Ľubomíra Skovajsová, zástupkyňa riaditeľa školy

Transcription

1

2 Čo chceme s novinami našimi Tu stojím a nemôžem inak! Touto, tiež požičanou vetou, chcem ospravedlniť svoje počínanie, že už piaty raz pri titulkoch úvodníkov mnou založených školských časopisov beriem do úst jedny a tie isté Štúrove slová. Nie je to z nedostatku fantázie, či nechuti ponamáhať si druhé oddelenie ľudského mozgu, v ktorom sídli inštitút zvaný fantázia. Je to preto, že doposiaľ som lepší titulok nečítal. Teda čo chceme s novinami našimi? Nič menej a nič viac než svetu ukázať, že nielen chlebom je študent živý, ba ani uspokojenie nárokov rozumu nie je konečným cieľom snáh žiakov nášho učilišťa. Že i oni si chcú spriateliť, ba osedlať Múzu, ktorá pootvorí, rozvinie ich dušu, cit, celý vnútorný svet. Či sa im to podarilo a na akej úrovni ja Marcela viem už dnes, Koečná, v jedno 1uplakané sobotné odpoludnie, kedy píšem tento úvodník. Úvodník, ktorý je zvláštny novinársky fenomén inverzný. Redaktor ho píše až na záver, keď sa zoznámi so všetkými napísanými článkami...no umiestni si ho celkom dopredu, akoby on ním udal tón celým novinám. Náš časopis je naoko panoptikum, ale v skutočnosti všetky príspevky v ňom, ako horské bystrinky, nachádzajú azyl v jedinej riečke Holeške. Tou Holeškou je v skutočnosti naša škola a riavami študenti prispievatelia a ich svet. Svet triedy, školy, prázdnin, svet ich blízkych. Svet, ktorý ich obklopuje a o ktorom píšu. Vítam ich pochopenie pre dobrú vec a ďakujem im za spoluprácu. Lebo bez nich a ich snahy, nech by som bol hoci novinár štúrovskéhoi rangu, by som nezviedol nič. Ivan Machala Jeseň Jeseň začína 23. septembra a končí 21. decembra. Medzi ročnými obdobiami ma naozaj dôležité miesto. Veď nemôže prísť odrazu, z ničoho nič, tuhá zima. Najskôr treba v záhrade pooberať jablká, z pôdy povyberať zeleninu a záhony pripraviť na jarné sadenie.. Na poli sa zbierajú zemiaky a cukrová repa. Aj tu treba pôdu pripraviť poorať. Veď riadne obrobiť pôdu nie je maličkosť. Treba ju nielen skypriť oraním a podmietaním, ale dôležité aj jej prihnojenie. Len vtedy môžeme očakávať dobrú úrodu. Stromy zhadzujú lístie, ktoré má rôzne farby. Červenú, žltú, hnedú, zelenú, ale aj ich kombinácie. Opadané lístie sa v sadoch zhrabuje na kopu. Potom sa buď spáli, alebo nahádže do kompostovej jamy. Jeseň je dobrá i na púšťanie šarkanov. No niektorí chlapci chodia bezradne po uliciach, pretože letné športy už skončili a zimné ešte nezačali. A mestské deti veľmi nečasto vidieť so šarkanmi v rukách. Ja mám jeseň rada aj preto, že vtedy dozrievajú orechy, ktoré mám veľmi rada a môžem sa ich dosýta najesť. Najhoršie na veci je, že niekedy jeseň trvá ešte v čase, keď už má byť právoplatná zima. To by nemalo byť: nech sa počasie pekne drží kalendára! A predsa Holeška Dobrý časopis musí mať aj dobrý názov, meno. Či ten náš bude dobrý, povedia čitatelia, až dostanú do ruky jeho prvé číslo, ale za názov sa ozaj hanbiť nemusíme. Dva časopisy, ktoré som založil a viedol na základných školách, mali tiež vodné mená na ZŠ v Bošáci to bola Vidranka (podľa rovnomennej studničky v chotári slávnej obce Zemianske Podhradie) a v Čachticiach to bola Jablonka- podľa rovnomenného čachtického potoka. Ani tu vo Vrbovom z nastúpenej cesty nezídem meno mi pošepol miestny potok H o l e š k a (pôvodne som ho chcel pomenovať Čerenec) a moje váhanie umlčal krásny článok, ktorý žiačka Evka Reháčková z 2. C spracovala podľa rozprávania svojho príbuzného: Potok Holeška Cez naše historické mesto tečie potok menom Holeška. Kedysi tiekla v Hološke priezračná voda. Žili v nej rôzne druhy rýb, ba aj raky. Ľudia mali riečku radi a starali sa o jej čistotu. Každoročne sa organizovali dobrovoľné brigády, účelom ktorých bolo Hološku vyčistiť. Vždy sa ich zúčastnilo veľa detí, deti nevynímajúc. Časom sa ale všetko zmenilo. Niektoré firmy, najmä z Trikoty, začali do potoka vypúšťať rôzne chemikálie a farbivá, a tak vyhubili značné množstvo vodných živočíchov. Dnes už v ňom raka nenájdete. To ale nie je všetko! Ľudom, ktorí si pri potoku zriadili záhradky, tiež na Holeške nezáleží. Keď vytrhajú burinu, tak ju nahádžu do nej. Podobne robia aj s odpadom od zvierat. Keby však len to. Držia sa hesla: Máš čosi zbytočné? Hoď to do Holešky! A tejto filozofie sa zaťato aj držia. Raz sme sa prechádzali okolo Holešky a čo všetko sme v nej nevideli: staré pneumatiky z auta, autobatérie, hrdzavý bicykel, mŕtve zvieratá... Raz sme videli na vode plávať čierne vrece. Vytiahli sme ho a boli v ňom... ešte živé mačiatka. 2

3 Slovo na cestu O ohni sa hovorí, že je dobrý sluha, ale zlý pán. Možno vás ešte nenapadlo, že podobný súd sa dá preniesť aj na slovo. Dobre mienené i správne mierené slovo má pozitívny dopad na ním zasiahnutého človeka, predovšetkým na jeho dušu. Prináša jej pokoj a mier, uvoľnenie i chuť do života. Niet medzi nami jedinca, ktorý v živote neokúsil trpký zásah zlým slovom. Tento zásah, vo forme klebety, ohovárania v snahe ublížiť, je strašný nepriateľ. Najhoršie, že častokrát skrytý, nevidený, nuž ťažko je proti nemu bojovať. Svoj príhovor, toto slovo na cestu píšem tiež pre slovo. Nebude skryté, nebude tajné, nebude chcieť ublížiť. Bude to slovo našich žiakov, verím, že aj kolegov o tom, aký je ich svet, čo je v ňom dobré a čo zlé a ako to zlé napraviť. Bude to slovo, ktoré bude šíriť náš novozaložený školský časopis Holeška. Meno dostal po riečke, v ktorej prúdi životadarná tekutina- voda. Nech slová v ňom sú tiež ako voda, ale tichá, osožná, nie ničiaca., ubíjajúca. Na počiatku bolo slovo. Pretrváva doteraz. Pracujme s ním v našej Holeške ako so schodom k dobru, za ktorým nasleduje ďalší a znova ďalší. Ľubomíra Skovajsová, zástupkyňa riaditeľa školy Zmysel života Téma, ktorú skoro každý z nás vidí inak. Sú ľudia, ktorí zmysel svojho života vidia v práci, spokojnom rodinnom živote, no sú aj takí, čo si v živote najviac cenia peniaze. Nech ich nadobudli akoukoľvek cestou, hlavne že sú. Môj zmysel života sa časom mení. V mladších rokoch som ho videla v tom, aby som sa dostala na strednú školu, ktorú som si vybrala a našla si povolanie, ktoré budem mať rada a ktoré ma bude baviť. Dnes je mojím cieľom úspešne zmaturovať. A potom? Šťastne sa vydať a v zdraví žiť spokojným rodinným životom. Jarmila Drinková, 4. A Prázdniny v Ružomberku Holiday vo Francúzsku Niektorí moji spolužiaci navštívili cez prázdniny mnohé cudzie krajiny. Ja som prežila dva krásne týždne doma na Slovensku a vôbec si nesťažujem. Stanovala som so svojimi rovesníkmi v prekrásnej prírode neďaleko Ružomberka. Keďže sme boli obklopení väčšími či menšími kopcami, rozhodli sme sa, že si urobíme aspoň dva malé turistické výlety. Boli to veľmi pekné zážitky, lebo sme zdolali Choč a Salatín. Krásne miesta sú aj v našej vlasti, len ich treba spoznať. Jaroslava Jantová, 1. B Tohoročný 16. august je deň, ktorým sa začala naša prvá dovolenka vo Francúzsku. Veľmi som sa tešila na cestu autobusom. Trvala 20 hodín a poviem vám, že to nebolo bohviečo. Nepohodlie. Cestovali sme tri- mama, ja a moja sestra, ktorá už cestu poznala, lebo vo Francúzsku pracuje ako au- pair. Na návštevu nás pozvala jej rodina, ktorá žije v mestečku Collonges neďaleko Lyonu. Lyon je po Paríži druhé najväčšie francúzske mesto. Rodina bola veľmi milá. O všetkých päť detí sa stará moja sestra. Popritom začala na univerzite študovať francúzsky jazyk. Na budúci rok sa, dúfam, s celou sedemčlennou rodinou stretneme opäť. Pozvali sme ich totiž na Slovensko. Dúfame, že prídu. Prázdninové starosti a radosti Petra Orjabincová, 2. B Moje tohoročné prázdniny boli veľmi zaujímavé. Navštívila som niekoľko krajín a spoznala veľa zaujímavých ľudí, ktorí ma zoznámili s ich životným štýlom i kultúrou. Bola som prekvapená, ba zarazená biedou a zlou politickou situáciou v Rumunsku. Už dopredu sme vedeli, že táto krajina je známa tým, že v nej klamú a okrádajú cudzincov len aby zarobili! My sme mali šťastie, lebo sme narazili iba na jedného takéhoto policajta. Ten nám chcel o pol druhej ráno nahovoriť, že na ich hrboľatej, neosvetlenej ceste bola značka STOP, ktorú sme vraj prehliadli. Že to napraví 50 e. Zjednali sme sa na 10 e. Nakoniec vyšla z auta teta, ktorá povedala, že zavolá na našu ambasádu a bolo po probléme. Šťastne sme dorazili až do Bulharska, kde sme videli obrovské duny piesku, nádherné pláže, východ slnka a prvýkrát živé delfíny. Držala som si oči, aby som nezaspala, lebo som nevedela, či je to všetko iba krásny sen alebo skutočnosť. Veronika Pastyříková, 1. B 3

4 Moje prázdniny V prvých dňoch prázdnin som sa doma nudila, no potom to už bolo ináč. S Norikou sme sa každú chvíľu išli opaľovať na priehradu. Neskôr sme sa s ňou, ale aj s rodičmi vybrali k Váhu. Keď sme sa dosýta vybláznili, začali sme opekať. Slnko poriadne pálilo, a tak sme si večer vzájomne chválili tmavé pokožky. Raz sme sa s priateľmi vybrali na Čachtický hrad. Bol to veľmi pekný a zaujímavý, ale aj poučný výlet. Koniec prázdnin bol znova nudný, ale tentoraz bolo na príčine počasie.. A tak sa už teraz teším na budúce prázdniny. Veronika Bielková, 2. B Móric Beňovský Narodil sa 20. septembra 1746 vo Vrbovom. Pôvodom bol zeman. V 16 rokoch vstúpil do armády, kde vďaka svojej húževnatosti rýchlo postupoval. Ako 18 ročný sa ale nachádza vo väzení pre vtedy ťažký zločin aspostázie odstúpenie od katolíckej cirkvi. Keď mal 21 rokov, sa na Spiši oženil. Neskôr sa dostáva do ruského zajatia, a potom je vo vyhnanstve na Kamčatke. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť a vracia sa do Európy. Známe je jeho pôsobenie na Madagaskare, kde sa stal kráľom. Medzitým dostal titul grófa. Zahynul 23. mája 1876 v súboji. Jeho hrob je neznámy. Dušana Petráková, 2. C Báseň o Slovensku A kde sú tí Slováci, čo sa sľubovali? Len ten národ pod nami, k tomu sa dali. A či sú tí dobrí, tí Maďari? Národ je to veľký, ale zmysel malý. Až príde raz čas, čas milosti, Každý Slovák príde späť k minulosti. Minulosť je dlhý čas, budúcnosť je väčšia, No tá naša slovenčina zostane najväčšia. Slovenčina je jazyk pekný, milovaný A Slováci sú národ, národ smelý. Slováci sa zahrávajú s vlastným životom A ten svoj kraj nedajú bokom. Boje sú tu, budú aj boli, Len aby sme zostali vždy pri dobrej vôli. Anna Gažovová, 1. A 4 Prechádzka Istanbulom Keď sme vošli do Istanbulu, bála som sa, že sa zrútim: horúčava, kopa ľudí, chaos. A doprava? Autobus kľudne prejde na červenú, na hlavnej ulici sa obracia nákladné auto. V podstate sú ale Turci ohľaduplní a taktní, no nevýslovne otravní a neodbytní. Cez deň je mesto doslova nabité predavačmi rôznych, pre nás atraktívnych vecí. Vrcholom toho je bazár. Tu sa obchodník mení na vyjednávača a veľakrát kúpite aj to, čo ste vôbec nechceli a čo nepotrebujete. Prekvapilo ma i to, že temer všetci ovládajú základné pojmy a vety v anglickom, ba i v slovenskom a českom jazyku. Najväčší dojem na mňa urobili mešity. Modrá mešita je čisto islamská, ale napríklad Aija Sophiu postavili ešte v 14. storočí ako kresťanský chrám. Korunovali v nej veľa panovníkov. Strop je vykladaný zlatom. Bolo to niečo úžasné. Turecko ma očarilo hlavne orientálnym spôsobom života a dervišmi. Veronika Pastýřiková, 1. B Ján Zigmundík Narodil sa 1. mája 1846 vo Vrbovom. Študoval na gymnáziu v Bratislave, potom polytechniku vo Viedni a nakoniec na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Venoval sa teórii výchovy, prírodným vedám, najmä botanike. Zasiahol aj do oblasti lingvistiky, hudby, histórie a filozofie. Najväčší význam majú jeho práce Úryvok z východoslovia, (a+b) 2 = a 2 Škola reči slovenskej, + 2ab + b 2 Úvod do matematiky i ďalšie. Za telúrium (astronomický prístroj) získal v Paríži zlatú medailu. Dal podnet na zorganizovanie osláv 300. výročia narodenia J. Á. Komenského. Zastával významné miesto v dejinách slovenskej kultúry a vedy. Zomrel 26. februára 1938 v Pezinku. Hana Šagátová a Lukáš Bučenec, 2. C Srdce (Pri príležitosti Dňa srdca) Jedným z najdôležitejších orgánov ľudského tela je srdce. Klope nám od počiatku a bude klopať až do konca nášho života. Srdce potrebujeme pre život, pre cit, ale hlavne pre lásku. Srdiečko nám povie, kedy a do koho sme sa zaľúbili. Srdce má každý človek bez ohľadu na farbu pleti, rasu či pohlavie. Srdce má každý. Dokonca aj tí, o ktorých sa hovorí, že ho nemajú, alebo že ho majú z kameňa. Myslím, že v každom človeku musí byť aspoň kúsok srdca, lásky, citu, svedomia. To najväčšie srdce musí mať matka, ktorá s láskou vychováva svoje deti a nič za to nechce. Chcela by som, aby každý mal také srdce ako matka a aby bol na svete mier. Daniela Červeňanská, 1. B

5 K najčítanejším rubrikám školských časopisov, v ktorých som doteraz pracoval, boli tie, v ktorých starí rodičia, rodičia, susedia, krstní... spomínali na príbehy z mladosti. Verím, že tomu nebude inak ani v našej Holeške. Že teraz som dostal na uverejnenie iba tri? To zrejme mnohí žiaci nepochopili, čo od nich chcem. Verím v rázny obrat k lepšiemu. Článok Jarky Jantovej z 1. B nech je impulzom i príkladom. (im) Môj dedko spomína V jeden pekný sobotný deň som sa pritúlila k dedkovi a spýtala sa ho: Dedko, ako to bývalo, keď si bol ešte malý chlapec? Chvíľu nastalo ticho, akoby sa dedko zamýšľal nad mojou otázkou. Potom povedal, že aj ťažko, aj ľahko. Napríklad potraviny boli oveľa lacnejšie, ako sú teraz. Potom ale prešiel k spomienkam na II. svetovú vojnu: Táto vojna zanechala vo mne veľmi zlé spomienky. Nesmeli sme vychádzať z domov, lebo po uliciach chodili tanky a všade bolo plno vojakov. A keďže sme vtedy bývali priamo pri letisku, zem sa až triasla od bômb. Veľa z lietadiel, ktoré vzlietli do boja, sa nevrátilo, iné zasa viac či menej poškodené. V jednom z nich zahynul aj môj kamarát. Dedkovo rozprávanie začula babka a otočila tému: Dedko nechce brať ani lieky, ani nenosí okuliare, a pritom je veľmi chorý i slabo vidí! Nechápavo som pozrela na dedka: A to už prečo? Keď mi zomierala mama, na smrteľnej posteli som jej sľúbil, že v živote nebudem brať žiadne lieky a nebudem nosiť okuliare. Tiež som jej sľúbil, že k lekárovi pôjdem iba v tom najnutnejšom prípade. Nenávidím nemocnice, zdôraznil dedko a pokračoval: Moja mama zomierala preto, lebo ju doktori priotrávili zlými liekmi! Tomuto ozaj nerozumiem, povedala som. Veď si chorý, tak by si mal brať lieky! V dedkových očiach sa objavili lesklé slzy a začali sa mu triasť ruky. Chcela som sa mu ospravedlniť za to, že som až tak nemiestne zvedavá, ale on ma predbehol: Nerob si z toho nič, vnúča moje, aj ja som býval zvedavý. A tiež si treba aspoň raz za čas na svoju drahú matku zaspomínať. Lebo ona ma neopustila, ale navždy ostala v mojom srdci. Jaroslava Jantová, 1. B Otec spomína (Príbeh z vojenčiny) Písal sa rok Veliteľ roty poslal štyroch vojakov, medzi nimi bol aj môj otec, aby mu na jeho stavbe vybúrali otvor pre osadenie dverí. Známy pyrotechnik Fero navrhol, aby si prácu uľahčili použitím trhaviny. Čo sa ale nestalo- buď použil príliš veľkú dávku, alebo stabilita stavby nebola na príliš vysokej úrovni- spadla celá stena aj s komínom a veliteľ musel zavolať stavebnú čatu. Že naši štyria dobrovoľníci nedostali sľúbený opuštiak ani nemusím pripomínať. Ivona Valová, 1. B Zo spomienok prastarého otca Keď sa babkin otec (môj pradedko) vracal z poľa v Blatnom, zastavili ho Nemci, ktorí sa na konci vojny snažili utiecť. Prinútili ho, aby im na voze odviezol veci do Báhoňa k vlaku. Tam ale, keďže bola vojna, vlaky nechodili, tak musel s nimi ísť do Trnavy. Lenže vlaky nechodili ani tam. Tak teda do Senice! Na pol ceste odmietol pokračovať. Jeden z vojakov namieril na neho pušku, že ho zastrelí. Nemal na výber, nuž musel pokračovať. Vtedy ich začali ostreľovať z lietadla. Dedko si vzal kufrík a ušiel. Tak si zachránil život, ale prišiel o voz i o kone. Peši prišiel až do Suchej na Parnou, kde sa ukryl u rodiny svojej matky až do skončenia náletu. Miroslava Hošnová, 1. A 5

6 Futbal je hra pre všetkých Je futbal naozaj hra pre všetkých? Pre mňa znamená vyplnenie všetkého môjho voľného času. Dnes túto krásnu hru nehrajú závodne iba muži, ale aj ženy. Mne to zatiaľ nechcú dovoliť rodičia, stále žijú v tom, že je to iba mužský šport. Lenže mne to môžu hovoriť aj tisíckrát denne. Ja si za svojím bude ustavične stáť! Zdenka Megová, 2. B So svojimi žiačkami, s členkami i nečlenkami novinárskeho krúžku, som sa zhováral na tému, akú zmenu priniesol do života prechod zo základnej na strednú školu, ako ju znášajú a či sa v nej plnia ich predstavy o ďalších životných cestách. Odpovede boli také zaujímavé a až nečakane úprimné i hlboké, že som ich chcel vidieť na papieri ako príspevky do nášho školského časopisu. Bolo ich, a výborných, viac, než som očakával. Preto sa ospravedlňujem tým autorkám, čo svoje postrehy nenájdu v tomto čísle Holešky, až v niektorom z ďalších... Lebo čo je dobré, v našej redakcii nezapadne prachom zabudnutia. Nie je škola ako škola Bol 2. september 2004 a ja som nemohla spať. Premýšľala som, ako budem cestovať do novej školy- SOU odevné vo Vrbovomči ma neodbehne autobus, či nenastúpim na zlý spoj. Tiež som premýšľala o stretnutí s novými učiteľmi i spolužiakmi, o tom či a ako školu zvládnem. Ráno musím vstávať o 5. hodine, ale na ZŠ v Čachticiach mi stačilo o Každý druhý týždeň máme prax a teda iný rozvrh. No najviac ma zaskočila iná vec: na ZŠ som mala anglický jazyk. Učil ma ho pán učiteľ Machala, ktorého som tu stretla pri otvorení nového školského roku. Hneď som si ale uvedomila, že hodiny cudzieho jazyka už spolu s ním mať nebudem, pretože mi pridelili nemecký jazyk. Ten sa musím učiť celkom odznova. Budem sa však snažiť zvládnuť nielen nemčinu, ale aj školu, ktorú som si vybrala. Aj preto, lebo som si istá, že som si vybrala dobre. Prečo som sa rozhodla pre túto školu Táto otázka je nielen zaujímavá, ale aj ťažká. I tak sa pokúsim na ňu stručne odpovedať. Ako každú ženu, aj mňa zaujíma móda, účesy, kozmetika, skrátka visáž. Vždy som so záujmom sledovala relácie pre mladých o tom, ako sa starať o pleť v puberte i po nej. S obdivom som pozerala na šikovné ruky kozmetičky, ktoré dokázali vykúzliť z nie vždy dokonalej ženy peknú príťažlivú dámu. Živo som si vedela na jej mieste predstaviť seba. Dnešné ženy si pozorne všímajú, ako sa používajú linky či rúže. Nie menej dôležitú úlohu hrajú aj pekne upravené nechty. Práca kozmetičky je zaujímavá a inšpirujúca. Kozmetické salóny na mňa pôsobia čisto a upokojujúco. Hlavne preto, že častokrát do nich vchádza unavená žena a vychádza omladená usmiata dáma. Mojím snom je, aby aj odo mňa raz vychádzali len spokojné a usmiate zákazníčky. Erika Juricová, 1. A Prečo som si vybrala práve túto školu Zuzana Vidová, 1. B Ja som si vlastne ani túto školu nevybrala. Prišla som do nej po tom, čo som musela nedobrovoľne opustiť predchádzajúcu... Navyše som stratila jeden rok. Keď ale zvážim všetky pre a proti, nič neľutujem. Spoznala som nových ľudí, s ktorými si, podľa môjho názoru, dobre vychádzam. Pani riaditeľka mi dala n a výber: kaderníčka a či kozmetička? Rozhodla som sa pre kozmetičku. A prečo? Od malička som sa zaujímala o krásu človeka. Uvedomila som si, že každý človek je svojím spôsobom krásny, len treba tú krásu objaviť a zvýrazniť. A to je vlastne cieľom odboru, ktorý som si vybrala. Som presvedčená, že sa mi splní môj veľký sen mať vlastný salón krásy. Miroslava Bujoková, 1. A 6

7 Nová škola Otvorenie školského roku som prežívala na novej škole- na SOU odevnom vo Vrbovom. Tým sa začala moja ďalšia životná púť za vzdelaním. Na prvý deň v novej škole som sa veľmi tešila hlavne na nové spolužiačky, profesorov, nové predmety, na prax. A hlavne som bola zvedavá, aké to bude na strednej škole, aký je študentský život. V prvý deň nás veľmi pekne privítali svojimi príhovormi pani riaditeľka a pán primátor mesta Vrbové. Po slávnosti nám ukázali kozmetický salón a doviedli nás do našej triedy Po troch týždňoch udomácňovania sa môžem pokojne povedať, že som si vybrala dobrú školu. Veľmi sa mi v nej páči. Je pravda, že ju tu všetko trochu iné než v základnej škole a navyše mi tu chýbajú moje kamarátky i niektorí učitelia. Ale to prekonám- mám nových učiteľov i nové kamarátky a už dnes viem, že sa po štyroch rokoch budem s nimi ťažko lúčiť. Na ZŠ nás strašili, aké to tu bude ťažké, ako sa s nami nik nebude hrať, ako nás, ak sa nebudeme učiť, ihneď vyhodia... Ale tejto školy sa to asi netýka. Profesori sú prísni, ale dobrí. Ja sama už mám dokonca niekoľko jednotiek. Štyri roky ubehnú ako voda a bude tu maturita. Verím, že ju zvládnem dobre. Miroslava Hošnová, 1. A Si ten Si ten, ktorého ľúbim, si ten po ktorom túžim. Si ten, ktorého chcem, ktorého ľúbim a milujem. Si ten, ktorého bozky chcem cítiť, Si ten, ktorého sa chcem chytiť. Si ten, ktorý len sladké bozky dáva, Si ten, pred ktorým je zatvorená brána. Ja otvoriť chcem ju a povedať jedno: Chcem ľúbiť ťa a milovať verno. Chcem len srdce a lásku ti dať, No bojím sa ti to povedať. Chcem prežiť s tebou noc i deň, Chcem, aby si vedel, že ťa milujem. Chytiť ťa za ruku a pevne držať, Pozrieť sa do očí a mlčať. Chcem, aby táto chvíľa trvala večne, Keď sa s tebou za ruku držať začnem. Vydržím s tebou noc i deň, Veď si môj vytúžený krásny sen. Ty si ten chlapec, ktorého mám rada, Čo nerobí bolesť a nevie, čo je zrada. Ty nepochopíš, čo ku tebe cítim, Ty, ktorého milujem a ľúbim. Môj plameň mi v srdci nikdy nezhasne, Aj keď mi srdce od žiaľu praskne. Načo ti bude fotka moja, Keď nevieš, ktorá je láska tvoja. Pozri mi do očí a povedz jedno: Máš ma rád, alebo ti to je jedno? Ak môj cit pre teba neznamená nič, Tak všetko krásne odhoď preč a znič! Martina Kiaczyová a Daniela Špániková, 1. NA Jednou z osvedčených metód, ako dosiahnuť lepšie výsledky vo vyučovaní hociktorého cudzieho jazyka, je učenie sa originálnych textov spamäti. Vám istotne nie je nič bližšie ako texty piesní populárnych spevákov. Tu vám časť jedného predkladám. Vypíšte si neznáme slovká, preložte si ho, všimnite si časy, gramatické a štylistické zvláštnosti a naučte sa ho presne naspamäť. A pritom sa zamyslite, či je obsah piesne hlbokomyseľný, alebo či... No angličtina je to v každom prípade originálna. / aj spisovná?!/ (im) Marc Anthony : You Sang to Me I just wanted you to comfort me When I called you late last night you see I was fallin into love Oh yes, I was crashin into love. Oh of all the words you sang to me About life, the truth and bein free Yeah you sang to me, oh how you sang to me. Girl I leave off how you make me feel So I questi on all this bein real Coz I am not afraid to love For the fist time I m not afraid of love. Oh, this day seems made for you and me And you showed me what life needs to be Yeah, you sang to me, oh you sang to me. 7

8 Drogy idú svetom Šírenie a užívanie drogy naberá na intenzite. Obyčajné cigarety sú už málo, radšej marihuana alebo ešte niečo silnejšie! Každý z nás by mal vedieť, aké nebezpečenstvo omamné látky predstavujú, že s drogou je život prenáramne ťažký. Pozhovárali sme sa človekom, ktorý to skúsil na vlastnej koži: My : Kedy a prečo si s drogami začal? On : Mal so 14 rokov, keď mi starší kamarát ponúkol marihuanu. Nevedel som, do čoho idem, ale skúsil som... My : Potom prišli tvrdšie drogy? On : V 15 rokoch som prešiel na hríby, tzv. lisohlávky a nasledoval pervitin. Vtedy som už začal tušiť, kam táto cesta vedie. My : Nedokázal si už odolať. A čo bolo ďalej? On : Strašné. Heroín! Keďže bol drahý, začal som doma kradnúť, a tak som stratil kontrolu nad sebou samým. Našiel som ale silu a ako 17 ročný som sa prihlásil na liečenie. Vrátil som sa po 2 rokoch. My: Myslíš, že už s tým nezačneš? On : Nie, už nechcem sklamať rodinu, ktorá pri mne stojí a na ktorú sa môžem spoľahnúť. Veronika Zemanová a Enisa Redžovič, 1. C Poznámka: Tento článok rozhovor som dostal ako vôbec prvý príspevok do nášho novovzniknutého časopisu Holeška (vtedy mal ešte pracovný názov Čerenec) presne 8. septembra Ďakujem! (im) Pretvárať vytrženia Rozbúrať viditeľné cykly života, Súmrak pravdy nastane slepota Mŕtva česť drahá hodnota Ospalý klesá nastáva suchota Zlo na zemi špina a temnota Starosti zármutok v záruke samota Bezmocný charakter úplná pustota Po výbuchu nás zahalí prudká potopa! Veronika Pastyříková, 1. B (?!) Láska Je zaujímavé, že slová láska a skala sa skladajú z tých istých písmen. To ale neznamená, že sú rovnako trvácne. Hovorí sa, že ľudské šťastie i ľudské trápenie pochádza do značnej miery z toho istého zdroja- z lásky. Človeku prináša radosť ale aj bolesť najmä zamilovanosť. Keď sa dvaja ľudia zblížia, prežívajú úžasný pocit vzájomnej podpory. Tento pocit však niekedy príliš rýchlo vyprchá. Jeden múdry človek raz povedal: Je oveľa ľahšie zamilovať sa, ako v láske zotrvať. Mnohé filmy, knihy i texty populárnych piesní vykresľujú obraz lásky neskutočne. Je každá láska ako príbeh o Šípkovej Ruženke a krásnom princovi? Je láska samá romantika, nežnosť a vzájomný ohľad? V skutočnom ivote sa Ruženka raz zobudí a zistí, že princ už nie je taký, akým bol predtým. Ale my, ľudia, sme v neustálom pokušení začínať stále a znova s novou láskou. Nestačí nám, že sme si už spálili krídla. Láska v skutočnom živote nie je totožná s príbehmi lásky z telenovely! Iný múdry človek ale tvrdí, že na svete niet toľko lásky, aby sme ju mohli zanedbávať Mária Gerátová, 1. B Náš rozhovor s riaditeľkou Stredného odborného učilišťa odevného vo Vrbovom Ing. Annou Halamovou Otázka : V minulosti sa mi pri vyslovení mena Vrbové vybavovali pojmy ako Trikota, futbalista Adamec, či Móric Beňovský. O škole, v ktorej som v súčasnosti učiteľom i zodpovedným redaktorom školského časopisu Holeška, som vtedy nevedel. Preto vás, pani riaditeľka prosím, aby ste mi, tak isto ako čitateľom Holešky, priblížili jeho históriu. Odpoveď : História našej školy sa začala písať 1. septembra 1952, kedy sa pri n. p. Trikota zriadilo Stredisko učňovského dorastu. Mohla by som zalistovať v rôznych dokumentoch, ale ja dám radšej prednosť spomienkam živého človeka- pamätníka tých čias. Je ním prvá majsterka odborného výcviku, dnes už 90 ročná pani Emília 8

9 Železníková. Pred 2 rokmi, pri príležitosti 50. výročia založenia nášho učilišťa si našla pre mňa čas, aby mi porozprávala o tom, čo iste zaujme vás i vašich čitateľov. Majsterkou vtedajšieho Strediska pracujúceho dorastu sa stala predovšetkým preto, že predtým prešla všetkými oddeleniami výroby a bola schopná dievčatá naučiť strihať, šiť, snovať i pliesť. Vtedy nemali vlastné priestory, často sa sťahovali, strojový park bol zaostalý. Po 5 rokoch sa výučba predĺžila na 2 roky a pracovisko sa zmenilo na Závodnú učňovskú školu. Pribudla ešte jedna majsterka a do učenia prišli aj chlapci. Pani Železníková rada spomína na svoje zverenkyne, ktoré boli slušné a poslušné a bola s nimi radosť pracovať. Mohla by som začrieť aj do spomienok ďalšej pamätníčky tých dávnych čias prvej vychovávateľky v DM, pani Štefánie Rapantovej, vtedy Geletovej. Splním vaše želanie a jej spomienky spracujem vo forme rozhovoru do ďalšieho čísla časopisu. Škola sa v ďalších rokoch rozvíjala spolu s Trikotou- rástla potreba odborne vzdelaných ľudí. Vytvorilo sa Učňovské stredisko Trikota, v ktorom bol odborný výcvik a teoretické vyučovanie zabezpečovala Učňovská škola v Piešťanoch. V máji 1972 bolo zriadené a do siete OU zaradené naše Odborné učilište. Viedol ho námestník pre kádrovú a personálnu prácu. Vtedy boli na škole pre chlapcov zavedené odbory mechanik odevných strojov, nastavovač pletiarskych strojov, strojný zámočník, kuchár, garbiar, elektromechanik a pre dievčatá pletiarka, krajčírka a trojročný učebný odbor dámska krajčírka. SOU odevné vzniklo a v roku 1991 sa jeho zriaďovateľom stalo ministerstvo priemyslu. Žiaci dostali možnosť navštevovať školu aj popri zamestnaní a operátorov odevnej výroby so zameraním na stroje a zariadenia sme pripravovali z celého vtedajšieho Československa. O súčasnosti školy, ako ste mi povedali, vás informovala moja zástupkyňa pre TOV Ľubomíra Skovajsová, a tak mne na záver tejto obsiahlej odpovede zostáva predložiť vám ešte dva zaujímavé fakty. Prvý hovorí, že riaditeľom školy bol celých 37 rokov d. t. Jozef Majerník, ktorý odišiel na zaslúžený odpočinok v roku 2001 a druhý uvádza, že brány nášho učilišťa opustilo temer 5000 žiakov. Otázka: Môžete porovnať chod školy v minulosti so súčasným stavom? Odpoveď: Toto porovnanie je takmer nemožné. Na škole som už 21 rokov, ale za takých podmienok ako dnes sme predtým nikdy nepracovali. Na celkový chod školy musíme vynakladať veľké úsilie. Zriaďovateľ nám poskytuje minimum prostriedkov, hlavne na mzdy a ostatnú činnosť si vo väčšej miere musíme hradiť z vlastných prostriedkov. Napriek týmto problémom sme mali hospodársky výsledok za rok 2003 vyrovnaný. Verím, že tak tomu bude aj v tomto roku Otázka: Aká je vaša predstava o škole do budúcnosti? Ste optimistka? Odpoveď: Áno, som optimistka. Ináč by som túto prácu vykonávať. Niekedy sa ale pristihnem pri otázke, či to všetko úsilie, ktoré spoločne s celým kolektívom vynakladáme, má zmysel. Ale každý úspech pomáha takéto myšlienky zahnať. A čo sa týka budúcnosti školy, tá závisí od viacerých faktorov- počtu žiakov, finančných prostriedkov i kvality práce všetkých pracovníkov školy, na legislatíve i na pochopení a pomoci nadriadených orgánov. No i tak, opakujem, som optimistka. Otázka: Staršie generácie mávajú často až príliš kritický pohľad na mladú generáciu. Aký je váš pohľad na súčasnú mládež? Odpoveď: Táto téma je veľmi obšírna. V teoretickej rovine i v praxi. My tu riešime problémy temer denne. Rozdiel medzi mladými v minulosti a dnes nie je markantný, no ja ho pozorujem. Konkrétne? Vyjadrím to číselne. Ak v predtým z 10 študentov mali problém so správaním štyria, teraz to je šesť. Kde hľadať príčinu? Škola poukazuje na rodinu, rodičia na školu.a spoločnosť? Tá mlčí. Napriek tomu podstatná časť staršej generácie verí, že z našej mládeže vyrastú dobrí a zodpovední ľudia, na ktorých budeme hrdí. Otázka: Čo odkážete čitateľom i prispievateľom Holešky? Odpoveď: Tvorcom Holešky želám čo najviac dobrých nápadov a aby sa ich rady rozširovali. Čitateľom zasa poučenie i dobrú zábavu. 9 Pripravil Ivan Machala

10 Už nie je hračkársky pes Bol pekný slnečný pondelok a ja som sa vracala domov zo školy. Posledné slnečné dni tohto leta si užívali aj moji krásni priatelia- nemecký ovčiak Bona, bernský salašnícky pes Brix a jeho malé šteniatko Balu Zrazu som počula strašný štekot Môj provokatívny sused išiel venčiť svojich dvoch nemeckých ovčiakov. No nielen venčiť, ale aj provokovať mojich psov. Myslela som, že všetko zostane iba pri štekote. Ten však silnel aj tým, že sa pridávali aj susedove psy. Vyšla som skontrolovať situáciu a môj Brix v ohrade chýbal. Kde je? Bije sa so susedovými psami, ktorý ich provokatívne pustil z vodítiek (podľa našich jazykovedcov z vôdzok,- pozn. im). Zbehla som rýchlo do pivnice po babetu a išla na miesto bitky. Dúfajúc, že keď Brix začuje zvuk babety, pôjde za ním. Nie. Psy pokračovali v bitke a ja som sa neodvážila ich rozbraňovať. Po chvíli sa samy uspokojili a začali sa oňuchávať. Zavolala som na Brixa a on sa rozbehol za mnou. Vtedy na neho skočil jeden z vlčiakov. A čo sa vtedy nestalo! Brix chytil vlčiaka za krk a hodil ho do role aspoň tri metre ďaleko. Znova pribehol k nemu a bil ho tak, že vlčiak nevládal ani vstať. Potom sa Brix rozbehol za druhým vlčiakom, ktorému sa podlomili nohy- nuž ho nechal tak. Sused miesto toho, aby so psami zutekal, začal Brixa mlátiť vodítkom. Modlila som sa, aby ho Brix neroztrhal. Ale Brix ma poslúchol a odišiel so mnou domov, kde som ho zatvorila do ohrady. Odvtedy sa Brix veľmi zmenil. Akonáhle zbadá či zacíti tohto suseda, je nervózny a hľadá cestu, ako sa k nemu dostať. Bojím sa, že ju raz nájde. Ale to už bude pre suseda neskoro. Brix mu oplatí bolesť, ktorú mu spôsobil. Vtedy už nik nebude volať Brixa hračkárskym psom. Prečo? Prečo si ma opustil? Prečo to tak bolí? Prečo neustále plačem? Myslíš, že to bol len klam? Ale ja nemyslím, Tak odpovedz, prosím. Čakám už tri dni, Odpoveď stále nemám No ružu od teba mám pritisnutú k perám. Veronika Bielková, 2. B Anna Gažovová, 1. A Účelové cvičenie Triedy 2. A, B, C mali v piatok 17. septembra 2004 účelové (?!), predtým branné cvičenie. Vedúcou cvičenia bola pani profesorka Dominová, pedagogický dozor a prednášky mali aj profesori Haladíková a Machala. Naším cieľom bola priehrada Čerenec, kde sme si vypočuli prednášky o protipožiarnej ochrane, zdravotníckej príprave a o bezpečnosti pri cestnej premávke. Domov sme sa vracali s úsmevom, že sme si užili prírody a aj sa poučili. Veronika Bielková, 2. B Jediná otázka zástupkyni riaditeľa pre TOV Ľubomíre Skovajsovej: O histórii a premenách školy sme sa dozvedeli z nášho interview s pani riaditeľkou. Vás prosíme, aby ste našich čitateľov zoznámili s jej súčasným stavom a jej smerovaním do budúcnosti. Už z názvu SOU odevné sa dá vycítiť, že škola zabezpečovala výučbu odborníkov pre odevný priemysel. Vplyvom požiadaviek trhu sa otvorili ďalšie učebné a študijné odbory. A tak dnes majú naši žiaci možnosť vyštudovať odbory kaderník, kozmetička, operátor odevnej výroby. Okrem toho zabezpečujeme vyučovanie v nadstavbovom štúdiu pre podnikanie v remeslách a službách a vlasovú kozmetiku. Vyučovanie teoretických a odborných predmetov sa uskutočňuje v 13 učebniach, z ktorých sú tri odborné: učebňa jazykov, výpočtovej techniky a techniky administratívy. O štúdium na našom SOU je z roka na rok väčší záujem. Verím, že naši žiaci pochopia snahu pedagógov odovzdať im čo najviac poznatkov, aby z nich stali ozajstní odborníci. Za rozhovor poďakovali členky RR časopisu Holeška 10

11 Mama Mama je najdôležitejšou osobou v živote človeka. Preto si ju treba veľmi vážiť. Len si predstavte, čo všetko pre nás, svoje deti, urobila a robí. Aké bolesti prežívala, keď nás privádzala na svet. Keď sme v noci plakali, tíšila nás teplým mliečkom. Chuderka mama z práce príde unavená, upracovaná len preto, aby sme mali všetko, čo potrebujeme. Pokiaľ si to nedokážeme zaobstarať sami. Kto nespal a sedel ti pri postieľke, keď ťa trápili horúčky? Kto ťa po prvýkrát viedol za ruku do škôlky a do školy? Predsa mama! Vrátiš jej to, keď budeš dospelý? Len jej sa môžeš zdôveriť so všetkými problémami, s ňou sa môžeš porozprávať o všetkom. Ona je najväčšou oporou v tvojom živote. Mama je plameň, ktorý horí a na konci života zhasne ako svieca. Marcela Konečná, 1. B Životné prostredie Od nás samotných závisí, v akom prostredí žijeme. Je len a len našou povinnosťou, aby sme sa o životné prostredie Veronika Hlúchová, 1. A starali. Musíme sa snažiť obmedziť používanie umelých hnojív a nahradiť ich prírodnými. Musíme nielen vedieť, ale aj konať- odpadky patria do koša, skládky budú iba tam, kde je to určené! Chémia má slúžiť ľuďom a prírode a nie im škodiť! Nedávno som bola pri studničke, z ktorej sa pred časom bola radosť napiť. Teraz som videla nielen v jej okolí, ale aj v nej samotnej papiere, rozbité fľaše a iné nečistoty. Príroda nám dáva veľa dobrého. Čo keby sme sa aj my jej odplácali dobrým? Ona toho ani tak veľa nepotrebuje len aby sme jej dali pokoj a neubližovali jej. Lenka Poláčková, 2. C Tesne pred 15. septembrom t. r. mi moji študenti s radosťou zvestovali, že v tento deň nepôjdu do školy, lebo je sviatok Sedembolestnej Panny Márie. To je pekné, vravím, ale čo to znamená, že Matka Božia je sedembolestná. Nevedel odpovedať ani jediný! Slúži im však ku cti, že o niekoľko dní som mal na stole zopár článkov, v ktorých bola oná neznáma vysvetlená. Vybral som z nich jeden, ktorý nebol vystrihnutý z cirkevných novín, ale napísaný rukou: Sedembolestná Panna Mária Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska a veriaci si uctievajú týchto jej sedem bolestí: 1. Bolesť pri predpovedi Simeona, že do jej vlastnej duše prenikne meč 2. Bolesti pri úteku do Egypta 3. Bolesti pri strate 11 ročného syna Ježiša v Jeruzaleme 4. Bolesti pri stretnutí s Ježišom na krížovej ceste 5. Bolesti pri jeho ukrižovaní a smrti Ježiša 6. Bolesti, keď držala v náručí Ježišovo mŕtve telo 7. Bolesti pri pochovávaní Ježiša To vám býva rečí, keď sa stretne zopár tetičiek, stareniek, aká je dnešná mládež nemožná, zlá...- nenájdu na nej suchú nitku. Aká je tá mládež naozaj? Utvorte si obraz aj z nasledujúcich zopár príspevkov do našej Holešky. Zamyslite sa nad vzťahom našich študentov k trpiacim, k prírode, k láske, k tragédii menom droga, k životným hodnotám. Skutočná láska k blížnemu Mám malého kamaráta Jožka, ktorý žije v detskom domove. Poznám ho od jeho troch rokov. Dnes má už osem. Veľmi sa tešil do školy, ale užil si jej necelý týždeň- lekári mu zistili nádor na pravej ruke. Amputácia je strašné slovo, ale iba ona mohla Jožkovi zachrániť život tak hovorila správa z histológie. Lenže nádor pokračoval vo svojej strašnej ceste až k pľúcam. Chemoterapia možno oddialila..., ale Jožkov výzor hovorí zreteľnou rečou. Sľúbila som mu, že budem pri ňom stále stáť a že, aj keď sme od seba vzdialení, mám ho pri sebe, vo vnútri svojho srdca. A pevne verím, že aj on vo svojom detskom srdiečku nosí mňa. Jaroslava Jantová, 1. B O Petrovi Bolo to asi pred 6 rokmi. Chlapcovi menom Peter sa začal rútiť svet. Mal iba 17 rokov a celý život pred sebou. Mal veľa kamarátov a keď sa začal jeho dlhý a ťažký boj, niektorí trpeli spolu s ním, iní sa od neho odvrátili. Raz ráno ho začalo bolieť brucho. To prejde, pomyslel si a odišiel do školy. Bolesti ale neprešli, ba stupňovali sa. Nemocnica. Rakovina. Nádor v hlave. Rodičia presedeli pri jeho posteli celú noc. On sa to dozvedel až ráno. Silný a sebavedomý sa nemienil poddať. Plačúcim rodičom povedal: Tento boj bude ťažký, ale ja v ňom zvíťazím! 11

12 Nik mu nedával nádej, ani lekári, ale jeho vôľa žiť bola silnejšia než choroba. A preto zvíťazil. Dnes je šťastne ženatý a má trojročnú dcérku. Je plný elánu. Pripravila: Lenka Poláčková, 2. C Stoja si za tým? Stáva sa, že niektorí žiaci sa v návale horlivosti snažia pretvoriť učebnú látku podľa svojich predstáv a vedomostí. My ich nechceme zosmiešniť, a preto neuvádzame meno autorov týchto trochu či viac skomolených výrokov. Naopak, prosíme žiakov či vyučujúcich o ďalšie príspevky (RR Holešky) Žiak 1. roč. : Štúr vydával Slovenské národné noviny s prílohou Orol skalný Žiačka 2. roč. : Balzac napísal dielo Ľudská komnata Žiak 2. roč. : J. Záborský : Pán slavistický farár ( v písomke) Žiak 2.- roč. : Štúr bol prenasledovaný materskou vládou Žiak 2. roč. : Boli to matričné roky Žiak ZŠ : Rybie filé... to sú kosti obalené v onom... Pripravila RR Holešky Mimo učební 1. Str otvorenie nového šk. roku pracovné zasadnutie pedagogických pracovníkov 2. Š posedenie zamestnancov školy pri príležitosti životného jubilea riaditeľky školy Ing. Anny Halamovej V ten istý deň sa doobeda konali opravné skúšky, tzv. reparáty 3. Š slávnostné otvorenie školského. r (pani riaditeľka Ing. Anna Halamová), predstavenie nových členov zboru Mgr. Eva Jurčová na školení uč. cudzích jazykov nové formy maturitných skúšok Mgr. Valášková to isté, ale v slovenskom jazyku a literatúre 6. Pi účelové cvičenie žiakov 2. ročníka ved. Mgr. Dominová, ped dozor Ing. Haládiková a Dr. Machala 7. Ut to isté žiaci 1. ročníka- ved. Mgr. Dominová, ped. Dozor Dr. Machala, Ing. Haládiková, Ing. Pastúchová, CsC. Pozn. Riadne i operatívne porady ped. Zboru sa konali aj v dňoch 3., 13. a 29. septembra 2004 a 4. a 11. okt Pi účasť našich študentov na INTERBEAUTY v Bratislave (2 autobusy) Ped. dozor : Ing. Haládiková, Mgr. Jurčová, p. Fidlerová a p. Krišková Pi Výchovný koncert štúrovci Toto sú aktivity školy do 1. októbra Prosím kolegov i žiakov, aby mi nasledujúce akcie mimoškolskej činnosti oznámili po ich uskutočnení písomne so základnými údajmi. Napr. krúžkovú činnosť, exkurzie, výlety a pod. (im) Diljara a Chalida Nie každá škola sa môže pochváliť, že v jej laviciach sedí študentka z ďalekého a pre nás istotne aj exotického Kirgizska. Naša áno, pretože do nej chodia a hneď dve. Volajú sa Diljara a Chalida Kasymové. Obe slečny sa dostali do tried, kde učím slovenský a jednu z nich i anglický jazyk. Žiaľ, zatiaľ ani jeden z nich neovládajú a tak si pri komunikácii s nimi vypomáham ruštinou, ktorú som študoval v Bratislave i Moskve. Bývalý Sovietsky zväz i Ruskú federáciu som navštívil celkove 14krát, no do ich vlasti sa mi dostať nepodarilo. Zato som hrdý na to, že sa osobne poznám s ich najväčším spisovateľom Čingizom Ajtmatovom. Svoju vlasť nám obe sestry priblížili v rozsiahlom článku. (im) 12

13 Kirgizsko Kirgizsko je odľahlá izolovaná horská stredoázijská krajina. Hraničí s Kazachstanom, Uzbekistanom, Tadžikistanom a Čínou (v nej sestry boli). Hlavné mesto sa volá Biškek, predtým Frunze. Republika je obkrúžená horským chrbtom Ťan- Šaň Najvyšší snežný štít je vysoký viac než 7 tisíc metrov. V Kirgizsku sa nachádza aj modré hlboké i široké slané jazero Issyk Kul, čo znamená Horúce jazero. Na jeho brehu, obsypanom množstvom mušlí, vyrástli rekreačné strediská, najmä pre deti. V ére Sovietskeho zväzu sa nazývali pionierskymi tábormi. Turistami je navštevované aj hlavné mesto Biškek, ktoré v poslednej dobe veľmi zmenilo svoju tvár. Naša republika má asi 4, 5 milióna obyvateľov. Okrem domácich Kirgizov tu žijú aj iné národnosti: Rusi, Nemci, Rómovia, Turci, Kórejci, Číňania. Nová vlajka sa stala našim symbolom v roku Je na nej zobrazená jurta z vtáčej perspektívy a od nej sa do strán rozbiehajú slnečné lúče. Toto zobrazenie nie je náhodné: jurta, kruhovité obydlie s drevenou kostrou potiahnutou kožou, je tradičný symbol kočovného života miestnych obyvateľov. Štyridsať slnečných lúčov zasa predstavuje 40 kirgizských kmeňov. Naša vlasť je krásna a prajeme vám, aby sa o tom presvedčili na vlastné oči.. Diljara Kasymová, 1. C a Chalida Kasymová, 1. B Novomestský jarmok Tento jarmok nemôžem podrobne opísať, lebo som na ňom bola spolu s rodičmi asi tri hodiny. Hlavne preto, že trval tri dni- od piatku do nedele. Od brezovského sa líšil najmä tým, že bol neporovnateľne väčší. Neprevládali tam stánky vietnamcov, ale s tovarom našej výroby. Bola tam obuv Skačany, prádlo Slovenka, náš kožený tovar a pod. Keďže tu bolo viac ľudí ako na Brezovej, bolo tu i viac stánkov s občerstvením a tiež kolotočov, húsenkových dráh a húpačiek apokalypsa, labute, koníky, veľké lode, autíčka, ruské kolo a iné. O strelniciach ani nehovorím, takisto ako o rôznych zábavno súťažných hrách o rôzne ceny. Zuzana Ingrová, 1. A Trnavský jarmok Moji spolužiaci sa ešte len tešili na jarmok, ktorý bude o týždeň v Novom Meste nad Váhom, ja som sa už prechádzala po jarmoku trnavskom. Všetko tam bolo pekné, prialo i počasie. Na námestí vystupovali rôzne slovenské kapely, ľudové i moderné, napríklad Kopaničiar alebo Twins. Stánkov bolo okolo 200. Páčila sa mi dobrá zábava, predavači perníkov, kolotoče. Naopak, nepáčilo sa mi, že niektorí ľudia boli dosť nervózni, mali zlú náladu, ba mnohí boli opití už za denného svetla. Z jarmoku som si odniesla okrem dobrých pocitov, ktoré prevládali, aj perníkové srdce a veľké lízatko, ktoré som kúpila kamarátke. Jaroslava Jantová, 1. B Brezovský jarmok Tohoročný jarmok v Brezovej pod Bradlom bol oveľa slabší než predchádzajúce. Podľa tradície trval iba jediný deň. Zvláštnosťou bolo, že tentoraz nepršalo, ba počasie bolo veľmi pekné. Slabšia úroveň jarmoku asi vyplývala aj z toho, že v ten istý deň bol jarmok aj v Trnave. Na našom jarmoku bolo veľa stánkov s rozličným tovarom: oblečenie, domáce a školské potreby, hračky, obuv. Nechýbali ani sladkosti, výšivky či varešky. Predávali sa i knihy o M. R. Štefánikovi, Bradle a o histórii nášho mesta. Kultúru jarmoku zvýraznili aj dve vystúpenia súboru Iskierka a tiež ľudová hudba. Usporiadatelia jarmoku popri zábave mysleli aj na žalúdky návštevníkov. V stánkoch s občerstvením predávali cigánsku pečienku, pečenú klobásu, hotdogy i sladký burčiak. Na záver jarmoku sa rozprúdila na námestí zábava, ktorá trvala neskoro do noci. Silvia Saková, 1. A 13

14 Strana 2: Čo chceme s novinami našimi Jeseň A predsa Holeška Strana 3: Slovo na cestu Zmysel života Prázdniny v Ružomberku Holiday vo Francúzsku Prázdninové starosti a radosti Starna 4: Moje prázdniny Prechádzka Istanbulom Móric Beňovský Ján Zigmundík Báseň o Slovensku Srdce (Pri príležitosti Dňa srdca) Strana 5: Môj dedko spomína Otec spomína (Príbeh z vojenčiny) Zo spomienok prastarého otca Strana 6: Futbal je hra pre všetkých Nie je škola ako škola Prečo som sa rozhodla pre túto školu Prečo som si vybrala práve túto školu Strana 7: Nová škola Si ten Marc Anthony : You Sang to Me Holeška, časopis študentov SOU odevného vo Vrbovom Vydáva SOUo Vrbové, číslo 1, ročník I., jeseň 2004 Redakčná rada: Anna Gažovová-1.A, Miroslava Hošnová-1.A Jaroslava Jantová-1.B, Veronika Bieliková-2.B Petra Machalová-3.A, Peter Fiala- 3.A, Jarmila Drinková-4.A Zodpovedný redaktor: PhDr. Ivan Machala Výtvarný redaktor: Peter Fiala Technický redaktor: Michal Jamrich 8.A, ZŠzMŠ Podolie Návrh obálky: Peter Fiala Realizácia obálky: Michal Jamrich 8.A, ZŠzMŠ Podolie Strana 8: Drogy idú svetom Pretvárať vytrženia Láska Strana 8-9: Náš rozhovor s riaditeľkou Stredného odborného učilišťa odevného vo Vrbovom Ing. Annou Halamovou Strana 10: Už nie je hračkársky pes Prečo? Účelové cvičenie Jediná otázka zástupkyni riaditeľa pre TOV Ľubomíre Skovajsovej Strana 11: Mama Sedembolestná Panna Mária Životné prostredie Skutočná láska k blížnemu O Petrovi Strana 12: Stoja si za tým? Mimo učební Diljara a Chalida Kirgizstan Strana 13: Novomestský jarmok Trnavský jarmok Brezovský jarmok 14