblasť Zamestnanosť Dane Ostatné Poradové číslo Efekt 1 Zníženie miery nelegálnej práce 2 Zníženie nezamestnanosti 3 Zníženie výdavkov na dávky v nezamestnanosti Zníženie nelegálne vyplácaných peňazí - potlačenie efektu nízkych 4 hrubých miezd 5 Zvýšenie hrubých miezd 6 Zvýšenie výberu DPH 7 Zvýšenie výberu dane z príjmu právnických osôb 8 Zvýšenie výberu ostatných domácich daní 9 Zníženie selektívnych investičných stimulov 10 Ušetrenie administratívnych a personálnych nákladov na úradoch práce Zníženie miery nelegálnej práce Znížením odvodového zaťaženia nastane pokles nelegálneho zamestnávania a lepšej evidencii výkonu ekonomiky. Ako konštatuje materiál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k nelegálnej práci Ako výrazne negatívny sa tento dopad javí vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a ostatným verejným zdrojom, a to tak k ich príjmovej, ako aj výdavkovej časti, nakoľko sprievodným javom nelegálneho zamestnávania je vyhýbanie sa odvodovým a daňovým povinnostiam. Keďže prihlasovacia povinnosť do registra poistencov Sociálnej poisťovne spĺňa aj charakter evidencie, jej absencia v prípade nelegálneho zamestnávania spôsobuje skreslenie štatistických údajov o národnej ekonomike. (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2012) V súčasnosti tvoria odvody významnú časť nákladov zamestnávateľa a to predovšetkým u nízko príjmových zamestnancov. Pri nižších odvodoch bude motivácia neoficiálneho pracovného pomeru nižšia. Tabuľka 18: Kontrola nelegálneho zamestnávania (KNZ) v roku 2012 porovnanie s rokmi 2009, 2010, 2011 (zdroj: Národný inšpektorát práce, uvedené v Prílohe k Informatívnej správe o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za rok 2012, MPSVR SR) rok 2009 rok 2010 rok 2011 rok 2012 Počet KNZ Celkový počet skontrolovaných osôb Z toho nelegálne zamestnaní Počet právoplatných pokút pri KNZ Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 54

56 Suma právoplatných pokút pri KNZ Počet všetkých výkonov spolu Podiel počtu KNZ na všetkých výkonoch (v %) 27,34 29,21 24,24 24,11 rok 2009 rok 2010 rok 2011 rok 2012 Priemer Podiel nelegálne zamestnaných na počte skontrolovaných osôb 4,79% 3,09% 2,19% 1,90% 2,99% Vychádzame z predpokladu, že podiel nelegálne zamestnaných osôb v celkovej ekonomike je podobný k podielu nelegálne zamestnaných osôb na počte osôb skontrolovaných Národným inšpektorátom práce. Ako ukazuje tabuľka vyššie, priemerná hodnota tohto podielu v rokoch predstavovala 2,99%. I napriek znižujúcemu sa percentu nelegálne zamestnaných na počte skontrolovaných osôb sme brali ako kľúčovú priemernú hodnotu 2,99% a to z dôvodu, že kontroly nemusia vždy odhaliť so 100% všetky prípady nelegálne zamestnaných osôb. Preto považujeme priemernú hodnotu za konzervatívny odhad počtu nelegálne zamestnaných osôb. Tabuľka 19: Kvantifikácia ceny nelegálnej práce v ekonomike (zdroj dát: Štatistický úrad, prepočet ECENTER) Identifikátor Položka Hodnota Výpočet A Počet zamestnancov na Slovensku B Odhadovaný počet nelegálne zamestnaných A*2,99% C Priemerná mesačná hrubá mzda 854,00 D E Náklad (daňový a odvodový) pri priemernej mesačnej mzde 494,59 Odhadovaný únik na nelegálnej práci - mesačne B*D F Odhadovaný únik na nelegálnej práci - ročne E*12 Nasledujúca tabuľka prezentuje odhad vplyvu zníženia odvodov na nelegálnu prácu. Úspora je odhadovaná ako 3,34% z celkového odhadovaného úniku na nelegálnej práci ročne (riadok F). Hodnota 3,34% bola určená na základe odhadovanej nepriamej závislosti medzi úrovňou čiernej práce a výškou odvodov predpokladom bolo, že pri určitom znížení odvodov v rovnakej miere poklesne i úroveň čiernej práce. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 55

57 V prvom roku znižovania odvodov teda na základe tohto prepočtu očakávame pokles úrovne čiernej práce z aktuálnej hodnoty 2,99% na 2,89% (pokles o 3,34%) a v ďalších rokoch znižovania odvodov obdobný pokles. Tabuľka 20: Kvantifikácia dopadu zníženia odvodov na nelegálnu prácu Pokles nelegálnej práce o Úspora na ročnej báze Úspora kumulatívna Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) 3,34% 3,34% 3,34% 3,34% 3,34% Za predpokladu, že zníženie odvodov by malo lineárny vplyv na zníženie miery nelegálnej práce ročne o 3,34% je kumulatívna úspora za obdobia päť rokov približne 45 miliónov EUR. Zníženie nezamestnanosti Zmiernením prepúšťania v krízovom období dôjde k poklesu rastu nezamestnanosti keďže cena práce sa zníži (personálne náklady sú vo väčšine spoločností najväčšou položkou v nákladoch). V súčasnosti (január 2014) je na Slovensku evidovaných vyše 367 tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Vyše 36 tisíc z nich aktívne poberá dávky v nezamestnanosti, čo predstavuje 9,91% všetkých disponibilných nezamestnaných 8. Táto vysoká nezamestnanosť predstavuje pre štát vysoký priamy finančný náklad na dávky v nezamestnanosti v roku 2013 v celkovej výške 175 miliónov EUR. Zároveň však vysoký počet nezamestnaných znamená pre štátny rozpočet značný sekundárny výpadok príjmov, keďže za týchto ľudí nie sú odvádzané odvody či ich dane z príjmu. Ak by teoreticky všetci nezamestnaní pracovali za aktuálnu priemernú mzdu v hospodárstve SR vo výške 892 EUR, znamenalo by to pre štát dodatočný príjem z odvodov a daní pri ich súčasnej výške v objeme viac ako 2,34 miliardy EUR. Zníženie nezamestnanosti ako dôsledok zníženia odvodov možno rozdeliť na základe dvoch predpokladov: 8 Disponibilní uchádzači o zamestnanie sú definovaní ako tí, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 56

58 1. Väčším záujmom o investovanie od existujúcich spoločností, ktoré už na Slovensku majú prevádzky. Jedná sa o najmä o spoločnosti s viacerými prevádzkami na rôznych trhoch, ale s už existujúcimi svojimi prevádzkami na Slovensku. Touto zmenou sa zvýši atraktívnosť využitia pracovnej sily na našom trhu a tak premiestnenia viac aktivít na Slovensko. V prvom roku rátame s vytvorením 1500 nových pracovných miest a následným ročným rastom vytvorených miest o 10%. Pravdepodobný sekundárny efekt je vytvorenie dodatočných pracovných miest vytvorených nepriamo (náš odhad je vytvorenie dvoch nepriamych miest na jedno priamo vytvorené pracovné miesto). To by znamenalo spolu vytvorených miest kumulatívne počas obdobia Väčším záujmom o investovanie od existujúcich organizácií, ktoré ešte na Slovensku nemajú prevádzky. Takáto dlhodobá vízia znižovania odvodov bude s veľkou pravdepodobnosťou motivovať nových investorov. V prvom roku rátame s vytvorením 1300 nových pracovných miest a následným ročným rastom vytvorených miest o 10%. Pre Slovensko to bude znamenať priame vytvorenie pracovných miest a sekundárne dvojnásobný počet zamestnancov, teda spolu pracovných miest kumulatívne počas obdobia Pri kvantifikácií dopadov na zamestnanosť boli ďalej použité nasledujúce predpoklady: - Výška mzdy vo vytvorených pracovných miestach bola stanovená vo výške priemernej mesačnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve - Priemerná mesačná hrubá mzdy v národnom hospodárstve bude medzi rokmi rásť tempom 2,7% ročne. Táto hodnota vychádza z priemerného rastu, ktorý hrubá mzda dosiahla medzi rokmi Výška odvodov je vypočítaná z odpovedajúcej super hrubej mzdy podľa navrhovaného zníženia odvodov - Výška dane z príjmu pre zamestnanca fyzickú osobu - je pre jednoduchosť vypočítaná na základe súčasného systému. Základ dane zamestnanca je teda vypočítaný podľa vzorca: hrubá mzda odvody zamestnanca (13,4%) nezdaniteľná položka (316,94 ) Tabuľka nižšie prezentuje kvantifikáciu finančných prínosov pre existujúce spoločnosti, u ktorých bolo uvažované kumulatívne vytvorenie priamych i nepriamych pracovných miest za obdobie piatich rokov, počas ktorých by boli odvody znižované (základné predpoklady sú vyznačené šedým podfarbením). Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 57

59 Vytvorenie týchto pracovných miest by znamenalo počas obdobia piatich rokov celkový finančný príjem z odvodov a z dane z príjmu fyzických osôb vo výške približne 182 miliónov EUR. Tabuľka 21: Kvantifikácia príjmov z novo vytvorených pracovných miest - existujúce spoločnosti na Slovensku Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) Počet primárne vytvorených pracovných miest v existujúcich firmách v porovnaní "bez zmeny" Počet sekundárne vytvorených pracovných miest Spolu vytvorených pracovných miest Výška celkových odvodov a daní Priemerná výška hrubej mzdy Zodpovedajúca 6 superhrubá mzda Výška celkových odvodov na 1 7 zamestnanca Celkový príjem z odvodov (3*7*12 8 mesiacov) Výška dane z príjmu zamestnanca 9 (FO) Celkový príjem z dane z príjmu 1 zamestnancov 0 (3*9*12 mesiac) 1 Celkový príjem 1 spolu (8+10) 1 2 Celkový príjem za rok kumulatívne , , ,75% 33,55% 32,35% 31,15% 29,95% Obdobným spôsobom boli kvantifikované odhadované finančné benefity vytvorených pracovných miest novými spoločnosťami. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 58

60 Tabuľka 22: Kvantifikácia príjmov z novo vytvorených pracovných miest - nové spoločnosti na Slovensku Počet primárne vytvorených NOVÝCH pracovných miest v porovnaní "bez zmeny" Počet sekundárne vytvorených pracovných miest Spolu vytvorených pracovných miest Výška celkových odvodov a daní Priemerná výška hrubej mzdy Zodpovedajúca superhrubá mzda Výška celkových odvodov na 1 zamestnanca Celkový príjem z odvodov (3*7*12 mesiacov) Výška dane z príjmu zamestnanca (FO) Celkový príjem z dane z príjmu zamestnancov (3*9*12 mesiac) Celkový príjem spolu (8+10) Celkový príjem za rok kumulatívne Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) ,6 3806, ,9 5709,99 34,75% 33,55% 32,35% 31,15% 29,95% Zníženie výdavkov na dávky v nezamestnanosti So znížením nezamestnanosti, respektíve vytvorením nových pracovných miest úzko súvisia aj priame výdavky na dávky v nezamestnanosti. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne poberalo sociálne dávky v roku 2013 približne 10% všetkých nezamestnaných, pričom výška výdavkov na tieto dávky dosiahla za rok 2013 vyše 175 miliónov EUR. Tabuľka 23: Základné ukazovatele nezamestnanosti v Slovenskej republike Položka (zdroj) Hodnota Kumulatívne výdavky na dávky v nezamestnanosti (Sociálna poisťovňa ) Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti (Sociálna poisťovňa ) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 59

61 Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny - január 2014) Očakávame, že zníženie odvodového zaťaženia a vytvorenie nových pracovných miest by za obdobie piatich rokov malo priemerne znížiť tento výdavok tempom 2% ročne. Inými slovami, predpokladáme, že z vytvorených pracovných miest počas 5 rokov bude 3497 obsadených ľuďmi, ktorí by poberali dávky v nezamestnanosti. Vyplývajúce úspory prezentuje tabuľka nižšie. Tabuľka 24: Kvantifikácia úspor na dávky v nezamestnanosti Kumulatívne výdavky na dávky v nezamestnanosti (Sociálna poisťovňa ) Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti (Sociálna poisťovňa ) Hodnota - rok Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) Miera poklesu (%) - 2% 2% 2% 2% 2% Zníženie počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti Zníženie počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti - kumulatívne Finančná úspora - každý rok navyše Finančná úspora - kumulatívne Zníženie nelegálne vyplácaných peňazí potlačenie efektu nízkych hrubých miezd Ďalším dopadom, ktorý predpokladáme pri znižovaní odvodov je pokles počtu zamestnancov, ktorí sú síce legálne zamestnaní u zamestnávateľa, no účtovne sa im vypláca iba časť ich celkovej mzdy najčastejšie pravdepodobne vo výške minimálnej mzdy alebo iba mierne vyššej ako minimálna mzda. Postupným znižovaním odvodového zaťaženia prestane byť pre zamestnávateľov finančne atraktívne rozdeľovať medzi reálne vyplatenou mzdou a účtovne vedenou mzdou a to i vzhľadom na možné právne postihy takéhoto správania. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 60

62 Základnými predpokladmi kvantifikácie zvyšovania nereálne nízkych hrubých miezd sú: - 25% zamestnaných dostane časť svojej výplaty na čierno - Priemerne na čierno vyplatená čiastka je ekvivalentná 20% aktuálnej priemernej hrubej mzdy v hospodárstve - Očakávaný lineárny pokles v miere 3,34% ročne 9 určený na základe miery znižovania odvodového zaťaženia Tabuľka 25: Kvantifikácia znižovania % pokles čiernej práce % počet ľudí ktorí dostanú peniaze na čierno Rok 0 Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) 3,34% 3,34% 3,34% 3,34% 3,34% 25% 25% 25% 25% 25% Počet ľudí ktorí dostanú peniaze na čierno % z hrubej mzdy, ktorá je vyplatená na čierno Čiastka z hrubej mzdy, ktorá je vyplatená na čierno Celkový objem finančných prostriedkov vyplatených "na ruku" Celkový objem zlegálnených vyplatených prostriedkov % zo zlegálnených prostriedkov - príjem pre štát , % 20% 20% 20% 20% ,75% 52,55% 51,35% 50,15% 48,95% Ročný benefit Ročný benefit - kumulatívny Hodnota vypočítaná na základe predpokladu lineárnej priamej závislosti medzi poklesom čiernej práce a navrhovanou medziročnou mierou znižovania odvodov Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 61

63 Zvýšenie hrubých miezd Jedným z priamych dopadov zníženia odvodov je zníženie nezamestnanosti tak ako je detailne uvedené v sekcii Zníženie nezamestnanosti. Tieto údaje sumarizuje tabuľka nižšie. Tabuľka 26: Zníženie nezamestnanosti ako dôsledok zníženia odvodov Údaj Hodnota Počet pridaných pracovných miest Aktuálny počet evidovaných nezamestnaných Nový počet nezamestnaných (efekt zníženia odvodov) - na konci Celková ekonomicky aktívna populácia Miera evidovanej nezamestnanosti - súčasná 13,277% Nová miera nezamestnanosti - po znížení odvodov 11,376% Ročné zvýšenie zamestnanosti 0,380% Na základe našich zistení z historických údajov k nezamestnanosti (respektíve celkovej zamestnanosti) a raste hrubých miezd na Slovensku v období konštatujeme, že existuje priamy vzťah medzi medziročným tempom rastu hrubej mzdy v hospodárstve a medziročnou zmenou v zamestnanosti. Grafy nižšie potvrdzujú tento vzťah. Graf 30: Korelácia medzi nárastom hrubej mzdy a zmeny v zamestnanosti 4,00 2,00 Vztah (x - Nárast hrubej mzdy, Y - zmena v zamestnanosti) 0,00 0,0% 2,0% 4,0% 6,0% 8,0% 10,0% 12,0% -2,00-4,00-6,00 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 62

64 Graf 31: Vzťah medzi medziročným nárastom hrubej mzdy a medziročným rozdielom v zamestnanosti 12,0% 10,0% 8,0% 6,0% 4,0% 2,0% 0,0% ,0% Medziročný nárast hrubej mzdy Medziročný rozdiel v zamestnanosti Lineárny (Medziročný nárast hrubej mzdy) Lineárny (Medziročný rozdiel v zamestnanosti) -4,0% -6,0% Tabuľka 27: Vzťah medzi medziročným nárastom hrubej mzdy a medziročným rozdielom v zamestnanosti Medziročný nárast hrubej 9,3% 6,3% 10,2% 9,2% 8,6% 7,4% 8,1% 3,0% 3,3% 2,2% 2,4% 3,4% mzdy (A) Zamestnanosť (B) 82,6% 84,4% 86,9% 88,6% 90,6% 92,0% 91,6% 87,3% 87,5% 86,4% 85,6% 85,9% Medziročný rozdiel v zamestnanosti 1,9% 2,5% 1,7% 2,0% 1,4% -0,4% -4,3% 0,2% -1,1% -0,8% 0,3% (C) Rozdiel medzi medziročným nárastom hrubej mzdy a medziročným 4,4% 7,7% 7,4% 6,6% 6,0% 8,5% 7,2% 3,1% 3,3% 3,3% 3,0% rozdielom zamestnanosti (A C) Priemer (A-C) medzi rokmi ,2% Priemer (A-C)celkový 5,5% Z analýzy dostupných dát je zrejmé, že s výnimkou špecifickej situácie v krízových rokoch 2008 a 2009 je rozdiel medzi nárastom hrubej mzdy a zmeny v zamestnanosti konštantný. Ak bude teda na základe odporučených opatrení zamestnanosť zvýšená o 0,38% je možné očakávať obdobný rast hrubých miezd v porovnaní s tým, ak by zmena nenastala. Na základe tohto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 63

65 predpokladu je prepočítaný pozitívny efekt zvyšovania hrubých miezd ako dôsledku znižovania odvodov: Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) Zvýšenie výberu DPH Predpokladáme, že znížením odvodového zaťaženia príde ku zvýšenej ekonomickej aktivity a tým i k zvýšenému výberu dane z pridanej hodnoty. Zvýšená ekonomická aktivita bude vyplývať jednak zo zvýšenej spotreby fyzických osôb, no najmä zo zvýšenej výmeny tovaru a služieb medzi spoločnosťami. Pre určenie dopadu na výber DPH bol kvantifikovaný výber od fyzických i právnických osôb. V oboch prípadoch sme výber DPH kvantifikovali iba na fyzických osobách zamestnancoch a spoločnostiach, ktoré vytvoria nové pracovné miesta v sekcii Zníženie nezamestnanosti. Pri kvantifikácií boli urobené nasledujúce predpoklady: - Fyzická osoba na Slovensku použije priemerne 3,7% zo svojej superhrubej mzdy na DPH - Priemerný obrat na zamestnanca spoločnosti predstavuje 46,600 EUR (na základe objemu HDP a zamestnanosti) - Priemerná spoločnosť platca DPH - použije 5% zo svojho obratu na platby DPH Tabuľky nižšie sumarizujú finančný prínos zo zvýšeného výberu DPH za daných predpokladov. Tabuľka 28: Kvantifikácia dopadu zníženia odvodov na výber DPH fyzické osoby Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) DPH od fyzických osôb zamestnaných EUR v existujúcich EUR EUR EUR EUR firmách DPH od fyzických osôb zamestnaných EUR EUR EUR EUR EUR v nových firmách Spolu EUR EUR EUR EUR EUR Príjem za rok EUR EUR EUR EUR EUR Príjem kumulatívne EUR EUR EUR EUR EUR Tabuľka 29: Kvantifikácia dopadu zníženia odvodov na výber DPH právnické osoby DPH od existujúcich firiem Rok 1 (2015) Rok 2 (2016) Rok 3 (2017) Rok 4 (2018) Rok 5 (2019) EUR EUR EUR EUR EUR Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 64

66 DPH od nových EUR EUR EUR EUR EUR firiem Spolu EUR EUR EUR EUR EUR Prijem za rok EUR EUR EUR EUR EUR Prijem kumulatívn e EUR EUR EUR EUR EUR Zvýšenie výberu dane z príjmu právnických osôb Pri znížení odvodov očakávame taktiež pozitívny dopad na výber dane z príjmu právnických osôb a to z dvoch špecifických dôvodov. V prvom rade príde k zvýšeniu výberu dane z príjmu ako dôsledok zvýšenej aktivity existujúcich firiem a vďaka začatiu pôsobenia nových spoločností na trhu. V tomto prípade očakávame pozitívny dopad vo výške približne 1% ročne pri navrhovanom postupnom znižovaní odvodov. V kalkulácií nižšie vychádzame z očakávaného modelovaného výberu DPPO pre roky na základe doterajšieho vývoja výberu DPPO (daň z príjmu PO). Tabuľka 30: Dopad na výber DPPO Zvýšenie aktivity existujúcich spoločností a pôsobenie nových spoločností na trhu Položka Výber DPPO % 1% 1% 1% 1% Inkrementáln y príjem Príjem kumulatívne Druhým očakávaným dopadom zníženia je prenesenie časti zníženia odvodov do zdaniteľného zisku spoločností. V tomto prípade očakávame, že u 10% firiem zníženie odvodov bude priamo prenesené do zisku, ktorý bude následne zdanený súčasnou sadzbou DPPO na úrovni 22%. Tabuľka 31: Dopad na výber DPPO - prenesenie zníženia odvodov do zdaniteľného zisku Finančný výpadok príjmov pri znížení odvodov v rokoch Percento firiem u ktorých sa zníženie 10% 10% 10% 10% 10% pretaví do profitu Výška DPPO 22% 22% 22% 22% 22% Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 65

67 Inkrementálny príjem EUR EUR EUR EUR EUR Zvýšenie výberu ostatných domácich spotrebných daní Pre výpočet zvýšenia výberu ostatných domácich daní boli tieto dane vyjadrené ako podiel na výbere DPH. Následne bolo zvýšenie výberu týchto daní vypočítané ako podiel na zvýšenom výbere DPH na základe kvantifikácie uvedenej v časti Zvýšenie výberu DPH. Tabuľka 32: Výpočet podielu ostatných domácich daní ako podielu na výbere DPH (tis. EUR) Domáce dane na tovary a služby DPH Ostatné domáce dane na tovary a služby Daň z tabaku Ostatné domáce dane na tovary a služby (očistené o daň z tabaku) Podiel ostatných domácich daní na tovary a služby okrem tabaku na DPH 36,68% 37,01% 41,99% 36,48% 35,27% 38,42% 32,24% Priemerný podiel ostatných domácich daní na tovary a služby okrem tabaku na DPH predstavoval v období 2007 až 2013 hodnotu 36,87%. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 66

68 Graf 32: Vývoj jednotlivých kategórií spotrebných daní ( , tis. EUR) Domáce dane na tovary a služby DPH Ostatné domáce dane na tovary a služby Daň z tabaku Ostatné domáce dane na tovary a služby (očistené o daň z tabaku) Zníženie selektívnych investičných stimulov V súvislosti so znížením odvodov navrhujeme prehodnotenie zaužívanej politiky prideľovania selektívnych investičných stimulov na vytvorenie, respektíve udržanie pracovných miest. V odôvodnených prípadoch môže mať takéto opatrenie zmysel ak prinesie významný benefit pre región v ktorom je investícia umiestnená. Objem takto poskytnutých stimulov by sa však mal znížiť a získané prostriedky využité pre systémové opatrenia, z ktorých budú benefitovať všetky podnikateľské subjekty bez ohľadu na ich veľkosť a iné diskriminačné faktory. Navrhované zníženie odvodov je práve takýmto opatrením. V roku 2012 bol celkový rozsah stimulov 121,19 mil.. Tie mali byť pritom použité nielen na vytvorenie 1664 nových pracovných miest ale taktiež na udržanie 1526 miest. Navyše rozsah pomoci sa pohyboval v rozsahu 25,605 EUR až 105,000 EUR na jedno pracovné miesto, čo reprezentuje veľmi neefektívne nakladanie s finančnými prostriedkami. Tabuľka nižšie sumarizuje poskytnuté selektívne stimuly v roku 2012 pre spoločnosti na Slovensku. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 67

69 Tabuľka 33: Prehľad selektívnych investičných stimulov poskytnutých v roku 2012 (zdroj: Odporúčame, aby 5% z finančného výpadku zapríčineného znižovaním odvodov bolo vykrytých financiami, ktoré by boli v opačnom prípade použité na neefektívne a netrhové selektívne stimuly. Celkový objem za obdobie päť rokov predstavuje približne 149 miliónov EUR. Ušetrenie administratívnych a personálnych nákladov na úradoch práce Vzhľadom na očakávané zníženie nezamestnanosti očakávame i minimálne zníženie administratívnych a personálnych nákladov na úradoch práce. Túto úsporu kvantifikujeme v minimálnej výške 1 milión EUR ročne počas 5 ročného znižovania odvodového zaťaženia. Sumarizácia dopadov Tabuľka a graf nižšie sumarizujú nami identifikované a kvantifikované dopady navrhovaného zníženia odvodov. Z nami kvantifikovaných pozitívnych dopadov vyplýva, že navrhované zníženie odvodov by malo v priebehu piatich rokov pozitívny dopad na príjem štátu vo výške približne 202 miliónov EUR. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 68

70 Graf 33: Finančný výpadok, priame benefity a saldo pri znížení odvodov Rok 1 Rok 2 Rok 3 Rok 4 Rok Finančný výpadok príjmov Pozitívne efekty Saldo Tabuľka 34: Finančný výpadok, priame benefity a saldo pri znížení odvodov Finančný výpadok príjmov Pozitívne dopady spolu Pokles nelegálnej práce Časť mzdy vyplácaná na čierno Nové pracovné miesta - existujúce spoločnosti Nové pracovné miesta - nové spoločnosti Zníženie nákladov na dávky v nezamestnanosti Využitie zdrojov použitých pre selektívne stimuly Zvýšenie výberu DPH - fyzické osoby Zvýšenie výberu DPH - firmy Zvýšenie výberu ostatných daní Zvýšenie výberu DPPO od nových spoločností Rok 1 Rok 2 Rok 3 Rok 4 Rok Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 69

71 Zvýšenie výberu DPPO (zníženie nákladov) Vyšší dopyt po pracovnej sile ==> vyššie hrubé mzdy ==> vyššie odvody Ušetrenie administratívnych a personálnych nákladov na úrade práce Saldo medzi výpadkom a pozitívnymi dopadmi A1.1 Zavedenie inštitútu super hrubej mzdy Superhrubá mzda alebo inými slovami celkový náklad zamestnávateľa na zamestnanca je podľa nášho názoru správnou metrikou pre meranie skutočných nákladov zamestnávateľa. Zároveň umožňuje zamestnancovi lepšie poznať rozdiel medzi svojou celkovou cenou práce a peniazmi, ktoré fyzicky dostane za vykonanú prácu. Ako vysvetľuje Ján Dinga z INESS: Odvody zamestnávateľa sú len jednou stránkou mince. Ako také vlastne neexistujú, sú len administratívnym príkazom štátu, ako na výplatnej páske zobrazovať zaplatené dane a odvody. Reálne platí všetky odvody zamestnanec. Zamestnávateľ s akýmikoľvek odvodmi ráta vo svojich mzdových nákladoch na zamestnanca bez ohľadu na to, ako ich štát požaduje rozdeliť na výplatnej páske. To, či platí všetky odvody zamestnanec alebo zamestnávateľ, neovplyvňuje výšku čistej mzdy. Ovplyvňuje to len podobu výplatnej pásky a tým pádom aj uvedomelosť zamestnancov o tom, aká je ich skutočná cena práce. Na Slovensku, tak ako väčšine krajín, je zvykom hovoriť o hrubej mzde. Vykazuje sa v štatistikách, uvádza sa v pracovných zmluvách, vyjednáva sa o nej pred nástupom do zamestnania. Realitou však je, že zamestnanec s hrubou mzdou 1000 eur stojí svojho zamestnávateľa 1352 eur. To je jeho skutočná cena práce, jeho superhrubá mzda. Rozdiel medzi týmito dvomi sumami tvoria práve odvody zamestnávateľa, ktoré sa v hrubej mzde neuvádzajú. (Dinga, O odvodoch a superhrubej mzde, 2013) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 70

72 Popisovaný rozdiel medzi superhrubou, hrubou a čistou mzdou zamestnanca a viditeľnosť týchto položiek pre zamestnávateľa alebo zamestnanca ilustruje nasledujúca tabuľka a graf. Tabuľka 35 Superhrubá, hrubá a čistá mzda (po odvodoch a daniach) v mzdových úrovniach SR p (dáta za 2013, zdroj dát o výške platov: Platy.sk, prepočet: ECENTER) 10 Column1 Celkové náklady na zamestnanca (viditeľnosť pre zamestnávateľa) Hrubá mzda (viditeľnosť pre zamestnanca) Čistá mzda (viditeľnosť pre zamestnanca) Podiel čistej mzdy na celkových nákladoch na zamestnanca (super hrubej mzde) Podiel hrubej mzdy na celkových nákladoch na zamestnanca (super hrubej mzde) 1. decil miezd v SR (2013) 1. kvartil miezd v SR (2013) Priemerná mzda v SR(2013) 3. kvartil miezd v SR (2013) 9. decil miezd v SR (2013) ,1% 59,3% 57,1% 56,1% 55,0% 74,0% 74,0% 74,0% 74,0% 74,0% 10 Hodnoty boli prepočítané na slobodného a bezdetného človeka. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 71

73 Graf 34: Vzťah medzi superhrubou, hrubou a čistou mzdou pre slobodného a bezdetného zamestnanca v SR (EUR, 2013) Celkové náklady na zamestnanca (viditeľnosť pre zamestnávateľa) Hrubá mzda (viditeľnosť pre zamestnanca) Čistá mzda (viditeľnosť pre zamestnanca) decil miezd v SR (2013) 1. kvartil miezd v SR (2013) Priemerná mzda v SR(2013) 3. kvartil miezd v SR (2013) 9. decil miezd v SR (2013) Ako vidno z tabuľky vyššie, aj grafickej reprezentácie údajov, viditeľnosť údajov pre zamestnanca, ktoré sú dostupné z jeho výplatnej pásky sa významne líši od skutočných celkových nákladov zamestnávateľa. Podľa výšky základnej hrubej mzdy sa podiel čistej mzdy na celkových nákladoch zamestnávateľa na zamestnanca hýbe na sledovaných hodnotách v rozmedzí 61,1% až 55% a podiel hrubej mzdy na celkových nákladoch zamestnávateľa je na sledovaných hodnotách konštantný na úrovni 74%. Zamestnanci si kvôli tomuto umelému rozdeleniu často nie sú vedomí rozdielu medzi hrubou mzdou a celkovými nákladmi na ich prácu, čo často vedie k nepochopeniu a konfliktom medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Preto odporúčame, aby bola do praxe (vrátane uvedenia na výplatných páskach zamestnancov) uvedená superhrubá mzda tak, aby bolo pre zamestnávateľov i zamestnancov zrozumiteľné a jasné, aké sú skutočne vysoké náklady na prácu daného zamestnanca a aké percento z jej výšky je použité na odvodové platby. Toto opatrenie by zároveň nemalo žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, keďže sa jedná o administratívne opatrenie bez zmeny výšky platených odvodov či iných platieb, ktoré predstavujú príjmy do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 72

74 Vyčíslenie výšky odvodov na báze super hrubej mzdy So zavedením super hrubej mzdy by mala byť následne výška odvodových platieb vyjadrená na jej báze. Nižšie uvádzame prepočet odvodových platieb na navrhovanú superhrubú mzdu. Prepočet bol vykonaný na základe vypočítaného podielu hrubej mzdy na celkových nákladoch na zamestnanca, ktorá bola vypočítaná na úrovni 73,97%. Zároveň boli odvody prepočítané na zjednodušené odvody zlúčené platby zamestnanca aj zamestnávateľa a jednotlivé položky sociálneho poistenia do jednej. Pri nulovej zmene výšky odvodov boli vzhľadom na superhrubú mzdu vyčíslené na 25,59% pre sociálny odvod a 10,36% pre zdravotný odvod. Tabuľka 36:Prepočet vyjadrenia odvodových platieb ako % zo super hrubej mzdy Podiel hrubej mzdy na celkových nákladoch na zamestnanca (super hrubej mzde) 73,97% Odvody spolu (na Položka Odvody spolu (na báze hrubej mzdy) báze super hrubej mzdy) Sociálne poistenie Sociálna poisťovňa - spolu 34,60% 25,59% Zdravotné poistenie Zdravotné poistenie 14% 10,36% Odvody spolu 48,60% 35,95% A1.2 Zjednodušenie odvodových platieb zamestnávateľa Zjednotenie odvodov zamestnávateľa a zamestnanca V nadväznosti na odporúčanie zavedenia super hrubej mzdy odporúčame aj zjednodušenie systému odvodov ako takých. Tabuľka nižšie zobrazuje aktuálne schematické nastavenie systému odvodov s hodnotami príspevkov zamestnanca a zamestnávateľa vyjadrené v % hrubej mzdy zamestnanca. Tabuľka 37: Schéma súčasného zloženia odvodových platieb zamestnanca a zamestnávateľa (% z hrubej mzdy, zdroj údajov: Hrubá mzda zamestnanca X Položka Zamestnanec Zamestnávateľ Sociálne poistenie Nemocenské poistenie 1,40% 1,40% Starobné poistenie 4% 14% Invalidné poistenie 3% 3% Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 73

75 Poistenie v nezamestnanosti 1% 1% Garančný fond 0% 0,30% Rezervný fond 0% 4,80% Úrazové poistenie 0% 0,80% Sociálna poisťovňa - spolu 9,40% 25,20% Zdravotné poistenie 4% 10% Odvody spolu 13,40% 35,20% Výpočet čistej mzdy a celkového nákladu pre zamestnávateľa Základ dane X - odvody zamestnanca - 316,94 Daň z príjmu 19% X - odvody zamestnanca - daň z Čistá mzda pre zamestnanca príjmu Celkový náklad pre zamestnávateľa X + odvody zamestnávateľa V prvom rade navrhujeme zlúčenie odvodových platieb zamestnanca a zamestnávateľa. Podľa nášho názoru nedáva umelé administratívne delenie platieb medzi zamestnanca a zamestnávateľa zmysel a nevytvára žiadnu pridanú hodnotu ani pre jednu zúčastnenú stranu. Takéto rozdelenie iba zbytočne administratívne komplikuje systém a zahmlieva celkovú výšku jednotlivých platieb. Navyše je povinnosť úhrad odvodových platieb ako zamestnávateľa tak i zamestnanca prenesená v plnej miere na zamestnávateľa. Ako by zjednodušený systém mohol vyzerať za predpokladu nezmenenej výšky jednotlivých odvodových platieb ukazuje tabuľka nižšie. Jednotlivé odvodové platby sú zlúčené jednoduchým sčítaním. Tabuľka 38: Systém odvodových platieb pri zlúčení odvodov zamestnanca a zamestnávateľa (% z hrubej mzdy, zjednodušené pre slobodnú a bezdetnú osobu) Položka Odvody spolu Sociálne poistenie Nemocenské poistenie 2,80% Starobné poistenie 18% Invalidné poistenie 6% Poistenie v nezamestnanosti 2% Garančný fond 0,3% Rezervný fond 5% Úrazové poistenie 1% Sociálna poisťovňa - spolu 34,60% Zdravotné poistenie 14% Odvody spolu 48,60% Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 74

76 Výpočet čistej mzdy a celkového nákladu pre zamestnávateľa Základ dane Superhrubá mzda - odvody spolu - 316,94 Daň z príjmu 19% Superhrubá mzda - odvody spolu - daň z Čistá mzda pre zamestnanca príjmu Celkový náklad pre zamestnávateľa Superhrubá mzda Podobne ako zavedenie suberhrubej mzdy by takéto opatrenie nemalo negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ale zjednodušilo a sprehľadnilo by systém odvodových platieb. Zjednotenie odvodových platieb V druhom kroku by bolo vhodné i zjednotenie všetkých odvodových platieb do jedného odvodu. Opäť je základným princípom zjednodušenie systému bez vplyvu na príjmy z odvodov. Položka Odvody spolu Sociálne poistenie Sociálna poisťovňa - spolu 34,60% Zdravotné poistenie Zdravotné poistenie 14% Odvody spolu 48,60% Podľa nášho názoru neexistuje relevantný dôvod, prečo by platby do jednej štátnej inštitúcie boli administratívne delené na množstvo čiastkových platieb. Podobne ako pri umelom rozdelení odvodov medzi zamestnávateľa ide iba o zbytočné komplikovanie systému odvodových platieb. Ako argumentovala Podnikateľská aliancia Slovenska pri návrhu zjednodušenia odvodového systému: Fondy sú v Sociálnej poisťovni vzájomne prepojené a je bežnou praxou, že zostatky z prebytkových fondoch sa presúvajú do deficitných fondov. Zamestnancovi, ale aj zamestnávateľovi, ktorý platí povinné odvody, je zbytočné komplikovať platenie odvodov rozčleňovaním odvodovej povinnosti na viaceré fondy sociálneho poistenia, keď v konečnom dôsledku v Sociálnej poisťovni dochádza aj tak k prelievaniu peňazí medzi fondmi. Pre zamestnanca, zamestnávateľa a štát je pritom dôležitá len jediná vec a to: aby zamestnávateľ zaplatil za zamestnanca celkovú sumu odvodov v stanovenej výške. Následné kategorizovanie do fondov by malo byť výlučne úlohou Sociálnej poisťovne. (PAS, 2009) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 75

77 B1 Zníženie daňového zaťaženia Priorita 2 Odporúčanie Odporúčame znížiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb na regionálne konkurencieschopnú úroveň 19%. Zdôvodnenie Daňová reforma realizovaná v roku 2004 ktorá zaviedla takzvanú rovnú daň, ktorá zjednotila daň z príjmov fyzických a právnických osôb ako i zaviedla jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty na úroveň 19% a zároveň zásadne sprehľadnila dovtedajší daňový systém na Slovensku: Daňová reforma nespočívala len v zavedení rovnej dane, ale jej zavedenie sa využilo na zásadné zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému. To sa dosiahlo najmä zrušením takmer všetkých výnimiek, zrušením všetkých špeciálnych sadzieb a špeciálnych režimov, zrušením takmer všetkých odpočítateľných položiek, uplatnením princípu zrušenia dvojitého zdanenia jedného príjmu všade, kde je to možné (napr. zrušenie dane z dividend, dane z dedičstva, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a dane z darovania), odstránením deformujúcich prvkov v daňovej politike, ktorými sa presadzovali iné ako fiškálne ciele a tiež zjednotením sadzby dane z pridanej hodnoty na jednu úroveň (19%) bez akejkoľvek výnimky 11 Je nutné konštatovať že vývoj daňového systému v posledných rokoch smeruje skôr k čoraz väčšiemu znepriehľadňovaniu a celkovo vyššiemu zaťaženiu podnikateľov. Rovná daň bola zrušená s platnosťou od roku 2013, kedy sa základná sadzba dane z príjmu právnických osôb zvýšila z 19% na 23%, čo reprezentuje navýšenie ceny za podnikanie o 21%. Vyššiu daň budú platiť aj lepšie zarábajúci zamestnanci či živnostníci. Tieto zmeny majú dva základné negatívne aspekty v prvom rade ide o spomínané zneprehľadnenie systému, ktorý s množiacimi sa výnimkami a rôznymi sadzbami prináša vyššie časové aj finančné náklady a administratívu. V druhom rade je to samotné zvyšovanie daňového zaťaženia ako je zrejmé z tabuľky nižšie. Slovensko v roku 2013 bude v rámci skupiny V4 z pohľadu základnej sadzby dane z príjmu 11 Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 76

78 právnických osôb krajinou s najvyššou sadzbou dane. Kým všetky ostatné krajiny majú túto sadzbu stanovenú na 19%, Slovensko ju v roku 2013 skokovito zvýšilo až na úroveň 23% a následne znížilo o 1 percentuálny bod na aktuálnu úroveň 22%. Tabuľka 39: Základná sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách V4 ( ) 12 Krajina Česká republika 24% 24% 21% 20% 19% 19% 19% 19% 19% Poľsko 19% 19% 19% 19% 19% 19% 19% 19% 19% Maďarsko 16% 16% 16% 16% 16% 19% 19% 19% 19% Slovenská republika 19% 19% 19% 19% 19% 19% 19% 23% 22% Ako sme ďalej identifikovali v sekcii Porovnanie sadzby dane z príjmu právnických osôb, Slovensko zaznamenalo zo všetkých krajín EÚ najvyšší rast v sadzbe dane medzi rokmi 2006 a 2013 o 4 percentuálne body. Graf 35: Sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ (2013) a zmena v sadzbe ( ) ( , %, zdroj primárnych dát: KPMG) , Zmena Zdroj dát Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 77

79 Tabuľka 40: Sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách EÚ (2013) a zmena v sadzbe, zoradené podľa výšky zmeny ( ) ( , %, zdroj primárnych dát: KPMG) Krajina 2013 Zmena Nemecko 29,55-8,79 Slovinsko 17-8 Veľká Británia 23-7 Švédsko 22-6 Taliansko 31,4-5,85 Bulharsko 10-5 Česká republika 19-5 Španielsko 30-5 Holandsko 25-4,6 Dánsko 25-3 Grécko 26-3 Portugalsko 25-2,5 Priemer EÚ 22,85-2,25 Estónsko 21-2 Fínsko 24,5-1,5 Luxembursko 29,22-0,41 Írsko 12,5 0 Litva 15 0 Lotyšsko 15 0 Rumunsko 16 0 Poľsko 19 0 Chorvátsko 20 0 Rakúsko 25 0 Francúzsko 33,33 0 Belgicko 33,99 0 Malta 35 0 Cyprus 12,5 2,5 Maďarsko 19 3 Slovensko 23 4 Návrh zníženia základnej sadzby dane z príjmu právnických osôb Podobne ako pri návrhu zníženia odvodov i pri základnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb navrhujeme postupné znižovanie tejto sadzby. V tomto prípade navrhujeme zníženie základnej sadzby z 22% na úroveň 19% a taktiež odporúčame zvážiť v strednodobom horizonte ďalšie zníženie sadzby na 18%. Slovenská sadzba dane by sa tak dostala na pôvodnú úroveň 19%, teda na stav platný v roku Zároveň je úroveň 19% aktuálnou sadzbou dane vo všetkých ostatných krajinách V4, teda v Českej republike, Maďarsku i Poľsku. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 78

80 To je samo o sebe z pohľadu regionálnej konkurencieschopnosti krajiny a atraktívnosti pre zahraničných investorov veľmi silným argumentom pre zníženie dane minimálne na túto úroveň. Zároveň navrhujeme ako možný ďalší vývoj zníženie sadzby na konečnú úroveň 18% v roku Argumentom je opäť zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako destinácie pre zahraničných investorov. Slovensko je krajina s porovnateľnými až horšími podmienkami podnikateľského prostredia ako sú administratívne zaťaženie podnikania, infraštruktúra či úroveň vzdelávacie systému v porovnaní s krajinami V4 13. Zároveň má Slovensko najmenší domáci trh zo všetkých krajín V4 napríklad v porovnaní s Poľskom (100%) má slovenský trh relatívnu veľkosť iba 14,2% 14. Preto musí Slovensko kompenzovať spomínané inherentné nedostatky opatreniami, na ktoré má okamžitý dosah a ktoré vysielajú pozitívne signály k domácim a zahraničným podnikateľom a investorom. Práve zníženie sadzby dane mierne pod 19% hranicu, ktorá je súčasným štandardom V4 by mohlo takýmto signálom byť. V kvantifikácií dopadov však predpokladáme a modelujeme konzervatívnejší odhad zachovania 19% hranice dane z príjmu. Tabuľka 41: Návrh zníženia daňového zaťaženia Rok Sadzba dane z príjmu právnických osôb % % % % % %/19% Dodatočným opatrením, ktoré by mohlo ďalej zvýšiť dôveru zahraničných investorov a tým pádom aj ich ochotu investovať na Slovensko by bolo legislatívny záväzok, ktorý by zamedzoval možnosť zvýšenia dane z príjmu právnických osôb v strednodobom horizonte približne 10 rokov. 13 Viď. Analýza AZZZ Infraštruktúra pre podnikanie: Analýza odvetví hospodárstva a dostupnosti kľúčových výrobných faktorov a služieb pre podnikanie a Analýza podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti SR 14 Vyjadrené cez počet obyvateľov Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 79

81 Bulharsko Cyprus Írsko Litva Lotyško Rumunsko Slovinsko Slovensko - nové Maďarsko Poľsko Česká republika Chorvátsko Estónsko Švédsko Priemer EÚ Slovensko - pôvodne Veľká Británia Fínsko Rakúsko Portugalsko Dánsko Holandsko Grécko Luxembursko Nemecko Španielsko Taliansko Francúzsko Belgicko Malta Efekt zníženia daňového zaťaženia na medzinárodné hodnotenie Slovenska Ako bolo spomínané, daň pre právnické osoby na úrovni 18% by umožnila Slovensku predbehnúť všetky susediace krajiny, ktoré sú členmi EÚ teda skupinu V4 a Rakúsko za predpokladu že tieto krajiny by ponechali svoj daňový systém bezo zmeny. Slovensko by sa stalo krajinou s ôsmou najnižšou sadzbou tejto dane v rámci Európskej únie, čo by krajinu zaradilo do skupiny 30% krajín s najnižšou sadzbou dane v EÚ. Graf 36: Sadzba dane z príjmu právnických osôb - efekt navrhovaného zníženia na pozíciu Slovenska v EÚ (zdroj primárnych dát: PriceWaterhouseCoopers) , Posúdenie dopadov Tabuľka 42: Prehľad daňových príjmov štátneho rozpočtu SR (zdroj primárnych dát: Ministerstvo financií SR) Daňové príjmy VS spolu Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku Daň z príjmov fyzických osôb Zo závislej činnosti a funkčných požitkov Z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti Daň z príjmov právnických osôb Daň z príjmov vyberaná zrážkou Dane z majetku Daň z nehnuteľností Dane z dedičstva Dane z darovania Dane z prevodu a prechodu nehnuteľností Ďalšie dane z majetku Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 80

82 Domáce dane na tovary a služby Daň z pridanej hodnoty Spotrebné dane Z minerálnych olejov Z liehu Z piva Z vína Z tabaku a tabakových výrobkov nešpecifikované Z elektriny Z uhlia Zo zemného plynu Dane za špecifické služby Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti Za dobývací priestor Cestná daň Cestná daň pri vozidlách v medzinárodnej premávke Daň z motorových vozidiel Daň z úhrad za uskladnenie plynov alebo kvapalín Iné dane za tovary a služby Dane z medzinárodného obchodu a transakcií Dovozné clo Dovozná prirážka Podiel na vybratých finančných prostriedkoch Ostatné colné príjmy Iné dane Úhrada za služby verejnosti poskytované STV Úhrada za služby verejnosti poskytované SRo Daň z emisných kvót Osobitný odvod vybraných fin.inštitúcií Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sankcie Daňové príjmy VS vrátane sankcií Znižovanie sadzby dane z príjmu právnických osôb bude mať pozitívny dopad na priame finančné výnosy z tejto dane výpadok zapríčinený znížením sadzby dane je kompenzovaný vyššou ochotou platiť daň z príjmu a nižšou potrebou optimalizácie daňovej povinnosti. Zároveň má znižovanie základnej sadzby dane významné nepriame pozitívne efekty na rozvoj podnikateľského prostredia a motivácie podnikať. Zvýšená podnikateľská aktivita a jej ďalšie pozitívne vplyvy na nezamestnanosť a zvýšenú spotrebu prirodzene generujú dodatočné príjmy pre štát. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 81

83 Tento fakt bol preukázaný v dostatočnej miere v slovenskom prostredí v roku 2004, keď došlo k pravdepodobne najzásadnejšej reforme daňového systému v histórií Slovenska od roku 1993 zavedenia rovnej dane na úrovni 19%. Daň z príjmu právnických osôb bola vtedy skokovo znížená o 6% zo základnej sadzby 25% na 19%. Zníženie nielenže neprinieslo finančný výpadok v daňových príjmoch štátu ale naopak znamenalo vzrast daňových príjmov a pozitívny vplyv na nezamestnanosť: Daňová reforma postavená na rovnej dani priniesla nespochybniteľne pozitívne výsledky...podiel daňových príjmov na HDP sa dramaticky nezmenil a podarilo sa v zásade dosiahnuť aj fiškálnu neutralitu. Jedinou výraznejšou zmenou je pokles podielu pri dani z príjmu fyzických osôb, nárast (po počiatočnom poklese) výnosu dane zo zisku a počiatočný nárast (a následne pokles) podielu výnosu dane z pridanej hodnoty. V čom ale k zásadnej zmene došlo, je dynamika rastu ekonomiky a tiež dynamika rastu daňových príjmov v absolútnom vyjadrení, špeciálne u dane zo zisku. Ekonomický rast kontinuálne stúpal zo 4,2% v roku 2003 na 10,4% v roku Miera nezamestnanosti v tom istom období poklesla z 18,2% na 11,1%. Daňové príjmy vzrástli za prvé štyri roky nového daňového systému ( ) oproti roku 2003 o 44,8% v bežných cenách a o 28% v stálych cenách. Najdynamickejší bol rast výnosu dane zo zisku (dane z príjmu právnických osôb), kde došlo k nárastu o 70,9% v bežných cenách a o 54,1% v cenách stálych. Už v prvom roku reformy sa na tejto dani vybralo viac, ako v poslednom roku pred reformou, napriek poklesu sadzby dane z 25% na 19%. 15 Ako dokazujú grafy nižšie, výber dane z príjmu právnických osôb do veľkej miery koreluje s absolútnou výškou HDP teda výkonu ekonomiky ako takej. Zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb v roku 2004 sa v skutočnosti žiadnym spôsobom neprejavil na samotnej výške príjmu, ktorý mal štát z tejto dane. Naopak, po zavedení rovnej dane (a znížení dane z príjmu právnických osôb o 6%) stúpol príjem z tejto do štátneho rozpočtu (z približne 1 miliardy EUR v roku 2004 na vyše 1,5 miliardy EUR v roku 2007) a významne klesla nezamestnanosť. Zásadný negatívny vplyv na príjem z tejto dane však mala ekonomická kríza, ktorá sa na výbere naplno prejavila v roku Príjem z dane vtedy klesol na úroveň 59,03% predchádzajúceho roku z hodnoty 2,12 miliardy EUR v roku 2009 na 1,25 miliardy EUR v roku Zdroj: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 82

84 Graf 37: Výška HDP a výška vybranej dane z príjmu právnických osôb (tis. EUR, , zdroj primárnych dát: Ministerstvo financií SR, Štatistický úrad SR) Zavedenie systému rovnej dane v roku 2004 a vplyv na výber dane od roku HDP Daň z príjmov právnických osôb Graf 38: Porovnanie príjmu z dane právnických osôb, základnej sadzby dane a výšky nezamestnanosti (tis. EUR, %, , zdroj primárnych dát: Ministerstvo financií SR, Štatistický úrad SR) % % % 15% % % % Príjem z dane z príjmu právnických osôb Evidovaná miera nezamestnanosti Základná sadzba dane Na základe dostupných historických údajov môžeme konštatovať, že výpadok finančných príjmov pre štátny rozpočet pri znížení sadzby tejto je nepravdepodobný. Práve naopak, dáta z roku 2004 potvrdzujú, že čím nižšia sadzba dane z príjmu (v stanovených limitoch), tým je objem vybraných prostriedkov štátom vyšší. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 83

85 Graf 39: Sadzba a výnos dane z príjmu právnických osôb vo vybraných krajinách EÚ (stav v 2004) Preto konštatujeme, že skutočným faktorom, ktorý ovplyvňuje príjmy z dane z príjmu právnických osôb nie je jej sadzba ale makroekonomická situácia a výkon ekonomiky. Ten do veľkej miery ovplyvňujú subjekty tejto dane teda zahraničné a domáce súkromné podniky. Ich aktivita a ochota platiť dane je zas priamo závislá od vytvorených podmienok pre podnikanie, vrátane daňového zaťaženia. Podstata tohto cyklu je zachytená nižšie. Obrázok 1: Vplyvu dane z príjmu právnických osôb na ekonomiku (ECENTER) Vyššia ochota podnikať a investovať Vyššia ekonomická aktivita a nižšia nezamestnanosť Znižovanie paušálnej sadzby dane z príjmu právnických osôb Vyšší výber DPPO Vyšší výber ostatných daní, odvodov a DPH Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 84

86 Obrázok nižšie dokumentuje vzťah medzi sadzbou dane z príjmu právnických osôb a motiváciou podnikať a investovať a tým pádom aj na ekonomickú aktivitu a výstupy. Tento vzťah je nepriamou úmerou čím nižšia sadzba dane tým vyššiu podnikateľskú a investičnú aktivitu možno očakávať. Modro vyznačené obdĺžniky potom predstavujú spoločenský úžitok. Ten je maximalizovaný na takej úrovni dane z príjmu právnických osôb, ktorá zároveň maximalizuje motiváciu podnikať a investovať. Obrázok 2: Schematické znázornenie vzťahu medzi sadzbou dane z príjmu právnických osôb a motiváciou podnikať a investovať (ECENTER) Tabuľka 43:Kvantifikácia príjmov z dane z príjmov právnických osôb pri zachovaní súčasného stavu (tis. EUR, %, zdroj primárnych dát: Ministerstvo financií SR, Európska Komisia, ECENTER) Položka HDP Daň z príjmov právnických osôb Podiel dane z príjmov na HDP 2,4% 2,8% 2,80% 2,80% 2,80% 2,80% 2,80% 2,80% Odhad rastu HDP - pôvodný 0,80% 2,30% 3,20% 2% 2% 2% 2,00% Sadzba DPPO 19% 23% 22% 22% 22% 22% 22% 22,00% Výnos z DPPO Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 85