Adaptačné opatrenia na zmenu klímy v podmienkach obcí

Transcription

1 GEOGRAFICKÉ INFORMAČNÉ SYSTÉMY A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE V PODMIENKACH OBCÍ 7. december 2016, Bratislava Adaptačné opatrenia na zmenu klímy v podmienkach obcí doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave These projects are funded by the Horizon 2020 Framework Programme of the European Union.

2 Základné pojmy Adaptácia znamená prispôsobenie sa zmeneným podmienkam v dôsledku zmeny klímy. Ide o opatrenia, ktoré pomáhajú prispôsobiť sa dopadom a rizikám zmeny klímy, alebo naučiť sa žiť so zmenou klímy. Mitigácia predstavuje opatrenia zamerané na zmierňovanie dopadu klimatickej zmeny. Taktiež sa často definuje ako minimalizácia vplyvov, ktoré by mohli zvýšiť nepriaznivý vplyv očakávanej klimatickej zmeny. Ide o opatrenia na zníženie množstva vypustených plynov vytvárajúcich skleníkový efekt, zvýšenie schopnosti odbúravať oxid uhličitý z atmosféry, posilnenie pohlcovania skleníkových plynov (napr. rozširovaním lesov).

3 Očakávané zvýšenie počtu tropických nocí a horúcich dní v Európe (zdroj: Fischer, Schlar, 2010) Mestský ostrov tepla charakteristickým znakom teplotného poľa v mestách je prehriatie centrálnych častí voči okoliu. Strechy a steny domov, dlažba ulíc a pod. sa cez deň pohlcovaním žiarenia otepľujú silnejšie ako pôda a tráva a vyžarujú teplo (dlhovlnné žiarenie) hlavne večer a v noci. Napr. v centre Bratislavy je v nočných hodinách priemerne o 2 C vyššia teplota než v okolí mesta. (zdroj:

4 Najčastejšie dopady a riziká zmeny klímy v sídlach a adaptačné opatrenia na prispôsobenie sa ich vplyvom Zvyšovanie teplôt, vlny horúčav, nárast tepelného ostrova mesta opatrenia: mestská zeleň, zelené strechy a vertikálna zeleň, vodné plochy, systém včasného varovania, mestské poľnohospodárstvo a záhradníctvo, tienenie verejných priestorov... Povodňové riziko opatrenia: budovanie protipovodňových opatrení, revitalizácia vybraných riečnych tokov, obnova brehových porastov, úprava vegetácie, zriaďovanie postranných ramien (tône, mokrade)... Zmeny v rozložení zrážok a nedostatočné vsakovania zrážkovej vody z prívalových zrážok opatrenia: budovanie plôch s priepustným povrchom, zvýšenie infiltrácie vody, udržateľné odvodňovacie systémy, ďalšie opatrenia na manažment zrážkových vôd... Extrémne výkyvy počasia opatrenia: vetracie koridory a vetrolamy Nedostatok vody a dlhotrvajúce suchá opatrenia: využívanie zrážkovej vody a opätovné využívanie odpadovej vody, zavlažovanie, fontány...

5 Obce a adaptácia na zmeny klímy aby mohli obce zabezpečiť pružnú a udržateľnú spoločnosť aj v budúcnosti, prispôsobovanie sa zmene klímy musí byť neoddeliteľnou súčasťou komunálnych povinností dôležitosť vypracovania pokynov, resp. strategického materiálu, ktorý opisuje ako sa môžu obce zapojiť do činností spojených s prispôsobovaním sa zmene klímy a začleniť ich do svojich plánovacích aktivít informačné zdroje, systém pre poskytovanie skúseností a spolupráca s regionálnymi samosprávami hrajú dôležitú úlohu v aktivitách týkajúcich sa prispôsobenia zmene klímy na obecnej úrovni

6 Obce a adaptácia na zmeny klímy obce by mali identifikovať a posúdiť možné dopady zmeny klímy a zaujať postoj na elimináciu negatívnych dopadov a definovať nutné opatrenia mala by byť analyzovaná súčasná a budúca klíma; úsilie by malo byť dobre integrované do každodenných činností obce tak, aby sa v danom ohľade riešili veci preventívne aj do budúcnosti potreba aktualizácie strategických dokumentov, resp. ich vytvorenie podklad pre územnoplánovaciu činnosť prispôsobenie sa zmene klímy by malo byť začlenené do územnoplánovacej činnosti obcí (v programovom období je možné čerpať v rámci projektov finančné prostriedky na realizáciu adaptačných opatrení na zmenu klímy v sídlach je možné zahrnúť prípravu strategických dokumentov) dôležitou súčasťou obecných činností pre prispôsobenie sa zmene klímy je pripravenosť čeliť rizikovým udalostiam opäť previazanosť na územné plánovanie v rámci ÚPD mať spracované scenáre ohrozenia územia, obce, obyvateľov a pod. = priestor na úzku spoluprácu s univerzitami možnosti tvorby modelov, predikcií, analýz hrozieb a pod. pozn. dlhodobo nevyužívaný potenciál spolupráce vybraných univerzít so samosprávami

7 Obce a adaptácia na zmeny klímy ciele vybudovať pevný a pružný (odolný) systém ochranných opatrení príprava a realizácia plánu adaptácie a adaptačných opatrení, ktorá by mala byť postavená na princípoch: pracovať spoločne prepojiť projekty adaptačných opatrení na ostatné projekty realizované v regióne posilniť benefity z adaptácie na zmenu klímy pre obec a jej obyvateľov vytvárať pridané hodnoty pre miestne komunity, ekonomiku a ekológiu

8 Príklady adaptačných opatrení na zmenu klímy

9 (zdroj: mapový podklad ; Pauditšová, Pauditš, 2007) Ochranné vodozádržné opatrenie suchá ochranná nádrž

10 Lokalita adaptačného opatrenia s funkciami: - vodozádržná - protierózna - ekologická - krajinotvorná (zdroj: mapový podklad ; Pauditšová, Pauditš, 2007)

11 Svacenický jarok, k. ú. Turá Lúka mikropovodia (zdroj: Pauditšová, Pauditš, 2007)

12 Krajinná mozaika pred vznikom nového krajinného prvku adaptačné opatrenie s prioritnou vodozádržnou funkciou (zdroj: mapový podklad

13 Ochranná nádrž so stálou hladinou vody Svacenický jarok ( polder Svaceník), k. ú. Turá Lúka (foto: Pauditšová, E.,2013, 2016)

14 Hospodárenie s dažďovou vodou sídla = veľké zastavané plochy nárazový vzrast množstva dažďovej vody odvádzanie dažďovej vody kanalizáciou z krajiny preč narušenie prirodzeného vodného režimu súbor problémov (foto: Pauditšová, E., 2016)

15 Základné výhody zachytávania dažďovej vody zachytávanie a využívanie dažďovej vody by malo byť automatickou súčasťou modernej výstavby a územného rozvoja obcí akumulácia dažďovej vody v zastavanom území môže prispieť k: významným úsporám vody (ekonomický efekt) znižovaniu extrémnych odtokov pri prívalových dažďoch

16 Príklad Otvorená záhrada v Prahe v areáli Otvorenej záhrady sú zachytávané vodné zrážky na celej ploche do nádrží prúdi dažďová voda zo strechy novej budovy, zo zrekonštruovanej budovy a zo spevnených povrchů zahrady táto voda je využívána na: splachovanie toaliet zavlažovanie záhrady ako prvok povodňovej prevencie fungovanie koreňovej čistiarne slúži aj ako prvok environmentálneho vzdelávania celkový objem nádrží v areáli je cca 45 m 3, čo sa odráža na 60 % úspore pitnej vody v prípade nedostatočných zrážok (najmä v letných mesiacoch) je využívaný záložný zdroj vody vŕtaná studňa (hĺbka 30 m), ktorá je umiestnená v blízkosti budov, v prípade potreby sa začne zo studne napúšťať akumulačná nádrž na dažďovú vodu, t. z., že splachovanie toaliet a zavlažovanie záhrady nie je závislé od príjmu zrážok (zdroj:

17 Výmena nepriepustných povrchov chodníkov za dlaždice prepúšťajúce dažďovú vodu (Rotterdam, Holandsko, 2016) (foto: Pauditšová, E., 2016)

18 Štrbiny v dlaždiciach pri stromoch priesak dažďovej vody (foto: Pauditšová, E., 2016)

19 Systém dlažby na zachytávanie dažďovej vody (foto: Pauditšová, E., 2016)

20 Mestský systém zachytávania a využívania dažďovej vody (Rotterdam, Holandsko, 2016) Foto: E. Pauditšová, 2016

21 Využívanie dažďovej vody (Rotterdam, Holandsko, 2016) (foto: E. Pauditšová, 2016)

22 Modrá infraštruktúra v sídlach Berlín fontány na skvalitnenie mikroklímy v letných mesiacoch Bratislava Hviezdoslavovo nám. Manchester (Veľká Británia) Priemyselná revolúcia v poslednej štvrtine 18. storočia zmenila pôvodne malé obchodné mesto na významné priemyselné centrum. Vlhké podnebie vyhovovalo spracovaniu bavlny a rozvoj parou poháňaných strojov urýchlil proces tkania. Výstavba kanálov umožnila Salzburg (Rakúsko) fontány prepravu tovaru a surovín. Dodnes sa tieto ako chladiaci prvok pri vyšších kanály efektívne využívajú napr. aj na teplotách v meste zachytávanie zrážkovej vody. (foto: Pauditšová, E., 2013; Kozová, M., 2014, 2016)

23 Manažment dažďovej vody v meste (Freiburg, Nemecko, 2016) (foto: E. Pauditšová, 2016)

24 Prvky zelenej infraštruktúry ako adaptačné opatrenia na zmenu klímy v sídlach

25 Budovanie zelených fasád (Rotterdam, Holandsko, 2016) (foto: Pauditšová, E., 2016)

26 (foto: Pauditšová, E., 2016) Zelené fasády a mestská zeleň Rotterdam, Holandsko (2016) Berlín, Nemecko (2013)

27 (zdroje: a Adaptačné opatrenia na tepelné ostrovy vo Viedni (príklady projektov) zlepšovanie kvality života vo Viedni Grätzel ozeleňovanie verejných priestorov vnútroblokov, projekt regenerácia mesta, komunitné záhrady Pilotný projekt Urban Heat Islands Strategy Plan Vienna (2013). Projekt predstavoval živé laboratórium na hodnotenie opatrení, expertné rozhovory a vytvorenie platformy. Na základe realizácie projektu sa rozšírili zelené plochy, vrátane zelených striech a vertikálnej zelene. Projekt sa venoval aj tvorbe strategických dokumentov, v ktorých budú zahrnuté opatrenia na zmiernenie tepelného ostrova v rôznych častiach Viedne. Súčasťou projektu bola grantová schéma pre verejnosť, prostriedky do bolo možné využiť napr. na inštaláciu zelených striech a vertikálnej zelene. Projekt SEESTADT zameraný na budovanie prvkov ekosystémových opatrení ide o realizáciu výstavby nového areálu s kombináciou obytného a komerčného využitia s vysokým podielom námestí, parkov a zelených plôch.

28 Zelené strechy Paríž, Francúzsko (2016) Nové budovy v obchodných zónach Paríža obchody, úrady a reštaurácie, musia mať buď solárne panely alebo zelené strechy. Nový francúzsky zákon z roku 2015 vyžaduje energiu z obnoviteľných zdrojov alebo vegetáciu na všetkých nových komerčných budovách a je prvým svojho druhu na národnej úrovni. Podobné zákony tiež platia aj v iných mestách, napr.: Tokio, Toronto, Kodaň, a Zürich. Prioritami adaptačných opatrení v Paríži sú: 1. bezpečnosť infraštruktúr a ľudí 2. zlepšenie zdravia a životných podmienok pre obyvateľov mesta 3. ochrana a optimalizácia riadenia prírodných zdrojov. Zdroj: Na radnici v Manchestri (Veľká Británia) bola v r vybudovaná zelená strecha s rozlohou 500 m². Zdroj:

29 Použité zdroje informácií: Fischer, E. M., Schär, C., 2010: Consistent geographical patterns of changes in high-impact European heatwaves, Nature Geoscience, 3(6), Pauditšová, E., Pauditš, P., 2007: Morfometrické paramete reliéfu k. ú. Myjava a k. ú. Turá Lúka, Rukopis podklad pre Krajinnoekologický plán k. ú. Myjava a k. ú. Turá lúka. Bratislava, archív fotografií autorky

30 Ďakujem za pozornosť. doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD. Prírodovedecká fakulta Katedra krajinnej ekológie Univerzita Komenského v Bratislave Kontakt: epaudits@fns.uniba.sk These projects are funded by the Horizon 2020 Framework Programme of the European Union. Poďakovanie: Prednáška je výstupom z projektu Horizont 2020 č RESIN: RESIN - CLIMATE RESILIENT CITIES AND INFRASTRUCTURES (