MAKROZOOBENTOS POTOKA ČIERNA VODA S OHĽADOM NA PIJAVICE (HIRUDINEA) A VODNÉ CHROBÁKY (COLEOPTERA)

Transcription

1 Folia faunistica Slovaca, 1998, 3: MAKROZOOBENTOS POTOKA ČIERNA VODA S OHĽADOM NA PIJAVICE (HIRUDINEA) A VODNÉ CHROBÁKY (COLEOPTERA) OTO MAJZLAN, MICHAELA ANTALÍKOVÁ, ZUZANA KALIVODOVÁ Katedra biológie a patobiológie Pedagogickej fakulty UK, Moskovská 3, Bratislava [ majzlan@fedu.uniba.sk] MAJZLAN, O., ANTALÍKOVÁ, M., KALIVODOVÁ, Z.: Macrozoobenthos of the Čierna voda brook with respect to leeches (Hirudinea) and water beetles (Coleoptera). Folia faunistica Slovaca 3: Abstract: Počas dvoch sezón v rokoch sme uskutočnili kvantitatívno-kvalitatívny výskum makrozoobetosu potoka Čierna voda v blízkosti Bratislavy a Bernolákova. Celkove sme zistili 9 druhov pijavíc, z ktorých dominoval druh Glossiphonia complanata 46,5 %. Vodných chrobákov sme zistili 27 druhov, z ktorých dominoval druh Hydroporus palustris 59 %. Na základe indexu saprobity hodnotíme vodu potoka ako ß-mezosaprobnú. Key words: makrozoobenthos, leech, water beetle, saprobity ÚVOD Vodný tok Čierna voda, podobne ako aj iné nížinné toky na juhu Slovenska sú silne atakované rôznymi zdrojmi znečistenia: pesticídy, komunálne odpady, splašky z diaľnice, organický odpad a i. Pomaly tečúci potok Čierna voda predstavuje recipient rôznych látok, ktoré sú stresormi pre vodné organizmy a najmä makrozoobentos. SLEDOVANÉ ÚZEMIE Potok Čierna voda vzniká akú sútok niekoľkých prítokov na juhovýchodných svahoch Malých Karpát (obr. 1). Celková dĺžka toku 105,5 km. Za Topoľníkmi ústi do Malého Dunaja. Preteká cez NPR Jurský Šúr, podteká pod diaľnicou D2 pri Triblavine, preteká cez obec Bernolákovo a odvodňuje veľkú časť Nitrianskej sprašovej tabule. Na profile potoka boli zvolené 4 odberové miesta. Stacionár A je asi 1,5 km pred sútokom s Blahutovým kanálom za obcou Čierna voda. Dno potoka je hlinité s veľkým množstvom organického rastlinného opadu. V letných mesiacoch bol nevýrazný prúd vody a hladina pokrytá na 90% žaburinkou Lemna minor. Druhý stacionár B je pod diaľničným nadjazdom označený ako Triblavina. Dno potoka je tu piesočnaté až bahnité. V letných mesiacoch 1997 bol nízky prietok vody, bahno čiastočne zahnívalo. Okolité porasty vŕb zatieňovali hladinu. Tretí stacionár C sa nachádza pred záhradkárskou kolóniou v obci Bernolákovo (po prúde potoka). Koryto je pomerne plytké, v letných mesiacoch bahno zahnívalo. Posledný stacionár D predstavuje výstup potoka z Bernolákova. Tu pristupujú domové odpady, kanalizácia a výtok vody z čističky odpadových vôd v obci. Čistiaci efekt je asi 30 %. Pôvodný projekt ČOV predpokladal prietok 50 m 3 /deň, v súčasnosti je však až 262 m 3 /deň. 45

2 Brehové porasty sledovaného úseku sú tvorené drevinami spoločenstva Fraxino- Alnetum (Alnus glutinosa, Sambucus nigra, Populus ssp., Salix alba, Acer campestre, Fraxinus excelsior). Chemické ukazovatele merané na 45. km potoka sú napr.: ph 7,9 BSK5 4,8 O 2 5,46 mg/l (VALÚCHOVÁ, 1996). Tab. 1. Percentuálny pomer organických a anorganických látok vo vode, saprobných indexov, teploty vody na stanovištiach a priemernej abundancie na m 2. plocha A B C D % organických látok % anorganických látok saprobita Hirudinea 2,4 2,4 2,3 2,5 saprobita Coleoptera 2,7 2,7 2,7 2,8 teplota vody o C vernál 12 12,7 12,3 13 aestivál 13 14,7 14,2 16,3 autumnál ,5 hibernál 5,2 5,2 5,2 5,8 ročné priemery 10,3 11,4 10,9 12,5 abundancia na m 2 Isopoda Oligochaeta Diptera Turbellaria makrozoobentos priemer METODIKA A MATERIÁL Pre zber makrozoobentosu sme použili jednoduchý typ bentometra (plechový valec) o výške 60 cm a ploche otvoru 0,07 m 2. Na každej ploche sme v pravidelných mesačných intervaloch odobrali 4 vzorky z bentometra, čo predstavuje plochu 0.28 m 2. Výber študijného materiálu zoobentosu sme robili pomocou sitka. Materiál sme konzervovali v 4 % formalíne. V laboratórnych podmienkach sme materiál roztriedili do systematických skupín a vybrané skupiny pijavíc a vodných chrobákov determinovali do druhov. Počas každej exkurzie sme zmerali teplotu vody, odobrali 1 liter vody pre analýzu pomeru organických a anorganických látok. Kal z odobratej vody sme prefiltrovali. Následne sme kal vysušili pri 105 ºC po dobu 24 hod. a stanovili hmotnosť. Sušinu sme spálili v žíhacích kelímkoch a stanovili hmotnosť. Z rozdielu percentuálny pomer látok. Prvý odber bol urobený , posledný Celkove sme odobrali 16 odberov v každom mesiaci, okrem januára 1997, kedy bola vodná plocha zamrznutá. Stanovenie indexu saprobity (podľa ZELINKU a MARVANA) sme robili pomocou práce SLÁDEČEK a SLÁDEČKOVÁ (1997). Materiál pijavíc revidoval V. Košel a vodné chrobáky (najmä druhy rodu Hydroporus) revidoval J. Kodada, za čo im vyslovujeme poďakovanie. Viaceré ekologické a faunistické údaje sme získali z práce LUKIN (1976). 46

3 VÝSLEDKY Počas sledovaného obdobia rokov 1996 a 1997 sme získali viac ako jedincov makrozoobentosu zo 4 stanovíšť potoka Čierna voda. Najpočetnejšie zastúpenie dosahoval druh Asellus aquaticus (Isopoda) ind., máloštetinavce (Tubifex tubifex a Criodrilus lacuum) 3419 ind., larvy Diptera (Chironomus sp. a Aedes sp.) 2224 ind. a ploskulice Dendrocoelum lacteum a Polycelis nigra (Turbellaria) 1738 ind. Tieto jedince tvorili 85 % všetkých zástupcov makrozoobentosu. Ostatné zložky doplnili zástupcovia menej početných skupín: Hirudinea 990, Bivalvia (Sphaerium corneum a Unio pictorum) 787, Gastropoda 778, Amphipoda (Synurella ambulans) 452, Megaloptera (Sialis sp.) 296, Heteroptera (Nepa cinerea a Notonecta glauca) 66 a Coleoptera 264 ind. Okrem toho sme uvedenou metodikou získali aj plôdik rýb (3 ind.) a mloka Triturus vulgaris ( ind.). Pri porovnávaní hodnôt abundancie pijavíc sme zistili najnižšie hodnoty na odberovom mieste D (tab. 1), kde je súčasne aj najnižší index sabrobity 2,8. Na základe saprobného indexu pijavíc možno sledovaný tok zaradiť medzi vody ß- mezosaprobné až α-mezosaprobné. Celkove sme zistili 9 druhov pijavíc (tab. 2), z ktorých dominoval druh Glossiphonia complanata 46,5 % a Erpobdella testacea 22,3 %. Pri analýze taxocenóz pijavíc (abundancia, saprobita) sa ukazuje určitá závislosť medzi saprobitou a abundanciou. Abundancia pijavíc klesá od plochy A ku ploche D. Pijavice ako indikátory saprobity vôd možno využiť ako z hľadiska kvalitatívneho, tak i kvantitatívneho (KOŠEL, 1989). Kvantita pijavíc môže poukazovať na široké spektrum saprobity od oligo- až po polysaprobitu (LELLÁK, 1982). Teplota vody meraná v potoku Čierna voda, ako exogénny faktor populačnej hustoty, vykazuje miernu závislosť na cenózy pijavíc. Zistené druhy sú eurytermné, preferujú viacmenej chladnejšie vody. Pri teplotách nad 36 ºC dochádza však ku zníženiu aktivity, najmä pri vyschnutí dna vôd (HERTER, 1968). Podobný jav sme zistili aj pri závislosti organických látok a kvantity pijavíc. Podľa dosiahnutých výsledkov by malo byť optimum pomeru organických a anorganických látok 3:7, alebo 2:8. Abundancia pijavíc vykazovala rozdielne hodnoty. Priemerná abundancia pijavíc bola najvyššia na ploche C a najnižšia na ploche B a D (tab. 2). Najnižšie hodnoty abundancie si je možné vysvetliť charakterom odberového miesta. B plocha je atakovaná splaškami diaľnice a D plocha je zaťažená splaškami obce Bernolákovo. Toto vysvetlenie korešponduje aj s hodnotami abundancie vodných chrobákov (tab. 3). Na základe determinácie vodných chrobákov sme celkove zistili 27 druhov (tab.3). Dominantný druh bol Hydroporus palustris 59 %. Tento druh indikuje oligosaprobné až ß- mezosaprobné vody. Je tolerantný aj k znečisteným vodám α-mezosaprobným, čo sa prejavilo na ploche D. Priamu závislosť teploty, organických látok vo vode a kvantity vodných chrobákov sme nezistili. Tab. 2. Systematický prehľad pijavíc (Hirudinea) s uvedením hodnoty abundancie na 1 m 2 dna potoka a hodnoty dominancie (d %). abundancia na ploche A B C D d% Čeľaď Druh Glossiphonidae Hemiclepis marginata (MÜLLER, 1774) 0,8 0 0,2 0,8 0,9 Glossiphonia complanata (LINNAEUS, 1758) 35,6 19,8 35,2 5,4 46,5 Glossiphonia heteroclita (LINNAEUS, 1761) 0,4 0,4 3,8 1,7 3,1 47

4 Helobdella stagnalis (LINNAEUS, 1758) 2,1 0,6 3,9 3,7 5,1 Hirudinidae Haemopis sanguisuga LINNAEUS, ,4 0,4 0,4 Eporbdellidae Erpobdella octoculata (LINNAEUS, 1758) 10,8 3,3 7,7 17,7 19,4 Erpobdella testacea (SAVIGNY, 1822) 0 1,1 44,2 0,4 22,3 Erpobdella nigricollis BRANDES, ,6 3,9 2,2 Piscicolidae Piscicola geometra (LINNAEUS, 1758) ,2 0,1 spolu 49,7 25,2 95,6 34,2 100 Tab. 3. Systematický prehľad vodných chrobákov Coleoptera aquicola s uvedením hodnoty abundancie na 1 m 2 plochy dna a dominancie (d %). abundancia na ploche A B C D d% Čeľaď druh Haliplidae Haliplus heydeni WEHNECKE, , ,4 Halipus flavicollis STURM, , ,5 Haliplus fluviatilis AUBÉ, ,5 0 1,3 0,8 6,4 Noteridae Noterus clavicornis (DE GEER, 1774) ,4 0,8 Dytiscidae Hyphydrus ovatus (LINNAEUS, 1761) 0,6 0, ,7 Coelambus impressopunctatus (SCHALLER, 1783) 0 1, ,9 Hydroporus incognitus SHARP, ,1 0,2 1,9 0 5,7 Hydroporus angustatus (STURM, 1835) 0,4 0 0,8 0 2,3 Hydroporus palustris (LINNAEUS, ,5 8,8 11,1 5,2 59,1 Hydroporus dorsalis (FABRICUS, 1787) 0, ,4 Graptodytes bilineatus (STURM, 1835) 0,2 0, ,8 Graptodytes pictus (FABRICIUS, 1787) 1,9 0,2 0 0,2 4,2 Laccophilus variegatus (GERMAR, 1812) 0 0 0,2 0,2 0,8 Agabus bipustulatus (LINNAEUS, 1767) 0,4 0, ,5 Ilybius ater (DE GEER, 1774) 0 0 0,2 0 0,4 Ilybius fuliginosus (FABRICIUS, 1792) 0 0 0,2 0 0,4 Rhanthus notatus (FABRICIUS, 1781) 0, ,4 Rhanthus bistriatus (BERGSTRÄSSER, 1778) 0 0, ,8 Colymbites fuscus (LINNAEUS, 1758) 0,2 0,2 0,6 0 1,9 Hydaticus seminiger (DE GEER, 1774) 0 0 0,2 0 0,4 Acilius canaliculatus (NICOLAI, 1822) 0,2 0,2 0,4 0,2 1,9 Acilius sulcatus (LINNAEUS, 1758) 0, ,4 Dytiscus dimidiatus BERGSTRÄSSER, ,6 1,1 Dytiscus semisulcatus MÜLLER, , ,4 Hydrophilidae Hydrobius fuscipes (LINNAEUS, 1758) 0, ,4 Hydrochara caraboides (LINNAEUS, 1758) 0, ,4 spolu 16,0 12,7 16,9 7,6 100 SÚHRN Počas dvoch sezón rokov 1996 a 1997 sme uskutočnili výskumu potoka Čierna voda. Na 4 stacionároch sme pomocou plechového valca odoberali študijné vzorky makroozobetosu. Celkove sme získali zástupcov z viacerých skupín: Turbellaria, Gastropoda, Bilvalvia, 48

5 Oligochaeta, Hirudinea, Amphipoda, Isopoda, Heteroptera, Megaloptera, Coleoptera, Diptera. Na základe determinácie pijavíc sme zistili celkove 9 druhov, z ktorých dominoval druh Glossiphonia complanata (46 %). Zistili sme 27 druhov vodných chrobákov, dominantným bol druh Hydroporus polustris (59 %). Na základe hodnôt abundancie pijavíc a chrobákov posudzujeme charakter odberových miest, resp. stanovíšť. Výsledky saprobity pre sledovaný úsek potoka na základe posudzovaných taxonomických skupín poukazujú na ß-mezosaprobitu až α-mezosaprobitu. Literatúra ANTALÍKOVÁ, M., 1998: Taxocenózy pijavíc (Annelida, Hirudinea) ako súčasť vodného biotopu Čierna voda. Diplomová práca PdFUK, Bratislava: 116 s. HERTER, K., 1968: Die medizinische Blutegel und seine Verwandten. Wittenberg Lutherstadt.A. Ziemsen Verlag: 199 s. KALIVODOVÁ, Z., 1998: Vodný biotop z hľadiska zoologického a sociologického. Diplomová práca PdFUK, Bratislava, 140 s. KOŠEL, V., 1989: Pijavice (Hirudinea) ČSSR a ich využitie v bioindikácii saprobity II. Informačný bulletin MLVD SSR, Bratislava: LELLÁK, J., 1982: Biologie vodních živočíchu Praha, UK: 89 LUKIN, E. I., 1976: Pijavki. Fauna SSSR tom. 1, Nauka Leningrad: 484 SLÁDEČKOVÁ, A., SLÁDEČEK, V., 1997: Atlas vodních organismu se zřetelem na vodárenství, povrchové vody a čistírny odpadních vod, Praha: 252 VALÚCHOVÁ, A., 1996: Hydroekologický plán povodia Čiernej vody a Šúrskeho kanála. VÚVLH, Bratislava: 65 49

6 Obr. 1. Situačný náčrt sledovaného územia. 50