SPRAVODAJCA. mesta Giraltovce november Máme doma Miss babičku topľanskej doliny

Transcription

1 SPRAVODAJCA mesta Giraltovce november 2016 Máme doma Miss babičku topľanskej doliny - S pocitom hlbokej úcty... - Nie všetci prejavujú záujem o hroby blízkych - Láska až za hrob - Giraltovčanka možno stála pri zrode CT - Ocenená pracovníčka DSS

2

3 OBSAH Pamiatka zosnulých 2 Z kroniky nášho mesta 3 Máme doma Miss babičku... 6 S pocitom hlbokej úcty 10 Nie všetci občania prejavujú Záhadný príbeh: Láska až za hrob 15 Rozhovor s Giraltovčankou Elenou 16 Najlepšia zamestnankyňa PSK Školský notes 21 Výživne a kreatívne v súkromnej ZŠ 23 Veľká politika očami ŠERCOM FESTIVALU 26 Výročná slávnosť patrónky Cestujúci z Giraltoviec Mladík z Kukovej lieta do celého Rady a recepty 35 Záhradkárske okienko 36 Z P O Z 37 ŠPORT / Osobnosť, ktorá Slovan Bojuje o jesenný primát 39 V SPIDER s GYM sa súťažilo 40 Nové a lepšie časy pre priaznivcov 41 Vtip 43 SPRAVODAJCA mesta Giraltovce 1

4 Pamiatka zosnulých Dve biele chryzantémy držím v ruke. Ten kto ich s láskou pestoval už nežije, nepošle ich, už nikdy viac nemôže prísť. Odpočíva v pokoji na tichom cintoríne. Oči sa krutou smrťou zatvorili navždy. 1. novembra dušičiek deň prišiel. Na svojich drahých blízkych spomína každý. Chryzantémy kvitli aj pred desiatimi rokmi. Smútočný zástup ľudí šiel pomalými krokmi, opúšťal slnečný svit, známych, domy... A preto uctime si pamiatku našich blízkych! Nech lupienky kvetov hovoria za nás. K chryzantémam pridajme sviece lásky, ktorú čas nezobral, je navždy v nás. Cestou domov sa pozrime, či ešte sviečka svieti, či nezhasol jej plameň, či ešte plápolá... A spomínajme... Edita Katonová 2

5 Z KRONIKY NÁŠHO MESTA Určite sa mnohí Giraltovčania, najmä tí starší, pamätajú na veľkú vodu, ktorá svoju silu ukázala v roku O tejto udalosti nájdeme aj záznam v našej kronike: Po niekoľkodňovom výdatnom májovom daždi sa dňa 23. mája vyliali vody Tople zo svojich brehov a zapríčinili povodeň, na akú sa nepamätajú ani najstarší občania mesta. Už v minulosti bol niekoľkokrát zaplavený futbalový štadión a ohrozovaný Kožiarsky závod, preto okolo t ýchto objektov bola urobená ochranná hrádza. V oblasti Parku mieru voda hrádzu pretrhla a nakoniec hladina vody bola taká vysoká, že hrádzu preliala v polmetrovej výške po celej dĺžke. Zaplavený bol futbalový štadión, časť Parku mieru, Kožiarsky závod, časť Česko-slovenských automobilových opravovní a desiatky hektárov poľnohospodárskej pôdy. V Kožiarskom závode hladina vody dosahovala jeden meter vo výrobných priestoroch na prízemí. Zaplavený bol materiál pripravený do výroby, technologické zariadenie s vyčíslenou škodou viac ako 5 miliónov korún. Veľký kus práce pri záchrane majetku v závode urobili zamestnanci závodu, ktorí po celých 24 hodín v smenách odstraňovali škody. Na záchranných prácach sa podieľali aj občania mesta, pomáhali príslušníci československej armády a veľa podnikov a Jednotných roľníckych družstiev z celého okresu aj s potrebnou technikou. Závod začal pracovať dva dni po povodni. Zaplavený bol celý futbalový štadión. V sociálnej budove (šatniach) voda vystúpila do polmetrovej výšky, zaplavené boli priestory pod tribúnou a celková výška vody dosiahla prvý stupeň na sedenie na tribúne. Na štadióne do značnej miery bolo poškodené vonkajšie oplotenie a so zemou zrovnané sociálne zariadenie pre divákov. Voda odniesla aj časť výstroja (dresov), ktoré sa sušili vonku na zábradlí. Celková škoda bola vyčíslená na viac ako 600 tisíc korún. Aký bol celkový pohľad do týchto priestorov si môžeme predstaviť podľa toho, že do budovy na štadióne v deň záplavy bol možný prístup iba v člnoch, ktoré poskytli organizácie podieľajúce sa na záchranných prácach. Povodeň spôsobila nepatrné škody aj v ČSAO a ČSAD. Na desiatkách hektárov poľnohospodárskej pôdy bola zničená úroda Jednotného roľníckeho družstva a škody utrpeli aj občania, ktorí mali záhradky v záhradkárskej oblasti pri Okresnej správe ciest a benzínovom čerpadle. Pozemky s pekne klíčiacou úrodou boli zaplavené do viac ako metrovej výšky. Na konci 80. rokov bol sociálny rozvoj našich obyvateľov takýto: Ako charakterizovať životnú úroveň obyvateľov mesta? Dá sa povedať, že vzhľadom na celoštátne pomery u samotných Giraltovčanov bola dobrá. Charakteri- 3

6 zovali ju hmatateľné skutočnosti. Vklady v štátnej sporiteľni dosahovali u mnohých občanov 6 miestne čísla, takmer v každom druhom dome alebo byte vlastnila rodina osobné motorové vozidlo, v mnohých prípadoch aj dve. Automatické pračky, mrazničky, chladničky, farebné televízory v predajňach nečakali na záujemcov veľmi dlho. Rodinné domy, ktoré si občania budovali alebo rekonštruovali, boli stavané buď z tehly alebo kvádrov zo škáry. Móda rovných striech uvoľňovala miesto domom so šikmými strechami. Domy boli väčšinou priestranné so štyrmi, piatimi i viacerými izbami, vykurovanými výlučne ústredným kúrením na uhlie, zriedkavo naftou. V roku 1987 sa pre občanov mesta stáva hitom zakupovanie videomagnetoskopov (videa), a pre mnohých cena okolo 20 tisíc Kčs nebola prekážkou. Do domácnosti sa dostávala ďalšia veľmi náročná a drahá elektronika. V kronike sa nachádza záznam aj o spoločenských zvykoch a tradíciách: V polovici osemdesiatych rokov citeľné badať v meste úbytok spoločenskej zábavy, ale aj zmenu po desaťročia pretrvávajúcich tradícií. Zaujímavým javom v meste bol aj úbytok tanečných zábav, ktoré organizovali väčšinou spoločenské organizácie a ktorých sa zúčastňovalo od 200 do 500 mladých ľudí. Tanečné zábavy uskutočňované v Giraltovciach prestali byť pre mládež mesta zaujímavé, príťažlivé, preto mládež odchádzala za zábavou do susedných obcí, najčastejšie do Kračúnoviec a Lužian. Príčinou tohto určite zaujímavého javu sa nepodarilo dostatočne (objaviť) objasniť. Novým druhom zábavy mládeže sa stali diskotéky. Bola to zábava, kde namiesto hudobných skupín sa zabezpečovala reprodukovaná hudba z platní alebo magnetofónových pasiek. Diskotéky sa najčastejšie uskutočňovali v klube mladých. Vážený čitateľ, dovoľ, aby som ti v krátkosti popísal najčastejšiu a pre občanov najpríťažlivejšiu spoločenskú udalosť, akou boli svadobné obrady a svadobné hostiny. Na začiatku treba spomenúť, že sobášiacimi dňami boli štvrtok a sobota. Vo štvrtok sa sobášili snúbenci, ktorí mali aj cirkevný sobáš v najbližších týždňoch alebo dňoch a v sobotu snúbenci, ktorí mali iba občiansky sobáš so svadobnou hostinou v tento deň vo večerných hodinách. V neďalekej minulosti sa mladí ľudia okrem občianskeho sobáša pravidelne sobášili aj v kostole. Táto tradícia sa postupne mení v prospech občianskych sobášov. Svadobné hostiny sa v meste uskutočňovali výhradne v sobotu. Sobášu predchádzala odobierka ženícha a nevesty od rodičov a krstných rodičov za asistencie starostu, ktorý riadil a usmerňoval celú svadbu. Starosta sa od ostatných svadobčanov odlišoval previazanou bielou stuhou (šerpou) cez prsia. Mladucha bola oblečená celá v bielom, biele dlhé šaty a venčekom vo vlasoch a závojom. 4

7 Závoj postupne nahrádzal u niektorých mladúch iný vhodný doplnok hlavy. Ženích mal spravidla oblečený čierny oblek, avšak toto pravidlo sa prestávalo dodržiavať. Mladucha mala prekrásnu kyticu živých kvetov, ženích a družbovia mali špicu goliera ozdobenú kytičkou, obyčajne halúzka rozmarínu previazaná bielou stužkou a doplnená bielou ozdobou. Snúbenci pri odobierke pokľakli pred sediacich rodičov a prosili ich o odpustenie priestupkov, ktorých sa voči ním dopustili. Na sobáš odvádzal starší družba nevestu, ženích išiel v sprievode staršej družičky. Svadobný sprievod kedysi sprevádzali hudobníci, táto tradícia zanikala používaním elektrických hudobných nástrojov. Po prísahe snúbencov sa začínala bohatá svadobná hostina. Najprv sa podávalo predjedlo (obložený tanierik so salámou, šunkou, syrom, tlačenkou a pod.), po ňom nasledovalo podanie slepačej polievky, pred podaním ktorej vo väčšine prípadov sa starosta pomodlil. V primeraných intervaloch sa po polievke podával vyprážaný rezeň so zemiakmi, pečené kurča a iné pečené mäso s ryžou a kompótom, ku koncu svadby segedínsky guľáš alebo bravčové pečené s kapustou a knedlíkom. Stoly sa priam prehýbali pod množstvom sladkostí, ovocia, piva, nealkoholických nápojov, vína a iných liehovín. Pravidelne sa podávala káva. Svadobčanom do tanca a na dobrú náladu vyhrávala hudba, miestnosťou sa rozliehal veselý spev. Okolo polnoci sa mladucha prezliekla do iných šiat a tancovala radový tanec, kde každý zo svadobčanov, ktorý mladuchu požiadal o tanec, s mladuchou tancoval (aj ženy), podľa tradície, zvyklostí a hmotných možností účastníka svadby, zaplatí jej za preukázanú česť určitú finančnú čiastku ( od 50 až do 500 aj tisíc korún). Družbovia tancovali svoj,,družbovský tanec, v ktorom súťažili vo svojej šikovnosti, nad fľašou postavenou na zem. Počas svadobnej hostiny svadobčania sa skladali novomanželom na kočík takisto podľa hmotných možností a príbuzenského vzťahu od 50 do 100 korún aj viac. Svadobčania prispievali malou finančnou čiastkou aj na kostol, v prípade že sobáš bol cirkevný. Svadba trvala obyčajne od 14,00 hod. do skorých ranných hodín druhého dňa a zúčastňoval sa jej rôzny počet svadobčanov až do 300 hostí. Mladomanželom sa pred svadbou nosili svadobné dary alebo odovzdávali priamo peniaze ako pomoc do nastávajúceho spoločného života. Finančné čiastky alebo dary boli v hodnote od 200 do korún, ale veľakrát aj oveľa vyššie ak išlo o blízky príbuzenský pomer. Marcinová Michaela 5

8 Máme doma Miss babičku Topľanskej doliny V našom meste sa po prvý raz a s veľkým úspechom konala súťaž Miss babička Topľanskej doliny. Usporiadalo ju Mesto Giraltovce v s p o l u p rá c i s O b l a st n o u organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) v Giraltovciach. S nápadom na prípravu akcie podľa vzoru z Bardejova prišla Jednota dôchodcov, za Giraltovce predsedníčka Mária Osifová st. a spolu s Mestom akciu zorganizovali, priblížila nám vedúca oddelenia kultúry MsÚ Mária Osifová ml. Podujatia sa zúčastnili aj primátor, starostovia a ich zástupcovia, poslanci i riaditelia inštitúcií, ktorí prišli svoje babičky povzbudiť z hľadiska a oceneným i zablahoželať. Ján Rubis ako hlava mesta priznal, že fandil našim. Zaujali ho nielen milé dámy, ale aj ich prezentácia v krojoch. Charakterizovali určitý región a aj keď sme tu všetci Šarišania, už tam boli rozdiely. Napríklad na svidníckych krojoch bolo vidieť, že sú iné ako naše, keďže im chýbal šurc (zástera). Aj tým sa regióny líšia. Ten šarišský kroj má niečo do seba, je aj na bežné nosenie, ale aj na sviatočné, myslí si primátor. Potvrdil, že súťaž má zmysel, pretože sa v nej seniorky dokázali odpútať od bežných dní a zabudnúť na svoje starosti. Podujatie sme zorganizovali jednak z dôvodu 600. výročia 1. písomnej zmienky o meste a Jednota dôchodcov ho pripravila pri príležitosti Mesiaca úcty k starším, za čo im aj touto cestou ďakujem. Aj to svedčí 6

9 o tom, že Jednota dôchodcov v Giraltovciach, v okresoch Svidník aj Bardejov funguje na veľmi dobrej úrovni a teší ma to, že tí seniori nie sú doma pri televízii, ale nájdu si ten čas. Stretávajú sa, či už aj v klube dôchodcov, alebo dennom stacionári. Je to neskutočná pomoc a zmysluplne strávený čas pre seniorov. Najbližšie nás ešte čaká tradičné Katarínske posedenie spojené s trhmi, dodal. Každá je víťazka Cieľ súťaže je ukázať, že aj staršia generácia žien je aktívna a môže byť príklad pre mladých. Tieto mamy a babky aj napriek ťažkostiam či zdravotným problémom vedeli dokonale zaujať publikum, rozdávať okolo seba elán a vytvoriť dobrú náladu. Súťaž prebiehala v štyroch disciplínach, z toho v troch súťažných a jedna bola nesúťažná. Finalistky mali v tento deň priniesť svoje ručné práce, ktoré boli vystavené počas celej súťaže, doplnila M. Osifová ml. Väčšinou išlo o výšivky a iné dekorácie. V prvej, oficiálnej časti súťažiace divákom predstavili moderátorky programu Mária Osifová a Michaela Marcinová, ktoré o nich prezradili základné informácie zo života a priblížili ich záujmy počas promenády na javisku. Počas ďalšej disciplíny mali do troch minút pútavo porozprávať o svojom meste či obci a posledný bod bola voľná disciplína - vlastný program, v ktorom sa prezentovali spevom a hovoreným slovom. Na pódiu si zasúťažili dámy z dvoch okresov: Mária Havrilová z Kukovej, Magdaléna Jackaninová z Kračúnoviec, Emília Krišková a Helena Kurilcová zo Svidníka, Mária Paľová a Helena Sušinková z Giraltoviec, Mária Vojteková z Marhane. Niektoré do súťaže navrhla Jednota dôchodcov a ďalšie našli odvahu prihlásiť sa aj samy. Všetkých sedem finalistiek preukázalo, že sú osobnosti zasluhujúce si obdiv, rešpekt a uznanie a môžeme byť na ne právom hrdí. Predviedli svoju činorodosť, šikovnosť, zručnosť, inteligenciu a vyžarovali šarm, energiu i dôvtip. Porota pracovala v zložení: predseda - Peter Zajac, riaditeľ ZUŠ a členovia: krajský poslanec Ján Vook, riaditeľka DSS a zástupkyňa primátora mesta Slávka Vojčeková, riaditeľka MŠ Daniela Roguľová a vedúca finančného oddelenia MsÚ Iveta Kurčová. A mala to extrémne ťažké. Napokon rozhodli, že tri hlavné ceny získajú Giraltovčanka, Svidníčanka a Kukovčanka. Na bronzovej priečke skončila Mária Havrilová, prvou vicemiss sa stala Helena Kurilcová a za víťazku určili Máriu Paľovú. Diváci rozhodovali o ocenení Miss sympatia, ktorú si mali možnosť zvoliť počas programu vhodením lístka s uvedením čísla svojej favoritky do urny. V tomto prípade sa publikom zhodlo s porotou a rovnako, aj u nich, zvíťazila Giraltovčanka Mária Paľová. Ako uviedli porotcovia, víťazky sú všetky súťažiace aj vďaka účasti, ktorou sa nenechali zahanbiť a v mnohom predstihli aj mladšie ročníky. A hoci víťazky dekorovali šerpami, korunkami a ocenili vecnými darmi a kyticami, odmenili 7

10 každú finalistku. Ján Vook ich dokonca prekvapil prísľubom, že pôjdu spoločne na relaxačný pobyt do Bardejovských kúpeľov. Na víťazke sa zhodli Podpredsedníčka JD v Giraltovciach Alena Kmecová (a taktiež minuloročná bronzová miss babička prešovského kraja) prezradila, že mala od začiatku svoju favoritku. Myslím si, že som sa stotožnila s porotu, pretože ňou bola jednoznačne pani Paľová. Vďaka mne sa sem aj dostala, dosť dlho som ju presviedčala a nakoniec sa podarilo a ešteže to podporilo publikum. Som rada, že ani porota neurobila faux pas, zhodli sa a že titul dostala favoritka, ktorej patril. Aj ostatné vraj mali čím zaujať. Podobný názor mala členka poroty Slávka Vojčeková. Pri vekovom rozdiele, ktorý bol medzi súťažiacimi, každá mala určité body naviac. Veľmi ťažko bolo rozhodnúť, ja som sa rozhodovala podľa celkového hodnotenia dotyčnej a do toho čísla jeden mi tiež najviac zapadla pani Paľová. Z tých ďalších žienok ma oslovila pani Kurilcová a pani Havrilová bola tiež mojou favoritka, preto som ju tipovala na tretie miesto. Tipy vyšli a dá sa povedať, že ako piati porotcovia sme sa spoločne zhodli asi na osemdesiat percent. Tých zvyšných dvadsať bolo lavírovanie medzi tými dvoma ženami, ktoré obsadili druhé a tretie miesto. Víťazka ju zaujala aj v kategórii Predstav svoje mesto či obec. Pani Paľová sa mi aj tu zdala kľudná, povedala v podstate tie najpodstatnejšie veci o meste, mala prirodzený prejav a udržiavala aj komunikáciu s publikom. 8

11 Giraltovčanky sú pre nás naj Hoci na to Miss babička Topľanskej doliny Mária Paľová vôbec nevyzerá, v decembri oslávi 64 rokov. Je matka troch dcér a babka piatich vnúčat. Víťazstvo ju potešilo a milo prekvapilo. Na súťaž ju nahovorila pani A. Kmecová. Hoci jej najväčšie hobby je spievanie v skupine Topľanky, v dôchodkovom veku si užíva a venuje sa aj ďalším koníčkom. Popritom nezabúda na svoje deti a pomôže im, keď ju zavolajú. Mám veľký rodinný dom a robím všetko, čo doma treba a keď mám chvíľku, veľa čítam a rada lúštim. No keď ma deti potrebujú, všetko nechám a idem, robota počká. Teší sa, že má doma troch prvákov. Deťom, i keď cudzím, sa venovala aj v mladosti. Od roku 1973 totiž pracovala ako vychovávateľka v školskom klube (družine). Po celý život som učila v tej jednej škole, ale nie jednej budove. Neboli sme len v škole, ale chodili sme po celom meste. Ako víťazka by nás však mala reprezentovať v krajskom kole súťaže Miss babička Prešovského kraja. Okrem Márie Paľovej to mala v súťaži veľmi dobre našliapnuté aj ďalšia známa Giraltovčanka, niekdajšia dlhoročná riaditeľka CVČ a mama štyroch synov, Helena Sušinková. Podobne, ako pani Paľovú, aj ju k účasti presvedčili iní. Jednota dôchodcov ma presvedčila, takže som to neplánovala. Už som bola vo viacerých súťažiach, nedávno v TV šanca. Myslím si, že každá jedna z nás to vyhrala už len tým, že tu bola, takže som spokojná. Vo voľnej disciplíne zaujala hovoreným slovom, 9

12 v ktorom divákov chytila za srdce textom o materinskej láske. Rozhodla som sa preň, keďže spievam len amatérsky a sama pre seba. Najradšej mám náboženské, mariánske piesne. Ostatné ženy pôsobia v súboroch, tak som to radšej so spevom vzdala, zasmiala sa. Príbeh vraj kedysi počula v bývalom ZSSR. Hovorila ho na stužkovej syna ako prípitok. V závere bolo pripime si na zdravie našich dobrých mamičiek. Trošku som to rozšírila a povedala vo svojej úprave. Človek sa tak nemusí báť, že text zabudne, keď si ho píše sám. A čomu sa aktívna pani Helenka venuje? Zmenila som vekovú kategóriu z detí na dospelých, som pri starkých v klube dôchodcov. Trikrát do týždňa sa schádzame, organizujeme výlety počas roka i letné pobyty. Najbližšie sa zberá do španielskej Sevilly. Martina Cigľárová, foto: L. Lukáč S pocitom hlbokej úcty... Počas prvých dvoch novembrových dní kroky mnohých smerovali na cintoríny a ich návštevníkov bolo o poznanie viac ako po iné dni v roku. Dokonca v tomto čase je zaznamenaný väčší pohyb obyvateľstva ako počas iných sviatkov. Návšteva cintorínov v týchto dňoch patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V prvonovembrový Sviatok všetkých svätých sme sa stretli v Dome smútku, aby sme si zachovali tradície, ktorých hlavná podstata je uctiť si človeka. Je to naša prirodzená danosť, ktorou prežívame všetko radostné, pekné, ale aj bolesť a zármutok, významne obohacuje a napĺňa zmysel nášho života. Pamiatka zosnulých - alebo tzv. Dušičky - patrí medzi málo dní v našom živote, ktoré sú prakticky celé venované spomienkam. A také bolo aj to utorkové popoludnie na miestnom cintoríne, kam na pozvanie primátora prišli príbuzní a známi, ktorí stratili drahého človeka v poslednom roku. V pietnej spomienke sme sa rozlúčili s tridsaťjeden obyvateľmi a presne toľko nás opustilo aj v predminulom roku. Bolestné je, že odišli aj mladí ľudia, ktorí ešte nestihli naplniť svoje plány a sny. V pásme slova podfarbeného nostalgickou hudbou v podaní členov ZPOZ M. Marcinovej a M. Osifovej sme s pietou spomínali na tých, ktorí svoj život dožili a ktorí na našom cintoríne alebo cintorínoch vo svojich rodiskách našli svoj večný spánok. Každému zosnulému sme venovali krátky verš a osobné spomienkové slová, na ich pamiatku primátor mesta vložil kvet do vázy a prednosta MsÚ Ing. Pavol Tchurik zapálil kahancovú sviečku na katafalku. Takto sme im s úctou oživili spomienky i nejeden zabudnutý okamih viažuci sa k tým, ktorí svoj život žili pre nás, pre iných, pre všetkých... a prejavili poďakovanie za život, za lásku a nejedna vyronená slza svedčila o tom, ako veľmi nám chýbajú. Mária Osifová 10

13 11

14 Matúš Štofko: NIE VŠETCI OBČANIA PREJAVUJÚ ZÁUJEM O HROBY BLÍZKYCH Zaujímali sme sa, či sa pred Sviatkom všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých naši občania starajú o hroby svojich najbližších a či na cintoríne udržiavajú poriadok a čistotu. Zisťovali sme tiež, akým spôsobom sú im pri tom nápomocné činnosti Mestského podniku služieb a či je možné nechať sa v Giraltovciach pochovať v takzvanom americkom štýle, alebo sa nechať spopolniť. Zaujíma vás aj to, ktoré typy vencov ľudia preferujú? Na všetky otázky nám odpovedal riaditeľ Mestského podniku služieb Giraltovce, s. r. o., PhDr. Matúš Štofko. 1. Ako sa ľudia pred dušičkovým obdobím či v priebehu roka starajú o hroby svojich blízkych a ako udržiavajú poriadok na cintoríne? - Čo sa týka starostlivosti ľudí o hroby svojich príbuzných, poväčšine sa snažia o údržbu hrobov starať po celý rok. Samozrejme, že v takzvanom dušičkovom období je starostlivosť o údržbu, čistotu a estetickú stránku hrobov najväčšia. Avšak nájde sa aj mnoho ľudí, ktorí nejavia záujem o hroby svojich blízkych a, bohužiaľ, je ich stále viac. Nestarajú sa o údržbu ani o platenie nájmu za hrobové miesto, v tých prípadoch a za dodržania zákonných podmienok môže prevádzkovateľ pohrebiska dokonca prikročiť k likvidácii, respektíve zrušeniu hrobového miesta. Tak, ako sa však ľudia starajú o konkrétne hroby svojich najbližších, tak v mnohých prípadoch 12

15 nedbajú o cintorín ako celok. Máme tam dostatočnú kapacitu odpadkových nádob, no odpad často končí pri plotoch a v okrajových častiach. Podľa prevádzkového poriadku i zákona o pohrebníctve je návštevník cintorína povinný zachovávať poriadok, primeranú úctu k miestu posledného odpočinku a dôstojnú pietu. Sú však aj ľahostajní ľudia, ktorým, ľudovo povedané, nič nie je sväté. 2. Akým spôsobom sa Mestský podnik služieb stará o údržbu cintorína? - Mestský podnik služieb Giraltovce, s. r. o., sa stará o údržbu mestského cintorína po celý rok. Ide najmä o kosenie trávnatých a prístupových plôch, údržbu kvetinovej výzdoby v okolí domu smútku, upratovanie a hygienickú údržbu domu smútku, chladiacich zariadení, spoločných priestorov, sociálnych zariadení a podobne. Samozrejme, evidujeme aj niektoré podnety, ktoré nemôžeme kladne vyriešiť a to čiastočne z dôvodu, že sme prevádzkovateľ, ale nie zriaďovateľ cintorína. Tým je mesto a teda len na jeho pokyn môžeme budovať, vyrezať problémové dreviny, prístupové chodníky, riešiť opravy domu smútku, plotov či robiť iné stavebné úpravy. Čo sa týka zelene a drevín, ktoré sa nachádzajú, respektíve korenia na okolitých pozemkoch súkromných vlastníkov, ich odstránenie môže byť sporné. Čiastočné odstránenie, ktoré zasahuje na cintorín, však realizujeme permanentne. Podľa občianskeho zákonníka tak však môžeme urobiť len v období takzvaného vegetačného pokoja a adekvátnym, šetrným spôsobom. 3. Aké evidujete najväčšie problémy? - Podnik občas čelí rozpoltenosti názorov občanov na kosenie cintorína. Väčšina ľudí a nájomcov hrobových miest je spokojná, časť apeluje na častejšiu frekvenciu kosenia, ktorá hraničí s údržbou domáceho anglického trávnika. Cintorín sa podľa možností snažíme kosiť v optimálnej frekvencii raz za tri týždne. Posledná názorová skupina odmieta také časté kosenie, ktoré realizujeme, lebo je podľa nej nutné príliš často čistiť hroby od zaschnutej pokosenej trávy". Myslím si preto, že údržba a starostlivosť o trávnaté plochy na mestskom cintoríne sú nastavené optimálne, aj keď sa, bohužiaľ, nedá vyhovieť každému. 4. Sú na mestskom cintoríne aj takzvané americké hroby? Je možné u nás aj spopolnenie nebožtíkov? - Takzvané americké typy hrobov, teda hroby s náhrobným kameňom, resp. informačnou tabuľou bez pomníkovej časti, sa u nás nachádzajú v dolnej časti cintorína. Sú pri vstupe na cintorín, smerom cez dolnú bránu, hneď vpravo za domom smútku. Avšak starostlivosť o tieto hroby je zákonnou povinnosťou nájomcu hrobového miesta a nie prevádzkovateľa, ktorý sa stará len údržbu trávnatých plôch. Vybudovanie 13

16 prístupových chodníkov (ktoré však pre tento typ pochovávania nie sú obvyklé) je na uvážení zriaďovateľa, teda obce, respektíve mesta. Keďže v meste nemáme krematórium ani kolumbárium či urnový háj, pochovávanie spopolnených ostatkov je neobvyklé, ale možné. Napríklad za posledné dva roky sme na mestskom cintoríne mali len jeden prípad uloženia spopolnených ostatkov nebohého do hrobu svojich zosnulých príbuzných. Väčšinou ide o prípady, keď človek zomrel na mieste vzdialenom od svojho bydliska a spopolnenie sa javí ako najjednoduchší, najlacnejší a najhygienickejší spôsob prevozu jeho ostatkov. 5. Viete nám prezradiť, aké typy spomienkových vencov momentálne na cintoríne prevládajú? - MsPS Giraltovce, s. r. o. ako prevádzkovateľ cintorína v Giraltovciach neeviduje favorizované farby spomienkových a smútočných vencov na mestskom cintoríne. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v období počas roka prevládajú umelé kvety, no v období počas Sviatku všetkých svätých prevláda skôr "živá" kvetinová výzdoba, a to sa týka aj vencov. Svetlejšie farby pozostalí kladú skôr na hroby mladších príbuzných, pestrofarebné skôr na tie, v ktorých sú uložené ostatky príbuzných zosnulých v staršom veku. Ale je to skôr postreh a nejde o pravidlo. Matúšovi Štofkovi ďakujeme za zaujímavé a užitočné informácie a podniku želáme úspešné napredovanie. Text: M. Cigľárová, foto: archív mš, Mária Osifová 14

17 ZÁHADNÝ PRÍBEH: LÁSKA AŽ ZA HROB Pri príležitosti dušičkového obdobia vám prinášame tak trochu mystický príbeh, ale hlavne plný duchovna, viery, lásky, pokory a Božej moci. Je to skutočný príbeh dvoch ľudí, ktorých celým životom sprevádzala láska a spojila aj ich smrť. Všetko sa odohralo 28. apríla - dva prípady úmrtia dvoch ľudí, ktorí sa milovali, odohrávajúce sa v odlišných rokoch...tento dátum je v našej rodine určitým spôsobom magický, lepšie povedané, až boží. Naši starí rodičia Jozef a Zuzana sa mali veľmi radi, žili spolu vyše šesťdesiat rokov. Vážili si jeden druhého, boli si navzájom veľkou oporou až do konca...odišli na druhý svet jeden za druhým. Nič by na tom nebolo zvláštne, keby sa to nestalo v rovnaký deň i hodinu, ich smrť sa líšila len iným rokom. Dedo Jozef zomrel 28. apríla 2012 a babka na tretie výročie jeho smrti, 28. apríla No to nebolo to jediné, čo spájalo zvláštne okolnosti ich smrti. Dodnes mi priam vyráža dych, že obaja odišli do raja okolo pätnástej hodiny popoludní. V tom čase sa počas života spolu každý deň modlievali Korunku Božieho milosrdenstva. Náhoda či Božia sila? Dnes majú na náhrobnom kameni vyrytý pri údaji o úmrtí rovnaký dátum. A verte či n eve r t e, p re d s m r ťo u b a b k a vídavala dedka, ako ju volá k sebe. Ukazoval jej, ako vyzerá nebo a aké krásne ružové kvety v ňom rastú. Na Veľký piatok nám vravela, že raj sfarbili namiesto ružových modré. Napokon si ju dedko privolal k sebe. Nech nik netvrdí, že prepojenosť medzi nebom a zemou nejestvuje. Aj tí, čo neveria, by mali pochopiť nadpozemskú moc. Možno práve počas dušičkového obdobia by sme si to mohli všetci uvedomiť, viac prejavovať svoje city a zahĺbiť sa do svojich duší. Lebo aj keď sa telo už pominie, spasia nás láska a viera a duša je tá, ktorá po nás zostane navždy... Text a foto: M. Cigľárová 15

18 BOLI STE UŽ NA CT? (počítačová tomografia, pozn. red.) MOŽNO PRI JEHO ZRODE STÁLA NAŠA RODÁČKA Rozhovor s Giraltovčankou Elenou Polohovou Prvá moja otázka je: Aká bola tvoja cesta z Giraltoviec, ktorá ťa postupom času priviedla až na súčasné miesto? Mimo Giraltoviec som najdlhší čas strávila v Žiline, kde som študovala na Žilinskej univerzite. Na nej som pár rokov učila, čo bola súčasť môjho doktorandského štúdia matematiky. V čase doktorandského štúdia som začala pracovať na čiastočný úväzok pre firmu, kde som dodnes a ktorá má vlastne na svedomí môj odchod do zahraničia. Zo Žiliny po 5 rokoch práce na veľmi zaujímavých projektoch nasledoval odchod do Oxfordu a odtiaľ po ďalších 5 rokoch ponuka a odchod v januári do USA to je v skratke súhrn mojich dvoch pracovných päťročníc vo firme. 2. SOFTVÉROVÝ PRODUKTOVÝ ANALYTIK, znie to veľmi odborne a mnohí z nás si predstavia za týmto povolaním muža. Aký bol tvoj 16

19 d e t s k ý s e n, č í m s i c h c e l a od malička byť? Stalo sa to skutočnosťou? Asi mnohí z nás sme mali rôzne vysnené povolania. Ja som chcela byť baletka alebo gymnastka. Nestalo sa. No a tiež som strašne rada liečila plyšové hračky a na zármutok mojich rodičov aj sedačku v obývačke vpichovaním injekcií s atramentom. Sestričkou ani lekárkou som sa tiež nestala. Takže moje detské sny sa nenaplnili. Skutočnosťou sa stali tie, ktoré som snívala až ako staršia. 3. A teraz sa vráťme do súčasnosti? Čo všetko prináša tvoja práca? Vo svojej práci som zodpovedná za návrhy a zlepšovanie softvéru, ktorý je inštalovaný v nemocniciach a medicínskych zariadeniach/inštitúciách spolu s našimi skenermi (CT, MR, PET, SPECT). Píšem špecifikácie, podľa ktorých sa softvér vyvíja. Softvér, na ktorom robíme, zobrazuje obrázky pacientov po oskenovaní, s ktorými lekári ďalej pracujú a čítajú ich. Je nutné robiť softvér čo najjednoduchší na používanie, pretože nie všetci lekári majú v obľube techniku. Ich hlavná úloha je liečiť, softvér im má v tom pomôcť, nie sťažovať im prácu. Náplň mojej práce je teda aj stretávať sa s lekármi a pýtať sa ich na názor na náš softvér, čo pomáha pri jeho ďalšom vývoji a vylepšovaní. Moja práca teda predstavuje zbieranie informácii od užívateľov (lekárov), analýzu zozbieraných informácií a ich aplikovanie do ďalšieho vývoja tohto softvéru. Vo svete medicíny sa toho deje strašne veľa rôzne nové lieky, metódy, postupy, nariadenia, normy atď. To všetko musíme zohľadniť aj v softvéri, ktorý vyvíjame. 4. Ktoré z prostriedkov alebo prístrojov, môžeme bežne stretnúť vo svojom živote? C T / M R / P E T / S P E C T s k e n e r y. Niektoré z nich od našej firmy sú aj v Prešove, Bardejove aj Košiciach. 5. Práca, ktorú robíš, má pre ľudstvo obrovský význam a prínos. Asi sa v tejto oblasti dá urobiť ešte veľa. Akú v tom vidíš budúcnosť? V medicíne a medicínskej technike sa vývoj nikdy nezastaví. Tu je a bude vždy čo objavovať a vylepšovať. 6. Keď sme u lekára, tak ho vnímame ako jediného, ktorý nám môže pomôcť, prostriedky, ktoré mu k tomu pomáhajú nám akosi unikajú. Ako vyzerá a koľko trvá taký proces od nápadu až po realizáciu? Analýza trhu a rýchla reakcia na to, čo na danom trhu chýba, kľúčové pri každom podnikaní a nie je to inak ani tu. Po zadefinovaní plánovaného softvérového produktu nasleduje fáza dizajnu a technického návrhu riešenia, po nej nasleduje vývoj a testovanie. To všetko sa deje pod drobnohľadom kvalitárov, keďže medicínsky softvér podlieha veľmi 17

20 prísnym normám. Každý projekt prejde minimálne jedným prísnym auditom. Celý proces až po doručenie k zákazníkovi u nás trvá zhruba 1,5-2 roky. Sú aj kratšie cykly, kedy robíme len malé aktualizácie softvéru, ktorý je už v používaní. 7. Ak ti to nevadí, trocha odbočíme od tvojej práce. V Giraltovciach si vyrastala do svojich 18 rokov, vraciaš sa sem k svojej rodine. Ako vnímaš Giraltovce dnes a aké bolo naše mesto v čase tvojho detstva a mladosti? Veľmi rada si spomínam na detstvo a ako som sa hrávala napr. na paneloch, keď sa stavala Tehelňa. Svoje mesto som vždy vnímala ako milé, malé, pokojne miesto s nádhernou prírodou okolo. Bolo a je tu všetko, čo človek pre pokojný rodinný život potrebuje. Ako dieťaťu mi tu nikdy nič nechýbalo. Odišla som kvôli univerzite a aj keď teraz žijem mimo Giraltoviec, vždy to bolo, je a aj ostane najdôležitejšie mesto môjho života. Veľmi rada sa sem vraciam domov k rodičom, rodine a skvelým priateľom. Teším sa, ako sa naše mestečko krásne vynovuje: pešia zóna, fontánka s mini-mostíkom, hrádza pri Topli... Mala som to šťastie byť tu párkrát aj okolo Vianoc a vidieť krásnu vianočnú výzdobu a betlehem. Je skvelé vidieť, ako Giraltovce napredujú! 8. A poďme opäť do sveta. Žiješ už niekoľko rokov mimo Slovenska, aký je život v zahraničí a priamo v USA? Čím ťa Amerika prekvapila milo aj nemilo? Žiť v zahraničí bez dobrých ľudí okolo by bolo pre mňa nemožné. Keďže mňa do zahraničia priviedla práca, kolektív bol pre mňa kľúčový a mala som naň šťastie. To mi život v zahraničí veľmi uľahčuje. Ak niekto povie, že najdôležitejšie pre život v zahraničí je prejsť počiatočným kultúrnym šokom, tak v USA to platí x-násobne. Veľmi milo ma prekvapila cena benzínu, úžasné tropické počasie tu, kde žijem a nádherne okolité hory Smokie Mountains. A nemilo, ako je Amerika konzumne nastavená. Každá jedna dievčina od nás, ktorá vie urobiť piškótovú tortu (nepečenú) alebo bublaninu, by tu bola vyhlásená za kráľovnú kuchyne. Variť z čerstvých surovín a nie z polotovarov je tu rarita. Hovoriť o obezite v Amerike a vidieť to naživo bol pre mňa tiež šok. A vôbec sa tu nedá chodiť pešo neexistuje tu niečo také ako vyjsť z domu a ísť sa prejsť. Tu sa bez auta ani nepohnete. A na to si budem asi dlho zvykať. 9. A aká je Elena, keď nie je práve softvérový produktový analytik? Čo máš rada nerada? Elena veľmi rada cestuje a tu je teraz toho veru čo objavovať, no a lacný benzín to všetko uľahčuje. Znova by som sa chcela vrátiť k bicyklovaniu a plávaniu, čo bol pre mňa hlavný zdroj pohybu na Slovensku a v Anglicku. Bicyklovanie som si veľmi obľúbila 18

21 počas vysokej školy v Žiline. No a veľmi rada vypnem pri dobrej knihe a pri varení (nie z polotovarov! ). 10. Náš mesačník číta veľa Giraltovčanov rôzneho veku. Teraz ti dávam priestor, v ktorom im môžeš niečo odkázať, alebo niekoho pozdraviť. Na záver chcem povedať jednu vec: Všetko najdôležitejšie, čo som sa do života naučila, som sa naučila v Giraltovciach! Milá Elena, ďakujem veľmi pekne za tvoj čas a rozhovor, určite mi dajú všetci za pravdu, keď ti vyjadrím aj úprimnú vďaku za tvoju prácu, ktorou nám uľahčuješ, skvalitňuješ a často zachraňuješ naše životy. Prajem ti veľa síl, úspechu v tvojom pracovnom i osobnom živote. Text: Michaela Marcinová, foto: E. Polohová Najlepšia zamestnankyňa PSK v sociálnych službách je pracovníčka DSS MARTA MURENKOVÁ: Práca s klientmi ma vždy bavila V Divadle Jonáša Záborského v Prešove odovzdával Prešovský samosprávny kraj ocenenia laureátom ceny Krídla túžby. Jedno z nich sa ušlo aj pracovníčke giraltovského Domova sociálnych služieb Marte Murenkovej. Stala sa najlepšou zamestnankyňou kraja v rámci sociálnych služieb. PSK má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 27 zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú služby pre prijímateľov sociálnej pomoci. Medzi nimi je aj DSS Giraltovce. Ocenenie Krídla túžby za rok 2016 odovzdával trom víťazom poskytovateľovi, prijímateľovi a zamestnancovi sociálnych služieb, ktorých vybrali členovia sociálnej komisie pri Zastupiteľstve PSK, predseda Peter Chudík. Súčasťou slávnostného galaprogramu bol koncert, v ktorom 19

22 sa predstavili i klienti giraltovského zariadenia. Podľa slov hovorkyne PSK Daše Jeleňovej išlo o najvydarenejšie vystúpenia z regionálnych koncertov, ktoré sa uskutočnili aj vo Svidníku, kde sa predstavilo 13 účinkujúcich zariadení sociálnych služieb. Udeľovanie ocenení je pridanou hodnotou pre zariadenia, zamestnancov i prijímateľov, ktorí svojimi výnimočnými úspechmi, kvalitou služieb a prístupom k práci môžu byť príkladom dobrej praxe a motiváciou pre ostatných. Takúto symboliku nesie v sebe aj samotná cena, ide o keramickú plastiku s motívom okrídlenej barly v žltom srdci. V kategórii zamestnanec zo zariadenia sociálnych služieb si cenu Marta Murenková z DSS v Giraltovciach spomedzi šiestich nominovaných odniesla v deň svojich 62. narodenín. Ide o doteraz jej prvé ocenenie za doterajšiu záslužnú činnosť, ktoré ju potešilo. Vníma ho nielen ako odmenu za svoju prácu, ale vyznamenanie pre kolektív zariadenia. Je to prvýkrát, čo som získala takúto cenu. Nesmierne ma potešila, som šťastná. Bolo to milé prekvapenie, že ma vybrali. Zaslúžili by si ju viacerí a dopriala by som ju každému. Práca v sociálnej oblasti je podľa nej ťažká, ale krásna. Je to naozaj náročné, pracovať s klientmi, ale vždy ma to bavilo. Najmä práca s deťmi ma napĺňala už od strednej školy, keď som sa tejto činnosti začala venovať. V práci robí všetko, čo treba úhrady i nákupy, chodievajú s klientmi na výlety, rekreácie a športové podujatia. Hoci sú sociálne služby na Slovensku málo docenené, v DSS sú podľa nej dobré podmienky na prácu, dobrá zamestnanecká klíma i príjemné prostredie. Vyše 40-ročná záslužná činnosť Jeleňová informovala, že v zariadení pracuje pani Murenková už vyše 43 rokov, nastúpila doň v roku 1973 ako výchovná pracovníčka pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Postupne prešla viacerými pracovnými pozíciami, ktoré vraj vždy príkladne zvládla. V roku 1991 sa dostala na pozíciu sociálnej pracovníčky, v roku 2003 získala osvedčenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o osobitných kvalifikačných predpokladoch v zariadeniach sociálnych služieb pre výkon funkcie. Práca ju zaujala, preto sa zapájala do mnohých vzdelávacích aktivít, ktoré jej pomáhali zvládnuť psychicky náročnú prácu s hendikepovanými deťmi a dospelými občanmi. Okrem priamej činnosti s prijímateľmi sociálnej služby v zariadení spracováva aj ekonomickú časť agendy prijímateľov. Na základe mnohých legislatívnych zmien v sociálnej oblasti po roku 1990 bolo potrebné včas ich aplikovať do praxe. Pani Murenková bola práve jedna z tých, ktorí pochopili nové smerovanie poskytovania sociálnych služieb zamerané na kvalitu a predovšetkým 20

23 na podporu samostatnosti a začlenenia sa človeka s ťažkým zdravotným postihnutím opäť do majoritnej spoločnosti. Bola a v súčasnosti aj je poverovaná i výkonom iných pracovných činností, ktoré bez problémov zvláda, konštatuje hovorkyňa. Chvália si ju aj v DSS. Všetkým nám odovzdáva svoje pracovné, ale aj osobné skúsenosti. Je to skromná, pracovitá, nenápadná, milá, ústretová osôbka, ktorú si každý veľmi váži, uviedli o nej v návrhu jej kolegovia. Text: Martina Cigľárová, foto: archív DSS Maľovanie na sklo Láka vás maľovanie na sklo, len neviete, ako správne začať? My sme žiakom našej školy pripravili zážitkovú výtvarnú výchovu, ktorá nám ukázala, že maľovanie na sklo je skvelá príležitosť ako rozvíjať svoju fantáziu a kreativitu. Žiaci si vlastnými silami dokázali vyrobiť krásne a originálne sklenené dekorácie, ktoré poslúžia ako milý darček. Ozdobiť si môžete čokoľvek - sklenené koreničky, vázy, svietniky, džbány, poháre, misky, taniere a ďalšie predmety. V špecializovaných papiernictvách či výtvarných potrebách ľahko zoženiete kvalitné farby na sklo. Iste vám poradia, ktoré sú najkvalitnejšie a vhodné na amatérske použitie. Teta lektorka Katka postupne jednotlivým triedam ukáže tajomstvo tohto krásneho umenia. Text: Mgr. Miriam Eliašová Október mesiac úcty k starším v našej škole Jedna ľudová múdrosť hovorí: Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi. Práve tieto slová potvrdili na besede so žiakmi našej školy naše bývalé dlhoročné kolegyne, ktoré prijali pozvanie a veľmi zanietene rozprávali o svojej učiteľskej práci. Úvodné slovo mala pani Gazdičová, ktorá priblížila žiakom svoje začiatky a popísala vtedajšie vybavenie tried a žiakov. Bola nadšená z najnovších pomôcok a z dnešného vybavenia tried. Jej spomienky a nadšenie zdieľali aj panie Kožlejová a Homulková, ktoré pri spomienkach na svoje začiatky nechtiac vyskúšali žiakov z matematiky a dejepisu. Niektoré spomienky našich bývalých kolegýň zneli 21

24 pre žiakov ako sci-fi a akoby rozprávali o neznámych veciach a predmetoch, ktoré v minulosti patrili do povinnej výbavy žiakov a učiteľov. Naši žiaci si pre hostí pripravili kultúrny program, ktorým sa chceli poďakovať za spomienky a vyjadriť úctu k ich bývalej práci. V závere sa všetkým poďakoval riaditeľ Marek Marcinek a odovzdal bývalým kolegyniam kytice kvetov. Text: Mgr. Eva Čabalová Milá babka, dedko milý... Jeseň je krásna a poetická, je to čas, ktorý zúročí celoročnú námahu a v živote prinesie múdrosť, pokoj a vyrovnaný pohľad na život. Pripomína nám, aby sme nestrácali chvíľu a jeden druhému práve teraz povedali milé slovo, pretože nie je ťažké slovami človeka rozplakať, oveľa ťažšie je vyrieknuť slová, ktoré ho podporia, posilnia a povzbudia. Žiaci nultého ročníka sa vybrali na potulky po našom meste a pri stretnutí s babkou či dedkom im vyriekli básničku, podarovali jesenný pozdrav a venovali milý úsmev. Milá babka, dedko milý, prajeme vám pevné zdravie, veselú myseľ, veľa radosti zo života. Prežite ďalšie roky obklopení láskou, úctou a pozornosťou svojich najbližších a dni vášho zrelého veku prepletené vďačnosťou nás všetkých. Text a foto: Mgr. Miriam Eliašová Prednáška Tokajík minulosť a súčasnosť 21. októbra 2016 sa v ZŠ v Giraltovciach konala prednáška Tokajík minulosť a súčasnosť v programe Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd, ktorú organizovala RRA Svidník. Prednáška bola určená žiakom ročníka a prezentovali ju historik PaedDr. Jozef Rodák a riaditeľ RRA Svidník Ing. Miron Mikita. Žiaci sa mali možnosť dozvedieť o dedinke Tokajík v okrese Stropkov, kde sa jej obyvatelia aktívne zapojili do protifašistického odboja. Počas II. svetovej vojny sa na tomto mieste odohrala jedna z najväčších tragédií na Slovensku, keď v novembri 1944 nacistická jednotka obsadila obec, mužov sústredili pri kostole a potom ich pozdĺž potôčika Tokajec presunuli na lúku pod Pereliskom. Tu ich postavili do troch radov a postrieľali. Bolo ich 34. Z nich sa podarilo zachrániť len dvom - Michalovi Medvecovi a Andrejovi Stropkovskému. Napriek rokom tragické udalosti zostávajú v pamäti obyvateľov Tokajíka dodnes. Prednáška bola obohacujúca a žiaci s pánmi Rodákom a Mikitom debatovali ešte dlho po jej skončení. Veríme, že takýchto zaujímavých akcií týkajúcich sa histórie nášho regiónu bude v budúcnosti viac. Text: Mgr. Radka Tkáčová 22

25 VÝŽIVNE A KREATÍVNE v Súkromnej základnej škole Keďže si tohtoročná jeseň povedala, že nebude k nám milosrdná a jej nádielky v podobe dažďa a vetra, ktorý nejednu ženskú hlavu donútil prikryť sa módnym doplnkom, tak aj my v škole sme sa po celý mesiac snažili apelovať na zdravý životný štýl. Konzumácia zeleniny a ovocia sa stala témou mesiaca. Z tohto dôvodu sa aj naše akcie uberali týmto smerom. V týždni od 3. do žiaci, každý deň v inej farbe odetí, prichádzali do školy a v duševnej pohode a v rovnováhe si užívali Týždeň duševného zdravia. Dôležitosť rovnováhy medzi telesným a duševným zdravím sme si pripomínali cez vyučovacie hodiny aj cez prestávky v jednotlivých dňoch počas celého týždňa. Nasledujúci týždeň sa začal Svetovým dňom duševného zdravia, , po pripnutí nezábudky na časť odevu mohli pokračovať v problematike zdravého duševného životného štýlu a symbolikou nežnej nezábudky si upevňovali poznatky o zdraví vo všetkých podobách. Dňa sa konala žiakmi veľmi obľúbená akcia Svetový deň výživy. Každý žiak z triedy si jedlo pripravil vopred a priniesol ho 23

26 do školy na ochutnávku a prezentáciu. Najlepšie chuťovky z triedy boli vystavené vo vestibule školy v kategóriách najlepšie sladké jedlo (povinná súčasť bolo jablko), najlepšie slané jedlo (povinné bolo použiť ľubovoľnú kapustu) a najlepšia kategória bol moment prekvapenia. Počas druhej vyučovacej hodiny žiaci pracovali s kuchárskymi knihami, pomocou ktorých si precvičovali svoju čitateľskú gramotnosť tak, že vyhľadávali rôzne recepty podľa učiteľom zadaných indícií. Najstaršia, najhrubšia, najtenšia, najväčšia, najmenšia a najilustrovanejšia kuchárska kniha bola tiež vyhodnotená a ich vlastníci si odniesli sladkú výživnú odmenu. Tieto knihy boli tiež vystavené vo vestibule školy. To však nie je všetko. Tohoročná akcia bola zavŕšená súťažou, v ktorej si 3 družstvá zastupujúce všetky triedy r. vyskúšali svoju matematickú gramotnosť pri odhade hmotnosti a objemu a praktické zručnosti pri tvorbe cesta. Starší žiaci zvládli aj prepočet surovín v recepte pre väčší počet osôb. Kuchári najlepších jedál a najšikovnejšie družstvo si za svoju snahu, vedomosti aj zručnosti mohli vychutnať sladkú a hlavne výživnú odmenu. Text: E. Tchuríková, PaedDr. Matilda Rozputinská, foto: Mgr. Bibiána Kolarčíková Veľká politika očami obyčajného pešiaka! Dňa som sa vybrala na nezabudnuteľnú cestu do Mekky demokracie, Francúzska, konkrétne do mesta Štrasburg. Po tŕnistej ceste cez dva prestupy vo Viedni a Frankfurte nad Mohanom som nakoniec o polnoci dorazila na miesto určenia, do malebného hotela v srdci Štrasburgu. Nedeľa bola priam predurčená na prechádzku očarujúcim centrom mesta. Hlavná atrakcia, ktorú nesmiete vynechať, je určite katedrála Notre Dame. Vo vnútri som zapálila sviečku pokoja, zmierenia a pokory do našich životov. Plná ideálov a romantických chvíľ som sa vybrala ďalej na mojich potulkách... a tu som zrazu zbadala troch po zuby ozbrojených vojakov, ktorí pravdepodobne ochraňujú našu demokraciu. MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA ERASMUS+, ZA HRANICAMI GEOGRA- FICKÉHO A OSOBNÉHO PRIESTORU: PROJEKTY V OBLASTI SOCIÁLNEHO ZAČLENENIA A OBČIANSTVA sa začala v pondelok ráno. Do slovenskej delegácie patrili zástupcovia agentúry SAAIC, ministerstva školstva, Visegrad Fund, WORKPLACE EUROPE, Press/traslations and inertpretation FR private, Metodicko - pedagogického centra v Bratislave, vysokoškolskí učitelia a moja maličkosť, Mária Kopčáková z Gymnázia Giraltovce. Pozvanie na túto konferenciu som dostala, pretože som 24

27 koordinátorka projektu Erasmus + Ka2, Utečenci a migranti hľadajúci svoju budúcnosť v spojenej Európe, (minulosť- súčasnosť- budúcnosť). Konferencia sa konala pod záštitou organizácií Agentúra Erasmus + Francúzsko/Vzdelávanie a odborná, Francúzsko-nemecký úrad pre mládež (OFAJ), Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC). Na úvod konferencie sa prihovorila pani Elsa Shalck, podpredsedníčka regiónu Grand Est pre mládež a orientáciu a po nej predniesli svoje príhovory pani Sylvie Guillaume, podpredsedníčka Európskeho parlamentu, pán Ulrich Commerçon, minister školstva a kultúry Saarland, pán Sandro Gozi, štátny tajomník talianskeho Úradu vlády pre európske záležitosti a pani Najat Vallaud-Belkacem, ministerka školstva, vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Mňa osobne najviac oslovil príhovor ministerky školstva, ktorá veľmi emotívne zdôraznila, aký dôležitý je prínos projektov Erasmus+ tak pre študentov, ako aj učiteľov. Učitelia sú účasťou na zahraničných projektoch motivovaní a novonadobudnuté skúsenosti šíria ďalej vo svojich domovských školách. Študentom sa otvárajú nové dimenzie v ich ponímaní iných národov a kultúr, čo vedie k vzájomnej tolerancii a akceptácii bez výhrad. Popoludní práca pokračovala v 4 frakciách /seminároch/: 1. Aké politické a podporné iniciatívy vznikli od prijatia Parížskej deklarácie? 2. Sociálna a vzdelávacia integrácia utečencov v Európe 3. Cezhraničná spolupráca 4. Vysokoškolské vzdelávanie, cesta k zamestnaniu Moja destinácia bol workshop Sociálna a vzdelávacia integrácia utečencov v Európe, kde ma najviac zaujal príspevok pani Klempovej (poradkyňa v oblasti migračnej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky - Odbor celoživotného vzdelávania). Rozprávala o tranzitnom tábore pre utečencov v Humennom, o neziskovej organizácii poskytujúcej ubytovanie pre 140 irackých kresťanov v Nitre. Pri tomto počte utečencov jedna účastníčka konferencie vypleštila oči a POVEDALA: Čože len toľko?! Ďalej tam vystúpil Smaïn Laacher (profesor sociológie na univerzite v Štrasburgu, riaditeľ výskumného strediska Budovanie Európy, mobilita a hranice), ktorý nám vysvetlil rozdiel medzi migrantmi a utečencami. Veľmi dobrý príklad, ako riešiť problém migrácie a integrácie utečencov, je projekt Encyklopédia migrantov pod záštitou neziskovej organizácie Vek korytnačky so sídlom v meste Réen vo Francúzsku. V tejto encyklopédii nájdete svedectvá starých aj mladých migrantov a ich životné príbehy. Hnacou silou bolo upovedomiť ľudí o osudoch utečencov, aby si v hlavách 25

28 usporiadali zaužívané stereotypy o týchto ľuďoch! Následne sme diskutovali o probléme integrácie utečencov do školského systému jednotlivých krajín a o zapojení rodičov do aktivít projektov, aby sa škola otvorila smerom von, učitelia aj žiaci sa otvorili komunikácii a to ako? Cez projekty Erasmus +, kde učiteľ je garant kvality a škola miesto medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Konferenciu ukončila pani europoslankyňa Elisabeth Morin-Chartier (Francúzsko), ktorá vyzdvihla dôležitosť projektov Erasmus+ a významnú rolu učiteľa. Rektor štrasburskej univerzity Michel Deneken podotkol jednu veľmi zaujímavú myšlienku, čo sa týka utečencov: jediná cesta ako integrovať týchto ľudí je cez vzdelávanie žien v týchto komunitách. V rámci diskusie na záver sa prihlásila o slovo jedna profesorka z Grécka, ktorá sa so slzami v očiach pýtala, prečo naše (FRA, NEM, SVK) krajiny nechcú prijímať ďalších utečencov a stále sa rozpráva len o kvótach, lebo oni robia, čo vedia, ale nedokážu prichýliť všetkých. Pri tejto srdcervúcej prosbe som si spomenula na názor jedného z mojich žiakov, ktorý pri diskusiách o utečencoch, by ich najradšej vyhlušil...a tu sa vo mne zrazu prejavila duševná schizofrénia, kde na jednej strane chápem našincov obávajúcich sa utečencov kvôli strate zamestnania, strate náboženskej identity a pod. a na druhej strane hlasno volajúce slová Ježiša Krista, milujte sa bez rozdielov. Kde nájsť odpovede na tieto otázky? Nuž ktovie, čas ukáže... dúfajúc, že nebude už príliš neskoro... Mgr. Mária Kopčáková ŠERCOM FESTIVALU Tak ako po minulé roky, aj tento rok - po skončení letnej sezónny sme sa pomaly rozbiehali do ďalšej. Nacvičovali sa nové tance, oprášili sme aj staronové a doúčali nových členov súboru. Na podnet primátora mesta sme boli požiadaní, aby sme prispeli k obnoveniu tradície fašiangov v meste. Začal sa písať scenár, ale bez posily starších členov /t. j. bývalí členovia FS/ by to nebolo ono. S radosťou prijali pozvanie účinkovať opäť v súbore a tak sa začalo spoločné nacvičovanie. Bolo to až neuveriteľné, koľko humorných situácií sme pritom zažili a tak naša snaha vyvrcholila 6. februára. Poobliekali sme sa do rôznych masiek Lucia, gazda, cigán, cigánka, poľovník, čert, vojaci, nevesta... a nasadli na vozy, ktoré nám zabezpečili páni Jurč a Končár. Za spevu, muziky a dobrej nálady sme brázdili ulice nášho 26

29 mesta, kde nás ľudia vítali domácimi koláčmi, slaninkou, klobáskou a samozrejme, aj domácou pálenkou. O 14. hod. na námestí pred MsÚ vyvrcholil program pochovávaním basy. Ej, ale bolo to že srandy - POCE BLI- ŽEJ, NEDOČAPEM - a aby toho nebolo na jeden deň málo, tak vo večerných hodinách sme tancom a spevom otvárali tradičný ples v BREZOVE. FS často navštevuje obce a mestá s rusnáckym nárečím a tak sme si nacvičili rusnácky tanec pod taktovkou choreografa, p. Novotného. Čas plynul a opäť sme pred dvermi mali ďalšiú sezónu. Tance a spevy boli nacvičené, ale jeden rusnácky tanec bol málo a tak znovu som oslovil bývalých členov, aby nám pomohli s rusnáckymi piesňami. Svoje tanečné umenie sme si vyskúšali na detskom festivale v krásnom prostredí na Liptove v obci LIKAVKA. Prijali nás veľmi vrúcne, všetko bolo pripravené, len počasie akosi nevyšlo bolo sychravé a upršané. Na druhý deň, už za slnečného počasia, sme sa predstavili domácemu publiku na 25 r. Topľanskej doliny. Svojou návštevou nás poctili aj súbory z iných regiónov, Stavbár zo Žiliny a Kopaničiar z Myjavy. Záver festivalu patril nám a vďaka hudobnej, tanečnej a speváckej zložke sme dostali opäť publikum do varu, za čo im veľmi pekne ďakujem. Ľudová hudba sa na tomto festivale pod vedením Petra Zajaca predviedla posledný krát, začo mu patrí veľká úcta a vďaka za dlhoročný prínos pre súbor. Odteraz pôsobí pod taktovkou Stanislava Bakaľára. Letná sezónna sa pomaly rozbiehala a tak víkend za víkendom sme brázdili po rôznych kútoch Slovenska. V obci TEPLIČKA, kde sa od rána zabávala celá dedina, sme svojím 27

30 umením aj my prispeli k dobrej nálade. Dlho očakávaný festival v RASLAVI- CIACH opäť nesklamal. Začal sa svätou omšou, kde všetky súbory boli poobliekané do krojov, nasledoval sprievod obcou a samotné vystúpenie bolo rozdelené do niekoľkých častí. Publikum bolo veľmi živé, množstvo kamier a mnoho pozitívnych ohlasov na náš súbor. Letné horúčavy sme si užili v obciach NOVOSAD, KRAČÚNOVCE a MAR- HAŇ, kde priame slnko preverilo našu kondíciu. Celodenný festival sa konal v obci STAKČÍN, kde sa predstavilo množstvo účinkujúcich a náš súbor mal tú česť uzatvárať festival večerným programom. Domov sme sa vrátili v neskorých hodinách, ale času na oddych bolo veľmi málo, lebo už skoro ráno sme cestovali na opačnú stranu Slovenska, na Bačovské dni v nádhernej kopcovitej Oravskej dedine MALATINA. Organizátori boli v očakávaní, ako príjmu náš temperamentný súbor diváci. Nesklamali sme to sme potvrdili troma opakovačkami. Vyprať kroje, vybaviť formality a hurá do sveta na malé turné. Tentokrát sme si vybrali krajinu Srbsko a mesto VLAŠKA. Po 12 - hodinovej ceste sme dorazili do cieľa. Privítanie, ubytovanie, organizačné pokyny a večer hudba a spev. Hneď sme mali možnosť zoznámiť sa s políciou, ktorá nás prišla upozorniť, aby sme spievali tichšie. Po letných horúčavách nás ráno čakalo milé prekvapenie v podobe studeného a upršaného počasia. Organizátorom to skrížilo plány a tak počas 4 upršaných dní museli hľadať náhradný plán nákupné strediská a pod. Na nálade nám to neuberalo, lebo sme tam mali priateľov z poľskej Nowej Rudy, kde sme boli na ich festivale v roku Zopár krátkych vystúpení, keďže všetko sa konalo vonku a menili sme krajinu. Bosna a Hercegovina nás privítala už v slnečnom šate. Nádherné mestečko ULGLIEVIK, štvorhviezdičkový hotel uprostred mesta, bazén po celý deň a vo večerných hodinách vystúpenie priamo pod hotelom. Odchádzali sme domov s novými zážitkami a skúsenosťami. Šťastní sme sa vrátili domov a pokračovali ďalej v obci PICHNE, kde nás prekvapili svojou pohostinnosťou, potom furmanské preteky v MODREJ NAD CIROCHOU a festival v obci UDAVSKÉ. Sviatok chleba a dožinkové slávnosti sa konali tradične v mestskom amfiteátry. Náš program sme obohatili nielen rusnáckymi, ale aj šarišskými piesňami v podaní bývalých členov. Na záver sezónny to najlepšie, opäť sme vycestovali za hranice na 8 - dňový medzinárodný folklórny festival, ktorý sa konal do mesta PLOCK 28

31 v susednom Poľsku. Prvé dva dni spolu so súbormi z celého sveta sme nacvičovali otvárací ceremoniál, ktorý sa konal v parku v centre mesta. Bol to len 5 ročník festivalu, ale po organizačnej stránke nebolo čo vytknúť. Posledné dva dni sa opäť nacvičovalo na zatvárací ceremoniál a ten bol vyšperkovaný do poslednej bodky. Príjemnú atmosféru pridal aj triapoltisícový amfiteáter. Hneď po skončení programu sme boli oslovení riaditeľom festivalu, aby sme svoje umenie predviedli aj na veľmi bohatej Poľskej svadbe. Všetko dobré sa raz musí skončiť a aj tento festival sa blížil ku koncu, ktorý bol plný spevu a hudby do neskorých nočných hodín. Riaditeľ festivalu pán Piotr sa s nami lúčil so slzami aj slovami, že sme boli šercom festivalu a tak ako po minulé roky ani tento festival nesklamal svojou pohostinnosťou, organizáciou a príjemnými ľuďmi. - aby toho nebolo málo počas celého roka každú sobotu udržujeme zvyky a tradície na svadbách - čepčenie a družbovský tanec. A čo ďalej: V súčasnosti prebieha nábor do tanečnej zložky, lenže v dnešnej mobilnej dobe je všeobecne malý záujem o pohyb a tak je čoraz ťažšie udržať súbor, keďže aj súčasní členovia odchádzajú do škôl, za prácou, majú rodinné povinnosti a pod. Prostredníctvom tohto článku chcem všetkým tanečníkom, hudobníkom aj bývalým členom, ktorí sa predstavili nielen na domácej pôde, počas celého roka obetovali a trávili svoj voľný čas v súbore, vysloviť veľké ĎAKUJEM. Pavol Švač vedúci súboru 29

32 Výročná slávnosť patrónky kostola v Kalništi Týmito slávnosťami /ľudovo nazývanými odpust, kermeš/ si katolíci každoročne pripomínajú patrónov kostolov. A práve kostol v Kalništi, giraltovská filiálka, je zasvätený Panne Márii Ružencovej. História tohto sviatku vznikla ako spomienka na víťazstvo katolíkov nad vtedajšou Osmanskou ríšou, ktorá sa usilovala rozšíriť svoj mocenský vplyv aj v okolí Stredozemného mora. Katolícke vojska pápežského štátu, Španielska, Benátok a iných štátov, súčasť tzv. Svätej ligy pod vedením Dona Juana d' Austria, porazili v námornej bitke pri Lepante osmanského sultána Selima II., ktorý mal v značnú prevahu. Pred touto bitkou vyzval pápež, sv. Pius V., veriacich modliť sa ruženec za víťazstvo katolíckeho vojska. Na pamiatku tohto víťazstva zaviedol spomínaný pápež sviatok sv. ruženca. Avšak pápež Gregor XIII. nariadil, aby sviatok sv. ruženca bol slávený pod názvom Panna Maria Víťazná. Na celú Cirkev ho rozšíril pápež Klement XI. s dátumom prvej nedele v októbri, ale už pod menom Slávnosť sv. Ruženca. Sv. Pius X. ho v roku 1913 preniesol z nedele na pôvodný deň, na 7. október. V roku 1960 sv. Ján XXIII. zmenil názov sviatku na Pannu Máriu Ružencovú. V nedeľu veriaci v Kalništi oslávili Pannu Máriu Ružencovú výročnou sv. omšou o hod. Hlavný celebrant a kazateľ bol d. o. Mgr. Jozef Spišák, hankovský farár a počas homílie sa okrem iného zmienil o modlitbe sv. ruženca, v ktorej vlastne rozjímame o živote Pána Ježiša od jeho počatia až po slávne zmŕtvychvstanie. Koncelebranti boli d. o. Mgr. Jozef Mager, giraltovský farár a výpomocný d. o. Mgr. Andrej Murenko. Napriek nie najlepšiemu počasiu bola hojná účasť, vrátane pešej púte veriacich z Giraltoviec, ktorí putovali cez Brezov /most/. Mgr. Matúš Kmec - Mgr. Helena Kmecová Zoznam bibliografických odkazov: MALÝ, V. a kol Nábožné výlevy. Trnava : SSV, s. ISBN RADLINSKÝ, A. Ľ Nábožné výlevy. Trnava : SSV, s. 30

33 Cestujúci z Giraltoviec sa ľahšie dostanú k vlakom RegioJet Cestujúci z nášho okresu sa tešia dobrých správ. Budú mať jednoduchšie cestovanie a ľahšie aj rýchlejšie sa dostanú k žltým vlakom v Kysaku či v Košiciach. Postačia pritom doterajšie autobusy, tie žlté na severovýchod nedorazia. To, čo sa prvýkrát pokúšal žltý prepravca zaviesť sám, mu teraz zabezpečia naši autobusoví prepravcovia. Druhý plán RegioJet uplatniť sa na východe uspel. Český súkromný dopravca sa totiž konečne dohodol s SAD Humenné. Mnohí cestujúci pre meškajúce vlaky doteraz nie vždy stíhali posledný autobus. Všetko sa možno zmení. V októbri spoločne spustili spoluprácu v rámci autobusovej dopravy do Svidníka, Giraltoviec a Stropkova. Autobusy nadväzujú na vlakové expresy RegioJetu smerujúce z Bratislavy, Žiliny, Prahy a ďalších miest na Slovensku a v Českej republike. Zároveň rozšírili doterajšie spoje o ďalšie a do Svidníka, Giraltoviec a Stropkova budú premávať častejšie. Tieto spoje lepšie napoja RegioJet na ďalšie mestá na východe. Vážime si túto spoluprácu, vďaka nej sa výrazne zlepší dopravná obslužnosť a prepojenie východného Slovenska s Bratislavou a Českou republikou. Novými nadväznými linkami sa nám podarí osloviť významnú časť obyvateľov východného Slovenska. Nové autobusové spoje budú cez pracovné dni z Giraltoviec a Svidníka nadväzovať aj na nočnú vlakovú linku RegioJet, ktorá premáva medzi Košicami a Prahou. Naše autobusy a vlaky ponúkajú väčšie pohodlie za citeľne nižšie náklady spojené s cestovným, potvrdil majiteľ spoločnosti Radim Jančura. Medzi Giraltovcami a Prahou má byť cena lístka 11,60 eura. SAD Humenné, a. s., počnúc dňom zabezpečuje prípoje k piatim vlakom spoločnosti RegioJet a od vlakov z Prahy a Bratislavy v mestách Košice a Kysak. RegioJet zlepšuje v spolupráci s SAD Humenné nadväzné autobusové spoje od vlakových expresov do Svidníka, Giraltoviec a Stropkova, uvádza sa aj na stránke SAD Humenné. V spolupráci s RegioJetom upravili cestovné poriadky auto- 31

34 busových spojov tak, aby zaistili čo najlepšiu previazanosť vlakov a autobusov pri prestupe. Ich odchody sú nastavené podľa predpokladaného dopytu cestujúcich a budú premávať niekoľkokrát denne. V prípade veľkého a závažného meškania či pri poruche autobusu sa spoločnosť zaviazala zabezpečiť cestujúcim náhradné spojenie a prisľúbila aj možnosť vrátenia peňazí. Spojenie bude rýchlejšie a súčasť toho je aj to, že sa o zákazníkov staráme a poskytujeme náhradné spojenie v prípade meškania, vyjadril sa hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj. Je to skvelá novinka, bude to určite komfortné cestovanie. Prinesie to len výhody, mali to urobiť už dávnejšie, teší sa 30-ročná Giraltovčanka, ktorá cestuje za prácou na stredné Slovensko. Text: Martina Cigľárová, foto: studentagency.cz Mladík z Kukovej BRANISLAV GEFFERT lieta do celého sveta Kukovčan Braňo Geffert (25) odišiel z rodnej obce, aby videl kus sveta. Venuje sa netradičnému povolaniu. Z mladíka sa stal IT pracovník a po čase sa dostal na palubu lietadla, kde začal pracovať ako stevard. Žije v bohatom Dubaji a lieta odtiaľ do celého sveta. Navštívil už mnoho krajín, so spoločnosťou lietajú do 170 destinácií a bol už takmer na všetkých kontinentoch. Svoje cestovateľské sny si plní v oblakoch. Napriek tým splneným má však aj ďalšie. Viac nám ich priblížil v nasledujúcom rozhovore. Prečo ste sa z Kukovej pobrali do sveta? - Počas štúdia na vysokej škole som mal možnosť s priateľkou, teraz už snúbenicou, vycestovať cez letné prázdniny do USA, kde sme pracovali v letnom detskom tábore pre deti. Zdokonalili sme hlavne angličtinu, čo bol aj hlavný zámer. Po skončení kempu sme aj čo - to pocestovali. Trochu mi to otvorilo oči, aká je realita nielen za hranicami Slovenska, ale i mimo Európy. Človek zažije veľa vecí, spozná ľudí z celého sveta a nájde nových kamošov. Hovorím 32

35 tomu kultúrny šok, keďže bolo pre mňa nových veľa vecí, s ktorými som dovtedy nemal žiadnu skúsenosť, samozrejme v pozitívnom slova zmysle. Ľudia sú iní, inak sa k sebe správajú a stretnete desiatky národností a kultúr na každom rohu, kam sa pozriete. To sú proste USA. Akým spôsobom ste sa potom dostali k práci stevarda? - Po príchode z USA som si našiel prácu v bratislavskej IT firme, kde som pracoval dva roky. Mnoho mojich kolegov malo už po tridsiatke a ja som nastúpil ako 23 ročný. S odstupom času som si povedal, že k tejto práci a sedavému zamestnaniu v kancelárii sa môžem vrátiť kedykoľvek neskôr a mám ešte čas niečo precestovať, vidieť a zažiť. Veď ak budem mať po tridsiatke, budem mať iné priority ako rodina a povedal som si, že pri rodine už toho veľa neprecestujem. Preto som sa snažil nájsť niečo, kde spojím prijemné s užitočným, kde si dobre zarobím, aj uvidím svet. Mám p á r z n á m y c h, k t o r í p r a c u j ú pre spoločnosti ETIHAD, QATAR AIRWAYS či EMIRATES, kde som momentálne aj ja. Zlákalo to aj mňa. Zistil som, ako tam veci fungujú, aké sú predpoklady a dobre som sa pripravil na pohovor. Nakoniec som aj uspel. Prebiehal v marci a do Dubaja, kde máme základňu, som letel začiatkom júla. Je to dlhodobý proces, no vyplatí sa počkať. Čo vás na tejto profesii najviac baví? - Milujem tento život stevarda, ktorý je veľmi rôznorodý a Dubaj ponúka neobmedzené možnosti, ako tráviť voľný čas. Nevýhoda je, že v lete sú tu extrémne horúčavy, ale počas zimy je tu parádnych 25 stupňov. Absolvoval som tam rôzne kurzy. Najviac ma baví samotné cestovanie. Do mesiaca mám okolo osem letov do každého kúta sveta. Baví ma spoznávať ho. Mám vďaka tomu možnosť vidieť veci, ktoré by chcelo veľa ľudí. Je to niečo, čo vám už zostane v pamäti do konca života. Užívam si každú voľnú chvíľu, ktorú mám v danej destinácii. Po každom lete ostávame aspoň 24 hodín v špičkových 5* hoteloch, kde zrelaxujeme a ideme si aj niečo obzrieť v danej krajine, vyskúšať lokálne kuchyne či nejaké kultúrne pamiatky. Ak mám viac dní voľna, zájdeme na rôzne pláže, do mesta či nákupných centier. Ubytovanie máme zadarmo, takisto aj dopravu do práce a z práce. Ktoré krajiny ste už mali možnosť vidieť v rámci svojej práce? Aké je vaše vysnívané miesto, kde ste ešte doteraz neboli a túžite ho raz navštíviť? - Emirates lietajú do 170 miest na celom svete a denne z Dubaja máme asi 300 odletov, čo je pomerne dosť veľké číslo, takže tých destinácií je veľmi veľa. Zatiaľ som bol párkrát v Austrálii, mám za sebou návštevy miest ako Melbourne, Adelaide, v Afrike Kapské mesto, v Ázii Kuala Lumpur. Najviac sa mi páči južná Afrika. Kapské mesto je zatiaľ najkrajšie miesto, na akom som kedy bol. 33

36 Páči sa mi aj v južnej Amerike. Videl som aj pár miest v Európe, kam sa vždy rád vraciam, predsa len, počasie, ľudia a kultúra sú tam podobné tej našej. Z destinácií, kam by som chcel isť, ma asi najviac lákajú Rio v Brazílii a potom USA, ale tam zatiaľ ešte nemám víza, takže si musím počkať ešte pár mesiacov. Čo kuriózne ste už zažili na palube lietadla? - Zážitky z paluby lietadla sú rôzne, no väčšinou pozitívne. Niekedy sa stane, že máme aj pôrod a musíme v takej situácii konať. Sme trénovaní na rôzne situácie od evakuácie, poskytnutia lekárskej pomoci či zvládnutia požiaru na palube. Naša prvoradá úloha je však bezpečnosť cestujúcich a potom servírovanie jedla a drinkov. Inak môj bežný pracovný deň vyzerá asi tak, že keď mám let, začínam pracovať už štyri hodiny pred ním. Nachystám si uniformu, potom máme stretnutie s celou posádkou i kapitánom. Tam rozoberáme samotný let, špeciálnych cestujúcich a podobne. Po pristátí máme ešte ďalšie povinnosti, kde kontrolujeme palubu, či je všetko v poriadku. Potom už máme voľný program a môžeme spoznávať danú destináciu. Poraďte mladým, ktorí majú záujem venovať sa tejto profesii, ako je možné dostať sa k takej práci? - Samotný proces, ako sa dostať do takejto leteckej spoločnosti, nie je jednoduchý. Emirates organizuje otvorené dni, kde môže ktokoľvek prísť a skúsiť šťastie, avšak musí spĺňať určité požiadavky. U nás sa organizujú tieto otvorené dni hlavne v Bratislave a niekedy v Košiciach. Na pohovor príde aj 150 ľudí, skladá sa zo štyroch kôl a piate je zvyčajne na druhý deň pre tých, ktorí prešli cez prvé štyri. Zo všetkých ľudí sa do posledného kola dostane v priemere 20 a prácu nakoniec dostane možno len 5-10 z nich. Je to ťažké, ale nie nemožné. Aké predpoklady je potrebné spĺňať, aby sa človek mohol venovať povolaniu stevarda? -Človek v tejto spoločnosti sa o seba musí starať a vyzerať dobre. Mal by som športovať a dobre vyzerať. Každý rok dostávame nové uniformy a vážia nás, takže si musíme strážiť váhu. Ak priberieme, dostaneme napomenutie a ak s tým nič nespravíme, spoločnosť nás pošle k trénerovi. Ak má niekto tetovanie, nesmie byť na viditeľnom mieste. Naše vlasy by mali mať pôvodnú farbu, akurát dievčatá si ich farbia v jednoliatom odtieni. Vraj ste istý čas bývali v Giraltovciach, ako si na to spomínate? - V Giraltovciach sme bývali ako rodina, ale ja si to osobne nepamätám, keďže som bol malý. Mal som asi štyri roky, keď sme sa presťahovali do Kukovej, kde rodičia postavili dom. Ale študoval som na 8-ročnom gymnáziu a hrával som tam aj futbal. Takže samotné mesto mám veľmi rád a mám tam i veľa známych. Text: Martina Cigľárová, foto: archív bg 34

37 Rady a recepty OKIENKO PRE GAZDINKY Trochu netradične O trochu netradičnom dochucovadle rímsky kmín už mnohí isto počuli. Vzhľadom sa veľmi nelíši od našej klasickej rasce, ale chuť a vôňu má podstatne výraznejšiu a exotickejšiu. Navyše olej zo za studena lisovaného rímskeho kmínu má očistné a liečivé účinky. Pre inšpiráciu ponúkame zopár receptov s touto ingredienciou. RECEPTY Nátierka Baba ghanoug Umyté baklažány zabalíme do alobalu a pečieme v rúre, kým nezmäknú. Po vychladnutí baklažány očistíme a pretlačíme vidličkou. Pridáme pretlačený cesnak, trochu oleja, dochutíme soľou, rímskym kmínom a dobre premiešame. Necháme chvíľu odstáť a podávame s arabským chlebom, hriankami alebo akýmkoľvek druhom pečiva. Fašírky Falafel Cícer do mäkka uvaríme, scedíme, necháme vychladnúť a rozmixujeme. Pridáme cibuľu, cesnak, kúsok čerstvej zelenej papriky, petržlenovú vňať a znova rozmixujeme. Ochutíme rímskym kmínom, pridáme prášok do pečiva, trochu múky, prípadne vajíčko na spojenie. Tvarujeme okrúhle placky na spôsob klasických fašírok, obalíme ich v sezame a vyprážame na oleji. Podávame vo forme zeleninových sendvičov alebo s akýmkoľvek šalátom či zeleninovou oblohou. Polievka Atc Červenú šošovicu, paradajky, čerstvú papriku, cesnak, cibuľu, zemiaky a mrkvu uvaríme v hrnci s vodou do mäkka a rozmixujeme na hustú polievku. Ochutíme soľou a rímskym kmínom. Vrch dekorujeme do zlatista opečenou cibuľou na kokosovom tuku. Text: F. Džalai 35

38 Záhradkárske okienko Keď lístie dlho nepadá, tuhá zima sa prikladá Trvalky ostrihajte a presypte drveným lístím. Cortaderiu zviažte a obsypte lístím. Vyplejte a vyčistite skalku. Chúlostivé druhy zakryte čačinou alebo zasypte lístím. Začnite s omladzovaním starých ovocných a okrasných stromov s výnimkou broskýň, marhúľ a čerešní, tie sa prerezávajú v lete. V nižších polohách za priaznivého počasia vysievajte cibuľu na vonkajšie záhony. Už na jeseň po opadaní listov môžeme ošetriť broskyne proti kučeravosti listov meďnatým prípravkom. Teplota pri postreku by sa mala pohybovať nad 7 C. Záhrada dáva posledné plody, začína sa obliekať do jesenných farieb a očakáva prvé mrazíky. Príjemné dni lákajú k práci v záhrade. Môžeme založiť nové záhony trvaliek alebo ruží, pripraviť záhony na jar. Do záhonov s kvalitnou pôdou môžeme siať petržlen, reďkovky, šalát aj cibuľu. Jarný zber bude mať náskok, najmä keď ju prikryjeme bielou netkanou textíliou. V prvej polovici mesiaca ešte môžeme vysádzať opadavé dreviny, ruže a cibuľoviny. Neskoršia výsadba narcisom svedčí, lebo ich nenapadajú hubové choroby, zakoreniť stihnú aj modrice a kosatce. V prvej polovici mesiaca môžeme založiť ešte záhon cesnaku. Ak ovocné stromy trpia hrdzou a chrastavitosťou, je potrebné všetko lístie starostlivo vyhrabať, lebo (spóry) príčina choroby ostáva cez zimu. Lístie môžeme skompostovať, ale musíme ho prekryť vrstvou nezávadného materiálu. Dokonalý proces horúceho kompostovania choroboplodné zárodky zničí. Ľubomír Krupa 36

39 Z POZ Rastislav Vavrek NARODILI SA: SPRAVODAJCA MESTA GIRALTOVCE Jozef Kurej Rodičom srdečne blahoželáme, nech narodenie Vášho dieťatka prinesie do Vašej rodiny veľa lásky, smiechu a nehy. NAVŽDY NÁS OPUSTILI: Meno Rok narodenia Dátum úmrtia Irena Katriňaková Mária Studená Tomáš Kožlej Smútiacej pozostalej rodine vyslovujeme úprimnú sústrasť. MANŽELSTVO UZAVRELI: Ing. Emil Ondrej a Ing. Ivana Hajduková Krivé Giraltovce Pavol Laputka a Mgr. Jana Katuščáková Fijaš Giraltovce Mgr. Dominik Džalaj a Ing. Katarína Bakaľárová Marhaň Giraltovce Lukáš Gargalik a Petra Staruchová Bertotovce Giraltovce Matej Uličný a Zuzana Verčimáková Košice Giraltovce Michal Petrovčík a Mgr. Anna Kuseková Dulova Ves Giraltovce Ing. Jaroslav Podhajecký a Mgr. Mária Juhová Marhaň Giraltovce Novomanželom prajeme, aby ich svadobný deň bol zároveň dňom, ktorý im otvorí bránu do sveta pokoja a lásky. Nech ich manželstvo naplní životným šťastím, nech vytvorí puto, ktoré nič na svete nepretrhne a nech je prameňom sily, ktorý im vždy pomôže vyhrať nad nástrahami života. 37

40 Svoje životné jubileá v mesiaci november oslávia: 100 rokov Zuzana Kucháriková 60 rokov Milka Vavreková 90 rokov Zuzana Repková 55 rokov Vladimír Eliáš Ladislav Grela 85 rokov Mária Kovalčíková Miroslav Kurečaj Peter Smolko 80 rokov Mária Tušeková Klára Vojsová 75 rokov Ing. Margita Pachová 50 rokov Jozef Eliaš Jaroslav Juhás 70 rokov Anna Peštová Jaroslav Mitaľ Štefánia Vargová 65 rokov Ernest Fedák Irena Koreňová Vážení jubilanti, pri príležitosti Vášho životného jubilea Vám želáme do ďalších rokov života veľa zdravia, šťastia, elánu, Božieho požehnania a veľa dobrej nálady do každého dňa. Prosíme obyvateľov ak si neprajú zverejnenie v spoločenskej rubrike, aby oznámili svoju vôľu telefonicky alebo písomne na MsÚ, odd. kultúry - Mgr. Mária Osifová, tel. kontakt: 054/ , maria.osifova@giraltovce.sk Vypracovala: Ing. Tatiana Mitaľová Š P O RT OSOBNOSŤ, KTORÁ VZBUDZOVALA REŠPEKT Giraltovský futbal sa môže popýšiť tým, že ho reprezentovalo v rôznych obdobiach mnoho skvelých futbalistov. Každý z nich odviedol pre Slovan veľké služby. Niektorí to stihli za kratší čas, iní tu zanechali nezmazateľnú stopu po viacročnom pôsobení. Medzi tých druhých patrí aj Peter ŽIVČÁK. Začínal ako žiak v Tatrane Kračúnovce a odtiaľ prešiel do dorastu Partizána Bardejov. Prešiel tam mladším i starším doras- 38

41 tom a v roku 1985 sa prepracoval aj do A mužstva. Vojenčinu absolvoval v Seredi i v Kroměříži, kde hral tretiu najvyššiu súťaž. Rok 1989 bol aj pre Petra prelomový. Oženil sa a prestúpil do Giraltoviec. Aj tento transfer bol veľmi dobrá vizitka pre vtedajších funkcionárov Slovana. Peter Živčák sa za krátky čas stal nielen kľúčovým hráčom v defenzíve, ale aj veľkou osobnosťou. Na stopérskom poste to v Giraltovciach ťahal vyše 15 rokov a vynikal veľkou bojovnosťou, tvrdosťou i rozhľadom. Stal sa vysoko rešpektovaným hráčom, súperi sa mu radšej vyhýbali a spoluhráči sa na neho vždy spoliehali. On nikdy nesklamal, na trávniku bojoval ako lev. Spomína si na výbornú partiu v Slovane. On bol stálica a pri ňom sa ako stopéri predstavili takí hráči ako Štefan Bačkay, Fero Bandžák, Jaro Mitaľ, Dušan Pipčák či Ľubo Maník. Vtedy sa o obrane Giraltoviec hovorilo, že okolo týchto hráčov ani myš neprejde. Peter svoj prestup do Giraltoviec neľutuje. Usadil sa tu, často si chodí ešte zahrať s bývalými spoluhráčmi a samozrejme, že svojim nasledovníkom v III. lige fandí. Peter Živčák v upynulých dňoch oslávil päťdesiatku a ku gratulantom sa pripája celá futbalová rodina MFK Slovan Giraltovce. Peter, všetko najlepšie a veľká vďaka. Miroslav Deutsch SLOVAN PREHRAL BITKU, NIE VŠAK VOJNU V predchádzajúcom čísle Spravodajcu sme vyzdvihli umiestnenenie giraltovských futbalistov v III. lige. Svojimi výkonmi sa prepracovali až na prvú priečku, čo je pre futbal v Giraltovciach vynikajúce vysvedčenie. Súťaž však beží rýchlym tempom a máme pred sebou záver jesennej časti. Pozornosť futbalovej verejnosti je zameraná na boj o jesenné prvenstvo. Nás teší, že sa o jesennom víťazovi rozhodne medzi MFK Slovan Giraltovce a Slovanom Trebišov. Žreb asi myslel na všetko, pretože tieto dva kluby sa stretnú vo vzájomnom súboji v poslednom kole na giraltovskom trávniku. Víťaz tohto súboja si bude môcť nasadiť korunu jesenného kráľa najvyššej regionálnej súťaže. V prípade nerozhodného výsledku, si bude treba počkať až do 12. novembra. Prečo? Pretože zápas 14 kola Vranov - Giraltovce sa nehral pre nespôsobilý terén a tak má Slovan ešte zápas k dobru. Chceme upozorniť, že jesenná časť končí pätnástym kolom a predohrávané šestnáste kolo je už súčasťou jarnej odvetnej časti. Pri čítaní týchto riadkov, už budú čitatelia vedieť, ako duel Giraltovce - Trebišov skončil. V októbrom programe teda Slovanu vypadol zápas vo Vranove a v tých 39

42 ostatných môžeme Giraltovčanov pochváliť za remízu vo Vyšnom Opátskom ( 1:1 ), ale aj skritizovať za nemastný, neslaný výkon proti Plavnici ( 1:1 ) a zbytočnej strate dvoch bodov. Na záver si necháme to najlepšie. Derby stretnutie s Teslou Stropkov prilákalo peknú návštevu a futbalisti Giraltoviec predviedli veľmi dobrú hru a ešte lepší výsledok. Víťazstvo 3:1 nad kvalitným súperom potešilo všetkých priaznivcov giraltovského futbalu. Nálada bola vynikajúca, hralo sa slušne a pohoda bola na trávniku i v hľadisku. A takto by to malo byť. Pred finišom je takýto rezultát veľkým povzbudením. Miroslav Deutsch Pozn.: Zápasy GIRALTOVCE - TREBIŠOV a GIRALTOVCE - SABINOV sa hrali po uzávierke. V SPIDER s GYM sa súťažilo V utorok sa u nás vo fitnescentre konala súťaž v bicepsovom zdvihu. Možnosť zapojiť sa mali všetci členovia fitnescentra ako aj verejnosť. Chlapci boli rozdelení do dvoch kategórií - do 16 a nad 16 rokov. Obliekli si športové oblečko a išlo sa na to. Poctivo. Ja ako rozhodkyňa súťaže, samozrejme pod dohľadom nášho osobného trénera Bc. Mareka Pavúka, som mala - v úvodzovkách - najťažšiu úlohu. Sedieť a počítať, koľko opakovaní sa chlapcom podarí spraviť. Musím podotknúť, že všetci súťažiaci sa snažili, aby boli čo najlepší a vydali zo seba čo najviac, no ako to už všetci dobre vieme a ako býva zvykom, vyhrať mohli len prví traja. Z prvej kategórie sa na treťom mieste umiestnili rovno dvaja súťažiaci a to Mikuláš Gmiter z Brezova a Dávid Kacvinský z Giraltoviec. Na druhom mieste skončil Matúš Bandžák zo Železníka a túto trojku uzatvára a na prvom mieste Jaroslav Vaňko v Giraltoviec. Všetkým týmto výhercom srdečne gratulujeme. V druhej, staršej kategórii sa na treťom mieste umiestnil Jozef Sokol z Marhane, na druhom Patrik Tomko z Raslavíc a prvé miesto patrí víťazovi Martinovi Tomkovi, taktiež z Raslavíc. No povedzte, nebudú oni bratia? Vyhodnocovala sa aj celková súťaž, to znamená, že z jednej aj druhej kategórie sa vybral ten najlepší a bezpochyby toto miesto patrí iba 15- ročnému Jaroslavovi Vaňkovi z Giraltoviec. Jarko, srdečne gratulujeme a dúfame, že už pôjdeš iba vyššie a vyššie. Chlapci dostali hodnotné ceny ako napríklad tričká, šiltovky, šejkre, nápoje BCAA, športové slúchadlá a to všetko od známej firmy Self Omninutrition, ktorá nám tieto ceny sponzorovala. Aj jej veľmi pekne ďakujeme. Veľmi sa mi páčilo, že sa súťažiaci navzájom povzbudzovali a hrala medzi nimi hlavnú úlohu spolupatrič- 40

43 nosť. Je veľmi pekné a fajn, že ešte aj v dnešnom svete technológií, ktoré na nás útočia zo všetkých strán, si mladí ľudia dokážu nájsť čas na šport, ktorý je pre naše telo veľmi prospešný a potrebný. Tak neváhajte ani vy, vezmite legínky a tepláčky a v najbližšom období šup-šup do fitka a makať, aby ste spravili niečo pre svoje telo a zdravie, ale hlavne pre skvelý pocit pre vás a vaše telo. Garantujeme vám, že sa budete cítiť perfektne. Tešíme sa na vás a radi vás u nás v SPIDER s GYM Giraltovce privítame. Autor: Frederika Oravcová /SPIDER s GYM/ Foto: Bc. Marek Pavúk /SPIDER s GYM/ Nové a lepšie časy pre priaznivcov tenisu! Znie to veľmi jednoducho, ale musíte dať svojim zákazníkom to čo chcú, nie to čo si myslíte, že chcú. A keď to spravíte, ľudia sa k vám budú vracať. John Ilhan Giraltovčania, pomohol som si týmto citátom, pretože najlepšie vystihuje skutočnosť, o ktorej vás chcem informovať. V Giraltovciach ma toto leto milo potešila skutočnosť, že po dlhom čase konečne ožili tenisové kurty a bolo tam na pomery nášho mestečka pomerne živo počas celého leta. Teni- 41

44 sové kurty sa za krátke obdobie dvoch mesiacov zmenili z nepoužiteľného a zanedbaného športoviska na nový priestor, kam sa začali znova vracať športovci tenisti z Giraltoviec a širokého okolia. Za každým úspechom vždy stojí konkrétny človek či partia, ktorá má záujem posunúť veci dopredu. Aj v tomto prípade za tým treba hľadať správneho človeka. V našom prípade p. Juraja Molitorisa, ktorý tento rok prevzal toto športovisko ako nový správca. Mesto malo v jeho výbere šťastnú ruku! Za krátke obdobie dal dokopy celé športovisko, pribudli nové nátery oplotenia, nové nátery vybavenia kurtov, tenisové dvorce dostali kvalitný servis a začali spĺňať požiadavky pre hru. Chcem vyzdvihnúť ďalšiu dôležitú skutočnosť. Ide o rekonštrukciu terasy, ktorá dostala nové zastrešenie, nátery a celkovú úpravu okolia. Sami sa môžete presvedčiť, že sa podarila a priniesla prospech pre športovcov a fanúšikov futbalu, plážového volejbalu, tenistov a návštevníkov areálu. Na základe informácií, ktoré mám, rád by som sa poďakoval touto cestou aj predstaviteľom MFK Slovan Giraltovce v čele s jeho manažérom p. Jozefom Matim, že zabezpečili nové zastrešenie celej terasy. Som presvedčený o tom, že toto je správna cesta, ako v malom meste spojiť sily a posunúť veci dopredu. S p. Molitorisom som mal možnosť viackrát sa rozprávať a konzultovať niektoré kroky. Osobne sú mi blízke jeho plány pre ďalší rok. Za všetkých zákazníkov tohto športoviska môžem povedať, že už teraz sa tešíme na ďalšiu sezónu, pretože ako nadšenci tenisu sme dostali to, čo potrebujeme! Stanislav Varga Tenis. turnaj 30. september - výsledky 1. Štefan Bača, Želmanovce 2. Peter Minčák, Lascov 3. Radovan Schnierer, Chmeľov 42

45 43

46 44 SPRAVODAJCA MESTA GIRALTOVCE

47 Poskytovanie právnych služieb v meste Giraltovce Mgr. Ing. Adrián Cupák Advokát Každú stredu od 8.30 hod. do hod. Dukelská 137/841 Giraltovce vypracovanie a autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľností (bez nutnosti overenia podpisu notárom), založenie spoločností (s.r.o.), zmenové zápisy do obchodného registra, vypracovanie žalôb, návrhov a podaní na súd, zastupovanie pred súdmi a správnymi orgánmi. INZERCIA AUTOMATICKÉ PRÁČKY CHLADNIČKY MRAZNIČKY firma ECHO Ponúka SERVIS na: KUCHYNSKÉ ZARIADENIA KLIMATIZÁCIU PLYNOVÉ SPOTREBIČE Tel.: Štefan Oráč, Dukelská 67/70 Giraltovce 45

48