Dunajské luhy. Divočina na Dunaji. a projekt na záchranu lužných lesov. Foto: B. Molnár

Transcription

1 Dunajské luhy Divočina na Dunaji a projekt na záchranu lužných lesov Foto: B. Molnár

2 Úvod Obrovská sila Dunaja umožnila v lužných lesoch vývoj rozmanitých foriem života. Vytvorila spleť riečnych ramien, močiare a ostrovy porastené bujnými lesmi s lianami a popínavými rastlinami, s tisíckami rastlinných a živočíšnych druhov. Lužné lesy sú obdobou tropických dažďových pralesov v strednej Európe. Slovensko-maďarský úsek Dunaja, s rozsiahlou sústavou riečnych ramien, predstavuje v stredoeurópskych podmienkach výnimočné prírodné prostredie. Dunaj je medzinárodne významným biokoridorom, ktorým pravidelne sezónne migrujú početné druhy rýb, vtákov a iných živočíchov. Zo 172 km dlhého slovenského úseku Dunaja je z hľadiska ochrany prírody najhodnotnejší úsek od Bratislavy po Zlatnú na Ostrove s vyvinutým ramenným systémom, rozsiahlymi komplexami lužných lesov a aluviálnych lúk. Ramenná sústava, ktorá sa vytvorila v minulých storočiach, sa zachovala len sčasti a to predovšetkým v úseku od Dobrohošte po Sap. Územie dunajských luhov patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám a vyznačuje sa bohatosťou vodných, mokraďných a lesných ekosystémov s vysokou druhovou rozmanitosťou. Foto: P. Áč Foto: Z. Fűzfa. (

3 Foto: Z. Fűzfa. ( Prírodné pomery Dunajské lužné lesy sa rozprestierajú na rovine, avšak v rámci niekoľkých výškových metrov je tu bohato členený reliéf pozostávajúci z agradačných valov a akumulačných depresií, ktorý je popretkávaný bohatou sieťou riečnych ramien. Pravé tieto drobné rozdiely vo výške terénu spolu s vysokou hladinou podzemnej vody, periodickými záplavami a rôznymi typmi substrátu vytvára na malej ploche veľmi pestrú mozaiku rozmanitých biotopov. Navyše vďaka dynamickému pôsobeniu záplav a pomerne rýchlym zmenám pôsobenia rôznych ekologických faktorov je táto mozaika v neustálej premene. Nachádzajú sa tu vlhké močiarne spoločenstvá, trstiny, mäkké a tvrdé lužné lesy, prietočné ramená, slepé ramená spojené s Dunajom iba jedným koncom a mŕtve ramená oddelené od rieky úplne. Okrem toho na vrcholoch štrkových náplavov vznikli veľmi suché lesostepné spoločenstvá. Foto: J. Šíbl Dynamika riečnych ekosystémov Prirodzenou vlastnosťou lužných lesov (a súvisiacich mokraďných a lesostepných biotopov) je ich veľká dynamika dokonca sú od riečnej dynamiky priamo závislé. Medzi dynamické procesy prebiehajúce v lužnej krajine patria opakujúce sa záplavy, ale aj suchá, vytváranie nových riečnych korýt, postupné zanášanie ramien, premodelovávanie reliéfu. Keby táto dynamika prestala existovať, všetky lužné biotopy by sa postupne menili, až by došlo k ich nahradeniu normálnymi, od rieky nezávislými lesmi. Tieto spoločenstvá by boli podstatne jednotvárnejšie a stabilnejšie.

4 Lesostep na ostrove Kopáč Foto: R. Kúdela Veľkolélsky ostrov Foto: M. Kúdela Prirodzený breh Dunaja Foto: T. Kušík Rastlinstvo a biotopy Lužný les je ekosystém bytostne viazaný na vodu. Typ lužného lesa určuje výška hladiny podzemnej vody a záplavy. Lužný les prirodzene vzniká na nových riečnych náplavoch. Tie zarastajú súvislým porastom zmladenia vŕb. Holé riečne nánosy sa rýchlo menia na súvislý les. Na najvlhkejších miesta, ktoré sú najviac a najdlhšie zaplavované sa vytvára tzv. mäkký luh (lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, 91E0*). Stromové poschodie tvoria vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba), topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra), topoľ sivý (Populus x canescens), brest väzový (Ulmus laevis) a vŕba trojtyčinková (Salix triandra). Kroviny zastupujú vŕba purpurová (Salix purpurea), svíb krvavý (Swida sanguinea), baza čierna (Sambucus nigra), a iné. V bylinnom podraste dominuje žihľava dvojdomá (Urtica dioica), ostružina ožinová (Rubus caesius), mäta vodná (Mentha aquatica) a ďalšie. Tvrdý luh (lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek, 91F0) sa viaže sa na vyššie a relatívne suchšie polohy, kde ich zriedkavejšie a najmä časovo kratšie ovplyvňujú periodicky sa opakujúce záplavy, alebo kolísajúca hladina podzemnej vody. Stromové poschodie reprezentujú jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), brest hrabolistý (Ulmus minor), čremcha obyčajná (Padus avium), brest väz (Ulmus laevis), dub letný (Quercus robur), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a javor poľný (Acer campestre). Medzi krovinami nájdeme svíb krvavý (Swida sanguinea), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Eonymus europaeus), kalinu obyčajnú (Viburnum opulus), a iné. Bylinné poschodie je typické najmä svojim jarným aspektom kvitnúce koberce snežienok jarných (Galanthus nivalis), scíl (Scila bifolia, Scila vindobonensis) a porasty cesnaku medvedieho (Allium ursinum). Na ešte suchších miestach, najmä v oblasti Biskupických luhov sa nachádzajú tiež karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy (91G0*), teplomilné panónske dubové lesy (91H0*) a eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku (91I0*). Na najextrémnejších stanovištiach na náplavoch hrubozrnného štrku vznikajú tzv. dunajské lesostepi (Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae), 6210*). Lužný les závislý od vody zrazu priamo prechádza do krajiny, vzhľadom pripomínajúcej africkú savanu. Štrky vystupujúce vysoko nad úroveň hladiny podzemnej vody, neumožňujú kapilárne vzlínanie vody z podložia.

5 Stromy zastupujú ojedinelé duby letné (Quercus robur) alebo pokrútené topole čierne (Populus nigra), rastúce na okraji svojich možností. Hojnejšie tu rastú kry, hlavne hloh jednosemený (Crataegus monogyna). V bylinnej vrstve sú zastúpené vysoké trávy, napr. mrvica perovitá (Brachypodium pinnatum), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia) a ďalšie. Významný je výskyt viacerých druhov vzácnych orchideí vstavač vojenský (Orchis militaris), vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač ploštičný (Orchis coriophora), vstavač počerný (Orchis ustulata) a unikátna, na jeseň kvitnúca orchidea pokrut jesenný (Spiranthes spiralis), ktorá má najvýznamnejšie lokality svojho výskytu na Slovensku práve v dunajských luhoch. Celkovo je v dunajských luhoch evidovaných 13 biotopov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany navrhovaných území európskeho významu. Okrem vyššie uvedených sú to tieto biotopy: Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.( 3270), Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea (3130), Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár (3140), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510). Vstavač obyčajný Foto: R. Kúdela Rezavka aloovitá Foto: R. Kúdela Vstavač ploštičný Foto: K. Vidékyová Bleduľa letná Foto: M. Boďová

6 Živočíšstvo Veľká rozmanitosť prírodných podmienok a rastlinných spoločenstiev sa odráža aj v početnom zastúpení druhov fauny. V záujmovom území nachádzajú vhodné podmienky druhy vodné, mokraďové, druhy listnatých lesov i druhy lesostepí. Rôzne typy lesných spoločenstiev, od mäkkého luhu po xerofilné dubiny, ešte viac zvyšujú túto diverzitu. Druhovo najpočetnejšia je fauna hmyzu. Medzi nápadný hmyz lužného lesa patria vážky, ktorých sa tu vyskytuje niekoľko desiatok druhov. Typickými sú na prúdiace vody viazané klinovky masovo sa vyskytujúca klinovka obyčajná (Gomphus vulgatissimus) aj vzácnejšie druhy klinovka hadia (Ophiogomphus cecilia) a klinovka žltonohá (Gomphus flavipes). Typickým druhom veľkých mŕtvych ramien je vážka dvojškvrnná (Epitheca bimaculata), ktorej ťažisko výskytu na Slovensku je práve okolo Dunaja a zistená tu bola početná populácia celoeurópsky silno ohrozenej vážky Leucorrhinia caudalis. Medzi chrobákmi zaujmú najmä tie najväčšie v starých stromoch žije napríklad fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) a tiež najväčší európsky chrobák, roháč obyčajný (Lucanus cervus). Zaujímavé sú však aj iné druhy, napríklad drobný, v pôde žijúci drobčík Thinobius korbeli, druh objavený a doposiaľ známy len z dunajských lužných lesov na Slovensku. Sumec veľký Foto: P. Áč Fuzáč vŕbový Foto: M. Kúdela Pôvodný dunajský kapor sazan Foto: P. Áč Vážka Leucorrhinia caudalis Foto: M. Kúdela

7 Veľmi bohatá je aj fauna rýb, čo je dôsledkom jedinečnej kombinácie rozsiahlosti vodných plôch a ich rôznorodosti, od prudko tečúcich, cez pomaly tečúce, stojaté, rôzne zarastené a vysychajúce vodné plochy. Z hľadiska ochrany prírody je zaujímavý napríklad pôvodný divý kapor, tzv. sazan (Cyprinus carpio), v menších a vysychajúcich mokradiach, kde už iné ryby neprežívajú, sa vyskytuje vzácny blatniak tmavý (Umbra krameri). V hlavnom toku Dunaja žije z druhov vyžadujúcich prúdiace úseky napr. hlavátka podunajská (Hucho hucho). Pozoruhodná je aj zo slovenského úseku Dunaja ako nový druh v roku 1974 opísaná hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni). Prostredie lužných lesov a periodických mokradí je ideálnym pre obojživelníky. Dodnes sa tu zachovali bohaté liahniská väčšiny našich druhov. Rôzne, aj menšie vody využíva na rozmnožovanie mlok obyčajný (Triturus vulgaris), zriedkavejšie vo väčších mokradiach žije mlok dunajský (Triturus dobrogicus). Rosnička zelená (Hyla arborea) ako dospelá obýva aj kry a stromy v lužnom lese, často aj ďalej od vody. Podobne mimo vodného prostredia žijú aj dospelé skokany štíhle (Rana dalmatina) a skokany ostropyské (Rana arvalis) tieto však nenájdeme na stromoch, ale v lesnom podraste. Naopak, skokan krátkonohý (Rana lessonae), skokan zelený (Rana kl. esculenta) a skokan rapotavý (Rana ridibunda) trávia väčšinu svojho života vo vodných plochách. Na plytké bohato zarastené vody je viazaná kunka červenobruchá (Bombina bombina). Hlbšie vody vyhľadávajú na rozmnožovanie ropucha obyčajná (Bufo bufo) a hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus). Väčšie plytké mláky zasa obľubuje ropucha zelená (Bufo viridis). Hrabavka škvrnitá Foto: J. Šíbl Užovka stromová Foto: A. Chudý Z plazov sa tu najčastejšie a v podstate všade vyskytuje užovka obojková (Natrix natrix). Oveľa zriedkavejšia je užovka fŕkaná (Natrix tessellata), úzko viazaná na vodné plochy, keďže jej hlavnou potravou sú malé rybky. K vzácnejším druhom plazov patrí užovka stromová (Elaphe longissima) a užovka hladká (Coronella austriaca), obe možno najčastejšie stretnúť najčastejšie v blízkosti lesných okrajov a na lesostepných biotopoch. Rosnička zelená Foto: V. Vongrej

8 Volavka biela Foto: M. Bohuš Kormorán veľký Foto: J. Svetlík Oblasť dunajských luhov je osobitne významná aj pre vtáky. Najviac ich žije v starých lesných porastoch domácich drevín, ktoré im poskytujú ideálne podmienky na hniezdenie. Preto tu niektoré druhy ako napríklad penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), vrabec poľný (Passer montanus), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), kukučka jarabá (Cuculus canorus) alebo ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) dosahujú veľmi vysoké hniezdne hustoty, neporovnateľné s bežnými lesmi u nás. Z množstva druhov sú zaujímavé napríklad druhy viazané na staré pralesovité porasty ako krutihlav hnedý (Jynx torquilla), ďateľ čierny (Dryocopus martius), sýkorka čiernohlavá (Parus montanus) a muchár sivý (Muscicapa striata). Prítomnosť vody a pobrežných porastov zasa podmieňuje výskyt druhov ako kúdelníčka lužná (Remiz pendulinus), trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) a svrčiak riečny (Locustella fluviatilis). Na starých stromoch na pokojných skrytých miestach hniezdi bocian čierny (Ciconia nigra). Lužné lesy sú domovom typického dravca lužných lesov haje tmavej (Milvus migrans). Haja tmavá hniezdi vysoko na stromoch na odľahlých miestach, najradšej na neprístupných ostrovoch. Živí sa samozrejme okrem bežných drobných hlodavcov aj zdochlinami, ktoré vyhľadáva často na vode a pokiaľ má možnosť, priživuje sa na rybách v hniezdnych kolóniách volaviek a kormoránov. Celá dunajská oblasť predstavuje dôležité zimovisko vodných druhov a významné odpočinkové miesto počas ich jarných a jesenných migrácií. Vo veľkých množstvách sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a najmä viaceré druhy kačíc. Vysoké koncentrácie vodného vtáctva a rýb priťahujú aj nášho najväčšieho dravca orliaka morského (Haliaeetus albicilla). Mláďa volavky popolavej Foto: M. Kúdela Rybár riečny Foto: J. Svetlík

9 Jelenica v dunajskom ramene Foto: J. Svetlík Z cicavcov sa tu vyskytujú takmer všetky druhy typické pre oblasť listnatých lesov jež bledý (Erinaceus concolor), kuna lesná (Martes martes), líška obyčajná (Vulpes vulpes), jazvec lesný (Meles meles), srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scropha), jeleň obyčajný (Cervus elaphus). V dutinách starých stromov nachádzajú svoje úkryty netopiere netopier hrdzavý (Nyctalus noctula), netopier pozdný (Eptesicus serotinus), netopier vodný (Myotis daubentoni), netopier hvízdavý (Pipistrellus pipistrellus), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Priľahlé vodné plochy využívajú ako loviská. Typické pre lužné lesy sú však opäť druhy viazané na vodu k najvzácnejším európskym cicavcom žijúcim v luhoch patrí plachá vydra riečna (Lutra lutra). V posledných rokoch sa tu opäť rozšíril bobor vodný (Castor fiber), v minulosti na Slovensku vyhubený. V mokradiach, najmä na miestach s bohatými zárastmi ostríc sa zachoval pozoruhodný druh hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi). Ide o tzv. glaciálny relikt, t.j. tento druh pôvodne žil (a aj dnes žije) v studených tundrovitých oblastiach a na našom území bol pravdepodobne široko rozšírený počas ľadových dôb. Pri ústupoch ľadovcov však malá časť populácií prežila avšak iba v niektorých močaristých oblastiach ktoré dnes sú paradoxne podstatne teplejšie ako jeho pôvodné biotopy. Vďaka dlhodobej izolácii týchto populácií tu vznikol samostatný poddruh. Bobrí ohryz Foto: J. Svetlík Srnec hôrny Foto: J. Svetlík

10 Prírodná rezervácia Zlatniansky luh Foto: M. Kúdela Bocian čierny Foto: J. Svetlík Ochrana prírody História Unikátna príroda vnútrozemskej delty Dunaja priťahovala oddávna pozornosť milovníkov prírody, vedcov a ochranárov. Vôbec prvým chráneným miestom tu bola prírodná rezervácia Ostrov kormoránov vyhlá sená bola po dohode s majiteľom, grófom Lónyayom v roku Ostrov kormoránov sa nachádzal v katastri Podunajských Biskupíc, bolo to jedno z prvých chránených území na Slovensku a prvá ornitologická rezervácia v celom vtedajšom Československu. Prvé pokusy o vyhlásenie chránenej krajinnej oblasti a neskôr aj národného parku Podunajsko siahajú až do konca 60tych rokov a boli opäť oživené v 80tych rokoch 20. storočia. Návrhy na vyhlásenie národného parku boli predkladané profesionálnymi aj dobrovoľnými ochrancami prírody. Všetky snahy ochrany prírody boli však zablokované z dôvodu výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros. Časť niekdajšej vnútrozemskej delty bola zničená pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo. Ostatné časti boli ovplyvnené zmenami vodného režimu a dynamiky záplav. Lužné lesy boli intenzívne využívané na lesné hospodárenie s cieľom maximalizácie zisku a väčšina pôvodných lesov bola premenená na plantáže umelých rýchlorastúcich šľachtených topoľov. Vodné dielo Gabčíkovo bolo uvedené do prevádzky v roku Až potom bola umožnená právna ochrana rozsiahlych zbytkov vnútrozemskej delty ktorá však medzitým stratila veľkú časť svojho prírodného bohatstva.

11 Kategórie ochrany V roku 1993 boli Dunajské luhy vyhlásené za Ramsarskú lokalitu mokraď medzinárodného významu na základe Ramsarskej konvencie o ochrane a racionálnom využívaní mokradí. V roku 1998 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť (ChKO) Dunajské luhy. V rámci ChKO Dunajské luhy sa nachádza 13 maloplošných chránených území v nasledujúcich kategóriách: chránený areál (2 Poľovnícky les, Bajdel) prírodná pamiatka (2 Panský diel, Kráľovská lúka) prírodná rezervácia (7 Kopáčsky ostrov, Gajc, Topoľové hony, Ostrovné lúčky, Zlatniansky luh, Dunajské ostrovy, Starý háj) národná prírodná rezervácia (2 Ostrov orliaka morského, Číčovské mŕtve rameno) V rámci projektu bola (mimo ChKO) vyhlásená prírodná rezervácia Starý háj, mimo projektového územia aj ChKO sa v pásme dunajských lužných lesov nachádzajú ešte chránené areály Hrabiny a Chorvátske rameno. Kačica chripľavka Foto: J. Svetlík Prírodná pamiatka Kráľovská lúka Foto: R. Kúdela

12 Roháč veľký Foto: J. Šíbl Pokrut jesenný Foto: A. Klindová Súvislá európska sústava chránených území NATURA 2000 NATURA 2000 je sústava chránených území európskeho významu, ktorá sa vytvára na území všetkých členských krajín Európskej únie s cieľom zachovania najcennejších prírodných biotopov a najviac ohrozených druhov rastlín a živočíchov biotopov a druhov európskeho významu. Zaradenie územia do sústavy NATURA 2000 znamená uznanie jeho prírodných hodnôt a vyjadrenie záujmu Európskej únie zachovať toto územie ako súčasť európskeho prírodného dedičstva. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy chránených území: územia európskeho významu a chránené vtáčie územia. V rámci projektového územia sa nachádza 7 navrhovaných území európskeho významu, ktoré sú zároveň súčasťou chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Potápač biely Foto: J. Svetlík

13 Územia európskeho významu Skokan zelený na lekne bielom Foto: R. Kúdela Projektové územie zahŕňa 7 navrhovaných území európskeho významu SKUEV0064 Bratislavské luhy, SKUEV0295 Biskupické luhy, SKUEV0269 Ostrovné lúčky, SKUEV0090 Dunajské luhy, SKUEV0293 Kľúčovské rameno, SKUEV0182 Číčovské luhy and SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov. Predmetom ochrany týchto území sú biotopy a druhy rastlín a živočíchov európskeho významu, ktoré sú v rámci Európskej únie vzácne a zriedkavé, a preto sa na ich ochranu vyhlasujú chránené územia. Sú to najmä biotopy lužných lesov lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0*) a lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek (91F0), vodné a mokraďné biotopy prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/ alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. (3270) ale tiež spoločenstvá na extrémne suchých stanovištiach, tzv. dunajských lesostepí suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae) (6210). Na tieto biotopy sú viazané viaceré druhy európskeho významu ako napr.: roháč obyčajný, fuzáč veľký, korýtko riečne, lopatka dúhová, kolok vretenovitý, hrúz Kesslerov, hlaváč bieloplutvý, hrebenačka vysoká, čík európsky, šabľa krivočiara, hlavátka podunajská, kunka červenobruchá, mlok dunajský, netopier obyčajný, netopier pobrežný, uchaňa čierna, hraboš severský panónsky, bobor vodný, vydra riečna a mnohé ďalšie. Chránené vtáčie územie Foto: J. Svetlík Navrhované Chránené vtáčie územie Dunajské luhy sa tiahne pozdĺž rieky Dunaj od Devína v Bratislave až po Štúrovo s celkovou rozlohou ha. CHVÚ zahŕňa celé územie projektu Ochrana a manažment dunajských lužných lesov. Územie predstavuje hlavný tok rieky Dunaj so sprievodnými lužnými lesmi. Dostatok vodných biotopov (riek, močiarov), ale aj umelých vodných nádrží poskytuje dobré predpoklady pre výskyt mnohých druhov vtákov. Dunajské luhy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orliak morský (Haliaeetus albicilla), volavka striebristá (Egretta garzetta), haja tmavá (Milvus migrans), bu čia čik močiarny (Ixobrychus minutus), čajka čiernohlavá (Larus mela nocephalus), rybár riečny (Sterna hirundo), rybárik riečny (Alcedo atthis) a jedným z piatich pre hniezdenie druhov kačica chrapľavá (Anas querquedula), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), hrdzavka potápavá (Netta rufina) a kačica chripľavá (Anas strepera). V území pravidelne zimuje alebo migruje viac ako 1% európskej ťahovej populácie druhov potápač biely (Mergus albellus), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula), chochlačka sivá (Aythya ferina) a hlaholka severská (Bucephala clangula). Územie pravidelne podporuje počas migrácie viac ako a počas zimovania viac ako jedincov viacerých vodných druhov vtákov. Ďalej v území pravidelne hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov ľabtuška poľná (Anthus campestris), bocian čierny (Ciconia nigra), kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a brehuľa hnedá (Riparia riparia).

14 Hrušovská zdrž, súčasť Vodného diela Gabčíkovo v nej skončili tisíce hektárov lužných lesov Foto: R. Kúdela Ohrozenia dunajských luhov Tak ako už spomenuté tropické dažďové pralesy, sú aj naše lužné lesy rovnako ohrozené. Lužné lesy a mokrade patria ku globálne najviac ohrozeným ekosystémom. Nížiny a nivy veľkých riek prirodzené rozsiahle stanovištia lužných lesov a mokradí, boli oddávna najviac osídlené človekom. S tým súvisia rozsiahle zmeny krajinnej štruktúry výruby lesov, odvodňovanie mokradí a premena plôch na ornú pôdu. Veľká časť lužných lesov bola zničená pri úpravách vodných tokov. Zasypanie väčšiny prirodzených prepojení riečnych ramien s hlavným tokom negatívne ovplyvnilo zásobovanie vodou a celkovú dynamiku záplavových území. Výstavba vodného diela Gabčíkovo znamenala priamy zánik minimálne ha lužných lesov a ovplyvnenie vodného režimu ostatných území. Niektoré staré stromy sa vyrubovali aj keď sa ich drevo nespracovalo len aby uvoľnili miesto pre nové plantáže Foto: T. Kušík Na zvyšných plochách sa výrazne negatívne podpísalo intenzívne lesné hospodárstvo. Lesné hospodárstvo predstavuje v území najvýznamnejší faktor, ktorý za uplynulých päť desaťročí viedol k deštrukcii a poškodeniu väčšiny dunajských lužných lesov. Súčasné spôsoby intenzívneho lesného hospodárstva sú zamerané na maximálnu produkciu drevnej hmoty formou pestovania plantáží šľachtených topoľov, ktoré sa obnovujú veľkoplošnými holorubmi veľkosti až 5 ha. Ešte donedávna bola po vykonaní holorubu realizovaná tzv. celoplošná príprava pôdy buldozérom boli vytrhané pne a korene stromov a spolu so zvyškami po ťažbe a vrchnou najúrodnejšou vrstvou pôdy boli nahrnuté na depóniu, často do ramien a mokradí. Takto dochádzalo k homogenizácii terénu a likvidácii riečneho mikroreliéfu, zániku mokradí a prerušovaniu konektivity ramennej sústavy zahŕňaním ramien a presypávaním ramien nelegálnou stavbou prístupových lesných ciest. Otvorené a narušené plochy holorubov súvisle zarastajú inváznymi severoamerickými druhmi burín, najmä zlatobyľou (Solidago spp.) a astrou (Aster novi-belgii). Tieto spôsoby obnovy lesa boli bežne používané na celom území dunajských luhov. Všetky lesné porasty by boli vážne zasiahnuté alebo kompletne vyťažené, pokiaľ by nedošlo k zmene hospodárenia.

15 Foto: A. Klindová Takýmto spôsobom bola zlikvidovaná veľká časť pôvodných dunajských lužných lesov... Foto: J. Lengyel Pôvodné a prírode blízke lužné lesy sa zachovali najmä na ťažko prístupných miestach ostrovoch, podmáčaných plochách, brehových porastoch alebo mimo lesného pôdneho fondu (LPF). Aj mimo LPF však boli lužné lesy (nelegálne) ťažené a premieňané na plantáže topoľa šľachteného. Plantáže šľachtených topoľov sú rúbané vo veku rokov. To prakticky vylučuje z územia všetky druhy, ktoré sú životne závislé na výskyte starých stromov a mŕtvom dreve. Tieto metódy hospodárenia boli bežne používané na likvidáciu prioritných biotopov európskeho významu a ohrozovali už aj posledné zvyšky prirodzených a prírode blízkych lesných porastov. Negatívne vplyvy rovnako zasiahli aj celé spektrum rastlinných a živočíšnych druhov, z ktorých mnohé sú uvedené napr. v prílohách Smernice o biotopoch a Smernice o vtákoch. Umelo vysádzané porasty, hoci aj z domácich drevín, sú homogénne s podstatne menšou ponukou mikrohabitatov a ich biodiverzita je podstatne nižšia ako pri prirodzených lesoch. Krása a divokosť dunajskej prírody postupne bledla vplyvom ľudských zásahov. Intenzívne lesné hospodárstvo za niekoľko málo desaťročí výrazne zmenilo tvár krajiny Podunajska. Unikátne lesy boli vyrúbané a prirodzené pestré lužné lesy boli na veľkej časti nahradené porastmi s jedným druhom stromu monokultúrami nepôvodných šľachtených topoľov. Do ohrozenia sa dostali aj posledné zvyšky prirodzených lužných lesov a posledné útočiská vzácnych druhov fauny a flóry. Toto všetko nás priviedlo k ochrane lužných lesov, príprave a realizácii projektu Ochrana a manažment dunajských lužných lesov.

16 Foto: T. Kušík Foto: T. Kušík Projekt na záchranu lužných lesov Základné informácie o projekte Projekt LIFE03NAT/SK/ Ochrana a manažment dunajských lužných lesov podporila Európska komisia z programu LIFE Príroda. Projekt sa začal realizovať 1. septembra 2003 a trvá do 31. marca Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ, je organizácia zodpovedná za realizáciu projektu. Partnermi projektu sú Štátna ochrana prírody SR Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a Národný park Donau-Auen, Rakúsko Cieľ projektu Cieľom projektu je chrániť posledné zvyšky prirodzených lužných lesov v slovenskej časti dunajských luhov a zaviesť na vybraných lokalitách vhodné trvalo-udržateľné lesné hospodárenie. Projekt sa zameral najmä na zastavenie úbytku prirodzených lužných lesov vplyvom lesného hospodárenia a nahrádzania prírodných biotopov lužných lesov monokultúrami nepôvodných šľachtených topoľov. Významnými aktivitami projektu sú tiež zlepšenie komunikácie a spolupráce zainteresovaných subjektov lesného hospodárstva a ochrany prírody, vytvorenie modelových príkladov environmentálne aj ekonomicky vhodného lesného hospodárenia, osveta a propagácia významu lužných ekosystémov. Tento projekt spôsobil prelom v ochranárskych snaženiach na Dunaji, konečne zastavil neustále ustupovanie ochrany prírody ostatným záujmom a dosiahol viaceré významné úspechy. Foto: T. Kušík

17 Aktivity projektu Vypracovanie rámcovej stratégie trvalo-udržateľného lesného hospodárenia pre projektové územie dunajských luhov. Presadenie požiadaviek ochrany prírody do nových lesných hospodárskych plánov (pre 4 lesné hospodárske celky pokrývajúce celé projektové územie). Výkup a dlhodobý prenájom pozemkov za účelom ochrany prírody. Vytvorenie modelových príkladov prírode blízkeho lesného hospodárenia, priaznivého pre dlhodobú ochranu biodiverzity. Inventarizácia miestnych zdrojov genetického materiálu domácich druhov drevín pre zalesňovanie. Príprava návrhov na vyhlásenie nových chránených území a rozšírenie existujúcich chránených území. Vzdelávanie pracovníkov lesného hospodárstva a ochrany prírody, vrátane zahraničných študijných ciest do chránených území lužných lesov (Národný park Donau-Auen a prírodná rezervácia March-Auen Rakúsko, lužné lesy v povodí Moravy a Dyje Česká republika). Uplatňovanie vhodného lesného hospodárenia na vybraných územiach eliminácia inváznych drevín, podpora prirodzenej obnovy, účelový výber drevín (namiesto holorubov) pri ťažbe. Zvyšovanie verejného povedomia o ochrane lužných ekosystémov príprava informačných materiálov, prednášky, prezentácie a terénne exkurzie pre študentov a pre verejnosť, mediálna kampaň v lokálnych, regionálnych a národných médiách, inštalácia informačných panelov a pod. Monokultúry nepôvodných šľachtených topoľov euroamerických Foto: Z. Fűzfa. (

18 Výsledky projektu Počas projektu začali ochranári systematicky komunikovať s lesníkmi na všetkých úrovniach. Vďaka dohodám pri tvorbe lesných hospodárskych plánov už nie je viac možné znižovať plochu prirodzených lužných lesov a nahrádzať ich plantážami nepôvodných drevín. Viaceré cenné lesné porasty boli ponechané bez zásahu, pri iných boli akceptované jemnejšie spôsoby hospodárenia, napr. účelový výber ťažba jednotlivých stromov alebo ich skupín, namiesto holorubov, ponechané brehové porasty pri ťažbe a pod. V spolupráci s Lesmi SR, š.p., odštepným závodom Palárikovo boli na vybraných plochách odstránené nepôvodné invázne dreviny, na ďalších plochách boli vysadené pôvodné dreviny lužného lesa na zvýšenie diverzity lesných porastov. Vypracovali sme návrhy na vyhlásenie nových prírodných rezervácií a rozšírenie existujúcich prírodných rezervácií. O priebehu projektu a jeho výsledkoch sa môžete dozvedieť viac na našej web-stránke Viaceré úspechy projektu sa podarilo dosiahnuť vďaka spolupráci a vzájomnej partnerskej komunikácii lesníkov a ochranárov. Touto cestou však momentálne nie je možné dosiahnuť niektoré zásadné zmeny, ktoré dunajské luhy potrebujú. Ani pri ochote lesníkov na lokálnej úrovni nie je možné v súčasnom systéme napríklad výrazné zvýšenie plôch lesov s pôvodným druhovým zložením alebo vyhlásenie väčších plôch rezervácií s obmedzením hospodárenia. V súčasnosti všetky lesy na Slovensku vo vlastníctve štátu, a to aj v chránených územiach, vrátane tých najprísnejších, spravujú štátne podniky lesného hospodárstva, a to spôsobom zameraným predovšetkým na dosahovanie maximálneho zisku. Bohato štruktúrovaný prirodzený mäkký lužný les Foto: R. Kúdela

19 Prvý stĺp rozšírenej prírodnej rezervácie Gajc Foto: T. Kušík Foto: T. Pašková Práve preto je veľmi významná aktivita projektu výkup a dlhodobý prenájom pozemkov za účelom ochrany prírody. K tejto aktivite pristupujeme, pokiaľ nie je možné dosiahnuť ochranárske ciele iným efektívnejším a lacnejším spôsobom (dohoda s vlastníkmi a užívateľmi), alebo vlastník nie je ochotný či schopný (ne)starať sa o územie vhodným spôsobom. Vlastníctvo pozemkov ochranárskou organizáciou je najväčšou zárukou zachovania prírody. Je to účinný spôsob ako zabrániť výrubu cenných lesných prastov ale aj iným nevhodným aktivitám ako napr. výstavba, intenzívna rekreácia, poľovníctvo a pod., a to všetko bez obmedzovania vlastníkov pozemkov. Vlastné pozemky môžeme nechať bezkonfliktne zaplavovať, uzatvoriť prístupy pre motorové vozidlá a pod., čo často nie je prakticky možné ani vo formálne zákonom striktne chránených územiach. Za týmto účelom BROZ v súčasnosti vlastní alebo má v dlhodobom prenájme (25 a 30 rokov) 330 ha pozemkov, najmä v katastroch obcí Čunovo, Číčov, Veľké Kosihy a Zlatná na Ostrove. Pracujeme na získaní ďalších území. Vlastníctvo/ užívanie lesných pozemkov nám umožní nechať dožiť stromy v lese svoj biologický vek, sledovať prirodzenú obnovu lužného lesa a priebeh prírodných procesov. Najväčší komplex pozemkov, ktorý máme v správe na 25 rokov je 250 ha pozemkov na Veľkolélskom ostrove pri Komárne. Pri ochrane ostrova úzko spolupracujeme s obcou Zlatná na Ostrove a miestnymi obyvateľmi. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že aj prísne chránené lokality môžu byť atraktívne pre návštevníkov, prispievajú k propagácii obce a v konečnom dôsledku môžu cestou podpory turizmu priniesť do regiónu viac peňazí ako napr. intenzívne lesné hospodárstvo. Vykupovanie prírodných území pre ochranu prírody je cesta, ktorou sa chceme aj ďalej uberať. Po skončení projektu LIFE hľadáme ďalšie zdroje na financovanie výkupu pozemkov. Pokiaľ nás chcete podporiť, alebo máte pozemok v chránenom území, ozvite sa nám!

20 Partneri projektu Implementáciu projektu zabezpečujú v úzkej spolupráci tri partnerské organizácie, z ktorých každá vkladá do projektu svoje materiálne i nemateriálne prostriedky, ľudské zdroje, skúsenosti i knowhow a podieľa sa z vlastných zdrojov na jeho spolufinancovaní. Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ je mimovládna nezisková organizácia (občianske združenie), ktorá vznikla v roku Vo svo jej činnosti sa zameriava predovšetkým na praktickú ochranu prírody a na podporu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti západného Slovenska. Hlavným cieľom jej činnosti je zabezpečenie ochrany a obnovy prírody bratislavského regiónu najmä v Podunajsku, Malých Karpatoch a na Záhorí, ale aj v samotnej Bratislave a príležitostne aj v iných lokalitách Slovenska. BROZ je oficiálnym predkladateľom projektu a takisto je výhradne zodpovedným príjemcom finančnej pomoci poskytnutej na projekt Európskou komisiou. Zodpovedá Európskej komisii za správnu implementáciu projektu, ako aj za jeho odbornú úroveň a dodržiavanie všetkých obsahových i formálnych náležitostí. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia. Vypracúva odborné podklady a stanoviská k investičným a iným zámerom s dopadmi na prírodné prostredie, programy a projekty na ochranu živej i neživej prírody, čiastočne zabezpečuje aj monitoring a environmentálnu výchovu na regionálnej a miestnej úrovni v území svojej pôsobnosti. Projektové územie spadá do kompetencie Správy ChKO Dunajské luhy. Národný park Donau-Auen, Rakúsko Národný park Donau-Auen (dunajské luhy) ako zelený pás spája mestá Viedeň a Bratislavu. Chráni najväčšiu súvislú, prevažne nenarušenú oblasť lužných lesov na hornom toku Dunaja. Národný park pokrýva plochu ha a rozprestiera sa od Viedne až po hranicu so Slovenskom pri Devíne. Vyhlásený bol v roku V roku 1997 získal medzinárodné uznanie od Svetovej únie ochrany prírody IUCN. Na území národného parku môže voľne tečúci Dunaj bez prekážok vytvárať životné prostredie lužných lesov, ktoré sú vystavené neustálym zmenám vplyvom dynamiky vodného toku. Národný park garantuje zachovanie voľného toku Dunaja bez výstavby priehrady a voľný priebeh prírodných procesov. Na korigovanie následkov negatívnych zásahov človeka v minulosti však správa Národného parku vynakladá značné úsilie, na Dunaji, ramenách aj v lužných lesoch realizujú rôzne revitalizačné opatrenia. Bučiačik močiarny Foto: M. Bohuš Ostriež riečny Foto: P. Áč Kontakt: BROZ Bratislavské regionálne ochranárske združenie Šancová 96, Bratislava tel./fax: 02/ broz@broz.sk Partneri projektu: Štátna ochrana prírody SR Správa ChKO Dunajské luhy Korzo Bélu Bartóka 789/ Dunajská Streda tel./fax: 031/ Národný park Donau-Auen, Rakúsko Schloss Orth A-2304 Orth an der Donau tel.: ++43/+2212/3450 fax: ++43/+2212/ nationalpark@donauauen.at