akademický mesačník vydáva Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave KDE je pravda? konšpiračné teórie

Transcription

1 akademický mesačník vydáva Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave KDE je pravda? konšpiračné teórie Interview: Rado Ondřejíček LokalTV Reportáž z europarlamentu cena: 0,50

2

3 OBSAH EDITORIÁL 08 anketa Pripravujú sa študenti na skúšky a ako? 22 médiá Pišta z LokalTV exkluzívne pre atteliér 32 na muške Rýchle prachy z komparzu 04 aktuálne Novinky z UCM 10 interview Rado Ondřejíček 14 téma Pozadie konšpiračných teórií 18 absolvent Martina Mazúchová 20 kultúra Filmové festivaly a ocenenia reportáž Stáž v europarlamente 26 fotostrana Alexandra Galambová 28 na muške Kreditový systém 30 pedagóg Oľga Škvareninová 34 študentská tvorba Ján Janočko, Dagmar Vragašová 36 študent Barbora Števulová 39 názory Príjemné skúškové Neviem, ako vám, ale mne sa so skúškovým obdobím najviac spája pojem prokrastinácia zámerné odkladanie povinností. Prokrastinácia je vznešenejší výraz pre lenivosť, darebnosť či povaľačstvo. Základným pravidlom správnej prokrastinácie je posúvať si povinnosti na najposlednejšiu možnú chvíľu, oveľa obvyklejšie je však riešiť ich až potom. Aj keď následky prokrastinácie sú zväčša bolestné, ako napríklad prebdeté noci, stres, plač, podráždenie a v horších prípadoch aj agresivita, ide o veľmi príjemnú, ba až pôžitkársku činnosť. Veď kedy inokedy by ste mali možnosť odznova prejsť Mafiu alebo prelustrovať celý e-bay? Prokrastinácia nám pomáha dohnať všetko, čo sme počas semestra poctivo zanedbávali. Vďaka nej v pokoji môžeme dopozerať všetky časti obľúbeného seriálu, reorganizovať si pracovnú plochu na počítači či prezrieť albumy (ne)priateľov na facebooku. Ak ste ešte stále nezistili, či prokrastinátor ste, sledujte sa. Ak sa pristihnete, že počas učenia pozeráte len tak do prázdna viac než je prípustné, môžete si pogratulovať. Hľadieť do blba je totiž primárnym znakom prokrastinátora a je to pre spoločnosť veľmi záslužná činnosť. Vtedy totiž nájdete odpovede na všetky filozofické otázky. Každý hrdina má svojho nepriateľa a u prokrastinátora je to čas. Keďže ste prokrastinátor, stále ho máte dosť. Čas uteká, povinnosti pribúdajú, no vy si ich stále viete zadeliť tak, aby ste to stihli. Ráno vstanem o šiestej a naučím sa právo, obedná pauza a poobede si prejdem žánre. Veď to poznáte. Nič z toho sa, samozrejme, na druhý deň neudeje. Našťastie, ste prokrastinátor, čo sa rovná skvelý plánovač času, tak si povinnosti zhustíte do dvoch dní. A na skúške dostanete rovnaké béčko ako spolužiačka, ktorá sa systematicky pripravovala týždeň. A ešte ste aj prežili celkom príjemné dni! Lebo aj skúškové vie byť zábava. Titulka: Michaela Hučková ročník desiaty, číslo vydáva Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave tlač Vydavateľstvo Michala Vaška šéfredaktor Magdaléna Švecová zástupca šéfredaktora Ľubica Šulhánková šéfgrafik Martin ZaHáľač editori Patrik Gerši, Ľudmila Krkošková, Lucia Osvaldová, Veronika Pilátová grafika Lukáš Hošták, Michaela Hučková, Daniela Kršková, Samuel Kušnír, Marika Pavelková, Samuel Potisk, Ivana Vyšná jazyková korektúra Karin Kubíková, Lenka Labačková, Ľubica Šulhánková web Ľudmila Krkošková, Daniela Kršková kontakt Skladová ul. 3, Trnava redakcia@attelier.sk predajné miesta Knižnica FMK, JAMA, Attomat Skladová ISSN atteliér

4 AKTUÁLNE Top 3 z Týždňa vedy a techniky Martin Woska o reklamnej kampani Od pondelka 11. novembra sa 4 dni na FMK niesli v znamení Týždňa vedy a techniky. Tí z vás, ktorí naň zavítali, určite neľutovali, chvály sa niesli z mnohých strán. Týždeň začal prednáškou grafika Tomáša Janeka, na ktorej rozvil dve podstatné myšlienky: dizajn je obal, ktorý musí byť funkčný a v neposlednom rade neatraktívny dizajn frustruje. Človek je emocionálna bytosť, ktorú ovláda podvedomie, prezentoval študentom. Napriek tomu sa päť rôznych ľudí dokáže zhodnúť na jednom dizajne, pretože má pravidlá a dizajnéri argumenty. Janek zaujímavo zhrnul problém súčasnosti. Žijeme v dobe lenivej, ľudom sa nechce rozmýšľať a úlohou dizajnéra je urobiť jednoduché veci, aby ich ľudia ľahko pochopili, kriticky poukázal. Študentom zaujímajúcim sa o svet reklamných agentúr padla vhod prednáška Martina Wosku z TRIADu, kde pôsobí ako Strategy Director. Prednášku s názvom Ako vznikajú reklamné kampane chcelo vedieť viac poslucháčov, ako bola kapacita miestnosti v Jame. Jedna z najúspešnejších reklamiek na Slovensku vytvára identitu pre modrého mobilného operátora a stáž v nej si vyskúšali viacerí študenti FMK. Pozície ako art director, copywriter, account manager či media production tak nie sú na pôde školy vôbec neznáme. Fungovanie v reálnych médiách prišiel do školy odprezentovať redaktor z denníka SME Jozef Kortis. Najlepšie sú tajuplné titulky, ktoré donútia človeka kliknúť si na článok respektíve otvoriť si noviny, zdôraznil počas prednášky. Dôležité je zaujať témou najskôr kolegov z redakcie, ak sa vám to nepodarí s nimi, tak určite nie s čitateľmi, upozorňuje budúcich žurnalistov. Podľa Kortisa majú printové noviny stále svoje čaro a znamenajú istú prestíž. Výber tém a správ za čitateľa považuje za pozitívum najmä pre viac zaneprázdnených ľudí. Jedna z organizátoriek pedagogička Vladimíra Jurišová, ktorá sa podujatiu dlhodobo venuje, bola s týmto ročníkom nadmieru spokojná. Najmarkantnejšou zmenou oproti minulému roku bola prevaha marketingových tém, opisuje vývoj, ktorým podujatie prešlo. Polemika okolo názvu eventu, ktorý nie celkom korešponduje s fakultou FMK bude pretrvávať aj naďalej. Chápem, že v niekom to môže vyvolávať pocit, že tam budú veľké pokusy s chemikáliami, ale s názvom nemôžeme spraviť nič. Je daný ministerstvom, ktoré nás kontroluje, uzatvára tému Jurišová. Autori: Ďusi Tamáš, Marianna Sádecká Konferencia TEDx po prvýkrát v Trnave Myšlienky hodné šírenia mohli v sobotu 23. novembra vidieť na vlastné oči aj obyvatelia Trnavy. Centrum súčasného umenia Synagóga hostila viacerých diskutujúcich a podujatie sa nieslo v duchu témy: Regióny a ich rozvoj. Označenie TEDx nesie so sebou príponu x, čo je znak nezávisle organizovaného podujatia TED zorganizovaného kdekoľvek na svete, pričom cieľom programu je poskytnúť zúčastneným priestor ku kreatívnym diskusiám a nadviazaniu nových vzťahov. Prečo TEDx aj v Trnave? Stále hľadáme nové možnosti, ako rozvíjať kultúrne a spoločenské dianie v Trnave. A takéto podujatie je pomerne dobrá príležitosť urobiť ďalší krok a zároveň aj upozorniť na zaujímavých ľudí, ktorí sú hodní pozornosti a majú čo povedať, hovorí Michal Klembara, absolvent FMK a jeden z organizátorov. Program konferencie bol rozdelený do štyroch blokov. Každý z nich začínal videom speakera, z inej časti sveta. Po ňom nasledovali tri približne 18 minútové prednášky hostí 12 inšpiratívnych ľudí, medzi ktorými nechýbali: právnik Peter Bročka, športovec Adam Peciar, umelkyňa Nina Šošková, či architekt Michal Sládek. Každý teda, pochopiteľne, pojal tému trochu inak, no rovnako zaujímavo. Chceli sme dať do pozornosti ľudí, ktorí aj na dennej báze pracujú na tom, aby Slovensko bolo lepším miestom na život a majú vo svojich aktivitách či práci úspechy, dodáva Michal. Po každom bloku mali zúčastnení priestor k už spomínaným diskusiám s účinkujúcimi o ich prednáškach. Práve vďaka tomu nemožno pochybovať o záujme ľudí vidieť a dozvedieť sa niečo nové. Ako som teda už naznačil, účasť verejnosti na tejto konferencií bola v hojnom počte. TEDxTrnava nebol iba o prednáškach O kultúrny program sa postarala talentovaná rodáčka z Trnavy Jana Andevská spolu Spíkri v plnom nasadení s rock n rollovou skupinou The Brotherly Jam. Práve toto je podľa môjho názoru ten správny spôsob ako naozaj osloviť mladých a ukázať im správny smer. Ako sa vraví lepšie neskôr ako nikdy. Prednášky im dodávajú správnu inšpiráciu, čo konkrétne v tomto prípade môže znamenať zmenu nášho prostredia k lepšiemu. Čo sa týka organizácie, až na občasné problémy s livestreamom žiadne väčšie komplikácie nenastali. Livestream bol určený pre divákov, ktorým sa nepodarilo prísť na toto podujatie. Počas celého dňa boli vysielané všetky prednášky. Dôležitá je licencia S týmto podujatím sa spája pomerne rozsiahla licencia, ktorú je nutné dodržiavať. V istých smeroch je to obmedzujúce a myslieť treba naozaj na veľa vecí. Samozrejme, pre tých organizátorov, ktorí s produkciou podujatí nemajú skúsenosti je to naopak výhodou. Pomerne dôkladne ich licencia môže viesť v tom, ako konferenciu pripraviť. Tak či onak musím podotknúť, že konferencia splnila svoj účel a vniesla do tejto postaršej budovy zaujímavú a špecifickú atmosféru, s akou sa práve každý deň nestretneme. Preto verím, že tohtoročný TEDxTrnava bol len odrazovým mostíkom ku každoročnej tradícii. Autor: Matej Rumanovský Foto: Petra Adámková 4 atteliér

5 AKTUÁLNE Kyberkriminalita ako najúspešnejšia téma ŠVOaUK Po aprílovom fakultnom kole vedeckej študentskej konferencie sa v novembri uskutočnilo medziuniverzitné kolo, na ktorom sa žiaľ zúčastnilo žalostne málo domácich len jeden. Svojimi príspevkami sa prezentovali aj študenti FF UK z Bratislavy a UKF z Nitry. Do kresiel odbornej poroty zasadli pedagógovia z FMK Rudolf Rybanský, Juliána Laluhová, Ján Višňovský a Ivan Dudáš. Spoločne hodnotili sedem príspevkov z troch oblastí marketingovej, masmediálnej a umeleckej. Konferenciu otvárali dve študentky z UKF Lenka Včelová a Jana Stračinová, ktoré sa venovali tvorbe módneho portálu. V závere prezentácie ponúkli ukážku svojho vlastného projektu stránku, vďaka ktorej môžu kreatívne zmýšľajúci ľudia zdieľať a predávať vlastné hand-made produkty. Po nich sa príspevkom o príbehu matky, ktorá vychováva dieťa s Downovým syndrómom, predstavila študentka FMK Ľudmila Krkošková. Inšpirácie gréckej mytológie v súčasnej značke spodnej bielizne a ich odlišnú interpretáciu skúmala vo svojej práci Tatiana Malíková z UKF z NItry. Katarína Ďurichová z FF UK sa zaoberala vzťahom medzi imidžom značky a celebritou, ktorá danú značku prezentuje. Pozitívne významy escapizmu ako platformy pre vznik fun fiction, fun art, či cosplay analyzovala Katarína Ďurichová z UKF. Predposledný príspevok sa zaoberal Numerátmi ako súčasným fenoménom a predstavila ho študentka UKF Mária 2. Product placement v percepcii teenagerov Tomáš Nízl (UKF) Smatanová. Konferenciu uzatváral výskumom o vnímaní product placementu u tínedžerov študent UKF Tomáš Nízl. Väčšine prác odborná porota vytýkala najmä formálne a štylistické chyby, ktoré nielenže znižovali kvalitu práce, ale navyše sú pomerne jednoducho odstrániteľné a nemali by sa v tomto druhu prác vyskytovať. Po krátkej prestávke si prvé tri miesta okrem diplomu prevzali aj poukážky na nákup v knihkupectvách Panta Rhei. 1. Numeráti ako fenomén digitálneho veku Mária Smatanová (UKF) Autor: Ľudmila Krkošková 3. Len handrová bábika? Ľudmila Krkošková (FMK) Na Blšáku aj hot dogy Druhý Blšák sa tentokrát odohrával v priestoroch zasadačky na Herdu. Aj vďaka blízkosti sa ho zúčastnilo omnoho viac ľudí ako minulý rok, kedy sa konal na Skladovej, hovorí jedna z organizátorov, študentka Liana Rusnáková.Organizačne sa pod jeho realizáciu podpísala FMK a komunitné centrum KUBIK. Počas celého dňa ( ) ste si mohli kúpiť, vymeniť či dokonca darovať oblečenie, knihy, drobnosti, haraburdy, veci do domácnosti, šperky, doplnky, handmade výrobky, zápisníky, hračky, fotografie, platne a kazety. Novinkou boli špeciálni hostia: družstvo draksavracia.sk so svojou burzou kníh a kaviareň 4friends s kávou, čokoládou a inými dobrotami za symbolický poplatok. Najpredávanejšie boli práve knihy, ktoré sme tu minulý rok nemali a handmade šperky, hodnotí druhý Blšák na FMK Liana. Ako sa deň pomaly chýlil ku koncu, niektorí predávajúci ponúkali svoje výrobky lacnejšie, až cena klesla aj na polovicu pôvodnej hodnoty. Niektorí ponúkali veci dokonca zadarmo, veď aj o tom je filozofia blšáku zbaviť sa vecí, ktoré nepotrebujeme, a ktoré môžu iným urobiť radosť a nie zarábať na tom. A že Predalo sa až 75 % tovaru bol zo strany kupujúcich záujem, o tom svedčí až takmer sedemdesiatpäť percentný predaj. Neposlednou zaujímavosťou a unikátom Blšáku bola výroba a predaj hot dogov. Autor: Ľudmila Krkošková Študenti UCM darovali spolu 19 litrov krvi Dňa sa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, konal piaty ročník Študentskej kvapky krvi UCM (ŠKK UCM). Akcia bola organizovaná absolventom FMK UCM, Jozefom Blišákom v spolupráci s Národnou transfúznou službou v Trnave. Hlavné motto podujatia Darovaním krvi dávaš = radosť + zdravie + lásku malo za cieľ upútať nielen študentov, ale i pedagógov a pracovníkov univerzity. Záujem o darovanie krvi formou registrácie prejavilo presne 65 darcov. Aj takýmto spôsobom chce univerzita vychovávať mladých ľudí a teda viesť ich k pravidelnému darcovstvu, ktoré je určené všetkým potenciálnym a samozrejme pravidelným darcom. Okrem šírenia osvety okolo darovania krvi, spájajú organizátori ich aktivity aj s príbuznou oblasťou, s darovaním krvotvorných buniek a kostnej drene. Podporiť dobrú vec prišiel, tak ako po minulé roky i tento rok, rektor univerzity Jozef Matúš, ktorý taktiež poďakoval organizátorom za doterajšiu spoluprácu a vyjadril podporu do ďalšieho obdobia. Pre tých, ktorí tento rok plánovali a nestihli sa zúčastniť, ďaľšia akcia tohto typu by sa mala uskutočniť v marci. Bude možno niečim iná, špecifickejšia, keďže pri tej príležitosti by organizátori radi vytvorili niečo ako cyklus prednášok na tému darovanie krvi, krvných doštičiek či osvety. Všetko je však v predprípravnej fáze a pre uskutočnenie je potrebná spolupráca viacerých osôb, čo sa v konečnom dôsledku, dúfajme, podarí. Autor: Veronika Zemanová Prišlo darovať krv 56 Darovalo krv 44 Darovali prvýkrát 27 Darovaná krv v litroch 19 atteliér

6 AKTUÁLNE Fakulta sociálnych vied na UCM oslávila svoje druhé narodeniny V pondelok na slávnostnom galavečeri oslávila Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave svoje druhé narodeniny. Pri tejto príležitosti sa zišli významní hostia z domova i zo zahraničia, spomeňme napríklad Jeho Excelenciu pána veľvyslanca Poľskej republiky Tomasza Chlońa, poľského maršálka zo Świętokrzyżskiego vojvodstva v Poľsku Adama Jarubasa, predsedu Trnavského samosprávneho kraja a predsedu Správnej rady UCM Tibora Mikuša, rektora UCM v Trnave Jozefa Matúša, rektora Trnavskej univerzity Mareka Šmida, dekana Fakulty managementu a administrácie, Univerzity Jana Kochanowskiego v Kielcach v Poľsku Wojciecha Saletru a iných. Slávnostný večer pri príležitosti druhého výročia vzniku Fakulty sociálnych vied, najmladšej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, otvoril svojim prejavom dekan fakulty Peter Horváth, v ktorom nielen zhrnul predchádzajúci rok, ale aj naznačil úlohy pre ďalšie obdobie. Následne sa uskutočnil krst dvoch kníh pedagógov Na galavečeri vystúpil aj súbor Lúčnica FSV: Politické pôsobenie Konštantína a Metoda na území Veľkej Moravy z pera predsedu Akademického senátu fakulty docenta Milana Čákyho a monografia The Imperative High North: Opportunities and Challenges od profesora Ryszarda Czarneho, bývalého ministra školstva Poľskej republiky a veľvyslanca tejto krajiny vo Švédsku a Nórsku. Publikácie symbolicky pokrstili Jeho Excelencia veľvyslanec Poľskej republiky Tomasz Chloń a profesor Jaroslav Straka z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Druhú časť programu tvoril kultúrny program, počas ktorého sa predstavil svetoznámy folklórny súbor Lúčnica. Vynikajúci kultúrny zážitok korunovala legenda slovenskej populárnej hudby Pavol Hammel so svojimi evergreenmi, medzi ktorými nechýbali viaceré hity ako Medulienka, Učiteľka tanca, ZRPŠ či Kamalásky. Hudobníci, tanečníci, tak ako aj spevák Pavol Hammel, svojím vystúpením vytvorili nezabudnuteľný večer, ktorý patril Fakulte sociálnych vied UCM. Autor: Lukáš Cíbik Foto: Ivan Kopčáni Deň otvorených dverí na FSV Deň otvorených dverí podporila aj študentka Dominika Mirgová Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v pondelok privítala širokú verejnosť, ale najmä potenciálnych uchádzačov o vysokoškolské štúdium. Konal sa druhý ročník dňa otvorených dverí FSV za účasti pedagógov i študentov fakulty. Fakulta otvorila svoje brány a okrem prehliadky priestorov FSV sa záujemcovia mohli dozvedieť odpovede na svoje otázky priamo od študentov alebo pedagógov fakulty. Program začal predstavením propagačného videa o pôsobení fakulty a následným privítaním prodekanom fakulty pre zahraničné vzťahy, vzťahy s verejnosťou a externé prostredie Pavlom špecializované centrá fsv 1. Centrum európskych štúdií 2. Centrum jazykovej prípravy 3. Centrum pre sociálne služby a poradenstvo študijné programy fsv Politológia Európske štúdiá Verejná správa Verejná politika a verejná správa Sociálne služby a poradenstvo vo verejnej správe Juhásom. Uchádzači o štúdium sa mohli bližšie informovať o štúdiu na jednotlivých katedrách. V rámci ponuky zahraničnej mobility študentov, boli prezentované možnosti vycestovania a pôsobenia na 28 zahraničných vysokých školách v rámci programu Erasmus alebo prostredníctvom zahraničných stáží. Počas dňa zaznela aj modelová prednáška pedagóga Fakulty sociálnych vied Martina Klusa a tiež boli predstavené i jednotlivé špecializované centrá fakulty, rovnako aj všetky študijné programy fakulty (viď tabuľka). Okrem informácií o študijných programoch, podmienkach prijímacieho konania a dôležitých termínoch sa záujemcovia mohli dozvedieť o spolupráci katedier s domácimi a zahraničnými inštitúciami priamo od študentov FSV. Z pohľadu pedagógov bolo najvýznamnejším odkazom pre nových nádejných študentov fakulty to, že FSV sa neustále snaží o rozšírenie ponuky študijných programov, ale rovnako aj o skvalitňovanie súčasnej výučby prostredníctvom významných domácich i zahraničných odborníkov. Autor: Lukáš Cíbik Foto: Viera Žúborová 6 atteliér

7 AKTUÁLNE Najväčším nedostatkom na UCM je podľa ARRY veda Novembrové hodnotenie fakúlt vysokých škôl agentúrou ARRA neobišlo ani UCM. Ako dopadli v hodnotení FMK, FPV a FF fakulty Univerzity svätých Cyrila a Metoda? A podľa akých kritérií hodnotenie prebieha? Fakulta Poradie Vzdelávanie Atraktivita štúdia Veda a výskum Doktorandské štúdium Grantová úspešnosť Priemer 2013 FPV 5/ ,00 4. FF 10/ , FMK 7/ ,90 7. Poradie vlani Pri hodnotení, do ktorého tento rok zaradili 109 fakúlt (103 z verejných a 6 fakúlt zo súkromných škôl), sa brali do úvahy viaceré kritériá hodnotenia, pričom za každé mohla fakulta získať maximálne 100 bodov: a.) vzdelávanie (počty študentov, pedagógov, kvalita pedagogického zboru) b.) atraktivita štúdia (záujem o štúdium, podiel zahraničných študentov, mobility, nezamestnanosť) c.) veda a výskum (počty publikácií a citácií, priemerná citovanosť) d.) doktorandské štúdium (podiel absolventov, podiel na študentskej populácii, pomer vedeckého výkonu k počtu doktorandov) e.) grantová úspešnosť (domáce granty, zahraničné granty, celkový príjem z grantov na tvorivého pracovníka) V rámci výskumu boli zistené dve skutočnosti: všeobecný pokles záujmu o vysokoškolské štúdium výraznejšie sa prejavuje u menej kvalitnejších škôl, o lepšie hodnotené školy záujem stále je a pokles počtu doktorandov na VŠ. Hodnotenie prebiehalo v rámci jedenástich skupín, do ktorých boli fakulty rozdelené. FPV Fakulta prírodných vied sa v rámci hodnotenia umiestnila na piatom mieste (zo siedmych) V tejto súvislosti sme oslovili dekana FPV Stanislava Hostina, ale do uzávierky sa k umiestneniu fakulty nevyjadril. FMK Fakulta masmediálnej komunikácie sa umiestnila na siedmom mieste (z desiatich) ako aj po minulý rok. Veľmi skresľujúce je zaradenie FMK do skupiny ostatné spoločenské vedy, kde našu fakultu porovnávajú napríklad s Fakultou špeciálneho inžinierstva, s Fakultou sociálnych a ekonomických vzťahov, Fakultou európskych štúdií a regionálneho rozvoja. Mnohé fakulty, s ktorými pracovníci ARRA našu fakultu porovnávajú, poskytujú v druhom stupni štúdia inžinierske štúdium. To je svojim obsahom, výskumným či vedeckým potenciálom výrazne odlišné od magisterského štúdia. Ich odbory majú viac možností publikovať v karentovaných časopisoch či v časopisoch a publikáciách, ktoré sú evidované vo významných zahraničných databázach, reaguje na správu dekanka FMK, Dana Petranová a prodekanka Ľudmila Čábyová. Okrem toho významnú časť výstupov FMK tvoria výstupy umeleckej činnosti, ktoré sa evidujú v centrálnom registri umeleckej činnosti, no pri hodnotení nie sú vôbec zohľadnené. Podrobné kritériá hodnotenia nie sú bežnej akademickej obci známe a nie je nám ani celkom jasné, odkiaľ ARRA získava informácie. Nikto ich u nás neoveruje, nikto sa nepýta. Objektívnejšie by bolo hodnotenie na základe oblastí výskumu alebo príbuzných študijných odborov tak, ako je to v kritériách komplexnej akreditácie. Samozrejme, ani my nie sme spokojní so súčasným umiestnením. Jednoznačne nevystihuje úroveň našej školy. Nechceme byť priemerní, chceme byť najlepší. Plánujeme osobne kontaktovať hodnotiteľov v ARRA, aby sme im odkomunikovali svoje pripomienky, aby sme sa dozvedeli podrobné kritériá hodnotenia. Sme pripravení byť súčinní, poskytnúť ku kritériám dostatok informácií. Veríme, že v budúcom hodnotení by sa to mohlo odzrkadliť. Najdôležitejšou však pre nás stále zostáva komplexná akreditácia. Akreditačná komisia pracuje pri ministerstve školstva, stanovila jasné kritériá a o niekoľko mesiacov ona určí úroveň škôl. Akreditácia je pre nás najdôležitejšia a dlhodobo tvrdo pracujeme na tom, aby sme obstáli čo najlepšie, vysvetľujú Petranová s Čábyovou. FF Filozofická fakulta sa umiestnila na poslednom, desiatom mieste. Žiadnej inštitúcii alebo jedincovi v žiadnom prípade nelichotí konštatovanie, že sa umiestnil či umiestňuje v závere štartového poľa. Aj napriek rastúcej produkcii fakulty v oblasti vedecko-výskumnej činnosti a publikačnej činnosti, nám v hodnotení ARRA ostáva toto nelichotivé miesto, hovorí dekan FF, Ján Danek. Celkové hodnotenie považujem za neobjektívne, lebo nezohľadňuje skutočné výsledky, fakty nie sú získavané zo zdrojov fakulty a nie sú objektívne. Nie je sledovaný aj proces výchovy a vzdelávania, či spokojnosť a praktická uplatniteľnosť absolventa. Objektívne hodnotenie by bolo vtedy, že ak by sa fakulta neumiestnila na prvých miestach, tak potom v skupine ďalších filozofických fakúlt druhej polovice tabuľky. V každom prípade je potrebné zmeniť metodiku hodnotenia, ak vôbec má zmysel. Ale na zbavenie sa kliatby je potrebné realizovať systematický vedecký výskum, predkladať a riešiť projekty, zvlášť zo strany garantov jednotlivých študijných programov či dôslednejšie realizovať evidenciu publikačných výstupov. Pre ucelený obraz o UCM by ešte bolo vhodné zobrať do úvahy aj FSV, ktorá však do hodnotenia zaradená nebola. ČO JE ARRA? Autor: Ľudmila Krkošková Akademická rankingová a ratingová agentúra je občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2004 z iniciatívy bývalých študentských lídrov a osobností akademického prostredia. Cieľom je zvyšovanie kvality vzdelávania na Slovensku pomocou získavania a analýzy prostredníctvom dostupných a overiteľných údajov. ARRA je z väčšej časti financovaná z peňazí Misnisterstva školstva, vedy, výskumu a športu za odborné poradenstvo, ktoré preň ARRA realizovala, ale aj z 2% z daní. Predsedom agentúry je Juraj Barta. atteliér

8 ANKETA Ako sa pripravujete na skúšky? Hektolitre kávy, prebdené noci a odolávanie žúrom každý z nás sa na skúškové obdobie pripravuje inak. Zisťovali sme, aký postup používajú študenti rôznych odborov. Uprednostňujú učenie vopred? Alebo si všetko nechávajú na poslednú chvíľu? Alena Morávková, 19 r. 1. ročník, KOMU, UCM S učením som nikdy nemala problém. Síce sa vyskytnú dni, že sa mi vôbec nič nechce a niekedy by som najradšej dobyla celý svet. Keď viem, že sa mám učiť, učím sa čím skôr sa naučím, tým skôr to mám za sebou. A myslím, že u mňa sa nevyskytuje nič také, že by som upratovala alebo si vymýšľala všelijaké dôvody na to, aby som sa nemusela učiť. Aj keď dobrá knižka alebo seriál ma vedia vždy odpútať od povinností. Lucia Nagyová, 20 r. 2. ročník, KOMU, UCM Skúškové obdobie je pre každého študenta skúška trpezlivosti a nervov, študijné ma teriá ly sa kopia a študenti musia za krátke obdobie naraz zvládnuť niekoľko učív. Ak si však viete dobre rozvrhnúť plán skúšok, nie ste v takej časovej tiesni. V každom prípade skúškové obdobie je ako malá maturita, a to som si myslela, že maturita na strednej škole je tá najťažšia skúška. Petra Dušáková, 20 r. 2. ročník, Pedagogická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove Cez skúškové obdobie si rozdeľujem učenie na každý deň. Buď sa to budem učiť celý deň v pravidelných intervaloch alebo sa to naučím naraz za niekoľko hodín. Ako kedy. Niekedy sa všetko naučím dopoludnia a večer mám voľno alebo naopak celý deň oddychujem a večer sa začnem učiť. Jakub Kovalík, 22 r. 2. ročník, KOMU, UCM Na skúškové obdobie sa veľmi nepripravujem. Keď sa učím, vydržím asi 1 až 2 hodiny vkuse a potom musím zmeniť činnosť, napríklad si pozrieť film, seriál alebo si prečítam niečo iné. A keď nič nepomáha, tak len dúfam, že budú aspoň dobré otázky. Gabriela Pastvová, 20 r. 2. ročník, KOMU, UCM Pred skúškovým obdobím zvyčajne zhromažďujem všetku potrebnú literatúru, no samotnému učeniu sa venujem až pár dní pred skúškou. Jednak preto, že pracujem, ale väčšina predmetov si ani nevyžaduje viac ako trojdňovú intenzívnu prípravu. Ivana Hoppanová, 19 r. 1. ročník, Pedagogická fakulta, TRUNI Na jednu skúšku sa učím pár dni v predstihu, hlavne po nociach. No ak mi nezvýši čas, tak sa spolieham na šťastie. Pri učení pri mne nesmú chýbať litre kávy. 8 atteliér

9 ANKETA Veronika Jirsová, 21 r. 2. ročník, MARK, UCM Na začiatku semestra si vždy dám predsavzatie, že tentoraz sa budem učiť priebežne, aby som v skúškovom období toho nemala veľa. Toto predsavzatie sa mi však nikdy nepodarí splniť. Počas skúškového obdobia, keď je toho veľa, sa potrebujem sústrediť len na učenie. Ako každého študenta ma vie rozptýliť pri učení mnoho vecí a začne pre mňa byť zaujímavý dokonca aj pavúk na stene. Preto je pre mňa najlepšie zavrieť sa do izby, kde ma nikto nevyrušuje, pričom rátam s tým, že kým sa naplno sústredím na knihu pred sebou, uplynie aj hodina. Dean Burda, 21 r. 3. ročník, Fakulta sociálnych vied, UCM Ja nebojujem proti vonkajším vplyvom počas skúškového obdobia ako sú školské akcie, párty a iné. Školu beriem ako prostriedok pre moju budúcu prácu, pre moju vlasť. Aj keď niekedy, keď sa mám učiť kvantá teórie newspeak, tak vždy sa nejaká tá kľučka nájde, ale ani v tom prípade nejdem von, ale len naštartujem mechanické učenie. Predmety, ktoré ma bavia a dávajú mi veľa znalostí študujem priebežne. Ale nič sa nevyrovná diskusii, pri ktorej sa najlepšie naučím a hlavne pochopím problematiku alebo teóriu v danom predmete. Veronika Labancová, 21 r. 2. ročník, Farmaceutická fakulta, Univerzita Komenského Momentálne som v najťažšom semestri na farmácii, tak prežívam skúškové celý semester. Až sa sama sebe čudujem, že ma nič nerozptyľuje, môj režim dňa je škola, obed, učenie. Kávu nepijem, ak už cítim únavu a nestíham, tak pijem zelený čaj, Ginko biloba a tak. V poslednej dobe sa snažím chodievať spať okolo 23:00, lebo vstávam každý deň o šiestej. Na poslednú chvíľu si tento semester nenechávam nič, ale robievala som to. Teraz sa učím v dostatočnom predstihu. Dušan Béreš, 21 r. 2. ročník, KOMU, UCM Počas skúškového obdobia je u mňa prvoradým zámerom vytvoriť si plán učenia. Ten spočíva v tom, že si na základe počtu strán skrípt daného predmetu vypočítam čas, ktorý môžem využiť na samotné učenie. Bohužiaľ, pri tomto pláne často využívam spojenie: začnem až zajtra. Skúšky sú pre mňa však obyčajným stresom, ktorý je niekedy aj dobrý. Napríklad, v minulom akademickom roku som vymyslel jedinečný citát Nikdy nehádžte skriptá na zem. Aj tak ich potom musíte zodvihnúť. Lucia Pašková, 20 r. 2. ročník, Jesseniova lekárska fakulta, Univerzita Komenského Na skúšky sa pripravujem v podstate celý semester, keďže nás skúšajú (ústne alebo písomne) každý týždeň na praktických cvičeniach kto nevie, vyhodia ho z praktikárne. Intenzívna príprava je individuálna na základe konkrétnej skúšky. Na niektoré stačí týždeň, na niektoré sú aj dva mesiace málo. Mojím najčastejším rozptýlením sú seriály a surfovanie na internete, ale keď mi horí pod zadkom nerozptýli ma nič. Michaela Dušáková, 21 r. 3. ročník, Letecká fakulta, TUKE Nijako špeciálne sa nepripravujem. Som nočný vták, to znamená, že cez deň sa nič nenaučím, takže moje učenie začína po 20. hodine a s kávičkou to potiahnem až do tretej ráno. Ale ani to všetko mi nezaručuje, že sa niečo naučím, veď predsa existuje internet. Autor: Dominika Murníková Foto: archív respondentov atteliér

10 INTERVIEW Ľudia v reklamných agentúrach pomerne dosť trpia Tí zasvätenejší ho poznajú z reklamy, iní ako autora knihy a mnohých ostrých publicistických textov. Priznáva, že v osobnom živote je normálnym človekom a ako cynik si nepripadá. Keby boli reklamy len o faktickej pravde, ostali by sme pri písaných inzerátoch, tvrdí človek, ktorý stojí za Cynickou obludou, RADO ONDŘEJÍČEK. Žijem v bubline, a podľa toho sa aj riadim. Ľudia ťa poznajú najmä vďaka tvojej reklamnej praxi a kvôli Cynickej oblude, ako publicistu a autora knihy. Ty si však vyštudoval priemyselnú školu a potom si brigádoval v lokálnom dubnickom rádiu DCA. Neskôr si začal písať recenzie na hudbu pre cdshop.sk. Ako si sa dostal k recenzovaniu hudby? To bola haluz. Chodil som na priemyslovku, a potom som chodil na FEI, kde som po troch rokoch zistil, že nechcem byť programátorom. Rozhodol som sa odísť z FEI a tým pádom mi vyschol zdroj príjmov, keďže mi rodičia prestali dávať peniaze. No ja som sa potreboval niečím živiť a vlastne ani neviem, ako mi napadlo, že sa budem živiť písaním o hudbe. Bolo to v roku 97 alebo 98 a internet bol vtedy ešte len v plienkach. Mal ho málokto. Predaj CD na internete bol považovaný za luxus. Vtedy som našiel inzerát, kde hľadali človeka do takejto firmy. Vďaka tomu, celý videorozhovor na webe že som mal na škole prístup k internetu, som sa prihlásil a povedal som si, že budem písať o hudbe. Hudbu som sledoval len tak poloaktívne. Jednak som pracoval pre internátne rádio, kde som asi aj napísal svoje prvé texty a naučil sa robiť si názory na hudbu. Potom som mal už len tú drzosť povedať, že ja to viem a zamestnajte ma. A keďže ľudí s kombináciou internet, cd a názory vtedy nebolo veľa, tak ma aj zamestnali. Potom si prešiel do odvetvia reklamy a napísal si knihu Homo Asapiens, ktorá je z prostredia reklamnej agentúry. Do akej miery tu čerpáš z vlastných skúseností? Do veľkej miery čerpám zo skúseností ani tak nie vlastných, ale zo skúseností ľudí, ktorých poznám. Spoznal som veľa osobných príbehov ľudí z reklamy a z nich som potom vydestiloval knihu. Nič v tej knihe nie je presne tak, ako by sa to naozaj stalo, ale všetko je to skôr tak, akoby sa to stať mohlo. Mnohokrát sa takéto situácie stali v obdobných variáciách. Ja som si teda povedal, že tento fenomén tu je a vymyslím scénu, ktorá ho ilustruje. Je to taký destilát príbehov, ktoré sa nestali, ale pokojne by sa mohli. Prácu v reklamke v nej opisuješ dosť nebezpečne, pretože ničí zdravie a vzťahy. Je to naozaj tak? Myslím, že áno. Každá práca, ktorá vyžaduje od človeka, aby bol neustále rýchlejší, dával toho zo seba viac, zameriaval sa na zisk, a pri ktorej je osobný záujem človeka postavený až na ďalšom mieste a navyše chce byť v nej na vrcholovej úrovni, má asi tento dôsledok. 10 atteliér

11 INTERVIEW Nastáva skorší dôchodok? Respektíve ako dlho sa dá robiť v reklamke? To neviem. Na Slovensku ešte nemáme dôchodcov v reklame. Oplatí sa teda podľa teba študovať marketing? Nie. Myslím, že ak chceš pracovať v reklame, tak maximálne pol roka treba venovať štúdiu. Potom už len prax. Myslím, že ak chceš pracovať v reklame, tak maximálne pol roka treba venovať štúdiu. Potom už len prax. Ako prebieha tender? Napríklad keď Orange vyhlási, že hľadá reklamku. Klient si vyberie agentúry, ktoré sa mu nejakým spôsobom hodia a osloví päť najväčších. Pošle im zadanie, čo asi chce a dá im priestor na otázky. Prípadne urobí osobný rozhovor s každou agentúrou a povie im, koľko majú času. Väčšinou sú to dva alebo tri týždne, no niekedy iba týždeň. Následne ich požiadajú o výstupy. Ak sa bavíme iba o jednej kampani, tak prinesú spot vo forme storyboardu, teda komixu, kde sa dá ukázať, akú podobu budú mať vizuály. Riešime s nimi, ako to budú chcieť strategicky rozvíjať. Takto si pozrú asi tak šesť prezentácií. Každá ma hodinu aj viac. Následne si z toho vyberú. Niekedy jednu alebo dve až tri do druhého kola. Tam to buď doplnia, alebo im dajú urobiť inú disciplínu. Opäť sa to opakuje a keď vyberú výhercu, tak ho ešte podhodia, ak to je veľká firma, nejakému tendrovému nákupu, ktorý s tou agentúrou rieši cenu. Sleduj web attelier.sk a vyhraj novú knihu Rada Ondřejíčka Tekvicový prívarok pre dušu. Takže ten konkurenčný boj je tam podľa mňa ostrý. K takýmto dohodám teda nedochádza. Agentúry sa nevedia na úrovni KRAS-u (Klub reklamných agentúr Slovenska pozn. red.) dohodnúť ani na veciach, akými sú stanovenie si určitých pravidiel, aby nás napríklad klienti nemohli zdierať v rámci tendrov. Pretože existujú krajiny, kde sa miestne agentúry dohodli, že napríklad, keď niekto vyhlási tender, musí pozvať maximálne tri agentúry a zároveň každej z nich musí dať nejaké feečko (honorár pozn. red.). U nás nič také nefunguje. Sú klienti, ktorí si pozvú aj pätnásť agentúr, a potom pätnásť agentúr robí zbytočnú prácu, pričom za to nemajú ani euro. Ľudia v agentúrach pomerne dosť trpia. V niektorých oblastiach by teda možno bolo dobré, keby tu existovala nejaká dohoda. Na ktorú svoju kampaň si najviac hrdý? Z mojich osobných prác asi najviac na kampaň pre Sony v čase, keď boli v Rakúsku majstrovstvá Európy vo futbale. Pred nimi Sony spustilo kampaň, aby si ľudia kúpili telky, kamery a takéto veci. My sme ako malá agentúra vyhrali stredoeurópsky tender, takže sme robili pomerne veľkú kampaň pre Sony Česko, Slovensko, Maďarsko až po Albánsko. Naozaj sa nám podarilo urobiť návrhy za rekordne rýchly čas a vyhrať s tým tender v Budapešti oproti oveľa väčším medzinárodným agentúram. Potom sme to s dobrým fotografom fotili na jednom štadióne, kde sa aj majstrovstvá hrali. Možno, že to ani nebola najlepšia kreatíva, aj keď potom dostala Zlatý klinec, ale bolo s tým najviac zábavy. Bol to dobrý zážitok. Už si si niekedy povedal, že nie toto nebudem robiť pre klienta? Osobne áno. Aj sme si to Štyri vlastnosti, ktoré sa ti hodia v reklame inteligencia kultúrny rozhľad vyváženie medzi nasadením a odosobnením sa schopnosť tímovej práce potom v tej bývalej agentúre vyhádali s vedením s tým, že sa na tom podieľať nebudem. Bol to klient politického razenia, s ktorým som ja nič nechcel mať. Inak sa, chvalabohu, pohybujem v agentúre, kde nie sú nejakí konfliktní klienti. Napodiv, etika v reklame existuje. Sú napríklad agentúry, ktoré trebárs nerobia politické veci. Alebo také, ktoré nerobia vyslovene škodlivé a zavádzajúce veci. Ľudia si myslia, že agentúry urobia čokoľvek a klamú. Ale aj vo filme Český sen, kde kreatívny riaditeľ tej agentúry odmietol dať nejaké veci do kampane je vidieť, že ľudia z marketingu majú vlastné zásady, a keď vidia, že ide o klamstvo, tak si povedia, že to robiť nebudú. Jednak by to nefungovalo a k tomu s tým majú aj nejaký problém. Ľudia dnes na reklamu väčšinou nadávajú. Kazí im večerné posedenie pri televízii. Napriek tomu sú zisky z reklamy stále vyššie. Prečo dochádza k takémuto paradoxu? Zisky z reklamy nerastú. Televízie plačú, no Jojka plače menej ako Markíza. Trebárs naše reklamy pre Coop ľudia milujú. Máme na ne samé dobré ohlasy. Ľudí to baví pozerať a tešia sa. Závisí to od klienta. Avšak nepoznám človeka, hlavne takého, ktorý nie Neexistuje tam nič také, že sa jednotlivé reklamky dohodnú? Lebo ten trh je na Slovensku predsa len malý. Do istej miery to tak možno je. Agentúra by ale teoreticky nemala mať dvoch klientov, ktorí pôsobia v tej istej oblasti. Dochádzalo by ku konfliktu záujmov. Ale neviem či sa to občas robí tak, že sa agentúra dohodne s inou agentúrou, že si necháme jedného klienta a vy budete robiť toho konkurenčného, no v skutočnosti to budeme formálne robiť my. V princípe si tých desať najväčších agentúr ide pomerne dosť po krku, lebo ten trh je naozaj malý. Malý aj v tom zmysle, že peňazí tam nie je až toľko, aby sa mali všetci v každom čase neustále dobre. Na atteliér evente rozprával hlavne o tom, prečo sa neoplatí študovať marketing atteliér

12 SERVIS INTERVIEW je z marketingovej brandže, ktorého keď sa opýtaš, či má rád reklamu, tak povie, že áno. Väčšina ľudí jednoducho povie, že nemajú radi reklamu, ale to neznamená, že by reklama na nich nefungovala. Medzi ľuďmi je aj taká nepoučená naivita, že Markíza im je povinná film púšťať bez reklamy, lebo im reklamy prekážajú. Samozrejme, že to tak nie je. Tým, že reklamy pozerajú, platia za to, aby mohli sledovať filmy. Ak by si ľudia uvedomili, aký biznis model stojí za tým celým, možno by na reklamy aj menej nadávali. Na druhej strane je logické, že nadávajú, keď vidia pätnásťkrát za večer ten istý spot. Navyše ešte prerušuje film, a to je vrchol otravnosti. Keď nechcú pozerať reklamy, tak nech pozerajú filmy v kine. Klamú nás reklamy? To sa nedá povedať. Reklama je v podstate premena faktov na emócie. Reklama ti takmer vždy dáva nejakú emóciu a samozrejme pritom používa veci ako metafory, hyperboly a podobne. To niekedy nemusí byť stopercentná pravda. Nazvime to argumentačný faul. Napríklad, že z niekoho môžeme urobiť hyperbolicky hrdinu alebo mu môžeme dať pocit niekoho úplne sexy, ale v realite to tak nie je. Či je to klamanie? Za klamanie to fakticky nebolo vyhlásené. Takže v zmysle, že by reklama tvrdila o empirickej hodnote A, že je vlastne B, sa nedeje. Na to je aj Rada pre reklamu a aj samotní ľudia sa kvôli takým veciam ozývajú. Či nás zavádza, teda že ti reklama sľubuje emóciu, ktorú ti produkt reálne nedá, to je už iná vec. Keby sa povedalo, že reklama musí hovoriť iba reálnu faktami overenú pravdu bez emócií, nafukovania a prikrášľovania, tak by to skončilo na úrovni písaných inzerátov. Ak by si ľudia uvedomili, aký biznis model stojí za reklamami, možno by na ne aj menej nadávali. Ty si písal aj pre starý inzine. Ako naň spomínaš a čo hovoríš na T-station? InZine bola chránená dielňa. Gratex bola firma, ktorá riešila IT a v tom čase mala veľa peňazí, tak si povedala, že bude robiť kultúru. Pre InZine písali naozaj profesionáli ako Peter Pišťanek, Eva Borušovičová, Elena Akácsová a Peter Uličný. To boli vtedajšie kapacity v rámci písania. Dotovali to veľmi silno a fungovalo to asi päť rokov, až kým zistili, že to už dotovať nemôžu. Takže vy ste sa vlastne sústredili len na kvalitu a predaj ste neriešili? Áno. My sme to riešili tak, aby to boli pekné články. To fungovalo, až kým nenastala situácia, že došli peniaze. Úlohou T-station-u potom bolo, aby podporoval nejaký iný druh obsahu. Už tam nemohol byť iba sponzoring. Keď sa ukázalo, že sa z toho nedajú získať peniaze, Slovak Telekom zmenil myslenie a skončilo to veľmi rýchlo. V porovnaní s InZinom trval T-station asi len dva roky. Keď počujem slovo cynik vždy si vybavím známu postavu Dr. Housa. Neobľúbený v skupine a bez štipky empatie. Ty tak na mňa nepôsobíš. Si v skutočnom živote cynik? Nemyslím si. Cynická obluda je proste názov, ktorý pochádza z filmu. Mne sa páčil, tak som ho použil. Ani samotné vtipy nie sú koľkokrát založené na cynizme. Rozhodne to nereprezentuje mňa ako človeka. Reprezentuje to vtipné pointy. Či som taký v osobnom živote, neviem. Moja bývala manželka hovorí, že hej (smiech). Ja si tak samozrejme nepripadám. V niektorých veciach mám asi posunutú hranicu. Možno, že občas trepnem nejakú vec, ale viem si oddeliť, že toto myslím ako vtip a toto beriem vážne. V poslednej dobe beriem čoraz menej vecí vážne, a potom to vyzerá tak, že som cynik. Ja si skôr rád robím srandu, rád vymýšľam vtipné pointy. Takže existujú nejaké hranice, za ktoré by si nešiel? Isteže. Som normálny, existujúci človek. Dávam peniaze na charitu. Ja nie som také hovädo. Volal ti niekedy niekto, že toto si už prehnal? Občas mi to niekto povie alebo to ľudia napíšu do fóra. Výhodou Cynickej obludy aj iných mojich projektov je, že to robím sám. Nie som za to nikomu zodpovedný a vždy si poviem, že ak sa niekomu nepáči, tak to nemusí pozerať. Takže sa žiadnym feedbackom neriadiš. Nie. Včera si obludu kliklo stotisíc ľudí za jeden deň. Určite ma na to každý z nich nejaký názor. To by som nerobil celé dni nič iné, len sa riadil feedbackom. Rado predstavil svoju novú knihu na čítačke v trnavskom ArtKlube Podtitulok Cynickej obludy znie: Zlí ľudia na dobrej adrese. Prečo zlí ľudia? 12 atteliér

13 INTERVIEW SERVIS Podtitulok vznikol len preto, aby som to podtiahol. Vedel som, že tie vtipy nebudú také, aké by sa páčili každému. Predpokladal som, že si kopa ľudí povie bože, to je ale hovädo, to je zlý človek, čo to píše. Je to jednoducho žmurkanie na diváka. Prišlo mi to ako vtipný popisok a celá Cynická obluda nemá inú ambíciu, ako byť vtipná. Čo hovoríš na to, že sa Kotleba stal županom? Prečo si spočiatku ostával v anonymite s Cynickou obludou? Lebo som to začal robiť pre seba a pár kamarátov, ktorí vedeli, že som to ja. Spojenie cynická obluda používam často vo svojej reči. Potom sa to nejakou náhodou vymklo spod kontroly. Boli z toho obviňovaní iní ľudia, ktorí sa k tomu nechceli hlásiť. Zbytočné špekulácie. Preto som povedal, že som to ja. Ľudom j**e Pretláčaš niekedy svoj politický názor cez Cynickú obludu? Nemyslím si. Pretláčam to, čo považujem za vtipné. Čo hovoríš na to, že sa Marian Kotleba stal županom? Ľudom j***. Cynická obluda nemá inú ambíciu ako byť vtipná. Minule som ťa videl v relácii Večer pod lampou, kde ste diskutovali o generácii trid siatnikov na Slovensku. Ako by si to spätne zhodnotil? Oplatilo sa tam ísť? Ja som si to strašne užíval (smiech). Prvá reakcia bola, že čo tam ja budem robiť. Budem tam u nejakého Hríba kecať? Čo by som ja povedal k diskutovanej téme? Pretože to nebola téma, pri ktorej by som chcel hájiť nejaký názor. Potom som si uvedomil, že ide o reláciu Večer pod lampou a jedného dňa budem môcť svojím deťom hovoriť, že som tam bol (smiech). Bral som to ako pop kultúrnu udalosť, ako keď sa ide do kina na zombie film. Po samotnom sedení som čítal reakcie, kde z toho ľudia boli sklamaní, lebo sa nedozvedeli o žiadnom návode na život. Ľudia očakávali, že tam zaznie: Áno, za vaše zlé životy môžu politici alebo tí druhí. Vy za to nemôžete. To tam nezaznelo a ľudia z toho boli potom sklamaní. Mne sa napríklad nepáčilo, že ste tam boli všetci štyria z Bratislavy. V podstate súhlasím s vaším tvrdením, že keď sa mi zle žije v meste na východe, môžem sa presťahovať do Bratislavy alebo aj za hranice. Ale sú tu nejaké externé dôvody? Napríklad keby som mal chorú manželku alebo deti. O externých situáciách tam reč nebola. Aspoň ja som povedal, že sa bavíme o ľuďoch, ktorí sú zdraví, nie sú sociálne vylúčení. Bavíme sa o deväťdesiatich percentách v tom strede gaussovej krivky a tých sme aj riešili. Na externé prípady treba už zvláštne riešenie, ktoré má na starosti štát. Ten by im mal pomáhať. Platiť im peniaze alebo čokoľvek. Ale ľudia, ktorí hovoria o tom, ako je im zle a nič pre to nespravia, to nie sú tí externí. To sú podľa mňa ľudia, ktorí majú šancu niečo s tým urobiť, ale radšej sa sťažujú. Takže aké je podľa teba riešenie, ako zlepšiť situáciu? Bavili ste sa o generácii tridsiatnikov, ale ty si povedal, že sa necítiš ako súčasť nejakej generácie, pretože to je široký pojem. Podľa mňa riešením je, aby každý robil to, čo najlepšie vie. Ak je možné, aby ho to aj bavilo a ak sa dá, aby sa staral nielen o seba, ale aj o svojich blízkych. Nech sa nestará do vecí, do ktorých ho nič nie je, nevybíjal si na tom čas, ale radšej nech venuje svoju energiu veciam, ku ktorým vie on sám najlepšie prispievať. Nech už je to talent alebo je to niečo, o čom veľa vie. Ja si osobne uvedomujem, že žijem v bubline, a podľa toho sa aj riadim. To je to, čo mi potom ľudia aj vyčítali. Áno, samozrejme, že v nej žijem a robím všetko preto, aby nepraskla. Alebo to uvediem na tomto príklade. Nebudem na ulici vyhadzovať ohryzok na zem, ale nebudem ho ani zbierať po iných. Tak by som to asi ilustroval. Robím to tak, ako chcem, aby to robili ostatní, ale nemám energiu, pokiaľ to nie je nevyhnutné, riešiť hovädstvo niekoho iného. Teraz si vydal novú knihu Tekvicový prívarok. O čom je? Je to vlastne výberovka z mojich starých textov. Napísal som asi 2000 krátkych textov, článkov. Sadol som si k ním a vybral som z nich asi 59, ktoré ma bavia ešte aj dnes a dal som ich do tejto knižky. Odkedy robím Cynickú obludu, nemám potrebu písať. Preto je táto kniha akýmsi uzavretím veľmi intenzívnej písacej životnej fázy. Už písať nebudeš? To neviem. Možno. Hocikedy mi môže niečo napadnúť. Ide o to, že ľubovoľnú vec, ktorú som kedysi musel rozpísať na článok, teraz viem dať do jedného vtipu. Autori: Timotej Michalko, Magdaléna Švecová Foto: Júlia Kampfová, Richard Lutzbauer, Michal Kabát Rado Ondřejíček Vyrastal v Novej Dubnici a vyštudoval tam priemyselnú školu. Po tom, ako sa presťahoval do Bratislavy, začal písať recenzie na hudbu pre cdshop.sk. Neskôr písal pre známy internetový magazín inzine.sk. Od roku 2003 pracuje pre reklamnú agentúru JANDL, v ktorej si dal párkrát pauzu. Začal v nej ako copywriter, robil kreatívneho riaditeľa a momentálne pracuje ako Head of Strategy. V reklame pracoval pre Sony, COOP Jednota, Pilsner Urquell. Je autorom Cynickej obludy, ale aj kníh Homo asapiens a Tekvicový prívarok pre dušu. atteliér

14 TÉMA Náboženstvo konšpiračných teórií Každý z nás je sčasti konšpirátorom. Aj my si často domýšľame určité fakty o našich známych alebo ich spájame do nám vyhovujúcich záverov. Táto ľudská vlastnosť sa však dostala aj do oveľa vyšších sfér. Konšpiračné teórie ovplyvňujú oblasti ako politika či ekonomika. Do akej miery menia našu spoločnosť? Slovo konšpirácia je v slovníku cudzích slov definované ako spiknutie alebo sprisahanie a ako pojem sa prvýkrát objavilo už v roku 1909 v časopise American History Review. Ľudia sú spoločenské tvory a od nepamäti formujú komunity a spoločnosti, v ktorých existujú hierarchické formy prerozdelenia moci. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú procesy, pri ktorých dochádza k narušeniu schopnosti jednej skupiny vládnuť a následnej revolúcie. S rozvojom masovej komunikácie vzniká priestor pre spoločenskú diskusiu aj v tejto oblasti. Z tohto hľadiska vnímame konšpirácie ako teórie zaoberajúce sa spoločenským dianím a vytváraním Svet riadia tajné spoločnosti Autor: Ľudmila Krkošková Zomierať v presvedčení, že celý život a všetky udalosti sú riadené nejakou elitou ľudí, ktorá ich využíva vo svoj vlastný prospech môže byť pomerne smutné. Prinášame vám zoznam tých najzaujímavejších a najpoužívanejších konšpiračných teórií. Svet riadia tajné spoločnosti Za celosvetový vývoj v ekonomike, politike či ekológii sú vraj zodpovedné tajné spoločnosti. Presnejšie ide o iluminátov, ktorí rozšírili svoj vplyv až na Wall Street. To by vysvetľovalo, prečo sa ich symbol pyramídy a oka v trojuholníku, dostal aj na zadnú stranu jednodolárovky. Ďalším spoločenstvom, ktoré potajomky ťahá vo svete nitkami sú slobodomurári. Aj keď ich dejiny siahajú tisíce rokov dozadu, idú naozaj s dobou. Dokonca majú aj svoju fanpage. Mimozemská oblasť 51 Len 240 km od Las Vegas sa nachádza celá konšpiračná zóna s označená číslom 51. V zornom poli konšpirátorov sa nachádza preto, lebo v tomto priestore sa údajne našli pozostatky vesmírnej lode. Hovorí sa, že tu prebieha štúdium bytostí pochádzajúcich z mimozemských lodí a taktiež sa tu tieto dopravné prostriedky vyvíjajú. A možno aj oni spolupracujú na výrobe stroja času, ktorý sa vyvíja práve v zóne atteliér

15 TÉMA Foto: Martin Baines protikonvenčných príbehov, ktoré sú na jednej strane uveriteľné, pretože sa opierajú o reálne fakty, no na strane druhej sú nepochopiteľné z hľadiska ich absurdnosti vo vzťahu k realite. Podľa politológa Marka Fenstera má v dnešnej dobe tento pojem skôr negatívny podtext a využíva sa na zdiskreditovanie názorov. Pre rozvoj moderných médií zameraných na odhaľovanie spiknutí boli zásadné najmä udalosti z 11. septembra, ktoré otvorili pandorinu strinku paranoidných predstáv siahajúcich až k tomu, že Dvojičky zničila samotná americká vláda. Na jednej strane sa tomu veriť dá, pretože rôzne dokumenty a dostupné videá analyzujú reálne fakty, no na strane druhej je ťažko uveriteľné, že by demokratický štát siahol po takýchto prostriedkoch. Náboženstvo pre neveriacich Fenomén konšpiračných teórií sa dokonca stal námetom diplomovej práce študentky Simony Machovskej, ktorá sa nimi zaoberala z psychologického hľadiska. Ľudia si vytvárajú konšpiračné teórie za účelom lepšieho usporiadania sveta, pre jeho lepšiu zrozumiteľnosť, hovorí Simona. Podľa nej konšpiracizmus, čiže viera v konšpirácie, úzko súvisí pocitom kontroly. Pokiaľ človek nemá pocit kontroly nad svojím životom, zvyšuje sa jeho iluzórny svet vnímania, čo predstavuje hľadanie zmysluplných vzťahov medzi nereálnymi stimulmi. To znamená, že ak sa život človeka uberá neželaným smerom, má väčšiu tendenciu upínať sa ku konšpiráciám. Vieru v konšpiračné teórie tiež môže ovplyvniť autorita. Ľudia, ktorí radi pochybujú majú väčšiu náchylnosť byť ovplyvnení morálkou autority, dodáva Simona. Vieru v konšpiračné teórie v ľuďoch taktiež podporuje najmä konzervatizmus a paranoidné myslenie. Ohrození sú i ľudia, ktorí prežívajú aj menšie záchvevy najznámejšie konšpiračné teórie Americký časopis Times označil za najrozšírenejšie nasledujúce odhalenia : Atentát na J. F. Kenedyho bol podvrh Útoky na Svetové obchodné centrum spáchala americká vláda V oblasti 51 pristáli mimozemšťania Paul McCartney je mŕtvy a zastupuje ho dvojník bezmocnosti, odcudzenia a nepriateľstva voči spoločnosti. V situácii, kedy sú ľudia takto znevýhodnení, napomáhajú konšpirácie situáciu si lepšie vysvetliť. Napríklad ak je občan nespokojný so sociálnym systémom, automaticky to zvaľuje na vládu ovplyvňovanú finančnými skupinami. V neposlednom rade sú za dôveru v konšpiračné teórie zodpovedné informácie, respektíve ich nadmerný výskyt na internete. Zvedaví jedinci vyhľadávajú na internete ďalšie a ďalšie informácie o určitom probléme a pokúšajú sa ich spájať do zmysluplných celkov.pri troche premýšľania a s dostupným množstvom informácií, dokážeš spojiť všetko so všetkým a vytvoriť si tak vlastnú teóriu, vysvetľuje mladá psychologička. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí veria jednej konšpiračnej teórii, majú sklon veriť aj tým ďalším. Pozitívne a negatívne následky Najväčšou silou konšpiračných teórií je ich schopnosť skryto ovplyvňovať postoje a mienku ľudí, konštatuje Simona. Často sa tak deje prostredníctvom masmédií, ktoré predstavujú jednosmerný tok informácii k človeku. Dokázalo sa, že oboznámenie ľudí iba s jednou stránkou Simona Machovská Tajné spoločnosti ovládajú svet Pristátie na mesiaci bolo sfalšované vo filmovom štúdiu Ježiš spával s Máriou Magdalénou Holokaust je podvrh protifašistickej propagandy CIA využíva AIDS na kontrolu populácie Svetu vládnu jašteri problému vedie k tomu, že ľudia danej situácii začnú veriť skôr ako ľudia, ku ktorým sa dostali dva pohľady na vec. Takéto ovplyvňovanie ľudí sa často masovo využíva v politike. Šírenie konšpirácií by do istej miery malo v spoločnosti vzbudzovať obavy. S tým súhlasí aj Simona: Veľkým negatívom je, že masovo môžu ovplyvňovať nielen masmédia a spoločnosť, ale aj šikovný a charizmatický vodca. Často sa jedná o autoritárske osobnosti. V psychologickej rovine je autoritárstvo vnímané ako agresívnosť, netolerancia, poriadkumilovnosť, stereotypnosť v myslení, dogmatizmus. Osobnosti s takýmito črtami ľahšie uveria fašistickej ideológii a so správnym pôsobením dokážu strhnúť na svoju stranu masu ľudi. Príkladom je samozrejme Hitler, ktorý šíril medzi ľuďmi výmysly o Židoch, čo miliónom z nich prienislo smrť. Viera v konšpiračné teórie nemá vpyv iba na celú spoločnosť, ale aj na jednotlivca. Ten sa podľa Simony častokrát odcudzí skutočnému svetu a v mnohých prípadoch vstúpi do sekty. Tu pácha zločiny v rámci viery. Konšpiracizmus je spájaný s paranoidným či schizofrenickým myslením, teda s poruchami osobnosti, dodáva Simona Machovská. Holokaust je mýtus Je priam neuveriteľné, že niektorí pokladajú masové vyhladenie Židov v koncentračných táboroch za fikciu. Potom ale rozhodne musia oceniť kulisy v Osvienčime či Birkenau, ktoré pôsobia dosť vierohodne. Šesť miliónov úmrtí, oficiálne ospravedlnenia nemeckej vlády, či dokumentárne fotografie na kosť vychudnutých mužov, žien, či detí v prúžkovaných uniformách to všetko sú pre úzku skupinu ľudí len vykonštruované príbehy. Pristátie na Mesiaci Priestor pre špekulácie ohľadom misie na Mesiac sa vytvoril hlavne preto, lebo jediným zdrojom snímok a videí z pristátia na Mesiaci v roku 1969 bola NASA. Podľa konšpirátorov išlo len o film, v ktorom si hlavné úlohy zahrali Armstrong a Aldrin. Divadlo malo slúžiť na porážku ruského vesmírneho programu a režírovať ho mal Stanley Kubrick. Spornou bola aj vlajúca americká vlajka, no dôkazom pristátia boli odobraté mesačné kamene. Udalosti z 11. septembra Nešťastie z 11. septembra má podľa konšpirátorov na svedomí americká vláda, ktorá tak chcela zámerne vyvolať vojnu proti terorizmu. Mrakodrapy vraj odpálila sama. Na internete existuje množstvo videí, ktoré naznačujú že mrakodrap vybuchol skôr než doň narazilo lietadlo. Značná časť Američanov si stále myslí, že vláda skryla dôkazy, ktoré odporovali oficiálnemu vysvetleniu útokov. atteliér

16 TÉMA Virálne tajomstvá Dnes sa konšpirácie už netýkajú len rôznych náboženských a iných tajných organizácií, ale aj bežného konzumného spôsobu života. Hovoríme o hooaxoch, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, najmä v čase kedy sme pripojení na internet a naši priatelia zdieľajú nespočetné množstvo takýchto správ. Hoax doslova znamená poplašná správa, ktorá žiada o pomoc, burcuje ľudí a žiada o čo najväčšie zdieľanie prostredníctvom sociálnych sietí. Hoaxy sú zaradené pod konšpirácie, pretože taktiež pracujú s možnou pravdou a nevyvrátiteľnými faktami. Najnovšie sa na sociálnych sieťach objavujú informácie o prebaľovaných mliekach (aké číslo chýba na spodnej strane krabičky, toľkokrát mlieko prevárali), či o škodlivosti zubných pást (aká farba sa nachádza na vrchnom zhybe taká je zubná pasta škodlivá, samozrejme, čierna je najhoršia). Hoax je však veľmi jednoduché rozpoznať, pretože na konci má zvyčajne výzvu o čo najväčšie zdieľanie. V dnešnej dobe však exitujú už aj špecializované stránky ako hoaxbusters.org zbierajúce takéto hoaxy. Treba spochybnovať A prečo by ste mali veriť nám? Podľa mňa by ste nemali, konštatuje Michael Shermer, autor krátkeho videa vysvetľujúceho 10 princípov odhalovania bullshitu s názvom Baloney detection kit, ktoré zostavil Carl ako spoznať konšpirátora? Všade bol, všetko videl a všetko vie Neponúka jedno pravdivé riešenie, ale hneď niekoľko Nikdy si neprizná, že nemá pravdu Vždy sa bude hádať a dokazovať vám, že ste ešte všetky pohľady neskúmali Za každým rohom vidí nepriateľa, či nástrahu Používa argumenty: Veď uvidíš, keď sa to stane Silou konšpiračných teórií je schopnosť skryto ovplyvňovať postoje ľudí. Sagan astronóm a zakladateľ výskumného centra pre mimozemský život SETI. Obaja autori sú zástancami kritického prístupu k dátam a ich overovaniu prostredníctvom vedeckých metód. Podľa Shermera ľudia podvedome vyhľadávajú zmysluplné vzorce a preto predpokladajú, že A súvisí s B a B súvisí s C. Niektoré veci naozaj súvsia a toto ich poznanie je základom učenia. Nie všetky prepojenia však zodpovedajú objektívnej realite. Práca s dátami sa v dobe internetu stáva všeobecne dostupným nástrojom, čo však samo o sebe neznamená, že ich medializované interpretácie sú správne. Je preto na samotných používateľoch, ako budú pristupovať ich overovaniu nad rámec dôvery k vybraným autoritám alebo úľového myslenia. Veľká časť konšpiračných teórií pri podrobnejšej analýze argumentačne zlyháva bez ohľadu na množstvo veriacich. Dokonca nie je často potrebné ani disponovať mimoriadnou inteligenciou či hlbokými znalosťami problematiky. Často stačí pri psoudzovaní dôveryhodnosti informácií používať logické myslenie a konfrontovať cudzie zistenia s vlastnými pozorovaniami. Ľudia by mali byť voči informáciám a teda aj konšpiráciám v prvom rade skeptickí. Skepticizmus je vo všeobecnosti postavený na neustálom spytovaní faktov a toho, čo je brané ako samozrejmé. Skeptický prístup primárne znamená, že človek spochybňuje existujúce tvrdenia a preveruje ich pravdivosť. Skeptici vo všeobecnosti predstavujú cenných členov tímu schopných poukázať na nedostatky a vidieť veci z rôznych perspektív. Konšpiračné teórie vo svojej podstate reflektujú skeptický prístup v tom, že spochybňujú oficiálne postoje a vysvetlenia, no ich priaznivci často systematicky ignorujú dôkazy a vyberajú len tvrdenia a polopravdy, ktoré potvrdzujú ich presvedčenie. Vytvárajú tak síce pomyselnú druhú stranu mince, ale neponúkajú skutočnú alternatívu, kedže rovnako ako oficiálne zdroje využívajú pri presadzovaní svojej pravdy skôr dezinformáciu a zavádzanie, než argumenty postavené na faktoch. Rozvoj kritického myslenia Jediným riešením, ako sa dostať zo spleti konšpiračných teórií je rozvoj myslenia, ktoré nazývame kritické. To znamená prístup, ktorý je založený na skúmaní tém alebo problémov s otvorenou mysľou. Americkí teoretici Moore a Parker tvrdia, že kritické myslenie je uvážené rozhodnutie, či nejaké tvrdenie prijmeme alebo nie alebo sa zriekneme úsudku. Kritické myslenie teda znamená akýsi nadhľad nad produktmi vytvorenými mediálnym organizáciami, či osobami širiacimi tieto správy prostredníctvom médií. Cieľom konšpirátorov je práve vyvolať zmätok a získať čo najviac osôb na svoju stranu či podryť autoritu. S kritickým myslením súvisí aj interpretácia ponúknutého posolstva. Čím viac si prijímateľ pestuje svoje kritické myslenie, tým menej sa stotožňuje s ponúknutými informáciami šírenými konšpiračnými teóriami a sám vyvíja záujem o zisťovanie si pravdivých informácií, prípadne hľadanie si ponúknutých informácií z viacerých zdrojov. Pestovať v ľuďoch kritické myslenie je beh na dlhé trate. Aby sa ľudia premenili z oviec na rozmýšľajúcich ľudí je úlohou školstva a médií. Univerzity, ale aj vzdelávacie inštitúcie nižšieho stupňa by mali poskytovať svojim študentom priestor na diskusiu. Médiá by na druhej strane mali šíriť objektívne informácie, v ktorých poskytnú priestor viacerým stranám. Autori: Michal Kabát, Lucia Nemcová, Magdaléna Švecová Foto: internet 16 atteliér

17 TĚMA Konšpirácie made in Slovakia Slováci v oblasti teoretizovania nijako nezaostávajú za svetovým priemerom a už v minulosti sa radi vyhovárali na to, ako všetci schopní vodcovia od Štúra, cez Štefánika až po Dubčeka boli záhadne odstránení a my sme museli naďalej znášať rozmary najrôzneších utláčateľov. V dobe internetu k nim pribudli aj mnohé nové pravdy, ktoré sa odvážia nahlas povedať len nebojácni autori portálov, ktorí sami seba označujú ako šíriteľov nemedializovaných a tabuizovaných globálnych informácii na slovenskom internete. V minulom čísle nášho časopisu sme sa venovali občianskej žurnalistike a alternatívnym médiám. Práve tie sú primárnym zdrojom informácií, ktoré podnecujú šírenie konšpiračných teórií na Slovensku. Mnohé z nich tak činia s celkom jasnými politickými ambíciami, ku ktorým sa však otvorene nehlásia. Slovenských konšpirátorov možno nájsť predovšetkým medzi silne veriacimi, konzervatívnymi a národne cítiacimi obyvateľmi. Práve títo ľudia sú ochotní prenášať vinu za súčasný stav spoločnosti na konkrétne skupiny ľudí, ktoré si dali za cieľ pošliapať tradície, rozbiť národné cítenie a ovládnuť našu krásnu krajinu a jej švárnych a čestných obyvateľov. Zdrojom všetkých našich problémov sú tak okrem vlády aj rôzne lobistické skupiny, ktoré v mene humanizmu ohrozujú našu budúcnosť podporovaním moslimských imigrantov, rómskej a maďarskej menšiny (ukrajinská je ok, lebo to sú Slovania a tí sa rodia len dobrí), homosexuálov, pedofilov a iných príslušníkov tzv. kultúry smrti. Slovenskou encyklopédiou ponúkajúcou prehľad o všetkých teóriách je portál voxvictims.com. Ak preferujete tlačené slovo, tak všetky odpovede na nevyslovené otázky nájdete na stránkach mesačníka Zem a vek. Ukradnuté deti a homosexualizácia spoločnosti Dnes médiami často prepierané kradnutie detí má svoj pôvod v teórii súhrnne označovanej ako juvenilná justícia alebo juvenilka. V skutočnosti ide o zle interpretovaný pojem popisujúci údajné plánované zmeny v legislatíve štátov únie, ktoré majú legalizovať odoberanie detí a ich adopciu platiacim zákazníkom zo západu hlavne homosexuálom a pedofilom. Pedofília je podobne ako terorizmus ultimátnym argumentom v ľubovoľnej diskusii, lebo sa s ňou nikto verejne nestotožňuje. Deti totiž predstavujú silný argumentačný nástroj a hoci sa o ich budúcnosť zväčša zaujímame len okrajovo, pokiaľ ide o ich bezpečie, nikto sa neodváži argumentovať proti. "Dopyt po konšpiračných informáciách pokrýva časopis Zem a vek." Slovenské alternatívne a neskôr aj oficiálne média sa k téme dostali prostredníctvom listov šírených z ruských religióznych kruhov. Postupne v duchu správnej konšpirácie nachádzali nové a nové prípady, ktoré zapadali do ich skladačky, a tak podľa nich počet obetí neustále stúpa. Niektoré stránky uvádzajú státisíce bezdôvodne odobraných detí prakticky vo všetkých krajinách okrem tých, s ktorými susedíme (napr. v Nórsku vraj bolo už odobraných detí teda každé piate). Napriek závažnosti takýchto obvinení však konkrétnych svedectiev existuje len veľmi málo a o ich prepojenosti s nejakým vyšším zámerom možno s úspechom pochybovať. Ak chcete vedieť viac o tom, ako neznáme sily rozkladom tradičnej rodiny plánujú vyhubiť národ a spraviť z nás národ homosexuálov, odporúčame vám špecializovaný portál rodinajezaklad.sk. Zdravie a potravinová sebestačnosť Potravinové škandály sú na Slovensku večnou a pomerne obľúbenou témou. Veď si len spomeňme na nekvalitné poľské mäso, či prítomnosť konského mäsa v hovädzom. Preto aj problematika geneticky modifikovaných potravín alebo povinného očkovania poskytuje živnú pôdu pre vznik množstva teórií, ktoré však nestoja na vedecky podložených arguemntoch. Prívrženci týchto teórií veria, že je niekoho zámerom úmyselne odstrániť všetko pôvodné a tradičné odvolávajúc sa na duchovno a vyššie princípy. Navyše sú presvedčení, že akékoľvek fakty sú výsledkom toho, že všetci vedci sú platení korporáciami a teda ich zistenia nemožno považovať za dostačujúce. Otázkou potom ostáva, prečo všetci podozrievaví ľudia nezaplatia nejaký seriózny výskum, ktorého výsledky by boli prakticky overiteľné a namiesto toho slepo dôverujú komukoľvek, kto si pred meno napíše nejaký titul a svoje zistenia publikuje výhradne vo vlastných časopisoch a na webe. Podstatou skutočnej vedy je proces overovania zistení, a ak niektorý pokus nie je možné zopakovať s rovnakými výsledkami, teórie na ňom založené sú označené za nepravdivé. Ľudia, vrátane mnohých vedcov sa však často ocitajú v bludnom kruhu, ktoré ich motivuje vyhľadávať len informácie potvrdzujúce ich presvedčenie. Qui Bono? Na záver sa skúsme spýtať jednu otázku, ktorá je sama o sebe konšpiračná: Kto profituje zo šírenia týchto teórií? Ak sledujeme prepojenia medzi jednotlivými zdrojmi a politicky aktívnymi subjektami, narazíme na hnutia a spolky, ktorých ciele do značnej miery korešpondujú s obsahom konšpirácií. Za väčšinou týchto teórií totiž cítiť agendu Post- Euro-Skeptikov. Ich cieľom je čo najskôr odstúpiť od dohôd s EÚ, ktoré brániac realizácii ich ušlachtilých cieľov v oblasti regulácie ľudských práv a Marián Kotleba je v tomto smere naozaj len pomyselnou špičkou ľadovca. Autor: Michal Kabát Foto: Zem a vek atteliér

18 ABSOLVENT Časť redakacie atteliéru v rokoch (Martina Harvanová, druhá sprava) Treba robiť niečo navyše 10 rokov atteliéru Od školy sa toho v jej živote zmenilo veľa. Stále však zostala tou sympatickou, ústretovou a rovnako entuziastickou ženou, ako ju všetci poznali. MARTINA MAZÚCHOVÁ (rod. Harvanová) viedla univerzitný časopis dva roky. Odvtedy stihla získať dobrú pozíciu v úspešnej firme, vydať sa za priateľa, s ktorým sa zoznámila už na FMK a porodiť malého Matúška. Počul som, že si chodila už na dobrú strednú školu. Áno, chodila som do Nitry na Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, takže som týchto dvoch pánov mala na krku dokopy 13 rokov. (smiech) Bolo pre teba ťažké rozhodnúť sa, na akú vysokú školu chceš ísť? Rozmýšľala som, kam po tej strednej ísť. Matematika mi nešla, na ekonómiu to teda nevyzeralo. Bavilo ma ale všetko možné, pravidelne som mala na stole štósy novín a časopisov, takže masmediálka bola pomerne jasná voľba. Potom nastalo ďalšie rozhodovanie: medzi marketingovým alebo masmediálnym smerom. Väčší potenciál som videla v marketingu, tak som sa preň napokon aj rozhodla. Ako si sa napokon ocitla v atteliéri? Celkovo ma bavilo najmä tvorivé prostredie, kde som sa mohla realizovať. Od prvého ročníka som atteliér hltala a vždy bola zvedavá na to, čo ďalšie vtedajší redaktori vymyslia. Páčil sa mi najmä výber tém, ktoré boli úplne iné od tých, ktorým sa venujú celoslovenské médiá. A tak slovo dalo slovo a od tretieho ročníka som sa stala šéfredaktorkou. Atteliér bol vždy jedna z vecí, ktorá fungovala a pri ktorej sa dalo veľa naučiť. Prečo si sa potom vzdala tejto pozície ešte počas štúdia? Pracovať som začala v roku 2010, na konci štvrtého ročníka. V piataku musela vzdať vedenia atteliéru, lebo by som to nestíhala. Nastúpila som do mediálnej agentúry Starmedia, kde aj doteraz pôsobím. Momentálne sa však v plnej miere venujem materským povinnostiam. Ale niekedy budúci rok by som sa chcela vrátiť naspäť do práce. Pozícia, ktorú zastávam sa volá account manager, mám na starosti predovšetkým servis klientov, vytváranie ich mediálnej stratégie, mediálne poradenstvo a celkovo chod mediálneho procesu. Ako si sa k tejto práci dostala? Hovorila som si, že keď už mi končí štvrtý rok štúdia a cez prázdniny nikam nejdem, tak by to chcelo nejakú robotu. Snažila som sa o to už aj predtým, ale nejako sa to s prácou v atteliéri nedalo skĺbiť. Išlo leto, skúsila som niečo popozerať, rozposlať životopisy. Najskôr som riešila nejaké médiá, ale v nich nie je veľký dopyt po nových ľuďoch, takže radšej skúsim 18 atteliér

19 ABSOLVENT niečo v reklamnom biznise. Ako prvé som začala pozerať mediálne agentúry, lebo to bolo presne také spojenie marketingu a médií, čo sa mi vždy páčilo. Zhodou okolností v tejto hľadali nových ľudí a nejako mi to vyšlo. Nechcela si skĺbiť prácu so školou a pokračovať na doktorandskom? Mať o titul viac by mi v robote neprilepšilo, takže v doktorandskom štúdiu som nevidela veľký zmysel. Aké boli tvoje začiatky v Starmedii? Keď som začínala, tak náš pracovný vzťah fungoval na dohodu, chodila som, keď som mala čas a kedy som mohla, až po skončení štúdia sa to prehuplo do trvalého pomeru. Veľa študentov je ale na dennom štúdiu, rieši aj plný úväzok a ďalšie aktivity pomimo, takže dá sa zvládnuť všetko, keď človek chce. Keď som do agentúry prišla, tak som nemala žiadnu skúsenosť okrem atteliéru a menších vecičiek. V mediálnej agentúre, ale určite aj v reklamke, si musíš prejsť pozíciami od začiatku. Najskôr som pracovala ako account executive, takže som robila kvázi pomocné práce. Akých klientov vaša agentúra zastupuje? Ja som robila veci pre Coca-Colu, Hondu a H&M. Máme aj Novartis, robili sme napríklad aj Kraft. A jedným z významnejších bol aj Samsung. Ale za posledné mesiace sa to celkom popresúvalo, pomenilo. Spolupracujete aj s reklamnými agentúrami alebo je ich výber čisto záležitosť klientov? Najčastejšie je to tak, že mediálna a reklamná agentúra sú úplne oddelené. Klient si tendruje samostatne mediálku a reklamku. Väčšinou my už vieme, kto im vytvára reklamu, dostaneme od nich nejaké podklady, že okolo čoho sa bude točiť, aby sme vedeli ako kampaň bude vyzerať. Podľa toho sa aj lepšie plánuje priestor v médiách. Aká je medzi mediálnymi agentúrami na Slovensku konkurencia? Trh mediálnych agentúr je asi taký, že najväčšia je Unimedia, ktorú vlastnia lokálni slovenskí konatelia, potom v top päťke je ešte Mediaedge, Universalmedia, Starmedia a Carat. Rozdelené sú aj podľa toho, do akej siete patria, pretože každá mediálka je v podstate pobočka nejakého väčšieho nadnárodného koncernu. Každý sa zameriava na niečo iné. Sú mediálky, ktoré chcú konkurovať veľkosťou, niektoré inovatívnosťou ako my, iné zas servisom, ktorý je ušitý na mieru. Tým pádom, keď majú menej klientov, tak sa im napríklad vedia viac venovať. Venujú sa agentúry zvlášť tradičnými médiám a zvlášť online prostrediu? My sme mali aj on-line oddelenie, ale potom sa odčlenilo do Digitasku, samostatnej agentúry. S nimi spolupracujeme, máme poprepletanú aj vlastnícku štruktúru, ale je to samostatná on-line agentúra, ktorá je nielen mediálna, ale aj kreatívna. A to najlepšie spojenie je, keď máte na webové prostredie niekoho, kto sa v ňom naozaj orientuje, pretože je úplne niečo iné ako tradičné médiá. O zlých predmetoch sa nedá hovoriť, všetko závisí od pedagógov. Sleduješ ateliér aj v súčasnosti? Trochu hej, ale musím sa priznať, že dosť málo. Prvý rok, keď som skončila školu, tak som ešte bývala v Trnave a občas som si atteliér zvykla zobrať alebo mi ho niekto doniesol. Postupne sa ten kontakt stráca, ale celé moje štúdium bolo o atteliéri. Podľa mňa to bol najzaujímavejší predmet na celej škole. Atteliér bol vždy jedna z vecí, ktorá fungovala a pri ktorej sa dalo veľa naučiť. Neplánuješ do budúcnosti zmenu povolania? Prípadne sa viac zamerať na tú novinárčinu? Zatiaľ ma to u nás baví, nevyčerpala som sa a neviem si momentálne predstaviť inú prácu. Mám sa stále kam posúvať. A k žurnalistike by som sa asi späť dostať nechcela. Poznám ľudí, ktorí sa živili alebo živia novinárčinou a príde mi to príliš stresujúce, vyčerpávajúce a človek sa pohybuje na tenkom ľade. Čomu si sa najviac venovala počas tvojho pôsobenia v atteliéri? Šéfovaniu (smiech). Nemala som jednu tému, ale snažila som sa, aby medzi materiálmi vždy bolo niečo marketingové. Aspoň vymyslieť tú tému, keď už som nemala čas ju písať. Tiež som vybavovala veľa iných aktivít pomimo, lebo sme začali robiť atteliér eventy či rôzne súťaže. Vedela som, že v redakcii je veľmi veľa super ľudí, ktorí písať vedia, takže som to nechala na nich a ja som sa venovala akurát písaniu editoriálu a dávaniu toho celého dohromady. A väčšinou som ešte robila samozrejme to, čo nechceli robiť iní. (smiech) Na čo rada na FMK spomínaš? Najväčšie pozitívum bola určite celková atmosféra, lebo nešlo o to, že si to tam odsedíš a odídeš, ale samozrejme časť ľudí taká bola. Vždy som si našla tých, na ktorých bolo vidieť, že áno, my sme FMK krvná skupina a s tými ľuďmi si máš čo povedať. Vždy sa nájdu študenti či pedagógovia, ktorí niečo nové rozbehnú. Ľudia vedeli, že pokiaľ budú chodiť len na prednášky, tak to ďaleko nedotiahnu. Po piatich rokoch sa určite nedostanú na vysnívané miesto v agentúre alebo médiách. Treba robiť niečo navyše. Čo ťa na škole prekvapovalo v menej dobrom svetle? To, čo sa na škole študenti naučia, najmä sebarealizácie a schopnosti byť akčný, tak to potom zužitkujú aj v profesijnom živote. Mnohí si to počas štúdia neuvedomujú. O zlých predmetoch sa nedá hovoriť, všetko závisí od pedagógov. Keď sa niekto snaží robiť praktické veci so svojimi zverencami, tak väčšina z nich má potom menší problém na trhu práce. Pomáha aj to, keď je prednášajúci niekto z praxe. Vie, čo má učiť, ako to má učiť a stále má študentom čo povedať. Niekedy sa stane, že predmet znie super v sylaboch, ale nakoniec je úplne o niečom inom. Bola by si momentálne tam, kde si aj bez vysokej školy? Asi nie. Jednak by som asi nemala môjho manžela, s ktorým som sa na fakulte zoznámila. (smiech) Nerobila by som robotu, ktorú robím, pretože škola ti dá veľa kontaktov a človek sa niekde inde posunie. Keď som prišla do agentúry, tak som veľa konkrétnych vecí o mediálnom plánovaní nevedela, ale naopak, veľa užitočného som už poznala. Oproti tým, ktorí tiež nastúpili a nemali vyštudovanú marketingovú komunikáciu, som mala určitú výhodu. Škola mi dala základ a najmä záujem o médiá a komunikáciu. Autor: Martin Čeliga Foto: archív Martiny Mazúchovej Martina Mazúchová (rod. Harvanová) vyštudovala marketingovú komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Počas štúdia viedla atteliér dva roky ( ) ako štvrtá šéfredaktorka v poradí. Ešte popri škole začala pracovať v mediálnej agentúre Starmedia, kde sa uplatnila aj po skončení štúdia. V súčasnosti pracuje na pozícií account manager a venuje sa osemmesačnému synovi Matúšovi. atteliér

20 KULTÚRA Kalendár filmových festivalov a ocenení na rok 2014 Zlaté glóbusy Ocenenie Hollywoodskej asociácie zahraničných novinárov sa udeľuje od roku V hlavnej kategórii sa odovzdáva cena za najlepšiu drámu, ale aj cena v kategórii najlepšia komédia/muzikál. Maličká zemeguľa omotaná filmovým negatívom. Tak vyzerá soška pre víťazov. Tí sa po získaní ocenenia stanú okamžite horúcimi favoritmi na výhru Oscarov. Štrajk scenáristov poznačil oceňovanie v roku Vtedy sa namiesto ceremoniálu uskutočnila len tlačová konferencia, kde boli vyhlásené výsledky. O prestíži ocenenia svedčí aj občasná prehnaná snaha hercov získať sošku alebo aspoň byť nominovaný. Prečo iné by v roku 1999 uplácala Sharon Stone porotcov hodinkami? Oscary 2.3. Najprestížnejšie filmové ocenenie na svete udeľuje Akadémia filmových umení a vied. Priamy prenos z udeľovania sleduje údajne miliarda divákov vo viac ako dvesto krajinách sveta. Prvýkrát sa cena udeľovala ešte v roku V súčasnosti hlasuje za najlepšie filmy, hercov a tvorcov viac než členov Akadémie a ich mená nie sú nikde zverejnené. Hlasuje sa v dvoch kolách, najprv členovia navrhnú vlastných favoritov a v ďalšom kole vyberajú z nominovaných. Hlasovanie prebieha v kategóriách pôsobnosti členov, teda herci hlasujú za najlepšie herecké výkony, režiséri za réžiu a podobne. Nominovaný film musí byť prístupný aspoň týždeň v kinách v okrese Los Angeles počas kalendárneho roka, za ktorý je nominovaný. Najväčšia filmová akcia roka priťahuje škandály ako magnet. V živej pamäti môžete mať nešťastné posypanie popolom zosnulého Kim Čong-ila, ktoré uštedril komik Sascha Baron Cohen jednému z moderátorov na červenom koberci pred ceremoniálom. Kontroverznému správaniu sa nevyhol ani minuloročný hostiteľ večera, Seth MacFarlane, ktorý nešetril prítomných v publiku, Lincolna a neodpustil si ani vtip na spoluprácu Rakúska s Nemeckom pri filme Amour a označil ju za lepšiu ako za čias Hitlera. Emmy Emmy Award je naprestížnejšou cenou za televíznu tvorbu v USA. Jej história siaha do roku 1949, kedy bola udelená prvýkrát. Jej hlavný ceremoniál, Primetime Emmy Awards sa uskutočňuje pred začiatkom filmovej sezóny. Ocenené sú seriály, herci, herečky ale aj tvorcovia. Cenzúre sa nevyhne ani podujatie takejto veľkosti. V roku 2007 herečka Sally Field (Forrest Gump, Pobozkaj ma na rozlúčku) pri ďakovnej reči začala ostrú kritiku vojenskej politiky USA. Veľká časť jej prejavu bola vystrihnutá. Benátky Koniec augusta a začiatok septembra tradične patria filmovej časti festivalu La Biennale di Venezia. Festival Mostra Internazionale d'arte Cinematografica di Venezia bol založený v roku 1932 a minulý rok sa uskutočnil už sedemdesiatykrát. 20 atteliér

21 KULTÚRA Sundance Festival Sundance je najväčšou oslavou nezávislého filmu na svete. Založený bol v roku 1978 Sterlingom Van Wagenenom, John Earlem a Robertom Redfordom. Keby nebolo tohto festivalu, možno by sme nikdy nepočuli o menách ako Jim Jarmush, Robert Rodriguez či Quentin Tarantino. Ročne dostanú tvorcovia okolo filmov, no na hlavné premietanie sa ich dostane už len 120. Svoje pole pôsobnosti stihol festival rozšíriť aj do Európy v apríli sa v Londýne konal tretíkrát. Zo Sundance neprichádzajú správy o veľkých škandáloch. Napriek tomu vyvolala snímka Hounddog v roku 2007 veľké pobúrenie v radoch americkej organizácie zvanej Katolícka liga. Jej prezident protestoval kvôli údajnému porušeniu zákona o detskej pornografii, pretože vo filme zobrazili znásilnenie dievčatka. Súd mu však nedal za pravdu. Rovnako tak ani manželka vtedajšieho prezidenta USA, Laura Bushová, na ktorú sa obrátil s otvoreným listom prezident Katolíckej ligy. Berlinale Berlínsky filmový festival sa môže okrem kvalitných titulov pýšiť aj skvelými štatistickými číslami. Na viac ako 400 filmov, ktoré bojujú o sošku Zlatého medveďa, sa predá vyše vstupeniek a zúčastňuje sa ho viac ako ľudí z filmovej brandže a vyše novinárov. V posledných rokoch sa stal festival významným centrom európskeho filmového trhu a udržiava si vysokú návštevnosť a popularitu aj napriek ohlasom, že je spolitizovaný. Popri rôznych kategóriách púta asi najväčšiu pozornosť súťaž gay a lesbických filmov. Na Berlinale sa už stali filmy s touto tematikou tradíciou a v minulom roku ich poslali tvorcovia na podujatie viac než 50. Art Film Fest (zvyčajne koncom júna) Aj na Slovensku máme festival, ktorý ponúka kvalitnú filmovú tvorbu, dovážanú z najlepších svetových filmových festivalov. Každoročne môžete v Trenčianskych Tepliciach stretnúť osobnosti strieborného plátna a vidieť filmy, ktoré sa napriek svojej kvalite nedostali do bežnej distribúcie v kinách. Art Film Fest má viac ako dvadsaťročnú tradíciu a okrem bežných premietaní ponúka divákom aj možnosť zúčastniť sa filmových seminárov a prednášok. Cannes Festival de Cannes sa koná od roku Má dlhoročnú tradíciu v premietaní nezávislých filmových projektov, ale takisto sa ho zúčastňujú medzinárodne uznávaní režiséri. Festival pravidelne otvára veľký trhák (naposledy Veľký Gatsby) a pozvanie do poroty prijímajú známe celebrity svetového filmu (naposledy napríklad Ang Lee, Nicole Kidman a Steven Spielberg). Prítomnosť veľkých mien využil v lete chlap, ktorý sa vydával za juhokórejského rapera PSY-a. Návštevníci festivalu netušili, že ide o podvodníka, a tak sa neznámy muž dočkal obrovskej pozornosti. MFF Karlovy Vary Aj Česká republika sa môže pochváliť filmovým festivalom. A nie len tak hocijakým. Pravidelne môžete v Karlových Varoch stretávať hviezdy Hollywoodu (pozvanie už v minulosti prijali napr. Antonio Banderas, Robert De Niro, Renée Zellwegger či Sharon Stone). História siaha pred 2. svetovú vojnu. Už vtedy sa zrodila myšlienka projektu, no realizovaná bola až v roku Odvtedy sa s prestávkami konal už 48-krát. V súčasnosti si návštevníci môžu pozrieť každoročne viac než 200 filmov. Vyše 700 novinárov z celého sveta dokazuje záujem a popularitu Medzinárodného filmového festivalu v kúpeľnom meste u našich západných susedov. Po Nežnej revolúcii zažíval festival veľký úpadok. V roku 1994 sa ho ujali Jiří Bartoška a Eva Zaoralová a v súčasnosti je najvýznamnejšou prehliadkou filmov v celom bývalom východnom bloku. Autor: Ján Janočko atteliér

22 MÉDIÁ LokalTV vtipne paroduje život Slovákov Ak budeš v živote niečo potrebovať, tak si to kúp... Zdá sa ti tento výrok povedomý? Ide o výrok Pištu Lakatoša, ktorý sa stal kultovou záležitosťou a dostal sa do slangu mladých ľudí. Séria klipov o Pištovi na Youtube, ktorá dosiahla viac než 3 milióny kliknutí, pokračuje v seriáli s názvom LokalTV. LokalTV je jedinečný projekt mladých slovenských animátorov. Ide o žáner, ktorý u nás doteraz nemal zastúpenie. Animovaný sitkom pre dospelého diváka s dávkou čierneho humoru. Kľúčoví sú herci Výnimočnou črtou tohto projektu je spôsob realizácie. Vysvetľuje Jakub Kroner: V pondelok si zhrnieme, čo ide von cez týždeň. Spojíme hlavy, brainstormujeme nápady. Väčšinou v utorok chodíme do štúdia, kde nahráme zvuk, do ktorého potom animujeme. Keď sa obraz spojí so zvukom, posielame to na zvukovú postprodukciu, kde sa dorábajú ruchy a podobne. Potom to uploadujeme na web. Podľa Kronera do výroby seriálu nezasahuje nikto okrem právnikov. Herecké obsadenie je pre tento projekt kľúčové musia v ňom hrať improvizačne zdatní herci. Práve preto do projektu obsadili Petru Polnišovú, Richarda Stankeho, Viktora Horjána, Mariána Čekovského a Roberta Rotha, ktorí okrem hlavných postáv prepožičajú hlas aj všetkým epizódnym postavám. Všetci herci sú samozrejme honorovaní, hovorí Kroner. Okrem nich sa na príprave seriálu podieľajú animátori, zvukári a v Reného Talkshow aj kameraman. Téma seriálu Animovaný seriál LokalTV sa snaží vtipnou a aktuálnou formou parodovať každodenný život Slovákov, ale zároveň aj problémy, ktoré trápia celý svet. Partička stredoškolákov upozorňuje na tieto situácie a formou videoreportáží ich zdieľa celému Slovensku. Krátke spoty pripomínajúce televízne spravodajstvo donedávna sprevádzal Pišta Lakatoš, známy svojimi nekončiacimi vedomosťami a schopnosťou vybaviť čokoľvek na svete, ale vždy tak trošku za peniaze. Pokračovanie samotného seriálu tvorcovia momentálne v pláne nemajú: Niekedy to vyzerá tak, že sme vyčerpali už všetky nápady, no stále sa nám darí prísť s niečím novým a vtipným. Pracujeme však na celovečernom filme. Dúfam, že sa ho podarí vyrobiť už v tomto roku. Určite nechceme zostať na mŕtvom bode. Od začiatku tohto roka pripravujeme aj viacero zmien a noviniek. Sledujte náš fanpage a budete o všetkom včas informovaní, dodáva na záver Jakub Kroner. Paródia je niekomu proti srsti Nie každý má rád, keď si z neho robia dobrý deň. Ako sa hovorí aj zlá reklama, je reklama. To však neplatí v prípade speváka Tomiho Popoviča. Pod prezývkou Smažáčik ho v LokalTV poznal každý. Popovič už viac nezniesol pikantný humor LokalTV, kde si z neho tvorcovia uťahujú a nazývajú ho napríklad Tomi Koko...ič, Smažáčik či strýko Fester. Popovič preto podal žalobu na tvorcov LokalTV. Zaujímavosťou je, že s Kronerom na jeseň v roku 2012 ukončila spoluprácu aj TV Joj, kde predtým LokalTV vysielali. Momentálne LokalTV vysiela na internetovej stránke U mladých ľudí sa teší veľkej popularite. Na facebooku má už viac ako fanúšikov. Lokálne správy na LokalTV Vo svojej programovej štruktúre LokalTV okrem celovečerného filmu vysiela aj veľa iných relácii. Na paškál si zobrali aj rapera Rytmusa, ktorého parodujú v relácii Napál Rytmausa. Animovaná postavička Reného (ktorú nahovoril Viktor Horján) pravidelne spovedá hostí na svojej červenej pohovke. Vyspovedané už boli také zvučné mená ako Richard Müller, Dominika Cibulková či v neposlednom rade Adela Banášová. Aktuálne správy z domova i zo sveta prináša v HotNews René. 22 atteliér

23 MÉDIÁ Úspešné animované seriály zo zahraničia Americká televízia Fox chystá novinku, animovaný seriál Bordertown. Premiéru bude mať v sezóne 2014/2015, stanica si zatiaľ objednala 13 epizód. Nový kreslený komediálny seriál bude o dvoch rodinách žijúcich vo fiktívnom meste na hranici medzi USA a Mexikom. Ponúkne satirický pohľad na kultúrne zmeny prebiehajúce v Amerike. Hlavnými postavami sú strážca hranice Bud, ktorý sa cíti byť ohrozený spoločenskými zmenami, a jeho sused imigrant z Mexika. Už sedemnásty rok sa v USA vysiela seriál, ktorý preslávila veta: Zabili Kennyho. Čas ukázal, že jednoduchá animácia nie je prekážkou úspechu kreslených postavičiek, ktoré patria medzi najpopulárnejšie. Úspešná šou odohrávajúca sa okolo rodiny z mestečka Springfield začala rozbiehať svoju kariéru v roku 1987, kedy sa vysielali krátke paródie v programe The Tracy Ullman Show. Život rodinky bol kvôli zlému hodnoteniu pozastavený, avšak Simpsonovci dostali šancu na návrat. Odvtedy uplynulo štvrťstoročie a stále patria k tým najpopulárnejším nielen v USA. V seriáli vystúpilo viac ako 600 hviezdnych hostí v 532 epizódach. Vedeli ste, že žltá farba pleti Simpsonovcov bola zvolená zámerne, aby sme si ich lepšie všimli pri prepínaní medzi kanálmi? Každá jedna postavička má iba 4 prsty, okrem samotného Boha a Ježiša, ktorí ich majú päť. Autor: Patrik Gerši Foto: LokalTV EXKLUZÍVNE: Pišta hlavnou postavou v novom horore Čau Pišta, takto na úvod, môžem ti tykať? Seruuuus, jasné, že nemôžeš. Ďakujem. Ako ide život? Kšefty? Joooj more, teraz trošku pomalšie, ale idú Vianoce, zrobíme bizmisy! Nemáš mi požičať kilo do zajtra? Ale nie, že neprídeš! Si jednou z hviezd seriálu LokalTV, ako vnímaš slávu? Zato, že som slávny, sa veľmi uznávam. Pištovi prepožičal hlas muzikant Marián Čekovský Oslovujú ťa ľudia na ulici? Oslavujeme nonstop. Idem po ulici a hneď, ta sokere Pišta pod si pripiť, tak hneď sme oslavovali. Ale nepijeme veľa, len tak aby sa nepovedalo. Ako sa má oblina? Oblina odišla teraz na dovolenku do Anglicka na 4 roky nepodmienečne. Ešte ju miluješ? Viac jak peňáze. Hlavné postavy PIŠTA LAKATOŠ (hlas Marián Čekovský) Je to rómsky vajda, ktorý pracuje v škole. Väčšinou však nerobí nič, ale má obrovskú predstavivosť a dokáže sa neuveriteľne vynájsť. Vždy vie všetko zohnať a nič pre neho nie je problém. OTO (hlas Richard Stanke) Tučný chlapec zo silno veriacej rodiny, ktorý je fanatik do techniky a najväčší fanúšik metalovej hudby. Je introvert a v triede ho všetci šikanujú. Len tak na okraj. Môžeš mi zohnať veľkého gumového Medvedíka? Viem ti zohnať veľkého gumového mercedesa, ale nafúkať si ho musíš zadarmo. Daj nejakú vtipnú príhodu. Nemôžem, lebo naposledy som dal srdcovú príhodu a nedopadlo to dobre. Nemáš mi do zajtra požičať mercedes? Mám, ale nepožičiam, lebo žena a mercedes sa nepožičiavajú... RENÉ (hlas Viktor Horján) Upravený metrosexuál z bohatej rodiny. Zaujíma sa hlavne o moderné trendy v hudbe, móde, kozmetike, bulvári. Je extrovert a rád sa predvádza. V tíme pracuje ako moderátor. SISA (hlas Petra Polnišová) Je z chudobnejšej rodiny, ale jej rodičov nikdy nikto nevidel, sú záhadou, nehovorí o nich. Je fanúšičkou hip hopovej muziky, aj sa v tomto štýle oblieka. Preto často zaniká jej krása, ktorú vie v správnych momentoch nečakane využiť. Ty si z východu? Ja som z východu aj z juhu. Poznáš ten vtip, že prečo na východe nie je robota? Bo sme tam už šicko porobili a teraz je čas na kavm. V Reného talkshow si spomínal, že potrebuješ dotáciu na Dóm Sv. Alžbety. Vybavil si si ju? Zohnal, dokonca mi dali viac ako som potreboval, tak sme zrobili aj parkety na plafón. Aké sú tvoje plány? Dostal si úlohu účinkovať v nejakom novom filme? Teraz točím jeden horor Cigáni idu do roboty. Len sme si stratili kamery, ta netočíme. Vieš, čo je skratka FMK? Furt Mi Kuruje? Ďakujem ti za rozhovor. Dúfam, že nás prídeš navštíviť. U nás si vítaný. Ja už som 2 roky chodil do školy, už sa mi nechce. Môžeš mi vrátiť hodinky? To by mohol povedať každý! atteliér

24 REPORTÁŽ Top5 miest v bruseli Waterloo Asi každý si pamäta z hodín dejepisu rok 1815 a bitku pri Waterloo. Miesto sa nachádza na okraji Bruselu a okrem múzea môžete výstupiť na vrch, na ktorom sa nachádza levia mohyla. Podľa legendy víťazné vojská nechali odliať 28 tonového leva z diel, ktoré zostali na bojisku po porazených Francúzoch. Atómium Atómium je asi najznámejším symbolom moderného Bruselu. Molekula železa zväčšená v pomere 165 miliárd k jednej láka najmä milovníkov architektúry a dizajnu. Nenachádza sa síce v centre, ale určite to odporúčam. Je to pre mňa,,must-see symbol belgickej metropoly. Francúzsky slovník, mapa Bruselu a hor sa do parlamentu! Chcete sa zúčastniť najdôležitejších rozhodnutí v Európe? Stretnúť sa a spoznať naživo slovenských či svetových politikov a mať zážitky v multikulturálnom prostredí? Zaujíma vás politika? Tak potom by ste rozhodne mali vyskúšať stáž v Európskom parlamente. Nedávno som sa z takejto stáže vrátil. Bol som na prednáške predsedu europarlamentu, spoznal neskutočne skvelých ľudí, a dokonca som sa posadil do kresla, na ktorom predo mnou sedel Michael Schumacher. Po takýchto zážitkoch som vždy túžil. Spravidla sú stáže u slovenských europoslancov na jeden mesiac, no môžu trvať až päť mesiacov. Ja som bol na mesiac a niekto si určite povie, že čo sa dá za taký mesiac stihnúť, veď to ubehne veľmi rýchlo. S takouto teóriou nesúhlasím. Pre mňa to nebol,,len mesiac, ale 30 dní určených na spoznávanie europarlamentu a ďalších európskych inštitúcií, Belgicka a mnohých zaujímavých ľudí. Ako sa dostať do Európskeho parlamentu Možností, ako sa dostať na stáž do Bruselu je hneď niekoľko.najjednoduchšie je napísať e- -mail jednému z europoslancov, resp. jeho asistentom a čakať. Tento spôsob je ale veľmi riskantný a poslanci majú často veľa žiadostí. V neposlednom rade sú tu mládežnícke politické organizácie. Tých je na Slovensku niekoľko, každá väčšia politická strana má aj svoju mládežnícku pobočku, cez ktorú je možné dostať sa na stáž do európskych inštitúcií. Na najdlhšiu (5-mesačnú) stáž sa dá dostať cez oficiálnu prihlášku na stránke Európskeho Viktor strávil v Bruseli mesiac parlamentu. Na tú sa však hlásia tisíce mladých ľudí z celej EÚ. Počas môjho pobytu v Bruseli som spoznal aj niekoľkých Slovákov, ktorí práve na takejto stáži boli. Uspieť vo výberovom konaní na tento typ stáže nie je určite jednoduché, ale ani nemožné. Vo všeobecnosti je potrebné neustále sa zaujímať o tieto organizácie, projekty či mládežnícku politiku. Jazyky, jazyky a ešte raz jazyky Školy, zamestnávatelia či dokonca rodičia nám prízvukujú, že ovládať cudzie jazyky je podstatné a v Bruseli to platí dvoinásobne. Využívajú sa na každom kroku, nakoľko je v Bruseli vytvorené medzinárodné a multikulturálne prostredie. Ľudia v Bruseli, a teda aj v Európskom parlamente sú nielen z krajín EÚ, ale prakticky z celého sveta. Európske inštitúcie sú najväčšími zamestnávateľmi tlmočníkov na svete. Angličtina je samozrejme základom, ale mnoho asistentov a poslancov ovláda aj francúzštinu. Tej som sa vo frankofónnom Bruseli napočúval dosť. Nemčina je tiež veľmi podstatným a aj používaným jazykom. Najväčšiu jazykovú skupinu podľa počtu poslancov tvorí práve nemecký jazyk. V európskom parlamente sa ale používa všetkých 24 jazykov Európskej únie. Všetky podstatné dokumenty a nariadenia musia byť preložené do týchto jazykov. Skrátka, každý jazyk, ktorý ovládate na požadovanej úrovni, je pre vás len výhodou. Pivo, wafle, čokoláda Ochutnal som už mnoho pív, ale belgické pivo mi zachutilo najviac. V centre Bruselu sa nachádza aj obchod, v ktorom môžete nájsť viac ako 600 druhov piva. Typické sú Leffe, StellaArtois, či Duval, všetky treba jednoznačne ochutnať. Čo sa týka čokolády, asi to vyznie ako klišé, ale belgická čokoláda je najlepšia, najkvalitnejšia, najjemnejšia, skrátka milovníci čokolády si v Belgicku určite prídu na svoje. Nejde len o čokoládu, ktorú 24 atteliér

25 REPORTÁŽ Palais de justice Grand Place Európske inštitúcie Palác spravodlivosti v Bruseli ma úplne očaril. Nevedel som, čo mám očakávať a bol som veľmi prekvapený. Je to najväčšia stavba postavená v 19.storočí na svete a je skutočne obrovský. Aj keď posledné roky chátra, pre fotografov je to úplný raj. Grand place, alebo po flámsky Grote Markt, je hlavné centrum Bruselu. Nachádza sa na ňom mnoho čokoládovní, dokonca aj múzeum čokolády. Každé dva roky tam Belgičania v auguste rozložia obrovský koberec vytvorený z kvetov. Rokmi sa z toho stala miestna, veľmi populárna tradícia. Napriek všetkému sú v Bruseli dominantné európske inštitúcie Parlament, Komisia, Rada EÚ a ďalšie a celé mesto z nich profituje, prakticky nimi žije. Aj ten, koho veľmi nezaujíma politika, by mal určite zavítať do priestorov aspoň niektorých inštitúcii, aby videl ich fungovanie a zmysel. si môžete kúpiť v bežnom supermarkete. Tradičné rodinné čokoládovne s čokoládou všetkých možných druhov a tvarov sú veľmi populárne a sú naozaj na každom kroku. Existujú čokoládové wafle, ale aj čokoládové pivo. Wafle si môžete kúpiť v každom obchode a aj v špeciálnych nonstop otvorených stánkoch s waflami. Teda, ak by ste na ne mali chuť napríklad o tretej ráno. Výbory, delegácie, politické skupiny, konferencie V parlamente sa nikdy nenudíte. Teda, pokiaľ nie sú všetci poslanci a ich asistenti na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Vtedy to v parlamente žije najmenej. Základných výborov je 22 a spravidla každý poslanec je v niektorom z nich. Každý výbor má na starosti konkrétnu oblasť a má v rámci parlamentu najväčšie právomoci. Potom sú tu delegácie, ktoré majú na starosti diplomatické vzťahy Európskej únie k ostatným štátom sveta. Najpodstatnejšími delegáciami v súčasnosti sú tie, ktoré tvoria možné budúce krajiny EÚ. Politických skupín je v parlamente sedem a každá z nich sa v parlamente stretáva pravidelne. Konferencií sú mesačne Na čo nezabudnúť pred odchodom najpodstatnejšie je ubytovanie, ktoré vybavuje zvyčajne kancelária europoslanca, no sú aj prípady, kedy si ubytovanie musíte zháňať sami cestovné poistenie zoberte si oblek alebo šaty, skrátka slušné oblečenie mapu Bruselu francúzsky slovník (v prípade, ak neviete po francúzsky) desiatky, každý deň sa koná jedna a niekedy dokonca aj viacero v tom istom čase. Každá konferencia je zameraná na konkrétny problém. Niektoré konferencie sú výročné, kde sa uzatvára nejaké obdobie a sleduje sa vývoj do budúcnosti. Iné konferencie riešia nejakú krízu, alebo polemizujú o medzinárodných vzťahoch. Europarlament zamestnáva rôznorodý personál a veľmi podstatnými sú aj čašníci. Tí sú prítomní prakticky na každej konferencii, kde vám neustále núkajú kávu, čaj alebo minerálku. Spríjemnili mi aj niektoré pre mňa nie veľmi zaujímavé konferencie. Slováci sú všade Vždy keď sa dvaja Slováci stretnú náhodne v zahraničí, pomyslia si, aký je svet malý. V Bruseli to platí dvojnásobne. Stretol som Slovákov ako stážistov v europarlamente, asistentov, potom takých, ktorí pracujú v ostatných inštitúciách Únie. Dokonca aj niekoľko mladých ľudí, ktorí v Bruseli žijú a pracujú pre rôzne firmy. Skrátka, stretnúť Slováka v Bruseli nie je až také namáhavé. Ak sa vyberiete kdekoľvek do sveta, hoci aj na Nový Zéland, rátajte s tým, že je veľká šanca stretnúť niekoho aj z vášho mesta či dediny. Meniť politiku Posledné dni mojej stáže boli najnamáhavejšie. V kancelárii europoslankyne sme museli získať viac ako 40 podpisov na etické dodatky k stanovisku výboru JURI. Nebudem zachádzať do detailov, ale dodatky (ang. amendments) sú v parlamente na dennom poriadku. Upravujú konkrétny zákon alebo nariadenie. Ak poslanec získa požadovaný počet podpisov od ostatných poslancov, ktorí ho podporia, celá záležitosť sa posunie ďalej do Štrasburgu na plenárne zasadnutie. Dostali sme deadline a začali sme podpisy zbierať. Najprv si danú problematiku musíte Náklady štážistu v bruseli Európska únia spravidla dáva stážistom grant na pokrytie nákladov. Ten je zvyčajne vo výške 1000 eur, ale sú aj stážisti, ktorí dostávajú len 500 eur na mesiac a dokonca aj takí, ktorí majú neplatenú stáž a všetky náklady si hradia sami. Ubytovanie: Záleží na tom či bývate sám alebo s viacerými ľuďmi. Letenky: cca spiatočný transfer z letiska 30 eur Doprava: 1 jazda 2, 10 jázd 13, mesačník 47. Na metro, električky a autobus platí jeden typ lístka. Strava: 5 obed v parlamente, v reštaurácii v meste, mesačné náklady na stravu naštudovať, potom telefonovať a mailovať poslancom a ich asistentom a dať im najavo, že potrebujete ich podporu. Mnoho poslancov je prakticky stále mimo parlamentu a preto bolo veľmi ťažké ich zastihnúť. Našli sa aj mnohí, ktorí dodatky nechceli podporiť, čo celú situáciu komplikovalo. Navyše, ak na to máte len jeden alebo dva dni. Nakoniec sa nám na poslednú chvíľu podarilo získať viac ako 50 podpisov a návrh sa posunul do Štrasburgu. Vtedy som mal naozaj pocit, že som aj ja aspoň takou malou súčasťou európskej politiky.a čo mi táto stáž dala? Veľa. Posunula ma vpred, rozšírila moje obzory, nazbieral som nové kontakty a zažil Belgicko na vlastnej koži. Každého, koho zaujíma politika, najmä tá európska, takúto skúsenosť jednoznačne odporúčam. Autor: Viktor Kudzia Foto: autor, internet atteliér

26 SERVIS Fotenie je výzva vizuálne zobraziť svoj svet Alexandra Galambová je študentkou 2. ročníka Mgr. FMK. Okrem školských projektov a výstav ako ONAON, Falzifikáty či kreatívneho almanachu MUUZA, uspela Saša v 1.ročníku Slovak press photo, kde získala 1. miesto v kategórií Mladí fotografi do 25 rokov a študenti žurnalistiky. Štyri víťazné snímky pochádzajú z dokumentárneho cyklu fotografií, ktoré nafotila v domove dôchodcov. Aj keď starí ľudia bývajú často mrzutí, Saša s dôchodcami problém nemala: Neprekážala im moja prítomnosť, ani to, že im zachytávam život. Brali ma ako svoju vnučku. Okrem dokumentárnych fotografií sa venuje aj konceptuálnym, čiže takým, kde myšlienka nezaostáva za formou. Príkladom takejto fotografie je aj triptych (čiže tri fotky vedľa seba) z jej tvorby. V súčasnosti pracuje na svojej diplomovej téme Autoportrét fenomén 21.storočia. Autor: Lucia Osvaldová 26 atteliér

27 SERVIS 3 Jedna z víťazných fotografií prvého ročníka Slovak Press Photo 6 Ukážky z nového Alexandrinho projektu Autoportrét, fenomén 21. storočia atteliér

28 NA MUŠKE Pravda o kreditovom systéme Možno si spomínate na názor z druhého čísla atteliéru, ktorý bol o kreditovom systéme našej školy. Nedalo nám to spávať, a tak sme sa rozhodli, že túto tému preskúmame do hĺbky. K tomu, ako funguje kreditový systém na našej univerzite, sa veľmi rada vyjadrila prorektorka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a akreditáciu DAGMAR VALENTOVIČOVÁ. Kreditový systém na našej škole funguje tak, ako kreditový systém, ktorý je definovaný vyhláškou o kreditovom systéme štúdia, teda naše štúdium definuje zákon o vysokých školách. Zákon aj vyhláška nadväzujú na medzinárodné procesy, ktoré charakterizujú európsky vzdelávací priestor. Ministri školstva sa na konci deväťdesiatych rokov dohodli, že po vzore dávnych procesov Bolonskej univerzity a starých európskych univerzít, vytvoria určitý model podobného štúdia v moderných dimenziách. A tak model bakalár, magister a doktor, vznikol ako analógia k stredovekému, učeň, tovariš, majster. 60 kreditov ročne a si bakalár Na to, aby sa učeň stal tovarišom a tovariš majstrom, musí zbierať skúsenosti. V našom prípade študent zbiera kredity, ktoré sa mu kumulujú tak, aby mohol štúdium ukončiť. Znamená to, že študent sám rozhoduje o tom, ako bude postupovať v štúdiu. Každý študijný program má tzv. štandardnú dĺžku štúdia. V dennej forme sú bakalárske štúdiá trojročné, magisterské dvojročné a doktorandské trojročné. Študent má tri roky na to, aby vyštudoval za bakalára, ale iba v tom prípade, ak bude robiť 60 kreditov ročne. Ak bude robiť 40 kreditov ročne, tak bude študovať 4 a pol roka. Študent sa môže takto rozhodnúť, jediný problém je ten, že štát mu bude financovať len 3 roky. Za každý ďalší začatý akademický rok musí študent zaplatiť prekračovanie štandardnej dĺžky štúdia, v našom prípade je to 850 eur. Študent má maximálne 5 rokov na bakalárske štúdium, 4 roky na magisterské štúdium a 5 rokov na doktorandské štúdium. To je doba, počas ktorej môže byť uvádzaný v registri študentov v študijnom programe, ktorý navštevuje. FMK realizuje kreditový systém najlepšie Pri zápise si nemusíte vyberať predmety tak, ako ich odporúča fakulta. Každý študent si pri zápise stanoví obsah štúdia z toho, čo je predpísané povinne, teda musí absolvovať všetky povinné predmety, určitý počet povinne voliteľných, ktorý je stanovený a výberové predmety, ak chýbajú kredity. Ak nechýbajú kredity, nemusíte, v rámci výberových predmetov si však môžete vybrať akýkoľvek iný predmet v rámci vlastnej fakulty, susednej fakulty, inej univerzity alebo inej vysokej školy v rámci Slovenskej republiky. Teda ide o zbieranie kreditov a kreditový systém, ktorý je definovaný Prorektorka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a akreditáciu D. Valentovičová zákonom a vyhláškou o kreditovom systéme štúdia a ten realizuje aj naša univerzita. Z pozície prorektora musím povedať, že FMK ho realizuje v zmysle Bolonského systému najlepšie, pretože umožňuje študentom veľkú mieru voľnosti, čo sa týka formovania vlastného absolventského profilu. Má veľmi veľa povinne voliteľných predmetov, ktoré aj reálne otvára, samozrejme, že nemôže z ekonomických dôvodov otvoriť vždy všetky, ale otvára ich reálne dosť, vysvetľuje Valentovičová. 1 kredit = 30 hodín práce Študent FMK nie je v situácii, že má za jeden rok štúdia absolvovať 60 kreditov a všetky má vyblokované na povinné predmety. Potom kreditový systém nemá zmysel a ešte nemá zmysel v takej podobe, že za každý predmet má študent 1 alebo 2 kredity a ani jeden predmet nemá viac kreditov. Prorektorka sa v tomto prípade pýta, na čo je takýto kreditový systém a tvrdí, že by sa do toho mali zaangažovať hlavne študenti. Kredit totiž vyjadruje mieru záťaže študenta na to, aby ukončil daný predmet. Na jeden kredit pripadá 30 hodín práce, teda ak má predmet 5 kreditov študent na ňom potrebuje pracovať 150 hodín, aby ho absolvoval. Keď je predmet jednokreditový a účasť na prednáškach je za semester 24 hodín, tak by vyučujúci nemal 28 atteliér

29 Študentkou, z ktorej sa takmer stal bezdomovec, je aj Mária Florková (19), ktorá na- problémy nepomôžu komplex sa nachádza na 4. a 5. poschodí bu- Vzdialenosť ani zdravotné ubytovanie študentov. Hlavný ubytovací vštevuje prvý ročník na FMK UCM. Pochádza Mária má okrem toho zdravotné problémy. dovy UCM na námestí J. Herdu. Kapacita je z Vranova nad Topľou a nedostala internát, Pred dvomi rokmi mala úraz a doteraz má 224 miest, čo však ani zďaleka nepostačuje tak ako mnohí iní študenti z východu. Trvalé problémy s kolenom. K žiadosti o internát požiadavkám. Spolu s ďalšími zmluvnými zariadeniami má univerzita dovedna možnosť bydlisko mám od Trnavy vzdialené približne posielala aj lekárske potvrdenie. Nemôžem 400 km a nemám možnosť dochádzať každý deň do školy, tak ako študenti napríklad skočiť. Takisto by mohli brať do úvahy, že moji môže poskytnúť ubytovanie len obmedze- chodiť na dlhé trasy, lebo koleno mi môže vy- ubytovať 465 študentov. Každá fakulta však z Bratislavy alebo z Nitry. Za vzdialenosť trvalého bydliska od školy by sa mali dostávať nejaké som bývala na internáte, určite by jej to po fitora Ing. Romana Mareša, minulý kalendár- rodičia sú rozvedení a žijem iba s mamou. Keby nému počtu poslucháčov. Podľa slov kves- body, podľa ktorých prideľujú internáty. Mojej nančnej stránke pomohlo, vysvetľuje svoju ny rok UCM dostala viac ako 1100 žiadostí mame však do telefónu povedali, že to, že som zúfalú situáciu študentka FMK. Univerzita o ubytovanie, ale približne 700 žiadateľov z Vranova nerozhoduje o tom, či internát dostanem alebo nie. ti k dispozícii len obmedzené kapacity na šilo. Rozhodnutie o neprijatí riešila sv. Cyrila a Metoda v Trnave má v súčasnos- rozhodnutie ubytovacej komisie nepote- Mária 10 atteliér Veľká vzdialenosť Horší zdravotný stav Sťažené sociálne podmienky Pridelený internát Vranov nad Topľou 400 km Problémy s kolenom lekársky potvrdené Rozvedení rodičia zlá finančná situácia podobne ako sedem stoviek neprijatých žiadateľov. Keď som sa dozvedela, že mi nepriná. Nové programovacie obdobie sa datuje platidlo, prachy... sa však, že táto položka bude stále nemen- Prečo? Pretože financie, peniaze, obeživo, delili internát, bola som ešte v zahraničí. Hneď na roky , čo prinesie sa nechajme som začala hľadať na internete nejaký vhodný prekvapiť. Všetko je závislé od Euro fondov Zachráni nás nový internát? privát a chystala som odvolanie. Keď som ho a projektov, pomocou ktorých už naša Alma Svetlo do celej problematiky môže vniesť poslala, odpoveď mi prišla mailom, že sú ešte Mater skvalitnila nejeden študentský život. nová budova internátu nachádzajúca sa voľné miesta. Obratom som písala, že mám Nová výstavba študentských domovov sa za budovou UCM na Rybníkovej ulici. Od záujem, ale naspäť sa mi už nikto neozval. Tak v blízkej budúcnosti žiaľ nechystá. Jednak riaditeľky kancelárie rektora TRUNI Mgr. som si nakoniec našla privát. chýbajú finančné zdroje a centrum Trnavy Adriany Krupovej sme zistili, že sa jedná je už takmer kompletne zastavané, čo potvrdil aj samotný hovorca mesta Trnava Ing. Predpokladaný dátum dokončenia stavby je o internát, ktorý stavia Trnavská univerzita. Ako von z tohto bludného kruhu? V týchto mesiacoch sa končí programovacie Pavol Tomašovič. Taktiež tvrdí, že v meste marec Bude s kapacitou približne 300 obdobie v ktorom univerzita pomocou Euro fondov zrekonštruovala sociálďže študenti odchádzajú už z predposledtovávať nových študentov. Pýtali sme sa, či nie je cítiť skoro žiaden študentský život, ke- lôžok a už v septembri roku 2014 chcú ubyne zariadenia v študentskom domove UCM. ných hodín rýchlo domov. Nie je tu cítiť taká tu bude miesto aj pre poslucháčov UCM, no Vymenili sa aj niektoré postele, ale kompletná výmena mobiliáru je vo hviezdach. iných internátoch, dopĺňa. Samotné mesto z časti pokryje žiadosti študentov Trnavskej uni- atmosféra ako napríklad na Mlynoch, alebo odpoveď nás veľmi nepotešila. Kapacita len Peniaze sa investovali hlavne na upravenie dalo univerzitám priestory za symbolické verzity v Trnave o ubytovanie, keďže každoročne ich ubytovávame vyše 800. Zvyšok budeme objektov na výchovno-vzdelávací proces. Euro, no nemá v kompetencii financovať Samotný kvestor potvrdil, že nie je predpoklad na investičnú akciu, pretože finančné cie teda musí smerovať v prvom rade tam. zariadeniach. Týmto sa však uvoľnia kapacity ich. Mesto spravuje základné školy a finan- musieť naďalej ubytovávať v našich zmluvných zdroje sú značne obmedzené a sú smerované hlavne na udržanie bežnej prevádzky pod Ministerstvo školstva SR, takže dotácie ku konkurenčnému boju, čiže môžeme pred- Stredné školy patria pod VÚC a univerzity v meste a v prípade nájomných bytov dôjde objektu. Suma za lôžko na námestí J. Herdu majú prichádzať hlavne odtiaľ. Tu však otvárame Pandorinu skrinku, alebo vstupujepokladať aj zníženie cien. predstavuje 50, v ostatných zmluvných zariadeniach sa pohybuje približne na rovnakej, alebo mierne vyššej úrovni. Nevylučuje kde každý môže všetko, ale v podstate nič. Autori: Anna Reptová, Veronika me do bludného kruhu zákonov a pravidiel, Zemanová Viete si predstaviť bývanie v plechovom kontajneri podobnom tým lodným určeným na prepravu tovarov? Zdá sa vám tento nápad ako odtrhnutý od reality? Študenti z mnohých kútov sveta si však podobné bývanie odskúšali na vlastnej koži a využívajú ho aj ich nasledovníci. Takýmto originálnym spôsobom vyriešila nedostatok študentských priestorov na bývanie vysoká škola v Utrechte či Wittenborg University v holanskom Apeldoorne. Obyvatelia 24 kontajnerov s rozmermi 3 6 metra sa naozaj nemajú na pri tom o príliš drahú záležitosť. Ceny kontajnerov sa na portáli bazos.sk pohybujú čo sťažovať. Okrem zateplených priestorov s platovými oknami im v útulnej farebnej škatuľke nechýba kuchyňa, kúpeľňa a obývacie ba ešte prirátať dodatočnú rekonštrukciu v priemere od 1800 eur za kus. K tomu tre- priestory. Vedenie apeldoornskej univerzity a nábytok. Najväčšou výhodou je kontajnerového života je, že plechovku môžete sa rozhodlo riešiť problémy s ubytovaním pre študentov po tom, ako ich odmietli podporiť zložiť kamkoľvek. Nebolo by fajn ráno sa príslušné vládne orgány. UCM-kári sa neustále sťažujú na nedostatok ubytovacích kapa- Skladovú, pretože by ste sa zobudili pria- prebudiť a neabsolvovať dlhú cestu na cít. Namiesto toho by si však mohli vziať príklad z holandskej univerzity a začať využívať Autor: Magdaléna Švecová mo tam? populárne kontajnerové bývanie. Nešlo by Foto: flickr.com NA MUŠKE anketa: Vieš o tom, že na UCM sa dajú prenášať kredity? Zuzana Lieskovanová, FF Áno, viem o tom. Sama už som mala nejaké kredity navyše, ktoré som si preniesla do ďalšieho ročníka. No nevedeli sme o tom, nikto nás o tom neinformoval. Dozvedeli sme sa to, až keď sme sa boli sami pýtať na študijnom. Filip Maxa, FMK O tom, že je možné prenášať si kredity som nevedel, celkom ma to prekvapilo. Je zvláštne, že sa o tom nehovorí a škola o tom neinformuje. Myslím si, že by to malo u študentov úspech. Karin Kubíková, FMK Nie, nevedela som o tom, nebola som o tom informovaná. Ani kamarátkam neboli pred rokom uznané kredity navyše. Jully Janajeva, FMK Nie zisťovala som to minulý rok, keďže som bola premotivovaná a mala som viac kreditov, ale vraj to nehrá rolu. Stanislava Poláčková, FMK Myslím, že to je úplne normálne. Skôr by ma prekvapilo, keby sme túto možnosť nemali. Študentka FSV * Na konci druhého ročníka som mala 133 kreditov. Chcela som mať v treťom ročníku len áčkové predmety a viac času na bakalársku prácu, ale moje plány zrušili s tým, že si musím zvoliť minimálne jeden béčkový predmet a väčšinu kreditov sme mali vyblokovaných do áčkových predmetov. Uznali mi jedine 4 kredity, takže som mala na konci tretieho ročníka len o 9 zbytočných kreditov naviac. Študentka FF * Ja o ničom takom neviem lebo naša škola nás o ničom neinformuje, a keď sa prídem opýtať na študijné, tak po mne zazrú, že si to mám zistiť inde, že oni nie sú informačná kancelária. * Študentky si nepriali zverejniť svoju identitu od študenta vyžadovať žiadnu prácu navyše a ak niečo vyžaduje, tak by to nemalo prekročiť mieru záťaže jedného kreditu, respektíve by to malo byť nakumulované do vyučovacích hodín. Na koho sa obrátiť? Po tomto krátkom prehovore sme sa s prorektorkou dostali k tomu, či sa na našej škole dajú prenášať kredity, pokiaľ si ich chcete urobiť v jednom ročníku viac a uľahčiť si tým diplomový ročník. Nakoľko náš kreditový systém funguje tak, ako je to napísané vo vyhláške o kreditovom systéme štúdia, dajú sa u nás prenášať kredity. Prorektorka všetkým odporúča Študijný poriadok našej univerzity alebo v príručke Informácie o štúdiu, kde všetky podstatné informácie ohľadom kreditového systému nájdete. Pokiaľ však budete mať problém s už spomínaným prenosom kreditov existuje hierarchia osôb, ktoré vám s tým poradia. Najprv oslovte koordinátora vášho štúdia, pokiaľ nebude v jeho silách pomôcť vám, treba sa obrátiť na prodekana pre výchovno-vzdelávaciu činnosť vašej fakulty. Sú to: Katarína Nováková pre FF, Juliana Laluhová pre FMK, Beáta Vranovičová pre FPV a Michal Greguška pre FSV. Nakoniec treba o pomoc požiadať prorektorku pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a akreditáciu Dagmar Valentovičovú. Autori: Július Tamáš, Anna Reptová Foto: Kristína Pomsárová Čo je Bolonský systém Jednotný európsky vzdelávací systém, platný od roku Hlavné znaky: prijatie troch zrozumiteľných a zrovnateľných stupňov vysokoškolského vzdelávania: bakalárskeho, magisterského a doktorandského, pričom bakalárske štúdium nesmie trvať menej než 3 roky. Jeho súčasťou je vypracovanie systému kreditov ako vhodného prostriedku podpory všestrannej študentskej mobility. Zdroj: Oprava Redakcia časopisu atteliér opravuje nepresné tvrdenie, ktoré uverejnila v článku Boj o strechu nad hlavou (str ) v časti pripravovanej Annou Reptovou, v čísle 2, ročník 2013/2014. Redakcia uviedla, že študentke Márii Florkovej, nebolo pridelené ubytovanie na žiadnom z internátov UCM na akademický rok 2013/2014, a toto tvrdenie si redakcia neoverila u druhej strany, t.j. u vedúcej Študentského domova UCM Sone Krahulcovej. Na základe mailovej komunikácie medzi spomínanou študentkou a pani Krahulcovou vyplynulo, že študentka nakoniec v dodatočnom výberovom konaní dostala internát v študentskom domove Miloša Uhra. Študentka Mária Florková na TÉMA Každoročne si tisícky študentov v Trnave a vôbec na celom Slovensku podávajú žiadosť o internát. No väčšina z nich sa žiaľ ich schválenia nedožije. Nie nebojte sa, neumierajú. Dôvodom sú nedostatočné kapacity a neustále pribúdajúci počet študentov. Kde je háčik a kedy sa nám podarí vyjsť z toho začarovaného kruhu? Rozhodli sme sa pozrieť na zúbok tohto problému trochu bližšie. MÁRIA FLORKOVÁ (19) študentka 1. ročníka na FMK UCM v odbore masmediálna komunikácia Kontajnerová alternatíva kladnú odpoveď odpísala, že o internát záujem má, no pani Krahulcová jej na mail ďalej z časových dôvodov neodpovedala. Slečne Florkovej už nebolo vysvetlené, respektíve ako prváčka nevedela, že sa bez ďalšej aktivity stačí ísť ubytovať, a tak jej miesto na internáte bolo pridelené inej osobe, nakoľko sa neubytovala. Komunikačný šum medzi TÉMA žiadateľkou o internát a vedúcou študentského domova zapríčinil tento omyl, za ktorý sa redakcia atteliéru ospravedlňuje. Vedúca ŠD UCM v rámci tejto opravy zdôrazňuje, že žiadny študent nemá právny nárok na internát. Zvlášť sa ospravedlňujeme študentke Márii Florkovej, že z článku Boj o strechu nad hlavou mohli čitatelia nadobudnúť dojem, že je sociálne slabá, respektíve že slovné spojenie sa takmer stala bezdomovcom mohlo študentku Máriu Florkovú uraziť. Taktiež sa ospravedlňujeme redaktorke Dagmar Vragašovej, ktorá nebola uvedená ako autorka témy Boj o strechu nad hlavou na strane Redakcia atteliér

30 PEDAGÓG Povedz to gestom Do radov pedagógov FMK sa od nového akademického roka zaradila aj odborníčka na reč tela OĽGA ŠKVARENINOVÁ. Porozprávali sme sa ňou nielen o jej profesii, ale aj o užitočných neverbálnych prejavoch pri hľadaní zamestnania či skúške. Ako ste sa stali odborníčkou na neverbálnu komunikáciu? Vždy ma zaujímalo, čo sa skrýva za slovami. Cítila som, že ľudia niekedy hovoria niečo iné a myslia niečo iné a to iné som chcela aj popísať. Pán profesor Mistrík, ktorý nám na univerzite prednášal, mi vtedy povedal, veď vy chcete robiť neverbálnu komunikáciu. Ani som nevedela, o čom hovorí, tak mi požičal dve štúdie, jednu v angličtine a druhú v ruštine. Povedal, že keď si ich naštudujem, mám prísť na konzultačné hodiny. Asi o mesiac som za ním prišla a hoci ma prehováral na inú tému diplomovej práce, nedala som sa odradiť. Bolo to v roku 1985, kedy sa u nás o reči tela takmer vôbec nehovorilo, alebo ak, tak len v rámci rétoriky alebo psychológie. No to, ako sa ľudia dorozumievajú aj prostredníctvom farieb, vôní či pachov lebo aj toto je neverbálna komunikácia vtedy mnohí považovali takmer za šarlatánstvo. Na prijímacom pohovore by mal uchádzač sedieť vystreto a tak, aby mu bolo vidieť dlane. Neverbálnej komunikácii sa teda venujete už 28 rokov. Ako ste sa dostali k odbornej literatúre, keďže u nás v tom čase knihy o reči tela takmer neexistovali a hranice boli zatvorené? Počas vysokoškolského štúdia som pracovala ako sprievodkyňa na letnej škole slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Na nej som získala prvé kontakty s odborníkmi z Nemecka, Švajčiarska, Británie, USA či vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Oni mi potom posielali knižky a vlastné vedecké výskumy ohľadne reči tela i o tom, ako vplýva na nás prostredie, rozmiestnenie nábytku, farby, vône, jednoducho všetko, čo tvorí kontext a kotext komunikácie. Vedecké práce o neverbálnej komunikácii mi poskytol zo svojej vlastnej knižnice aj profesor Mistrík, ktorý veľa rokov pôsobil na zahraničných univerzitách. A čo je zaujímavé, časom som sa cez neverbálnu komunikáciu dostala späť k verbálnej. Tak, ako som kedysi analyzovala Vždy ma zaujímalo, čo sa skrýva za slovami. ľudí podľa mimiky tváre, gest, polôh tela, ich dnes analyzujem aj na základe verbálneho vyjadrovania. Je to úžasné a fascinujúce. Komunikácia je moja veľká záľuba. Čo robíte vo svojom voľnom čase? Teraz ho mám málo, pretože u nás vyučujem 3 nové predmety, z toho dva v angličtine. Od začiatku semestra prakticky voľný čas nepoznám, sedem dní v týždni sa pripravujem na vyučovanie plus organizujem pre študentov mimouniverzitné aktivity. Baví ma to, teší ma to, keď je práca vaším koníčkom, tak ani nevnímate, že máte menej voľna. Cítim, ako sa postupne na našej uni zapracúvam, už vidím svetlo voľného času na konci tunela (smiech). O niekoľko dní pôjdem totiž na futbal a na hokej. Rada fandím, povzbudzujem svoj tím niekedy však na zápasoch toľko kecáme, až nám unikne aj gól. Keď mám viac voľna, najradšej cestujem do Trenčína k rodičom, je to pre mňa veľký relax. V Bratislave s kamarátkou venčíme psíka, pri tom rozoberáme aj babské témy. V Trnave som objavila čaro prechádzok po meste, zisťujem, ako ma pohyb nabíja energiou. Aspoň raz za dva týždne zájdem na masáž, na jeseň a v zime pribudne sauna. Chodím aj do divadla, na muzikály..., vlastne je veľa aktivít, ktoré mi dobíjajú baterky. Na čo by sme si mali dávať pozor pri pohovore do práce? Treba byť zdravo sebavedomý, čo znamená, že som si vedomý svojich kvalít a súčasne mám aj istú dávku pokory. Uchádzač by nemal zjesť všetku múdrosť sveta, ani byť ustráchaný, že joj, kam ma položíte, tam budem ležať. Ľudia majú radi, keď ukážete, čo viete, a súčasne to prezentujete tak, že si nemyslíte, že ste jediný na svete, ktorý to vie. Aj ja mám rada takých študentov, ktorí niečo vedia, majú niečo v hlave a ktorí aj oponujú, lebo pritakávanie vás vpred neposunie. Pokiaľ ide o reč tela, na prijímacom pohovore by mal uchádzač sedieť vystreto a tak, aby mu bolo vidieť dlane. Nemal by mať ruky pod stolom alebo za chrbtom. Treba pôsobiť prirodzene, uvoľnene, nie kŕčovito. Keď ponúknete 30 atteliér

31 PEDAGÓG istú pridanú hodnotu, niečo, čo ostatní nemajú, alebo prinesiete radosť tak to je asi najdôležitejšie. Ako by sme sa mali na pohovor obliecť? Určite nie hlboké výstrihy a mikrosukničky či pridlhé nohavice, šúchajúce sa po zemi. Ideálne je oblečenie, ktoré rozžiari tvár, ladí s pokožkou i vlasmi, potlačí únavu či vrásky. Najlepšie sú kombinácie dvoch farieb, jednej svetlejšej a druhej tmavšej. Dojem dôstojnosti a serióznosti vytvárajú modré a sivé tóny, červená farba pôsobí dravo, dominantne. Biela podčiarkuje logiku verbálneho vyjadrovania, čierna zdôrazňuje emotívny náboj výpovede. Kompletne čierne oblečenie však emócie zabíja. Nevhodný je odev v hnedej farbe človek je v nej neviditeľný. A na skúške? Platí to, čo na pohovore. Tabu sú aj neónové farby a farby, ktoré dráždia. Raz sa mi stalo, že sa študenti obliekli na skúšku do agresívnych farieb. Skúšala som ich dosť nepríjemným spôsobom kým som si neuvedomila negatívne pôsobenie týchto farieb na moje podvedomie. Študenti mi neskôr povedali, že ma vlastne testovali a všímali si vplyv tejto nesympatickej farebnej kombinácie na moju reč tela. Ako zistím, či sa niekomu páčim, alebo je to iba v kamarátskej rovine? Budete to cítiť, najkrajší zaláskovaný vzťah je vtedy, kým sa neverbalizuje. Prípadne si môžete urobiť malý testík. Keď budete s chlapcom sedieť na káve, alebo i u nás v jedálni, tak sa napite z pohára. Keď on urobí to isté po vás, vedzte, že všetko je na dobrej ceste. Alebo aj na vyučovaní môžete zmeniť polohu tela ak myslí na vás, bude vás kopírovať. Aj v triede či na pracovisku je nepísaný vodca ten, koho postúru a pohyby tela ostatní napodobňujú. Akú úlohu má vôňa pri balení? Veľmi dôležitú. Čuch je totiž prvý zmysel, ktorý používame. Novorodenec nájde svoju mamu prostredníctvom čuchu už asi 10 minút po príchode na svet. V dospelosti v kontaktoch s opačným pohlavím zase registrujeme feromóny a podvedome vyhodnocujeme, či vôňa tela toho druhého človeka je vhodná na to, aby naše prípadné potomstvo bolo genetický silné. Partnera si vyberáme najskôr podľa čuchu, zrak nasleduje neskôr. Dokonca môžeme hovoriť aj o láske na prvý čuch. Autor: Karatína Brusáková Foto: pravda.sk, archív O. Škvareninovej OĽGA ŠKVARENINOVÁ vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Najskôr pracovala na Katedre jazykov Filozofickej fakulty UK v Bratislave, kde prednášala po anglicky budúcim novinárom a moderátorom. Od roku 1991 bola odbornou asistentkou na katedre slovenského jazyka a od roku 1997 na katedre žurnalistiky. Štyri roky učila vo Viedni slovenský jazyk a zaujíma sa o slovenčinu, rétoriku, komunikáciu, reč tela, ako aj jazykovú kultúru v médiách. Čo prezdradila neverbálna komunikácia našich spolužiakov Aj mierne prekrížené ruky môžu u pedagóga alebo kolegu v konverzácii vyvolať dojem odstupu. Preto si musíme napríklad počas prednášok dávať pozor na to, aké neverbálne signály vysiela naše telo. Atteliér si spolu s odborníčkou na neverbálnu komunikáciu, Oľgou Škvareninovou, posvietil na gestá, či mimiku našich spolužiakov. Počúvam Kiežby som bol radšej vonku! Počúvam, rozmýšľam, hodnotím Zdvihnutá hlava v neutrálnej pozícii, ktorá nevyjadruje ani nadradenosť, ani podriadenosť. Spolu s trupom nakloneným v hornej časti dopredu a voľným hrudníkom je prejavom záujmu, počúvania. Veľmi dobre vidieť krk nemá čo skrývať, necíti sa ohrozene. Pozícia ramien, krku a hlavy naznačuje, že zvláda všetko okolo seba, momentálne nie je v jeho živote nič, čo by ho ťahalo nadol. Ruka podopierajúca hlavu, zasnený pohľad, slnečné okuliare v pravej ruke, mobil v ľavej najradšej by som napísala, že niet pochýb, kde by študent rád strávil momentálne chvíľky. Avšak o tom, kam chce človek ísť, najlepšie vypovedajú jeho chodidlá. Škoda, že nevidieť smerovanie špičky ľavej topánky ak ukazuje k oknu, možno s istotou povedať, že študent by bol radšej vonku, na slnku. Dlaň pod bradou a jemne zovretá ruka zakrývajúca ústa je typické gesto zamyslenia a hodnotenia. Študentka trupom nakloneným dopredu naznačuje, že ju prejav zaujal. Zľahka prekrížené ruky pred telom signalizujú istý odstup. Kompletnú galériu si môžete pozrieť na: attelier.sk/neverbalna-komunikacia atteliér

32 NA MUŠKE Zarábať potleskom Nechceme tu vidieť žiadne unavené či zívajúce tváre, základom je smiech, ohlasuje vedúci komparzistov na začiatku nakrúcania každej zábavnej relácie. To je jedna z mnohých požiadaviek na platené publikum zvané komparz. Okrem umenia tlieskať v správnej chvíli, musí komparzista vydržať v horúcom štúdiu a tváriť sa, že ho to baví, občas aj desať hodín. Dostane za to poriadne zaplatené? Aj keď to nie sú nejaké brutálne sumy, tak pozitívom je asi to, že peniaze dostávaš hneď na ruku po skončení komparzu, prezrádza švrták na FMK Stano(22), ktorého prvým komparzom bola exkurzia do relácie Tajomstvo mojej kuchyne a odmenou koreniny. Stanislav dodáva, že peniaze z komparzu sú zarobené zaujímavým a v určitých prípadoch aj pohodlným spôsobom. Fakt, že ide prevažne len o zábavu a nie o pripísanie si horibilných súm na účet v banke potvrdzuje aj ďalšia študentka FMK Mária (21), ktorá ku komparzu pričuchla cez kamarátov: Je to pár drobných. Finančne sa to oplatí iba niekedy, ale je to dobré privyrobenie si popri škole. Niektoré komparzy sú platené lepšie a niektoré menej. Nejde však o veľké sumy, no pomôže to každému. Ale hovorím, je to všetko o zábave. Produkčný pre talent management v TV Markíza, Michal Vrabec, konštatuje, že pozná ľudí, ktorí vedia z komparzu aj slušne žiť, pretože sú zaregistrovaní vo viacerých agentúrach. Komparz by som odporučil hlavne študentom, lebo majú veľa voľného času a tiež nezamestnaným, ktorí sú moc nóbl na to, aby predávali v Tescu, dodáva Mišo. Na každom komparze podpisujú pri vyplácaní účastníci tzv. umeleckú zmluvu, ktorá zabezpečuje, aby agentúra odovzdala dve percentá na kultúrny fond. Zo zisku si účastníci musia ešte odrátať náklady na cestu, ale v mnohých prípadoch aj celodenné výdavky na stravu. Tú spoločnosti organizujúce komparzy nezaobstarajú. Apropo, kto je zodpovedný za prílev plateného publika na rôzne typy show? Ak chceš ísť na komparz, čekuj Facebook Za komparzistov je počas celého natáčania zodpovedná agentúra, ktorá tváre do hľadiska vyhľadáva predovšetkým prostredníctvom výziev na sociálnych sieťach. Záujem o nenáročnú zárobkovú činnosť je naozaj obrovský, čo potvrdzuje aj Barbora Málková z agentúry NoFace: Tým, že sociálne siete využívajú takmer všetci sa nám zvykne prihlásiť na komparz okolo 500 ľudí, pričom ich potrebujeme napríklad iba 100. NoFace je spoločnosť zameraná predovšetkým na komparzy pre televízne relácie, no výnimkou nie sú ani reklamy či televízne spoty. Ak televízia či produkčná spoločnosť potrebuje komparzistov, osloví agentúru. V agentúre prediskutujeme, či vieme dodržať ich požiadavky a nasleduje vzájomná spolupráca, vysvetľuje Barbora. Priamo na pľaci je NoFace zodpovedná za presný príchod komparzu, jeho usadenie, správanie primerané tej ktorej show a vyplácanie zárobku. Podobne sa pracuje aj v TV Markíza. Keďže sme súčasťou televízie, komunikujeme s jednotlivými produkciami na dennej báze. Občas sa stane, že obsadzujeme komparz doslova z hodiny na hodinu. Väčšinou však dostávame zadania minimálne dva dni pred samotnou výrobou, vysvetľuje Michal Vrabec. A ako prebieha samotný výber komparzu? Ak si myslíte, že stačí mať obidve ruky zdravé, 32 atteliér

33 NA MUŠKE Na aký komparz sa (ne)oplatí ísť? Mnohí považujú komparz za spôsob získania peňazí bez väčšej námahy, veď sedieť a tlieskať vyzerá jednoducho. To, že občas ide naozaj do tuhého potvrdzuje relácia Modré z neba. Natáča sa od rána do večera po dve časti. Za málo peňazí sedíte v horúcom štúdiu občas aj viac než 10 hodín a ste svedkami nepríjemných situácií, za ktoré je zodpovedný moderátor programu a ktoré nepôsobia práve najlepšie na psychiku. Opakom je však show RTVS Milujem Slovensko, kde na rozprúdenie zábavy dostanete hneď na úvod menšie povzbudenie v podobe aperitívu. Počas nakrúcania (dve relácie) sa naozaj zabavíte, zatancujete si a ešte sa aj zasmejete za celkom dobrý finančný obnos. Najlepšie sa dalo zarobiť na príprave show Česko-Slovensko má talent. Počas nacvičovania semifinálových a finálových kôl sme štábu pomáhali ako standini. Naša práca spočívala v tom, že sme sa tvárili, že sme porota alebo moderátori. Videli sme prípravu show, rozprávali sme sa s produkčnými či finalistami a úžasne sme sa zabavili. A ešte si aj naše peňaženky prilepšili o 45 eur za jeden deň. Autor: Magdaléna Švecová aby ste mohli tlieskať, ste na omyle. Aj keď selekcia je pre každý druh projektu či relácie trochu iná, správny komparzista by mal byť extrovert a malo by ho to baviť. Je pri komparze dôležitý vzhľad? Stáva sa, že produkcia chce konkrétne typy komparzistov, napríklad vysoká modrooká blondína či chlap typu sumo. Vtedy okrem Facebooku oslovujeme aj ľudí z našej databázy. Väčšinou sú však komparzy ohraničené vekom akú cieľovú skupinu má daná relácia, také publikum je žiadané, hovorí Barbora z NoFace, ktorej slová potvrdzuje aj Michal Vrabec: Do seriálov obsadzujeme individuálne, podľa požiadaviek produkcie, ktorá nám zadá napríklad vekové špecifikácie a my im pošleme kontakty na ľudí. Na talentové či live show uprednostňujú hlavne mladých a hlučných ľudí, ktorí vedia na znamenie urobiť atmosféru. Zábava na znamenie Každý platený komparzista musí sledovať akéhosi vedúceho komparzu, aby vedel kedy sa má napríklad postaviť a tlieskať. Skúsenejší takéto pomôcky nepotrebujú, no aj pre nich platí, že sa treba neustále usmievať, baviť a byť veselý. S potrebou koordinátora komparzu súhlasí aj Michal Vrabec: V štúdiu je vždy prítomná osoba poverená starostlivosťou o komparz. Tento človek väčšinou pripravuje aj zmluvy, komunikuje s produkciou, zadáva komparzu úlohy a inštrukcie. Od publika sa vyžaduje, aby na 100% počúvalo pokyny koordinátora komparzu. Podľa skúseného komparzistu Stana je tiež dôležité, aby člen publika prišiel na nakrúcanie s dobrou náladou a včas na registráciu. Tiež by sa mal vedieť nasilu usmievať, veľa tlieskať a nebáť sa prejavovať akékoľvek emócie, aj keď je pred ním postavená kamera. Michal Vrabec zdôrazňuje šesť základných vlastností komparzu: spoľahlivosť, dochvíľnosť, veselosť, poslušnosť, niekedy hlučnosť a hlavne trpezlivosť. Za nepríjemný považujem fakt, že musím na nakrúcaní zostať až dokonca, aj keď ma to už veľmi nebaví a že musím jednoducho dodržiavať pokyny režiséra, nech by boli akékoľvek. Najhoršie je čakanie. Čakanie kým sa to začne, kým sa to skončí a čakanie, kým vás vyplatia. So Stanom sa zhoduje aj agentúra NoFace. Tá od komparzistu očakáva, aby bol hlavne dochvíľny, usmievavý, aby ho relácia bavila, pretože jednou z úloh plateného publika je dodávať moderátorom a účinkujúcim energiu. Komparzisti by tiež mali byť upravení, nakoľko profesionálne líčenie, ktoré majú účinkujúci nie je produkcia schopná pokryť. Oblečenie závisí od typu programu, no vianočné či silvestrovské programy si vyžadujú nahodiť sa do gala. Koniec koncov, nejde len o peniaze Sumy za komparz sa nesú v takých dimen- ziách, ktoré miniete šmahom ruky, ale potešia. Účasť na komparze je vhodná, okrem ziskuchtivých babičiek, aj pre študentov mediálnych odborov, pretože je tu možné vidieť celú výrobu programu či spotu. Dozvieš sa tu súvislosti, ako sa čo pripravuje. Kto s kým ako spolupracuje. Máš tu tiež možnosť sledovať známych ľudí v situáciách, keď ešte nesvieti červená, a tak máš možnosť porovnať či niečo hrajú alebo nie. Výhodou je tiež nadväzovanie nových kontaktov, priznáva druhú stranu mince komparzovania študent Stano. Naučiť sa čo-to o fungovaní televíznych programov prilákalo ku komparzu aj Máriu: Na komparzy som začala chodiť hlavne kvôli zábave a zo zvedavosti, keďže študujem na FMK. Zaujímalo ma, ako prebiehajú natáčania a ako pracuje celý realizačný štáb. Keďže spájam zábavu s prácou, je to o to zaujímavejšie. Aj organizátori komparzu priznávajú, že publikum sa dostane na miesta, kde sa normálni diváci nedostanú. Napríklad sa nám stalo, že sme museli vyplniť miesto pri stole so slávnou osobnosťou komparzistami. Ak sú celebrity ochotné, ľudia sa s nimi môžu porozprávať či vyfotiť a hlavne sa nemusia tlačiť dovnútra hlavným vchodom, dodáva Michal z MediaPro. Na otázku, aký bol Stanov najlepší komparz, odpovedá bez mihnutia oka, že tie seriálové v Pod povrchom a v Ordinácii v ružovej záhrade. V tej sme ešte s jedným chalanom hrali zdravoťákov, mali sme rýchlo tlačiť na takej polorozpadnutej posteli akože postreleného pána Vajdu, vedľa nás bežala pani Studenková a jej úloha v tom obraze bola, aby na nás kričala Rýchlejšie chlapci, ponáhľajte sa, keďže pán Vajda bol v seriáli jej priateľ. No lenže kulisy boli malé, posteľ veľká a nebolo možné vytočiť sa s tou posteľou v úzkych kvázi chodbách nemocnice, tak nakoniec režisér pre úsporu miesta z tejto scény pani Studenkovú vyškrtol. A zahviezdili sme my. Ale takých príhod je veľmi veľa. No momentálne je pre mňa najlepšia šou Milujem Slovensko. Tú obľubuje aj tretiačka Mária, ktorá rada chodievala aj na Legendy popu. Autor: Magdaléna Švecová, Patrik Gerši Foto: Modré z Neba Odmeny za komparz (orientačne) Relácia Honorár Milujem Slovensko 20 Modré z Neba 16,50 5 proti 5 25 Súdna sieň 16,50 Adela Show 13 Legendy Popu 10 Nikto nie je dokonalý 23 Riskni Milión 20 Kto hovorí pravdu 13 atteliér

34 POVIEDKA AKTUÁLNE ŠTUDENTSKÁ TVORBA Starkí na druhej koľaji? Autor: Ján Janočko Dnešná doba kašle na ľudí so starším dátumom narodenia. Tu a tam môžeme nepriamo počuť, ba až vidieť, že ľudia vo veku dôchodkovom sú odstrkovaní na druhú koľaj. Vraj nemajú prehľad o aktuálnom dianí a nerozumejú mladým. Z vlastnej skúsenosti viem, že táto prachsprostá volovina obludných rozmerov nemá základ v pravdivých informáciách. 2 Predstavte si, že sa počas krásneho slnečného prázdninového rána, keď ste na prázdninách u babky, zobudíte na príjemnú vôňu z kuchyne. Je sedem hodín. Zvykom je, že ak nechodíte do roboty alebo nevstávate do školy, v lete o siedmej nevstávate. To je fakt. Moji starí rodičia sa už o siedmej vracajú z mesta a pri šálke kávy absorbujú správy z rádia Slovensko. Po vypnutí rádia nasleduje ich vlastné spravodajstvo, v ktorom nezabudnú spomenúť všetky oblasti z okruhu vášho záujmu. Aby nechýbal aj takzvaný infotainment informácie spojené so zábavou, správy sú vedené formou dialógu, pričom jeden z moderátorov (môj starý otec) drží v ruke noviny a moderátor číslo dva (moja stará mama) číta časopis. Ranný prehľad správ začína. Z politiky: Mamko, počula si, že Putin zvýšil ceny ropy? No... krásne. Ta nič, pujdzeme natankovac na Ukrajinu. Z ekonomiky: No... a v Lidli akcia na mľiko A odkedy? Tu píšu, že od piatku. Pujdzeme! Jak pujdzeme od dochtora! Nádherné premostenie do témy medicína. Z medicíny: Mamko, zdraželi tabletky. No, azda neumreme... Z oblasti slovenskej a svetovej kuchyne: Čo si dnes dáme na obed? A čo je v časopise? Je tu recept na tortu s polevou s jahodami. A dajaké falošne tiramisu. No...Ta zrobim guľaš. Výborne! Z náboženstva: Panebože! Bože, ta co? Bože, ta nevyšla Športka. Panebože... Zo školstva: Mamko, a kedy ten náš študent ide do ďalekej Trnavy? 23.septembra! Hmm... Aj ja by som chcel Z počasia: Milan? Idzeme na poľo? Nebudze padac? Ne! Zo športu: Idzeme pešo? No a jak? Zdravotná prechádzka! A na záver z kultúry: A večer čo dávajú? Na Jojke ide akčný film s tým hercom... S ktorým? S tým co bul Kuriér. No... Ta popatrime ne? Je nesprávne odpisovať dôchodcov z vyššie uvedených dôvodov. Vždy sa aj medzi nimi nájdu rozhľadení ľudia, ktorí celý deň nenadávajú na život, ale reálne niečo robia a vyplnia si čas tak, že majú bohatý spoločenský život, domácnosť v poriadku a ešte im ostanú nervy aj na filozoficko politicko športové debaty s ich vnukmi. A navyše, do starého železa by som nehodil ľudí, ktorí vedia spraviť najlepšiu držkovú polievku na svete atteliér

35 POVIEDKA AKTUÁLNE ŠTUDENTSKÁ TVORBA Snáď raz... Autor: Dagmar Vragašová Ahoj, som Jelena. Práve prežívam svoj deň v živote v bledej koži a tele s výškou 176 centimetrov. Áno správne, prežívam, už dávno nežijem. Moje rozpadnuté vnútro a vychudnuté kostnaté telo vykráda chémia. To svinstvo som za tie roky už odmietla perorálne užívať, ale prišli na novú možnosť intravenózneho podania. A tak iba ticho kričím, pripútaná na koženkovom lôžku koňakovej farby, ktoré javí už známky opotrebovania. Žiaľ, nikto ma nepočuje. Moje paralyzované svalstvo odmieta plniť pokyny môjho ešte neomráčeného mozgu a ja viem, že o chvíľu to príde. Ten pocit ničoho a nekonečnej únavy. Snažím sa protestovať, ale zmôžem sa iba na jedinú slanú slzu, kotúľajúcu sa po mojom ľavom líci. Občas obdivujem svoje slzy. Niekedy tečú iba tak do neznáma. Kvapkajú mi na ruky, stekajú po kľúčnych kostiach a miznú v pyžame. 2 Raz, keď mi priniesol stredne veľké jablko zelenkavej farby povedal, že mám krásne oči, keď plačem. Bledomodré Karibské more a červenkavý západ slnka. Mlčala som a nemo hľadela na abstraktný obraz, čo visel na zažltnutej stene. Mal príjemnú vôňu santalového dreva, odev farby mojich očí a úsmev, ktorý som mu nikdy neopätovala. 2 Chodieval pravidelne. Vždy s nejakým kusom ovocia, alebo zeleniny, ktorý lákal húfy drozofíl z celej chodby. Nechápala som ho, ale už som dávno rezignovala. Bolo mi jedno, kto mi chodí alebo nechodí do izby. Mala som len jedinú túžbu. Zavrieť oči a ocitnúť sa niekde úplne inde, niekde, kde nebudem utlmená sedatívami a budem mať pocit, že reálne žijem. Pätnásteho novembra som zaspala s čiernou štrikovanou čiapkou na hlave, ktorá ostro kontrastovala s mojimi svetlými vlasmi. Zobudila som sa kdesi ďaleko. Oblečená iba v obľúbenom pyžame s modro- -červenými fľakmi. Kŕmila som ovce a jedla jablká. 2 Neskôr som mu povedala svoj sen. Vlastne ani neviem, prečo som to urobila. Asi iba tak, čakala som, ako zareaguje. On mi len ticho stisol moju útlu ruku a opäť sa usmial. Povedal, nech sa obujem a dám si kabát. Nemo som poslúchla a na chodbe nasledovala jeho kroky. Nikto si nič nevšimol, mala som pocit, že sme boli priesvitní. Pomohol mi nastúpiť do auta a cestou mi rozprával o jeho rodine a polárnych medveďoch. 2 Auto zastalo. Neúspešne sa pokúšam otvoriť dvere, ale on ma predbehne. Moje topánky zanechávajú stopy v prvom snehu. Odhrnie mi ofinu a dá bozk na vysoké čelo. Hovorí o horách, motýľoch, mojich pekne tvarovaných perách a globálnom otepľovaní. V objatí pozorujeme východ slnka a ja stále mlčím. V pyžamách kŕmime ovce a popíjame levanduľový čaj z nerezovej termosky. V tom vytiahne malú škatuľku s injekčnou striekačkou a naplní ju zelenkavým roztokom. Vezme moju krehkú ruku, ospravedlní sa mi a ja vyroním z ľavého oka slzu, opäť. Cítim, ako sa mi chladný roztok rozlieva do žíl. Jeho skormútený výraz a slová, že mi bude lepšie. Stíham tomu ešte uveriť, veď má možno pravdu atteliér

36 ŠTUDENT Z Nízkych Tatier na filmové plátno Väčšinu roka trávi mimo domova na zasnežených horách. Snowboarduje od pätnástich a sem tam natočí nejaký film. Za podporu vďačí svojim rodičom a sponzorom. V súčasnosti ju môžete stretnúť v priestoroch našej FMK UCM, kde študuje prvý ročník marketingu. Naša najlepšia freestyle snowboardistka BARBORA ŠTEVULOVÁ. Začínala si hneď snowboardom? Začínala som klasicky lyže. Odmalička som lyžovala a v trinástich, keď bol veľký boom na Slovensku mi mama kúpila snowboard. Vtedy som si vymyslela, že chcem snowboardovať. Tým, že som z Banskej Bystrice a okolo je veľa hôr, začala som v Nízkych Tatrách, Vysokých Tatrách, a najmä na Donovaloch a južnej strane Chopku. Na Donovaloch som začala aj s freestylom. Tam bol postavený aj prvý park. Práve tam si sa rozhodla venovať sa snowboardu profesionálne? Keď som začala snowboardowať, nevedela som, že sa to robí profesionálne. Postupne som sa učila všetko, čo sa týkalo freestyle a začala som chodiť na slovenské preteky. Neskôr som jazdila aj do Rakúska a viac po Európe. Od roku 2006 robím freestyle profesionálne. V tomto športe si jediná profesionálka na Slovensku? Som prvá žena, ktorá to dotiahla na profesionálny freestyle snowboarding, ale je ešte jedna kočka z Liptovského Mikuláša, ktorá tiež jazdí a má sponzorov. Takže na Slovensku sme momentálne dve. Prečo si dala prednosť TTR pretekom pred FIS? (Moja pozn. FIS medzinárodná lyžiarska federácia športovci majú možnosť súťažiť na olympiáde, TTR Ticket to Ride svetová snowboardova séria, bez tejto možnosti). FIS sú preteky pod hlavičkou slovenského lyžiarskeho zväzu (SLZ). A keďže mňa SLZ nikdy nepodporil, tak som jazdila TTR preteky. A bola na nich podstatne väčšia zábava ako na FIS pretekoch. Ale závody už vlastne nejazdím posledné tri roky, lebo sme filmovali a teraz sa venujem tomu. Môžeš súčasne jazdiť obidve? Jazdci môžu robiť súčasne oboje preteky, a to hlavne pred olympiádou. Lebo FIS sa jazdia preto, aby si športovci nazbierali body na olympiádu. Lenže ja osobne si myslím, že na TTR pretekoch je väčšia konkurencia a na oveľa vyššej úrovni. Spomínala si, že ťa štát nesponzoruje. V minulosti to bolo ako? Opakujem, že od štátu som skutočne nič nedostala, pretože som odmietla jazdiť FIS preteky. Ale aj keď som sa ako juniorka zúčastnila MS juniorov, musela som si to hradiť sama. Vtedy sme sa s rodičmi rozhodli, že tieto preteky vôbec nebudem jazdiť. Ísť reprezentovať štát a platiť si to zo svojho pre mňa nemá zmysel. Ako si získala svojich sponzorov? Oslovila si ich alebo si ťa vybrali na základe nejakých výsledkov? Hlavne na základe výsledkov tým, že som jazdila EU preteky. V Európe som sa dostávala do povedomia najmä rozhovormi v európskych časopisoch. Spravili sme prezentáciu a s našimi distribútormi z Čiech a Slovenska sme oslovili šéfov v rámci Európy a zobrali ma. V podstate tam potrebovali niekoho z východnej Európy. Takže môžem povedať, že áno, bola som v správnom čase na správnom 36 atteliér

37 ŠTUDENT mieste, ale určite mi pomohli aj dobré výsledky. Len tak by si tam predsa hocikoho nevzali. Ako ich prezentuješ? Hlavne ide o coverage a fotky v časopisoch. Značka musí byť odfotená na viditeľnom mieste. Veď vďaka tomu ma sponzorujú. Ako sponzora mám automobilku, pred tromi rokmi som od nich dostala auto. Svojmu sponzorovi som zaviazaná zmluvou. Veľakrát sa stane, že mi známi napíšu, nech zdieľam rôzne stránky s oblečením. Bohužiaľ, nemôžem. Viem, že točíš aj nejaké filmy. Koľko ich už bolo? Máme európsku produkciu Lipstick production a s nimi sme teraz vydali tretí film. Okrem toho som hrala dablérku vo filme Chalet girl. Hral tam napríklad Ed Westwick z Gossip Girl, ďalej Brook Shields. Tam som veľa snowboardovala, zaskakovala som za všetkých týchto hercov. Venuješ sa free style snowboardingu. Podľa čoho sa hodnotí súťaž? Máme tri typy pretekov. V tom slopestyle, čo som jazdila ja, sa hodnotia triky na skoky. Rôzne rotácie od 360 až po 720 stupňov. A potom rôzne tie triky na zábradlie. Ide o celkové prevedenie triku či bol čisto ustáty. Máš trénera? Nikdy som nemala. Máme tímovú manažérku, ktorá sa o nás stará. Posledné 4 roky Keď som začala snowboardowať, nevedela som, že sa to robí profesionálne. chodíme na jeseň vždy na mesiac do Ameriky, kde nás ona koučuje. Inak som bola vždy sama. Keď som sa učila niečo nové, tak vždy s kamošmi. Tí, čo jazdia FIS závody, dokonca aj Chorvátsko a Slovinsko, majú svoje národné tímy, kde majú trénerov a s nimi jazdia po svete. Na Slovensku to tak však nefunguje. Som prvá žena, ktorá to dotiahla na profesionálny freestyle snowboarding. Koľko času tráviš mimo domova? Ja som vlastne mimo od pätnástich. Odvtedy cestujem po celej Európe. Tým, že žijem v Bratislave, tak som od domova mimo stále. Čo sa týka sezóny, tak tá je od októbra do mája. Je fajn si dať po sezóne prestávku, lebo človek je potom motivovaný vrátiť sa späť. Keďže svojmu koníčku sa môžeš venovať len do určitého veku, premýšľaš, čo budeš robiť neskôr? Mám 26 a samozrejme, premýšľam nad tým. Máme baby, čo majú 31 a jazdia. Aj keď prestanem so snowboardingom, chcem ostať pracovať v tejto oblasti. Ešte dva tri roky chcem jazdiť, ale keďže všetci sa teraz vyhovárajú na krízu, neviem, či to nebude aj túto sezónu. Stále totiž čakám na zmluvu. Ale dúfam, že nie. Chcela by som dať tomu ešte Keď som sa učila niečo nové, tak vždy s kamošmi. Nikdy som nemala trénera. atteliér

38 ŠTUDENT Čo je Freestyle snowboarding? Freestyle snowboarding predstavuje širokú škálu disciplín, trikov a techník, ktorých zmyslom je ozvláštniť a spestriť obyčajnú jazdu na snowboarde. Existuje niekoľko podôb freestyle ako je skákanie, jibbing prekonávanie prekážok, ktoré sú vyrobené z iného materiálu ako je sneh (strom či zábradlie), jazda v U-rampe kráľovská disciplína v snowboarde (zaradená aj na olympijských hrách) a samozrejme predvádzanie rôznych trikov na rovnej zjazdovke. Každý jazdec sa snaží predviesť niečo výnimočné, štýlové a odvážne, a to všetko na základe svojej vlastnej fantázie. Tento druh snowboardingu momentálne zažíva obrovský boom a v posledných rokoch sa aj na Slovensku začali budovať fun parky s rôznymi prekážkami v každom väčšom lyžiarskom centre. nejaké dva roky, lebo mám v hlave isté veci, ktoré chcem urobiť. Dva roky nie je až taká dlhá doba. Aj preto si sa rozhodla pre štúdium marketingu na FMK UCM? Rozhodla som sa, lebo som mame sľúbila, že si VŠ dokončím. Veď na strednú som poriadne ani nechodila. A chcela som sa učiť. Myslím, že už je na školu najvyšší čas. Predtým som chodila na optiku, tomu som dala pol roka a skončila som, lebo sa mi nechcelo neustále cestovať do Prahy. Ako často mávaš súťaže? Na súťaže už 2 3 roky nechodím, keďže máme vlastnú babskú filmovú produkciu. Tréningy ma vedú k neustálemu zdokonaľovaniu. Vo filmoch, ktoré točíme, musia byť každý rok nové triky. Takže to je motivácia. Aby ten film bol z roka na rok lepší a aby sa ľudia mali na čo pozerať. Ako vyzerá tvoj bežný deň cez zimu? Napadne sneh a ty hneď berieš dosku? Teraz počas filmovania sme si s babami spravili plán na sezónu. Dohodli sme sa, kam chceme ísť filmovať. Dva roky dozadu sme boli na Islande, Helsinkách, v Macedónii. Vždy sme čakali, kým tam nasneží, a potom sme do tých krajín šli. Keď sme na takomto výlete, vždy ráno skoro vstávame a sme osem hodín vonku. Snažíme sa z toho dňa čo najviac vyťažiť, aby sme čo najviac natočili a nafotili. Čo je freestyle snowboarding? Široká škála disciplín, trikov a techník, zmyslom ktorých je spestriť obyčajnú jazdu na snowboarde. Autor: Anna Augustínová Foto: roxy Sľúbila som mame, že si dokončím VŠ. Barbora Števulová pôvodne začala študovať optiku v Prahe, čo jej vydržalo len mesiac. Potom sa rozhodla so školou skončiť a naplno sa venovať svojmu koníčku freestyle snowboardingu. Po šiestich rokoch strávených na snehu jej napadlo opäť začať so štúdiom. Popri svojej vášni, ktorá ju živí, Barbora navštevuje prvý ročník marketingu na FMK UCM v Trnave. 38 atteliér

39 NÁZORY Rôzne svety Dvaja ľudia sú v kaviarni. Týždeň sa nevideli. Muž jednou rukou objíma ženu a druhou mobilný telefón. Veď predsa má právo na to zistiť, ako skončil posledný športový prenos, či nie?! Niekedy mám pocit, že ľudia nedokážu existovať v spoločnosti, potrebujú niečo viac. Viac spoločností, úspechu, virtuálnych priateľov. Nezmôžu sa na rozhovor a namiesto vychutnania si panorámy ju radšej odfotia. Veď na fotku sa dá pozrieť aj po dovolenke, v podstate na fotku sa dá pozrieť vždy. Ukázať ju priateľom a popýšiť sa ňou. Nie je však krajšie ostať v tichosti sedieť a vychutnať si ju práve TERAZ. Nezachytiť fotografiu, ba ani video z tejto jedinečnej chvíle a iba si ju tak prosto hedonisticky vychutnať. Nedávno sa internete objavilo video s podobnou tematikou. Samozrejme namiesto toho, aby si ľudia konečne niečo uvedomili, tak ho asi každý druhý zdieľa na sociálnych sieťach. Ja viem, že žijeme v dobe, kde existuje viacero svetov. No prosím uvedomme si, ktorý je ten skutočný, reálny a ten si aj patrične vychutnajme, lebo tie chvíle sa už nebudú opakovať. A je mi naozaj ľúto toho, že pre mnohých ľudí predstavuje ten virtuálny svet oveľa viac, ako ten reálny. Dagmar Vragašová Neviem Čo neviem? Je toho tak veľa, že to ani neviem pomenovať. Určite je viac toho, čo neviem, ako toho, čo viem. Neviem, možno som sám, ale myslím, že je nás skôr viac. Je nás asi toľko, koľko toho nevieme. Niekedy sa zdá, že vieme všetci všetko. Sebaklam, ktorý z mnohých ľudí robí ešte väčších hlupákov, ako by mali povedať jednoduché neviem. Vieme zmerať váhu, ale vážiť si slov nevieme. Ale veď predsa každý má právo na názor! Áno. Aj každý, kto dovŕšil osemnásty rok života, ma právo voliť. A pozrime sa, ako za každým dopadneme. Pozor, nenechajte sa zmýliť. Nie, že by mi to prekážalo. S demokraciou je to ako s ľuďmi samotnými. Nie sme dokonalí, ale musíme sa mať radi. Ak to nevieš, tak to vedz. A s názormi je to ako s hudobným vkusom. Niekto ho má lepší a niekto horší. Na to, aby som mal lepší, musím toho veľa napočúvať. Skúsiť si to na vlastné uši. Mal by som sa v tom orientovať. Preto by aj názoru vyjadrenému na určitú životne dôležitú tému mal predchádzať aspoň aký taký dril. Aj ten váš bude lepší, zasiahne viac ľudí, keď mu nebudú chýbať veci ako skúsenosti, fakty a argumenty. A keď nemáte ani jedno z toho, tak radšej povedzte, že neviete. Nebojte, minimálne ja v tom budem s vami. Timotej Michalko Sú ešte tradície na sviatky dôležité? Sviatok všetkých svätých, Vianoce či Veľká noc sa v rôznych krajinách sveta oslavujú inak. Je to zapríčinené rozličným historickým a kultúrnym vývojom. Je však dôležité si tieto odlišnosti chrániť alebo je dobré sa trocha inšpirovať? Rada by som si vzala na mušku nedávne Vianoce. To, akým spôsobom ich jednotlivé krajiny oslavujú, odzrkadľuje nielen ich kultúru, ale aj históriu. Preto by som rada upozornila najmä na to, že darčeky deťom u nás nosí Ježiško a nie Santa Claus. Veď štedrovečerná večera u nás pozostáva väčšinou z kapustnice, ryby a zemiakového šalátu a málokto si nájde na stole moriaka. Takisto pochybujem, že by niekto z vás súhlasil, otvoriť si darčeky až ráno 25. decembra. Niektoré veci už jednoducho robíme odmalička a podľa mňa by sa mali zachovať aj naďalej. Necítite sa výnimočne, keď viete, prečo sa dáva šupina z kapra pod tanier či prečo rodina rozkrojí jablko napoly? Neberte to tak, že všetko, čo prichádza zo západu, považujem za zlé a škodlivé. Práve naopak, v mnohých veciach nám napríklad Veľká Británia môže ísť vzorom. Avšak, aj taký Boxing Day, sviatok všetkých zliav a výpredajov, sa u nás už nezastaviteľné rozmáha. Nie je lepšie tieto dni radšej stráviť v kruhu najbližších, ako v nákupnom centre? Odpoveď si už musí nájsť každý sám. Lenka Molnárová atteliér

40 vysielame 24 hodín denne vždy aktuálne informácie