Analýza slovenského kúpeľníctva komparácia s Českou republikou

Transcription

1 Analýza slovenského kúpeľníctva komparácia s Českou republikou Diplomová práca Bc. Sabína Hudáková Vysoká škola hotelová v Praze 8, spol. s.r.o. katedra cestovného ruchu Oblasť vzdelávania č.5 : Ekonomické odbory Štúdijný odbor: Management hotelnictví a lázeňství Vedúci diplomovej práce: Ing. Pavel Attl, Ph.D. Dátum odovzdania diplomovej práce: sabinahudakova29@gmail.com Praha 2017

2 Master s Dissertation Analysis of Slovak Spas- comparation with Czech Republic Bc. Sabína Hudáková The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ltd. Departmet of Tourism Field of Education No. 5 : Economic Sectors Major: Hotel and Spa Management Thesis Advisor: Ing. Pavel Attl, PhD. Date of Submission: sabinahudakova29@gmail.com Prague 2017

3 Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému Analýza slovenského kúpeľníctva- komparácia s Českou republikou spracovala samostatne a všetkú použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použila, uvádzam v zozname použitých zdrojov a že zviazaná a elektronická podoba práce je zhodná. V súlade s 47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v platnom znení súhlasím so zverejnením svojej diplomovej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo verejne prístupnej databázi Vysokej školy hotelovej v Praze 8, s.r.o. V Bratislave, Sabína Hudáková

4 Touto cestou sa chcem poďakovať vedúcemu diplomovej práce Ing. Pavlovi Attlovi, PhD. za pomoc, cenné pripomienky a odborné rady, ktoré mi pomohli skvalitniť obsah mojej diplomovej práce.

5 Abstrakt HUDÁKOVÁ, Sabína. Analýza slovenského kúpeľníctva- komparácia s Českou republikou.[diplomová práca.] Vysoká škola hotelová, Praha: s. 97. Diplomová práca je venovaná problematike slovenského kúpeľníctva a jeho porovnania s kúpeľníctvom v Českej republike. Cieľom práce je vykonať analýzu súčasného stavu, z hľadiska štruktúry a počtu návštevníkov, liečebných indikácií a ubytovacích kapacít. Čiastkovým cieľom je porovnať tento stav s Českou republikou, navrhnúť opatrenia na zlepšenie a tým prispieť k rozvoju kúpeľníctva na Slovensku. Diplomová práca je rozdelená na 3 časti: teoretickú, analytickú a návrhovú. Z dôvodu lepšej prehľadnosti textu sú jednotlivé časti práce ďalej rozdelené do menších celkov. Teoretická časť je spracovaná z dostupnej odbornej literatúry. Sú v nej zadefinované základné pojmy riešenej problematiky. V tejto časti práci je charakterizované kúpeľníctvo, prírodné zdroje či metódy liečenia. Druhá časť práce, analytická je venovaná histórií kúpeľníctva na Slovensku, legislatíve, ktorá ho upravuje a stručne sú charakterizované jednotlivé liečebné kúpele. Prostredníctvom analýzy zistím aké ochorenia sú v slovenských kúpeľoch najčastejšie liečené, či kúpeľné zariadenia navštevujú skôr domáci alebo zahraniční klienti a či sa jedná prevažne o samoplatiteľov alebo klientov, ktorým pobyt v kúpeľoch hradí komplexne alebo čiastočne zdravotná poisťovňa. Zistené údaje porovnám s dátami, ktoré som získala analýzou kúpeľníctva v Českej republike. Pri spracovaní tejto časti práce je využitá metóda analýzy sekundárny dát, matematicko- štatistické metódy a metóda komparácie. Posledná časť práce obsahuje návrhy na zlepšenie, ktoré by mali prispieť k rozvoju kúpeľníctva na Slovensku. Kľúčové slová: indikácie, komparácia, kúpeľníctvo, kúpeľné miesta, liečebné procedúry, prírodný liečivý zdroj, rozvoj kúpeľníctva

6 Abstract HUDÁKOVÁ, Sabina. Analysis of Slovak Spas- comparation with Czech Republic. [ Master s Dissertation.] The Institute of Hospitality Managemet, Prague:2017. p. 97. The thesis is devoted to the issues of Slovak spas and its comparison with the spas in the Czech Republic. The main aim is to analyze the current situation of Slovak spas, in terms of structure and the number of visitors, therapeutic indications and accommodation capacities. Part of the objective is to compare this situation with the Czech Republic to make proposal to improve and contribute to the development of spas in Slovakia. The Master s Dissertation is divided into 3 parts: theory, the analytical part and part of suggestions. For reasons of clarity of the text, the different parts of thesis further divided into smaller units. The theoretical part is the processing of the available literature. In this part is characterized spas, natural resources or methods of treatment. The second part, analysis is devoted to the history and legislation of the Slovak spas. There are also characterized individual spas. Through analysis find what diseases are the most common in the Czech spa treated, if slovak spas are attended by domestic or foreign clients. This data are compared with Czech Republic. In this part are used methods of analysis of secondary data, mathematical and statistical methods and methods of comparison. The last part of thesis includes suggestions to improve, it should contribute to the development of spas in Slovakia. Key words: comparation, development of spa, indications, natural healing source, spa resort, spas, medical treatment

7 OBSAH: Úvod...3 A.TEORETICKÁ ČASŤ 1. Charakteristika a význam kúpeľníctva Význam kúpeľníctva Kúpeľná starostlivosť Prírodné liečivé zdroje Liečebné procedúry Indikácie Kúpeľníctvo ako cestovný ruch Služby poskytované v kúpeľníctve...24 B. ANALYTICKÁ ČASŤ 6. História kúpeľníctva na Slovensku Právna úprava slovenského kúpeľníctva Orgány štátnej správy v oblasti kúpeľníctva Kúpeľná starostlivosť na Slovensku Systém poskytovania kúpeľnej starostlivosti Kúpeľný poplatok a daň z ubytovania Predpoklady rozvoja kúpeľného cestovného ruchu Prírodné liečivé vody Peloidy a plyny Klíma Kúpeľné mestá Kúpeľné miesta Novovzniknuté a zaniknuté kúpeľné mestá Kapacity ubytovacích zariadení Návštevníci slovenských kúpeľov Komparácia slovenského a českého kúpeľníctva Porovnanie legislatívy Porovnanie systému poskytovania kúpeľnej starostlivosti...75

8 14.3 Komparácia kúpeľných miest a prírodných liečivých zdrojov Komparácia liečebných indikácií Porovnanie ubytovacích kapacít Porovnanie návštevnosti kúpeľných miest Výsledky výskumu a ich interpretácia...85 C. NÁVRHOVÁ ČASŤ 16. Návrhy na podporu rozvoja kúpeľníctva...89 ZÁVER...94 Literatúra a použité zdroje...96

9 ZOZNAM TABULIEK: Tabuľka č. 1- Indikačný zoznam (Slovenská republika) Tabuľka č. 2- Rozdiel medzi kúpeľníctvom a wellness Tabuľka č. 3- Jednotný diétny systém Tabuľka č. 4- Indikačný zoznam podľa liečivých zdrojov vhodných na liečenie Tabuľka č. 5- Štruktúra zahraničných návštevníkov slovenských kúpeľov Tabuľka č. 6- Najčastejšie liečené indikácie v rokoch Tabuľka č. 7- Komparácia prírodných zdrojov a kúpeľných miest Tabuľka č. 8- Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť v Česku Tabuľka č. 9- Najčastejšie liečené indikácie v ČR za roky Tabuľka č. 10- Porovnanie počtu lôžok Tabuľka č. 11- Štruktúra zahraničných návštevníkov Českej republike ZOZNAM GRAFOV: Graf č. 1- Vývoj počtu ubytovacích zariadení v rokoch Graf č. 2- Vývoj počtu disponibilných izieb a lôžok v rokoch Graf č. 3- Vývoj tržieb za ubytovanie v rokoch Graf č. 4- Vývoj počtu návštevníkov v rokoch Graf č. 5- Počet vyliečených pacientov v období rokov Graf č. 6- Spôsob úhrady kúpeľnej starostlivosti Graf č. 7- Porovnanie počtu vyliečených pacientov za rok Graf č. 8- Porovnanie kúpeľnej starostlivosti z hľadiska úhrady Graf. č. 9- Komparácia domácich a zahraničných návštevníkov Graf č.10- Nárast počtu domácich návštevníkov

10 ZOZNAM OBRÁZKOV: Obrázok č. 1- Rozloženie minerálnych a termálnych prameňov na území Slovenska Obrázok č. 2- Kúpeľné miesta na Slovensku ZOZNAM SKRATIEK: a.s. akciová spoločnosť CACK- Cestovná agentúra, cestovná kancelária č. číslo ČSU- Český statistický úřad ČR- Česká republika ESPA-Európsky zväz kúpeľov EÚ- Európska únia ISPA- International Spa Association m.n.m.- metrov nad morom MZ-Ministerstvo zdravotníctva NCZI- Národné centrum zdravotníckych informácií ods.- odstavec r. -rok s.- strana SACR- Slovenská agentúra pre cestovný ruch Sb.- Sbírka SR- Slovenská republika ŠÚ- Štatistický úrad SÚ- Statistický úřad tzv. - takzvaný UZIS- Ústav zdravotníckych informací a statistiky ZTP- Zdravotně těžko postižený ZŤP- Zdravotne ťažko postihnutý Z.z.- Zbierka zákonov

11 ÚVOD Kúpeľníctvo je v súčasnosti začlenené do systému zdravotníctva, ale zároveň je dôležitou súčasťou cestovného ruchu. V dôsledku hektického spôsobu života, nezdravého stravovania, stresu a mnoho ďalších faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú naše zdravie, kúpeľníctvo naberá na význame. Kúpele sú miestom prinavrátenia zdravia pri ochoreniach, zotavenia sa po úrazoch, miestom oddychu a relaxácie. Využívajú sa pri tom prírodné liečivé zdroje a sú aplikované prostredníctvom rôznych liečebných procedúr. Kúpeľníctvo je odvetvím s veľkým potenciálom rozvoja. Témou tejto diplomovej práce je Analýza slovenského kúpeľníctva. Cieľom práce je analyzovať súčasný stav slovenského kúpeľníctva, z hľadiska štruktúry a počtu návštevníkov, liečených indikácii a ubytovacích kapacít. Čiastkovým cieľom je porovnať tento stav s Českou republikou. Navrhnúť opatrenia na zlepšenie stavu a odstránenie problémov, prispieť tým k rozvoju kúpeľníctva v našej krajine je tiež cieľom tejto práce. Tému Analýza slovenského kúpeľníctva som si vyberala z dôvodu, že mi je táto téma blízka a mala som záujem sa o nej dozvedieť viac. Ďalším dôvodom bola tiež relatívne dobrá dostupnosť informácií a odbornej literatúry. Z tohto dôvodu bola práca pre mňa ako autora prínosná. Diplomovú prácu rozčlením do 3 častí- na teoretickú, analytickú a návrhovú. Časti budú označené písmenami A, B a C. Jednotlivé časti sa ďalej delia do 15. kapitol. Prvú teoretickú časť práce spracujem z dostupnej odbornej literatúry zaoberajúcej sa danou problematikou. V tejto časti definujem základné pojmy riešenej témy, charakterizujem kúpeľníctvo. Popíšem ho z hľadiska cestovného ruchu a charakterizujem služby, ktoré sú poskytované. V teoretickej časti tiež oboznámim čitateľa s prírodnými liečivými zdrojmi a metódami liečenia. Táto časť práce bude prínosná pre každého, kto sa bude chcieť v danej problematike zorientovať. 3

12 Slovenská republika má pestré zastúpenie liečivých, minerálnych a termálnych vôd. Je preto považovaná za významnú kúpeľnú destináciu s bohatou históriou. Krajina má všetky predpoklady pre rozvoj kúpeľníctva- vhodné prostredie, klímu, veľké množstvo termálnych a minerálnych zdrojov. V minulosti bolo kúpeľníctvo vyhľadávané hlavne kvôli liečeniu ťažkých chorôb, dnes sa dostáva do popredia preventívna a rekreačná funkcia. Druhá časť práce je analytická. V tejto časti použijem metódu analýzy sekundárnych dát, do ktorej patrí zber, triedenie, hodnotenie a interpretácia sekundárnych dát. Následne aplikujem matematicko- štatistické metódy a metódu komparácie. Táto časť diplomovej práce bude venovaná histórií kúpeľníctva na Slovensku a legislatíve upravujúcej slovenské kúpeľníctvo. Stručne charakterizujem jednotlivé liečebné kúpele z hľadiska prírodných zdrojov a indikácií. Z vykonanej analýzy prostredníctvom informácií zo sekundárnych zdrojov sa pokúsim zistiť aké ochorenia sú v slovenských kúpeľoch najčastejšie liečené a koľko dní v priemere strávia hostia v kúpeľoch. Zistím či kúpeľné zariadenia navštevujú skôr domáci alebo zahraniční klienti, či sa jedná prevažne o samoplatiteľov alebo klientov, ktorým pobyt v kúpeľoch hradí komplexne alebo čiastočne zdravotná poisťovňa. Podľa údajov poskytnutých štatistickým úradom zistím počet ubytovacích zariadení v kúpeľných miestach a ich kapacitu. Na základe prechádzajúceho textu som stanovila dve hypotézy, ktoré sa budem snažiť vykonanou analýzou potvrdiť alebo vyvrátiť. 1. Hypotéza- Z dôvodu poklesu návštevnosti slovenských kúpeľov zahraničnými turistami, klesli tržby za kúpeľné služby. 2. Hypotéza- Počet domácich návštevníkov v kúpeľoch na Slovensku rastie pomalšie ako v Českej republike. Tretia časť mojej práce bude obsahovať návrhy na zlepšenie stavu kúpeľov na Slovensku a možnosti ďalšieho rozvoja. 4

13 A. Teoretická časť Prvá časť práce teoretická je venovaná spracovaniu teórie súvisiacej s problematikou kúpeľníctva. V prvých kapitolách popíšem význam kúpeľníctva a kúpeľnú starostlivosť. Vymedzím základné pojmy súvisiace s prírodnými liečivými zdrojmi a popíšem význam jednotlivých procedúr. V 5. kapitole charakterizujem kúpeľníctvo z hľadiska cestovného ruchu. Pri spracovaní teoretickej časti budem vychádzať z knižnej odbornej literatúry, z diplomových prác s podobnou tematikou a iných dostupných elektronických zdrojov. 1.Charakteristika a význam kúpeľníctva Kúpeľníctvo sa svojich charakterom zaraďuje do zdravotníctva, ale zároveň spadá pod odbor cestovného ruchu. V posledných rokoch sa v dôsledku zvýšenia civilizačných chorôb dynamicky rozvíja. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o svoje zdravie a predchádzaniu rozličným ochoreniam. Existuje množstvo definícií, ktoré charakterizujú kúpeľníctvo. Uvediem niektoré z nich. Kúpeľníctvo je súhrn aktivít, špecifickej infraštruktúry a ľudských zdrojov v oblasti poznania a praxe, zameranej na znalosť prírodných liečivých zdrojov a realizáciu techník či procedúr pre liečenie rôznych somatických, psychosomatických a psychologických problémov. Kúpeľný pobyt je všeobecné označenie pre pobyt v kúpeľoch. Zahŕňa tri typy kúpeľov a to: liečebný, relaxačný a wellness pobyt. 1 Podľa Orieška sú kúpele miestom prinavrátenia zdravia, obnovenia síl po chorobách a úrazoch, ale aj miestom oddychu a relaxácie. 2 Vo svojej knihe Služby v cestovnom ruchu definuje kúpeľníctvo ako,, odbor hospodárskej činnosti založený na využívaní prírodných liečivých zdrojov zeme, 1 Pásková, Zelenka, Cestovní ruch: Výkladový slovník,2012, s Orieška, Služby v cestovnom ruchu 1. vyd., 2010, s

14 mora alebo klímy na kúpeľnú liečbu. 3 Pojem kúpeľníctvo môžeme chápať v troch rôznych súvislostiach. Kúpeľníctvo chápeme ako lekársky vedný odbor, v ktorom za pomoci prírodných liečivých zdrojov je zaisťovaná liečba a prevencia rôznych ochorení. Druhým spôsobom môžeme chápať kúpeľníctvo ako súhrn činností, ktoré majú za cieľ dosiahnutie čo najlepších ekonomických výsledkov za použitia minimálnych nákladov. Posledná rovina je z pohľadu sociálno- politického, kedy kúpeľníctvo chápeme ako poskytovanie kúpeľnej starostlivosti občanom na základe odporučenia ošetrujúceho lekára. 4 ISPA ( International Spa Association) definuje kúpele ako miesto, ktoré zabezpečuje celkovú pohodu, prostredníctvom rozličných profesionálnych služieb, ktoré povzbudzujú oživenie mysle, tela a duše. 5 V zákone č. 538/2005 Z.z. je pojem kúpeľné miesto vymedzený ako územie obce alebo časť územia obce, na ktorom sa nachádzajú prírodné liečebné zdroje, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a iné zariadenia potrebné na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti. 6 Kúpeľný poplatok je definovaný ako poplatok, ktorý sa vyberá za kúpeľné alebo rekreačné pobyty. Kúpele tento poplatok vyberajú v zákonom stanovenej výške pri príchode klienta na recepcii kúpeľných zariadení. Seifertová píše, že v kúpeľnom statuse je bližšie vymedzený rozsah kúpeľného územia a stanovujú sa v ňom potrebné opatrenia. Kúpeľný status tiež rieši problematiku kúpeľných poplatkov. 7 3 Orieška, Služby v cestovnom ruchu, 2. vyd. 2011, s Dědina, Management organizování a ekonomika lázenství, 2004, s Smith, Health Touris and Hospitality, wellness, spas and medical travel 6 Zákony pre ľudí, Zákon č. 538/ Seifertová, Marketing v lázenskem cestovním ruchu, 2003, s. 15 6

15 Kúpeľníctvom sa z medicínskeho hľadiska zaoberá balneológia, ktorá je súčasťou lekárskej vedy. Jandová vo svojej publikácií definovala rozdiel medzi pojmom balneológia a balneoterapia. Balneológia (gr. balneum- kúpeľ, logos- náuka) je náuka o liečení prírodnými, na určité miesto viazanými liečivými zdrojmi, ich účinkoch na ľudský organizmus a kúpeľných liečebných metódach. Balneoterapia je súhrn konkrétnych liečebných postupov užívaných v mieste príslušného liečivého zdroja pod lekárskym vedením. 8 Aplikovanie liečebných procedúr pomocou liečivých vôd, peloidov, plynov a pod. v kúpeľníctve nazývame balneácia. 1.1Význam kúpeľníctva Kúpeľníctvo rovnako ako cestovný ruch nie je samostatným ekonomickým odvetvím, ale zasahuje prakticky do všetkých sfér ekonomického a sociálneho života. Má veľký význam ako pre domáci, tak pre príjazdový cestovný ruch. Podobne ako ďalšie formy cestovného ruchu predstavuje kúpeľníctvo významný zdroj príjmov súkromného, komunálneho a štátneho sektoru. Ako obor náročný na kvalifikovanú pracovnú silu poskytuje množstvo pracovných príležitostí. Základné ekonomické prínosy kúpeľníctva: zlepšuje zdravotný stav a práceschopnosť obyvateľstva, výrazne ovplyvňuje príjazd cudzincov do krajiny, podieľa sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, prispieva do platobnej bilancie štátu, tvorí príjmy do komunálnych a štátnych rozpočtov, priaznivo pôsobí na investičnú činnosť, prispieva k rozvoju zamestnanosti, vzniká multiplikačný efekt v dôsledku využívania doplnkových služieb a 9 8 Jandová, Balneologie, 2009, s. 7 9 Kučerová J., Ekonomika podniku cestovného ruchu,

16 rozvoja iných foriem cestovného ruchu ( napr. kongresového). Základné zdravotné prínosy kúpeľníctva: vyliečiť, doliečiť ochorenia a úrazy, upevniť zdravie, oddýchnuť si, zrelaxovať sa, prechádzať pracovnej neschopnosti. Základné sociálne prínosy kúpeľníctva: organizácia športových a kultúrnych podujatí, spoznávanie nových ľudí, získanie správnych návykov, zníženie spotreby liekov. Podstatu kúpeľníctva vystihuje tzv.,,6 R, čiže jeho 6 základných funkcií, ktorými sú: Remedy ( liečenie) samotný proces balneácie, použitie prírodných liečivých zdrojov, Rehabilitation ( rehabilitácia) odstránenie následkov úrazov, zranení a iných zdravotných problémov, Revitalization ( obnova, rekondícia) obnovenie duševných a fyzických síl, Relax ( odpočinok) zotavenie, oddych, Reflect ( uvoľnenie) odpútanie sa od negatív súčasného životného štýlu, Rejoice ( potešenie) získanie optimizmu, životnej energie a radosti zo života Kúpeľná starostlivosť Kúpeľná starostlivosť môže byť definovaná ako súbor zdravotníckych činností a postupov, vrátane liečebnej rehabilitácie a výchovy k zdravému spôsobu života, vedúcich k prevencii ochorení, prinavráteniu a upevneniu zdravia alebo stabilizácie ochorení s cieľom maximálneho zmiernenia ich dôsledkov prednášky P. Attla, PhD., predmet Management lázenství, Jandová, Balneologie, 2009, s. 8 8

17 Je súčasťou zdravotnej starostlivosti. Predpisuje ju ošetrujúci lekár. Z hľadiska spôsobu úhrady členíme kúpeľnú starostlivosť na: komplexnú starostlivosť- návrh dáva obvodný lekár, schvaľuje ju revízny lekár príslušnej zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa pri tomto spôsobe starostlivosti hradí pacientom náklady na vyšetrenie, liečenie, ubytovanie a stravu, príspevkovú starostlivosť- návrh dáva obvodný lekár a schvaľuje ho opäť revízny lekár príslušnej zdravotnej poisťovne. Pacient má možnosť vybrať si kúpeľné zariadenie a dojednať si termín nástupu. Zdravotná poisťovňa hradí náklady na liečenie a vyšetrenie, poistenec si hradí všetky náklady na dopravu, stravovanie a ubytovanie, samoplatiteľ- termín nástupu je stanovený na základe dohody pacienta a pracovníka kúpeľného zariadenia. Klient si sám hradí všetky náklady na liečbu, stravovanie, 12 ubytovanie a dopravu. Z hľadiska pobytu v kúpeľoch rozlišujeme: ambulantnú starostlivosť- pacient dochádza do kúpeľného zariadenia za kúpeľnou starostlivosťou. Ubytovanie a stravovanie prebieha mimo kúpeľného zariadenia. ústavnú starostlivosť liečebný pobyt zahŕňa aj stravovanie, ubytovanie a iné služby. Pacient trávi v kúpeľnom zariadení celý svoj pobyt od príchodu až po prepustenie Pokorná, Lázenství a wellness na Slovensku, diplomová práca, 2011, s Dubcová, Porovnanie rozvoja kúpeľníctva v Českej republike a na Slovensku, diplomová práca, 2014, s. 14 9

18 2. Prírodné liečivé zdroje Prírodnými liečivými zdrojmi sú prirodzene sa vyskytujúce minerálne vody, plyny, peloidy a klimatické podmienky, ktoré majú vlastnosť vhodnú pre liečebné využitie. Pôsobia na ľudský organizmus svojím chemickým zložením a teplotou. 14 Prírodný liečivý zdroj je podľa zákona č.538/2005 Z.z. zdroj minerálnej vody, z ktorého voda bola uznaná Štátnou kúpeľnou komisiou za prírodnú liečivú vodu. 15 Zdroje vody môžeme rozdeliť na 2 typy: horúce pramene- sú zvyčajne známe, všeobecne sa očakáva ich liečivá sila a ich terapeutické benefity, ktoré sú na báze teploty vody a minerálneho zloženia, minerálne pramene- môžu byť teplé aj studené s liečivými účinkami na základe typu a koncentrácie minerálov nachádzajúcich sa vo vode. Často je táto voda fľaškovaná a distribuovaná. 16 Prírodná minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda vyvierajúca na zemský povrch, ktorá spĺňa kvalitatívne požiadavky podľa osobitného predpisu. Od ostatných vôd sa odlišuje svojím chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami, obsahom rozpustných tuhých látok presahujúcich 1000 mg/ l alebo obsahom rozpustných plynných látok presahujúcich 1000 mg/ l oxidu uhličitého alebo 1 mg sulfánu na 1 l minerálnej vody a prirodzenou teplotou vody v mieste výveru vyššou než 20 C. Prírodné vývery minerálnych vôd na zemskom povrchu je nutné chemicky pripraviť skôr, ako sa môžu použiť v kúpeľných zariadeniach Jandová, Balneologie, 2009, s Zákony pre ľudí, Zákon č. 538/2005 Z.Z 16 Cooper, Health and wellnes tourism, s Ivanecká Komparatívna analýza kúpeľníctva v krajinách EÚ, diplomová práca, 2016, s.16 10

19 Prírodné minerálne vody sa delia podľa rôznych kritérií: 1, podľa celkovej mineralizácie veľmi slabo mineralizované s obsahom rozpustných pevných látok do 50 mg/l, slabo mineralizované s obsahom rozpustných pevných látok od mg/ l, stredne mineralizované mg/l, silno mineralizované 1500 mg- 5 g /l, veľmi silno mineralizované s viac ako 5 g/ l, 2, podľa obsahu rozpustných plynov: uhličité nad 1 g oxidu uhličitého / l, sírne- 2 mg síry /l, jódové nad 5 mg / l, ostatné, 3, podľa prirodzenej teploty pri výveri: studené do 20 C, termálne: - vlažné C, - teplé C, - horúce nad 42 C, 4, podľa aktuálnej reakcie vyjadrenej hodnotou ph : veľmi kyslé pod 3,5 ph, veľmi alkalické nad 8,5 ph, 5, podľa osmotického tlaku: hypotonické s osmotickým tlakom menším ako 710 kpa, izotonické s osmotickým tlakom kpa, hypertonické s osmotickým tlakom nad 760 kpa Dubcová, Porovnanie rozvoja kúpeľníctva v Českej republike a na Slovensku, diplomová práca, 2014, s

20 Klasifikácia prírodných minerálnych vôd: prírodné minerálne liečivé slabo mineralizované vody( teplice)-menej ako 1 g rozpustných pevných látok a voľného oxidu uhličitého v 1 kg vody, teplota sa pohybuje nad 20 C, prírodné minerálne uhličité vody ( kyselky)- viac ako 1 kg rozpustených pevných látok a voľného oxidu uhličitého, teplota sa pohybuje nad 20 C, zemité kyselky- viac ako 1 g rozpustných pevných látok a voľného oxidu uhličitého na 1kg vody, teplota nad 20 C. Ďalej sa delia: - pravé zemité s nízkym obsahom iónov vodíka, chlóru a kyseliny sírovej, - zemito- alkalické- s vyšším obsahom iónov sodíka, - zemito- sírové- vyšší obsahom iónov sodíka a kyseliny sírovej, alkalické pramene a kyselky- aspoň 1 g rozpustných pevných látok na 1 kg vody s prevládajúcimi aniónmi hydrokarbonaniónu a katiónmi iónov sodíka, slané pramene- obsahujú viac ako 1 g rozpustných pevných látok v 1 kg vody s prevládajúcimi aniónmi chlóru a katiónmi sodíka, kalciumchloridové a chlorido- vápenaté vody, prírodné minerálne vody s obsahom horčíka nad 20 % z celkovej mineralizácie, jódové vody, sírne pramene, železnaté pramene, rádioaktívne pramene- radónové vody. 19 Liečivé vody sa aplikujú vo forme kúpeľov, pitných kúr, inhalácií alebo výplachov. 19 Dubcová, Porovnanie rozvoja kúpeľníctva v Českej republike a na Slovensku, diplomová práca, 2014, s

21 Peloidy sú podľa zákona prírodné látky, ktoré vznikli kombináciou geologických, chemických, fyzikálnych, biologických a mikrobiologických procesov a ktoré sa po úprave môžu používať na terapeutické účely ako zdravotnícke pomôcky. 20 Ivanecká ich vo svojej diplomovej práci definuje ako,, prírodné hmoty, ktoré vznikli postupným dlhodobým chemickým a biologickým rozkladom predovšetkým rastlinných a živočíšnych tiel. Využívajú sa spravidla po zvláštnej úprave. 21 Peloidy sa členia na bahná a humolity. Humolity sú látky prevažne organického pôvodu, vznikajúce hromadením odumretých rastlinných hmôt vo vhodných ložiskách. Ďalej ich rozdeľujeme na: rašeliny- vznikajú rozkladom rastlinných spoločenstiev, obsahujú viac ako 90% organických látok. Pre nízke ph majú baktériostatické účinky. Rašelina obsahuje veľké množstvo kyseliny humínovej a bitúmenu, ktorý má protizápalový účinok, slatiny- vznikajú rozložením rastlinných zvyškov, slatinné zeminy- vznikajú podobne ako slatiny, majú nižší podiel organických látok. Bahná sú látky prevažne anorganického pôvodu, skladajúcich sa z jemných nerastných látok, ktoré sa tvoria nánosmi v stojatých vodách či mŕtvych ramenách riek. Vďaka svojím vlastnostiam majú schopnosť udržať teplotu po dlhý čas, sú mimoriadne vhodným materiálom na liečebné zábaly, kúpele a obklady. Bahná možno rozdeliť na: - prosté, - sírne, - termálne. 20 Zákony pre ľudí, Zákon č. 538/2005 Z.z. 21 Ivanecká, Komparatívna analýza kúpeľníctva v krajinách EÚ, diplomová práca, s.17 13

22 Účinky peloidov sa prejavujú hlavne intenzívnym prívodom tepla do organizmu, čo má význam hlavne pri liečení chorôb pohybového ústrojenstva, gynekologických a kožných chorôb. 22 Prírodné liečivé soli a plyny možno definovať ako prírodné látky, ktoré sú obsiahnuté v prírodných liečivých vodách a iných prírodných zdrojoch a môžu sa používať na terapeutické účely ako zdravotnícke pomôcky. Liečivé plyny a rádiové emanácie ( rádioaktívne plyny vznikajúce pri rozpade niektorých rádioaktívnych prvkov) patria medzi vzácnejšie prírodné liečivé zdroje. Používajú sa na čiastočné alebo celkové plynové kúpele alebo injekčnú liečbu. Liečivá klíma je podľa Oriešku vhodná vtedy, keď spôsobuje vhodné zmeny reaktivity alebo iné fyziologické zmeny organizmu. Do lokalít s liečivou klímou zaraďujeme tie, v ktorých je dĺžka slnečného svitu v prieme najmenej 1650 hodín za rok a vlhkosť vzduchu je v mesačnom priemere najviac 80 %. Pozitívny vplyv na človeka má aj pobyt pri mori, v jaskyni alebo vo vysokej nadmorskej výške. 23 Klímu možno rozdeliť na: oblastnú 1000 km, územnú- do 100 km, regionálnu do 20 km, miestnu, lokálnu- 10 km, mikroklímu- jaskyne, ohraničené priestory, ultramikroklímu- sauny, inkubátory a pod., podľa zemepisnej šírky na tropickú, subtropickú, arktickú, subarktickú, podľa vzťahu k moru- prímorskú, vnútrozemnú, Ivanecká, Komparatívna analýza kúpeľníctva v krajinách EÚ, diplomová práca, 2016, s Orieška, Služby v cestovnom ruchu 2. vyd., 2011, s. 71, 24 Danziová, Porovnanie rozvoja kúpeľníctva v Českej republike a v Maďarsku, diplomová práca,2013, s

23 podľa nadmorskej výšky na nížinnú ( m.n.m), podhorskú ( m.n.m.), horskú ( m.n.m.), vysokohorskú ( m.n.m.) a veľhorskú ( nad 2500 m.n.m.) Liečebné procedúry Liečebná procedúra je vlastne spôsob aplikácie prírodného liečivého zdroja s fyzikálno- chemickým a biologickým účinkom. Liečebné procedúry pacientom predpisuje odborný lekár. Ich druh a množstvo závisí od zdravotného stavu pacienta a tiež od indikácií kúpeľov. V kúpeľníctve sú využívané tieto procedúry: Pitná kúra jedná sa o pitie minerálnych vôd unikátneho zloženia. Vykonáva sa nalačno. Vody vytvárajú v organizme zásadité prostredie a okysľujú ho. Termoterapia liečba teplom. Je to terapia, pri ktorej je teplo do organizmu privádzané ( tzv. pozitívna terapia) alebo je teplo z tela odvádzané ( tzv. negatívna terapia). Ako médium sa využíva tepelne upravený liečivý zdroj alebo,, umelý fyzikálny zdroj tepla. 26 Ide o použitie tepla k tlmeniu akútnej alebo chronickej bolesti, k posilneniu celkového zdravotného stavu organizmu a pri akútnej bolesti pohybového aparátu. 25 Danziová, Porovnanie rozvoja kúpeľníctva v Českej republike a v Maďarsku, diplomová práca,2013, s Dubcová, Porovnanie rozvoja kúpeľníctva na Slovensku a v Českej republike, diplomová práca, 2014, s

24 Kryoterapia metóda, pri ktorej je organizmus krátkodobo vystavený extrémne nízkym teplotám. Kryoterapia môže byť aplikovaná lokálne alebo celotelovo ( po dobu 1-3 minúty). Hydroterapia liečba vodou. Je to klasická liečebná metóda využívaná od dávnej minulosti. Môže mať rôznu formu: omývanie, otieranie, zábaly, obklady, sprchy, škótske streky (aplikujú sa vodným prúdom pod tlakom, striedanie teplého a studeného prúdu), kúpele ( čiastočné alebo celkové, vírivkové, perličkové kúpele, kúpeľ v termálnej minerálnej vode, striedavý, sedací, prísadový, šľapací kúpeľ), plávanie, cvičenie v bazéne, podvodné masáže, sauna, colon hydroterapia ( čistenie čriev teplou vodou), veľmi známa je Priessnitzovu metódu (vodné zábaly, dvojfázové striedanie teplej a studenej vody) a Kneippov chodník ( skladá sa z 2 bazénikovprešľapovanie z teplej do studenej vody), 27 aplikuje sa teda 3 spôsobmi: - tepelne ( teplom a chladom), - mechanicky ( tlakom), - chemicky ( prostredníctvom látok, ktoré voda obsahuje). Uhličitá terapia uhličité vodné kúpele ( pôsobia intenzívne, miestne i celkové prekrvenie, znižujú krvný tlak, vedú k psychickému uvoľneniu), uhličité plynové kúpele ( lokálne alebo celotelovo), plynové injekcie ( využívajú sa pri bolestivých ochoreniach pohybového aparátu, účinok je veľmi rýchly a vysoko účinný). Peloidoterapia, parafínoterapia -zdrojom tepla môže byť peloid ( bahno, slatina, rašelina) alebo parafín. Peloidy sú aplikované na postihnuté časti tela čiastočne alebo celkovo. 27 Hydroterapia, online : 16

25 Využívajú sa na: parafínový zábal, peloidný zábal, peloidný obklad. Elektroterapia, magnetoterapia -využívajú sa rôzne druhy prúdov s frekvenciou od jeden do sto hertzov, zlepšujú prekrvenie tkanív, uvoľňujú napätie, pôsobia protizápalovo. Majú dráždivý účinok na nervovo svalový aparát, tlmia bolesť zvýšením jej prahu, napomáhajú vstrebávaniu odpadových látok, Interferenčné prúdy sa podávajú pomocou elektronických prístrojov s dvoma pármi prisávajúcich alebo plošných elektród. Využívajú sa najmä pri chronických chorobách- zápalové a degeneratívne formy reumatizmu, mimo kĺbový reumatizmus, pri prudkých nervových bolestiach a pri bolestiach pochádzajúcich z chrbtice. 28 Zaraďujeme sem napríklad: impulzoterapia, liečba ultrazvukom, galvanoterapia ( jednosmerný elektrický prúd). Fototerapia liečba pomocou svetla. Terapia využíva viditeľné i neviditeľné časti svetelného spektra. Pri liečbe svetlom sa využíva nepolarizované žiarenie ( UV žiarenie, infračervené žiarenie, denné svetlo) alebo polarizované žiarenie ( laser, biolampa). V kúpeľníctve sa využíva aj helioterapia ( liečba svetelnými lúčmi) Orieška, Služby v cestovnom ruchu 2. vyd., 2011, s Pokorná, Lázenství a wellness na Slovensku, diplomová práca, 2011, s

26 Klimatoterapia priame pôsobenie klímy v kúpeľnom mieste na organizmus pacienta. Využíva priaznivé účinky horskej, vysokohorskej, prímorskej a jaskynnej klímy na liečbu astmy a ostatných chorôb dýchacích ciest. Hlavnými klimatickými parametrami sú: tlak vzduchu, teplota, vlhkosť a čistota vzduchu, množstvo zrážok, oblačnosť, rádioaktivita a zloženie aerosolí vo vzduchu. Vhodné sú lokality s nadmorskou výškou 600 až 2500 m. n. m. Liečba klímou pomáha zvyšovať látkovú výmenu, obnoviť tvorbu krvi, normalizuje biochemické reakcie. Liečba a otužovanie morskou klímou a morskými kúpeľmi sa označuje ako thalasoterapia. Dietoterapia jedná sa priamo o diéty alebo o odborné úpravy jedálničku klienta. Rehabilitácia -je využívaná pohybová energia k liečebnému ovplyvneniu chorého. Formy tejto telesnej aktivity sú: aktívne cvičenie- komplexné cvičenie, vykonáva sa pod dohľadom rehabilitačného pracovníka, pacient cvičí sám, pasívne cvičenie- vykonáva spolu s pacientom rehabilitačný pracovník, aplikuje sa tam, kde nemôže pacient vykonávať cvičenie sám, mechanoterapia ( pohybová terapia za pomoci špeciálnych prístrojov), terénna pohybová aktivita, horské túry, hipoterapia ( jazda na koni), nordic walking ( dynamická chôdza so špeciálnymi športovými palicami). Liečebné inhalácie aktívne vdychovanie plynov, pár a hmlovín. Využívajú sa hlavne minerálne a Pokorná, Lázenství a wellness na Slovensku, diplomová práca, 2011, s

27 morské vody. Vdychovanie liečivých pár zlepšujú funkciu sliznice dýchacích ciest, pôsobia protizápalovo, skvapalňujú hlien a uľahčujú vykašlávanie. Masáže -vykonáva terapeut buď čiastočnú alebo celkovú. Liečebná masáž pomáha ku skvalitneniu krvného obehu, zlepšuje prekrvenie a napomáha odstraňovaniu odpadových látok z tela. Rozoznávame masáže: klasická masáž, reflexná masáž, podvodná masáž. Špeciálne liečebné metódy: akupunktúra, akupresúra, oxygenoterapia ( vdychovanie vzduchu obohateného o 40-60% kyslíkom), speleoterapia ( metóda využívajúca špecifické a unikátne vlastnosti prostredia, hlavne jaskýň), fytoterapia ( liečba prostredníctvom liečivých bylín), ergoterapia ( liečba prácou). 31 Všetky vykonané procedúry prebiehajú pod dohľadom vyškoleného personálu. 31 Pokorná, Lázenství a wellness na Slovensku, diplomová práca, 2011, s

28 4. Indikácie V kúpeľoch sa liečia viaceré ochorenia uvedené v predpisoch ministerstva zdravotníctva, pri ktorých je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Ide o indikačné zoznamy spracované pre dospelých 18 a viac rokov a pre deti a dorast ( poistenci do 18 rokov). Z lekárskeho hľadiska sa indikáciou rozumejú okolnosti dôležité na stanovenie choroby a jej liečenie. Indikačný zoznam obsahuje tieto informácie: zdroj úhrady za kúpeľnú starostlivosť, číslo, kód a názov indikácie, lekár, ktorý môže vyhotoviť návrh na kúpeľnú starostlivosť, dĺžka liečby, kontraindikácie, tzn. stavy, ktoré poskytovanie kúpeľnej starostlivosti nedovoľujú. Kontraindikácie sú napríklad infekčné ochorenia, demencia, tehotenstvo, kožné defekty, hypertenzia a pod. Pri indikáciách sú uvedené kúpele, kde sa dané indikácie liečia. Indikačný zoznam je dôležitý pre všetkých potenciálnych návštevníkov, ktorí môžu kúpeľnú starostlivosť z hľadiska úhrady zaplatiť z prostriedkov verejného zdravotného poistenia (poistenec) alebo z vlastných finančných prostriedkov ( samoplatiteľ). 32 Tabuľka č. 1- Indikačný zoznam (Slovenská republika) Indikačné skupiny pre dospelých Indikačné skupiny pre deti I. Onkologické choroby XXI. Onkologické choroby II. Choroby obehového ústrojenstva XXII. Choroby obehového ústrojenstva 32 Orieška, Služby v cestovnom ruchu 2.vyd., 2010, s

29 III. Choroby tráviaceho ústrojenstva XXIII. Choroby tráviaceho ústrojenstva IV. Choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou XXIV. Choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou V. Netuberkulózne choroby dýchacích XXV. Netuberkulózne choroby dýchacích ciest ciest VI. Nervové choroby XXVI. Nervové choroby VII. Choroby pohybového ústrojenstva XXVII. Choroby pohybového ústrojenstva VIII. Choroby obličiek a močových ciest XXVIII. Choroby obličiek a močových ciest IX. Duševné choroby XXIX. Choroby gynekologické X. Kožné choroby XXX. Kožné choroby XI. Ženské choroby XII. Choroby z povolania Zdroj: Vyhláška MZ č. 220/2013 Z.z. 5. Kúpeľníctvo ako cestovný ruch Okrem zdravotnej funkcie majú kúpele tiež funkciu rozvoja cestovného ruchu. S tým však súvisí potreba zvyšovania kvality poskytovaných služieb, dokonalé technické vybavenie a vybudovaná infraštruktúra, kvalifikovaná práca lekárskych odborníkov a rozšírenie ponuky o voľnočasové aktivity. 33 Dôvodov prečo kúpeľníctvo môžeme zaradiť do cestovného ruchu je niekoľko. V rámci kúpeľníctva sa využíva rovnaká materiálno- technická základňa ako v cestovnom ruchu ( ubytovacie a stravovacie zariadenia, kultúrne a športové zariadenia, dopravná infraštruktúra atď.) Kúpeľníctvo a cestovný ruch majú spoločný historický vývoj, orientujú sa na uspokojovanie potrieb človeka. Zhodným rysom je tiež, že sa realizujú mimo trvalé bydlisko účastníka. V oboch prípadoch dochádza k multiplikačnému efektu, pri využívaní doplnkových služieb a realizovaní ďalších foriem cestovného ruchu. Tým sa vytvára ekonomický prínos pre celý región Eliášová a kol., Kúpeľníctvo, 2003, s Hrubcová, Význam lázeňství na Slovensku, diplomová práca, 2010, s. 5 21

30 Kúpeľníctvo a cestovný ruch však majú aj isté odlišnosti. Tou hlavnou je, že kúpeľníctvo môže byť realizované iba v mieste prírodného liečivého zdroja. Odlišuje sa tiež v spôsobe úhrady za pobyt. Pre väčšinu klientov, hradí pobyt a kúpeľnú starostlivosť príslušná zdravotná poisťovňa. Vyžaduje sa špeciálna odbornosť personálu a zdravotnícke vybavenie. 35 Kúpeľníctvo je jedinou formou cestovného ruchu, ktorá kladie dôraz na fyzické i psychické zdravie človeka. Je jedným z najstarších foriem zdravotného turizmu. V súčasnosti, globálny kúpeľný priemysel je rýchlo rastúcim segmentom v zmysle spojenia dvoch foriem- trávenia voľného času i zdravotného cestovného ruchu. 36 Kúpeľný a liečebný cestovný ruch sú teda špecifickými formami cestovného ruchu. Kúpeľný cestovný ruch je z angl. slova spa tourism / health tourism/ medical tourism a je charakteristický účasťou na pobyte v kúpeľoch za účelom regenerácie, poznania a sociálnych kontaktov. Vo výkladovom slovníku cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo je kúpeľný cestovný ruch definovaný ako:,,druh cestovného ruchu zameraný na zdravotnopreventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom vo voľnom čase. 37 Liečebný cestovný ruch pochádza z angl. curative tourism. Ide o formu cestovného ruchu, kedy sú účastníci motivovaní k zlepšeniu vlastného zdravotného stavu, telesnej a psychickej kondície, pohody a pocitu zdravia. Na rozdiel od kúpeľného cestovného ruchu nemusí byť vždy spojený s využívaním prírodných liečivých zdrojov. 38 Kúpeľno liečebný cestovný ruch plní funkciu: zdravotnú, rekreačnú, regeneračnú. 35 Hrubcová, Význam lázenství na Slovensku, diplomová práca, 2010, s Stolley, Medical tourism, 2012, s Gúčik a kol., Výkladový slovník: Cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo, 2006, s Pásková, Zelenka, Cestovní ruch: Výkladový slovník, 2012, s

31 Spojením týchto funkcií dochádza ku snahe upevniť zdravie človeka, odstrániť negatívne vplyvy životného prostredia a prevencii pred civilizačnými chorobami. Kúpeľný cestovný ruch je spojený s pobytom v kúpeľoch a je súčasťou zdravotného cestovného ruchu. Zdravotný cestovný ruch je širší pojem zahrňujúci i kúpeľný cestovný ruch, nemusí byť vždy spojený s využitím prírodných liečivých zdrojov a s ich dlhodobou pôsobnosťou na ľudský organizmus. Do zdravotného cestovného ruchu možno zaradiť wellness. Wellness je momentálnym trendom v ponuke kúpeľníctva. Ako základná filozofia človeka sa skladá z 5 súčastí: fitness, zvládnutie stresu, správna výživa, osobné návyky a pozitívny prístup k životu. Pojem nie je presne zadefinovaný, skladá sa zo zloženia dvoch slov- well-being a fitness. Znamená to, že sa zameriava nielen na fyzickú stránku človeka, ale i psychickú, na pocit zdravia a pohody. Wellness v kúpeľoch je založený na spolupráci s lekárskou starostlivosťou pri využívaní liečivých prírodných zdrojov. 39 Tabuľka 2- Rozdiel medzi kúpeľníctvom a wellness Kúpeľníctvo Wellness Dĺžka pobytu 3-4 týždne 2-3 dni Spôsob úhrady Zdravotná poisťovňa Klient sám Cieľ pobytu Vyliečenie zdravotných problémov Prevencia, oddych Prírodné liečivé zdroje nevyhnutné Nie sú nevyhnutné Výber procedúr Určí lekár Vyberá si klient sám Zdravotný personál Nutný Nie je nevyhnutný Zdroj: vlastné spracovanie 39 Pokorná, Lázenství a wellness na Slovensku, diplomová práca, 2011 s

32 Wellness je zobrazené ako spôsob života holistických aspektov, napríklad fyzického cvičenia, výživy, oživenia mentálne aktivity a starostlivosti o zovňajšok. Hlavné je sústrediť sa na vytváranie zdravého tela, mysle i duše Služby poskytované v kúpeľníctve Existencia kúpeľných služieb umožňuje rozvoj kúpeľného cestovného ruchu. Základom kúpeľných služieb je kúpeľná liečba. Kúpeľné služby predstavujú balík základných a doplnkových služieb. Medzi základné služby poskytované v kúpeľoch zaraďujeme zdravotnícke služby, ubytovacie služby, stravovacie služby a kultúrno -spoločenské služby. Medzi doplnkové služby možno zaradiť služby práčovne, záhradníctva kúpeľov, kozmetika, manikúra, kaderníctvo, dopravné služby, informačné služby a pod. Dôležitou súčasťou kúpeľnej liečby je kúpeľný režim, t.j. harmonogram kúpeľné hosťa podľa jeho zdravotného stavu. Zdravotnícke služby zahŕňajú lekárske prehliadky a vyšetrenia, ktoré určujú priebeh kúpeľnej liečby, druh a počet liečebných procedúr. Hosť sa po príchode do kúpeľov podrobí vstupnému vyšetreniu, počas pobytu je pod lekárskym dohľadom a pred ukončením liečby absolvuje výstupnú prehliadku. Vstupná lekárska prehliadka sa vykonáva najneskôr do 24 hodín po príchode do kúpeľného zariadenia. Na základe jej výsledkov sa určuje postup liečenia. Pred ukončením pobytu lekár spracuje konečnú správu, v ktorej stručne opíše priebeh liečenia i priebeh ochorenia. Eliášová píše,, z hľadiska efektívnosti kúpeľnej liečby sa odporúčajú dlhšie kúpeľné pobyty- 21 až 28-dňové, kedy je možné zistiť, či sa stav pacienta zhoršil, zlepšil alebo zostal nezmenený. 41 Ubytovacie služby sú významnou súčasťou kúpeľnej starostlivosti hostí. Poskytujú prenocovanie alebo prechodné ubytovanie účastníkom cestovného ruchu mimo miesto jeho trvalého bydliska. Ubytovacie zariadenia musia svojím stavebným riešením, bezbariérovosťou a prevádzkovým usporiadaním, zohľadňovať pobyt hostí na 40 Tharakan, Youth s perception of spa for health and wellness 41 Eliášová a kol., Kúpeľníctvo. 2003, s

33 niekoľko týždňov. Hostia zvyknú byť ubytovaní v jednolôžkových alebo v dvojlôžkových izbách. Funkcia lôžka je špecifická tým, že ho hostia využívajú častejšie počas dňa na odpočinok po náročných procedúrach. 42 Kúpeľným hosťom sú k dispozícií rôzne druhy ubytovania. Medzi základné typy zaraďujeme kúpeľné domy, kúpeľné hotely, penzióny, ubytovne a ubytovanie v súkromí. Pacienti komplexnej starostlivosti sú väčšinou ubytovaní v kúpeľných domoch a v penziónoch. Pre tento druh ubytovania je typické, že všetky služby sú pod jednou strechou a pacienti dodržiavajú kúpeľný režim a kúpeľný plán pod dohľadom lekára. Samoplatcovia majú k dispozícií širší sortiment ubytovacích služieb v kúpeľných hoteloch. Majú tiež možnosť ubytovania v súkromí. Okrem kúpeľných hostí môžu lôžka v kúpeľných ubytovacích zariadeniach využívať i osoby sprevádzajúce hosťa. 43 Stravovacie služby umožňujú uspokojovať základné potreby výživy účastníka a prispievajú k zotaveniu. Poskytujú sa v jedálňach formou individuálnej obsluhy hostí. Počas kúpeľného pobytu má hosť v jedálni zväčša svoje stabilné miesto. Stravovanie je súčasťou liečebného procesu. Využíva sa jednotný diétny systém tzn. diéty pre jednotlivé choroby. Hosť si jedlo objednáva deň, prípadne viac dní dopredu. Výživu a stravovací režim usmerňuje lekár- dietológ. 44 Podstatu pri tvorbe diét v kúpeľníctve tvorí Jednotný diétny systém ( viď tabuľka č. 2) Tabuľka č. 3 Jednotný diétny systém Číslo diéty Názov diéty Ochorenie 0 tekutá po operáciách ústnej dutiny, tráviaceho systému, pri niektorých otravách 1 kašovitá po operáciách tráviaceho systému, pri žalúdočnom vrede 42 Orieška, Služby v cestovnom ruchu 2. vyd., 2011, s Ivanecká, Komparatívna analýza kúpeľníctva v krajinách EÚ, diplomová práca, s Orieška, Služby v cestovnom ruchu, 2011, 2.vyd. s

34 2 šetriaca pri poruchách žalúdka, pri žalúdočnom a dvanástnikovom vrede 3 racionálna všetci chorí, ktorí nepotrebujú špeciálnu diétu 4 s obmedzením tuku 4 S s prísnym obmedzením tuku 5 bielkovinová bezvyšková 6 nízkobielkovino vá 7 nízkocholesterol ová pri chorobách žlčníka a pankreasu, po vírusovom zápale pečene akútne štádium infekčného ochorenia pečene, žlčníka, pri akútnej pankreatitíde po akútnych hnačkových ochoreniach pri chorobách obličiek pacienti so zvýšeným cholesterolom 8 redukčná pri obezite 9 diabetická pri cukrovke 9S diabetická šetriaca diabetici s rôznymi ochoreniami tráviacej sústavy 10 neslaná šetriaca pri chorobách srdca a ciev, hypertenzii 11 výživná pre nadobudnutie telesnej sily zvýšenie hmotnosti 12 strava batoliat deťom od 1 do 3 rokov 13 strava väčších detí deťom od 4 do špeciálna diagnostická Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Kultúrno- spoločenské služby sa organizujú nielen pre hostí kúpeľného zariadenia, ale zväčša pre širší okruh verejnosti. O ich organizovanie sa starajú animátori. Ide o služby, ktoré umožňujú: oddychové činnosti na odstránenie únavy po náročných procedúrach, 26

35 rekreačno- poznávacie činnosti, športové činnosti, kultúrno- spoločenské činnosti, spoločensko- zábavné činnosti. Služby voľného času nesmú narušiť kúpeľný liečebný režim hosťa, ani negatívne ovplyvniť jeho zdravotný stav. Doplnkové kúpeľné služby sú určené na uspokojenie ďalších potrieb účastníkov kúpeľného cestovného ruchu. Vďaka doplnkovým službám majú kúpeľné služby charakter komplexných služieb. 45 Doplnkové služby môže zabezpečovať kúpeľný podnik, ale aj kúpeľné mesto či obec, inštitúcie, podnikatelia a iné subjekty. Väčšinou ide o platené služby. Doplnkové služby sú zamerané na užitočné trávenie voľného času, poznávanie prostredia, poskytovanie rôznych osobných a vecných služieb a spríjemnenie pobytu v kúpeľnom mieste. Najčastejšie sú využívané tieto druhy doplnkových služieb: knižnice, bankomaty, internet, verejné stravovacie zariadenia, požičovne bicyklov, áut, služby kuriérov, donáška dennej tlače, pranie, žehlenie, kozmetika, manikúra, pedikúra, kaderníctvo, strážené parkovisko, taxislužba, informačné kancelárie, zmenárenské služby a pod Orieška, Služby v cestovnom ruchu 2.vyd., 2011, s Eliášová a kol., Kúpeľníctvo,2003 s

36 B. Analytická časť V tejto časti práce sa budem venovať analýze slovenského kúpeľníctva. V nasledujúcich kapitolách popíšem vznik a históriu kúpeľníctva na Slovensku, popíšem legislatívu, ktorá ho upravuje a vymenujem orgány štátnej správy. Vymedzím podmienky poskytovania kúpeľnej starostlivosti, charakterizujem predpoklady rozvoja kúpeľníctva a popíšem, čím sú výnimočné jednotlivé kúpeľné miesta. V 12. kapitole analyzujem výkony kúpeľného cestovného ruchu v rokoch Informácie získam prevažne z Národného centra zdravotníckych informácií, Štatistického úradu a Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Získané údaje porovnám s dátami Českej republiky. 6. História kúpeľníctva na Slovensku Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku sa opierajú o dielo Jána Mulíka - Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Významnými osobnosťami, ktoré sa pričinili o rozvoj kúpeľníctva sú napríklad Juraj Wernher, Tomáš Jordan, Juraj Krekwitz, Štefan Csiba a ďalší. Najväčšia koncentrácia kúpeľov v bývalom Uhorsku bola na území Slovenska, a to vďaka výnimočným a rozmanitým prírodným liečivým zdrojom. Prvý súpis minerálnych a liečivých vôd sa uskutočnil na základe dekrétu Márie Terézie z roku O kúpeľníctve v Uhorsku, najmä v posledných storočiach jeho existencie možno hovoriť ako o pomerne prosperujúcej hospodárskej aktivite. Kúpele boli významnými letoviskami a cieľovými miestami návštevy uhorskej šľachty a vyšších úradníkov. Zvýšená návštevnosť podnecovala výstavbu ciest a kúpeľných objektov Mulík, Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku, 1981 s

37 Kúpeľné miesta boli zdrojom príjmov nielen pre ich vlastníkov, nájomcov, miestnych obyvateľov, ale aj pre štát. Vojnová situácia sa v činnosti liečebných kúpeľov prejavila veľmi negatívne. Veľká bieda a živorenie ľudí v celej Európe nepovoľovali navštevovať dovtedy sa sľubne rozvíjajúce kúpele, ktoré sa vo vojnovom čase pokladali za zdravotnícke zariadenia prioritne určené na liečbu zranených vojakov. Na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu kúpeľov nezostávali peniaze. Povojnová situácia spojená s rozpadom Rakúsko- Uhorska predstavuje boj o Slovensko. Prvá svetová vojna mala svoje pokračovanie v činnosti Maďarskej republiky. Maďarskí boľševici Bélu Kuna obsadili niektoré kúpeľné miesta na juhu Slovenska, kde sa bojovalo o štátnu hranicu. Nedoriešené hranice, colné a devízové opatrenia znemožňovali návštevu slovenských kúpeľov zámožnou klientelou. Po politickom prevrate a zániku Uhorska sa Slovensko stáva súčasťou Česko- Slovenskej republiky. Slovenské liečebné kúpele sa spolu s českými, slezskými, moravskými a podkarpatskými kúpeľmi včleňujú do nového systému československého kúpeľníctva. Po roku 1918 bolo zavedené povinné zdravotné poistenie pre všetkých pracujúcich. Zdravotná služba bola i napriek zákonom a opatreniam stále nedostatočná a pre mnoho obyvateľov Československa neprístupná. Dokonalá zdravotnícka služba bola výsadou pre tých, ktorí si to mohli zaplatiť. Keďže sa v prvých rokoch vzniku štátu riešili problémy základnej zdravotnej starostlivosti, kúpeľná liečebná starostlivosť nemala takú váhu. V kompetencii verejného zdravotníctva a telesnej výchovy bol dozor nad liečebným kúpeľníctvom, starostlivosť o kúpeľné miesta, ochrana prírodných liečivých zdrojov a obchod s liečivými vodami a ostatnými liečivými médiami. Kontrola sa týkala dodržiavania zdravotníckych a hygienických predpisov Mulík, Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku, 1981 s

38 Po ukončení hospodárskej krízy sa zainteresované orgány a inštitúcie usilujú oživiť cestovný ruch aj v kúpeľných miestach na Slovensku. Národohospodársky ústav Slovenska a Podkarpatskej Rusi, Ústredný poradný zbor pre cudzinecký ruch na Slovensku a Slovenský cudzinecký zväz dňa 3. októbra 1934 predkladajú návrh osnovy zákona o cudzinecký ruch so zámerom zvýšiť príliv cudzincov do Česko- Slovenska formou účelne usmerňovanej propagácie letovísk, liečebných a klimatických kúpeľov. Do vzniku Slovenskej republiky bolo teda slovenské kúpeľníctvo spravované spoločnými právnymi normami platnými pre Česko- Slovenskú republiku. Najväčší počet kúpeľných hostí v slovenských kúpeľoch sa zaznamenal v letnej sezóne v rokoch Kúpele tiež slúžili na usporiadavanie školení, konferencií, zjazdov, ale aj na rodinné a iné akcie. Stavebná činnosť sa orientovala predovšetkým na opravy a adaptáciu nevyhovujúcich objektov, ojedinele na novú stavebnú činnosť. Vlastníci resp. nájomníci kúpeľov do nich investovali veľmi málo alebo vôbec, objekty udržiavali v minimálnom prevádzkovom stave. Na výkon starostlivosti o cestovný ruch, informačné a propagačné služby bolo zriadené Riaditeľstvo pre cestovný ruch. 49 Slovenské kúpele počas 2. svetovej vojny zohrali významnú úlohu pre obe strany znepriatelených armád. Na začiatku vojny sa do slovenských kúpeľov nasťahovalo vojsko, najskôr nemecké a slovenské, pri oslobodzovaní územia partizáni, sovietski vojaci a príslušníci iných armád. Zriaďovali sa tu ozdravovne, vojenské nemocnice, vojenské ubytovne, ale i väznice pre zajatcov. Bolo potrebné podporiť slovenské kúpele a zachrániť ich pred zánikom. V dôsledku vojnových udalostí bol takmer vo všetkých kúpeľoch majetok rozkradnutý, zničený alebo poškodený. Niektoré kúpele potrebovali rozsiahle opravy. Vtedy mnohé zanikli alebo sa zmenili na rekreačné, rehabilitačné, liečebné areály. V tomto období bolo navrhnuté triedenie kúpeľov podľa ich významu s určením podmienok pre jednotlivé Mulík, Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku, 1981 s Vejsablová, Petra: Kúpeľný cestovný ruch, diplomová práca, s.35 30

39 kategórie, podľa Balneologickej konferencie z r Niektoré z týchto kúpeľov už sú v súčasnosti zaniknuté, napr. Baldovce, Cigeľka, Korytnica, Nová Ľubovňa, Železné. Iné zase zmenili svoje postavenie v rámci Slovenska, napr. Smrdáky, u ktorých nastal pokles ich významu. Naopak, kúpele Dudince, Bojnice, Rajecké Teplice a Vyšné Ružbachy boli povýšené na kúpele medzinárodného významu. 51 Dôležitým medzníkom v histórii kúpeľníctva na Slovensku bol Zákon o znárodnení prírodných liečivých zdrojov a o začlenení skonfiškovaného majetku z roku Pri poštátňovaní kúpeľov často nešlo o jednorazový akt, ale o dlhotrvajúci proces spojený s odvolávaním zúčastnených strán, vyšetrovaním, dokazovaním a prijímaním rozhodnutí kompetentných orgánov. Najrozsiahlejší konfiškát ubytovacích zariadení bol v Piešťanoch. Spory vznikali nielen medzi štátom a bývalými vlastníkmi liečebných kúpeľov, ale aj medzi budúcimi užívateľmi konfiškovaného kúpeľného majetku. Znárodnenie kúpeľného majetku sa týkalo: a, liečivých a minerálnych vôd, prírodných liečivých plynov, ložísk liečivého bahna, rašeliny a slatiny, b, pozemkov s prírodnými liečivými zdrojmi, nehnuteľností, podnikov a zariadení, ktoré slúžili na liečebné využitie, ubytovacích kúpeľných zariadení, c, pozemkov s liečivými zdrojmi a zariadení, ktoré nemajú charakter liečebných kúpeľov, d, príslušenstva patriaceho do kúpeľného a žriedlového majetku a práv z toho vyplývajúcich. 52 Štát tak získal výhradné právo disponovať s liečivými zdrojmi a vlastnícke právo na kúpeľný majetok. Bol to vlastne i prvý krok k zavedeniu kúpeľníctva do systému zdravotníctva. Keďže postupne narastal význam kúpeľov doma i v zahraničí, bolo potrebné vydať zákon o československých lázních a zřídlech (r. 1955). Tak sa začalo nové obdobie v rozvoji slovenského i českého kúpeľníctva. Oddelením slovenských a 51 Vejsablová, Petra: Kúpeľný cestovný ruch, diplomová práca, s Mulík, Ján: Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku, 1981, s

40 českých kúpeľných podnikov, vznikli dve samostatné organizácie Slovenské kúpele a žriedla so sídlom v Bratislave a České lázně a zřídla so sídlom v Prahe. Po politickom prevrate v roku 1989 sa zo štátnych kúpeľných podnikov stali opäť súkromné. Do roku 1990 tvoril komplex kúpeľov jediný podnik, štátny, pod ktorý spadala inštitúcia nazývaná Balnea. Centrálna riadiaca štruktúra kúpeľov sa rozbila. Kúpeľné podniky sa zmenili na štátne akciové spoločnosti. 53 Novodobá privatizácia poškodila záujmy občanov Slovenskej republiky, ktorí na rozvoj kúpeľov viac ako 50 rokov prispievali svojimi daňami. Hlavná privatizačná vlna v prebehla v rokoch , keď nastal prevod majetku štátu do vlastníctva nových nadobúdateľov. Koncom r bolo sprivatizovaných 20 kúpeľných zariadení. Táto privatizácia prebiehala podľa zásad s tým rozdielom, že akcie kúpeľov väčšinou získali vopred určení nadobúdatelia Právna úprava slovenského kúpeľníctva Základnou právnou úpravou na úseku pôsobnosti Inšpektorátu kúpeľov a žriediel a Štátnej kúpeľnej komisie je zákon č. 538/2005 Z. z., ktorý upravuje uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a ich ochranu, podmienky na povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochranu kúpeľného územia a požiadavky na kúpeľné prostredie, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri uznávaní prírodných liečivých vôd, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie a pri ich využívaní, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a Vejsablová, Petra: Kúpeľný cestovný ruch, diplomová práca, s Mulík,Ján: Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku, 1981, s Inšpektorát kúpeľov a žriedel 32

41 zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom ( platnosť od ). Na základe tohto zákona chcem poukázať na niekoľko dôležitých paragrafov: 5 Uznanie prírodných liečivých vôd a uznanie prírodných minerálnych vôd. 1, O uznaní prírodnej liečivej vody a o uznaní prírodnej minerálnej vody rozhoduje Štátna kúpeľná komisia. 2, Minerálnu vodu možno uznať za prírodnú liečivú vodu, ak sú počas najmenej piatich rokoch preukázané jej liečivé účinky v balneologickej praxi a spĺňa požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. 10 Využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja 1, Prírodný liečivý zdroj a prírodný minerálny zdroj môže využívať fyzická osobapodnikateľ alebo právnická osoba len na základe povolenia využívať zdroj. V povolení využívať zdroj sa musí rešpektovať charakter a využiteľné množstvo vody z prírodného liečivého zdroja a z prírodného minerálneho zdroja a ochrana hydrogeologickej štruktúry. 2, Prírodný liečivý zdroj sa prednostne využíva na liečebné účely. 3, Prírodná liečivá voda sa používa na prevenciu, liečbu a rehabilitáciu v stave, v akom sa vyskytuje v mieste výveru, alebo po úprave, ktorá nenaruší jej liečivé účinky. 14 Využívateľ zdroja je povinný: a, dodržiavať balneotechnické zariadenia, balneoterapeutické zariadenia alebo plniarenské zariadenia v technickom stave podľa osobitného predpisu, b, zabezpečiť vykonávanie fyzikálnych, chemických, fyzikálno-chemických, mikrobiologických a biologických analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej Zákon č. 538/2005 Z.z. 33

42 minerálnej vody v časových intervaloch podľa všeobecne platného právneho predpisu, c, zaviesť a prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov napojených na centrálny monitorovací systém ministerstva zdravotníctva, d, zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, e, do troch dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. 33 Povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební 1, Prírodné liečebné kúpele možno prevádzkovať iba na základe povolenia, ktoré vydá Štátna kúpeľná komisia. 2, Prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne možno prevádzkovať na miestach, kde sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje, alebo na území s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie. 3, Kúpeľná starostlivosť sa môže vykonávať len v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach. 35 Kúpeľné miesto a kúpeľné územie 1, Návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu predkladá Štátnej kúpeľnej komisii obec, na ktorej území sa nachádzajú prírodné liečebné kúpele alebo kúpeľné liečebne. 2, Za kúpeľné miesto, sa vyhlási územie obce alebo časť územia obce, na ktorom sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a iné zariadenia na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti Zákon č. 538/2005 Z.z. 34

43 3, Kúpeľné územie je ucelené územie v kúpeľnom mieste, ktorého rozsah je určený v štatúte kúpeľného miesta. Na kúpeľnom území sa uplatňuje ochrana kúpeľného režimu. 58 Z hľadiska legislatívy kúpeľníctva je vhodné spomenúť i zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a zákon č. 581/ 2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôležitou právnou úpravou sú tiež tieto vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky: Vyhláška č. 27 /2006 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob platby úhrady za odber vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja a sadzby úhrad. Vyhláška č. 87/2006 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na klimatické podmienky vhodné na liečenie a o rozsahu a podmienkach ich monitorovania. Vyhláška č. 100/ 2006 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu, podrobnosti o balneologickom posudku, rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich produktov a požiadavky pre zápis akreditovaného laboratória do zoznamu vedeného Štátnou kúpeľnou komisiou. Vyhláška č. 101 / 2006 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje minimálne materiálno- technické a personálne vybavenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební a ustanovujú indikácie podľa prírodných liečivých vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie Zákon č. 538/2005 Z.z. 59 Ministerstvo zdravotníctva SR, Inšpektorát kúpeľov a žriedel 35

44 Oznámenie č. 175/ 2006 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe označovania hraníc kúpeľných území, území s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie a ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie. Vyhláška č. 480/ 2006 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na kvalitu, získavanie prepravu od zdroja na miesto úpravy a plnenia, úpravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh prírodných liečivých vôd Orgány štátnej správy v oblasti kúpeľníctva Slovenskej republiky V nasledujúcej kapitole sa venujem orgánom štátnej správy v oblasti kúpeľníctva na Slovensku. Hlavným riadiacim orgánom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Tu je zriadený Inšpektorát kúpeľov a žriedel, ktorý zabezpečuje celoštátny dozor nad dodržiavaním povinností a nutných opatrení v kúpeľníctve. Pod ministerstvo taktiež patrí Štátna kúpeľná komisia, ktorá bola zriadená z dôvodu udeľovania povolení na prevádzku kúpeľov, uznávania prírodných liečivých zdrojov a pod. Asociácia slovenských kúpeľov je záujmovým združením, ktoré zlučuje podnikateľov v balneológií a liečebnom kúpeľníctve a háji ich spoločné záujmy. Ministerstvo zdravotníctva SR Štatút Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vymedzuje pôsobnosť a úlohy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ustanovuje zásady jeho činnosti, zásady jeho vnútornej organizácie a vzťahy ministerstva k ministerstvám, ostatným 60 Ministerstvo zdravotníctva SR, Inšpektorát kúpeľov a žriedel 36

45 ústredným orgánom štátnej správy, ďalším orgánom a organizáciám, právnickým osobám a fyzickým osobám. 61 Ministerstvo je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva je ústredným orgánom štátnej správy pre: zdravotnú starostlivosť, ochranu zdravia, verejné zdravotné poistenie, ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje, prírodné minerálne vody, cenovú politiku v oblasti cien výrobkov, služieb a výkonov v zdravotníctve, kontrola zákazu biologických zbraní. Inšpektorát kúpeľov a žriedel Inšpektorát kúpeľov a žriedel je podľa 44 zákona č. 538/ 2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriadený na zabezpečenie dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených v uvedenom zákone na ministerstve zdravotníctva. Inšpektorát kúpeľov a žriediel pri výkone dozoru vykonáva úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie. Inšpektorát okrem iného: vykonáva dozor na mieste u využívateľov prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, vedie zoznam a oznamuje príslušným orgánom Európskej únie, ktoré prírodné minerálne vody sú v Slovenskej republike uznané a spĺňajú podmienky na plnenie do spotrebiteľského obalu alebo ktorým bolo toto uznanie odobraté, Ministerstvo zdravotníctva SR, Štatút ministerstva zdravotnícva SR 62 Enviroportál, Inšpektorát kúpeľov a žriedel 37

46 spravuje monitorovací systém prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, vedie register a databázu minerálnych vôd v Slovenskej republike. 63 Štátna kúpeľná komisia Štátna kúpeľná komisia je zriadená na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky podľa 41 ods. 1 zákona č. 538/2005 Z.z. Do pôsobnosti komisie patrí: a, rozhodovať o uznaní prírodných liečivých vôd, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie a o zrušení ich uznania, b, vydávať povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební a rozhodovať o ich zrušení, c, predkladať vláde Slovenskej republiky návrh na uznanie kúpeľného miesta a jeho zmenu a zrušenie, d, vydávať poverenia na výkon činnosti balneotechnika, rušiť takéto poverenia a uznávať odbornú spôsobilosť, e, kontrolovať plnenie zákonom ustanovených podmienok a podmienok ustanovených v povolení využívať zdroj a ďalšie. 64 Asociácia slovenských kúpeľov Asociácia slovenských kúpeľov je záujmovým združením právnických osôb podnikajúcich v oblasti balneológie a liečebného kúpeľníctva a iných právnických osôb, ktorých aktivity prispievajú k rozvoju a zvyšovaniu úrovne poskytovaných služieb v uvedenej oblasti. Činnosť združenia je zameraná najmä na vytváranie podmienok pre rozvoj liečebného kúpeľníctva, medicínskeho wellness a činnosti Enviroportál, Inšpektorát kúpeľov a žriedel 64 Ministerstvo zdravotníctva SR, Štátna kúpeľná komisia 65 Asociácia slovenských kúpeľov 38

47 liečebných kúpeľov ako aj obhajovanie a zastupovanie oprávnených záujmov svojich členov voči štátu, štátnym alebo štátom zriadeným inštitúciám ako aj voči tretím osobám. Činnosť združenia je taktiež zameraná na presadzovanie a ochranu spoločných záujmov združenia, na koordináciu a reguláciu činností všetkých jej členov a vytváranie optimálnych legislatívnych, ekonomických, obchodných, marketingových a spoločenských podmienok, vhodných na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. Asociácia združuje 25 členov. Od roku 2000 je táto asociácia členom Európskeho zväzu kúpeľov ( ESPA) so sídlom v Bruseli. 66 Slovenská agentúra pre cestovný ruch Slovenská agentúra pre cestovný ruch sa špecializovala na zber dát a následnú tvorbu štatistík a výročných správ. Slovenská agentúra pre cestovný ruch bola štátnou príspevkovou organizáciou špecializovanou na marketing a štátnu propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Bola zriadená Ministerstvom hospodárstva v roku Poskytovala informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propagovala Slovensko ako cieľovú krajinu a mnohé iné činnosti. Ku dňu však SACR bola zrušená a jej právnym nástupcom je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky Kúpeľná starostlivosť na Slovensku Kúpeľná starostlivosť na Slovensku je súčasťou rezortu zdravotníctva a súčasne poskytuje výkony, ktoré pokladáme za súčasť cestovného ruchu. Činnosť kúpeľov je zameraná nielen na liečenie už prebiehajúcich ochorení, ale i na prevenciu pre nimi. Na liečenie sa využívajú prírodné liečebné zdroje v kombinácií s medikamentóznou liečbou a liečebnou výživou v kúpeľnom prostredí. Súčasný kúpeľný hosť kladie 66 Asociácia slovenských kúpeľov 67 Slovenská agentúra pre cestovný ruch 39

48 dôraz na kombináciu odbornej lekárskej starostlivosti, kvalitné ubytovacie a stravovacie služby spolu s kombináciou kultúrneho vyžitia. 9.1 Systém poskytovania kúpeľnej starostlivosti Kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa schvaľuje kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 577/ 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Na kúpeľné procedúry má nárok každý občan, ktorý splní podmienky indikačného zoznamu. Kúpeľnú liečbu navrhuje ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu poistenca. Lekár vyplní tlačivo,, Návrh na kúpeľnú starostlivosť" a k tlačivu priloží potrebné výsledky vyšetrení, prípadne rôzne odporúčania. Kompletne vyplnené tlačivo musí byť do zdravotnej poisťovne doručený najneskôr šesť týždňov pred uplynutím doby indikácie. Zdravotná poisťovňa v súlade s uvedeným zákonom, posúdi úhradu kúpeľnej starostlivosti. Z hľadiska úhrady delíme kúpeľnú starostlivosť na 3 typy: skupina A - po schválení Návrhu na kúpeľnú starostlivosť poisťovňou je celý liečebný pobyt ( procedúry, stravovanie, ubytovanie) hradený zdravotnou poisťovňou z verejného zdravotného poistenia. O prípadných kúpeľných doplatkoch informuje poistenca kúpeľné zariadenie. skupina B- poistencom je pobyt hradený len čiastočne zdravotnou poisťovňou. To znamená, že poisťovňa hradí kúpeľné procedúry a poistenec si hradí ubytovanie, stravu, kúpeľný poplatok a daň z ubytovania. Poistenec má možnosť vybrať si sám zo zoznamu kúpeľných zariadení, v ktorom chce liečbu absolvovať, telefonicky si s ním dohodne termín liečby, ubytovanie a príplatky. Následne do vybraného zariadenia zašle schválený Návrh na liečbu Všeobecná zdravotná poisťovňa, Kúpeľná starostlivosť pre poistencov VZP 40

49 skupina samoplátci- kúpeľnú liečbu si uhrádza klient sám, neschvaľuje ju revízny lekár, pretože kúpeľná starostlivosť nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. 69 Výber pacientov na kúpeľný pobyt zdravotné poisťovne tiež sprísňujú podľa ich zaradenia do príslušných kategórií v závislosti od typu diagnóz. Diagnóza typu A - liečebný proces v prírodných liečebných kúpeľoch je pokračovaním pobytu poistenca v nemocnici a týka sa najmä pooperačných stavov a stavov po úraze, zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu hradí zdravotná poisťovňa. Do tejto kategórie sa zaraďujú ochorenia: - onkologické ochorenia, - stavy po operáciách obehového ústrojenstva, - stavy po operáciách tráviaceho ústrojenstva, - stavy po operáciách tenkého a hrubého čreva, - bronchiálnu astmu, - stavy po operáciách dolných dýchacích ciest, - niektoré nervové ochorenia, - stavy po operáciách alebo úraze pohybového ústrojenstva, - stavy po operáciách obličiek, - stavy po gynekologických operáciách, - kožné ochorenia, - nervovo svalové degeneratívne ochorenia. Diagnóza typu B - poistenci s chronických ochorením, zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu hradí zdravotná poisťovňa, náklady na dopravu, ubytovanie a stravovanie si platí poistenec sám. Sem patria: - stavy po operáciách srdcových chýb, - chronické ochorenia obehového systému, - niektoré chronické ochorenia tráviaceho systému, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Kúpeľná starostlivosť pre poistencov VZP 70 Zdravotná poisťovňa Dôvera, Kúpele ako doplnková liečba 41

50 - chronické ochorenia z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, - chronické netuberkulózne ochorenia dýchacích ciest, - chronické ochorenia obličiek a močových ciest, - chronické nervové choroby, - chronické ochorenia pohybového ústrojenstva, - niektoré chronické kožné choroby, - chronické ženské choroby, - choroby z povolania, - choroby súvisiace s vysokým krvným tlakom, - cukrovka. Diagnóza typu C - týkajú sa liečby duševných chorôb, chorôb z povolania a iných špecifických ochorení, na zdravotnú starostlivosť môže prispieť zdravotná poisťovňa poistenca, ostatné náklady si hradí klient v plnej výške. Liečbu možno opakovať 1x v kalendárnom roku na základe odporúčania lekára. Pri niektorých indikáciách je možné absolvovať kúpeľnú starostlivosť raz za 2 roky. 71 Predpokladá sa, že kúpeľná liečba so sebou prinesie dlhodobé zlepšenie zdravotného stavu pacienta, zabráni zhoršeniu či dokonca úplne zabráni vzniku ochorenia. Financovanie kúpeľnej starostlivosti sa realizuje z verejných zdrojov. Vláda Slovenskej republiky tiež podporuje rozvoj kúpeľných podnikov tým, že vyhlásila kúpeľníctvo za jednu z priorít rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Kúpeľné podniky sú oprávnené uchádzať sa o finančnú podporu z fondov EÚ Kúpeľný poplatok a daň z ubytovania Podľa nariadenia Vlády Slovenskej republiky za služby v kúpeľných zariadeniach platia pacienti skupiny B poplatok 4, 98 za deň a pacienti skupiny A poplatok 1,66 denne. Oslobodení od tohto poplatku sú deti do 3 rokov, ich sprievodcovia a ľudia v 71 Zdravotná poisťovňa Dôvera, Kúpele ako doplnková liečba 72 Eliášová, D.: Podnikanie kúpeľných podnikov v novom ekonomickom prostredí 42

51 hmotnej núdzi ( oslobodenie platí len pre skupinu A). Na základe zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych poplatkoch kúpeľné zariadenia vyberajú od ubytovaných hostí pre príslušné obce daň z ubytovania. Obce majú možnosť oslobodiť od vyberania dane z ubytovania niektoré osoby: nevidomých, osoby do 18 rokov, osoby s preukazom ZŤP, študentov. 73 Na základe vlastného prieskumu na oficiálnych stránkach jednotlivých kúpeľov som zistila, že priemerná daň za ubytovanie je 1. Najvyššiu sadzbu miestnej dane majú v Kúpeľoch Kováčová 2. Naopak najnižšia sadzba dane z ubytovania je 0,3 v Lučivnej a 0,5 vyberajú v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy a Červený Kláštor- Smerdžonka. 10. Predpoklady rozvoja kúpeľného cestovného ruchu Táto kapitola práce je venovaná prírodným predpokladom rozvoja cestovného ruchu. Slovenská republika má veľké prírodné predpoklady a vo svete je spájaná s renomovanými kúpeľmi, ktoré sa špecializujú na liečenie rôznych indikácií Nachádza sa tu bohaté zastúpenie prírodných minerálnych vôd, peiloidov i množstvo klimatických oblastí. Z tohto dôvodu je táto kapitola rozdelená na 3 časti. Prvá časť pojednáva o prírodných liečivých vodách, druhá o peloidoch a plynoch a tretia časť o klimatických miestach nachádzajúcich sa na Slovensku. 73 Asociácia slovenských kúpeľov 43

52 10.1 Prírodné liečivé vody Slovenské kúpeľníctvo patrí kvalitou svojich komplexných služieb medzi vyspelé,,kúpeľnícke" krajiny v Európe. Slovensko je považované za tradičnú destináciu s dávnou históriou spájanou so vznikom prvých osídlení v blízkosti termálnych a minerálnych prameňov. Úplne prvé zmienky o využití termálnych prameňov na zdravotné účely pochádzajú z polovice 14. storočia- v Turčianskych Tepliciach a Rajeckých Tepliciach. K najstarším kúpeľným centrám ďalej patria: Bardejovské kúpele, Bojnice, Piešťany, Sklené Teplice a Trenčianske Teplice. Geologický vývoj západných Karpát vytvoril predpoklady pre pestré a bohaté zastúpenie prírodných, liečivých, minerálnych a termálnych vôd. Výskyt minerálnych a termálnych vôd je viazaný najmä na územia tektonických zlomov a prechodné oblasti stretu pohorí a kotlín, kde sa obvykle podzemné vody dostávajú na zemský povrch. 74 Na území je oficiálne registrovaných približne 1600 minerálnych prameňov. Nájdeme tu takmer všetky známe typy minerálnych vôd s výnimkou rádioaktívnych. Patria sem zemité, alkalické, soľné a muriatické, síranové a sulfánové, sírne, železnaté, jednoduché kyselky a uhličité vody. 75 Maximálna teplota termálnej vody na Slovensku je 92 C, kým priemerná teplota je 47,6 C. Celkovo 35 lokalít využíva termálne vody pre kúpeľníctvo. Najkoncentrovanejšie sú termálne pramene na juhu Slovenska. 76 V svetoznámych Piešťanoch sa využíva najväčšie množstvo termálnej vody. Termálne pramene na území Slovenska: síranové vápenato- horečnaté, sírne thermy ( Piešťany, Trenčianske Teplice), sírne studené ( Smrdáky, Smerdžonka), 74 Matlovičová a kol.: Slovenské kúpeľníctvo v kontexte zmien-aktuálny stav, problémy a výzvy 75 Hrubcová: Význam lázenství na Slovensku, diplomová práca, 2010, s M, Hurculak: Recreational use of geothermal water in Poland and Slovakia, s

53 síranové vápenaté thermy ( Sklené Teplice, Turčianske Teplice, Kováčová, Sliač), hydrogén uhličitanové ( Nimnica, Bardejovské kúpele), prosté teplice ( Bojnice, Rajecké Teplice), uhličité thermy ( Sliač, Dudince), soľanky ( Číž), vody so zvýšeným obsahom jódu ( Číž, Nimnica). Obrázok č. 1- Rozloženie minerálnych a termálnych prameňov na území Slovenska Zdroj: Enviromagazín Využívanie minerálnych vôd je podmienené ich vyhlásením podľa zákona o zdravotnej starostlivosti. Z veľkého množstva minerálnych vôd, majú len niektoré také fyzikálno- chemické vlastnosti, ktoré sú vhodné na liečenie Wellness kúpele, Minerálne vody a pramene 45

54 10.2 Peloidy a plyny Najvýznamnejším peloidom využívaným v slovenskom kúpeľníctve je sírne bahno v Piešťanoch. Jedná sa o unikátny peloid v európskom i v svetovom meradle. Jeho podstatou sú usadeniny vznikajúce v ramene rieky Váh, v bode, kde vyviera sírna termálna minerálna voda. Pre balneologické využitie je bahno pripravované technológiou, počas ktorej, prebieha proces dozrievania a homogenizácie. Dozreté bahno je modrej až čiernej farby a má maslovitú konzistenciu. Liečia sa ním ochorenia neurologické a ochorenia pohybového aparátu. Liečivé účinky rašeliny využívajú kúpele Lúčky a Trenčianske Teplice. Kúpele Sliač ponúkajú procedúry, kde sa na liečenie využíva žriedlový plyn Klíma Okrem minerálnych vôd a peloidov je dôležitým prírodným prostriedkom liečivá klíma, pre ktorú má Slovensko veľmi dobré podmienky. Obor, ktorý sa touto formou liečby zaoberá sa nazýva klimatoterapia. Využívajú sa priaznivé účinky predovšetkým na liečenie astmy, alergií a ostatných ochorení dýchacieho systému. V dôsledku rozširovania alergických ochorení, význam klimatoterapie stále rastie. Slovensko má v súčasnosti 8 klimatických miest. Patrí medzi nich Nový Smokovec, Horný Smokovec, Liptovský Ján, Lučivná, Vyšné Ružbachy, Kúpele Červený Kláštor- Smerdžonka, Rajecké Teplice a Štós. Tabuľka č. 4 Indikačný zoznam podľa liečivých zdrojov vhodných na liečenie Indikácia Prírodný liečivý zdroj I., XXI. Onkologické choroby klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodná liečivá voda 78 Balneotherma, Piešťany 46

55 uhličitá II., XXII. Choroby obehového prírodná liečivá voda ústrojenstva uhličitá, prírodná liečivá voda jódová, III., XXIII. Choroby tráviaceho ústrojenstva prírodná liečivá voda síranová, prírodná liečivá voda hydrogénuhličitanová, prírodná liečivá voda sírna IV., XXIV. Choroby z poruchy látkovej prírodná liečivá voda výmeny a žliaz s vnútornou síranová, sekréciou prírodná liečivá voda hydrogénuhličitanová, prírodná liečivá voda sírna, prírodná liečivá voda chloridovo- sodná, prírodná liečivá voda jódová, klimatické podmienky vhodné na liečenie V., XXV. Netuberkulózne choroby prírodná liečivá voda dýchacích ciest hydrogenuhličitavovosodná, prírodná liečivá voda soľanka, prírodná liečivá voda vápenatá, klimatické podmienky vhodné na liečenie VI., XXVI. Nervové choroby prírodná liečivá termálna voda s teplotou nad 35 C, prírodná liečivá voda sírna, 47

56 prírodná liečivá voda jódová, prírodná liečivá voda radónová VII., XXVII. Choroby pohybového prírodná liečivá voda ústrojenstva uhličitá s minimálnym obsahom CO2 1000mg/l, prírodná liečivá voda termálna s teplotou nad 35 C, prírodná liečivá voda sírna, prírodná liečivá voda jódová, prírodná liečivá voda radónová VIII., XXVIII. Choroby obličiek a močových ciest XI., XXIX. Ženské choroby a choroby gynekologické 48 prírodná liečivá voda hydrogénuhličitanová, prírodná liečivá voda síranová, prírodná liečivá voda vápenatá, prírodná liečivá voda uhličitá, prírodná liečivá voda termálna s teplotou nad 35 C IX. Duševné choroby klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodná liečivá voda uhličitá X., XXX. Kožné choroby prírodná liečivá voda sírna, prírodná liečivá voda soľanka prírodná liečivá voda uhličitá,

57 prírodná liečivá voda soľanka, prírodná liečivá voda termálna s teplotou nad 35 C, prírodná liečivá voda jódová, prírodná liečivá voda radónová XII. Choroby z povolania prírodná liečivá voda, Zdroj: Príloha č. 3 k vyhláške č.101/ 2006 Z.z. klimatické podmienky vhodné na liečenie 11. Kúpeľné mestá V priebehu storočí vyrastali a dodnes stále vyrastajú kúpeľné mestá s liečebnými domami a kolonádami, parkmi a kultúrno-spoločenskými zariadeniami. Lokalizácia kúpeľných miest sa viaže na výskyt neprenosných liečivých prírodných zdrojov. V zásade možno prírodné liečebné kúpele rozdeliť na: 1, žriedlové- zamerané na balneoterapiu, 2, klimatické- zamerané na klimatoterapiu. 79 Na Slovensku je základnou funkčnou a priestorovou jednotkou organizácie kúpeľníctva tzv. kúpeľné miesto. Priestorové rozmiestnenie kúpeľných miest je pomerne nerovnomerné. Kúpeľné miesta sa nachádzajú v šiestich krajoch. Žiadne nenájdeme len v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Banskobystrický a Prešovský kraj majú zastúpenie po 6 kúpeľných miest Eliášová, Darina: Podnikanie kúpeľných podnikov v novom ekonomickom prostredí 80 Ivanecká, M.: Komparatívna analýza kúpeľníctva v krajinách EÚ 49

58 Kúpele na Slovensku majú dlhú históriu. Odpradávna sem prichádzajú kúpeľní hostia kvôli prírodným liečivým zdrojom, ktoré pomáhajú pri liečení rôznych ochorení. Kúpeľné mestá však okrem liečebných procedúr ponúkajú rôzne iné doplnkové aktivity- spoločensko- kultúrne, relaxačné, športové či poznávacie Kúpeľné miesta V súčasnosti je v Slovenskej republike 21 kúpeľných miest, v ktorých pôsobí 31 kúpeľných podnikov. Poskytovatelia kúpeľnej starostlivosti sú členmi Asociácie slovenských kúpeľov, ktorá garantuje u svojich členov vysokú kvalitu poskytovaných služieb. 81 Obrázok č. 2- Kúpeľné miesta na Slovensku Zdroj:CACK Šariš 81 Asociácia slovenských kúpeľov 50