Právní ROZPRAVY 2013 INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE ON LAW AND LAW STUDIES "PRAVNI ROZPRAVY LAW CHANGEOVERS"

Transcription

1 Reviewed Proceedings of the International Scientific Conference on Právní ROZPRAVY 2013 INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE ON LAW AND LAW STUDIES "PRAVNI ROZPRAVY LAW CHANGEOVERS" vol. III. February 4 8, 2013 Hradec Králové, The Czech Republic

2 Záštita konference Conference Patronage Ministry of Justice of the Czech Republic Odborné sekce konference Conference Sessions: Evropské právo European Law Občanské právo Civil Law Finanční právo Law in Finance Obchodní korporace a správa Corporate Law Historicko-právní sekce Law and History Ekonomické nástroje a právo Economy and Law Veřejná správa Public Administration Editor, úprava, realizace Edit, Published by: MAGNANIMITAS, Hradec Králové, Česká republika, 2013 Magnanimitas, Hradec Králové, 2013 ISBN Upozornění Warning: Všechna práva vyhrazena. Rozmnožování a šíření této publikace jakýmkoliv způsobem bez výslovného písemného svolení vydavatele je trestné. All rights reserved. Unauthorized duplication is a violation of applicable laws. Certifikovaná vědecká konference Certificate Conference No.: European Textbook Track Number (ETTN): MAGNANIMITAS Assn. International and ECONFERENCE is a signatory of Berlin declaration on Open Access to knowledge in the sciences and humanities. (

3 INSTITUT POVINNĚ ZVEŘEJŇOVANÉ SMLOUVY V SLOVENSKÉM PRÁVNÍM ŘADU INSTITUTE OF MANDATORY PUBLICATION OF CONTRACT UNDER SLOVAK LAW Peter Čabák Abstrakt Autor sa týmto článok snažil priblížiť ciele a zmysel inštitútu povinne zverejňovanej zmluvy v slovenskom právnom poriadku a poukázať na legislatívny proces prijímania a zakotvovania tohto inštitútu do jednotlivých právnych predpisov. Kľúčové slová: povinne zverejňovaná zmluva, účinnosť zmluvy Abstract In this article, the author seeks to outline the aims and purpose of the institute of mandatory publication of contract under Slovak law and to point out at the legislative process of adopting and implementing this institute into particular legal acts. Key words: mandatory publication of contract, effectiveness of contract 1. INŠTITÚT POVINNE ZVEREJŇOVANEJ ZMLUVY Povinné zverejňovanie zmlúv bolo do slovenského právneho poriadku zakotvené od 1. januára 2011, a to zákonom č. 546/2010 Z.z., ktorý doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Predmetná novela zaviedla nové ustanovenie 47a v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ). Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka stanovuje, že ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Účastníci si však môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. Ak však sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Zákonodarca ako následok nezverejnenia zmluvy použil výraz platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Z pohľadu teórie práva sa takýto akt považuje za akt ničotný (non negotium, paakt). Ako uvádza napríklad aj prof. Peter Vojčík, od právnych úkonov neplatných je potrebné teoreticky rozlišovať právne úkony zdanlivé ničotné (non negotium). Zdanlivými právnymi úkonmi sú také prejavy vôle, ktoré vôbec nemajú náležitosti právnych úkonov, ktorým chýba niektorý z pojmových znakov právneho úkonu, má základné vady. Ide teda o konanie, ktoré je síce právnemu úkonu podobné, ale budí zdanie, že ide o právny úkon. Občiansky zákonník pojem zdanlivý právny úkon výslovne neupravuje, ale prax takéto úkony považuje za absolútne neplatné. 1 Takýto názor potvrdzuje aj česká odborná literatúra, napr.: 1 Vojčík P., a kolektív, Občianske právo hmotné, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2012, str. 88, ISBN

4 Podmínkou platnosti aktu ovšem je, že právní akt jako takový skutečně vznikl, t.j. že má príslušné specifické náležitosti právniho aktu (jinak nejde o akt právní, ale o akt z právního hlediska nicotný paakt) 2. Neplatný právny úkon síce vznikol, ale nevyvoláva však žiadne právne následky 3. Pri zverejňovaní zmlúv podľa Občianskeho zákonníka môžu nastať nasledujúce prípady: a) zmluva vrátane jej príloh je zverejnená naraz, a to v lehote 3 mesiacov odo dňa jej podpísania, teda v súlade s ustanovením 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka, b) zmluva je síce zverejnená po jej podpísaní, ale nejaká jej časť, napríklad príloha, je zverejnená neskôr, avšak stále v lehote 3 mesiacov odo dňa jej podpísania, a teda v súlade s ustanovením 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka, c) zmluve je zverejnená v lehote 3 mesiacov odo dňa jej podpísania, avšak niektorá jej časť, napríklad jej príloha, nie je zverejnená vôbec, resp. až po uplynutí 3 mesiacov odo dňa jej podpísania, d) zmluva sa vôbec zverejní v lehote 3 mesiacov. 4 Zákonodarca sa v Občianskom zákonníku vysporiadal len s prípadom uvedeným v písm. a), t.j. splnenie všetkých zákonných povinností súvisiacich so zverejňovaním zmluvy, a písm. d), t.j. nezverejnením zmluvy vôbec. S prípadmi uvedenými v písm. b) a c) sa musí vysporiadať aplikačná prax. 5 Občiansky zákonník rieši len účinnosť povinne zverejňovanej zmluvy, avšak nedefinuje povinne zverejňovanú zmluvu. Definícia povinne zverejňovanej zmluvy je zapracovaná do zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len infozákon ), ktorý definuje nielen povinne zverejňovanú zmluvu a ale aj postup a spôsob jej zverejnenia. Hlavným cieľom povinne zverejňovaných zmlúv je zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Zákon č. 546/2010 Z.z., ktorý zaviedol inštitút povinne zverejňovanej zmluvy, priniesol do aplikačnej praxe mnoho otázok, na ktoré zákonodarca v čase prijímania tohto zákona nepomýšľal. Za účelom vyriešenia aplikačných problémov týkajúcich sa zverejňovania zmlúv a korekcie mechanizmu povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok na základe doterajších skúseností, prijal zákonodarca dňa 19. októbra 2011 zákon č. 382/2011, ktorým sa mení a dopĺňa infozákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len novela infozákona ). Táto novela infozákona napríklad: 2 Boguszak J., Čapek J., Gerloch A., Teórie práva, Eurolex Bohemia, Praha 2001, str. 232, ISBN Vojčík P., a kolektív, Občianske právo hmotné, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2012, str. 88, ISBN Čabák, P., Ad: Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2012, str. 22, ISSN K aplikačným problémom povinne zverejňovanej zmluvy bližšie pozri: Hodas, M., Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2011, str ISSN Čabák, P., Ad: Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2012, str , ISSN

5 - rozšírila povinne zverejňované zmluvy o zmluvy, ktoré uzatvárajú obchodné spoločnosti a družstvá založené povinnými osobami s určitou korekciou, - rozšírila negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv, - znížila administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmluvy ako napr. technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, - sprecizovala minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu, - zaviedla možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku, - zaviedla dôležitú zmenu pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Alternatívne však zostáva možnosť, za splnenia podmienok podľa 5b ods. 3 infozákona, túto povinnosť splniť zverejnením objednávky alebo faktúry v súlade so skutočným stavom. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne. 2. DEFINÍCIA A OKRUH POVINNE ZVEREJŇOVANÝCH ZMLÚV Definícia povinnej zverejňovanej zmluvy podľa ustanovenia 5a ods. 1 infozákona stanovuje, že povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba 6 a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Z výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že aby určitá zmluva mohla byť povinne zverejňovanou zmluvou, musia byť súčasne splnené nasledujúce podmienky: - jedná zo zmluvných strán musí byť povinnou osobou a zároveň - obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Mnoho aplikačných problémov a sporných názorov a výkladov vyvstalo najmä v súvislosti s právnickými osobami, v ktorých mal výlučnú majetkovú účasť práve štát, resp. štát prostredníctvom svojich štátnych orgánov, napríklad akciové spoločnosti s jediným akcionárom, ktorým bolo ministerstvo. 6 Pojem povinná osoba je zadefinovaný v ustanovení 2 ods. 1 až 3 infozákona: Ustanovenie 2 ods. 1 infozákona: Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Ustanovenie 2 ods. 2 infozákona: Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Ustanovenie 2 ods. 3 infozákona: Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a

6 Obchodná spoločnosť, ktoré je povinnou osobou, nenakladá s majetkom osôb, ktoré majú v nej majetkovú účasť, teda napríklad s majetkom akcionárov alebo spoločníkov, ale so svojím majetkom, t.j. majetkom obchodnej spoločnosti 7. Z tohto dôvodu nebolo možné predmetné ustanovenia aplikovať na obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, keďže nebola splnená ďalšia zákonná podmienka, t.j. obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Zákonodarca novelou infozákona upravil okruh povinne zverejňovaných zmlúv a zaviedol tento inštitút aj na vyššie uvedené obchodné spoločnosti. V zmysle nového ustanovenia 5a ods. 2 infozákona je povinne zverejňovanou zmluvou aj písomná zmluva, ktorú uzaviera právnická osoba, ktorá je založená povinnými osobami uvedenými v ustanovení 2 ods. 1 a 2 infozákona, v ktorej má štát alebo povinná osoba podľa 2 ods. 1 a 2 výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a povinná osoba podľa 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a viaceré povinné osoby podľa 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť a ktorá sa týka nakladania s jej majetkom. To neplatí, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii. Nový odsek 3 ustanovenia 5a infozákona zakotvil notifikačnú povinnosť povinnej osoby. Notifikačná povinnosť vzniká povinnej osobe vtedy, ak došlo k uzatvoreniu zmluvy v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby podľa ustanovenia 5a odseku 2 infozákona a zmluvy podľa 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a s) 8 infozákona. Notifikačnou povinnosťou sa rozumie zverejnenie informácie o uzatvorení takejto zmluvy. To neplatí, ak sa zmluva uzavrela s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom. Dôvodová správa k novele infozákona veľmi jasne a zreteľne odôvodňuje prijatie týchto novelizovaných ustanovení, keďže uvádza, že navrhované ustanovenie sa vyznačuje osobitným tzv. personálnym znakom povinne zverejňovanej zmluvy. Personálny znak je v tomto prípade splnený vtedy, ak zmluvu uzatvára povinná osoba podľa 2 ods. 3 infozákona. To znamená právnická osoba založená povinnými osobami podľa 2 odsekov 1 a 2. Navrhované ustanovenie však upravuje ďalšie kvalifikačné znaky povinnej osoby a to, že štát alebo povinné osoby podľa 2 ods. 1 a ods. 2 v nej majú účasť. Ide o účasť v povinnej osobe podľa 2 ods. 3 infozákona, s ktorej majetkom sa na základe zmluvy nakladá. Nejde len o účasť majetkovú, napr. vo forme obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vo forme akcie v akciovej spoločnosti, ale i o účasť napr. vo forme riadenia či kontroly nad neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby vplyvom na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov správnej rady, prípadne 7 Ustanovenie 6 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov definuje obchodný majetok ako súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. 8 Týmito zmluvami sú: zmluva týkajúca sa burzových obchodov a ich sprostredkovania, odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov, zmluva týkajúca sa obchodov zabezpečujúcich likviditu štátu a zmluva o zabezpečení poskytovania platobných služieb, zmluva o pôžičke podľa osobitného predpisu, zmluva, ktorej predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého výkonu a zmluva, ktorú uzatvára povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie, zmluva týkajúca sa razby mincí, medailí, žetónov alebo obdobných predmetov

7 dozornej rady neziskovej organizácie. V definícii preto absentuje prídavné meno majetková účasť. Vždy však musí ísť o účasť úplnú (výlučnú). To znamená, že pre splnenie takto kvalifikovanej účasti nesmie mať v povinnej osobe podľa 2 ods. 3 infozákona účasť osoba odlišná od štátu alebo odlišná od povinnej osoby podľa 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona. Miera účasti v povinnej osobe podľa 2 ods. 3 infozákona musí byť stopercentná. Podmienkou však nie je, že napr. obec ako jediný spoločník musí mať 100%-tnú mieru účasti, keďže zákon upravuje situáciu, keď má štát a jedna povinná osoba podľa 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona alebo keď majú štát a viacero povinných osôb podľa 2 ods. 1 a ods. 2 infozákona v povinnej osobe podľa 2 ods. 3 infozákona spoločne výlučnú účasť. Štát (Slovenská republika) je povinná osoba, pričom prostredníctvom svojich štátnych orgánov ( 2 ods. 1 infozákona) realizuje svoje práva a povinnosti spojené s účasťou v povinnej osobe podľa 2 ods. 3 infozákona. Príkladom spoločnej výlučnej účasti je situácia, keď napríklad v spoločnosti s ručením obmedzeným má ministerstvo 70%-ný obchodný podiel a samosprávny kraj 30%-ný obchodný podiel. Dôvodová správa k novele účinnej od 1. januára 2012 ďalej uvádza, že ďalšou osobitosťou legálnej definície je tzv. vecný znak povinne zverejňovanej zmluvy. Jeho predpoklady sú tri a musia byť splnené kumulatívne: a) zmluva sa týka nakladania s majetkom povinnej osoby podľa 2 ods. 3 infozákona, b) zmluva nie je uzatvorená v bežnom obchodnom styku, c) a zároveň nie je uzatvorená v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti povinnej osoby podľa 2 ods. 3 zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii. Z časového hľadiska musia byť predpoklady podľa bodu b) a c) splnené v momente uzatvorenia zmluvy. Moment uzatvorenia zmluvy vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka o mechanizme vzniku zmlúv ( 43a a nasl.) s prihliadnutím na osobitosti uzavierania zmlúv v Obchodnom zákonníku ( 269 a nasl. ObZ). Zákonodarca vyňal z povinne zverejňovaných zmlúv práve zmluvy uzatvorené v bežnom obchodnom styku a uzatvorené v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby. Dôvodom takejto výnimky, resp. vyňatia, je, aby obchodné spoločnosti v dôsledku transparentnosti nakladania s verejnými statkami neboli znevýhodnené v hospodárskej súťaži v porovnaní s inými podnikateľmi. Tak ako uvádza dôvodová správa, zverejňovanie zmlúv v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu svojho podnikania by spôsobilo sprístupnenie obsahu záväzkov najmä konkurenčným podnikateľom, čo by podstatne sťažilo podnikanie povinných osôb podľa 2 ods. 3 infozákona. Hlavným cieľom je, aby boli zverejňované len tie zmluvy, na ktorých zverejnení má občianska spoločnosť relevantný záujem. Záujem spoločnosti by nemal byť a ani nie je postavený na poznaní obsahu denne uzatváraných dodávateľských zmlúv, ktoré vznikajú vo veľkom množstve, ale na poznaní obsahu zmlúv, ktoré obchodná spoločnosť uzatvára výnimočne. Napríklad kúpna zmluva, na základe ktorej akciová spoločnosť, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo, predá nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, bude povinne zverejňovanou zmluvou, pokiaľ predaj nehnuteľnosti nepatrí do predmetu podnikania tejto spoločnosti. Ak by šlo napríklad o obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jediným jej akcionárom je štát a došlo by k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní pracovnej zdravotnej služby, čo je predmetom podnikania tejto obchodnej spoločnosti, táto zmluva by nemala byť povinne zverejňovanou zmluvou

8 Novela infozákona taktiež stanovila časti povinne zverejňovaných zmlúv, ktoré nie je potrebné zverejňovať. Ide o technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sa nemusia zverejniť, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť. Pri takto povinne zverejňovanej zmluve sa uvedie v Centrálnom registri zmlúv alebo na webovom sídle odkaz na inú povinne zverejňovanú zmluvu, ktorá už nadobudla účinnosť. Podľa doterajšieho znenia povinne zverejňovanou zmluvou nie je pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Novela však zakotvila, že povinne zverejňovanou zmluvou je kolektívna zmluva. 3. NEZVEREJŇOVANÉ ZMLUVY Novelou infozákona taktiež došlo k rozšíreniu zmlúv, ktoré sa nezverejňujú. Okrem pôvodne zadefinovaných zmlúv, ktoré nie sú povinne zverejňovanými zmluvami 9, zákonodarca rozšíril tento zoznam o nasledujúce zmluvy: - zmluva uzavieraná v pôsobnosti Štátnej pokladnice týkajúca sa finančných a platobných služieb, - zmluva týkajúca sa obchodov zabezpečujúcich likviditu štátu a zmluva o zabezpečení poskytovania platobných služieb, - zmluva o pôžičke podľa osobitného predpisu, - zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie, - zmluva, ktorej účelom je realizácia aktívnych opatrení na trhu práce alebo podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa osobitného zákona a ktorá sa uzatvára so zamestnancom, uchádzačom o zamestnanie alebo so záujemcom o zamestnanie, - zmluva o poskytovaní sociálnej služby, ktorá sa uzatvára s prijímateľom sociálnej služby, - zmluva týkajúca sa vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uzavieraná s fyzickou osobou podľa osobitného predpisu okrem zmluvy uzavieranej s fyzickou osobou, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu, - zmluva týkajúca sa prevozu alebo uskladnenia vojenského materiálu, zbraní alebo streliva uzavieraná v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciových spoločností v jeho zakladateľskej pôsobnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, 9 Podľa ustanovenie 5a ods. 3 infozákona povinne zverejňovanými zmluvami nie je: a) služobná zmluva, b) pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, c) zmluva týkajúca sa burzových obchodov a ich sprostredkovania, d) odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov, e) zmluva uzavieraná v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, f) zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie ochrany a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody, g) zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie potrieb cudzích zastupiteľských úradov v Slovenskej republike a zabezpečenie činnosti zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí

9 - zmluva, ktorej účelom je plnenie úloh Policajného zboru súvisiacich s bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu, činnosťou služby kriminálnej polície, služby finančnej polície, so zaisťovaním osobnej bezpečnosti určených osôb, s ochranou objektov a so zabezpečením ochrany štátnej hranice, - zmluva týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti podľa osobitného zákona, - zmluva, ktorej predmetom je umelecký výkon alebo použitie umeleckého výkonu 10 a zmluva, ktorú uzatvára povinná osoba s fyzickou osobou inej umeleckej profesie, - zmluva týkajúca sa razby mincí, medailí, žetónov alebo obdobných predmetov. 4. PROCES ZVEREJŇOVANIA ZMLÚV Pôvodné ustanovenie 5a ods. 4 infozákona 11 sa nahradilo úplne novými ustanoveniami. Nové ustanovenie spresňuje zmluvy, ktoré povinné osoby zverejňujú v registri a ktoré sa zverejňujú na webovom sídle. Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri. To však neplatí, ak ide o Národnú banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celku, povinné osoby, ktoré sú ich rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou a povinné osoby v ktorých majú viac ako 50% účasť. Povinná osoba zašle bezodkladne Úradu vlády Slovenskej republiky zmluvu na zverejnenie. Úrad vlády Slovenskej republiky zodpovedá za súlad zverejnenej zmluvy s jej zaslaným znením. Úrad vlády Slovenskej republiky nezodpovedá však za to, či zverejnená zmluva bola v skutočnosti aj uzatvorená. Povinná osoba a Úrad vlády Slovenskej republiky vydajú účastníkovi zmluvy na jeho požiadanie písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy. Takéto potvrdenie môže vydať povinná osoba alebo Úrad vlády Slovenskej republiky od 1. januára 2012 aj v elektronickej podobe podpísané elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Novela infozákona vypustila povinnosť povinnej osoby, ktorá uzatvorila zmluvu, ktorá sa zverejnila a ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu 12, bezodkladne zaslať písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy príslušnej správe katastra. Novela infozákona stanovila náležitosti takéhoto potvrdenia, ktoré môže slúžiť ako dôkaz o tejto dôležitej právnej skutočnosti. Zároveň precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu. Potvrdenie má obsahovať 10 Ustanovenie 5 ods. 13 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) 11 Pôvodné znenie 5a ods. 4 infozákona platné a účinné do : Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, verejnoprávna inštitúcia alebo nimi založená právnická osoba, v ktorej vlastnia väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel alebo ktorú ovládajú väčšinovým podielom na hlasovacích právach alebo vymenúvajú viac ako polovicu členov správneho orgánu alebo iného výkonného orgánu, alebo kontrolného orgánu, sa zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv (ďalej len "register"). V registri sa zverejňuje aj zmluva, ktorej účastníkom je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená povinnými osobami uvedenými v prvej vete. Povinná osoba zašle bezodkladne Úradu vlády Slovenskej republiky zmluvu na zverejnenie. Register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe; register je informačný systém verejnej správy. 12 Ustanovenie 28 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov

10 údaje, ktoré majú dostatočne individualizovať zmluvu. Potvrdenie o zverejnení zmluvy musí obsahovať najmä tieto údaje: a) názov zmluvy, b) identifikácia účastníkov zmluvy; ak ide o osobné údaje účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby, uvedú sa osobné údaje podľa odseku 13 ustanovenia 5a infozákona, c) popis predmetu zmluvy, d) hodnota predmetu zmluvy, ak ju možno určiť, e) dátum uzavretia zmluvy, prípadne dátum udelenia súhlasu s uzavretím zmluvy, f) dátum zverejnenia zmluvy, g) označenie nehnuteľnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak sa zverejnila zmluva, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu. V prípade, ak sa zverejnila zmluva, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu, infozákon vyslovene odkazuje na ustanovenie 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého musí zmluva, a teda aj potvrdenie o zverejnení zmluvy, obsahovať označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. 5. DOBA ZVEREJŇOVANIA ZMLUVY Zákon stanovuje okrem povinnosti zverejniť zmluvu aj dobu, po ktorú má byť zmluva zverejnená. Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje nepretržite počas existencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona, t.j. podľa ustanovenia 47a Občianskeho zákonníka. Z výkladu zákona možno dôjsť k záveru, že povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená aspoň päť rokov od nadobudnutia účinnosti, a to bez ohľadu na to, či záväzkový vzťah z nej vzniknutý už zanikol pred uplynutím tejto doby. 6. ZVEREJŇOVANIE FAKTÚR A OBJEDNÁVOK Pôvodné znenie infozákona stanovilo len povinnosť, že povinná osoba zverejní na svojom webovom sídle objednávky tovarov a služieb do desiatich pracovných dní odo dňa ich vyhotovenia. Faktúry na tovary a služby sa museli zverejniť do desiatich pracovných dní odo dňa ich doručenia povinnej osobe, najneskôr však do 30 dní odo dňa ich zaplatenia. Žiadnu presnú špecifikáciu a spôsob zverejnenia zákonodarca nestanovil. V praxi sa stávalo, že povinné osoby k tejto povinnosti pristupovali rôzne a rôzne aj označovali objednávky a faktúry. Naskenované objednávky a faktúry niektoré povinné osoby označovali podľa priradeného čísla, iné podľa čísla zmluvy, iné zase podľa predmetu alebo podľa zmluvných strán. Novela infozákona stanovila, že povinná osoba zverejňuje na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, v štruktúrovanej a prehľadnej forme najmä tieto údaje o:

11 a) vyhotovenej objednávke tovarov, služieb a prác 1. identifikačný údaj objednávky, ak povinná osoba vedie číselník objednávok, 2. popis objednaného plnenia, 3. celkovú hodnotu objednaného plnenia v sume, ako je uvedená na objednávke alebo maximálnu odhadovanú hodnotu objednaného plnenia, ako aj údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty, 4. identifikáciu zmluvy, ak objednávka súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou, 5. dátum vyhotovenia objednávky, 6. identifikačné údaje dodávateľa objednaného plnenia : 6a. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno fyzickej osoby-podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, 6b. adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osobypodnikateľa alebo sídlo právnickej osoby, 6c. identifikačné číslo, ak ho má dodávateľ objednaného plnenia pridelené, 7. údaje o fyzickej osobe, ktorá objednávku podpísala : 7a. meno a priezvisko fyzickej osoby, 7b. funkcia fyzickej osoby, ak takáto funkcia existuje, b) faktúre za tovary, služby a práce 1. identifikačný údaj faktúry, ak povinná osoba vedie číselník faktúr, 2. popis fakturovaného plnenia, tak ako je uvedený na faktúre, 3. celkovú hodnotu fakturovaného plnenia v sume, ako je uvedená na faktúre, ako aj údaj o tom, či je suma vrátane dane z pridanej hodnoty alebo či je suma bez dane z pridanej hodnoty, 4. identifikáciu zmluvy, ak faktúra súvisí s povinne zverejňovanou zmluvou, 5. identifikáciu objednávky, ak faktúra súvisí s objednávkou, 6. dátum doručenia faktúry, 7. identifikačné údaje dodávateľa fakturovaného plnenia: 7a. meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno fyzickej osoby-podnikateľa alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, 7b. adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, miesto podnikania fyzickej osobypodnikateľa alebo sídlo právnickej osoby, 7c. identifikačné číslo, ak ho má dodávateľ fakturovaného plnenia pridelené. Od 1. januára 2012 už nie je potrebné zverejňovať úplné znenie objednávok a faktúr, ale postačí, ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Objednávky a faktúry je povinná osoba povinná zverejniť po dobu piatich rokov odo dňa ich zverejnenia. 7. HODNOTA OBJEDNÁVOK A FAKTÚR A JEJ VZŤAH K ZVEREJŇOVANIU Nariadenie vlády č. 118/2011 Z.z. stanovilo hodnotu objednávok tovarov a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré sa nezverejňujú. Predmetné nariadenie vlády bolo účinné od 1. mája 2011 a zakotvovalo hodnotu objednávok tovarov a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré povinná osoba nezverejňuje. Podľa tohto nariadenia vlády povinná osoba okrem obce, mesta, vyššieho územného celku a nimi zriadenej rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie nezverejňovala objednávky tovarov a služieb a faktúry za tovary a služby, ak súhrnná hodnota týchto tovarov a služieb na jednej objednávke alebo jednej faktúre nepresahuje sumu eur bez dane z pridanej hodnoty. Obec, mesto, vyšší územný celok a nimi zriadená

12 rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nezverejňuje objednávky tovarov a služieb a faktúry za tovary a služby, ktorých súhrnná hodnota na jednej objednávke alebo na jednej faktúre nepresahuje sumu eur bez dane z pridanej hodnoty. Novela infozákona zrušila k 1. januáru 2012 predmetné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 118/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje hodnota objednávok tovarov a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré sa nezverejňujú. S účinnosťou od 1. januára 2012 tak vznikla povinnosť zverejňovať údaje podľa 5b infozákona bez ohľadu na hodnotu objednaných či fakturovaných plnení. 8. ZÁVER Inštitút povinne zverejňovanej zmluvy je v slovenskom právnom poriadku pomerne novým inštitútom, ktorý vzhľadom na svoj stanovený cieľ, t.j. zabezpečenie transparentného a hospodárneho nakladania s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami, má v právnom systéme svoje opodstatnenie. Je však potrebné priznať, že samotná aplikácia tohto inštitútu prináša v praxi stále značné problémy a nezodpovedané otázky, ktoré sčasti vyriešila novela infozákona. Táto novela infozákona najmä rozšírila okruh povinných osôb a taktiež zaviedla prehľadnejší systém samotného úkonu zverejňovania faktúr a objednávok. Isteže existuje mnoho otázok, ktoré sa ešte ani touto novelou nepodarilo vyriešiť, a to najmä otázky týkajúce sa zverejnenia časti zmluvy 13, avšak ich okruh sa touto novelou nepochybne znížil a redukoval. Pravdou však naďalej ostáva skutočnosť, že mnoho povinných osôb si neplní svoje zákonné povinnosti v zmysle infozákona vôbec, resp. nie v zákonom stanovenom rozsahu. Použitá literatúra: 1. Boguszak J., Čapek J., Gerloch A., Teórie práva, Eurolex Bohemia, Praha 2001, ISBN Čabák, P., Ad: Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2012, str , ISSN Hodas, M., Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2011, str ISSN Vojčík P., a kolektív, Občianske právo hmotné, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o, Plzeň 2012, ISBN Kontaktné údaje: JUDr. Peter Čabák Vojčík & Partners, s.r.o. Rázusova Košice, Slovenská republika Tel cabakpeter@yahoo.com externý doktorand na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Kováčska 26, Košice, Slovenská republika 13 K aplikačným problémom povinne zverejňovanej zmluvy bližšie pozri: Hodas, M., Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2011, str ISSN Čabák, P., Ad: Zmluva účinná po zverejnení..., Bulletin slovenskej advokácie č. 6/2012, str , ISSN