časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom

Transcription

1 časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom Vydanie: /2009 Vydáva: ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom Zostavila: Mgr. Miroslava Andrejčíková Grafická úprava: Mgr. Ján Andrejčík Jazyková úprava: Mgr. Valéria Hudáková Prispievatelia: Mgr. M. Andrejčíková, Mgr. J. Andrejčík, PaedDr. P. Kurucová, Mgr. V. Ševecová Kerlíková, Mgr. V. Hudáková, Mgr. G. Lysý, Mgr. M. Trembuľáková, Mgr. S. Brzychcyová, Mgr. D. Macková, Mgr. I. Šepeľová, Mgr. B. Babinová, Mgr. R. Procová, Mgr. A. Austová, Ing. J.Vajsová, žiaci I. a II. stupňa

2 OMAĽOVANKA Milí žiaci, milí čitatelia! Toto číslo časopisu sa vám bude zdať akoby sprivatizované. Akoby vyrobené na objednávku. Pýtate sa prečo? Pokračujte v čítaní a dozviete sa, že žiaci našej školy dosiahli veľký úspech v biologickej, fyzikálnej, dejepisnej, matematickej olympiáde, v olympiáde z anglického, nemeckého i slovenského jazyka, že na športovom poli siahli po každej trofeji, ktorá bola na dosah. Dozviete sa tiež, že nezaostali ani v oblasti literárnej tvorby, napokon literárna príloha je opäť plná smutných i veselých, vážnych i vtipných prác našich žiakov. Poinformujeme vás i o tom, ako sa vydarilo tohtoročné stretnutie s Poliakmi. A s týmito úspechmi, za ktorými sa skrýva kopec žiackej driny a obetovania zo strany učiteľov, sa radi pochválime. Redakcia časopisu V každom čísle časopisu sa vám snažíme bližšie predstaviť jedného z našich žiakov, ktorý je niečím výnimočný. Tentokrát sme o rozhovor požiadali Martina Hyšku, ktorý je úspešným reprezentantom Slovenska v lyžovaní. 1. Martin, v koľkých rokoch si sa dostal k lyžovaniu? Lyžujem od troch a pretekať som začal v šiestich rokoch. 2. Ktorej lyžiarskej disciplíne sa venuješ? Súťažne sa venujem zjazdovému lyžovaniu. Rekreačne jazdím aj freestylové jazdy, pri ktorých si užívam poriadny adrenalín. Ide o obrovské skoky vo vzduchu, počas ktorých skúšam otočku o 360 stupňov či salto vzad. 3. Akými najväčšími lyžiarskymi úspechmi sa môžeš pochváliť? V rokoch 2003, 2005 a 2009 som sa stal víťazom Slovenského pohára v zjazdovom lyžovaní. Získal som aj titul Majster Slovenska v slalome pre rok 2009 a v rokoch 2007 a 2009 tituly Vicemajster Slovenska v obrovskom slalome. Za svoj najväčší úspech v medzinárodnom zápolení považujem 5. miesto v obrovskom slalome v Zagrebe. 4. Ako sa dajú skĺbiť školské povinnosti s vrcholovou športovou kariérou? Je pravda, že šport a tréningy ma oberajú o všetok čas. V škole síce trávim podstatne menej času ako na svahu, no napriek tomu dosahujem dobré vyučovacie výsledky. Musím tiež povedať, že aj učitelia mi veľmi vychádzajú v ústrety. Najviac ma bavia cudzie jazyky. 5. Máš aj iné záujmy okrem lyžovania? Na nič iné okrem lyžovania mi naozaj neostáva čas. Za rozhovor ďakujeme a Martinovi želáme veľa ďalších športových úspechov. O pretekaní Martina Hyšku si viac prečítate na stranách Mgr. M. Andrejčíková

3 UDIALO SA U NÁS Valentínska diskotéka Deň svätého Valentína. Čas lásky, porozumenia, pokoja a vzájomnej náklonnosti. Naša škola sa tento sviatok rozhodla osláviť neobyčajne. Súťažami, zábavou a poriadnou tancovačkou. Vstup na diskotéku bol však povolený iba žiakom v červenom oblečení. Samotná príprava tejto šou bola namáhavá, no za pomoci učiteľov sme ju zvládli výborne. Pripravili sme mnohé súťaže, počas ktorých sme sa všetci nesmierne zabávali. O tom, že je naša škola naplnená talentami, sme sa presvedčili v krátkom programe, v ktorom nás talentovaní žiaci zabavili svojím spevom, tancom, humorom a hrou na hudobnom nástroji. No aj na parkete to skutočne každý žiak poriadne rozprúdil svojimi tanečnými kreáciami. Všetci tancovali odušu, pretože v závere diskotéky porota zostavená z pedagógov vyhlásila kráľovnú a kráľa tanečného parketu. Titul napokon získali Boďa Horváthová z IX.C a Dávid Polák z VIII.A triedy. S víťazmi súhlasili aj samotní žiaci, ktorí víťazný pár povzbudili poriadnym aplauzom. Na naše prekvapenie to neboli iba žiaci, ktorí si zábavu užívali Svoje tanečné umenie nám predviedli aj naši učitelia, z ktorých boli dvaja celkom nečakane odmenení titulom kráľ a kráľovná. Myslím si, že podľa reakcií a odoziev u našich žiakov sa dá táto akcia hodnotiť na výbornú. Všetci vyzerali byť spokojní, a to nám za odmenu naozaj stačí. Spoločnými silami sme znova dokázali, že keď sa chce, tak sa dá. Trieda baví triedu P. Tichvoňová, VIII.A, predsedníčka Žiackeho parlamentu Keďže dlho očakávaný deň, celoslovenské testovanie deviatakov, čiže MONITOR 9, bol pred našimi bránami, snažili sme sa tak ako po minulé roky vytvoriť pre našich deviatakov pokojnú a ničím nerušenú atmosféru. Kým deviataci prežívali svoju prvú veľkú skúšku, ostatní naši spolužiaci sa zabávali už tradične v školskej telocvični, kde sme pre nich pripravili zábavné dopoludnie Trieda baví triedu. Dopoludnie hier, zábavy, radosti a tanca. Príprava tejto zábavnej šou bola veľmi náročná, aj keď vďaka spoločnej - 3 -

4 tímovej práci sme to zvládli na jednotku. Spomínam na začiatok, keď sme chystali výzdobu, písali sme texty, pripravovali súťažiacich, organizovali súťaže... Skrátka, bola to poriadna fuška a bez pomoci učiteľov Andrejčíkovcov a môjho organizačného tímu by sa nič také nebolo uskutočnilo. Veľkým zadosťučinením bola pre nás nevýslovná radosť a spokojnosť, aká vyžarovala z tvárí zúčastnených žiakov i učiteľov. Podujatie bolo veľkou príležitosťou pre talentovaných žiakov. V kultúrnom programe mohli prejaviť svoje spevácke, tanečné i hudobné nadanie, dokonca tí najlepší a najtalentovanejší si odniesli za odmenu balíček sladkostí. Zabávali sme sa nielen na kultúrnych vystúpeniach našich spolužiakov, ale mohli sme sa zapojiť i do rôznych spoločenských súťaží. Stoličkový tanec, tanec s balónmi, šľahanie bielkov a iné súťaže dobre pobavili nielen samotných súťažiacich, ale aj divákov, ktorí ich povzbudzovali až do zachrípnutia. Po celý čas nám z reproduktorov vyhrávala skvelo namixovaná moderná hudba. Tá rozprúdila senzačnú diskotéku. Na parkete sa hemžili mladí v skvelej diskotékovej nálade, plní tanca a nadšenia. Nálada kulminovala v samotnom závere diskotéky. Do roztočenej diskotékovej sály prišli i monitorom upotení deviataci a dobrú náladu umocnili ešte viac. Tancujúcich i tentoraz ostrým okom sledovala skupina porotcov, aby vybrala tých najlepších discotanečníkov. Napokon padlo i rozhodnutie a opäť sa odovzdávali šerpy a suveníry. Dúfam, že zábavné dopoludnie Trieda baví triedu splnilo svoje poslanie, že naplnilo očakávania všetkých, ktorí sa ho zúčastnili. Už teraz sa teším na ďalšie spoločné zábavné podujatia. Petra Tichvoňová, VIII.A, organizátorka podujatia Priateľstvo bez hraníc Granica łączy, a nie dzieli Pod týmito názvami realizujeme projekty výmenných stretnutí žiakov a učiteľov ZŠ Pugačevovej v Humennom a Zespołu Szkół v poľskej Grabownici už desať rokov. Vzájomná spolupráca a priateľstvá majú za sebou cennú desaťročnú históriu, poznačenú spoločnými stretnutiami, spoznávaním života i kultúry našich národov, pamiatok regiónov, ako aj výmeny poznatkov a skúsenosti v oblasti výchovy a vzdelávania. Každoročne si z výmenných pobytov žiaci odnášajú zážitky zo spoločne prežitých chvíľ. Spoločné aktivity na hodinách v škole, športové súťaže, diskotéky, spoločné výlety do blízkeho okolia návštevy zámkov, múzeí, ZOO, botanických záhrad v mestách Lancút, Brzozów, Rzeszów, Przemyśl, Krasiczyn, Bolestraszyce, Humenné, Košice, Bardejov, Michalovce, Dukla, Stropkov, ako i rad ďalších spoločných akcií pomáhajú už dlho utužovať naše vzájomné vzťahy a priateľstvá. Od prvej návštevy poľských manželov B. a E. Stodolakovcov v riaditeľni Pugačevky uplynulo už veľa času a prví účastníci výmenných pobytov sú už dospelí ľudia. Už v začiatkoch zrodu nášho partnerstva sme mohli konštatovať, že naše partnerstvo sa veľmi rýchlo mení na priateľstvo a sme radi, že to platí až do dnešných dní. V dňoch mája v Grabownici a

5 mája 2009 v Humennom sme si výročie spolupráce pripomenuli spoločnými slávnostnými akadémiami s kultúrnym programom, v ktorom vystúpili žiaci oboch škôl. Na akadémiu prijali pozvanie aj zástupkyňa primátora mesta RNDr. Mária Cehelská a vedúca oddelenie školstva, kultúry, mládeže, športu a cestovného ruchu Mgr. Nataša Mocáková. Obe partnerské školy a p. učiteľky Mgr. Elzbieta Solecka- Stodolak a Mgr. Monika Trembuľáková si prevzali pamätné listy primátorov Brzozowa i Humenného za dlhoročnú realizáciu výchovnovzdelávacieho programu Priateľstvo bez hraníc. Trojdňové výmenné pobyty, o ktoré je každý rok veľký záujem, boli sprevádzané športovými súťažami najskôr v Poľsku a neskôr odvetnými zápasmi vo štvrtok v Mestskej športovej hale v Humennom. Žiaci súťažili aj vo vedomostných súťažiach o Poľsku a o Slovensku v anglickom a nemeckom jazyku, porovnali si svoje vedomosti aj v teste z matematiky a spoločne vytvorili výtvarné dielo Pozdrav slnku. Nechýbala ani diskotéka, na ktorej sa spoločne zabávali poľskí aj slovenskí žiaci. Sme presvedčení, že doterajšia vzájomná slovensko-poľská spolupráca nezostane len záležitosťou dneška, ale bude výzvou i pre budúcnosť. Karneval Mgr. M. Trembuľáková Dňa 29. januára 2009 sa v ZŠ na Pugačevovej ulici v Humennom uskutočnil karneval žiakov ročníka. Už niekoľko dní pred karnevalom si deti rozprávali o maskách a netrpezlivo čakali na vytúžený deň. Počas prvej vyučovacej hodiny žiaci dostali polročné vysvedčenia a plní očakávania dobrej zábavy sa prezliekli do svojich masiek. Karnevalovú miestnosť školskú jedáleň vyzdobili vychovávateľky, hudbu zabezpečil Mgr. Andrejčík. Po príhovore p. zástupkyne riaditeľa školy Mgr. Fecenkovej začala tanečná zábava. Počas karnevalu Mgr. Fecenková vyhodnotila vianočnú výzdobu a štyri triedy dostali za odmenu diplomy. V závere karnevalu každá maska dostala odmenu bublifuk alebo prívesok na kľúče. Potom deti išli na chutný obed s dobrým pocitom očakávaných polročných prázdnin. Moje prvé tohoročné preteky Mgr. R. Procová Vo štvrtok po škole som sa zbalil, pripravil som si lyže, nakŕmil som psa a čakal som na otca, kým príde z práce. Keď oco prišiel, naložili sme veci do auta a vyrazili sme. Na preteky do Jasnej v Nízkych Tatrách. Keď sme tam prišli, snežilo. Šli sme rovno do reštaurácie sa najesť. Ubytovali sme sa v malej chatke, kde spali aj moji kamaráti z Čiech. O pol desiatej sme šli spať. Ráno sme vstávali o šiestej, rýchlo sme sa obliekli, naraňajkovali sme sa a šli sme na tréning slalomu. Kopec bol od nás vzdialený iba 500 metrov, takže cesta bola rýchla. Stretol som sa tam s kamarátmi, ktorých som od minulej sezóny nevidel. Na tréningu mi to veľmi nešlo a dosť ma to trápilo. Po tréningu sme mali veľa času, preto sme sa šli pozrieť do Demänovskej jaskyne, ktorá - 7 -

6 bola neďaleko. Po návrate sme na izbe odposilovali 50 klikov, 50 brušákov a 50- krát cvik na chrbát. Do postele som si ľahol unavený a premýšľal som o zajtrajšom preteku v slalome. Čochvíľa som zaspal. Na druhý deň som si dal iba jednu jazdu na rozjazdenie, pretože som sa nechcel veľmi unaviť. Šiel som na prehliadku trate. Trať bola zatvorená, čo mi ani veľmi neprekážalo. Po kategórii starších žiačok sme prišli na rad my, starší žiaci. Moje štartovné číslo bolo 9. Po porade s otcom, ktorý je aj mojím trénerom, som šiel viac na istotu ako s riskom. Jazda sa mi vydarila a jazdou v prvom kole som získal náskok 0.89 sekúnd. Vedel som, že ak nespravím nejakú väčšiu chybu v druhom kole, tento pretek vyhrám. V druhom kole som už šiel v úplnej pohode a svoj náskok som zvýšil o ďalších 0.46 sekúnd. Je pre mňa dôležité, aby som mal čo najlepšie výsledky v slovenskom pohári, aby som sa mohol nominovať na medzinárodné preteky s číslom v prvej štartovacej skupine. Ďalší deň sa konal pretek obrovského slalomu, na ktorý prišiel aj môj kamarát Dandy. Má toľko rokov ako ja, takže štartujeme stále v jednej kategórii. On je najlepším pretekárom v Česku. V minulosti sme spolu veľa trénovali na ľadovcoch, kam chodili s nami i naši otcovia tréneri. Vedel som, že pôjde naplno, keďže mu nešlo o body, a ja som si uvedomil, že toto nie je pretek, v ktorom by som ho mal za každú cenu poraziť. Minulý rok som takto vyhral pretek slalom v Bílej na Morave a on bol druhý. Jemu tu išlo o víťazstvo, ale mne o cenné body do nominácie na zahraničné preteky. Preto som aj tak prispôsobil svoju jazdu. On bol po prvom kole prvý a ja druhý s dosť veľkým odstupom od tretieho pretekára. Opäť som bol pokojný a veril som, že druhé kolo zvládnem v pohode. Pri prehliadke trate som si ale všimol, že trať je priveľmi zatvorená a brány veľmi blízko seba. Upozornil ma na to aj môj otec a dohodli sme sa, že pôjdem na tréningových lyžiach, ktoré sú o 5 cm kratšie a majú menší polomer točenia. Pre istotu mi ich otec ešte pred štartom trochu nabrúsil a ja som mohol štartovať. Trať bola veľmi tvrdá, miestami až ľadová. Hneď v prvej ľavotočivej bráne mi začala na tvrdom povrchu uchádzať spodná lyža a ja som mal problém udržať sa na trati. Tak to bolo v každej ľavotočivej zákrute. Našťastie som došiel do cieľa a komentátor už oznamoval moje druhé miesto. Vedel som, že keď Dandy nespraví vážnejšiu chybu, skončím až tretí. Veľmi ma to mrzelo, hlavne vtedy, keď si otec pozorne prezrel pravú lyžu a zistil, že je mierne ohnutá. To boli moje dva prvé tohoročné štarty slovenského pohára. Odvtedy som všetky preteky vyhral, a tak som si upevnil nielen prvenstvo v slovenskom pohári, ale aj štart v medzinárodných pretekov v prvej skupine. Deň otvorených dverí u hasičov Martin Hyška, VIII.C Dňa 4. mája 2009 sme sa my žiaci VI.B zúčastnili na dni otvorených dverí v Hasičskej zbrojnici v Humennom. Po prednáške o potápaní a ukážke klieští na železo sme si mohli vyskúšať potápačské masky a rôzne trenažéry. Najväčšou zaujímavosťou bola lezecká stena, ktorú si mnohí z nás vyskúšali. Neskôr sme si prezreli hasičskú techniku. Mnohí sa potešili hlavne ukážke výbuchu granátov. Nakoniec sme obdivovali hasičské autá. Po takmer dvoch hodinách strávených na hasičskej stanici sme sa pobrali späť do školy. Dlhá návšteva v Hasičskej zbrojnici v Humennom bola pre nás všetkých poučná. Všetci sme uznali, že byť hasičom je naozaj namáhavá, ale o to šľachetnejšia práca. Radka Močkovská, VI.B Beseda so spisovateľom Kto bol v skutočnosti horár Michal s najmäkším srdcom na svete, ktorý by ani muche neublížil? Na túto otázku, ale i na veľa ďalších dostali odpoveď žiaci - 9 -

7 II. stupňa našej školy, ktorí si kúpili, ba aj prečítali jednu z kníh spisovateľa Mirona Cerulu. Títo žiaci sa mohli zúčastniť na zaujímavej besede s humenským spisovateľom Mironom Cerulom. Beseda bola naplánovaná na mesiac apríl, pretože tento mesiac je Mesiacom lesov a pán Cerula je autorom troch kníh z poľovníckeho života. Sám autor je vášnivým poľovníkom a ochrancom prírody, obdivovateľom našich lesov. Besedu, ktorá priniesla všetkým účastníkom neopakovateľný zážitok, zorganizovala pani učiteľka Mgr. A. Karčová. Veľmi aktívne jej pritom pomáhali žiačky Tatiana Janitorová (VIII.C) a Michaela Metiľová (VIII.C). Všetkým, ktorí sa na príprave tejto jedinečnej a zaujímavej akcie podieľali, predovšetkým pani učiteľke, by sme sa radi od srdca poďakovali. Touto cestou by sme sa chceli tiež úprimne poďakovať pánovi spisovateľovi Mironovi Cerulovi, že si našiel čas a prišiel nám porozprávať o sebe i o svojej literárnej tvorbe, a zaželať mu veľa úspechov v jeho ďalšej literárnej činnosti. Barbora Behúnová a Zuzana Štefanková, IX. A, účastníčky besedy Veľký deň na ZŠ Pugačevova Tak ako každý rok i tohto roku sa v januári konal zápis budúcich prvákov. Naša škola sa premenila na čarovnú rozprávku. Budúcich prváčikov sme zaviedli do rozprávkovej ríše. Už pri vchode do budovy detičky vítal usmievavý šašo s prekrásnymi vílami a tie si ich postupne odprevádzali do pripravenej triedy. To, že sú ozajstné víly, prejavili svojím krásnym, ľahučkým tancom. Veselý šašo im zas pričaroval roztancovaných zajačikov a Červenú čiapočku s vlkom, aby im zahrali krátku scénku. Dobrá nálada bola, zdá sa, nákazlivá, lebo aj predškoláci dostali chuť zatancovať a zaspievať si. Nechýbali ani sladké perníčky, ktoré dobre padli maškrtným jazýčkom. Okrem omaľovaniek, farbičiek, drobných darčekov a pamätného listu, ktorý im bude pripomínať tento pre nich tak dôležitý deň, si deti so sebou odnášali dobrý pocit a niektoré dokonca aj túžbu už na druhý deň ráno vrátiť sa do školy. Nuž a my sa už nevieme dočkať, kedy do školských lavíc zasadne 42 malých školákov. Traja si predĺžia pobyt v MŠ ešte o rok, takže s nimi sa stretneme až v školskom roku 2010/2011. Mgr. B. Babinová Prenesme sa do ríše rozprávok a hneď nám bude veselšie a krajšie 19. mája 2009 sa moji malí javiskoví umelci z II.B zúčastnili na 1. ročníku Divadielka malých javiskových foriem, kde sa o priazeň odbornej poroty uchádzali s rozprávkou Mrázik. Túto rozprávku určite všetci poznáte a možno si ani neviete predstaviť pravé Vianoce bez nej. Vystupuje v nej samoľúby Iľja, tichá a macochou týraná Nastenka, rozmaznaná Marfa s jej často medializovanou otázkou Čo ti šibe, somár starý?, zlomyseľná ježibaba i zlata a drahokamov chtiví zbojníci. Rozprávka, s ktorou sme vystúpili, bola zveršovaná a veľmi zábavná. A malí herci? Profesionálni v slove i v tanci. Žiaci si vystúpenie užívali a o to nám išlo. Naplnili moje očakávania, za čo im patrí uznanie a vďaka. Pre mňa boli síce víťazmi ešte pred vyhlásením výsledkov. A keď sme sa ocitli pri ich vyhlasovaní v zlatom pásme, príjemný pocit a emócie boli o to väčšie. Tieto vzácne chvíle nám budú pripomínať získané ceny i spoločná fotografia so spisovateľom Jozefom Banášom Mgr. I. Šepeľová

8 ČO SME (STE) DOKÁZALI Fyzikálna olympiáda Piatok trinásteho. Pre mnohých nešťastný deň. A čo znamenal piatok trinásteho (13. marca 2009) pre mňa? Bol som účastníkom okresného kola Olympiády z fyziky. Všetko sa začalo otázkou, či by som nechcel ísť na Olympiádu z fyziky. Po krátkom zaváhaní som súhlasil a začal som sa intenzívne pripravovať. V deň Olympiády sme sa s pani učiteľkou dohodli, že stačí, ak budem úspešný. (Psst, nikomu to nehovorte, hlavne nech sa to nedozvie náš pán riaditeľ, ktorý je spoluorganizátorom súťaže!) Náš plán nevyšiel a ja som obsadil prvé miesto. (Cha-cha!) Pokračoval som v príprave na krajské kolo, ktoré sa konalo 6. apríla 2009 na ZŠ Československej armády v Prešove. Do Prešova sme cestovali vlakom. V škole nás srdečne privítali a ukázali nám učebne, v ktorých sa Olympiáda mala konať. Súťaž sa začala. Predo mnou boli štyri zložité fyzikálne úlohy a štyri hodiny na ich vyriešenie. Asi po troch hodinách som riešenia odovzdal a opustil som učebňu. Svojím výkonom som nebol príliš nadšený. Výsledky boli známe takmer až o mesiac. Presne 14. apríla som sa dozvedel, že som bol úspešným riešiteľom. Umiestnil som sa z môjho pohľadu na výbornom mieste. Bol som nevýslovne šťastný a tešil som sa z úspechu. Za svoj úspech vďačím pani učiteľke Mgr. J. Šubertovej, ktorá ma na Olympiádu z fyziky pripravovala, a preto jej chcem vysloviť úprimné poďakovanie. Ďakujem nielen za pekný výsledok, ale i za nové skúsenosti i za body, ktoré mi pomohli dostať sa na strednú školu. Olympiáda v nemeckom jazyku Dávid Rujak, IX.D Dňa 14. januára 2009 sa v CVČ DÚHA v Humennom uskutočnilo okresné kolo Olympiády v nemeckom jazyku, na ktorom sa zúčastnil aj žiak VII. A Ľuboš Kulan. Tento jazykovo zdatný chalan pod vedením Mgr. Ľubice Dančovej reprezentoval našu školu vynikajúco. V kategórii 1A získal 90 bodov. Tie mu zabezpečili prvé miesto a zároveň aj postup do krajského kola, ktoré sa konalo 12. februára 2009 v Prešove na ZŠ Májové námestie. Tu v silnej konkurencii so svojimi vedomosťami a schopnosťami obsadil nakoniec pekné 8. miesto. Srdečne blahoželáme a aj v budúcom roku dúfame v podobné umiestnenie. Aj keď už v inej kategórii. Mgr. S. Brzychcyová Úspechy olympioničiek v anglickom jazyku Dňa 22. januára 2009 som sa pred vchodom do školy stretla s pani učiteľkou Ševecovou Kerlíkovou a ďalšou reprezentantkou školy za ročníky Máriou Karasovou. Spolu sme sa vybrali do Centra voľného času v Humennom, kde sa konalo okresné kolo Olympiády v anglickom jazyku. Keď som vstúpila do miestnosti, kde sa súťaž konala, cítila som sa veľmi neisto, pretože v nej bolo veľa iných konkurentov z rôznych humenských škôl. Všetkých účastníkov olympiády v úvode privítali PaedDr. A. Fecura, riaditeľ CVČ, a Mgr. A. Niskáč, zástupca z Mestského úradu v Humennom. Po predstavení trojčlennej poroty nás organizátori rozdelili do troch skupín. V prvej skupine boli žiaci ročníka, ktorí súťažili v kategórii 1B, teda aj Mary Karasová, v druhej skupine boli žiaci z kategórie 1C, teda tí, ktorí pôsobili istý čas v zahraničí, no a v tretej skupine v kategórii 1A som bola aj ja. Súťažná časť olympiády pozostávala z troch častí z gramatickej a ústnej časti a z počúvania s porozumením. Gramatická časť bola zo všetkých najťažšia, ale po nej nasledovala prestávka, takže som stihla načerpať dostatok síl na ústnu časť. V ústnej časti som bola absolútne bezkonkurenčná a vo svojej kategórii som získala najviac bodov. Mali sme po anglicky vyrozprávať príbeh podľa obrázka a tiež absolvovať pohovor so skúšajúcimi. To, že som bola

9 najlepšia, som až do vyhodnotenia ani len netušila. Môžem teda skonštatovať, že porota nás hodnotila prísne, ale objektívne. Napokon nastalo prekvapenie. Všetko dopadlo bombasticky a ja som sa umiestnila na skvelom druhom mieste. Bola som veľmi rada, pretože výsledok prevýšil moje očakávania, spoznala som nových ľudí a získala som príjemné zážitky. Mary Karasová obsadila vynikajúce 1. miesto a zároveň postúpila do krajského kola Olympiády v anglickom jazyku, ktorá sa uskutočnila dňa 11. februára 2009 v Prešove. Tu Mária získala skvelé 3. miesto. Dejepisná olympiáda Simona Sijková,VII.A V tomto školskom roku prebehol prvý ročník dlho očakávanej dejepisnej olympiády. Príležitosť uspieť v nej si spolu so svojimi žiakmi nenechali ujsť pani učiteľka Brzychcyová, Harvanová a Andrejčíková. Absolvovaním školského kola sa na okresné kolo kvalifikovali v kategórii F (šiesty ročník) Radka Močkovská a Scarlett Weissová, v kategórii D (ôsmy ročník) Mirka Tkáčová a Petra Tichvoňová a v kategórii C (deviaty ročník) Michal Brehovský a Jakub Holod. Okresné kolo súťaže organizovalo CVČ Dúha v Humennom. Výsledky tohto kola všetkých zúčastnených veľmi potešili. Úsilie vynaložené počas prípravy žiakov bolo odmenené veľmi pekným umiestnením súťažiacich dievčat, chlapčenská dvojica prekvapila ešte viac. Michala Brehovského delilo od bronzovej priečky len minimum bodov. Jakub Holod sa suverénnym víťazstvom vo svojej kategórii prebojoval do krajského kola, ktoré sa konalo 31. marca 2009 na jednej z prešovských základných škôl. Atmosféra v Prešove bola napätá, očakávania veľké, výsledky ohromné. Jakub obsadil v ťažkej konkurencii II. miesto, čo mu umožnilo postúpiť na celoštátne finále tejto súťaže. Konalo sa v Martine v dňoch apríla Organizátori pripravili pre súťažiacich plnohodnotný program na celé tri dni. Jakub sa domov vrátil plný zážitkov, nových skúseností a najmä s krásnym umiestnením. Získal jedenáste miesto spomedzi šestnástich najlepších deviatakov z celého Slovenska. K dosiahnutému úspechu Jakubovi srdečne blahoželáme a veríme, že v začatom maratóne bude pokračovať aj na strednej škole. Biologická olympiáda Mgr. M. Andrejčíková Apríl je jeden z najkrajších mesiacov v roku. Stromy žiaria jasnou zeleňou, vtáčiky neúnavne vyspevujú a každú chvíľu objavujeme ďalší rozkvitnutý kvet. A práve v apríli, mimochodom, tak ako každý rok sa skupinka žiakov od piateho po deviaty ročník vybrala overiť si svoje vedomosti o prírode na okresné kolo Biologickej olympiády do CVČ v Humennom. V kategórii E Poznaj a chráň ukázali, čo sa naučili počas roka na prírodopisnom krúžku, ale aj samoštúdiom a pozorovaním prírody. Vedomosti o rôznych živočíchoch, žijúcich v okolí vôd, od tých najmenších bezstavovcov až po najväčšie cicavce si overili súťažiaci v odbornosti zoológia. Rastliny, ktorých stanovištia sú spojené s vodou, napríklad vodné paprade, mäsožravé rastliny či krásne kvitnúce lekno boli témou odbornosti botanika. Každý súťažiaci musel zvládnuť vedomostný test o predpísaných druhoch rastlín a živočíchov a poznávačku, čiže určenie slovenského aj vedeckého názvu predloženého exempláru. V silnej konkurencii sa naši žiaci nedali zahanbiť a všetci boli úspešní. A tu sú výsledky: Zoológia: Ľuboš Kulan (VII.A) 3. miesto Simona Pristašová (IX.B) 6. miesto Anna Sivá (V.A) 22. miesto Botanika: Jana Vajsová (V.B) 9. miesto Simona Maturkaničová (V.B) 13. miesto

10 Verím, že ich tieto úspechy tešia tak ako mňa. Blahoželám a prajem veľa chuti do ďalšieho učenia. Ing. J. Vajsová Hliadka mladých zdravotníkov Vo štvrtok 14. mája 2009 sa konala súťaž Slovenského červeného kríža pod názvom Hliadka mladých zdravotníkov, na ktorú nás pripravovala pani učiteľka Vajsová. My žiačky VII.A Viktória Porvazníková, Diana Sakalíková, Simona Sijková, Kristína Štecová, Andrea Varjanová a šiestačka Simona Maturkaničová sme tvorili hliadku II. stupňa. Za I. stupeň súťažili piatačky Anna Sivá z V.A, Jana Vajsová z V.B, Petra Havrilková, Veronika Nováková a Veronika Papajová z V.C. Ráno sme sa s úsmevom na tvári stretli v škole a zopakovali sme si tie najzákladnejšie postupy prvej pomoci. Nacvičovanie bolo niekedy veľmi zábavné, napríklad, keď sme niektorú z nás obviazali obväzom od hlavy po päty, alebo keď sme hrali zraneného či chorého človeka. No na samotnej súťaži sme to už všetci brali veľmi vážne a zodpovedne. Veď každý chce vyhrať. Súťaž sa konala v kultúrnom dome, kde nás organizátori privítali a predstavili nám stanovištia a porotu. Potom sa súťaž začala. Žiačky z I. stupňa museli ošetriť vyvrtnutý členok a odreninu. Našou úlohou bolo zvládnuť poranenie krčnej chrbtice, reznú ranu na predlaktí, mdlobu a uštipnutie hmyzom. Žiaci strednej zdravotníckej školy vyzerali s týmito poraneniami presvedčivo. Aj keď sme vedeli, že to nie sú skutočné poranenia, ošetrovali sme ich veľmi starostlivo. Najťažšie bolo oživovanie, ktoré sme, pravdaže, robili iba na modeli a potom nás čakal už len vedomostný test. V súťaži sa nám darilo, získali sme 3. miesto a pekné ceny. Piatačky sa tiež držali veľmi dobre a dotiahli to na 4. miesto. Zo súťaže sme odchádzali s pocitom dobre vykonanej práce. Diana Sakalíková, Simona Sijková a Viktória Porvazníková, VII.A Výsledky 56. ročníka literárnej súťaže Európa v škole v školskom roku 2008/2009 Výsledky 56. ročníka projektu súťaže Európa v škole vypísanej Ministerstvom školstva SR sú pre nás mimoriadne priaznivé. V rámci okresnej súťaže detskej literárnej tvorby v tretej kategórii (13 15 rokov) boli našim žiakom udelené tri ceny s postupom do celoslovenského kola, ktorého výsledky do týchto chvíľ nie sú známe. Ceny získali žiaci z VIII.C Peter Repko za prózu Pokus Vlada Einsteina, Mária Kilianová za prácu Zmarené vystúpenie a Marek Tkáčik za krátku literárnu prácu Zachránil ma školský rozhlas. Všetky tri literárne práce boli uverejnené v našom školskom časopise. Víťazom srdečne blahoželáme a želáme im veľa tvorivých síl do ďalších ročníkov tejto súťaže. Literárne talenty 2009 Mgr. V. Hudáková A opäť máme talenty! Potvrdila to hodnotiaca správa XXIX. ročníka súťaže neprofesionálnych literárnych tvorcov LITERÁRNE TALENTY Stali sa nimi Alexandra Radiková a Martin Roman (obaja z VIII.A). Povedané športovou terminológiou, obaja víťazi zabojovali na tomto literárnom poli svojimi vlastnými prozaickými literárnymi prácami, ktoré natoľko zaujali odbornú porotu, že im bolo v ich súťažnej kategórii udelené čestné uznanie A. Radikovej za prózu Neobyčajne nezvyčajný deň strýka Bystríka a M. Romanovi za literárnu prácu Čary mary s písmenkami. Tieto literárne práce ste si mohli prečítať v predchádzajúcich vydaniach Literárnych

11 prvosienok. Obidvom autorom ocenených prác úprimne blahoželáme a prajeme im, aby literárnemu umeniu zostali aj naďalej verní. 1. ročník Olympiády zo slovenského jazyka Mgr. V. Hudáková Je neskorá jeseň, vonku prší a milovníci slovenského jazyka sa zišli na 1. ročníku súťaže Olympiáda zo slovenského jazyka. Na školskom kole súťaže sa zúčastnila takmer tridsiatka žiakov 8. a 9. ročníka. Súťažiaci si mali možnosť overiť svoje vedomosti v oblasti gramatických, pravopisných, literárnych i štylistických zručností. Vyvrcholením súťažného zápolenia bola rétorika. Súťažiaci prejavili v jednotlivých oblastiach rozličné schopnosti a poznatky. Najúspešnejšou spomedzi súťažiacich bola Maruška Karasová, žiačka IX.B, ktorá postúpila do okresného kola. Že jej víťazstvo bolo naozaj zaslúžené, dokázala aj na okresnom kole. Maruška tu totiž získala 2. miesto. Myslím, že vzhľadom na počet škôl, ktoré tu mali svojich víťazov, je to nádherné umiestnenie. Blahoželáme, Maruška! PaedDr. P. Kurucová Kristínkine tohtoročné recitačné úspechy Naša ZŠ sa už tradične každý rok zapája do súťaží, ktoré sú súbojom na poli umeleckého slova. Aj v tomto školskom roku sme svoje umenie predviedli na dvoch súťažiach v umeleckom prednese poézie a prózy, a to Šaliansky Maťko a Hviezdoslavov Kubín. No a nemali sme sa za čo hanbiť. Kristínka Karabinová, naša ostrieľaná recitátorka, ukázala svoj talent v januári na okresnom kole súťaže v prednese slovenskej povesti Šaliansky Maťko Jozefa Cígera-Hronského, kde už po tretíkrát získala prvenstvo, čo v konkurencii III. kategórie nebolo vôbec jednoduché, a reprezentovala tak celý Humenský okres na krajskom kole. V mesiaci máji si Kristínka získala priazeň poroty v súťaži Hviezdoslavov Kubín, kde veselou prózou,,džínsový denník obsadila pekné 3. miesto. Jej víťazstvo má veľkú cenu aj preto, lebo v jej kategórii súťažilo 17 nadaných recitátorov a Kristínka získala umiestnenie hneď za reprezentantmi ZUŠ, ktorí sa venujú prednesu umeleckého slova skoro profesionálne. Z dosiahnutých úspechov sa tešíme a Kristínke srdečne blahoželáme. Biblická olympiáda Mgr. A. Austová 12. marca 2009 sa v priestoroch Pastoračného centra pri Rímskokatolíckom farskom úrade Sťatia hlavy Jána Krstiteľa pod Sokolejom v Humennom uskutočnila Biblická olympiáda. Na Olympiádu sme odchádzali spred školy ja, Patrik Soročin a Anička Sivá v sprievode pani učiteľky Mgr. M. Harvanovej. Súťaž sa začala svätou omšou, pokračovala prezentáciou a potom sa začala súťažná časť Olympiády. Olympiáda pozostávala z troch kôl, na ktorých boli rozobraté biblické knihy Tobiáš, Ester, Judita a 1. Petrov list. Úlohy boli primerane náročné a konkurencia veľká. Okolo obeda sme vyriešené úlohy odovzdali a netrpezlivo sme čakali na vyhodnotenie. Približne o hod. boli výsledky vyhlásené. Ortieľ bol vynesený. Skončili sme na výbornom piatom mieste. Pre našich piatakov to bola prvá a veľmi príjemná skúsenosť a pre nás starších veľká radosť. Chceme vyjadriť presvedčenie, že v budúcich ročníkoch Biblickej olympiády dopadneme lepšie. Môj prvý veľký úspech Dominik Paško, VII. A Chcel by sa niekto z vás zúčastniť na dejepisnej olympiáde? Tak znela otázka našej dejepisárky ešte niekedy v januári. Akosi automaticky som sa prihlásil. Vtedy som určite netušil, do čoho idem. Veď dejepis mám rád, nemôže to byť až taký problém, pomyslel som si. Spočiatku to naozaj bolo jednoduché. Spolu so spolužiakom Mišom sme hravo zvládli školské kolo. Na okresnej súťaži som bol prvý. Mišo skončil v tesnom závese za mnou, no na postup to nestačilo. Moje prvenstvo bola prvá veľká výhra v mojom živote. Neviem, kto sa tešil viac. Ja alebo pani učiteľka. S postupom do vyšších kôl sa kopili aj materiály, ktoré bolo potrebné naštudovať. Každú voľnú chvíľu som venoval letopočtom, udalostiam,

12 osobnostiam, bitkám, vojnám. Samý Pribina, Mojmír, Svätopluk, dookola Roosevelt, Churchill, Gorbačov. V Prešove som hneď po napísaní testu ubezpečoval pani učiteľku, ktorá ma sprevádzala, že aj toto kolo mám vo vrecku. Zdalo sa mi, že na chvíľu zapochybovala. Žeby neverila, že sa úspech môže zopakovať? Získal som druhé miesto a to mi zabezpečilo účasť na celoslovenskom kole v Martine. Prvé pocity po vyhlásení výsledkov boli zmiešané. Striedala sa radosť s obavami. A čestne priznávam, mal som aj strach z toho, že ma Pribina s Mojmírom a Roosevelt s Churchillom začnú strašiť v snoch. Martin som zvládol v pohode napriek počiatočným rozpakom. Azda aj preto, že o nás bolo dobre postarané. Okrem súťaže nám organizátori pripravili bohatý program. Absolvovali sme návštevu Etnografického múzea, prehliadku Slovenského národného múzea, zašli sme aj na martinský Národný cintorín. Cesta domov ubiehala veľmi rýchlo. Na duši ma hrial super pocit z ďalšieho úspechu. Stal som sa úspešným riešiteľom celoštátneho kola dejepisnej olympiády. Za mnohé ďakujem pani učiteľke Andrejčíkovej, ktorá ma na olympiádu pripravovala. Len dúfam, že má Pribinu aj Mojmíra ešte stále rada. Jakub Holod, IX.A Matematické súťaže Aj v tomto školskom roku sa žiaci našej školy zapojili do matematických súťaží vyhlásených MŠ SR - Matematickej olympiády a Pytagoriády. Najskôr si zmerali sily na pôde školy. Tí najúspešnejší neskôr reprezentovali našu školu na obvodných kolách, kde čelili silnej konkurencii žiakov všetkých škôl okresu Humenné. Výsledky týchto súťaží sú zhrnuté v tabuľkách. Úspešným žiakom gratulujeme a želáme veľa úspechov v súťažiach v ďalších školských rokoch. Mgr. M. Trembuľáková Okresné kolo Pytagoriády 2008/09 dd Okresné kolo Matematickej olympiády 2008/09 3. ročník Miesto Vyučujúci 5. ročník Miesto Vyučujúci M. Ivančáková A. Staruch 7. m. 12. m. Mgr. Procová Mgr. Babinová J. Vajsová M. Maturkaničová 8.m. 10. m. Mgr. Trembuľáková T. Kuchtanin 22. m. 6. ročník M. Antoni 32. m. D. Hoppej 10. m. Mgr. Feiglová 4. ročník 7. ročník M. Vaško K. Laco 16. m. 29. m. Mgr. Topoľančinová M. Bruteničová 2.m. Mgr. Feiglová 5. ročník K. Krídlová M. Ragan 10. m. 23. m. Pugačevský klokan 2009 Mgr. Trembuľáková 6. ročník D. Hoppej 1. m. Mgr. Feiglová 7. ročník K. Maturkanič M. Bruteničová M. Trembuľáková 1. m. 5. m. 9. m. Mgr. Feiglová Dňa 15. mája 2009 sa uskutočnil II. ročník súťaže Pugačevský klokan Podobne ako v minulom školskom roku aj tentoraz sme sa stretli s pomerne veľkým záujmom. Zúčastnilo sa na nej 117 žiakov z ročníka. Na tejto súťaži sa nezúčastňujú len nadaní žiaci, ako je to pri Matematickej Meno a priezvisko Trieda Body Miesto 5. ročník Michaela Maturkaničová 5.B Matúš Ragan 5.A Marián Tkáč 5.B Šimon Tkáč 5.C ročník Patrícia Petrovčinová 6.A Dominik Hoppej 6.A Ján Bednárik 6.A ročník Monika Trembuľáková 7.B Ľuboš Kulan 7.A Lenka Šepeľová 7.B Simona Sijková 7.A ročník Nikoleta Šalapová 8.A Petra Tichvoňová 8.A Dominika Vančíková 8.A Rastislav Kapko 8.B ročník Dávid Rujak 9.D Ľuboš Chromy 9.D Tatiana Vaššová 9.D olympiáde a Pytagoriáde, ale všetci, ktorí sa chcú zapojiť do riešenia zaujímavých úloh, aby si mohli overiť úroveň svojich vedomosti trochu inak ako na vyučovacej hodine. Mgr. M. Trembuľáková

13 Výsledky práce žiakov a učiteľov prvého stupňa Žiačka Monika Ivančáková z III. B získala na okresnom kole v prednese povestí Šaliansky Maťko 1. miesto. Pani učiteľka Mgr. B. Babinová pripravovala Moniku aj na súťaž Hviezdoslavov Kubín, kde obsadila pekné 3. miesto. V regionálnej súťaži zdravotníckych hliadok pod názvom Chráň si svoje zdravie sa žiaci IV.A a IV.B Tamara Hužvárová, Katarína Tkáčová, Matej Nemec a Marek Klíč pod vedením PaedDr. M. Blaščákovej umiestnili na 4. mieste. Žiaci prvého stupňa si veľmi dobre počínali aj na športovom poli. Vo futbalovom turnaji získali žiaci 3. a 4. ročníka na ZŠ Hrnčiarska 1. miesto, v turnaji na ZŠ SNP 2. miesto. V okresných majstrovstvách atletického štvorboja sa predviedli žiačka III.A triedy Laura Vasilková, ktorá získala 2. miesto a žiaci IV.A Gabriela Kuliková (1. miesto) a Martin Vaško (3. miesto). Talentárium 4. júna 2009 sa v priestoroch ZŠ - Lesná v Humennom uskutočnil 1. ročník speváckej súťaže TALENTÁRIUM. Súťažilo sa v speve populárnych piesní. Z iniciatívy našej učiteľky hudobnej výchovy PaedDr. P. Kurucovej sme sa do tejto súťaže zapojili aj my- ja a moja kamarátka, deviatačka Barbora Behúnová. Obe sme si vybrali piesne z repertoáru tej istej slovenskej interprétky KRISTÍNY. Myslím si, že i napriek veľkej tréme, aká sa nás počas vystúpenia zmocnila, pred odbornou porotou sme odviedli excelentný výkon. V silnej konkurencii sme sa umiestnili: ja na druhom mieste a Barbora na treťom mieste. Organizátori súťaže prisľúbili, že o rok sa znovu stretneme. Už teraz sa na to teším Kristína Karabinová, VII.B SPRECHEN SIE DEUTSCH? Republik ÖSTERREICH Die geografische Lage Nachbarländer: die Bundesrepublik Deutschland (die längste Grenze 784 km) Tschechien (im Norden) Liechtenstein (die kürzeste Grenze) die Schweiz (im Westen) die Slowakei und Ungarn (im Osten) Slowenien und Italien (im Süden) Gesamtlänge der Grenze: km Gesamtfläche: km 2 Flüsse: die Donau (der mächtigste Fluss), die großen Nebenflüsse der Inn, die Salzach, die Traun, die Enns, der Rhein Bevölkerung Nach der Volkszählung 1992 leben in Österreich Einwohner. Jeder vierte Österreicher lebt in der Hauptstadt Wien (es hat cca. 1,6 Mio. Einwohner). 99% der Einwohner sprechen Deutsch. 1% sind Minderheiten Slowenen (cca ), die in Kärnten leben, Kroaten (cca ) und Ungarn im Burgenland. In Wien lebt eine Minderheit von Tschechen und Slowaken. Sprache Die Amtssprache in Österreich ist Deutsch. Das gesprochene österreichische Deutsch weist aber viele sprachliche Besonderheiten auf, das heißt, das Hochdeutsch in Deutschland klingt ein wenig anders als das Hochdeutsch in Österreich. In der Phonetik gibt es Unterschiede z. B. in der Aussprache der Endung ig. Während die Deutschen diese Endung als ich aussprechen, bevorzugen die Österreicher die Aussprache ik. In der Grammatik findet man nur wenige Unterschiede. Die Österreicher bilden z. B. die Verkleinerungen mit dem Suffix -lein oder -el, -kerl (Mädel, Mäderl = Mädchen, Würstel = Würstchen, Ketterl = Kette usw.). Die größten Unterschiede gibt es im Wortschatz, vor allem im Bereich der Verpflegung (bei der Bezeichnung von Gemüse, Obst und von einigen Speisen). Typisch österreichisch Zu den Wahrzeichen Wiens gehören nicht nur der Stephansdom oder die Spanische Reitschule, sondern auch die Original Sacher - Torte. Seit mehr als

14 hundert Jahren gilt Sacher als Synonym für österreichische Gastlichkeit und als Beweis dafür, dass die Wiener es verstehen, das Leben zu genießen. Die Sacher-Torte wird aus Zucker, Eiern, gemahlenen Nüssen und geriebener Schokolade gebacken, mit feiner Konfitüre bestrichen und mit Schokolade überzogen. Sie kann in schönen Holzkistchen in alle Länder der Welt versandt werden, dabei behält sie ihre hervorragende Qualität bis zu 14 Tage Reisedauer. Typisch für die österreichische Küche ist auch der Kaiserschmarren, eine in kleine Stückchen zerteilte Palatschinke, oder das Wiener Schnitzel mit Kartoffelsalat. Eine Wiener Spezialität ist der Tafelspitz - gekochtes Rindfleisch mit Apfelkren und Schnittlauchsauce. Die Österreicher trinken sehr viel und gern Kaffee - den Schwarzen, den Braunen (schwarzer Kaffee mit Milch), den Kapuziner (schwarzer Kaffee mit sehr wenig Milch) oder den Einspänner (schwarzer Kaffee mit Schlagobers).Verschiedene Kaffeesorten bekommt man in Kaffeehäusern, wo sich die Österreicher treffen, unterhalten, Zeitungen lesen, ihre persönliche Korrespondenz erledigen oder nur so die Atmosphäre genießen. Bundesländer Niederösterreich: Landeshauptstadt ist St. Pölten Steiermark: Landeshauptstadt ist Graz - die zweitgrößte Stadt Österreichs Tirol: Landeshauptstadt ist Innsbruck - die größte Stadt dieses Bundeslandes Oberösterreich: Landeshauptstadt ist Linz Kärnten: Landeshauptstadt ist Klagenfurt Salzburg: Landeshauptstadt ist Salzburg Burgenland: Landeshauptstadt ist Eisenstadt Voralberg: Landeshauptstadt ist Bregenz Hauptstadt Wien ist die Bundeshauptstadt und ein Bundesland zugleich. Es ist der Sitz der Bundesregierung, der Zentralbehörden und der obersten Gerichtshöfe, der gesetzgebenden Körperschaften des Bundes sowie einer Reihe internationaler Organisationen. Die Bundeshauptstadt ist auch eine Kongressstadt von Weltformat und ein wichtiges Fremdenverkehrszentrum. Stadt-Hitparade 1. Wien Einwohner 2. Graz Einwohner 3. Linz Einwohner 4. Salzburg Einwohner 5. Innsbruck Einwohner Kultur Österreich ist ein Land mit großen kulturellen Traditionen und mit einer reichen hochentwickelten Kultur. Am meisten hat es jedoch zur europäischen und Umweltkultur in Musikschaffen beigetragen. Österreich wird mit Recht als Land der Musik bezeichnet. Wien wurde zum Sammelpunkt großer Komponisten, z. B.: Joseph Haydn, Amadeus Mozart, Franz Schubert, Ludwig van Beethoven, Johann Strauß. Kennst du Österreich? 1. Liegt Liechtenstein neben Österreich? a) wahr b) falsch 2. Ist die Sacher-Torte typisch österreichisch? a) wahr b) falsch 3. Ist die Amtsprache von Österreich Deutsch? a) wahr b) falsch 4. Ist die Hauptstadt von Österreich Linz? a) wahr b) falsch 5. Ist nicht Donau der mächtigste Fluss von Österreich? a) wahr b) falsch 6. Hat Österreich 9 Bundesländer? a) wahr b) falsch Richtige Antworten: 1a, 2a, 3a, 4b, 5b, 6a Pripravila: S. Brzychcyová Michal Brehovský, IX. A

15 Etwas zum Wiederholen Was ist das? - ein Gerät zum Empfang und zur Wiedergabe von Fernsehsignalen 1. pohovka 2. koberec 3. rádio 4. skriňa 5. kreslo 6. lampa 7. plynový sporák 8. posteľ 9. regál Eine Art des Sports H A N D B A L L O D U J A G L L C CH A CH S N A A K A R T E N B B E E G Z B R S B Y Ä N O A T S R E A T U L R U O T N E N L F F K Hockey, Handball, Judo, Baseball, Korbball, Golf, Fussball, Karten, Schach, Tanzen Štefan Anguš, IX. C Was ist das? ein Beherbergungs - und Verpflegungsbetrieb für Gäste gegen Bezahlung D G N U N H O W Wohnung, das, A A M H B A N K Lampe, Dom, links, Bank, S R U R R U L F Haus, Garage, E A S E T S O P Flur, Uhr, P G E H A U S A Post, Sofa, M E U C H O F O Klo, Küche, Museum A T M Ü L O E L L I N K S D O M Patrik Boňko, IX. C Was ist besser? Wohnen in dem Dorf oder? 1 vaňa 2 hotel 3 radnica 4 bungalov 5 posteľ 6 stanica 7 kino 8 deti 9 katedrála 10 regál 11 rádio 12 pošta 13 stôl 14 kúpeľňa 15 sprcha 16 divadlo Valerián Seč, IX. C Nika Šalapová, VIII. A

16 DO YOU SPEAK ENGLISH? PLACES WHERE WE LIVE GENERAL INFORMATION ABOUT OUR COUNTRY Official name: Slovak Republic (SR) State formation date: 1 January 1993 State system: republic Political system: parliamentary democracy (150 members of Parliament elected for 4 years) President: Ivan Gašparovič (since 2004) Prime Minister: Robert Fico (since 2006) State symbols: national coat of arms/ emblem, national flag, state seal and national anthem Nad Tatrou sa blýska Area: km 2 Location: Central Europe The mid and the North of the country is mountainous (Carpathian curve), lowlands (important agricultural areas) are typical of the South and the East. The most important Slovak river the Danube connects the capital city of the SR Bratislava with two capital cities of the neighbour countries - Vienna and Budapest. Time: Central European time Elevation: The highest point is Gerlach Peak (2655 m), the lowest point is the Bodrog river (95 m) Climate: Moderate climatic zone, with changing four seasons, average temperature in winter -2 C (the coldest month January, the coldest area High Tatras), in summer 21 C (the warmest months July and August, the warmest area Danubian Lowland). In some mountain ranges the snow remains on average 130 days per year. Border countries: Hungary (679 km), Poland (597.5 km), the Czech Republic (265 km), Austria (127,2 km), Ukraine (98 km) Administrative divisions: 8 self-governing regions (Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice region), 79 districts, 138 towns, 2891 municipalities (including towns) Capital city: Bratislava (population as at 31/12/2005) The Capital of the Slovak Republic Bratislava, also referred to as the Beauty on the Danube can not only boast interesting history but it also is the centre of the most dynamically developing region of central Europe at present. Bratislava Population: (of which 51.5 % female) as at 31/12/2005 Official language: Slovak Nationalities / Ethnic groups: Slovak (85.8%), Hungarian (9.7%), Roma (Gipsy) (1.7%), Czech (0.8%), Ukrainian, German, Polish and other (2%) Currency: EURO (from 1/1/2009) QUESTIONS ABOUT SLOVAKIA 1. What is the official name of Slovakia? 2. When was Slovakia formed? 3. What are the state and the political system? 4. Who are the President and the Prime Minister? 5. Can you name all state symbols of our country? 6. What is the area of Slovakia? 7. What is the location of Slovakia? Describe the surface, important river and connection with other capital cities. 8. Can you describe the climate in Slovakia with its seasons and temperatures? 9. Does Slovakia have borders with any other country? If so, what are they? 10. What are the administrative divisions in our country? 11. What is the capital; where is it, and how do we call it? 12. What is our population? 13. What is the official language? 14. What nationalities live in Slovakia? 15. What is our currency since January 2009?

17 INFORMATION ABOUT PREŠOV ADMINISTRATIVE REGION Districts: Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou Population: 796,745 Area: 8,993 km 2 Prešov The region Prešov fills the north-eastern part of Slovakia and it stretches from the west to the east. It borders on Poland and Ukraine in the north and east respectively. The metropolis of what is the biggest region of Slovakia is the town Prešov, the third biggest town in Slovakia. It is also the centre of the historic region Šariš. Its pride is the town Bardejov (UNESCO monument) with the neighbouring world famous spa Bardejovské kúpele. Šariš is also the area with greatest number of wooden churches. The most attractive area in Slovakia in terms of tourism, the mountain range High Tatras (Vysoké Tatry), is also part of this region. The mountain range is visited by hikers, skiers and patients of climatic spas situated in the heart of the Tatra National Park. The territory of the historic region Spiš is dotted by manors (Strážky), monasteries (Červený kláštor) and castles (Kežmarok, Ľubovňa). The natural jewels of Spiš include the National Parks of Pieniny and Slovenský raj. The Castle of Spiš with its environs (the biggest castle compound in central Europe, Spišské Podhradie, the ecclesiastical town Spišská Kapitula, the Gothic church in Žehra) was included into the UNESCO monuments. Levoča is the centre of Spiš and offers a great number of architectural monuments with the biggest wooden altar in the world. The upper Zemplín, the easternmost historic region of Slovakia, is coated by the typical Carpathian landscape of the Eastern Carpathian Mountains (Východné Karpaty) with original virgin woods in the National Park of Poloniny. The primeval forests of Stužica, Rožok and Havešová in the Bukovské vrchy were added to the UNESCO list of world natural heritage in June 2007 together with the Kyjov primeval forest in the Vihorlatské vrchy near Poloniny and with the primeval forests in the Ukraine. Numerous Greek Catholic wooden churches ornament the area Greatest attractions: National Parks Vysoké Tatry, Slovenský raj and Poloniny, Bardejov, Spišský hrad and environs, wooden churches in Šariš and Zemplín, Museum of Modern Art of Andy Warhol in Medzilaborce, the Carthusian monastery in Červený Kláštor, open-air museums in Stará Ľubovňa and the spa of Bardejov, ski resorts Vysoké Tatry, Plejsy and Lysá-Drienica QUESTIONS ABOUT PREŠOV ADMINISTRATIVE REGION 1. What are the districts that belong to Prešov administrative region? 2. What is the population in the region Prešov? 3. What is its area? 4. Where is the region Prešov, and what countries does it border? 5. What can you say about Prešov? 6. Can you name the pride of the historic region Šariš? 7. What is the most attractive area in Slovakia in terms of tourism? 8. Can you name the natural jewels of Spiš? 9. What is the biggest castle in central Europe? 10. Can you name the forests that were added to the UNESCO list of world natural heritage in June 2007? 11. Can you name the greatest attractions of Prešov administrative region? INFORMATION ABOUT OUR TOWN HUMENNÉ The most important centre of the Upper Zemplín the region lying in the northeast tip of Slovakia is HUMENNÉ - the starting point for trips in the National Park of Poloniny and the mountain range Východné Karpaty. Humenné HUMENNÉ (population 35,000) today is a modern town, as its old houses were almost entirely destroyed during the Second World War. The character of the town completely changed after the war and its life concentrates around the local chemical plant producing synthetic fibres. HISTORY The town developed from an old Slav settlement mentioned for the first time in In the Middle Ages it was the centre of an extensive feudal estate. As it lay on the road connecting the Kingdom of Hungary and Poland, the town also acquired the right to fairs and consequently the town flourished in the 17th and 18th centuries

18 MONUMENTS The town is situated on the middle reach of the Laborec river and the originally Renaissance manor house from 1610 surrounded by modern urban fabric is rather a surprise. The manor house was reconstructed in the Baroque style, which imitated French architecture in the 19th century. Now it houses the Vihorlatské múzeum (Museum of the region of Vihorlat) with collections of art, history and natural history. In the garden of the manor house is the open-air museum exhibiting folk architecture. QUESTIONS ABOUT HUMENNÉ 1. Where does Humenné lie? 2. What is the population of Humenné? 3. What is the most important point in the history of Humenné and why? 4. When is the first written mention dated back? 5. What was Humenné centre of in the Middle Ages? 6. What was significant in the 17th and 18th centuries in terms of the history of Humenné? 7. What river flows through Humenné? 8. What monument is the most important? Give more facts about it. 9. Does Humenné have an open-air museum? If yes, where? Short poems in English Our English teacher She has a wise head and she likes bread. We adore her blond hair, she lives only for her teddy bear. When she eats chocolate, it is only milk, her clothes look like silk. Her eyes are green and she watches only Mr. Bean. She is slim like a stick and her students are bombastic. Her life with us is very funny, but she doesn't earn a lot of money. She loves Mrs. Šubertová and her name is Mrs. Ševecová. Zdroj: Sprac.: Mgr. V. Ševecová Kerlíková Igi Šigi He isn't shy, I don't know why. He is a customer, when he buys a hamburger. He isn't very fat and he isn't bad. He drinks tea Pigi, we called him Igi Šigi! Adriana Mihaľová, VIII.C Michaela Metiľová and Katarína Horkuličová, VIII.C CROSSWORD Translate these words into English and fill in the crossword Complete this crossword 1. kúzelný áno chrípka auto večer nádcha 7. otázka ucho kino 10. čaj pomoc had dáždnik bicykel 15. rifle 16. prázdny 17. krajina 18. tuniak 19. divoký 20. polica 21. skutočný 22. zubár 23. pohár 24. dlhý 25. chorý 26. párok 27. prázdniny Samuel Bončik, VI.C B R O T H E R P brother, O U M E O E E I boring, R P Y P S R T C buy, Petra Tichvoňová, VIII.A I E P A S N S T picture, PEOPLE SAY THAT A... N A E O N E A U person, LIVES IN LOCH NESS. G T N S O N E R head, pea, ten, tease, pet, cut, egg, not, one, poor, H E A D U R G E Easter T A E T U C G R Peter Šuľak, VI.C

19 VTIPY Viete, prečo chcú mať učitelia na hodine ticho? Aby počuli, kedy zazvoní na koniec hodiny. Príde malý Ferko zo školy domov a hovorí: Dostal som tri päťky. A z čoho? pýta sa mama. Z ničoho nič! Otec nadáva synovi: A opäť päťka z dejepisu! To je kvôli Kolumbusovi. Načo sa kamarátiš s lotrami?! Škótsky žiačik Johny priniesol učiteľke list od matky. V liste sa písalo:,,vážená pani učiteľka! Prosím, nedávajte môjmu synovi domácu úlohu z počtov, v ktorej whisky stojí desať šilingov. Predovšetkým to môj muž nevie vyrátať a potom celú noc nespí a ustavične vykrikuje: Je to možné, že boli aj také dobré časy?! Ďakujem. MacDudleyová. Učiteľ hovorí mamičke: Musím vám povedať, vážená pani, že váš syn je veľmi slabý v zemepise! Matka odpovedá: To nič, pán učiteľ, my aj tak nikam necestujeme. Rozprávajú sa dvaja vysokoškoláci: Ty kokso, keď si uvedomím, aký som ja inžinier, mám normálne strach ísť k lekárovi. Príde učiteľka do triedy a hovorí žiakom: Dnes budeme počítať s kalkulačkami. Deti sa začnú tešiť a učiteľka ďalej hovorí: Koľko je spolu 590 a 790 kalkulačiek? Ach, mamička, keby si vedela, ako sa mi po tých sviatkoch nechce do školy. Všetci mi tam idú na nervy. Aj žiaci, aj učitelia, aj školník... Nič si z toho nerob, synak. Zober si desiatu a pekne choď. Veď ti už minulo päťdesiat, tak musíš niečo vydržať! Ako postupuješ v angličtine? Pomaly. Je to mimoriadne ťažký jazyk. Nielenže je zložený zo samých cudzích slov, ale ich treba aj správne vyslovovať! Počujte, žiaci, zajtra očkujeme celú triedu. Dúfam, že budete umytí a budete mať čisté najmä ramená. Z poslednej ľavice sa ozve hlas: A ktoré rameno, ľavé alebo pravé, prosím? Hodina zemepisu v maďarskej škole. Laszlo, pozri na glóbus a povedz mi, čo to je os! Os..., to je taký veľký, páskovaný much! Po vydarenom maturitnom stretnutí sa pacient prebudí z narkózy v nemocnici. Nad ním sa skláňajú bývalí spolužiaci. Pacient sa pýta: Povedzte, čo sa mi vlastne stalo? Ale, o tretej ráno si otvoril oblok a povedal si, že nám predvedieš, ako lietajú svätojánske mušky. A prečo ste ma nezadržali?! Všetci sme si mysleli, že to naozaj vieš. Pro-pro-sím v-v-vás, kd-kd-kde je-je tu-tu ško-ško-la p-p-p-re zaj-jakávajú-c-cich sa? A vy to načo potrebujete? Veď vám to zajakávanie ide celkom dobre! Na rodičovskom združení hovorí triedna učiteľka pani Borovskej: Váš syn by potreboval pridať. Ale, pani učiteľka, veď mu každý deň dávam stovku. Prepáčte, pán učiteľ, ale prečo ste poslali domov môjho syna? Tvrdil, že jeho sestra má šarlach! Áno, neklamal, ale tá žije vo Švajčiarsku. Jožko píše test na hodine prírodopisu a dopĺňa príklad: Kravička sa otelila. Mačka sa okotila. Kobyla sa ožrebila. Jožko dopíše: Žralok sa ožral. Učiteľ v židovskej škole hovorí: Viete, že my Židia teraz máme rok. Ale napríklad Číňania ako národ teraz majú iba rok. Čo vám tieto čísla hovoria? Po chvíľke ticha sa hlási jeden žiak. Áno, Dávid, hovorí učiteľ. No, to znamená, že 1067 rokov sme museli žiť bez čínskej kuchyne. Pýta sa študent rabína: Rebe, smie sa pri štúdiu Talmudu fajčiť? Nie, nesmie! Študent sklamane odíde, ale kamarát ho utešuje: Ty si sa zle opýtal. Pozeraj na mňa! Rebe, smie sa pri fajčení študovať Talmud? Áno, pravdaže! Zozbieral: Mgr. J. Andrejčík

20 Životopis (Na úradné účely nepoužiteľný) Narodil som sa v Humennom, v neveľkom mestečku, kde sa rieka Cirocha vlieva do Laborca a do Laborca zase ekologicky negramotní Humenčania vylievajú... V meste, kde sa k nebesiam týčia komíny chemických závodov a vypúšťajú chemikálie...ečné, ičité,...ité i...ičelé. V meste, kde záškoláci asi takí učeniachtiví študentíci ako ja protestujú za zrušenie škôl, ale márne. (Napriek tomu svoje mesto mám veľmi rád.) Venujem sa trom záľubám: papkaniu, flákaniu a sledovaniu... Vďaka nim sa zo mňa vyvinul poriadny Valibuk. Som obrastený slaninkou, a preto vyzerám, akoby som nosil nafúknutú pneumatiku. A to je hlavný dôvod, prečo chodievam do fitka, ibaže sa tam príliš nenamáham, radšej obdivujem brušné svalstvo mladých fitnesiek. Čo sa týka mojich doterajších úspechov, boli dosiahnuté isté rekordy v oblasti ničnerobenia a flákania, za ktoré som dostal uznanie od otca pár zaúch. V škole som veľa vody nenamútil. Priemerne ovládam angličtinu, ešte priemernejšie nemčinu. A slovenčinu? Ó, mojej matky reč... Tej som veru neublížil. Predsa v parte sa dohovorím našou hovorčinou a napokon aj vypipávky mi občas poslúžia. (Len nech sa to nedozvie moja mama!) Pilne pracujem na tom, aby som dáko dokončil základnú školu, hoci aj v osmičke, i keď, priznám sa, bude mi ľúto, že nebudem môcť na konci základky cmúľať cumlíky s našimi vegeťákmi deviatakmi. V budúcnosti by som chcel byť strašne bohatý. Samozrejme, bez tvrdej driny. Svaly síce mám, no rozumu nikde. A lenivý som ako pes. Avšak som úprimný. To musíte uznať! Čakám, že ma snáď niekto prijme do poriadnej roboty, kde by som sa odučil ničnerobeniu a zbavil sa všetkých svojich sebadeštruktívnych záujmov a cností a kde by som zmysluplne využil svoju valibučiu konštrukciu. Inak môj životný cieľ byť bohatým bez tunelovania nebankových subjektov bude nesplniteľný. A to smrdí mrežami. Poviem vám, to by som, namôjveru, nechcel! Ej, nič krajšieho na svete, ako je sloboda, slobodienka moja,... Napísal: Igor Šichula, VIII.C Pedagóg: Mgr. V. Hudáková Literárna príloha časopisu Vydanie: /2009 Vydáva: ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom Zostavila: Mgr. Valéria Hudáková Grafická úprava: Mgr. Ján Andrejčík Jazyková úprava: Mgr. Valéria Hudáková Prispievatelia: Žiaci I. a II. stupňa ZŠ Literárna príloha časopisu Pugáčik

21 MOTTO: Verte slovám. Slovo poľudšťuje. Práve tak ako bolesť a krása. Ale poézia je bolesť aj krása. Len ľahostajnosť nepotrebuje poéziu. Ale ľahostajnosť je choroba, na ktorú sa zomiera už za živa. Slovo na úvod (Miroslav Válek: Básnik sám doma) Kiež by sme, milí mladí priatelia, porozumeli básnikovým slovám a pokúsili sa aspoň na okamih žiť život v dimenziách jeho úvah. Teda žiť život s poéziou a vedieť žiť poeticky. Veď poézia je slovo. A slovo poľudšťuje. A okrem iného poézia je aj spôsobom hľadania seba, hľadania svojho zmyslu v živote a zmyslu života, napísal vo vyššie uvedenom diele M. Válek. A my dodávame, že tieto slová básnika sa vzťahujú nielen na poéziu, ale rovnako na prózu i drámu. Tieto myšlienky sa nám žiada povedať hneď v úvode, teda skôr než otvoríte nové stránky týchto v poradí už šiestych Literárnych prvosienok, ktoré vydávame ako literárnu prílohu nášho školského časopisu Pugáčik, skôr než sa začítate do literárnych prác svojich spolužiakov. Žiada sa nám to povedať predovšetkým preto, aby sila týchto slov vám umožnila preniknúť hlbšie k podstate umeleckej hodnoty ponúkaných literárnych textov a pozitívne ovplyvnila hĺbku vášho čitateľského zážitku. Milí mladí priatelia! Ani v tomto čísle Literárnych prvosienok by sme vás nechceli sklamať výberom literárnych prác. Prinášame vám literárne príspevky spod pera tých, ktorí sú našimi stálymi prispievateľmi, no i prvotiny od nových a nádejných tvorcov. Literárne práce sme rozvrstvili do niekoľkých tematických oblastí. Hádam najviac oslovila našich pisateľov téma Moja najlepšia učiteľka učiteľ. Napísali pre náš časopis mnoho zaujímavých prác, avšak vzhľadom na naše vydavateľské možnosti sme vybrali iba tie, ktoré nás najviac oslovili a o ktorých si myslíme, že silou nápadu, myšlienky i umeleckého stvárnenia zaujmú aj vás. Básne vážne i žartovné, krátke prózy o učiteľoch, ktoré vám prinášame na prvých stránkach Prvosienok, sú dôkazom krásneho a nehynúceho vzťahu medzi učiteľom a žiakom. O vašu čitateľskú priazeň sa v tomto čísle bude uchádzať i autorka parodovanej dramatizácie rozprávky o Snehulienke A. Mihaľová. Jej práca vyniká vtipnými a bystrými nápadmi, duchaplným dejom pretkaným satirickými šľahmi, pranierujúcimi zvrátenosť morálky. Vašej priazni sa teší i M. Kilianová, ponúka vám krátku prózu Tina, v ktorej vyobrazuje zložitú životnú situáciu mladého dievčaťa. Obe žiačky autorsky prispeli vlastnou tvorbou i do predchádzajúcich čísel Prvosienok a podľa vašich odoziev môžeme povedať, že ich práce boli čitateľsky veľmi príťažlivé. V našej ponuke sa po prvýkrát objavia aj prvé básnické pokusy L. Tyššovej. Sú krehkými veršíkmi dospievajúceho dievčaťa o prvých ľúbostných vzplanutiach, o vášni i o smútku, vyvierajúcom zo samoty a opustenosti. Naopak, s tvorbou M. Hammerovej sme sa už mali možnosť stretnúť predtým. Jej nové básne, ktoré vám prinášame v tomto čísle, nesú pečať akejsi nostalgie a smútku, vnútorného nepokoja, až tragickosti. Svojím osobitným humorom so satirickým podtextom vás zaiste príjemne pobavia posledné dve práce v našom výbere. Zasmejete sa na grotesknej situácii v jednom linkovom autobuse tak, ako nám ju vylíčili N. Kislanová a D. Rujak v príbehu Cestovanie v 21. storočí, i na beletrizovanom životopise Igora Šichulu, autora dvoch príspevkov, ktorý vyniká svojím neopakovateľným zmyslom pre humor i talentom pre jeho literárne stvárnenie. Milí priatelia, nech vás teda ukážky v tomto výbere literárnych prác príjemne naladia, nech rovnako silne ako autori vyjadrili city hrdinov literárnych diel, prežívate ich aj vy Autori literárnej prílohy Moja pani učiteľka Prvý školský deň. Deň, kedy sa deti tešia, že sa stávajú školákmi. V to ráno som vychystaná z domu túžobne čakala na školskom dvore, kedy uvidím našu novú pani učiteľku. Pamätám si, keď som ju po prvýkrát zbadala, že bola mladá a veľmi pekná. Správala sa k nám milo. V ten deň i neskôr. Veľakrát sme ako nezbedníci vymýšľali všelijaké huncútstva, preto nás neraz musela vykričať, poniektorých i potrestať, ale stále sa snažila byť ku všetkým rovnako spravodlivá. Do mojej pamäti sa však vryla príhoda, na ktorú s úsmevom dodnes spomínam. Bolo to v lete. Celý týždeň som preležala v posteli chorá. So spolužiačkou som sa dohodla, že mi donesie úlohy. Poobede sa mi priťažilo, užila som lieky a zaspala som. Zobudil ma až smiech z obývačky, kde sedela moja mama s pani učiteľkou. Totiž, aby bolo jasné, pani učiteľka mi doniesla domáce úlohy a prišla mi vysvetliť nové učivo. Zazvonila a otvorila jej mama domnievajúc sa, že Naša učiteľka angličtiny Vysoká je, blondína. Chcela by ísť do Londýna. Perfektná je v jazyku, no nemá rada matiku. Po anglicky sa s nami zhovára, príklady nerada preratáva. Milá je a zábavná, pätorky takmer nepozná. Najradšej rozdáva jednotky, my sme jej najsladšie dobrôtky. Ferko je jej Keksíček, Martinko zas Cukríček. Mňa tiež volá Čokoládka. Nuž taká je naša Vladka. Všetkých si nás obľúbila. Chceme, aby nás naďalej učila. Napísala: Katarína Tkáčová, IV.A Pedagóg: Mgr. I. Topoľančinová je to staršia sestra mojej spolužiačky Klariky. Mladú dámu pozvala dnu, ponúkla ju čajom a donútila ju jesť práve upečené palacinky. Darmo sa chudera učiteľka vzpierala, mamka trvala na svojom, inak že ju nepustí z bytu, kým všetko nezje. Pred druhou palacinkou, ktorú už zjavne nevládala zjesť, pani učiteľku zachránilo priznanie, že je mojou triednou a prišla tu kvôli mne, aby mi pomohla s učením. Obe sa schuti začali smiať. A práve táto príhoda spojila naše životy. Moja pani učiteľka padla mamke do oka. A nielen mamke. Stala sa našou rodinnou priateľkou. Dodnes sa stretávame a vzájomne sa navštevujeme. Pani učiteľka sa zanedlho vydala a priviedla na svet krásneho synčeka, ktorému je moja mama krstnou mamou. Odvtedy si nažívame ešte vo väčšej zhode a porozumení. Ibaže pani učiteľka už palacinky u nás jesť nemusí Napísala: Antónia Žinčáková, IX. B Pedagóg: PaedDr. P. Kurucová

22 Prvoaprílový žartík Môj mesiac Prvý apríl zas je tu, Kubo má vážnu robotu. Rozmýšľa a húta v škole, doma, keď má byť, nuž poriadna pohroma. V očiach má pochopenie. A to, čo sa odohráva pri jej pohľade v mojom vnútri, odrazu nadobúda určité kontúry pokoja a vďaky. Za posledné týždne som spravila všetko, čo bolo v mojich silách. Ona to vie. Všetky tie záchvaty zúrivosti a pocity bezmocnosti. Ona to chápe. A verí mi, že to dokážem. Nepochopím, ako to doteraz so mnou vydržala. Ja osobne by som to vzdala už po dvoch týždňoch. Ale ona to vo mne kdesi vidí. Vraj v hĺbke, ktorá je na dosah. Nadanie, silu vzdorovať ostatným, presadiť sa. Povedala mi to nedávno, keď som zažila svoj prvý plačúci stav. Ja tá silná, neoblomná osobnosť som ronila slzy len pre nejakú tanečnú súťaž. Pre mňa to však momentálne znamenalo vystúpiť pred obecenstvo a porotu, ktorá Kubo žartík opravdivý chystá, až sa mu očko od huncútstva blýska. Zase bude sranda veľká, veď nachytá sa naša učiteľka. Prikladáme i my ruky k dielu, nech to má tu správnu mieru. Nastrážili sme pascu na dverovú kľučku, tichulinko čakáme našu milovanú učku. A už vchádza do triedy. Dotýka sa kľučky... Zvýskne. Preľaknutá uskočí. Gumový pavúk jej vrazí priamo do očí. Och, či tak, či tak, kričí triedna na poplach. A už pátra po vinníkovi, čo vymyslel ten žartík aprílový. Kto to bol? Rýchlo s pravdou von! (Pokračovanie na strane 4) Vyhýba sa Kubo: To nie ja, to on! Keď v triede zavládne prísny učiteľkin tón, Kubo obhajuje sa jak vie, každé obvinenie veru odoprie. Od ľaku sa po podlahe chudáčisko váľal, vrešťal, kričal, na celý svet ponadával. No keď učka skúškou hrozí vážne, Zhadzovať on čižmu začal rýchlo z nohy, Miša zrádza spolužiakov rázne: čím skôr sa chcel zbaviť nemilej potvory. Kubo žartík vymyslel, ukul taký plán, ostatní ho podporili, najmä Miro Krám. Tu čierny pavúk vypadol mu z čižmičky, Ja som veru nechcel, koktá Kubo Baldík, z očí sa mu vyronili krokodílie slzičky. A vedľa pavúka na lístočku čudný odkaz znel: mal to byť len aprílový žartík. Aprílový žartík, milý Kubo, od triednej! Triedna ľútosť pochopila, avšak fígeľ Kubíkovi odplatila. Gumového pavúka i lístoček s odkazom vložila Kubovi do čižmy jediným razom. Keď Kubo si čižmu neskôr obuť chcel, niečo mäkké zacítil, priam z kože vyletel. Napísal: Igor Šichula, VIII.C Pedagóg: Mgr. V. Hudáková -3- bude sledovať každý môj pohyb. Pohyb, ale aj okamžité stuhnutie, ktoré sa zakaždým dostaví vo chvíli, keď sa vo mne prederie na povrch panika, pretože netuším, čo za týmto krokom nasleduje. V mojom negatívnom premýšľaní ma prerušil jej hlas. Tvoja sila a nadanie ťa nezradia. Tým som si na sto percent istá. Ak to naozaj chceš, tak to dokážeš, ver mi, vyslovila to jemným a pritom presvedčivým hlasom. Povzbudzujúcim gestom ma pohladila po pleciach a uprela na mňa svoje čokoládovohnedé oči plné presvedčenia. Pozerala som sa na ňu a ona na mňa. Cítila som, že jej dôverujem. Môže byť niekto takým chápavým a láskyplným učiteľom tanca ako ona? Zväčša nimi bývajú sadomasochistickí tréneri, ktorí nie sú nikdy s výkonom svojho zverenca spokojní, dokým sa mu nenatrhne nejaký sval. Tá aura, ktorá z nej vyžarovala, by upokojila aj divú, skákajúcu opicu. Nadýchla som sa a vydýchla. Ďakujem vám, povedala som a tou dúfam, že šťastnou nohou som vystúpila na javisko. A práve táto chvíľa, tento opísaný moment mi v mojich spomienkach žiari doteraz ako mesiac na nočnej oblohe. Ľudská myseľ je síce ako sito a spomienky sa rýchlo tratia a blednú, ale táto bude navždy žiariť, lebo najmilší učiteľ zostáva v srdci žiaka navždy. Napísala: Mária Karasová, IX.B Pedagóg: PaedDr. P. Kurucová Snehulienka Postavy: rozprávač, Snehulienka, kráľ, macocha, sedem trpaslíkov, princ Rozprávač: Kde bolo, tam bolo... Kde nebolo, tam nebolo... Alebo bolo, či nebolo... Vlastne, to máme na háku. Osoba zo zákulisia: Na háku to mal len Jánošík. Rozprávač: Čo? Niekto tu je? (Nakloní sa a počúva, ukazovákom si prečistí ucho, a keď nikoho nepočuje, pokračuje v rozprávaní.) Asi sa mi to iba zdalo, že niekoho počujem hovoriť. Nuž teda na neďalekom hrade žil kráľ so svojou ženou a dcéruškou, ktorú volali Snehulienkou. No čo čert nechcel, kráľova manželka umrela. Veru nik nevie prečo a ako. Keďže Snehulienka ťažko znášala odchod matky a smútila za ňou stále viac a viac, otec kráľ sa rozhodol, že si nájde druhú manželku a pre svoju milovanú dcérušku dobrú matku. A stalo sa! Jedného dňa kráľ predstavil celému kráľovstvu svoju vyvolenú. Volala sa Marianna. Bola tancujúcou moletkou. Kráľ ňou bol očarený, hoci na hrade si prílišné sympatie nezískala. Nanešťastie sa s ňou po krátkom čase oženil. 1. obraz V kráľovej izbe (Kráľ spí v kresle a Marianna nervózne behá po izbe.) M: Spíš? Nespi! K: Nespím, drahá... (Zíva a otočí sa na druhý bok.) M: Spíš! Už aj vstávaj! (Keď sa nič nedeje, prebúdza unaveného kráľa ďalej.) Počuješ, nespi! Keď lusknem prstami, vstaneš, lebo ináč... (Nedohovorí, pretože do izby vstúpi Snehulienka, ktorú zo spánku vytrhla hádka Marianny s kráľom.) S: Čo sa to tu deje? Nedáte sa človeku poriadne vyspať! M: Aááá...(Zvýskne, keď uvidí prichádzajúcu Snehulienku. Kráľ sa prebudí od ľaku.) -4-

23 K: Čo sa to tu deje? M: Tak to si teda, muž môj drahý, mal povedať, že na hrade žijú strašidlá! (Ukazuje pritom na Snehulienku, ktorá vošla do izby strapatá a neupravená.) K: To nie je žiadne strašidlo, to je predsa moja dcéra Snehulienka. M: Tak ty máš dcéru! Chach! K: Samozrejme, že mám! S: (Zarazená reakciou macochy útočí vlastnými zbraňami.) Otecko, tak toto tučné s prasacím ksichtom a s vreskom paviána je tvoja ženička a moja nová mamulienka? (Slovo mamulienka vysloví pohŕdavo.) K: Áno, to je ona. Prepáč, že som vás nezoznámil skôr, dcérenka. S: Nebolo treba, otec! ( Snehulienka sa otočí a odíde z izby.) M: Pf, tak toto je to tvoje dievčatko! Snehulienka! Milé, krásne, slušné... A môžem sa spýtať, pod akým napätím si upravovala tie svoje kučery, keď vyzerá, akoby mátala? Úchvatne krásne je to tvoje dievčatko, cha...! (Smeje sa na celú izbu, že ju počuť až na dvor.) K: (Chce upokojiť situáciu.) Drahá, to prejde. Iste si nájdete k sebe cestu. A teraz poď, miláčik, ide sa nakupovať. S: (Vypočuje za dverami rozhovor otca a Marianny a opäť vojde do izby.) Čo? Nakupovať? Idem aj ja, ocko! K: (Otec sa pozrie na Mariannu, tá skloní hlavu a otec súhlasí, aby Snehulienka šla s nimi.) 2. obraz V kuchyni Rozprávač: Ako ste si všimli, Snehulienka a kráľovná sa neznášali od prvej chvíle. Po tom nešťastnom zoznámení sa síce macocha snažila nedávať svoje antipatie príliš najavo, ale Snehulienka neprestala macochu ignorovať. Dokonca situáciu riešila po svojom. Nalievala sa alkoholom. Jedného dňa, keď Marianna umývala riad, Snehulienka vstúpila do kuchyne v neutešenom stave. M: Aká to príšera sa mi tu dotrepala? (Macocha nezvládne svoj hnev, keď vidí, že Snehulienka je opitá.) S: Tou príšerou mám byť ja? (Pýta sa o pritom si zo trikrát odgrgne.) M: Áno, ty! Ako to vyzeráš? Čo si pila? S: Džúúúús! (Hovorí to dlhým hlasom.) M: Ty si sa teda opila z džúsu? S: Bol 100-per-cent-ný. (Špúli ústa na macochu.) M: Fuj, nedýchaj na mňa! Páchne ti z úst. Omdliem od toľkého smradu. S: Veď o to mi práve ide! (Vyškiera ústa a ide stále bližšie k macoche.) M: Ako to so mnou rozprávaš? ( Dá jej facku.) S: Wow... Macocha, ty máš ruky voľajaké jemné, vidíš moje... (Dvíha svoje na macochu, aby jej facku opätovala.) M: Zmizni do svojej izby a umývaj aj ty riad s Jar s glycerínom. (Hodí po nej fľašu s tekutou Jarou.) 3. obraz Pri čarovnom zrkadle Rozprávač: Macocha ako obvykle beží k svojmu zrkadlu, aby sa upokojila po hádke so Snehulienkou. M: Zrkadielko, zrkadielko, povedz mi, kto je krajší ja či Snehulienka. Z: Uhni, lebo nevidím Snehulienku! M: Ako sa to so mnou rozprávaš? Z: Nemala si mi znížiť plat! M: Nielenže ti ho znížim, ale odo dnes máš padáka! Z: Nuž čo! Nastúpim do Snehulienkiných služieb, lepšie platí M: Sakra práca! Snehulienka, Snehulienka, iba Snehulienka! Či nevidíte, alebo ste všetci slepí, aké je to dievčisko protivné! Veď vy ešte uvidíte, kto je kráľovná Marianna! (Povie si to iba pre seba a odíde zo scény.) 4. obraz V kráľovskej izbe Rozprávač: Marianna nahnevane odišla do svojej kráľovskej izby a prikázala služobníkom, aby k nej ihneď poslali kráľa. K: Drahá, volala si ma? M: Áno, volala! Počúvaj, muž môj, ak to dievčisko v momente nevyvedieš niekam preč do lesa, odídem z hradu a už ma tu viac neuvidíš? K: Nerozumiem ti... Aké dievčisko mám vyviesť a prečo... M: Snehulienku! Mám z nej migrénu! K: (Nič viac nepovie a so sklonenou hlavou odchádza.) 5. obraz V hore Rozprávač: Kráľ hútal celý deň a celučičkú noc, čo spraviť. Až vymyslel takýto plán. Navrhol Snehulienke, aby s ním šla do hory. Kým on bude zbierať huby, ona môže ísť na punkový festival, ktorý sa má konať na amfiteátri pod starou horárňou. Samozrejme, že Snehulienka s týmto súhlasila. V hlbokom lese sa s otcom rozišli. Snehulienka v hore zablúdila, a keď už bola hlboká noc, sadla pod strom, zapla si ipod, na uši si nasadila slúchadlá a počúvala modernú hudbu, kým nezaspala. Tu ju našli siedmi trpaslíci a rozhodli sa, že si ju odnesú domov. T1: Aha, pozrite, spiaca dievčina! T2: A zdá sa, že poriadne bohatá. T3: Pekný kus, čo poviete, chlapci, len ako ju odnesieme domov. Veď tá váži dobrý metrák! T4: Netrep hlúposti, sme siedmi, už si s ňou dáko poradíme. T5: Poriadny kus, poriadne výkupné. T6: Správny úsudok, Piatok. Kto by to na teba povedal. Čím ďalej, tým uvažuješ lepšie a lepšie. Začínaš byť profík. T7: Nerozprávajme už toľko a berme ju, kým sa nezobudí. 6. obraz V trpaslíčej chalupe Rozprávač: Siedmi trpaslíci horko-ťažko odvlečú Snehulienku do drevenej chalupy, položia ju na posteľ a počkajú, kým sa nepreberie z tuhého spánku. S: (Zobudí sa, ipod drží v ruke, slúchadlá má stále na ušiach. Poobzerá sa okolo seba, nechápe, kde sa nachádza. Až keď zbadá siedmich chlapíkov okolo postele, nesmelo prehovorí.) Kto ste? Čo tu robíte? T: Ja som pondelok, ja som utorok, ja streda, štvrtok, piatok... S: Stačí, stačí! Ty si sobota a ty nedeľa, však? Len mi povedzte, čo tu vlastne robíte? T5: Radšej nám povedz, čo tu robíš ty! S: (Poobzerá sa ešte raz poriadne a zistí, že je u cudzích ľudí, v cudzom dome a vôbec nechápe, ako sa tu mohla dostať. Keď sa jej v hlave rozbrieždi, začne na plné hrdlo kričať.) Chcem ísť domov, pustite ma! Nemôžete ma tu nechať. T4: Môžeme, čoby sme nemohli. Ba dokonca ti dáme aj robotu. Upraceš, navaríš,... Kým prídeme z práce domov, bude všetko nachystané. Rozumieš? Ak sa opovážiš čo i len nos ukázať z chalupy von, neuvidíš viac na oblohe vychádzať slnko. (Trpaslík jej ukáže na výstrahu veľký nôž a Snehulienka od ľaku drkoce zubami.) T6: Stačilo, chlapi! Tá chudera je celá bez seba, nechajme ju na pokoji a poďme do roboty. T7: Ideme, baňa čaká

24 7. obraz U trpaslíkov Rozprávač: Trpaslíci odídu pracovať do bane v lese. Ustráchaná Snehulienka ostane v trpaslíčej chalupe upratovať a variť. Pri práci ju vyruší čudná pani. (Je to macocha vo firemnom oblečení za donáškovú službu.) P: Snehulienka, otvor, Snehulienka, si tu? S: (Bojí sa vyjsť z chalupy.) Áno! Som tu, kto ma to hľadá? P: Donáška jedla do domu. Nemusíš variť. Ušetrím ti robotu. S: (Snehulienka vpustí paniu do chalúpky a schmatne neznámu ženu pod krk.) Kto si a odkiaľ vieš, že sa volám Snehulienka? P: (Žena sa bráni a vytrhne sa rozzúrenej Snehulienke z rúk.) Si ty ale ostrá. Ako britva. Na mňa však nemusíš až tak prudko. Len som ti doniesla jedlo pre teba a pre tvojich siedmich mužíkov, aby si sa nemusela namáhať. Tu máš, ochutnaj! (Pani vyberie z košíka bagetu a podá ju Snehulienke.) S: Áááá, aká chutná! (Snehulienka zahryzne do bagety a po chvíľke sa zrúti na drevenú dlážku.) P: Skvelá prácička! Len spinkaj, Snehulienka, naveky spinkaj! (Pani odchádza z chalupy potichu, aby Snehulienku náhodou neprebrala k životu.) 8. obraz U trpaslíkov Rozprávač: Neskoro večer sa siedmi trpaslíci vrátili domov. Naskytol sa im hrôzostrašný obraz. Snehulienka ležala na zemi bez známok života. T1: Chlapi, pozrite sa! Je mŕtva. T2: Niekto ju musel zavraždiť. T3: Daj sa jej napiť, možno sa preberie. (Podáva pohár vody druhému trpaslíkovi.) T4: Tú už nepreberiete k životu. T5: Á, do kelu, výkupné je fuč. T6: Výkupné, nie výkupné, musíme sa jej rýchlo zbaviť, aby nám nenašili vraždu. T7: Máš pravdu, čo spravíme. T1: Rakvu. Sklenenú rakvu! (Trpaslíci donesú rakvu a Snehulienku uložia do nej.) 9. obraz Na rieke Rozprávač: Trpaslíci vyniesli Snehulienku v sklenenej rakve na breh rieky a spustili ju dolu vodou. Snehulienka sa v rakve plavila celé dni, možno týždne, až kým ju nevyslobodil princ. Bol to mladý muž, ktorý sa rozhodol v podnapitom stave siahnuť si na život skokom do veľkého riečneho prúdu, ale neúspešne. Ako sa zdá, v tragickej chvíli mu šťastie rozprestrelo krídla a namiesto smrti mu do cesty priplavilo v sklenenej rakve spiacu dievčinu menom Snehulienka. P: (Nakloní sa k Snehulienke plávajúcej v rakve.) Och, koľké šťastie! S: (Prebudí sa.) Ech, ale ti smrdí z úst. Páchneš alkoholom. P: Princezná moja, ty žiješ! S: (Pozerá sa naňho nechápavo.) Aká som ja tvoja... princezná... (Už sa srdí menej, mladý muž sa jej začína páčiť.) P: Si krásna, s prebúdzaním si stále krajšia a krajšia... S: Aj ty si pekný. Páčiš sa mi. Len si musíš umyť zuby. Vlastne, možno ti ani umývanie zubov nepomôže. Musíš prestať piť. P: Pre teba urobím všetko, princezná moja drahá. Rozprávač: Mladý muž si odniesol Snehulienku domov. Snehulienka mu kúpila v Tescu zubnú kefku a zubnú pastu, aby mu pri bozkávaní nepáchlo z úst. Milý prestal i piť. Šťastie, ktoré doteraz hľadal v alkohole, našiel v láske. I Snehulienka pochopila, že alkohol je zlý pán, a začala žiť nový život. Bez alkoholu. A obaja abstinenti žijú šťastne dodnes, keď nepomreli. K O N I E C Napísala: Adriana Mihaľová, VIII. C Pedagóg: Mgr. V. Hudáková Venuj mi aspoň jeden pohľad Venuj mi aspoň jeden pohľad Pohľad veľavravný Pohľad plný lásky a dôvery Pohľad hnevu a nenávisti odmietam Vieš, načo sú pohľady Aby si nimi vyjadril náklonnosť Predovšetkým náklonnosť ku mne Odpor a pohŕdanie od teba neprosím Pretože ťa nadovšetko ľúbim Závislosť Priznávam. Som závislá. No závislá ináč, ako si to možno myslíte. Nie na alkohole. Nie na cigaretách. Som závislá na knihách. Diagnóza má názov samota Je súčasťou našich životov. Ja trpím samotou. Ty trpíš samotou tiež. Diagnóza, akou trpíme obaja. Kráčam rušnou ulicou. Všade plno ľudí. Som vyprahnuto sama. Nikto nevidí moje ťarbavé kroky. Nik nepočuje, ako volám, že sa mi žiada napiť z teba. Diagnóza samoty ma ubíja. Všade ticho a tma. Mraky duše tmavými plachtami zahalili môj svet. Ty kráčaš v dave tiež. Sám. Ubitý samotou ako ja. Naše cesty akoby dve rovnobežky. Nikdy sa nestretnú. Diagnóza známa. A terapia? Tiež. Zmeniť azimut chcenia. Zmena Či krv, či víno, kto to lepšie rozpozná Zhasla hviezda Ten, čo hľadel hore z mosta, dával hviezdam pevný stred. Krutý pán súhvezdia. Každá z hviezd sa musela podľa jeho predstáv skvieť. Keď jedna z jeho hviezd padla pod ťažkým náporom nenapraviteľných chýb a pošliapaných práv, neuniesol prehru svojej hviezdy pád Každý deň sa dívam do zrkadla Hnevám sa na svoje nedostatky Chcem ich odstrániť Chcem sa zmeniť Zmeniť pre teba Už je v sedle Hrôzou ho zamrazí Už letí do bielej tmy V rukách má krvavé povrazy Noc čierna ako krv V snoch ju volá o pomoc Vidí blesky jej matných očí Ako vtedy naposledy V závoji noci mesiac smúti A nebo narieka očami hviezd A on beží držiac smrtku za ruku Napísala: Lucia Tyššová, IX.D Pedagóg: Mgr. V. Hudáková Krok skracujú ovínadlá smrti až ho ona plná prekliateho ópia svojimi chápadlami celého ovinie Túžba po nej naveky pominie Kto to lepšie rozpozná Či krv, či víno Netušil, že jej bude za ním clivo a temným vchodom pred svetom pravdy unikal. Tu jeho bludná cesta s temnotou podsvetia sa stretla. Hviezda zhasla. Nasledoval pád. Svet odvrhol jeho činmi znetvorenú tvár. Napísala: Magdaléna Hammerová, IX.C Pedagóg: Mgr. V. Hudáková

25 Tina Monitor, monitor! Už mi to lezie na nervy. Nič iné nepočujem od rána do večera len monitor. V škole počúvam iba monitor, doma non stop to isté dookola, ešte aj ty mi to pripomínaj! To už naozaj nemám právo na život, len vysedávať pri testoch a pripravovať sa na monitor? Choďte všetci do kelu! rozzúrila sa Tina, keď som jej pri rozlúčke pripomenula, že zajtra máme nultú hodinu prípravu na monitor z matematiky. Tina donedávna patrila medzi najlepších žiakov v ročníku. Neraz sme jej i závideli, pretože učitelia ju na každej hodine ospevovali, ako úžasne pracuje, a dávali nám ju za vzor. No v poslednom období sa Tina úplne prestala učiť. Triedna Tine dohovárala, pozvala si na pohovor aj Tininých rodičov, ale bezvýsledne. Keďže Tina je moja najlepšia kamoška, jej problém som dôverne poznala. Tina sa totiž bezhlavo zaľúbila do akéhosi staršieho chalana z pochybnej partie. Navádzal ju na hriešne veci a Tina sa ním nechala manipulovať. A v tom je celý problém. Teraz je po uši v zákopoch. Jej chalan bol zadržaný pre podozrenie z prechovávania drog a Tina sa vezie s ním. Ešteže je maloletá... Ráno som kráčala ku škole sama. Nakukla som do okna Tininej detskej izby, ale tam sa nesvietilo. Som zvedavá, akú výhovorku si vymyslí dnes. Naposledy sa vyhovárala, že ju bolela hlava. Predtým zaspala. Každému zo spolužiakov je jasné, že sa jej akosi často a chronicky zapaľujú švindle. Myslím si, že aj matematikárka šípi, že Tina je flákačka. Trochu mi je divné, že jej ešte nič nepovedala. Tuším pôjde o nejakú pedagogickú taktiku. Ktohovie? Asi po piatich minútach, keď sme s učiteľkou preratúvali príklad na odmocniny, zaklopala a vstúpila do triedy Tina. Prepáčte, nezvonil mi budík! ospravedlnila sa a flegmaticky si šla sadnúť do lavice. Učiteľka jej ospravedlnenie bez komentára akceptovala a pokračovala vo výklade úlohy. Tina si vybrala zošit a pero, nepríčetne ho otvorila a ihneď uletela do ríše svojich tajomstiev. Namiesto počítania kreslila si v zošite srdce, doň vpísala veľké T and K rovná sa LOWE. Potom to počmárala kruhmi. Svoje čmáranice tisla na papier tak silno, až spravila v zošite dieru. Učiteľkinu otázku, pochopiteľne, neregistrovala. Tina, pýtam sa ťa, koľko je druhá odmocnina zo 64!? zopakovala učiteľka zvýšeným hlasom otázku ešte raz, pretože si všimla, že Tina je myšlienkami odídená. Tina sa naklonila k taške a začala sa v nej prehrabávať. Tina, porozumela si mojej otázke? nástojčivo trvala na odpovedi matematikárka. To nemôžete chvíľu vydržať, kým si vyberiem kalkulačku? Alebo mám tie vaše odmocniny nosiť v hlave? drzo odvetila vyučujúcej. Tá netrvala ďalej na jej odpovedi a vyvolala spolužiaka Mareka. Tina impulzívne nahádzala veci, ktoré si bola pred chvíľkou vyložila na lavicu, späť do tašky, zdvihla chvost a s pohŕdavým pch opustila triedu. Tina je v poslednom čase nebezpečne náladová. Dokáže vyviesť veci, o ktorých sa nám ani nesníva. Nevylúčila by som ani možnosť, že si siahne na život. Preto som povedala matematikárke, že radšej pôjdem za ňou. Súhlasila. Našla som ju stáť za rohom kabinetu. Bola opretá o stenu a neprítomne sa pozerala von oknom. Pravou nohou nervózne búšila o drevenú kvetinovú stenu. Škola zívala o takomto čase prázdnotou. Žiaci prichádzajú spravidla až desať minút pred začiatkom prvej vyučovacej hodiny. Rozmýšľala som, čo spravím. Tina, pôjdeme na wécko?! navrhla som jej veľmi opatrne a citlivo, aby som ju ešte viac nevydráždila. Neodpovedala, iba sa otočila a pomalým krokom kráčala po mojom boku k WC. Maja, som nemožná, viem. Všetko som v živote zorala. Som na posmech každému... Totálne som zanedbala školu, moji rodičia ma majú plné zuby, ešte i matikárku naseriem,... bez nátlaku vyliala predo mnou svoju veľkú ťarchu. Počúvala som ju bez slov a kráčala som vedľa nej ako bútľavá vŕba. Na wecku hodila tašku na zem a zvalila sa vedľa nej. Hlavu si chytila do dlaní, aby som jej nevidela do tváre a pokračovala. To on, starec, odporný feťák..., nadávala zaťato a rukami si utierala slzy. Čierna farba stekajúca z mihalníc sa jej vpíjala do akné coloru a na lícach jej ostávali sivočierne mapy. Podala som jej hygienickú vreckovku, aby sa utrela. Odmietla si ju vziať so slovami: Kašlem na seba i na celý svet! Nech vyzerám, ako vyzerám! Aj tak sa zo mňa všetci rehocú! Čupla som si pred ňu, odhrnula som jej ruky z tváre, začala som jej vreckovkou utierať fľaky z líc a prehovorila som jej do duše: Tina, som tu s tebou. Nemáš pravdu, že sa všetci z teba smejú. Pozri sa na mňa! Zdá sa ti, že sa smejem z teba tiež? Pozrela na mňa, smrkla slzy do nosa a na okamih akoby skrotla. Po chvíľke sa mi hodila okolo krku a potichu vyslovila prosbu: Maja, podrž ma, prosím! Samozrejme, že som jej to sľúbila. Na prvú vyučovaciu hodinu sme prišli do triedy asi minútu po zvonení. Mali sme hodinu opäť s matikárkou. So slovami prepáčte sme nenápadne vkĺzli do svojich lavíc. Dávid sa skrútil v lavici a začal sa odporne škeriť. Pridali sa k nemu i ďalší. Dorozumievali sa úškrnkami a pohľadmi, až kým ich neokríkla učiteľka. Ani jej upozornenie, aby nevyrušovali, ich od uštipačných poznámok neodradilo a v zábavke pokračovali. Videla som, že Tine je to nepríjemné a dostáva sa do podobného rozpoloženia ako pred hodinou. V tej chvíli mi v ušiach zarezonovali Tinine slová Maja, podrž ma! a inštinktívne som vystúpila z lavice, aby som niečo povedala na jej obranu Chalani, asi si neuvedomujete, ako váš smiech ubližuje a uráža. Prosím vás, spamätajte sa a prestaňte sa smiať! A to myslím úplne vážne. Tina je na pokraji zrútenia, priznáva svoje pochybenia a úprimne ľutuje svoje chyby i omyly, je pripravená vrátiť sa späť do normálneho života... Avšak bez vášho pochopenia to ťažko dokáže. Prosím vás... V jej mene... Dajte jej novú šancu! Všetci občas urobíme chybu a neraz i zásadnú. A preto je správne, ak nás v takejto situácii ostatní podržia, nezavrhnú, ale pomôžu nám postaviť sa na nohy a dovolia nám ísť ďalej... Správnou cestou. Trieda zmĺkla. Mala som pocit, že ma každý počúva. Akoby kňaza v kostole. Stano sa síce spočiatku škeril, no úsmev mu z chalanov nik neopätoval, a preto zvážnel i on. Neviem, kde sa vo mne nabrala toľká odvaha, ale som rada, že som to dokázala povedať. Postoj spolužiakov k Tine sa zásadne zmenil. Akoby uťal čarovným prútikom. A Tina sa pomaly, ale isto vracala do normálnych koľají. Zahodila za hlavu svoju veľkú lásku, ktorá jej pomútila naivné dievčenské city, a začala sa učiť. Posledné výsledky z matematického testu nasvedčujú, že Tina obsadzuje opäť prvé priečky v úspešnosti. A to ma naozaj úprimne teší! Možno sa nám obom podarí dostať sa na gymnázium... Napísala: Mária Kilianová, VIII.C Pedagóg: Mgr. V. Hudáková Cestovanie v 21. storočí v sardinkovej konzerve Len čo ráno otvorím oči, srdce mi zaleje nežné šťastie: zas ma čaká moja obľúbená cesta do školy autobusom. Vraj autobusom! Skôr sardinkovou konzervou. Ináč tú bielo-modrú rachotiacu plechovú škatuľu ani nazvať neviem, hoci na druhej strane som rada, že sa mám ako dopraviť do školy. Pochopiteľne, ako vždy aj dnes konzerva mešká. Ale o čosi menej ako inokedy. Už z diaľky počujem zvuk tohto rachotiaceho telesa, pripomínajúceho zemetrasenie. Na zastávke pri brzdení zaškrípe kolesami tak hlasno, až mi po chrbte prejde mráz a naskočí mi husia koža. Šofér otvorí dvere a všetci sa k nim natlačia. Splyniem s masou nastupujúcich ľudí a milimetrovými krokmi sa dostávam k bradatému šoférovi. Ten mi mávnutím svojej tučnej, chĺpkami obrastenej ruky dáva signál, aby som priložila kartu. Dobré ráno, pozdravím sa. Polovičný, prosím! Neodzdraví, veď slušnosť sa pri cestovaní nenosí. Akoby negramotný, s očami na stopkách hľadá na číselníku zariadenia gombíky, aby mi naťukal správny lístok. Priložím kartu a malý počítač mi vydá polovičný. Dnes sa mu to podarilo na prvýkrát, pomyslím si a predieram sa úzkou uličkou medzi sedadlami dozadu pomedzi zabetónovaných cestujúcich. V úzkej chodbičke narazím na prekážku. Drobná staršia dedinská ženička s tučným zadkom, tipujem šesťdesiatnička, s plnou taškou zeleniny položenou na zemi, visiaca ako šimpanz nad sedadlami obsadenými, samozrejme, životom opotrebovanými pubertiakmi, zahatala tlačiaci sa dav ľudí. Dovolíte, teta, posunula by som sa ďalej, slušne poprosím stojacu cestujúcu. Teta pritlačí svoje tučné telo k sedadlu, aby mi vyhovela, a vtedy sa jej z tašky vysypú paradajky práve pod nohy jeho excelencie, čiže pohodlne sediaceho mladíka. Ten na tetu odporne zagáni a neslušne jej vynadá. Vtedy vytasím svoj jazyk aj ja a mladému naložím prednášku z etiky, až sa napajedí, opúšťa svoje vyhriate miestečko a rúti sa hlava-nehlava akoby cez mŕtvoly kamsi dozadu, pritom ma častuje na celé hrdlo expresívnymi výrazmi. Ďakujem, len si poslúžte, vaša excelencia! s pokojom Angličana zareagujem na vydráždeného mladíka. Teta si sadá na miesto mladíka a ja sa v tej tlačenke, stúpajúc každému na nohy, predieram ku kamarátke Katke. Konečne som pri nej. Stojím tu bez pohnutia a z výšky sa pozerám na podskakujúce hlavy cestujúcich. Pohľad z autobusu von je nemožný. Okná sú totiž zanesené nánosmi prachu a špiny. Započúvam sa teda do rozhovorov cestujúcich. Tie však nepripomínajú ľudskú reč, ale skôr akési erdžanie. Konzerva sa terigá slimačím tempom už dobrú polhodinu. Zrazu hrozné zapišťanie bŕzd. Prudký náraz mojej hlavy do jedného z cestujúcich signalizuje ako obvykle koniec cesty. Bielo-modrá konzerva zastane. Z autobusu ma vyplaví tlačiaci sa dav. Ale pozor! Ešte musím vyslobodiť školskú tašku, ktorá sa o čosi zakľučkovala. Pri vyslobodzovacom manévrovaní strhnem malému chlapcovi okuliare z očí a tie pristanú až kdesi na klobúku staršieho pána. Mäkká pristávacia plocha, pomyslím si. Keď konečne ma na konečnej autobusovej zastávke ovanie čerstvý vzduch, ďakujem všetkým svätým, že žijem, a dobre naladená sa poberám do školy Napísala: Nikoleta Kislanová a Dávid Ruják, IX.D Pedagóg: Mgr. V. Hudáková

26 ŠPORTOVINY 1. ročník florbalového turnaja Naša škola 4. mája 2009 zorganizovala 1. ročník florbalového turnaja žiakov 6. ročníka o Putovný pohár riaditeľa školy. Na turnaji sa zúčastnili žiaci ZŠ Koškovce, ZŠ Hrnčiarska, ZŠ Jána Švermu a ZŠ Pugačevova. Výsledky jednotlivých zápasov: ZŠ Hrnčiarska ZŠ Švermova 9:4, ZŠ Koškovce ZŠ Pugačevova 4:10, ZŠ Švermova ZŠ Pugačevova 2:9, ZŠ Hrnčiarska ZŠ Koškovce 12:6, ZŠ Koškovce ZŠ Jána Švermu 8:7 pp, ZŠ Pugačevova ZŠ Hrnčiarska 7:6. Poradie v turnaji: 1. ZŠ Pugačevova, 2. ZŠ Hrnčiarska, 3. ZŠ Koškovce, 4. ZŠ Jána Švermu. Okresné kolo hokejbalu Žiaci našej školy sa stali víťazmi okresného kola v hokejbale, kde vo finále zvíťazili nad ZŠ Udavské v pomere 11:5. Nad Ohradzanami zvíťazili 6:3 a vo finále porazili hokejovú triedu zo ZŠ Laborecká 5:4. Svojím víťazstvom sa prebojovali do krajského kola, kde v konkurencii športových hokejových tried z Kežmarku, Popradu a Prešova obsadili nepostupové miesto. Reprezentanti školy: hore zľava M. Tkáčik, Š. Mažerik, R. Mihališin, M. Šepeľa, I. Šichula (brankár), J. Macej, P. Repko, dole zľava - M. Jevčák, D. Paško, P. Marcinov, M. Ducko, M. Gavaľa. Našu školu reprezentovali: vľavo hore - F. Pisák (VI.A), P. Butala (VI.C), J. Vaško (VI.A), J. Bednárik (VI.A), S. Matanin (VI.A), vľavo dole - P. Šuľak (VI.C), K. Kenderešová (VI.C), M. Macko (VI.C), A. Mihaľ (VI.B), T. Rujak (VI.C). Mgr. G. Lysý Aj učitelia športujú Družstvo učiteľov našej školy sa 20. mája 2009 zúčastnilo na XXIII. ročníku okresného volejbalového turnaja pedagogických pracovníkov. Vo výbornej atmosfére po víťazstvách nad ZŠ Jána Švermu (2:0), ZŠ Ohradzany (2:0) a po prehre so ZŠ SNP (0:2) naša škola získala druhé miesto Mgr. G. Lysý

27 Plavecké preteky Jakub Behún (VII.B) získal na okresných majstrovstvách v plávaní starších žiakov 1. miesto v disciplíne 100 m znak a 2. miesto v disciplíne 100 m prsia. Bohužiaľ, zo zdravotných dôvodov sa nemohol zúčastniť na Majstrovstvách kraja v Bardejove. Srdečne gratulujeme a dúfame, že o rok to vyjde. Majstrovstvá okresu vo futbale Postupnými víťazstvami nad ZŠ Laborecká, ZŠ Košarovce, ZŠ Hrnčiarska, ZŠ Jána Švermu a ZŠ Koškovce sa žiaci našej školy prebojovali do finále futbalového turnaja okresných majstrovstiev. Vo finále zdolali ZŠ Ohradzany 8:0. Najlepším hráčom turnaja bol Š. Mažerik (VII.A). Reprezentanti: hore sprava L. Onderko, M. Tkáč, Š. Mažerik, J. Behún, S. Matanin, Mgr. G. Lysý, dole sprava D. Olexik, J. Firkaľ, J. Vaško, F. Pisák, J. Jurov. Mgr. G. Lysý Mgr. G. Lysý Stolný tenis Žiaci našej školy sa v januári zapojili do stolnotenisového turnaja Slovenskej asociácie športu na školách. V konkurencii 16 družstiev po víťazstvách nad Ruskou Porubou (4:3), Kamenicou nad Cirochou (4:2) a Koškovcami (4:1) dosiahli tretie miesto v rebríčku najlepších družstiev z humenských škôl. Víťazom sa stala ZŠ Udavské. Našu školu reprezentovali: Tomáš Mastiľák (IX.B), Matúš Tkáč (VII.C), Ivan Kocka (IX.A) a Roman Jancusko (IX.C)

28 Najlepší volejbalista Samo Dobrančin (IX.A) sa stal v drese VK Chemes Humenné majstrom Slovenska vo volejbale starších žiakov. Blahoželáme a prajeme mu veľa zdravia, šťastia nielen v športovej kariére, ale aj v štúdiu na gymnáziu. Atletika - dievčatá Mgr. G. Lysý V dňoch mája 2009 sa uskutočnili okresné majstrovstvá v atletike dievčat a chlapcov. V družstve dievčat reprezentovalo našu školu 9 dievčat M. Lešundáková, L. Polláková, P. Sopkaničová, D. Molokáčová, I. Krakovská, A. Pizurová, M. Jevčáková, P. Tichvoňová, M. Šmajdová. Na medailových miestach uspeli A. Pizurová (VIII.A), ktorá obsadila 1. miesto v skoku do výšky a I. Krakovská (IX.A), ktorá získala 3. miesto vo vrhu guľou. Športovkyniam srdečne blahoželáme a prajeme ešte veľa športových úspechov. Mgr. D. Macková Mgr. G. Lysý Štefánikov beh Tradične boli naši žiaci aj v tomto roku úspešní v Štefánikovom behu. Na stupni víťazov stáli: zľava - Július Firkaľ (V.B), Sofia Mauryová (IV.B), Ivo Kocka (IX.A), Laura Vasilková (III.A), Petra Tichvoňová (VIII.A) a Simona

29 Sijková (VII.A). Poďakovanie patrí p. Mauryovej, ktorá víťazom upiekla sladkú odmenu. kraja v Prešove, kde Maroš zlepšeným výkonom 68,54 m v hode kriketovou loptičkou obsadil 3. miesto. Tomáš s osobným rekordom 160 cm obsadil celkovo 6. miesto. Mgr. G. Lysý Atletika - chlapci Deviataci našej školy úspešne reprezentovali školu v atletike starších žiakov, keď v konkurencii 15 škôl okresu Humenné obsadili v súťaži družstiev ziskom 864 bodov 2. miesto. Víťazom sa stala ZŠ Dargovských hrdinov s náskokom 14 bodov pred naším družstvom. Tradične sa súťažilo v týchto disciplínach: skok do výšky, skok do diaľky, beh na 60 m, 300 m, m, hod kriketovou loptičkou, vrh guľou a štafetový beh 4 x 60m. Členovia nášho družstva: zľava hore - M. Nemec, M. Humeník, P. Sidor, D. Semančík, T. Mastiľak, S. Dobrančin, zľava dole - D. Štofej, P. Vaško, Ľ. Horný, I. Kocka. Mgr. G. Lysý Najlepší atléti školy Maroš Humeník (IX.C) a Tomáš Mastiľak (IX.B) MAJSTRI OKRESU! Maroš sa výkonom 64,56 m stal majstrom okresu v hode kriketovou loptičkou. V skoku do diaľky výkonom 556 cm skončil v tejto disciplíne na 2. mieste. Tomáš výkonom 159 cm vyhral súťaž v skoku do výšky. Svojimi víťazstvami sa prebojovali na Majstrovstvá Mgr. G. Lysý Všetkým súťažiacim a reprezentantom školy srdečne blahoželáme