Hodnotenie efektívnosti manažmentu národných parkov SR. Juraj Švajda FPV UMB Banská Bystrica

Transcription

1 Hodnotenie efektívnosti manažmentu národných parkov SR Juraj Švajda FPV UMB Banská Bystrica

2 Úvod Biodiverzitaplanéty sa znižuje (WWF Living Planet index, IUCN Red List) Jeden z nástrojov na zastavenie tohto negatívneho trendu je vyhlasovanie chránených území Počet chránených územív posledných rokov rapídne narastá(viac ako 20% Európy tvoria chránené územia) Zmena koncepcie ochrany prírody od konzervačnej stratégie k aktívnemu prístupu (nie len ekologické interakcie ale aj ekonomické a socio-kultúrne vzťahy)

3

4 Hlavnécieleštúdie Aplikáciajedného z nástrojov na hodnotenie a implementáciu integrovaného manažmentu chránených území(na svete je celkovo 40 rôznych metodík vo viac ako 100 krajinách) Odporúčania potrebnépre zlepšenie a zefektívnenie manažmentu v slovenských podmienkach

5 Prehľad problematiky Dohovor o biologickej diverziteprijatý v roku 1992 na konferenciiosn pre ŽP a rozvoj v Rio V roku 2002 na svetovom summite o TUR v Johannesburgu bol prijatý konkrétny cieľ(znížiť súčasný trend poklesu biodiverzity do roku 2010) Chránenéúzemia sa pokladajúza jeden z najefektívnejších nástrojov (MEA, 2005)

6 Politika EÚv oblasti ochrany biodiverzity ( chránených území, km², 20% územia EÚ) Systém chránených územína národnej úrovni by mal byťustanovený a udržiavaný efektívne a mal by byťekologicky reprezentatívny (papierové parky)

7 Kategórie prístupk manažmentu Manažmentové kategórie chránených území podľa IUCN predstavujúglobálne uznaný systém (CBD) Z celkovo chránených územína svete je viac ako 60% klasifikovaných podľa IUCN systému IUCN definuje 6 základných kategórií chránených územípodľa primárneho cieľu manažmentu

8 Priorita manažmentu v jednotlivých kategóriách chránených území Typ manažmentu Ia Ib II III IV V VI vedecký výskum ochrana divočiny ochrana druhovej diverzity podpora a udržovanie environmentálnych služieb ochrana špecifických prírodných a kultúrnych charakteristík turistika a rekreácia výchova udržateľné využitie prírodných zdrojov podpora kultúrnych a tradičných atribútov

9 Modelovéúzemia

10 Metodika IPAM (nezávislosť, interaktivita, integrácia najlepších prístupov) vytvorenie užívateľského profilu na stránke vytvorenie profilu hodnoteného chráneného územia samohodnotenie a kontrola jednotlivých oblastí manažmentuchránenéhoúzemiavprípravnejfáze, fáze základného a detailného plánovania aimplementačnejfáze(3 fázy, 25 oblastíaktivity, 85 otázok) hodnotiaca správa o vývoji a detailná správa doporučenia

11 Štruktúra systému IPAM

12 Etapa Oblasť aktivity Prípravná fáza vývoj idei a vízie kontrola uskutočniteľnosti komunikácia a participácia I. začlenenie do systému chránených území Plánovacia fáza základné plánovanie plánovacia príručka komunikácia a participácia II. základný výskum zavedenie plánovania označenie a vyhlásenie detailné plánovanie vyhlásenie poslania a základné dokumenty ekosystémovo založený manažmentový plán návrh regionálnych ekonomických programov špecificképlánovanie (doplnkovéplány) Implementačnáfáza personálny aorganizačný rozvoj hodnotenie efektívnosti manažmentu financovanie (business plán) hodnotenie vplyvov alimitov manažment údajov a informácií výskum a monitoring komunikácia a participácia III rozvoj regiónu chráneného územia plán spolupráce informácie, interpretácia, výchova a vzdelávanie manažment návštevníkov, služby ainfraštruktúra marketing a práca s verejnosťou

13

14 Výsledky slovenskénárodnéparky majúpomerne dlhútradíciu a históriu, niektoré oblasti manažmentu však spôsobujú výraznéproblémy v špecifických oblastiach (ani jeden nedosiahol aspoň50% úroveň) všetky veľkoplošne chránenéúzemia boli na Slovensku vyhlásenév predošlom obdobísocializmu (typický prístup zhora nadol) bez alebo len s veľmi slabým formálnym procesom diskusie so všetkými relevantnými subjektmi a vlastníkmi nízka podpora miestneho obyvateľstva k ochrane prírody potreba začaťs definovaním spoločnej vízie o území, vypracovaťštúdie uskutočniteľnosti a zlepšiťkomunikáciu a participáciu v užvyhlásených chránených územiach

15 60 index of completion ,5 30,5 48,25 41,25 40,25 45,75 33, Tatranský NP Pieniny NP Muránska Planina NP Poloniny NP Slovenský Raj NP Slovenský Kras NP Nízke Tatry NP Veľká Fatra NP Malá Fatra NP index of completion 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% Pre-Phase Basic Planning Detailed Planning Implementation Phase Tatranský NP Pieniny NP Muránska Planina NP Poloniny NP Slovenský Raj NP Slovenský Kras NP Nízke Tatry NP Veľká Fatra NP Malá Fatra NP

16 veľmi kriticky je potrebnéhodnotiťmetodiku prípravy zónovania národných parkov (transparentnosť, kritériá, akceptáciu) a najmä skutočnosť, že len jeden z 9 národných parkov má schválenú zonáciu v oblasti základného plánovania slovenským národným parkom chýba najmäširšia komunikácia a participácia verejnosti na plánovacích procesoch (konzultačnéa poradnézbory) ako aj prezentácia navonok (hovorcovia, noviny národného parku) slovenskénárodnéparky majútiežzjavnéproblémy so splnením požiadaviek medzinárodnej kategórie Svetovej únie ochrany prírody IUCN pre kategóriu II. národný park (Rakúsko -nárok na podporu zo štátneho rozpočtu) predchádzajúce hodnotenia národných parkov na Slovensku užkritizovali, že proces rozhodovania vrátane kompenzáciíneštátnym vlastníkom je nejasný a zdĺhavý programy starostlivosti nie súzaloženéna ekosystémovom prístupe a ich príprava rovnako ako v prípade zonácie mešká

17 v oblasti regionálnych ekonomických programov chýbajúexaktnéštúdie, ktoréby vedeli prezentovaťpozitívny ekonomický dopad národných parkov a ich vnímanie v očiach verejnosti (výsledky z Rakúska a Nemecka jasne ukazujú, že turizmus v chránených územiach generuje významnébenefity pre regionálny rozvoj), tieto informácie potom zvyšujúaj akceptovateľnosťnárodného parku v očiach miestnych komunít a politikov štúdia z nemeckého národného parku Bavorsky les z roku 2008 ukázala, že národný park funguje ako významný ekonomický faktor (50% návštevníkov prichádza do regiónu práve kvôli existencii národného parku). 95% obyvateľov akceptuje národný park a mŕtve stromy neodradili ľudíod návštevy tohto územia, naopak problémy s podkôrnym hmyzom zvýšili atraktivitu územia vďaka možnosti pozorovať životný cyklus divočiny v európskych podmienkach veľmi podobnéštúdie boli realizovanéaj v rakúskom národnom parku Hohe Tauern, kde miera poznania, akceptovateľnosti a dojmu z návštevy národného parku dosahuje vysoko pozitívne čísla. Hohe Tauern dosahuje podľa údajov z roku 1999 výšku multiplikátora pre investície 1,94 (čo je viac ako v prípade diaľnic!)

18 špecifické plánovanie veľa rozličných dokumentácií na jednom území, ktoré sú naviac často v rozpore národné parky v oblasti personálneho a organizačného rozvoja nemajú spracovanú víziu organizačného a personálneho rozvoja, nevyvíjajú úsilie získať mladé osobnosti z regiónu a daťim možnosťbudúcej kariéry, v rozpore s tým naopak môžeme pozorovaťsilnútendenciu budovania centralizovanej a vertikálne viacvrstvovej štruktúry jednotnej organizácie (ŠOP SR), ktoráokrem toho, že je morálne opotrebovanávedie k nahromadeniu byrokracie, zníženiu efektívnosti, väčšiemu míňaniu peňazía takmer žiadnej rozhodovacej právomoci riaditeľov jednotlivých národných parkov (silný politický vplyv a lobing, etický kódex) niekoľko hodnoteníefektívnosti manažmentu chránených územív predošlých rokoch (WWF, IUCN), vtedajšie aj súčasné MŽP SR, priamo zodpovedné za národné parky, s doporučeniami nespravilo nič ŠOP SR zmenila pred rokom svoju organizačnúformu z rozpočtovej na príspevkovú, chýba jej celkovákoncepcia podnikania a novézdroje financovania, všetky národnéparky súzávisléna chudobnom štátnom rozpočte, ktorý ide v takmer plnej výške len na platy zamestnancov a na prevádzkovénáklady jednotlivých správ

19 štúdie hodnotenia vplyvov na životnéprostredie v národných parkoch zjavne nespĺňajúpožiadavku transparentnosti a hodnotenia aj ďalších aspektov (tzv. SEA) problémy v oblasti manažmentu údajov a informácií potrebných pre každodennú prácu (dostupnosťa aktualizácia ako aj prístup k údajom) a nedostatočný monitoring a výskum (chýba najmädlhodobý a socio-ekonomický monitoring) žiadny z národných parkov neprezentuje logo ako obchodnúznačku pre miestne produkty a služby medzinárodnáspolupráca aj z dôvodu jazykovej bariéry je stále slabáa je skôr založenána personálnych ad-hoc kontaktoch nežna systematickej spolupráci informačné, interpretačnéa vzdelávacie aktivity ponúkanénárodnými parkami nepokrývajúvšetky cieľovéskupiny a súzaloženévo väčšine prípadov na starých znalostiach a prístupoch bez použitia nových didaktických metód manažment návštevnosti je založený na paradigme zákazov a nie na proaktívnych metódach (interpretačnéprogramy, sprevádzanie verejnosti) chýba entuziazmus u profesionálnych ale aj dobrovoľných spolupracovníkov národných parkov a dlhodobépartnerstvo s médiami

20 Diskusia a záver Doporučenie používaťpodobnénástroje v existujúcich chránených územiach a pred ich vyhlásením (princíp prevencie) Širšíprístup k manažmentu chránených územíje súčasťou novej paradigmy Ďalšie problémy (finančnákríza, neistotaa hodnoty) Rýchle a vysokokvalifikovanérozhodnutia smerujúce k zlepšeniu manažmentu

21 otázky... Ďakujem za pozornosť