NÁJOM POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY NA SLOVENSKU V ZMYSLE NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY

Transcription

1 NÁJOM POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY NA SLOVENSKU V ZMYSLE NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY AGRICULTURAL LAND LEASING IN SLOVAKIA ACCORDING TO NEW LEGAL REGULATION Anna Bandlerová Summary Expectancy that agricultural land in Slovakia will be exploited in particular by its owners has not come true. The reality is based on the fact that the agricultural land is exploited mainly by tentants. This usual trend present in Slovakia is considered to be the european one. The aim of the new legal regulation related to agricultural land lease, that came into effect on January 1, 2004, is to stabilize the long-term leasing of agricultural land and to provide the relevant protection to tentants. The paper analyses the part of the legal regulation that regards to the lease of agricultural land exploited for the agricultural purposes at operation procedure of the enterprise. Key words Land lease, agriculture land, tenant Úvod Napriek veľkému legislatívnemu ruchu po roku 1990 vo všetkých oblastiach nášho hospodárstva, ťažko by sme hľadali úsek, kde bolo prijatých viac legislatívnych zmien ako v oblasti poľnohospodárstva. Štruktúra držby,proporcie pôdy obhospodarovanej vlastníkom, alebo pôdy prenajímanej sú významne rozdielne a menia sa časom od jedného štátu k inému. Na Slovensku bola problematika nájmu upravovaná po roku 1990 niekoľko krát a zrejme nie je možné urobiť záver, že súčasná právna úprava bude konečnou, alebo, že vydrží viac rokov. Je možné konštatovať, že smeruje najmä k ochrane nájomcu viac ako k ochrane vlastníka, čo je aj samozrejmé vzhľadom na skutočnosť, že poľnohospodársku pôdu v súčasnosti viac užívajú nájomcovia než samotní vlastníci poľnohospodárskej pôdy. Tento trend, ktorý je možné badať na Slovensku, je trendom celoeurópskym ( Tatík 2003). Materiál a metódy Príspevok sa opiera o právne normy,najmä o zákon č.504/2003 Zz o nájme poľnohospodárskych pozemkov,poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, Občiansky zákonník, zákon 229/1991 Zb. v znení zmien, ale aj o dôvodovú správu k novoprijatému zákonu o nájme pozemkov. Vychádza z dostupnej literatúry, Tatík(2003), Štefanovič (2003).Cieľom príspevku je urobiť analýzu zákona č.504/2003 Zz - avšak iba tých jeho ustanovení, ktoré sa dotýkajú nájmu poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely a nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. 34

2 Súčasný stav Po roku 1990 sa očakávalo, že na poľnohospodárskej pôde budú pracovať najmä vlastníci poľnohospodárskej pôdy., osoby, ktorým poľnohospodárska pôda bola v rámci reštitúcii vrátená, ale aj osoby,ktorým pôda bola počas obdobia socializmu združená v poľnohospodárskych družstvách, alebo užívaná štátnymi majetkami a ktoré po roku 1990 ju mohli opätovne začať užívať. Napriek tomu, že 70 % poľnohospodárskej pôdy je v rukách vlastníkov, že v rámci reštitúcií bola vrátená poľnohospodárska pôda pôvodným vlastníkom poprípade ich dedičom vo výmere ha( Pravda 19.XI.2003-Ekonomika), že výsledky výskumu ukazujú, že efektívnejšia je poľnohospodárska výroba u samostatne hospodáriacich roľníkov v porovnaní s podnikaním právnických osôb ( Fandel,P 2003) realitou zostáva,že očakávania vlády sa nenaplnili a vlastníci poľnohospodárskej pôdy majú záujem pôdu predať, alebo čo najvýhodnejšie prenajať. K na poľnohospodárskej pôde hospodárilo subjektov, z čoho bolo 1522 právnických osôb ktoré obhospodarovali ha z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy (89,80 % ).Z uvedeného počtu bolo 715 družstiev,hospodáriacich na ha celkovej plochy (53,77%), 627 spoločností s ručením obmedzeným hospodárilo na ha (26,14%).Akciové spoločnosti,ktorých bolo 94 hospodárili na ha p.p celkovej plochy (8,23%). Fyzické osoby nezapísané do obchodného registra obhospodarovali iba ha p.p,teda 10,20.% z celkovej plochy. Ak sa pozrieme na priemernú výmeru obhospodarovanej plochy jedným subjektom,tak je možné konštatovať, že poľnohospodárske družstvo hospodári v priemere na1 582,4 ha, spoločnosť s ručením obmedzeným na 877 ha, a samostatne hospodáriaci roľník na 10,20 ha. (Štrukturálny cenzus fariem SR 2001, Zelená správa 2003) Aj napriek tomu, že podieľ fyzických osôb hospodáriacich na pôde významne vzrástol, prevažnú časť poľnohospodárskej pôdy obhospodarujú stále transformované družstvá a obchodné spoločnosti. Prehľad o počte uzatvorených nájomných zmlúv, resp. o pôde obhospodarovanej vlastníkmi nie je k dispozícii. V súčasnosti nie je na Slovensku určená inštitúcia, ktorá by reálne dokázala zaznamenávať pohyb výšky nájomného. Skutočnosť užívania poľnohospodárskej pôdy je možné zistiť iba u pôdy,ktorá je vo vlastníctve štátu a u pôdy,ktorá nie je identifikovaná - pôdy,ktorej nie sú známy vlastníci,či už preto, lebo nie je známe ich miesto trvalého pobytu,alebo sídlo, poprípade vlastník nie je známy. Situácia v stave a užívaní poľnohospodárskej pôdy u vlastníkov nie je dostatočne prehľadná. Táto neprehľadnosť v štruktúre vlastníctva a v štruktúre užívania poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve fyzických a právnických osôb je daná neexistenciou funkčných štatistických zisťovaní a funkčných informačných sietí.na Slovensku je skoro nemožnosťou zistiť situáciu u poľnohospodárskej pôdy čo do počtu zmeny vlastníckych vzťahov (počet kúpnych zmlúv, zámenných zmlúv, kde predmetom je poľnohospodárska pôda ) u poľnohospodárskej pôdy inej než tej, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu.prístup k dokladom, na základe ktorých prišlo k zmene vlastníctva ( ako sú konkrétne kúpne, darovacie alebo zámenné zmluvy ), napriek tomu, že kataster je verejný, nie je možný. Zistenie zmien vo vlastníckych vzťahov u poľnohospodárskej pôdy by bolo možné iba za predpokladu, že by bolo umožnené nahliadnuť do jednotlivých konkrétnych zmlúv a tak oddeliť zmluvy,ktorých predmetom sú nehnuteľnosti iné než je poľnohospodárska pôda od zmlúv kde predmetom je výlučne poľnohospodárska pôda. Aj dôvodová správa k zákonu o nájme uvádza,že všeobecná evidencia uzavretých nájomných zmlúv neexistuje; Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 500 tis ha vo vlastníctve štátu a neznámych osôb na základe vyše zmlúv. 35

3 Nadväzne na uvedené sa nájomné vzťahy preto uskutočňujú v rámci hraníc hospodárskeho využívania poľnohospodárskych plôch s doplnením viac alebo menej určitých vlastníckych údajov v nájomných zmluvách. Nová právna úprava nájmu poľnohospodárskej pôdy Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie nájomných vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom, sú v ňom isté spoločné črty. Regulácia smeruje prevažne na zachovanie účelu nájmu, vrátane obnovy hospodárskej rovnováhy zmluvných strán pri zmene pomerov, za ktorých bola zmluva uzavretá a vo viacerých krajinách zohľadňuje aj štrukturálne vplyvy zmien obhospodarovateľa pôdy na agrárny sektor (vytváranie a zachovanie výkonných poľnohospodárskych podnikov). Nájom poľnohospodárskych pozemkov na Slovensku upravuje okrem občianskeho zákonníka ( 663 až 684) aj zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a to konkrétne jeho ustanovenia 22 ods. 2 až 6, 8 a 9. Po pokusoch upraviť nájom poľnohospodárskej pôdy nariadením vlády č.208/1994 Zz, bol v roku 2003 v čiastke 210 zbierky zákonov pod číslom 504 publikovaný zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon,sa stal účinným 1. januárom 2004 a jeho cieľom je stabilizovať dlhodobí nájom poľnohospodárskej pôdy. Ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku alebo jeho časti. Zákon zohľadňuje špecifiká predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov. Poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Zákon má 5 častí a okrem nájmu poľnohospodárskej pôdy, ktorej je venovaná najmä prvá a druhá časť zákona, upravuje vo svojej tretej časti otázku nájmu podniku na poľnohospodársku výrobu a vo svojej štvrtej časti nájom lesného pozemku na hospodárenie v lesoch.piata časť zákona sú spoločné a prechodné ustanovenia,ktoré výrazne zasahujú do nájmu poľnohospodárskej pôdy. V zmysle novej právnej úpravy je možné odlíšiť nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Podľa tohto rozdelenia je rozdelená aj právna úprava,keď v časti prvej upravuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a v časti druhej nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Zákonodarca v prvej časti zákona definuje pozemok, podľa ktorého pre účely citovaného zákona pokladá pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond,alebo do tohto poľnohospodárskeho fondu patrí. Pokladá zaň aj časť takéhoto pozemku alebo iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Zákon sa vo svojich ustanoveniach nedotýka predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinností z nich vyplývajúcich. Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske účely ako je uvedené v prvej časti tohto zákona by mala byť dostatočným právnym prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch. 36

4 Na zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa samozrejme použijú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva je uzatváraná v súlade s občianskym zákonníkom, pokiaľ to nie je stanovené týmto zákonom inak. To znamená, že nájomná zmluva sa môže uzatvoriť ústnepokiaľ nejde o nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Podmienkou platnosti zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je však nielen jej písomná forma ale aj dohoda o výške nájomného,poprípade dohoda o spôsobe jej určenia, pričom zákon určuje minimálnu výšku nájomného 1 % z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. Ak by išlo o tzv. zákonný nájom- teda nájom,ktorý vznikol vlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku podľa zákona 229/1991 Zb 22 ods. 2 až 6, 8 a 9 a to v tomto prípade bez ohľadu na skutočnosť, či pôjde o nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku alebo iba nájom na poľnohospodárske účely, nesmie byť výška nájomného v týchto prípadoch menej ako 1% z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. Nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí pokiaľ nepríde k inej dohode medzi zmluvnými stranami,ročne pozadu a to vždy k 1.októbru kalendárneho roka. Pokiaľ nájomca dal prenajatú vec do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok,prenajímateľovi vzniká právo na nájomné voči podnájomcovi,ktorému zákon dáva obdobné právo na primeranú zľavu z nájomného,poprípade právo na nezaplatenie nájomného v prípade zákonom stanovených dôvodov ako by bol nájmcom. Zákon upravuje minimálnu dobu nájmu u pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, keď expresis verbis uvádza, že : v prípade ak nedôjde k inej vzájomnej dohode,pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov. Zároveň právna úprava určuje aj maximálny čas nájmu, keď stanovuje v 8 zákona, že zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely ak je uzavretá na určitý čas, môže byť uzatvorená maximálne na 15 rokov. Odchylná úprava a možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy na dlhší maximálny čas je upravená v 8 ods.2. Maximálna dĺžka času pri uzatváraní nájomnej zmluvy je závislá od účelu na ktorý sa zmluva uzatvára a je pri založení alebo obnove ovocného sadu je možné to maximálne na 25 rokov, ak pôjde o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny, poprípade založenie alebo obnovu vinohradu alebo chmelnice tak najviac na 30 rokov. V prípade založenia alebo obnovy porastu špargle poprípade porastu drobného ovocia, je maximálny čas nájmu pri prevádzkovaní podniku 15 rokov. Ak sa uzatvára nájom pri prevádzkovaní podniku kde sa zriaďuje registrované repozitórium, zákon určuje minimálny čas nájmu na 50 rokov v prípade zriadenia registrovaného riešiteľského pracoviska minimálnu dobu nájmu na 10 rokov. Zákon vo svojom 13 upravuje rôzne dôvody, kedy nájomcovi vzniká vo vzťahu k prenajímateľovi právo na primerané predĺženie času nájmu poprípade na primeranú náhradu. Sú to dôvody,keď nájomca vynaložil nevyhnutné náklady na udržiavanie pozemku v stave spôsobilom na riadne poľnohospodárske využitie pričom nejde o obvyklé náklady pri užívaní prenajatého pozemku,ale aj dôvody keď nájomca vynaložil účelné náklady v rámci opatrení schválených príslušným orgánom štátnej správy a dohodnutý čas nájmu resp. výpoveď nájmu dohodnutého na neurčitý čas sa má skončiť pred uplynutím času návratnosti výdavkov vynaložených na takýto účel a tak nájomca ich preto nemôže zužitkovať. Tak ako rigorózne upravuje nová právna úprava vznik nájomného vzťahu, upravuje rigorózne aj zánik nájomného vzťahu v prípade,že sa jedná o nájomnú zmluvu na pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku.ak je takáto zmluva uzavretá na neurčitý čas, je možné ju vypovedať k 1. novembru.výpovedná lehota je- pokiaľ nedôjde k inej dohode 1 rok. Výpoveď musí mať písomnú formu iba v prípade, že ide o pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku,poprípade ak bola aj samotná nájomná 37

5 zmluva na základe dohody zmluvných strán uzatvorená písomnou formou. Výpovedná lehota nesmie skončiť pred uplynutím času stanoveného zákonom. To znamená, že musia byť dodržaný tak maximálny ako aj minimálny čas nájmu. Nájom sa nemôže skončiť v takom prípade, že na pozemok nie je prístup. V takomto prípade nájom sa neskončí skôr než sa vykonajú pozemkové úpravy. Nie je bez povšimnutia ustanovenie 12 ods. 1, kde zákon stanovuje povinnosť prenajímateľovi, poprípade nájomcovi pozemku ktorý je využívaný nájomcom na základe nájomnej zmluvy na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, písomne vyzvať druhú zmluvnú stranu 1 rok pred uplynutím času na ktorý bol nájom dohodnutý na vrátenie resp. prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu. V prípade, že sa tak nestane, a teda nedôjde k písomnej výzve na vrátenie resp. prevzatie pozemku zmluva sa obnovuje opätovne na určitý čas a to na minimálne 5 rokov ( 8). Pozornosť si zaslúžia tie ustanovenia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa dotýkajú či už situácie,keď nájomca nie je povinný platiť nájomné,alebo má nárok na primeranú zľavu z nájomného ( 5),poprípade má právo nájomca alebo aj prenajímateľ požadovať pomernú úpravu nájomného ( 10 ods 2).V 11 ods.1 a 2 zákon uvádza presné dôvody,kedy nájomcovi vzniká nárok nielen na odpustenie alebo primeranú zľavu z nájomného ale aj dôvody kedy má nájomca právo požadovať primerané zníženie nájomného. Ako sme už uviedli, nová právna úprava smeruje najmä k ochrane nájomcu a to je možné cítiť z viacerých ustanovení. V prípade ak sa rozhodne nájomca opätovne uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vzniká mu voči prenajímateľovi právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v obvyklej výške. Zákonodarca má zrejme na mysli výšku nájomného, ktorá je obvyklou v danom mieste a čase. Podmienkou však je, aby nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky,ktoré mu plynuli z predchádzajúcej nájomnej zmluvy. V prípadoch, keď prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve, poprípade ak nájomcom sa má stať osoba blízka prenajímateľovi,poprípade právnická osoba, ktorej členom alebo spoločníkom je prenajímateľ takéto prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy v prospech nájomcu nevzniká. Obdobne takéto právo nájomca nemá ak by pozemok bol určený na iné než poľnohospodárske účely. Ak porovnávame právnu úpravu nájmu pozemku na poľnohospodárske účely za účelom prevádzkovania podniku s nájmom pozemku na poľnohospodárske účely bez prevádzkovania podniku, vidíme, že právna úprava je oveľa podrobnejšia ak sa nájom uzatvára na poľnohospodárske účely za účelom prevádzkovania podniku. V týchto prípadoch okrem formálnych náležitostí zmluvy ako už bolo uvedené (písomná forma zmluvy, dohoda o výške nájomného a pod.) zákon ukladá ďalšie povinnosti, ktoré musí tak prenajímateľ ako aj nájomca pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely za účelom prevádzkovania podniku dodržiavať. K týmto povinnostiam patrí,povinnosť nájomcu viesť evidenciu pozemkov,ktoré má prenajaté a to tak podľa prenajímateľa ako aj podľa druhu pozemkov, ďalej viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za prenajaté pozemky. V prípade smrti nájomcu, vstupujú do jeho práv ale aj povinností vyplývajúce z nájomného vzťahu dedičia, ako aj manžel pozostalého. Táto úprava je úpravou obdobnou ako v prípade podnikania podľa živnostenského zákona, keď dedičia a pozostalý manžel môže pokračovať v živnosti. Je potrebné uviesť že ustanoveniami nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa spravujú aj práva a povinnosti nájomcu, ktorý je právnickou osobou založenou alebo zriadenou štátom poprípade obcou alebo vyšším územným celkom, ktorý nie je podnikateľom avšak vykonáva poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich úloh. 38

6 Odchýlky špeciálnych ustanovení právnej úpravy zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku od všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy plynú z toho, či na dosiahnutie nájmom sledovaného (hospodárskeho alebo iného) účelu nájmu stačí prenajatú vec užívať bez ďalšieho, alebo sa vyžaduje určité úsilie a pričinenie užívateľa (árenda), pri ktorom je účelom užívania,požívanie predmetu nájmu, branie úžitkov z neho, najmä plodov. Od toho sa potom odvíja aj rozsah oprávnení nájomcu: prosté užívanie (uti) pri všeobecnej nájomnej zmluve, a pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zasa branie úžitkov, plodov z plodonosnej veci (frui), napr. niektoré prípady tzv. kúpy budúcej úrody, keď sa plodonosný predmet prenechá inému, aby ako poberateľ požitkov zobral napr. úrodu, alebo, a to spravidla, užívanie a požívanie (uti, frui) a na ne nadväzuje rozdelenie zodpovednosti zmluvných strán za udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na používanie na účel nájmu a znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v použiteľnom stave, ako aj špecifické riešenia pre platenie, odpustenie a zľavy nájomného a niektoré prípady pri skončení nájmu. Súčasná etapa rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku je ešte stále poznamenaná transformáciou foriem vlastníctva pôdy, spôsobov jej využívania a v neposlednom rade aj myslenia. Každý subjekt zaoberajúci sa poľnohospodárskou činnosťou sa v rámci zákonných opatrení dnes môže samostatne rozhodnúť, ako bude so svojím majetkom, teda aj s pôdou nakladať. Je v záujme celej našej spoločnosti, aby sa pôdny fond využíval v súlade s jej potrebami. Súhrn Očakávania, že poľnohospodárska pôda bude využívaná na Slovensku najmä jej vlastníkmi, sa nenaplnili a realitou je, že poľnohospodárska pôda je využívaná najmä nájomcami. Tento trend, ktorý je možné badať na Slovensku, je trendom celoeurópskym. Cieľom novej právnej úpravy,ktorá sa dotýka nájmu poľnohospodárskych pozemkov a stala sa účinnou 1.januára 2004, je stabilizovať dlhodobí nájom pôdy a poskytnúť ochranu nájomcom. Príspevok analyzuje tú časť novej právnej úpravy,ktorá sa dotýka nájmu poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely a nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Klúčové slová Nájom pozemku na poľnohospodárske účely, nájomca, poľnohospodársky pozemok, Literatúra 1. Fandel, P.: Technical and Scale Efficiency of Corporate Farms in Slovakia. In. Agricultural Economics Czech, Vol. 49, 2003, No. 8, pp Puškáč, J.: Development and role of Slovak Land Fund. Proceeding Volume from Conference: The role of Slovak Land Fund by ownership, transformation of aagricultural and land consolidation in Slovakia, SPF Bratislava február Tatík,J,Kniebügel,P: Porovnanie trhových cien pôdy a výšky nájomného poľnohoaspodárskej pôdy vo vybraných krajinách EU pre možnosti trhu s pôdou a dlhodobí prenájom 4. Dôvodová správa k pripravovanému zákonu o nájme poľnohospodárskej pôdy 39

7 5. Správa Slovenského pozemkového fondu, výsledky vykázané v rokoch , Bratislava Zákon č. 504/2003 Zz 7. Zákon č. 229/1991Zb. v znení zmien 8. Zelená správa 2003 Adresa autora: prof.judr. Anna Bandlerová, PhD. Katedra práva FEŠR, SPU NITRA Anna.Bandlerova@uniag.sk Oponent: doc.ing. Štefan Pekárik, PhD. 40