zo stužkovej ČASOPIS GYMNÁZIA JÁNA HOLLÉHO 2. ČÍSLO ŠK. ROKA 2016/17 - CENA 1 ľudia zo stredoveku rozhovor s marekom Hamšíkom strana 9

Transcription

1 ČASOPIS GYMNÁZIA JÁNA HOLLÉHO 2. ČÍSLO ŠK. ROKA 2016/17 - CENA 1 2. číslo školského roku 2016/17 - cena 1 rozhovor s marekom Hamšíkom strana 9 SPRAVTE VIANOCE KRAJŠÍMI DEŤOM Z KRÍZOVÉHO CENTRA PREDAJ VIANOČNÝCH KOLÁČIKOV ako chutí neapol? strana 19 aj my sme prežili holokaust ľudia zo stredoveku zážitkové učenie na dejepise strana 12 krásy monaka strana EUROWEEK TENTO ROK v RUMUNSKU Aj na webe KAŽDÝ PRISPIEVATEĽ ZÍSKA PERO STARÝ BLESK zo stužkovej V KAŽDOM ČÍSLE SA NACHÁDZA ULIEVACÍ KUPÓN

2 2 Úvod redakcia Šéfredaktor Matúš Remiš 4.B Grafická úprava Roman Rozič 3.B Redaktori adam domorák 3.b daniela dvoráková 1.ca mirka gažová 3.b miriama chudíková 4.a robert karaba septima a samuel maixner 3.b michal drgoň 2.e veronika mitická 1.ca samuel tomašec 3.b Prispievatelia erik beck 1.ca jakub benko 1.ca barbora bombová 2.c ján britan príma a juraj cagáň 4.b petra červeňanská 1.a nina haladová 4.a soňa ivanovičová septima a pavol jakubík 4.c lucia kányová 1.ca adam kníž 4.d emma kortišová príma a ema kramárová 1.ca ján lehen 2.e jakub mĺkvy 3.d magdaléna ondrušková septima a robert ovad 2.c henrieta retzerová 1.da róbert suchý 2.a Michal suchanský 1.A richard takáč 2.a matej varga sexta a paulína varová 1.da editoriál Milí študenti, aj napriek tomu, že vy ešte musíte zvládnuť posledné dni v škole, my maturanti si po hodinách, dňoch, týždňoch, prípadne aj mesiacoch nekončeného listovania v zošitoch a maturitných otázkach, zúfalo sa snažiac dohnať to, čo odznelo na hodinách počas našej duševnej neprítomnosti, konečne užívame zaslúžené voľno. Viacerí z nás sa rozhodli splniť si svoje cestovateľské sny a vydali sa na cestu najpoctivejších brigádnikov pod Slnkom, išli na skusy do zahraničia, pochytiť nejaké tie jazykové skills, alebo sa naladili na párty mód a stále oslavujú zloženie skúšky dospelosti maturitu. Leto ubehne ako voda a opäť je tu škola. Je zvykom, že väčšina našich absolventov sa neuskromní s VŠ na Slovensku, často sa vyberú do Holandska, Veľkej Británie, susedného Česka, prípadne, niektorí zakotvia až za veľkou mlákou v USA. obsah Na šálke čaju... únik chytrých mozgov 3 Hlavy do sveta 3 Lyžiarsky 4 Interview with sam 5 Dokázala som to! 6...Ja na to mám 7 Fico rečnil 8 beseda s europoslancom 8 18-ka v madride 9 turnaj snov 9 posun alebo stagnácia? 10 ženy a it? 10 Cantica nova 11 tajná zoznamka zaľúbená prechádzkou po škole 11 aj my sme prežili holokaust 12 útržky zo života redakcie 13 finančná gramotnosť 14 návšteva národnej banky slovenska 14 rozlúčka s maturantami 15 gjh, zahustíme sa! reminiscencie z talianska 18 ako chutí neapol? 19 olympiády výročie hurbana 20 HVIEZDILI SME NA PLESE 21 LITERÁRNA TVORBA 22 VERONIKINA IZBA 22 NEZABÍJAJ VTÁČIKA naše ohlasy na vašu hodinu 24 triedne ocenenia 25 blahoželáme 25 šplechy 26 dobrosti a zlosti 26 a konečne zrnko múdrosti 26 filmové okienko 27 prekvapenie na záver 28 náklad: tlač: 300 ks polygrafické centrum, s.r.0. Veľkým problémom pre Slovensko je, že mnohí mladí ambiciózni ľudia po nadobudnutí vzdelania v zahraničí sa domov vracajú maximálne tak na dovolenku. Spoločnosť sa sťažuje na rapídny únik mozgov, ktorý je v posledných rokoch veľkým trendom a zároveň problémom... Priznám sa, že ak všetko pôjde ako má, aj mojím plánom je ostať žiť niekde v zahraničí. Dôvodov si každý nájde viacero pre mňa je to oveľa viac možností, ktoré ponúkajú či už zahraničné univerzity, alebo neskôr firmy, lepšie finančné ohodnotenie, vyššiu životnú úroveň a mnoho iných benefitov. Nech nás však okolnosti zavedú kamkoľvek, nikdy by sme nemali zabúdať na svoju domovinu, na miesto, kde sme spravili prvé kroky, na tradície, ku ktorým nás rodičia roky viedli a na vzdelanie, ktoré sme nadobudli na tejto škole. To sa teraz stane základným kameňom, na ktorom budeme stavať svoju budúcnosť či už na univerzitách alebo v praktickom živote. Matúš Remiš, 4.B Aktuality 3 na šálke čaju... Únik chytrých mozgov Bol som smädný. Mal som chuť na čaj. Išiel som okolo riaditeľne, hovorím si, že by ma tam mohli ponúknuť. Čaj som si nakoniec nevypýtal, ale dostal som exkluzívny rozhovor s pánom riaditeľom Ľudovítom Vanekom. Ak chcete poznať jeho pohľad na vec, nech sa páči. Ako by ste hodnotili súčasnú úroveň nášho gymnázia? Čím 1 sa môže aktuálne pochváliť a naopak, aké sú nedostatky a v čom by sa malo zlepšiť? V hodnotení INECO sme sa v Trnavskom samosprávnom kraji umiestnili na prvom mieste medzi gymnáziami. Môžeme sa pochváliť výsledkami v predmetových olympiádach, kde naši žiaci dosahujú v krajských, celoslovenských dokonca v medzinárodných kolách vynikajúce výsledky. Nedostatky? V prvom rade pociťujem nedostatok zodpovednosti za vlastné vzdelanie a vedomosti, ktoré dostávate. No vám žiakom je jedno, či dostanete jednotku, alebo päťku. To, čo by sa malo zlepšiť, je váš prístup ku škole. Alebo napríklad taká Žiacka rada školy, tá len kritizuje, no nič netvorí. Dnes by chceli byť všetci mladí hneď milionári, no nič pre 2 to nerobia. Majú žiaci z nášho gymnázia šancu raz sa nimi stať? Akým smerom sa najčastejšie vyberajú po maturite? Konštatuješ holý fakt, s ktorým súhlasím. Podľa mňa, žiaci Gymnázia Jána Hollého majú šancu raz sa tými milionármi stať. Ale aby to dosiahli, musia na sebe tvrdo pracovať. Na vysokú školu sa teraz dostane takmer každý žiak. To, či je to jeho vysnívaná škola, ktorá ho skutočne aj baví, už neviem. No viem jedno, že vysoké školy ponúkajú viac stoličiek, ako je maturantov. Neviem, či je to dobre. Veľa našich študentov odchádza študovať do zahraničia, najmä do Česka a odtiaľ sa už ťažko vracajú. To je veľký problém. Zažívame únik chytrých mozgov do zahraničia. Keď sme pri peniazoch, ako je na tom škola finančne? Čo 3 zakúpenie nových technologických pomôcok? Budú žiaci v budúcnosti namiesto zošitov a pier používať notebooky? Biedne! Snažíme sa zohnať pomôcky pomocou sponzorov a hlavne v spolupráci s Radou rodičov, ktorí škole výrazne pomáhajú. Notebooky v budúcnosti? Nie som zástancom tejto technológie. Pokiaľ učiteľ nie je zamazaný od kriedy, tak nespĺňa moje kritériá. 4 Ako riaditeľ školy ste spokojný s výsledkami vašich zamestnancov, čiže našich profesorov? Som! Viem, že učitelia sa vám snažia dať veľa vedomostí, ale aj kus svojho ja. Dnes je povolanie učiteľ pre mladých neatraktívne. Je to 5 hlavne pre ich finančné ohodnotenie. Keby ste boli minister školstva vy, zvýšite učiteľom platy? Zaslúžia si? To, že je to už neatraktívne povolanie s tým plne súhlasím. Napríklad pedagogické fakulty v mnohých prípadoch zrušili prírodovedné odbory. Tí študenti, ktorí k nám prídu na prax a prírodovedné odbory študovali niekde inde, na našu otázku, či sa chcú venovať pedagogickej činnosti, reagujú výnimočne,,áno. Keby som bol minister školstva, určite by som zvýšil platy, pretože si to zaslúžia. Byť učiteľom nie je práca, ale poslanie. Ďakujem za rozhovor! hlavy do sveta Cieľom workshopu nie je propagovať myšlienku, že štúdium v zahraničí je jedinou správnou voľbou pre každého každý má možnosť sa rozhodnúť sám. Nehovorím, že študovať na akejkoľvek univerzite v zahraničí je lepšie ako na Slovensku má to zmysel najmä na dobrých univerzitách. Každá krajina ako aj samotná univerzita ma iné prijímacie požiadavky. Mali by ste sa pripraviť na jazykovú skúšku (z angličtiny), motivačný list, známky z maturity, mimoškolské aktivity, alebo odporúčanie od učiteľa. A výhody? Medzi hlavné výhody patrí vyššia kvalita vzdelania ako aj lepšia kariérna perspektíva. V zahraničí spoznáš nové mestá a kultúry, zdokonalíš sa v cudzom jazyku. Spoznáš ľudí z celého sveta a získaš veľa možností pre prax. Hlavnou nevýhodou je vysoké školné. Náklady na život v zahraničí sú, samozrejme, vyššie. Celková suma sa pohybuje v niekoľkých tisícoch ročne. Tiež si musíte zvykať na nové prostredie. Adam Domorák, 3.B Čo vám pri financovaní môže pomôcť? Fond na podporu vzdelávania, štipendiá jednotlivých škôl, štipendiá miestnych organizácií, študentské pôžičky, súkromní sponzori, práca popri štúdiu, Bursaries, Slovenské organizácie ako LEAF, Provida, Pontis, SAIA... Tomáš Gliviak, absolvent GJH Viac info:

3 Z domova 5 4 Z domova Lyžiarsky M usím sa priznať, že som mala z lyžiarskeho zo začiatku trochu obavy. Noví spolužiaci, prostredie, učitelia, u ktorých nevieš, čo si môžeš dovoliť. Nemôžem tvrdiť, že som sa so spolužiakmi predtým nepoznala, ale byť s nimi na týždeň niekde odtrepaná...no stať sa mohlo všeličo. Na moje veľké počudovanie som bola príjemne prekvapená. Niekedy mi prišlo, že sme boli na prvákov až príliš umiernení. Najmä po večeroch, keď by ste namiesto očakávanej párty našli napríklad skupinu gamblerov hrajúcich poker. Samozrejme, boli aj výnimky, čo by to potom bol za lyžiarsky. Počasie bolo priam vynikajúce, škoda len, že o jedle sa to nedá povedať. Instantné polievky či mäso v konzerve to aspoň trochu vyriešili. O ubytovaní už ani nehovorím. Sprchy v podstate tvorili vymurované diery do steny, a ak ste sa chceli osprchovať, museli ste sa dohodnúť s izbou pod vami, aby ste z nej potom nevybehli so šampónom na hlave, že prestala tiecť teplá voda. Záchody splachovali ako sa im chcelo, raz vôbec a potom vyšplechovali až na zem. Platený stolný futbal v spoločenskej nás dráždil natoľko, že chatárka mala zrejme najväčší zárobok za celý rok. Veľká záhada celého lyžiarskeho bolo schovávanie kľúčov od izieb. Dodnes ne- chápem, čo to malo celé znamenať, a čo tým dané indivíduum sledovalo. Ak máte niekto nejaké informácie, viac než rada si vás vypočujem v I.CA. Ešte pár viet o kopci... bol priemerne dlhý, zasnežený a plný lyžiarov. Posledný deň sa už lyžovať ani nedalo, kvôli akejsi súťaži našich južných susedov. Bol to pre nás dosť šok, keď sa z amplióna začal ozývať ich halászle jazyk. Najväčší problém na svahu bola pravdepodobne šatňa, ktorú sme tiež zdieľali s nejakými Maďarmi. Tú sme potrebovali najmä a hlavne preto, že sme sa neubytovali na kopci ako by sa možno patrilo, ale pekných pár kilometrov odtiaľ. Vláčiť lyže zakaždým skibusom by nemuselo byť práve príjemné. V skratke, ak ste si chceli poobede vytiahnuť lyže z malého kumbála nazývaného šatňa, museli ste sa najprv prebrodiť morom paličiek, lyží, lyžiarok, obalom od lyžiarok a topánok. Dodnes sa čudujem, že sa tam nikomu nepodarilo nič stratiť. Učitelia však zvládli situáciu bravúrne a okrem pár pokrikov sa zaobišli bez fyzického násilia. Nakoniec by som sa chcela poďakovať našej triede I.CA, že ste boli takí bravúrni spolulyžiari a spolubývajúci, a aj najďalej takí skvelí spolužiaci, ďalej triede kvinta, s ktorou sme sa podľa môjho názoru celkom skamarátili a nakoniec pánom profesorom a pani profesorke za trpezlivosť a výdrž pri strážení chodby. Ďakujeme. Veronika Mitická, 1.CA interview with sam L ast time we spoke with Shaun and Isabell, who are now well-known. But that s not all! We can t forget our 3rd teacher. This time we interviewed Sam Bennetts, who agreed to answer the same questions and reveal some of his secrets... Read and enjoy! Hi! My first question is quite simple - who are you and where are you from? What do you do in your free time? I m Sam Bennetts from Cornwall, United Kingdom. In my free time I walk my dog, paddleboard, joust and go to lots of heavy metal and hip hop concerts. I am a keen downhill mountain biker and rugby fan. I m very physically active and probably try and do far too much every week, I can definitely be a bit hyperactive. 1 2 Very interesting! Why have you decided to start your career of a teacher abroad? I started working and travelling abroad as a teenage, mostly sailing and working in kitchens. Teaching seemed like an opportunity to use my brain at the same time as exploring the world! Oh, I see. When talking about it, did you have any other offers 3 from different schools in Slovakia or anywhere else? If so, why did you choose our school? Jana Holleho is a very good school, I ve been to several hundred in Slovakia and it s definitely one of the best Gymnaziums in the country. Slovakia is unusual in there are no consistent national standards across schools and that most teachers spend their entire careers in one school so they find it harder to judge their students against their peers across the country. Really? Usually, many people tend to say that here in Slovakia, there is nothing much to visit. Have you explored any other parts of Slovakia apart from Bratislava or Trnava? People who get bored are normally boring people. Slovakia is full of things to do, from the peaks of the Tatras to the dingy bars of Vychodnarsko. I ve spent six years in this country and am never running out of things to do - people should delete their facebooks and turn off their phones, there is plenty to do in this country. Trnava is small but lovely, conveniently placed near Bratislava (which I m not a fan of...) Nitra and the fantastic Hlohovec. 4 It is really nice to hear. We are proud of our natural heritage. 5 Can you see any major cultural differences when comparing Slovak and Scottish culture? Slovakia is vastly different to Cornwall, my entire upbringing centred around rugby, sailing, fishermen choirs, heavy meaty foods covered in sauces and villages where the community was united and strong. Britain is an old country which can be too nostalgic about the past. Slovakia is lucky to be a young republic with much in the future for it. Civil society in Slovakia is sadly a little broken due to the disruption of the 20th century and people can be very untrusting and sceptical at first tend to think the worst of things. Once you ve made friends with a Slovak you have a friend for life though. I do like the food in Slovakia, particularly pirohy and kapustnica, sometimes with a borovicka on the side - one thing I will never understand is eating carp at Christmas. It s a disgusting inedible fish! Moving forward, how do you perceive our educational system? Was 6 it difficult to adjust to it? Are there any differences you really cannot get used to? The Slovak system is excellent in many ways but can be overly prescriptive, history in particular is based on the memorisation of huge amounts of information - this is very different to the English system where less periods would be studied but the focus would be on understanding and ability to interpret. Slovak students certainly have a broader education but it s shallower with less specialisation. I still find it slightly creepy and communist when I walk into a room and all the students stand up in rows! Even stranger is the way they seem to fear sunlight and oxygen and sit there with the blinds down and windows closed. Are they vampires? What do you think of us, the students? Are we lazy? What would you say about us? I think the students work quite hard and are motivated to learn but often do not always study effectively. Some of them seem to think they can sit there and listen with their arms folded while a teacher lectures. You cannot learn English or any bilingual subject by sitting and listen, interaction is the key. I wish students would talk more and not be scared to ask questions. I would never be angry with a student for not understanding or making a mistake, mistakes are good, they mean we are learning! 7 Slovak women are said to be the most beautiful women all 8 around the world. What do you think? Where are women more beautiful in Slovakia or in Scotland? Yes. Slovak girls are certainly more beautiful, mostly due to paying more attention to their appearance. They can be quite vain sometimes which is frustrating but so worth it. I guessed all that mongolian DNA Genghis Khan left has blended well with the Slavic and Magyar heritage... Ok. How about our cuisine? Are there any meals that you have fallen in love with? In the Rusyny areas of the east around Snina there is a variety of Pirohy which is pinkish in colour due to beetroot that I m very fond of. My favourite Salaš is at Zbojská between Revuca and Tisovec, I enjoy eating Zbojnícka pochúťka or Salašnícka baranina. In Trnava I often make Držkový guľáš at home. 9 You were perfect, thank you for your time Ján Lehen a Michal Drgoň, 2.E

4 6 Osobné víťazstvo Osobné víťazstvo 7 Dokázala som to!... ja na to mám Anjel boží, strážca môj, prosím ťa, vždy pri mne stoj, pomocnú mi ruku daj, zvíťaziť mi pomáhaj. Drahý Bože, prečo si si vybral práve mňa? Už nevládzem ďalej niesť tento ťažký kríž. Od môjho prvého nádychu ubehlo zhruba osemnásť rokov. Za tento čas sa udialo veľa vecí. Všetko sú to bežné drobnosti, ktoré na môj život nemajú veľký vplyv. No jedna udalosť bola zlomová. Vďaka nej sa môj život rozdelil na dve časti. Prvá časť života je o poznanie horšia ako tá druhá. Bola opantaná slovom strach. Ten bol u mňa na dennom poriadku. Bála som sa kontaktu s ľuďmi a snažila som sa im vyhýbať. Vždy, keď som sa ocitla v skupinke ľudí, ba dokonca aj v spoločnosti jedného človeka, snažila som sa nájsť spôsob, ako by som čo najrýchlejšie utiekla. Stránila som sa všetkých ľudí, dokonca aj kamarátov a tých, na ktorých mi veľmi záležalo. Už od malička som introvert a kvôli svojmu problému som sa uzatvárala ešte viac do svojho vnútra. Boli dni, keď som skoro vôbec nerozprávala a iba v tichosti pozorovala okolitý svet. Mala som, samozrejme, zopár kamarátov, ktorí ma napriek všetkému prijali a mali ma radi takú, aká som. No kým som v skutočnosti bola? Nikto nepoznal moju pravú osobnosť. Nikto nemal možnosť vidieť mňa to pravé ja, človeka, ktorým v skutočnosti som. Každý videl iba tiché dievča, ktoré malo málo kamarátov, často sedávalo samo a v triede nepatrilo medzi najobľúbenejších ľudí. To dievča, ktoré sa muselo neustále pretvarovať, nemohlo vyjadriť svoj názor a povedať, čo má na jazyku. Niektorí by ma nazvali čudákom, iní zase sivou myškou. Veľkú časť môjho života tvorilo ticho a premýšľanie. Práve v tichu som našla útočisko. V tichu s Bohom som sa cítila pokojná a v bezpečí. Častokrát som ho prosila, aby ma vytrhol z tohto utrpenia. Boli to práve slová, ktoré sa stali zdrojom všetkého môjho strachu. Predstavte si, že by ste pri každom vyslovenom slove cítili obavy a úzkosť. Začali by sa vám potiť ruky, srdce by búchalo o čosi rýchlejšie a celé vaše telo by sa dostalo do stavu maximálneho vypätia. Viete si to predstaviť? Myslím si, že nie. Nikto nemôže pochopiť ako som sa cítila. Ja, bohužiaľ, viem, aký je to pocit, každý deň vstávať so strachom a večer si líhať s vďačnosťou, že tento deň konečne skončil. Patrila som medzi tie približne dve percentá ľudí z celkového počtu obyvateľov na Zemi, pre ktorých je hovorenie veľmi náročné. Najmä slová. Vyslovovanie slov. Môj život ovládala koktavosť. Určite každý z vás pozná alebo má nejakú skúsenosť s koktavým človekom. U mňa tento problém začal niekedy na prvom stupni základnej školy. Príčina nie je známa ani doteraz, pravdepodobne som sa niečoho zľakla a to spôsobilo zajakávanie. Poviem vám, život s koktavosťou nie je jednoduchý. Spraví z vás úplne iného človeka. Nikomu nebudete chcieť ukázať vašu pravú tvár. Pamätám si, ako som sa v škole bála prihlásiť, aj keď som niečo vedela. Keď mi dala učiteľka otázku, častokrát som zostala ticho, aj keď som dobre vedela správnu odpoveď. Vždy som sa dobre učila a mala dobré známky, čo bolo v kontraste s mojou aktivitou na hodinách. Spolužiaci akceptovali môj rečový problém, no niekedy si neodpustili zopár urážlivých slov. Našťastie, som chodila do triedy pre nadané deti, takže posmešky neboli časté. Ale boli a boleli. Vždy som chcela byť ako oni. Chcela som sa im vyrovnať. Chcela som sa smiať s kamarátmi a hlásiť sa na hodinách. Ja som však bola iná. Nepatrila som medzi nich. Pamätám si na tie noci, ktoré som strávila plakaním do vankúša. Prečo práve ja? Bože, prečo si dal práve na moje plecia takýto ťažký kríž? Aký máš so mnou plán? Verím, že sa všetko deje z nejakého dôvodu. No dôvod môjho utrpenia som nebola schopná pochopiť. Vyčítala som Bohu, že mi dal do života takéto trápenie. Dni plynuli a myšlienky v mojej hlave sa množili. Aká bude moja budúcnosť? Budem schopná nájsť si prácu, vychovávať deti...? Nepoznala som odpovede na svoje otázky. Jedno mi bolo jasné. Takto sa ďalej nedá žiť. Hľadala som pomoc na internete, kde som spočiatku nebola úspešná. Logopédi, psychológovia ani rôzni liečitelia nepomáhajú. Na všetkých stránkach som sa dočítala, že koktavosť nie je liečiteľná a človek sa s ňou musí naučiť žiť. Bola som na pokraji svojich síl, no v žiadnom prípade som nebola ochotná vzdať sa. Keď po niečom veľmi túžite a myslíte na to, tak sa vám to splní. Neviem, do akej miery je to pravda, no mne sa moje prianie splnilo. Dodnes ďakujem Bohu, že mi dal šancu na lepší život. Ukázal mi stránku novej mluvy terapie, ktorá ma zbavila koktavosti. Začiatky boli nejasné. Učili sme sa hovoriť úplne od začiatku. Začínali sme pomaly, vydychovaním slabík, neskôr sme prechádzali na celé slová, učili sme sa slabikovať... Dôležitá súčasť terapie bola komunikácia s náhodnými ľuďmi na ulici. Zastavovali sme okoloidúcich ľudí a pýtali sa ich otázkami typu Kóóóľko je hóóódín? Takýmto osloveniam neznámych ľudí sme hovorili kontakty. Pamätám si na môj úplne prvý kontakt v lekárni. Bála som sa, čo si o mne ľudia pomyslia, keďže moja reč pripomínala skôr vyjadrovanie psychicky chorého človeka. S pomalým tempom som začala komunikovať s predavačkou v obchode. Moje telo bolo napäté a vystresované, no vnútorné pocity boli úplne iné. Cítila som sa šťastná. Cítila som slobodu. Mohla som povedať všetko bez strachu zo zakoktania. Postupom času som sa naučila ignorovať reakcie ľudí a užívať si svoje šťastie, ktoré mi tak dlho chýbalo. Svoju reč som trénovala každý deň. Tridsať kontaktov denne bolo pre mňa samozrejmosťou. Robila som rôzne vystúpenia pred úplne cudzími ľuďmi a poviem vám, nebolo to práve najľahšie. Postaviť sa pred skupinu neznámych ľudí a začať rozprávať o sebe, by bolo pre mňa náročné, aj keby som nemala problémy s rečou. Preto si určite viete predstaviť, ako som sa cítila, keď som mala vystupovať ja prváčka v štvrtáckej triede na gymnáziu s veľmi pomalým tempom reči. Vystupovanie pred skupinkou chápavých dôchodcov by mi nerobilo veľký problém, no postaviť sa pred mojich rovesníkov je už ťažšia úloha. Bola som odhodlaná zvládnuť aj túto výzvu, a tak som s typicky stoickým pokojom začala hovoriť o svojom probléme a následnom vyliečení sa z koktavosti. S Božou pomocou som zvládla aj túto skúšku a neskôr mnoho ďalších. Dokázala som to! Reakcie boli rôzne. Údiv, ľútosť, prekvapenie, dokonca ani smiech nebol výnimkou. Teraz ma už nič z toho nedokáže vyviesť z miery. Užívam si šťastný a slobodný život, ktorý nepokazí žiadna negatívna narážka na môj účet. Čas plynul ako voda a moje tempo reči sa pomaly ale isto zrýchľovalo. S každým slovom som sa cítila silnejšia a sebavedomejšia. Našla som si skvelých kamarátov, hlásila som sa na hodinách, dokonca som sa zapájala do rôznych mimoškolských aktivít. Moje tempo reči sa stalo plynulým. Dnes by ste nespoznali, že v minulosti som mala problémy s hovorením. Rozprávanie ma robí šťastnou. Všetky moje obavy sa rozplynuli a ja som v sebe opäť objavila pokoj. Zmenila som sa? Stal sa zo mňa iný človek? Rozhodne nie! Koktavosť zo mňa robila iného človeka a nedovoľovala mi ukázať ľuďom, kto v skutočnosti som. Teraz sa nemusím pretvarovať. Už existuje iba to skutočné ja, ktoré dlhé roky čakalo ukryté hlboko v mojom vnútri. Bože, ďakujem Ti aj za túto životnú skúsenosť. Vypočul si moje hlasné volanie a dal mi dar slobodného vyjadrovania. Dlhú dobu som ho nemala a práve preto poznám jeho skutočnú hodnotu. Nedokážem slovami opísať, ako veľmi som Ti vďačná. Utajená pisateľka A znovu prší. Tento týždeň už štvrtý raz. Práve dnes, v deň mojich skúšok, musí liať ako z krhly. Na hlavu si nasadím kapucňu a utekám k autoškole, ignorujúc cestou priechody pre chodcov aj semafory. Meškám. Skúška mala začať o ôsmej, čiže presne desať minút po tom, ako som vstal. A tak utekám, moknem, zatiaľ čo na mňa ľudia kričia a autá neprestajne trúbia. Trúbia, a to ešte ani nie som za volantom. Ale ten deň začal úžasne! Prepáčte, že meškám, vyslovil som zadychčane hneď, ako som vstúpil do miestnosti. Upokojil som sa. Očividne v tom nie som sám. Policajt si tiež dával poriadne načas. Potichu som sa posadil, stále premočený, ale menej nervózny. Policajtovi, pánovi, trvalo dobrých dvadsať minút, kým sa dostavil. Neponúkol nám žiadne vysvetlenie, ale ponúkal mi na výber test. Bez záujmu som si jeden vytiahol. Aj tak sú všetky rovnaké. zdroj: pinterest.com Pätnásť minút mi trvalo vyplniť ho, zvyšok času som strávil pohľadom upretým na okno, po ktorom stekali kvapky dažďa. Tešilo ma, že som už uschol. Písalo nás dokopy osem, a iba jeden neprešiel. Testu som sa však nikdy nebál. Jazda bude istotne omnoho horšia. Našťastie, inštruktor ma pridelil k poslednej dvojici. Do auta sa teda dostanem až niekedy na obed. Usmial som sa na dievča, s ktorým budem jazdiť, v kútiku duše som dúfal, že ju nezabijem. Úsmev mi opätovala, asi myslela na to isté. Možno nám nakoniec aj pomôže. Nudíme sa. Ona rovnako ako ja, obaja vyčerpaní a zdesení z toho, čo nás čaká. Všetci už odišli, v miestnosti sme zostali sami. Dokonca aj pršať prestalo. Chvalabohu! Stierače som na aute použil iba raz, aj to pri odbočovaní doprava. Z výrazu inštruktora som vyčítal, nech to už viac ani neskúšam. Jeho krik bol tiež mojej dedukcii nápomocný. Keď som jej o tom povedal, začala sa zajakávať, skôr z hystérie ako od smiechu. To ju však rýchlo prešlo, len čo zbadala policajta vo dverách. Moja tvár okamžite zamrzla. Sedím sa volantom. Dážď sa síce nevrátil, vonku však zostala poriadna kosa. Policajt má toho dosť. Vyhlásil, že zostáva v aute, ostatní teda sedia tiež. Nemôžem povedať, že by ma to upokojilo. Slalom som zvládol bez strát na životoch cestujúcich, auto pomaly vyrovnal a pripravil sa na cúvanie. Na tvojom mieste by som sa posunul, zašomral potichu inštruktor, hlavne sa netlač toľko ku kraju. Vďačne som si zobral jeho radu k srdcu a zvyšok cvičiska som šoféroval obstojne. Potom prišla na rad ona, celou skúškou len tak prefrčala a už nás aj vezie do ulíc. Desať minút sa nič nedeje. A vtom... Prechádzame na červenú. Čakám, čo jej na to povedia, ale oni ticho. Tipujem, že si to ani nevšimli. O chvíľu jej kážu odstaviť auto na krajnici. Zastavíme. Chúďa, celá sa trasie, pripravená na to najhoršie. Je mi jej ľúto, ale to len do chvíle, kým nás nepošlú vymeniť sa. Potom je ľúto jej mňa. Stále sa trasie, a to už jazdím dosť dlho. Ba čo viac, mám pocit, že sa s ňou trasie celé auto. Nie je to výhovorka, je to fakt. Musel si to všimnúť aj inštruktor. Na semaforoch zastavuje za mňa. Vtedy som si uvedomil, že na to mám. Bez ohľadu na to, ako zle ideme, dospelí sú odhodlaní nechať nás prejsť. Prvýkrát za celý deň som sa uvoľnil. Len tak som preletel cez kruhový objazd, skoro narazil do auta predo mnou a už ma hnali naspäť do autoškoly. Auto som zaparkoval dokonalo svižne. Vystúpili sme. Policajt utekal rovno do vnútra, inštruktor sa pri nás zastavil a povedal? Obaja ste prešli, môžete ísť domov. Znelo to dosť naliehavo, akoby to bola prosba, ba priam zbožné želanie. A tak sme išli. Boli sme už v polovici parkoviska, keď si všimol, že má prasknutú pneumatiku. Kričal na nás, no my sme tam už neboli. Na konci ulice sme sa so smiechom rozlúčili a každý sme išli po svojom. Prídem domov a znovu prší. Pavol Jakubík, 4.C

5 Zo sveta 9 8 Ekonomika fico rečnil B ol tu! Samotný Róóóbert. Pri obchôdzke Slovenska si ako ďalšiu zastávku vybral Trnavu. Pochodil dôležité trnavské podniky a, samozrejme, nemohol zabudnúť ani na najlepšie gymnázium široko ďaleko. GJH si vybral ako svoj cieľ, kde vysvetlí nádejnej, mladej generácii ako ďalej, po akých profesiách Slovensko túži, ako funguje EÚ. Ficobeseda sa konala v pondelok dopoludnia, ale jeho tím sa tu schádzal už dve hodiny pred samotným,,predstavením. Bezpečnostné opatrenia boli vybavené na sto percent. Na vlastné uši som počul, ako ochranka oznamovala našej vrátničke, že keď bude nahlásená bomba, nech im dajú okamžite vedieť. Nezabudli ani na vizitku. Vchod pre žiakov bol uzamknutý. Všetko je v bezpečí. Bomba nenahlásená. Môžeme začať. Žiaci, zväčša maturanti a tretiaci, sa začínajú schádzať v spoločenskej miestnosti. Treba podotknúť, že dobrovoľne, lebo vieme, že na istej škole to bola povinná jazda. My sme mali besedu počas vyučovania a tak sme sa tešili. Všetci sú už usadení, len hlavný aktér chýba. Dámske podpätky klopkajú o parkety a za nimi Robert Fico. Nezabudol vyvetrať našu štátnu radkyňu, divu, slečnu Troškovú, či ex-poslankyňu Zmajkovičovú. Z tej som mal pocit, že jej nevyhovovala stolička. Neustále sa na nej mrvila. Premiér sa postavil pred dav a zdvorilo pozdravil. Miestnosťou sa ozýva potlesk. Tlieskame. Premiéra naživo nevidíme každý deň. Hneď na úvod nás upozornil, že nebude odpovedať na otázky ohľadom domácej politiky či na lokálne potýčky. Tieto bulvárne otázky by boli určite zaujímavejšie, ale on sa im takto diplomaticky vyhol. Jednoducho nepýtajte sa. Rečnil o aktuálne napätých vzťahoch v Európskej únii. Británia pripravila štátom EÚ nepríjemné prekvapenie. Premiér sľúbil, že sa bude snažiť, aby Brexit nemal na Slovensko žiadny negatívny dopad. Vyjadril rozhorčenie nad tým, že Slovensko aj štáty V4 sú odpadkovým košom Európy, z ktorej nám posielajú potraviny, kvalitou nezodpovedajúce potravinám napr. vo vedľajšom Rakúsku. Pritom, je to ten istý produkt za tú istú cenu, ale my sme ukrátení. Slovensko znesie! To nie je nespravodlivé, to je hlúpe! Po otázke od študenta,,prečo v lekárňach chýbajú lieky sme sa dostali na exotickú Kubu. Nakoniec vysvitlo, že Kuba je veľmoc vo farmaceutickom priemysle a odtiaľ budeme lieky objednávať. Dostali sme odporúčanie, aby sme po strednej išli na takú vysokú školu, o ktorej sme presvedčení, že nás bude baviť a znalosti z nej využijeme. Nechápe, načo študujú mladí ľudia sociálne práce a už vôbec nechápe, citujem:,,na kýho Boha študuje tristo ľudí politológiu? Odporúčal vybrať si školu s dobrým menom, históriou a s praktickým využitím. Žiadnemu pozornému uchu neuniklo, že americký prezident Donald Trump sa pre nášho premiéra stáva veľkým vzorom. Niekoľkokrát ho presne citoval s komentárom, že sa mu jeho názory veľmi páčia. No ktovie, ak aj Donald pocíti také sympatie k Robertovi, možno USA a Slovensko budú časom priateľské národy a nerozluční spojenci. Po zhruba hodinovej prednáške tím Roberta Fica usúdil, že treba ísť ďalej. Premiér sa zapísal do našej kroniky, vyfotil sa, nasadol do svojho tátoša a putoval ďalej. Prednášku zvládol. On je rečník dobrý. Rozprávať mu ide. Treba len dúfať, že to, o čom hovorí, aj v skutočnosti robí. A skutek snáď ne-utek. Adam Domorák, 3.B BESEDA S EUROPOSLANCOM V piatok 17. marca 2017 navštívil našu školu slovenský europoslanec Ivan Štefanec. Študenti mali jedinečnú možnosť porozprávať sa so zástupcom Slovenska v Európskom parlamente na aktuálnu tému vytvorenia spoločného digitálneho trhu v Európe. Pán europoslanec priniesol najnovšie informácie o vývoji Európy v oblasti informačných technológií, telekomunikácií, prenosu dát a informácií. Informoval študentov o príchode nových 5G sietí, ktoré sľubujú až 100-násobné zrýchlenie internetového pripojenia a mali by doraziť k nám okolo roku Nevynechal ani tému tzv. Internetu vecí, teda postupný nárast spotrebičov, ktoré sa stávajú inteligentnými. Venoval sa taktiež otázke autonómnych áut, ktoré sa v súčasnosti testujú. Nezabudol pripomenúť stále narastajúci dopyt pracovných miest v oblasti IT. V živote každého z nás raz príde deň, keď dovŕšime osemnásť rokov. To je ten deň, keď si začneme plniť svoje sny. Niektorí chcú nové auto, iní vodičák, no mojím snom bolo letieť ku hviezdam. Po dlhých mesiacoch plánovania som konečne zobral kufre, spolužiaka a nohy na plecia. Vymenil kabát za krátky rukáv a slovenský lejak za madridských 26 C (a to Po prednáške nasledovali otázky zo strany študentov najhorúcejšou témou bol Brexit, otázka migrácie či návrhy zákonov v Európskom parlamente. Študenti mali tiež možnosť zapojiť sa do súťaže o zájazd do Štrasburgu spojený s návštevou parlamentu. Robert Karaba, septima A bola polnoc vážení). Zatiaľ čo sa ostatní učili, my sme jedli španielsku paelu, pili španielske pivo a obzerali španielske seňority. Pred tým, ako sme sa dostali ku dňu D, pochodili sme, čo sa dalo, pamiatky, obchody a zase obchody, no to bolo nič oproti tomu, prečo sme sem prišli. V nedeľu podvečer sa celý Madrid zdvihol zo zadkov a začal sa uberať len jediným smerom, smerom k štadiónu. Ani my, ovenčení šálmi, oblečení v čisto bielych dresoch sme neboli výnimkou. Nikto si nevie predstaviť tú atmosféru, keď sa celé metro otriasa v základoch pod nátlakom fanúšikov, ktorí spievajú klubovú hymnu. Keď sme dorazili na štadión, hoci bolo veľmi chladno, nám bolo v atmosfére, ktorú vytvorilo vyše verných priaznivcov spievajúcich klubové presne, priam horúco. Ten pocit, keď si z plného hrdla môžete zakričať Hala Madrid! je neopísateľný. Keď vyšli na trávnik stomi- liónové hviezdy ako Cristiano Ronaldo, Luka Modrič, Karim, Sergio Ramos a iní, tak sme sa pri nich hneď začali cítiť bezcenní. Na druhej strane, kedy inokedy si môže chudákov zakričať na 22 milionárov nech behajú rýchlejšie? Mali sme obrovské šťastie. Zo sedadiel, takmer na hracej ploche, sme videli každý pohyb lopty, každý bolestivú grimasu hráčov, počuli každý pokrik. Dokonca aj hráčom Realu sa podarilo rozhodnúť zápas v hodine dvanástej a pripísať si povinné 3 body, čo len umocnilo zážitok z celého výletu. Na záver sa chcem ospravedlniť tým, ktorí po prečítaní závidia (aj fanúšikom Barcelony), ale ak máte podobný sen, tak hlavne neváhajte a choďte. Nepremýšľajte nad peniazmi, choďte! Nemajte strach, choďte! A ak ste správnym fanúšikom, teda fanúšikom Realu Madrid, tak choďte dvojnásobne! Samuel Tomašec, Samuel Maixner, 3.B V dňoch apríla 2017 sa výprava FK LOKOMOTÍVA Trnava zúčastnila medzinárodného futbalového turnaja v Agropoli. Súčasťou výpravy sme boli aj my. Využili sme situáciu a urobili interview s Marekom Hamšíkom. je tam rivalita, no nedá sa hovoriť o nevraživosti. Futbal je hlavne o rešpektovaní súpera, nie o pocitoch nevraživosti. Dobrý deň pán Hamšík, začneme hneď zhurta, snívali ste vždy o kariére futbalistu? Ahoj, po prvé prosím, tykaj mi. Nie som predsa starý! (smiech). K tvojej otázke, áno vždy som o tom sníval. Ešte som nebol poriadne ani na svete a môj starý otec mal pre mňa kúpené kopačky. Podporovala ma celá rodina a bol to môj sen. Poznáš nejaký návod na úspech? 5 Máš nejaké rady, niečo, čoho by sme sa mali ako mladí futbalisti držať? Platí iba jedno pravidlo: Makať na sebe každý jeden deň. A dôležitá je aj motivácia, musí ťa to baviť. Ak ťa niečo baví, ideš si za tým. 1 Okrem ihriska a futbalu, čo robíš? Ako vyzerá voľný čas profesionálneho futbalistu? Teraz sa venujem rodine, najmä deťom. Byť profesionálom je časovo veľmi náročné, na nič iné čas ani nemám. Na druhej strane, aspoň sa nikdy nenudím. Samozrejme, človek časom upadne do stereotypu, z tohto dôvodu je zmena veľmi dôležitá. Z času na čas si urobiť výlet, sem-tam niečo zmeniť... 2 Počas svojej kariéry si hral aj proti svojim kolegom z klubu a naopak. Cítil si niekedy rivalitu či nevraživosť? Mhmm, nie, ani nie. Je to profesionálne. Hovorí sa, že na ihrisku nepoznáš kamaráta, čiže, áno, 3 4 Aký bol tvoj vzťah ku škole? Zlý. (smiech) U nás v kabíne na Lokotke máme 6 večný spor Ronaldo vs. Messi. Ako ich súperenie vnímaš ty? Mne osobne sa viac páči Messi, jeho štýl hry mi je rozhodne bližší. Kto bol tvoj vzor, keď si bol malý? 7 Asi Zinedine Zidane. Vo vašom meste sme mali možnosť vyskúšať si náturu domácich všetci 8 ťa majú za Boha, ale predsa je to naozaj až také intenzívne ako to opisujú médiá? Tak určite. V Neapole hýbe futbal mladým či starým človekom, jednoducho každým. Pre nich nič iné neexistuje. Matej Varga (sexta A), Michal Drgoň (2.E) Aké to bolo byť kapitánom reprezen9 tácie, ktorá sa ako prvá prebojovala na MS v ére samostatnosti? Bola to určite obrovská česť. Som rád, že som mohol byť členom tímu, ktorý bol na MS aj ME. S hráčmi z Lokomotívy sa stretávaš 10 pomerne často, v podstate každý rok. Tešíš sa na tieto stretnutia? Mám snáď inú možnosť ako povedať áno? :D Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov... Na záver už len dodám, že sme od Mareka dostali lístky na jeho zápas a užili sme si atmosféru naozajstného zápasu. Bol to veľmi silný zážitok. Je to super chalan! Napriek úspechom veľmi skromný a ochotný.

6 Z domova Technológie Cantica Nova posun alebo stagnácia? N áš dôverný zdroj z oblasti moderných technológií, Richard Takáč, ktorý sa zúčastnil posledného európskeho veľtrhu moderných technológií, má opäť nové informácie. My sme si s ním dohodli stretnutie, aby sme sa dozvedeli viac. Ani tento raz nás nesklamal. Čo vás najviac zaujalo z noviniek vystavených na veľtrhu? Najväčším hitom boli pre mňa okuliare VR, ktoré už síce poznáme dlhšiu dobu, ale stále nie sú dokonalé. Je stále možnosť niečo na nich vylepšiť. Túto úlohu si zobral na starosť známy vydavateľ Asus, ktorý to zvládol na výbornú. 1 Ktoré konkrétne parametre firma Asus na okuliaroch vylepšila? Vylepšila ovládanie, ktoré je jednoduché a ľahko sa s ním pracuje. Ďalej zlepšila výkonnosť, a tým nám predstavila aj nové aplikácie, ktoré si vyžadujú lepšiu kvalitu. Nakoniec zlepšili dizajn, ktorý je elegantný a nespôsobuje žiadne vedľajšie zranenia ani odtlačky. 2 3 Ste vlastníkom takýchto VR okuliarov? Nevlastním tieto okuliare, pretože očakávam, že rôzne organizácie podchytia tento nápad od C Asusu a ešte okuliare vylepšia. Nie sú predsa na svete tak dlho, takže možno o jeden alebo dva roky by sa ich oplatilo zakúpiť. antica Nova je miešaný mládežnícky spevácky zbor, založený Jánom Schultzom v roku Členmi sú študenti trnavských gymnázií a zriedkavejšie i študenti iných stredných škôl. Súčasným zbormajstrom je od roku 1983 Gabriel Kalapoš. Piesne spievané v zbore sú rôzne, od klasických až po moderné, v slovenskom, v českom aj v anglickom jazyku. Objavila sa na trhu aj iná novinka. Predpokladáte jej vysokú popularitu do budúcnosti? Na trhu sa objavil nový prototyp konzoly od Sony, ktorý je prenosný a výborne padne do ruky. Dalo by sa povedať, že je to taká zmešanina predošlých konzol, ale, samozrejme, je jedinečný svojím dizajnom a parametrami, ktoré tento produkt obsahuje. Zatiaľ bol však predvedený iba návrh a dokonca ešte nedostal ani meno. Myšlienka to ale nie je vôbec zlá. 4 Cantica Nova dosiahla mnoho úspechov v rôznych súťažiach. Zbor vystupoval aj v zahraničí ako napríklad v Grécku, v Českej republike, v Maďarsku, v Nemecku, v Poľsku, v Rakúsku, v Slovinsku dokonca aj v USA. 5 Aké sú vaše celkové dojmy z návštevy veľtrhu? Tohtoročný veľtrh bol veľmi zaujímavý, ukázali sa na ňom známe firmy, ale taktiež aj nové tváre, ktorým prajem do budúcnosti veľa úspechov. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som videl, že aj rôzni majitelia firiem spolu dobre vychádzajú a dokonca si radia, ako zlepšiť technológie vo svete. Cantica Nova nie je len o sútažiach a tvrdej práci, je to zbor, kde si vytvoríte mnoho nekonečných priateľstiev, zažijete veľa zábavy a určite nebudete odchádzať bez skúseností a krásných spomienok. Každý prvák na sústredení musí podstúpiť skúšku odvahy a je korunovaný za Cantičiara. Veľa ľudí si myslí, že zborový spev nie je pre mladých. Sú však na omyle. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak raz do zboru vstúpite, nikdy neoľutujete. Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov do budúcnosti. Paulína Varová, 1.DA Richard Takáč, Róbert Suchý, 2.A Ženy a IT? O ženách za volantom panuje veľa predsudkov, povier a dokonca aj vtipov. Rovnako rýchlo sa rozšíril aj názor, že žena a počítač sa k sebe veľmi nehodia. Práca s informačnými technológiami si vyžaduje veľkú dávku kreativity a analytického myslenia, ktoré vedia výborne poskytnúť práve ženy. Tie do IT rozhodne patria a my sme sa o tom išli presvedčiť priamo do sídla svetoznámej firmy Microsoft. zdroj: microsoft.com Ráno sme sa dostavili do komplexu kancelárií a konferenčných miestností, nasýtených duchom tejto spoločnosti. S netrpezlivosťou a miernym strachom sme čakali, čo sa bude diať. A dialo sa toho skutočne veľa. Najskôr sme navštívili workshop programovania. Okrem pohľadu na pekného lektora sme mali možnosť naučiť sa základy HTML a dokonca si vytvoriť vlastnú webovú stránku. Druhý workshop bol zameraný na prácu v tíme. Na dlhé a nudné prednášky o komunikácii a spolupráci môžete hneď zabudnúť. My sme sa naučili pracovať v kolektíve úpl- ne inou formou. Každý z tímov dostal presne dvadsať dlhých špagiet, meter lepiacej pásky, kúsok špagátu a jeden marshmallow cukrík. Našou úlohou bolo postaviť z tohto materiálu čo najvyššiu vežu, ktorá bude stáť aspoň 10 sekúnd. Naša veža nakoniec spadla, no naučili sme sa, aké to v skutočnosti je, keď pracujete s úplne neznámymi ľuďmi na spoločnej úlohe. Záverečnou, a pre mňa najzaujímavejšou časťou, boli prednášky troch žien pracujúcich v Microsofte. Rozprávali nám o svojich životných príbehoch a o svojej ceste k IT. Niektoré z nich programovanie ani technické odbory vôbec neštudovali, a predsa sa ocitli na vysokých miestach v tejto spoločnosti. Asi najviac ma motivovala myšlienka, že každý by sa mal venovať tomu, čo ho skutočne baví, snažiť sa byť najlepší a úspech nakoniec príde. Ich slová boli veľmi inšpiratívne a prinútili ma pohrávať sa s predstavou, ako tam o niekoľko rokov stojím ja. Mirka Gažová, 3.B P o školských chodbách som sa prechádzala ako zvyčajne spolu so spolužiačkami. Smiali sme sa ako šialené, ale vôbec nám to nevadilo. Mám ich rada no mám pocit, že sa niečo zmenilo odkedy som ho prvýkrát uvidela. Ale o tom potom. Boli sme v pavilóne C alebo teda v pavilóne opíc ako to nazývame my... naozaj sa ma nepýtajte prečo ho tak voláme neviem to. Konkrétne sme sa nachádzali na 4. poschodí a keďže to píšem anonymne tak môžem napísať, že sa jedná o chalana z 3.C. Boli sme pri babských WC, keď som si ťa prvýkrát všimla. Vychádzal si z vécka. Mal si krásne a zároveň obyčajné biele tričko a čierne rifle. Tvoje modré oči sa na mňa na milisekundu pozreli a ja som mala pocit, akoby sa zastavil čas. Mierne si sa usmial a ja som sa roztápala. To bolo prvýkrát, čo som cítila motýle v bruchu pri chlapcovi. Po druhýkrát to bolo, keď som ťa videla spolu s kamarátom ísť po chodbe. Na niečom ste sa smiali a ja som vás iba z diaľky sledovala. Vtedy som sa rozhodla, že chcem o tebe vedieť viac. Zistila som si tvoje meno vďaka ročenke a instagramu viem, kto si. Neskôr som zistila, že máš mladšieho brata, ktorý chodí s tým mojím do triedy. Viem, aj kde bývaš, aké krúžky si navštevoval. Jediné, čo neviem je... aký si naozaj. A taktiež ma trápia otázky typu: Vieš o mne? Cítiš to isté čo ja, keď ťa vidím? Registruješ ma vôbec? Viem, že pre teba asi nebudem nikdy dosť dobrá, ale ĎAKUJEM za každý tvoj úsmev, ktorý si mi daroval :). Odkedy viem, že si, sa cítim vyzretejšie. Nie som taká ako kedysi. A aj keď viem, že náš vzťah nebude nikdy skutočný tak na teba nebudem môcť zabudnúť. Skúšala som to. Napriek tomu však verím, že ty svoju lásku budeš milovať rovnako ako ja teba. Anonym zdroj: krazyinlove.com

7 12 Z domova Redakčné okienko 13 Aj my sme Holokaust prežili útržky zo života redakcie Stretnutie so ženami, ktoré prežili holokaust nepatrí k tým, na ktoré sa dá zabudnúť. My sme pravdepodobne (a to verím, že naozaj) poslednou generáciou, ktorá sa s obeťami holokaustu môže stretnúť osobne, porozprávať sa s nimi a pochopiť, aký dopad mali udalosti spojené s druhou svetovou vojnou na obyčajných ľudí. Beseda s pani Evou Mosnákovou a pani Lýdiou Piovarcsyovou (87), rodenou Steinerovov nám ukázala, ako sa obyčajný život môže z jedného dňa na druhý zmeniť na nočnú moru. Tymto článkom by som rada sprostredkovala aspoň časť informácií pre tých, ktorí sa besedy zúčastniť nemohli, a zdôrazniť posolstvo, ktoré dámy so sebou priniesli. Necítim nenávisť, to boli prvé slová 84-ročnej pani Evy, prvej z dám, ktorá nám vyrozprávala svoj príbeh. Detstvo prežila podobne ako naši rodičia, podobne ako my. No prišiel rok 1942 a deväťročnej Eve sa zmenil svet. Vojna, arizácia, antisemitizmus ich doviedli do zúfalej situácie. Jediným východiskom pre jej rodinu bolo ukryť sa. Bolo to nebezpečné ako pre rodinu židovskú, tak aj pre rodinu, ktorá skrývala židov. Napriek trestu, ktorý hrozil (smrť či vlak do Osvienčimu) sa našlo veľa rodín, ktoré našli odvahu pomôcť. Jednou z nich bola aj rodina Konrádovcov, ktorá ukrývala práve pani Evu, jej otca a mamu. Skryli ich do miestnosti, z ktorej nesmeli vychádzať. Niekto z vás si môže povedať, veď čo, nič sa jej nestalo, len sa schovavala. Áno, dá sa na to pozrieť aj takto. No uvedomme si, že pani Eva mala vtedy len 9 rokov. Bolo to dieťa, ktorému sa stala izba na niekoľko rokov väzením. Dieťa, ktoré bolo potrestané za to, že bolo iné. Príbeh pani Lýdie Piovarcsyovej, rodenej Steinerovej bol trochu iný. Vyrastala v Bratislave, v rodine majiteľov vychýreného antikvariátu Steiner, ktorý bol založený v roku Otec bol ortodoxný žid a nábožne založený muž, matka bola taktiež židovka. Pravdepodobne patrili k vyššej spoločenskej vrstve, keďže pani Lýdia mala ako dieťa pestúnku, svoju rakúsku kinderfreulein. Keď vstúpili do platnosti arizačné zákony, pokojný život v hlavnom meste sa pre jej rodinu zmenil. Ich obchod prevzal Ľudo Ondrejov (áno, ten autor) no do roku 1942 v ňom mohli ešte pracovať, hoci postupne prichádzali o ľudské práva a slobody. V roku 1942 sa situácia na Slovensku zmenila. Prezident Tiso neodolal tlaku Nemeckej ríše a už aj zo Slovenska sa začal proces deportácie Židov do koncentračných táborov. Práve rok 1942 bol zlomový aj pre rodinu Steinerovcov. Ľudo Ondrejov napísal slovenskej vláde list, v ktorom sa vyjadril, že rodinu Steinerovcov už viac nepotrebuje vo svojom antikvariáte. Tento list znamenal rozsudok smrti pre rodičov pani Lýdie. Odišli 52. transportom zo Žiliny do Osvienčimu, a deväťročná Lýdia videla svojich rodičov naposledy. Ju ako dieťa zachránila pestúnka. Pamätala si, ako si otec, silný veriaci, bral so sebou svoje modlitebné knihy a ako sa dlho lúčili, až tak, že ich malá Lýdia posielala preč, lebo ju ako dieťa už boleli nohy. Ľútosť nad touto spomienkou sa niesol celou miestnosťou. Pani Lýdia sa vďaka falošným papierom dokázala skrývať až do roku Byt, v ktorom žila s pestúnkou prepadlo gestapo, keď ju niekto udal za to, že varila obed pre Židov, skrývajúcich sa v okolí. Lýdiu ako 12-ročnú deportovali, nie však do Osvienčimu, ale do českého tábora Terezín. V tábore zostala až do času tesne pred jeho oslobodením. Zo začiatku trávila celé dni sama v hale kasární, zavretá v obrovskej miestnosti. Dennú poživeň tvorili slané krúpy a dve lyžičky cukru, týždenný prídel chleba nebol väčší ako ľudská dlaň a deň, keď mohli jesť zemiaky alebo repu bol sviatkom. Neskôr v tábore povolili učiteľkám vyučovať deti v tábore, a tak sa uprostred vojny, v rozbitej krajine a v tábore, ktorý slúžil ako prechodná stanica do tábora smrti, mladá Lýdia začala učiť. Radosť z tejto skutočnosti v jej očiach nezmizla ani po viac než sedemdesiatich rokoch. Z tábora sa po jeho oslobodení presunula naspäť do Bratislavy. Po krátkej dobe strávenej u vzdialených príbuzných ju starí rodičia odviedli do Kežmarku. Bolo po vojne. Rodina Steinerovcov prišla o šestnástich členov. Antikvariát Steiner bol obnovený a funguje dodnes, na Ventúrskej ulici v Bratislave. Jazvu na radosti z prežitia však predstavovali informácie o osude rodičov pani Lýdie. Dozvedela sa, že v deň ich príchodu do Osvienčimu jej mamu roztrhali psy a otec zomrel v plynovej komore. Keď dozneli príbehy, nastal čas na otázky. Zo začiatku vládlo v miestnosti rozpačité ticho. Akoby sme onemeli. Neskôr sa niektorí osmelili a dámy ledva stíhali odpovedať. Dozvedeli sme sa aj čo-to o ich živote po vojne, z pani Lýdie sa stala učiteľka a pani Eva sa vydala za Vladka, jedného z členov rodiny, ktorá ich ukrývala. Možno si niektorí myslia, že rozprávať o holokauste je zbytočné. Je to predsa dávno za nami. No genocída, systematické vyvraždenie menšiny, smrť šiestich miliónov ľudí nie je udalosť, ktorá sa dá vymazať z dejín či zakopať do hliny. V dobe, keď nacionalistické hnutia vstávajú z popola, nielen na Slovensku, ale v celom svete, keď sa politické hnutia snažia o návrat do čias, kedy bolo potrebné povolenie na výjazd z krajiny, keď patriotizmus prevláda nad slobodným pohybom, je oveľa dôležitejšie pamätať a poznať nie veľmi vzdialené dejiny Európy a sveta. Na to, aby sme vedeli rozoznať hrozbu súčasnosti, musíme najprv poznať chyby minulosti. A práve najväčšou chybou minulosti bolo mlčanie. Mlčiaca väčšina, ktorá sa prizerala tak, ako sa mnohí z nás prizerajú aj dnes. Mlčiaca väčšina, ktorá odvráti zrak od prejavu rasizmu. Mlčiaca väčšina, ktorá sa díva, ako členovia parlamentu systematicky útočia na menšiny ( špinaví paraziti, incestné, zaostalé poloopice, smradlaví židáci - vyjadrenia poslancov NR SR), nenápadne prezentujú neonacistické symboly ako číslo 88, orlicu, alebo 14 slovnú vetu neonacistov. Preto som presvedčená, že posolstvo týchto dám, nebuďte Mlčiaca väčšina, prišlo pre našu školu práve včas. Sme škola plná ambicióznych ľudí, nás, ktorí máme moc zmeniť smerovanie našej spoločnosti. Stretnutie s pani Lýdiou a pani Evou ma motivovalo. Nechcem byť viac mlčiacou väčšinou. Preto som hľadala. Hľadala som, hľadala a našla som. Na Facebooku stránku Mladí proti fašizmu. Založil ju študent asi v našom veku, ktorý odmietol mlčanie väčšiny. A práve on ma nakopol. Uvedomila som si, že aj ja mám hlas. Hlas, ktorý sa chystám použiť. A čo ty? Soňa Ivanovičová, septima A Aj tento rok sa konala pravidelná celoslovenská novinárska súťaž stredoškolských a vysokoškolských časopisov. Áno, hovorím o Štúrovom pere. Starý Blesk, ktorý sa drží svojich dlhoročných tradícií, ani tentoraz nezmeškal túto udalosť a zúčastnil sa. Na konci apríla, kedy sa konalo vyhodnotenie už 22. ročníka tejto súťaže, som sa vybral do Zvolena spolu s mojím kolegom Matúšom, šéfredaktorom Starého Blesku. Cestovali sme s veľkými očakávaniami a ešte väčšími obavami. No hlavne, že nie dlho. Za pár minút po našom príchode sa práve začalo hodnotenie časopisov, takže sme nič podstatné nezmeškali. Po vypočutí si pozitívnych slov, ale aj kritiky k prvému časopisu som pochopil, že tu to berú naozaj vážne. V slovách Pavla Vitka, hlavného porotcu, bolo počuť veľkú odbornosť aj dlhoročné skúsenosti. Jednoducho mu neunikol žiadny detail. Prišiel čas na nás. Hlavný porotca sa nám položil sériu otázok, ako sa v redakcii máme, čo sa za posledný rok zmenilo apod. Po nás začal hovoriť on. Ako prvé nás pochválil za veľkú energiu, ktorú sme ako nováčikovia priniesli do časopisu. Pozitívne hodnotil naše články, ktoré sa venujú všestranným témam a nedržia sa len za múrmi školy. Vidí v časopise veľký potenciál aj do ďalších rokov. Potom nasledovala kritika, ktorej nebolo málo. V celku časopis doslova hýril grafikou a na veľa mnohých miestach bolo jej použitie prehnané. Každý z článkov obsahoval iný typ grafiky, čím celkovo vyzeral časopis v očiach hlavného porotcu chaoticky. Odporučil nám časopis farebne zjednotiť, grafiku a písmo ustáliť. Následne sme si vypočuli rady od bývalého šéfredaktora Starého Blesku, dnes už úspešného TV moderátora a novinára, Patrika Hermana. Hovoril o problémoch školských časopisov všeobecne, stručne a výstižne. Spomenul napríklad situačný humor, ktorý sa často vyskytuje v školských vtipoch a pre nezainteresovaného diváka je nudný. Nezabudol spomenúť miniatúrne skupinové fotky, kde sa nedokážu identifikovať ani tí, čo sú na nej alebo články, kde 90% obsahu zaberá opis cesty a k podstate sa autor dostane až v poslednej vete. Naše gymnázium vždy siaha na najvyššie méty vo všetkom, do čoho sa pustí. Do časopisu som vložil svoje maximum, a preto som neskrýval sklamanie z hodnotenia. Postačí mi ako náplasť Diplom za účasť? Nie. Ako som však zistil, na časopise je ešte treba poriadne zamakať a som na to pripravený. Matúš spísal všetky rady a pripomienky zo súťaže, ktorých sa budeme držať a urobíme všetko preto, aby sme sa zlepšili. Predpokladám, že zmenu vidíte už v tomto čísle. Žijeme v neustále meniacej sa dobe, a je pre nás dôležité, aby sme s ňou stále držali krok. V marci sme sa posunuli o krok vpred a poslali sme Starý Blesk do neznámych vôd internetu. Žiaci školy, profesori, rodičia aj všetci priaznivci časopisu majú odteraz možnosť prečítať si bývalé čísla časopisu, ktoré nezastihli počas obdobia predaja. Momentálne pracujeme na doladení mobilného zobrazenia stránky, aby sa články dali prehľadne nájsť a prečítať v zobrazení prispôsobenom mobilom či tabletom, bez potreby originálneho pdf súboru časopisu, ktorý by pri sťahovaní cez mobilné dáta čerpal príliš veľa dát princíp mobility. Náš časopis na webe čítajú ľudia z okruhu veľkých miest Slovenska a dokonca aj Európy. Maximálne uľahčujeme žiakom nášho gymnázia prispievať do časopisu cez stránku CHCEM PRISPIEŤ! Je pre nás dôležité, aby mohli prispievať čo najľahšie, pohodlne a odkiaľkoľvek. Od tohto čísla spúšťame ďalšiu novinku možnosť inzerovania reklamy v našom časopise. Všetci záujemcovia o prenajatie si voľného reklamného miesta v Starom Blesku sa dozvedia všetky podrobné informácie na stránke časopisu. Pre ďalšie informácie nás neváhajte kontaktovať. Povedzme si otvorene, Starý Blesk tu bol, je aj bude dlhé roky po nás. Ale dúfam, že naša snaha padne na úrodnú pôdu a vo všetkom pozitívnom, čo sme začali, sa bude pokračovať aj nasledujúce roky. Viac informácii na webe Roman Rozič, 3.B

8 Z domova Financie Finančná gramotnosť F inančná gramotnosť je ďalším z povinných klasifikovaných predmetov vo 4. ročníku. Predmet rozvíja u študentov spôsobilosti, ktoré sú potrebné pre orientáciu v súčasnom finančnom svete. Žiaci majú možnosť nadobudnúť znalosti a schopnosti, aby dokázali reagovať na udalosti v neustále sa meniacom ekonomickom prostredí. Predmet finančná gramotnosť, to nie sú iba hodiny strávené za počítačom, ale aj napríklad exkurzia do Národnej banky Slovenskej republiky a pomoc s daňovými priznaniami či inými formulármi pracujúcich študentov. Pri mnohých predmetoch sa vzniká pocit, že podávané informácie sú zbytočné, ale vedomosti získané na finančnej gramotnosti sú prakticky využiteľné. Čo je náplňou predmetu? Oboznámenie so základnými pojmami v oblasti sveta financií a ich následné praktické využitie. Dokázať si samostatne riadiť vlastný rozpočet a riziká s tým spojené. Rozvíjať svoj vlastný potenciál získania príjmu, schopnosť sporiť a stanovovať si finančné ciele. K ďalším aspektom patrí efektívne využívanie finančných služieb a orientácia v bankových Návšteva národnej V produktoch. Dôležitá je taktiež orientácia v problematike ochrany práv zo strany spotrebiteľa a schopnosť uplatňovať ich v bežnom živote. Vo všeobecnosti predmet rozvíja schopnosť žiakov orientovať sa vo sfére peňazí, chápať potrebu zabezpečenia peňazí pre uspokojovanie životných potrieb, prijímať finančné rozhodnutia a finančnú zodpovednosť, plánovať tok peňazí a hospodáriť s nimi v každodenných životných situáciách. interaktívnou metódou a to prácou s rôznymi médiami a materiálmi. Nezanedbateľnou súčasťou sú taktiež aj projekty prevažne vypracovávané v skupinách. Môžete si vyskúšať, aj aké je to založiť si vlastný podnik alebo živnosť a čo všetko táto zodpovednosť so sebou prináša. banky Slovenska mesiaci október sme sa my, žiaci 4-tého ročníka zúčastnili exkurzie v Národnej banke Slovenskej republiky v rámci predmetu finančná gramotnosť. Hlavným cieľom prednášky bolo oboznámiť sa a orientovať sa vo svete bankovníctva a financií, získať informácie o výhodách a nevýhodách jednotlivých typov účtov a o nebezpečenstvách a prevencii pri bankovej transakcii. Celá prednáška bola vedená interaktívnou formou prostredníctvom mobilnej aplikácie, čo umožňovalo najlepším z nás súťažiť aj o vecné ceny. Pred vstupom do samotnej zasadacej miestnosti sme dostali materiály, ktoré boli neskôr využívané práve v rámci mobilnej súťaže. Začali sme základnými informáciami o histórii budovy NBSR, jej vývojom, funkciou a hlavným zameraním. Neskôr sme prešli na otázky zamerané najmä na špecifické typy účtov, ich možnosť založenia, používanie a prípadné riziká spojené s platbami cez internet. Dozvedeli sme sa, že výbornou pomôckou pri výbere najvýhodnejšieho typu účtu sú internetové stránky, ktoré umožňujú porovnávanie samotných bankových produktov. Banky poskytujú pre študentov zvýhodnené tzv. študentské účty, ktoré sú ponúkané potenciálnym bankovým zákazníkom bez poplatkov. V ďalšej časti prednášky sme sa do- zvedeli rozdiel medzi kreditnou a debetnou kartou a oboznámili sme sa so špecifickými znakmi a piktogramami, ktoré zabezpečujú bezpečnosť bankových prevodov. Následne sme sa naučili rozlíšiť reálny bankomat od napodobeniny, či možnosť rozlíšiť nepravú bankovú stránku, ktorí často využívajú hakeri, pod zámienkou získať peniaze od bežných klientov banky či internetbankingu. Jednou z najužitočnejších častí prednášky bolo informovanie o bankovom výpise, ktorému často najmä mladí ľudia, ktorí nemajú dostatočné informácie a skúsenosti zo sveta financií, nerozumejú. V dnešnej dobe je celkom bežné, že študenti získajú veľké množstvo informácií, ktoré nie je vždy možné uviesť do praxe. Práve vedomosti z oblasti financií sú často podhodnotené avšak v bežnom živote nevyhnutné. Možno práve takéto prednášky sú prostriedkom ako získať znalosti, ktoré pomôžu v budúcnosti vyhnúť sa veľkému množstvu komplikácií či nepríjemností. Miriama Chudíková, 4.A pozadie - zdroj: blackfootchurch.com Teraz sme sa dostali až sem. Vybojovali sme prvý boj, skončili školu a stojíme pred ďalšou, veľmi dôležitou výzvou nášho života. Tou je dospelosť. To bolo pred štyrmi rokmi. Jabĺčko sa dokotúľaľo. Je to tu. Dočkali sme sa. Štyri roky uplynuli a nastal čas navždy sa rozlúčiť s naším gymnáziom. Za to, že sa nám podarilo úspešne ukončiť strednú školu, môžeme byť na seba právom hrdí. No za to, čo si odtiaľto odnášame, vďačíme predovšetkým profesionálnemu prístupu našich učiteľov, ktorí nás viedli a pomáhali nám orientovať sa na kľukatých cestách nášho vzdelávania. Všetci sme počas týchto štyroch rokov zažívali radosti, sklamania i pocity beznádeje. Boli chvíle, kedy sme mali chuť vzdať sa a zahodiť celé svoje dovtedajšie úsilie. Všetci sme vytrvali a dokázali čeliť nástrahám, ktoré na nás denne číhali. Nina Haladová, Miriama Chudíková, 4.A Maturantami Slniečko septembra, ružové jabĺčko, okolo školy sa kotúľa ľahúčko... Všetci si pamätáme deň, keď sme nesmelo čakali pred bránami školy. Nikto z nás vtedy netušil, čo ho čaká a neminie. Aká tŕnistá bude cesta za vedomosťami. Štruktúra hodín Študenti získajú prehľad z oblasti finančnej gramotnosti, aj vďaka tomu, že učebné texty sú písané zrozumiteľne a zaujímavo. Žiaci majú možnosť testovať si vedomosti a riešiť zadania otvorených otázok a úloh v priebehu štúdia či už individuálne alebo skupinovo. Študuje sa v pohodlí domova prostredníctvom internetu, ale i v školskom prostredí a je aj príležitosť zapojiť sa do súťaží počas školského roka. Hodiny sú orientované na osvojovanie všeobecných vedomostí a zručností, rozvoj logiky a tvorivosti formou brainstormingu, myšlienkových máp, riešenia problémov, situačných a inscenačných metód na báze príkladov a taktiež sa vedú aj diskusie a besedy. Vyučovanie prebieha rozlúčka s Týmito slovami sa na slávnostnom vyradení absolventov nášho gymnázia lúčila Alžbeta Hilková, študentka teraz už bývalej 4.B. Okrem oficiálnej rozlúčky maturanti škole zanechali tablá a stromčeky, ktoré zasadili spoločne s triednymi profesormi vo dvore školy na znak dlhoročnej študentskej tradície. Roman Rozič, 3.B Blahoželáme šéfredaktori Matúšovi Remišovi k vynikajúcemu maturitnému vysvedčeniu, ktoré prebral na slávnostnom vyradení absolventov školy.

9 16 Zo zahraničia Zo zahraničia 17 GJh, M onako, druhá najmenšia krajina na svete. Azúrové pobrežie, známe aj ako Francúzska riviéra. Švajčiarsko, krajina známa krásnym výhľadom na hory. Tri úžasné krajiny, ktoré sme mali možnosť navštíviť počas jedného zo školských výletov. Keď sme konečne ráno prešli hranice medzi Talianskom a Monakom, neskutočne som sa potešila a cítila som sa plná energie. Už som sa nevedela dočkať, kedy uvidím jedno z mojich vysnívaných miest. Pani Katka, naša sprievodkyňa, nám poskytla mnoho informácií, či už o samotnom Monaku, alebo o kniežacej rodine. A ani sme sa nenazdali, už sme vystupovali na parkovisku pod Oceánografickým múzeom a vydali sme sa spoznávať toto úžasné mesto. Cez rôzne zaujímavé uličky sme sa dohstali ku kniežaciemu palácu, odkiaľ sme mali výhľad na prístav, v ktorom stálo mnoho jácht. Viacerí sme si vtedy zaželali vlastniť nejakú. Okolo obeda sme sa vrátili k Oceánografickému múzeu, pred ktorým sa to už hemžilo turistami. Vybrali sme sa každý svojím tempom spoznávať krásy tohto múzea. Všetkých nás najviac dostalo obrovské akvárium, kde okrem korytnačiek a mnohých druhov rýb plávali aj žraloky. Celé to bolo fascinujúce. V Monte Carla, kde sme navštívili nádherné japonské záhrady. Prešli sme zlatou bránou pani profesoriek Bánovej a Slobodovej a pobrali sa pozrieť sa na známe kasíno. A tu sme prvýkrát počuli legendárnu hlášku p.p. Slobodovej: GJH, zahustíme sa! Tak sme sa zahustili. Prešli sme sa okolo známeho kasína a hotelu, kde bývajú samí bohatí ľudia, poobdivovali sme drahé autá, a hoci sme boli unavení, vydali sme sa na dlhšiu prechádzku smerom k autobusu. Nasledujúci deň bol oproti tomu prvému nenáročný. Ráno nás čakala návšteva parfumérie Fragonard v mestečku Grasse, ktoré je známe aj ako hlavné mesto parfumov. Okrem toho, že sme sa dozvedeli, ako sa vyrábajú parfumy, aký je rozdiel medzi parfumom, eau de parfume a eau de toilet, dostali sme papieriky s názvami parfumov a ich zloženia a začala tá zábavnejšia časť uhádnuť, akú vôňu cítime. Z parfumérie sme odchádzali všetci v takom ľahšom opare. Ďalšou našou zástavkou bolo stredoveké mestečko Saint Paul de Vence, kde to naozaj vyzeralo, ako keby sa čas zastavil. Uzučké uličky, kamenné hradby a, samo- zahustíme sa! zrejme, nádherný výhľad. Týmto mestom sme ale nekončili, pokračovali sme bližšie k pobrežiu, k mestečku Saint Raphaël. Hoci nebolo more najteplejšie, po celom dni bolo osviežujúce. Neodolali sme a skoro všetci sme si aspoň nohy omočili. Na tretí deň sme sa vydali do Verdonského kaňonu, ktorý je druhý najväčší na svete. V samotnom kaňone sme mali niekoľko zastávok a nestíhali sme žasnúť nad tým, čo všetko dokáže príroda vytvoriť. Nakoniec sme sa zastavili pri jazere Sainte Croix, kam ústí aj rieka Verdon. A všetci sme si to miesto hneď zamilovali nádherná farba vody, do ktorej sme sa túžili hodiť. Posledný deň sme strávili vo Švajčiarsku. Ani sme nevedeli ako, ale prišiel posledný deň. V Ženeve sme začali prehliadkou botanickej záhrady. Následne sme sa prešli popri jazere až do samotného centra, kde nás čakal menší rozchod, ktorý sme všetci využili na návštevu McDonaldu. Následne sme sa znovu vybrali k jazeru, aby sme nasadli na loď a pozreli si celé okolie Ženevského jazera. Po plavbe sme znovu dostali rozchod a niektorí z nás sa vybrali smerom ku gejzíru. Boli sme fascinovaní jeho výškou. V Ženeve náš výlet končí a čaká nás 14 hodín cesty domov. Celkovo to bol veľmi úspešný výlet. Počas šiestich dní sme stihli precestovať niekoľko krajín, navštíviť veľa miest, nachodiť cez 71 tisíc krokov, čo je skoro 60km, niekoľko z nás sa úspešne spálilo, porobiť niekoľko stoviek fotiek, mať kvantum nových zážitkov... A už teraz viem, že by som sa rada do týchto krajín niekedy v budúcnosti vrátila. Magdaléna Ondrušková, septima A

10 Zo zahraničia Zo zahraničia reminiscencie z Talianska D ruhý týždeň májový sme sa my, študenti z 1.A,1.CA a 1.DA zúčastnili literárnej exkurzie v Taliansku. Neapol Capri Pompeje Vatikán Rím. To sú historické miesta, ktoré sme navštívili. O Capri, Pompejách a Neapole uvádzame vyjadrenia niektorých žiakov. Rím a Vatikán bol takisto ohromný a zostane navždy v našich srdciach (predstavte si, že sme vyšli do Kopuly sv. Petra po všetkých schodoch hore aj dolu, prekladali sme vo Fore Romane celú históriu, obehli vnútornú časť Kolosea a dokonca sme navštívili zmrzlináreň so 150 zmrzlinami). Veľké ĎAKUJEME patrí za zorganizovanie, odborný výklad a starostlivosť na literárnej exkurzii pani zástupkyni Starnovej, Pavelkovej a Dúbravskej. Vôňa Capri Našou prvou zastávkou bol idylický ostrov Capri. Privítala nás kombinácia vône mora, legendárnych parfumov a tropického ovocia. Uličky boli plné malých kaviarničiek, domácich pizzerií, obchodíkov s miestnymi suvenírmi. Sprievodca Karol nás zahŕňal zábavnými informáciami a faktami o ostrove. Giordino di Augusto (Augostova záhrada) nás očarila tunajšou prírodou a veľkolepými výhľadmi na zátoky s priezračnou tyrkysovou vodou. Zažili sme aj adrenalínovú jazdu s miestnym vodičom po kľukatých a úzkych cestách. Očarila nás vila San Michele. Vybudoval ju Dr. Munthe na základoch starej rímskej vily, ktorú objavil pri rekonštruovaní viníc. Pred nami sa objavili krásne izby s dobovým zariadením, sfinga, ktorú každý rád pohladkal s nádejou na splnenie priania. Obklopení kvetmi a všade prítomnou zeleňou sme sa prechádzali a fotili v záhradách. Opäť sa nám predostreli krásne výhľady na tyrkysové more. Pofukoval svieži vánok a ma sme si užívali vôňu ostrova. Erik Beck, Jakub Benko 1.CA Historické Pompeje Kedysi rušné a živé mesto. Aj napriek ruinám a rozpadnutým budovám pokrytým popolom, mesto aj dnes víta milióny návštevníkov z celého sveta. Druhý májový týždeň sme medzi nich patrili aj my. Pompeje. Dávni obyvatelia netušili, že ich život je v ohrození sopkou Vezuv. Jedného dňa ich životy zostali pochované pod plachtou popola. Archeológovia odkryli fascinujúcu architektúru a umeleckú výzdobu najbohatších domov. Upútali nás nástenné maľby, bronzové a mramorové sochy a mozaiky, fórum, Jupiterov chrám, Mercuriova ulica a veža, kúpele, Diomedova vila, amfiteáter. Prekvapila nás novootvorená expozícia múzea, v ktorej sú vystavené najdôležitejšie artefakty. História, ktorá na nás viala s miernym sopečným vánkom prachu nás utvrdila v tom, že žiadna kniha, či film, ale práve autentické poznanie minulosti nám dáva možnosť spraviť krok do budúcnosti. Daniela Dvoráková, Lucia Kányová, 1.CA Ako chutí neapol? P rekonávanie strachu, pečenie pizze s miestnymi, či obava o život v nebezpečných uličkách Neapola. Znie to možno ako adrenalínový výlet, ale aj takto mohla vyzerať naša literárna exkurzia do Talianska. Tohtoročná exkurzia bola výnimočná, najmä vďaka našej skvelej zostave. Už doma sme sa tešili nielen na nezabudnuteľné zážitky, ktoré spolu počas týchto 4 dní prežijeme, ale aj na ochutnávku typických talianskych jedál. Po preskúmaní čarokrásneho Capri sme sa vylodili v historickom meste Neapol. Hrôza! S Capri sa to nedá porovnať! Špinou, odpadkami a nevľúdnosťou sa výrazne líšil od rozprávkového ostrova. Tu žije Hamšík?!? Kto hľadá, nájde. Aj my sme v Neapole odhalili jeho čaro. Prvou zastávkou bol prístav. Neuveríte, čo nám ponúkol náš sprievodca Karol. Surové mušle priamo z mora, pokvapkané citrónom. Spočiatku sa prihlásilo iba málo žiakov, avšak keď svoj strach prekonali aj naše profesorky, počet odvážlivcov rapídne stúpol. Tieto maličké plody mora nás však veľmi nezasýtili, a tak sme sa Pravá neapolská pizza INGREDIENCIE 500 g hrubej múky, plus trocha na pomúčenie 10 g soli 10 g čerstvého droždia 325 ml vlažnej vody trocha suchej strúhanky na posypanie POSTUP Rúru vyhrejeme na 250 C. Do väčšej misky dáme múku a soľ. Droždie rozpustíme vo vlažnej vode, postupne pridáme k múke a dôkladne premiešame, aby vzniklo cesto. Keď je cesto príliš lepkavé, pridáme viac múky. Z cesta vytvarujeme bochník, zakryjeme utierkou a necháme 5 minút oddýchnuť. Potom cesto 8 10 minút miesime a napokon ho rozdelíme na dve časti. Každú časť miesime osobitne ešte niekoľko minút a potom z nej vytvoríme bochník. Bochníky cesta položíme na pomúčenú kuchynskú utierku a zakryjeme inou, mierne navlhčenou utierkou. Dáme kysnúť na 30 minút na teplé miesto.medzitým dáme do misky paradajky, trocha ich rozpučíme vidličkou, osolíme, okoreníme a dôkladne premiešame. Čistú pracovnú dosku jemne pomúčime a roztiahneme na nej cesto tak, že z v predvečerných hodinách náhlili rušnými uličkami Neapola zažiť atmosféru pravej talianskej pizzerie. Aj keď to tak na prvý pohľad možno nevyzeralo, mali sme možnosť pochutnať si na pizzi v najstaršej pizzerii v Taliansku- Port Alba. Čakanie na naše vytúžené jedlo sme si skrátili návštevou kuchyne, kde nám energický kuchár ochotne ukázal spôsob spracovania tradičnej neapolskej pizze. Boli sme uchvátení jeho zručnosťou. Počas tejto prípravy nám objasnil každý jeden krok a náš sprievodca nám to ochotne preložil. Na náš prvý deň v Taliansku doteraz spomíname s úsmevom a radi by sme sa opäť vrátili okúsiť chuť Talianska. Ema Kramárová a Veronika Mitická, 1.CA PRÍLOHA 300 g konzervovaných dužinatých paradajok soľ a čerstvo pomleté čierne korenie 4 lyžice extra panenského olivového oleja, plus trocha na pokvapkanie 25 g parmezánu, čerstvo postrúhaného niekoľko lístkov bazalky alebo trocha sušeného oregana 150 g mozzarelly, pokrájanej na hrubšie kúsky bochníka vznikne kruh s priemerom asi cm, ktorý je približne rovnako hrubý ako palacinka (musíme dať pozor, aby sa cesto neroztrhlo), ale po obvode trocha hrubší. To isté urobíme aj s druhým bochníkom cesta. Dva väčšie plechy posypeme strúhankou a položíme na ne cesto na pizze. Každý kruh cesta rovnomerne natrieme roztlačenými paradajkami nesmie ich byť veľa, aby sa pizze nepremočili. Pokvapkáme olivovým olejom, posypeme parmezánom, pridáme niekoľko bazalkových lístkov (alebo sušené oregano) a navrch dáme kúsky mozzarelly. Vložíme do rúry na 7 minút (alebo na dlhšie, aby bola pizza chrumkavejšia). Vyberieme z rúry, znova pokvapkáme olivovým olejom a hneď konzumujeme. zdroj: feminity.zoznam.sk

11 20 Z domova Z domova 21 hviezdili sme na plese OlympiádY V laky zadarmo, obed na polícii, a.k.a. olympiáda z franiny. Aj tento rok sa naša hollá výprava vydala na cestu do francúzskeho raja :D na celoštátnu olympiádu z franiny do súčasnej metropoly východu do Bratislavy. Ušetrili sme asi 5 eur za cestu vďaka vlakom zadarmo - mimochodom nápad, ktorý si zaslúži minimálne zlatého bludišťáka (vôbec). Tešiť sa však veľmi netreba, naše free cesty aj tak zaplatíme z našich daní. Tento rok sme tradičné budovy pamätajúce si ešte Gottwalda vymenili za o niečo lepšie. O tom, ako sme súťažili, písať nebudem, pretože to aj tak nikoho nezaujíma. Samozrejme, že som aj tento rok zapojil svoje stalkerské schopnosti a o mojich konkurentoch som zistil aj veci, ktoré som vedieť nechcel! Celkom vtipné bolo, že obed sme mali v justičáku v spoločnosti asi 50 hladných policajtov. Toto bol jeden z tých momentov, kedy si radšej trikrát premyslíš, či sa predbehneš v rade na jedlo. Na tomto atraktívnom podujatí, ktoré iste zaujme zvedavé oko nejedného Slováka, nemohla chýbať ani naša verejnoprávna RTVS. Naša p. prof. Sládečková, ktorá s nami merala tú dlhú cestu, si ale nechala ujsť jedinečnú šancu stať sa mediálnou hviezdou a televíznym kamerám sa ako správna celebrita rýchlo skryla. Nevadí, možno příště. Tento rok nám, chvalabohu, nikto nevypĺňal čas čítaním francúzskych rozprávok pre deti, ale miesto toho sme jedli G palacinky od slečien neznámeho pôvodu. Aj tento rok naša fabulous škola zožala úspech - Janko Cipár a Aďa Šinková znovu obhájili prvé miesta, ja som získal bronz a Laura Vidašičová s Veronikou Saganovou sa stali úspešnými riešiteľkami. Po asi 8 príhovoroch, 23 poďakovaniach, odovzdaní 5 kvetín, 54 potleskoch a 15 podaniach rúk sme unavení, ale spokojní odchádzali domov. Záver dňa nám priniesol tieto ponaučenia: 1. Nikdy necestuj v piatok rýchlikom z Bratislavy smer Košice. 2. Lístok sa dá kúpiť aj cez internet, najlepšie 2 sekundy pred nástu pom do vlaku. 3. Neexistuje lepšie miesto a čas na prechádzku ako v preplnenom vlaku plnom študentov a dôchodcov najrôznejších tvarov a vôní. 4. Ak vidíš, že všetky uličky vo vlaku sú plné zúfalých ľudí, ktorí nenašli voľné miesto, zmier sa s tým, že na teba s najväčšou prav depodobnosťou žiadne nečaká ani v poslednom vozni a nevydá vaj sa ho hľadať, vďaka! :D En tout cas (nájdi si to v slovníku, mehehe), ďakujeme pani profesorke, že sa jej chcelo s nami ísť, bol to deň nabitý mágiou skoro ako Silvia Šuvadová na spirituálnej škole v Kalifornii - ak ju nepoznáš, určite hľadaj, neoľutuješ. ;) Za prípravu ďakujeme pani profesorkám. A see you na školskom kole v decembri, bye. Robert Karaba, septima A ymnázium Jána Hollého miesto kde sa koná väčšina krajských kôl predmetových olympiád za Trnavský kraj. Aj dňa sa uskutočnilo krajské kolo Matematickej olympiády kat. B a C kde sa zúčastnili súťažiaci z celého kraja. V tomto školskom roku v kategórii C súťažilo 28 a v kategórii B 20 súťažiacich. Trnavský kraj je zvláštny v tom, že súťažia spolu študenti v slovenskom a maďarskom jazyku. P očas decembrového zasadania študentského parlamentu, ktorého sme spolu s kamarátkou Nikou členovia, som zistil, že sa tento rok chopila organizácie tradičného Plesu GJH. Po krátkom rozhovore som zistil, že asi bude potrebovať moju pomoc a aj ja som to bral ako super výzvu. Všetko začalo 19.decembra, keď som napísal prvý vzorový mail, spravil zoznam kontaktov a postupne ho rozposielal potenciálnym sponzorom. Keďže bol predvianočný čas nákupných horúčok, nikto mi neodpovedal. Za zázrak som považoval, keď odpísali, že nemajú záujem, ale prajú mi veľa šťastia. No ďakujem, ale šťastie asi do tomboly dať nemôžem... S vedomím, že takto to asi nepôjde, som sa pobral na vianočné prázdniny a hútal ako ďalej. A v tom ma to napadlo! Čo tak spraviť pozadie fotosteny s logami sponzorov, ako to býva na oficiálnych plesoch a otvoriť prihlasovanie aj pre športové gymnázium a obchodnú akadémiu? Prerobil som vzorový mail a začal rozposielať. Po približne 800 rozposlaných mailoch mi začali prichádzať prvé kladné odpovede, prvé stretnutia so sponzormi v kanceláriách a nekonečné presviedčanie ich o tom prečo je náš ples super a udávania milión dôvodov, prečo sa im oplatí uverejniť svoju reklamu. Síce mi to žralo 3-4 hodiny denne, bola to však neskutočne super skúsenosť. Zlomový moment nastal výzvou kamaráta. Stavím sa s tebou o obed, že sa ti nepodarí zohnať ceny za viac ako 1500, zaznelo z jeho úst. Túto výzvu som nemohol odmietnuť. Po príchode domov som, bohužial, zistil, že mám ceny iba za približne 200 a ples sa nezadržateľne blíži. Rozhodol som sa, že je na čase chodiť po obchodoch a osloviť sponzorov osobne. Za prvý deň som mal úžasnú bilanciu 2 priania šťastia, 4 zavreté obchody, 15 odmietnutí a čo je najhoršie, veci v hodnote 0. Smutný prichádzam domov, keď v tom mi otec hovorí: Matúš, keď ťa odmietnu, musíš si povedať, že si to aspoň skúsil a ísť ďalej. Tak som to skúsil... Každý deň som mal limit 20 odmietnutí, až potom som išiel domov. O pár dní sa mi začali sponzori ozývať aj na staré maily, ďalší D ňa kolo chemickej nú atmosféru ratória. Pokusy sa im sa na našej škole uskutočnilo krajské olympiády. Mladí chemici mali príjemv priestoroch nášho chemického labozrejme vydarili, keďže škola nevybuchla výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana 1.DA oslávila literárnym pásmom na hodine slovenčiny. Iniciatívni študenti hľadali, spísali a prezentovali o Hurbanovi všetko, čo bolo dostupné. Venovali sa nielen jeho detstvu, tvorbe, životu s Aničkou Jurkovičovou, ale predovšetkým účinkovaniu po boku Ľ. Štúra. Jeho revolučnosť ho doviedla na piedestál prvého predsedu Slovenskej Národnej rady. Na chvíľu sa aj mladí gymnazisti cítili ako hurbanovci, keď prezentovali svoje pásmo pred spolužiakmi z I.CA a IV.D. Daniela Dvoráková, 1.CA ma neodmietli pri osobnom stretnutí, poštárka mi nosila balíky od sponzorov z celého Slovenska a môj cieľ bol čoraz bližšie. Asi týždeň pred uzávierkou sponzorov mi v tabuľke červeným písmom svietilo Ceny v hodnote: Medzičasom sa našiel otec jedného z našich žiakov, ktorý bol ochotný zaplatiť všetky náklady na fotostenu, čo nám veľmi pomohlo. Vďaka tvrdej práci Niky a našej internetovej propagande sme dosiahli najväčší počet účastníkov vyše 120, ktorý tvorili študenti GJH, OA, ŠGJH, bývalí študenti a mnoho iných mladých ľudí. Dve hodiny pred oficiálnym úvodom som ešte stále splašene pobehoval po meste a zháňal posledné dôležité veci. Vo FaxCopy si pomaly so mnou začali tykať, keďže som tam bol niekedy aj 4-krát denne. Rýchlo som dopísal moderátorský úvod, opláchol spotenú hlavu, nahodil sako a vybral sa do Clubu CUBE, miesta kde sa konal náš ples. Po našom moderátorskom úvode ples oficiálne otvoril náš pán riaditeľ. Večerom nás sprevádzal kvalitný DJ, kapela, ktorú tvorili študenti s výbornou špeváčkou Teréziou Gregušovou. Po večeri a niekoľkých tanečných kolách sme pred polnocou pristúpili k vyhláseniu kráľa a kráľovnej plesu, za ktorých študenti hlasovali počas celého večera. Následne sme vyžrebovali tombolu, kde boli ceny ako let balónom, vstupenky na paintball, vstupenky do fitness centier, do laser arény, opálových baní a mnoho iných. Až o polnoci som si unavený ako pes sadol na kartón minerálok a sledoval ako sa ľudia bavia. Ten pocit radosti po 40 dňoch permanentného stresu, že všetko klaplo, bol na nezaplatenie. Verím, že aj mnohí z vás, našich čitateľov, sa zúčastnili na tejto akcie, ktorá neodmysliteľne patrí k nášmu gymnáziu a že sa vám páčilo. Teším sa na ďalší ročník, kedy sa opäť stretneme, tentokrát už budem iba účastníkom. Preto každý, kto by mal záujem akokoľvek pomôcť s budúcim ročníkom, majte oči otvorené, keď sa budú hľadať pomocné ruky. Je to super skúsenosť, získate nové zážitky, kontakty a mnoho iného. Verím, že ďalší ples bude opäť lepší ako tento! Teším sa na vás. Matúš Remiš, 4.B

12 22 Z domova Recenzie 23 literárna tvorba Nezabíjaj vtáčika Vrah Rozprestrela sa tma svetom odzvonila jeseň kvetom ticho sedí v pachu vraždy kebyže sa nezmrákalo sedel by tu navždy. Bude pršať zašumeli stromy o chvíľu kráľmi budú blesky, hromy. Pokoj akoby vietor hladil smútok s tmou sa zladil v smrti vôkol všetko divé to čo raz dýchalo nebude už živé. Bude pršať zakrákali vrany nebo bude plakať z každej rany. Hviezdy zanevreli zraku prenechali slávu mraku s mesiacom vytráca sa on za sebou nesie sveta skon. Bude pršať zavzlykali deti pred potopou úteku niet ti S hrozbou ohromnej pohromy necitlivosť strach ochromí tam kde raz bola panika mizne s chladom vinníka ráno zaľahol s radosťou na srdci ani jedna kvapka neleskla sa na líci zlatý život. Vitajte vo svojej cele celý svet vás vítal všetko je tu skvelé ak by sa niekto pýtal slobody máme veľa ako vystrelená guľka zo zbrane či človek, prasa alebo teľa niet rozdielu tam hore pri bráne. Jakub Mĺkvy, 3.D Nesúď Neodsudzuj cudzieho či blížneho svojho, pokiaľ nie je niečo tak, ako podľa tvojho. Na zovňajšku nie je nič, čo by si rád videl, ale srdce skrýva to, na čo zrak neprišiel. Pokiaľ telo prekrásne skríži cestu tvoju, nediv sa, keď zistíš, že duša hodná hnoju. Veľmi ťažké je dnes nájsť i dušu, i telo, ktoré spolu dokopy tvoria rovné dielo. Jednoducho, skrátene, ako sa hovorí, obsah knihy, nie obal, umenie vytvorí. A tak predtým, než niečo dopredu odsúdiš, vedz len, že zlými súdmi človeku ublížiš. Henrieta Retzerová, 1.DA Sen Odjakživa sníval sen, o Tebe a o ňom len, no len možno Ti ho rozpoviem. Stačiť Ti musí, že viem, že mlčaním Ťa neuzriem a tak znovu a zas, skryjem svoje túžby pod obraz, pod obraz sveta, kde vedľa Teba stojí ten, čo na papier spísal tento nereálny sen. Básnik píše básne, maliar maľuje obrazy. Oni, ja, Ty, každý v živote narazí, na lásku, čo ako na vlásku Tvojej mysle žije a do sĺz, pamäti a myšlienok Ti vryje, že všetko má svoj čas. A Ty stojíš, si osamelý klas, ktorý počuje temný hlas, no máš nádej nevzdávaj sa zas. A Ty stále stojíš, pozeráš a nevieš. Vždy sa bojíš, strachuješ, no nerieš. Choď, utekaj a bež ako ten, čo začal písať tento sen. Buď znova maliarom, umelcom a tým, čo dokáže vždy zložiť krásny rým. Vedz, je ťažké byť o samom sebe, keď moje srdce lpie len na Tebe. Adam Kníž, 4.D Nezabíjaj vtáčika sa aj po niekoľkých rokoch drží na prvých miestach rebríčkov bestsellerov. Za týmto neobyčajným príbehom malého dievčatka Scout a ľudí z jeho okolia stojí autorka Harper Lee. O kvalitách tohto diela svedčí aj Pulitzerova cena, ktorú zaň dostala. Príbeh sa odohráva v Amerike, počas hospodárskej krízy. Scout žije so svojím starším bratom Jemom a otcom, významným a uznávaným právnikom Atticom v štáte Alabama. Okrem dobrodružstiev, ktoré prežíva počas letných prázdnin, aj počas školského roka, môžeme sledovať aj vážnejšie problémy dospelých. Celým dielom nás sprevádza téma medziľudských vzťahov, ktoré autorka zasadila do deja od samého začiatku. Spôsob akým sa správame k druhým, ako s nimi komunikujeme a riešime problémy. Nenávisť a odpor voči neznámemu. Rasová diskriminácia. Všetky tieto javy, vlastnosti sa u nás formujú už od detstva a práve konanie postáv tejto knihy je toho dôkazom. Napríklad klamstvá. Tie sú súčasťou života každého z nás, to nemôže nikto poprieť. Či už je to malá nevinná lož, alebo veľké klamstvo, oboje ovplyvňujú naše životy a vzťahy. A najhorší je aj tak koniec, kedy pravda vyjde najavo. To sa týka aj Scoutinho kamaráta, ktorý každé leto jazdí na prázdniny do Alabamy. Každý rok prišiel s iným fantastickým zážitkom, ktorý pripomínal sci-fi. Ďalej sa tu stretávame so strachom a zlobou voči divnému susedovi Boo Radleymu. Tento pocit u detí pramení z rôznych historiek a klebiet, ktoré, samozrejme, šíria aj dospelí. Deti suseda provokujú a škodia mu, aby nevinný, plachý muž vyšiel zo svojho domu. Už o niečo vďačnejšou dejovou líniou je obvinenie mladého černocha, ktorý údajne znásilnil bielu dievčinu. S rasovou diskrimináciou sa stretávame od čias, ako je ľudstvo staré a táto kniha je toho dôkazom. V malom meste, kde sa klebety šíria rýchlo, sa čierneho chlapca nezastane nikto. Len Atticus. A práve preto ho prezývajú milovník negrov. Celý súdny proces ovplyvní život tejto rodiny. Atticovi ide dokonca niekoľkokrát o život. Deti sú v škole šikanované. Nevinu tohto mladého muža bolo nesmierne ťažké dokázať. A hoci sa už zdalo, že by Atticus mohol uspieť, bohužiaľ, nedostatočná inteligencia nevzdelaného mladíka zmenila celú situáciu. Kniha vás zoznámi s mnohými ďalšími obyvateľmi tohto mesta. S ich temnejšími aj svetlejšími stránkami. S ich životnými príbehmi. A to čaro jednoduchých a napätie zložitých životných udalostí vás prinúti zdieľať s nimi rovnaké pocity. Cítiť s nimi radosť, bolesť, strach, zvedavosť. Nie len so Scout, Jemom alebo Atticom ale aj s mnohými ďalšími. Táto kniha si ma získala už od prvej strany. Chcela som čítať rýchlejšie, nech sa čím skôr dozviem, čo sa odohrá ďalej. No zároveň som čítala pomalšie, aby som si daný moment užila čo najviac. Táto kniha mi umožnila prežiť viac životov, stať sa aspoň na okamih niekým iným. Je to jednoznačne moje najobľúbenejšie dielo. A autorke patrí veľké ďakujem. Barbora Bombová, 2.C 1984 Veronikina izba Napätie, zmätok, dezorientácia - takéto pocity mali žiaci počas premiéry. Divadelné predstavenie, ktoré malo nečakaný koniec a hlavne napínavý dej. Aj takto by sa dalo zadefinovať divadelné predstavenie s názvom Veronikina izba. Strhujúci príbeh s prekvapujúcim koncom. Žiaci sa rozhodli, že posledný aprílový utorok pôjdu podporiť hercov ako napríklad Dominiku Kavaschovú alebo Daniela Fischera a prídu na ich premiéru. Neboli jediní. Divadlo bolo plné či už slávnych osobností alebo obyčajných ľudí. Povedz komu mám veriť? Nejde o žiadnu filozofickú otázku, ale o vetu, ktorá sa niesla celou sálou. Ide o predstavy chorej Veroniky? Majstrovsky vymyslený vtip? Či to je fantázia v cestovaní čase?,,nikdy nevieš, kedy sa tvoj život navždy zmení. Aj takáto myšlienka sa dala vytiahnuť z Veronikinej izby. Ira Levin autor divadelnej hry obhájil svoj titul majster napätia. Diváci sedeli ako na ihlách. Herci ich držali v šachu a môžem povedať, že zvládli svoje role výborne a publikum ich za to patrične odmenilo vrúcnym potleskom a nádhernými kyticami. Na záver už len treba dodať, že nejednému účastníkovi behal mráz po chrbte.,neľutujem, že som išla. Vrelo odporúčam všetkým. Môžem povedať, že toto bolo najlepšie predstavenie na akom som bola. Petra Červeňanská, 1.A zdroj: mestskedivadlo.sk Kniha 1984 od autora Georga Orwella je dystopický, historický a spoločenský román. Zaoberá sa možnosťou, ako mohol svet vyzerať po druhej svetovej vojne. Kniha bola vydaná 9. júla 1949 a vychádza dodnes. Bola preložená do viac ako štyridsať jazykov. Dodnes je vnímaná ako jedna z najlepších kníh 20.storočia. Britský denník The Times umiestnil autora knihy na druhom mieste v kategórii najlepší autor Veľkej Británie. Orwell sa počas života živil ako novinár a spisovateľ a bol veľkým kritikom komunizmu a totalitných režimov. Dej knihy sa odohráva na území Airstrip One, čo je v dnešnom svete územie Londýna a blízkeho okolia. Sleduje život, vzťahy, myšlienky a názory hlavnej postavy Winstona Smitha. V krajine, kde žije, panuje totalitný režim s jedinou vládnucou stranou na čele a pomocou kamier, ktoré sú umiestnené tak, aby zachytili každý pohyb obyvateľa, sleduje vláda úplne všetko. Každý,,zločin proti vláde sa trestá veľmi kruto. Spoločnosť je rozdelená do troch vrstiev vyššie postavení v strane, nižšie postavení v strane a proletariát. Winston patrí do nižšie postavenej vrstvy. Pracuje na Ministerstve pravdy, kde prepisuje históriu tak, aby sa zhodovala s tým, čo tvrdí vládnuca strana. Je si vedomý, že to, čo robí a čo sa deje okolo neho, nie je správne, ale vie, že vláda sleduje každého a nie je rozumné nikomu sa zdôverovať so svojimi názormi, ktoré odporujú ideológii strany. Rozhodne sa napriek hrozbe smrti písať vo svojom byte denník, ktorý venuje budúcim generáciám. Píše o tom, ako vládnuca strana klame, ako nikto nemôže nikomu dôverovať, ako sa láska v spoločnosti netoleruje a manželstvá sa zakladajú len s cieľom reprodukcie. Deti sú vychovávané tak, aby donášali na svojich rodičov v prípade, keď sa títo správajú v rozpore s ideálmi strany. Napriek tomu všetkému sa Winston zamiluje do mladej Júlie. Prvé mesiace iba tajne komunikujú pomocou krátkych odkazov a správ. Pri prvom osobnom stretnutí zdieľajú spoločné názory a nesúhlas so spoločnosťou, vládnucou stranou a životom okolo nich. Pre Winstona je to najlepšie obdobie v jeho živote, bez strachu o svoj život. Ale aj napriek vzájomnej dôvere musia žiť so strachom z odhalenia. Spoločné názory, odhodlanie zmeniť situáciu a vzájomná láska ich vzťah upevní natoľko, že sú ochotní za svoj vzťah riskovať životy. Kniha vo mne zanechala obrovský dojem. Autor dokonale opísal situáciu, postavy a ich myšlienky, dej a prostredie. Dej prebieha plynule a postupne graduje. V knihe je množstvo skvelých myšlienok, priam sentencií. Pre mňa je tento román to najlepšie dielo, aké som kedy čítal. Knihu odporúčam každému, kto má rád literatúru. Robert Ovad, 2.C

13 24 Domáce Ocenenia 25 naše ohlasy na vašu hodinu S lovenčina. Väčšina žiakov si tento predmet spojí s nudným a zdĺhavým bifľovaním sa tvrdých a mäkkých íčiek, kadejakých vzorov a pádov s veľkým množstvom výnimiek. No ak sa spojí s niečím výnimočným, napríklad s degustáciou jedla či inými zaujímavosťami, môže to byť celkom sranda. Ja som jednu super slovenčinu zažil. Vravíte si, nemožné? Hneď vám dokážem opak. Táto hodina sa niesla v duchu zážitkov. Čo už len môžeme na takej slovenčine zažiť? Pýtali sme sa v duchu mnohí. A potom sa to začalo. Naše prezentácie boli dokonalé skvosty! Najlepšie bolo, že sme naše kulinárske výtvory ochutnávali a tvorbu hlavolamu sme videli v priamom prenose. Poriadna zábava sa rozprúdila pri prezentácii spolužiaka Jožka. Skúšal na nás Džingischánov mysteriózny štvorec. Ústa mu išli statočne, horšie Z ačnem kvízovou otázkou:,,kto by chcel namiesto slovenčiny plnej vybraných slov, gramatických kategórií, spodobovania a ešte k tomu aj diktátov a... no je toho veľa, ale kto by namiesto toho chcel variť, piecť a ochutnávať sladučké koláčiky, zákusky a iné lahôdky? To asi všetci. Myslíte, že sa to nedá? Dá! S takýmto nápadom prišla naša pani profesorka Köverová dlhoročná učiteľka slovenčiny.,,hurá, každý z nás sa potešil. No to sme ešte nechyrovali o tom, ako si to užijeme. Takže, pohodlne sa usaďte do kresla a počúvajte, ako naša,,zážitková hodina prebehla. ALE POZOR!!!, nič pre tých, ktorí nemajú radi sladké. Vo väčšine sladkých pochúťok sa nachádzalo približne pol kila cukru. A ako teda prebiehala naša hodina? Lavi- to však bolo s rukami. Tie si robili čo chceli a tvrdo ignorovali triezvo uvažujúci mozog. Výsledkom Jožkovej snahy bol nevydarený pokus. To však vôbec nevadí! Jožkova snaha sa cení o to viac, že nešiel cestou ľahkého odporu. Nevaril, nepiekol ale kreatívne tvoril niečo náročné. Nezúfaj, Jožko! Nabudúce to určite klapne! ce sme si zorganizovali sami, dali sme ich do tvaru písmena,,u. Nečudo, že sme potom boli natlačení traja za jednou. Trochu nám trvalo, kým sme začali. Riešili sme tradičné problémy s disciplínou, prosím vás, v tom sme preborníci. Keď sme konečne stíchli, mohol predniesť svoj recept prvý šéfkuchár. Vypočuli sme si mnoho dobrých receptov, no najviac sme sa tešili na ochutnávku. Takto sme rad radom prezentovali svoju prácu a jedli, prezentovali svoju prácu a jedli, prezentovali svoju prácu a jedli... Keď sme boli všetci napchatí dobrotami a už sme nevládali, bol čas ukončiť dobré časy a zase sa vrátiť k slovenčine. P hlavou v dlaniach a sám seba sa pýtal: V čem asi soudruzi z NDR udělali chybu? oznáte ten pocit, keď sa tešíte na nejaký významný deň a ten deň stále nie a nie prísť? Myslím, že všetci ste už taký pocit aspoň raz mali. Asi týždeň, možno aj dva, vládlo v našej triede napätie a držalo sa nás ako lepidlo. Určite sa pýtate prečo. V tento deň sme našim pánom profesorom a pani profesorkám odovzdávali našich triednych,,ferov. V Amerike majú Oskarov, v Čechách majú Levov, na Slovensku Otov, ale my, prímani, máme FEROV, ktorými sme chceli oceniť našich učiteľov. Ako nás to napadlo? Ján Britan, príma A Podobne náročnú úlohu s origami nám predviedol i Jakub. Tipujte, ako to dopadlo. Namiesto sľubovanej pandy vznikla schránka. Ja som si hneď predstavil chránenú pandu, takže tá schránka tam vlastne mala byť. A preto obom odvážnym chlapcom gratulujem!!! Tak vidíte! Na tejto slovenčine sme zažili kopec srandy. Bolo nám veselo, smiali sme sa, chvíľkami až rehotali. Najviac v momente, keď sedel Jožko s Triedne ocenenia... Jožko nemá záujem o pečenie... Pamätný list Mgr. Zuzane Gunišovej za vynikajúce výsledky v oblasti vzdelávacej, výchovnej a mimoškolskej pri príležitosti životného jubilea. Všetko sa to začalo na zastupovanej hodine, na ktorej sme mali vymyslieť príspevky, ktoré by sme mohli dať do nášho školského časopisu STARÝ BLESK. Vtom niekto vykríkol, že by sme mohli po vzore filmových hviezd oceňovať učiteľov. A pýtate sa prečo sme našu cenu nazvali práve Fero? Veď v našej triede sa tak nikto nevolá a toto meno sa dnes ani veľmi často nepoužíva. Tak prečo práve FERO? Ani sami nevieme. Bol to jednoducho spontánny nápad, ktorý sa nám zapáčil. Dohodli sme sa, že ho budeme odovzdávať na Deň učiteľov ako ocenenie za ich trpezlivosť a za to, že nás dokážu mnoho vecí naučiť. Po tom, čo sme si dohodli termín, ostalo už len rozdeliť si úlohy spojené s výrobou sošiek. Vyrobili sme 16 sošiek. Na deň učiteľov sme spokojní a šťastní ráno rozdali tieto naše famózne výtvory vyučujúcim. Všetci ocenení vyučujúci mali veľkú radosť a niektorí nám dali aj sladké odmeny. Na záver chcem už len podotknúť, že som rada, že sa nám aj napriek niektorým problémom, ktoré nastali, podarilo všetko podľa našich predstáv. Top trojka najlepších učiteľov v triede: p. p. Kövérová p. p. Švabčiková p. p. Czakóova Pamätná medaila predsedu TTSK Mgr. Adriane Czakóovej za vynikajúce výsledky vo vzdelávacej a výchovnej činnosti pri príležitosti životného jubilea. Ďalší vyučujúci, ktorí dostali FERA boli: p. p. Sorádová, p. p. Mikušová, p. p. Lieskovská, p. p. Chatrnuch, p. p. Klimovská, p. p. Ivančíková, p. p. Peko, p. p. Löfflerová, p. p. Ďurišová, p. p. Rumančíková. Emma Kortišová, príma A Dňa Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan ocenil riaditeľa školy Mgr. Ľudovíta Vaneka. Hoci to bola len chvíľa, užil som si ju naplno a vpratal som do seba každú omrvinku. Takéto hodiny by sme mohli mať častejšie. Jakub Vaško, príma A Pamätná medaila predsedu TTSK Mgr. Oľge Dudovej za vynikajúce výsledky vo vzdelávacej a výchovnej činnosti pri príležitosti životného jubilea.

14 26 Domáce Domáce 27 Splechy ˇ Filmové okienko Q uentin Tarantino, maniak z Hollywoodu a kráľ filmovej krvi, sa narodil 27. marca 1963 v Knoxville, Tennessee len 16-ročnej Connie Tarantinovej a Tonymu Tarantinovi. Meno dostal podľa obľúbenej seriálovej postavy jej Quinta zo seriálu Gunsmoke. Tony však nebol príliš rodinný typ, a tak rodinu opustil, keď Quentin mal len 2 roky. Napriek skorej strate otca mal však pekné detstvo. Už odmalička muselo byť každému jasné, kam bude jeho život smerovať. Nechodil tak často von, ako bežne chodili deti tej doby, no dokázal dlhé hodiny neustále sledovať filmy, seriály, počúvať modernú hudbu, čítať komixy, čokoľvek, čo sa týkalo pop-kultúry doslova hltal a privádzal tým najmä matku do šialenstva. V Los Angeles začal študovať na hereckej škole a privyrábal si ako vyhadzovač v kine. Po škole sa zamestnal vo videopožičovni, kde sa, podľa jeho slov, toho naučil najviac o filme. Čo iné mohol robiť, než filmy sledovať? Sledoval každý detail, ktorý sa na obrazovke nachádzal. Hercov, dialógy, strih, masky, hudbu, scény si púšťal stále dokola, spomalene, zrýchlene či pospiatky, len aby zachytil, čo sa len dalo. Nevyšlo to však nazmar, keďže sa tu spoznal s Rogerom Avarym a začali spolu písať scenáre. Ich prvý film sa dostal na svet pod názvom MY BEST FRIEND'S BIRTHDAY. Nenašlo sa však štúdio, ktoré by na scenár pristúpilo, a tak sa rozhodli ho natočiť sami. Z pôvodnej 69 minútovej snímky za zachovalo len 37. Zvyšok sa navždy stratil pri požiari štúdia, kde bol film upravovaný. To ale Tarantina neodradilo od toho, aby si plnil sny. Pokračoval v písaní scenárov, ktoré neskôr predával, medzi nimi aj TRUE ROMANCE a NATURAL BORN KILLERS. A tak stúpal záujem o talentovaného mladého scenáristu, no nikto nehľadal potenciálneho režiséra. Až keď písal ďalší scenár, k dnes už kultovému filmu GAUNERI, rozhodol sa, že ho aj sám zrežíruje. Pôvodne si ho platil zo svojich honorárov, no nápad sa pozdával Harvey Keitelovi a ten ho finančne podporil. Jeho prvý ohromný úspech však dostal množstvo chvály a vysoké hodnotenia, ale aj dosť kritiky, najmä pre nedostatok morálnych hodnôt a brutálnemu násiliu (legendárne urezávanie ucha). Tarantino na to reagoval slovami, že násilie je tak prehnané, až komixovo nadsadené, že má skôr vyvolať smiech ako zhnusenie. Prvý úspech odštartoval Quentinovu kariéru a vystrelil ho do nebeských filmových výšin. Jeho ďalší film, PULP FICTION, sa zapísal do histórie ako jeden z najlepších filmov vôbec. Čierny humor a klasické tarantinovské dialógy z neho taktiež urobili kultový a mnohonásobne oceňovaný veľkofilm. Podobný osud však nečakal jeho ďalší, nie zlý, no nie dokonalý počin, JACKIE BROWN. Po ňom sa stiahol do úzadia a vrátil sa až s filmami KILL BILL I./II. Ďalší kult. Následne spolupracoval na SIN CITY a prišiel s ďalšími filmami naplnenými hektolitrov krvi: GRINDHOUSE: AUTO ZABIJAK, s vojnovou čiernou komédiou HANEBNÝ PANCHARTI a westernami NESPUTANÝ DJANGO a OSEM HROZNÝCH. Podľa svojich vlastných slov má v pláne natočiť ešte dva filmy. V šesťdesiatke zavesiť filmárstvo na klinec a začať sa venovať literatúre. Tarantino má mnoho, jemu špecifických tém a trikov, v ktorých si každý nájde to, čo sa mu páči. Či už ide o obraz z pohľadu mŕtvoly na dvoch lovcov nacistov, z pohľadu obete v kufri auta na gangstrov so zbraňami, pohľad na klasickú americkú road reštauráciu, alebo o pohľad na nohy (u Quentina dosť obľúbený). A keďže sa riadi pravidlom, čo fungovalo raz, bude znova, tieto prvky nájdete vo viacerých filmoch. Jednou zo zaujímavostí je aj to, že Quentin si do svojich filmov dáva vlastné značky produktov. Uma Thurman, jeho múza, si v PULP FICTION otvorí krabičku cigariet Red Apple a v KILL BILL prechádza okolo reklamy na ne. Pre niekoho bezvýznamný detail, ale čo ak sa všetky jeho príbehy spájajú do jednoho? To isté Kahuna Burger alebo podobnosť mien postáv z dvoch rôznych snímok. Dokonca vyhlásil, že niektoré filmy sú v realite iného jeho filmu (vo svete snímky Gauneri by ste mohli ísť do kina na Kill Bill). Súdiac podľa kvality jeho filmov, nespravil krok vedľa. Na záver by sme mohli dodať len, že meno Tarantino je zárukou filmov plných násilnej kvality a brutálneho humoru, ktoré vám môžem len a len odporučiť a každý jeho film bude obsahovať minimálne jeden detail, ktorý si zamilujete a minimálne jeden film bude váš obľúbený. Michal Suchanský, 1.A Poznámka redakčnej rady: DO B R O S T I A Z L O S T I Objavili sme nanuky v bufete - mňam, sú vždy príjemným osviežením zamrznutá myšlienka sa dá v prípade potreby rozmraziť. Super niekto prestal zamykať kabínky na chlapčenských WC (ďakujeme Tomášovi zo 4.C za dolapenie vinníka). Do uzávierky časopisu sme čakali na príspevok predsedníčky Žiackej školskej rady pri Gymnáziu Jána Hollého. Nedočkali sme sa! Konečne boli maturity a vychutnali sme si aj riaditeľské voľno. Študentská rada si zvolila novú predsedníčku. Zatiaľ sa neozvala, neprejavila, nepredviedla. Dievča kto si a čo bude s nami ďalej? Máme stále krátky čas na obed. Potrebovali by sme poobednajšiu siestu. Tešíme sa na prázdniny, lebo vtedy siestu nepotrebujeme. Na zastupovej hodine dostaneme vopred úlohu od učiteľa daného predmetu prečo nás iní učitelia zaťažujú svojimi predmetmi? Chceli sme recyklovať. A čo teraz?!?!?! A konecne zrnko mudrosti ˇ Láska je ako zobúdzajúca sa jar, prechádzajúca rozkvitnutým letom a pochmúrnou jeseňou, zaspávajúca tuhým zimným spánkom. Juraj Cagáň, 4.B Prekvapenie na Druhej Strane

15 U L I E VAC Í kupón PRAVÝ DÔVOD NA KÚPU ČASOPISU PLATNÝ DO 19. DECEMBRA 2017 VYSTRIHNÚŤ, ODOVZDAŤ NA ZAČIATKU HODINY, DÚFAŤ V PRIAZNIVÚ REAKCIU UČITEĽA