Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra-Čermáň - Rz 110 kv Veľký Ďur

Transcription

1 Navrhovateľ: Západoslovenská distribučná, a.s. Čulenova Bratislava Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra-Čermáň - Rz 110 kv Veľký Ďur Jún 2017 Spracovateľ dokumentácie: EKOJET, s.r.o. EN ISO 9001:2000 Staré Grunty 9A, Bratislava, Slovenská republika Tel.:(+421 2) info@ekojet.sk

2 Obsah Úvod I. Základné údaje o navrhovateľovi... 2 II. Základné údaje o navrhovanej činnosti Názov Účel Užívateľ Charakter navrhovanej činnosti Umiestnenie navrhovanej činnosti Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Opis technického a technologického riešenia Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Celkové náklady Dotknutá obec Dotknutý samosprávny kraj Dotknuté orgány Povoľujúci orgán Rezortný orgán Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice...11 III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia...33 IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie Požiadavky na vstupy Údaje o výstupoch Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie Hodnotenie zdravotných rizík Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na biodiverzitu a chránené územia Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok) Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti...65 I

3 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou ÚPD a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov...70 V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom)...71 VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia...79 VII. Doplňujúce informácie k zámeru...80 VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru...82 IX. Potvrdenie správnosti údajov...82 X. Všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie...83 PRÍLOHY...85 II

4 Úvod Predmetom tohto zámeru je výstavba a prevádzka činnosti: Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur umiestnenej v Nitrianskom samosprávnom kraji, na území okresov Nitra, Nové Zámky a Levice. Zámer je vypracovaný podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade záujmu o podrobnejšie informácie k predloženému zámeru je možné kontaktovať spracovateľa zámeru firmu EKOJET, s.r.o., Mgr. Tomáš Šembera, tel.: 02 / , info@ekojet.sk, 1

5 I. Základné údaje o navrhovateľovi 1. Názov: Západoslovenská distribučná, a.s. 2. Identifikačné číslo: Sídlo: Čulenova 6, Bratislava 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa: 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontakt-nej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie: Ing. Marián Bednár Čulenova 6, Bratislava tel. č.: Marian.Bednar@zsdis.sk II. Základné údaje o navrhovanej činnosti 1. Názov Mgr. Tomáš Šembera, EKOJET, s.r.o., Staré Grunty 9A, Bratislava tel.: , info@ekojet.sk, Navrhovaná činnosť pozostáva z činnosti, ktorá spadá do zisťovacieho konania, podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o nasledovnú činnosť: Vzdušné vedenie elektrickej energie Pre bod 2. Energetický priemysel, položku 15.: Nadzemné a podzemné prenosové vedenia elektrickej energie, platia nasledovné prahové hodnoty: Od 110 do 220 kv a viac s dĺžkou od 5 km, zisťovacie konanie časť B Navrhovaná činnosť bude mať dĺžku 35,3 36,9 km s napätím 2x 110 kv. Z uvedeného vyplýva, že hodnotená činnosť spadá do ZISŤOVACIEHO KONANIA podľa citovaného zákona. 2. Účel Stavba uvažovaného vedenia 2x110 kv medzi elektrickými stanicami Tr 110/22 kv Nitra- Čermáň a Rz 110 kv Veľký Ďur je dôležitou súčasťou súboru stavieb na zabezpečenie spoľahlivej prevádzky distribučnej sústavy 110 kv v oblasti Nitra pri uvažovaní paralelnej spolupráce uzlových oblastí Križovany a Levice s dôrazom na zabezpečenie spoľahlivosti zásobovania elektrinou v lokalite Nitra. 2

6 3. Užívateľ Západoslovenská distribučná, a.s. Čulenova Bratislava 4. Charakter navrhovanej činnosti Plánovaná výstavba vedenia 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110kV Veľký Ďur predstavuje novú činnosť v danom území. 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti Navrhovaná činnosť je situovaná v Nitrianskom kraji, okresoch Nitra, Nové Zámky a Levice a v katastrálnych územiach nasledujúcich obcí: Nitra, Cabaj-Čápor, Ivanka pri Nitre, Svätoplukovo, Mojmírovce, Štefanovičová, Branč, Veľký Kýr, Veľký Cetín, Vinodol, Michal nad Žitavou, Lúčnica nad Žitavou, Žitavce, Melek, Tehla, Iňa a Veľký Ďur. Riešené územie sa začína v časti mesta Nitry-Čermáň a pokračuje poľnohospodárskou krajinou cez katastrálne územia horeuvedených obcí končiac v rozvodnom zariadení pri obci Veľký Ďur. Charakter poľnohospodárskej krajiny je tvorený prevažne ornou pôdou, vinicami, remízkami, ale aj lesnými porastami vyskytujúcimi sa na konci trasy elektrického vedenia. Trasovanie navrhovanej líniovej stavby využíva v krajine na prevažnej časti úseku už vytvorený koridor existujúcich vedení 2x110 kv a V kv. Na trase súbehu s existujúcim koridorom bude tento koridor v súvislosti so zámerom rozšírený. Vzhľadom na existujúci koridor takmer po celej dĺžke navrhovanej trasy v krajine, je vytvorenie trasovania nového koridoru uvažovaného vedenia 2x 110 kv technicky, ekonomicky, ale aj z environmentálnych dôvodov nežiadúce. Je potrebné využívať koridor existujúci tak, ako je navrhnuté v tomto zámere. Varianty a lomové body posudzované v zámere 04/2017 (viď Mapa č. 1: Širšie vzťahy): Variant 1: A1 A2 A3 A4 A5 A6 A7 A8 A9 A10 A 11 A12 A13 A14 Variant 2: A1/B1 B2 B3 B4/A4 A5 A6 A7 A8 A9 A10 A 11 A12 A13 A14 Variant 3: A1 A2 A3 A4 C1 C2 C3 C4/D3/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 Variant 4: A1 A2 A3 A4 A5/D1 D2 D3/C4/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 Variant 5: A1/B1 B2 B3 B4/A4 A5/D1 D2 D3/C4/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 3

7 Doplnený variant Variant 4A a lomové body (dĺžka úseku 36,3 km) (viď Mapa č. 1: Širšie vzťahy): Variant 4A je do zámeru EIA doplnený na základe Výzvy Okresného úradu Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa a stanoviska dotknutej obce Nitra (Mestský úrad v Nitre, Útvar hlavného architekta č. 6029/2017 zo dňa ), pozri stanoviská v prílohe. Na základe prerokovania pôvodného zámeru EIA (EKOJET, s.r.o., 04/2016) s dotknutými orgánmi a doplnenia nového variantu 4A došlo vypracovaniu Doplnku č. 1 Letecko prevádzkového posúdenia pre návrh trasy stavby Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur (JHM consult, s.r.o., 06/2017). Variant 4A: A1*- A2* - A3* - A4* - A5* - A4 A5/D1-D2-D3/C4/A8-A9-A10-A11-A12-A13-A14 Nová odporúčaná trasa vzdušného elektrického vedenia VVN 2x110 kv vychádza z elektrickej stanice Nitra Čermáň - z lomového bodu A1* je vedená južným smerom v súbehu s pôvodným jestvujúcim vzdušným vedením 2x110 kv 8845/8843 (po jeho východnej strane) až po bod A2*, kde prejde na trasu pôvodného vedenia 2x110 kv po bod A3*. Medzi bodmi A3*, A4* a A5* bude nové vzdušné vedenie situované na východnej strane pôvodného vzdušného vedenia 2x110 kv, od v bodu A5* (pôvodný p.b.č 18) bude nová trasa po pôvodný lomový p.b.č. 23 (A4) vedená po západnej strane jestvujúceho vedenia. Keďže navrhnutý variant 4A svojim horizontálnym priemetom zasahuje do ochranného pásma letiska Nitra (OP), resp. do prekážkových rovín (PR) a tak isto z hľadiska všetkých aspektov bezpečnosti leteckej prevádzky na tomto letisku, v doplnku č. 1 leteckého prevádzkového posúdenia je uvedená max. odporúčaná výška stožiarov v miestach, kde navrhovaný variant narúša OP resp. PR. Novonavrhovaná odporúčaná trasa variantu 4A je s ohľadom na funkčné využitie a budúci rozvoj v priemyselnom parku v katastrálnom území Horných a Dolných Krškan, ako aj navrhovanú rekonštrukciu časti pôvodného vzdušného vedenia 2x110 kv odklonená smerom ku katastrálnemu územiu Horné a Dolné Krškany a letisku Nitra medzi lomovými bodmi A1* a A2*. Následne variant pokračuje už koridorom, ktorý bol predmetom zámeru v roku Podrobnejší opis navrhovaných úsekov uvádzame v kapitole 8.2 v tejto časti dokumentácie. Prehľad umiestnenia lomových bodov navrhovanej činnosti na parcelných číslach jednotlivých katastrálnych území je uvedený v kapitole IV Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Mapa prehľadnej situácie je uvedená v prílohách Mapa č.1: Širšie vzťahy. 7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Predpokladaná doba začatia výstavby Predpokladaná doba ukončenia výstavby Predpokladaná doba ukončenia prevádzky...nie je stanovená 4

8 8. Opis technického a technologického riešenia Predmetom predloženého zámeru je výstavba 2x 110 kv vedenia medzi lokalitou Nitra- Čermáň a Veľký Ďur. Nové vedenie bude vybudované prevažne v už existujúcom koridore, len na začiatku trasy sa uvažuje v jej odklonení od priemyselného parku v katastrálnom území Horných a Dolných Krškan. Kapitola bola spracovaná na základe dokumentácie spoločnosti Elektrovod Holding, a.s.: Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur, štúdia, 2007 a doplnenia o trasovanie nového variantu 4A Všeobecné technické údaje Koncepcia výstavby elektrického vedenia pozostáva zo stožiarov a ich základov, ako aj príslušných častí elektrického vedenia. Všeobecné technické údaje: Napäťová sústava 110 kv: Ochrana pred dotykom: Ochrana pred atmosférickým prepätím: Prostredie: Ochranné pásmo: Menovité napätie: Fázové napätie: Maximálne prevádzkové napätie: 3-fázová, striedavá, 50 Hz, 2 systémy. - živých častí polohou, zábranou, - neživých častí zemnením s rýchlym vypnutím, s uzemnením nulovým bodom. zemniace lano, obmedzovače prepätia zložité, aktívne, vonkajšie 15 m od priemetu krajného vodiča 110 kv 63,5 kv 123 kv 8.2. Navrhované varianty V rámci navrhovanej činnosti boli naprojektované štyri varianty (Variant 1 Variant 4) a jeden variant s označením Variant 5 bol vytvorený počas spracovania zámeru. Na základe Výzvy Okresného úradu Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa a stanoviska dotknutej obce Nitra (Mestský úrad v Nitre, Útvar hlavného architekta č. 6029/2017 zo dňa ) je do zámeru EIA doplnený variant 4A. Všetky varianty sú navrhnuté podľa možnosti popri existujúcich vedeniach VN, VVN a ZVN. Navrhované varianty sa líšia v prvej polovici trasovania. Od bodu C4/D3/A8 po bod A14 je trasa identická pre všetky varianty. Ich charakteristika je nasledovná: VARIANT 1 (dĺžka úseku 35,3 km) Variant 1: A1 A2 A3 A4 A5 A6 A7 A8 A9 A10 A 11 A12 A13 A14 Trasa Variantu 1 je identická so súčasným koridorom elektrického vedenia (ďalej ako súčasný koridor ). Začiatok úseku je situovaný v areáli transformovne Nitra-Čermáň. Variant 1 je ďalej trasovaný v dĺžke 3,3 km na území budúceho priemyselného parku v Nitre, trasa následne križuje plochu vinohradov v dĺžke 900 m. Variant je trasovaný v ochrannom pásme Letiska Nitra. V úseku lomových bodov A6 A7 v k.ú. Branč pretína územie vinohradov s lokalitou záhradných a chatkových objektov, okrem toho je v danom úseku trasovaná existujúca linka 110 kv. Ďalej trasa kolmo pretína na cestu I. triedy I/64 medzi obcami Branč a Veľký Kýr a pokračuje koridorom existujúceho elektrického vedenia medzi obcami Veľký Cetín a Vinodol, 5

9 Lúčnica nad Žitavou a Michal nad Žitavou, severne od obce Tehla, cez existujúci priesek lesa do rozvodne Veľký Ďur. VARIANT 2 (dĺžka úseku 35,3 km) Variant 2: A1/B1 B2 B3 B4/A4 A5 A6 A7 A8 A9 A10 A 11 A12 A13 A14 Začiatok úseku je situovaný v areáli transformovne Nitra-Čermáň. Variant 2 obchádza areál budúceho priemyselného parku Nitra, ako aj prechádza okolo viníc v k.ú. Dolné Krškany. Variant je trasovaný v ochrannom pásme Letiska Nitra. Trasa v lomových bodoch A6 A7 je identická s Variantom 1 v k.ú. území Branč. Ďalej trasa kolmo pretína na cestu I. triedy I/64 medzi obcami Branč a Veľký Kýr a pokračuje súčasným koridorom elektrického vedenia do rozvodne Veľký Ďur. VARIANT 3 (dĺžka úseku 36,9 km) Variant 3: A1 A2 A3 A4 C1 C2 C3 C4/D3/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 Začiatok úseku je situovaný v areáli transformovne Nitra-Čermáň. Variant 3 je trasovaný v dĺžke 3,3 km na území budúceho priemyselného parku v Nitre s následným pretnutím územia vinohradov v dĺžke 900 m. Variant je trasovaný v ochrannom pásme Letiska Nitra. Trasa sa na úseku C1 C4 sa vychyľuje od trasy súčasného koridoru juhozápadným smerom a prechádza oblúkovito cez k.ú. Mojmírovce a Štefanovičová. Od bodu C4 trasa ďalej pokračuje súčasným koridorom elektrického vedenia do rozvodne Veľký Ďur. VARIANT 4 (dĺžka úseku 36,3 km) Variant 4: A1 A2 A3 A4 A5/D1 D2 D3/C4/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 Začiatok úseku je situovaný v areáli transformovne Nitra-Čermáň. Variant 4 je trasovaný v dĺžke 3,3 km na území budúceho priemyselného parku v Nitre s následným preťaním územia vinohradov v dĺžke 900 m. Variant je trasovaný v ochrannom pásme Letiska Nitra. Trasa na úseku A4 A5 je v súčasnom koridore, no ďalej pokračuje v novovytvorenom úseku D1-D3, kde pravouhlý lomový bod D2 vyžaduje technicky náročnejšie umiestnenie stožiarov vedenia. Od bodu D3 trasa ďalej pokračuje súčasným koridorom elektrického vedenia do rozvodne Veľký Ďur. VARIANT 5 (dĺžka úseku 36,3 km) Variant 5: A1/B1 B2 B3 B4/A4 A5/D1 D2 D3/C4/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 Začiatok úseku je situovaný v areáli transformovne Nitra-Čermáň. Variant 2 obchádza areál budúceho priemyselného parku Nitra, ako aj prechádza okolo viníc v k.ú. Dolné Krškany. Variant je trasovaný v ochrannom pásme Letiska Nitra. Trasa na úseku A4 A5 je v súčasnom koridore, no ďalej pokračuje v novovytvorenom úseku D1-D3, kde pravouhlý lomový bod D2 vyžaduje technicky náročnejšie umiestnenie stožiarov vedenia. Od bodu D3 trasa ďalej pokračuje súčasným koridorom elektrického vedenia do rozvodne Veľký Ďur. 6

10 VARIANT 4A - doplnený variant do zámeru EIA (dĺžka úseku 36,3 km) Na základe Výzvy Okresného úradu Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa a stanoviska dotknutej obce Nitra (Mestský úrad v Nitre, Útvar hlavného architekta č. 6029/2017 zo dňa ) je do zámeru EIA doplnený variant 4A. Ide o upravený variant 4. Variant 4A je odporúčaný aj Dopravným úradom. Pozri stanoviská v prílohe. Na základe prerokovania pôvodného zámeru EIA (EKOJET, s.r.o., 04/2016) s dotknutými orgánmi a doplnenia nového variantu došlo vypracovaniu Doplnku č. 1 Letecko prevádzkového posúdenia pre návrh trasy stavby Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur (06/2016). Variant 4A: A1*- A2* - A3* - A4* - A5* - A4 A5/D1-D2-D3/C4/A8-A9-A10-A11-A12-A13- A14 Novonavrhovaná odporúčaná trasa variantu 4A je s ohľadom na funkčné využitie a budúci rozvoj v priemyselnom parku v katastrálnom území Horných a Dolných Krškan, ako aj navrhovanú rekonštrukciu časti pôvodného vzdušného vedenia 2x110 kv odklonená smerom ku k.ú. Horné a Dolné Krškany a letisku Nitra medzi lomovými bodmi A1* a A2*. Nová trasa vzdušného elektrického vedenia VVN 2x110 kv vychádza z elektrickej stanice Nitra Čermáň z pripravených rezervných vývodových polí č. 07 a 09 (bod označený ako A1*) južným smerom v súbehu s pôvodným jestvujúcim vzdušným vedením 2x110 kv 8845/8843. Vzhľadom na jestvujúce vedenie 2x110 kv sa bude nachádzať po jeho východnej strane až po bod A2*, kde prejde na trasu pôvodného vedenia 2x110 kv po bod A3* (podperné body číslo 13, 14 a 15 jestvujúceho vedenia). Na začiatku svojej trasy bude nové vedenie 2x110 kv využívať v dĺžke cca 450 m koridor jestvujúcich vzdušných vedení 22 kv č. 244, 318 a 245, ktoré bude potrebné v tomto úseku preložiť, kabelizovať. V tejto časti navrhovaného nového vedenia 2x110 kv (pôvodné p.b.č V8843/V8845) bude koordinovane prebiehať aj súvisiaca rekonštrukcia pôvodného vedenia 8843/8845 vo svojej pôvodnej trase. Súvisiaca rekonštrukcia pôvodného vedenia V8843/V8845 bude riešená technicky rovnako ako novobudované vedenie a bude dimenzovaná na osadenie vodičmi 2 x 3 x 434-AL1/56-ST1A. V blízkosti pôvodných p.b.č. 15 a 16 je potrebné vyriešiť tiež zaústenie novo navrhovaného vedenia 2x110 kv do elektrickej stanice Plastika Nitra, čo bude riešené koordinovane samostatnou stavbou. Medzi bodmi A3*, A4* a A5* bude nové vzdušné vedenie situované na východnej strane pôvodného vzdušného vedenia 2x110 kv. Od v bodu A5* (pôvodný p.b.č 18) bude nová trasa po pôvodný lomový p.b.č. 23 (A4) vedená po západnej strane jestvujúceho vedenia. Ďalej bude pokračovať po juho-západnej strane od pôvodného vedenia po bod D1. Medzi bodmi D1, D2 a D3 bude trasa nového vedenia v blízkosti obce Branč obchádzať lokalitu Taraň po jej západnej strane. Od lomového bodu D3 bude trasa totožná s pôvodnou trasou podľa Variantu A medzi bodmi A8-...-A14 až po elektrickú stanicu Veľký Ďur po južnej strane pôvodného vedenia 2x110 kv. Od bodu D3 (A8) bude navrhovaná nová trasa v súbehu aj s vedením 400 kv č. 425 Križovany Veľký Ďur vo vlastníctve SEPS, a.s. 7

11 V blízkosti ES Veľký Ďur bude novo navrhované vedenie vedené po južnej strane jestvujúcich vedení 2x110 kv a 1x400 kv, v blízkosti lomového bodu A12 bude nové vedenie 2x110 kv podkrižovávať vedenie 1x400 kv č. 425 a v blízkosti lomového bodu A13 bude nové vedenie 2x110 kv podkrižovávať dve vedenia 2x400 kv a ďalej bude využívať pôvodnú trasu jestvujúceho vedenia 2x110 kv od p.b.č. 130 po p.b.č.132. V tomto území bude pre zaústenie vedení 110 kv do vývodových polí č. 05, 06, 07 a 08 vybudovaný nový úsek vedenia na západnej strane jestvujúceho vedenia 2x110 kv Popis hlavných stavebných prvkov vedenia Fázové vodiče: - klasické hliníkové lano s oceľovou dušou (podľa PN ZSNP 1/83-STN ), AlFe450/52. Zemniace lano: - klasické hliníkové lano s oceľovou dušou AlFe180/59, alebo kombinované zemniace lano s optickými vláknami. Izolátory: - tyčové porcelánové izolátory alebo plastové izolátory. Stožiare: - jednodriekové stožiare priehradové, pozinkované v ohni pre dvojité 110 kv vedenie. Uzemnenie stožiarov bude hĺbkové obvodové, zhotovené z pozinkovaného oceľového pásika 30x40 mm. Základy: - základy budú dimenzované na konkrétne účinky od statického zaťaženia podľa hydrogeologických pomerov, základy budú monolitické, hĺbka založenia je 2,8 m Ochranné pásmo vedenia Na ochranu vedenia sa v zmysle Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriaďuje ochranné pásmo. Je to priestor v jeho bezprostrednej blízkosti, ktorý je určený k zabezpečeniu spoľahlivej a plynulej prevádzky a k ochrane života, zdravia a majetku osôb. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právnej moci územného rozhodnutia. Ochranným pásmom je priestor vymedzený zvislými rovinami vedenými po oboch stranách vedenia 110 kv 15 m od krajného vodiča, t.j. od osi vedenia 18,7 m na obidve strany. V ochrannom pásme vedenia je zakázané: zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m, vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča je možné pestovať porasty do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča el. vedenia, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie, alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. 8

12 9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Dôvodom umiestnenia navrhovanej činnosti v predmetnej lokalite je zabezpečenie zvýšených nárokov na odber elektrickej energie pri zaručení jej spoľahlivého zásobovania. Záujmom investora je využiť potenciál trasy už existujúceho koridoru elektrického vedenia. 10. Celkové náklady Celkové predpokladané náklady stavby sú pre jednotlivé varianty: Variant V Variant V Variant V Variant V Variant V4A Variant V Dotknutá obec Mesto Nitra, Obec Branč, Obec Cabaj Čápor, Obec Ivanka pri Nitre, Obec Iňa, Obec Lúčnica nad Žitavou, Obec Melek, Obec Michal nad Žitavou, Obec Mojmírovce, Obec Svätoplukovo, Obec Štefanovičová, Obec Tehla, Obec Veľký Cetín, Obec Veľký Ďur, Obec Veľký Kýr, Obec Vinodol, Obec Žitavce. 12. Dotknutý samosprávny kraj Nitriansky samosprávny kraj (NSK) 13. Dotknuté orgány Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová ul. 19, Bratislava Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, Rázusova 2A, Nitra Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nitre, Štefánikova trieda 79/58, Nitra Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, Nitra Okresný úrad Nitra, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Štefánikova 69, Nitra 9

13 Okresný úrad Nitra, Oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Štefánikova 69, Nitra Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova 69, Nitra Okresný úrad Levice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Ul. Ľudovíta Štúra 53, Levice Okresný úrad Nové Zámky, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Podzámska 25, Nové Zámky Okresný úrad Nitra, Pozemkový a lesný odbor, Štefánikova 69, Nitra Okresný úrad Nové Zámky, Pozemkový a lesný odbor, Podzámska 25, Nové Zámky Okresný úrad Levice, Pozemkový a lesný odbor, Dopravná 14, Levice Okresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozem. komunikácií, Štefánikova 69, Nitra Okresný úrad Nové Zámky, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Podzámska 25, Nové Zámky Okresný úrad Levice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Ul. Ľudovíta Štúra 53, Levice Okresný úrad Nitra, Odbor krízového riadenia, Štefánikova 69, Nitra Okresný úrad Levice, Odbor krízového riadenia, Ul. Ľudovíta Štúra 53, Levice Okresný úrad Nové Zámky, Odbor krízového riadenia, Podzámska 25, Nové Zámky Dopravný úrad, Divízia civilného letectva, Letisko M. R. Štefánika, Bratislava Hydromeliorácie, š.p., Vrakunská ul. 29, Bratislava Mesto Nitra Obec Branč Obec Cabaj Čápor Obec Ivanka pri Nitre Obec Iňa Obec Lúčnica nad Žitavou Obec Melek Obec Michal nad Žitavou Obec Mojmírovce Obec Svätoplukovo Obec Štefanovičová Obec Tehla Obec Veľký Cetín Obec Veľký Ďur Obec Veľký Kýr Obec Vinodol Obec Žitavce 14. Povoľujúci orgán Stavebný úrad mesta Nitra, resp. stavebný úrad určený Okresným úradom Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky, J. Vuruma 1, Nitra 10

14 15. Rezortný orgán Ministerstvo hospodárstva SR 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Investičná činnosť sa pripravuje s cieľom vydania územného rozhodnutia pre navrhovanú činnosť a následne stavebného povolenia v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Vplyvy navrhovanej činnosti nepresahujú hranice Slovenskej republiky. 11

15 III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia Podľa administratívneho členenia SR patrí navrhovaná činnosť do Nitrianskeho kraja, okresu Nitra (mesto Nitra MČ Párovské Háje, Horné Krškany a Dolné Krškany, obce Ivanka pri Nitre, Branč, Cabaj-Čápor, Štefanovičová, Vinodol, Veľký Cetín, Svätoplukovo, Mojmírovce, Lúčnica nad Žitavou, Žitavce, Melek), okres Nové Zámky (obce Veľký Kýr a Michal nad Žitavou) a okres Levice (obce Tehla, Iňa a Veľký Ďur). Hranica riešeného územia Za bezprostredne riešené územie považujeme priestor vymedzený zvislými rovinami vedenými po oboch stranách vedenia 110 kv 15 m od krajného vodiča, t.j. od osi vedenia 18,7 m na obidve strany. Hranica hodnoteného územia bola stanovená z hľadiska komplexného environmentálneho posudzovania vplyvov činnosti navrhovaného vzdušného vedenia 2x110 kv, kde posudzované územie je ohraničené koridorom so šírkou 250 m od osi navrhovaného elektrického vedenia na obe strany. Širšie okolie hodnoteného územia bolo stanovené na základe informácií regionálneho významu. Z hľadiska ďalších vzťahov a vplyvov, ktoré bolo možné zistiť len v regionálnej mierke, je územie pre niektoré ukazovatele ohraničené na hranice katastrov dotknutých obcí. 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území 1.1. Geomorfologické pomery Hodnotené územie navrhovanej činnosti patrí podľa geomorfologického členenia (Geoenviroportál, 2016) do Alpsko-himalájskej sústavy, podsústava Panónska panva, do provincie Západopanónska panva, do subprovincie Malá Dunajská kotlina, do oblasti Podunajská pahorkatina a celku Podunajská pahorkatina. Z hľadiska typologického členenia reliéfu (Geoenviroportál, 2016) predstavuje hodnotené územie varianty s prevládajúcim reliéfom nížinných pahorkatín a rovín a nív a reliéfom zvlnených rovín. Riešené územie je charakteristické plochým rovinným georeliéfom, s nadmorskou výškou v rozmedzí m n. m Geologické pomery Na geologickej stavbe hodnoteného územia sa podieľajú horniny neogénu a kvartéru (Geologická mapa SR, 2014). Rajóny kvartérnych sedimentov sú tvorené prevažne rajónom sprašových sedimentov (L), rajónom proluviálnych sedimentov (F), rajónom eolických spraší (Es) a rajónom jemnozrnných sedimentov (Ni). Kvartér Na začiatku trasy od k.ú. Nitra po Veľký Kýr sa vyskytujú kvartérne eolické sedimenty so sprašami a piesčitými sprašami, vápnitými sprašovitými a nevápnitými sprašovitými hlinami. V k.ú. Branč sa v úzkom profile nachádzajú fluviálne sedimenty s pieskami, piesčitými štrkmi až pieskami v terasách bez pokryvu. Územie od obce Veľký Kýr pod západnú hranicu k.ú. 12

16 Paňa a Michal nad Žitavou (okolie koryta rieky Nitra), ako aj koryto rieky Žitava a jej dotknuté okolie sú zastúpené fluviálnymi sedimentami s prevažne nivnými humóznymi hlinami respektíve hlinito-piesčitými hlinami dolinných nív. Zvyšok riešeného územia pokrývajú eolické sedimenty so sprašami a piesčitými sprašami, vápnitými sprašovitými a nevápnitými sprašovými hlinami. Neogén Neogénne horniny hodnoteného územia sú tvorené sivými a pestrými ílmi, prachmi, pieskami, štrkmi, slojmi lignitu, sladkovodnými vápencami a polohami tufitov patriacich do obdobia pliocénu (dák roman). Horninové prostredie okolia rieky Žitava je zastúpené sivými, prevažne vápnitými ílmi patriacimi do obdobia panón-pont. Radón Do príslušnej skupiny výšky radónového rizika sa územie zaraďuje v závislosti na objemovej aktivite radónu v pôdnom vzduchu a nepriepustnosti pôdy. Na základe mapy potenciálneho radónového rizika (Geologická mapa SR, 2014) je hodnotené územie prevažne zaradené do oblasti s nízkym radónovým rizikom, v menšej miere do oblasti so stredným radónovým rizikom, a to najmä v okolí obce Tehla a Veľký Ďur Geodynamické javy V hodnotenom území možno identifikovať z geodynamických javov predovšetkým seizmicitu predmetného územia. Z hľadiska makroseizmickej intenzity patrí riešené územie navrhovanej činnosti do 6-7 MSK. Podľa mapy oblastí seizmického ohrozenia SR riešené územie patrí do oblasti seizmického ohrozenia v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží v rozmedzí 1,30 1,59 m.s -1 (Geoenviroportál, 2016) Ložiská nerastných surovín Na ploche riešeného územia navrhovanej činnosti sa nevyskytujú žiadne ťažené ani výhľadové ložiská nerastných surovín ani chránené ložiská nerastných surovín (Geologická mapa SR, 2014) Pôdne pomery Pôdne typy, druhy a ich bonita Pôdne pomery hodnoteného územia boli ovplyvnené najmä reliéfom, pôdotvorným substrátom, klimatickými podmienkami a aktivitami človeka. Posudzovaný úsek stavby je trasovaný prevažne cez poľnohospodársky využívané plochy. Podľa Geoenviroportálu (2016) sa z hľadiska pôdnych typov a pôdnych jednotiek v trase posudzovaného úseku vedenia elektrického napätia vyskytujú: černozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované, regozeme typické karbonátové (v rámci k.ú. Nitra a západná časť k.ú. Veľký Kýr, predstavujúc úsek lomových bodov A1 A8), hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované, regnozeme kultizemné a modálne karbonátové (s lokálnym zastúpením v k.ú. Cabaj, Svätoplukovo, Mojmírovce na úseku B2 B4 C1 C2 a prevažne v k.ú. Michal nad Žitavou, Žitavce a Melek), čiernice kultizemné, sprievodné čiernice glejové, lokálne modálne, zložené prevažne z nekarbonátových aluviálnych sedimentov rieky Nitra a Žitava (východná časť k.ú. Veľký Kýr a západná časť k.ú. Horný a Dolný Vinodol, okolie koryta rieky Žitava). 13

17 Antropogénne a antropogénne ovplyvnené pôdy V zastavaných častiach hodnoteného územia sa nachádzajú antropogénne pôdy. Ide o pôdy s prevládajúcim pôdotvorným procesom antropogénnym (pôdy záhrad, pôdy na umelých substrátoch, napr. priemyselné plochy, rekultivované plochy). Zväčša ide o kultizem modálnu (KTm: 70:30 %) - forma záhradná respektíve terasovaná a sprievodnú antrozem modálnu - forma urbická (zastavané územie < 40 %). Z hľadiska zrnitosti sú v hodnotenom území prevažne zastúpené pôdy hlinité, čiastočne v okolí vodných tokov Nitra a Žitava sú to pôdy ílovito-hlinité až ílovité. Pôdy sú mierne vlhké až mierne suché so strednou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu Proces pôdnej erózie sa prejavuje najmä v oblastiach s väčším sklonom územia na plochách nepokrytých vegetačným krytom a na zrnitostne ľahších pôdach. V území sa prejavuje najmä vodná a veterná erózia Klimatické pomery Podľa klimatického členenia Slovenska patrí hodnotené územie do teplej klimatickej oblasti, teplého, suchého okrsku s miernou zimou. Priemerné hodnoty v januári neklesajú pod -3 C a hodnota indexu Iz sa pohybuje medzi -20 a -40 (Končekov index zavlaženia suchá oblasť). Počet letných dní je nad Ovzdušie Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu namerané z meteorologickej stanice Nitra, Veľké Janíkovce (vzdialená od začiatočného bodu riešeného územia 5,5 km západne) sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu v C za rok 2015 stanica Nitra, Veľké Janíkovce ukazovateľ I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ROK priemer 1,7 1,7 6,0 10,5 15,7 20,0 23,8 23,9 17,4 10,4 6,1 2,8 11,7 (Zdroj: SHMÚ, 2016) V hodnotenom území sa najvyššie priemerné mesačné teploty vyskytujú v mesiacoch júl august, najchladnejšie mesiace sú január február. Priemerná ročná teplota v roku 2015 bola 11,7 C. Zrážky Zrážkové údaje namerané z meteorologickej stanice Nitra, Veľké Janíkovce sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok (mm) za rok 2015 stanica Nitra, Veľké Janíkovce ukazovateľ I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ROK priemer (Zdroj: SHMÚ, 2016) V roku 2015 priemerný ročný úhrn zrážok v hodnotenom území a jeho okolí dosahoval 492 mm. 14

18 Veternosť Charakteristiky veternosti a iných klimatických charakteristík: Prevládajúcimi smermi vetra v hodnotenom území sú juhovýchodné a severozápadné vetry. Priemerná rýchlosť vetra sa pohybuje v priemere od 4,3 m.s -1. Počet hodín slnečného svitu v roku 2015 bol Hydrologické pomery Povrchové vody Hodnotené územie patrí hydrologicky do povodia rieky Nitra. Z hľadiska typu režimu odtoku (Geoenviroportál, 2016) patrí hodnotené územie a jeho širšie okolie vrchovinovo - nížinnej oblasti s dažďovo snehovým typom režimu odtoku. Cez riešené územie pretekajú povrchové vodné toky rieky Nitra (prítoky Malá Nitra, Paniansky potok a Zvodnica) a rieky Žitava (prítoky Melecký potok, Domovina, Tvrdošovský potok, Silastovský potok, Liska a Bešiansky potok). Riešené územie a jeho širšie okolie je odvodňované vyššie uvedenými vodnými tokmi, ktoré sú prítokmi riek Nitra a Žitava patriace do povodia Nitry. Vzhľadom na početnosť pribraných vodných tokov je vodný tok Žitava hlavným odvodňovacím tokom hodnoteného povodia. Priemerné mesačné a extrémne hodnoty vodných tokov Nitra a Žitava sú merané v najbližších pozorovacích staniciach k riešenému územiu. Charakteristika tokov sa nachádza v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Vybrané hydrologické údaje toku Nitra za rok STANICA: Nitrianska Streda TOK: Nitra STANIČENIE: 91,1 km PLOCHA: 2 093,71 km 2 Mesia I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ROK Qm Qmax ,750 Qmax ,000 12, , ,06 2 9,46 1 Deň/Mes/Hod: ,40 2 6,62 1 7, ,28 6 Qmin ,757 Qmin ,000 (Zdroj: Hydrologická ročenka Povrchové vody, SHMÚ, 2015) 15, , ,16 2 Deň/Mes: viackrát 14, ,93 3 Tab.: Vybrané hydrologické údaje toku Žitava za rok STANICA: Vieska nad Žitavou TOK: Žitava STANIČENIE: 34,2 km PLOCHA: 295,46 km 2 Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ROK Qm 1,215 1,907 1,405 0,925 1,007 0,525 0,758 1,031 1,764 1,153 0,966 1,217 1,151 Qmax ,930 Qmax ,600 Deň/Mes/Hod: Qmin ,377 Qmin ,030 (Zdroj: Hydrologická ročenka Povrchové vody, SHMÚ, 2015) Deň/Mes: viackrát

19 Vodné plochy V blízkosti hodnotenej činnosti sa nachádza rybársky revír Štrkovisko v k.ú. Veľký Kýr (cca 400 m od riešeného územia) a vodná plocha jazierka v k.ú. Martinová (cca 210 m od riešeného územia). V riešenom území sa prirodzené ani umelé vodné plochy nenachádzajú Podzemné vody Hodnotené územie činnosti a jeho širšie okolie patrí do nasledujúcich hydrogeologických rajónov a čiastkových rajónov (Geoenviroportál, 2016): N 058 Neogén Hronskej pahorkatiny, čiastkový rajón NA30 NQ 071 Neogén Nitrianskej pahorkatiny, čiastkový rajón N32 Q 072 Kvartér Nitry od mesta Nitra po Nové Zámky, čiastkový rajón N10 QN 059 Kvartér hronských terás v Podunajskej nížine, čiastkový rajón HN Pramene a pramenné oblasti V riešenom území navrhovanej činnosti vo Variante 1 a 2 (úsek A6-A7) sa nachádza jeden objekt s artézskou vodou. Pramene a pramenné oblasti využívané pre zásobovanie obyvateľstva sa tu nenachádzajú. V hodnotenom území sa vyskytujú zemné vodojemy a objekty s artézskou vodou Termálne a minerálne pramene V riešenom území navrhovanej činnosti sa nenachádzajú prírodné zdroje stolových, liečivých a minerálnych vôd. Taktiež neboli dokladované zdroje geotermálnych vôd na väčšine riešeného územia. Podľa Geoenviroportálu (2016) je na úseku od obce Branč cez Mojmírovce po Veľký Kýr uvádzaný potenciálny výskyt geotermálnych vôd s tepelným výkonom W Vodohospodársky chránené územia a vodné zdroje Riešené územie navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti (v zmysle zákona NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov). Navrhované elektrické vedenie 2x110 kv pretína vodohospodársky významné vodné toky podľa Vyhlášky č. 211/2005 Z.z.: Nitra ( ), Malá Nitra ( ), Žitava ( ), Liska ( ), Tvrdošovský potok ( ). Riešené územie zasahuje do ochranného pásma vodárenských zdrojov v nasledujúcich úsekoch lomových bodov riešeného územia: Úsek B2 B3 (Variant 2, Variant 5) pretína vonkajšie PHO-2 v k.ú. Cabaj, Úsek A3 A4 (Variant 1, Variant 3, Variant 4) pretína vonkajšie PHO-2 v k.ú. Dolné Krškany, Úsek A4 A5 (Variant 1, Variant 3, Variant 4) pretína vonkajšie PHO-2 v k.ú. Ivanka pri Nitre. 16

20 1.6. Fauna, flóra, vegetácia Zoogeografické členenie Zoogeograficky z hľadiska limnického biocyklu patrí živočíšstvo hodnoteného územia do pontokaspickej provincie, západoslovenskej časti a podunajského okresu. Z hľadiska tereristického biocyklu patrí živočíšstvo hodnoteného územia do provincie stepí a panónskeho úseku (Geoenviroportál, 2016). Na základe typov biotopov možno vyčleniť nasledujúce hlavné skupiny živočíšnych spoločenstiev: Živočíšne spoločenstvá lužných lesov v tomto spoločenstve sa vyskytujú druhy živočíchov, ktoré sú prispôsobené životu na zatienených stanovištiach s vyšším stupňom vlhkosti. Dôležitou súčasťou sú cenózy pôdnej fauny. Žije tu množstvo živočíšnych druhov ako pôdne jednobunkové organizmy, červy, pomalky, ulitníky, z článkonožcov pôdne kôrovce, pavúky, kosce, šťúriky, roztoče, stonôžky, mnohonôžky a pod. Z hmyzu zaznamenávame výskyt najmä blanokrídlovcov, švábov, dvojkrídlovcov, chrobákov a i. Čeľaď stavovcov reprezentujú hmyzožravce a myši. V bylinnej etáži sú zastúpené zo stavovcov najmä rosnička zelená (Hyla arborea), užovka obyčajná (Natrix natrix), z vtákov kukučka obyčajná (Cuculus canorus) a pod. Živočíšne spoločenstvá lužných lesov sú v hodnotenom území viazané najmä na lokality biocentier a biokoridorov. Živočíšne spoločenstvá dubovo-hrabových lesov panónskych sú zastúpené významnými predstaviteľmi: kobylka bielopása (Leptophyes albovittata), k. dubová (Meconema thalassinum), k. južná (Pachytrachis gracilis), piadivka zimná (Erannis defoliara), krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii), užovka stromová (Elaphe longissima), dudok chochlatý (Upupa epops), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), kuna lesná (Martes martes), mačka divá (Felis silvestris), plch lieskový (Muscardinus avellanarius) a iné. Živočíšne spoločenstvá polí ide o antropogénne vytvorené stanovištia, na ktorých sa zoocenózy museli prispôsobiť zmeneným ekologickým faktorom i agrotechnickým zásahom. V pôdnom profile sú typickými predstaviteľmi dážďovky, z bezstavovcov mnohonôžky, pavúky, chrobáky, roztoče a pod. Živočíšne spoločenstvá vôd v hodnotenom území je tento typ zoocenóz zastúpený hlavne vodným tokom riek Nitra, Žitava. Na dne vodných tokov, ale aj vo vodnom prostredí, žije mnoho bezstavovcov ako napr. kôrovce, larvy dňoviek, pošvatiek, bzdochy, vodné chrobáky a pod. Významné je zastúpenie avifauny, ktoré je popísané v osobitnej časti zámeru. Živočíšne spoločenstvá urbanizovaného územia patria sem druhy, ktoré žijú v sídlach a ich najbližšom okolí (záhrady, smetiská a pod.) Zaraďujeme sem hlavne synantropné živočíchy ako napr. vrabec domový (Passer domesticus), myš domová (Mus musculus), potkan hnedý (Rattus norvegicus) a i. Z bezstavovcov sem patria rôzne druhy pavúkov, roztočov, hmyzu, z vtákov hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), drozd čierny (Turdus merula), lastovička obyčajná (Hirundo rustica) a i., z predstaviteľov cicavcov môžeme spomenúť ježa tmavého (Erinaceus europaeus), tchora tmavého (Mustela putorius) a i. Výskyt chránených druhov živočíchov je sústredený do lokalít s menším antropickým vplyvom (napr. lokality Natura 2000, chránené maloplošné územia, lokality ÚSES a pod.). Podľa zákona č. 543/2002, 33 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa za chránené živočíchy podľa tohto zákona považujú všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskeho spoločenstva. 17

21 Fytogeografické členenie Podľa členenia Slovenska na fytogeograficko vegetačné oblasti (Geoenviroportál, 2016) patrí hodnotené územie do dubovej zóny, nížinnej podzóny a pahorkatinnej oblasti. Ďalej je rozčlenená na okresy: Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina (v smere od západu hodnoteného územia na východ). Potenciálnu prirodzenú vegetáciu (Geoenviroportál, 2016) v okolí hodnoteného územia navrhovanej činnosti tvoria: U Lužné lesy nížinné Lesy patria cenoticky do zväzu Alno-Ulmion slt: Querceto-Fraxinetum. Pôvodne pokrývali nivy riek na náplavových kužeľoch, agradačných valoch, riečnych terasách. V súčasnosti tvoria líniovú brehovú zeleň nielen pozdĺž rieky Dunaj, ale aj pozdĺž menších tokov na juhu Slovenska. Porasty sa zaraďujú do asociácie Fraxino pannonicae-ulmetum a sú floristicky bohaté s výskytom vzácnych taxónov napr. kruštík neskorý (Epipactis albensis). V stromovom poschodí sú zastúpené dub letný (Qurecus robur), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), trnka obyčajná (Prunus spinosa), baza čierna (Sambucus nigra), brest (Ulmus sp.), javor (Acer sp.), topoľ (Populus sp.). V bylinnej etáži je bohatý svíb krvavý (Swida sanguinea), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Eonymus europaea), svíb červenkastý (Swida hungarica). Cr - Dubovo hrabové lesy panónske V súčasnosti tvoria enklávy, resp. ostrovčeky v krajine. Vyskytujú sa prevažne na piesočnatých a štrkovitých terasách pokrytých sprašovými hlinami, alebo na náplavových kužeľoch na alúviách vodných tokov. V stromovej etáži prevládajú dub letný (Quercus robur), dub cerový (Quercus cerris) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), často sú zastúpené aj brest hrabolistý (Ulmus minor), lipa malolistá (Tilia cordata) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovitom poschodí prevláda javor poľný (Acer campestre), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), slivka trnková (Prunus spinosa). Qc- Dubovo - cerové lesy Tvoria ich porasty dubov s výraznejším zastúpením cera na kyslejších ilimerizovaných hnedozemiach, na sprašových príkrovoch alebo na degradovaných černozemiach na sprašiach. Zastúpené sú rody ako dub (Quercus sp.), javor (Acer sp.) a slivka (Prunus sp.). Typické sú ťažšie, ílovité pôdy, ktoré sú na jar vlhké, v lete alebo v období väčšieho sucha presychajú. Krovinné poschodie je spravidla dobre vyvinuté. Bylinnú etáž tvoria druhy znášajúce zamokrenie a vysychanie pôd, mezofilné a acidofilné druhy, významne sa uplatňujú teplomilné a lesostepné prvky. Druhovo sú zastúpené drieň obyčajný (Cornus mas), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), trávy ako ostrica (Carex sp.), lipnica (Poa sp.), nátržník (Potentilla sp.), prvosienka (Primula sp.). Prevládajú lesy nízkeho vzrastu. Zastúpenie cera v porastoch často súvisí s hospodárením, takže je problematické určiť pôvodné zastúpenie drevín. Plocha hodnoteného územia Vegetačný kryt hodnoteného územia je v súčasnosti oproti prirodzenému úplne zmenený. Pôvodné lesy boli odstránené a ich miesto zabrali agrocenózy - monotónne veľkoplošné oráčiny s intenzívnym pestovaním rôznych plodín, prevažne obilnín, krmovín, kukurice a slnečnice. 18

22 Nelesná drevinná vegetácia je tvorená brehovými porastami riek Nitra. Prevažné zastúpenie majú spoločenstvá Salici Populetum (vŕbovo topoľové) a Alnetum glutinosae (jelšové). Vysokobylinné porasty litorálnej vegetácie sú dobre vyvinuté. Charakteristickou rastlinou vlhkých stanovíšť je pálka širokolistá (Typha latifolia) a trsť obyčajná (Phragmites australis). Z ďalších druhov sa tu nachádzajú viaceré druhy rodu sitina (Juncus sp.), kosatec žltý (Iris pseudacorus), okrasa okolíkatá (Butomus umbelatus), vrbica obyčajná (Lythrum salicaria), žaburinka menšia (Lemna minor), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a pod. V hodnotenom území je zaznamenaný výskyt mnohých teplomilných a suchovzdorných druhov rastlín, ktoré sú vzácne a chránené napr. poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), kosatec nízky (Iris pumila), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), sinokvet mäkký (Jurinea mollis), zlatofúz južný (Chrysopogon gryllus), pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum). Hospodársku zeleň v hodnotenom území zastupujú intenzívne obhospodarované polia, na ktorých boli k eliminácii rastu burín používané pesticídy. Chýbajú v nich typické poľné buriny a všetky vzácnejšie archeofyty. V porastoch kultúry zostáva len malý počet najodolnejších synantropných druhov tolerantných k extrémnym podmienkam. Sú obvykle koncentrované na okrajoch poľných kultúr, kam prenikajú z medzí a okolitých porastov. Plocha riešeného územia Reálnu vegetáciu v hodnotenom území navrhovanej činnosti tvoria dreviny nížinnej oblasti s prechodom medzi poľnohospodárskou krajinou a lesom, dreviny krovitého vzrastu a brehové porasty vodných tokov. Reálnu vegetáciu v hodnotenom území navrhovanej činnosti a jeho blízkom okolí môžeme zhrnúť do nasledujúcich prvkov: Poľnohospodárske plodiny, technické plodiny vyskytujú sa na veľkoblokových a máloblokových orných pôdach, viniciach, záhradách či ovocných sadoch. Nelesná drevinová vegetácia ide o líniovú vegetáciu pozdĺž tokov a cestných komunikácií a rozptýlenú nelesnú drevinovú vegetáciu. Sídelná vegetácia ide o verejnú zeleň v sídelných útvaroch. Ruderálna vegetácia ide o vegetáciu na neupravených a nevyužívaných plochách s výrazným zastúpením synantropných druhov. Trvalé trávne porasty v hodnotenom území tvoria malý podiel z rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Lesné porasty v trase elektrického vedenia ide o dubovo hrabové lesy panónske a dubovo-cerové lesy. Dendrologické hodnotenie/posúdenie drevín bude vypracované po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý určí optimálny variant Chránené územia a ochranné pásma V koridore navrhovaného elektrického vedenia 2x110 kv prevládajú poľnohospodársky intenzívne využívané plochy ornej pôdy hraničiace so zastavenými plochami obcí, miestami výmerou malých lesných a brehových porastov a v jednom prípade rozsiahlejším lesným komplexom v k.ú. Tehla. V susedstve hodnoteného územia sa najbližšie nachádzajú nasledovné chránené územia (v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 293/1996 Z.z., Príloha č. 1): 19

23 Veľkoplošné chránené územia CHKO Ponitrie chránená krajinná oblasť s 2. stupňom ochrany s rozlohou ha bola vyhlásená v roku Od riešeného územia sa nachádza cca 6,7 km severovýchodným smerom. Predmetom ochrany sú vzácne rastlinné druhy ako peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá, ako aj živočíšne druhy ako rys ostrovid, orol krikľavý, orol kráľovský, hadiar krátkoprstý, včelár obyčajný a jariabok hôrny. CHKO Štiavnické vrchy chránená krajinná oblasť s 2. stupňom ochrany s rozlohou ha bola vyhlásená v roku Od riešeného územia sa nachádza cca 15,6 km východným smerom. Predmetom ochrany je osobitý krajinný charakter v dôsledku vplyvov banskej a lesníckej histórie okolia, ako sú vodné nádrže tajchy, mineralogické a rudné náleziská, ale aj výskyt cudzokrajných drevín. Množstvo kultúrnohistorických a stavebnotechnických pamiatok sú taktiež súčasťou predmetu ochrany. Maloplošné chránené územia NPR Patianska cerina národná prírodná rezervácia s 5. stupňom ochrany s rozlohou 26,5 ha bola vyhlásená v roku Od riešeného územia sa nachádza cca 2,25 km severným smerom (platné pre všetky varianty). Predmetom ochrany sú najzachovalejšie ukážky cerových porastov pahorkatín južného Slovenska na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. CHA Park v Žitavciach chránený areál so 4. stupňom ochrany s rozlohou 4,49 ha bol vyhlásený v roku Predmetom ochrany je historický park v obci Žitavce v okolí kaštieľa. Vstupná časť je riešená pravidelnou úpravou, zvyšok je voľnokrajinársky. V parku rastie 13 druhov cudzokrajných drevín. Od riešeného územia sa nachádza cca 1,1 km severným smerom (platné pre všetky varianty). PP Rieka Žitava prírodná pamiatka so 4. stupňom ochrany s rozlohou 1,82 ha bola vyhlásená v roku Predmetom ochrany je ochrana starého toku rieky Žitava s brehovými porastami ako cenného biologického a krajinárskeho prvku v intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine, dôležitého z vedeckovýskumného, kultúrneho, náučného a ekologického hľadiska. Od riešeného územia sa nachádza cca 105 m južným smerom (platné pre všetky varianty). Ochrana prírody v zmysle medzinárodných dohovorov (Natura 2000) Chránené vtáčie územia Riešené územie navrhovanej činnosti nie je súčasťou chránených vtáčích území. V jeho bližšom okolí sa najbližšie k navrhovanej činnosti nachádza Žitavský luh (SKCHVU038) o výmere 155,4 ha vo vzdialenosti cca 1,6 km v južnom smere v rámci k.ú. Kmeťovo, Veľká Maňa a Žitavce. Na danom území je výskyt biotopov 6440 Aluviálnych lúk zväzu Cnidion venosi. Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 31/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Žitavský luh, sú predmetom ochrany druhy kačica chrapačka (Anas querquedula), kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana). 20

24 Chránené územie Žitavský luh sa vyznačuje pestrou druhovou skladbou avifauny vzhľadom na jeho pomerne malú rozlohu. Najpočetnejšie zastúpenie až 40 druhov je z radu vrabcotvaré (Passeriformes), ďalej 12 druhov z radu husotvaré (Anseriformes) a po 6 druhov z radov kulíkotvaré (Charadriformes) a jastrabotvaré (Accipitriformes). Druhová skladba je uvedená v nasledujúcej tabuľke (Eliáš, 2004): Tab.: Druhová skladba vtákov identifikovaných v CHVÚ Žitavský luh (Eliáš, 2004) Slovenský názov / latinský názov bažant poľovný (Phasianus colchinus) belorítka domová (Delichon urbica) bocian biely (Ciconia ciconia) bocian čierny (Ciconia nigra) brehár čiernochvostý (Limosa limosa) cíbik chochlatý (Vanellus vanellus) čajka smejivá (Larus ridibundus) dažďovník tmavý (Apus apus) ďateľ veľký (Dentrocopos major) drozd čvikotavý (Turdus pilaris) drozd čierny (Turdus merula) fúzatka trsťová (Panurus biarmicus) holub hrivňák (Columba palumbus) hrdlička záhradná (Streptopelia turtur) hrdlička poľná (Streptopelia decaocto) hrdzavka potápavá (Netta rufina) hus divá (Anser anser) hus siatinná (Anser fabalis) hvizdák veľký (Numenius arquata) hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula) jastrab lesný (Accipiter gentilis) jastrab krahulec (Accipiter nisus) chochlačka vrkočatá (Aythia fuligula) chochlačka sivá (Aythia ferina) kačica divá (Anas platyrhynchos) kačica chrapľavá (Anas guerguedula) kačica chrapkavá (Anas crecca) kačica chripľavá (Anas strepera) kačica ostrochvostá (Anas acuta) kačica lyžiarka (Anas clypeata) kalužiak močiarny (Tringa glareola) kalužiak červenonohý (Tringa totanus) kaňa močiarna (Circus aeruginosus) kaňa sivá (Circus cyaneus) lyska čierna (Fulica atra) Slovenský názov / latinský názov mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) muchárik sivý (Muscicapa striata) myšiak lesný (Buteo buteo) myšiak severský (Buteo lagopus) oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes) orol myšiakovitý (Hieraetus pennatus) penica jarabá (Sylvia nivaria) penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) pinka lesná (Fringilla coelebs) potápka hnedá (Tachybaptus ruficollis) potápka chochlatá (Podiceps cristatus) pŕhlaviar červenkavý (Saxicola ruberta) pŕhlaviar čiernohlavý (Saxicola torguata) slávik červienka (Erithacus rubecula) slávik krovinový (Luscinia megarhynchos) sojka škriekavá (Garrulus glandarius) sokol myšiar (Falco tinunculus) stehlík pestrý (Carduelis carduelis) stehlík zelený (Chloris chloris) strakoš červenochrbtý (Lanius collurio) strakoš kolesár (Lanius minor) strakoš sivý (Lanius excubitor) straka čiernozobá (Pica pica) strnádka žltá (Emberiza citrinella) strnádka lúčna (Emberiza calandra) strnádka trsťová (Emberiza schoeniculus) sýkorka belasá (Parus caeruleus) sýkorka bielolíca (Parus major) svrčiak zelenkavý (Locustella naevia) škorec lesklý (Strunus vulgaris) škovránok poľný (Alauda arvensis) trsteniarik pásikavý (Calamodus schoenebaenus) trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus) trasochvost biely (Motacilla alba) trasochvost žltý (Motacilla flava) Ďalšie druhy, ktoré sa nachádzajú v chránenom vtáčom území, sú kunka červenobruchá (Bombina bombina), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), ropucha zelená (Bufo viridis), rosnička zelená (Hyla arborea), skokan krátkonohý (Rana lessonae), skokan zelený (Rana esculenta), slimák záhradný (Helix pomatia) a vydra riečna (Lutra lutra) (KIMS, 2016). 21

25 Územia európskeho významu Hodnotené ani riešené územie navrhovanej činnosti nie je súčasťou vyhlásených území európskeho významu. V jeho bližšom okolí sa najbližšie k navrhovanej činnosti nachádza: Dvorčiansky les (SKUEV0176) k.ú. Dolné Krškany (vzdialené od hranice riešeného územia cca 2,5 km v SV smere, o výmere 146, 84 ha). Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu 91F0 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek a 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske. Vinodolský hájik (SKUEV0126) k.ú. Horný Vinodol (vzdialené od hranice riešeného územia cca 870 m v J smere, o výmere 21,53 ha). Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu 91F0 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek a 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske. Dolný háj (SKUEV0085) k.ú. Černík (vzdialené od hranice riešeného územia cca 4,25 km v J smere, o výmere 58,24 ha). Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu 91F0 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek, 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske a 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky. Horný háj (SKUEV0079) k.ú. Černík (vzdialené od hranice riešeného územia cca 1,5 km v J smere, o výmere 72,98 ha). Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu 40A0* Xerotermné kroviny, 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske, 91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku a 91M0 Dubovo-cerové lesy. Navrhované / pripravované / nevyhlásené územia Natura 2000 Patianska cerina (SKUEV0882) pripravované a navrhované územie európskeho významu na doplnenie siete Natura 2000 nachádzajúce sa v k.ú. Tehla (ŠOP SR, 2016). Územie s celkovou rozlohou 819 ha je tvorené dubovými porastami s prevažným zastúpením cera. Dôvodom navrhovania územia na ochranu je výskyt lesných biotopov európskeho významu 91M0 Dubovo-cerové lesy, 91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku a 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske. Úsek vedenia elektrického napätia prechádzajúci cez dotknuté navrhované územie európskeho významu je v polohe medzi lomovými bodmi A11 A12 v dĺžke cca 670 m v súbehu s existujúcim koridorom vysokého napätia. RAMSARSKÁ KONVENCIA Hodnotené územie navrhovanej činnosti nie je v prekryve s lokalitami zaradenými do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach. Najbližšia lokalita sa nachádza cca 38,3 km od hodnoteného územia (zapísaná Ramsarská lokalita Parížske močiare) Charakteristika biotopov a ich významnosť V riešenom území a jeho širšom okolí sa nachádzajú hlavne antropogénne biotopy. Porasty prirodzenej vegetácie sú niekedy úplne nahradené synantropnou vegetáciou ako výsledok poľnohospodárskej činnosti a sadovníckej činnosti. 22

26 V hodnotenom území sa vyskytujú najmä tieto biotopy (podľa Daphne, 2002): Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (biotop európskeho významu 91F0) Štruktúrou a ekológiou predstavuje tvrdý lužný les na vyšších a relatívne suchších stanovištiach údolných nív so zriedkavými záplavami. Pôdy sú od typologicky nevyvinutých nivných a glejových až po hnedé pôdy bohaté na živiny. Stromová etáž je prevažne tvorená druhmi ako dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) a lipa malolistá (Tilia cordata). V bylinnej vrstve sú prítomné nitrofilné, mezofilné a hygrofilné druhy s výrazným jarným aspektom ako cesnak medvedí (Allium ursinum), veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum) a ďalšie. Ls2.2 Dubovo hrabové lesy panónske (biotop európskeho významu prioritný biotop 91G0*) Ide o spoločenstvá dubovo-hrabových lesov vyskytujúcich sa prevažne na piesočnatých a štrkovitých terasách pokrytých sprašovými hlinami, alebo na náplavových kužeľoch na alúviách vodných tokov. V stromovej etáži prevládajú dub letný (Quercus robur), dub cerový (Quercus cerris) a hrab obyčajný (Carpinus betulus). Často sú zastúpené aj druhy ako brest hrabolistý (Ulmus minor), lipa malolistá (Tilia cordata) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovitom poschodí prevláda javor poľný (Acer campestre), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), slivka trnková (Prunus spinosa), atď. Ls3.2 Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku (biotop európskeho významu prioritný biotop 91I0*) Ide o xerotermofilné zapojené lesy duba s prímesou javora a bresta. Vyskytujú sa na sprašových pahorkatinách a na starých riečnych terasách nížin. Viažu sa na hlboké pôdy černozemí a hnedozemí s dostatkom vápnika. Typické sú ploché tvary reliéfu alebo len mierne svahy. Floristicky sú to spoločenstvá s bohatým podrastom krovín a charakteristickou prítomnosťou lesostepných prvkov. Prevládajúcimi druhmi v stromovej etáži sú: dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor) a dub cerový (Quercus cerris). V krovitom poschodí prevláda javor poľný (Acer campestre), drieň obyčajný (Cornus mas), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), v bylinnej etáži je typická konvalinka voňavá (Convallaria majalis), kosatec dvojfarebný (Iris variegata), mednička zafarbená (Melica picta), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola) a ďalšie. Z fauny sú zastúpené druhy najmä fúzač veľký (Cerambyx cerdo), svrček dúbravový (Nemobius sylvestris), dudok chochlatý (Upupa epops), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), a i. Ls3.4 Dubovo-cerové lesy (biotop európskeho významu 91M0) Porasty sú tvorené dubmi s výraznejším zastúpením cera na kyslejších ilimerizovaných hnedozemiach, na sprašových príkrovoch alebo na degradovaných černozemiach na sprašiach. V stromovej etáži prevládajú dub cerový (Quercus cerris), dub letný (Quercus robur) a dub zimný (Quercus petraea). V krovitom poschodí prevláda javor poľný (Acer campestre), vtáčí zob (Ligustrum vulgare) a slivka trnková (Prunus spinosa). Bylinnú etáž tvoria druhy znášajúce zamokrenie a vysychanie pôd, mezofilné a acidofilné druhy, významne sa uplatňujú teplomilné a lesostepné prvky. 23

27 Lk8 Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi (biotop európskeho významu 6440) Biotop zahŕňa dvojkosné až trojkosné travinno-bylinné porasty, v niektorých oblastiach len jednokosné a po kosbe spásané. Vyskytuje sa v záplavových územiach nížinných tokov s výraznou dynamikou vodného režimu počas roka. Časté jarné záplavy prinášajú živiny a sú nevyhnutnou podmienkou na jeho existenciu. Druhové zloženie lúk a ich fyziognómia závisia od dĺžky jarných záplav, výšky hladiny podzemnej vody, obsahu živín v pôde a obhospodarovania. V druhovom zložení dominuje ostrica pobrežná (Carex riparia), ostrica štíhla (Carex acuta), kosatec žltý (Iris pseudacorus), mliečnik močiarny (Tithymalus palustris), čistec močiarny (Stachys palustris), lipnica močiarna (Poa palustris), iskerník plazivý (Ranunculus repens), pálka širokolistá (Typha latifolia), steblovka vodná (Glyceria maxima), atď. Kr6 Xerotermné kroviny (biotop európskeho významu prioritný biotop 40A0*) Biotop je tvorený hustými krovinami trniek, hlohov a ruží. V podraste prevládajú početné svetlomilné a teplomilné byliny, ktoré uprednostňujú výhrevné a strmšie svahy s južnou expozíciou. Ako podložie sa uplatňujú iba výhrevnejšie a skeletnaté substráty. V krovinnej etáži sú druhovo zastúpené najmä skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus), drieň obyčasjný (Cornus mas), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia) a slivka trnková (Prunus spinosa). V bylinnej etáži dominujú druhy ako pakost krvavý (Geranium sanguineum), tavolník prostredný (Spiraea media), hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys) a ďalšie. X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel Biotop reprezentujú bylinné ruderálne, mierne nitrofilné až nitrofilné a xerofilné až mezofilné rastlinné spoločenstvá. Vyskytujú sa na synantropných stanovištiach, ako sú staršie rumoviská, smetiská a navážky, okraje ciest, ako aj na poloprirodzených stanovištiach, akými sú riečne terasy. V druhovom zložení sú zastúpené, napr.: agát biely (Robinia pseudacacia), baza čierna (Sambucus nigra), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), bodliak tŕnitý (Carduus acanthoides), lipkavec obyčajný (Galium aparine), štiav kučeravý (Rumex crispus), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), ďatelina (Trifolium sp.), zádušník brečtanolistý (Glechoma hederacea), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) a i. X7 Intenzívne obhospodarované polia Najrozšírenejšie plochy dotknutého územia tvoria prevažne polia a iné poľnohospodársky obrábané pozemky. Druhové zloženie pozostáva z druhov, ako napr.: čistec ročný (Stachys annua), lucerna ďatelinová (Medicago lupulina), pýr plazivý (Elytrigia repens) a ďalšie. Na tieto biotopy sú viazané živočíšne spoločenstvá, ako napr.: z bezstavovcov - mravce (Formicoidea), dvojkrídlovce (Diptera), motýle (Lepidoptera), rovnokrídlovce (Orthoptera), zo skupiny stavovcov obojživelníky ropucha obyčajná (Bufo bufo), z plazov jašterica bystrá (Lacerta agilis), slepúch obyčajný (Anguis fragilis), vtákov - škovránok poľný (Alauda arvensis), straka čiernozobá (Pica pica), vrana túlavá (Corvus corone), vrabec poľný (Passer montanus), z cicavcov - piskor obyčajný (Sorex araneus), hraboš poľný (Microtus arvalis), zajac poľný (Lepus europeus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), líška obyčajná (Vulpes vulpes) a iné. 24

28 X9 Porasty nepôvodných drevín Porasty nepôvodných drevín s agátom bielym (Robinia pseudoacacia) boli v minulosti zámerne vysádzané v nížinných a pahorkatinných oblastiach južného Slovenska. V hodnotenom území sú pomerne rozšírené s prímesou orecha čierneho (Juglans nigra) Chránené, vzácne a ohrozené druhy a biotopy Biotopy európskeho a národného významu Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, sa v riešenom území nachádzajú biotopy európskeho a národného významu. Ich charakteristika je uvedená v predošlej kapitole (kap. 1.8.). V k.ú. Tehla prechádza trasa elektrického vedenia pripravovaným a navrhovaným územím na doplnenie siete Natura 2000, a to Patianska cerina (SKUEV0882) (na úseku lomových bodov A11 A12). Dôvodom navrhovania územia na ochranu je výskyt lesných biotopov európskeho významu 91M0 Dubovo-cerové lesy, 91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku a 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske. Chránené druhy Výskyt chránených druhov živočíchov je viazaný najmä na lokality NATURA 2000, maloplošné chránené územia. Predmety ochrany boli popísané v kapitole 1.7. Hodnotené územie nie je v prekryve s lokalitami zaradenými do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach Významné migračné koridory živočíchov Variantne navrhovaná činnosť prechádza územím zoocenóz kultúrnej stepi a lesa a zoocenóz vôd a brehov. Cez hodnotené územie prechádzajú podľa Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja (AUREX, 2012) a Územného plánu mesta Nitra (SAN HUMA 90 Nitra, 2012) tieto migračné koridory a biocentrá živočíchov: Nadregionálny biokoridor rieky Nitra, úsek vedenia lomových bodov A8 A10, Nadregionálny biokoridor rieky Žitava, úsek vedenia lomových bodov A11 A12, Nadregionálne biocentrum Patianska cerina, nachádzajúce sa cca 2,25 km severne od úseku lomových bodov A11 A12, Regionálny biokoridor vodného toku Malá Nitra v úseku vedenia lomových bodov C3 A9, Regionálne biocentrum Dvorčiansky les, nachádzajúce sa cca 1,7 km severovýchodne od bodu A3, Regionálne biocentrum Veľký cerový háj, nachádzajúce sa cca 480 m JV smerom od Transformovne Nitra, Miestne biocentrum Nadrovský les, nachádzajúce sa cca 400 m východne od úseku lomových bodov A3 A4. 25

29 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria 2.1. Štruktúra krajiny Štruktúra krajiny hodnoteného územia a jeho bližšieho okolia sa skladá z 20 prvkov, ktoré je možné zoskupiť podľa prevládajúcich aktivít do 6 skupín. Ide o tieto prvky: 1. Obytné plochy a záhrady súvislá sídelná zástavba, nesúvislá sídelná zástavba. 2. Vegetácia v kultúrnej krajine remízky, záhrady, rozptýlená zeleň, brehové porasty, líniová vegetácia popri cestných komunikáciách. 3. Vodné plochy vodné toky, rybníky, vodné plochy. 4. Poľnohospodárske plochy oráčiny, trvalotrávnaté porasty a vinohrady. 5. Plochy občianskej vybavenosti a priemyslu areály služieb a obchodných priestorov, plochy priemyselných aktivít a poľnohospodárskej výroby. 6. Dopravné plochy a vedenia cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, železničná trať, nadzemné a podzemné vedenia, prvky mestskej dopravnej infraštruktúry, verejné osvetlenie, reklamné pútače Scenéria krajiny Najsevernejšia časť hodnoteného územia v intraviláne mesta Nitra je charakteristická pre silne urbanizovanú krajinu s komplexnou sídelnou zástavbou, priemyselnými aktivitami, areálmi služieb a prvkami dopravnej infraštruktúry (cestné komunikácie, železnice). Tieto umelé prvky v území sú doplnené prírodnými prvkami: alejové stromoradia, záhrady a pod. Južnejšie situované hodnotené územie predstavuje typickú poľnohospodársku krajinu s vidieckymi sídlami, intenzívne využívanú, na ktorej dominujú veľkoplošné oráčiny s pestovaním rôznych druhov plodín, ako aj plochy vinohradov a záhrad (k.ú. Cabaj-Čápor, Ivanka pri Nitre, Svätoplukovo, Mojmírovce, Štefanovičová, Branč, Veľký Kýr, Veľký Cetín, Vinodol, Michal nad Žitavou, Lúčnica nad Žitavou a Žitavce). Východná časť hodnoteného územia (k.ú. Tehla, Iňa a Dolný Ďur) je pokrytá zväčša dubovohrabovými lesmi. Samotnú plochu riešeného územia tvorí z veľkej časti koridor existujúceho elektrického napätia Stabilita krajiny - Územný systém ekologickej stability Riešené územie navrhovanej činnosti a jeho bližšie okolie obsahuje prvky ÚSES, ktoré sú uvádzané v Územnom pláne regiónu Nitrianskeho kraja (AUREX, 2012) a Územnom pláne mesta Nitra (SAN HUMA 90 Nitra, 2012). Prvky biokoridorov a biocentier v hodnotenom území sú nasledovné: Nadregionálny biokoridor rieky Nitra, úsek vedenia lomových bodov A8 A10, Nadregionálny biokoridor rieky Žitava, úsek vedenia lomových bodov A11 A12, 26

30 Nadregionálne biocentrum Patianska cerina, nachádzajúce sa cca 2,25 km severne od úseku lomových bodov A11 A12, Regionálny biokoridor vodného toku Malá Nitra v úseku vedenia lomových bodov C3 A9, Regionálne biocentrum Dvorčiansky les, nachádzajúce sa cca 1,7 km severovýchodne od bodu A3, Regionálne biocentrum Veľký cerový háj, nachádzajúce sa cca 480 m JV smerom od Transformovne Nitra, Miestne biocentrum Nadrovský les, nachádzajúce sa cca 400 m východne od úseku lomových bodov A3 A4. Nadregionálny biokoridor rieky Nitra Vodný tok a jeho niva, lemové spoločenstvá Salici-Populetum a Alnetum glutinosae tvoria prirodzený biokoridor, ktorým migrujúce viacero rastlín a živočíchov smerom proti prúdu, ale najmä po prúde rieky Nitry. Tento biokoridor v oblasti dotknutého územia činnosti Ivánka- Dvorčany sa otáča smerom Čápor Báb až na Dubník (mimo okresu Nitra). Táto migračná trasa vedie cez agrocenózy a fragmenty stabilnejších ekosystémov (čiastočne zachované lesné porasty, ostrovčeky a enklávy Querceto-Carpinetea a tiež biotopy slanomilnej fauny). Medzi stresové faktory patrí znečistená voda toku Nitry, intenzívna urbanizácia a industralizácia, veľmi silné bariérové efekty urbanizovaného územia a dopravných ťahov, úbytok lemových pobrežných porastov, regulačné zásahy do toku rieky. Navrhovaná činnosť elektrického vedenia pretína biokoridor v úseku lomového bodu A9. Nadregionálny biokoridor rieky Žitava Samostatnou migračnou trasou je povodie rieky Žitavy, ktoré organicky spája juhovýchodné svahy pohoria Tríbeč a južné svahy pohoria Pohronský Inovec prostredníctvom viacerých regionálnych biokoridorov. Takto je umožnené prepojenie taxónov celej bioty z nív rieky Nitry a Hrona s panónskou oblasťou a centrom západného oblúka Karpát. Najvýznamnejším stresovým faktorom je dopravná bariéra toku Žitavy prakticky po celej dĺžke toku aj urbanizovaný pás. Navrhovaná činnosť elektrického vedenia pretína biokoridor v úseku lomových bodov A11 A12. Nadregionálne biocentrum Patianska cerina Biocentrum je tvorené lesným komplexom dubovo-hrabových lesov s hospodársky pozmenenou druhovou skladbou drevín výskytom lesných biotopov a prioritných lesných biotopov európskeho významu 91M0 Dubovo-cerové lesy, 91I0* Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku a 91G0* Dubovo - hrabové lesy panónske. Navrhovaná činnosť elektrického vedenia sa nachádza cca 2,25 km severne od úseku lomových bodov A11 A12. Regionálny biokoridor vodného toku Malá Nitra Biokoridor tvorený líniovou brehovou zeleňou pozdĺž toku, najmä v jej neskanalizovanej časti. Ojedinele sa zachovali biotopy 91G0* Dubovo - hrabových lesov panónskych a 91M0 Dubovocerových lesov. Sú značne poznačené ľudskou činnosťou a prenikajú do nich nepôvodné druhy drevín (napr. agát) a bylín. Navrhovaná činnosť elektrického vedenia pretína biokoridor v úseku lomových bodov C3 A9. 27

31 Regionálne biocentrum Dvorčiansky les Biocentrum je tvorené biotopmi 91F0 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek a 91G0* Dubovo-hrabové lesy panónske. Nachádza sa cca 1,7 km severovýchodne od bodu A3. Regionálne biocentrum Veľký cerový háj Biocentrum je tvorené biotopmi 91G0* Dubovo - hrabové lesy panónske a 91M0 Dubovo - cerové lesy. Nachádza sa cca 480 m JV smerom od Transformovne Nitra. Miestne biocentrum Nadrovský les Biocentrum je tvorené biotopmi 91M0 Dubovo - cerové lesy nachádzajúce sa cca 400 m východne od úseku lomových bodov A3 A4. V hodnotenom území sa nachádza aj sieť lokálnych hydrických biokoridorov pozdĺž potokov a kanálov, ktoré sú miestami narušené úpravami toku, ako aj bariérovým efektom sídiel. Lokálne biokoridory sú miestami oslabené na zregulovaných úsekoch, ale aj tak svojou sprievodnou vegetáciou vytvárajú dôležitý krajinotvorný prvok a zároveň plnia funkciu regúgií pre drobné živočíchy a vlhkomilné rastlinné druhy. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia 3.1. Obyvateľstvo Hodnotená činnosť patrí do Nitrianskeho kraja, do územia troch okresov Nitra, Nové Zámky a Levice. Údaje o počte obyvateľov dotknutých obcí a miest sú uvedené v nasledujúcom prehľade. Tab. Trvalo bývajúce obyvateľstvo obcí dotknutého územia (stav k ) Okres Dotknutá obec Počet obyvateľov Okres Nitra Nitra Cabaj-Čápor Ivanka pri Nitre Svätoplukovo Mojmírovce Branč Vinodol Veľký Cetín Melek 453 Lúčnica nad Žitavou 917 Žitavce 373 Štefanovičová 327 Okres Nové Zámky Veľký Kýr Michal nad Žitavou 665 Okres Levice (Zdroj: ŠÚ SR, 2015) Tehla 516 Iňa 204 Veľký Ďur

32 Riešené územie nie je trvalo obývané. Vo variante 1 a 2 (lomový bod A5 A8) prechádza navrhovaná činnosť cez záhradkársku oblasť v k.ú. Veľká Ves a Branč Sídla Hodnotené územia patrí do Nitrianskeho samosprávneho kraja. Trasa navrhovanej činnosti prechádza cez 20 katastrálnych území obcí, pričom Nitra je okresným a zároveň krajským mestským sídlom, ostatné dotknuté obce sú vidiecke obce. Základné charakteristiky okresov Nitra, Nové Zámky a Levice a dotknutých obcí sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Základné územné charakteristiky okresov Nitra, Nové Zámky a Levice a dotknutých sídel Sídelná jednotka Rozloha (km 2 ) Počet obyvateľov Hustota obyvateľov na 1 km 2 Okres Nitra 870, Nitra 100, Cabaj-Čápor 34, Ivanka pri Nitre 14, Svätoplukovo 13, Mojmírovce 19, Branč 13, Vinodol 14, Veľký Cetín 16, Melek 6, Lúčnica nad Žitavou 12, Žitavce 8, Štefanovičová 12, Okres Nové Zámky 1 347, Veľký Kýr 23, Michal nad Žitavou 8, Okres Levice 1 551, Tehla 19, Iňa 5, ,92 Veľký Ďur 22, (Zdroj: statistics.sk, 2016) 3.3. Priemyselná výroba Medzi najdôležitejšie výhody Nitrianskeho samosprávneho kraja je jeho silný potenciál v priemysle a poľnohospodárstve, dostatok kvalifikovaných pracovných síl, univerzity, dostatočný priestor na vývoj, výhodná geografická poloha na Slovensku a v EÚ, možnosť využitia riek, dominantné postavenie v oblasti vyrábania elektrickej energie a zdroje geotermálnej vôd. V štruktúre podnikateľského prostredia je v okrese Nitra najviac zastúpeným sektor služieb (43,5 %), nasledovaný sektorom obchodu a dopravy (35,5 %), poľnohospodárstvo (1,9 %) stavebníctvo (9,0%). Významné miesto zaujíma v štruktúre priemyslu elektronika, najdôležitejšie miesto zaujíma Volkswagen a Siemens, firma Sony tvorí jednu z najväčších fabrík LED televízorov na svete. Mevak a.s. Nitra je dôležitý výrobca liekov pre veterinárne účely, Z potravinárskeho priemyslu sa uvádza Tekmar s.r.o. a Hybrav Nitra a.s., Foxconn Slovakia v Nitre, výrobca digitálnej elektroniky, Hefra Vráble výrobca káblov a plastov, Plastika Nitra a.s. plastické výrobky a rúry, SE Bordnetze Slovakia v Nitre, výrobca 29

33 automobilových káblov. Významné miesto zaujíma priemyselný park v Nitre s plochou 210 ha (ŠÚ SR, 2014). V hodnotenom území významné priemyselné podniky nenachádzajú Nerastné suroviny Na ploche riešeného územia navrhovanej činnosti sa nevyskytujú žiadne ťažené ani výhľadové ložiská nerastných surovín ani chránené ložiská nerastných surovín Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Poľnohospodárstvo V okrese Nitra sa nachádza poľnohospodárska pôda o výmere ha. Z uvedenej hodnoty predstavuje orná pôda ha, vinice 2 090, záhrady ha, ovocné sady 265 ha a trvalo trávne porasty ha. Lesné pozemky predstavujú ha. V okrese Nové Zámky sa nachádza poľnohospodárska pôda o výmere ha. Z uvedenej hodnoty predstavuje orná pôda ha, vinice 3 511, záhrady ha, ovocné sady ha a trvalo trávne porasty ha. Lesné pozemky predstavujú ha. V okrese Levice sa nachádza poľnohospodárska pôda o výmere ha. Z uvedenej hodnoty predstavuje orná pôda ha, vinice 2 811, záhrady ha, ovocné sady 510 ha a trvalo trávne porasty ha. Lesné pozemky predstavujú ha (Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR, 2015). Lesné hospodárstvo Nízka lesnatosť hodnoteného územia je dôsledkom nížinnej polohy dotknutého územia Nitrianskeho kraja, kde väčšia časť pôdneho povrchu v území je využívaná na poľnohospodársku výrobu. Výmera lesných pozemkov v okrese Nitra predstavuje ha, v okrese Nové Zámky ha a v okrese Levice ha. Lesnatosť územia v dotknutých okresoch sa pohybuje na úrovni 10,2 % (okres Nitra), 7,7 % (okres Nové Zámky) a 18,8 % (okres Levice) (Forestportal, 2014). Z hľadiska kategorizácie lesných porastov (stav k ) v okrese Nitra prevládajú hospodárske lesy tvoriace 84 % z celkovej výmery lesných porastov, 14 % tvoria ochranné lesy a 2 % tvoria lesy osobitného určenia. V okrese Nové Zámky prevládajú hospodárske lesy tvoriace 74 % z celkovej výmery lesných porastov, 17 % tvoria lesy osobitného určenia a 9 % ochranné lesy. V okrese Levice tvoria 81 % podiel hospodárske lesy, 11 % podiel ochranné lesy a 8 % podiel lesy osobitného určenia (NLC, 2016). V rámci riešeného územia dôjde k záberu lesných porastov v dôsledku rozšírenia existujúceho koridoru elektrického vedenia v k.ú. Tehla, lesný hospodársky celok (LHC) Čifáre a to v úseku lomových bodov A11 A12 v dĺžke cca 670 m. Podľa údajov z lesného hospodárskeho plánu GS018-Čifáre riešené územie, dielec 44a predstavuje kategóriu hospodárskych lesov lesy s prevládajúcou funkciou produkcie dreva a lesnými typmi 1308 Produkčná hrabová dúbrava na spraši (zastúpenie 70 %). Dielec 47a predstavuje kategóriu hospodárskych lesov lesy s prevládajúcou funkciou produkcie dreva 30

34 a lesnými typmi 1308 Produkčná hrabová dúbrava na spraši (zastúpenie 51 %), 1306 Lipnicová hrabová dúbrava na spraši (zastúpenie 23 %) a 1307 Mrvicová hrabová dúbrava na spraši (zastúpenie 22 %). Dielec 47b predstavuje kategóriu hospodárskych lesov lesy s prevládajúcou funkciou produkcie dreva a lesnými typmi 1307 Mrvicová hrabová dúbrava na spraši (zastúpenie 49 %) a 1313 Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách (zastúpenie 47 %) Doprava a dopravné plochy Cestná doprava Samotné riešené územie v súčasnosti prechádza cez poľnohospodársku krajinu, čomu zodpovedá aj jej dopravný stav. Riešené územie pretína cesty I., II. a predovšetkým cesty III. triedy. Tab.: Trasy el. vedenia pretínajúce cestné komunikácie dotknutého územia Lomové body Úseky ciest Označenie cesty A1 (Tr Nitra-Čermáň) Nitra Cabaj-Čápor II/562 B1 (Tr Nitra-Čermáň) Nitra Cabaj-Čápor II/562 A1 A2 A3 A4 A5 A6 C3 C4 D2 D3 A6 A7 C2 C3 D1 D2 A7 A8 C3 C4 D2 D3 Nitra Komjatice (pripravovaná investícia) I/64 Branč Štefanovičová III/06429 Branč Veľký Kýr I/64 A9 A10 Veľký Cetín - Vinodol III/05137 A10 A11 Lúčnica n/źitav. Michal n/žitav. III/05146 A11 A12 Žitavce Maňa II/511 A11 A12 Tehla Vráble III/06417 A11 A12 A14 (Rz Veľký Ďur) Tehla Veľký Ďur III/06151 Železničná doprava Trasy elektrického vedenia budú križovať a zároveň zasahovať do ochranného pásma dráhy (60 m od osi krajnej koľaje) železničných tratí Šurany Veľké Bielice a Úľany nad Žitavou Zlaté Moravce. Obe trate sú jednokoľajné, neelektrifikované a dlhodobo stabilizované. Tab.: Trasy el. vedenia pretínajúce železničné trate dotknutého územia Lomové body Úseky trate Číslo trate A1 A3 B2 B3 A7 A8 D2 D3 C3 34 Pripravovaná investícia Elektrifikácia a optimalizácia trate Leopoldov Nitra - Šurany Šurany Veľké Bielice 140 A10 A11 Úľany/ Žitavou Zlaté Moravce

35 Letecká doprava Letecká doprava s verejnou prepravou osôb sa na riešenom území nenachádza, najbližšie letisko je v Piešťanoch s dostupnosťou od Nitry 49 km, resp. v Bratislave s dostupnosťou 85 km. Všetky varianty elektrického vedenia sú navrhnuté v ochranných pásmach (OP) Letiska Nitra, stanovených Leteckým úradom SR, pod rozhodnutím č. 3151/ OP/2008 zo dňa Časť trasy všetkých dotknutých variantov je v kolízii s výškami stanovenými ochranným pásmom vzletových a približovacích priestorov, OP kužeľovej plochy a OP prechodových plôch. Ochranné pásma Letiska Nitra sú stanovené v záväznej časti Územného plánu mesta Nitry ako výškový regulatív výstavby, tzn. predmetná štúdia vzdušného vedenia 2x110 kv Tr Nitra-Čermáň 110 kv Rz Veľký Ďur bude rešpektovať citované ochranné pásma. Na základe prerokovania pôvodného zámeru EIA (EKOJET, s.r.o., 04/2016) s dotknutými orgánmi a doplnenia nového variantu 4A došlo vypracovaniu Doplnku č. 1 Letecko prevádzkového posúdenia pre návrh trasy stavby Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur (06/2017). Letecko prevádzkové posúdenie slúži ako podklad pre vyjadrenie Dopravného úradu v zmysle ustanovení zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a zároveň ako podkladový materiál pre vlastníka a prevádzkovateľa letiska Nitra k budúcemu udeleniu výnimky z predmetných OP letiska Nitra. Doplnok č. 1 k pôvodnej verzii dokumentu posudzuje navrhnutý variant A4 (v časti bodu A1* až po bod A5*) stavby Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur v dĺžke medzi uvedenými bodmi, keďže svojim horizontálnym priemetom zasahuje do 2 druhov ochranných pásiem (OP) letiska Nitra (OP vodorovnej roviny a OP kužeľovej plochy) a zároveň leží v monobloku č. 1 a na terénnej prekážke č. 1. Súčasne je uvedená maximálna výška stožiarov v miestach, kde navrhovaný variant narúša OP resp. PR. Zhodnotenie narušenia OP letiska Nitra predmetným zámerom EIA Variant 4A a posúdenie posudzovanej stavby vzhľadom na prekážkové roviny letiska Nitra je popísané v časti vplyvy na dopravu a samotnom dokumente Doplnku č. 1 Letecko - prevádzkového posúdenia (JHM consult, s.r.o., 06/2017) v prílohe tohto zámeru Technická infraštruktúra Trasy elektrického vedenia budú križovať a zároveň zasahovať do ochranných pásiem inžinierskych sietí organizácie SPP preprava a.s. a inžinierskych sietí organizácie Transpetrol a.s. v nasledujúcich úsekoch lomových bodov: Tab.: Inžinierske siete trasované cez úseky lomových bodov elektrického vedenia Úsek lomových bodov Inžinierske siete B2 B3 2 x ropovod + optický kábel B3 A4 A5 trasa PS A3 B4 2 x ropovod + optický kábel, trasa PS A4 A5 2 x ropovod + optický kábel, trasa PS A11 A12 2x ropovod 1 optický kábel, A12 - A13 trasa PS 32

36 Trasa navrhovaného vedenia bude vo svojej časti vedená v tesnom súbehu s vedením vlastníka a prevádzkovateľa prenosového vedenia 400 kv SEPS, a.s. a pred elektrickou stanicou Veľký Ďur príde ku križovaniu s týmto vedením. Súbeh a križovanie vedení VVN a ZVN bude riešené pri vypracovaní projektovej dokumentácie po vzájomnej dohode v zmysle platných predpisov a noriem Služby V hodnotenom území sa nachádzajú sídla s diferencovanou úrovňou vybavenia zariadeniami služieb a štruktúrou poskytovaných služieb, ktorá je v princípe viazaná na sídelnú veľkosť, význam a funkčnú profiláciu sídiel v založenom systéme osídlenia. Okresné mesto Nitra, Nové Zámky a Levice nachádzajúce sa v hodnotenom území navrhovanej činnosti poskytujú svoje služby nielen pre obyvateľov samotného mesta, ale aj celého okresu. Nachádzajú sa tu služby miestneho, celomestského a regionálneho významu v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, telovýchovy a športu, sociálnej starostlivosti, ako aj zariadení obchodu a služieb Rekreácia a cestovný ruch V trasách navrhovaného el. vedenia sa nenachádzajú žiadne rekreačné zariadenia Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti V trasách navrhovaného vedenia sa nenachádzajú žiadne kultúrne a historické pamiatky Archeologické a paleontologické náleziská a geologické lokality V trasách navrhovaného el. vedenia prípadne v ich tesnej blízkosti sa nachádzajú tieto evidované archeologické lokality, ktoré eviduje podľa 41 ods. 1 Archeologický ústav SAV v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk na Slovensku: Nitra, poloha Pod Katrušou paleolitické sídlisko, Branč, poloha Arkuš polykultúrne osídlenie z viacerých období praveku a stredoveku, - národná kultúrna pamiatka hrádok Arkuš, v k.ú. Veľká Ves, od trasy lomových bodov A5 A6 vo vzdialenosti m, Vinodol, poloha Lázky polykultúrne osídlenie z viacerých období praveku a z 9. storočia. 4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia 4.1. Znečistenie ovzdušia Na znečistenie ovzdušia výraznou mierou vplývajú veľké a stredné zdroje znečistenia. Údaje o množstve vyprodukovaných emisií znečisťujúcich látok zo stacionárnych zdrojov, resp. podľa prevádzkovateľov za roky 2012 až 2014 v okresoch Nitra, Nové Zámky a Levice sú uvedené v nasledujúcom prehľade: Tab.: Množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v okresoch Nitra, Nové Zámky a Levice za roky Tuhé znečisťujúce látky Oxid siričitý (SO2) Názov znečisťujúcej látky / okres Množstvo ZL(t) za rok 2012 Množstvo ZL(t) za rok 2013 Množstvo ZL(t) za rok 2014 Nitra 42,755 43,960 52,260 Nové Zámky 18,215 20,139 22,061 Levice 60,743 67,728 61,292 Nitra 38,278 45,245 74,197 Nové Zámky 18,649 28,712 40,210 Levice 22,616 28,078 16,648 33

37 Oxidy dusíka (NOx) Oxid uhoľnatý (CO) Organické látky celkový organický uhlík (COÚ) (Zdroj: NEIS, 2016) Nitra 148, , ,097 Nové Zámky 93, , ,637 Levice 230, , ,731 Nitra 768, , ,152 Nové Zámky 218, , ,461 Levice 370, , ,704 Nitra 141, , ,453 Nové Zámky 28,868 43,251 70,816 Levice 69,421 69,521 68,603 Tab.: Emisie základných znečisťujúcich látok ovzdušia v tonách podľa prevádzkovateľov v dotknutých okresoch Nitra, Nové Zámky a Levice za rok 2014 Okres Názov prevádzkovateľa TZL (t) SO2 (t) NOx (t) CO (t) Nitra Nové Zámky Levice (Zdroj: NEIS, 2016) PPC ČAB, a.s. 10,559 1,666 7,142 2,903 ACHP a.s. 7,233 0,002 0,259 0,105 Calmit, s.r.o., závod Žirany 3,255 26,939 10, ,211 P.G. Trade, s.r.o. 10,659 13,882 21,658 3,422 Poľnohospodárske družstvo Svodín 2,056 0,001 0,254 0,424 Bytkomfort 1,028 0,097 38, ,598 Tlmačská energetická, s.r.o. 9,797 4,374 9,378 7,272 SLOVINTEGRA Energy 9,186 1, , ,072 Slovenské energetické strojárne 7,291 0,006 13,495 6,932 Okrem uvedených stacionárnych zdrojov je významným prispievateľom emisií (najmä NO x a CO) automobilová doprava v blízkosti frekventovaných komunikácií. Na kontaminácii ovzdušia TZL sa významným spôsobom podieľa aj sekundárna prašnosť Znečistenie povrchových a podzemných vôd Podľa Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z. z., trasa navrhovanej činnosti prechádza cez poľnohospodársku pôdu v dotknutých katastrálnych územiach, ktoré sú zaradené do zoznamu zraniteľných a citlivých oblastí v zmysle zákona NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách, v znení neskorších predpisov. V okrese Nitra je toto územie v k.ú. obcí Branč, Cabaj-Čápor, Ivanka pri Nitre, Lúčnica nad Žitavou, Melek, Mojmírovce, Nitra, Svätoplukovo, Štefanovičová, Veľký Cetín, Vinodol a Žitavce. V okrese nové Zámky je toto územie v k.ú. obcí Veľký Kýr a Michal nad Žitavou. V okrese Levice je toto územie v k.ú. obcí Iňa, Tehla a Veľký Ďur. Znečistenie povrchových vôd Cez hodnotené územie prechádza niekoľko povrchových vodných tokov (viď podkapitola Povrchové vody). Kvalita vody je sledovaná na vodných tokoch Nitra, Malá Nitra a Žitava. Kvalita vody v dotknutých povodiach je ovplyvňovaná hlavne intenzívnou poľnohospodárskou a industriálnou činnosťou. Hlavnými bodovými zdrojmi znečistenia sú priemyselné a komunálne odpadové vody z ČOV. Nezanedbateľný vplyv na kvalitu povrchových vôd hodnoteného územia, majú aj prestupy kontaminovaných podzemných vôd z priemyselných areálov a skládok odpadov. Požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa Prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z. mimo hodnoteného územia navrhovanej činnosti neboli splnené na niektorých monitorovacích 34

38 miestach. Hodnotenie kvality povrchových vôd hodnoteného územia z hľadiska požiadaviek na kvalitu vody (časť A všeobecné ukazovatele) pre vodný tok Nitra bolo vykonané na monitorovanom mieste Čechynce, pričom požiadavky na kvalitu vody podľa ukazovateľov boli splnené. Na vodnom toku Malá Nitra bol vykonaný monitoring na monitorovacom mieste Ivanka pri Nitre, kde ako ukazovatele kvality vody nevyhovujúce požiadavkám boli zistené: O 2, N-NH 4, P celk. Na vodnom toku Žitava bol vykonaný monitoring na monitorovacom mieste Hul, kde ako ukazovatele kvality vody nevyhovujúce požiadavkám boli zistené: EK (vodivosť), N- NO2, N (organický), Cl -, Ca, Na (VÚVH, 2016). Znečistenie podzemných vôd Z hľadiska ohrozenia zásob podzemných vôd znečisťujúcimi látkami majú zastavané časti dotknutých sídiel a bezprostredné okolie v blízkosti vodného toku Malá Nitra veľmi vysoké riziko ohrozenia zásob podzemných vôd, územie mimo zastavaných častí sídiel a ostatné vodné toky majú stredné až vysoké riziko ohrozenia zásob podzemných vôd (Geoenviroportál, 2016) Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou Pôdy hodnoteného územia majú slabú až stredne silnú náchylnosť na vodnú a veternú eróziu. Podľa mapy plošnej kontaminácie pôd (Geoenviroportál, 2016) patria pôdy hodnoteného územia medzi relatívne čisté pôdy. V území sa prejavuje najmä vodná a veterná erózia. Proces pôdnej erózie sa prejavuje najmä v oblastiach s väčším sklonom územia na plochách nepokrytých vegetačným krytom a na zrnitostne ľahších pôdach. Podľa registra environmentálnych záťaží (pozostávajúceho z časti A, B, C) nie je v riešenom území posudzovaných variantov evidovaná žiadna environmentálna záťaž (pravdepodobná env. záťaž, potvrdená environmentálna záťaž, sanované a rekultivované lokality) predstavujúca významnú hrozbu pre pôdy, horninové prostredie, obyvateľstvo, znečistenie podzemných a povrchových vôd, biodiverzitu. Environmentálne záťaže evidované v širšom okolí navrhovanej činnosti sú zaznačené v mapovej prílohe. Umiestnenie stožiarov el. Vedenia nezasahuje do pozemkov environmentálnych záťaží. Navrhovaná činnosť v súvislosti s jej realizáciou nepredstavuje riziko, ktoré by mohlo vyvolať environmentálnu haváriu Znečistenie horninového prostredia Hodnotené územie navrhovanej činnosti tvoria prevažne plochy s poľnohospodárskou činnosťou, so zastavanou plochou dotknutých sídiel a tak predpokladáme, že pôvodné horninové prostredie môže byť miestami znečistené priesakmi z poľnohospodárskej výroby a únikmi z kanalizácií a septikov. Medzi zdroje, ktoré môžu prispieť k znečisteniu horninového prostredia v širšom okolí hodnoteného územia, patria aj prevádzky priemyselnej výroby a pod. Podľa registra environmentálnych záťaží nie je v riešenom území posudzovaných variantov evidovaný žiadny zdroj znečistenia (environmentálna záťaž), predstavujúca významnú hrozbu pre horninové prostredie, pôdu, obyvateľstvo, znečistenie podzemných a povrchových vôd, biodiverzitu. Navrhovaná činnosť v súvislosti s jej realizáciou nepredstavuje riziko, ktoré by mohlo vyvolať environmentálnu haváriu Zaťaženie územia hlukom Zdrojom hluku v hodnotenom území navrhovanej činnosti je najmä automobilová doprava na priľahlej dopravnej sieti, železničná doprava, stavebná činnosť a pod. 35

39 4.6. Skládky, smetiská, devastované plochy Podľa hodnotenia okresov SR z hľadiska vzniku a miesta nakladania s odpadmi patria okresy Nitra, Levice a Nové Zámky medzi územia so strednou až mierne vysokou mierou zaťaženia odpadmi (Správa o stave ŽP v roku 2014). Vyprodukované množstvá všetkých druhov odpadov v dotknutých okresoch Nitra, Nové Zámky a Levice v rokoch 2012 a 2013 sú uvedené v nasledujúcom prehľade: Tab.: Vyprodukované množstvá všetkých druhov odpadov v dotknutých okresoch Nitra, Nové Zámky a Levice za rok 2013 (t) Množstvo odpadu (t) Okres Všetky odpady Nebezpečné odpady Ostatné odpady Nitra , , ,63 Levice 94844, , ,09 Nové Zámky 47102,09 225,55 225,55 (Zdroj: MŽP SR, 2013) 4.7. Iné zdroje znečistenia radónové riziko Radónové riziko je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľov, jeho účinku sú vystavení predovšetkým zo stavebných materiálov, z horninového podložia, budov a z vody. Do príslušnej skupiny výšky radónového rizika sa hodnotené územie zaraďuje v závislosti na objemovej aktivite radónu v pôdnom vzduchu a nepriepustnosti pôdy. Na základe mapy potenciálneho radónového rizika (Geologická mapa SR, 2014) je hodnotené územie prevažne zaradené do oblasti s nízkym radónovým rizikom, v menšej miere do oblasti so stredným radónovým rizikom, a to najmä v okolí obce Tehla a Veľký Ďur Súčasný zdravotný stav obyvateľstva a celková kvalita životného prostredia pre človeka Prirodzený pohyb a stredný stav obyvateľstva v okrese Nitra, Nové Zámky a Levice je uvedený v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Prirodzený pohyb a stredný stav obyvateľstva v dotknutých okresoch v roku 2014 Okres Stredný stav obyvateľstva Živonarodení Zomretí Prirodzený prírastok (úbytok) obyvateľstva Nitra Nové Zámky Levice (Zdroj: Zdravotnícka ročenka SR 2014, Bratislava 2016) V dotknutých okresoch boli v roku 2014 najčastejšie príčiny úmrtia choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia, choroby dýchacej a tráviacej sústavy. V poslednom období je zaznamenaný nárast alergických ochorení (Zdravotnícka ročenka SR, 2016). 36

40 IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie 1. Požiadavky na vstupy 1.1. Pôda Záber lesných pozemkov a pôdy Navrhovaná činnosť je situovaná v Nitrianskom kraji, na rozhraní okresov Nitra, Nové Zámky a Levice a prechádza prevažne poľnohospodárskou krajinou. Za bezprostredne riešené územie považujeme priestor samostatného telesa navrhovanej činnosti vymedzený zvislými rovinami vedenými po oboch stranách vedenia od krajného vodiča, a to na úseku Nitra- Čermáň Veľký Ďur. Stožiare elektrického vedenia zaberajú pôdu, ktorej rozsah je daný obrysom ich betónových základov. V prípade predmetného vedenia bude záber pôdy základmi jednotlivých stožiarov od 6 m 2 (nosné stožiare) do 16 m 2 (rohové a vystužovacie stožiare), takže nie je potrebné vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Lomové body elektrického vedenia prechádzajú cez katastrálne územia obcí a parcelné čísla, ktoré sa nachádzajú v tabuľke uvedenej nižšie. Z dôvodu, že navrhované vedenie v súčasnosti nie je naprojektované, respektíve nie je známe umiestnenie jednotlivých stožiarov, je možné záber pôdy pre základy podperných bodov elektrického vedenia len odhadnúť a bude nasledovný: Variant m 2 Variant m 2 Variant m 2 Variant m 2 Variant 4A m 2 Variant m 2 Tab.: Prehľad umiestnenia lomových bodov navrhovanej činnosti na parcelných číslach jednotlivých katastrálnych území Lomový bod Parcelné číslo Využitie Katastrálne územie A 1 C 4076/5 Zastavaná plocha a nádvorie Párovské Háje A 2 C 2266/1 Orná pôda Dolné Krškany A 3 C 1933/13 Orná pôda Dolné Krškany A 4 C 1085/1 Orná pôda Svätoplukovo A 5 E 226/2 Orná pôda Štefanovičová A 6 C 1282/2 Orná pôda Veľká Ves A 7 E 1673 Orná pôda Branč A 8 C 1628/19 Orná pôda Branč A 9 E 1084 Orná pôda Veľký Cetín A 10 E 577 Orná pôda Horný Vinodol A 11 C 307/1 Orná pôda Martinová A 12 E 772/4 Orná pôda Iňa A 13 E 177 Orná pôda Dolný Ďur A 14 C 1439/52 Ostatná plocha Dolný Ďur B 1 E 236/2 Orná pôda Horné Krškany B 2 E 243/2 Orná pôda Horné Krškany 37

41 (Zdroj: ÚGKK SR, 2016) B 3 C 2284/1 Vinica Dolné Krškany B 4 C 1085/1 Orná pôda Svätoplukovo C 1 C 1084/3 Vinica Svätoplukovo C 2 E 1417 Orná pôda Mojmírovce C 3 E 506 Orná pôda Štefanovičová C 4 C 1628/19 Orná pôda Branč D 1 E 226/2 Orná pôda Štefanovičová D 2 E 506 Orná pôda Štefanovičová D 3 C 1628/19 Orná pôda Branč Na základe Výzvy Okresného úradu Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa a stanoviska dotknutej obce Nitra (Mestský úrad v Nitre, Útvar hlavného architekta č. 6029/2017 zo dňa ) sa do zámeru EIA dopĺňa variant 4A s nasledujúcimi lomovými bodmi a dopĺňa prehľad umiestnenia lomových bodov navrhovanej činnosti na parcelných číslach jednotlivých katastrálnych území. Variant 4A: A1*- A2* - A3* - A4* - A5* - A4 A5/D1-D2-D3/C4/A8-A9-A10-A11-A12-A13- A14 Tab.: Prehľad umiestnenia lomových bodov doplneného odporúčaného variantu 4A na parcelných číslach jednotlivých katastrálnych území Lomový bod Parcelné číslo Využitie Katastrálne územie A1* C 4076/5 Zastavaná plocha a nádvorie Párovské Háje A2* C 2266/1 Orná pôda Dolné Krškany A3* C 2264/9 Orná pôda Dolné Krškany A4* C 2264/11 Orná pôda Dolné Krškany A5* C 2279 Vinica Dolné Krškany Nároky na zastavané územie Navrhovaná činnosť si vyžiada záber a demoláciu zastavaných urbanizovaných plôch a objektov v chatovej oblasti v k.ú. Branč vo Variante 1 a 2 na trase navrhovanej činnosti medzi lomovými bodmi A6 A7. V rámci Variantu 3, 4 a 5 a dpolneného odporúčaného variantu 4A nevzniknú žiadne nároky na zastavané územie Voda Spotreba vody Potreba vody pri výstavbe navrhovanej činnosti spočíva v spotrebe technologickej vody, pitnej vody pre zamestnancov stavby a úžitkovej vody pre hygienické účely. Pri prevádzke nebude nutná potreba vody. Údaje o spotrebe vody počas výstavby navrhovanej činnosti budú upresnené v ďalšej etape projektovej prípravy stavby. Nepredpokladáme, že pôjde o výrazné odbery Zdroj vody Počas výstavby navrhovanej činnosti budú zariadenia staveniska zásobované pitnou vodou z miestnych zdrojov. 38

42 1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje Druh surovín Počas výstavby bude potrebná betónová zmes na základy stožiarov, vlastné oceľové stožiare a elektrovodné laná. Počas prevádzky nebudú potrebné žiadne surovinové a energetické zdroje. Pri výstavbe navrhovanej činnosti vzniká spotreba elektrickej energie pri prevádzke stavebných dvorov. Nároky na jej spotrebu vyplynú z technickej dokumentácie stavby. Ostatné surovinové zdroje Množstvá výkopového materiálu vzniknú pri výstavbe základov stožiarov pre elektrické vedenie. Dané množstvo bude definované v ďalšom stupni projektovej dokumentácie. Spôsob získavania surovín a materiálov Výroba betónovej zmesi bude zabezpečená externými dodávateľmi a dovážaná na miesto stavby. Lokalizácia stavebných dvorov, ktorých počet je predpokladaný na 4 5 s plochou cca 600 m 2, nie je v súčasnosti určená a ich umiestnenie bude súčasťou tendrových podmienok pre výber dodávateľa stavby. Navrhujeme umiestňovať stavebné dvory v polohe mimo chránených lokalít Natura 2000, veľkoplošných / maloplošných chránených území, mimo PHO zdrojov minerálnych vôd / vodných zdrojov a pod. Energetické zdroje Navrhovaná stavba patrí medzi technické líniové energetické stavby. Je navrhnutá za účelom zabezpečenia zvýšených nárokov na odber elektrickej energie pri zaručení jej spoľahlivého zásobovania Nároky na dopravnú a inú infraštruktúru Na trasu stavby elektrického vedenia sa budú dovážať časti stožiarov po lokálnych komunikáciách. Vstupy z cesty na pozemky, kde sa bude realizovať montáž stožiarov budú upravené pre prejazdy, následne po výstavbe budú pozemky rekultivované. Pri výstavbe elektrického vedenia nevznikajú nároky na infraštruktúru. Pri prevoze nosných konštrukcií navrhujeme, aby boli v minimálnej miere využívané komunikácie cez zastavané územia dotknutých obcí (najmä cesty III. triedy), ktoré nie sú dimenzované na prevoz ťažkého nákladu. Prístup na stavenisko bude zabezpečený z jestvujúcich komunikácií. Všetky prístupové cesty budú v priebehu ďalších stupňov uvedené v projektovej dokumentácii a pred zahájením prác prerokované s dotknutými obcami, orgánmi a organizáciami Nároky na pracovné sily Počas výstavby elektrického vedenia je z hľadiska potreby pracovných síl rozhodujúca doba výstavby daná náročnosťou stavebných objektov alebo dĺžkou úsekov. Stavebník si zabezpečí potrebný počet pracovníkov na realizáciu stavby. Možno predpokladať, že výstavba elektrického vedenia môže do určitej miery slúžiť ako zdroj miestnych pracovných príležitostí. V etape prevádzky hodnotenej investície nevzniknú nároky na pracovné sily. 39

43 2. Údaje o výstupoch 2.1 Zdroje znečistenia ovzdušia Počas výstavby V etape výstavby budú hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia najmä komunikácie priľahlej cestnej siete, z ktorých bude možný prístup na stavenisko a výkopové práce. Pôjde o zdroje dočasné, krátkodobé s lokálnym pôsobením. Počas prevádzky Prevádzka elektrického vedenia nebude spôsobovať žiadne znečistenie ovzdušia Odpadové vody Celkové množstvo vypúšťaných odpadových vôd Počas výstavby V etape realizácie stavby môžeme predpokladať kontamináciu vodného prostredia počas stavebných prác, ako sú pohonné hmoty, oleje, mazadlá. Na stavebných dvoroch môžu vznikať odpadové vody z umývania nákladných vozidiel a úniky splaškových vôd zo zariadení staveniska. Dané vplyvy je možné eliminovať organizačnými a bezpečnostnými opatreniami. Pôjde o zdroje dočasné, krátkodobé s lokálnym pôsobením. Počas prevádzky Navrhované elektrické vedenie vo svojom koridore nespôsobí v etape prevádzky žiadne znečistenie vôd Ovplyvnenie prúdenia a režimu povrchových a podzemných vôd Z pohľadu funkčno technologického riešenia navrhovanej činnosti a pri dodržaní opatrení počas výstavby nepredpokladáme ovplyvnenie prúdenia a režimu povrchových a podzemných vôd navrhovanou činnosťou Odpady Druh odpadu a kategória odpadu Počas prevádzky navrhovanej činnosti odpady vznikať nebudú. Odpady budú vznikať len pri výstavbe navrhovanej činnosti a budú využívané priamo na stavbe. Sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách (podľa Katalógu odpadov v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z). Odpady, ktoré budú vznikať pri výstavbe navrhovanej činnosti, sú zaradené do kategórií odpadov (ostatný odpad O a nebezpečný odpad N). Počas stavebných prác predpokladáme, že budú vznikať odpady v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Odpady počas výstavby podľa Katalógu odpadov v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z. Kód odpadu Názov odpadu Kat. odpadu Betón O Zmesi alebo oddelené zložky betónu a tehál O Drevo O Železo a oceľ O Káble iné ako uvedené v O 40

44 Zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N Zemina a kamenivo iné ako uvedené v O Výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky N Výkopová zemina iná ako uvedená v O Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako je uvedené v , a O Železo a oceľ O Zmiešané kovy O Izolačné materiály iné ako uvedené v a O Biologicky rozložiteľný odpad O Zemina a kamenivo O Zmesový komunálny odpad O Stavebný odpad a výkopová zemina sa odvezie na skládku, ktorú prevádzkuje organizácia s oprávnením na skladovanie tohto druhu odpadu. Zhotoviteľ stavby uzatvorí pred zahájením prác s oprávnenou organizáciou zmluvu na zneškodňovanie odpadov Technologický postup, pri ktorom odpad vzniká Pri stavbe navrhovanej činnosti vzniká odpad v súvislosti s odstraňovaním prekážok pre stavbu (výrub vegetácie), výkopová zemina získaná pri hĺbení základov, úlomky betónu, zvyšky materiálu z výstavby a pod. Produkcia ostatných druhov odpadov je len okrajová. Počas prevádzky navrhovanej činnosti odpady tvorené nebudú Spôsob nakladania s odpadmi Nakladanie s odpadmi počas výstavby navrhovanej činnosti Riešenie nakladania s odpadmi počas výstavby navrhovanej činnosti bude riešené v zmysle Zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov Zdroje hluku Hygienické požiadavky na hluk vo vonkajšom prostredí z dopravy Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa Vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Tab.: Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí, podľa Vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Prípustné hodnoty a) Kat. územia I. Opis chráneného územia Územie s osobitnou ochranou pred hlukom (napríklad kúpeľné miesta 10, kúpeľné a liečebné areály) Ref.čas. interval deň večer noc Pozemná a vodná doprava b ) c ) LAeq, p (db) Hluk z dopravy Želez. dráhy c ) LAeq, p Letecká doprava LAeq, p LASmax, p Hluk z iných zdrojov LAeq, p

45 II. III. IV. Priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, d )rekreačné územie Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, 9) 11) mestské centrá Územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov, výrobné zóny, priemyselné parky, areály závodov deň večer noc deň večer noc deň večer noc Pozn.: a ) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén. b ) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy. 11) c ) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxislužieb určené iba na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemnej a vodnej dopravy. d ) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas vyučovania a pod. 10) 35 zákona č. 538/ 2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach ) a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 135/ 1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady SR č. 164/ 1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/ 1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 143/ 1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Súčasná hladina hluku Hluková situácia v území navrhovaného zámeru je v súčasnosti najviac ovplyvňovaná dopravou na priľahlých dopravných komunikáciách I., II. a III. triedy a hluk z poľnohospodárskych aktivít. Riešené územie v súčasnosti nie je obývané Hluk počas výstavby navrhovanej činnosti Počas stavebných prác môže byť zvýšená hlučnosť v okolí hodnotenej činnosti v dôsledku pohybu stavebných strojov a mechanizmov. Ich vplyv je možné minimalizovať použitím vhodnej technológie a stavebných postupov. Počas výkopových a betonárskych prác bude stavba obsluhovaná z existujúcich obslužných komunikácií. Ekvivalentná hladina hluku od stavebných mechanizmov bude dodržaná v zmysle platnej legislatívy Situácia počas prevádzky navrhovanej činnosti Riešené územie a jeho bezprostredné okolie nebudú ovplyvňované hlukom z prevádzky navrhovanej činnosti elektrického vedenia Vibrácie Pravdepodobný vznik vibrácií nastane stavebnými činnosťami, ako napríklad hĺbením základov pre navrhovanú činnosť. Otrasy a vibrácie sú súčasťou stavebných prác, ale je ich možné eliminovať voľbou vhodných technológií. Vibrácie a otrasy budú krátkodobého charakteru a nebudú predstavovať výrazný vplyv na vzdialené obytné objekty. Počas výstavby 42

46 budú vibrácie kontinuálne monitorované. Šírenie vibrácií z navrhovanej činnosti počas prevádzky nepredpokladáme Žiarenie a iné fyzikálne polia Žiarenie sa v súvislosti s prevádzkou navrhovanej stavby bude vyskytovať vo forme elektromagnetického žiarenia. Elektromagnetické žiarenie bude dosahovať hodnotu E=10-15 kvm -1. Úroveň elektromagnetického poľa navrhovanej činnosti elektrického vedenia 2x110 kv bude klesať pod 200 nt vo vzdialenosti 100 m od jeho krajného vodiča. Hodnota nad 200 nt je definovaná ako nadmerná úroveň pre človeka. Vzdialenosť trvalo obývaných území od elektrického vedenia je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tab.: Vzdialenosť medzi trvalo obývanými územiami a trasovaním elektrického vedenia v jednotlivých katastrálnych území dotknutých obcí Dotknutý variant Úsek (lomový bod) Vzdialenosť (m) Katastrálne územie V3 C2 903 Mojmírovce V1 A11-A Žitavce V1 A Martinová V1 A11-A Melek V1 A11-A Tehla Vzhľadom na väčšiu vzdialenosť trvalo obývaných území ako je limitná úroveň (do 100 m) nepredpokladáme šírenie žiarenia ani iných fyzikálnych polí z navrhovanej činnosti v takej miere, aby dochádzalo k ovplyvňovaniu pohody obyvateľstva v širšom okolí areálu stavby Teplo, zápach Nepredpokladáme šírenie tepla a zápachu z funkčnej prevádzky navrhovanej činnosti Iné očakávané vplyvy Očakávané vyvolané investície K podmieňujúcim investíciám pri výstavbe navrhovanej činnosti možno zaradiť: vybudovanie vedenia elektrického napätia (základy pre stožiare, el. káble), úprava dotknutej dopravnej infraštruktúry, vybudovanie nových obslužných komunikácií. 43

47 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie 3.1. Vplyvy na obyvateľstvo Nové vedenie elektrického napätia prispeje k zabezpečeniu prevádzky distribučnej sústavy s dôrazom na zlepšenie spoľahlivosti zásobovania elektrinou. Uvedenie navrhovanej činnosti do prevádzky bude mať pozitívny vplyv na rozvoj dotknutého regiónu. Nepriamym vplyvom hodnotenej činnosti bude vystavených celkovo obyvateľov dotknutých obcí, cez ktorých katastrálne územia je navrhnuté trasovanie elektrického vedenia. Riešené územie v súčasnosti nie je obývané a je lokalizované na území, ktoré je prevažne využívané na poľnohospodárske účely. Vplyvy počas výstavby navrhovanej činnosti Počas realizácie výstavby navrhovanej činnosti môže dochádzať k narušeniu pohody a kvality života obyvateľstva v dotknutých obciach. Pôjde najmä o vplyv prevádzky stavebných dvorov, umiestnenie zemníkov, obmedzenia miestnej dopravy, stavebný ruch (hlučnosť) a zvýšenú prašnosť prejazdom nákladných áut. Doba obmedzenia a negatívnych vplyvov bude limitovaná len na dobu výstavby navrhovanej činnosti a nebude trvalá. Navrhovaná činnosť si vyžiada záber a demoláciu zastavaných urbanizovaných plôch a objektov v chatovej oblasti v k.ú. Branč vo Variante 1 a 2 na trase navrhovanej činnosti medzi lomovými bodmi A6 A7. Vo variantoch 1, 3 a 4 (lomové body A1 A3) vznikajú nároky na územie priemyselného parku, v rámci ktorého bude existujúci koridor rozšírený a bude zaberať plochy priemyselného parku. Z pohľadu navrhovanej činnosti je optimálny Variant 4A, ktorý nevyvoláva potrebu záberu zastavaných / pripravovaných plôch na zastavanie. Obr.: Vedenie elektrického napätia v urbanizovanom území obce Branč v úseku lomových bodov A6 A7 (Variant 1, 2). Vplyvy počas prevádzky Vo Variante 1 a 2, lomové body A6 A7, by elektrické vedenie bolo situované cez záhradkársku osadu, čím dôjde k záberu nehnuteľností (záhradkárskych chatiek, viníc, záhrad) pod stožiarmi, zároveň sa obmedzí v tejto lokalite výmera záhrad a cena okolitých nehnuteľností sa zníži z dôvodu predmetnej prevádzky stavby. Vo variante 2 dochádza k obmedzeniu územného rozvoja obce Cabaj Čápor, keďže variant prechádza pozemkami schváleného zámeru výstavby IBV. Tento variant by znemožnil realizáciu výstavby IBV, čo by 44

48 predstavovalo trvalý negatívny vplyv na obyvateľstvo. Vo Variante 1, 3 a 4 (lomové body A1 A3) sa zníži výmera plochy priemyselného parku. Trasovanie vedenia vo Variante 5 je priaznivejšie voči dotknutému obyvateľstvu a jeho aktivitám. Trasovanie doplneného variantu 4A je optimálne z hľadiska územného rozvoja, s ohľadom na budúcu výstavbu a rozvoj, podporu zamestnanosti v priemyselnom parku v katastrálnom území Horných a Dolných Krškan, navrhovanú rekonštrukciu časti pôvodného vzdušného vedenia 2x110 kv. Trasa je vzhľadom na uvedené odklonená smerom k zastavanému územiu Dolné Krškany a letisku Nitra medzi lomovými bodmi A1* a A2*. Je priaznivejším variantom oproti variantu 1, nakoľko prechádza cez lokalitu viníc v k.ú. Dolné Krškany na úseku cca 390 m v súbehu s pôvodným elektrickým vedením a ďalej je vedená po jej okraji. Týmto riešením sa významnejšie nenarúša budúce využívanie lokality záhrad s vinicami. Negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva neboli identifikované. Na základe charakteru navrhovanej činnosti možno konštatovať, že z pohľadu hodnotenej činnosti nedôjde k nadlimitným expozíciám obyvateľstva dotknutých obcí. Navrhovaná činnosť po realizácii bude spĺňať príslušné limity v zmysle platnej legislatívy. V zmysle Letecko prevádzkového posúdenia zámeru EIA a Doplnku č.1 bol posudzovaný vplyv stavby vrátane odporúčaného variantu 4A na stanovené ochranné pásma a prekážkové roviny letiska, vplyv stavby na prevádzku na tomto letisku a jeho okolí, vykonávanie letov VFR. Z doplnku č. 1 vyplýva, že posudzovaná časť Variantu 4A by po splnení stanovených podmienok nemala mať zásadný negatívny vplyv na vykonávanie letov na a v okolí letiska, v prípade, že sa budú dodržiavať požiadavky predpisu L 2 Pravidlá lietania (resp. nariadenia (EU) 923/2012 z ) a bude realizované prekážkové značenie. Do úvahy bolo brané, že na letisku Nitra sídli LZS, ktorá vykonáva z letiska Nitra primárne aj sekundárne záchranné lety a lety sú vykonávané za podmienok VFR deň/noc. Pri stanovení maximálnej výšky stožiarov sa bral do úvahy aj uvedený faktor, a potreba značenia niektorých stožiarov aj mimo OP resp. PR Letiska Nitra Vplyvy na prírodné prostredie Vplyvy na horninové prostredie, geodynamické javy, nerastné suroviny a geomorfologické pomery Negatívne vplyvy na horninové prostredie (únik kontaminantov s dopadom na znečistenie horninového prostredia, podzemných vôd a ohrozenie zdravia obyvateľstva) sa výstavbou a prevádzkou VVN nepredpokladajú. Pri výstavbe sa môže vyskytnúť iba menšie lokálne havarijné znečistenie počas prevádzky mechanizačných a dopravných prostriedkov, motorových píl a z ochranného náteru betónových základov stožiarov, čomu je potrebné zabrániť dodržiavaním pracovnej disciplíny a používaním modernej stavebnej techniky v dobrom technickom stave. Vplyvy na nerastné suroviny sú v priebehu výstavby nulové. Navrhovaná trasa nemá vplyv na ťažobné zámery v tejto lokalite, nakoľko nie je v kolízii so žiadnym ťažobným priestorom Vplyvy na ovzdušie a miestnu klímu Vplyvy na ovzdušie sú v priebehu výstavby a prevádzky zanedbateľné. Počas výstavby budú zdrojom znečisťujúcich látok stavebná doprava a stroje používané na realizáciu stavby, pôjde o krátkodobý vplyv, ktorý je viazaný iba na obdobie stavebných prác. Navrhovaná činnosť 45

49 predstavuje líniovú energetickú stavbu, ktorá počas prevádzky nie je zdrojom emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Navrhovaná činnosť nebude mať vzhľadom na technologické riešenie a charakter stavby negatívny vplyv na klimatické pomery hodnoteného územia počas výstavby a ani počas prevádzky navrhovanej činnosti Vplyvy na hlukovú situáciu Vplyvy na hlukovú situáciu v hodnotenom území sú v priebehu výstavby a prevádzky zanedbateľné Vplyvy na podzemnú a povrchovú vodu Navrhované elektrické vedenie 2x110 kv pretína podľa vyhlášky č. 211/2005 vodohospodársky významné vodné toky, a to Nitra, Malá Nitra, Žitava, Liska, Tvrdošovský potok a ostatné toky: Paniansky potok, Silastovský potok, Melecký potok, Domovina, Bešiansky potok a občasný vodný tok Zvodnica. Pri križovaní s významnými vodnými tokmi a jeho hrádzami je nutné dodržať ochranné pásmo vodného toku a hrádze v minimálnej šírke 5 m a stožiare elektrického vedenia umiestniť mimo ohradený priestor. Súčasne je nutné dodržať minimálnu výšku previsu el. vedenia nad korytom a ochrannými hrádzami v zmysle STN V etape výstavby el. vedenia, pri hĺbení jám pre základy stožiarov môže sporadicky dochádzať k porušovaniu odvodňovacieho systému poľnohospodárskych meliorácií. Porušené drenáže budú dodávateľom stavby opravené a uvedené do pôvodného stavu. V etape výstavby elektrického vedenia je možné lokálne znečistenie podzemných a povrchových vôd ropnými látkami z mechanizačných a dopravných prostriedkov. V etape výstavby a prevádzky môžu byť nepriaznivo ovplyvňované podzemné vody ochranným náterom na betónových základoch stožiarov. Odtokové pomery môžu byť ovplyvnené nepriamo prostredníctvom odstránenia vegetácie. Pôjde o vplyvy lokálne, s krátkodobým pôsobením a je možné ich eliminovať opatreniami počas výstavby. V trase elektrického vedenia sa nebudú nachádzať zariadenia na výrobu betónu, takže nedôjde k znečisťovaniu podzemných vôd pri čistení vozidiel alebo vlastnej betonárky. Vplyvy na pramene, studne a hydrogeologické vrty V hodnotenom území sa nachádzajú zemné vodojemy a objekty s artézskou vodou. V riešenom území navrhovanej činnosti vo Variante 1 a 2 (úsek A6-A7) sa nachádza jeden objekt s artézskou vodou. Pramene a pramenné oblasti využívané pre zásobovanie obyvateľstva sa tu nenachádzajú. Vzhľadom na funkciu a technické riešenie stavby nepredpokladáme negatívny vplyv na podložie a zdroje podzemných vod. Vplyvy na minerálne pramene a termálne vody V riešenom území sa zdroje minerálnych a termálnych vôd, respektíve ich prirodzené výstupy nenachádzajú, ani ich ochranné pásma. Z toho dôvodu nebude mať hodnotená činnosť žiadny vplyv na minerálne pramene a termálne vody. 46

50 Vplyv na PHO a vodohospodársky chránené oblasti Riešené územie navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti (v zmysle zákona NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov). Riešené územie zasahuje do ochranného pásma vodárenských zdrojov v nasledujúcich úsekoch lomových bodov riešeného územia: Úsek B2 B3 (Variant 2, Variant 5) pretína vonkajšie PHO-2 v k.ú. Cabaj, Úsek A3 A4 (Variant 1, Variant 3, Variant 4) pretína vonkajšie PHO-2 v k.ú. Dolné Krškany, Úsek A4 A5 (Variant 1, Variant 3, Variant 4) pretína vonkajšie PHO-2 v k.ú. Ivanka pri Nitre. Vzhľadom na funkciu a technické riešenie stavby nepredpokladáme negatívny vplyv na uvedené pásma hydrologickej ochrany Vplyvy na pôdu Zemné práce (výkop jám pre základy stožiarov) a následné prevedenie betonárskych prác nebudú spôsobovať eróziu pôdy alebo znižovať jej stabilitu. V dôsledku výrubu stromovej a krovitej vegetácie v trase vedenia môže nastať erózia pôdy. Veľkosť škôd na pôde bude závislá na intenzite a záťaži v priebehu výstavby, type a druhu pôd, vlhkosti, klimatických podmienkach, type vegetačného krytu a od ročného obdobia. V etape výstavby vzniká riziko kontaminácie pôd ropnými látkami z dopravných mechanizmov. Vplyv výstavby a prevádzky VVN na pôdu vyplýva zo záberov samotnej pôdy, tj. zníženia výmery pôdneho fondu. Z pohľadu navrhovanej činnosti nebudú realizované rozsiahle zábery pôd, ktoré by významne znížili výmery poľnohospodárskych a lesných pôd v regióne, pôjde o vplyv lokálny, bez regionálneho dosahu. Z hľadiska trvalého záberu pôdy pre výstavbu základov stožiarov elektrického napätia dôjde k vplyvom na záber pôdy pre Variant m 2, Variant m 2, Variant m 2, Variant m 2, Variant m 2 a doplnený Variant 4A m Vplyvy na faunu, flóru, biotopy, genofond a biodiverzitu Z hľadiska vplyvov na genofond a biodiverzitu má najvýznamnejší vplyv skutočnosť, že stavba sa realizuje v existujúcom koridore vedení, a teda, že sa nevytvára nový koridor v krajine. Vplyvy na živočíchy Lokality v úsekoch vodných tokov, ktoré pretína elektrické vedenie, sú obývané pestrým spoločenstvom avifauny. Životné prostredie týchto druhov môže byť ohrozené lanami elektrického vedenia nových stožiarov. Zvýšený pohyb vodného vtáctva v hodnotenom území je charakteristický dvakrát do roka počas migrácie. Okrem toho tu môže byť zvýšená frekvencia pohybov veľkých druhov pre prítomnosť miest potravových zdrojov (vodné plochy a priľahlé dynamické vodné ekosystémy). Vodné plochy slúžia migrujúcim živočíchom pred prirodzenými geografickými prekážkami ako odpočinkové miesta (zhromaždiská). Negatívne vplyvy je potrebné eliminovať osádzaním reflexných prvkov v miestach križovania vodných prvkov, biokoridorov a chránených území. 47

51 Podľa Haas et al. (2005) mnoho vedení elektrického napätia v súčasnosti vytvára fatálne riziko pre vtáky a značne zasahuje habitaty najmä väčších druhov vtákov. Existencia nadzemných elektrických vedení môže spôsobovať tri typy rizík pre vtáky, a to: Popálenie elektrickým prúdom: vtáky pri dosadnutí a súčasnom dotyku (spravidla krídlom) na stožiare a vedenia elektrického napätia sú zranené alebo usmrtené skratom. Nesprávne, respektíve nedostatočné opatrenia vyúsťujú do veľkého rizika pre stredne veľké až veľké vtáky, ktoré využívajú elektrické vedenia ako odpočívadlo, pozorovacie miesto kvôli koristi alebo dokonca pre hniezdenie (stĺpy). Kolízia s elektrickým vedením: počas letu môžu vtáky naraziť do vodičov elektrického vedenia, zväčša kvôli slabej viditeľnosti a z dôvodu etológie vtákov počas lovu, kedy korisť ani loviace vtáky nevnímajú slabo viditeľné prekážky v okolí. Zníženie možností a dostupnosti vhodných habitatov pre hniezdenie a zimovanie vtákov: najmä, keď nadzemné elektrické vedenia križujú otvorené priestranstvá v krajine vhodné na hniezdenie (mokrade, lúky, a pod.) Podľa tejto špecifikácie rizík pre vtáky navrhujeme nasledovné opatrenia: Ochranné kryty z plastu pre izolátory, Profily pre vtáky pre pristávanie a odpočinok, V prípade nadregionálnych biokoridorov Nitra a Žitava nainštalovať na fázové vodiče optické zviditeľňovače každých 10 m jeden zviditeľňujúci prvok o rozmeroch minimálne 15 x 15 cm, Fázové vodiče zviditeľniť reflexným náterom nad riekou Nitra a Žitava a v blízkosti Cetínskeho lesa a Vinodolského hájika, a to na trase v súbehu s lesom a koniec zvýraznenia od okraja lesa aspoň 200 m aj fluorescenčným náterom v noci vydávajúcim svetlom zviditeľňujúcim priebeh vodičov (na každých 50 m vodiča pripadá 5-metrový úsek náteru) z dôvodu ochrany vtákov loviacich za šera a v noci v blízkosti lesa a na okolitých poliach, Zviditeľnenie fázových vodičov fluorescenčným náterom môže byť namiesto náteru samotného vodiča nahradené takýmto náterom naneseným na samotné optické zviditeľňovače na zvýraznenie vodičov cez deň, Odkloňovacie/výstražné prvky na elektrických vedeniach proti sadaniu vtákov na zvyšnom úseku vedenia. Obr.: Návrhové opatrenia pre vtáky zľava: odkloňovač letu vtákov FireFly používajúci sa k zviditeľneniu lán vzdušných vedení obsahujúci reflexné a luminiscenčné vlastnosti (účinný počas dňa i noci); odporúčané vzdialenosti inštalácie - odkloňovač letu vtákov FireFly; odkloňovače letu vtákov B181/5 RIBE používajúce sa ako výstražné praporce na 110 kv vzdušných vedeniach. 48

52 Projekt LIFE Energia ( ) Daný projekt rieši problémy zásahov vtáctva elektrickým prúdom pri kontakte s konštrukciou stožiaru elektrického vedenia. Realizácia projektu sa viaže na 13 chránených vtáčích území so zameraním sa na ochranu desiatich prioritných druhov vtákov v územiach Natura Predkladateľom projektu je mimovládna organizácia Ochrana dravcov na Slovensku a partnermi sú organizácie Východoslovenská distribučná, a.s., Západoslovenská distribučná, a.s., Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V hodnotenom území navrhovanej činnosti sa nachádza chránené vtáčie územie SKCHVÚ038 Žitavský luh, ktoré je migračne prepojené s chráneným vtáčím územím SKCHVÚ005 Dolné Považie a je zaradené do vyššie uvedeného projektu LIFE Energia. Nachádza sa vo vzdialenosti cca 1,6 km v južnom smere od navrhovanej činnosti (v blízkosti bodu A11). Opatrenia proti kolízii vtáctva navrhujeme zrealizovať aj v tejto lokalite pri krížení vedenia cez rieku Žitava. Projekt Vzdušné vedenie 2x 110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur bude realizovaný v súlade s vyššie uvedeným projektom LIFE Energia. Vplyvy na migráciu cicavcov a ostatných suchozemských živočíšnych druhov V súvislosti s realizáciou novej odporúčanej trasy el. vedenia nedôjde ku významnému kráteniu a zániku biotopov živočíchov naviazaných na agrocenózy hodnoteného územia, nelesnú drevinnú vegetáciu a lesné porasty, obmedzeniu migrácie živočíchov, nárastu mortality oproti súčasnému stavu, keďže odporúčaná trasa vedenia rešpektuje jestvujúci koridor el. vedenia. Očakávaný zásah do biotopov, na ktoré je fauna adaptovaná sa neprejaví poklesom biodiverzity. Navrhovaná činnosť nepredstavuje nový významný bariérový účinok pre migráciu stredných a veľkých cicavcov a pre migráciu ostatných suchozemských živočíšnych druhov v rámci agrocenóz a lesných úsekoch, ich migračné trasy ostanú v hodnotenom území zachované. Trasa vedenia bude pre živočíchy priechodná a nebude im brániť v pohybe. Vplyvy na vegetáciu Vplyvy na vegetáciu sú posudzované z kvalitatívneho hľadiska vplyvu na reprezentatívne biotopy a funkčné jednotky zelene v krajine. Posúdenie zasiahnutých lokalít vychádza z charakteru biokoridorov, biocentier, významných druhových lokalít, veľkoplošných a maloplošných chránených území krajiny. Na lokalitách s možným výskytom chránených druhov vegetácie, ktoré sú v tesnom kontakte s koridorom elektrického vedenia, môže dochádzať v etape výstavby k zníženiu pestrosti vegetácie. Keďže ide o rozšírenie už existujúceho koridoru trasovania elektrického vedenia na takmer celej trase navrhovanej činnosti, môžeme hodnotiť tento vplyv ako nízky až mierny. Na trase elektrického vedenia cez lokality vysokej vegetácie platia obmedzenia a zákazy nechať rásť stromy a kry nad stanovenú mieru. Navrhovaná trasa elektrického vedenia križuje toky s brehovými porastami v rôznej kvalite. Tieto biotopy sú súčasťou systému ekologickej stability a zároveň potencionálnymi biokoridormi regionálneho a lokálneho významu. Vegetácia, ktorá nespĺňa atribúty ochranného pásma elektrického vedenia, bude odstránená. 49

53 Najvýznamnejším vplyvom na vegetáciu je odstránenie drevinnej vegetácie v lesnom úseku v katastrálnom území obce Tehla. Pôjde o trvalý vplyv s lokálnym pôsobením. Z dôvodu, že sa jedná o hospodárske lesy je možné prispôsobiť ťažobné plánu budúcemu výrubu drevín. Vplyvy na lesné hospodárstvo Z navrhovaného zámeru sa dá predbežne určiť, že celkový záber lesného pôdneho fondu počas výstavby dosiahne cca m 2 (pri rešpektovaní ochranného pásma el. vedenia). Pôjde o dočasné vyňatie z lesného fondu v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ako aj obmedzení využívania lesného pozemku na ochranné pásmo vedenia. Ide o lokalitu v k.ú. Tehla, LHC Čifáre, hospodárske lesy s ťažbou dreva. Územie zahrňuje plochu lesných porastov, zväčša tvorených dubovými porastami s prevažným zastúpením cera. Pozitívom návrhu trasy elektrického vedenia je trasovanie cez existujúci priesek lesa, t.j. koridor el. vedenia, kedy pôjde len o jeho rozšírenie. K zvyšovaniu fragmentácie územia preto nedôjde. Každý zásah do lesných ekosystémov prebieha v dvoch dimenziách. Jednou je ekologický vplyv na samotný ekosystém a následne vplyv takto zmeneného ekosystému na životné prostredie, pričom v dimenzii druhej sa jedná o vplyv hospodársky. Výstavba si vyžiada veľkoplošný výrub lesného porastu v členitom území lesa s následnou erozívnou činnosťou, odplavovaním povrchovej pôdnej vrstvy pri dažďoch, ako aj v jarných mesiacoch pri topení snehu. Narušením kompaktnosti lesného porastu môže dôjsť k vzniku kalamity, kedy porast zostáva otvorený nebezpečnému bočnému vetru. Možnosť zvýšenej veternej kalamity v kombinácii s námrazou, je potrebné predpokladať až do doby vytvorenia porastového plášťa. Treba však povedať, že dubové porasty, ktoré sa v trase vyskytujú, sú voči veternej či námrazovej kalamite odolnejšie, ako iné druhy drevín. Výstavbou a prevádzkou elektrického vedenia bude narušený lesný plán. Odlesnením trasy vedenia bude rozdelenie lesných porastov narušené, čím sa komplikuje prehľad o vedení evidencie vykonaných a zostávajúcich plánovaných zásahov do porastov. Do určitej miery je potrebné počítať i s narušením lesnej dopravnej siete. Ohrozenosť biotopov lesného úseku el. vedenia V lesnom celku Čifáre na úseku trasovania elektrického vedenia bude zasiahnutý najmä biotop Ls3.4 Dubovo-cerové lesy, ktorý je ohrozený z dôvodu, že drevo duba cerového sa považuje za menej kvalitné v porovnaní s dubom zimným alebo dubom letným (často sú najmä mrazové trhliny pri cerovom dreve) a preto bol dub cerový často eliminovaný v prospech týchto dubov. Ďalšie ohrozenie vyplýva zo samotného výskytu biotopov v intenzívne využívanej pahorkatinovej oblasti a z expanzívneho rozširovania agátu, ktorému sa v podmienkach výskytu týchto biotopov veľmi darí. V súčasnosti je dané územie pripravované a navrhované ako územie európskeho významu na doplnenie siete Natura Patianska cerina (SKUEV0882). Úsek vedenia elektrického napätia prechádzajúci cez dotknuté navrhované územie európskeho významu je v polohe medzi lomovými bodmi A11 A12 v dĺžke cca 670 m. 50

54 3.3. Vplyvy na krajinu Vplyvy na štruktúru krajiny Poloha koridoru odporúčaného variantu 4A elektrického vedenia je najviac priaznivá a podmieňuje vyhovujúce zabezpečenie distribúcie elektrickej energie v Nitrianskom kraji. Vedenie je situované v trase existujúceho koridoru, rešpektuje súčasnú štruktúru krajiny a jej budúce využitie v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou dotknutých obcí. Priaznivo sa bude prejavovať v možnostiach vybudovania silnej ekonomickej štruktúry celej oblasti. Elektrické vedenie prechádza heterogénnou krajinou, ako vidiecke zóny, poľnohospodárska krajina (orné pôdy, vinice, záhrady) a pretína trasy komunikácií. Vplyvy na krajinný obraz Z hľadiska vizuálno-priestorového aspektu považujeme krajinu ako viditeľný výsledok a priestorový výraz kontinuálnych interakcií prírodných podmienok a ľudskej činnosti. V metódach EIA neexistuje všeobecne uznávaný postup pre vizuálno-priestorovú charakteristiku. Výsledkom toho je, že každý inštitút si vyvinul vlastné metódy inventarizácie. V predloženej dokumentácii hodnotíme obraz krajiny v závislosti na klasifikácii charakteristík otvorenosti a zatvorenosti priestoru, využívania krajiny a viditeľnosti. Začiatok hodnoteného elektrického vedenia 2x110 kv sa začína v Transformovni Nitra- Čermáň. Trasy VVN smerujú vo variantoch cez plochy oráčin, pasienkov, viníc, križujú cesty a železnice, vo variante A prechádzajú priesekom lesného porastu v existujúcom koridore elektrického vedenia. Dominujúcim faktorom celého priestoru je areál orných pôd. Celý úsek je široko otvorený a pozorovateľ môže jedným pohľadom zachytiť väčšinu daného úseku. Priestorové vzťahy stavby a vlastnosti terénu sa doplňujú. Jedná sa o intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu s plochami polí s rôznymi kultúrami. Celá krajina je v súlade so zásadou účelného vedenia elektrickej energie najkratšími smermi. Prevládajúci ráz krajiny je v súhlase s priamočiarou účelnosťou vysokých stožiarov s lanami diaľkového vedenia. Trasa VVN sa nedotýka žiadnych pamiatkových objektov a nepretína žiadne súvislejšie obytné územie. V trase sa nevyskytujú úseky, ktoré by vytvorili vizuálne znečistenie pamiatkového objektu. Vplyvy na územný systém ekologickej stability Súvislé systémy biokoridorov a biocentier nadregionálneho a regionálneho významu tvorené vysokou zeleňou (porasty lesov) v prípade potreby odlesnenia budú delené na menšie jednotky. Tieto jednotky nebudú šírkou ochranného pásma bariérovo izolované, takže nedôjde k obmedzovaniu migrácie organizmov a biologickej pestrosti lokalít v širšom merítku alebo k oddeleniu biocentra ako reprezentatívneho ekosystému. Vzniká však relatívna možnosť bariérového efektu za noci alebo hmle pri letu vtákov. Negatívne vplyvy na vegetáciu a faunu boli spomenuté na inom mieste. Z hľadiska nízkej výmery záberu pôdy pre výstavbu stožiarov elektrického napätia bude mať tento aspekt minimálny až žiaden vplyv na koeficient ekologickej stability (viď kap. IV ). Vzhľadom na to, že vedenie elektrického napätia bude trasované takmer v celej dĺžke už 51

55 v existujúcom koridore, priechodnosť krajinou pod elektrickým vedením zostane v plnej miere zachovaná. 3.4 Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické a archeologické náleziská, štruktúru sídiel, architektúru a budovy Trasa elektrického vedenia nebude spôsobovať zmeny v lokalitách umiestnenia objektov. Nedôjde ani k dotyku žiadneho objektu s trasovaním elektrického vedenia. Nie sú dotknuté ani miesta a smery významných pohľadov a rozhľadov na siluety sakrálnych objektov. V hodnotení štruktúry sídiel a architektúry boli hodnotené predovšetkým scénické hodnoty, ktoré boli subjektívne posudzované v prvom rade ako vizuálne vnímané priestorové hodnoty. Toto hodnotenie bolo súčasťou hodnotenia scenérie krajiny. Elektrické vedenie nebude negatívne vplývať na vzťahy hmotných zložiek krajiny, vymedzenie priestorov, priestorových celkov a ich väzieb a jednotlivých prvkov vizuálnej scény (horizonty, dominanty, zástavby významných bodov krajiny, miesta rozhľadov panoramatických miest a smery významných pohľadov, hlavné vstupy do územia, uzly spoločenských aktivít a miesta dynamického vnímania). Elektrické vedenie vytvára významný bariérový efekt a deliaci účinok v lokalite budúceho technického parku v Nitre a v štruktúre obce Branč. Navrhovaná stavba bude prechádzať cez viacero území, ktoré boli v minulosti vhodné na osídlenie, ale doteraz neboli archeologicky skúmané. Na základe doterajších poznatkov o rôznych typoch archeologických nálezísk v priebehu ľudských dejín je pravdepodobné, že výkopmi základov pre stožiare môžu byť narušené ďalšie doteraz neznáme archeologické náleziská. Stavebník si z uvedeného dôvodu musí zabezpečiť pre územné a stavebné konanie záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Nitre, v ktorom budú určené podmienky ochrany archeologických nálezísk v zmysle ustanovení pamiatkového zákona Vplyvy na poľnohospodársku výrobu Hlavným negatívnym vplyvom na poľnohospodársku výrobu je záber pôd poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ako bolo už uvedené, dôjde k záberu PPF v nepatrnej výmere. V etape výstavby elektrického vedenia VVN môže dochádzať k zníženiu hodnoty poľnohospodárskej produkcie vplyvom výkopových stavebných prác, montážnych prác, pri prejazde ťažkých vozidiel (vysychanie a utláčanie pôdy) po poľnohospodárskom pozemku. V miestach, kde sa nachádzajú melioračné zariadenia môže dochádzať k ich porušeniu pri zemných prácach. V etape prevádzky el. vedenia je možné očakávať zníženie poľnohospodárskej produkcie v dôsledku zmien veľkosti pôdnych celkov, možné ťažkosti obhospodarovania pôdy a prístupu na pôdu pri nevhodnom osadení stožiarov na parcelách. Obmedzovanie poľnohospodárskej výroby vplyvom elektrického vedenia je možné očakávať pri inštalácii dočasných mobilných ohradníkov na pastvinách a pri závlahách. K istému obmedzovaniu môže dochádzať pri prejazde dopravných prostriedkov s nadstavbou ložnej plochy, a obmedzovaniu pre vysoké poľnohospodárske mechanizmy ako sú kombajny, sekačky s dopravníkom, postrekovacie súpravy v ochrane rastlín alebo aplikácii hnojenia. 52

56 V neposlednom rade môže dochádzať k obmedzovaniu stavebných možností v poľnohospodárskej výrobe v dôsledku potrebných odstupov, obmedzenej stavebnej výške a nutných tvarov striech Vplyvy na priemyselnú výrobu Priamym vplyvom hodnotenej činnosti bude deliaci efekt navrhovanej činnosti elektrického vedenia v štruktúre novonavrhovanej priemyselnej zóny v katastrálnych územiach Horné a Dolné Krškany vo Variante 1, 3 a 4. Preto je potrebný v tejto lokalite výber Variantu 2 alebo Variantu 5, ktorých trasovanie prechádza mimo územie navrhovanej priemyselnej zóny Vplyvy na dopravu Cestná doprava Výber a smerovanie prístupových komunikácií pri výstavbe elektrického vedenia nebolo dosiaľ v projektových dokumentáciách určené. Pri výjazdoch z miestnych komunikácií do terénu v smere k stavenisku stožiarov budú výjazdy upravené a spevnené. Pozemky dotknuté stavbou stožiarov budú následne po ukončení stavby rekultivované. Pri križovaní a súbehu elektrického vedenia s cestnými komunikáciami I., II., III. kategórie a pre situovanie stožiarov v blízkosti týchto ciest je povinnosť rešpektovať STN Letecká doprava Elektrické vedenie je trasované v blízkosti letiska Nitra. Časť trasy vo všetkých dotknutých variantoch je v kolízii s výškami stanovenými ochranným pásmom vodorovnej roviny a ochranným pásmom kužeľovej plochy. V niektorých častiach je vedenie navrhnuté v miestach, kde už terén tvorí leteckú prekážku. Ochranné pásma sú stanovené v Rozhodnutí o určení ochranných pásiem letiska Nitra č. 3151/ OP/2008 zo dňa Na základe prerokovania pôvodného zámeru EIA (EKOJET, s.r.o., 04/2016) s dotknutými orgánmi a doplnenia nového variantu 4A došlo vypracovaniu Doplnku č. 1 Letecko prevádzkového posúdenia pre návrh trasy stavby Vzdušné vedenie 2x110 kv Tr Nitra Čermáň Rz 110 kv Veľký Ďur (06/2017). Zhodnotenie vplyvu narušenia prekážkových rovín V zmysle Doplnku č.1 by Variant 4A napriek narušeniu prekážkových rovín letiska nepredstavoval novú prekážku v prekážkových rovinách. Hoci sa nový variant nachádza v posudzovanom úseku pred jestvujúcim, tzn. bližšie k letisku, vzhľadom na to, že celé jeho trasovanie je v posudzovaných častiach už navrhnuté v súbehu s jestvujúcim vedením 110 kv (cca. 20 m od jestvujúceho vedenia) a vzhľadom na okolitý terén a jestvujúce prekážky nevytvorí novú význačnú prekážku v danom sektore. Podmienkou ale je, aby toto nové vedenie nepresiahlo jestvujúce maximálne výšky stávajúceho vedenia, resp. aby nepresiahlo stanovené výšky. Pri dodržaní týchto podmienok je považovaný tento variant ako akceptovateľný z hľadiska záujmov civilného letectva. Posúdenie vplyvu z hľadiska bezpečnosti letovej prevádzky na letisku Nitra Variant 4A pri splnení stanovených požiadaviek (výška stožiarov nepresiahne výšku jestvujúcich stožiarov vedenia 110 kv, resp. aby nepresiahla stanovené výšky tak, ako sú uvedené v Prílohe č. 2) je možné považovať za variant, ktorý by nemal negatívne ovplyvniť bezpečnosť leteckej prevádzky na letisku Nitra, pretože bude kopírovať jestvujúcu prekážku, 53

57 ktorá je už dostatočne známa pre pilotov lietajúcich na tomto letisku. Dôjde čiastočne k jej rozšíreniu (zdvojenie vedenia v jednej línii), ale nepríde v narušených úsekoch PR k jej navýšeniu (pre zvýšenie bezpečnosti realizovať denné značenie). Posúdenie vplyvu z hľadiska bezpečnosti letov VFR v okolí letiska Nitra Tento posudzovaný variant bude vedený súbežne s jestvujúcim vedením 110 kv. Jestvujúce stožiare vedenia majú výšku cca. 25,2 m (resp. 27,2 m). Nové vedenie má mať stožiare o max. výške 40,5 m nad zemou. Variant 4A by nemusel predstavovať novú prekážku v tomto sektore letiska, ak by sa pri jeho výstavbe použili stožiare, ktoré nepresiahnu maximálne výšky jestvujúcich stožiarov v posudzovanom priestore, resp. nepresiahnu stanovené výšky. Vzhľadom na to sa aj posúdenie bezpečnosti letov VFR vykonalo pre takéto výšky vedenia daných variantov. Posúdenie vplyvu z hľadiska predpisu L2 Pravidlá lietania Lety za viditeľnosti zeme (VFR) musia byť vykonané okrem vzletu a pristátia vo výške minimálne 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla. Z hľadiska posudzovania VFR prevádzky je už tento sektor možné považovať, za priestor mimo vzletu a pristátia. To znamená, že piloti musia v tomto sektore letieť tak, aby aj v tomto priestore dodržiavali bezpečnú výšku nad prekážkami. Aj v prípade, že pilot lietadla poletí v polovičnej výške, ako je predpísaná (to znamená vo výške 150 m od zeme, bez brania do úvahy tohto vedenia v danom priestore) a započítaní chyby 50 m z dôvodu zle nastaveného tlaku vzduchu na výškomery (QFE alebo regionálneho QNH), bude let vykonaný vo výške cca. 58 m nad navrhovaným vedením Vplyvy nadväzujúcich stavieb a činností V tomto období sa nepredpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti nadväzujúcich stavieb v blízkosti elektrifikačnej a optimalizačnej trasy vedenia Leopoldov Nitra Šurany a cesty I/64 Nitra Komjatice. Výstavba elektrického vedenia je významným prínosom pre budovanie technoparku v Nitre v dôsledku spoľahlivosti zásobovania elektrinou Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch sú v súčasnom období irelevantné. V budúcnosti môže dochádzať k nežiadúcim vplyvom z hľadiska panoramatických výhľadov pri otváraní nových rekreačných stredísk alebo lokalít cestovného ruchu v blízkosti trasy elektrického vedenia. V jeho okolí dôjde k vylúčeniu športových činností letov na rogale, balónoch, púšťania šarkanov a leteckých modelov Vplyvy na infraštruktúru Podzemné potrubia Medzi významnejšie vplyvy zaraďujeme vplyv elektrického vedenia na izolované potrubia (vodovody, ropovody a plynovody). Dokumentácia DUR bude obsahovať potrebné výpočty interferenčných vplyvov na tieto zariadenia. 54

58 4. Hodnotenie zdravotných rizík Hygienická problematika elektromagnetických polí S rastúcim rozvojom využívania elektromagnetických (EMG) vĺn na najrozmanitejšie účely sa zvyšuje počet ľudí vystavených tomuto fyzikálnemu javu. Pri dlhodobom pôsobení EMG vĺn sa môžu objavovať subjektívne i objektívne ťažkosti u ľudí pracujúcich s generátormi EMG energie. Najznámejší je vplyv poľa na oči a reprodukčné tkanivo (u mužov), orgány nachádzajúce sa blízko povrchu tela, teda ľahko prístupné pôsobeniu EMG vĺn. Vysokému vplyvu je vystavený aj nervový a srdcovo-cievny systém, ktorý má elektricky vodivé vlastnosti. Najznámejším efektom pri pohlcovaní EMG energie biologickým materiálom je jeho ohrev. Tepelný účinok vzniká najmä pri použití pomerne veľkej intenzity poľa. Výsledný mechanizmus účinkov EMG vĺn sa nevysvetľuje rovnako. Súvisí to s tým, že nezávislých primárnych mechanizmov môže byť veľa a že pri daných parametroch poľa sa ich uplatňuje vždy niekoľko súčasne. Požiadavky Vyhlášky MZ SR č. 534/2007 o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí sa týkajú ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami vystaveniu elektromagnetického poľa na ľudský organizmus, ktoré sú spôsobené indukovanými elektrickými prúdmi, absorpciou energie a kontaktnými prúdmi. Objektivizácia expozície obyvateľstva EMG poľu od zdrojov sa bude vykonávať pred ich uvedením do prevádzky a najmenej tri roky od ich uvedenia do prevádzky. Objektivizácia sa bude vykonávať aj pri ich zmene prevádzky alebo pri zmene v okolí zdroja. Rozvod elektrickej energie je spojený so zásahom do životného prostredia človeka, ako aj ekosystémov. Je zatiaľ najmenej preskúmanou problematikou vplyvov elektromagnetického poľa. Zdrojov elektromagnetických polí je v súčasnosti množstvo a spolu tvoria v životnom prostredí tzv. elektromagnetický smog. Elektromagnetický smog je interferencia EMG polí, pričom tieto sú charakterizované elektrickým a magnetickým poľom a ich vzájomnými zmenami v čase a priestore. Vlastnosti takéhoto poľa je možné posudzovať z mnohých hľadísk, avšak ak sa sústredíme na posudzovanie vlastností a vplyvu EMG polí v okolí prenosových 110 kv alebo 400 kv vedení VVN na človeka, potom posudzovanie z praktického hľadiska redukujeme na nízkofrekvenčné polia s rôznymi intenzitami elektrického poľa a magnetickej indukcie. Celkový efekt vplyvu EMG poľa na biologické systémy sa hodnotí množstvom EMG energie. Táto závisí od výšky nominálneho napätia a vzdialenosti od zdroja poľa. V prípade vonkajších vedení 110 kv intenzita poľa závisí v hodnotenom mieste od napätia prenosu, výšky a konfigurácie vodičov a vodivých častí nad zemou a od miesta, tvaru a špecifikácii hodnoteného prostredia v okolí vodičov. Je dokázaná súvislosť medzi subjektívnymi ťažkosťami osôb a dlhodobou expozíciou v silnom EMG poli. Ako dôsledky sa objavujú bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti, únava, zmeny tlaku krvi a pulzu, bolesti v srdcovej oblasti ale aj náladovosťou (Elektrosmog info, 2016). Podľa výsledkov experimentov boli stanovené doby pobytu v priestoroch s intenzitou elektrického poľa E = 5 kv.m -1. Tab. Intenzita elektrického poľa s dobou pobytu bez zdravotných ťažkostí a bez ochranných pomôcok 55

59 E intenzita elektrického poľa (kv.m -1 ) t (minút) Do 5 neohraničené t = doba pobytu bez zdravotných ťažkostí a bez pomôcok (minút) Elektromagnetické pole 110 kv vedenia nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí zdržujúcich sa hoci aj trvalo v blízkosti elektrického vedenia. Minimálna výška vodičov od terénu je predpísaná normou STN a je 6 m. Prierez projektovaných fázových vodičov spĺňa požiadavku STN na povrchovú intenzitu elektrického poľa za normálnych atmosférických podmienok 15,4 kv/cm. Dovolené krokové a dotykové napätia podľa STN nemusia byť dodržané, pretože ide o vedenie, u ktorého ja zaistené rýchle vypínanie jednopólových skratových prúdov (do 1 s, so záložnou ochranou max. do 6 s) a zemniče uložené do vzdialenosti max. 15 m od prístupových častí stožiara. 5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na biodiverzitu a chránené územia 5.1. Chránené územia, výtvory a pamiatky Vplyvy na biodiverzitu V súvislosti s výstavbou navrhovanej činnosti a jej prevádzkou neočakávame výrazný pokles diverzity (druhovej rozmanitosti fauny a flóry). Odporúčaný variant sa navrhuje v existujúcej trase koridoru el. vedenia, čím sa nevytvára nový koridor v krajine, ktorý by predstavoval nový významný stret s faunou a chránenými územiami. Navrhovaná činnosť nemení významne biodiverzitu územia. Pokles biodiverzity v agrocenózach významne negatívne ovplyvňuje najmä používanie hnojív a chemických prípravkov v poľnohospodárstve na ničenie burín a trvalé zásahy do stanovíšť spojené s trvalým záberom pôdy pre spevnené plochy. V lesných biotopoch je trasa vedená v existujúcom koridore vedení. V prípade tohto zámeru ide o minimálne trvalé zábery pôdy pre výstavbu nových stožiarov, riešené územie bude naďalej priechodné pre suchozemské druhy živočíchov a vtáctvo, poskytovať potravné a úkrytové biotopy, biotopy pre rozmnožovanie. Prevádzka nie je zdrojom znečistenia pôdy, ovzdušia. Súčasne nedochádza k zániku porastov s výskytom chránených druhov flóry. Očakávaný vplyv stavby na biodiverzitu je akceptovateľný. Očakávaný zásah do biotopov, na ktoré je fauna adaptovaná sa neprejaví poklesom biodiverzity. Navrhovaná činnosť nepredstavuje nový významný bariérový účinok pre migráciu stredných a veľkých cicavcov a pre migráciu ostatných suchozemských živočíšnych druhov v rámci agrocenóz a lesných úsekoch, ich migračné trasy ostanú v hodnotenom území zachované. Trasa vedenia bude pre živočíchy priechodná a nebude im brániť v pohybe Vplyvy na veľkoplošné a maloplošné chránené územia, chránené oblasti Vplyvy navrhovanej činnosti na veľkoplošné a maloplošné chránené územia sa nebudú vyskytovať z dôvodu, že navrhovaná činnosť nezasahuje a v jej bližšom okolí sa nevyskytujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia (v zmysle zákona NR SR č. č. 543/

60 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). V susedstve navrhovanej činnosti sa nachádzajú maloplošné chránené územia, a to: NPR Patianska cerina národná prírodná rezervácia s 5. stupňom ochrany s rozlohou 26,5 ha nachádzajúca sa cca 2,25 km severne od navrhovanej činnosti, PP Rieka Žitava prírodná pamiatka so 4. stupňom ochrany s rozlohou 1,82 ha nachádzajúca sa cca 105 m južne od navrhovanej činnosti a CHA Park v Žitavciach chránený areál so 4. stupňom ochrany s rozlohou 4,49 ha sa nachádza cca 1,1 km severne od navrhovanej činnosti. V riešenom území platí 1. stupeň územnej ochrany prírody a krajiny. Vplyvy navrhovanej činnosti na tieto územia s ohľadom na charakter činnosti a vzdialenosť budú minimálne až nulové. Navrhovaná činnosť nezaberá a ani sa nedotýka ochranných pásiem chránených území. Riešené územie navrhovanej činnosti nezasahuje do žiadnej vodohospodársky chránenej oblasti. Zasahuje do vyhlásených pásiem hygienickej ochrany podzemných vôd (v zmysle zákona NR SR č. 384/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách) uvedených v kapitole III Vplyv na tieto oblasti nie je negatívny. Výstavbou a prevádzkou navrhovanej činnosti nebudú dotknuté kultúrne a historické pamiatky ani paleontologické, archeologické náleziská či geologické lokality situované v širšom okolí navrhovanej činnosti Vplyvy na vyhlásené územia Natura 2000 Navrhovaná činnosť nezasahuje do vyhlásených lokalít Natura V jej širšom okolí sa nachádza chránené vtáčie územie SKCHVU038 Žitavský luh o výmere 155,4 ha vo vzdialenosti cca 1,6 km v južnom smere v rámci k.ú. Kmeťovo, Veľká Maňa a Žitavce. Ďalej sú v širšom okolí navrhovanej činnosti územia európskeho významu, a to: SKUEV0176 Dvorčiansky les k.ú. Dolné Krškany (vzdialené cca 2,5 km v SV smere, o výmere 146, 84 ha), SKUEV0126 Vinodolský háj k.ú. Horný Vinodol (vzdialené cca 870 m v J smere, o výmere 21,53 ha), SKUEV0085 Dolný háj k.ú. Černík (vzdialené cca 4,25 km v J smere, o výmere 58,24 ha) a SKUEV0079 Horný háj k.ú. Černík (vzdialené cca 1,5 km v J smere, o výmere 72,98 ha). Priame vplyvy Všeobecne medzi priame vplyvy patrí priamy záber územia a biotopov, fragmentácia územia a prerušenie migračných trás. S ohľadom na charakter navrhovanej činnosti, predmet ochrany a jeho stav nepredpokladáme žiadne významné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na uvedené chránené územia Natura Nepriame vplyvy Trasovanie elektrického vedenia môže vytvárať prekážky v prelete vtákov medzi chránenými územiami. Druhy môžu byť ohrozené lanami elektrického vedenia pri dosadnutí a súčasnom dotyku na stožiare kvôli odpočinku alebo pozorovaniu koristi alebo pri love počas letu, kedy korisť ani loviace vtáky nevnímajú slabo viditeľné prekážky v okolí. S ohľadom na navrhované opatrenia a existenciu koridoru elektrického vedenia v krajine, ktoré sa doplní o novú linku nepredpokladáme žiadne významné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na uvedené chránené územia Natura

61 Vplyvy na navrhované územia Natura 2000 Z hľadiska vplyvov na nevyhlásené / pripravované územie Natura 2000 SKUEV0882 Patianska cerina je možné hodnotiť potencionálne vplyvy na toto územie z dôvodu, že toto územie nie je vyhlásené, jeho vyhlásenie sa pripomienkuje vlastníkmi dotknutých pozemkov. Vyhlásenie územia SKUEV0882 Patianska cerina podľa nášho názoru komplikuje aj skutočnosť, že je tvorené hospodárskymi lesmi, kde prebieha ťažba dreva, do pripravovaného územia zasahuje ložisko tehliarskej suroviny Tehla Trojchotár a je cez územie vedený koridor vysokého napätia. Skutočnosťou ostáva, že v prípade vyhlásenia územia SKUEV0882 Patianska cerina za územie Natura 2000 (pri opodstatnenosti jeho ochrany) bude musieť pripravovaná investícia zohľadniť túto skutočnosť. S ohľadom na navrhované opatrenia a existenciu koridoru elektrického vedenia v krajine, ktoré sa doplní o novú linku nepredpokladáme významné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na uvedené chránené územie Natura Ramsarská konvencia Hodnotené územie navrhovanej činnosti a ani jej širšie okolie nie je v prekryve s lokalitami zaradenými do zoznamu Ramsarského dohovoru o mokradiach Ochranné pásma Pri výstavbe navrhovanej činnosti bude potrebné dodržať ochranné pásma podzemných a nadzemných vedení a stavieb vymedzených STN a zákonom. 6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Prehľad očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti je uvedený v nasledujúcom prehľade: Tab.: Popis očakávaných vplyvov a známka ohodnotenia Známka hodnotenia Popis vplyvu +5 Vysoký dlhodobý, nadmerne prospešný +4 Vysoko prospešný, avšak krátkodobo alebo rozsahom obmedzený +3 Významne prospešný, je však krátkodobý na veľkom území alebo dlhodobý na malom území +2 Menej prospešný, je však krátkodobý na veľkom území alebo dlhodobý na malom území +1 Menej prospešný na obmedzenom území 0 Vplyv irelevantný -1 Menšie nepriaznivé účinky na obmedzenom území Menšie nepriaznivé účinky, krátkodobé na veľkom území, alebo dlhodobé -2 na malom území, môžu byť zmiernené ochranným opatrením alebo iným návrhom Významné nepriaznivé účinky s dlhodobým pôsobením na malom území -3 alebo s krátkodobým pôsobením na veľkom území, môžu byť zmiernené iným návrhom Vysoko nepriaznivé účinky s krátkodobým pôsobením alebo na -4 obmedzenom území -5 Vysoko nepriaznivé účinky s dlhodobým a územne rozsiahlym územím 58

62 Tab.: Prehľad očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti počas výstavby navrhovanej činnosti Vplyvy pôsobiace Rozsah vplyvu posudzovaných variantov Hodnotenie vplyvu Prvok činnosť POČAS VÝSTAVBY navrhovanej činnosti Variant V1 Variant V2 Variant V3 Variant V4 Variant V 4A Variant V5 Účinok vplyvu (P- Priamy, N nepriamy) Trvanie vplyvu (T trvalý vplyv, D dočasný vplyv) Vplyvy na obyvateľstvo 1. Pohoda života 2. Zdravotné riziká Vplyvy na prírodné prostredie 1. Horninové prostredie 2. Vplyvy na ovzdušie 3. Vplyvy na povrchové vody Stavebný ruch pri výstavbe, hlučnosť, obmedzovanie miestnej dopravy, stavenisková doprava Fragmentácia územia/bariérny účinok (obmedzenie rozvoja obcí, využívania pozemkov) Pracovné príležitosti v dotknutých sídlných útvaroch P D P T N D Hlukové zaťaženie P D Emisie zaťaženie P D Prašnosť P D Vibrácie BV BV Odpady BV BV Narušenie ložísk surovín BV BV Narušenie stability svahov BV BV Znečistenie horninového prostredia BV BV Narušenie geologického podložia BV BV Emisie volný priestor P D Zmeny prúdenia vzduchu BV BV Zmeny vlhkosti a teploty vzduchu BV BV Znečistenie povrchových vôd BV BV 59

63 4. Vplyvy na podzemné vody 5. Vplyvy na pôdu 6. Vplyvy na vegetáciu 7. Vplyvy na živočíšstvo Vplyvy na krajinu Znečistenie podzemných vôd BV BV Záber pôdy pre výstavbu el. stĺpov P T Znečistenie pôd BV BV Erózia pôd BV BV Ruderalizácia plôch BV BV Zmeny v biodiverzite BV BV Krátenie cenných biotopov P T Kontaminácia rastlín BV BV Prerušenie migračných ciest P T Ohrozenie genofondu BV BV Znehodnotenie habitatov BV BV Bariérový efekt pre avifaunu P T 1. Štruktúra krajiny Fragmentácia krajiny P T Dopravné väzby v území BV BV 2. Scenéria krajiny Vizálne vnímanie P T 3. Chránené územie prírody 4. Územný systém ekologickej stability Záber a ovplyvnenie chránených území národnej siete chránených území (NP, BV BV CHKO, PR, NPR, PP, NPP, CHA) Záber vyhlásených lokalít Natura BV BV Ovplyvnenie lokalít Ramsar BV BV Zásah do prvkov RÚSES - zmeny v prieniku P T nadregionálneho biokoridoru Zásah do prvkov RÚSES - zmeny v prieniku P T regionálneho biokoridoru Ovplyvnenie regionálnych biocentier BV BV 60

64 Urbánny komplex a využitie krajiny 1. Sídla 2. Poľnohospodárstvo 3. Lesné hospodárstvo 4. Priemysel a služby 5. Doprava 6. Služby, rekreačné priestory, cestovný ruch 7. Infraštruktúra Deliaci účinok P T Vplyvy na kultúrne pamiatky, architektúru sídla BV BV Vplyvy na archeologické náleziská BV BV Záber poľnohospodárskej pôdy P T Kontaminácia poľnohospodárskych pôd BV BV Obmedzovanie poľnohosp. výroby a výstavby objektov v P D okolí Záber plôch lesnej pôdy P T Vplyv emisií BV BV Vplyv na hospodársku úpravu lesa BV BV Deliaci účinok N T* (v prípade V1, V3, V4) Vplyvy hlučnosti, emisií a vibrácií BV BV Rozvoj priemyselných a regionálnych aktivít P T Zaťaženosť miestnych komunikácií počas výstavby N D Rozvoj služieb BV BV Vplyvy na inžinierske siete v území P T Výstavba novej infraštruktúry P T (Vysvetlivky: BV bez vplyvu, P priamy vplyv, N nepriamy vplyv, T trvalý vplyv, D dočasný vplyv) 61

65 Tab.: Prehľad očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti počas prevádzky navrhovanej činnosti Vplyvy pôsobiace Rozsah vplyvu posudzovaných variantov Hodnotenie vplyvu Prvok činnosť POČAS PREVÁDZKY navrhovanej činnosti Variant V1 Variant V2 Variant V3 Variant V4 Variant V 4A Variant V5 Účinok vplyvu (P- Priamy, N nepriamy) Trvanie vplyvu (T trvalý vplyv, D dočasný vplyv) Vplyvy na obyvateľstvo 1. Pohoda života 2. Zdravotné riziká Vplyvy na prírodné prostredie 1. Horninové prostredie 2. Vplyvy na ovzdušie 3. Vplyvy na povrchové vody Fragmentácia územia/bariérny účinok (obmedzenie rozvoja P T obcí, využívania pozemkov) Pracovné príležitosti v dotknutých sídlných útvaroch N D Zvýšenie kvality dodávky el. energie v dotknutých sídelných útvaroch po výstavbe el. vedenia P T Hlukové zaťaženie BV BV Emisie zaťaženie BV BV Prašnosť BV BV Vibrácie BV BV Odpady BV BV Narušenie ložísk surovín BV BV Narušenie stability svahov BV BV Znečistenie horninového prostredia BV BV Narušenie geologického podložia BV BV Emisie volný priestor BV BV Zmeny prúdenia vzduchu BV BV Zmeny vlhkosti a teploty vzduchu BV BV Znečistenie povrchových vôd BV BV 62

66 4. Vplyvy na podzemné vody 5. Vplyvy na pôdu 6. Vplyvy na vegetáciu 7. Vplyvy na živočíšstvo Vplyvy na krajinu Znečistenie podzemných vôd BV BV Záber pôdy pre výstavbu el. stĺpov P T Znečistenie pôd BV BV Erózia pôd BV BV Ruderalizácia plôch BV BV Zmeny v biodiverzite BV BV Krátenie cenných biotopov P T Kontaminácia rastlín BV BV Prerušenie migračných ciest P T Ohrozenie genofondu BV BV Znehodnotenie habitatov BV BV Bariérový efekt pre avifaunu P T 1. Štruktúra krajiny Fragmentácia krajiny P T Dopravné väzby v území BV BV 2. Scenéria krajiny Vizálne vnímanie P T 3. Chránené územie prírody 4. Územný systém ekologickej stability Záber a ovplyvnenie chránených území národnej siete chránených území (NP, BV BV CHKO, PR, NPR, PP, NPP, CHA) Záber vyhlásených lokalít Natura BV BV Ovplyvnenie lokalít Ramsar BV BV Zásah do prvkov RÚSES - zmeny v prieniku P T nadregionálneho biokoridoru Zásah do prvkov RÚSES - zmeny v prieniku P T regionálneho biokoridoru Ovplyvnenie regionálnych biocentier BV BV 63

67 Urbánny komplex a využitie krajiny 1. Sídla 2. Poľnohospodárstvo 3. Lesné hospodárstvo 4. Priemysel a služby 5. Doprava 6. Služby, rekreačné priestory, cestovný ruch 7. Infraštruktúra Deliaci účinok P T Vplyvy na kultúrne pamiatky, architektúru sídla BV BV Vplyvy na archeologické náleziská BV BV Záber poľnohospodárskej pôdy P T Kontaminácia poľnohospodárskych pôd BV BV Obmedzovanie poľnohosp. výroby a výstavby objektov v BV BV okolí Záber plôch lesnej pôdy P T Vplyv emisií BV BV Vplyv na hospodársku úpravu lesa BV BV Deliaci účinok L T* (v prípade V1, V3, V4) Vplyvy hlučnosti, emisií a vibrácií BV BV Rozvoj priemyselných a regionálnych aktivít P T Zaťaženosť miestnych komunikácií počas údržby BV BV trasy el. vedenia Rozvoj služieb BV BV Vplyvy na inžinierske siete v území P T Výstavba novej infraštruktúry P T (Vysvetlivky: BV bez vplyvu, P priamy vplyv, N nepriamy vplyv, T trvalý vplyv, D dočasný vplyv) 64

68 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Navrhovaná činnosť nepresahuje štátne hranice Slovenskej republiky. 8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok) V predchádzajúcich kapitolách boli popísané vplyvy navrhovanej činnosti. Nepredpokladáme vznik takých vyvolaných súvislostí, ktoré by mohli spôsobiť vplyvy v dotknutom prostredí s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia a vzhľadom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok v riešenom území a jeho okolí. Stavba elektrického vedenia a jeho činnosť nevyvoláva žiadne súvislosti k zhoršeniu stavu životného prostredia dotknutého územia. Očakávané vyvolané investície nebudú vo všetkých variantoch predstavovať nadväzujúce stavby charakteru preložiek a úprav inžinierskych sietí a komunikácií. 9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Riziká počas výstavby Stavba musí byť realizovaná pod trvalým dohľadom stavebného dozoru. Počas výstavby môžu vznikať málo pravdepodobné, v minimálnom rozsahu a aj to bežné riziká, nehody súvisiace priamo so stavebnou činnosťou. Ich vylúčenie je podmienené dodržiavaním platných právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Riziká počas prevádzky V štandardnej prevádzke elektrického vedenia je možné konštatovať, že budú v maximálnej miere eliminované riziká vzniku prevádzkových nehôd, havárií a mimoriadnych udalostí možných nepriaznivých vplyvov na zdravie človeka a okolité životné prostredie. 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie V procese environmentálneho hodnotenia sme identifikovali všetky významné vplyvy, ktorých riešenie si vyžaduje prijať ochranné a kompenzačné opatrenia. Opatrenia sú navrhnuté tak, aby boli splnené predpísané limity. V prípadoch, kde opatrenia nie sú špecifikované zákonnými pravidlami, sa odporúča zníženie negatívnych vplyvov. Vo všetkých prípadoch je potrebné pri odporúčaní ochranných opatrení vziať do úvahy aj ich cenu. V prípadoch, pri ktorých je potrebné splniť zákonné opatrenia, je potrebné uvažovať o účinnom riešení pri maximálnej efektívnosti Územnoplánovacie opatrenia Zapracovať do územnoplánovacích dokumentácií trasu elektrického vedenia 2x110 kv. Ide o opatrenie po ukončení výstavby. 65

69 10.2. Technické opatrenia Opatrenia počas výstavby V priebehu realizácie výstavby musia byť dodržané pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (nutné dodržiavať hygienické a bezpečnostné právne predpisy a normy). Ešte pred začiatkom výkopových prác vytýčiť a overiť všetky existujúce podzemné siete technickej infraštruktúry. Akékoľvek zemné práce musia byť vykonávané so zvýšenou opatrnosťou, aby nedošlo k porušeniu sietí a ich izolácie Opatrenia počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Doprava Pri križovaní a súbehu elektrického vedenia s cestnými komunikáciami I., II., III. kategórie a pre situovanie stožiarov v blízkosti týchto ciest je povinnosť rešpektovať STN Z hľadiska leteckej dopravy povolí Letecký úrad, na základe žiadosti investora, výnimku z ochranných pásiem Letiska Nitra pre umiestnenie a realizáciu Variantov 1, 3, 4 použitie stavebných mechanizmov pri ich realizácii, ale to len za predpokladu, že stožiare vedenia trasy A3 - A5 nebudú presahovať výšku stožiarov existujúceho vedenia. Pre časť stožiarov pri Variantoch 1, 2 a 4 bude stanovené denné letecké prekážkové značenie. V prípade odporúčaného variantu 4A je potrebné požiadať letecký úrad o výnimku z ochranných pásiem Letiska Nitra, resp. pre konkrétne kolízne stožiare navrhovaného vedenia. Realizovať denné prekážkové značenie a markéry. Odporúčané denné prekážkové značenie a markéry pre Variant 4A: Odporúčané prevádzkové značenie pre odporúčaný variant 4A Stožiare označiť striedavými kontrastnými pruhmi. Pruhy musia byť kolmé na najdlhší rozmer a musia mať šírku približne 1/7 najdlhšieho rozmeru alebo 30 m, podľa toho čo je menšie. Farby pruhov musia kontrastovať so svojím pozadím. Musia byť oranžové a biele okrem prípadov, keď tieto farby nie sú na danom pozadí výrazné. Pruhy na okrajoch objektu musia byť tmavej farby. Denným prekážkovým značením sa odporúča označiť len vrchnú polovicu stožiarov. Použité markéry by mali mať nasledovné charakteristiky: Markér by mal byť jednofarebný. Ak sú markéry bielej a červenej farby alebo bielej a oranžovej farby, mali by byť umiestnené striedavo. Vybraná farba by mala kontrastovať s pozadím, na ktorom bude markér pozorovaný. Vzdialenosť medzi susednými markérmi alebo medzi markérom a nosným stožiarom musí byť primeraná priemeru markéru, požiadavky na vzdialenosti sú uvedené v časti Denné prekážkové značenie a markéry v Doplnku č. 1 Letecko prevádzkového posúdenia (JHM consult, s.r.o. 06/2017) v prílohe tohto zámeru. V prípade variantu 4A požiadať aj prevádzkovateľa /majiteľa letiska Nitra o súhlasné 3stanovisko k udeleniu výnimky z ochranných pásiem letiska Nitra, ktoré sa následne doručí na Dopravný úrad ako podklad k udeleniu výnimky zo strany Dopravného úradu. Ak budú pri výstavbe konkrétnej varianty stavby použité žeriavy, ktoré by svojimi ramenami presiahli stanovené OP tohto letiska, bude potrebné v rámci žiadosti na Dopravný úrad o udelenie výnimky z týchto ochranných pásiem pre danú stavbu, podať žiadosť aj o udelenie výnimky na použitie týchto žeriavov počas výstavby. 66

70 Infraštruktúra Križovanie navrhovanej činnosti 2x110 kv s ropovodným potrubím je nutné vykonávať tak, aby stožiare boli osadené od osi potrubia ropovodu na vzdialenosť 20 m. Križovanie je nutné vykonať kolmo na os potrubia ropovodu. Pri výkopových prácach v ochrannom pásme potrubia je nutné venovať pozornosť tomu, aby nedošlo k poškodeniu zariadenia na trase, ako sú prepojovacie objekty, vývody KAO, orientačné stĺpy, zariadenie katódovej ochrany. Prechody cez potrubia ropovodu je nutné zriaďovať na predtým vytýčenom mieste, ktoré je nutné spevniť cestnými betónovými panelmi pre prechod ťažkých mechanizmov, zvlášť ak prechod je používaný pri stavebných prácach v období, keď je rozmočený terén a môže dôjsť v mieste kríženia príjazdovej cesty a potrubia k zapadnutiu stavebného stroja. Prechod pre ťažké mechanizmy musí byť spevnený cestnými betónovými panelmi, a to od osi potrubia na jednu i druhú stranu po 5 m, v celej šírke vozovky jeden panel musí prekrývať os potrubia. Prechody je potrebné odsúhlasiť. Odpady na stavbe Realizátor výstavby elektrického vedenia musí zabezpečiť likvidáciu odpadov vzniknutých pri stavbe podľa zistených druhov odpadov v rámci platnej legislatívy. Vzniknutý odpad z výkopových prác monitorovať na prítomnosť škodlivých látok a podľa výsledkov ho zneškodniť v súlade s platnou legislatívou. Ide o opatrenia počas výstavby. Čistota okolia stavby Dôrazne sledovať a zabezpečiť čistenie vozidiel vychádzajúcich zo staveniska. V zmysle cestného zákona zabezpečovať čistotu znečisťovaných komunikácií v dôsledku prechádzania mechanizmov. Výkopové práce v blízkosti drevín navrhujeme vykonať citlivo, poškodené dreviny ošetriť a výkopy v blízkosti koreňového systému čo najskôr zasypať. Oplotiť celé stavenisko z dôvodov šírenia negatívnych vplyvov do okolia a pre zabezpečenie zákazu vstupu náhodných chodcov na stavenisko. Poľnohospodárstvo Umiestnenie stožiarov smerovať tak, aby nedochádzalo k zbytočnej parcelácii väčších honov. Nové stožiare umiestňovať podľa možnosti tak, aby boli v blízkosti existujúcich poľných ciest a aby čo najmenej narúšali obrábanie poľnohospodárskej pôdy a čo najmenej zasahovali do lesnej pôdy. Porušené odvodňovacie zariadenia melioračných sústav opraviť do pôvodného stavu. Rekultivácia pôd Navrhnúť spôsoby rekultivácie dočasne zabratých plôch pôdy po vybudovaní elektrického vedenia, ktoré sú modifikované ďalším spôsobom ich využívania. Zabezpečiť rekultiváciu staveniska po výstavbe elektrického vedenia. Ide o opatrenia po ukončení výstavby. 67

71 Povrchové a podzemné vody V priebehu výstavby zabezpečiť, aby nasadené stroje a strojné zariadenia stavby neznečisťovali a neznižovali kvalitu povrchových a podzemných vôd lokality, resp. obcí. Zabezpečiť a v priebehu výstavby dodržiavať bezpečnostné predpisy pri manipulácii s ropnými látkami a kontrolovať stav mechanizačných prostriedkov. Zabezpečiť nepriepustnosť konštrukcie voči prieniku podzemnej vody do priestoru stavebnej jamy. Zabezpečiť, aby navrhované sociálne zariadenia staveniska, jeho odpadové vody a odpadové vody z navrhovaných technologických procesov. Vodné hospodárstvo Pri križovaní tokov a hrádzí je nutné dodržať ochranné pásmo vodného toku a hrádze v min. šírke 5 m a stožiare elektrického vedenia umiestniť mimo ohradený priestor. Súčasne je nutné dodržať minimálnu výšku previsu elektrického vedenia nad korytom a ochrannými hrádzami v zmysle STN Ochrana rastlinných spoločenstiev Zabezpečiť maximálnu starostlivosť v procese výstavby, najmä pri preprave v teréne, po poľných cestách, pri výjazdoch z ciest na terén, resp. doprave pásovým traktorom. Uvedené miesta určiť až po obhliadke s možnosťou posunu stožiarov. Šírku týchto pracovných trás minimalizovať a šírku dodržať. Ide o opatrenia počas výstavby. Počas údržby navrhovanej prevádzky v jej ochrannom pásme navrhujeme selektívny výrub, pri ktorom dreviny a kry do výšky 3 m budú ponechané kvôli zachovaniu habitatov pre hniezdenie vtákov. Ochrana avifauny Realizovať opatrenia pre zníženie rizika kolízie vtáctva s navrhovaným elektrickým vedením v zmysle platnej legislatívy. Archeologické náleziská V prípade, že počas výkopových prác bude nájdené archeologické nálezisko, je podľa platného zákona o ochrane pamiatok navrhovateľ a dodávateľ stavby povinný zabezpečiť realizáciu archeologického prieskumu Bezpečnostné opatrenia Povinnosťou investora a stavebného dozoru je vytvoriť na stavbe podmienky na zaistenie bezpečnosti pracovníkov v zmysle platných zákonov, nariadení a vyhlášok. Navrhované činnosti (stavebné dvory) budú mať spracovaný projekt požiarnej ochrany a budú vybavené protipožiarnym vybavením a ochranou. Prevádzkovateľ vypracuje prevádzkový poriadok a havarijný plán. Navrhované protipožiarne zariadenia budú rešpektovať STN

72 Vypracovať Program odpadového hospodárstva a zaradiť doň v čo najvyššej miere recykláciu použitých materiálov a využitie odpadu s cieľom minimalizovať množstvo skládkovaného odpadu Kompenzačné opatrenia Kompenzačným opatrením sú náhrady za výrub existujúcich drevín a zábery biotopov, ktoré budú riešené v rámci platnej legislatívy Iné opatrenia Medzi iné opatrenia je možné zaradiť štandardné dodržiavanie platných technických, technologických, organizačných a bezpečnostných predpisov súvisiacich s navrhovaným druhom činností, ako aj protipožiarne opatrenia počas výstavby aj prevádzky navrhovaných činností Vyjadrenia k technicko ekonomickej realizovateľnosti Navrhované opatrenia sú z technického aj ekonomického hľadiska realizovateľné. 11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala V prípade, že sa navrhovaná činnosť nezrealizuje, zostane riešené územie v súčasnom stave so súčasnými vstupmi a výstupmi do všetkých zložiek životného prostredia, ktorého charakteristika a popis sa nachádzajú v kapitole III. Nerealizáciou navrhovanej činnosti nedôjde k výstavbe nového elektrického vedenia 2x110 kv. Potenciál už existujúceho koridoru elektrických vedení by zostal nevyužitý. V Nitrianskom regióne dôjde v blízkej budúcnosti k zvýšeniu odberu elektrickej energie, čo pri jeho nezabezpečení, bude negatívne vplývať na rozvoj a ekonomickú stabilitu regiónu Nitry. V prípade nerealizácie navrhovanej činnosti nedôjde ku stabilizácii rozvodnej siete a k zabezpečeniu jej spoľahlivosti v regióne Nitra. 12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou ÚPD a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Pri posúdení súladu navrhovanej činnosti, a to výstavby nového vedenia 2x110 kv Nitra Čermáň - Veľký Ďur, vychádzame z dokumentácie Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja, kapitola 15, v ktorom je navrhovaná činnosť zakomponovaná (AUREX, 2012): V rámci rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja je nasledovný respektíve plánovaný zámer rozvoja elektrizačnej distribučnej sústavy (vedenia VVN) Realizácia dvojlinky 2x110 kv v súčasnom koridore Veľký Ďur Nitra Čermáň. V dotknutom území navrhovanej činnosti územné plány staršieho dáta dotknutých obcí rešpektovali existujúce koridory elektrických vedení. Nové územné plány trasu navrhovaného vedenia preberajú podľa vyššie uvedenej citovanej dokumentácie. 69

73 Tab.: Prehľad územnoplánovacích dokumentácií v trase navrhovanej činnosti. Názov ÚPD Spracovateľ Rok vyhotovenia Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja AUREX spol. s r.o. Bratislava 2012 Územný plán mesta Nitry SAN HUMA 90, Nitra 2003 Územný plán obce Cabaj Čápor NEUTRA, Nitra 2011 Zmena a doplnok č. 1 k ÚPO zo dňa NEUTRA, Nitra 2013 Územný plán obce Mojmírovce NEUTRA, Nitra 2007 Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN obce NEUTRA, Nitra 2013 Územný plán obce Štefanovičová STAPRING, Nitra 2009 Územný plán obce Veľký Kýr CONSULTING, Nitra 2008 Územný plán obce Branč AVENÝR, Nitra 1996 Územný plán obce Ivanka pri Nitre Ing. arch Hrušovský, Nitra 2008 Územný plán obce Veľký Ďur K2 ateliér, Nitra 2015 Na základe vyššie uvedeného môžeme konštatovať, že hodnotená činnosť vo svojom funkčnom prevedení nie je v rozpore s platným územným plánom Nitrianskeho samosprávneho kraja. 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov Pre predloženú dokumentáciu EIA platia ustanovenia zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalší postup je uvedený v citovanom zákone. 70

74 V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom) 1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu Predkladaný zámer je riešený variantne Variant 1, Variant 2, Variant 3, Variant 4, doplnený Variant 4A a Variant 5. Pre porovnanie variantov, ako aj pre návrh optimálneho variantu, boli v rámci hodnotenia vplyvov použité tieto kritériá: vplyvy na obyvateľstvo zaťaženie územia hlukom a emisiami počas výstavby, blízkosť trasovania elektrického vedenia k urbanizovaným územiam, vplyvy na prírodné prostredie prvky ÚSES, podzemná a povrchová voda, biotické zložky, geomorfologické pomery, vplyvy na krajinu štruktúra a scenéria krajiny, vplyvy na urbánny komplex vplyvy na dopravu, priemyselné zóny, existujúcu cestnú sieť, rekreáciu a cestovný ruch, dĺžka vedenia, celkové orientačné náklady vedenia. Okrem týchto variantov sme v predloženom zámere posudzovali aj variant nulový, t.j. stav, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala. 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty Nulový variant (súčasný stav) V prípade, že sa navrhovaná činnosť nezrealizuje, zostane riešené územie v súčasnom stave so súčasnými vstupmi a výstupmi do všetkých zložiek životného prostredia, ktorého charakteristika a popis sa nachádzajú v kapitole III. Nerealizáciou navrhovanej činnosti nedôjde k výstavbe nového elektrického vedenia 2x110 kv. Potenciál už existujúceho koridoru elektrických vedení by zostal nevyužitý. V Nitrianskom regióne dôjde v blízkej budúcnosti k zvýšeniu odberu elektrickej energie, čo pri jeho nezabezpečení, bude negatívne vplývať na rozvoj a ekonomickú stabilitu regiónu Nitry. V prípade nerealizácie navrhovanej činnosti nedôjde ku stabilizácii rozvodnej siete a k zabezpečeniu jej spoľahlivosti v regióne Nitra. 71

75 Porovnanie Variantu 1, Variantu 2, Variantu 3, Variantu 4, Variantu 5 a doplneného variantu 4A V nasledujúcej charakteristike jednotlivých variantov sú použité označenia lomových bodov navrhovanej činnosti podľa grafickej dokumentácie. Všetky varianty sú v úseku lomových bodov A8 až A14 Rz 110 kv Veľký Ďur identické s technickým riešením a trasovaním. Variantnosť je preto hodnotená na úseku lomových bodov A1/B1 A8/C4/D3. VARIANT 1 Tr Nitra Čermáň - A1 A2 A3 A4 A5 A6 A7 A8 A9 A10 A 11 A12 A13 A14 - Rz 110 kv Veľký Ďur. Dĺžka vedenia je 35,3 km. Variant 1 prechádza územím budúceho priemyselného parku Nitra, vinicami v k.ú. Dolné Krškany, urbanizovaným územím obce Branč a lesným celkom v k.ú. Tehla. VARIANT 2 Tr Nitra Čermáň - A1 B1 B2 B3 B4 A4 A5 - A6 A7 A8 A9 A10 A 11 A12 A13 A14 - Rz 110 kv Veľký Ďur. Dĺžka vedenia je 35,3 km. Variant 2 prechádza vinicami v k.ú. Dolné Krškany, urbanizovaným územím obce Branč, v k.ú. Cabaj Čápor územím schváleného zámeru IBV a lesným celkom v k.ú. Tehla. VARIANT 3 Tr Nitra Čermáň - A1 A2 A3 A4 C1 C2 C3 C4 A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 - Rz 110 kv Veľký Ďur. Dĺžka vedenia je 36,9 km. Variant 3 prechádza územím budúceho priemyselného parku Nitra, vinicami v k.ú. Dolné Krškany a lesným celkom v k.ú. Tehla. 72

76 VARIANT 4 Tr Nitra Čermáň - A1 A2 A3 A4 A5/D1 D2/C3 A8/C4/D3 A9 A10 A11 A12 A13 A14 - Rz 110 kv Veľký Ďur. Dĺžka vedenia je 36,3 km. Variant 4 prechádza územím budúceho priemyselného parku Nitra, vinicami v k.ú. Dolné Krškany a lesným celkom v k.ú. Tehla. VARIANT 5 Tr Nitra Čermáň - A1 B1 B2 B3 B4 A5/D1 D2 D3/A8 A9 A10 A11 A12 A13 A14 - Rz 110 kv Veľký Ďur. Dĺžka vedenia je 36,3 km. Variant 5 prechádza lesným celkom v k.ú. Tehla. Je trasovaný mimo budúceho priemyselného parku Nitra, prechádza poza vinice v k.ú. Dolné Krškany a je odklonený od urbanizovaného územia záhradkárskej osady obce Branč. VARIANT 4A doplnený variant Tr Nitra Čermáň - A1*- A2* - A3* - A4* - A5* - A4 A5/D1-D2-D3/C4/A8-A9-A10-A11- A12-A13-A14 - Rz 110 kv Veľký Ďur. Dĺžka vedenia je 36,3 km. Variant 4A je do zámeru EIA doplnený na základe Výzvy Okresného úradu Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa a stanoviska dotknutej obce Nitra (Mestský úrad v Nitre, Útvar hlavného architekta č. 6029/2017 zo dňa ), pozri stanoviská v prílohe. Novonavrhovaná odporúčaná trasa variantu 4A je s ohľadom na funkčné využitie a budúci rozvoj v priemyselnom parku v katastrálnom území Horných a Dolných Krškan, ako aj navrhovanú rekonštrukciu časti pôvodného vzdušného vedenia 2x110 kv odklonená smerom k zastavanému územiu Dolné Krškany a letisku Nitra medzi lomovými bodmi A1* a A2*. Z hľadiska zásahu do lokality viníc v k.ú. Krškany je tento variant vhodnejší v porovnaní s variantom V1, keďže kratším úsekom cca 490 m prechádza v súbehu s pôvodnou trasou el. vedenia medzi lomovými bodmi A1* a A2*. Ďalej trasa obchádza túto lokalitu, a teda významne nezasahuje do jej budúceho využívania lokality záhrad s vinicami narozdiel od variantu V1. 73

77 Variant 4A Obr.: Optimálny variant 4A Celkové orientačné náklady a dĺžka vedenia Variant V ,3 km Variant V ,3 km Variant V ,9 km Variant V ,3 km Variant V4A ,3 km Variant V ,3 km Verbálne porovnanie variantov VARIANT 1 Variant 1 dosahuje dĺžku v lomových bodoch Tr Nitra Čermáň A8 12,8 km, z toho je trasovaný v dĺžke 3,3 km v území budúceho priemyselného parku v Nitre, trasa následne križuje územie vinohradov v dĺžke 900 m. V úseku lomových bodov A6 A7 v k.ú. Branč pretína územie vinohradov s lokalitou záhradných a chatkových objektov, okrem toho v tomto úseku je trasovaná existujúca linka 110 kv. Variant 1 je trasovaný v ochrannom pásme Letiska Nitra. Výnimku z ochranných pásiem letiska musí investor požiadať Letecký úrad SR pre umiestenie a realizáciu Variantu 1. 74