40 ROKOV CHRÁNENEJ POĽOVNEJ OBLASTI POĽANA. 40 years of Protected game area Poľana. 1. Úvod. 2. Pohľad do histórie poľovníctva v oblasti Poľana

Transcription

1 Folia venatoria, 36 37, ROKOV CHRÁNENEJ POĽOVNEJ OBLASTI POĽANA 40 years of Protected game area Poľana Emil RAKYTA 1. Úvod Horský hotel Poľana bol v dňoch 6. a 7. mája 2005 dejiskom stretnutia lesníkov, poľovníkov, vedeckých a odborných pracovníkov ako i vzácnych hostí ktorí si výstavou zlatých trofejí a odbornými referátmi pripomenuli 40. výročie trvania Chránenej poľovnej oblasti Poľana. Štyridsať rokov existencie akéhokoľvek zoskupenia a realizácie dobrej myšlienky dáva dôvod na pohľad do minulosti a zamyslieť sa nad dosiahnutými úspechmi ako i neúspechmi, ktoré poznačili sledované obdobie. Keď chceme upriamiť pozornosť na výsledky za uplynulé 40-ročné obdobie existencie jedinečného poľovného revíru na Slovensku Chránenej poľovnej oblasti Poľana, dôvod jej genézy musíme hľadať v období pred viac ako sto rokmi čo si žiada načrieť aspoň v krátkosti do nie tak vzdialenej minulosti. 2. Pohľad do histórie poľovníctva v oblasti Poľana V druhej polovici 19. storočia poľovnícke právo na území vígľašského panstva patrilo majiteľom vígľašského hradu a na území k Hronu a Čiernemu Hronu kráľovi i keď tento časť lesov prenechal mestám. Esterházyovci, ktorí boli vlastníkmi vígľašského panstva od roku 1690 až 180 rokov sa v poľovníctve nejako neprejavili a povstania, ktoré v tomto období prebiehali na stavoch zveri tiež nepridali. Zlom k lepšiemu z hľadiska poľovníctva v oblasti Poľany nastal v roku 1870, kedy prevzal od Esterházyovcov vígľašské panstvo Mikuláš Kiss. Rozhodol sa pre veľkoplošné obhospodarovanie zveri a prenajal poľovné právo v okolitých lesoch a poliach Hriňovej, Detvianskej Huty, Detvy, Hronca, Osrblia a Sihly, čím si zabezpečil určitú ochranu zveri vo vlastnom revíri, ktorý tvorila Poľana. Poľovnícky obhospodaroval výmeru ha. Zo záznamov sa dozvedáme, že v tomto období sa na Poľane jelenia zver nevyskytovala. Začala sa vyskytovať až v rokoch , pravdepodobne migráciou zo Slovenského rudohoria, kde začínal so zazverovaním bulharský excár Couburg. Z poľovnej zveri bola dobre zastúpená zver srnčia a diviačia. Dobré podmienky tu mali aj medvede, hlucháne a holniaky. K vôli zvýšeniu stavov raticovej zveri sa intenzívne zasahovalo do stavov šeliem, hlavne vlkov a rysov. Po smrti Mikuláša Kissa odkúpil od jeho syna Pavla vígľašské panstvo v roku 1905 arcivojvoda Fridrich Habsburg, ktorý pokračoval v Kissom započatých prácach na zveľaďovaní poľovníctva v danej oblasti. Poľovníctvo zreorganizoval podľa vzoru tešínskej komory, ktorá bola tiež jeho vlastníctvom. Takto reorganizovaný revír mal výmeru ha, z toho vlastného majetku a ha prenajatého územia. Od tohto obdobia sa datuje zazverovanie vígľašských lesov a dnes popri štyridsiatke Chránenej poľovnej oblasti môžeme hodnotiť aj storočné výročie prvého zazverovania jeleňou zverou na Poľane. Majiteľ vígľašského panstva doviezol na Poľanu jelene z tešínskeho chovu, kde boli hybridy jeleňa stredoeurópskeho a karpatského, ďalej dunajsko-drávske jelene z Bellye a karpatské jelene z Marmaroša. 193

2 V roku 1907 bol ulovený pod Poľanou jeleň dvadsaťtorák s hmotnosťou parožia 8,72 kg a dĺžkou kmeňov 111 cm. Na poľovníckej výstave vo Viedni roku 1910 obsadil druhé miesto. Dovezená zver sa však ešte nestačila ani dokonale aklimatizovať a už sa stala terčom pytliactva po prvej svetovej vojne. Napriek tomu sa však pozviechala a prežila aj druhú svetovú vojnu na konci ktorej sa zapísala do dejín poľovníctva mimoriadnymi trofejami. V roku 1944 bol podľa záznamov v kronike bývalého lesného závodu (predtým správy štátnych lesov) vo Vígľaši na Trojskalskej plešine na Poľane ulovený neznámym partizánom 241,70 bodový jeleň, ktorý sa uchádzal na medzinárodnej poľovníckej výstave vo Florencii o prvé miesto. O rok neskôr, v roku 1945 ulovil na Poľane Ing. Mikleš ďalšieho zlatého 225,42 bodového jeleňa. Obr. 1 Chránená poľovná oblasť Poľana. (Foto: M. Rakyta) Fig. 1 Protected game area Poľana (Photo: M. Rakyta) Tieto trofeje upozornili poľovníckych odborníkov na kvalitnú populáciu jelenej zveri na Poľane čo prispelo k tomu, aby vo februári 1953 povereníctvo školstva a osvety so súhlasom povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu vyhlásilo na Poľane Prírodnú rezerváciu na výmere ha, ktoré spravovala Správa lesného hospodárstva Čierny Balog a Vígľaš. Rozprestierala sa v katastrálnych územiach obcí Čierny Balog, Hronec, Hriňová, Detva, Sihla a Valaská. Podmienky ochrany a poľovníckeho obhospodarovania určovala stať II, ods. 1. Úradného vestníka č. 31, ktorá znela: 1. Správa bude uvedenú oblasť chrániť pred akýmkoľvek poškodzovaním do tej miery, aby slúžila na ochranu zveri jelenej, ako aj ostatnej zveri úžitkovej. Ďalej po celý rok bude chránený medveď a čierna zver. Táto rezervácia bude slúžiť pre výskumníctvo a skvalitnenie zveri jelenej. Regulatívny odstrel alebo odchyt bude povoľovať povereníctvo školstva a osvety na návrh povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu. 194

3 Samozrejme, že takéto znenie a vtedajší politický pohľad na poľovníctvo prakticky znemožnilo zasahovať v potrebnej miere do stavov jelenej zveri. Jej početnosť začala úmerne stúpať a v roku 1959 poverilo už vtedy Povereníctvo školstva a kultúry výkonom chovateľských zásahov a vypracovaním osobitných inštrukcií krajskú správu lesov v Banskej Bystrici. 3. Vyhlásenie Chránenej poľovnej oblasti Poľana V roku 1961 ulovil pracovník krajskej správy lesov Ing. Juraj Höher na polesí Poľana jeleňa s bodovou hodnotou 240,65 CIC, čo znovu upriamilo pozornosť poľovníckej verejnosti na oblasť Poľany a v konečnom dôsledku vyústilo v roku 1965 do vyhlásenia Poľany za Chránenú poľovnú oblasť na výmere ha, pričom bola rozšírená na KÚ Hrochoť a Očová. Účelom CHPO Poľana bola ochrana a vytvorenie priaznivých podmienok pre chov a výskum jelenej zveri ako i pre jej odchyt za účelom regenerácie chovov v iných poľovných revíroch. Súčasne boli vydané Smernice pre obhospodarovanie chránených poľovných oblastí Sitno a Poľana, ktoré okrem vymenovania odbornej komisie ukladali povinnosť vykupovať nájdené zhody paroží jeleňov zamestnancami a robotníkmi štátnych lesov a povinnosť bezplatne odovzdať zhody nájdené ostatnými občanmi. V roku 1971 bolo územie Chránenej poľovnej oblasti Poľana rozšírené na ha a v rámci podnikového riaditeľstva ŠL v Banskej Bystrici oblasť obhospodarovali lesné závody Vígľaš, Kriváň a Hronec. Zároveň boli vydané nové smernice pre obhospodarovanie už hore spomenutých chránených oblastí ako i odborná komisia zložená zo zástupcov Ministerstva lesného a vodného hospodárstva, Výskumného ústavu lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene, Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave a Štátnych lesov, podnikového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Všetky trofeje ulovených jeleňov nad 180 bodov boli vlastníctvom štátu a reprezentovali oblasť v priestoroch PR ŠL v Banskej Bystrici. K ďalšiemu rozšíreniu výmery Chránenej poľovnej oblasti Poľana a vydaniu nových smerníc pre jej obhospodarovanie došlo v roku Výmera CHPO Poľana sa zväčšila na ha a v dôsledku predtým uskutočnenej reorganizácie štátnych lesov v rámci stredoslovenských štátnych lesov ju obhospodarovali lesné závody Čierny Balog, Kriváň, Lučenec a Hnúšťa. V týchto smerniciach sa objavil nový prvok ochrany kvalitného genofondu jelenej zveri vyhlásením piatich zón ticha: na LS Čerín: Varečkov Grúň Šafranička na LS Očová: Želobudzská Skala Žiarik na LS Poľana: Kľuka na LS Hriňová: Pálenica na LS Sihla: Priestor Spády Výmery týchto zón sa pohybujú od 400 do 500 ha a v každej z nich bol ulovený, alebo v ruji pozorovaný jeleň s bodovou hodnotou nad 210 bodov. V hraniciach týchto zón, ktoré boli vyznačené v porastových mapách bol zakázaný celoročný odstrel jelenej zveri (aj samičej) v snahe zachovať kvalitné potomstvo po trofejove vysoko hodnotných jeleňoch. V súčasnosti sú zónami pokoja územia s piatym stupňom ochrany a to: 1) NPR Zadná Poľana 695,0 ha 2) PR Pri Bútľavke 21,5 ha 3) PR Pod Dudášom 6,2 ha 4) NPR Hrončecký grúň 168,1 ha 5) NPR Ľubietovský Vepor 242,5 ha t. j. o celkovej výmere 1 133,3 ha 195

4 Spoločným menovateľom všetkých smerníc bolo nekomerčné obhospodarovanie oblasti, kde výkonom práva poľovníctva s prioritným zameraním na selekciu bol poverený výlučne lesnícky personál príslušných lesných závodov a lesných správ a určených pracovníkov podniku stredoslovenských štátnych lesov. Výnimku z tohto ustanovenia mohol povoliť len príslušný minister. Všetky trofeje ulovených jeleňov nad 200 bodov sa považovali za dokumentačné a stávali sa majetkom štátu. V roku 2002 v súlade s platnou legislatívou vyhlásilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR Chránenú poľovnú oblasť Poľana za vyhradený revír na ploche ha z čoho na lesnú pôdu pripadá ha a na poľnohospodársku ha. Poľovníckym obhospodarovaním v zmysle zásad schváleného štatútu poverilo Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica. Kmeňový majetok lesov SR predstavuje ha a ha tvoria prenajaté plochy od pozemkových spoločenstiev okolitých miest a obcí vrátane Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje poľnohospodársku pôdu patriacu štátu a všetku pôdu neznámych vlastníkov. Chránená poľovná oblasť Poľana (CHPO Poľana) slúži na : a) vzorové poľovnícke obhospodarovanie a ochranu jelenej zveri, ako aj ostatných druhov raticovej a vzácnej zveri, na princípe veľkoplošného manažmentu s ohľadom na požiadavky funkčne integrovaného lesného hospodárstva a v súlade so zásadami ochrany prírody na zachovanie biodiverzity CHKO BR Poľana, b) ochranu a zachovanie genofondu poľanského jeleňa, c) udržanie a zvýšenie chovnej a trofejovej kvality jelenej zveri, d) výskum biológie jelenej zveri a veľkých predátorov, e) odchyt jelenej zveri na zazverovanie a občerstvenie krvi v iných poľovných oblastiach a revíroch. Pre koordináciu chovateľských zámerov, odborné usmerňovanie, kontrolu a hodnotenie dosiahnutých výsledkov v CHPO Poľana je zriadená chovateľská rada zložená zo zástupcov Lesov SR, š. p. v Banskej Bystrici, Lesného úradu vo Zvolene, odštepných lesných závodov Kriváň, Čierny Balog a ich príslušných lesných správ, MP SR Sekcia lesnícka, LVÚ Zvolen a Správa CHKO BR Poľana. Lov jelenej zveri v kategórii jeleníc, jelienčat a jeleňov I. II. vekovej tr. vykonáva lesnícky personál príslušných LS ako i súčasní a bývalí poverení pracovníci Lesov SR, š. p. a členovia chovateľskej rady. V love jeleňov III. a IV. vek. tr. došlo k výraznej zmene oproti minulosti, keď 1/3 z plánu je určená na poplatkový odstrel, 1/3 je daná k dispozícii na reprezentačné a jubilejné účely pre GR Lesov SR, š. p., Banská Bystrica a 1/3 je určená pre príslušné odštepné lesné závody. Dokumentačné jelene nad 220 bodov okrem jeleňov ulovených za poplatok sú majetkom štátu a slúžia na reprezentáciu slovenského poľovníctva. Hoci Chránená poľovná oblasť prešla od svojho vzniku niekoľkými organizačnými zmenami, podstata jej poslania zachovať a zveľadiť genofond jelenej zveri bola zachovaná a aj poľovnícka verejnosť rešpektovala osobitné podmienky poľovného hospodárenia spočívajúce hlavne v odlišných kritériách selektívneho odstrelu. Vysoko pozitívne je treba hodnotiť prístup zriaďovateľských orgánov, ktoré finančne zabezpečovali už od samého počiatku existencie CHPO budovanie poľovníckych zariadení a náklady na výrobu a nákup dostatočného množstva krmív na zimné prikrmovanie. Z hľadiska ochrany a zachovania vzácneho prírodného prostredia, ktoré je základom kvalitného biotopu zveri, treba pozitívne hodnotiť vyhlásenie územia Poľany v roku 1981 za Chránenú krajinnú oblasť, ktorá je od roku 1990 biosférickou rezerváciou registrovanou v medzinárodnej sieti UNESCO. Vyhlásenie najvyššieho stupňa ochrany vo vrcholových lesných častiach Poľany, zamedzenie nekontrolovateľnej zástavby a usmerňovanie turistiky vylučuje v značnej miere nadmerné vyrušovanie a vytvára vhodný priestor pre zdravý vývoj nových populácií zveri. Spolupráca pri 196

5 ochrane a poľovníckom obhospodarovaní vzácnych druhov zveri by mohla byť príkladom na spoluprácu ochranárov a poľovníkov aj pre iné oblasti na Slovensku. 4. Lov jelenej zveri Ako už bolo v úvode spomenuté lov zveri v päťdesiatych rokoch bol poznačený obmedzeniami vyplývajúcimi z podmienok Úradného vestníka, ktorým bola Poľana vyhlásená za Rezerváciu pre jeleniu zver V tomto období sa tu nevykonával takmer žiadny odstrel jelenej zveri aj v dôsledku toho, že jej stavy decimovali vlci. Z tohto obdobia nemáme žiadny záznam o ulovení jeleňa ktorý by dosiahol zlatú medailu. Šesťdesiate roky boli ešte ovplyvnené duchom predošlého decénia a možno aj pod politickým tlakom doby poľovníctvu nie veľmi naklonenému, sa odstrelom do stavov jelenej zveri zasahovalo akosi bojazlivo a len v minimálnej miere. Z tohto obdobia však pochádza úlovok jeleňa, ktorý s 240,65 CIC bodmi zotrval na špičke v bývalom Československu 29 rokov. V týchto rokoch, po vyhlásení Chránenej poľovnej oblasti sa vo veľkom začalo s prestavbou a budovaním nových, hlavne kŕmnych a odchytových zariadení. Dlhoročná ochrana jelenej zveri spočívajúca hlavne v minimálnom love sa v sedemdesiatych rokoch prejavila už neprimerane vysokými stavmi, čo sa následne odzrkadlilo na škodách spôsobených hlavne na mladých lesných kultúrach. Na lesníckom personály, ktorý sa už dlhé roky nemohol podieľať na love zveri sa prejavila obava z nedostatku znalostí selektívnych zásad, ktoré sa do praxe ešte len zavádzali. Mnoho pionierskej práce na tomto úseku vykonal v začiatku sedemdesiatych rokov Dr. Milan Bališ, pracovník VÚLH pracovisko Košice. V priebehu dvoch rokov vykonal niekoľko školení pracovníkov hlavne vonkajšej prevádzky zameraných na kritériá selektívneho odstrelu a priamo v teréne vykonával inštruktáže zamerané na posudzovanie veku živej zveri. V tom istom období vykonal na Poľane pracovník Slovenskej akadémie vied Ing. Ján Mitúch helmintologický výskum u jelenej a srnčej zveri. Odborná komisia každoročne hodnotila výsledky lovu ako aj plnenie úloh prijatých na predchádzajúcich zasadnutiach hlavne budovanie nových kŕmnych a odchytových zariadení. V tomto období bola na lesnej správe Očová v lokalite Trnavy vybudovaná generačná zvernička na ploche necelých 12 ha určená na výskumné účely vo vývoji nových druhov krmív, prostriedkov na ochranu lesných kultúr a hlavne na produkciu geneticky kvalitných jedincov určených na zazverovanie a občerstvovanie krvi jelenej zveri v iných oblastiach a revíroch. V roku 2004 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia tejto zverničky vybudovaním nového oplotenia a rozšírením výmery na 23,44 ha, pričom les tvorí 50 % výmery. Rozdelená je na tri sekcie a hlavný dôraz je kladený na osobitnú generačnú časť, kde je cieľom vykonávať kontrolovaný geneticky najkvalitnejší chov pre produkciu kvalitných jedincov na zazverovanie iných vlastných chovov, alebo na komerčné účely. Zvýšila sa odborná úroveň pracovníkov podieľajúcich sa na selektívnom odstrele a zvýšená pozornosť sa začala venovať odchytu živej jelenej zveri v rámci celej CHPO. Minimálne zásahy do stavov zveri v minulom období nespôsobili len nárast jej stavov, ale aj zvýšenie počtu nekvalitných jedincov ktoré bolo potrebné postupne odstrelom vyraďovať. Normované stavy jelenej zveri ktoré boli určené bonitáciou na 450 kusov, boli v skutočnosti vysoko presahované a hoci sa každoročne plán lovu jelenej zveri zvyšoval, až na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov dosahoval ročne 230 kusov, (z čoho 1/3 predstavovali jelene) nebol problém plánovaný počet pri dodržaní kritérií selekcie splniť. V každej vekovej triede bol v tom čase dostatok nekorunových jeleňov, ktoré bolo potrebné z chovu vyradiť. V týchto rokoch boli vysoké stavy aj srnčej zveri ktorej výška odstrelu len na lesnom závode Kriváň dosahovala v roku až 160 kusov. Dnes je to už len na úrovni kusov. Potrebné je však podotknúť, že v uvedenom obdo- 197

6 bí niekoľko rokov dozadu nebol zaznamenaný úlovok rysa aj keď v tom čase bol jeho lov povolený. Po 10 až 15-ročnej tvrdo dodržiavanej selekcii sa kvalita populácie podstatne zmenila v prospech korunových jeleňov a nastali problémy s plnením lovu v rámci platných kritérií selektívneho odstrelu. Toto obdobie možno hodnotiť z hľadiska dosiahnutých výsledkov za najúspešnejšie, pretože bol dosiahnutý najväčší počet zlatou medailou ocenených trofejí a Poľana sa prezentovala ako špičkový revír v rámci bývalého Československa čo možno dokumentovať na výsledkoch rokov Zo všetkých ulovených jeleňov v týchto rokoch dosiahlo 17,8 % medailovú hodnotu, z čoho pripadá 2,7 % na zlaté, 5,4 % na strieborné a 9,7 % na bronzové. Slovenský priemer medailových jeleňov v tom čase bol 5,34 % a priemer za Československo len 3,86 %. Od roku 1941 do dnešného dňa bolo na území terajšej Chránenej poľovnej oblasti Poľana ulovené 37 jeleňov, ktoré dosiahli hodnotu zlatej medaily. Napriek týmto pozitívnym výsledkom nepodarilo sa do dnešného dňa prekonať hodnotu trofejí z roku 1944 a počet jeleňov 1) decéniá 2) Obr. 2 Zlaté jelene ulovené na území CHPO Poľana Fig. 2 Gold medal awarded red deer hunted on the territory of CHPO Poľana 1) number of stags, 2) decennia Prísne dodržiavanie kritérií selektívneho odstrelu sa stalo vecou všetkých, ktorí sa na odstrele podieľali a prípadná chyba, ktorá sa nedá vylúčiť bola na chovateľskej prehliadke, ale i mimo nej podrobne prehodnotená, čo naďalej upevňovalo morálku všetkých pracovníkov. Úbytok nekorunových jeleňov a následné problémy s plnením plánu lovu vyvolali potrebu zvýšiť nároky na jelene vhodné na ďalší chov a preto v roku 1992 boli vypracované a prijaté nové kritériá selektívneho odstrelu. 5. Chytanie živej zveri Jedným zo základných poslaní CHPO Poľana je aj chytanie živej zveri na zazverovanie iných poľovných oblastí a revírov a občerstvenie krvi. Kvalita poľanskej jelenej zveri bola známa už v tridsiatych rokoch minulého storočia, pretože v roku 1931 bola požiadavka vtedajšieho Ministerstva zemědělství ČSR dodať z Poľany jedného jeleňa pre riaditeľstvo štátnych lesov v Třeboni. Systém chytania a odbytu živej zveri bol zavedený až v šesťdesiatych rokoch, kedy bola vybudovaná sieť odchytových zariadení. Prvé odchytové zariadenia boli veľkoplošné, vybudované na hromadný odchyt, ktorý mal nevýhodu v tom, že dochádzalo k veľkým stratám poranením zveri a preto sa prešlo na stavbu maloplošných odchytových zariadení, do ktorých sa chytil prevažne len jeden kus zveri. Záujem o živú zver bol veľký a vzhľadom k tomu, že odchyt prebiehal len počas 198

7 dvoch mesiacov december a január a bol závislý aj od výšky snehovej vrstvy, nie vždy mohli byť všetci záujemcovia uspokojení. Za dobu existencie CHPO bolo na Poľane odchytené 79 jeleňov, 91 jeleníc a 91 mláďat, ktoré boli dodané do oblastí: Topoľčianky, Biela Skala, Buchlovice, Mošovce, Tríbeč, Lány, Hluboká Ponešice, Teplice, Prachatice, Židlochovice, Ronov, Dolný Kubín, Strážske, Mníchov a v súčasnosti sa zazveruje zvernica Betliar. V niektorých revíroch v ČR, kde bola zver vypustená do zverníc dosiahli vynikajúce výsledky, keď v Prachaticiach dosiahol mladý dodaný jeleň v dospelosti 236,75 bodov a v Hlubokej - Ponešiciach jeleň, ktorý sa narodil už na mieste jelenici dovezenej z Poľany dosiahol český rekord 250,89 bodov. Záujem o ďalšiu zver z tejto strany je neustály. 6. Prehliadky jeleních zhodov Smernice pre obhospodarovanie Chránenej poľovnej oblasti Poľana ukladali povinnosť každoročne vykupovať zhody od zamestnancov a robotníkov za cenu bežnú v danom období plus prémiu stanovenú podľa bodovej hodnoty (za 150 bodov 100 korún, za 221 bodov a vyššie 500 korún). Ostatní občania podľa zákona 23/1962 mali tak ako dnes povinnosť odovzdať zhody zadarmo. Príslušný lesný závod mal zhody sústrediť a pripraviť v mesiaci apríl máj na hodnotenie pre odbornú komisiu, ktorá rozhodovala o ich ďalšom použití. Hoci boli podmienky pre výkup zhodov lákavé, všetky pokusy sa skončili len čiastočným úspechom pre neochotu nálezcov zhody odpredať a ostatní občania nájdenie zhodov vždy zatajili. Z malého počtu sústredených zhodov nebolo možné robiť seriózne uzávery a nakoľko neboli vytvorené dostatočné podmienky na ich uskladnenie, dochádzalo ku krádežiam, čo na verejnosti nepridalo na dôveryhodnosti celého snaženia. Situácia sa zmenila v roku 1981, kedy sme v rozpore s platným zákonom dali slovo všetkým nálezcom že zhody po obodovaní a vyhodnotení vrátime každému, kto ich predloží. Do akcie sme zapojili aj poľovnícke združenia susediace s CHPO, pretože v čase zhadzovania paroží je väčšia časť jeleňov v ich revíroch bodová hodnota 1) lov le r. 4r. 5r. 6r. 7r. 8r. 9r. 10r. 11r. 12r. odstrel 99,7 121,7 145,5 159, ,3 180,8 177,9 179,9 185,2 zhody 112,3 138,9 158,2 169,1 181,3 194,4 200,2 192,8 209,3 192,2 Obr. 3 Priemerné bodové hodnoty ulovených jeleňov a zhodov CHPO Poľana ( ) Fig. 3 Average point values of hunted stags and their casts CHPO Poľana ( ) 1) point value, 2) shooting, 3) casts Prvá prehliadka bola skromnejšia hlavne z dôvodov očakávania ako dodržíme dané slovo ktoré bolo sprostredkované verejnosti prostredníctvom vedúcich lesných správ. Dôveru správcov nebolo možné sklamať, všetky zhody boli vrátené a vracajú sa dodnes a od toho času prehliadky nadobudli iný rozmer. O prehliadky zhodov začala mať záujem široká poľovnícka verejnosť 199

8 a každý lesník či poľovník sa chcel pochváliť nájdenými zhodami. Na prvé prehliadky sa dostávali prevažne zhody starších jeleňov ktoré niečo znamenali, no postupne sa počet aj vekové zloženie rozširovalo, čím sa získaval reálnejší obraz o žijúcej populácii. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa na prehliadky dostávali zhody v priemere z 50 jeleňov. V posledných rokoch aj vďaka väčšiemu záujmu o túto akciu zo strany GR Lesov SR sa tento počet zvýšil v priemere na 96 a v roku 2004 boli predložené zhody zo 125 jeleňov. Na každej prehliadke sú obodované, podľa možnosti vekove zatriedené a chovateľsky ohodnotené všetky zhody a výsledky sa porovnávajú s vykonanou selekciou uplynulej poľovníckej sezóny, pričom tvoria základ pri stavbe plánov chovu a lovu pre nastávajúcu poľovnícku sezónu. Aj keď sa na prvý pohľad zdá nespoľahlivé určiť vek jeleňa podľa zhodeného parožia, z dlhodobých meraní každého parametra a presného určenia veku ulovených jeleňov bolo možné získať spoľahlivé štatistické údaje použiteľné aj pre vyhodnocovanie zhodov. Samozrejme, že je potrebné porovnávať viac parametrov ako je napr. hmotnosť, dĺžka kmeňov a počet dosiahnutých bodov. Z niektorých zhodov je už možné vytvárať súbory na ktorých vidieť rast kvality a čo je hlavným prínosom týchto prehliadok, získať pomerne presný prehľad o počte a predbežnej bodovej hodnote jeleňov súcich v budúcej sezóne na odstrel. Každá prehliadka zhodov sa teší veľkému záujmu nielen lesníckeho personálu ale aj širokej poľovníckej verejnosti. Pre každého poľovníka je potešením vidieť že v oblasti Poľany je mnoho kvalitných a aj na pohľad krásnych žijúcich jeleňov. 7. Veľkoplošné obhospodarovanie oblasti J XVIII Vzhľadom k tomu, že CHPO zaberá rozlohou vrcholové časti Poľany, ktoré sú v zimnom období pokryté vysokou vrstvou snehu, čo spôsobuje značnú migráciu zveri do nižšie položených častí, ktoré poľovnícky obhospodarujú poľovnícke združenia, bolo potrebné uvažovať o spolupráci s týmito subjektmi a poľovnícke plánovanie ako i obhospodarovanie rozšíriť na celú jeleniu oblasť J XVIII Poľana. Táto skutočnosť je problémom všetkých horských revírov na Slovensku a popiera logiku metodiky jarného sčítania zveri. Keby sa na Poľane v jarnom sčítaní nevychádzalo zo stavov zistených v priebehu minuloročnej ruji, plán odstrelu bežného roka by bol absolútne nereálny nízky a naopak priľahlé, nižšie položené poľovnícke združenia v ktorých je v čase sčítania sústredené väčšie množstvo zveri pre nižšiu snehovú vrstvu, by dostali do plánu lovu nesplniteľné množstvá, pretože v čase odstrelu sa zver vracia do vyšších polôh. V marci roku 2000 bola na zvolenskom zámku uskutočnená výstava medailových trofejí ulovených v jelenej oblasti J XVIII Poľana a okresná organizácia SPZ vo Zvolene v spolupráci s Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene usporiadali seminár, ktorým sa odštartovala činnosť prvej vzorovej jelenej oblasti na Slovensku s uplatňovaním princípov koordinácie veľkoplošného obhospodarovania poľovnej zveri a vzájomnej spolupráce medzi jednotlivými poľovnými revírmi. Poľovná oblasť J XVIII Poľana má rozlohu ha, z toho ha lesnej pôdy a je rozdelená na tri chovateľské celky. Chovateľský celok Banská Bystrica má výmeru ha a zahŕňa revíry: Kopok Brusno, Slovenská Ľupča, Chochuľa Hrochoť, Bukovina Poniky, Rúbane a Muráň Ľubietová. Chovateľský celok Brezno má výmeru ha a zahŕňa revíry: Čelnô Brusno, Gajdoška Hronec, Tri vody Čierny Balog, Veľká dolina Čierny Balog, Vydrovo Čierny Balog a Korytárska Čierny Balog. Samostatný chovateľský celok tvorí Chránená poľovná oblasť Poľana s celkovou výmerou ha a obhospodarujú ju odštepné lesné závody Kriváň a Čierny Balog. So zahájením činnosti veľkoplošného obhospodarovania oblasti J XVIII boli prevzaté pre celú oblasť kritériá selektívneho odstrelu dovtedy platné len pre CHPO Poľana a v roku 2001 boli tieto schválené pre revíry zaradené do I. kvalitatívnej triedy v rámci celého Slovenska. Tieto kritériá 200

9 kladú vyššiu náročnosť na kvalitu populácie jelenej zveri už napríklad v tom, že od jeleňa v piatom roku života sa vyžaduje parožie ukončené obojstrannou korunou a dosiahnutou bodovou hodnotou 150 bodov zatiaľ čo v II. a III. kvalitatívnej triede sa parožie ukončené korunou požaduje až u jeleňov 6 7-ročných. Začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia bol v rámci celého Slovenska poznačený až neúmerným znížením stavov poľovnej zveri v dôsledku neistoty predĺženia nájomných zmlúv na ďalšie desaťročie. Chránenú poľovnú oblasť Poľana tento dobový trend v takej miere nezasiahol pretože podstatnú časť výmery tvoril majetok štátu a aj okolité revíry sa stabilizovali na základe urbárskych, alebo obecných spoločenstiev. Súčasné stavy jelenej zveri v CHPO Poľana ktoré podľa záverov chovateľskej rady dosiahli i napriek pre zver mimoriadne nepriaznivej zime 583 kusov, možno porovnávať so stavmi konca sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. V roku bola tiež mimoriadne silná zima s vysokou vrstvou snehu a na všeobecné prekvapenie bolo pri kŕmnych zariadeniach napočítané takmer rovnaké množstvo zveri. 8. Zlaté jelene ulovené na území CHPO Poľana P. č. Meno strelca Rok ulovenia Bodová hodnota Vek 1 Neznámy partizán ,70 2 Juraj Hoher , Emil Rakyta , Emil Machyniak , Pavel Uhrín , Štefan Cimbalík , Ján Dobrík , Karol Klimo , Pavel Hukel , Pavel Kľačko , Pavel Mikleš ,42 12 Jozef Rejko , Peter Vaculčiak , Ján Morong ,83 15 Ján Nôžka , Ján Dobrík , Anton Ábel , Emil Rakyta , František Šulek , Jana Svetlíková , Jozef Dekrét , Emil Hronček , František Bevilaqua , Karol Brašeň , Jozef Dekrét , Eduard Riba , Ján Jasenka , J. Brveník ,80 29 J. Bella , Marian Šagát , Anton Ábel , Martin Repiský , Štefan Cimbalík ,

10 P. č. Meno strelca Rok ulovenia Bodová hodnota Vek 34 Ján Ostrolucký , Eugen Slamka , Milan Nôžka , Ján Dobrík , Záver Vhodné prírodné podmienky celistvosť lesných komplexov, dostatok lúčnych enkláv a turisticky pomerne málo vyrušované prostredie kvalitný a desaťročia dobre udržiavaný genofond jelenej zveri ako i vysoká odborná úroveň lesníckeho personálu dáva reálny predpoklad na ďalšie zlepšovanie kvality populácie jelenej zveri na Poľane. Záverom je potrebné vysloviť vďaku a uznanie všetkým, ktorí sa o vytvorenie tejto jedinečnej oblasti zaslúžili ako i tým, ktorí realizovali za dobu jej existencie poslanie na ktoré bola určená. Všetkým, ktorí v ďalších rokoch budú rozhodovať o ďalšej existencii a poslaní tejto oblasti je potrebné zaželať veľa trpezlivosti a rozvahy, aby dokázali povýšiť ekologické princípy nad dobovými tlakmi komercie. A nakoniec radovým pracovníkom, vykonávajúcim základnú činnosť na úseku starostlivosti a selekcie pripomenúť, aby pristupovali k práci s vedomím, že pracujú v jedinečnom revíry a preto musia aj oni byť jedinečný pracovne a hlavne morálne. Literatúra Došlo Lektoroval Ing. M. LEHOCKÝ, PhD. HELL, P., LEHOCKÝ, M. 2001: Veľkoplošný manažment zveri na príklade jelenej oblasti Poľana. Folia venatoria, 30 31, s MOLNÁR, L., TEREN, Š.: Významné poľovné revíry na Slovensku v rokoch Naše poľovníctvo, s , 253. Úradný vestník - čiastka 31/1953: Prírodná rezervácia Poľana, okres Zvolen, Brezno a Banská Bystrica, s Úradný vestník čiastka 26/1959 Prírodná rezervácia Poľana zmena účelu a ochranných podmienok, 309 s. Sbírka pokynů státních lesů roč. X, č. 2 z Prohlášení honitby Polana za oblast pro chov jelení zvěře. Smernice pre obhospodarovanie chránených poľovných oblastí Sitno a Poľana z Smernice pre obhospodarovanie chránenej poľovnej oblasti Poľana z Evidencie ulovenej zveri a katalógy z chovateľských prehliadok CHPO Poľana. Summary The paper contains an overview of the development of hunting and game management in the Protected game area of Poľana (CHPO) since the second half of the 19 th century. It presents genesis of the game area, which was established in It presents detailed evaluation of the results of rearing and hunting of red deer, red deer trapping and principles of large-scale management in the whole game area. Until 2004 the territory of Protected game area Poľana produced 37 red deer trophies, which were awarded by gold medals (more than 210 CIC points). In addition to applying new scientific knowledge in practice the mission of Protection game area Poľana is also restocking of other areas by high quality live animals. For the period of the study there were delivered 261 individuals of red deer to the hunting grounds in Slovakia, Czech Republic and Bavaria. Great 202

11 attention is paid to the quality of red deer. Annual organizing of inspections of red deer antlers casts ensures the quality. Protected game area Poľana has become an example for other areas in Slovakia by dissemination of own knowledge and introducing large-scale game management. Key words: hunting, history, protected game area Poľana, red deer, trophies Emil RAKYTA Bystrický rad 1973/9, SK Zvolen 203